{"guid": "e0a8cb7c-dd32-4c1c-816d-bdd3f6d58c81:c4afed18-7e2d-4ba6-8138-994e89084011", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1", "spisova_znacka": "7Co/67/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/67/2026 z 11. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2026, sp. zn. 7Co/67/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1", "identifikacne_cislo": "1226201099", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 555/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b53816ca-6667-413f-89b6-c1a9cb15a9ec", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4afed18-7e2d-4ba6-8138-994e89084011", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/67/2026\n1226201099\n11. 06. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1226201099.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar.\nX.X.XXXX, bytom E. X, F. proti žalovanému: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, F., zastúpenému:\nJUDr. Martin Gavuliak, advokát, so sídlom Klincová 37, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20.4.2026, č.\nk. 56C/24/2026-90, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nUznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že:\nSúd zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako desať metrov s výnimkou\nsúdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní\nv rozsahu jeho nevyhnutnej účasti na týchto úkonoch a s výnimkou úkonov súvisiacich so starostlivosťou\no maloletého syna I. D., nar. XX.X.XXXX.\nSúd ukladá žalobkyni, aby ako žalobkyňa podala proti žalovanému ako žalovanému v lehote 30 dní od\ndoručenia tohto uznesenia žalobu o ochranu osobnosti.\nVo zvyšku sa uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325\nods. 2 písm. f) až h), § 328 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„C.s.p.“) a vecne tým, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd vydal uznesenie o nariadení neodkladného\nopatrenia, ktorým by zveril maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti\nžalobkyne (jeho matky), zakázal žalovanému (otcovi maloletého) akýkoľvek styk s maloletým alebo\ntakýto styk obmedzil, zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať žalobkyňu s výnimkou\nnevyhnutnej komunikácie v súdnych konaniach, zakázal žalovanému priblížiť sa k maloletému a\nžalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, zakázal žalovanému vstupovať do blízkosti miesta\nich trvalého bydliska a do blízkosti školského/predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje\na uložil žalovanému povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250 eur mesačne\naž do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Mestský súd Bratislava II uznesením č.k.\n3P/44/2026-81 zo dňa 31.3.2026 vylúčil na samostatné konanie návrh v časti, v ktorej žalobkyňa\npožadovala uloženie zákazu žalovanému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať žalobkyňu a v časti, v\nktorej požadovala uloženie zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako\n\n50 metrov a zákazu vstupovať do blízkosti miesta jej trvalého bydliska. Následne vo vylúčenej časti\nkonanie postúpil Mestskému súdu Bratislava IV, keďže vo vzťahu k vylúčenej časti nejde o civilné\nmimosporové konanie. Súd pre úplnosť uviedol, že pri dátume vydania uznesenia č.k. 3P/44/2026-81\nide o chybu v písaní, keďže samotný návrh bol na Mestský súd Bratislava II doručený až dňa 1.4.2026.\nZ listinných dokumentov predložených žalobkyňou mal súd za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú\nrodičmi maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX. Ďalej mal z tvrdení žalobkyne, resp. z uznesenia Okresného\nriaditeľstva policajného zboru o postúpení veci zo dňa 15.1.2026 osvedčené, že dňa 2.11.2025 došlo\nzo strany žalovaného k vniknutiu do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom žalovaný použil\nkľúče, o ktorých žalobkyňa nevedela; tento byt odmietol opustiť, pričom sa správal agresívne a žalobkyni\nsa vyhrážal aj smrťou. Žalobkyňa trestné oznámenie nepodala ani na mieste ani neskôr, keď aj pri\nneskoršom výsluchu uviedla, že nechce robiť otcovi spoločného syna zle a nemá strach, lebo robila\nthajský box a vie žalovaného spacifikovať. Žalovaný bol pod vplyvom omamných látok. Z bytu bol\nodvedený príslušníkmi polície, pričom v rovnaký deň neskôr na policajnej stanici napadol príslušníka\npolicajného zboru, v dôsledku čoho obaja utrpeli zranenia. Počas zadržania sa správal mimoriadne\nagresívne a vyhrážal sa tak žalobkyni, ako aj príslušníkom polície. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie,\na to tak pokiaľ ide o nebezpečné vyhrážanie žalobkyni, ako aj o útok na verejného činiteľa, pričom\nvec bola citovaným uznesením postúpená Okresnému úradu Bratislava, nakoľko výsledky vyšetrovania\npreukázali, že nejde o trestné činy, ale o priestupky. Vo vzťahu k nebezpečnému vyhrážaniu sa\nžalobkyni bolo podľa vyšetrovateľa zistené, že poškodená to nepociťuje tak, že má dôvodnú obavu o\nživot a zdravie, čo je podmienkou k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu\nnebezpečného vyhrážania. Prvoinštančný súd mal ďalej za osvedčené, že dňa 28.12.2025 došlo k\nďalšiemu incidentu, keď pri preberaní maloletého I. od žalovaného došlo k fyzickému konfliktu medzi\nžalovaným a priateľom žalobkyne J. C.. Opis celého incidentu sa medzi žalobkyňou, J. C. a žalovaným\npodstatne líšia, avšak súd prvej inštancie pokladal za preukázané, že medzi nimi došlo k fyzickému\nkonfliktu. Pokračovanie tohto konfliktu je zachytené na videu, ktoré žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz.\nZ tohto videa je zrejmé, že už po prevzatí maloletého žalobkyňou dochádza na parkovisku pred domom\nžalovaného ku slovnému konfliktu medzi žalovaným a J. C., pričom agresorom je nepochybne žalovaný,\nktorý sa javí byť pod vplyvom návykovej látky. Žalovaný viackrát smeruje úder J. C. do oblasti hlavy,\npričom tento sa úderom vyhýba a ustupuje. Žalovaný je tiež verbálne agresívny, a to napriek skutočnosti,\nže scéna sa odohráva pred zrakom jeho syna, na čo je žalobkyňou žalovaný opakovane upozornený.\nSúd prvej inštancie mal nakoniec z odpisu z registra trestov žalovaného za preukázané, že tento bol v\nminulosti raz odsúdený, a to trestným rozkazom zo dňa 23.3.2009, sp.zn. 1T 23/09 na peňažný trest\n500 eur s náhradným trestom odňatia slobody na 5 mesiacov, pričom tento trest vykonal zaplatením\npeňažného trestu.\n3. Žalobkyňa vo vylúčenej časti konania požadovala, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek\nspôsobom ju kontaktovať (§ 325 ods. 2 písm. g) C.s.p.), priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako\n50 metrov (§ 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.) a vstupovať do blízkosti miesta jej trvalého bydliska (§ 325\nods. 2 písm. f) C.s.p.). Zákonným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm.\ng) a h) je skutočnosť, že priblíženie k osobe alebo jej kontaktovanie môže ohrozovať telesnú alebo\nduševnú integritu takejto osoby, pričom pri písm. f) musí k takémuto ohrozovaniu telesnej alebo duševnej\nintegrity dochádzať. Na základe predložených tvrdení a dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže takýto stav žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nepreukázala. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že\nby žalovaný ohrozoval jej fyzickú alebo duševnú integritu. V konaní tvrdila, že sa žalovaný dlhodobo\nprejavoval mimoriadne výbušne a konfliktne, čo viedlo k tomu, že ukončila spoločné bývanie. Následne\nv neskoršom období v auguste 2024 žalovaného opäť v záujme maloletého syna prijala do spoločnej\ndomácnosti, čo v novembri 2025 opätovne viedlo k ukončeniu spoločnej domácnosti. Tieto skutočnosti\nžalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila. Žalobkyňa osvedčila vo vzťahu k svojej osobe\nexistenciu jedného incidentu, a to dňa 2.11.2025, keď žalovaný vnikol s použitím kľúčov, o ktorých\nžalobkyňa nemala vedomosť, do jej (predtým spoločne užívaného bytu) pod vplyvom návykových látok\na žalobkyni sa vyhrážal, pričom táto zavolala policajnú hliadku, ktorá žalovaného odviedla a zadržala.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že z tohto jedného incidentu, vo vzťahu ku ktorému ani žalobkyňa\nnepodala trestné oznámenie, nemožno vyvodiť také ohrozovanie telesnej a/alebo duševnej integrity\nžalobkyne, ktoré by zdôvodňovalo nariadenie ktoréhokoľvek z požadovaných výrokov neodkladného\nopatrenia. Prvoinštančný súd uviedol, že uvedený incident v žiadnom prípade nebagatelizuje, ale je\ntoho názoru, že tento sám osebe nemôže založiť nárok žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému\nsa k nej priblížiť na menej ako 50 metrov resp. k jej obydliu, a už vôbec nie uloženie zákazu ju\nakýmkoľvek spôsobom kontaktovať. Súd naviac poukázal na to, že vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu k\n\ntomuto incidentu sú vnútorne rozporné. Žalobkyňa na jednej strane uviedla, že žalovaný bol dlhodobo\nvýbušný a konfliktný, a to tak počas prvého, ako aj počas druhého spolužitia, čo v oboch prípadoch\nviedlo k ukončeniu spolužitia. Následne ale tvrdila, že jej vyjadrenie pred policajným orgánom, keď\nnepodala trestné oznámenie s odôvodnením, že otcovi dieťaťa nechce robiť zle a najmä, že nemá\nstrach, lebo vie robiť thajský box a vie žalovaného spacifikovať, bolo len klasickým prejavom snahy\nobete domáceho násilia kryť agresora v nádeji, že išlo len o ojedinelý exces pod vplyvom alkoholu.\nToto vyjadrenie žalobkyne nedáva zmysel, keď na jednej strane tvrdí, že žalovaný býval dlhodobo pod\nvplyvom návykových látok a zároveň aj v minulosti býval agresívny a je to jeho vzorec správania, a\nna druhej strane jeho agresivitu dňa 2.11.2025 označí za možný ojedinelý exces. Ak by žalobkyňa\npociťovala v dôsledku incidentu zo dňa 2.11.2025 ohrozenie svojej duševnej alebo telesnej integrity, tak\nby nemohla následne správanie žalovaného zľahčovať. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé,\nže tak nerobila len v (pochopiteľnom) rozrušení v deň incidentu, ale aj neskôr s odstupom času pri\npolicajnom výsluchu. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa o postúpení veci zo dňa\n15.1.2026, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa bola vypočutá v procesnom postavení svedka a okrem\nuvedenia skutočnosti, že zo žalovaného nemá strach a vie ho spacifikovať, resp. toho, že žalovanému\nuž boli policajnou hliadkou odňaté náhradné kľúče, odmietla vo veci vypovedať.\n4. Dôvodnosť hmotnoprávneho nároku žalobkyne podľa názoru súdu prvej inštancie nepotvrdzuje ani\nsprávanie žalovaného dňa 28.12.2025. Súd prvej inštancie pokladal z videozáznamu za pravdepodobné,\nže žalovaný bol v danom čase pod vplyvom návykovej látky, a zároveň za preukázané, že sa\nsprával agresívne. Zároveň ale platí, že žiadna časť tejto agresivity nebola smerovaná proti žalobkyni,\na to napriek tomu, že táto celý incident zjavne natáčala na mobilný telefón, čo býva spravidla\nspúšťačom ďalšej agresivity proti osobe, ktorá mobilný telefón drží. Predložený videozáznam tak vôbec\nnepotvrdzuje, že by bola konkrétne žalobkyňa (alebo maloletý, čo ale nie je predmetom tohto konania)\nsprávaním žalovaného ohrozovaná. Uvedené platí aj vo vzťahu k správaniu žalovaného na policajnej\nstanici dňa 2.11.2025, resp. preukázanému a žalovaným potvrdenému poškodeniu motorového vozidla\nJ. C.. Tieto skutky svedčia o problematickom správaní žalovaného, ktoré má byť a bolo predmetom\nkonania príslušných orgánov. Zároveň ale platí, že z tohto konania žalovaného nemožno vyvodiť závery\nvo vzťahu k ohrozovaniu duševnej a telesnej integrity žalobkyne. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala\nzákladnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je existencia hmotnoprávneho nároku,\nktorým je v danom prípade ohrozovanie jej telesnej alebo duševnej integrity v rozsahu predpokladanom\n§ 325 ods. 1 písm. f) až h) C.s.p.\n5. Za ešte podstatnejšiu však súd prvej inštancie pokladal tú skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vo vzťahu k žalobkyni je jediným v konaní preukázaným\nprejavom možného ohrozenia duševnej a telesnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného vniknutie do\njej bytu a následné agresívne správanie žalovaného dňa 2.11.2025. Medzi týmto incidentom a podaním\nnávrhu na vydanie neodkladného opatrenia prešlo takmer päť mesiacov, keďže návrh bol podaný až dňa\n1.4.2026. Takáto dlhá doba medzi konaním žalovaného a podaním návrhu na vydanie neodkladného\nopatrenia v podstate vylučuje dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Potrebu bezodkladnej\núpravy pomerov neodôvodňuje ani následné správanie žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že definitívnym\nspúšťačom na podanie jej návrhu bol incident zo dňa 28.12.2025. Súd prvej inštancie aj v tomto\nprípade konštatoval, že ak by tento incident mal byť „definitívnym spúšťačom“ podania návrhu, tak nie\nje zrejmé, prečo medzi týmto incidentom a podaním návrhu uplynuli viac ako tri mesiace. Prvoinštančný\nsúd tiež poukázal na to, že incident nasledoval potom, ako si žalobkyňa bola u žalovaného prevziať\nmaloletého syna zo styku, pričom žalobkyňa neuviedla, že by počas jej pobytu v byte žalovaného došlo k\nakémukoľvek konfliktnému správaniu žalovaného vo vzťahu k jej osobe, a takéto správanie nie je zrejmé\nani z priloženého videa a žalobkyňa ho ani netvrdila.\n6. Rozhodujúcou skutočnosťou pre absenciu preukázanej potreby nariadiť neodkladné opatrenie\nje taktiež absencia akýchkoľvek skutkových tvrdení žalobkyne vo vzťahu k obdobiu po 28.12.2025.\nNávrh žalobkyne neobsahuje okrem spísaného zápisu pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí dňa\n2.1.2026 a skutočnosti, že žalovaný podal dňa 19.2.2026 na Mestský súd Bratislava II návrh na úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinností, žiadnu informáciu o správaní žalovaného vo vzťahu k žalobkyni,\nresp. o ich vzájomných interakciách. Z návrhu nie je zrejmé, či a ako sa stýkajú, a ako sa žalovaný pri\ntom správa. Takáto absencia elementárneho opisu interakcie žalobkyne so žalovaným znemožňuje, aby\nsúd preveril potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je to žalobkyňa, na\nktorej leží aj pri návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.\n\nPrvoinštančný súd pritom odôvodnene predpokladal, že ak by malo dochádzať ku konaniu žalovaného,\nktoré predstavuje ohrozovanie telesnej alebo duševnej integrity, bola by na takéto konanie žalovaného\naj v období posledných troch mesiacov pred podaním návrhu žalobkyňa poukázala a preukázala ho\ndôkazmi. Žalobkyňa sa k tomuto obdobiu vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalobkyňa\ntak nepreukázala ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené\nvyššie súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia prvým výrokom tohto\nuznesenia v celom rozsahu zamietol. Súd nakoniec zdôraznil, že si je vedomý svojej nezastupiteľnej\núlohy pri ochrane práv osôb, ktorých telesná alebo duševná integrita môže byť konaním iných osôb\nohrozená. Toto konštatovanie však nič nemení na povinnosti takýchto osôb potrebu takejto ochrany\ndostatočne preukázať, pričom podľa jeho názoru sa to v tomto prípade nestalo. Tiež konštatoval, že\nrozhodoval iba v časti, v ktorej bolo konanie vylúčené na samostatné konanie zo strany Mestského súdu\nBratislava II, pričom o ostatných návrhoch žalobkyne, vrátane návrhu na uloženie zákazu žalovanému\npriblížiť sa k maloletému I. D. bude rozhodovať Mestský súd Bratislava II. Súd prvej inštancie nakoniec\nuviedol, že v zmysle § 329 ods. 3 C.s.p. platí, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,\nnezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\nprekážku rozhodnutej veci. V prípade zmeny skutkových okolností má tak žalobkyňa možnosť podať\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že na\nzadnej strane č.l. 24 v spise sa nachádza titulná strana zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného\nzo dňa 5.3.2026. Keďže ide len o titulnú stranu, ktorá nemá žiadny reálny obsah, a nejde o dôkaz,\nktorý by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom spomínala v návrhu, alebo ho uvádzala v zozname dôkazov\npriložených k návrhu, súd prvej inštancie na tento dokument pri rozhodovaní neprihliadal. O nároku na\nnáhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1\nC.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal, keďže mu v konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. b), d), e) f), a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že výroková\nčasť napadnutého uznesenia, v ktorej bol jej návrh zamietnutý, je podľa jej presvedčenia v priamom\nrozpore tak s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p., ako aj s konštantnou judikatúrou\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov vo\nveciach neodkladnej ochrany pred násilím. Napadnuté uznesenie súčasne nereflektuje povinnosť štátu\nposkytnúť obeti hrozby násilia účinnú ochranu plynúcu z čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj medzinárodných štandardov vyjadrených okrem\niného v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ o obetiach trestných činov. Žalobkyňa\nmala za to, že oba nosné dôvody rozhodnutia sú nesprávne, pri porovnaní s obsahom návrhu, doplnení\nnávrhu, priložených listinných dôkazov (vrátane dvoch uznesení orgánov činných v trestnom konaní),\nvideozáznamu a iných, a to ako v rovine skutkovej, tak v rovine právnej. Podľa názoru žalobkyne súd\nprvej inštancie pristúpil k hodnoteniu osvedčených skutočností spôsobom, ktorý pripomína skôr riadne\ndokazovanie v konaní vo veci samej než posudzovanie pravdepodobnosti v zmysle § 329 C.s.p., pričom\ndôkazy jednoznačne svedčiace o dôvodnosti obáv žalobkyne systémovo bagatelizoval alebo im priznal\nnesprávny výkladový rámec.\n8. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa\nneuplatňuje štandardné dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. Rozhodujúcou kategóriou je\nosvedčenie, ktoré na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe označených dôkazných\nprostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčovaná skutočnosť\nsa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Tento princíp je konštantne\njudikovaný Ústavným súdom SR (napr. nález sp.zn. II.ÚS/866/2014, nález sp.zn. III.ÚS/175/2017) a\nbol opakovane potvrdený aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. Žalobkyni preto nemožno v\nkonaní o neodkladnom opatrení klásť na plecia dôkaznú povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom konaniu\nvo veci samej. Žalobkyňa je povinná osvedčiť, nie preukázať s istotou základné skutočnosti, z ktorých\npri hodnotení pravdepodobnosti vyplýva dôvodnosť uplatneného nároku a potreba jeho bezodkladnej\n\núpravy. Judikatúra zhodne uvádza, že pri ochrane pred násilím postačuje osvedčenie dôvodného\npodozrenia z násilia, teda takého stavu, pri ktorom sa na základe označených dôkazov javí ako vysoko\npravdepodobné, že k násilnému konaniu dochádza alebo bezprostredne hrozí.\n9. Žalobkyňa sa ďalej vyjadrila k pojmu telesnej a duševnej integrity, ktorý znamená z jazykovedného\nhľadiska celistvosť, neporušenosť, osobnú istotu a bezpečnosť; k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej\nalebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia, ktorého základným charakteristickým\nznakom je úmysel; ide o zámerné konanie, ktoré má za následok telesnú alebo duševnú ujmu; ide\npritom o každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a\nsexuálneho nátlaku (násilie ani nemusí zahŕňať fyzický kontakt s obeťou, pretože aj zastrašovanie,\nslovná agresia, vyhrážky a prenasledovanie sú spôsobilé vyvolať stav ohrozenia duševnej integrity).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi uvádza, že za násilie sa považujú\nakékoľvek akty (vrátane zanedbávania), ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo\nslobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Tento široký výklad je v plnej miere\nkonzistentný s obsahom Istanbulského dohovoru (Dohovor Rady Európy o predchádzaní a potláčaní\nnásilia na ženách a domáceho násilia), ktorý aj bez ohľadu na politický stav jeho ratifikácie Slovenskou\nrepublikou predstavuje medzinárodný štandard výkladu pojmu domáceho násilia, ktorého rešpektovanie\nje požiadavkou čl. 8 a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Opuz proti Turecku z 9. júna 2009, č. 33401/02).\nŽalobkyňa tiež poukázala na proporcionalitu a efektívnosť neodkladnej ochrany.\n10. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa uviedla, že\nsúd prvej inštancie pri hodnotení návrhu de facto vyžadoval od žalobkyne preukázanie (nie osvedčenie)\nexistencie násilia a jeho priameho pôsobenia v rozsahu, ktorý zodpovedá dokazovaniu v konaní vo veci\nsamej. Poukázala na to, že prvoinštančný súd v bode 18 napadnutého uznesenia uviedol, že „žalobkyňa\nv konaní nepreukázala\" určité skutočnosti, a opakovane hovoril o tom, čo žalobkyňa „neosvedčila\",\npričom súčasne v bode 14 konštatoval, že sám mal za osvedčené, že dňa 2.11.2025 žalovaný vnikol za\npoužitia kľúčov (o ktorých žalobkyňa nevedela) do jej bytu, správal sa agresívne a žalobkyni sa vyhrážal\nsmrťou. Súd zároveň v bode 20 konštatoval, že dňa 28.12.2025 bol žalovaný podľa videozáznamu pod\nvplyvom návykovej látky a správal sa agresívne. Napriek týmto skutočnostiam, ktoré sám súd vzal za\nosvedčené, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity,\nčo je podľa žalobkyne vnútorný logický rozpor. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustálenú\njudikatúru Ústavného súdu SR (napr. nález sp. zn. II. ÚS 203/2020, nález sp. zn. III. ÚS 175/2017,\nnález sp. zn. II. ÚS 866/2014), v zmysle ktorej súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nevykonáva\ndokazovanie, ale vychádza z osvedčených skutočností, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti.\nUplatnenie prísnejšieho štandardu, než aký vyplýva z § 329 ods. 1 C.s.p. predstavuje zásah do práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a do práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa uviedla, že predložila súdu\nkomplexný súbor osvedčovacích prostriedkov, ktoré v ich súhrne osvedčujú dôvodné podozrenie z\nnásilia v miere hraničiacej s istotou, a to uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025\nzo dňa 15.1.2026, z ktorého vyplýva, že podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania\npodľa § 360 ods. 1 Trestného zákona bolo postúpené na prejednanie priestupku, avšak výlučne preto,\nže žalobkyňa v čase výsluchu (pod vplyvom snahy chrániť otca dieťaťa) svoje obavy bagatelizovala.\nSamotný skutok – ozbrojené vyhrážanie sa zabitím – ale nebol vyšetrovateľom spochybnený; to isté\nuznesenie súčasne dokumentuje skutok útoku žalovaného na verejného činiteľa (príslušníka PZ) v\nten istý večer, pri ktorom žalovaný opakovane udieral policajta päsťou do tváre a vyhrážal sa mu\nsmrťou aj smrťou členom jeho rodiny, a to v stave ťažkej opitosti (ebriety); uznesenie o začatí trestného\nstíhania ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025 zo dňa 29.12.2025 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa\n§ 245 Trestného zákona, dokumentujúce skutok zo dňa 28.12.2025 – úmyselné prepichnutie dvoch\npneumatík, rozbitie čelného skla a poškodenie blatníka vozidla K. L. patriaceho priateľovi žalobkyne\nza škodu 1 000 eur; zápisnica o výsluchu podozrivého A. G. zo dňa 23.1.2026, v ktorej sa žalovaný\nk skutku poškodenia vozidla priznal s tým, že konal v „afekte a amoku\", pričom zároveň priznal, že\nmal pri sebe zatvárací nôž, čo potvrdzuje tvrdenia žalobkyne o ozbrojenom a nebezpečnom správaní\nžalovaného; videozáznam incidentu zo dňa 28.12.2025, z ktorého sám súd v bode 20 napadnutého\nuznesenia mal za preukázané, že žalovaný bol pod vplyvom návykovej látky a správal sa agresívne;\núradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 2.1.2026, obsahujúci účelovo\nskreslené tvrdenia žalovaného pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí o údajnom útoku s nožom\nzo strany priateľa žalobkyne – tvrdenia, ktoré žalovaný použil v snahe zamlčať skutočný pôvod svojich\n\nhospitalizáciou dokumentovaných zranení (v skutočnosti vzniknutých pri útoku na policajta); odpis z\nregistra trestov žalovaného, z ktorého vyplýva, že bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom sp. zn.\n1T 23/09 zo dňa 23.3.2009 za trestný čin, za ktorý mu bol uložený peňažný trest 500 eur s náhradným\ntrestom odňatia slobody 5 mesiacov. Tento súbor osvedčovacích prostriedkov v ich organickom súhrne,\nnie izolovane, predstavuje podľa názoru žalobkyne nepochybne osvedčenie existencie opakovaného\na stupňujúceho sa vzorca násilného správania žalovaného spojeného s užívaním návykových látok,\nsklonom k ozbrojenej agresii a neschopnosťou sebakontroly. Súd prvej inštancie tomuto súboru\nnepriradil vo svojom hodnotení primeranú váhu; miesto holistického posúdenia celkového obrazu\nhodnotil každú skutočnosť izolovane a usiloval sa ku každej samostatne nájsť relativizujúci výklad,\nktorým ju z hodnotenia vyradil.\n11. K nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom „vnútornej rozpornosti“ vyjadrení žalobkyne táto\nuviedla, že v bode 19 napadnutého uznesenia súd kritizoval vyjadrenia žalobkyne ako „vnútorne\nrozporné\" s argumentom, že nedáva zmysel, keď žalobkyňa na jednej strane tvrdí dlhodobú výbušnosť\na konfliktnosť žalovaného (vrátane užívania omamných látok) a na druhej strane v čase policajného\nvýsluchu svojmu poškodeniu čelila s poznámkou, že „otcovi malého nechce robiť zle\" a že „nemá\nstrach, lebo vie robiť thajský box a vie si ho spacifikovať“. Súd z tejto údajnej rozpornosti vyvodil\nzáver, že ak by žalobkyňa skutočne cítila ohrozenie, svoje výroky by s odstupom času nezľahčovala.\nTento záver súdu považovala žalobkyňa za vecne i psychologicky neudržateľný a stojí v priamom\nrozpore so súčasným poznaním problematiky domáceho násilia. Reakcia obete domáceho násilia, ktorá\nv akútnej fáze incidentu alebo bezprostredne po ňom pred orgánmi verejnej moci bagatelizuje situáciu,\nsnaží sa chrániť agresora a umenšuje intenzitu ohrozenia, je v odbornej literatúre, ako aj v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. vyššie citovaný rozsudok Opuz proti Turecku) a viacerých\nsúdov členských štátov EÚ klasifikovaná ako typický, empiricky doložený prejav dynamiky domáceho\nnásilia. Obeť prechádza fázami racionalizácie, minimalizácie a (falošnej) nádeje na zmenu páchateľa, a\npri prvom kontakte s políciou sa často snaží odvrátiť vážnejšie právne následky voči partnerovi, s ktorým\nmá spoločné dieťa. Samotný fakt, že žalobkyňa sa pred vyšetrovateľom snažila zachovať si autonómiu\ntým, že odkazovala na svoje športové schopnosti a uvádzala, že si žalovaného „vie spacifikovať“,\nnie je popretím ohrozenia, ale naopak, je klasickým prejavom defenzívneho mechanizmu obete, ktorá\nsa v traumatickej situácii pokúša udržať si pocit kontroly. Tento psychologický fenomén je všeobecne\nznámy ako tzv. „minimalizácia“ a je jedným z najčastejšie opisovaných obranných mechanizmov obetí\npartnerského násilia. Pripisovať obeti, že ak by skutočne mala obavu, nikdy by takú obavu ani čiastočne\nnebagatelizovala, znamená aplikovať na obete stereotyp „ideálnej obete“, ktorý moderná judikatúra a\nprávna teória dôrazne odmietajú. Kľúčové podľa názoru žalobkyne však je, že napadnuté uznesenie\nneobsahuje žiadne právne relevantné vysvetlenie toho, prečo súd pripisuje prvotnej bagatelizácii\nžalobkyne väčšiu dôkaznú hodnotu než jej neskorším, v návrhu a v doplneniach podrobne vysvetleným\nobavám, opakovaným dôkazom o násilnom správaní žalovaného voči iným osobám (policajtovi,\npriateľovi žalobkyne, vozidlu priateľa žalobkyne), a samotnému priznaniu žalovaného k „afektu“ a\n„amoku“ spojenému s držbou noža. Súd si vybral jednu vetu zo zápisnice a túto jednu vetu urobil nosným\nargumentom pre zamietnutie ochrany, pričom rovnaký spis (uznesenie ORP-894/1-VYS-B2-2025)\nobsahuje aj konštatovanie vyšetrovateľa o tom, že skutok (ozbrojené vyhrážanie sa smrťou) reálne\nnastal. Žalobkyňa poukázala na to, že práve tento spôsob hodnotenia, „obeť, ktorá na polícii neuvedie,\nže má obavy, nemá nárok na ochranu“, je v priamom rozpore s preventívnym charakterom inštitútu\nneodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. Ak by sa taký výklad pripustil, potom\nakékoľvek neodkladné opatrenie na ochranu obete by bolo prakticky nedosiahnuteľné pre každú obeť,\nktorá v akútnej situácii reagovala v zmysle bežne opisovanej psychologickej dynamiky domáceho násilia.\nTakýto výklad by neodkladné opatrenie zredukoval na nástroj dostupný len pre tzv. „ideálnu obeť“ a\nvyprázdnil by zákonnú ochranu, ktorú normotvorca zakotvil práve pre reálne, nie ideálne obete.\n12. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. žalobkyňa namietala\nizolované, nekoherentné hodnotenie osvedčených skutočností a nesprávne závery o absencii ohrozenia\nintegrity. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa osvedčila\n„existenciu jedného incidentu, a to dňa 2.11.2025“, pričom z tohto jedného incidentu nemožno vyvodiť\nohrozovanie integrity žalobkyne v rozsahu odôvodňujúcom nariadenie ktoréhokoľvek z požadovaných\nvýrokov a že ani agresia žalovaného dňa 28.12.2025 nebola smerovaná proti žalobkyni, pričom útok na\npolicajta dňa 2.11.2025 a poškodenie vozidla dňa 28.12.2025 síce svedčia „o problematickom správaní\nžalovaného“, ale nie o ohrozovaní žalobkyne, podľa názoru žalobkyne je táto konštrukcia zásadne\nchybná už v metodológii; dôkazy v prospech osvedčovaného stavu nemožno izolovať a hodnotiť jeden\n\npo druhom takým spôsobom, že každý jednotlivý dôkaz sa vyhodnocuje izolovane a „samostatne“ sa o\nňom povie, že nestačí. Takýto postup je známy aj v ústavnoprávnej judikatúre ako tzv. „izolácia dôkazov“\na v rozhodovacej činnosti ústavných súdov opakovane odsudzovaný. Pri hodnotení osvedčeného stavu\nje potrebné vyhodnotiť súhrn dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a práve pri domácom násilí sa tento\nprincíp vo vzťahu k ochrane obete uplatňuje o to dôraznejšie, čím je zvyklá forma násilia viac difúzna\na psychologicky štrukturovaná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tvrdenie, že incident zo dňa 2.11.2025 bol\n„jedným incidentom“, je vecne nesprávne. Z uznesenia vyšetrovateľa PZ ORP-894/1-VYS-B2-2025\nvyplýva, že udalosti zo dňa 2.11.2025 boli v skutočnosti reťazcom viacerých po sebe nadväzujúcich\nskutkov: (a) protiprávne vniknutie žalovaného do bytu žalobkyne za použitia náhradných kľúčov, o\nktorých žalobkyňa nevedela; (b) odmietnutie opustiť byt; (c) vulgárne nadávky žalobkyni za prítomnosti\ndetí; (d) vyhrážanie sa žalobkyni smrťou s nožom v ruke; (e) po zadržaní polícia útok na verejného\nčiniteľa v cele predbežného zaistenia; (f) vyhrážanie sa smrťou policajtovi a opakované aj ďalšie\nvyhrážky (vrátane smrti jeho matky). Označovať tento zreťazený súbor skutkov ako „jeden incident“ a\nz tohto zjednodušeného kvalifikovania následne vyvodzovať, že nejde o ohrozenie integrity, znamená\npodhodnocovať skutkový stav. Podľa názoru žalobkyne záver súdu o tom, že „žiadna časť agresivity dňa\n28.12.2025 nebola smerovaná proti žalobkyni“, sa opiera o selektívne čítanie videozáznamu a úplne\nprehliada dva nosné fakty, a to, že agresia žalovaného bola smerovaná proti najbližšej osobe žalobkyne\n(jej partnerovi), priamo pred jej očami a pred očami maloletého dieťaťa spoločného so žalovaným.\nVidenie blízkej osoby fyzicky napádanej osobou, ktorá je zároveň schopná použiť takéto násilie voči\npolicajtovi alebo voči majetku, je podľa konštantnej judikatúry EÚ (v súlade s definíciou „sekundárnej\nviktimizácie“ podľa Smernice 2012/29/EÚ) priamym zásahom do duševnej integrity pozorovateľa; a že\nv ten istý večer sa žalovaný dopustil vedomého poškodenia vozidla, ktoré patrilo priateľovi žalobkyne,\nt.j. inej dopravnej a majetkovej súčasti jej najbližšieho okolia. Tento skutok nebol „izolovaným“ útokom\nna tretiu osobu, ale cieleným útokom na sociálne prostredie žalobkyne, smerujúcim proti sfére, v ktorej\nsa pohybuje a ktorú užíva. Ak podľa ustálenej judikatúry slovenských krajských súdov násilím je každé\nkonanie, „ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce\nrobiť, prípadne v nej vyvoláva strach“, potom je nepochybné, že po incidente z 2.11.2025 a po ďalšom\nincidente z 28.12.2025 žalobkyňa nemôže spokojne vychádzať z obydlia, nemôže bez strachu prijímať\nmaloletého I. od žalovaného, nemôže bez obáv pohybovať sa v blízkosti žalovaného a nemôže parkovať\nsvoje vozidlo bez obáv z jeho poškodenia, to všetko je podľa názoru žalobkyne učebnicovým príkladom\nohrozenia duševnej integrity v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. Žalobkyňa zároveň uviedla, že\nnapadnuté uznesenie síce uznáva, že útok žalovaného na verejného činiteľa a poškodenie cudzej veci\n„svedčia o problematickom správaní“, no následne odmieta z nich vyvodiť akýkoľvek záver relevantný\npre ohrozenie integrity žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že takýto postup je však v priamom rozpore\ns elementárnym pravidlom hodnotenia dôkazov, podľa ktorého skutočnosti, ktoré charakterizujú osobu\npotenciálneho agresora ako sklonenú k impulzívnej ozbrojenej agresii pod vplyvom návykových látok, sú\nmimoriadne relevantné pre posúdenie dôvodnosti obavy osoby, ktorá bola s touto osobou v dlhodobom\npartnerskom vzťahu a ktorá sa stala terčom jej vyhrážok. Inými slovami, skutky, ktorých sa žalovaný\ndopustil voči iným osobám v úzkej časovej a vecnej nadväznosti na skutky voči žalobkyni, nemožno z\nhodnotenia vyňať s poznámkou „ale to nebolo voči žalobkyni\".\n13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. v súvislosti s nesprávnym právnym\nposúdením kritéria bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie\nzáver o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov oprel o dva argumenty, a to, že medzi\nincidentom zo dňa 2.11.2025 a podaním návrhu prešlo takmer päť mesiacov, medzi incidentom zo dňa\n28.12.2025 a podaním návrhu uplynuli viac ako tri mesiace a návrh žalobkyne obsahuje málo skutkových\ntvrdení o správaní žalovaného v období po 28.12.2025. Obe tieto úvahy považovala žalobkyňa za právne\na vecne neudržateľné. K argumentu časového odstupu uviedla, že časový odstup medzi udalosťou,\nktorá odôvodňuje ochranu a podaním návrhu na neodkladné opatrenie nie je zákonnou podmienkou pre\nnariadenie neodkladného opatrenia a nemôže byť povýšený na samostatný dôvod zamietnutia návrhu.\nUstanovenie § 325 ods. 1 C.s.p. hovorí o potrebe „bezodkladne upraviť pomery“, pričom táto potreba\nnezaniká uplynutím času, ale je daná aktuálnym stavom vyvoleného ohrozenia. Judikatúra jednoznačne\nsmeruje k tomu, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Otázka preto neznie, koľko času uplynulo od prvého incidentu,\nale či v čase rozhodovania súdu existovalo dôvodné podozrenie z ohrozenia integrity žalobkyne. V\ndanej veci je práve časový vývoj dôležitým argumentom v prospech žalobkyne, a nie proti nej. Medzi\n2.11.2025 a podaním návrhu sa udialo viacero skutočností, ktoré opakovane a stupňujúco potvrdzovali,\nže správanie žalovaného nie je jednorazovým excesom, ale vzorcom, (a) útok na policajta dňa 2.11.2025,\n\n(b) poškodenie vozidla dňa 28.12.2025, (c) priznanie žalovaného ku konaniu v „afekte a amoku“ a k\ndržbe noža dňa 23.1.2026, (d) klamstvá žalovaného pred orgánom SPODaSK dňa 2.1.2026, (e) podanie\nnávrhu otca na súd dňa 19.2.2026 na úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré obnovilo priamu\nkonfrontáciu medzi rodičmi vo vzťahu k maloletému. Najmä posledný fakt je rozhodujúci pre pochopenie\n„naliehavosti“, keď podaním vlastného návrhu žalovaný dal podľa názoru žalobkyne jasne najavo, že\nbude presadzovať rozšírený styk s maloletým, teda aj opakované odovzdávania maloletého, pri ktorých\n(ako to ukázal incident z 28.12.2025) je žalovaný schopný akejkoľvek agresie. Potreba chrániť žalobkyňu\nneodkladným opatrením nebola v marci 2026 o nič menšia než v novembri 2025, naopak, vzhľadom na\nnadchádzajúce pravidelné styky bola vyššia. Žalobkyňa poukázala na to, že Ústavný súd SR konštantne\njudikuje, že súd pri posudzovaní naliehavosti nemôže klásť na navrhovateľa požiadavky, ktoré robia\ninštitút neodkladného opatrenia nefunkčným. Požiadavka, aby obeť podala návrh v určitej krátkej lehote\nod prvého incidentu, pod sankciou straty nároku na ochranu, by znamenala, že obeť sa má rozhodnúť\nokamžite, v stave traumy, čo zas predpokladá schopnosť jasného právneho úsudku, ktorú obete v takejto\nsituácii typicky nemajú. Aplikovaný na prax rodinného súdnictva, a najmä na prípady žien s deťmi, ktoré\nmusia brať do úvahy záujem dieťaťa, dostupnosť právnej pomoci, psychologickú kapacitu postaviť sa\nproti otcovi dieťaťa atď. by viedol takýto výklad k paradoxnému dôsledku, že čím viac obeť zvažuje a\ndáva si čas na rozhodnutie, tým menší nárok na ochranu nadobúda. Žalobkyňa uviedla, že návrh podala\n28.3.2026, bezprostredne po tom, ako 19.2.2026 žalovaný podal na Mestský súd Bratislava II návrh na\núpravu výkonu rodičovských práv a povinností, čím obnovil aktívnu konfrontáciu, a si zabezpečila právne\nporadenstvo na koordinované riešenie rodinno-právnej i ochranno-právnej roviny veci. Tento postup nie\nje výrazom absencie naliehavosti, ale výrazom zodpovedného a racionálneho postupu dospelej osoby,\nktorá sa snaží vec riešiť komplexne a bez unáhlených krokov. Pokiaľ ide o súdom vytýkanú absenciu\nskutkových tvrdení vo vzťahu k obdobiu po 28.12.2025, tento výrok je podľa názoru žalobkyne objektívne\nnesprávny, pretože žalobkyňa v dvoch doplneniach návrhu, zo dňa 2.4.2026 a zo dňa 13.4.2026\nvýslovne a podrobne opísala dve ďalšie udalosti z obdobia po 28.12.2025, ktoré sú pre posúdenie\nnaliehavosti rozhodujúce, a to incident zo dňa 1.4.2026, evidovaný pod č. K./XXXXXX, pri ktorom\nžalovaný opätovne vyvolal konflikt pred bytovým domom žalobkyne a fyzicky prenasledoval jej partnera\ncez frekventovanú H. M. (incident, pri ktorom pred hliadkou PZ žalovaný svoje konanie bagatelizoval\ntvrdením, že si „prišiel uplatniť nárok na syna“); incident (resp. jeho zistenie) z obdobia 1.4.2026 –\n4.4.2026, oznámený dňa 6.4.2026, pri ktorom bolo úmyselne poškodené vozidlo žalobkyne (D. N., EČV:\nF.) vložením klincov do pneumatík a narezaním pneumatiky (skutok identického modu operandi, ku\nktorému sa žalovaný v minulosti priznal pri poškodení vozidla jej partnera). Obe tieto skutočnosti boli\nsúdu riadne a včas predložené v doplneniach návrhu, pričom v druhom doplnení žalobkyňa zároveň\nuviedla, že je v stave tehotenstva, a teda že útoky, ktoré môžu viesť k dopravnej nehode vo vyšších\nrýchlostiach, vytvárajú riziko aj pre plod. Tieto doplnenia boli súdu Mestského súdu Bratislava II doručené\npred tým, než rozhodoval o vylúčení časti konania, a Mestský súd Bratislava IV ich mal mať k dispozícii v\npostúpenom spise. Ak súd prvej inštancie tvrdil, že tvrdenia z obdobia po 28.12.2025 v spise absentujú,\nide buď o nepresné vyhodnotenie obsahu spisu (teda skutkové pochybenie podľa § 365 ods. 1 písm.\nf) C.s.p.) alebo o opomenutie obsahu spisu, čo by zakladalo inú vadu konania podľa § 365 ods. 1\npísm. d) C.s.p. Žalobkyňa odvolaciemu súdu dôrazne navrhla, aby si tento procesný detail overil v\nobsahu postúpeného spisu. Ak by sa ukázalo, že obe doplnenia návrhu neboli súčasťou vylúčeného a\npostúpeného spisu Mestskému súdu Bratislava IV, bolo by to procesným pochybením Mestského súdu\nBratislava II, ktoré však nemôže ísť na ťarchu žalobkyne. V oboch prípadoch ide o skutočnosti, ktoré\nnastali v čase rozhodujúcom pre neodkladné opatrenie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a ktoré súd pri rozhodovaní\nnezohľadnil.\n14. Vo vzťahu k inej vade konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (neúplnosť spisu postúpeného\nMestskému súdu Bratislava IV) žalobkyňa poukázala na to, že v uznesení prvoinštančného súdu je\nuvedené, že Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 3P/44/2026-81 zo dňa 31.3.2026 vylúčil na\nsamostatné konanie časť návrhu týkajúcu sa ochrany žalobkyne a túto vylúčenú časť mu postúpil. Ďalej\nuviedol, že žalobkyňa „okrem toho predložila do konania ďalšie listinné dôkazy, ktoré ale súd osobitne\nneuvádza, lebo neboli podstatné pre rozhodovanie vo vylúčenej časti.“ Žalobkyňa má dôvodnú obavu,\nže pod rozhodnutím súdu prvej inštancie sa skrýva skutočnosť, že súd v skutočnosti nemal k dispozícii,\nalebo mal k dispozícii neúplne doplnenia návrhu zo dňa 2.4.2026 a 13.4.2026, ktoré obsahovali kľúčové\nskutkové tvrdenia o opakovanom ohrozovaní žalobkyne v období po 28.12.2025. Ak súd prvej inštancie\n(Mestský súd Bratislava IV) nemal k dispozícii kompletný spis, vrátane oboch doplnení, bol povinný\npodľa § 129 a § 161 C.s.p. tento nedostatok odstrániť, vyžiadať si chýbajúce podania zo súdu, ktorý\nvylúčenú časť postupoval. Ak tak neurobil, zaťažil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok\n\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa tento odvolací dôvod uplatnila subsidiárne pre prípad, že by\nodvolací súd zistil, že v spise súdu prvej inštancie skutočne obe doplnenia neboli, alebo že na ne súd\nprvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol.\n15. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala nevykonanie navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.). Tvrdila, že v návrhu a v doplneniach\nnavrhla vykonať celý rad dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie vykonal len časť. Konkrétne žalobkyňa\nnavrhla vyžiadať si kompletný policajný spis k veci ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025 (nielen uznesenie\no postúpení veci), v spise sú obsiahnuté aj výpovede svedkov a lekárske záznamy dokumentujúce\nsprávanie žalovaného; kompletný policajný spis k veci ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025 (poškodenie\nvozidla K. L.), z ktorého by bolo zrejmé časové a miestne súvislosti skutku; záznamy z priestupkového\nkonania č. ORPZ-BAII-OPP2-2026/001215 (incident zo dňa 1.4.2026) a č. ORPZ-BAII-OPP2-2026/...\n(oznámenie zo dňa 6.4.2026 k poškodeniu vozidla žalobkyne); záznamy z evidencie vyšetrovacích\nspisov (DVS) a priestupkovej evidencie vo vzťahu k osobe žalovaného, ktoré by mohli preukázať širší\nobraz jeho problematického správania; lekársku dokumentáciu týkajúcu sa hospitalizácie žalovaného\nv novembri 2025, ktorá by priamo potvrdila, že jeho zranenia vznikli pri útoku na policajta, a teda že\njeho tvrdenie pred orgánom SPODaSK o údajnom útoku s nožom zo strany priateľa žalobkyne bolo\núčelovo nepravdivé. Tieto dôkazné návrhy smerovali k zisteniu skutočností, ktoré sú pre posudzovanie\ndôvodnosti návrhu zásadné, a súd prvej inštancie ich ignoroval bez akéhokoľvek odôvodnenia. Je\npravdou, že v konaní o neodkladnom opatrení sa nevykonáva štandardné dokazovanie, avšak súd má\npovinnosť aspoň zvážiť, či navrhované osvedčovacie prostriedky, ktoré sú ľahko dostupné (policajné\nspisy, DVS), by nemohli zásadne doplniť obraz o veci. Ak súd takéto zváženie nevykonal a navrhované\nosvedčovacie prostriedky pominul bez odôvodnenia, ide podľa názoru žalobkyne o pochybenie podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.\n16. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu primeranosti zásahu (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) žalobkyňa\nnamietala opomenutie testu proporcionality. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne úplne opomenul\nvyhodnotiť proporcionalitu požadovaných zákazov vo vzťahu k osvedčenému ohrozeniu. Ak aj súd\nmal výhrady voči intenzite navrhovaných opatrení (najmä voči vzdialenosti 50 metrov alebo voči\nplošnému zákazu kontaktovania), mal postupovať podľa princípu proporcionality a navrhované opatrenie\nnariadiť v zmiernenej podobe, napríklad ho obmedziť len na určité situácie (okolie bydliska žalobkyne\na pracoviska) alebo obmedziť len niektoré formy kontaktovania (fyzické priblíženie namiesto celkového\nzákazu akéhokoľvek kontaktu). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR súd pri rozhodovaní\no neodkladnom opatrení musí hľadať mieru medzi dvoma legitímnymi záujmami: záujmom na ochrane\nosvedčeného práva navrhovateľa a záujmom na primeranosti zásahu do postavenia strany, voči ktorej\nopatrenie smeruje. Namiesto toho, aby súd túto úvahu vôbec vykonal, kategoricky rozhodol, že návrh\nnie je dôvodný, a z konania eliminoval akúkoľvek ochranu, aj jej najmiernejšie prípustné formy. Takýto\npostup je v rozpore s princípom efektívnej súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s povinnosťou\nsúdu hľadať také riešenie, ktoré pri zachovaní primeranosti zásahu poskytne navrhovateľovi účinnú\nochranu jeho práva. Aj keby teda odvolací súd v niektorých aspektoch súhlasil s tým, že niektoré\nz pôvodne navrhovaných výrokov boli príliš široké, nebolo by to dôvodom na úplné zamietnutie\nnávrhu, ale na jeho nariadenie v miernejšej, primeranej podobe. Žalobkyňa preto v odvolacom návrhu\nalternatívne formulovala aj zmiernenú verziu navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorá rešpektuje\ntest proporcionality a súčasne poskytuje minimálnu efektívnu ochranu.\n17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. žalobkyňa zároveň uviedla, že napadnuté\nuznesenie sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberá ústavnoprávnym rámcom ochrany pred násilím,\nani medzinárodnými štandardmi, ktoré sú pre výklad § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. záväzné. Ide\nnajmä o čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, podľa ktorých má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromného a rodinného života; čl. 16 ods. 1\nÚstavy SR, podľa ktorého nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a možno ich obmedziť len\nv prípadoch ustanovených zákonom; čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde; čl. 3 a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých ESĽP konštantne vyvodzuje pozitívny záväzok\nštátu aktívne chrániť osoby pred neľudským zaobchádzaním a neoprávnenými zásahmi do súkromného\na rodinného života (pozri napr. rozsudok Opuz proti Turecku, č. 33401/02; rozsudok Bevacqua a S.\nproti Bulharsku, č. 71127/01); Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra\n2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a\n\nnajmä jej čl. 18, ktorý od členských štátov vyžaduje zabezpečenie primeraných opatrení na ochranu\nobete pred ďalším zastrašovaním, odvetou a sekundárnou viktimizáciou. Tieto pramene aj nezávisle od\npoliticky citlivej otázky ratifikácie Istanbulského dohovoru Slovenskou republikou predstavujú normatívny\nzáklad, z ktorého treba pri výklade § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. vychádzať. Ochrana obete hrozby\nnásilia je pozitívnym záväzkom štátu a neodkladné opatrenie je typicky zverené súdom ako nástroj na\njeho splnenie. Ak súd prvej inštancie pri výklade „ohrozenia integrity“ zvolí prísnejší štandard, než aký\npripúšťa európsky a ústavný rámec, porušuje tento pozitívny záväzok a ohrozuje tým aj medzinárodnú\nzodpovednosť Slovenskej republiky.\n18. Žalobkyňa považovala za potrebné chronologicky zhrnúť tie skutkové okolnosti, ktoré v celom\nsúhrne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia a stupňujúce sa ohrozenie integrity žalobkyne, a ktoré\nnapadnuté uznesenie podcenilo. Žalobkyňa a žalovaný nikdy netvorili manželský pár, žili spolu v byte vo\nvýlučnom vlastníctve žalobkyne, a to v dvoch časových úsekoch. Prvý pokus o spolužitie bol ukončený\nzo strany žalobkyne z dôvodu opakovanej výbušnosti a konfliktnosti žalovaného ešte v ranom detstve\nspoločného syna. Druhý pokus (od augusta 2024) bol motivovaný snahou žalobkyne zachovať dieťaťu\nfunkčný model rodiny a poskytnúť žalovanému útočisko v období jeho zhoršeného psychického a\nživotného stavu. Žalobkyňa tak dala žalovanému viac než jednu príležitosť – a obe zlyhali z dôvodov\nspočívajúcich výlučne v osobe žalovaného. Aj druhé spolužitie bolo zo strany žalobkyne ukončené\nv novembri 2025 pre prejavy nadužívania návykových látok (marihuany) a agresivity žalovaného.\nSkutočnosť, že žalobkyňa po krátkej dobe (do necelých dvoch rokov života dieťaťa) ukončila prvé\nspolužitie, a že aj druhý pokus viedol k nutnosti žalovaného vysťahovať, je signálom dlhodobého\nvzorca, nie jednorazového excesu. Po tom, ako žalobkyňa vysťahovala žalovaného z bytu, tento v\nnoci z 2. na 3.11.2025 protiprávne vnikol do bytu žalobkyne za použitia kľúčov, ktorých existenciu\npred žalobkyňou zatajil. Vniknutie do obydlia, v ktorom osoba nežije, za súčasného odmietania opustiť\nbyt a pod vplyvom návykovej látky, je samo osebe zásahom do nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21\nÚstavy SR. Ak je takýto vstup sprevádzaný vyhrážaním sa smrťou s nožom v ruke, nejde o „ojedinelý\nexces“, ale o kvalifikovaný útok na telesnú i duševnú integritu žalobkyne a detí, ktoré boli v byte\nprítomné. Fakt, že žalobkyňa v akútnej situácii pred hliadkou PZ neuviedla, že má obavy o svoj život, nič\nnemení na tom, že objektívne znaky konania žalovaného napĺňajú definíciu násilia v zmysle ustálenej\njudikatúry slovenských krajských súdov. Vyšetrovateľ PZ vo svojom uznesení konštatoval, že skutok\n(vyhrážanie sa smrťou s nožom) reálne nastal, avšak z procesných dôvodov (absencia subjektívneho\nvnímania dôvodnej obavy u poškodenej v čase výsluchu) vec postúpil na priestupkové konanie. Z\ndikcie uznesenia je teda zrejmé, že vyšetrovateľ hodnotil skutkovú stránku ako osvedčenú, spornou\nbola len trestnoprávna kvalifikácia. Bezprostredne po zadržaní žalovaný v cele predbežného zaistenia\nfyzicky napadol príslušníka Policajného zboru, opakovane ho udieral päsťou do tváre, vyhrážal sa\nmu smrťou a smrťou jeho matky, oblieval policajtov vodou a správal sa absolútne nekontrolovateľne.\nTento skutok, hoci sa udial voči inej osobe, je z hľadiska osvedčovania násilnej povahy žalovaného\nkľúčový, pretože preukazuje, že u žalovaného nejde o „riešenie konfliktu“ medzi rovnocennými partnermi,\nale o vzorec impulzívnej, ozbrojenej a ničím neregulovanej agresie, ktorá sa aktivuje pod vplyvom\nnávykových látok voči komukoľvek, kto sa v okamihu nachádza v jeho blízkosti. Tento vzorec je podľa\nakéhokoľvek štandardu psychologického posúdenia rizikovým faktorom aj pre žalobkyňu, ktorá bola v\ntej istej noci cieľom jeho vyhrážok. Dňa 28.12.2025 pri preberaní maloletého I. zo styku u žalovaného\ndošlo k ďalšiemu incidentu. Žalovaný bezdôvodne a v stave (osvedčenom videozáznamom) intoxikácie\nnávykovou látkou napadol priateľa žalobkyne. Vzhľadom na to, že v blízkosti sa nachádzali žalobkyňa\na maloletý syn, tento incident predstavoval priamy zásah do duševnej integrity žalobkyne, ktorá musela\nsledovať fyzický útok voči osobe jej najbližšej; priamu expozíciu maloletého dieťaťa násilnému správaniu\nvlastného otca, ktorá je z hľadiska vývinovej psychológie známa ako silný faktor traumatizácie a\ndesenzibilizácie dieťaťa na násilie; ozbrojený útok (žalovaný priznal, že mal pri sebe zatvárací nôž). V ten\nistý večer, a teda v priamej príčinnej a časovej súvislosti s incidentom žalovaný úmyselne poškodil vozidlo\nK. L. priateľa žalobkyne: prepichol dve pneumatiky, rozbil čelné sklo a poškodil blatník. D. dosiahla cca\n1 000 eur. K tomuto skutku sa žalovaný pri výsluchu dňa 23.1.2026 výslovne priznal, pričom uviedol,\nže konal „v afekte a amoku“. Vo veci je vedené trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci\npodľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025). Spojenie troch skutkov z toho\nistého dňa – fyzický útok na priateľa žalobkyne pred jej očami, priznaná držba noža a cielené poškodenie\nmajetku v súhrne predstavuje podľa názoru žalobkyne jasné osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia\nv zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. Žalobkyňa v odvolacom konaní uviedla aj nové skutočnosti,\nktoré nastali v čase bezprostredne predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia a ktoré sú pre\nposúdenie naliehavosti rozhodujúce. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci\n\nstav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie; odvolací súd tieto skutočnosti preto podľa názoru\nžalobkyne môže a má zohľadniť v rozsahu, v akom boli súčasťou spisu v čase rozhodovania súdu\nprvej inštancie. Dňa 1.4.2026 v čase okolo 12:00 hod. žalovaný prišiel pred bytový dom žalobkyne\nna E. M. O. X P. F., pričom vyvolal konflikt s partnerom žalobkyne, ktorého v stave agresivity fyzicky\nprenasledoval cez frekventovanú Ružinovskú ulicu a električkovú trať. Pri prenasledovaní žalovaný\nna partnera žalobkyne vulgárne kričal a vyhrážal sa mu. Incident bol zadokumentovaný políciou pod\nč. ORPZ-BAII-OPP2-2026/001215. V prítomnosti hliadky PZ žalovaný svoje konanie ospravedlňoval\ntvrdením, že si „prišiel uplatniť nárok na syna“. Tento incident bol obsahom prvého doplnenia návrhu\nzo dňa 2.4.2026. Skutočnosť, že žalovaný sa bez predchádzajúceho ohlásenia, mimo dohodnutého\nstyku s maloletým, dostavil pred bydlisko žalobkyne a opätovne sa dopustil agresívneho správania\nvoči osobe jej najbližšej, je podľa názoru žalobkyne jasným dôkazom toho, že žalovaný rešpektuje\nhranice bývania žalobkyne len v miere, v akej je to v jeho aktuálnom rozpoložení možné. V spojení s\ntvrdením „prišiel som si uplatniť nárok na syna“, ktoré žalovaný vyslovil v prítomnosti polície a ktoré jasne\nilustruje jeho deformované chápanie rodičovských práv, ide o osvedčenie pokračujúceho ohrozenia\nintegrity žalobkyne v súvislosti s bydliskom a pohybom v okolí bydliska. V období od 1.4.2026 do\n4.4.2026 došlo k úmyselnému poškodeniu vozidla žalobkyne značky D. N., EČV: F., tým spôsobom,\nže do pravej prednej pneumatiky bol vložený jeden klinec a do pravej zadnej pneumatiky dva klince\nspolu s úmyselným narezaním pneumatiky. Oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku bolo prijaté\nna Obvodnom oddelení PZ Bratislava Ružinov – východ dňa 6.4.2026 a bol vystavený npráp. L. Q.,\ntým istým policajtom, ktorého žalovaný napadol v cele zaistenia v novembri 2025. Modus operandi\npoškodenia (klince a úmyselné narezanie pneumatík) je identický s modom operandi, ku ktorému sa\nžalovaný priznal v zápisnici zo dňa 23.1.2026 vo vzťahu k poškodeniu vozidla priateľa žalobkyne dňa\n28.12.2025 (prepichnutie pneumatík nožom). Skutok sa stal v období, keď sa žalovaný preukázateľne\nzdržiaval v okolí bytového domu žalobkyne (incident zo dňa 1.4.2026). Osoba páchateľa je preto\npodľa názoru žalobkyne s vysokou pravdepodobnosťou žalovaný. Žalobkyňa zdôraznila, že poškodenie\npneumatík klincami a narezaním je skrytou a mimoriadne nebezpečnou formou útoku, jeho cieľom je,\naby sa poškodenie prejavilo až počas jazdy, v rýchlosti, kde môže viesť k dopravnej nehode. Žalobkyňa\nskutočne zistila poškodenie až počas jazdy do Galanty, keď senzory vozidla signalizovali pokles tlaku v\npneumatikách. Žalobkyňa je pritom v stave tehotenstva a v prípade nehody by ohrozenie hrozilo nielen\njej, ale aj nenarodenému dieťaťu a maloletým deťom, ktoré sa vo vozidle mohli nachádzať. Obe tieto\nnové skutočnosti nemohli byť pre súd prvej inštancie neznámymi, boli obsahom doplnení návrhu, ktoré\nboli súdu podané dňa 2.4.2026 a 13.4.2026, teda pred vydaním napadnutého uznesenia dňa 20.4.2026.\nAk napadnuté uznesenie konštatovalo „absenciu akýchkoľvek skutkových tvrdení vo vzťahu k obdobiu\npo 28.12.2025“, ide buď o skutkovo nesprávne zistenie (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), alebo o inú vadu\nkonania spočívajúcu v nezohľadnení obsahu spisu (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.).\n19. Žalobkyňa na základe uvedeného zhrnula, že napadnuté uznesenie aplikovalo pri posudzovaní\nnávrhu prísnejší štandard osvedčenia, než aký vyplýva z § 329 ods. 1 C.s.p. a z ustálenej judikatúry\nÚstavného súdu SR; interpretovalo prvotnú bagatelizáciu zo strany žalobkyne stereotypom „ideálnej\nobete“, čím nerešpektovalo psychologickú dynamiku domáceho násilia a princípy výkladu § 325 ods.\n2 C.s.p.; hodnotilo osvedčené skutočnosti izolovane, nie v ich celku a vzájomných súvislostiach, čím\ndospelo k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa „neosvedčila ohrozenie integrity“; nesprávne aplikovalo\nkritérium naliehavosti (bezodkladnej úpravy pomerov) izolovaným zameraním sa na časový odstup,\nnamiesto holistickej úvahy o stave v čase rozhodovania; neprihliadlo alebo nemalo k dispozícii\nobe doplnenia návrhu zo dňa 2.4.2026 a 13.4.2026, čo predstavuje inú vadu konania; nevykonalo\nnavrhované dôkazy, ktoré boli pre posúdenie veci rozhodujúce; opomenulo test proporcionality a\nmožnosť nariadiť neodkladné opatrenie v zmiernenej podobe; nereflektovalo ústavné a medzinárodné\nštandardy ochrany obetí násilia. Pre úplnosť žalobkyňa uviedla, že v čase podania tohto odvolania\nnaďalej trvá stav ohrozenia jej integrity a ohrozenia bezpečnosti jej bydliska a pohybu na verejnosti. Tento\nstav je objektívne doložený dvoma priebežne prebiehajúcimi trestnými konaniami (ČVS: ORP-894/1VYS-B2-2025 a ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025), konaním o návrhu na úpravu rodičovských práv a\npovinností č. k. 3P/44/2026 a uvedenými priestupkovými konaniami z apríla 2026. Žalovaný pritom\nnedisponuje žiadnym mechanizmom, ktorý by znemožnil jeho vstup do okolia bydliska žalobkyne alebo\njeho priblíženie sa k žalobkyni, a napadnuté uznesenie svojim zamietnutím návrhu tento stav upevňuje\na poskytuje žalovanému implicitný signál, že jeho správanie súd nepovažuje za dostatočne vážne. Z\ntýchto dôvodov žalobkyňa žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu jeho výroku\nI. zmenil v súlade s § 388 C.s.p. tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie,\na to v znení, že žalovanému sa zakáže akýmkoľvek spôsobom, a to osobne, písomne, telefonicky,\n\nprostredníctvom elektronickej komunikácie (email, SMS, IM služby, sociálne siete) ani prostredníctvom\ntretích osôb kontaktovať žalobkyňu s výnimkou nevyhnutnej úradnej komunikácie prostredníctvom\nsúdov, orgánov verejnej moci a prostredníctvom právnych zástupcov strán v prebiehajúcich konaniach,\na to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovanému zakáže priblížiť sa k žalobkyni\nna vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\nŽalovanému zakáže vstupovať do blízkosti miesta trvalého bydliska žalobkyne na ulici E. X, F., konkrétne\ndo vzdialenosti menšej ako 50 metrov od vchodu do bytového domu a od vozidla žalobkyne, ak je toto\nzaparkované v uvedenej zóne, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný\nje povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa eventuálne navrhla, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému zakáže vstupovať do vzdialenosti menšej\nako 20 metrov od vchodu do bytového domu E. X, F., okrem časových úsekov vopred dohodnutých\ns kolíznym opatrovníkom v rámci styku s maloletým; žalovanému zakáže kontaktovať žalobkyňu\nakoukoľvek formou okrem úradnej a písomnej komunikácie nevyhnutnej v rámci prebiehajúcich súdnych\na priestupkových konaní a komunikácie súvisiacej so styku s maloletým I. D., pričom takáto komunikácia\nmusí prebiehať výlučne prostredníctvom právnych zástupcov alebo kolízneho opatrovníka; ostatné\nznenia petitu zostávajú nezmenené. Žalobkyňa navrhla subsidiárne pre prípad, že by odvolací súd zistil,\nže doplnenia návrhu zo dňa 2.4.2026 a 13.4.2026 neboli súčasťou spisu Mestského súdu Bratislava IV,\nalebo že iná vada konania neumožňuje zmenu rozhodnutia priamo odvolacím súdom, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie bude povinný v novom rozhodovaní\nprihliadnuť na obsah oboch doplnení návrhu a vykonať navrhnuté osvedčovacie prostriedky. Žalobkyňa\nďalej navrhla, aby si odvolací súd ex offo, pokiaľ to považuje za potrebné, vyžiadal úplné policajné spisy\nvedené pod vyššie uvedenými ČVS a priestupkovými spismi.\n20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 18.5.2026, v ktorom uviedol, že návrh\nžalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný v plnom rozsahu.\n21. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu nikdy nenapadol fyzicky. Dňa 2.11.2025 došlo iba k slovnej hádke,\nžalovaný zistil neveru žalobkyne (s jej novým partnerom) a v rámci hádky po sebe kričali. Žalobkyňa\npodľa uznesenia ČVS: ORP-894/1 – VYS-B2-2025 z 15.1.2026 vypovedala na polícii nasledovne: „V\nprocesnom postavení svedka – poškodeného bola vypočutá A. B. D., ktorá k veci uviedla, že po riadnom\na zákonnom poučení a oboznámení sa s predmetom výsluchu uviedla, že k veci vypovedať odmieta,\ntrestné oznámenie podávať nebude a nechce, pretože nechce poškodiť otca dieťaťa. Nemá z neho\nstrach, vie si ho spacifikovať, chodila pár rokov na thajský box, nemôže ho proste vpustiť do bytu. V\ndeň keď došla hliadka, tak si zobrala náhradné kľúče, ktorými si otvoril byt, takže už nemá ani kľúče\nod jej bytu.“ Samotná žalobkyňa uviedla že nemá zo žalovaného strach, chodila na thajský box a\nvie ho spacifikovať a žalovaný nemá kľúče od jej bytu. Uvedené tvrdenia zodpovedajú pravde. Daná\nhádka je posudzovaná iba ako priestupok. Uznesením vyšetrovateľa PZ Odboru kriminálnej polície\nOkresného riaditeľstva PZ Bratislava II zo dňa 15.1.2026 pod ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025 podľa §\n214 ods.1 Trestného poriadku o postúpení veci Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu bola daná vec postúpená na priestupkové konanie. Vo veci nebolo\nzatiaľ meritórne rozhodnuté. Žalobkyňa nepredložila žiadnu správu lekára o akýchkoľvek zraneniach.\n22. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že\nudalosti z novembra (2.11.) 2025 zakladajú naliehavú potrebu ochrany zdravia a života navrhovateľky,\njej detí a jej blízkych. Pokiaľ bola táto potreba tak „naliehavá“, tak nie je zrozumiteľné, prečo podala návrh\naž 28.3.2026, teda cca. 5 mesiacov od incidentu a na čo vlastne čakala. Žalobkyňa pocítila naliehavú\npotrebu až keď žalovaný/otec podal návrh na ÚPP na súd. Navyše „naliehavú“ potrebu vyvracia jej\nvlastný výsluch na polícii, kde tvrdila, že „nemá z neho strach, vie si ho spacifikovať, chodila pár rokov\nna thajský box.“ Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že „definitívnym spúšťačom pre podanie tohto návrhu\nbol incident z konca roka. Dňa 28.12.2025 prišla navrhovateľka spolu so svojím novým partnerom\nprevziať maloletého I. zo styku u odporcu.“ Návrh bol podaný 28.3.2026. Keby žalobkyňa pociťovala\nnaliehavú obavu a potrebu upraviť pomery na základe incidentu z 28.12.2025, tak by návrh podala\nneodkladne a nie až 3 mesiace po účelne vyvolanom incidente. Žalobkyňa nikde nevysvetlila, prečo sa\n„definitívne spúšťala“ 3 mesiace a na čo vlastne čakala. Podľa názoru žalovaného je evidentné, že úplne\nabsentuje naliehavá potreba upraviť pomery tak ako navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa pocítila naliehavú\npotrebu podať návrh na súd až keď žalovaný/otec podal návrh na ÚPP na súd. Dovtedy takúto potrebu\nnemala. Jej údajný strach a obavy sú fabulované, prehnané a nedôvodné. Medzi žalobkyňou zveličenými\n\nincidentmi v počte 2 ks a jej podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ubehol príliš dlhý\nčas na to, aby existovala neodkladná potreba upraviť pomery ako si ona predstavuje.\n23. Žalovaný tiež poukázal na to, že Mestský súd Bratislava II návrh matky na neodkladné opatrenie\nv časti maloletého zamietol. Uznesením sp.zn. 3P/44/2026 bol návrh matky vo vzťahu k maloletému\nzamietnutý. Osobitne poukázal na nasledovné časti rozhodnutia: „V danom prípade však skutočnosti\nna základe ktorých je možné vyvodiť záver o potrebe okamžitého zásahu súdu do pomerov maloletého\nformou nariadenia neodkladného opatrenia aj bez vykonania riadneho dokazovania boli osvedčené\nlen zo strany otca a to čiastočne, pokiaľ ide o potrebu provizórnej, dočasnej úpravu bežného styku\notca s maloletým. Matka skutočnosti vedúce súd k záveru o potrebe nariadenia neodkladného\nopatrenia, takého ktoré z dôvodu konkrétneho ohrozenia dieťaťa neunesie odklad v konaní neosvedčila\nvôbec.“ „Tvrdenia matky o nevhodnom, agresívnom a potenciálne nebezpečnom správaní otca nemožno\nv štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení bez ďalšieho považovať za preukázané v takej intenzite,\nktorá by odôvodňovala zákaz styku otca s maloletým. Z predložených listín, video dokumentácie a\ntvrdení matky a otca síce vyplýva existencia konfliktných situácií medzi rodičmi, avšak tieto konflikty\nprebiehajú výlučne medzi rodičmi a nie je možné ich možné bez ďalšieho jednostranne pripísať výlučne\notcovi.“ „Pokiaľ matka poukazovala na jednotlivé incidenty z obdobia november až december 2025,\nsúd prihliadol na to, že tieto udalosti sú predmetom konaní pred príslušnými orgánmi, pričom zo\nspisu vyplýva, že vo vzťahu k otcovi doposiaľ nedošlo k vzneseniu obvinenia. Súd pri rozhodovaní\nprihliadol aj na časový odstup medzi týmito udalosťami (november, december 2025) a podaním\nnávrhu na neodkladné opatrenie (28.03.2026), čo už samé o sebe vylučuje existenciu bezprostredného\nohrozenia v čase rozhodovania súdu. Súd zároveň považuje za významné, že aj po incidentoch, ktoré\nmatka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla dochádzalo k realizácii styku otca s\nmaloletým, čo nasvedčuje tomu, že ani samotná matka nepovažovala kontakt otca s maloletým za\nmaloletého ohrozujúci v čase bezprostredne nasledujúcom po týchto udalostiach. Za taký ho začala\npovažovať až keď bola konfrontovaná so skutočnosťou, že otec podal návrh na súdnu úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletému a prejavil záujem o zverenie maloletého do striedavej\nosobnej starostlivosti obidvoch rodičov.“ „Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že neboli\nsplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovanom matkou,\nkeďže nebola osvedčená existencia takého bezprostredného a závažného ohrozenia maloletého, ktoré\nby odôvodňovalo úplné vylúčenie alebo výrazné obmedzenie styku otca. Uvedené logicky platí aj vo\nvzťahu k návrhu na zákaz kontaktovania maloletého zo strany otca ako aj priblíženiu otca k maloletému.\nNávrh matky preto súd ako nedôvodný zamietol.“\n24. Vo vyjadrení žalovaný tiež uviedol, že rodičia sa musia stretávať a komunikovať v minimálnom\npotrebnom rozsahu ohľadom otázok maloletého. Uznesením MS BA II sp.zn. 3P/44/2026 súd čiastočne\nvyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, že: „Otec maloletého I. D. je\noprávnený sa s ním od piatka v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do pondelka v nepárnom\nkalendárnom týždni do 08:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni od stredy, 15:00 hod. do štvrtka,\n19:30 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého je predškolské, resp. školské zariadenie,\nktoré maloletý navštevuje, v čase školského voľna alebo choroby maloletého je miestom prevzatia a\nodovzdania bydlisko matky. Otec a matka sú povinní dodržiavať miesto a čas začatia a ukončenia styku.\nMatka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť.“ Z uvedeného vyplýva, že v čase školského voľna\nalebo choroby maloletého je miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky/žalobkyne kam sa musí\notec dostaviť. Nie je mu možné preto zakázať sa na miesto odovzdania priblížiť.\n25. Nad rámec uvedeného žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nepravdivo tvrdila, že žalovaný má\nholdovať užívaniu alkoholických nápojov alebo marihuany. Svoje nepravdivé tvrdenie nepreukázala\nžiadnym relevantným dôkazom (lekárska správa a pod). Žalovaný toto tvrdenie poprel a uviedol, že\nje to žalobkyňa, kto často užíva alkohol a niekedy aj v kombinácii s liekmi. Žalovaný na rozdiel od\nžalobkyne preukazuje svoje tvrdenie dôkazmi, a to videom, kde je žalobkyňa výrazne intoxikovaná\npo použití alkoholu v kombinácii s liekmi, nedokáže ani artikulovať a vnímať svoje okolie; v takomto\nstave ju občas vída aj maloletý, nahrávkou z rozhovoru s mal. L. (15r. dcéra žalobkyne) ktorá uviedla,\nže žalobkyňa a jej terajší partner často užívajú pivo, víno a alkohol aj pred maloletými a že dokonca\nv takom stave súložili pred mal. Damiánom a výsledkom odberov krvi negujúce tvrdenia žalobkyne\no marihuane a alkohole u žalovaného. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného tiež nepravdivo tvrdila,\nže žalovaný sa mal dopustiť trestnej činnosti. Žalovaný ohľadom predmetných udalostí z obdobia od\nnovembra 2025 až doposiaľ, nie je a nebol trestne stíhaný ako obvinený podľa ustanovení § 206\n\nods.1 Trestného poriadku. Všetky tieto veci sú (resp. boli) vedené v štádiách tzv. trestného stíhania\n„vo veci“ podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku a v konaniach o priestupkoch. Pokiaľ ide o podozrenie\nz prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Trestného zákona, skutok zo dňa 2.11.2025,\npodozrivý A. G., poškodená A. D., vo veci je rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa PZ Odboru kriminálnej\npolície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II zo dňa 15.1.2026 pod ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025\npodľa § 214 ods.1 Trestného poriadku o postúpení veci Okresnému úradu Bratislava na prejednanie\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Vo veci podozrenia z prečinu útoku na verejného činiteľa\npodľa § 323 ods.1 písm. a/ Trestného zákona, skutok zo dňa 2.11.2025, podozrivý A. G., poškodený\npolicajt npráp. Q., je rovnako rozhodnuté uvedeným uznesením o postúpení veci Okresnému úradu\nBratislava na prejednanie priestupku. Čo sa týka skutku zo dňa 28.12.2025 (oznámené podozrenie\nz prepichnutia pneumatík na aute a aj poškodenia auta) podozrivý A. G., poškodený J. C., vo veci\nje vedené trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1\nTrestného zákona, vec je vedená na Obvodnom oddelení PZ Ružinov východ Okresného riaditeľstva PZ\nBratislava II pod ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025 konanie nie je ukončené, obvinenie nebolo vznesené.\nPokiaľ ide o skutok zo dňa 1.4.2026 (údajne p. G. naháňal p. C., má sa jednať len o podozrenie z\npriestupku, podozrivý A. G., poškodený J. C.. Konanie na Úrade inšpekčnej služby, útvare inšpekcie,\nodbore inšpekčnej služby Západ pod ČVS: M./1-OISZ-2025, poškodený A. G., konanie nie je ukončené,\nje vedené trestné stíhanie (nie je zatiaľ vznesené obvinenie konkrétnemu policajtovi), jedná sa o to, že\nžalovaný počas jeho zadržania dňa 2.11.2025 na polícii utrpel vážne zranenia, podozriví sú policajti.\nZ uvedeného vyplýva, že voči žalovanému nebolo vznesené ani len obvinenie. Nebol odsúdený za\nžiaden trestný čin nepravdivo tvrdený žalobkyňou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ústavný\nprincíp prezumpcie neviny. Vzhľadom na prezumpciu neviny a absenciu čo i len vznesenia obvinenia\npovažoval tvrdenia v tomto smere za nedôvodné a vyvrátené. Žalobkyňa nepreukázala ani netvrdila,\nže by žalovaný kedykoľvek fyzicky atakoval ju alebo maloletého. K videu, ktoré žalobkyňa predložila,\nžalovaný uviedol, že video nezachytáva celý incident, pred začatím natáčania partner žalobkyne zhodil\nžalovaného na zem, sedel na ňom a udieral ho a snažil sa ho spútať a z videa nevyplýva žiaden\nútok na žalobkyňu. Pokiaľ súd považuje za potrebné objasniť skutkový stav ohľadom daného incidentu,\ntak k tomuto navrhol žalovaný výsluch svedkov R. H. A., bytom H. XX, F. a L. P., trvale bytom: XXX\nXX J. O. XXX, ktorý potvrdia, že partner žalobkyne napadol otca, sedel na ňom a udieral ho (čo\nžalobkyňa úmyselne na video nezaznamenala). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa účelovo vodí\nsvojho partnera na odovzdávanie maloletého, kde žalovaného provokuje a žalobkyňa sa následne\nsnaží účelovo natáčať konflikt v časti. Prítomnosť partnera žalobkyne (o ktorom vie, že má konfliktný\nvzťah so žalovaným) na odovzdávaní maloletého je absolútne nevhodná. Keby žalobkyňa postupovala\ns minimálnou mierou racionality, tak by svojho konfliktného partnera na odovzdávanie nevodila, syna\nby v krátkosti bez predlžovania stretávky odovzdala a odišla by z miesta. Namiesto toho nechala syna\nv aute a išla vyvolať spor so žalovaným. Postup žalobkyne je účelový v umelej snahe komplikovať\nodovzdávanie a vyvolať konflikt. Z videa nevyplýva, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom atakoval\nžalobkyňu. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalovaného preukázané, že návrh žalobkyne na\nnariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Žalovaný navrhol návrh žalobkyne na neodkladné\nopatrenie zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n26. Žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 27.5.2026, v ktorom uviedla, že je tehotná v 8. mesiaci\ntehotenstva (chránená osoba podľa § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona). Od novembra 2025 čelí\nkontinuálnej, sústavnej a gradujúcej kampani protiprávneho konania zo strany žalovaného, ktoré od\npôvodných verbálnych vyhrážok nožom (2.11.2025) prešlo cez fyzické útoky pred maloletým dieťaťom\n(28.12.2025), opakované vniknutie do obydlia (potajme vyrobený duplikát kľúčov; podplatenie 15-ročnej\ndcéry žalobkyne 20 eur za vydanie kľúčov + krádež osobných dokumentov 4.3.2026), fyzický útok\nlakťami do brucha tehotnej matky pred očami 7-ročného syna (30.4.2026), opakované poškodzovanie\nmotorových vozidiel žalobkyne klincami (skutky 6.4., 30.4., 7.5., 11./12.5.2026 – štyri identické útoky v\nsérii), prepichnutie domácej klimatizačnej jednotky a únik plynu v byte, kde sa zdržiavajú maloleté deti,\naž po opätovné marenie výkonu vykonateľného neodkladného opatrenia (skutok 18.5.2026), pri ktorom\nsa žalovaný v písomnej e-mailovej správe výmene sám priznal s vyhlásením „Tieto tvoje komentáre\nma nezaujímajú. Sevas.“ Žalovaný okrem toho v aktuálnom konaní svoju obranu zakladá na zámerne\nselektívnej, izolovanej a kontextu zbavenej citácii jedinej vety z výsluchu žalobkyne pred políciou zo\ndňa 2.11.2025 a na jednorazovom toxikologickom skríningu spred 4 týždňov, ktorý samotná laboratórna\nspráva výslovne označuje za „neurčený pre právne účely\". Pri tomto stave skutkovej situácie nie je podľa\nnázoru žalobkyne akceptovateľné, aby civilná ochrana žalobkyne podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h)\nC.s.p. bola odmietnutá s odôvodnením, že žalobkyňa pred 6 mesiacmi pred políciou v afekte uviedla,\n\nže „chodila pár rokov na thajský box“. Žalobkyňa preto naliehavo žiadala odvolací súd, aby napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 C.s.p. a neodkladné opatrenie nariadil tak, ako\nje to navrhnuté v primárnom petite odvolania zo dňa 22.4.2026. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný\nvo svojom vyjadrení rozšíril skutkový základ veci o nové tvrdenia a doplnil k spisu tri nové dôkazné\nprostriedky (videozáznam, audionahrávku s mal. L. D. a denný nález AGEL Lab zo dňa 24.4.2026),\nna ktoré má právo argumentačne reagovať skôr, ako odvolací súd rozhodne. Žalobkyňa zároveň v\nzmysle § 366 C.s.p. uplatnila nové skutočnosti a dôkazy vzniknuté po vydaní napadnutého uznesenia,\nktoré priamo nadväzujú na konanie posudzované v prvoinštančnom konaní a preukazujú kontinuitu,\nsústavnosť a stupňujúcu sa intenzitu protiprávneho konania žalovaného, najmä štyri opakované útoky\nklincami na pneumatiky vozidiel žalobkyne, fyzický útok na tehotnú matku v šatni juda a marenie výkonu\nneodkladného opatrenia. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla tabuľku s chronologickou dokumentáciou\nskutkov žalovaného od 2.11.2025 do marec/apríl 2026. Tvrdila, že skutky sa odohrávajú v stupňujúcej\nsa intenzite, sústavne a s identickým modus operandi, čo je samé osebe dostatočným osvedčením\npretrvávajúceho a aktuálneho ohrozenia integrity žalobkyne v zmysle § 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p.,\nz ktorej má byť zjavné, že konanie žalovaného má sústavnú a opakujúcu sa povahu od 2.11.2025 do\ndnešného dňa, pričom posledný zdokumentovaný skutok (marenie NO logopédiou) sa odohral 5 dní\npred dátumom vyhotovenia tohto vyjadrenia; skutky gradujú od verbálnych útokov cez majetkové útoky\naž po cielené útoky na bezpečnosť cestnej premávky tehotnej matky a maloletého dieťaťa, ktoré je\ndenne vozené vozidlami, ktoré sú predmetom útokov; v období medzi vydaním napadnutého uznesenia\n(20.4.2026) a dňom vyhotovenia tohto vyjadrenia (23.5.2026) sa odohrali najmenej štyri samostatné\nskutky (útok 30.4.2026 – N. N. a šatňa juda, útok 7.5.2026 – N. N., útok 11./12.5.2026 – D. K., marenie\nNO 18.5.2026), čo per se vyvracia záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „časový odstup vylučuje\nexistenciu bezprostredného ohrozenia v čase rozhodovania súdu“.\n27. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňu nikdy nenapadol fyzicky považovala žalobkyňa za vecne\nnepravdivé a právne irelevantné, nakoľko je priamo vyvrátené dokumentovaným skutkom z 30.4.2026.\nV tento deň žalovaný v šatni tréningu juda v Bratislave fyzicky napadol žalobkyňu najmenej tromi údermi\nlakťa do brucha, a to v 8. mesiaci tehotenstva. Súčasne sa jeho matka I. G. pokúšala fyzicky odtrhnúť\nmal. I. z náručia žalobkyne, pričom maloletý 7-ročný syn počas potýčky kričal „pomôžte mi niekto\".\nŽalovaný napriek tomu, že sám žiadal o privolanie policajnej hliadky, na jej príchod nečakal a s maloletým\nutiekol cez prechod ku križovatke. Tento skutok je predmetom pripravovaného trestného oznámenia a\nje súčasne predmetom uplatnenia § 366 C.s.p. v tomto vyjadrení. Žalobkyňa zároveň poukázala na to,\nže § 325 ods. 2 písm. f) až h) C.s.p. neviaže prípustnosť ochrany formou neodkladného opatrenia na\npredchádzajúcu fyzickú ataku. Zákonodarca použil pojem „telesnú integritu alebo duševnú integritu“,\nktorý zahŕňa nielen fyzickú nedotknuteľnosť, ale aj psychickú stabilitu, súkromie, dôstojnosť a slobodu\nrozhodovania. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej je civilná ochrana podľa § 325 ods. 2 písm. f)\n– h) C.s.p. dostupná iba obetiam s predchádzajúcim fyzickým napadnutím, je reductio ad absurdum\na zbavovala by zákonné ustanovenie praktickej účinnosti pri jeho hlavnom poslaní – preventívnej\nochrane pred eskaláciou. Žalobkyňa zároveň uviedla, že uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru\nČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025 zo dňa 15.1.2026, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nepostúpilo vec do\npriestupkového konania preto, že skutok sa nestal, ale preto, že žalobkyňa pri výsluchu vyhlásila, že\ntrestné oznámenie podávať nechce (motivovaná nechcením „poškodiť otca dieťaťa“). Vyšetrovateľ vo\nsvojom uznesení výslovne konštatoval, že k vyhrážaniu nožom zo strany žalovaného došlo. Postup\npodľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým bola vec postúpená na priestupkové konanie pre\npriestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb., teda žalovaného nijako\nneexkulpuje, je naopak potvrdením, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu, ktoré právny poriadok\nkvalifikuje ako protiprávne. A., pred týmto výsluchom 2.11.2025 žalobkyňa nemala žiadny právny\ntréning a bola pod priamym afektom udalostí (vyhrážka nožom + zatknutie žalovaného PZ); jej snaha\nzľahčiť situáciu „aby nepoškodila otca dieťaťa“ je modelovým prejavom obete domáceho násilia, čo je\nvedeckou doktrínou aj judikatúrou ESĽP konzistentne uznávané (Opuz proti Turecku; Bevacqua a S.\nproti Bulharsku; Talpis proti Taliansku). Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa „chodila pár rokov na thajský\nbox, vie si ho spacifikovať“, je nielen irelevantné, ale samé osebe potvrdzuje existenciu objektívneho\nohrozenia: žalobkyňa v okamihu policajnej výpovede musela vôbec uvažovať o sebaobrane voči\nžalovanému, a to vo svojom vlastnom byte na Herlianskej 4. To, že žiadny právny poriadok modernej\nEurópy nevyžaduje od žien, aby si pre právo žiť v bezpečí najprv museli získať certifikát z bojových\numení, snáď nie je potrebné dokazovať. Práve naopak, ide o odporne stereotypný argument typu „victim\nblaming“, ktorý ESĽP vo veci Opuz proti Turecku a v judikatúre podľa Istanbulského dohovoru rovnako\nkonzistentne odmieta. Pokiaľ žalovaný citoval vyšetrovaciu vetu „žalovaný nemá kľúče od jej bytu“, práve\n\ntoto vyjadrenie je samé osebe potvrdením predchádzajúceho protiprávneho konania, žalobkyňa kľúče\nžalovanému neodovzdala, žalovaný si ich protiprávne zaobstaral náhradnou cestou (potajme si nechal\nvyrobiť duplikát) a opakovane sa do bytu žalobkyne vlámal. To, čo žalovaný cituje ako svoje „alibi“,\nje v skutočnosti faktické priznanie, že žalobkyňa musela aktívne reagovať na opakované protiprávne\nvniknutia do svojho obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR výmenou zámkov.\n28. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že časový odstup medzi „posledným incidentom“ a podaním návrhu (5\nmesiacov od 2.11.2025; 3 mesiace od 28.12.2025) sám osebe vylučuje „naliehavú potrebu“ upraviť\npomery a že žalobkyňa pociťovala naliehavú potrebu „až keď žalovaný/otec podal návrh na ÚPP na\nsúd“, toto tvrdenie je podľa názoru žalobkyne vyvrátené ako po skutkovej, tak po právnej a po empirickej\nstránke. Žalobkyňa pred žalovaným v písomnej komunikácii (SMS, WhatsApp, e-mail) opakovane\nuž v januári a februári 2026 avizovala, že podá žalobu o úpravu výkonu rodičovských práv a o\nnariadenie zákazu priblíženia. Práve preto, že žalovaný túto komunikáciu vnímal ako reálnu, sa pokúšal\nžalobkyňu prinútiť k tomu, aby uzavreli „rodičovskú dohodu u notára“ – pričom v tejto dohode odmietal\nakúkoľvek úpravu výživného (čo žalobkyňa zamietla). Dôkazom týchto skutočností sú e-mailová a SMS\nkomunikácia z obdobia 01/2026 – 02/2026 obsahujúca konkrétne výzvy žalobkyne. Už dňa 4.3.2026\n(teda viac ako tri týždne pred dátumom, ktorý žalovaný označuje ako „spúšťač“ – 28.3.2026) žalobkyňa\npodala trestné oznámenie pre vniknutie do bytu a krádež osobných dokumentov (súdne podklady,\nlekárske správy mal. I., rodný list, dokumenty od psa) a peňazí. Práve preto, že tieto dokumenty boli\nodcudzené, žalobkyňa musela cez portál slovensko.sk požiadať o ich opätovné vydanie, čo trvalo\nniekoľko týždňov. Až po tom, čo žalobkyňa získala nové kópie dokumentov, podala dňa 28.3.2026 návrh\nna NO. Pre porovnanie, žalovaný svoj návrh na úpravu rodičovských práv podal iba o niekoľko dní neskôr\nako reakciu na tento postup žalobkyne, nie naopak, ako tvrdí. Pravdou je teda úplne opačné poradie\nskutkov, ako uvádza žalovaný. Návrh žalobkyne nebol postavený výlučne na udalostiach z 2.11.2025 a\n28.12.2025. Žalobkyňa návrh opakovane doplnila o nové skutky, a to podaním zo dňa 2.4.2026 v reakcii\nna incident zo dňa 1.4.2026 (prenasledovanie partnera žalobkyne pána C. pri Ružinovskej, oznámenie č.\nORPZ-BAII-OPP2-2026/001215); podaním zo dňa 13.4.2026 v reakcii na poškodenie vozidla žalobkyne\nD. N. EČV F. zo dňa 6.4.2026, ktoré bolo oznámené Policajnému zboru. Žalobkyňa poukázala, že v\nzmysle § 329 ods. 2 C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie. Pre odvolacie konanie je súčasne potrebné v zmysle § 366 C.s.p. zohľadniť aj\nnové skutočnosti vzniknuté po vydaní uznesenia, ktoré preukazujú kontinuálne pretrvávajúcu potrebu\nochrany. Žalovaný v období medzi vydaním napadnutého uznesenia (20.4.2026) a vyhotovením tohto\nvyjadrenia (23.5.2026) spáchal: (a) druhý útok klincami 30.4.2026, (b) fyzické napadnutie žalobkyne\nv šatni juda 30.4.2026, (c) svojvoľné vyzdvihnutie maloletého z predškolského zariadenia 30.4.2026,\n(d) tretí útok klincami 7.5.2026, (e) štvrtý útok klincami a rozbitie spätného zrkadla 11./12.5.2026 a (f)\nopätovné svojvoľné vyzdvihnutie maloletého z predškolského zariadenia 18.5.2026 v rozpore s NO.\nTo, čo žalovaný označuje za „nedostatok bezprostrednej naliehavosti“, je v skutočnosti dôkazom, že\nohrozenie pokračuje a stupňuje sa. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že Najvyšší súd ČR\nvo veci sp. zn. 8 Tdo 178/2019 z 24.4.2019 (právne plne aplikovateľné aj v SR pre obdobnú dikciu\nskutkovej podstaty § 360a TZ) konštatoval, že „Zákonný znak ‚iného dlhodobo prenasleduje‘ u prečinu\nnebezpečného prenasledovania môže byť naplnený aj v dobe trvajúcej jeden mesiac, ak ide o veľmi\nintenzívne konanie vyznačujúce sa sústavnosťou, úpornosťou, tvrdošijnosťou, a pre svoju nebezpečnosť\nvyvoláva dôvodnú obavu u poškodeného a prípadne graduje vo fyzické násilie...“ Najvyšší súd SR\nv uznesení sp.zn. 4Tdo/49/2020 zo dňa 22.6.2021 obdobne konštatoval, že znak dlhodobosti môže\nbyť naplnený aj minimálne tromi útokmi počas troch dní. V predmetnej veci je rozhodné obdobie viac\nako šiestich mesiacov (2.11.2025 – 18.5.2026) s aktuálne najmenej 15 zdokumentovanými skutkami.\nArgumentácia, že 5-mesačný odstup od jedného z incidentov vylučuje naliehavú potrebu ochrany, je v\ntakomto kontexte podľa názoru žalobkyne právne neudržateľná.\n29. Žalobkyňa považovala za vecne i právne irelevantný odkaz žalovaného na uznesenie Mestského\nsúdu Bratislava II sp. zn. 3P/44/2026, ktorým bol zamietnutý návrh matky v rozsahu týkajúcom sa\nmaloletého I. D., keďže ide o konanie mimosporové, v ktorom sa rozhoduje o úprave rodičovských\npráv a povinností k maloletému dieťaťu, zatiaľ čo toto konanie je konaním sporovým podľa C.s.p., v\nktorom žalobkyňa nárokuje vlastnú osobnú ochranu vo svojom samostatnom právne chránenom záujme\n(telesná a duševná integrita žalobkyne ako samostatnej fyzickej osoby) podľa § 325 ods. 2 písm.\nf), g), h) C.s.p., t.j. predmet konania je odlišný a mechanické prenášanie záverov rodinnoprávneho\nmimosporového súdu na sporovú vec ochrany žalobkyne je metodologicky neprípustné. Vylúčením časti\nnávrhu týkajúcu sa ochrany žalobkyne súd výslovne uznal, že ide o samostatný predmet konania s\n\nvlastným hmotnoprávnym aj procesnoprávnym režimom. Žalovaný tento procesný úkon obchádza a\nsnaží sa vytvoriť dojem, že MS BA II hodnotil aj integritu žalobkyne, čo je nepravdivé, keďže MS BA II\nhodnotil iba bezpečie maloletého I. D., čo je iný právne chránený záujem. Žalobkyňa ďalej poukázala\nna to, že uznesenie MS BA II vychádza zo skutkového stavu, ktorý ku dňu jeho vydania zachytával\niba udalosti pred 31.3.2026, po tomto dátume sa konanie žalovaného zásadne vystupňovalo a žiadna\nz nasledujúcich udalostí nemohla byť MS BA II dňa 31.3.2026 zohľadnená. Citovať z uvedeného\nuznesenia 7 týždňov po jeho vydaní ako z konečnej pravdy o tom, či je žalobkyňa v nebezpečenstve, je\npreto podľa jej názoru vecne nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že aj samotné uznesenie MS BA II čiastočne\nvyhovelo návrhu matky a upravilo styk otca s mal. I. v presne vymedzenom rozsahu (každý párny\ntýždeň od piatka 15:00 do pondelka 08:00 a každý nepárny týždeň od stredy 15:00 do štvrtka 19:30, s\nodovzdávaním v predškolskom zariadení). Žalovaný toto rozhodnutie opakovane porušuje – konkrétne\n30.4.2026 a 18.5.2026, kedy si maloletého neodovzdal v čase 8:00 do predškolského zariadenia v\ndňoch, ktoré mu nepatria. Žalovaný teda v jednom dychu argumentuje uznesením MS BA II a súčasne\nho vedome a sústavne marí, čo je dôkazom jeho relatívneho prístupu k súdnym rozhodnutiam a samé\nosebe ďalšie osvedčenie potreby ochrany žalobkyne.\n30.\nPokiaľ ide o tvrdenie, že „nie je možné zakázať priblíženie sa k miestu odovzdania“, túto\nargumentáciu považovala žalobkyňa za nesprávnu. Uviedla, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.\n(„nepribližovala alebo iba obmedzene približovala“) výslovne pripúšťa obmedzené priblíženie sa, t.j.\nobmedzenie nemusí byť absolútne. Žalobkyňa v eventuálnom petite svojho odvolania navrhla zákaz\nvstupu < 20 m od vchodu Herlianska 4, okrem časov dohodnutých s kolíznym opatrovníkom, čo plne\nrešpektuje existujúci styk otca s maloletým podľa uznesenia MS BA II. Ak v dôsledku konania samotného\nžalovaného (eskalujúce násilné a ohrozujúce správanie pri odovzdávaní) je samotné odovzdávanie\nmaloletého v bydlisku matky per se rizikovou situáciou, je úlohou súdu túto situáciu primeraným\nspôsobom upraviť. Argument typu „nemôžte ma odsunúť, lebo som vás teraz musel niekde stretnúť,\naby som dostal dieťa“ stavia hierarchiu chránených záujmov na hlavu, prvoradou hodnotou je bezpečie\nvšetkých zúčastnených, vrátane tehotnej žalobkyne a maloletých detí v jej starostlivosti.\n31. Pokiaľ žalovaný popiera užívanie alkoholu a marihuany a predkladá jednorazový denný nález\nlaboratórnych testov, tento dôkaz má podľa názoru žalobkyne nulovú výpovednú hodnotu, nakoľko\nsamotná laboratórna správa výslovne uvádza, že „Výsledok hodnoty etanolu je určený len pre lekárske a\ndiagnostické účely. Nie je určený pre právne účely.“ Žalovaný teda predkladá ako dôkaz dokument, ktorý\nsám seba diskvalifikuje pre súdne konanie. Zároveň jednorazový negatívny výsledok toxikologického\nskríningu v moči preukazuje výlučne to, že vzorka odobratá v jednom konkrétnom časovom okamihu\nnepoukázala na akútnu prítomnosť stanovených látok. Z hľadiska kriminalistickej toxikológie je\nvšeobecne známe, že pri pravidelnom užívateľovi marihuany sa metabolit tetrahydrokanabinolu (THC)\nvylúči z moču pri abstinencii typicky do 30 dní. Test odobratý 24.4.2026 nemá žiadnu výpovednú\nhodnotu pre obdobie 2020 – marec 2026, v ktorom k osvedčovanému užívaniu dochádzalo, a o ktorom\nexistujú audionahrávky vyhotovené z diktafónu počas spolužitia. Tvrdenia žalovaného, podľa ktorých „je\nto žalobkyňa, kto často užíva alkohol a niekedy aj v kombinácii s liekmi“, sú hrubým a neprípustným\npokusom o obvinenie obete (sek. „DARVO\" – Deny, Attack, Reverse Victim & Offender). Žalobkyňa\ntieto tvrdenia v celom rozsahu odmietla a poprela. Žalobkyňa je v 8. mesiaci tehotenstva, plnohodnotne\npracuje ako učiteľka na Spojenej škole sv. Františka z Assisi (zmluva s nástupom 11/2025; predtým\nS. K. do 31.8.2025); pravidelne sa zúčastňuje prenatálnych vyšetrení; v aktuálnom období nemôže\nbyť v stave, ktorý žalovaný insinuuje, čo je triviálne overiteľné z jej lekárskej dokumentácie. Pokiaľ\nide o „audionahrávku s mal. L. D. (15-ročná dcéra žalobkyne)\" predloženú žalovaným, ide o procesne\nneprípustný dôkaz a súčasne o priznanie ďalšieho protiprávneho konania žalovaného, a to z dôvodu, že\naudionahrávka osoby (a to maloletého dieťaťa protistrany) bez jej výslovného súhlasu a bez súhlasu jej\nzákonného zástupcu je v rozpore s § 7 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, § 88 ods. 1\nC.s.p. a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (GDPR). Ide o procesne neprípustný\ndôkaz, ktorý odvolací súd musí ignorovať. Mal. L. D. (15 r.) bola žalovaným v období minimálne 01/2026\n– 03/2026 sústavne podplácaná: žalovaný jej týždenne (1x – 2x za týždeň) kupoval, resp. dával peniaze\nna nákup laxatív, čím vedome zhoršoval závažné poruchy príjmu potravy mal. L. (anorexia, vracanie);\nza každé stretnutie jej platil hotovostne. Cieľom tohto podplácania bolo získať „informácie o rodičoch“\na donútiť ju, aby „hovorila blbosti o rodičoch“ a aby klamala do mobilu. Tieto skutočnosti potvrdzuje\nsamotná mal. L. v písomnej výpovedi. Žalovaný počas spoločného výletu s mal. L., jeho matkou a bratom\ndo detského parku Wonderland získal kľúč mal. L., dal si vyhotoviť jeho duplikát a duplikát jej vrátil bez jej\nvedomia. Následne použil tento duplikát na opakované vniknutie do bytu žalobkyne, kde odcudzil osobné\n\ndokumenty (súdne podklady, lekárske správy mal. I., rodný list, dokumenty od psa) a peniaze – skutok\noznámený polícii 4.3.2026. Pri ďalšom vniknutí v inom čase hodil mal. L. o stenu (nie silno, ale s úmyslom\nprinútiť ju, aby mu odovzdala ovládač od klimatizácie); za to jej priniesol „farbu na vlasy\" ako odmenu.\nAj o tomto svedčí výpoveď mal. L.. Toto konanie napĺňa znaky § 144 (lúpež), § 247 (krádež), § 218\n(porušovanie domovej slobody), § 375 (poškodzovanie cudzích práv) Trestného zákona, a v kombinácii\ns podplácaním maloletej dcéry žalobkyne pre účely jej manipulácie v rodinnoprávnom spore aj § 365\n(podplácanie) per analogiam. Ďalším skutkom v tejto kategórii je prepichnutie domácej klimatizačnej\njednotky v byte žalobkyne na E. X a následný únik chladiva/plynu do ovzdušia. Tento skutok bude\npredmetom samostatného trestného oznámenia, ktoré žalobkyňa podáva bezodkladne. Pre konanie\npred odvolacím súdom je relevantné, že charakter posledných zdokumentovaných skutkov žalovaného\nposunul ohrozenie integrity žalobkyne a maloletých detí z roviny psychického zastrašovania do roviny\npriameho ohrozenia ich života a zdravia. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení paradoxne potvrdzuje sklon\nku konaniu v stavoch zmenenej kontroly: v zápisnici o výsluchu podozrivého zo dňa 23.1.2026 (ČVS:\nORP-1932/RV-B2-2025) sa výslovne priznal, že pri poškodzovaní vozidla pána C. dňa 28.12.2025 konal\n„v afekte a amoku“ a pri sebe mal zatvárací nôž. „Afekt a amok“ pri zámernom poškodzovaní cudzieho\nmajetku za prítomnosti maloletého dieťaťa nie sú zľahčujúcou polohou, ale priťažujúcou skutočnosťou\npre účely osvedčenia ohrozenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p.. Vyšetrovateľ uznesením zo dňa\n29.12.2025 začal v tej veci trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1\nTrestného zákona; trestné stíhanie naďalej pokračuje.\n32. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o prezumpcii neviny žalobkyňa uviedla, že tento argument\nje právne nesprávny a v civilnom konaní o NO neudržateľný, keďže čl. 50 ods. 2 Ústavy SR sa\naplikuje výlučne v trestnom konaní a viaže výlučne orgány činné v trestnom konaní a súd v trestnom\nkonaní pri ukladaní trestnoprávnych sankcií a nemá žiadny aplikačný dosah na civilné konanie o\nnariadení neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. Poukázala na to, že kritérium nariadenia\nNO podľa § 325 ods. 1 C.s.p. nie je preukázanie trestnej zodpovednosti, ale osvedčenie potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov. Ak by žalovaný mal pravdu, civilná ochrana podľa § 325 ods. 2 písm.\nf) – h) C.s.p. by bola dostupná iba obetiam, ktoré už majú právoplatný odsudzujúci rozsudok proti\nagresorovi, čo by zákonné ustanovenia zbavovalo praktického zmyslu a obrátilo by ich účelové poradie\nnaruby (preventívna ochrana má pôsobiť skôr, nie po vzniku závažnej ujmy). Žalobkyňa ďalej tvrdila, že\nsamotná štruktúra vyjadrenia žalovaného je faktickým potvrdením, že proti nemu sú v krátkom časovom\núseku vedené viaceré samostatné úradne evidované konania, a to ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025\n(vyhrážky nožom a vniknutie do bytu 2.11.2025, postúpené na priestupok); ČVS: ORP-894/1-VYSB2-2025 (paralelne útok na verejného činiteľa 2.11.2025, trestné stíhanie pokračuje); ČVS: ORP-1932/\nRV-B2-2025 (poškodzovanie cudzej veci 28.12.2025, trestné stíhanie pokračuje, žalovaný priznaný);\npriestupkové konanie č. ORPZ-BAII-OPP2-2026/001215 (incident 1.4.2026 pri Ružinovskej); ČVS: M./1OISZ-2025 (Útvar inšpekčnej služby – žalovaný ako údajný poškodený, fakticky agresor, ktorý útokom\nna policajta privodil vlastné zranenia); trestné oznámenie ČVS: ORP-242/X-VYS-B3-2026 (marenie\nvýkonu úradného rozhodnutia 30.4.2026 a pokračujúce poškodzovanie pneumatík 6.4., 30.4., 7.5.,\n12.5.2026); pripravované trestné oznámenia za incident 18.5.2026 (marenie NO logopédiou) a za\nprepichnutie klimatizácie + únik plynu. Odpis z registra trestov žalovaného preukazuje, že žalovaný\nbol v minulosti odsúdený trestným rozkazom OS sp.zn. 1T 23/09 zo dňa 23.3.2009 na peňažný trest\n500 eur s náhradným trestom odňatia slobody 5 mesiacov. V kontexte aktuálne osvedčovaného vzorca\nsprávania ide podľa názoru žalobkyne o relevantný indikátor osobnostnej dispozície k riešeniu konfliktov\nprotiprávnym konaním.\n33. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 366 C.s.p. doplňuje nový skutok zo dňa 18.5.2026 (pondelok), ktorý\nnastal po vyhotovení napadnutého uznesenia a po vyhotovení odvolania, ale pred dátumom vyhotovenia\ntohto vyjadrenia. V utorok 26.5.2026 sa žalobkyňa pri pravidelnom termíne u klinickej logopedičky I.\nnáhodne dozvedela, že žalovaný priviedol mal. I. k logopedičke aj v pondelok 18.5.2026 – t.j. v čase, kedy\nmal mal. I. byť podľa vykonateľného uznesenia MS BA II sp. zn. 3P/44/2026 zo dňa 27.4.2026 do 08:00\nhod. v predškolskom zariadení (čas v rozsahu starostlivosti matky). Žalovaný namiesto dohodnutého\nštvrtkového termínu svojvoľne neodovzdal maloletého v pondelok ráno do predškolského zariadenia,\npričom so zástupkyňou predškolského zariadenia sa dohodol, že maloletého donesie po vyšetrení bez\nakéhokoľvek informovania žalobkyne, ktorá tak nevedela, že jej T. nie je tam, kde má podľa súdu\nbyť. Žalobkyňa žalovanému v SMS správe zo dňa 18.5.2026, 15:14 hod., uviedla, že „Vysvetlíš mi\nprečo si porušil opat uznesenie súdu a zobral si malého k logopedicke v pondelok 18teho keď mal\nbyt ráno podľa rozhodnutia súdu do 8mej v škôlke?!? Naschval som ti vybavovala termín na štvrtok\n\n21.5. v tvojom čase! Absolútne to nerešpektuješ a len sa ti to zbiera!“ Žalovaný v SMS odpovedi\nzo dňa 18.5.2026, 15:43 hod., uviedol, že „U logopedičky sme boli kvôli I. rečovému sklzu a bol to\núspešný termín v jeho záujme. Škôlka o neskoršom príchode vopred vedela a súhlasila s tým. Tieto\ntvoje komentáre ma nezaujímajú. Sevas.“ Podľa názoru žalobkyne žalovaný týmto explicitne potvrdzuje,\nže mal. I. 18.5.2026 neodovzdal do predškolského zariadenia do času 8:00 určeného uznesením MS\nBA II , t. j. priznáva marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 ods. 2 Trestného zákona;\nžalovaný explicitne potvrdzuje, že komentáre žalobkyne (a teda autoritu súdneho rozhodnutia) „ho\nnezaujímajú“, ide o priame, písomne preukázané vyjadrenie odmietnutia rešpektovať vykonateľné súdne\nrozhodnutie. Toto je objektívne osvedčenie skutočnosti, že žalovaný nie je ochotný správať sa v súlade s\nvlastnými vyjadreniami pred odvolacím súdom („nie je možné zakázať mi vstup do bydliska matky“) a že\nakýkoľvek režim založený na jeho dobrovoľnom dodržiavaní nie je v predmetnej veci reálne dostupný,\nochranu možno zabezpečiť iba nariadením NO s vykonateľnosťou ex lege; žalovaný sa pri marení NO\nopiera o tretiu stranu (zástupkyňa predškolského zariadenia, ktorá je súčasne aj učiteľka maloletého\nI.), ktorej účelovo komunikuje nepravdivé alebo neúplné informácie. Postup predškolského zariadenia\nbude predmetom samostatnej sťažnosti žalobkyne, ale pre prejednávané konanie je relevantné, že\nmanipulácia tretích strán je ďalším prejavom modus operandi žalovaného.\n34. Pokiaľ ide o videozáznam z 28.12.2025 a tvrdenie žalovaného, že „video nezachytáva celý incident,\npred začatím natáčania partner žalobkyne zhodil žalovaného na zem“, žalobkyňa uviedla, že uvedené\nje vyvrátené tým, že v zápisnici o výsluchu podozrivého zo dňa 23.1.2026 sa žalovaný priznal, že v deň\n28.12.2025 poškodil vozidlo K. L., spôsobil škodu vo výške 1 000 eur a konal „v afekte a amoku\" s nožom\npri sebe. V tom istom videozázname sám konfrontuje partnera žalobkyne, kričí a fyzicky ho atakuje pred\nvtedy 6-ročným synom, na nasledujúci deň, 29.12.2025, sa žalovaný v písomnej správe žalobkyni a\npartnerovi písomne ospravedlnil za „šarvátku“ a ponúkol kompenzáciu (vstupenku do Wonderlandu).\nExistencia tejto ospravedlňujúcej správy per se vyvracia aktuálne tvrdenie žalovaného, že obeťou bol\non a že nič „nevyviedol“. Navrhovaný svedok R. H. A. má trvalý pobyt na rovnakej adrese ako žalovaný,\nide o blízku osobu žalovaného. V kontexte štandardu osvedčenia podľa § 329 ods. 1 C.s.p. nemôže\nvýpoveď blízkej osoby strany prevážiť nad objektívnymi listinnými dôkazmi (uznesenie o začatí trestného\nstíhania ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025; zápisnica o výsluchu podozrivého so vlastným priznaním z\n23.1.2026; úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 2.1.2026; videozáznam; ospravedlňujúca SMS z\n29.12.2025). Pasáž vyjadrenia žalovaného, podľa ktorej „prítomnosť partnera žalobkyne na odovzdávaní\nmaloletého je absolútne nevhodná“ a podľa ktorej by žalobkyňa mala „postupovať s minimálnou mierou\nracionality“ a partnera „na odovzdávanie nevodiť“, je neprípustnou snahou o viktimizáciu žalobkyne (sek.\n„victim blaming“). Žiadne ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky nezakazuje žalobkyni\nbyť pri odovzdávaní maloletého syna v sprievode svojho partnera (ktorý je súčasne otcom budúceho\ndieťaťa žalobkyne); naopak, opakovaná agresívna reakcia žalovaného na samotnú prítomnosť partnera\nžalobkyne je sama osebe ďalším osvedčením pretrvávajúceho ohrozenia integrity žalobkyne.\n35. Tvrdenie žalovaného, že „zistil neveru žalobkyne (s jej novým partnerom)“ je podľa názoru\nžalobkyne nepravdivé a jeho účelom je vykresliť žalovaného ako emočne preťaženého (a teda v podstate\nospravedlniteľne agresívneho) muža. Žalovaný o vzťahu žalobkyne s pánom C. vedel preukázateľne už\nod 18.10.2025, čo je zachytené na audionahrávke vyhotovenej diktafónom žalobkyňou počas spoločnej\ndomácnosti, v ktorej žalovaný uviedol, že o vzťahu vie a že je to „moja vec, pretože nie som s\nním“ (rozumej: žalobkyňa dlhodobo nie je v partnerskom vzťahu so žalovaným, takže pre žalovaného\n„nie je problém\", ktorý by ho mal trápiť). Skutok z 2.11.2025 teda nemá charakter „spontánnej reakcie\nna zistenie nevery“, išlo o plánovaný útok s 15-dňovým predstihom, ktorý žalovaný realizoval po tom, čo\nsi potajme nechal vyrobiť duplikát kľúčov od bytu žalobkyne. Konštruovanie afektového motívu je preto\npodľa názoru žalobkyne účelové. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení implikuje, že žalobkyňa „čakala“\nna to, kým žalovaný podá návrh na ÚPP, aby mohla podať protinávrh, žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa\nod januára 2026 opakovane snažil presvedčiť žalobkyňu, aby uzavreli rodičovskú dohodu u notára bez\nkonania súdu, v rámci ktorej odmietal akúkoľvek úpravu. Tieto výzvy sú zdokumentované v e-mailovej\na SMS komunikácii. Žalobkyňa preto musela podať návrh na súd a žalovaný iba reaktívne, po tom, čo\nzistil, že žalobkyňa je v aktívnej príprave podaní, podal svoj vlastný návrh na úpravu rodičovských práv,\naby mohol manipulovať so spisom v tom, kto je „pôvodcom“ konfliktu.\n36. Žalobkyňa na záver uviedla, že vo veci sú splnené všetky materiálne a procesné podmienky\npre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom v primárnom petite odvolania,\nkeďže je splnená procesná podmienka prípustnosti, materiálna podmienka „bezodkladnej úpravy\n\npomerov“ (ohrozenie integrity žalobkyne má kumulatívny, stupňujúci sa a aktuálne trvajúci charakter),\nobsah neodkladného opatrenia je výslovne zákonom predvídaný a primeraný účelu ochrany; v\neventuálnom petite ho žalobkyňa modifikovala pre účely zachovania styku otca s maloletým podľa\nuznesenia MS BA II, ak sú podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. splnené, súd je povinný NO nariadiť,\nsúd posudzuje vec na podklade osvedčenia, nie dokazovania, pričom Mestský súd Bratislava IV\ntento štandard prekročil, keď vyžadoval od žalobkyne preukázanie skutočností nad rámec osvedčenia,\nrozhodujúci je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie; pre odvolacie konanie je súčasne\npotrebné prihliadnuť na § 366 C.s.p., status chránenej osoby – žalobkyňa je v 8. mesiaci tehotenstva, t.j.\nv zmysle § 139 ods. 1 písm. b) Trestného zákona patrí medzi chránené osoby a hoci ide o trestnoprávny\ninštitút, jeho zohľadnenie pri civilnom posudzovaní ohrozenia integrity žalobkyne je konzistentne\nuznávané judikatúrou, status chránenej osoby zvyšuje intenzitu pozitívnej ochrannej povinnosti štátu v\nzmysle čl. 2, 3 a 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Istanbulského\ndohovoru. Žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na judikatúre uvedenej v odvolaní (nálezy ÚS SR sp. zn.\nII. ÚS 866/2014, III. ÚS 175/2017, II. ÚS 203/2020; rozsudky ESĽP Opuz proti Turecku, č. 33401/02, z\n9.6.2009 a Bevacqua a S. proti Bulharsku, č. 71127/01, z 12.6.2008) a poukázala na rozhodnutia, ktoré\nmajú v predmetnej veci priame aplikačné dôsledky (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 175/2017, ESĽP Opuz proti\nTurecku, č. 33401/02, z 9.6.2009 (Veľký senát), ESĽP Bevacqua a S. proti Bulharsku, č. 71127/01, z\n12.6.2008, ESĽP Talpis proti Taliansku, č. 41237/14, z 2.3.2017), ESĽP J. a U. proti Slovenskej republike,\nNajvyšší súd SR, sp.zn. 4Tdo/49/2020 z 22.6.2021, Najvyšší súd ČR, sp.zn. 8Tdo/178/2019 z 24.4.2019,\nSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 (čl. 18 – právo na ochranu\npred sekundárnou viktimizáciou), Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu\nnásiliu (Istanbulský dohovor) ako interpretačný štandard.\n37. Vzhľadom na uvedené, najmä však s ohľadom na status žalobkyne ako tehotnej ženy v 8.\nmesiaci tehotenstva, sústavnú, stupňujúcu sa a dnes pretrvávajúcu kampaň protiprávneho konania\nžalovaného, preukázanú nezákonnosť konania žalovaného voči mal. L. D. (15 r.), zdokumentované\nvlastné priznanie žalovaného, ospravedlňujúca SMS z 29.12.2025, ohrozenie života a zdravia, procesnú\nneprípustnosť dôkazov žalovaného, pozitívnu ochrannú povinnosť SR podľa čl. 2, 3 a 8 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a v zmysle judikatúry ESĽP, žalobkyňa zotrvala v plnom\nrozsahu na petite svojho odvolania. Žalobkyňa v zmysle § 366 C.a.p. žiadala odvolací súd, aby do\nspisu pripojil a pri rozhodovaní zohľadnil nasledujúce osvedčovacie prostriedky trestné oznámenie\nžalobkyne zo dňa 1.5.2026 (ČVS: ORP-242/X-VYS-B3-2026) pre prečin marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 349 TZ a doplnenia trestného oznámenia zo dňa 10.5.2026 a 12.5.2026 (rozšírenie\nkvalifikácie o § 245 ods. 2 písm. b) a § 360a ods. 2 písm. a) TZ); potvrdenia OO PZ Bratislava\nRužinov-východ o oznámeniach poškodzovania pneumatík zo dňa 30.4.2026, 7.5.2026 (ID 126.26/462)\na 12.5.2026 (ID 132.26/318, KU: G2CSMI); faktúra zo servisu MIKONA zo dňa 30.4.2026 vo výške\n46,40 eur; lekárske potvrdenie o tehotenstve žalobkyne (8. mesiac); doplnenie návrhu na výkon\nneodkladného opatrenia podané MS BA II dňa 12.5.2026 (sp. zn. 3P/44/2026) – pokuta podľa § 382 CMP,\nvýkon rozhodnutia podľa § 384 CMP, podnet prokuratúre; fotodokumentácia poškodených pneumatík\na rozbitého skla zrkadla (CD/USB nosič bude predložený na výzvu súdu); vyžiadanie kompletného\nvyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025 (priznanie žalovaného k poškodzovaniu pneumatík\nnožom 28.12.2025); vyžiadanie spisu ČVS: ORP-894/1-VYS-B2-2025 (vyhrážky nožom + útok na\nverejného činiteľa 02.11.2025); vyžiadanie kompletného spisu MS BA II sp. zn. 3P/22/2026 a 3P/44/2026\n(rodinnoprávny kontext, vykonateľnosť NO); pripravované trestné oznámenie za skutok prepichnutia\nklimatizačnej jednotky a úniku plynu v byte žalobkyne (§ 284 TZ).\n38. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.\n1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.\n39. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže\nna návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n40. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n41. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,\n\nkde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú\nintegritu svojím konaním ohrozuje.\n42. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,\ntelefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala\nosobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.\n43. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa\nna určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita\nalebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n44. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n45. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom\nrozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť\nvzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok\nna nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia\nneodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z\nohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich\nskutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude\nohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n46. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,\nvyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne\nktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli\nvážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť\npreukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,\nže bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru\nneodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,\nktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň\nzákladných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť\nneodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.\n47. V prejednávanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho\nv čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) dospel k záveru o dôvodnosti návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia uloženého žalovanému, keď v ňom\nžalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán.\n48. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) považoval za dostatočne osvedčenú existenciu\nmožnosti ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktorá odôvodňuje naliehavú potrebu\nbezodkladne upraviť vzťahy medzi stranami, a to rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu,\nže zo strany žalovaného reálne hrozí také správanie, ktoré bezprostredne ohrozuje telesné a duševné\nzdravie žalobkyne a jej duševnú integritu, ako to má práve na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné pri rozhodovaní zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že\nžalovaný, hoci fyzicky nenapadol žalobkyňu, tejto sa dňa 2.11.2025 vyhrážal zabitím, a to nožom, v\nktorých vyhrážkach pokračoval aj po zadržaní políciou (str. 5 uznesenia OR PZ v Bratislave II zo dňa\n15.1.2026, ČVS:ORP-894/1-VYS-B2-2025, keď žalovaný „Naďalej vykrikoval, že keď vyjde von, tak\npôjde domov a že ju pichne“). V nadväznosti na uvedené došlo dňa 28.12.2025 k fyzickému konfliktu\nžalovaného s terajším partnerom žalobkyne, a to pri odovzdávaní mal. I. D. (spoločné dieťa žalobkyne a\nžalovaného) v rámci rodičovskej starostlivosti. V konaní bolo preukázané, že v ten istý deň sa žalovaný\ndostavil pred bydlisko žalobkyne a nožom prepichol dve pneumatiky na vozidle terajšieho partnera\nžalobkyne, ku ktorému činu sa žalovaný aj priznal (str. 7 zápisnice o výsluchu podozrivého zo dňa\n23.1.2026, ČVS: ORP-1932/RV-B2-2025, keď žalovaný uviedol, že „Ja som prichádzal zozadu od parku\na zbadal som auto, ktoré bolo pri konflikte. Prišiel som k vozidlu a miesto toho, aby som jej zazvonil,\ntak som mu prepichol dve pneumatiky,...“). Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia zohľadnil aj ďalší incident zo dňa 1.4.2026, kedy sa žalovaný zdržiaval v okolí\n\nbydliska žalobkyne a prenasledoval súčasného partnera žalobkyne, vulgárne mu nadával a vyhrážal\nsa mu.\n49. V prejednávanej veci odvolací súd komplexne vyhodnotil všetky skutkové tvrdenia strán sporu\ntýkajúce sa v návrhu (a v doplnení návrhu) skutkovo vymedzeného stavu. Pre úplnosť odvolací súd\nkonštatuje, že pri rozhodovaní zohľadnil obsah podania žalobkyne zo dňa 2.4.2026 označeného ako\n„Doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“, ktoré súd prvej inštancie nemal v čase\nsvojho rozhodovania k dispozícii. Nezohľadnil (ani nemohol zohľadniť) ďalšie podanie žalobkyne zo dňa\n13.4.2026, ktoré sa na základe zistení súdu prvej inštancie v spise nenachádza a nenachádza sa ani\nv spise vedenom na Mestskom súde Bratislava II, sp.zn. 3P/44/2026, pričom ani žalobkyňa uvedené\npodanie nepripojila k odvolaniu.\n50. Odvolací súd napriek v konaní zistenej skutočnosti, že žalobkyňa nepodala na žalovaného trestné\noznámenie v súvislosti so skutkom zo dňa 2.11.2025 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\npodala až po piatich mesiacoch od uvedeného skutku a po troch mesiacoch od skutku zo dňa\n28.12.2025, nemohol odignorovať skutočnosť, že k vyhrážaniu smrťou žalobkyni zo strany žalovaného\ndošlo so zbraňou (nožom), ktorú skutočnosť je potrebné považovať za obzvlášť nebezpečné konanie.\nNemenej dôležitá v tejto súvislosti je skutočnosť, že žalovaný bez vedomia a proti vôli žalobkyne vnikol\ndo jej bytu a odmietol ho opustiť. V spojitosti s ďalšími incidentmi žalovaného, a to fyzický konflikt so\nsúčasným partnerom žalobkyne (28.12.2025), prepichnutie pneumatík na jeho vozidle v rovnaký deň\n(opäť nožom), incident zo dňa 1.4.2026, zohľadňujúc pritom agresívne správanie žalovaného, a to pod\nvplyvom alkoholu, resp. omamných látok v súhrne predstavuje také správanie žalovaného, ktoré môže\ndôvodne vyvolávať obavy o život a zdravie žalobkyne. Je potrebné zdôrazniť, že telesná a duševná\nintegrita osoby môže byť ohrozená aj bez toho, aby došlo k fyzickému napadnutiu tejto osoby. Rovnako\nje nutné konštatovať, že i keď agresívne konanie žalovaného smerovalo priamo voči žalobkyni iba\nv jednom prípade, ataky voči jej blízkym osobám sú determinované primárne negatívnym postojom\nžalovaného voči žalobkyni, ktorej integrita tým môže byť ohrozená. Záver o možnosti ohrozenia integrity\nžalobkyne, a teda aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán sporu podporujú aj ďalšie skutkové\ntvrdenia žalobkyne a osvedčené (alebo preukázané) skutočnosti. Predovšetkým žalobkyňou tvrdené\nkonfliktné spolužitie so žalovaným (predchádzajúce skutku zo dňa 2.11.2025), ktoré žalovaný potvrdil pri\nsvojom výsluchu na polícii (uznesenie OR PZ v Bratislave II zo dňa 15.1.2026, ČVS:ORP-894/1-VYSB2-2025), agresívne správanie žalovaného na polícii, jeho konanie „v amoku“ a „v afekte“ svedčia nielen\no problematickom vzájomnom vzťahu sporových strán, ale aj o tom, že žalovaný má tendenciu riešiť\nkonfliktné situácie vo vzťahu k žalobkyni a jej blízkemu okoliu neprimeraným spôsobom, pričom jeho\nkonanie nemá tendenciu postupom času klesať k pokojnejšiemu a zmierlivejšiemu spôsobu riešeniu\nkonfliktov a k prijateľnému zvládaniu agresie, t.j. ku korigovaniu jeho správania ani plynutím času\nnedošlo, pričom nemožno vylúčiť vzhľadom na zistené okolnosti ďalšie jeho prípadné skratové konanie.\n51. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že dňa 2.11.2025 došlo iba k slovnej hádke, keď zistil neveru\nžalobkyne (s jej novým partnerom) a v rámci hádky po sebe kričali, uvedené tvrdenia sú v priamom\nrozpore s ostatnými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu, keďže je zrejmé, že\nv čase incidentu strany sporu už nežili spolu, boli rozídení, čo samo osebe vylučuje kvalifikovanie\nnového vzťahu žalobkyne ako neveru. Ani tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa účelovo podala\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po tom, ako žalovaný podal návrh na úpravu práv a\npovinností k ich maloletému dieťaťu, nie je možné v kontexte ďalších zistených skutočností považovať\nza dôvodné, keďže je zrejmé, že strany sporu sa už pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia snažili spoločne riešiť práva a povinnosti k maloletému I. D. mimosúdnou cestou (elektronická\nkomunikácia zo dňa 30.1.2026), avšak bezvýsledne. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie\nMestského súdu Bratislava II vo veci neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorým\nzamietol návrh žalobkyne (zákaz styku s maloletým, zákaz priblíženia k maloletému), odvolací súd\nkonštatuje, že závery súdu v tomto konaní nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko ide o\nposudzovanie iných skutkových okolností, týkajúcich sa vzťahu žalovaného k dieťaťu. Skutočnosť, že\nžalovaný nie je a nebol trestne stíhaný ako obvinený v súvislosti so skutkami, ktoré sú posudzované v\nrámci prejednávanej veci, nie je pre posúdenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi sporovými\nstranami podstatné. V konaní zistené skutočnosti o agresívnom správaní žalovaného dostatočne\nosvedčujú možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne, a to bez ohľadu na výsledok\ntrestného konania. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že je to práve žalobkyňa, ktorá požíva alkoholické nápoje\nv kombinácii s liekmi, odvolací súd konštatuje, že nie je zrejmé z akého obdobia je video nahrávka\n\npredložená žalovaným, ktorým sa snažil uvedené tvrdenie preukázať. Naviac, prípadné požitie alkoholu,\nresp. alkoholu v kombinácii s liekmi žalovanou nijakým spôsobom nevylučuje potrebu úpravy medzi\nstranami sporu vyvolanú agresívnym správaním žalovaného. Vo vzťahu k zvukovej nahrávke maloletej\ndcéry žalobkyne L., ktorá mala preukazovať požívanie alkoholických nápojov žalovanou a jej nevhodné\nsprávanie vo vzťahu k maloletým deťom, odvolací súd uvádza, že tento dôkaz rovnako nemá za\nnásledok zmenu v náhľade na správanie žalovaného v súvislosti s posudzovaním potreby bezodkladnej\núpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Naviac, žalobkyňa predložila písomnú výpoveď\nmaloletej L., ktorá svoje predchádzajúce tvrdenia prakticky odvolala. Výsledok jednorazového odberu\nkrvi žalovaného rovnako nemôže zvrátiť záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi\nsporovými stranami.\n52. Odvolací súd poukazuje na to, že obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2\npísm. f) až h) C.s.p. vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU)\nč. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.\nIde o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať\nsa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo\nbezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo\nnásilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,\nzastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch\nposkytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo\nduševnej integrity navrhovateľa (v danom prípade žalobkyne) konaním osoby, proti ktorej návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia smeruje (v danom prípade žalovaného). Kvalitatívne požiadavky na\nosvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad\nhoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,\ntrestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,\nelektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz\nalebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p.), ako\nmenej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným\nsprávaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, čo je potrebné pred\nnariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom nie je vylúčená kumulácia\nneodkladných opatrení (viď. aj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 325 C.s.p.).\n53. Právo na život a zdravie, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, preto je podľa názoru\nodvolacieho súdu v záujme ochrany života, fyzického aj psychického zdravia žalobkyne dočasne\nkontakt so žalovaným obmedziť. Sumarizujúc vyššie uvedené, za dôležité pre rozhodnutie nariadiť\nneodkladné opatrenie v časti zákazu priblíženia odvolací súd považoval to, že z obsahu návrhu\na predložených listinných dôkazov vyplýva, že situácia medzi stranami sporu je dlhodobo výrazne\nkonfliktná, a po incidentoch (ku ktorým došlo do rozhodnutia súdu prvej inštancie) sa tak žalobkyňa\ndôvodne necíti bezpečne a má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Za žiadnych okolností nie je\nprípustné, aby žalobkyňa (ktorá je v súčasnosti zároveň vo vysokom štádiu tehotenstva) dlhodobo alebo\nopakovane žila pod tlakom, v ohrození prípadného správania sa žalovaného, v strachu o svoje zdravie\na bezpečnosť. Odvolací súd povinnosť nepribližovať sa limitoval vzdialenosťou 10 m, ktorú za daných\nokolností možno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia a rovnako túto\npovinnosť limitoval výnimkou úkonov v súdnych konaniach, úkonov v trestných konaniach a úkonov\nsúvisiacich so starostlivosťou o maloletého syna I. D., nar. XX.X.XXXX, čím je vyvrátená argumentácia\nžalovaného týkajúca sa toho, že nariadené neodkladné opatrenie by mu zabránilo realizovať jeho\nrodičovské práva. V zostávajúcej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh\nžalobkyne (v presahujúcej vzdialenosti 40 metrov) odvolací súd potvrdil. Z hľadiska potreby rešpektovať\nprincíp proporcionality vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa žiadala nariadiť\nneodkladné opatrenie do skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, odvolací\nsúd jej ako žalobkyni v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. uložil povinnosť podať proti žalovanému v\nstanovenej lehote žalobu vo veci samej, a to žalobu na ochranu osobnosti, keď vzal do úvahy, že konanie\no úprave výkonu rodičovských práv a povinností nemá vecný súvis s konaním o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia týkajúceho sa výlučne žalobkyne.\n54. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh žalobkyne v časti uloženia zákazu žalovanému\nžalobkyňu akýmkoľvek spôsobom (najmä osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,\n\nprostredníctvom tretích osôb alebo inými prostriedkami) kontaktovať. V tejto súvislosti absentujú\nakékoľvek skutkové tvrdenia žalobkyne, dôvodnosť uvedeného zákazu nevyplýva ani z predložených\ndôkazov, naviac, zákaz osobného kontaktovania žalobkyne je plne pokrytý zákazom priblíženia\nžalovaného k jej osobe. Pokiaľ ide o zákaz vstupovať do blízkosti miesta trvalého bydliska žalobkyne,\nodvolací súd konštatuje, že uvedený zákaz možno uložiť iba vo vzťahu ku konkrétnemu miestu, v rámci\nktorého sa oprávnená osoba zdržiava alebo ho navštevuje, alebo v ňom býva. Takto široko koncipované\nurčenie miesta zákazu vstupu (ktoré žalobkyňa konkretizovala až v podanom odvolaní ako zákaz vstupu\ndo blízkosti miesta trvalého bydliska žalobkyne na ulici E. X, F., konkrétne do vzdialenosti menšej ako 50\nmetrov od vchodu do bytového domu a od vozidla žalobkyne, ak je toto zaparkované v uvedenej zóne)\nnejaví známky proporcionality a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým zamietol návrh žalobkyne na uloženie\nzákazu kontaktovania žalobkyne a vstupu do blízkosti miesta trvalého bydliska žalobkyne potvrdil.\n55. Odvolací súd poukazuje na § 329 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie\nrozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti\nodvolaním napadnutého rozhodnutia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie a je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré\nnastali až po vydaní napadnutého uznesenia. So zreteľom na uvedené odvolací súd neprihliadal na\nskutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a ktoré žalobkyňa uvádzala vo\nvyjadrení zo dňa 27.5.2026, rovnako nevzal do úvahy ani k tomu prislúchajúce predložené dôkazy a\nnevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy. Zároveň nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci\nvykonať dokazovanie celým obsahom vyšetrovacích spisov týkajúcich sa skutkov zo dňa 2.11.2025 a\n28.12.2025, keď na základe doposiaľ predložených dôkazov bolo možné vo veci rozhodnúť, ako ani\nvýpoveďou svedkov navrhnutých žalovaným so zreteľom na hospodárnosť konania a účel neodkladného\nopatrenia.\n56. Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,\nže zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako desať metrov s výnimkou\núkonov v súdnych konaniach, úkonov v trestných konaniach a úkonov súvisiacich so starostlivosťou o\nmaloletého syna I. D., nar. XX.X.XXXX, pričom žalobkyni v súlade s § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. uložil, aby\npodala proti žalovanému v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu o ochranu osobnosti. Vo\nzvyšnej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.\n57. O (celkových) trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1, § 262\nods.1 C.s.p. a § 396 ods. 2 C.s.p. Žalobkyňa bola úspešná v časti nároku, ktorým požadovala zákaz\npriblíženia a neúspešná v časti nároku, ktorým požadovala zákaz vstupu do blízkosti miesta bydliska\na zákaz kontaktovania, t.j. bola úspešná v rozsahu 33,33%. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 66,66%,\njeho celkový úspech tvorí 33,33%, preto je žalobkyňa povinná nahradiť mu v tomto rozsahu náhradu trov\nkonania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym\núradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 555/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b53816ca-6667-413f-89b6-c1a9cb15a9ec", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "56C/24/2026", "guid": "067fc600-d9df-4f5d-8e35-027dfee376cc:323b41f8-4970-4c9a-b2bc-7e9223fb4480", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff70f5df-7408-4e6c-b38c-b3e5c4455a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 203/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 203/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.203.2020.2"}, {"guid": "ussr:8d5f6c2e-669e-409d-9d64-79110557e261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.175.2017.2"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b53816ca-6667-413f-89b6-c1a9cb15a9ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.555.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 555/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 555/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.555.2026.1"}, {"guid": "ac9739fa-52bf-4c40-ad9a-a74e86d6b9c3:c73c0bc3-d664-42aa-b48c-5f97c6bbb5ba", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1426207895.1", "spisova_znacka": "38Cos/3/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 38Cos/3/2026 z 4. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1426207895.1"}]}