Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/5/2025 z 30. 4. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 14Co/5/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2
Krajský súd Bratislava | 14Co/5/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2 | 2026-04-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: CSP, § 389 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54eaa0f6-cb48-4484-a90b-d63a23a26d88
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
14Co/5/2025
1318207742
30. 04. 2026
JUDr. Michaela Krajčová
ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a
členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Natálie Kollárikovej, v spore žalobkyne: H. J. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J.XA, G. - V., zast. S.. M. K., advokátka, so sídlom A. XX/A, G., proti
žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, N., zast. Z.. X. A., advokátka v I., Z.
XXXX/X, o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2024, č. k. B3-21C/144/2018-759, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2024,
B3-21C/144/2018-759 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

č. k.

odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.09.2024, č. k. B3-21C/144/2018-759 zamietol žalobu
(výrok I.), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok II.) a
uznesenie Okresného súdu Bratislava III. z 23. apríla 2019, č. k. 21C/144/2018-42 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019
sp. zn. 14Co/202/2019 zrušil (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,
aby súd určil, že pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa
v katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne
a žalovaného vo veľkosti X/X k celku, pretože k jeho nadobudnutiu došlo žalovaným na základe kúpnej
zmluvy uzavretej 5. februára 2019 medzi O. I. (pôvodným žalovaným 2/) ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim, a to v dôsledku povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra
nehnuteľností dňa 20. marca 2019, teda za trvania manželstva sporových strán, ktoré bolo uzavreté 12.
novembra 2011 a doposiaľ neprišlo k jeho zániku.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený a podanú
žalobu navrhol zamietnuť. Namietal, že hoci nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku
za trvania manželstva so žalobkyňou, tento nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko
ho nadobudol transformáciou jeho výlučného, oddeleného majetku. Predmetný pozemok nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa 21. marca 2018, pričom predávajúcej zaplatil kúpnu cenu v sume 18.000,eur z vlastných prostriedkov získaných z predaja svojej vlastnej nehnuteľnosti v katastrálnom území
E. Z. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. decembra 2013 uzavretej s kupujúcim K. T. za kúpnu
cenu 30.000,- eur, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Nadobudnutý
pozemok predal následne kupujúcemu D. I., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. septembra 2018
za dohodnutú kúpnu cenu 18.000,- eur, avšak táto kúpna cena mu nikdy nebola zaplatená, preto sa
dohodol s kupujúcim D. I. na „spätnej“ kúpe predmetného pozemku za rovnakú kúpnu cenu 18.000,- eur,
ku ktorej došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5. februára 2019. Z uvedeného bolo zrejmé, že výlučný
majetok žalovaného sa len pretransformoval do inej podoby a naďalej zostal v jeho výlučnom vlastníctve.

4. Procesnú obranu žalovaného považovala žalobkyňa za nedostatočnú, pretože od pripísania výťažku
z predaja pozemku žalovaného na jeho bankový účet dňa 31. decembra 2013 do kúpy predmetného
pozemku dňa 21. marca 2018 uplynula doba vyše štyroch rokov, počas ktorej žalovaný vykonával iné
transakcie zo svojho bankového účtu vo vyššom objeme, než bola dohodnutá kúpna cena predmetného
pozemku v sume 18.000,- eur, preto je potrebné považovať prostriedky vo výlučnom vlastníctve
žalovaného za spotrebované, prípadne za zmiešané s finančnými prostriedkami získanými po uzavretí
manželstva sporových strán a patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
5. V nadväznosti na námietky žalobkyne doplnil žalovaný svoje skutkové tvrdenia o úhrade dohodnutej
kúpnej ceny predávajúcej Ľ. I. za predmetný pozemok vo výške 18.000,- eur tým, že výťažok z predaja
pozemkov v k. ú. E. Z. v sume 27.970,- eur, ktorý mu bol poukázaný na účet dňa 31. decembra 2013,
nijako nespotreboval, ale ho vybral zo svojho bankového účtu v rámcu výberu dňa 31. mája 2016 v
sume 50.000,- eur a túto hotovosť uschoval u seba doma. Následne z tejto hotovosti sumu vo výške
13.100,- eur vložil naspäť na svoj bankový účet vkladom zo dňa 30. decembra 2017, z ktorej potom
dňa 21. marca 2018 uhradil časť kúpnej ceny za predmetný pozemok vo výške 5.100,- eur. Zvyšnú časť
kúpnej ceny vo výške 12.900,- eur zaplatil vkladom hotovosti v prospech jej bankového účtu, a to zo
zvyšných peňažných prostriedkov, ktoré mal v domácnosti uschované. Z uvedeného teda považoval za
preukázané, že celú kúpnu cenu za predmetný pozemok uhradil výlučne zo svojho oddeleného majetku
a keďže zmluvnou stranou kúpnej zmluvy zo dňa 21. marca 2018 v hmotnoprávnej pozícii kupujúceho
bol iba žalovaný, potom predmetný pozemok ako surogát pohľadávky vkladateľa voči banke, resp.
vybraných hotovostných peňazí ako platidla, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
6. Počas trvania konania Okresný súd Bratislava III uznesením z 23. apríla 2019 č. k. 21C/144/2018-42
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019 sp. zn.
14Co/202/2019 nariadil vo veci neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému predmetný pozemok
scudziť, zaťažiť alebo inak s ním nakladať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. novembra 2019 a vykonateľnosť 15. mája 2019.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1, § 143 Občianskeho zákonníka, § 335 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
8. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal samotnú opodstatnenosť určovacej žaloby. Žalobkyňa svoj
naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe odôvodňovala neistotou v jej právnom postavení,
ktorá pramení z toho, že v katastri nehnuteľností nebola a doposiaľ nie je popri žalovanom zapísaná ako
bezpodielová spoluvlastníčka predmetného pozemku, hoci tento pozemok bol nadobudnutý za trvania
ich manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, a žalovaný jej spoluvlastnícku účasť v tomto vecnoprávnom vzťahu k predmetnému pozemku popiera. Z uvedeného mal teda súd prvej inštancie za to, že
žalobkyňa má právny záujem na požadovanom určení a tento záujem možno vyhodnotiť ako naliehavý,
pretože bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobkyne zostalo neisté.
9. Následne súd prvej inštancie zameral svoj meritórny prieskum na zistenie skutočnosti, či predmetný
pozemok skutočne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného.
Rozhodujúce pritom bolo, či bola vec nadobudnutá počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým
bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Predmetný pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX - záhrada
vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, nadobudol žalovaný
na základe kúpnej zmluvy z 5. februára 2019 uzavretej medzi D. I. ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim, a to dňa 20. marca 2019, kedy Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, rozhodnutím
z 20. marca 2019 č. V-XXXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech
žalovaného, ktoré je zapísané ako výlučné vlastnícke právo žalovaného v podiele 1/1 k celku. Žalovaný
namietal, že na získanie tohto pozemku neboli ani sčasti použité spoločné peňažné prostriedky oboch
manželov, ale len prostriedky patriace výlučne žalovanému, a preto malo ísť o výnimku z nadobúdania
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vo výlučnom vlastníctve manželov sú zásadne aj veci
získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci v jeho oddelenom majetku (porov. R 42/1972).
Ak teda cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len

tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom.
10. Súd prvej inštancie sa ďalej zameral na zistenie, z akých prostriedkov bol predmetný pozemok
nadobudnutý. Žalovaný ešte pre uzavretím manželstva so žalobkyňou nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva pozemok, ktorý následne počas trvania manželstva predal a teda finančné prostriedky
predstavujúce výťažok z predaja veci boli získané ako výmena za inú vec, ktorá tvorila výlučný
majetok žalovaného, preto takisto zostali vo výlučnom majetku žalovaného a nestali sa predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Z výpisu z bankového účtu žalovaného, ako aj z
predložených detailov pohybov na tomto účte možno považovať za preukázané skutkové tvrdenia
žalovaného o výbere hotovosti vo výške 50.000,-eur z 31. mája 2016, v rámci ktorej bol zahrnutý i
výťažok z predaja pozemkov v k. ú. E. Z. vo výške 27.970,- eur, ako aj skutkové tvrdenie o ich čiastočnom
vklade vo výške 13.100,- eur na tento bankový účet žalovaného dňa 30. decembra 2017. Pozemok
nachádzajúci sa v k. ú. J. nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy z 21. marca 2018 vyplatil v troch
platbách, a to bezhotovostným prevodom z 21. marca 2018 zo svojho bankového účtu vo výške 5.100,
eur (ide o časť sumy 13.100,- eur vloženej na bankový účet žalovaného 30. decembra 2017) a dvomi
vkladmi hotovosti z 21. marca 2018 v sume 3.000,- eur a 9.900,- eur (ide o časť sumy vybranej v
hotovosti z bankového účtu žalovaného 31. mája 2016) poukázaných v prospech bankového účtu
predávajúcej. Námietka žalobkyne o úhrade kúpnej ceny za predmetný pozemok sčasti zo spoločných
prostriedkoch oboch manželov súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výpisu z bankového
účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný nielen spotrebúval nadobudnuté finančné prostriedky, ale ich aj
získaval. Stav finančných prostriedkov na jeho bankovom účte počas obdobia od 31. decembra 2013
(kedy mu bola vyplatená kúpna cena pozemkov v k. ú. E. Z.) do 21. marca 2018 (kedy uhradil kúpnu
cenu predmetného pozemku; resp. do 31. mája 2016, kedy túto vyplatenú kúpnu cenu vybral zo svojho
účtu a uschoval ju u seba v domácnosti) ani raz neklesol pod hranicu 18.000,-eur, ktorá predstavuje
výšku dohodnutej kúpnej ceny predmetného pozemku. Samotná skutočnosť, že výťažok z predaja
pozemkov v k. ú. E. Z. bol žalovanému poukázaný na jeho bankový účet, na ktorom sa nachádzali i
ďalšie spoločné finančné prostriedky oboch manželov, ešte bez ďalšieho neznamená, že okamihom ich
pripísania automaticky došlo k neoddeliteľnému zmiešaniu týchto finančných prostriedkov so spoločnými
finančnými prostriedkami a stali sa predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Za
nenáležitú súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku žalobkyne o tom, že výťažok z predaja pozemkov
v k. ú. E. Z. vo výške 27.970,- eur treba považovať za výnosy z podnikania žalovaného, ktoré tvoria
bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný
viackrát kupoval a následne predával nadobudnuté nehnuteľnosti, avšak nebola preukázaná sústavnosť
vykonávania tejto jeho činnosti, ktorá je jedným z obligatórnych predpokladov podnikateľskej činnosti.
Žalobkyni sa nepodarilo v konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že nadobudnutie predmetného
pozemku bolo čo i len sčasti financované zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
11. Vzhľadom na to, že bola podaná žaloba v merite zamietnutá, súd prvej inštancie aj bez návrhu
zrušil nariadené neodkladné opatrenie. O trovách rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný mal v
konaní plný úspech a preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že výpis z bankového účtu v Y. banka, a.s. vôbec neobsahuje údaje
o stave peňažných prostriedkov, či už po vykonaní každej transakcie alebo ku koncu kalendárneho
mesiaca. Mala za to, že je ťažko uveriteľné, že by si žalovaný peňažné prostriedky z roku 2013 ponechal
a tieto využil až o 5 rokov pri kúpe spornej nehnuteľnosti. Z prehľadu transakcii na bankovom účte
žalovaného v Y. banka, a.s. vyplynulo, že v priebehu roka 2013 až 2018 vykonal nespočetné množstvo
transakcii vo vysokých sumách, pričom v prípade, ak mu nejaké peňažné prostriedky prišli na účet,
t. j. bola vykonaná kreditná transakcia, tieto v priebehu nasledujúcich dní zaslal iným osobám alebo
tieto vybral v hotovosti, t. j. vykonal debetné operácie. Dňa 31.12.2013 prišla žalovanému platba vo
výške 27.970,- eur, následne však v priebehu januára 2014 vykonal žalovaný debetné operácie vo výške
viac ako 20.000,- eur, t. j. vo výške prevyšujúcej už spomínaných 18.000,- eur. Následne vo februári
2014 síce žalovaný dostal dňa 10.02.2014 na svoj účet 12.050,- eur, avšak tieto postupne spotreboval,
pretože napr. dňa 11.02.2014 vykonal platbu 5.000,- eur. Rovnako dňa 20.02.2014 získal platbu 7.200,eur, avšak v nasledujúcich dňoch vykonal debetné operácie vo výške viac ako 12.000,- eur. Žalobkyňa

následne poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného o výbere
hotovosti dňa 31.05.2016 vo výške 50.000, eur, z ktorej následne mala byť uhradená v roku 2018
postupne kúpna cena za spornú nehnuteľnosť, nevysporiadal sa však so skutočnosťou, že napr. dňa
27.05.2016 prišla na účet žalovaného platba 159.000,- eur, ktorá patrí do majetku BSM a ktorá však
bola následne vyberaná po 10.000,- eur v hotovosti v dňoch 27.05.2016 a trikrát po 10.000,- eur dňa
30.05.2016, a následne už spomínaného dňa 31.05.2016 bola zo strany žalovaného vybraná hotovosť vo
výške 50.000,-eur. Zastávala názor, že nebolo preukázané, že práve hotovosť vybraná dňa 31.05.2016
mala slúžiť na úhradu kúpnej ceny, keďže po tomto dni vykonal žalovaný ďalšie vklady, ktoré mohli
byť práve z tých vybraných prostriedkov. Nebolo zrejmé ani odkiaľ mal žalovaný tak pravidelný prístup
k hotovosti, ktorú si každý mesiac vkladal na účet, možno však predpokladať, že vklady v hotovosti
predstavovali prostriedky nadobudnuté počas manželstva a tým pádom patria do BSM. Žalobkyňa bola
teda toho názoru, že zo strany súdu prvej inštancie boli nesprávne vyhodnotené výpisy z bankového účtu
žalovaného, z ktorých následne súd prvej inštancie vyvodil nesprávne právne závery, nebol dostatočne
zistený skutkový stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať,
že kúpna cena vo výške 18.000,- eur uhradená dňa 21.03.2018 pochádzala z výlučných prostriedkov
žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 389 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny,
zákonný a spravodlivý, založený na riadnom a úplnom zisťovaní skutkového stavu a jeho správnom
právnom posúdení. Poukázal na skutočnosť, že konštatácia súdu prvej inštancie, že výška finančných
prostriedkov na bankovom účte žalovaného od obdobia 31.12.2013 do 21.03.2018 ani raz neklesla pod
18.000,- eur vyplýva z predkladaných výpisov účtov žalovaného. Za smerodajné však stále považoval to,
že si zo svojho účtu vybral dňa 31.05.2016 sumu 50.000,- eur, pričom z tejto sumy následne hradil kúpnu
cenu za žalovaný pozemok. Ďalšie pohyby na svojom bankovom účte považoval za irelevantné, nakoľko
žalovaný mal od uvedeného momentu odčlenené finančné prostriedky, a až neskôr dňa 30.12.2017 časť
z nich opäť vložil na účet (13.100,- eur, z ktorej uhradil dňa 21.3.2018 sumu 5.100,- eur), a zo zvyšnej
časti hotovostných finančných prostriedkov vyplatil ďalšiu časť kúpnej ceny za žalovaný pozemok. Úvahy
žalobkyne prezentované v odvolaní ostávajú v rovine jej nepreukázaných domnienok. Žalovaný uniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, odkiaľ mal finančné prostriedky na kúpu pozemku, ako nakladal s
týmito prostriedkami a ako uhradil kúpnu cenu žalovaného pozemku. Uviedol, že dôkazné bremeno
ohľadom spotrebovania financií manželmi bolo na žalobkyni a v zmysle negatívnej dôkaznej teórie ani
nemohlo byť na žalovanom. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§
379, § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a
napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
15. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo v
konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že na nadobudnutie predmetného pozemku boli čo i len
sčasti použité spoločné prostriedky oboch sporových strán (manželov) patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Na nadobudnutie žalovaného pozemku bola podľa názoru súdu prvej inštancie v
celosti použitá výlučná majetková hodnota žalovaného, ktorý pred uzavretím manželstva so žalobkyňou
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemky v k. ú. E. Z., ktoré následne za trvania manželstva
predal a z výťažku tohto predaja sám nadobudol predmetný pozemok v k. ú. J.. So zreteľom na tento
právny záver súd prvej inštancie podanú určovaciu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že z bankových výpisov za obdobie 2013-2018 z
osobného účtu žalovaného vedeného v Y. banka, a.s. vôbec nevyplýva zostatok peňažných prostriedkov
ku koncu každého kalendárneho, resp. zostatok po jednotlivých transakciách. Ďalej namietala aj
skutočnosť, že u žalovaného bolo bežné, že si na účet vkladal vyššie sumy peňazí v hotovosti, pričom

tieto mali tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pretože mali byť nadobudnuté počas trvania
manželstva. Z bankových výpisov nebola absolútne preukázaná argumentácia žalovaného, s ktorou
sa stotožnil aj súd prvej inštancie, že kúpna cena za predmetný pozemok vo výške 18.000,- eur
bola vyplatená zo sumy 50.000,- eur vybranej z účtu žalovaného. Tieto odvolacie námietky považoval
odvolací súd za dôvodné.
17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný pred
uzavretím manželstva so žalobkyňou nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemok parcely reg.
„C“ č. XX/X - orná pôda vo výmere X XXX m2 a pozemok parcely reg. „C“ č. XX/X - orná pôda vo
výmere XXX m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Z., obec Z., okres O. N., zapísané na LV
č. XXX vedenom katastrálny odborom okresného úradu O. N.. Žalovaný zmluvou o prevode vlastníctva
nehnuteľností z 30. decembra 2013 uzavretej s K. T. ako kupujúcim previedol svoje výlučné vlastníctvo
k označeným pozemkom na kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu v sume 30.000,- eur, ktorá mu v
časti po odčítaní sprostredkovateľskej odmeny, t. j. vo výške 27.970,- eur, bola pripísaná na bankový
účet. Následne žalovaný nadobudol od predávajúcej Ľ. I. kúpnou zmluvou zo dňa 21. marca 2018
vlastnícke právo k pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, nachádzajúcemu
sa v katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísanému na LV č. XXX vedenom katastrálnym
odborom okresného úradu N., za dohodnutú kúpnu cenu 18.000,- eur.
18. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
19. Je nesporné, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku,
zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Literatúra aj súdna prax zastáva tzv.
subrogačnú teóriu, podľa ktorej veci vstupujú na miesto peňazí získaných za iné veci predajom. Ak
teda určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace
jeho oddelené vlastníctvo, medzi ktoré patria aj prostriedky získané zámenou za vec v jeho výlučnom
vlastníctve, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (k tomu pozri
rozh. Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5 Cdo 99/2011 aj R 42/1972). Do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov preto nebude patriť vec získaná (kúpou, či výmenou) za prostriedky patriace
do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani
o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na
povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného vlastníctva jedného z manželov. Zámena
samostatného majetku za iný majetok je iba zmenou jeho hospodárskej povahy a nie rozmnožením
majetku, nemá preto za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k tomuto
majetku.
20. Pokiaľ sa však na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve
jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve, dôjde
k tzv.
zmiešaniu výlučného majetku so spoločným majetkom a takáto vec stane sa súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uvedený záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia
R 42/1972,
v zmysle ktorého, cit.: „Při nabytí věci pomocí prostředků, které byly vzaty
jednak z
bezpodílového spoluvlastnictví manželů, jednak z osobního majetku některého z manželů, stávají se
věci takto nabyté předmětem bezpodílového spoluvlastnictví manželů bez ohledu na rozsah použitých
prostředků z bezpodílového spoluvlastnictví manželů.“
21. Pre posúdenie otázky, či vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda rozhodujúce,
či bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola nadobudnutá a z akých
prostriedkov. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetný pozemok bol nadobudnutý počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že bol nadobudnutý len jedným z manželov žalovaným; pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo však kľúčové preukázanie pôvodu peňažných
prostriedkov použitých žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny za tento pozemok; v tejto súvislosti
je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že v konaní pred súdom prvej inštancie z vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že na nadobudnutie predmetného pozemku bola v celosti

použitá výlučná majetková hodnota žalovaného. Odvolací súd považuje v tomto smere záver súdu prvej
inštancie za predčasný.
22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade preukázania, že na kúpu predmetného pozemku
v k. ú. J. Košariská bola použitá čo i len nepatrná suma zo spoločných peňazí manželov tvoriacich
bezpodielové spoluvlastníctvo, patril by tento pozemok do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pretože
rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva nemá na túto skutočnosť vplyv.
Uvedené by mohlo mať význam pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom
sa podľa § 150 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnostod-31.07.2026> prihliada na to, čo zo svojho majetku manžel vynaložil na spoločný majetok (por.
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 253/09).
23. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že z dôkazov predložených v
rámci konania pred súdom prvej inštancie nebolo možné identifikovať presné množstvo finančných
prostriedkov, ktorými žalovaný v rozhodnom období disponoval, nakoľko vo výpisoch chýbajú konečné
stavy účtu ku koncu jednotlivých mesiacov, a preto potom nie je možné jednoznačne ustáliť, že k
zaplateniu kúpnej ceny za predmetný pozemok došlo z oddeleného majetku žalovaného. Nie je zrejmé,
z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď bez ďalšieho ustálil, že stav finančných prostriedkov na
bankovom účte žalovaného počas obdobia od 31. decembra 2013 do 21. marca 2018 ani raz neklesol
pod hranicu 18.000,- eur, keď táto skutočnosť z dôkazov predložených žalovaným v konaní nevyplýva,
vzhľadom na to, že nie je možné ustáliť zostatky na účte žalovaného za jednotlivé mesiace.
24. Navyše z výsledkov vykonaného dokazovania zatiaľ je potrebné považovať za predčasný rovnako
tak aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný si vybral dňa 31.05.2016 z účtu sumu 50.000,- eur, do ktorej
sumy bola údajne zahrnutá aj suma nadobudnutá z predaja pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve, a že
túto sumu si takmer dva roky, oddelene od prostriedkov tvoriacich BSM, uschoval u seba v domácnosti,
pričom až následne v roku 2018 bola práve a výlučne táto z účtu vybratá suma použitá na zaplatenie
kúpnej ceny za tento pozemok. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je totiž možné ustáliť, či nedošlo
minimálne sčasti k spotrebovaniu výlučných prostriedkov žalovaného za trvania ich manželstva, ako
i k zmiešaniu týchto finančných prostriedkov s finančnými prostriedkami nadobudnutými do BSM. Z
predložených výpisov z účtu žalovaného v období od predaja pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve
v roku 2013 až po nadobudnutie žalovaného pozemku v roku 2018 je možné badať množstvo pohybov,
kedy si peniaze z účtu vyberal a následne hotovosť vkladal naspäť na svoj účet. Dňa 31.05.2016 síce
vybral z účtu hotovosť v sume 50.000,- eur tak, ako tvrdil, avšak ešte predtým mu dňa 27.05.2016
pribudla na účte suma vo výške 159.500,- eur, pričom súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať
so skutočnosťou, že táto suma bude zrejme patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
suma 50.000,- eur, vybraná z účtu 4 dni po pripísaní týchto peňažných prostriedkov by mohla byť
napríklad tvorená, aj keď čo i len z časti, práve zo sumy 159.500,- eur pripísanej na účet žalovaného
dňa 27.05.2016.
25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého, keďže
žalovaný viackrát kupoval a následne predával nadobudnuté nehnuteľnosti, avšak nebola preukázaná
sústavnosť vykonávania tejto činnosti, a preto nešlo o podnikateľskú činnosť, nemožno preto ani
dosiahnutý výťažok z uskutočnených predajov charakterizovať ako príjem patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán. Aj keby zo strany žalovaného pri nadobúdaní a ďalšom predávaní
nehnuteľností nešlo o podnikateľskú činnosť, pokiaľ mal z takejto činnosti príjem, pričom ak nie je
schopný preukázať, že všetky takto nadobúdané a následne predávané nehnuteľnosti kupoval z peňazí
získaných predajom zo svojho výlučného vlastníctva, teda z peňazí nepatriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, potom neobstojí záver o tom, že získané finančné prostriedky z takejto
činnosti sú jeho oddeleným majetkom.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené, za situácie, kedy vykonaným dokazovaním nebol
riadne
zistený pôvod peňažných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny, a teda
ani
to, či časť kúpnej ceny nebola zaplatená aj z prostriedkov BSM a či teda možno
v
danej veci uplatniť zásadu surogácie príjmov práve z dôvodu existencie možnosti zmiešania peňažných
prostriedkov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci
a z takto zisteného skutkového stavu nebolo potom možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver,

že kúpna cena vo výške 18.000,- eur uhradená dňa 21.03.2018 pochádzala z výlučných peňažných
prostriedkov žalovaného.
27. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom
okolností, ktoré sú významné pre posúdenie naplnenia zákonných predpokladov pre rozhodnutie
súdu pre určenie, že daný pozemok (ne)patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle
ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, sú celkom nedostatočné, a preto pre účely rozhodnutia v
merite veci nemôžu obstáť, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie
síce navrhované dôkazy vykonal, avšak tieto riadne a úplne nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti ani
z hľadiska ich pravdivosti a významu pre rozhodnutie.
28. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné. I
podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci,
teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor opätovne prejedná, v
intenciách záverov vyslovených odvolacím súdom sa vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi,
tieto náležite vyhodnotí, a to so zreteľom na všetky stranami uplatnené prostriedky procesnej obrany a
útoku prednesené v priebehu konania, prípadne, ak na to vzhľadom na procesnú aktivitu procesných
strán, ktorým je v tomto smere potrebné poskytnúť nevyhnutný priestor, budú splnené podmienky,
prípadne doplní dokazovanie v zmysle dôkazných návrhov strán sporu. Po doplnení dokazovania,
opätovnom vyhodnotení a náležitom zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, ako aj logickej nadväznosti a
významu pre rozhodnutie v spore i dôkaznej hodnoty, opätovne ustáli skutkový stav veci potrebný pre
posúdenie, či sporný pozemok patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Závery
o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2
CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom
konaní.
30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).