{"guid": "0f138050-871f-432d-b355-75b271cbcab0:54eaa0f6-cb48-4484-a90b-d63a23a26d88", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2", "spisova_znacka": "14Co/5/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/5/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 14Co/5/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2", "identifikacne_cislo": "1318207742", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54eaa0f6-cb48-4484-a90b-d63a23a26d88", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/5/2025\n1318207742\n30. 04. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1318207742.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a\nčleniek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Natálie Kollárikovej, v spore žalobkyne: H. J. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom J.XA, G. - V., zast. S.. M. K., advokátka, so sídlom A. XX/A, G., proti\nžalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, N., zast. Z.. X. A., advokátka v I., Z.\nXXXX/X, o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2024, č. k. B3-21C/144/2018-759, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2024,\nB3-21C/144/2018-759 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nč. k.\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.09.2024, č. k. B3-21C/144/2018-759 zamietol žalobu\n(výrok I.), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % (výrok II.) a\nuznesenie Okresného súdu Bratislava III. z 23. apríla 2019, č. k. 21C/144/2018-42 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019\nsp. zn. 14Co/202/2019 zrušil (výrok III.).\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,\naby súd určil, že pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa\nv katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným\núradom Senec, katastrálnym odborom, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne\na žalovaného vo veľkosti X/X k celku, pretože k jeho nadobudnutiu došlo žalovaným na základe kúpnej\nzmluvy uzavretej 5. februára 2019 medzi O. I. (pôvodným žalovaným 2/) ako predávajúcim a žalovaným\nako kupujúcim, a to v dôsledku povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra\nnehnuteľností dňa 20. marca 2019, teda za trvania manželstva sporových strán, ktoré bolo uzavreté 12.\nnovembra 2011 a doposiaľ neprišlo k jeho zániku.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený a podanú\nžalobu navrhol zamietnuť. Namietal, že hoci nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku\nza trvania manželstva so žalobkyňou, tento nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko\nho nadobudol transformáciou jeho výlučného, oddeleného majetku. Predmetný pozemok nadobudol\nkúpnou zmluvou zo dňa 21. marca 2018, pričom predávajúcej zaplatil kúpnu cenu v sume 18.000,eur z vlastných prostriedkov získaných z predaja svojej vlastnej nehnuteľnosti v katastrálnom území\nE. Z. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. decembra 2013 uzavretej s kupujúcim K. T. za kúpnu\ncenu 30.000,- eur, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Nadobudnutý\npozemok predal následne kupujúcemu D. I., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. septembra 2018\nza dohodnutú kúpnu cenu 18.000,- eur, avšak táto kúpna cena mu nikdy nebola zaplatená, preto sa\ndohodol s kupujúcim D. I. na „spätnej“ kúpe predmetného pozemku za rovnakú kúpnu cenu 18.000,- eur,\nku ktorej došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5. februára 2019. Z uvedeného bolo zrejmé, že výlučný\nmajetok žalovaného sa len pretransformoval do inej podoby a naďalej zostal v jeho výlučnom vlastníctve.\n\n4. Procesnú obranu žalovaného považovala žalobkyňa za nedostatočnú, pretože od pripísania výťažku\nz predaja pozemku žalovaného na jeho bankový účet dňa 31. decembra 2013 do kúpy predmetného\npozemku dňa 21. marca 2018 uplynula doba vyše štyroch rokov, počas ktorej žalovaný vykonával iné\ntransakcie zo svojho bankového účtu vo vyššom objeme, než bola dohodnutá kúpna cena predmetného\npozemku v sume 18.000,- eur, preto je potrebné považovať prostriedky vo výlučnom vlastníctve\nžalovaného za spotrebované, prípadne za zmiešané s finančnými prostriedkami získanými po uzavretí\nmanželstva sporových strán a patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n5. V nadväznosti na námietky žalobkyne doplnil žalovaný svoje skutkové tvrdenia o úhrade dohodnutej\nkúpnej ceny predávajúcej Ľ. I. za predmetný pozemok vo výške 18.000,- eur tým, že výťažok z predaja\npozemkov v k. ú. E. Z. v sume 27.970,- eur, ktorý mu bol poukázaný na účet dňa 31. decembra 2013,\nnijako nespotreboval, ale ho vybral zo svojho bankového účtu v rámcu výberu dňa 31. mája 2016 v\nsume 50.000,- eur a túto hotovosť uschoval u seba doma. Následne z tejto hotovosti sumu vo výške\n13.100,- eur vložil naspäť na svoj bankový účet vkladom zo dňa 30. decembra 2017, z ktorej potom\ndňa 21. marca 2018 uhradil časť kúpnej ceny za predmetný pozemok vo výške 5.100,- eur. Zvyšnú časť\nkúpnej ceny vo výške 12.900,- eur zaplatil vkladom hotovosti v prospech jej bankového účtu, a to zo\nzvyšných peňažných prostriedkov, ktoré mal v domácnosti uschované. Z uvedeného teda považoval za\npreukázané, že celú kúpnu cenu za predmetný pozemok uhradil výlučne zo svojho oddeleného majetku\na keďže zmluvnou stranou kúpnej zmluvy zo dňa 21. marca 2018 v hmotnoprávnej pozícii kupujúceho\nbol iba žalovaný, potom predmetný pozemok ako surogát pohľadávky vkladateľa voči banke, resp.\nvybraných hotovostných peňazí ako platidla, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n6. Počas trvania konania Okresný súd Bratislava III uznesením z 23. apríla 2019 č. k. 21C/144/2018-42\nv spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2019 sp. zn.\n14Co/202/2019 nariadil vo veci neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému predmetný pozemok\nscudziť, zaťažiť alebo inak s ním nakladať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Toto\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. novembra 2019 a vykonateľnosť 15. mája 2019.\n7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1, § 143 Občianskeho zákonníka, § 335 ods.\n1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n8. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal samotnú opodstatnenosť určovacej žaloby. Žalobkyňa svoj\nnaliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe odôvodňovala neistotou v jej právnom postavení,\nktorá pramení z toho, že v katastri nehnuteľností nebola a doposiaľ nie je popri žalovanom zapísaná ako\nbezpodielová spoluvlastníčka predmetného pozemku, hoci tento pozemok bol nadobudnutý za trvania\nich manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, a žalovaný jej spoluvlastnícku účasť v tomto vecnoprávnom vzťahu k predmetnému pozemku popiera. Z uvedeného mal teda súd prvej inštancie za to, že\nžalobkyňa má právny záujem na požadovanom určení a tento záujem možno vyhodnotiť ako naliehavý,\npretože bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobkyne zostalo neisté.\n9. Následne súd prvej inštancie zameral svoj meritórny prieskum na zistenie skutočnosti, či predmetný\npozemok skutočne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného.\nRozhodujúce pritom bolo, či bola vec nadobudnutá počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým\nbola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Predmetný pozemok parcely registra „C“ č. XXX/XX - záhrada\nvo výmere XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísaný na\nliste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, nadobudol žalovaný\nna základe kúpnej zmluvy z 5. februára 2019 uzavretej medzi D. I. ako predávajúcim a žalovaným\nako kupujúcim, a to dňa 20. marca 2019, kedy Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, rozhodnutím\nz 20. marca 2019 č. V-XXXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech\nžalovaného, ktoré je zapísané ako výlučné vlastnícke právo žalovaného v podiele 1/1 k celku. Žalovaný\nnamietal, že na získanie tohto pozemku neboli ani sčasti použité spoločné peňažné prostriedky oboch\nmanželov, ale len prostriedky patriace výlučne žalovanému, a preto malo ísť o výnimku z nadobúdania\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vo výlučnom vlastníctve manželov sú zásadne aj veci\nzískané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci v jeho oddelenom majetku (porov. R 42/1972).\nAk teda cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len\n\ntento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, ale je jeho osobným vlastníctvom.\n10. Súd prvej inštancie sa ďalej zameral na zistenie, z akých prostriedkov bol predmetný pozemok\nnadobudnutý. Žalovaný ešte pre uzavretím manželstva so žalobkyňou nadobudol do svojho výlučného\nvlastníctva pozemok, ktorý následne počas trvania manželstva predal a teda finančné prostriedky\npredstavujúce výťažok z predaja veci boli získané ako výmena za inú vec, ktorá tvorila výlučný\nmajetok žalovaného, preto takisto zostali vo výlučnom majetku žalovaného a nestali sa predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Z výpisu z bankového účtu žalovaného, ako aj z\npredložených detailov pohybov na tomto účte možno považovať za preukázané skutkové tvrdenia\nžalovaného o výbere hotovosti vo výške 50.000,-eur z 31. mája 2016, v rámci ktorej bol zahrnutý i\nvýťažok z predaja pozemkov v k. ú. E. Z. vo výške 27.970,- eur, ako aj skutkové tvrdenie o ich čiastočnom\nvklade vo výške 13.100,- eur na tento bankový účet žalovaného dňa 30. decembra 2017. Pozemok\nnachádzajúci sa v k. ú. J. nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy z 21. marca 2018 vyplatil v troch\nplatbách, a to bezhotovostným prevodom z 21. marca 2018 zo svojho bankového účtu vo výške 5.100,\neur (ide o časť sumy 13.100,- eur vloženej na bankový účet žalovaného 30. decembra 2017) a dvomi\nvkladmi hotovosti z 21. marca 2018 v sume 3.000,- eur a 9.900,- eur (ide o časť sumy vybranej v\nhotovosti z bankového účtu žalovaného 31. mája 2016) poukázaných v prospech bankového účtu\npredávajúcej. Námietka žalobkyne o úhrade kúpnej ceny za predmetný pozemok sčasti zo spoločných\nprostriedkoch oboch manželov súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výpisu z bankového\núčtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný nielen spotrebúval nadobudnuté finančné prostriedky, ale ich aj\nzískaval. Stav finančných prostriedkov na jeho bankovom účte počas obdobia od 31. decembra 2013\n(kedy mu bola vyplatená kúpna cena pozemkov v k. ú. E. Z.) do 21. marca 2018 (kedy uhradil kúpnu\ncenu predmetného pozemku; resp. do 31. mája 2016, kedy túto vyplatenú kúpnu cenu vybral zo svojho\núčtu a uschoval ju u seba v domácnosti) ani raz neklesol pod hranicu 18.000,-eur, ktorá predstavuje\nvýšku dohodnutej kúpnej ceny predmetného pozemku. Samotná skutočnosť, že výťažok z predaja\npozemkov v k. ú. E. Z. bol žalovanému poukázaný na jeho bankový účet, na ktorom sa nachádzali i\nďalšie spoločné finančné prostriedky oboch manželov, ešte bez ďalšieho neznamená, že okamihom ich\npripísania automaticky došlo k neoddeliteľnému zmiešaniu týchto finančných prostriedkov so spoločnými\nfinančnými prostriedkami a stali sa predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Za\nnenáležitú súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku žalobkyne o tom, že výťažok z predaja pozemkov\nv k. ú. E. Z. vo výške 27.970,- eur treba považovať za výnosy z podnikania žalovaného, ktoré tvoria\nbezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný\nviackrát kupoval a následne predával nadobudnuté nehnuteľnosti, avšak nebola preukázaná sústavnosť\nvykonávania tejto jeho činnosti, ktorá je jedným z obligatórnych predpokladov podnikateľskej činnosti.\nŽalobkyni sa nepodarilo v konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že nadobudnutie predmetného\npozemku bolo čo i len sčasti financované zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov.\n11. Vzhľadom na to, že bola podaná žaloba v merite zamietnutá, súd prvej inštancie aj bez návrhu\nzrušil nariadené neodkladné opatrenie. O trovách rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný mal v\nkonaní plný úspech a preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a h) CSP. Uviedla, že výpis z bankového účtu v Y. banka, a.s. vôbec neobsahuje údaje\no stave peňažných prostriedkov, či už po vykonaní každej transakcie alebo ku koncu kalendárneho\nmesiaca. Mala za to, že je ťažko uveriteľné, že by si žalovaný peňažné prostriedky z roku 2013 ponechal\na tieto využil až o 5 rokov pri kúpe spornej nehnuteľnosti. Z prehľadu transakcii na bankovom účte\nžalovaného v Y. banka, a.s. vyplynulo, že v priebehu roka 2013 až 2018 vykonal nespočetné množstvo\ntransakcii vo vysokých sumách, pričom v prípade, ak mu nejaké peňažné prostriedky prišli na účet,\nt. j. bola vykonaná kreditná transakcia, tieto v priebehu nasledujúcich dní zaslal iným osobám alebo\ntieto vybral v hotovosti, t. j. vykonal debetné operácie. Dňa 31.12.2013 prišla žalovanému platba vo\nvýške 27.970,- eur, následne však v priebehu januára 2014 vykonal žalovaný debetné operácie vo výške\nviac ako 20.000,- eur, t. j. vo výške prevyšujúcej už spomínaných 18.000,- eur. Následne vo februári\n2014 síce žalovaný dostal dňa 10.02.2014 na svoj účet 12.050,- eur, avšak tieto postupne spotreboval,\npretože napr. dňa 11.02.2014 vykonal platbu 5.000,- eur. Rovnako dňa 20.02.2014 získal platbu 7.200,eur, avšak v nasledujúcich dňoch vykonal debetné operácie vo výške viac ako 12.000,- eur. Žalobkyňa\n\nnásledne poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného o výbere\nhotovosti dňa 31.05.2016 vo výške 50.000, eur, z ktorej následne mala byť uhradená v roku 2018\npostupne kúpna cena za spornú nehnuteľnosť, nevysporiadal sa však so skutočnosťou, že napr. dňa\n27.05.2016 prišla na účet žalovaného platba 159.000,- eur, ktorá patrí do majetku BSM a ktorá však\nbola následne vyberaná po 10.000,- eur v hotovosti v dňoch 27.05.2016 a trikrát po 10.000,- eur dňa\n30.05.2016, a následne už spomínaného dňa 31.05.2016 bola zo strany žalovaného vybraná hotovosť vo\nvýške 50.000,-eur. Zastávala názor, že nebolo preukázané, že práve hotovosť vybraná dňa 31.05.2016\nmala slúžiť na úhradu kúpnej ceny, keďže po tomto dni vykonal žalovaný ďalšie vklady, ktoré mohli\nbyť práve z tých vybraných prostriedkov. Nebolo zrejmé ani odkiaľ mal žalovaný tak pravidelný prístup\nk hotovosti, ktorú si každý mesiac vkladal na účet, možno však predpokladať, že vklady v hotovosti\npredstavovali prostriedky nadobudnuté počas manželstva a tým pádom patria do BSM. Žalobkyňa bola\nteda toho názoru, že zo strany súdu prvej inštancie boli nesprávne vyhodnotené výpisy z bankového účtu\nžalovaného, z ktorých následne súd prvej inštancie vyvodil nesprávne právne závery, nebol dostatočne\nzistený skutkový stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať,\nže kúpna cena vo výške 18.000,- eur uhradená dňa 21.03.2018 pochádzala z výlučných prostriedkov\nžalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 389 CSP rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny,\nzákonný a spravodlivý, založený na riadnom a úplnom zisťovaní skutkového stavu a jeho správnom\nprávnom posúdení. Poukázal na skutočnosť, že konštatácia súdu prvej inštancie, že výška finančných\nprostriedkov na bankovom účte žalovaného od obdobia 31.12.2013 do 21.03.2018 ani raz neklesla pod\n18.000,- eur vyplýva z predkladaných výpisov účtov žalovaného. Za smerodajné však stále považoval to,\nže si zo svojho účtu vybral dňa 31.05.2016 sumu 50.000,- eur, pričom z tejto sumy následne hradil kúpnu\ncenu za žalovaný pozemok. Ďalšie pohyby na svojom bankovom účte považoval za irelevantné, nakoľko\nžalovaný mal od uvedeného momentu odčlenené finančné prostriedky, a až neskôr dňa 30.12.2017 časť\nz nich opäť vložil na účet (13.100,- eur, z ktorej uhradil dňa 21.3.2018 sumu 5.100,- eur), a zo zvyšnej\nčasti hotovostných finančných prostriedkov vyplatil ďalšiu časť kúpnej ceny za žalovaný pozemok. Úvahy\nžalobkyne prezentované v odvolaní ostávajú v rovine jej nepreukázaných domnienok. Žalovaný uniesol\ndôkazné bremeno svojich tvrdení, odkiaľ mal finančné prostriedky na kúpu pozemku, ako nakladal s\ntýmito prostriedkami a ako uhradil kúpnu cenu žalovaného pozemku. Uviedol, že dôkazné bremeno\nohľadom spotrebovania financií manželmi bolo na žalobkyni a v zmysle negatívnej dôkaznej teórie ani\nnemohlo byť na žalovanom. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil a žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a\nnapadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.\n15. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo v\nkonaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že na nadobudnutie predmetného pozemku boli čo i len\nsčasti použité spoločné prostriedky oboch sporových strán (manželov) patriacich do ich bezpodielového\nspoluvlastníctva. Na nadobudnutie žalovaného pozemku bola podľa názoru súdu prvej inštancie v\ncelosti použitá výlučná majetková hodnota žalovaného, ktorý pred uzavretím manželstva so žalobkyňou\nnadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemky v k. ú. E. Z., ktoré následne za trvania manželstva\npredal a z výťažku tohto predaja sám nadobudol predmetný pozemok v k. ú. J.. So zreteľom na tento\nprávny záver súd prvej inštancie podanú určovaciu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\n16. Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že z bankových výpisov za obdobie 2013-2018 z\nosobného účtu žalovaného vedeného v Y. banka, a.s. vôbec nevyplýva zostatok peňažných prostriedkov\nku koncu každého kalendárneho, resp. zostatok po jednotlivých transakciách. Ďalej namietala aj\nskutočnosť, že u žalovaného bolo bežné, že si na účet vkladal vyššie sumy peňazí v hotovosti, pričom\n\ntieto mali tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pretože mali byť nadobudnuté počas trvania\nmanželstva. Z bankových výpisov nebola absolútne preukázaná argumentácia žalovaného, s ktorou\nsa stotožnil aj súd prvej inštancie, že kúpna cena za predmetný pozemok vo výške 18.000,- eur\nbola vyplatená zo sumy 50.000,- eur vybranej z účtu žalovaného. Tieto odvolacie námietky považoval\nodvolací súd za dôvodné.\n17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný pred\nuzavretím manželstva so žalobkyňou nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemok parcely reg.\n„C“ č. XX/X - orná pôda vo výmere X XXX m2 a pozemok parcely reg. „C“ č. XX/X - orná pôda vo\nvýmere XXX m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území E. Z., obec Z., okres O. N., zapísané na LV\nč. XXX vedenom katastrálny odborom okresného úradu O. N.. Žalovaný zmluvou o prevode vlastníctva\nnehnuteľností z 30. decembra 2013 uzavretej s K. T. ako kupujúcim previedol svoje výlučné vlastníctvo\nk označeným pozemkom na kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu v sume 30.000,- eur, ktorá mu v\nčasti po odčítaní sprostredkovateľskej odmeny, t. j. vo výške 27.970,- eur, bola pripísaná na bankový\núčet. Následne žalovaný nadobudol od predávajúcej Ľ. I. kúpnou zmluvou zo dňa 21. marca 2018\nvlastnícke právo k pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, nachádzajúcemu\nsa v katastrálnom území J. H., obec O. X., okres N., zapísanému na LV č. XXX vedenom katastrálnym\nodborom okresného úradu N., za dohodnutú kúpnu cenu 18.000,- eur.\n18. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo\nmôže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n19. Je nesporné, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku,\nzostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Literatúra aj súdna prax zastáva tzv.\nsubrogačnú teóriu, podľa ktorej veci vstupujú na miesto peňazí získaných za iné veci predajom. Ak\nteda určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace\njeho oddelené vlastníctvo, medzi ktoré patria aj prostriedky získané zámenou za vec v jeho výlučnom\nvlastníctve, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (k tomu pozri\nrozh. Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n5 Cdo 99/2011 aj R 42/1972). Do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov preto nebude patriť vec získaná (kúpou, či výmenou) za prostriedky patriace\ndo oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani\no rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na\npovahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného vlastníctva jedného z manželov. Zámena\nsamostatného majetku za iný majetok je iba zmenou jeho hospodárskej povahy a nie rozmnožením\nmajetku, nemá preto za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k tomuto\nmajetku.\n20. Pokiaľ sa však na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve\njedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve, dôjde\nk tzv.\nzmiešaniu výlučného majetku so spoločným majetkom a takáto vec stane sa súčasťou bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Uvedený záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia\nR 42/1972,\nv zmysle ktorého, cit.: „Při nabytí věci pomocí prostředků, které byly vzaty\njednak z\nbezpodílového spoluvlastnictví manželů, jednak z osobního majetku některého z manželů, stávají se\nvěci takto nabyté předmětem bezpodílového spoluvlastnictví manželů bez ohledu na rozsah použitých\nprostředků z bezpodílového spoluvlastnictví manželů.“\n21. Pre posúdenie otázky, či vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda rozhodujúce,\nči bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola nadobudnutá a z akých\nprostriedkov. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetný pozemok bol nadobudnutý počas\ntrvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že bol nadobudnutý len jedným z manželov žalovaným; pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo však kľúčové preukázanie pôvodu peňažných\nprostriedkov použitých žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny za tento pozemok; v tejto súvislosti\nje dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že v konaní pred súdom prvej inštancie z vykonaného\ndokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že na nadobudnutie predmetného pozemku bola v celosti\n\npoužitá výlučná majetková hodnota žalovaného. Odvolací súd považuje v tomto smere záver súdu prvej\ninštancie za predčasný.\n22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade preukázania, že na kúpu predmetného pozemku\nv k. ú. J. Košariská bola použitá čo i len nepatrná suma zo spoločných peňazí manželov tvoriacich\nbezpodielové spoluvlastníctvo, patril by tento pozemok do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pretože\nrozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva nemá na túto skutočnosť vplyv.\nUvedené by mohlo mať význam pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom\nsa podľa § 150 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnostod-31.07.2026> prihliada na to, čo zo svojho majetku manžel vynaložil na spoločný majetok (por.\nrozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 253/09).\n23. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že z dôkazov predložených v\nrámci konania pred súdom prvej inštancie nebolo možné identifikovať presné množstvo finančných\nprostriedkov, ktorými žalovaný v rozhodnom období disponoval, nakoľko vo výpisoch chýbajú konečné\nstavy účtu ku koncu jednotlivých mesiacov, a preto potom nie je možné jednoznačne ustáliť, že k\nzaplateniu kúpnej ceny za predmetný pozemok došlo z oddeleného majetku žalovaného. Nie je zrejmé,\nz čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď bez ďalšieho ustálil, že stav finančných prostriedkov na\nbankovom účte žalovaného počas obdobia od 31. decembra 2013 do 21. marca 2018 ani raz neklesol\npod hranicu 18.000,- eur, keď táto skutočnosť z dôkazov predložených žalovaným v konaní nevyplýva,\nvzhľadom na to, že nie je možné ustáliť zostatky na účte žalovaného za jednotlivé mesiace.\n24. Navyše z výsledkov vykonaného dokazovania zatiaľ je potrebné považovať za predčasný rovnako\ntak aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný si vybral dňa 31.05.2016 z účtu sumu 50.000,- eur, do ktorej\nsumy bola údajne zahrnutá aj suma nadobudnutá z predaja pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve, a že\ntúto sumu si takmer dva roky, oddelene od prostriedkov tvoriacich BSM, uschoval u seba v domácnosti,\npričom až následne v roku 2018 bola práve a výlučne táto z účtu vybratá suma použitá na zaplatenie\nkúpnej ceny za tento pozemok. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je totiž možné ustáliť, či nedošlo\nminimálne sčasti k spotrebovaniu výlučných prostriedkov žalovaného za trvania ich manželstva, ako\ni k zmiešaniu týchto finančných prostriedkov s finančnými prostriedkami nadobudnutými do BSM. Z\npredložených výpisov z účtu žalovaného v období od predaja pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve\nv roku 2013 až po nadobudnutie žalovaného pozemku v roku 2018 je možné badať množstvo pohybov,\nkedy si peniaze z účtu vyberal a následne hotovosť vkladal naspäť na svoj účet. Dňa 31.05.2016 síce\nvybral z účtu hotovosť v sume 50.000,- eur tak, ako tvrdil, avšak ešte predtým mu dňa 27.05.2016\npribudla na účte suma vo výške 159.500,- eur, pričom súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať\nso skutočnosťou, že táto suma bude zrejme patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a\nsuma 50.000,- eur, vybraná z účtu 4 dni po pripísaní týchto peňažných prostriedkov by mohla byť\nnapríklad tvorená, aj keď čo i len z časti, práve zo sumy 159.500,- eur pripísanej na účet žalovaného\ndňa 27.05.2016.\n25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého, keďže\nžalovaný viackrát kupoval a následne predával nadobudnuté nehnuteľnosti, avšak nebola preukázaná\nsústavnosť vykonávania tejto činnosti, a preto nešlo o podnikateľskú činnosť, nemožno preto ani\ndosiahnutý výťažok z uskutočnených predajov charakterizovať ako príjem patriaci do bezpodielového\nspoluvlastníctva sporových strán. Aj keby zo strany žalovaného pri nadobúdaní a ďalšom predávaní\nnehnuteľností nešlo o podnikateľskú činnosť, pokiaľ mal z takejto činnosti príjem, pričom ak nie je\nschopný preukázať, že všetky takto nadobúdané a následne predávané nehnuteľnosti kupoval z peňazí\nzískaných predajom zo svojho výlučného vlastníctva, teda z peňazí nepatriacich do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, potom neobstojí záver o tom, že získané finančné prostriedky z takejto\nčinnosti sú jeho oddeleným majetkom.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené, za situácie, kedy vykonaným dokazovaním nebol\nriadne\nzistený pôvod peňažných prostriedkov použitých na zaplatenie kúpnej ceny, a teda\nani\nto, či časť kúpnej ceny nebola zaplatená aj z prostriedkov BSM a či teda možno\nv\ndanej veci uplatniť zásadu surogácie príjmov práve z dôvodu existencie možnosti zmiešania peňažných\nprostriedkov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci\na z takto zisteného skutkového stavu nebolo potom možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver,\n\nže kúpna cena vo výške 18.000,- eur uhradená dňa 21.03.2018 pochádzala z výlučných peňažných\nprostriedkov žalovaného.\n27. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom\nokolností, ktoré sú významné pre posúdenie naplnenia zákonných predpokladov pre rozhodnutie\nsúdu pre určenie, že daný pozemok (ne)patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle\nustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, sú celkom nedostatočné, a preto pre účely rozhodnutia v\nmerite veci nemôžu obstáť, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie\nsíce navrhované dôkazy vykonal, avšak tieto riadne a úplne nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti ani\nz hľadiska ich pravdivosti a významu pre rozhodnutie.\n28. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné. I\npodľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú\njednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na\npodstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,\nII. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci,\nteda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n29. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) a c)\nCSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor opätovne prejedná, v\nintenciách záverov vyslovených odvolacím súdom sa vysporiada so všetkými vykonanými dôkazmi,\ntieto náležite vyhodnotí, a to so zreteľom na všetky stranami uplatnené prostriedky procesnej obrany a\nútoku prednesené v priebehu konania, prípadne, ak na to vzhľadom na procesnú aktivitu procesných\nstrán, ktorým je v tomto smere potrebné poskytnúť nevyhnutný priestor, budú splnené podmienky,\nprípadne doplní dokazovanie v zmysle dôkazných návrhov strán sporu. Po doplnení dokazovania,\nopätovnom vyhodnotení a náležitom zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako\naj v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, ako aj logickej nadväznosti a\nvýznamu pre rozhodnutie v spore i dôkaznej hodnoty, opätovne ustáli skutkový stav veci potrebný pre\nposúdenie, či sporný pozemok patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Závery\no skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2\nCSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a tiež aby bolo aj preskúmateľné v prípadnom odvolacom\nkonaní.\n30. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/144/2018", "guid": "2ee0eeaa-8b68-4930-afcb-307c8b9de2cb:34fe8608-1135-407b-a955-e8087750d0ae", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e4c18dd-0414-47da-870e-263661f30f39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 253/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/09 z 23. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e4c18dd-0414-47da-870e-263661f30f39"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "da973c9b-fab5-4af3-84fa-f513631e6847:fcf362ac-d8a2-4fd5-a5f0-6d53cf8adf98", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6718204151.1", "spisova_znacka": "14Co/202/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/202/2019 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6718204151.1"}], "citovane_v": [{"guid": "eaeb2933-d63f-4b5c-bdc0-183aa277135b:f6aea246-543c-4e98-a796-eea1cf2cf48d", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205213.4", "spisova_znacka": "22C/80/2024", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 22C/80/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205213.4"}]}