{"guid": "a43df16a-a369-48d9-9d53-c3cd5dab95c4:01485610-4ced-40c7-bb37-b96f3ce4cd2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3", "spisova_znacka": "4Co/30/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/30/2026 z 3. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. marca 2026, sp. zn. 4Co/30/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3", "identifikacne_cislo": "1222201594", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-03-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01485610-4ced-40c7-bb37-b96f3ce4cd2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/30/2026\n1222201594\n03. 03. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: C. R.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. XX, D., zastúpeného: JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom\nJarabinková 8E, Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K.\nXX, D., zastúpenej: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53\n711 343, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o návrhu žalovanej na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 09.10.2025 č. k. B2-32C/14/2022 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalovanej nariadil zabezpečovacie opatrenie,\nv zmysle ktorého na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 120.359,19\neur, ktorá bola žalovanej právoplatne priznaná výrokom II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa\n06.04.2023 sp. zn. 32C/14/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024\nsp. zn. 7Co/118/2023, právoplatnými dňa 13.12.2024, zriadil v prospech žalovanej záložné právo k\nnasledujúcim nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu:\n- byt č. X vo vchode K. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného\nna pozemkoch - parcelách registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX,\n- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5197/1314361 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a\nna príslušenstve bytového domu súp č. XXX, postaveného na pozemkoch - parcelách registra „C“ parc.\nč. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX,\nzapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálnym odborom pre k.\nú. R., obec D.-W., okres D. X..\nŽalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu.\n2. Vychádzal z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalovaná domáhala\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku preskúmavaného uznesenia.\nŽalovaná v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že Okresný súd Bratislava II\nrozsudkom zo dňa 06.04.2023 (sp. zn. 32C/14/2022) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán\nsporu. Okresný súd vo výroku I. rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (1/1 k celku)\nnasledujúce nehnuteľnosti: a) byt č. X vo vchode K. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového\ndomu súp. č. XXX, b) spoluvlastnícke podiely spojené s vlastníctvom bytu, a to spoluvlastnícke podiely o\nveľkosti 5197/1314361 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX\n\na na príslušenstve tohto bytového domu. Okresný súd vo výroku II. rozsudku uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť žalovanej sumu 120.359,19 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného\nsúdu bol napadnutý odvolaním žalobcu, pričom ten bol následne potvrdený rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 (sp. zn. 7Co/118/2023). Rozsudok okresného súdu nadobudol\nprávoplatnosť dňa 13.12.2024 a vykonateľnosť dňa 12.02.2025. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal\nžalobca dovolanie, pričom Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 03.09.2025 (sp. zn. 7Cdo/27/2025)\nodložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v spojení s výrokom II. rozsudku okresného súdu.\nPoverený exekútor doručil dňa 10.09.2025 žalovanej oznámenie o tom, že v ten istý deň žalobca osobne\nnavštívil exekútorský úrad. Žalobca požadoval zrušenie všetkých blokácií na svojom majetku, keďže\nmal za to, že došlo k zastaveniu exekúcie. Zároveň uviedol, že chce čím skôr predať nehnuteľnosti.\nExekútor informoval žalobcu, že bude postupovať v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného\nporiadku, t. j. vydá upovedomenie o odklade exekúcie a zruší všetky blokácie. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti informoval poverený exekútor žalovanú, aby zvážila možnosť podať návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Dňa 17.09.2025 vydal exekútor upovedomenie o odklade exekúcie.\nSúčasťou tohto upovedomenia bol aj príkaz na zrušenie poznámok na liste vlastníctva, kde sú evidované\nnehnuteľnosti. Išlo o: (i) poznámku týkajúcu sa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie podľa\nupovedomenia o začatí exekúcie č. 318EX 86/25 v prospech žalovanej zo dňa 20.03.2025 (P-280/2025)\npredajom nehnuteľností, (ii) poznámku týkajúcu sa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie podľa\nupovedomenia o začatí exekúcie č. 318EX 86/25 v prospech žalovanej zo dňa 20.03.2025 (P-280/2025)\nzriadením exekučného záložného práva. Tvrdila, že zrušením exekučného záložného práva došlo k\nzásadnému zhoršeniu veriteľskej pozície žalovanej, a to tak, že sa jej pohľadávka dodatočne stala\nnezabezpečenou žiadnym relevantným spôsobom. Žalovaná zdôraznila, že jej peňažná pohľadávka\npredstavuje vysokú sumu, a preto je potreba jej zabezpečenia nehnuteľnosťami dôvodná a primeraná.\nAk by žalobca predal nehnuteľnosti, tak by už nemal žiadny majetok, ktorým by mohol zabezpečiť\npohľadávku žalovanej. Hoci by predajom nehnuteľnosti žalobca získal peňažné prostriedky, tak je tu\npodľa nej hneď niekoľko rizikových faktorov ohrozujúcich vymožiteľnosť pohľadávky. V prvom rade sú\nto neštrbené vzťahy medzi bývalými manželmi, keď žalobca o zmýšľanom úmysle predať nehnuteľnosť\nvôbec neinformoval žalovanú, teda chcel predaj zatajiť tak, aby jej nemusel vyplácať priznané finančné\nprostriedky. Konanie o vyporiadaní BSM skončilo už pred rokom a za ten čas žalobca žiadnym spôsobom\nžalovanú nekontaktoval, aby vec doriešil. Neposkytoval žiadne zabezpečenie, neinformoval ju o krokoch\nsúvisiacich s predajom nehnuteľností, čím ju chcel vylúčiť z uspokojenia. S poukazom na vyššie uvedené\ndôvody je podľa žalovanej nepochybné, že v prípade absencie zabezpečenia pohľadávky záložným\nprávom sa reálne vymoženie pohľadávky stáva ohrozeným a neistým. Ak by nedošlo k dobrovoľnému\nsplneniu súdom priznanej pohľadávky, tak by sa samotná jej exekúcia stala ohrozenou. Ohrozenie\nexekúcie vyvodila z toho, že žalobca má úmysel nehnuteľnosti predať, pričom uvedenú informáciu\nuviedol iba exekútorovi, aby čo najskôr vymazal exekučné záložné právo a žalobca tak mohol čo\nnajskôr realizovať predaj. Informáciu tajil pred žalovanou, nikdy s ňou o predaji nekomunikoval a zrejme\nnepočítal s tým, že exekútor bude žalovanú o týchto zamýšľaných krokoch informovať. Exekútor je\npritom verejným činiteľom, ktorý nemá žiadny osobitný vzťah k účastníkom exekúcie, takže predmetná\ninformácia je podľa nej plne objektívna a na účely rozhodovania o zabezpečovacom opatrení dostatočne\nosvedčujúca potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Žalovaná z dôvodu obavy o možných\nobštrukciách žalobcu pri splatení peňažnej náhrady preto žiadala o nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia v podobe zriadenia záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Zabezpečovacie opatrenie\nmá posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči\ndlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Uvedomovala si, že musí osvedčiť jednak existenciu\nnároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Existenciu pohľadávky\nmala za nespornú, keďže bola priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Poverený exekútor ju v\nzávere svojho oznámenia upovedomil o možnosti podať návrh na zabezpečovacie opatrenie. Ak bola\nžalovaná priamo zo strany verejného činiteľa úradným listom informovaná o ohrození vymožiteľnosti\njej pohľadávky, mala za nepochybné, že nejde len o jej subjektívny názor, ale o objektívnu skutočnosť\nodôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n3. Žalovaná k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazy:\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023 sp. zn. 32C/14/2022, rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp. zn. 7Co/118/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n03.09.2025 sp. zn. 7Cdo/27/2025, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.03.2025, oznámenie\nexekútora zo dňa 10.09.2025, upovedomenie o odklade exekúcie zo dňa 17.09.2025, informatívny výpis\nz listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R. zo dňa 23.09.2025.\n\n4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.10.2025 žalovaná doplnila svoj návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia v tom smere, že pri prezeraní inzerátov na realitných portáloch dňa\n07.10.2025 si všimla, že žalobca zverejnil inzerát týkajúci sa nehnuteľností na portáli Nehnuteľnosti.sk,\na to za účelom ich predaja. Z uvedeného vyvodila úmysel žalobcu predať nehnuteľnosti, čo potvrdzuje\npodľa nej jej dôvodné obavy. Žalobca ju doposiaľ neinformoval o zamýšľanom predaji nehnuteľností. O\ntýchto veciach sa dozvedela od tretích osôb alebo náhodou. Podľa žalovanej preto ide o účelové konanie\nžalobcu s cieľom ohroziť až zmariť vymoženie pohľadávky žalovanej.\n5. K doplneniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná pripojila inzerát\nnehnuteľnosti na webovom portáli Nehnuteľnosti.sk zo dňa 07.10.2025.\n6. O návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa §\n343 ods. 1 a 2 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1, 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP a § 329 ods. 1 CSP.\n7. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského\nzáložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, zaradil: a) existenciu návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) existenciu skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie\n(peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c)\nspôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie\nzáložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existenciu dôvodnej obavy, že (budúca)\nexekúcia bude ohrozená (zmarená). Konštatoval, že okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením\nzabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným\nspôsobom (nad nevyhnutný rozsah).\n8. Mal za to, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ\nhmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému\nzmareniu budúcej exekúcie. Takisto však podľa neho postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba\ntakýchto úkonov. Uviedol, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii\núkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa\nokolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity\nmajetku). Mal za to, že navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka\nsmerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh musí byť podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že\ncelkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že\nk neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od\nindividuálnej vôle samotnej protistrany.\n9. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh (vrátane jeho doplnenia), dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení boli splnené všetky zákonné\npodmienky, a preto návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu\nvyhovel a zriadil sudcovské záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu tak, ako je uvedené\nvo výroku preskúmavaného uznesenia.\n10. Vyhodnotil, že žalovaná vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne\nosvedčila dôvodnosť a trvanie jej peňažného nároku voči žalobcovi, ktorému sa má poskytnúť\nochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva). Žalovanej totiž svedčí\nprávoplatný exekučný titul, ktorým je výrok II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023\nsp. zn. 32C/14/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp.\nzn. 7Co/118/2023, právoplatnými dňa 13.12.2024. Súd prvej inštancie uviedol, že je týmito súdnymi\nrozhodnutiami viazaný a nemôže túto vec opätovne posudzovať, keďže v tomto smere je daná prekážka\nveci právoplatne rozhodnutej zakotvená v § 230 CSP.\n11. Žalovaná tiež podľa názoru súdu prvej inštancie hodnoverne osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že\n(budúca) exekúcia bude ohrozená. Túto obavu vyvodil jednak zo samotnej výšky peňažnej pohľadávky\nžalovanej, jednak zo správania žalobcu v čase po právoplatnom skončení sporovej veci, keď žalobca\nna jednej strane nesúhlasil s rozhodnutiami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (a vo veci podal\n\ndovolanie) a dokonca podal návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku (resp. výroku II. rozsudku)\nsúdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, pričom návrh na odklad vykonateľnosti\nodôvodnil tým, že v byte býva so svojím synom a z Ukrajiny sa k nemu presťahoval aj jeho otec, pričom\nnemá zabezpečené náhradné ubytovanie. Na druhej strane však ihneď po odložení vykonateľnosti\nvýroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu začal robiť úkony\nsmerujúce k predaju bytu - domáhal sa zastavenia exekúcie a následne zverejnil na webovom portáli\nNehnuteľnosti.sk inzerát na predaj predmetného bytu. Uvedené mal súd prvej inštancie za osvedčené\njednak z oznámenia exekútora zo dňa 10.09.2025 (v ktorom súdny exekútor informoval žalovanú o\nzámere žalobcu predať byt), jednak zo žalobcom zverejneného inzerátu na predaj bytu na webovom\nportáli Nehnuteľnosti.sk. Tvrdenia žalobcu v návrhu na odklad vykonateľnosti sú tak podľa súdu prvej\ninštancie v ostrom kontraste s jeho následným konaním. Vzal do úvahy, že žalobca o zamýšľanom\npredaji bytu žalovanú nijakom neinformoval, a to napriek tomu, že byt patril do ich bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie vyhodnotil takéto konanie žalobcu ako konanie v rozpore\ns dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Súd prvej inštancie sa z týchto dôvodov zhodol\nso žalovanou v tom smere, že je ohrozené prípadné budúce vymoženie jej pohľadávky na zaplatenie\nvyrovnacieho podielu vo výške 120.359,19 eur. Predmetné nehnuteľnosti (byt a spoluvlastnícky podiel\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu) pritom tvoria\njediný hodnotný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom súdu prvej\ninštancie nie je známy ani žiadny iný majetok žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal\nna to, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. bol mu priznaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci od Centra právnej pomoci, čo tiež svedčí o závere, že žalobca nemá žiaden\niný hodnotný majetok či príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalovanej v prípadnej\nexekúcii. Uviedol, že ohrozenie budúcej exekúcie pritom prichádza do úvahy nielen pri kvantitatívnych\nzmenách majetku, ale aj pri kvalitatívnych zmenách majetku. Teda, ak by aj žalobca obdržal za predaj\nnehnuteľností kúpnu cenu, túto kúpnu cenu (finančné prostriedky) by bolo omnoho jednoduchšie\n\"skryť\" pred prípadnou budúcou exekúciou, resp. ich spotrebovať skôr, ako by táto exekúcia začala.\nÚkony žalobcu tak podľa názoru súdu prvej inštancie objektívne sťažujú prípadné nútené vymoženie\npeňažnej pohľadávky žalovanej. Dospel k záveru, že konanie žalovaného preto zakladá dôvodnú obavu,\nže budúca exekúcia bude ohrozená (zmarená), pričom zriadenie sudcovského záložného práva k\nnehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu efektívne zabráni žalobcovi v tom, aby sa zbavil tohto svojho\nmajetku skôr, ako prebehne prípadná exekúcia.\n12. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení neposúdil ani ako neprimerané,\nt. j. neobmedzí žalobcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zriadenie sudcovského\nzáložného práva k majetku žalobcu v rozsahu navrhnutom žalovanou sa súdu prvej inštancie javilo ako\nprimerané s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky. Navyše, súdom prvej inštancie zriadené\nzáložné právo podľa neho nijako neobmedzuje žalobcu v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.\n13. Nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia (zriadeniu sudcovského záložného práva) podľa súdu prvej\ninštancie nebránila skutočnosť, že konanie vo veci samej už bolo právoplatne skončené rozsudkom\nsúdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Konštatoval, že v zmysle § 324 ods.\n1 v spojení s § 344 CSP totiž platí, že súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj po skončení\nkonania vo veci samej (k tomu porovnaj aj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1298 a nasl.). Zohľadnil, že žalobkyňa sa napriek právoplatnému\nrozhodnutiu vo veci nemôže domáhať uspokojenia svojej právoplatne priznanej pohľadávky cestou\nexekúcie, keďže najvyšší súd odložil vykonateľnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení\ns rozsudkom odvolacieho súdu do právoplatného skončenia dovolacieho konania. V nadväznosti na\nto súdny exekútor upovedomením zo dňa 17.09.2025 odložil exekúciu na dobu do právoplatného\nrozhodnutia najvyššieho súdu vo veci dovolania. Zriadenie sudcovského záložného práva tak je\npodľa názoru súdu prvej inštancie potrebné až do času, kým budú výrok II. rozsudku súdu prvej\ninštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu opätovne vykonateľné, a teda kým bude môcť\nexekúcia pokračovať (t. j. do právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní žalobcu), resp.\nkým v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu nestratia predmetné rozsudky súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu svoju právoplatnosť.\n14. Napriek tomu, že dovolací súd odložil iba vykonateľnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie (v\nspojení s rozsudkom odvolacieho súdu), súd prvej inštancie vyslovil, že v prejednávanom prípade ide\no taký spor, pri ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného\n\npredpisu (v zmysle § 137 písm. b) CSP). V takom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie z\npovahy veci neprichádza do úvahy, aby niektorý z výrokov nadobudol samostatne nielen právoplatnosť,\nale ani vykonateľnosť, keďže ide o navzájom závislé výroky, ktoré samostatne neobstoja. Súčasne\nsúd (odvolací súd, dovolací súd) nie je viazaný žalobným návrhom (rozsahom odvolania, rozsahom\ndovolania). Napriek tomu však dovolací súd výslovne odložil iba vykonateľnosť výroku II. rozsudku\nsúdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom žalobca je v súčasnosti v\nkatastri nehnuteľností zapísaný ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností a zároveň robí úkony\nsmerujúce k ich predaju. Na liste vlastníctva nie je ani zapísaná žiadna obmedzujúca poznámka. Uzavrel,\nže žalobcovi tak v súčasnosti nič nebráni v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami, čomu zabráni\nnariadené zabezpečovacie opatrenie.\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia vyhovel a v zmysle § 343 ods. 1 a 2 CSP zriadil sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam\nžalobcu.\n16. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol\nsúd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262\nods. 1 CSP.\n17. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal dňa 27.10.2025 prostredníctvom právneho\nzástupcu odvolanie žalobca. Uviedol, že uznesenie bolo priamo žalobcovi doručené 24.10.2025, keď\nbolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ale v danom čase žalobcu v predmetnej veci\nprávne nezastupoval. Pôvodné konanie, v ktorom bol žalobca právne zastúpený, bolo právoplatne\nskončené dňa 13.12.2024, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 30.10.2024, sp. zn.: 7Co/118/2023. Rozhodnutím Centra právnej pomoci (ďalej len „CPP“) zo\ndňa 17.04.2023 bol advokát určený na zastupovanie žalobcu v konaní o vyporiadanie BSM do\nprávoplatného skončenia veci. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 03.09.2025, sp. zn.: 7Cdo/27/2025\nrozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nie o odklade jeho právoplatnosti (ďalej\nlen „uznesenie NS“). V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prevzal advokát\nprávne zastúpenie žalobcu až dňa 24.10.2025, a to na základe rozhodnutia CPP o priznaní nároku na\nposkytnutie právnej pomoci zo dňa 24.10.2025. Od uvedených skutočností odvíjal zachovanie lehoty na\npodanie odvolania. Pripomenul, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na tom základe, že\nje podľa neho dôvodná obava z ohrozenia exekúcie, nakoľko žalobca údajne realizuje úkony smerujúce\nk sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, že žalovaná osvedčila dôvodnosť a trvanie jej\npeňažného nároku voči žalobcovi, že ohrozenie budúcej exekúcie údajne vyplýva z nesúhlasu žalobcu\ns dovolaním napadnutými rozhodnutiami a podaním návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého\nrozhodnutia, pričom preskúmaval správnosť uznesenia NS o odklade vykonateľnosti. Žalobca považuje\nnapadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne nesprávne, nepreskúmateľné a preto\nnezákonné. Žalobca namietal, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Z napadnutého rozhodnutia mal\nza zrejmé, že návrh žalovanej bol súdu prvej inštancie doručený dňa 23.09.2025. Vec nebola pridelená\nna rozhodnutie sudcovi tzv. náhodným výberom, ale bola „založená“ do spisu v právoplatne skončenej\nveci (o vyporiadanie BSM) vedenej pod sp. zn.: B2-32C/14/2022. Konštatoval, že podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Podľa čl.\n48 ods. 1 ústavy „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“\nZa podstatnú mal skutočnosť, že vec o vyporiadanie BSM bola, v čase doručenia návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, právoplatne skončená ešte 13.12.2024. Na uvedenom podľa neho nič\nnemení ani skutočnosť, že rozhodnutie vo veci BSM je predmetom prebiehajúceho dovolacieho konania.\nMal za to, že založením návrhu do spisu vo veci vyporiadania BSM došlo k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivé súdne konanie a práva na zákonného sudcu. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia tak rozhodoval rovnaký sudca ako vo veci vyporiadania BSM, a to bez toho, aby mu bola\nvec pridelená spôsobom zachovávajúcim náhodné prideľovanie. Nezákonnosť v postupe súdu prvej\ninštancie podľa neho nepriamo potvrdzuje aj návrh žalovanej, ktorý bol podaný ako návrh v novej\nveci (bez uvedenia spisovej značky existujúceho konania). Takýto návrh mal byť podľa neho pridelený\nna rozhodovanie sudcovi pomocou technických prostriedkov zabezpečujúcich náhodný výber sudcu.\nŽalobca nemá vedomosť, či vo veci bolo takýmto spôsobom postupované a na základe akej skutočnosti\nbol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia založený do spisu v právoplatne skončenej veci.\nŽalobca v tomto smere namietal aj skutočnosť, že v záhlaví predmetného uznesenia je uvedený právny\n\nzástupca žalobcu, pričom žalobca v čase vydania uznesenia nemal v tejto veci žiadneho právneho\nzástupcu, keďže pôvodné zastúpenie skončilo právoplatnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súdu\nprvej inštancie vytkol, že ohrozenie budúcej exekúcie vyvodil z tvrdenia žalovanej a súdnej exekútorky,\nktorej mal žalobca uviesť, že mieni predmetné nehnuteľnosti sám speňažiť. Namietal, že ak by žalobca\nmal skutočne žalovanou (a súdnou exekútorkou) tvrdený úmysel vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky\nžalovanej, tak celkom určite by takúto informáciu neposkytol súdnej exekútorke. Žalobca sa u súdnej\nexekútorky informoval, či môže predmetné nehnuteľnosti predať za účelom získania prostriedkov na\ndobrovoľnú úhradu pohľadávky žalovanej (bez povinnosti znášať trovy exekúcie). Tvrdenie súdnej\nexekútorky o údajnom úmysle žalobcu ukrátiť žalovanú a jej aktivistický postup vo veci preto žalobca\nvníma ako snahu súdnej exekútorky „neprísť“ o budúci nárok na trovy exekúcie. Ak by totiž žalobca\ndobrovoľne uhradil pohľadávku žalovanej (v prípade neúspechu v dovolacom konaní), potom by súdnej\nexekútorke nevznikol nárok na náhradu trov exekúcie v takom rozsahu, ako keby majetok speňažovala\npriamo súdna exekútorka. O uvedenom svedčí podľa neho aj skutočnosť, že pôvodne exekútorka\nžalobcovi tvrdila, že bude majetok blokovať aj počas odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutých\nrozhodnutí. Až na základe písomného podania žalobcu súdna exekútorka prestala majetok blokovať.\nAko dôkaz doložil Upovedomenie o odklade exekúcie bez blokovania z dňa 17.09.2025. Tvrdenie\nsúdu prvej inštancie, že nehnuteľností „tvoria jediný hodnotný majetok patriaci do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, pričom súdu nie je známy ani žiadny iný majetok žalobcu“, označil za\npreukázateľne nepravdivé. Súd prvej inštancie dospel podľa neho k neprávnym skutkovým zisteniam.\nRovnaký sudca (Mgr. Jakub Obert) v konaní o vyporiadaní BSM pritom rozhodol, že do BSM okrem\nnehnuteľností patria aj obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Kaleton Web s. r. o., IČO:\n53 282 892 a Nikolayev, s.r.o., IČO: 51 430 894. Žalobca je aj v súčasnosti jediným spoločníkom\nobchodných spoločností Kaleton Web s. r. o. a Nikolayev, s.r.o.. Ide o informáciu známu z verejného\nregistra - Obchodný register a z predmetného rozsudku. Súd prvej inštancie mal preto podľa neho\ntúto skutočnosť reflektovať ex offo a bez ohľadu na to, čo strany uvádzali a či tento dôkaz samy\nnavrhli, pretože išlo o skutočnosti vyplývajúce z verejného registra (obdobne III. ÚS 296/2023). Uviedol,\nže predmetné obchodné podiely neboli súdnou exekútorkou blokované ani počas trvania exekúcie.\nSkutočnosť, že žalobca do dnešného dňa nepreviedol obchodné podiely na tretiu osobou, podľa neho\nsvedčí len o skutočnosti, že nikdy nemal záujem „zbaviť sa majetku“ tak, ako to účelovo naznačuje\nsúdna exekútorka spolu so žalovanou a následne aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Podľa\nneho tieto skutočnosti vyvracajú „dôvodnú“ pochybnosť súdu prvej inštancie, na ktorej založil napadnuté\nrozhodnutie.\nPokiaľ ide o vyššie uvedené obchodné spoločnosti, hodnotu obchodných podielov mal súd prvej\ninštancie podľa neho ustálenú. Súd prvej inštancie (osobou rovnakého sudcu) v konaní o vyporiadanie\nBSM dospel k záveru, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s. r. o. predstavuje\nsumu vo výške 49.024,- EUR a hodnota obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. predstavuje\nsumu vo výške 5.385,- EUR. Bol to zároveň súd prvej inštancie, ktorý sám v napadnutom rozhodnutí\nkonštatoval, že je „týmito súdnymi rozhodnutiami viazaný a nemôže túto vec opätovne posudzovať“.\nSúdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti nereflektoval, keď vzhliadal\nobavy z budúceho uspokojenia pohľadávky žalovanej, a to na základe neúplných a nepravdivých úvah.\nK správaniu žalobcu po právoplatnom skončení konania uviedol, že aj keď konanie bolo právoplatne\nskončené ešte 13.12.2024 a exekúcia začala až vo februári 2025, žalobca nepodnikol žiadne kroky, ktoré\nby bolo možné posúdiť ako snahu o zmarenie uspokojenia pohľadávky žalovanej. Podanie opravného\nprostriedku, vrátane mimoriadneho opravného prostriedku, nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Ide o\nuplatnenie jeho základných práv, pričom konečné rozhodnutie je vždy na súde. Pokiaľ ide o odôvodnenie\nnávrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, namietal, že súd prvej\ninštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Navyše podľa neho nepatrilo do\nprávomoci súdu prvej inštancie posudzovať návrh na odklad vykonateľnosti, keď ide o výlučnú právomoc\ndovolacieho súdu, ktorý návrhu žalobcu vyhovel. Z uznesenia NS ani nie je podľa neho zrejmé, či\nnajvyšší súd predmetné rozhodnutie vydal práve z dôvodov, ako si ich súd prvej inštancie svojvoľne\ndomyslel. Uviedol, že v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu. Účelom\nodkladu vykonateľnosti je preto zabrániť nezvratnému poškodeniu práv strán. Súdu prvej inštancie\nvytkol, že dospel k záveru, že ak žalobca neinformoval žalovanú o zamýšľanom predaji nehnuteľností,\ntak išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetné nehnuteľností patrili do BSM žalobcu a\nžalovanej. Namietal, že súd prvej inštancie tu opomenul skutočnosť, že BSM strán bolo právoplatným a\nvykonateľným rozhodnutím súdu (vydaným tým istým sudcom) vyporiadané. Predmetné nehnuteľností\ntak už od 13.12.2024 nie sú v BSM strán a žalovaná nie je ich spoluvlastníčkou. Úvaha súdu o\ninformačnej povinnosti žalobcu, vo vzťahu k žalovanej, nemá podľa neho oporu v platnej právnej úprave.\n\nTvrdenie žalovanej, že nemala vedomosť o zamýšľanom predaji bytu žalobcom, označil za nepravdivé\na zavádzajúce. Žalobca svoj zámer predať nehnuteľnosť a uspokojiť nárok žalovanej mimo exekučného\nkonania deklaroval aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Žalovaná túto snahu žalobcu nenamietala,\nale spochybnila jej pravdivosť, čo konštatoval exekučný súd v bode 5 uznesenia zo dňa 26.08.2025\n„Oprávnený ďalej popieral tvrdenia povinného o tom, že sa pokúšal byt predať, nakoľko žiadnym\nspôsobom nebol o tom predložený dôkaz a ani oprávnený nebol o danej skutočnosti upovedomený.“\nVzhľadom na tvrdenú nesprávnosť a nezákonnosť výroku I napadnutého rozhodnutia považoval za\nnesprávny a nezákonný aj výrok II o trovách konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za zmätočné\na vnútorne nekonzistentné, keď súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne a neúplne zisteného\nskutkového a právneho stavu. Mal za neprípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na domnienkach\na úvahách, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore s platnou právnou úpravou.\nŽalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami a takej intenzity, ktoré\nspôsobujú jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť, že je potrebné ho zrušiť, návrh žalovanej zamietnuť\na žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n18. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.\n1 CSP a po zistení, že bolo podané včas a oprávnenou osobou dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n20. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak\nje obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n21. Toto tzv. sudcovské záložné právo slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je\nobava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia je teda osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie ohrozenia jej\nexekúcie. Pre účely posúdenia osvedčenia týchto zákonných predpokladov potom platia zásady\naplikovateľné pre rozhodovanie súdov o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia pre druhovú\npodobnosť oboch týchto inštitútov, ako aj pre princíp analógie.\n22. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia (a teda v zmysle vyššie uvedeného aj zabezpečovacieho\nopatrenia) je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia\nbude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej\npotreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých\nkonkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje,\nv dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva, môže\ndôvodne obávať ohrozenia exekúcie svojej osvedčenej peňažnej pohľadávky. Zmyslom neodkladného,\na teda i zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť\nzhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, keď splnenie\npredpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení\nnavrhovateľa, ale je ho potrebné osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné\npresvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem\nna rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia\npojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným\na skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zákonom\nvymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže\nzabezpečovacie opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust.\n§ 343 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nutné starostlivo\nzvážiť najmä rozsah záložného práva a prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho,\nproti komu má navrhované zabezpečovacie opatrenie smerovať.\n\n23. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol dôvodnosť nariadenia\nnavrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, nemožno vytknúť nelogickosť, nepreskúmateľnosť a\nneudržateľnosť a odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na\nne (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje hodnoverné a\ndostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladného\nzabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa súdom. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nzabezpečovacieho opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to\naspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti,\nkeďže pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad\npožiadavkou úplnosti skutkových zistení. Výnimočnosť tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že\ndôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za\nosvedčenia konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu\nosvedčenia, že odporca realizuje také konkrétne správanie/konanie, ktorým hrozí strata možnosti\nexekúcie osvedčenej pohľadávky. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu.\nJeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jej priebehu,\nhoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí\nskúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď úspech\nnavrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia si okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností, aby\nneboli vážnejšie pochybnosti o potrebe jeho nariadenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné\npredpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať,\nči v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích\nosôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje.\nIde o tzv. zásadu proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nProcesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ\nzabezpečovacieho opatrenia. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou, naliehavosťou\ntej - ktorej veci. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému\núčastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia v tom, že exekúcia jeho pohľadávky nebude\nmožná, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu\noprávnených záujmov toho, kto o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiada. Na druhej strane sa\ntiež musí prihliadnuť na toho, proti komu má navrhované zabezpečovacie opatrenie smerovať, aj keď\ntáto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia.\n24. Zabezpečovacie opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany\nsmerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním,\nktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy u navrhovateľa\nzabezpečovacieho opatrenia spočívajúcej v ohrození vymoženia jeho peňažnej pohľadávky. Ide o\nvýnimočný prostriedok, keďže sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti\nstrán konania, strany nemusia byť vypočuté a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia\nje vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom,\nkto zabezpečovacie opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k osvedčeniu tých procesných a\nhmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe,\nnaliehavosti a primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie musí\nbyť proporcionálne prípustné. Úlohou konajúceho súdu je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo\nneosvedčil naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho alebo už existujúceho\nrozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho subjektívna obava, ale pre účely úspechu v konaní o\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v čase\npodania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hrozba zmarenia exekúcie osvedčenej\npeňažnej pohľadávky nemôže byť len hypotetická a práve navrhované zabezpečovacie opatrenie\nmusí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť\nnavrhovateľ zabezpečovacieho opatria.\n25. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to,\nže žalovaná osvedčila potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vymedzeného ňou zvoleným\n\npetitom, t. j. osvedčila potrebu zriadenia sudcovského záložného práva na zabezpečenie jej peňažnej\npohľadávky voči žalobcovi priznanej jej právoplatným rozsudkom vydaným v spore o vyporiadanie\nBSM účastníkov, ktorého výkon vzhľadom na dovolacie konanie bol odložený rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR. Existenciu peňažnej pohľadávky voči žalobcovi žalovaná osvedčila existenciou právoplatného\nrozsudku, v zmysle ktorého sa žalobca stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žiada\nžalovaná nariadiť zabezpečovacie opatrenie, zároveň však inicioval dovolacie konanie a požiadal o\nodklad výkonu rozhodnutia ukladajúceho mu povinnosť vyplatiť žalovanej jej peňažnú pohľadávku voči\nnemu titulom jej ustupujúceho podielu z BSM, ktorému návrhu najvyšší súd vyhovel a poznámka o\nvedení exekučného konania na príslušnom LV bola vymazaná. Žalobca nemá vôľu plniť súdnym\nrozhodnutím uloženú povinnosť voči žalovanej. Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu na\nzáklade právoplatného súdneho rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorým žiada žalovaná zriadiť sudcovské\nzáložné právo, nie sú zabezpečené. Nakladaním s nehnuteľnosťami žalobcom exekúcia právoplatného\nsúdneho rozhodnutia je ohrozená, keďže žalobca dobrovoľne plniť nechce, nakoľko inicioval dovolacie\nkonanie a požiadal o odklad vykonateľnosti. Žalovaná osvedčila konanie žalobcu smerujúce k\nnakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré chce zabezpečiť, a to aktuálnou realitnou inzerciou. Odvolací súd\nrovnako ako súd prvej inštancie teda vzhliadol osvedčenie reálnej hrozby ujmy žalovanej v dôsledku\naktuálneho reálneho správania sa žalobcu, keď navrhované zabezpečovacie opatrenie odvolací súd\nposúdil ako dôvodné aj so zreteľom na vyššie spomínanú zásadu proporcionality, keď sa stotožnil\nso záverom súdu prvej inštancie, že neobmedzí žalobcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný\nrozsah. Zriadenie sudcovského záložného práva k majetku žalobcu v zriadenom rozsahu je primerané\ns ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky a nijako neobmedzuje žalobcu v užívaní predmetnej\nnehnuteľnosti. Preto jeho strpenie možno od žalobcu spravodlivo za daných osvedčených skutkových\nokolností požadovať.\n26. Odvolaciu námietku žalobcu, že na súde prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia rozhodol nezákonný sudca, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Z obsahu predloženého\nspisového materiálu odvolací súd zistil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol dňa\n24.09.2025 pridelený elektronicky do súdneho oddelenia 34C Mestského súdu Bratislava IV. Sudca jeho\nzápis do tohto súdneho oddelenia reklamoval s poukazom na časť II písm. B) bodu 22 písm. a) Rozvrhu\npráce Mestského súdu Bratislava IV na rok 2025 a s poukazom na časť II písm. B) bodu 19 tohto rozvrhu\npráce, keď mal za to, že preskúmavané zabezpečovacie opatrenie sa týka právoplatne skončenej veci o\nvyporiadanie BSM účastníkov konania. Reklamačná komisia Mestského súdu Bratislava IV dospela dňa\n30.09.2025 k záveru o opodstatnenosti tejto reklamácie, s ktorou vyjadrila súhlas a dospela k tomu, že\nvec má byť zapísaná k sp. zn. B2-32C/14/2022. S uvedeným záverom reklamačnej komisie Mestského\nsúdu Bratislava IV súhlasila predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV v zmysle jej úradného záznamu\nzo dňa 01.10.2025 a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bol dňa 08.10.2025 prerozdelený\ndo iného súdneho oddelenia k sp. zn. B2-32C/14/2022 v súlade s Rozvrhom práce Mestského súdu\nBratislava IV na rok 2025. Uvedená odvolacia námietka žalobcu je neopodstatnená aj s poukazom na\nust. § 324 ods. 1 CSP. V zmysle ktorého možno návrh na neodkladné (teda aj zabezpečovacie) opatrene\npodať aj po skončení konania vo veci samej.\n27. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalobcu o tom, že peňažná pohľadávka žalovanej môže byť\nžalobcom uspokojená z jeho iného majetku, a to z obchodných podielov v obchodných spoločnostiach\nKaleton Web s. r. o., IČO: 53 282 892 a Nikolayev, s.r.o., IČO: 51 430 894, v ktorých je žalobca jediným\nspoločníkom, a to vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky žalovanej (129.359,19 eur), keď sám\nžalobca v odvolaní uvádza hodnotu týchto obchodných podielov spolu vo výške cca 54.000 eur.\n28. Zrejmá nesprávnosť, že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne uvedený právny zástupca\nžalobcu, ktorého zastúpenie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej, nemá vplyv na\nvecnú správnosť tohto uznesenia.\n29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n30. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady\núspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne\núspešnej žalovanej však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v ňom žiadne\ntrovy nevznikli.\n\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/14/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85f4f165-95d8-4f9f-83a4-f3ef9cbd2d65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 296/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 296/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2"}, {"guid": "c30e705f-12c8-4872-a940-cf65d8628f12:1a240152-5528-472b-9187-1cfd8953b8c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/118/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/118/2023 z 13. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c30e705f-12c8-4872-a940-cf65d8628f12:1a240152-5528-472b-9187-1cfd8953b8c8"}], "citovane_v": []}