{"guid": "823aa981-8d2a-4623-9ebe-52273f2002aa:9419d3a3-385a-4442-af11-27eac0514b83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2", "spisova_znacka": "2Cob/74/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/74/2026 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. augusta 2026, sp. zn. 2Cob/74/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2", "identifikacne_cislo": "1219205575", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9419d3a3-385a-4442-af11-27eac0514b83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/74/2026\n1219205575\n19. 08. 2026\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcu: LANOVA, s. r. o.,\nso sídlom Vysokoškolákov 33/B, 010 08 Žilina, IČO: 44 292 171, zastúpený: Advokátska kancelária\nJURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti\nžalovaným: 1/ CP Hungary Business Consultancy Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Andrássy\nút. 17, 1061 Budapešť, ID č. 24254557-7022-113-01, Maďarská republika a 2/ augeo reality s.r.o., so\nsídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 955 733, zastúpený: AK\nKovár a partneri s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50\n971 662, o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti záložného práva, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 zo dňa 13.03.2026, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 zo dňa\n13.03.2026 z r u š u j e .\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. B2-22Cb/149/2019 - 605 dňa 13.03.2026 prerušil konanie\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zistil, že na inom súde je vedené konanie, v ktorom\nsa rieši otázka, ktorá môže mať rozhodný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Ide\no konanie, ktoré je aktuálne vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024 (resp. sa\nrozhoduje o príslušnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky), a v ktorom sa rieši (okrem iného)\notázka oprávnenia štatutára žalobcu konať za žalobcu, a to z toho titulu, že listiny, na základe ktorých\nmal byť štatutár žalobcu vymenovaný do funkcie konateľa, sú podľa tvrdení žalovaného 1/ sfalšované.\nOsoba, ktorá okrem iného podpísala odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.08.2018, teda\npodľa tvrdení žalovaného 1/, nikdy nemala byť oprávnená konať za žalobcu a urobiť tento jednostranný\nprávny úkon voči žalovanému 1/. Súd uvádza, že si uvedomuje, že ide o fakultatívne prerušenie\nkonania, ktoré z povahy tohto inštitútu nie je pre samotné rozhodnutie vo veci samej nevyhnutné a\nže súd je povinný najskôr zvážiť aj iné vhodné procesné opatrenia. V priebehu doterajšieho konania\nvšak vykonané procesné úkony a dokazovanie neposkytli súdu dostatočný podklad pre jednoznačné\nposúdenie otázky oprávnenia osoby vystupujúcej ako štatutár žalobcu konať v jeho mene. Za tejto\nsituácie považuje za účelné vyčkať na výsledok konania vedeného pred registrovým súdom, v ktorom\nje uvedená otázka predmetom priameho posúdenia. Počas oboznamovania sa so spisovým materiálom\na rozhodovaním o prerušení tohto konania, súd dospel k záveru, že prerušenie tohto konania tak,\nako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nielen prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci, ale\nmôže byť aj jeho samotným predpokladom. V tomto konkrétom prípade prerušenie konania za účelom\nzachovania princípu spravodlivosti jednoznačne prevažuje nad záujmom na postupe bez zbytočných\nprieťahov, a preto prvoinštančný súd považuje za vhodné vyčkať na výsledok konania o zosúladenie\núdajov v obchodnom registri, keďže v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre\n\nposúdenie skutkového a právneho stavu v tomto konaní. Hoci sporový súd je oprávnený posúdiť túto\notázku ako predbežnú otázku aj samostatne, v danom prípade súd považuje za účelné vychádzať z\nvýsledku konania vedeného pred registrovým súdom, ktorý disponuje príslušným spisovým materiálom\ntýkajúcim sa zápisov v obchodnom registri. Tento postup považuje za súladný aj s rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, najmä s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n199/2019 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 182/2010, 3 Cdo\n150/2010, 5Obdo/48/2020.\n3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v úvode poukázal na\nneaplikovateľnosť rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, o ktoré prvoinštančný súd\noprel svoje rozhodnutie. V prvom rade uviedol, že súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa\nustanovenia § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) musí\nspravovať aj požiadavkou Ústavy SR, ktorá ukladá súdu povinnosť prijať také opatrenia, ktoré umožňujú\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z\nuvedeného vyplýva, že fakultatívne prerušenie konania musí byť vždy v súlade s Ústavou SR, inými\nslovami, fakultatívne prerušenie konania je možné len v konaniach, v ktorých dovtedy neexistovali\nzbytočné prieťahy, nakoľko ustanovenie § 164 CSP sa musí uplatňovať v súlade s čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR. Odôvodnenie Mestského súdu Bratislava III: „V tomto konkrétom prípade prerušenie konania\nza účelom pochovania princípu spravodlivosti jednoznačne prevažuje nad záujmom na postupe bez\nzbytočných prieťahov.“ je v rozpore s Ústavou SR, s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa\n20.09.2000 pod sp. zn. I. ÚS 21/2000. Na iné súdne konanie vedené na Okresnom súde v Žiline\npoukázal žalovaný v 1. rade už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2020, preto po 6 rokoch súdneho\nkonania je takýto procesný postup nielen v zjavnom rozpore so základnými zásadami civilného súdneho\nkonania, ale aj ústavne nesúladný. Okolnosti a štádium konania vedeného pred prvoinštančným súdom\nnasvedčujú nevhodne zvolenému opatreniu súdu, nakoľko (i) v predmetnom konaní pred vydaním\nnapadnutého uznesenia už existovali zbytočné prieťahy a (ii) v predmetnom konaní sa už vykonávali\npojednávania a dokazovanie, záverečné reči, teda úkony smerujúce k prejednaniu, rozhodnutiu a\nukončeniu sporu v jeho merite, a tým nastoleniu právnej istoty, pričom konanie vedené pred Okresným\nsúdom Žilina, pod sp. zn. 26Exre/401/2024 doposiaľ nezačalo, pretože sa rozhoduje o príslušnosti\nNajvyšším súdom SR. Žalobca poukazuje aj na právne závery rozsudku ESĽP vo veci OBLÚK proti\nSlovenskej republike (rozsudok z 20. júna 2006), ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 02.03.2023, sp. zn. IV. ÚS 673/2022.\n4. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že predmetom „zosúlaďovacieho konania“ vedeného pred\nregistrovým súdom podľa § 289 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku\n- ďalej len „CMP“ (pôvodne pred Mestským súdom BA III pod č. k. Bl-33Exre/489/2019 a následne\npred Okresným súdom Žilina pod č. k. 26Exre/401/2024) má byť dosiahnutie zhody zápisu žalobcu\nv obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Za skutočný právny stav však navrhovateľ\npredmetného zosúlaďovacieho konania považuje stav zápisu v obchodnom registri pred právoplatne\nvykonaným zápisom zmien žalobcu do obchodného registra č. k. 26Re/566/2019, ktorý bol vykonaný\nna základe právnych úkonov (uznesenie VZ, zmluva o prevode obchodného podielu), ktoré navrhovateľ\nv predmetnom zosúlaďovacom konaní označil na základe vlastnej úvahy za neplatné. Podotkol, že\nnavrhovateľ v zosúlaďovacom konaní nikdy nepodal žalobu o určenie neplatnosti valného zhromaždenia\nv zmysle § 131 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ani neexistuje žiadne iné právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktoré by deklarovalo neplatnosť navrhovateľom označených konkrétnych právnych\núkonov tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Za daných okolností nie je evidentný žiaden rozpor medi skutočným\nprávnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri. Vzhľadom na samotný charakter a účel\nzosúlaďovacieho konania podľa § 289 a nasl. CMP a vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti\nveci, nie je z odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu vôbec zrejmé, na základe\nakých právnych skutočností, aké konkrétne zosúladenie údajov v konaní vedenom pred registrovým\nsúdom prvoinštančný súd očakáva. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia\nžiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatným argumentom žalobcu o tom, že nejde o podstatnú\notázku. O podstatnú otázku nejde, nakoľko pred registrovým súdom sa na podklade návrhu rieši len\nčiastková otázka a nie otázka určenia vlastníctva a otázka určenia platnosti záložného práva. Jedným\nz podstatných právnych argumentov žalobcom podanej žaloby je argumentácia o neplatnosti kúpnej\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá bola podpísaná MVDr.\nVladimírom Morgošom, konateľom žalobcu, ktorého oprávnenie v danom čase konať za žalobcu, nebolo\nsporné. Neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy vyplývala z absencie podstatných náležitostí. Žalobca\n\npoukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní nejde o žalobu, jej vklad do katastra nehnuteľností\na z jednostranného dodatočného dopisovania chýbajúcich údajov do kúpnej zmluvy, čo výslovne\nkonštatovala príslušná okresná prokuratúra podľa § 131 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o\nurčenie neplatnosti uznesenia VZ a neplatnosti iných právnych úkonov. Registrový súd môže prerušiť\nkonanie, len ak sa vedie konanie pred sporovým súdom vo veci neplatnosti uznesenia VZ podľa § 131\nObchodného zákonníka, pretože len to je podstatná a významom súvisiaca otázka, pri ktorej by nemali\nvznikať rozdielne rozhodnutia a zrkadlovo to platí aj pre sporový súd. Súd má najskôr zvážiť iné vhodné\nopatrenia a až keď zlyhajú, môže konanie prerušiť.\n5.\nKrajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie podľa\n§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.\n6. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde\no rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.\n7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n8. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n9. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie\nkonania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Takéto prerušenie konania možno označiť za\nvýnimočné rozhodnutie, o ktorom súd rozhoduje za splnenia zákonom ustanovených podmienok a aj\nbez návrhu strany sporu. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými\nprostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.\nUvedený dôvod pre fakultatívne prerušenie konania je nutné odlíšiť od dôvodu obligatórneho prerušenia\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, keď súd prejudiciálnu otázku nemôže posúdiť sám v\nintenciách § 193 CSP, a preto musí konanie obligatórne prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude\nzásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako\npravidlo a pri uplatňovaní procesného postupu podľa tohto ustanovenia sa súd musí spravovať aj\npožiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia\numožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti\nv primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000). Úlohou súdu\nje teda racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku\nrýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (čl. 2 a 17 CSP).\nSúd by nemal preto prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie\notázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam.\n10. Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv účastníkov konania,\nkeďže počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú žiadne procesné úkony a plynúce\nprocesné lehoty sa prerušujú, bez ohľadu či ide o procesné lehoty zákonné alebo sudcovské. Nedôvodné\nprerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\n11. V danom prípade prvoinštančný súd prerušil predmetné konanie z dôvodu, že v registrovom konaní,\nktoré je zatiaľ iba v štádiu rozhodovania o príslušnosti Najvyšším súdom SR, sa rieši otázka, ktorá\nmôže mať rozhodný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru,\nže dôvod, pre ktorý súd konanie prerušil, a ktoré sa začalo ešte v roku 2019 (v rámci ktorého už\nbolo vykonaných množstvo procesných úkonov, pojednávaní, teda úkonov smerujúcich k prejednaniu,\nrozhodnutiu a ukončeniu sporu v jeho merite), nemožno považovať za relevantný v zmysle § 164 CSP,\nkeďže v oboch konaniach si prvoinštančný súd musí prejudiciálne riešiť otázku platnosti právneho úkonu,\nteda, či určitá listina predložená súdu je zápisu schopná z dôvodu, že bola sfalšovaná. Prvoinštančný\nsúd v tomto konaní môže konať a rozhodnúť, prejudiciálne môže riešiť otázku platnosti sám a jeho\nposúdenie nie je závislé od rozhodnutia v inom konaní. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka,\n\nktorej predchádzajúce vyriešenie je potrebné k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Tu\ndáva odvolací súd do pozornosti, že skutočnosť, že v inom súdnom konaní ešte len bude riešená tá\nistá otázka platnosti listiny (konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 26Exre/401/2024\nsa doposiaľ nachádza len v štádiu rozhodnutia o príslušnosti Najvyšším súdom SR), sama o sebe\nnebráni tomu, aby si súd túto otázku posúdil ako prejudiciálnu v tomto konaní. Je potrebné zdôrazniť\npovinnosť súdu prijať také opatrenia, ktoré umožňujú prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a\ntým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, teda fakultatívne prerušenie konania musí byť vždy\nv súlade s Ústavou SR s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na iné súdne konanie vedené na Okresnom súde v\nŽiline poukázal žalovaný v 1. rade už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2020, preto po 6 rokoch súdneho\nkonania je takýto procesný postup v rozpore so základnými zásadami civilného súdneho konania, ale aj\nústavne nesúladný. Civilný sporový poriadok priznáva súdu oprávnenie posudzovať prejudiciálne otázky\nsamostatne, bez ohľadu na to, či sú o nich vedené iné súdne konania.\n12. Odvolací súd preto v tejto súvislosti uvádza, že neboli splnené zákonné predpoklady na prerušenie\nkonania a v danom prípade by toto prerušenie konania mohlo byť zásahom do práv účastníkov, najmä\nporušením práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je potrebné prihliadať\nna legitímne očakávania účastníkov, a preto konanie v inej veci nemôže byť dôvodom na prerušenie\npredmetného konania v zmysle § 164 CSP. S poukazom na charakter sporu je zrejmé, že dôvod,\npre ktorý súd prvej inštancie prerušil konanie v predmetnej veci, nemožno považovať za relevantný v\nzmysle § 164 CSP. Výsledok konania vo veci 26Exre/401/2024 tak vo vzťahu k tunajšiemu konaniu\nnemá význam ani z hľadiska hospodárnosti konania, keďže súd bude musieť vykonať dokazovanie\nv celom rozsahu a posúdiť, či sa jedná o sfalšovanú listinu, čo predstavuje skutkový záver, ktorý je\nzávislý od účastníkmi konania predložených a súdom vykonaných dôkazov (t. j. od posúdenia konkrétnej\nveci), na ktorý nadväzuje právny záver o platnosti listín. Dôvody, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil\nvhodnosť prerušenia konania, že konanie sa týka rovnakých strán sporu a rieši sa obdobná právna vec,\nnepredstavujú v žiadnom prípade dôvody prerušenia konania tohto konania. V súdom prvej inštancie\noznačenom spore sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a ktorú by si nemohol\na nevedel súd prvej inštancie vyhodnotiť, a preto odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné\na dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je dôvod ani na obligatórne prerušenie konania podľa §\n162 ods. 1 písm. a) CSP a ani nevzhliadol vhodnosť fakultatívneho prerušenia konania.\n13. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/149/2019", "guid": "12d533c0-abed-4da0-a6fd-7c190e707bea:d07ef459-39fb-46d2-9ca1-06ea47e88bc4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bd9e5d6-b972-41fb-9759-4ac7ba242ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 673/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 673/2022 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2"}, {"guid": "ussr:4f0825bc-d357-4350-8499-487ec2eda4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1"}], "citovane_v": []}