{"guid": "b1b346b9-05d2-4f43-b6c2-1ef27e64ea0d:d346bbfa-dd64-4b4f-9063-fd42c66524cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2", "spisova_znacka": "8CoPr/11/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/11/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8CoPr/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2", "identifikacne_cislo": "1316217408", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d346bbfa-dd64-4b4f-9063-fd42c66524cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/11/2025\n1316217408\n27. 01. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1316217408.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: W.. R. J., L.. XX.XX.XXXX, J.\nT. XX, J., zastúpená: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., Mlynarovičova 13, Bratislava, IČO: 50 807 471,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o\nnáhradu funkčného platu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29.\napríla 2025, č.k. B3-45Cpr/15/2016 - 414, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný\nje povinný žalobcovi zaplatiť náhradu funkčného platu vo výške 38.972,46 eura, spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.2.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy\n1.962,- eur od 11.3.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.4.2018 do zaplatenia, 5\n% ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.5.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.6.2018\ndo zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.7.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,eur od 11.8.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,-eur od 11.9.2018 do zaplatenia, 5 % ročne\nzo sumy 1.962,- eur od 11.10.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.11.2018 do\nzaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.12.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur\nod 11.1.2019 do zaplatenia (funkčný plat za mesiac december 2018), 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od\n11.2.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.3.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy\n1.962,- eur od 11.4.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.5.2019 do zaplatenia, 5 %\nročne zo sumy 1.962,- eur od 11.6.2019 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.7.2019 do\nzaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.962,- eur od 11.8.2019 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 1.694,46,eur od 11.9.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu\nfunkčného platu v sume 18.097,21 eur brutto, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 762 eur od\n11.08.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 762 eur od 11.09.2017 do zaplatenia,\núrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 738 eur od 11.10.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 %\nročne zo sumy 877 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 738 eur od\n11.12.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 676,16 eur od 11.01.2018 do zaplatenia,\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni proti žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 63,36 % a nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom č.k. 45Cpr/15/2016 - 98 zo dňa 06.03.2018\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že k skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31. augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký\npomer trvá. Na základe odvolania žalobkyne však Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom č.k.\n8CoPr/5/2019 - 139 zo dňa 11.06.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že ku dňu\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31. augustu\n2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba o\nzaplatenie náhrady funkčného platu zamietnutá, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Žalovaný podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, voči výroku rozsudku, ktorým\nodvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (prvý výrok), avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením č.k. 2Cdo/43/2022 - 200 zo dňa 27.03.2024 dovolanie odmietol. Následne preto vyzval\nžalobkyňu, aby v lehote do 15 dní doplnila žalobu o zaplatenie náhrady funkčného platu. Žalobkyňa v\npísomnom podaní zo dňa 15.08.2024 uviedla, že si uplatnila nárok na náhradu funkčného platu podaním\nzo dňa 05.03.2018 nasledovne: 1.962 eur za čas od 01.09.2016 do 31.01.2017, 1.014,50 eur za čas\nod 01.02.2017 do 03.02.2017, 1.962 eur za čas od 04.02.2017 do 21.05.2017, 762 eur za čas od\n22.05.2017 do 31.12.2017, 1.962 eur za čas od 01.01.2018 až do času, keď umožní žalovaný pokračovať\nžalobkyni v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, a\nto do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa v tejto súvislosti doložila do spisu jednotlivé\nslužobné zmluvy, pracovnú zmluvu a oznámenie o výške a zložení platu dosahovaného u žalovaného.\nŽalobkyňa si následne v podaní zo dňa 11.08.2020 uplatnila aj úrok z omeškania z jednotlivých náhrad\nfunkčného platu počnúc dňom od 11.08.2017 (z dôvodu premlčania si úrok z omeškania neuplatnila od\nzačiatku rozhodného obdobia od 07.11.2016). Neskôr v tejto časti žalobu upravila, resp. zmenila tak,\nže náhradu funkčného platu požadovala priznať za obdobie od 07.11.2016 do 28.08.2019. Súčasne\nv tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný žiadal, aby súd žalobkyni náhradu funkčného platu nad\nrámec 12 mesiacov nepriznal podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce a tiež krátil podľa § 55 Zákona o\nštátnej službe, pričom navrhol vykonať dokazovanie za účelom zistenia či žalobkyňa vykonávala prácu\nv čase, za ktorý požaduje náhradu funkčného platu a to dopytom na Sociálnu poisťovňu a zistiť, či\nžalobkyňa v rozhodnom období poberala mzdu alebo iné príjmy, a vyžiadať od žalobkyne mzdové listy\nza uplatňované obdobie. Uvedené žiadal zohľadniť a náhradu funkčného platu žalobkyni znížiť o všetky\nvyplatené príjmy a dávky.\n3. Vo vzťahu k náhrade funkčného platu mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa\nmala u žalovaného funkčný plat spolu 1.962 eur. Zo služobnej zmluvy uzatvorenej medzi\nžalobkyňou a Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 31.01.2017 zistil, že\nštátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 01.02.2017 a bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2020.\nZ Oznámenia o výške a zložení funkčného platu na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny\nBratislava zo dňa 31.01.2017 vyplýva, že žalobkyňa mala funkčný plat spolu 947,50 eura. Zo skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd zistil, že\nštátnozamestnanecký pomer žalobkyne sa skončil v skúšobnej dobe dňom 03.02.2017. Zo služobnej\nzmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a Ministerstvom kultúry SR zo dňa 18.05.2017 mal preukázané, že\njej štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 22.05.2017. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu\nna Ministerstve kultúry SR zo dňa 18.05.2017 súd zistil, že žalobkyňa tam mala funkčný plat spolu 1.200\neur. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne na Ministerstve kultúry SR sa skončil výpoveďou zo strany\nštátneho zamestnanca zo dňa 23.10.2017 a to ku dňu 31.12.2017. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej\nmedzi žalobkyňou a Združením miest a obcí Slovenska zo dňa 29.12.2017 zistil, že pracovný pomer\nbol dohodnutý na dobu určitú do 28.02.2021, pričom z Platového výmeru zo Zduženia miest a obcí\nSlovenska zo dňa 29.12.2017 vyplýva, že žalobkyňa mala tarifný plat 12 eur/hod..\n4. Takto zistený skutkový stav veci prvoinštančný súd posúdil po právnej stránke z hľadiska\nopodstatnenosti žalobou uplatnenej náhrade funkčného platu s príslušenstvom podľa § 1 ods. 4, §\n52, § 55, § 56, § 81, § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ako aj § 79 ods. 1, 2 a §\n129 ods. 1 Zákonník práce a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť, avšak nie v celom\nrozsahu. Poukázal na to, že základným predpokladom vzniku nároku žalobkyne na náhradu funkčného\nplatu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného, je\nneplatnosť tohto skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Po oznámení štátneho zamestnanca, že\ntrvá na tom, aby ho služobný úrad naďalej zamestnával, žalovaný buď začne štátnemu zamestnancovi\nprideľovať prácu až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo mu prácu neprideľuje, v takom prípade sa\nposkytuje štátnemu zamestnancovi náhrada funkčného platu. Táto náhrada nemá charakter ekvivalentu\n\nmzdy, ktorú štátny zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu služobný úrad neumožnil\nvykonávať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa služobnej zmluvy, ale má povahu satisfakcie voči štátnemu\nzamestnancovi a súčasne aj sankcie voči služobnému úradu, ktorý bezdôvodne pristúpil k skončeniu\nštátnozamestnaneckého pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala štátnemu zamestnancovi\nposkytnúť náhrada funkčného presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť služobného úradu jeho\npovinnosť nahradiť funkčný plat za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu\nfunkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov štátnemu zamestnancovi vôbec nepriznať. Okresný\nsúd Bratislava III rozsudkom č.k. 45Cpr/15/2016 - 98 zo dňa 06.03.2018 žalobu o určenie neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.08.2016 a zaplatenie náhrady funkčného platu\nzamietol, proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.\n8CoCpr/5/2019-139 zo dňa 11.06.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil,\nže ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31.\naugustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Vo zvyšnej časti v ktorej bola žaloba\no zaplatenie náhrady funkčného platu zamietnutá, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, nakoľko v tejto časti zostal žalobný petit na plnenie neúplný a preto súd prvej inštancie\nmal vyzvať žalobkyňu postupom podľa § 129 CSP na odstránenie vád podania uvedením konkrétnej\nvýšky uplatňovanej žalovanej istiny a vecne posúdiť opodstatnenosť zostávajúceho (peňažného)\nnároku a v novom rozhodnutí o veci rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Cdo/43/2022\n- 200 zo dňa 27.03.2024 dovolanie odmietol. Predmetom sporu tak zostal už iba nárok žalobkyne\nna náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle §\n79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 120 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej\nslužbe. Právo zamestnanca na náhradu platu/mzdy vznikne najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi\nzamestnávateľovi, že skončenie pracovného/štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné,\nale zároveň mu oznámi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný. Oznámenie zamestnanca,\nže trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nemusí mať písomnú formu. Prejav vôle\nzamestnanca môže byť uskutočnený konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo\niným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel zamestnanec prejaviť. Pre posúdenie\nnároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru/štátnozamestnaneckého pomeru\nje rozhodujúce, či zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní. Žalobkyňa\npo tom, čo jej bolo zo strany žalovaného doručené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu\n31.08.2016, listom zo dňa 03.11.2016 oznámila žalovanému, že skončenie štátnozamestnaneckého\npomeru považuje za neplatné, trvala na ďalšom zamestnávaní, list bol doručený žalovanému dňa\n07.11.2016, ktorý v odpovedi zo dňa 23.11.2016 potvrdil doručenie uvedeného oznámenia. Nárok\nna náhradu funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si žalobkyňa\nuplatnila v podanej žalobe, v znení špecifikácie zo dňa 15.08.2024 a dňa 27.01.2025 za rozhodné\nobdobie od 07.11.2016 do 27.08.2019, v celkovej výške 57.124,21 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5% ročne z jednotlivých mesačných náhrad funkčného platu odo dňa nasledujúceho po ich\nsplatnosti až do zaplatenia. O podanom návrhu na zmenu žaloby ohľadne výšky náhrady funkčného platu\nspolu s príslušenstvom súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 15.04.2025\nza prítomnosti strán sporu, ktorým navrhovanú zmenu žaloby pripustil podľa § 142 ods. 1 CSP. V\nčase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru mala žalobkyňa u žalovaného podľa Oznámenia\no výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca zo dňa 07.12.2015, funkčný plat spolu\n1.962 eur mesačne, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu funkčného platu\nz neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Medzi stranami sporu celková výška a\nšpecifikácia funkčného platu za rozhodné obdobie v sume 57.124,21 eur nebola sporná. Vzhľadom na\nprávnu úpravu podľa Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátne službe, ktorý sa na daný právny vzťah vzťahuje,\nje daná subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce vymedzená v ust. § 120 ods. 1 Zákona o štátnej\nslužbe a neuplatňuje sa výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa § 134 a nasl.\nZákonníka práce. V danom prípade preto prvoinštančný súd vychádzal z funkčného platu zamestnanca\npodľa služobnej zmluvy v zmysle § 55 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorého, ak\nštátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,\nvykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je\nslužobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu\nfunkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného\núradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za\nuvedenú činnosť. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom\nobdobí vykonávala štátnu službu na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava v období\n\nod 01.02.2017 do 03.02.2017, mala priznaný funkčný plat vo výške 947,50 eur mesačne, na Ministerstve\nkultúry SR, Bratislava, v období od 22.05.2017 do 31.12.2017, mala priznaný funkčný plat vo výške\n1.200 eur mesačne. Žalobkyňa bola ďalej zamestnaná na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa\nZdruženie miest a obcí Slovenska od 01.01.2018 až do konca rozhodného obdobia. Žalobkyni priznal\nnáhradu funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v celkovej\nvýške 18.097,21 eur nasledovne: - od 07.11.2016 do 30.11.2016 - v sume 1.569,60 eur (za 24 dní z\nfunkčného platu 1.962 eur), - za mesiac 12/2016 - v sume 1.962 eur, - za mesiac 01/2017 - v sume 1.962\neur, - za mesiac 02/2017 - v sume 1.819,85 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve\npráce sociálnych vecí a rodiny SR, od 01.02.2017 do 03.02.2017, mala hrubú mzdu 142,15 eur, (1.962\neur - 142,15 eur), - za mesiac 03/ 2017 - v sume 1.962 eur, - za mesiac 04/2017 - v sume 1.962 eur, za mesiac 05/2017 - v sume 1.544,60 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry\nSR, za obdobie od 22.05.2017 do 31.05.2017 mala hrubú mzdu 417,40 eur, (1.962 eur - 417,40 eur),\n- za mesiac 06/2017- v sume 762 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR,\nmala hrubú mzdu 1.200 eur, (1.962 eur - 1.200 eur), - za mesiac 07/2017- v sume 762 eur, žalobkyňa\nvykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR, mala hrubú mzdu 1.200 eur, - za mesiac 08/2017v sume 762 eur, žalobkyňa vykonával štátnu službu na Ministerstve kultúry SR, mala hrubú mzdu 1.200\neur, - za mesiac 09/2017 - v sume 738 eur , žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry\nSR, mala hrubú mzdu 1.224 eur, - za mesiac 10/2017 - v sume 877 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu\nslužbu na Ministerstve kultúry SR, mala hrubú mzdu a náhradu príjmu 1.085 eur, - za mesiac 11/2017\n- v sume 738 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve kultúry SR, mala hrubú mzdu\n1.224 eur, - za mesiac 12/2017 - v sume 676,16 eur, žalobkyňa vykonávala štátnu službu na Ministerstve\nkultúry SR, mala hrubú mzdu 1.285,84 eur. Zdôraznil, že náhrada funkčného platu, ktorá patrí žalobkyni\nje vyvolaná tým, že žalovaný po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru prestal prideľovať\nprácu štátnemu zamestnancovi podľa služobnej zmluvy, i napriek tomu, že žalobkyňa trvala na tom, aby\nju zamestnávateľ naďalej zamestnával. Poskytnutie funkčného platu je dôsledkom nesplnenia povinnosti\nzo strany žalovaného prideľovať žalobkyni trvajúcej na tom, aby naďalej vykonávala štátnu službu. V\ndanom prípade boli podľa súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky pre zníženie funkčného platu\nžalobkyni, predstavujúceho rozdiel medzi funkčným platom, ktorý dosahovala žalobkyňa u žalovaného\na funkčným platom, ktorý dosahovala v uvedených služobných úradoch, v zmysle § 55 Zákona č.\n400/2009 Z.z. o štátnej službe. Pri rozhodovaní o náhrade funkčného platu však prihliadol aj na žiadosť\nžalovaného, aby v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce náhradu funkčného platu za čas presahujúci 12\nmesiacov žalobkyni nepriznal, ktorý z procesného hľadiska predstavuje obranu proti žalobe, pričom súd\nnie je viazaný rozsahom v ktorom žalovaný zníženie náhrady mzdy požaduje. Zdôraznil, že hodnotová\nzmena v právnom poriadku po prijatí Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.10.1992 mala za\nnásledok zmenu významu normatívneho textu obsiahnutého v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce,\nktorú treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci\n12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, by bol v rozpore v čl. 2 Zákonníka práce. Tejto\nhodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad,\npodľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z\nvlastnej nepoctivosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/157/2010 zo dňa 14.09.2011 a nález\nÚstavného súdu SR sp.zn. I. ÚS/331/2019 zo dňa 19.11.2019). Pri rozhodovaní o náhrade mzdy za čas\npresahujúci 12 mesiacov súd zisťuje okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré súvisia so zisťovaním\ntýchto základných životných potrieb zamestnanca. Podľa súdnej praxe pri tomto posudzovaní sa\nzohľadňuje, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, pokiaľ áno, za akých podmienok a zárobkových\nmožností takúto prácu konal, či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, zdravotnému stavu a\nschopnostiam, či dosahoval iný príjem ako príjem z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne z akého dôvodu\nnebol úspešný pri hľadaní zodpovedajúceho zamestnania alebo pre aké okolnosti sa do práce vôbec\nnezapojil. Žalobkyni náhradu funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru nepriznal za obdobie, počas ktorého bola v pracovnom pomere u zamestnávateľa Združenie\nmiest a obcí Slovenska, vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2017 ako finančná\nmanažérka v rámci národného projektu „Modernizácia miestnej územnej samosprávy“, teda za obdobie\nod 01.01.2018 do 27.08.2019 (od 28.08.2019 bola opätovne zaradená do štátnej služby). Vykonaným\ndokazovaním mal totiž preukázané, že v uvedenom období nemala žalobkyňa výrazne nižší príjem ako\nmala funkčný plat u žalovaného. Zo mzdového listu za rok 2018 bolo preukázané, že žalobkyňa mala\nhrubú mzdu 26.436,11 eur (funkčný plat 1.962 eur za 12 mesiacov bol 23.544 eur, zvýšený funkčný\nplat za rok 2018 v sume 2.112,50 eur x 12= 25.350 eur). Zo mzdového listu za obdobie od 01/2019 do\n08/2019 bolo preukázané, že žalobkyňa mala hrubú mzdu 17.778,94 eur, ďalší príjem za 07/2019 v sume\n\n776,25 eur, za 08/2019 v sume 742,50 eur, Pohoda Festival s.r.o. za 07/2019 v sume 150 eur, celkom\n19.447,69 eur (funkčný plat 1.962 eur za 8 mesiacov bol 15.696 eur, zvýšený funkčný plat za rok 2019 v\nsume 2.233,50 eur x 8= 17.868 eur). Z uvedených dôvodov na žiadosť žalovaného náhradu funkčného\nplatu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni v tomto rozsahu nepriznal a\npriznal je len náhradu funkčného platu v celkovej výške 18.097,21 eur spolu s príslušenstvom a vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol (57.124,21 eur - 18.097,21 eur). Uviedol tiež, že pokiaľ žalovaný namietal\npriznanie náhrady funkčného platu a úrokov z omeškania z náhrady funkčného platu v hrubom vyjadrení\n(brutto) dôvodiac tým, že žalobkyni patrí náhrada funkčného platu iba vo výške stanovenej ako netto\nmzda/plat, teda očistený od povinných odvodových povinností zamestnávateľa, uvedenú argumentáciu\npovažoval za nedôvodnú, keď priznanie náhrady funkčného platu ako hrubej mzdy/platu nie je v\nrozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalovaného,\nže žalobkyni nevznikol nárok na úroky z omeškania, keď Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov\nz omeškania a do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení štátnozamestnaneckého\npomeru nie je možné určiť, či sa zamestnávateľ dostal do omeškania. Odkázal v tomto smere na\nuznesenie Ústavného súdu SR zo 4.7.2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017 a na závery z neho vyplývajúce.\nPokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na úroky z omeškania z jednotlivých náhrad\nfunkčného platu, ktorý si žalobkyňa uplatnila návrhom zo dňa 11.08.2020, doplnený podaním zo dňa\n15.08.2024, doručeným súdu dňa 15.08.2024 a dňa 27.01.2025, ani túto jeho obranu nepovažoval\nza dôvodnú. Zdôraznil, že pre posúdenie počiatku premlčacej doby je rozhodujúce, kedy bolo súdu\ndoručené podanie v ktorom žalobkyňa žiadala o rozšírenie petitu žaloby o úroky z omeškania a nie kedy\nsúd prvej inštancie o podanom návrhu na rozšírenie petitu žaloby rozhodol. Podľa § 112 Občianskeho\nzákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v\nzačatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Za\nosobitné prípady dôvodov spôsobujúcich spočívanie premlčacej lehoty treba považovať zmenu žaloby,\nvzájomnú žalobu, kompenzačnú námietku. Spočívanie premlčacej lehoty nastalo okamihom doručenia\npodania na súd a v začatom konaní sa riadne pokračovalo, boli splnené zákonom stanovené podmienky\nv zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa rozšírila nárok aj o zákonný úrok z omeškania z\njednotlivých náhrad funkčného platu následne potom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nžalovaného odmietol. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.08.2024 a zo dňa 27.01.2025 špecifikovala úrok\nz omeškania vo výške 5 % ročne z náhrady funkčného platu za mesiac 07/2017 až mesiac 08/ 2019.\nŽalobkyňa z dôvodu premlčania úrokov z omeškania z jednotlivých náhrad funkčných platov, ktorých\nsplatnosť nastala pred 11.08.2017 si neuplatnila. Splatnosť funkčného platu za mesiac júl 2017 nastala\naž 11.08.2017, teda v čase uplatnenia nároku na súde. Súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na úrok\nz omeškania bol uplatnený včas, vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka a z uvedených dôvodov vznesenú námietku premlčania žalovaným vo vzťahu k uplatnenému\nnároku žalobkyne na úrok z omeškania z jednotlivých náhrad funkčného platu považoval za nedôvodnú.\nŽalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady funkčného platu dňom nasledujúcom po\ndni, v ktorom bol funkčný plat splatný, splatnosť mzdy bola stanovená podľa Kolektívnej zmluvy tak,\nže služobný úrad vyplatí funkčný plat štátnemu zamestnancovi pozadu za mesačné obdobie, a to\nnajneskôr v 10. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca, žalovaný sa dostal do omeškania 11. dňa\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorá skutočnosť nebola sporná. Priznal preto žalobkyni zákonný\núrok z omeškania z nevyplatenej náhrady funkčného platu v zákonnej výške O trovách konania súd\nprvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. Poukázal na to, že\nžalobkyňa mala úspech v konaní o určovacom nároku, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru\nnedošlo (je neplatné), procesný úspech v rozsahu 100 %. V konaní o zaplatenie peňažného nároku mala\núspech v sume 18.097,21 eur (zo žalovanej istiny 57.124,21 eur), čo znamená percentuálny úspech\nv rozsahu 31,68 % a žalovaný mal úspech v rozsahu 39.027 eur, čo znamená percentuálny úspech\n68,32 %. Žalovaný má na pomernom rozdelení nárok náhradu trov konania vo výške 36,64 %. Preto\npodľa pomeru úspechu (100 % - 36,64 %) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného\nkonania v rozsahu 63,36 %. Žalobkyňa však mala plný procesný úspech v odvolacom konaní o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod\nsp.zn. 8CoPr/5/2019 a preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n5. Proti tomuto rozsudku podala do zamietajúceho výroku v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby aj v tejto časti bolo jej žalobe vyhovené. Odvolanie\nodôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prvom rade\n\nnamietla, že pre aplikáciu ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce na zistený skutkový stav v danej veci neboli\nsplnené podmienky. Žalovaný síce navrhol v konaní aplikovať ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, a\nteda navrhoval nepriznať jej náhradu funkčného platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov, avšak súd\nprvej inštancie nezohľadnil, že pri tejto obrane mal procesnú povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti\no tom, že sú naplnené predpoklady obsiahnuté v hypotéze danej právnej normy žalovaný. Žalovaný\nbol však v tomto smere nečinný, neuviedol žiadne tvrdenie zakladajúce oprávnenosť/dôvodnosť ním\nprodukovaného návrhu a následne ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by podporoval tento jeho\nnávrh. Žalovaný v celom priebehu konania len navrhuje aplikáciu ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce\ns poukazom na to, že priznanie náhrady platu za 12 mesiacov považuje za dostatočne naplnenú\nsatisfakčnú a sankčnú funkciu uplatneného nároku, nakoľko žalobkyňa v čase nad 12 mesiacov\npoberala iný príjem, ktorý navrhuje zohľadniť. Jeho povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti v konaní\n(bremeno tvrdenia) sa teda obmedzilo len na návrh nepriznať jej náhradu funkčného platu, pretože\nvykonávala prácu a počas rozhodného obdobia mala iný príjem. Žiadnu ďalšiu argumentáciu ani\ntvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť aplikáciu § 79 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný neuviedol.\nKonštantná judikatúra vytvorila pravidlá, za ktorých splnenia je možné aplikovať ustanovenie § 79 ods.\n2 Zákonníka práce v prospech žalovaného. V krátkosti sa jedná o priaznivejšie pracovné podmienky\n(vrátane mzdových) žalobkyne u nového zamestnávateľa, zohľadnenie z konkrétneho dôvodu tohoktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo\nzamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil,\nže trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také\nskutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a zároveň\nmu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca. Žalovaný žiadnu z uvedených\nskutočností netvrdí ani nepreukázal. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ust. § 79 ods. 2\nZákonníka práce a jej žalobu čiastočne zamietol napriek tomu, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia\na dôkazné bremeno ohľadne svojej procesnej obrany, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej zdôraznila, že súd prvej inštancie vec nesprávne\nprávne posúdil vzhľadom na to, že nevychádzal dôsledne z kritérií pre aplikáciu ustanovenia § 79\nods. 2 Zákonníka práce, ustálených konštantnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/100/2016 obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2010), podľa ktorej súd\nmôže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť,\nprípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva požadovať náhradu\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka\npráce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne\nsúladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody (ako už bolo uvedené vyššie), ale aj z dôvodu,\nže rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti. Tejto\nhodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad,\npodľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať\nprospech z vlastnej nepoctivosti. V tejto súvislosti zdôraznila, že jej pracovnoprávny vzťah k Združeniu\nmiest a obcí Slovenska je odmeňovaný hodinovou mzdou a nie mzdou mesačnou, ako tomu bolo\nu žalovaného. Pre samotné účely komparácie príjmu, ktorý dosahovala u zamestnávateľa, ktorým je\nZdruženie miest a obcí Slovenska s funkčným platom, ktorý by dosahovala u žalovaného v rozhodnom\nobdobí je potrebné posudzovať príjem označený v mzdových listoch zamestnávateľa Združenie miest a\nobcí Slovenska ako „Tarifná mzda Práca v čas. m.“ pre rok 2018 a „Základná mzda“ pre rok 2019. Hrubá\nmzda, ktorú takto dosahovala a ktorú komparoval súd prvej inštancie v prejednávanej veci, obsahuje\naj mzdové zvýhodnenia za výkon práce vo sviatok a sobotu, náhradu za dovolenku a jednorázové\nodmeny, čo funkčný plat u žalovaného neobsahoval, a preto samotná hrubá mzda, ktorú dosahovala u\nzamestnávateľa Združenie miest a obcí Slovenska nie je porovnateľná s funkčným platom uvedených\nv rozhodnutí o plate, nakoľko tento neobsahuje položky ako jednorázové odmeny, náhrady za výkon\npráce v sviatok alebo náhrady za dovolenku. Súd prvej inštancie naviac porovnával plat dosahovaný\nžalobkyňou u žalovaného ku dňu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru t.j. v roku\n2016. Aj uvedeným spôsobom súd prvej inštancie založil vadu konania spočívajúcej v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Poukázala tiež na to, že žalovaný v konaní aj napriek oznámeniu o tom, že\nskončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné, jej neprideľoval prácu a riadne s\nňou skončil štátnozamestnanecký pomer až v roku 2019. S poukazom na ochrannú funkciu pracovného\npráva ako aj na princíp zákonnosti (Čl. 2 zákona č. 55/2017 Z.z.), podľa ktorého štátny zamestnanec pri\nvýkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky, právne záväznými aktmi európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky,\nslužobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu,\n\nktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca, bolo\nna žalovanom, aby tvrdil a preukázal dôvody, pre ktoré neumožnil pokračovať žalobkyni v práci. Na\nzáklade uvedeného, keďže žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne\npreukázania rozhodných skutočností pre aplikáciu ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce spojených s jeho\nnávrhom na nepriznanie alebo zníženie náhrady funkčného platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov\na súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval\na interpretoval pravidlá na zníženie resp. nepriznanie náhrady funkčného platu za obdobie presahujúce\n12 mesiacov vyplývajúce z ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce a vec nesprávne právne posúdil, keď\npri komparácii mzdy, ktorý dosahovala žalobkyňa u zamestnávateľa, ktorý je Združenie miest a obcí\nSlovenska s platom dosahovaným u žalovaného vychádzala z nesprávnych/neporovnateľných údajov,\nžiadala podanému odvolaniu vyhovieť.\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.\nZdôraznil, že v konaní navrhol aplikáciu moderačného práva súdu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce,\npričom žalobkyňa sama preukázala, že v čase, za ktorý požaduje náhradu funkčného platu (nad 12\nmesiacov), poberala príjem. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že tým, že súd priznal žalobkyni\nnáhradu funkčného platu za obdobie 12 mesiacov, bola dostatočne naplnená satisfakčná aj sankčná\nfunkcia uplatneného nároku žalobkyne. Konštatoval, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne\nnové okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť závery prezentované súdom prvej inštancie vo výrokoch\nII. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobkyňa mala v priebehu súdneho konania dostatočný priestor\nna prezentovanie svojich názorov, rovnako aj na predkladanie a navrhovanie dôkazných prostriedkov,\nmohla sa vyjadriť ku všetkým skutkovým a právnym otázkam, pričom skutočnosť, že súd nevyhovel\nžalobe v plnom rozsahu nie je dôvodom na opodstatnenosť podaného odvolania.\n7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), a dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné a prvoinštančný rozsudok je nevyhnutné v napadnutej časti zmeniť a aj v tejto\nčasti žalobe vyhovieť.\n8. V prvom rade sa žiada pre poriadok uviesť, že súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutej časti\nskutkový stav veci ustálil dostatočne a správne, vychádzajúc aj zo skutočností, ktoré neboli medzi\nstranami sporné. Z takto ustáleného skutkového stavu veci vychádzal aj odvolací súd, bez možnosti\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, keď vzhľadom na obsah odvolacích dôvodov a limity vyplývajúce\nz ust. § 383 v spojení s § 384 C.s.p. na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Pokiaľ ide\no skutkový stav relevantný pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním\nnapadnutej časti, teda v časti nepriznanej náhrady funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, z vykonaných dôkazov vyplynulo a ani medzi stranami\nnebolo sporné, že v období, za ktoré žalobkyni nebola priznaná náhrada, bola v pracovnom pomere u\nzamestnávateľa Združenie miest a obcí Slovenska, vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy zo\ndňa 29.12.2017 ako finančná manažérka v rámci národného projektu „Modernizácia miestnej územnej\nsamosprávy“. V uvedenom období nemala žalobkyňa výrazne nižší príjem ako mala funkčný plat u\nžalovaného. Zo mzdového listu za rok 2018 bolo preukázané, že žalobkyňa mala hrubú mzdu 26.436,11\neur (funkčný plat 1.962 eur za 12 mesiacov bol 23.544 eur, zvýšený funkčný plat za rok 2018 v sume\n2.112,50 eur x 12= 25.350 eur). Zo mzdového listu za obdobie od 01/2019 do 08/2019 bolo preukázané,\nže žalobkyňa mala hrubú mzdu 17.778,94 eur, ďalší príjem za 07/2019 v sume 776,25 eur, za 08/2019\nv sume 742,50 eur, Pohoda Festival s.r.o. za 07/2019 v sume 150 eur, celkom 19.447,69 eur (funkčný\nplat 1.962 eur za 8 mesiacov bol 15.696 eur, zvýšený funkčný plat za rok 2019 v sume 2.233,50 eur x 8=\n17.868 eur). Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii\nust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, keďže žalovaný sa domáhal nepriznania náhrady funkčného platu\nnad rámec 12 mesiacov.\n9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce postupoval\nsprávne, keď splnenie predpokladov pre žalovaným požadované krátenie alebo nepriznanie náhrady\nfunkčného platu posúdil podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, avšak toto ustanovenie\nnesprávne interpretoval, keď, ako to žalobkyňa opodstatnene namieta aj v odvolaní, jeho východiská\nnereflektujú závery ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít.\n\n10. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Cdo/359/2021,\nuverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 (R 17/2025), ustanovenie § 79\nods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za\nčas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to najmä\nv prípadoch, ak výkon práva požadovať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,\nzaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2\nZákonníka práce. Skutočnosť, že zamestnanec bol vylúčený z cirkvi a stratil predpoklady (spôsobilosť)\npre výkon práce duchovenského pracovníka, v dôsledku čoho s ním bol skončený pracovný pomer,\nmožno považovať za to, čo zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi umožnil\npokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n31. októbra 2023 sp. zn. 7Cdo/359/2021). Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19.\nnovembra 2019, za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje\nnárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie\nalebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je\nhranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo\nskončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z\nkonkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1\npísm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ\nneumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom,\naby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré\nmu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne\nznemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.\n11. Z vyššie citovaných záverov najvyšších súdnych autorít (čl. 2 C.s.p.) je zrejmé, že pre účely\nposúdenia splnenia predpokladov pre krátenie alebo nepriznanie náhrady mzdy (funkčného platu)\npodľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce sú relevantné dôvody skončenia pracovného pomeru a v kontexte\ns ním dôvody, pre ktoré zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako\nmu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane\nzamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil\npokračovať v práci, a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.\nZároveň je nevyhnutné mať na zreteli, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za\nčas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to najmä\nv prípadoch, ak výkon práva požadovať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,\nzaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2\nZákonníka práce. Súd prvej inštancie však krátenie funkčného platu žalobkyne za dobu presahujúcu 12\nmesiacov založil prakticky iba na zistení, že v danom období žalobkyňa ako zamestnankyňa Únie miest\nSlovenska dosahovala obdobný príjem, resp. nedosahovala výrazne nižší príjem, než u žalovaného.\nTáto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť dôvodom na nepriznanie ani krátenie funkčného platu,\npretože samotné uplatnenie požiadavky na náhradu funkčného platu nepochybne nemôžu viesť k\nzáveru, že by zo strany žalobkyne išlo o správanie v rozpore s dobrými mravmi či zneužitie práva. Keďže\niné okolnosti, ktoré by mohli mať relevanciu z hľadiska krátenia či nepriznania náhrady funkčného platu\npodľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce v preskúmavanej veci neboli preukázané ani nevyšli najavo, pričom\nžalovaný takéto okolnosti ani netvrdil, súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keď k takémuto kráteniu pristúpil, hoci na to neboli splnené predpoklady.\n12. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc zo záverov ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ako\nuž boli citované vyššie, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že na krátenie\nnáhrady funkčného platu žalobkyne podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce neboli splnené predpoklady, a\npreto bolo potrebné túto náhradu funkčného platu priznať za celé uplatnené obdobie.\n13. Nedôvodne v tejto súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že tým, že súd priznal\nžalobkyni náhradu funkčného platu za obdobie 12 mesiacov, bola dostatočne naplnená satisfakčná\naj sankčná funkcia uplatneného nároku žalobkyne. Z hľadiska naplnenia kritérií pre krátenie alebo\nnepriznanie náhrady mzdy (funkčného platu) podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ako vyplývajú z\nvyššie citovanej ustálenej judikatúry, totiž nie je rozhodujúce, či možno už priznanie náhrady funkčného\nplatu za obdobie 12 mesiacov považovať za dostatočné na naplnenie satisfakčnej aj sankčnej funkcie\nuplatneného náhradového nároku, avšak to, či tu existujú také výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali\n\ndospieť k záveru, že výkon práva požadovať náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Uvedená argumentácia\nžalovaného preto nemôže obstáť, keď naviac takéto okolnosti žalovaný v konaní ani len netvrdil a\nsamotná skutočnosť, že žalobkyňa ako zamestnankyňa Únie miest Slovenska dosahovala obdobný\npríjem, resp. nedosahovala výrazne nižší príjem, než u žalovaného, nepochybne na prijatie záveru\no uplatnení náhrady funkčného platu za čas presahujúci 12 mesiacov v rozpore s dobrými mravmi\nnepostačuje.\n14. Preto, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutej časti vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko na základe nesprávnej interpretácie ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka\npráce dospel k nesprávnemu záveru o splnení predpokladov pre nepriznanie náhrady funkčného platu\nžalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov, za stavu, keď výška uplatneného nároku v tejto časti nebol\nsporná, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 C.s.p.\nzmenil a žalobkyni náhradu funkčného platu priznal aj za zvyšné žalobou uplatnené obdobie.\n15. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní v konečnom dôsledku plný úspech, priznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov (celého) konania, a to v celom rozsahu. O výške náhrady trov\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Cpr/15/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e9e41b6c-72d5-4055-b125-881ca8781529", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2"}, {"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "ef09c0a4-2197-4f7f-abc1-3f2bb900df45:67c99b12-fbb0-4b7c-ada1-1c878c5c7abc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1208204860.19", "spisova_znacka": "7Cdo/359/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/359/2021 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1208204860.19"}, {"guid": "3a9e25ca-e98a-40e8-aec6-a2146689c9c5:b50c7067-f1e7-4f4b-847a-6300c64f4030", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8707201580.4", "spisova_znacka": "8CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoPr/5/2019 z 29. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8707201580.4"}], "citovane_v": []}