{"guid": "2fb5bdcc-d1ad-4428-956f-e7881b4fbd1f:568b0d68-3cb0-4b42-9be8-cd3b649bab39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1", "spisova_znacka": "1To/74/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/74/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 1To/74/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1", "identifikacne_cislo": "1319010417", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-316.odsek-1", "nazov": "§ 316 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-316.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-316"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-316"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/568b0d68-3cb0-4b42-9be8-cd3b649bab39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/74/2025\n1319010417\n28. 01. 2026\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2026:1319010417.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného F.. P. F. X.., pre prečin\npodvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava III a poškodenej spoločnosti M. D. Q. of B. s.r.o., proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nI č. k. B3-2T/41/2019-489 z 03. apríla 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2026,\npomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nI.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.\nII.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej spoločnosti M. D. Q. of B. s.r.o., B., J.\nnámestie 4, D.: XX XXX XXX z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-2T/41/2019 z 03.04.2025 bol obžalovaný F.. P. F.\nX.., podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. 4Pv\n470/17/1103 z 21.05.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona, na skutkovom základe, že\nako bývalý konateľ spoločnosti M. B. s.r.o. využil skutočnosť, že aj po ukončení jeho pôsobenia vo funkcii\nkonateľa spoločnosti, naďalej disponoval prístupom k bankovému účtu spoločnosti prostredníctvom\nslužby internet banking, ako aj bankomatovou kartou týkajúcou sa predmetného účtu a v období od\n07.07.2017 do 31.07.2017 vykonal bez vedomia konateľov spoločnosti z účtu IBAN: Q XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX vedeného v K. banke, a.s. nasledovné bankové prevody - dňa 10.07.2017 previedol sumu 20 000 Eur v prospech účtu Q. základnej školy M., A. XX, B.\n- dňa 19.07.2017 previedol sumy 45 604 Eur a 16 027 Eur v prospech účtu Q. základnej školy, A. XX, B.\n- dňa 07.07.2017 previedol sumu 600 Eur v prospech účtu Q. gymnázia M., A. XX, B.,\na taktiež bez vedomia konateľov zrealizoval nasledovné platby bankomatovou kartou vedenou k\npredmetnému účtu:\n-dňa 10.07.2017 platbu kartou v sume 184,30 Eur\n-dňa 18.07.2017 platbu kartou v sume 229,41 Eur\n-dňa 31.07.2017 platbu kartou v sume 34,38 Eur,\npričom v období pred realizáciou vyššie uvedených bankových prevodov, respektíve realizáciou platieb\nbankomatovou kartou podnikol ešte ako konateľ spoločnosti M. B. s.r.o. bez vedomia spoločníkov\nspoločnosti, právne kroky za účelom prevodu práv a povinností zriaďovateľa Q. základnej školy M. a\nQ. gymnázia M. zo spol. M. B. s. r. o. na občianske združenie M. B., o. z., ktorého je on predsedom\n(rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 22.06.2017 k zmene pôsobnosti\n\nzriaďovateľa) teda vyššie uvedené bankové prevody respektíve platby bankomatovou kartou zrealizoval\nv čase keď spoločnosť M. B. s.r.o. už nebola zriaďovateľom oboch uvedených škôl, čím bola konaním\nobvineného poškodenej spoločnosti M. B., s.r.o., so sídlom v B., ulica A. č. XX, IČO: XX XXX XXX,\nspôsobená celková škoda vo výške 82 679,09 Eur,\noslobodený, pretože skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť M. B. s.r.o., so sídlom v B., ulica A.\nč. XX, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.\nProti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor a poškodený a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom\npojednávaní odvolanie, ktoré písomne odôvodnili. Prokurátor podaním doručeným súdu dňa 10.06.2025\nuviedol, že odvolanie smeruje v neprospech obžalovaného do výroku o jeho oslobodení a poškodená\nspoločnosť M. D. Q. of B. s.r.o. uviedla, že odvolanie smeruje do výroku o škode a dôvody súdu doručila\ndňa 11.06.2025.\nProkurátor k dôvodom odvolania primárne konštatoval, že s rozhodnutím a argumentáciou súdu sa\nnestotožňuje a má za to, že vina obžalovanému F.. P. F. X.. bola jednoznačne preukázaná a to\nvýpoveďami svedkov J. L. a D. B. a tiež zabezpečenými listinnými dôkazmi s tým, že obaja svedkovia\nvypovedali obsahovo zhodne.\nProkurátor poukazuje na výpovede oboch menovaných svedkov konštatujúc, že obžalovaný bez\nvedomia spoločníkov M. B. zabezpečil najskôr zmenu zriaďovateľskej pôsobnosti k obom školám na\nsvoje občianske združenie, pričom danú skutočnosť im neoznámil a následne svojvoľne prevádzal\nfinančné prostriedky patriace pôvodnému zriaďovateľovi na účty škôl. Poukázal na to, že svedok D. B.\npoprel, že by obžalovanému udelil akýkoľvek súhlas na uskutočnenie bankových prevodov.\nOhľadne ďalších svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného (F.. P. K., T. L., F.. Q. Q. a P. B.)\nprokurátor konštatuje, že sú síce zhodné, ale v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom upozorňuje na fakt,\nže sa jedná o radových členov občianskeho združenia, ktorého predsedom je práve obžalovaný.\nObhajobné tvrdenia obžalovaného vyhodnotil ako tendenčné a účelové.\nK tvrdeniu obžalovaného, že na zmenu zriaďovateľa nepotreboval súhlas valného zhromaždenia, sa\nprokurátor zamýšľa nad tým, či skutočne nebol potrebný súhlas zhromaždenia, pričom má za to, že\npravdepodobnosť udelenia takéhoto súhlasu, je nereálna.\nZdôraznil, že obžalovaný zmluvou o prevode práv a povinností (ohľadne nového zriaďovateľa) podpísal\nfakticky sám so sebou a rovnako aj zmluvu o finančnej kompenzácii.\nOdvolateľ upozornil, že finančné prostriedky prevedené na účet oboch škôl patrili spoločnosti M. s.r.o.\na s poukazom na výpoveď svedka J. L. „sa jednalo o peniaze, ktoré patrili škole, ale boli to prostriedky\nzriaďovateľa M. s.r.o., kde oni vkladali vlastné peniaze ako spoločníci M. s.r.o. okrem obžalovaného“,\nčo potvrdzujú doklady o pôžičkách.\nKonštatoval, že obžalovaný jednotlivé platby realizoval v čase keď už nebol konateľom spoločnosti,\npričom „vykonaným dokazovaním nebol preukázaný akýkoľvek pokyn, resp. príkaz na realizáciu\nprevodov, ktorý mal podľa výpovede obžalovaného byť jemu udelený zo strany inej osoby, konkrétne D.\nB.“ s tým, že podľa prokurátora uvedený svedok poprel udelenie akéhokoľvek príkazu.\nPotom realizácia platieb bola zo strany obžalovaného podľa prokurátora svojvoľná a teda neoprávnená.\nSvoje argumenty zhrnul nasledovne: „Obžalovaný F.. P. F., X.., v čase keď prevádzal peňažné prostriedky\npatriace spoločnosti M., s.r.o., preukázateľne vedel, že bol zbavený funkcie konateľa spoločnosti a to\nod 30.05.2017. Napriek tomu však následne zneužil skutočnosť, že bola v jeho dispozícii ponechaná\nplatobná karta k účtu spoločnosti a autorizačné oprávnenia k peňažným prostriedkom spoločnosti.\nUvedené skutočnosti však obžalovaného v žiadnom prípade nemohli oprávňovať svojvoľne rozhodovať\no disponovaní s finančnými prostriedkami spoločnosti, a to ani pri nim tvrdených dobrých úmysloch z\n\njeho strany. V čase vykonania prevodov finančných prostriedkov neexistoval u obžalovaného žiaden\nmandát, ktorý by ho na uskutočnenie týchto prevodov oprávňoval a to hlavne v prípade, keď na tieto\nprevody nebol z vedenia spoločnosti preukázateľne uložený žiadny pokyn a účel takýchto prevodov\nmusel byť vopred schválený spoločníkmi, k čomu nedošlo. Namiesto toho, aby obžalovaný o svojom\nzámere previesť finančné prostriedky patriace spoločnosti M., s.r.o. informoval zodpovedné osoby v\nrámci spoločnosti, túto operáciu vykonal samostatne a to potom, čo bez vedomia vedenia spoločnosti\nvykonal kompletný proces zmeny zriaďovateľskej právomoci na občianske združenie. Vyššie popísané\nkonanie obžalovaného sa javí ako neodôvodnené a nelogické, nekorešpondujúce s tvrdeniami, ktoré\nuvádzal počas prípravného ako aj súdneho konania, pričom ani jeho procesná obrana prezentovaná\npočas trestného konania tieto závery nemohla zmeniť. V konaní obžalovaného je tak nutné vnímať\njeho jednoznačný úmysel uviesť spoločnosť M., s.r.o. do omylu v otázke jej zriaďovateľskej pôsobnosti\nnad dotknutými školami a spôsobenie škody na majetku spoločnosti M., s.r.o. prevodom finančných\nprostriedkov v jej vlastníctve bez akéhokoľvek schválenia vedenia dotknutej spoločnosti....Obžalovaný\nvyužil omyl iného (nevedomosť spoločníkov spol. M., s.r.o., o zmene zriaďovateľa Súkromnej základnej\nškoly M. a Súkromného gymnázia M., keď obžalovanému bol zároveň v dobrej viere aj po ukončení\njeho pôsobenia vo funkcii konateľa spoločnosti, ponechaný prístup k internet bankingu k bankovému\núčtu spoločnosti, resp., obžalovaný mohol aj naďalej disponovať platobnou kartou k predmetnému účtu)\na následne previedol finančné prostriedky patriace spol. M. B., s.r.o., na účet vyššie uvedených škôl\n(t.j. obohatil iného na škodu cudzieho majetku), ktorých zriaďovateľom bolo však už v čase vykonania\npredmetných prevodov, resp. predmetných platieb, občianske združenie o.z. B., ktorého bol samotný\nobžalovaný predsedom, čím bola konaním obžalovaného naplnená objektívna stránka trestného činu\npodvodu. Vzhľadom k výške spôsobenej škody v sume 82.679.09 EUR, t.i. škoda väčšia na účely\nTrestného zákona, tu bol zároveň dôvod na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v\nodseku 2 Trestného zákona. Obvinený sa trestného činu zároveň dopustil ako subjekt plne trestne\nzodpovedný, pričom konal v priamom úmysle (subjektívna stránka).“\nČo sa týka odvolacích dôvodov poškodenej spoločnosti, v jej mene splnomocnenec uviedol, že s\nnapadnutým rozsudkom poškodený nesúhlasí a má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a vec\nnesprávne právne posúdil. Vytkol súdu, že tento nezobral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný F.. P. F.\nX.. bol konateľom poškodeného do 23.06.2017 (podľa výpisu z obchodného registra) a sám priznal, že\nbankové prevody z účtu poškodeného vykonával od 07.07.2017 do 31.07.2017, tj. nemal žiadne právo\nna vykonanie prevodov, pričom súd tiež nevzal do úvahy, že prevody robil v prospech občianskeho\nzdruženia M. B., ktorého bol predsedom a fakticky toto združenie ovládal a na určitú dobu sa mu podarilo\naby sa združenie stalo zriaďovateľom škôl a to bez súhlasu majiteľov a ďalších konateľov.\nJe presvedčený, že „poza chrbát vlastníkov a ďalších konateľov“ najskôr splnomocnil advokátsku\nkanceláriu, ktorá vybavila všetky formality ohľadne zmeny zriaďovateľa, pričom všetky písomnosti boli\ndoručované advokátskej kancelárii, čo nasvedčuje „nekalému“ konaniu zo strany obžalovaného.\nSkonštatoval, že obžalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný a i napriek tomu zrealizoval prevod z účtu\na platby vo výške 82.679,09€ na ťarchu poškodeného, vlastne „na svoje občianske združenie“.\nVytkol súdu, že opomenul, že od 23.06.2017 (od doby čo obžalovaný nebol konateľom), za spoločnosť\nmali konať všetci konatelia spoločne a vtedy to boli J. L. a D.. L. V. a od menovaných nedostal žiaden\npokyn. Tiež vytkol, že súd nezobral do úvahy výpovede svedkov J. L. a D. B., ktorí popreli obhajobné\ntvrdenia obžalovaného a svedčili v prospech obžaloby.\nNa podklade rozvedeného požiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na nové konanie a rozhodnutie, ktorým bude poškodenému priznaná náhrada škody v celej\nvýške.\nK dôvodom odvolania prokurátora ako aj poškodeného poskytol vyjadrenie obžalovaný prostredníctvom\nobhajcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.07.2025 a v tomto k jednotlivým dôvodom odvolania uviedol,\nže vyhodnotenie skutkového a právneho stavu prokurátorom nemožno akceptovať, pretože nevyhodnotil\nvšetky vykonané dôkazy. Prokurátor nezohľadnil, že spoločnosť M. B. s.r.o. bola zriaďovateľom\nzákladnej školy a gymnázia a obe tieto školy boli prijímateľom štátnych normatívnych príspevkov podľa\nzákona a teda nemali (finančné prostriedky) patriť spoločnosti M. B. s.r.o.; nezohľadnil, že spoločnosť\nM. B. s.r.o. platby zahrnuté v skutku riadne účtovne evidovala; nezohľadnil dôkazy v podobe výpovede\n\nsvedkyne A. H. vrátane ňou predložených dôkazov (doručila súdu prehľad prijatých normatívnych\npríspevkov a prevodov) a podľa tohto dôkazu obžalovaný nekonal protiprávne, len zabezpečil to aby\nnormatívne príspevky boli v súlade so zákonom zaslané školám, ktorým patrili; nezohľadnil e-mailovú\nkomunikáciu preukazujúcu, že aj svedok D. B. vedel o prijatých normatívnych príspevkoch, ktoré boli\nriadne z M. B. s.r.o. prevedené na školy a v tomto smere aj inštruoval obžalovaného.\nDoplnil, že prokurátor ohľadne platieb bankomatovou kartou (v sume 184,30€, 229,41€ a 34,38€)\nnenavrhol na hlavnom pojednávaní a ani nevykonal žiadne dôkazy, na podklade ktorých by mal byť\nobžalovaný uznaný za vinného.\nZáverom skonštatoval, že súd prvého stupňa v rozsudku „podrobne, logicky a vecne správne“ vyhodnotil\nvšetky vykonané dôkazy a správne rozhodol keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.\nK odvolacej argumentácii poškodeného uviedol, že aj výrok o odkázaní poškodeného s nárokom na\nnáhradu škody na civilný proces považuje za správny, avšak za opodstatnenú považuje námietku len\nohľadne zmeny obchodného mena poškodeného a zmeny sídla poškodeného. Teda len tento argument\nmôže spôsobiť modifikáciu výroku o škode s tým, že v tomto smere (výroku) odvolací súd môže označiť\npoškodeného aktuálnym obchodným menom a aktuálnym sídlom a s nárokom na náhradu škody ho\npostupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázať na civilný proces.\nPreskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 06.08.2025.\nNa verejné zasadnutie sa nedostavil obžalovaný F.. P. F. X.., prípisom doručeným súdu dňa 29.12.2025\npožiadal aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, pričom upovedomenie o termíne\nkonania zasadnutia prevzal dňa 22.12.2025, o čom svedčí ním podpísaná doručenka.\nPotom za splnenia zákonných podmienok § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku odvolací súd konal\nv neprítomnosti obžalovaného.\nKonečnými návrhmi strany uviedli:\nProkurátorka krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa v celom rozsahu odôvodnenia odvolania okresnou\nprokuratúrou, navrhla aby súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové\nprejednanie a rozhodnutie.\nSplnomocnenec poškodeného prehlásil: „My sa pridržiavame písomných dôvodov odvolania. Máme za\nto, že škoda bola riadne preukázaná a navrhujeme, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec\nvrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.“\nObhajca obžalovaného predniesol: „Ja sa pridržiavam písomného vyjadrenia jak k odvolaniu\nprokurátora, tak aj k odvolaniu poškodeného. Zastávam presvedčenie, že vykonaným dokazovaním\nnebol naplnený zákonný znak škody a ani uvedenia do omylu. Rozhodne nešlo o protiprávne konanie\nzo strany môjho klienta, pretože, ak by tieto platby normatívnych príspevkov nezrealizoval, bolo by to v\nrozpore so zákonom. Navrhujem, aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté a čo sa týka\nodvolania poškodeného, dávam na zváženie možnosť nápravy obchodného mena a sídla poškodeného\ns tým, aby následne bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces podľa § 288 ods. 3\nTr. por.“\nPodľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,\nkým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne aj čl. 40 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd).\nPodľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto\nje obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným\nspôsobom.\nPodľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za\nnevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona\n(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nAk v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť\nčinu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nPodľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku:\n(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo\nvyužije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na\ndva roky.\n(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku\n1 a spôsobí ním väčšiu škodu.\nPodľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je\ntrestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže\npoškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným\npríslušným orgánom.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd\n(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,\nktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým\nvýslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/ Trestného poriadku odvolací súd\n(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\nKrajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania prokurátorom a aj poškodenou\nspoločnosťou, primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v\nustanovení § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podanému odvolaniu sú dané vo vzťahu k\npoškodenej spoločnosti. Následne na podklade podaného odvolania prokurátorom, postupom podľa §\n317 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo\nrozsudku, prihliadnuc na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil že odvolanie prokurátora\nnie je dôvodné a odvolanie poškodeného je podané neoprávnenou osobou.\nZ predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že Okresná prokuratúra Bratislava III, dňa 24.05.2019,\npod č.k. 4Pv 470/17/1103-37 podala na obžalovaného F.. P. F. X.. obžalobu pre zločin podvodu podľa\n§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona tak, ako je už vyššie v tomto uznesení uvedené, na\nskutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.\nSúd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného\nkonania (požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti), výsluchom svedkov: J. L.,\nzástupcu poškodenej spoločnosti, F.. P. K., D. B., T. L., A. H., F.. Q. Q., P. B., bola prečítaná výpoveď\nsvedkyne P.. F. K. X. a oboznámením listinných dôkazov a rozhodnutie predsedníčka senátu odôvodnila\núvahami zodpovedne a podrobne rozvedenými na str. 13 až 16 rozsudku.\nS uvedenými závermi súdu prvého stupňa odvolací súd bez výhrad súhlasí a tieto si v celom rozsahu\nosvojuje a ich opätovné rozoberanie a hodnotenie by bolo len opakovaním správnych úvah a záverov\n\na preto na tieto rezultáty prvostupňového súdu poukazuje a odkazuje a v ďalšom ich len doplní ďalšou\npodpornou argumentáciou.\nKrajský súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci dokazovania boli produkované\ntaké dôkazy, ktoré potvrdzujú obhajobné tvrdenia obžalovaného F.. P. F. X.. a zároveň na strane druhej\nvyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či skutok je vôbec trestným činom.\nVo veci konajúci súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku\nv súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal všetky\ndostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné\nstíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 ods. 1 písm. a/,\npísm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.\nAj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu\nvýroku ohľadne viny napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na\nďalej uvedené aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného\ndokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného\nporiadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré\ndôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,\nako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež (a zvlášť) akými právnymi úvahami sa spravoval, keď\nposudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, s ktorými sa aj odvolací súd\nbez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné,\npoukazuje.\nSúd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v\nsúlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo\naj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých\nokolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci\ntiež, a podľa názoru odvolacieho súdu aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech\nobvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním\nďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký\ndôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný\ndokazovať).\nPodľa názoru odvolacieho súdu odvolaním prokurátora je súdu prvého stupňa vytýkané hodnotenie\nvykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by jednotlivo\nalebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným skutkovým\nzisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického myslenia\na uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel\nvyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo\n- v pochybnostiach v prospech obvineného“.\nK výroku I.\nObžalovanému F.. P. F. X.. je obžalobou kladené za vinu, že ako bývalý konateľ spoločnosti využil\nskutočnosť, že aj po ukončení funkcie konateľa v spoločnosti, disponoval prístupom k bankovému\núčtu prostredníctvom služby internetbanking ako aj bankomatovou kartou a v období od 07.07.2017\ndo 31.07.2017 bez vedomia konateľov vykonal bankové prevody v dňoch 10.07.2017, 19.07.2017 a\n07.07.2017 spolu vo výške 82.231€ a zároveň zrealizoval bankomatovou kartou platby (dňa 10.07.2017,\n18.07.2017 a 31.07.2017) spolu vo výške 448,09€ a zároveň mu je kladené za vinu, že ako konateľ\n\npodnikol právne kroky za účelom prevodu práv a povinností zo zriaďovateľa M. B. s.r.o. na občianske\nzdruženie M. B. o.z. a následne vykonal vyššie uvedeného prevody a platby.\nSúd prvého stupňa v rozsahu strán 3 až 12 rozsudku rozviedol výpovede vypočutých svedkov, resp.\nprečítaných výpovedí z prípravného konania jak výpoveď obžalovaného tak aj svedkyne P.. F. K. X.\na tiež podrobne rozviedol v konaní pred súdom oboznámené listinné dôkazy (str. 12-13 odôvodnenia\nrozsudku).\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi, ktoré prvostupňový súd poskytol\n(str. 14 až 16 odôvodnenia rozsudku), považujúc ich za správne a to jak ohľadne úvah k objektu\nžalovaného trestného činu podvodu, tak k subjektívnej stránke trestného činu podvodu a v zhode s\nkonštatovaním prvostupňového súdu tiež zastáva názor, že v konaní nebola preukázaná existencia\npodvodného konania zo strany obžalovaného, ktorý záver dopĺňa o nasledovné úvahy a závery.\nPodľa § 221 odsek 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), kto na škodu cudzieho majetku\nseba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na\ncudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Podľa odseku 2 citovaného\nzákonného ustanovenia odňatím slobody až na 4 roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený\nv odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu\nsa vyžaduje konanie spočívajúce v tom, aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí\nomyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom vo forme škody a obohatenia. Spúšťacím\nmechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného,\npretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej\nosoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ\npredstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie\naj konkludentné konanie.\nK subjektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu podvodu odvolací súd uvádza: Trestný\nčin podvodu z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom postačuje aj\nnepriamy úmysel. Úmyselné zavinenie obžalovaného musí byť, napriek častej náročnosti a zložitosti\ndokazovania, nepochybne preukázané. Úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky momenty\nkonania obžalovaného, teda všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, konanie (uvedenie do\nomylu, využitie omylu iného) aj následok (obohatenie sa, spôsobenie škody), pričom v tejto súvislosti\nkrajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej zavinenie sa\nvzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom\nskutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria\npáchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty\ntrestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na čo i len niektorú z požadovaných skutočností, nie\nje daná subjektívna stránka a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. Nestačí, že páchateľ\niba úmyselne konal, ale je potrebné, aby aj úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený zákonom.\nĎalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa úmysel vzťahuje len na niektoré skutočnosti, ktoré tvoria\nsúčasť skutkovej podstaty a na niektoré sa vzťahuje napríklad nedbanlivosť, hoci aj vedomá, nemôže\nísť o úmyselný trestný čin. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru\nmožno odvodzovať z okolností objektívnych a záver o subjektívnej stránke možno oprieť aj o objektívne\nokolnosti ktoré nastali až po spáchaní skutku (musí však byť dodržaná zásada, že záver o úmyselnom\nzavinení musí konštatovať prítomnosť úmyslu už pred uskutočnením transakcie).\nK odvolacím námietkam prokurátora nadriadený súd uvádza: Základná skutková podstata trestného činu\npodvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona má dve formy protiprávneho konania, ktoré vyjadrujú\nkonanie ako znak objektívnej stránky trestného činu podvodu a ktoré zároveň trestný čin podvodu\nodlišujú od iných trestných činov a teda konaním pri žalovanom trestnom čine podvodu je 1) uvedenie\niného do omylu (aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; tj. páchateľ sám uvádza inej osobe\nnepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti), 2) využitie omylu iného (pasívne konanie\nvo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám k omylu inej osoby svojím konaním neprispel, jej omyl\nvšak rozpoznal a koná tak aby sa na škode na cudzom majetku obohatil on alebo iná osoba a nie je\nnutné aby páchateľ iného v omyle utvrdzoval alebo aby sťažoval odhalenie omylu). Tieto dve formy\nkonania majú spoločný základ v „omyle“ inej osoby, pričom pod inou osobou sa myslí osoba odlišná od\n\npáchateľa. Teda poškodený koná pod vplyvom, omylu svojho alebo inej osoby vyvolaným alebo využitým\npáchateľom (R 85/1956).\nJe nutné zdôrazniť, že podstatou omylu, ktorý páchateľ vyvolal alebo využil, je práve vykonanie\nmajetkovej dispozície mýliacou sa osobou s následkom spôsobenia škody na cudzom majetku a\nobohatenie sa páchateľa alebo inej osoby.\nTeda spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využitie\nomylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti\ns omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu (R 46/1963). Je tiež potrebné\nzdôrazniť, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aby páchateľ\nvedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza, nie sú v súlade\nso skutočnosťou.\nZa trestný čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol následok\n(obohatenie na úkor cudzieho majetku) spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu alebo využitia\nomylu iného. Inak povedané, ak škoda na cudzom majetku (a obohatenie iného) nebola spôsobená v\npríčinnej súvislosti s omylom alebo využitím omylu osoby vykonávajúcej majetkové dispozície, nepôjde\no trestný čin podvodu (R 352/1921, ZSP 26/2007-II.).\nTeda premietnuté na prejednávanú trestnú vec obžalovaného F.. P. F. X.., nie je jasné a dôkazmi v konaní\nani nebolo preukázané koho obžalovaný mal/uviedol do omylu a nie je zrejmé ani akým spôsobom.\nV skutkovej vete obžaloby je len popísané konanie obžalovaného v určitom období s tým, že konal\nbez vedomia ostatných konateľov, resp. majiteľov, ale vôbec nie je označený a identifikovaný subjekt,\nktorého vlastne svojím konaním obžalovaný (mal) uviedol do omylu, resp. využil jeho omyl.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že obžalobou je žalovaný trestný čin podvodu a skutková veta vyžaduje,\nčo v skutkovej vete prejednávanej veci absentuje uvedenie, resp. označenie, príp. identifikovanie\nkonkrétneho subjektu, ktorý bol konaním obžalovaného uvedený do omylu a konal v omyle, resp. bolo\nobžalovaným využité, že konal v omyle, t.j. mýlil sa. Uvedené nebolo jak v prípravnom konaní tak ani v\nkonaní pred súdom dokazované a teda nie je definovaná iná osoba (odlišná od obžalovaného) konajúca\nv omyle (uvedená do omylu).\nOdvolací súd teda zastáva názor, že z konania a vykonaných dôkazov vôbec nie je zrejmé a nie je\nkonkretizovaná osoba, ktorá mala konať (pod vplyvom obžalovaného) ako mýliaca sa, v omyle. Totiž\nosoba mýliaca sa a vykonávajúca majetkovú dispozíciu, je odlišná od páchateľa, ktorý ju do omylu svojím\nkonaním uvádza, resp. využíva jej omyl.\nPri trestnom čine podvodu sa vyžaduje aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to,\nže „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl“, ale úmyselným zavinením páchateľa musí byť\npokryté aj to, že takýmto konaním chce „spôsobiť na cudzom majetku škodu“ a zároveň chce „seba\nalebo iného obohatiť“.\nZ pohľadu vyššie rozvedeného potom rozhodne nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou\nprokurátora.\nAni odvolací súd nenachádza „nič trestné“ v konaní obžalovaného popísanom v skutkovej vete obžaloby\na už vôbec nie znaky podvodného konania, ktorým prevádzal peňažné prostriedky patriace spoločnosti\nM. B. s.r.o. v čase keď už nebol konateľom spoločnosti. Pokiaľ ide o znaky subjektívnej stránky\nžalovaného trestného činu, je potrebné v skutkovej vete vyjadriť tie, ktoré sú dôležité z hľadiska príslušnej\nskutkovej podstaty žalovaného skutku, tj. pri trestnom čine podvodu, rozhodne označiť koho páchateľ\nuviedol do omylu, alebo koho omyl využil.\nOkrajovo odvolací súd súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že ohľadne ďalšej časti skutkovej\nvety obžaloby týkajúcej sa platieb bankomatovou kartou, čo je rovnako prisudzované obžalovanému,\nnebol prokurátor aktívny a v danom smere ani nenavrhol vykonať v konaní pred súdom dôkazy.\nPotom je odvolacia argumentácia v naznačenom smere nelogickou a nepochopiteľnou a rozhodne je\nneakceptovateľnou.\n\nTotiž platí, že dokazovanie viny a tým pádom aj starostlivosť o popis skutku, právnej vety, či právnej\nkvalifikácie, je v zásade len vecou prokurátora, ktorého v konaní pred súdom ťaží v tomto smere dôkazné\nbremeno. V prípade, ak by do tejto sféry prokurátora aktívne na hlavnom pojednávaní vstupoval súd, a to\nbez akejkoľvek ingerencie prokurátora, jednalo by sa o porušenie rovnosti strán v konaní pred súdom(§\n2 ods. 14 Trestného poriadku), pretože súd by celkom evidentne vystupoval na strane prokurátora a\npomáhal by mu podporiť obžalobu a usvedčovať obžalovaného. Možnosť súdu vstúpiť do dokazovania\naj z vlastnej iniciatívy (§ 2 ods. 11 Trestného poriadku), ako aj možnosť súdu meniť právnu kvalifikáciu\n(§ 278 ods. 3 Trestného poriadku), či skutkovú vetu, rozhodne nie je možné chápať tak, že súd je\npredĺženou rukou či pomocníkom prokurátora, ktorý mu iniciatívne doplní alebo dotvorí dokazovanie\ntak, aby mu mohol vyhovieť (tieto závery možno vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti NS SR napr. sp. zn.\n1Tost/18/2014, sp. zn. 2Tost/4/2014)\nOdhliadnuc od vyššie rozvedeného, k otázke konania obžalovaného v čase keď už nebol konateľom\nspoločnosti M. B. s.r.o., je možné dať do pozornosti, že je pravda, že konateľom bol do 23.06.2017 a\nv období od 07.07.2017 do 31.07.2017 vykonal bankové prevody (bez vedomia konateľov a majiteľov),\nkeďže disponoval prístupom k službe internetbanking, je možné uviesť, že finančné operácie neboli\npoznačené úmyselným protiprávnym obohatením, a ak aj došlo k prekročeniu interných oprávnení\nobžalovaným, bez toho aby nevznikla škoda, nemožno jeho konanie hodnotiť ako trestný čin.\nJe potrebné dodať, že sama spoločnosť vytvorila stav, ktorý umožnil ďalší prístup obžalovaného\nk majetku spoločnosti a hoci zánikom funkcie konateľa zaniklo oprávnenie obžalovaného konať\nza spoločnosť, sama spoločnosť (prostredníctvom spoločníkov, alebo novo ustanoveného konateľa)\nneprijala žiadne opatrenia, ktoré by odvolanému subjektu zabránili fakticky nakladať s majetkom\nspoločnosti.\nTotiž spoločnosť nezablokovala jeho prístup do internetbankingu, neinformovala banku o zániku jeho\nfunkcie, nezmenila prístupové heslá k účtovným a interným systémom, neodobrala mu dispozíciu k\nfiremným prostriedkom.\nPrávne relevantnou príčinou vzniku situácie bolo aj opomenutie spoločníkov pri výkone svojich oprávnení\na povinností, pretože po zániku funkcie konateľa obžalovaného, od 23.06.2017, spoločnosť nesplnila\nsvoju povinnosť zabezpečiť, aby za ňu konali len osoby na to oprávnené (§ 415 Občianskeho\nzákonníka), nevykonala žiadne opatrenia, ktoré sa štandardne vykonávajú pri zmene štatutára (zrušenie\ndispozičných práv, zmena hesiel, obmedzenie prístupu) a spoločníci ako nositelia najvyššej moci v\nspoločnosti, mali povinnosť vykonať všetky rozumné a bežne očakávané kroky, aby zabránili tomu, že\nkonateľ, ktorému funkcia zanikla, bude mať naďalej prístup k firemným zdrojom.\nBývalý konateľ má len povinnosť: odovzdať dokumenty, sprístupniť účtovníctvo, vrátiť prístupové údaje,\nposkytnúť potrebnú súčinnosť spoločnosti.\nV nadväznosti na uvedené neprichádza do úvahy posúdenie konania ani podľa § 237 Trestného zákona\n- porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, pretože obžalovaný úkony - prevod a platby v\nmene spoločnosti M. B. s.r.o. vykonával v čase keď nebol konateľom, t.j,. nemal povinnosť opatrovať\nalebo spravovať cudzí majetok, pretože takáto povinnosť mu nebola založená zákonom, ani zmluvou,\nani súdnym rozhodnutím.\nJe potrebné uviesť, že odvolateľ odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej argumentácie\npoužitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S týmito námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd\nprvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných\nv súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri\nhodnotení dôkazov dôsledne a zodpovedne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o nepreukázaní\nzavinenia oboch obžalovaných vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti.\n\nSkutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré vyviňujú obžalovaných zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným\nspôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne\nzávery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ dôvodov súdu prvého stupňa (str. 14-16 napadnutého rozsudku) jasne vyplývajú závery súdu prvého\nstupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu týchto záverov.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu\nvlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného\nna hlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII. ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III. ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z\n13.12.2016)\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nV tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného\nF.. P. F. X.., nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo\nvýroku o oslobodení z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.\nNie každé konanie s „podvodnými“ alebo „neférovými“ prvkami, môže byť posudzované ako trestný čin\npodvodu. Trestný čin podvodu podľa Trestného zákona má presne definované znaky svojej skutkovej\npodstaty, ktoré musia byť v celosti a súčasne naplnené, aby sme konkrétne konanie mohli považovať\nza konkrétny trestný čin.\nOdvolací súd teda s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov\nmusí v súlade so závermi prvostupňového súdu jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané\nv prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez\ndôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že\nžalovaný skutok je trestným činom. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku vykonané dôkazy na\nhlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2\nods. 12 Trestného poriadku, a nie jednostranne ako je uvedené v odvolaní, pričom prvostupňový súd\ndospel po vykonanom dokazovaní ohľadom podanej obžaloby k správnemu záveru.\n\nVšeobecne odvolací súd dodáva: Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa\nzásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom\nviny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie\nje možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť\ntú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na\nrozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio\npre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).\nPre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine\npravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne\npochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade existencie\npochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech\nobžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné\npochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba\nrozhodnúť v prospech obžalovaného.\nVzhľadom k dôkazom vykonaným v konaní pred súdom s prihliadnutím na zásadu uvedenú v ustanovení\n§ 2 ods. 19 Trestného poriadku je odvolací súd presvedčený o správnosti rozhodnutia prvostupňového\nsúdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a závery prezentované v rozhodnutí si osvojuje.\nV odseku 4 ustanovenia § 2 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada\nvychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č. 6 ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam\nako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu\ndokazovať.\nTeda zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré\nnemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.\nTeda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.\nK výroku II.\nČo sa týka odvolania poškodenej spoločnosti M. D. Q. of B. s.r.o., B., J. Z. 4, D.: XX XXX XXX,\nsmerujúcemu do výroku o náhrade škody, bolo postupované v súlade so zákonom a podľa § 288 ods.\n3 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, rozhodne o nároku\npoškodeného vždy tak, že ho s nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces, alebo na konanie\npred iným príslušným orgánom.\nTeda obžalovaný F.. P. F. X.. bol napadnutým rozsudkom, pre skutok obžaloby, oslobodený podľa §\n285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom a odvolací súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia a vzťahujúceho sa spisového materiálu, dospel k záveru, že odvolanie\npoškodenej spoločnosti bolo podané osobou neoprávnenou. Totiž poškodenému prislúcha právo\nodvolania len v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Výrok o\nnáhrade škody má však oporu vo výroku o vine.\nOdvolací súd v postupe súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým podľa § 288 ods. 3 Trestného\nporiadku, poškodenú spoločnosť (i napriek zmene obchodného mena spoločnosti, pri nezmenenom IČO\nspoločnosti), s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, síce zistil, že súd nereflektoval na\nzmenu obchodného mena a sídla poškodenej spoločnosti, avšak ak súd obžalovaného spod obžaloby\noslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na\nkonanie pred iným príslušným orgánom.\nAk poškodený podá odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3\nTrestného poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ide o odvolanie podané\nneoprávnenou osobou.\nJe nutné dodať, že z pohľadu ustanovenia § 316 ods. 1 Trestného poriadku je neoprávnenou\nosobou osoba, ktorá odvolanie nemôže vôbec podať, resp. iba vo vzťahu k určitému výroku a\n\npotom odvolací súd nie je oprávnený preskúmať napadnutý rozsudok a ani konanie (v časti ktoré je\nnapáchané neoprávnenou osobou) a odvolanie musí zamietnuť z formálnych dôvodov. Vo vzťahu k\npoškodenej spoločnosti evidoval odvolací súd, že vo výroku o škode došlo k prevzatiu predchádzajúceho\nobchodného mena a sídla spoločnosti, na čo reagoval tak, že odmietol podané odvolanie poškodeného\nako podané neoprávnenou osobou, pričom už správne uviedol obchodné meno a sídlo spoločnosti,\npri nezmenenom IČO spoločnosti majúc za to, že poškodenému uvedená modifikácia nemôže brániť\nuplatniť svoj nárok na náhradu škody v civilnom procese.\nZ uvedeného teda vyplýva, že v konkrétnej prejednávanej trestnej veci, keď súd prvého stupňa\nobžalovaných spod obžaloby oslobodil, ani iný postup vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodenej\nspoločnosti, nebol možný.\nS poukazom na vyššie rozvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/41/2019", "guid": "73aae41d-0d5e-4dc7-b898-d3e4defb3c2b:7dff6b8f-4232-4540-996d-d1e90afcc006", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}