{"guid": "0fc4f9d7-c24f-41b4-b7d1-078aca3bc7e7:21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "spisova_znacka": "14Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/42/2025 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2026, sp. zn. 14Co/42/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "identifikacne_cislo": "1220206385", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/42/2025\n1220206385\n23. 06. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Natália Kolláriková a Mgr. Zuzana Gašpírová, v spore žalobcu: Komplexná centrálna\nzáchranná služba, IČO: 37 835 793, Gabčíkovo 4106, Gabčíkovo, zastúpený Fridrich Lawyers, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, IČO: 36 864 421, Mickiewiczova 10, Bratislava, proti žalovanému: Ringier\nSlovakia Media s.r.o., IČO: 53 708 792, Prievozská 14, Bratislava, zastúpený Šoltýs & Korniet, s.r.o., IČO:\n36 869 694, Brnianska 43, Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a náhradu nemajetkovej\nujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-26C/41/2020-317 zo dňa\n6.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-26C/41/2020-317 zo dňa\n6.11.2024, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-26C/41/2020-317 zo dňa 6.11.2024, žalobu zamietol\n( výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu ( výrok II.).\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému ochrany dobrej\npovesti právnickej osoby. Dňa 29.4.2020 o 20.00 hod. uverejnil\nžalovaný na\nwebovej stránke internetového spravodajského portálu H. v sekcii U., článok s názvom „. U. (tzv. perex)\n„.. P., ktorého autorom je Y.. Tento článok bol dňa 30.04.2020 aktualizovaný o vyjadrenie Úradu pre\nverejné obstarávanie ( ďalej len „článok“). V článku sa vyskytujú neprimerané hodnotiace úsudky, ktorými\nžalovaný neoprávnene zasiahol do dobrého mena a dobrej povesti žalobcu, sú objektívne spôsobilé\nprivodiť mu ujmu na dobrej povesti, majú značne difamačný charakter.\nŽalobca je občianskym združením, pôsobiacim v oblasti záchranárskych prác, pri odstraňovaní živelných\npohrôm, pomáha štátu pri pátraní po nezvestných, pri likvidácii dopravných nehôd. Pôsobí aj vo svete pri\nmimoriadnych udalostiach, napr. zemetraseniach. Rezorty vnútra a životného prostriedky SR využívajú\njeho služby nepretržite niekoľko rokov.\nUž prvá veta v perexe článku: „. vyvoláva dojem, že je to žalobca, kto sa mohol dopustiť pri uzatváraní\nzmlúv trestnej činnosti. Autorka článku odôvodňuje preverovanie zmlúv v druhej vete perexu prvého\nčlánku: „ P.“, čo sa odráža aj v druhej časti názvu prvého článku : „X. rezort rieši nevýhodné zmluvy.“\nNevýhodné zmluvy so v texte článku označené pojmom „., ktorý je uvedený vo vete: „. Žalobca mal\nza to, že tvrdenie o preverovaní zmlúv políciou potrebuje silnejšie zdôvodnenie než len tvrdenie o\nfinančnej nevýhodnosti zmlúv a z toho vyplývajúcej podozrivosti zmlúv. Po skutkovom tvrdení: „ Z. na\nXXX.XXX,-eur podpísali vtedy bez verejného obstarávania, čo si všimol aj Úrad pre verejné obstarávanie\n\na v rozhodnutí skonštatoval, že došlo k porušeniu zákona“, je opäť uvedený hodnotiaci úsudok: „B.,\npodozrivú zmluvu P. ochrana prírody interne vyhodnotila a rozhodla sa pokračovať v začatej spolupráci\naj za nového vedenia L. Následne autorka článku si položí v podnadpise otázku: „ Prečo sú zmluvy\npodozrivé“, pričom jej odpoveďou sú príklady toho, koľkokrát so žalobcom spolupracovali ostatné správy\nnárodných parkov, pretože zásahy žalobcu sa koncentrovali najmä na S. L., J. I. a I., ďalej výška\nfakturácie za jede deň kontrolnej činnosti žalobcu, pričom pri druhej zmluve, uzavretej medzi Štátnou\nochranou prírody SR a žalobcom vyvoláva pochybnosti to, že prevencia a boj s lesnými požiarmi je\nŠtátna ochrana prírody povinná robiť len na pozemkoch, ktoré vlastní, teda na 650 hektároch, ako aj\nnepomer medzi finančnými prostriedkami vynakladanými na praktickú starostlivosť o chránené územia\na na protipožiarnu prevenciu. Ide teda o „nevýhodnosť“ zmluvy, uvedenú v názve článku v zmysle\nfinančnej nerovnováhy v rámci vynakladania financií Štátnej ochrany prírody SR. Pod podnadpisom:\n„ X.: zmluvy preverí polícia“ sa uvádza: „ Kontrolu podozrivých zmlúv s externými ochranármi prisľúbil Y.\nX. v našom rozhovore čerstvo po vymenovaní do vlády.“, za ktorým nasleduje odôvodnenie odvolania\nriaditeľa Štátnej ochrany prírody SR T. 28.4.2020 stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR,\npodľa ktorého k odvolaniu došlo pre uzavretie druhej zmluvy so žalobcom, keďže je podobná prvej\nneštandardnej zmluve, ktorou bol obídený zákon o verejnom obstarávaní zo strany Štátnej ochrany\nprírody SR podľa konštatovania Úradu pre verejné obstarávanie a vznikli pochybnosti o opakovanom\nobchádzaní zákona. Článok pokračuje skutkovým tvrdením: „ Závažnosť zistení núti ministra životného\nprostredia požiadať orgány činné v trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.“\nZávažnosť zistení nie je špecifikovaná a nie je ani jasné, čo núti ministra do podávania oznámenia o\nspáchaní trestného činu. Nemôžu to byť argumenty uvádzané autorkou článku. Ministerstvo životného\nprostredia zistilo iba to, že aj druhá zmluva uzavretá medzi Štátnou ochranou prírody SR a žalobcom\nmožno obchádza zákon o verejnom obstarávaní, pretože zmluvy sú podobné. Tieto zistenia však\nnemôžu Ministerstvo nútiť k podávaniu trestného oznámenia, pretože z nich žiadne podozrenie z\nnejakého trestného činu nevyplýva. Preto skutkové tvrdenie, že:\n„ Závažnosť\nzistení núti ministra životného prostredia požiadať orgány činné v trestnom konaní o preverenie, či\nnedošlo k spáchaniu trestného činu“ je nepravdivé. Žalobca namietal aj pravdivosť tvrdenia v článku :\n„Zaujímavé je, že už v tom čase bolo známe, že Y. S. bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený\nza ekonomickú trestnú činnosť.“ Pri oboch odsúdeniach sa na Y. S. hľadí, ako keby nebol odsúdený\n( fikcia neodsúdenia) z dôvodu, že išlo o podmienečný odklad výkonu trestu na skúšobnú dobu a\nžalobca sa pri tomto odsúdení v skúšobnej dobe osvedčil. Právoplatnosťou rozhodnutí o osvedčení sa\nna odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený ( teda od 8.12.2009 a od 10.4.2013). Nerešpektovaním\ntejto zákonnej fikcie neodsúdenia došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu zo strany\nžalovaného. Žalobca odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 475/2014 a II. ÚS\n249/2015 v zmysle ktorých: „Osobitne treba zdôrazniť, že zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou\nneodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť,\nže páchateľ trestný čin spáchal“. Žalovaný v článku neuviedol to, že obe odsúdenia zanikli, prestali\nexistovať. Autorka článku nedodržala primeranú mieru opatrnosti a starostlivosti potrebnú pre výkon\nnovinárskej činnosti, nepreverila si skutočnosti týkajúce sa trestných činov p. S., hoci už samotná\nvedomosť o odsúdení ju mala nabádať, aby si zistila, či išlo o odsúdenie s podmienečným odkladom\nvýkonu trestu odňatia slobody alebo či odsúdenie spočívalo v peňažnom treste, pretože práve pri týchto\ntrestoch dochádza k vzniku fikcie neodsúdenia. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII.ÚS 104/2017, ktorý stanovuje hranice primeranej kritiky, kedy výpovedná hodnota inak pravdivého\ntvrdenia môže byť s ohľadom na kontext článku značne skreslená resp. deformovaná a to až do takej\nmiery, že zhodnotením inak pravdivého tvrdenia dospeje čitateľ k nepravde, ktorá môže zasiahnuť do\npráv iných. V rovnakom náleze je tiež konštatované, že nemožno poprieť právo novinára dopustiť\nsa určitého zjednodušenia či dokonca nepresnosti, avšak za rešpektovania zásady, že uverejnenie\ninformácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam. Pri posudzovaní limitov\nslobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno\npreukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov dôkazy, naopak, nepripúšťa, hoci aj tie\nmusia vychádzať z dostatočného faktického základu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS\n41/2015: „Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho\nzákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah\nje objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé\nnepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho\nzákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Ak zásah spočíva v\nskutkových tvrdeniach, pôvodca zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto\ntvrdenia sú pravdivé.“\n\nVyššie opísanými nepravdivými skutkovými tvrdeniami došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti\nžalobcu, pretože sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, ohroziť a narušiť jeho\ndôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť a pod. Nakoľko išlo o článok na spravodajskom\nportáli so širokou publicitou, sú dané podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia za\nnemajetkovú ujmu na dobrej povesti. Skutkové tvrdenie: „Závažnosť zistení núti ministra životného\nprostredia požiadať orgány činné v trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu“\nje nepravdivé, pretože zistenia ministerstva uvedené v článku v žiadnom prípade nerobia nevyhnutným\npodávať oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Takisto tvrdenie v článku, že p. S. bol v\nminulosti dvakrát odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť je nepravdivé, pretože obje odsúdenia zanikli\na už neexistujú. Vzhľadom na závažnosť skutku a deštrukčný potenciál šírených nepravdivých tvrdení\nsa javí zadosťučinenie spočívajúce v ospravedlnení ako nedostatočné a je na mieste priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,-eur. Výška náhrady je odôvodnená závažnosťou\nzverejnených tvrdení a ich vplyvom na všetky oblasti činnosti žalobcu ( dobrovoľnícku, medzinárodnú\npomoc, pomoc štátu pri núdzových stavoch). Požadovaná čiastka predstavuje odškodnenie žalobcu\nza zásah do jeho dobrej povesti, došlo k zníženiu kreditu v okruhu partnerov v rámci spoločenskej,\nekonomickej a politickej sféry, k obmedzeniu možnosti sebarealizácie, poklesu konkurencieschopnosti.\nDošlo k porušeniu jeho garantovaných práv a základných slobôd, garantovaných v čl. 1 ods. 1 prvá veta\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (klientela, goodwill).\nZverejnením nepravdivých skutkových tvrdení došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu\npretože existuje medzi zásahom a znížením dobrej povesti príčinná súvislosť a neoprávnený zásah\npresiahol prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať.\nŽalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na internetovej stránke spravodajského\nportálu H..sk zverejniť ospravedlnenie žalobcovi v znení, že: „Žalovaný - vydavateľ internetového\nspravodajského portálu H..sk sa ospravedlňuje občianskemu združeniu Komplexná centrálna záchranná\nslužba za uverejnenie nepravdivého skutkového tvrdenia: „Závažnosť zistení núti ministra životného\nprostredia požiadať orgány činné v trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.“\nuverejnené 29.04.2020 „Na štátnych ochranároch šetrili, externých dotoval. X. rezort rieši nevýhodné\nzmluvy“ s podnázvom (tzv. perex) „Zmluvy s externými záchranármi z R. bude preverovať polícia. Štátne\npodniky patriace pod envirorezort platili státisíce eur za činnosti, ktoré sami majú v náplni práce.“, hoci\nje pravdou, že žiadne také zistenie, ktoré by odôvodňovalo podozrenie zo spáchania trestného činu\nv spojitosti so zmluvami uzavretými medzi Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a žalobcom\nnebolo v článku uvedené a ani nie je z neho zistiteľné, a za uverejnenie nepravdivého skutkového\ntvrdenia v tomto článku o tom, že L.. Y. S., ktorý je štatutárnym orgánom tohto občianskeho združenia,\nbol dvakrát odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť, hoci je pravdou, že sa na L.. Y. S. hľadí, ako by\nnebol odsúdený (fikcia neodsúdenia), pretože sa po uplynutí skúšobnej doby v roku 2009 resp. 2013\nosvedčil. Nepravdivými skutkovými tvrdeniami o občianskom združení Komplexná centrálna záchranná\nslužba a o štatutárnom orgáne občianskeho združenia Komplexná centrálna záchranná služba L.. Y.\nS. v spojení s obsahom článku, ktorý sa venuje prioritne činnosti občianskeho združenia Komplexná\ncentrálna záchranná služba žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti občianskeho združenia\nKomplexná centrálna záchranná služba.“\nŽalobca žiadal, aby ospravedlnenie bol žalovaný povinný uverejniť na rovnocennom mieste a rovnakým\npísmom s označením „ospravedlnenie“, tak ako boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, na ktoré\nsa ospravedlnenie vzťahuje.\nZároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur titulom\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.\n3. Žalovaný poprel, že by článok predstavoval zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.\nPoukázal na benevolentnejší prístup k médiám, pokiaľ ide o informovanie verejnosti o celospoločensky\nvýznamných udalostiach, pri riešení konfliktu medzi slobodou prejavu a právom na ochranu dobrej\npovesti právnickej osoby. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 201/2007, ktorý\nkonštatoval, že pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na\nslobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. Sloboda\nprejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných\npodmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a preto sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky\npriaznivo prijímané či považované za neškodné alebo bezvýznamné, ale aj tie, ktoré zraňujú, šokujú,\nalebo znepokojujú a aj na nadnesené a zveličujúce názory. Médiám jednoznačne prislúcha poslanie\nrozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu a plnia nezastupiteľnú úlohu „strážneho\npsa“ demokracie.\n\nS odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 189/2010 platí, že v prípade občianskoprávnej\nochrany v konaniach o ochranu osobnosti je žalobca, ako dominus litis, subjektom, ktorý určuje\npredmet súdneho konania. V prípade ochrany v súvislosti s výrokmi uverejnenými v printových\nmédiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne difamujúce výroky považuje za zásah\ndo osobnostného práva. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov nie je žaloba spôsobilým\npredmetom konania. S odkazom na vyššie uvedené je potrebné skúmať iba tie výroky žalobcu, ktoré sú\nuvádzané v petite žaloby a to: „ závažnosť zistení núti ministra životného prostredia požiadať orgány\nčinné v trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.“ ( výrok 1) a „ zaujímavé\nje, že už v tom čase bolo známe, že Y. S. bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú\ntrestnú činnosť.“ ( výrok 2).\nÚčelom článku bolo informovanie verejnosti o zmluvách, ktoré boli uzavreté medzi Štátnou ochranou\nprírody SR ( ďalej len „P.“), ktorá je osobitnou odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia\nSR ( ďalej len „T.“), ako verejným obstarávateľom na jednej strane a žalobcom ako poskytovateľom\nslužby na strane druhej. Článok sa zmieňuje aj o zmluvách medzi Slovenským vodohospodárskym\npodnikom ( ďalej len „SVP“) ako verejným obstarávateľom na jednej strane a žalobcom ako\nposkytovateľom služieb na strane druhej. Článok informuje aj o stanovisku a zisteniach Úradu pre\nverejné obstarávanie ( ďalej len „UVO“) vo vzťahu k týmto zmluvám, o stanovisku T., o stanoviskách\nriaditeľov správ národných parkov a chránených krajinných oblastí. Článok sa jednoznačne zaoberá\nzmluvami, ktoré boli uzavreté verejnou inštitúciou, ako verejným obstarávateľom a ktoré boli v rámci\nrozhodovacej činnosti E. vyhodnotené ako zmluvy v uzavreté v rozpore s právnymi predpismi. Ide o\nnakladanie s verejnými finančnými prostriedkami, čo je nepochybne vecou verejného záujmu. Žalobca,\nako subjekt prijímajúci plnenia z verejných finančných zdrojov, je vyčlenený z pozície súkromnej\nprávnickej osoby a musí zniesť vyššiu mieru tolerancie voči zverejňovaným informáciám najmä vtedy,\nak sa tieto týkajú nakladania s verejnými finančnými prostriedkami.\nNapádaný výrok 1 je v článku uverejnený v rámci časti s podnadpisom: „ X.: zmluvy preverí polícia“. Výrok\n1 nemožno posudzovať izolovane ako samostatné tvrdenie, ale v kontexte celého obsahu článku. Výrok\n1 sa zaoberá iba konštatovaním, že v dôsledku závažnosti zistení o obchádzaní zákona o verejnom\nobstarávaní zo strany P. pri kontrahovaní zmlúv ( čo v konečnom dôsledku konštatuje aj E. v rámci\nsvojej rozhodovacej činnosti) je zo strany T. povinnosťou postúpiť tieto zistenia a podozrenia príslušným\nzložkám za účelom preverenia toho, či nedošlo k spáchaniu trestného činu. Výrok 1 v žiadnom prípade\nnenaznačuje, že by predpisy o verejnom obstarávaní mali byť porušené zo strany žalobcu. Článok\nnaopak informuje o zisteniach MŽB a E., z ktorých vyplývajú pochybenia na strane P., ako verejného\nobstarávateľa. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že zo zistení T. a E. nevyplýva nutnosť podania\noznámení o podozrení zo spáchania trestného činu. Zmluvu medzi P. a žalobcom vyhodnotil E. ako\nzmluvu uzavretú v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom konštatoval porušenie zákona\no verejnom obstarávaní na strane kontrolovaného ( P.), podľa záverov E. došlo k neoprávnenému\naplikovaniu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona a k porušeniu § 10 ods. 1 zákona o verejnom\nobstarávaní, keďže E. dospel k záveru, že činnosti vzájomnej spolupráce medzi P. a žalobcom, ktoré sú\npredmetom uzatvorenej zmluvy zo dňa 6.7.2017, nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej\nochrane a teda P. mala na ich obstaranie použiť postupy zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom\nobstarávaní. V demokratickej spoločnosti je možné nahliadať na podanie trestného oznámenia zo strany\nministra, ministerstva, úradu alebo zamestnancov, ako na morálnu povinnosť týchto osôb. Výrok 1 sa\nteda netýka priamo žalobcu a preto tento ani nenesie aktívnu vecnú legitimáciu. Pre výrok 1 je daný\ndostatočný faktický základ, informácia o rozhodovacej činnosti E. vo vzťahu k uzatvorenej zmluve je v\nčlánku obsiahnutá ( formou odkazu na internetovú stránku E.).\nRovnako sa žalovaný nestotožnil ani s argumentáciu žalobcu vo vzťahu k výroku 2, nakoľko opätovne\ntento posudzoval izolovane od zvyšku článku. Článok obsahuje odkaz na článok s názvom: „. Z obsahu\ncelej citovanej časti článku s podnadpisom: „ L..“ je zrejmé, že výrok 2 sa viaže k informáciám v článku U.\nz roku 2011, ktorý pojednáva o zmluvách a vzťahoch medzi žalobcom a inými štátnymi orgánmi. Výrok 2\nje teda pravdivý, t.j., že v minulosti\n( časové údaje uvedené v článku U.) bol žalobca poberateľom\nfinančných prostriedkov aj v čase, keď bol p. S. právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť,\npričom v čase poskytnutia finančných príspevkov nebolo odsúdenie zahladené. Nie je možné preto\nsúhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný nedodržal primeranú mieru opatrnosti a starostlivosti potrebnú\npre výkon novinárskej činnosti. Výrok 2 sa svojim obsahom a kontextom viaže k udalostiam uvedeným v\nčlánku J.Q. U., a teda sa viaže k udalostiam z minulosti, nie k zmluvám uzavretým medzi P. a žalobcom.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný odmietol, že by napadnuté výroky boli objektívne spôsobilé\nprivodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, narušiť alebo ohroziť jeho dôveryhodnosť. V danom prípade\n\nneexistuje medzi znížením dobrej povesti žalobcu a údajným neoprávneným zásahom príčinná\nsúvislosť.\nŽalovaný sa vyjadril aj ku charakteru perexu ( krátky text nasledujúci po nadpise článku), ktorého\ncieľom je navnadiť čitateľa, aby si prečítal celý článok. Je nevyhnutné zohľadniť organickú väzbu medzi\nnadpisom článku, perexom a vecným obsahom článku, pričom až na tomto základe možno vyvodzovať\nvo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v článku príslušné závery. Odkázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. IV. ÚS 448/2012-54, ktorý pojednáva o funkcii titulku novinárskeho článku a ktorý možno aplikovať\naj v tomto prípade: „Je potrebné vychádzať z funkcie, ktorú titulok (nadpis) v printových médiách plní.\nJeho funkciou ( účelom) je upútať a zaujať čitateľa s tým, aby si článok prečítal a až na tomto základe\nsi ozrejmil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie\ntitulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a\ntolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky.“\nK námietke žalobcu, že v článku sú zmluvy uzavreté so P. označené ako „ podozrivé“, žalovaný uviedol,\nže ide o informovanie o veciach verejného záujmu a je namieste určitá miera zjednodušenia, resp.\nhyperbolizácie zo strany médií. Pokiaľ E. v rámci svojej činnosti rozhodne o tom, že zmluvy uzavreté\nmedzi verejným obstarávateľom a žalobcom boli uzavreté v rozpore s predpismi o verejnom obstarávaní\nz dôvodu neoprávneného aplikovania výnimky zo zákona a T. odvolá riaditeľa P. s odôvodnením o\npochybnostiach o opakovanom obchádzaní zákona, pričom samotné T. označí zmluvy za neštandardné,\nje daný skutkový základ na to, aby mohol byť v článku formulovaný hodnotiaci úsudok autorky o tom,\nže takéto zmluvy sú „ podozrivé“. Tu však opakovane treba zdôrazniť, že žalobca v petite žaloby tento\nvýrok nenapadá.\nVo vzťahu k nároku na uverejnenie ospravedlnenia žalovaný poukázal na to, že výroky nie sú spôsobilé\nprivodiť žalobcovi ujmu na dobrej povesti. V petite chýba údaj o tom, po akú dlhú dobu má byť\nospravedlnenie uverejnené, čo by v prípade vyhovenia nároku predstavovalo neprimeraný zásah do\npráva na slobodu prejavu žalovaného. Celkovo možno ustáliť, že pre výrok 1 je daný dostatočný skutkový\nzáklad, pričom žalobca nie je aktívne legitimovaný subjekt, nakoľko sa ho obsah výroku netýka. Výrok\n2 je pravdivý.\nŽalovaný považuje za nedôvodný aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Platí, že finančné\nzadosťučinenie môže byť súdom priznané iba v prípade, ak súd zistí, že v konkrétnom prípade došlo k\nskutočnému zníženiu dobrej povesti právnickej osoby, pričom toto zníženie musí mať značnú intenzitu.\nDôkazné bremeno je na žalobcovi, ten však v tomto prípade nepreukázal ani existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi uverejnením článku a znížením jeho dobrej povesti a poskytol súdu len všeobecné,\nstrohé a ničím neosvedčené tvrdenia, že došlo k zníženiu jeho kreditu u partnerov, obmedzeniu\nsebarealizácie, poklesu konkurencieschopnosti. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3 Cdo/108/2011. Žalovaný nepreukázal vznik samotnej ujmy, porušenie zákonnej povinnosti\nžalovaného ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutiu ujmou a porušením povinnosti.\n4. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach. Opätovne zdôraznil, že z obsahu článku\nnevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali podozrenie zo spáchania trestného činu,\nnakoľko samotné porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní zo strany P. nepostačuje. Z\nčlánku sú vysledovateľné zistenia E. o porušení zákona o verejnom obstarávaní ako aj pochybnosti\nministra o opakovanom obchádzaní zákona. Minister však neprezentoval žiadne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali podozrenie z určitého trestného činu v dôsledku porušenia zákona č. 343/2015 Z.z. o\nverejnom obstarávaní. Takéto skutočnosti neprezentovala ani autorka článku.\nŽalobca k otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie ( v rámci výroku 1) tvrdil, že autorka článku\nzdôrazňuje zapojenie žalobcu do zmlúv so P. ako verejným obstarávateľom, ktoré boli výsledok\nverejného obstarávania práve tým, že ich hodnotí ako „ podozrivé“, v článku často zdôrazňuje priame\nspojenie žalobcu s výsledkom verejného obstarávania. Priemerný čitateľ si tak môže urobiť názor o tom,\nže preverovanie políciou sa týka nielen verejného obstarávania ale aj samotných zmlúv uzavretých so\nžalobcom. Žalobca rozhodne nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že pre výrok 1 je daný dostatočný\nskutkový základ, nakoľko tento spočíva len v zisteniach o porušení zákona o verejnom obstarávaní a\nnie v zisteniach o podozrení zo spáchania určitého trestného činu.\nVo vzťahu k výroku 2 poukázal na to, že už v roku 2011 ( kedy o poskytnutí peňažných prostriedkov\npísal v článku J. U., na ktorý odkazovala autorka napadnutého sporného článku) sa vzťahovala\nna jeden z trestných činov ( podvod, spolupáchateľstvom) fikcia neodsúdenia, teda odsúdenie bolo\nprávne neexistujúce. Odkázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov,\nv zmysle ktorého výpis z registra trestov je verejná listina, ktorou sa preukazuje, či osoba bola alebo\nnebola právoplatné odsúdená. Znamená to, že sám zákonodarca priznáva fikcii neodsúdenia účinok do\n\nminulosti. Autorka článku preto nemala o odsúdeniach p. S. vôbec písať, pretože fikcia neodsúdenia\nnemá účinky len pre účely trestného zákona ale rovnako právny poriadok neumožňuje šíriť informácie o\nodsúdeniach, pri ktorých sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený ( s odkazom na ustanovenie\n§ 11 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov podľa ktorej vo výpise z registra trestov sa uvedú\nnezahladené odsúdenia súdom, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na\npáchateľa, ako keby nebol odsúdený). V čase písania článku v J. U. v roku 2011 bolo teda jedno\nodsúdenie zahladené, v roku 2020 už boli zahladené obe odsúdenia. Preto nemožno tvrdiť, že by\nžalovaný dodržal primeranú mieru opatrnosti a starostlivosti potrebnú pre výkon novinárskej činnosti.\nŽalobca považoval perex článku za zavádzajúci. Použitie výrazu „ podozrivé“ zmluvy nie je prípustným\nzjednodušením. Celkovo je článok písaný spôsobom, že stavia žalobcu do negatívneho svetla, napriek\ntomu, že hodnotiaci úsudok o podozrivých zmluvách nie je založený na tvrdených porušeniach\npovinností žalobcu.\nNa vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu\ndobrej povesti nie je potrebné vyvolať reálne negatívne následky ( objektívny princíp), pretože každé\nnepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok sú považované za neoprávnený zásah do práva\nna ochranu dobrej povesti právnickej osoby za predpokladu, že sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu\nna ochrane osobnosti, t.j. postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný\ncharakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby ( tzv. znevažujúci dojem). Existuje\npremisa, že vznik skutočnej ujmy na dobrej povesti by bolo objektívne nemožné preukázať, vzhľadom\nna imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Je nemožné\nzistiť reálny následok, resp. to, ako boli predmetné verejné vyjadrenia vnímané tretími osobami. Preto\nsa z hľadiska právnej úpravy posudzuje neoprávnený zásah v kontexte jeho objektívnej spôsobilosti\nt.j. možnosti privodiť nemajetkovú ujmu a nie z pohľadu reálneho vzniku ujmy . Poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 113/2009, ktorý sa odvíja od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Co 15/97 s právnou vetou: „ Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde\ntelevíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Takýto zásah, spočívajúci\nv tvrdenej, avšak, právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá\nnárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ Podľa názoru žalobu\nje treba rozlišovať medzi zásahom do osobnostných práv ( analogicky dobrej povesti) nepravdivými\nskutkovými tvrdeniami a neoprávnenou kritikou\n(hodnotiacimi úsudkami) a prípadmi, kde sa\ntakto skutkového tvrdenia a hodnotiace úsudky nediferencujú, resp. ide o pravdivé skutkové tvrdenia\na primerané hodnotiace úsudky, pričom vtedy táto povinnosti preukazovania následkov zásahu v\nosobnostnej sfére resp. nehmotnej sfére právnickej osoby platí. Nie je nevyhnutné, aby k zníženiu\nvážnosti postihnutej osoby došlo u všetkých osôb, ktoré si článok prečítajú, ale stačí, ak článok je\nspôsobilý znížiť vážnosť a dôstojnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Žalobca teda nemusí preukazovať\nnegatívne následky zásahu žalovaného, nakoľko postačuje, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená\nkritika má difamačný charakter.\nŽalobca teda v konaní preukázal všetky podmietky zakladajúce nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\n5. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Svoju argumentáciu\ndoplnil tým, že poukázal na skutočnosť, že informácie o príprave trestných oznámení v súvislosti so\nzmluvami uzatvorenými P., ktoré avizoval minister životného prostredia, boli publikované a verejnosti\nprístupné skôr, ako bol publikovaný sporný článok. Príkladom je článok s názvom: „T. X. odvolal šéfa P.\na jeho zmluvy posiela polícii.“, uverejnený dňa 28.4.2020 na internetovom portáli J. kde sa okrem iného\nuvádza : „ L.Opätovne zdôraznil účel sporného článku, ktorým bolo informovanie verejnosti o nakladaní\ns verejnými financiami. Autorka článku vychádzala z nespornej skutočnosti, že zmluva so žalobcom bola\nuzavretá bez verejnej súťaže.\nZdôraznil, že napádaný výrok 2 je súčasťou odseku, v ktorom je uvedené:\n„O\npodporných zmluvách zo strany ministerstva životného prostredia v prechádzajúcich rokoch už bola reč.\nZdruženie Y. S. však malo podporu štátu od začiatku svojho pôsobenia, písal o tom ešte v roku XXXX J.ík\nU.. Zaujímavé je, že už v tom čase bolo známe, že Y. S. bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený\nza ekonomickú trestnú činnosť.“ Výrok 2 sa viaže k informácii o tom, že žalobca mal podporu štátu od\nzačiatku svojho pôsobenia, o čom písal J.ík U. v roku 2011. V článku J.íka U., na ktoré výrok 2 priamo\nodkazuje, sú uvedené viaceré informácie: „ spoluprácu s občianskym združením mal rezort vnútra, vlani\nju ukončil. V rokoch 2007-2010 poskytol združeniu dotácie okolo 1,6 milióna eur. Minister I. označil\nfinancovanie súkromnej záchranky zo štátnych peňazí za „ veľký biznis“...príspevky od ministerstva\nživotného prostredia získal S. aj v roku 2007. Išlo o dve sumy na materiálno-technické zabezpečenie\n\nv celkovej výške takmer 498.000,-eur. Z enviromentálneho fondu združeniu v roku 2009 vyčlenili vyše\n983.000,-eur na prieskum o využívaní záchranárskej techniky.“ Výrok 2 je teda pravdivý v kontexte\ntoho, že v danom čase, kedy žalobca prijal finančné prostriedky od ministerstva vnútra ( 2007-2010)\nresp. od ministerstva životného prostredia ( r. 2007) bol Y. S. odsúdený právoplatne za ekonomickú\ntrestnú činnosť a jeho odsúdenia neboli zahladené. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že článok\nje napísaný spôsobom, ktorý ho stavia do negatívneho svetla. Vychádzajúc z účelu článku a z toho,\nže verejný obstarávateľ porušil viackrát ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, kedy kontrahoval\ndodávky služieb bez riadnej verejnej súťaže, javí sa takmer nemožné, aby bola verejnosť o takomto\npostupe informovaná, resp. aby bol takýto postup verejného obstarávateľa podrobený kritike zo strany\nmédií bez toho, aby bol v dotknutých článkoch uvedený názov druhej zmluvnej strany, či podmienky\nsamotnej zmluvy, ktorá bola takýmto postupom zo strany verejného obstarávateľa uzatvorená.\nNakoľko teda napadnutými výrokmi nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu\njeho dobrej povesti, nemožno mu priznať nárok na uverejnenie požadovaného ospravedlnenia ani nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okrem toho v prípade nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch je nevyhnutné, aby k vzniku ujmy na právach dotknutej osoby reálne došlo, nestačí\nlen možnosť napadnutého výroku vyvolať neoprávnený zásah. Žalovaný odkázal na ustálenú judikatúru\n( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/202/2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n492/2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2019). Žalobca nepredložil žiadne dôkazy\npreukazujúce vznik závažnej ujmy na jeho právach. Zdôraznil aj otázku tzv. chilling effectu, kedy by\nrozhodnutie v prospech žalobcu mohlo viesť k odradzujúcemu účinku na strane médií, ktorý by novinárov\nodrádzal od otvárania diskusie o veciach verejného záujmu z dôvodu hrozieb sankcie, ktoré nemusia\nbyť nutne len v rovine trestnoprávnej ( viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2020).\n6. Súd prvej inštancie, v rámci ustálenia skutkového stavu, odkázal na obsah napadnutého článku zo dňa\n29.4.2020, zverejneného o 20.00 na stránke H. s názvom: „ Na štátnych ochranároch šetrili, externých\ndotoval. X. rezort rieši nevýhodné zmluvy.“ s podnázvom ( perex): „Zmluvy s externými záchranármi\nz R. bude preverovať polícia. Štátne podniky patriace pod evirorezort platili státisíce eur za činnosti,\nktoré sami majú v náplni práce.“ Tento článok bol dňa 30.4.2020 aktualizovaný o vyjadrenie E.. V\nčlánku je uvedené: „Podozrivé zmluvy externých ochranárov so štátnymi ochranármi začali ešte v roku\n2017, keď bol ministrom rezortu I. U. a šéfom P.-ky T. X.... Zmluvu na 850-tisíc eur podpísali vtedy bez\nverejného obstarávania, čo si všimol aj Úrad pre verejné obstarávanie a v rozhodnutí skonštatoval, že\ndošlo k porušeniu zákona. Ani Štátna ochrana prírody či samotné Ministerstvo životného prostredia však\nrozhodnutie úradu nepovažovali za dôvod na ukončenie spolupráce s externými ochranármi. Naopak,\npodozrivú zmluvu Štátna ochrana prírody interne vyhodnotila a rozhodla sa pokračovať v začatej\nspolupráci aj za nového vedenia P.-ky. Tá druhá zmluva na 850-tisíc eur s externými ochranármi z roku\n2019 je ešte stále platná, až do roku 2023. Niekdajší šéf P.-ky T. I. bol so združením natoľko spokojný,\nže jej predsedovi Y. S. odovzdal na nedávnych oslavách storočnice P.-ky pamätnú medailu... Kontrolu\npodozrivých zmlúv s externými ochranármi prisľúbil Y. X. aj v našom rozhovore čerstvo po vymenovaní\ndo vlády. Výsledkom má byť odvolanie T. I. z pozície šéfa P.-ky.... „Dôvodom, ktorý šéf envirorezortu\nzohľadnil, sú najmä pochybnosti o opakovanom obchádzaní zákona o verejnom obstarávaní zo strany\nŠtátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o uzavretie neštandardnej zmluvy s\nobčianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba, čo konštatoval aj Úrad pre verejné\nobstarávanie. P. SR podobnú zmluvu uzavrela napriek tomu opakovane,“ uvádza sa v stanovisku\nministerstva životného prostredia. Závažnosť zistení núti ministra životného prostredia požiadať orgány\nčinné v trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu. Preto sa dá predpokladať,\nže príde k revízii zmlúv, ktoré uzatvárali rezortné organizácie... O podporných zmluvách zo strany\nministerstva životného prostredia v predchádzajúcich rokoch už bola reč. Združenie Y. S. však malo\npodporu štátu od začiatku svojho pôsobenia, písal o tom ešte v roku 2011 J.ík U.. Zaujímavé je, už v\ntom čase bolo známe, že Y. S. bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú\nčinnosť. Peniaze na vybudovanie strediska v R. dostal S. od vlády už v roku 2009. Objekt slávnostne\nvtedy otváral G. W. so šéfom T.-V. X. X.. W. vtedy združenie prirovnal k dobrovoľnému hasičskému\nzboru, ktorý nestojí ani desatinu z toho, čo štátni záchranári. O S. kriminálnej minulosti vraj informácie\nnemal, pri záchranárskej práci to však nepovažoval za dôležité. Okrem dotácií z rezortu životného\nprostredia dostáva združenie W. dotácie aj z L. zboru, resp. z Ministerstva vnútra. Od roku 2012 do 2019\npredstavujú tieto dotácie sumu 1 292 165 eur.“\n7. Vyššie uvedený článok obsahuje odkaz na článok s názvom „. uverejnený dňa 18.11.2011 na\ninternetovej stránke A., v ktorom je uvedené: „T.8. Súd prvej inštancie poukázal na prechod všetkých\n\npráv, záväzkov a pohľadávok podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 29.6.2021 z pôvodného\nžalovaného G. H. U. SK, a.s. na žalovaného G. H. U. T. s.r.o. Zároveň citoval rozhodné zákonné\nustanovenia a to § 19b ods. 2 a 3, § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n2 Civilného sporového poriadku.\n9. Aplikáciou rozhodných právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako sporné označil v konaní to, či vyššie špecifikovaný článok\nzasiahol do dobrej povesti žalobcu a či mu vznikol v tejto súvislosti nárok domáhať sa zverejnenia\nospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,-eur. Súd prvej inštancie\nvychádzal z teroreticko právnych východísk, kedy dobrá povesť právnickej osoby je obdobou mena\na cti fyzickej osoby a preto patrí k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. V\nprejednávanej veci sa žalobca satisfakčnou žalobou domáhal imateriálneho zadosťučinenia v podobe\nospravedlnenia ako aj náhrady imateriálnej ujmy v peniazoch.\nNeoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby\nchránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla\nrámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej\nosoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj\nzavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca sa\nzbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé.\nPri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba\nzohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. Sloboda prejavu predstavuje základ\ndemokratickej spoločnosti, je jednou z podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, vzťahuje sa\nnielen na informácie a myšlienky priaznivo vnímané, považované za neškodné a bezvýznamné, ale\naj na tie, ktoré zraňujú, šokuju, znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory. V rámci slobody\nprejavu majú fyzické a právnické osoby právo verejne vyslovovať svoje názory na pôsobenie právnickej\nosoby v kontraktoch resp. vo vzťahoch so štátom. Z judikatúry ESĽP je zrejmé privilegované postavenie\nnovinárov a masmédií a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinárom je umožnené\npoužívať určitú mieru preháňania a provokácie. Tlač prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach\nlegitímneho záujmu, má právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná\nvykonávať nezávislý prieskum.\n10. Súd prvej inštancie sa zaoberal predovšetkým výrokmi, ktoré žalobca uvádzal v petite žaloby, vo\nvzťahu ku ktorým požadoval ospravedlnenie tvrdiac, že nimi žalovaný zasiahol do jeho dobrej povesti.\nŽalobca namietal výrok 1: „ Závažnosť zistení núti ministra životného prostredia požiadať orgány činné\nv trestnom konaní o preverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu“ a výrok 2: „ Y. S. bol v minulosti\ndvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť“. Ostatné výroky súd posudzoval len v\nkontexte vyššie citovaných sporných výrokov.\n11. Výrok 1 nadväzoval na text: „ Podozrivé zmluvy externých ochranárov so štátnymi ochranármi začali\nešte v roku 2017, keď bol ministrom rezortu I. U. a šéfom P.-ky T. X.....Zmluvu na 850 tisíc eur podpísali\nvtedy bez verejného obstarávania, čo si všimol Úrad pre verejné obstarávanie a v rozhodnutí konštatoval,\nže došlo k porušeniu zákona.“ Výrok 1 sa nachádzal v časti článku s podnadpisom: „ X.: zmluvy preverí\npolícia“, pričom nasledoval za textom: „ Kontrolu podozrivých zmlúv s externými ochranármi prisľúbil\nY. X. aj v našom rozhovore čerstvo po vymenovaní do vlády. Výsledkom má byť odvolanie T. I. z\npozície šéfa P.-ky.“ „ Dôvodom , ktorý šéf envirorezortu zohľadnil , sú najmä pochybnosti o opakovanom\nobchádzaní zákona o verejnom obstarávaní zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.\nIšlo predovšetkým o uzavretie neštandardnej zmluvy s občianskym združením Komplexná centrálna\nzáchranná služba, čo konštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie. P. SR podobnú zmluvu uzavrela\nnapriek tomu opakovanie,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva životného prostredia.“\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výrok 1 zasiahol neoprávnene do dobrej povesti\nžalobcu, nakoľko žiadne také zistenie, ktoré by odôvodňovalo podozrenie zo spáchania trestného\nčinu v spojitosti so zmluvami nebolo v článku uvedené a ani nie je z neho zistiteľné. Predmetný\nvýrok je potrebné posúdiť v kontexte celého článku, ktorého obsahom bolo informovanie verejnosti o\nzmluvách uzavretých medzi P. a žalobcom. Článok zároveň informuje aj o zmluvách medzi Slovenským\nvodohospodárskym podnikom ako verejným obstarávateľom a žalobcom ako poskytovateľom služby.\nInformuje aj o zistenia E. vo vzťahu k týmto zmluvným vzťahom, stanovisku T., stanoviskách riaditeľov\nspráv národných parkov a chránených krajinných oblastí. V článku je formou odkazu na internetovú\nstránku E. aj informácia o rozhodovacej činnosti E. vo vzťahu k zmluve uzavretej medzi P. a žalobcom.\n\nE. konštatoval, že k uzatvoreniu zmluvy P. so žalobcom predchádzalo nezákonné aplikovanie výnimky\nv zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho P. ako verejný\nobstarávateľ uzavrel zmluvu so žalobcom bez transparentnej súťaže.\nSúd prvej inštancie vyhodnotil, že výrok 1 sa zaoberá konštatovaním, že v dôsledku závažnosti zistení o\nobchádzaní zákona o verejnom obstarávaní zo strany P. pri uzatváraní zmlúv je povinnosťou T. postúpiť\ntieto zistenia a podozrenia príslušným orgánom za účelom preverenia, či nedošlo k spáchaniu trestného\nčinu. Ak zmluva na 850.000,-eur bola uzavretá bez verejného obstarávania, pričom E. konštatoval, že\ndošlo k porušeniu zákona, na to nadväzujúci výrok 1 je len konštatovaním, že tieto zistenia by mali byť\npredmetom preverenia. Súd prvej inštancie zastal názor, že ak sa minister pri výkone svojej funkcie\ndozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými\nfinanciami, je jeho povinnosťou vykonať všetky kroky k tomu, aby sa tieto skutočnosti preverili a to\nvrátane podania trestného oznámenia. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcu, že výrok 1 je\nnepravdivý a rovnako nenaznačuje, že by predpisy o verejnom obstarávaní mali byť porušené zo strany\nžalobcu. Naopak, článok informuje verejnosť o zisteniach T. a E., z ktorých vyplývajú pochybenia na\nstrane P., ako verejného obstarávateľa.\nSúd prvej inštancie poukázal aj na to, že informácie o príprave trestných oznámení v súvislosti so\nzmluvami uzatvorenými P., ktoré avizoval minister životného prostredia, boli publikované a verejnosti\nprístupné skôr, ako bol publikovaný sporný článok. Boli zverejnené viaceré články na spravodajských\nplatformách J. ktoré pojednávali práve o avizovaných úkonoch ministra životného prostredia smerom k\npostúpeniu veci orgánom činným v trestnom konaní.\nĎalším dôležitým aspektom je i to, že v demokratickej spoločnosti nemožno vylúčiť verejnú debatu\no veciach verejného záujmu, pričom efektívne nakladanie s verejnými financiami je nesporne vecou\nverejného záujmu. K tomuto patrí aj kritika verejných inštitúcií o to viac, že pochybenia na strane\nverejného obstarávateľa konštatoval E. a kriticky sa vyjadrilo aj T.. Je rozhodne v záujme celej\nspoločnosti, aby sa všetky pochybnosti ohľadom kontrahovania zmlúv prešetrili. Výrok 1 preto podľa\nnázoru súdu prvej inštancie ( aj v kontexte zachovania slobody prejavu, kedy je možné myšlienky\na informácie šíriť aj formou zveličenia, provokácie) nie je spôsobilý narušiť či ohroziť práva žalobcu\nna ochranu jeho dobrej povesti a preto nie je naplnený základný predpoklad priznania niektorého z\nuplatňovaných nárokov.\n12. Čo sa týka výroku 2, tento žalobca posudzuje izolovane od zvyšku obsahu článku, čo je neprípustné\naj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov. Výrok 2 je časťou článku s podnadpisom: „L. envirorezortu od\nzačiatku“ v nasledovnom znení: „ O podporných zmluvách zo strany ministerstva životného prostredia\nv predchádzajúcich rokoch už bola reč. Združenie Y. S. však malo podporu od štátu od začiatku svojho\npôsobenia, písal o tom ešte v roku 2011 J.ík U.. Zaujímavé je, už v tom čase bolo známe, že Y. S.\nbol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Peniaze na vybudovanie\nstrediska v R. dostal S. od vlády už v roku 2009. Objekt slávnostne vtedy otváral G. W. so šéfom T.-V. X.\nX.. W. vtedy združenie prirovnal k dobrovoľnému hasičskému zboru, ktoré nestojí ani desatinu z toho,\nčo štátny záchranári. O S. kriminálnej minulosti vraj informácie nemal, pri záchranárskej práci to však\nnepovažoval za dôležité. Okre dotácií z rezortu životného prostredia dostáva združenie W. dotácie aj z L.\nzboru, resp. Ministerstva vnútra. Od roku 2012 do 2019 predstavujú tieto dotácie sumu 1.292.165,-eur.“\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že článok v citovanej časti priamo obsahuje odkaz na článok\ns názvom: „. Výrok 2 sa viaže k informáciám uverejneným v článku J.íka U. v roku 2011, kde je\nuvedená aj nasledujúca informácia: „ Spoluprácu s občianskym združením mal aj rezort vnútra, vlani\nju ukončil. V rokoch 2007 až 2010 poskytol združeniu dotácie okolo 1,6 milióna eur. T. J. I. označil\nfinancovanie súkromnej záchrany zo štátnych peňazí za „ veľký biznis“....Príspevky od ministerstva\nživotného prostredia získal S. aj v roku 2007. Išlo o dve sumy na materiálno-technické zabezpečenie\nv celkovej výške takmer 498. tisíc eur. Z Enviromenrálneho fondu združeniu v roku 2009 vyčlenili vyše\n983 tisíc eur na prieskum o využívaní záchranárskej techniky.“\nVychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že výrok 2 je pravdivý, t.j. žalobca v minulosti bol\npoberateľom finančných prostriedkov v čase, keď bol Y. S. právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú\nčinnosť, pričom v čase poskytnutia týchto finančných príspevkov nebolo odsúdenie zahladené. Výrok\n2 nadväzuje na informáciu o tom, že žalobca mal podporu štátu od začiatku svojho pôsobenia, o čom\npísal J.ík U. v roku XXXX. Z článku J.íka U. z roku XXXX vyplýva, že žalobca prijal finančné prostriedky\nod ministerstva vnútra (2007-2010) resp. od ministerstva životného prostredia ( 2007) a teda v čase,\nkeď bol Y. S. právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť a jeho odsúdenia neboli zahladené.\nSúd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný nedodržal primeranú mieru\nopatrnosti a starostlivosti potrebnú pre výkon novinárskej činnosti. Aj priemernému čitateľovi je totiž\n\nzrejmé, že výrok 2 sa viaže k udalostiam uvedeným v J.íku U., na ktorý článok odkazuje, teda sa viaže\nk udalostiam z minulosti, nie k zmluvám uzatvoreným medzi P. a žalobcom.\n13. Súd prvej inštancie napokon zdôraznil, že médiá majú v demokratickej spoločnosti sociálnu\npovinnosť prinášať informácie o všetkých veciach verejného záujmu, pričom sa pripúšťa istá dávka\nzveličenia, provokácie, či preháňania. Opačný výklad by znamenal absenciu predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí a zároveň by mohol viesť k odradzujúcemu účinku na strane médií ( chilling effext).\nOdkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2020 v zmysle ktorého: „ Osoba,\nktorá realizuje slobodu prejavu, sa môže dopustiť určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti,\npri rešpektovaní zásady, že celkové vyznenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne\nexistujúcim skutočnostiam. V tomto prípade preto nepovažoval ústavný súd za podstatné, že autori\nanalýzy boli nepresní v čiastkových otázkach, pretože súhrn ďalších skutočností aj napriek tejto\nnepresnosti opodstatňoval dôvodnú pochybnosť o nakladaní s cirkevným majetkom. V tejto súvislosti\nje potrebné poukázať na koncepciu „chilling effect“, teda zohľadnenie možného odradzujúceho účinku\nprípadných sankcií pre verejnú debatu pro futuro. S touto koncepciu súvisí posudzovanie otázky cieľa,\nmotivácie a dobrej viery autora prejavu pri zverejnení výrokov, či iných zásahov ako relevantného\nkritéria na vyváženie slobody prejavu a ochrany osobnostných práv. Čím viac je na strane autora\nprejavu zreteľná snaha dopátrať sa pravdy a verifikovať údaje, tým viac bude potrebné zohľadniť váhu\nslobody prejavu, pretože na rozdiel od úmyselných difamácií je takéto konanie pre rozvoj demokracie\nprospešné aj za cenu zverejnenia určitých nepresností.“ S odkazom na nález Ústavného súdu sp. zn.\nIV ÚS 107/2010, možno bez ďalšieho informovanie o zmluvách uzatváraných medzi štátom, verejnými\ninštitúciami, kedy dochádza k nakladaniu s verejnými zdrojmi, označiť ako predmet verejnému záujmu.\nAj judikatúra ESĽP pri riešení konfliktu medzi slobodou prejavu, osobitne právom slobodne vyjadrovať\nnázory na dianie v spoločnosti a medzi právom na ochranu dobrej povesti právnických osôb, ktorých sa\nkritika týka, zachováva benevolentnejší postoju vo vzťahu k médiám, pokiaľ ide o informovanie verejnosti\no celospoločensky významných udalostiach.\n14. Cieľom článku, podľa názoru súdu prvej inštancie, nebolo difamovanie žalobcu, ale upriamenie\npozornosti verejnosti na nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi. Ak E. zistí porušenia na strane\nverejných obstarávateľov, ktoré mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, a teda, že títo verejní\nobstarávatelia uzavreli zmluvy v rozpore s predpismi o verejnom obstarávaní, majú novinári právo, ba\ndokonca až povinnosť o týchto záležitostiach informovať, dopytovať sa na ne a celkovo prispievať k\nverejnej debate o veciach verejného záujmu, a to bez ohľadu na to, kto je dodávateľom služby. Z článku\npritom ani nevyplýva informácia o tom, že by za porušenie predpisov o verejnom obstarávaní mal byť\nzodpovedný žalobca. Preto sa nejedná o neprimeranú kritiku a sporné výroky nie sú spôsobilé narušiť,\nči ohroziť práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti.\n15. Čo sa týka nároku na uverejnenie ospravedlnenia, tento vyhodnotil súd prvej inštancie ako\nnedôvodný vzhľadom na celkovú nespôsobilosť napadnutých výrokov vyvolať neoprávnený zásah do\ndobrej povesti žalobcu. Rovnako nedôvodný je aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nŽalobca svoje tvrdenia o vzniku ujmy len stroho vymenúva. Finančné zadosťučinenie však možno\npriznať iba v prípade, že došlo k skutočnému zníženiu dobrej povesti právnickej osoby, pričom toto\nzníženie musí mať značnú intenzitu. Nestačí len možnosť zníženia dobrej povesti v značnej miere.\nDôkazné bremeno je na žalobcovi. Ten v tomto prípade nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti\nmedzi uverejnením článku a znížením jeho dobrej povesti. Súd prvej inštancie podporne poukázal aj\nja rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/108/2011. Názor žalobcu, že na vznik zodpovednosti\nza nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do práva na ochranu dobrej povesti nie je potrebné vyvolať\nreálne následky, pretože každé nepravdivé tvrdenia a neprimeraný hodnotiaci úsudok sú považované\nza neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti, za predpokladu že sú objektívne spôsobilé\nprivodiť ujmu na, nie je správny. Tento výklad možno použiť, podľa názoru súdu prvej inštancie, len\nvo vzťahu k prípadnému priznaniu morálneho zadosťučinenia a nie v prípade nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom tento záver možno vyvodiť z viacerých rozhodnutí inštančne\nvyšších súdov- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/108/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/202/2009 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/09.\n16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, kedy\núspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n17. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP kedy jeho rozhodnutie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nZ obsahu sporného článku vyplýva, že je to žalobca, ktorého sa má preverovanie orgánmi činnými v\ntrestnom konaní týkať, pretože v jednotlivých tvrdeniach a úsudkoch sa zdôrazňuje spojitosť uzavretých\nzmlúv vrátanie ich hodnotenia so žalobcom. Žalobca označil niektoré výroky v spornom článku, ktoré\nosvedčujú vyššie spomenutú skutočnosť: „ Z. Skutočnosť, že to nebol žalobca, ale niekto iný, kto mal\nporušiť zákon o verejnom obstarávaní, nie je z článku vôbec zistiteľná. Nie je z neho možné ani zistiť,\nkto porušil zákon o verejnom obstarávaní. Priemerný čitateľ si so skladby článku poľahky môže vyvodiť\nzáver, že to bol žalobca, kto zákon porušil.\nČlánok nezdôrazňuje nezákonnosť verného obstarávania, ale podozrivosť zmlúv uzavretých žalobcom\na to aj z trestného činu. Pritom ale v článku nie sú uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčovali\nzáver o spáchaní trestného činu. Minimálne v prípade druhej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a P.,\nnemal minister podávať trestné oznámenie, pretože nemal zistené relevantným orgánom, či došlo k\nporušeniu zákona o verejnom obstarávaní\n( mohol dať podnet na E., čo však neurobil). Okrem toho\nje zrejmé, že k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní nedochádza samotným uzavretím zmluvy, ale\nneoprávneným aplikovaním výnimky z verejného obstarávania. Toto rozlíšenie však z článku nevyplýva.\nPodozrivé sú zmluvy, nie absencia verejného obstarávania. S podozrivosťou zmlúv je teda spájaný\nžalobca a nie P. v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní.\nJe zrejmé, že výrok 1 mal uľahčiť preskočenie konania pred E. a ponechať na úvahu orgánom činných\nv trestnom konaní, či sa na E. obrátia ony.\nArgumentácia súdu prvého stupňa o tom, že v iných článkoch sa písalo o podozrivých zmluvách s\npripravenými podaniami na políciu či prešetrenie polícii nijako neodôvodňuje, prečo tieto zmluvy majú\nskončiť na polícii, z akého dôvodu, pre podozrenie z akého trestného činu.\nK výroku 2 žalobca uviedol, že žalovaný v článku uvádza, že v roku 2011 bolo známe, že v minulosti bol\np. S. dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Ani tvrdenie v J.íku U. z 18.7.2011\nnebolo pravdivé, pretože v rokoch 2007 až 2010 bolo zahladené jedno odsúdenie 8.12.2009 a len druhé\nodsúdenie pretrvalo obdobie napísania článku v J.íku U. z 18.7.2011. Pri fikcii neodsúdenia nie je možné\npísať o osobe ani v minulom čase, že do doby vzniku fikcie neodsúdenia sa osoba spätne považuje\nza odsúdenú, pretože by sa účinky fikcie neodsúdenia vzťahovali len do budúcnosti. Právny poriadok\nneumožňuje šíriť informácie o odsúdeniach, pri ktorých sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený\ns odkazom na ustanovenie § 11 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov. Žalovaný nemohol tvrdenie\no právoplatnom odsúdení prevziať z článku z 18.7.2011, pretože v tomto čase už boli obe odsúdenia\nzahladené. Žalovanému nič nebránilo písať o tom, že p. S. spáchal trestný čin, pretože spáchanie\ntrestného činu sa nezahladzuje.\nNemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný dodržal primeranú mieru opatrnosti a\nstarostlivosti potrebnú pre výkon novinárskej činnosti, lebo výrok 2 sa viaže k udalostiam v minulosti a\nnie k zmluvám uzatvoreným medzi P. a žalobcom a že to musí byť zrejmé aj priemernému čitateľovi.\nL. čitateľ nemusí kliknúť na hypertext U. a keby tak aj urobil, mohol si urobiť jednoznačný záver o tom,\nže p. S. je naďalej právoplatne odsúdený. Žalovaný neskúmal, či mu už uplynuli skúšobné doby. Z\nverejne dostupných zdrojov sa žalovaný mohol dozvedieť detaily o dvoch odsúdeniach a dokonca aj o\ntom, aká dlhá je skúšobná doba a od kedy plynie ( v tejto súvislosti odkázal žalobca na viaceré články,\nsprávy a vyjadrenia v tlačových médiách, ktoré informovali o odsúdení p. S., o uložených trestoch).\nAutorka sporného článku mala o týchto internetových údajoch vedieť. Keďže nebolo verejne známe, že\np. S. nastúpil výkon trestu odňatia slobody, existuje jediný záver- v oboch prípadoch musel žalovaný\nnevyhnutne predpokladať, že v súčasnosti sa p. S. osvedčil. Jeho povinnosťou bolo na neho hľadieť,\nako keby nebol odsúdený, čiže písať o ňom ako o odsúdenom, je samo o sebe nepravdivé skutkové\ntvrdenie, pretože obe odsúdenia zanikli. Písať o tom, že pred fikciou neodsúdenia bola osoba odsúdená\nje akoby vystavenie verejného odpisu z registra trestov so zahladenými odsúdeniami.\nŽalobca tiež namietal správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, že pre priznanie nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné osvedčiť, že kvalifikovaná ujma na osobnostných\nprávach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný ale ako reálny a výsledkami\ndokazovania preukázaný následok. Hoci súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutia inštančne vyšších\nsúdov ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/108/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/202/2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/09), tieto nekonfrontoval s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 15/97, publikovaným v Zbierke stanovísk pod č. 45/2000\na tam uverejnenou právnou vetou: „ Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej\n\nosoby dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Takýto\nzásah, spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti,\nv podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.“\nNa toto rozhodnutie nadväzuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 123/2010. Súd prvej\ninštancie sa k existencii týchto zásadných rozhodnutí nevyjadril, hoci na ne žalobca poukazoval. Podľa\nžalobcu existuje premisa, že vznik skutočnej ujmy na dobrej povesti by bolo v drvivej väčšine prípadov\nobjektívne nemožné preukázať vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej\npovesti právnickej osoby. Je to dané tým, že tieto verejné zásahy sú šírené prostredníctvom hromadných\ninformačných prostriedkov dostupným relatívne neobmedzenému a vopred neznámemu počtu ľudí a je\nteda nemožné zistiť reálny následok.\nPodľa názoru žalobcu je treba rozlišovať medzi zásahom do ochrany dobrej povesti nepravdivými\nskutkovými tvrdeniami a neoprávnenou kritikou (neprimeranými hodnotiacimi úsudkami) a prípadmi,\nkde sa takto skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky nediferencujú, resp. ide o pravdivé skutkové\ntvrdenia a primerané hodnotiace úsudky, pričom vtedy táto povinnosť preukazovania následkov zásahu v\nnehmotnej sfére právnickej osoby platí. Avšak, ak raz ide o nepravdivé skutkové tvrdenie a neprimeraný\nhodnotiaci úsudok, vtedy postačuje spôsobilosť takéhoto zásahu vyvolať následky ujmy v osobnostnej\nsfére. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani z doktrinálnym názorom citovaným žalobcom: „ 1. Nie je\nnevyhnutné, aby k zníženiu vážnosti postihnutej osoby došlo u všetkých osôb, ktoré si článok prečítajú,\nale stačí, ak článok je spôsobilý znížiť vážnosť a dôstojnosť fyzickej osoby v spoločnosti. 2. Od čitateľa\nnemožno požadovať, aby jednotlivé články študoval od slova do slova, či používal dokonca metódy\nprávnického výkladu. 3. Predpokladá sa, že čitateľ informácie v hromadných informačných prostriedkoch\nvníma bežným a často aj celkom povrchným spôsobom.“ Aj z tohto možno vyvodiť, že žalobca nemusí\npreukazovať negatívne následky zásahu žalovaného do jeho práva na ochranu dobrej povesti.\nŽalobca preto žiadal, aby odvolací súd jeho žalobe ( a to v časti nároku na uverejnenie ospravedlnenia v\npožadovanom znení ako aj v časti nároku o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch) v plnom rozsahu\nvyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.\n18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.2.2025 uviedol, že sa s výrokmi aj závermi\nrozsudku súdu prvého stupňa plne stotožňuje.\nPodľa názoru žalovaného, žalobca posudzuje ním uvedené výňatky z článku bez celého kontextu,\ndo ktorého bol článok zasadený. Skúmané výroky je potrebné posudzovať v kontexte obsahu celého\nčlánku tak, aby bolo možné posúdiť celkové vyznenie určitej informácie obsiahnutej v spornom článku.\nPráve skutočnosť, že žalobca vníma iba skúmané výroky, spôsobuje jeho chybnú argumentáciu,\nže za porušenie zákona o verejnom obstarávaní môže žalobca. Žalovaný zdôraznil, že článok\ninformuje o zisteniach T. a E., z ktorých vyplývajú pochybenia na strane verejného obstarávateľa,\núčelom článku rozhodne nie je difamovanie, resp. akékoľvek znevažovanie osoby žalobcu. Účelom je\nupriamiť pozornosť na nehospodárne konanie, resp. chybné zaobchádzanie s verejnými finančnými\nprostriedkami, čo tvorí nesporne vec verejného záujmu. V tomto prípade prichádza do úvahy aj kritika\nverejných inštitúcií, pričom novinárom je umožnené použiť aj určitú mieru preháňania, či provokácie.\nSporný článok je potrebné posudzovať v kontexte už skôr zverejnených informácií, kedy práve informácie\no príprave trestných oznámení v súvislosti so zmluvami uzatvorenými P. boli publikované a verejnosti\nprístupné skôr, ako bol publikovaný článok. Čitateľ článku mal možnosť získania širšieho množstva\ninformácií o posudzovanom výroku 1.\nČo sa týka výroku 2 opäť platí, že žalobca tento posudzuje izolovane, bez prihliadnutia na kontext\ncelého článku. Výrok 2 je potrebné vnímať najmä v kontexte hypertextového prepojenia, ktoré dotvára\nčlánok a dáva výroku 2 značnú mieru relevancie a pravdivosti. Práve odkaz na článok J.íka U. je\njednou z podmienok vnímania celého kontextu, nakoľko v ňom prezentované informácie dávajú autorke\ndostatočný skutkový základ pre napísanie výroku 2. Výrok 2 je pravdivý. V minulosti bol žalobca\npreukázateľne poberateľom finančných prostriedkov, a to aj v čase, keď bol p. S. právoplatne odsúdený\nza ekonomickú trestnú činnosť, pričom v čase poskytnutia týchto finančných prostriedkov nebolo toto\nodsúdenie zahladené. Aj priemernému čitateľovi je zrejmé, že výrok 2 sa svojim obsahom a kontextom\nviaže k udalostiam uvedeným v článku J.íka U. a teda sa viaže k udalostiam z minulosti, nie k zmluvám\nuzatvoreným medzi P. a žalobcom.\nK odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nekonfrontoval svoje závery o potrebe preukázania\nvzniku skutočnej ujmy na právach žalobcu pri uplatňovaní si nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a doktrinálnym názorom, na ktoré poukázal žalobca,\nžalovaný uviedol, že nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi\nkonania, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.\n\nÚS 115/03). Okrem toho žalobcom zdôrazňované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR predpokladá, že k\nneoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo, čo v tomto prípade naplnené nebolo.\nSúd prvej inštancie správne vyhodnotil napadnuté výroky ako pravdivé tvrdenia resp. primerané\nhodnotiace úsudky a preto teóriu žalobcu o preukázaní ujmy na dobrej povesti v prípade širokej publicity\nneprimeraného hodnotiaceho úsudku a nepravdivého tvrdenia, nemožno použiť.\nPodľa názoru žalovaného dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k správnym\nskutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.\n19. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „ CSP“), pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko v\nkonaní nebolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem podľa\n§ 385 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne\nsprávny, nemohol odvolaniu žalobcu priznať úspech a podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej\ninštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1, § 219\nods. 1 a 3 a § 385 ods. 1 CSP, pričom strany sporu boli o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nupovedomené zákonným spôsobom.\n20. Predmetom tohto súdneho konania boli nároky žalobcu, ako právnickej osoby, vyplývajúce mu\nz ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa voči žalovanému domáhal\nposkytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe zverejnenia ospravedlnenia za difamačné výroky v\nspornom článku a v podobe poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že konaním\nžalovaného (zverejnením sporného článku) došlo k zásahu do jeho dobrej povesti. Žalovaný uplatňované\nnároky popieral a považoval ich za nedôvodné, nakoľko z jeho strany nedošlo k neoprávnenému zásahu\ndo práv žalobcu.\nSúd prvej inštancie správne konkretizoval, čo je medzi stranami sporné a čo tvorí predmet súdneho\nprieskumu. Predmetom prieskumu bol sporný článok zo dňa 29.7.2020, zverejnený o 20.00 hod. na\nstránke H..sk , jeho vyhodnotenie a ustálenie, či ním došlo ( alebo nedošlo) k zásahu do dobrej povesti\nžalobcu, a či nároky uplatnené v petite žaloby boli dôvodné ( alebo z dôvodu neexistencie zásahu do\ndobrej povesti žalobcu neboli dané).\nSúd prvej inštancie vychádzal striktne z petitu žaloby a skúmal najmä vyššie špecifikované výroky 1 a 2\n( a to v kontexte celého článku, ako aj odkazov na iné súvisiace články ), pričom ale prihliadol a vyhodnotil\ncelý kontext, účel a charakter článku aj z hľadiska použitia primeraných výrazov a hodnotení. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že v konaniach o ochranu dobrej povesti právnickej osoby je v medziach\nprávomoci súdu preskúmať, vyhodnotiť a prípadne aj rozšíriť / upraviť petit žaloby tak, aby zodpovedal\nrozsahu zásahu do práv právnickej osoby. Jeho následný meritórny výrok ( najmä v prípade uplatnenie\nnároku na ospravedlnenie) je možné upraviť tak, aby vykazoval znaky primeranosti a pravdivosti v\nsúvislosti s ustáleným rozsahom zásahu. Preto aj v tomto prípade bolo potrebné preskúmať nielen výroky\n1 a 2, ale aj ďalšie namietané tvrdenia, výrazy, použité označenia („ podozrivé zmluvy“) ako aj v žalobe\nnamietaný nadpis článku a s ním súvisiacu podnadpis ( perex).\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne zosumarizoval aj teoretickoprávne\nhľadiská a východiská, na ktoré bolo potrebné v tomto prípade prihliadnuť a sporný článok podrobiť\nskúmaniu v ich medziach. Bez ďalšieho možno súhlasiť s tým, že obsahom článku bolo informovanie\nverejnosti o skutočnostiach, týkajúcich sa verejného záujmu (o spolupráci štátu a jeho príslušných\norgánov so žalobcom, o rozsahu a podmienkach tejto spolupráce a najmä o otázke rozsahu\nfinancovania činnosti žalobcu z verejných zdrojov). Je vždy v záujme spoločnosti aj jej jednotlivcov\ninformovať o nakladaní so štátnymi finančnými prostriedkami, poukazovať na spornosť postupov pri\nposkytovaní dotácií alebo uzatváraní zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie takýchto prostriedkov,\nvyvolávať verejnú diskusiu a tým zabezpečiť verejnú kontrolu postupu nielen štátnych orgánov, ale\naj spolupracujúcich subjektov. Rovnako bolo v tomto prípade nutné vyhodnotiť predmet sporu aj\nv medziach konfrontácie slobody prejavu na jednej strane a práva na ochranu dobrej povesti na\nstrane druhej. Povinnosť preskúmať obsah článku a napádané výroky v kontexte celého článku a s\nprihliadnutím na účel článku, či úmysel autora, bol ďalší aspekt, z ktorého bolo nutné vychádzať a\nzohľadniť.\n21. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného prijal záver, že napadnutými výrokmi\n( a\nsekundárnymi vyjadreniami), nebolo zasiahnuté do práv žalobcu a preto uplatňovanie si akýchkoľvek\nnárokov z toho plynúcich nebolo dôvodné. S týmto záverom sa možno stotožniť a vyhodnotiť výrok\nnapadnutého rozsudku ako vecne správny a to napriek tomu, že súd prvej inštancie vôbec nepodrobil\n\nnapádané výroky ( a aj sekundárne skúmané označenia) prvotnému skúmaniu z hľadiska, či ide o\nskutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky.\nPodľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 149/2009 : „ K porušeniu práva na dobrú\npovesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej,\nznevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba\npri skúmanní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo\nhodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórii sa líšia.“\nBolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie, skôr ako pristúpil ku skúmaniu obsahu, účelu, zmyslu\nči charakteru napádaných výrokov, ustáliť práve otázku zaradenia výrokov do jednej z týchto dvoch\nkategórii.\n22. Odvolací súd uvádza, že výrok 1 predstavoval hodnotiaci úsudok autorky článku. Vyjadroval\nsubjektívny názor autorky, ktorá s prihliadnutím na predchádzajúce tvrdenia a závery uzavrela, že:\n„ Závažnosť zistení núti ministra životného prostredia požiadať orgány činné v trestnom konaní o\npreverenie, či nedošlo k spáchaniu trestného činu.“ Tento jej výrok sa nehodnotí z hľadiska faktickej\npravdivosti, ale z hľadiska prijateľnosti, primeranosti a na základe toho, či vychádzal z pravdivých\npodkladov alebo skutočností. V tejto otázke odvolací súd posúdil tento výrok v kontexte celého článku,\njeho charakteru a účelu, prihliadol ma všetky známe skutočnosti, na ktoré odkázala aj autorka v obsahu\nčlánku a môže prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že takýto výrok nezasiahol do práva na ochranu\ndobrej povesti žalobcu. V prvom rade z obsahu celého článku je zrejmé, že autorka korektne, bez\nneprimeranej provokácie či nadsázky predkladá čitateľovi fakty, podopreté odkazmi na rozhodnutia\npríslušných orgánov ( E.), citáciou stanoviska T., vyjadreniami šéfov národných parkov a chránených\nkrajinných oblastí. Rovnako poskytla priestor a citovala aj vyjadrenie p. S., p. W., odkázala na vyjadrenie\np. I.. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že prijatie záveru o „podozrivosti zmlúv“, či o celkovom\npodozrení z páchania trestnej činnosti je dané minimálne v rovine pochybností a to najmä s prihliadnutím\nna rozsiahlu finančnú podporu žalobcu z verejných zdrojov, judikované porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní v súvislosti s uzavretím zmluvy so žalobcom zo strany E., či vyjadrenie pochybností zo\nstrany T. o opakovanom obchádzaní zákona v súvislosti so zmluvami so žalobcom( a to v oficiálnom, v\nčlánku citovaním, stanovisku), ktoré vyústilo k odvolaniu šéfa P.. Čo však bolo rozhodujúce, a odkazuje\nna to aj súd prvej inštancie je skutočnosť, že záver o preskúmavaní postupu pri uzatváraní zmlúv\nso žalobcom aj formou preverenia orgánmi činnými v trestnom konaní, bol už predmetom článkov,\nprechádzajúcim spornému článku a najmä tento záver vyplýval z oficiálneho vyjadrenia, resp. stanoviska\nministra životného prostredia Y. X. pred médiami. V tomto kontexte predstavuje hodnotiaci úsudok\nautorky ( výrok 1) v podstate len vyhodnotenie skutkového stavu ako takého, kedy to bol sám minister,\nktorý takýto postup avizoval. Tento záver možno prijať z obsahu iných článkov na J. kde v obsahu\nkaždého je parafrázovanie vyjadrení ministra, že: „ Sú už pripravené podania na políciu, aby niektoré\nzo zmlúv prešetrila.“, „ Sú už pripravené podania na orgány činné v trestnom konaní, aby niektoré z\nnich prešetrili.“ Skutočnosť, že autorka sporného článku sama necitovala ministra životného prostredia,\nale vychádzajúc z informácií, ktoré prezentovala a mala k dispozícii len zaujala stanovisko, že minister\nje nútený vec riešiť aj cestou orgánov činných v trestnom konaní, nemôže spôsobiť neprimeranosť jej\nhodnotiaceho úsudku.\nŽalobca v odvolaní namietal, že napadnutý výrok 1 sa ho týkal, keď je zrejmé, že preverovanie orgánmi\nčinnými v trestnom konaní sa má týkať aj jeho. V tomto mu možno dať za pravdu, nič to ale nemení na\nskutočnosti, že v spornom článku boli verejnosti poskytnuté informácie týkajúce sa verejného záujmu,\nnastolené primerané otázky do diskusie o financovaní žalobcu ako subjektu naviazaného na verejné\nfinancie, bolo poukázané na neprimeranosť a nevyváženosť poskytovaných dotácií ( v porovnaní s\ndotovaním štátnych záchranárov) v konfrontácii s rozsahom poskytovaných služieb, a to spôsobom v\ndemokratickej spoločnosti primeraným.\nOdvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že článok sa týka aj jeho a ukazuje prstom na okolnosti a\nfakty, vzbudzujúce záujem, pochybnosti ako aj potrebu preverenia. Žalobca, ako subjekt vstupujúci do\nvzťahu so štátom, musí zniesť väčšiu mieru kritiky a kontroly a to najmä v kontexte poberania verejných\nfinancií. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že tento výrok rozhodne nemá difamujúci charakter,\ndokonca ani prípadný ironický podtón, je to prijatie vecného záveru o potrebe širšieho preskúmania\nsporných zmlúv. Ani z obsahu článku, použitých výrazových prostriedkov, či celkovej konotácie nemožno\nprijať záver o úmysle autorky vykresľovať žalobcu v negatívnom svetle. Výrok 1 jednoznačne obstojí\naj v rámci dodržania medzí slobody prejavu. Nebolo povinnosťou autorky článku prijať jednoznačný\nzáver o tom, kto porušil zákon o verejnom obstarávaní ( ako v podstate v odvolaní tvrdí žalobca), ani\nuvádzať konkrétne skutočnosti osvedčujúce spáchanie trestného činu, či nebodaj tieto subsumovať pod\n\nkonkrétnu skutkovú podstatu toho ktorého trestného činu. Ak autorka len informovala o postoji ministra\nživotného prostredia, ktorý mediálne sám avizoval preskúmanie zmlúv orgánmi činnými v trestnom\nkonaní, potom skutkový základ prípadného zásahu do dobrého mena žalobcu nie je v obsahu článku,\nale vo vyjadrení ministra životného prostredia.\nAk žalobca v odvolaní argumentuje tým, že nemožno prihliadnuť na skutočnosť, že o podávaní trestných\noznámení už informovali médiá aj pred uverejnením článku, je potrebné posúdiť tento jeho názor\nako nesprávny. Aby súd mohol poskytnúť žalobcovi ochranu v podobe ustálenia existencie zásahu\ndo jeho práva na zachovanie dobrej povesti, musel by mať v konaní osvedčenú jej existenciu. Pre\nposudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. Ide o vyvrátiteľnú\ndomnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá\ndobrú povesť zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla ( rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Cdo/28/2021). V tomto prípade ( v súvislosti s výrokom 1) bolo preukázané ( žalovaný\nzaložil do spisu vyššie spomenuté články, predchádzajúce spornému článku), že v mediálnom priestore\nsa už riešila otázka preskúmania postupov pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom orgánov činných v\ntrestnom konaní, dokonca bol viackrát vyslovený záver o podozrivosti zmlúv. Znamená to, že táto kauza\nv spoločnosti rezonovala a verejnosť už bola o nej informovaná a mala možnosť si vytvoriť obraz a\nnázor na žalobcu. Ak teda žalobca tvrdí, že konaním žalovaného mu malo byť zasiahnuté do jeho dobrej\npovesti, je tento záver nelogický, nakoľko jeho dobrá povesť bola predmetom verejnej diskusie už pred\ntým a bola konfrontovaná s rovnakými tvrdeniami, aké napáda v tomto článku.\nOdvolací súd ustálil, že výrok 1, ako hodnotiaci úsudok, predstavuje primeraný, vecný a konkrétny záver,\npodložený pravdivými a overenými informáciami, ktorý v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako zásah\ndo dobrej povesti žalobcu.\n23. Odvolací súd vyhodnotil výrok 2: „ Zaujímavé je, že už v tom čase bolo známe, že Y.. bol v\nminulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť.“ ako skutkové tvrdenie, ktorého\npravdivosť možno overiť. Oznámenie pravdivej informácie vo všeobecnosti nezasahuje do práva na\nochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny,\nže by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových\ntvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale postačuje, aby celkové vyznenie určitej\ninformácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia ( rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 149/2009).\nV tejto otázke prijal súd prvej inštancie správny záver, keď konštatoval, že tento výrok bol pravdivý a preto\nrozhodne ním nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti žalobcu. Správne bolo aj jeho odôvodnenie,\nkeď poukazoval na celkový obsah a kontext článku, a najmä na to, že tento výrok sa naozaj vzťahoval na\nv predchádzajúcich vetách poskytnuté informácie, že žalobca mal podporu od štátu od začiatku svojho\npôsobenia a o tomto písal J.ík U. v roku XXXX. Preto jeho pravdivosť treba posudzovať v zmysle článku\nv U., na ktorý odkazoval a ktorý opisoval spoluprácu žalobcu a rezortu vnútra v rokoch 2007-2010 a s\nrezortom životného prostredia v roku 2007.\nNebolo sporné, že konateľ žalobcu p. S. bol dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú\nčinnosť ( trestný čin podvodu spolupáchateľstvom a trestný čin neoprávneného podnikania a pokračujúci\ntrestný čin skrátenia dane) a boli mu uložené tresty. Rovnako nebolo sporné, že Y. S., ako odsúdený,\nsa v oboch prípadoch osvedčil ( rok 2009 a 2013) a teda sa na neho ( v zmysle príslušných ustanovení\nTrestného zákona) hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase, kedy dostával ( v zmysle článku U., na ktorý\nsporný článok odkazoval) žalobca dotácie od štátu 2007-2010, bol právoplatne odsúdený za spomínanú\ntrestnú činnosť a jeho odsúdenie nebolo zahladené ( pri jednom trestnom čine až od roku 2009).\nV tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že výrok 2 rozhodne nemožno posudzovať a vyhodnocovať\nv tom kontexte, že informácie v médiách o spáchaní trestnej činnosti\n( a právoplatnom\nodsúdení ) nemožno poskytovať o páchateľovi od momentu, kedy v jeho prípade dôjde k zahladeniu\nodsúdenia a má „ čistý“ register. Táto povinnosť mediám ( a ani iným osobám) nevyplýva zo žiadneho\nprávneho predpisu.\nV prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia je inštitútom trestného práva, ktorého\nnásledky nachádzajú svoj odraz práve v trestnoprávnej rovine a občianskoprávnom statuse páchateľa\ntrestného činu. Nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa zanikajú len v trestnoprávnej\nrovine, kedy zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže páchateľ následne preukazovať stav\nsvojej bezúhonnosti. Rovnako tento jeho status znamená aj odpadnutie povinnosti uvádzať svoje\nodsúdenie v občianskoprávnych, pracovnoprávnych, či správnych veciach a konaniach- pri prijímaní\ndo zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť\n\nk vzniku alebo obnoveniu takých právnych vzťahov, ktoré nemohol odsúdený nadobudnúť, alebo sa\nich dožadovať, pokiaľ existovala prekážka odsúdenia. Takto prijaté závery však za žiadnych okolností\nnemožno interpretovať tak, že je porušením práva subjektu na ochranu dobrého mena alebo dobrej\npovesti, keď aj po zahladení odsúdenia, sa vo verejnom priestore objaví pravdivá informácia o tom, že\nv minulosti sa dopúšťal páchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Jednoducho povedané status\nosoby, ktorá má odsúdenie zahladené, nachádza svoju odozvu len v prípadoch stanovených zákonom,\navšak za žiadnych okolností nemôže viesť k záveru, že poskytnutie, zverejnenie alebo prediskutovanie\ninformácie o páchaní trestnej činnosti a s ňou spojenom odsúdení, je po zahladení odsúdenia, zakázané.\nŽalobca odkazoval ( aj v rámci odvolania) na ustanovenia zákona č. 330/2007 o registri trestov ( §\n11), kedy podľa jeho názoru toto ustanovenie stanovuje povinnosť žalovanému rešpektovať prezumpciu\nneodsúdenia aj v prípade zverejňovania informácií v internetovom článku. Odvolací súd uvádza, že v\ntomto ustanovení je len upravený rozsah údajov, zapisovaných do registra trestov a podmienky zápisu\n( vylúčenie zápisu v prípade, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený). Použitím akéhokoľvek\nprípustného výkladu tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by týmto bola uložená povinnosť\ncelej spoločnosti a všetkých jej členov, zdržať sa šírenia pravdivej informácie o odsúdení páchateľa\ntrestnej činnosti, hoci jeho odsúdenie bolo zahladené. Je potrebné si uvedomiť, že páchateľ trestného\nčinu, zostane páchateľom aj v prípade zahladenia odsúdenia, skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený\nje daná a pravdivá, aj keď platí fikcia neodsúdenia. Dôvodom je, že inštitút neodsúdenia sa prejavuje v\nprávnych vzťahoch len v tých rovinách a za tých okolností, kedy to zákon pripúšťa, inak platí prezumpcia\npravdivosti tvrdenia, že páchateľ bol za trestnú činnosť odsúdený. Vychádzajúc z týchto záverov sa javí\nargumentácia žalobcu ako neprimeraná, nadnesená, vyžadujúca rešpektovanie fikcie neodsúdenia aj v\noblastiach, kde samotný právny poriadok jej použitie nezakazuje.\nV nádväznosti na vyššie uvedené rovnako možno prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie, že v\ntomto prípade má sloboda prejavu v konfrontácii s právom na ochranu dobrej povesti právnickej\nosobnosti prednosť. Účelom článku bolo informovať verejnosť o veci verejného záujmu, kedy médiá majú\nmožnosť (s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, zrozumiteľnosť i údernosť poskytovanej informácie) použiť\nzjednodušenie, resp. neuviesť všetky skutočnosti, najmä nie tie, ktoré nemajú pre výpovednú hodnotu\nčlánku žiadny význam. Takouto nadbytočnou informáciou by bolo aj spomenutie, že odsúdenie p. S.\nza spáchanie trestných činov, je už v súčasnej dobe ( v čase napísania sporného článku) zahladené.\nCieľom autorky, ktorá poukázala na skutočnosť, že v danom čase rokov 2007-2010 bol p. S. odsúdený\nza páchanie ekonomickej, kriminality, bolo dokreslenie okolností poskytovania dotácií žalobcovi, nebola\nto nosná informácia.\nMožno prisvedčiť žalobcovi, že informovanie verejnosti o páchaní trestnej činnosti určitou osobou\n( a jej odsúdení) má už vo svojom obsahu difamačný prvok, kedy páchanie trestnej činnosti je v\nočiach priemerného občana odsúdeniahodné konanie. Tiež možno ustáliť, že zverejnením článku na\ninternetovom portáli bola zabezpečená široká publicita. Avšak, vychádzajúc z pravdivosti uvádzaných\nskutočností, difamačný následok tým vyvolaný, si žalobca( resp. jeho konateľ) spôsobil sám, keď sa\ndopustil páchania trestnej činnosti. Ako právoplatne odsúdená osoba, ktorá je navyše verejne činná a\nnapojená na verejné financie, musí zniesť zverejnenie skutočnosti, že bol odsúdený za trestné činy.\nNa základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ani výrok 2, zverejnený v spornom\nčlánku, nezasiahol do dobrej povesti žalobcu.\n24. Zároveň odvolací súd preskúmal aj nadpis článku: „ Na štátnych ochranároch šetrili, externých\ndotovali. X. rezort rieši nevýhodné zmluvy.“ spolu s podnadpisom ( parex): „Zmluvy s externými\nzáchranármi z Gabčíkova bude preverovať polícia. Štátne podniky patriace pod envirorezort platili\nstátisíce eur za činnosti, ktoré sami majú v náplni práce.“ Odvolací súd má za to, že nadpis a podnadpis\npredstavuje vždy E.d k článku, ktorého účelom je vzbudiť pozornosť, záujem, či zaujať a navnadiť čitateľa\nprečítať si celý článok. Preto nadsázka, hyperbolizácia, či zveličovanie je akceptovateľné, ak nachádza\nnásledne odozvu v obsahu samotného článku, v ktorom sú ponúkané pravdivé informácie a primerané\nzávery, či hodnotiace úsudky. Ak je článok ( ako v tomto prípade) postavený na pravdivých faktoch a\nkonfrontáciách názorov zainteresovaných subjektov, je potom prijatie provokačného zovšeobecnenia\n( na štátnych ochranároch šetrili, externých dotovali) akceptovateľné a primerané. Rovnako primerané\nboli aj prívlastky použité viackrát v článku, ktoré označovali zmluvy ako „podozrivé“. Odvolací súd posúdil\ntakéto označenie zmlúv ( s prihliadnutím na judikované porušenie zákona pri ich uzatváraní, stanovisko\na pochybnosti vyjadrené ministerstvom, ako aj samotné vyjadrenie ministra o ich potrebe preskúmania\norgánmi činnými v trestnom konaní) ako primerané a nachádzajúce svoje opodstatnenie vo všetkých\nskutkových okolnostiach.\n\n25. Na základe vyššie uvedeného dospel aj odvolací súd k záveru, že sporný článok ako celok, ako aj\nnapádané výroky a vyjadrenia, nezasiahli do dobrej povesti žalobcu. Ak teda nedošlo k neoprávnenému\nzásahu, nevznikol ani nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia ( či už v podobe ospravedlnenia\nalebo peňažnej satisfakcie).\nTu dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že nebolo potrebné pristúpiť (vzhľadom na\nprijatie záveru o neexistencii zásahu do dobrej povesti žalobcu článkom, zverejneným žalovaným) k\nvyhodnocovaniu týchto nárokov po právnej stránke. Okrem uvedeného právne vyhodnotenie nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie nebolo urobené súdom prvej inštancie správne. Súd prvej inštancie\n( a v podstate počas celého konania aj strany sporu) argumentovali v otázke nároku na poskytnutie\nfinančného zadosťučinenia v kontexte priznávania nemajetkovej ujmy v peniazoch (dokonca tento nárok\naj takto nesprávne kvalifikovali). Strany sporu, ako aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, sa odvolávali na rozhodnutia inštančne vyšších súdov, ktoré však nesúviseli s predmetom\nsporu a pojednávali o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch u fyzických osôb v zmysle §\n13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nSatisfakčná žaloba za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby umožňuje domáhať sa\nsatisfakcie morálnej (najčastejšie ospravedlnenie) a satisfakcie majetkovej\n(v peniazoch).\nTieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon\nustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu) je primeranosť tejto satisfakcie.\nZ pojmu „ primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a\nposudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne určiť ďalšie kritériá na posúdenie každého prípadu.\nSúd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne alebo\nlen finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy súčasne ( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.\nII. ÚS 41/2015).\nZ uvedeného je zrejmé, že ak by súd prvej inštancie ustálil, že došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu,\njeho povinnosťou by bolo uplatnené nároky posudzovať z hľadiska primeranosti a jedine v rámci tohto\nkritéria posudzovať obsah dôkazov v otázke rozsahu spôsobenej ujmy, okolností za ktorých k nej došlo,\nnásledkov, ktoré v jej dôsledku vznikli a podobne. Jednoducho v prípade plnení podľa § 19b ods. 2 a\n3 Občianskeho zákonníka nemožno hovoriť o nemajetkovej ujme v peniazoch, ale len o primeranom\nzadosťučinení vo forme peňažného plnenia, predpoklady priznania ktorého však vychádzajú z iného\nprávneho režimu a najmä z posudzovania iných kritérií (primeranosť) ako nároky fyzickej osoby v prípade\nzásahu do jej osobnostných práv.\nNakoľko ale súd prvej inštancie správne ustálil, že článok a napádané výroky neboli spôsobilé zasiahnuť\ndo dobrej povesti žalobcu, nebol daný ani dôvod na poskytnutie akéhokoľvek plnenia. Nesprávne\nprávne posúdenie uplatňovaného nároku súdom prvej inštancie v tomto prípade nemalo za následok\nnesprávnosť meritórneho výroku.\n26. Krajský súd teda rozhodnutie súdu prvej inštancie (v rámci napadnutých výrokov I. a II.) ako vecne\nspráve podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.\n1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu\nodvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\n28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPo\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/41/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:794e9022-51e2-45ca-be6e-ec8fc77ae477", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.473.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.473.2020.1"}, {"guid": "ussr:77c600b2-6450-4a29-9384-18cc466196f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.21.2019.1"}, {"guid": "ussr:c86198b8-737e-4216-89d7-343318c676f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.104.2017.2"}, {"guid": "ussr:33c09c7e-d471-486d-8bb0-2e909878d3e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2"}, {"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1"}, {"guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 189/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 z 13. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c56f7b11-1880-4050-ae93-d7162a286170"}, {"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:4afcc732-c73d-4cd5-b635-d0ecb6c55769", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 418/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/09 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4afcc732-c73d-4cd5-b635-d0ecb6c55769"}], "citovane_v": []}