{"guid": "2fa4d5f0-5e27-4c41-938f-a57a9f9f2a2f:5aebbd81-78a3-40b2-9e85-1a409dba001a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1", "spisova_znacka": "15Co/100/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/100/2023 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 15Co/100/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1", "identifikacne_cislo": "1215205151", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5aebbd81-78a3-40b2-9e85-1a409dba001a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/100/2023\n1215205151\n27. 05. 2026\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1215205151.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: 1. FC TATRAN, a. s.,\nIČO: 36 503 975, Prešov, Čapajevova 47, zastúpený spoločnosťou: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKÁ\nKANCELÁRIA, spol. s r. o., skrátený názov PPAK s. r. o., IČO: 36 492 086, Prešov, Masarykova 13,\nv mene ktorej koná JUDr. Patrik Palša, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, IČO: 00 687 308,\nBratislava, Trnavská cesta 100, zastúpený spoločnosťou: soukeník - štrpka, s. r. o., IČO: 36 862 711,\nBratislava, Strážnická 8141/5, v mene ktorej konajú JUDr. David Soukeník, LL.M a JUDr. Peter Štrpka,\nPhD., o preskúmanie zákonnosti postupu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 9. apríla 2018, sp. zn. 66S/1/2015, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 9. apríla 2018,\nsp. zn. 66S/1/2015, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9.4.2018, sp. zn. 66S/1/2015, vo výroku I. žalobu zamietol a\nvo výroku II. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Vychádzal zo žaloby podanej na Krajský súd Prešov (postúpenej na bývalý Okresný súd Bratislava\nII dňa) dňa 10.12.2013, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal preskúmania zákonnosti jeho\npostupu a rozhodnutia záujmovej samosprávy. V žalobe žalobca dôvodil, že postupom a rozhodnutiami\ndisciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu, skrátene „SFZ“ a odvolacej komisie SZF (t. j.\nžalovaného) sp. zn. F., zo dňa 21.10.2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie disciplinárnej komisie\nSFZ č. XXX, zo dňa 17.10.2013, bol žalobca ukráteným na svojich právach uložením disciplinárneho\nopatrenia, ktorým bolo zastavenie pretekárskej činnosti A družstva dospelých ich futbalového klubu\naž do splnenia uloženej povinnosti. Uviedol, že podľa konštantnej judikatúry súdov disciplinárne\nkonanie sa považuje za typ konania, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do\npráv fyzických a právnických osôb. Poukázal na ustanovenie § 244 ods. 2, ods. 3, § 247 ods. 1\na § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Mal za to, že žaloba je proti\npredmetným rozhodnutiam prípustná, napriek tomu, že výrok uznesenia disciplinárnej komisie SFZ č.\nXXX je formulovaný tak, že disciplinárne opatrenie sa ukladá formou predbežného opatrenia, pričom v\nodôvodnení svojho rozhodnutia odvolacia komisia žalovaného viackrát uviedla, že ide o rozhodnutie vo\nveci samej, teda o konečné rozhodnutie. Podobne odvolacia komisia žalovaného uviedla, že vo vzťahu\nk uzneseniu disciplinárnej komisie bolo uložené disciplinárne opatrenie a nie predbežné opatrenie,\nresp. že konečné rozhodnutie prišlo až po zrušenom predbežnom opatrení disciplinárnej komisie\nžalovaného. Žalobca je akciová spoločnosť, je vlastníkom futbalového klubu a členom žalovaného.\n\nŽalovaný je záujmovou samosprávou podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorého\norgány rozhodovali o veci.\n2. Súd prvej inštancie právne odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 15 ods. 1 a ods. 2\nzákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov platného a účinného v rozhodnom čase, § 470 ods. 1\naž ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a § 2 ods. 1 a § 4 písm. c) Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), pričom vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého\nspisového materiálu žalovaného je zrejmé, akým postupom a na základe akých skutočností žalobca v\ndisciplinárnom konaní konal a rozhodoval. Námietky žalobcu týkajúce sa vedenia spisu, jeho žurnalizácie\na archivácie, či označenie žalobcu v disciplinárnom konaní nemali žiadny relevantný vplyv na postup\na rozhodovanie vo veci disciplinárneho konania voči žalobcovi. Žalobca sa mal možnosť k podnetu\nna disciplinárne konanie písomne vyjadriť, čo aj využil, pričom žiadal nezačať disciplinárne konanie\na ak bolo začaté ,tak ho zastaviť a neuviedol, že sa chce na prerokovaní disciplinárneho previnenia\nzúčastniť a taktiež podal voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie odvolanie. Zároveň skonštatoval, že\nžalobca si po uložení disciplinárneho opatrenia splnil povinnosť uloženú mu rozhodcovským rozsudkom\nvo vzťahu k p. L. a uhradil mu priznanú sumu, t. j. disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi bolo\nvykonané. Preto dospel k záveru, že žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie žalovaným bolo uložené v\nsúlade príslušnými ustanoveniami Disciplinárneho poriadku žalobcu a žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.\nV prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal s protichodnou argumentáciou strán sporu, či sa\njedná alebo nejedná o vec správneho súdnictva. Skonštatoval, že podľa ustanovenia § 2 ods. 1\nS.s.p. (predtým § 244 O.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 4 písm. c) S.s.p. orgánmi verejnej správy\nsa na účely tohto zákona rozumejú orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril\nrozhodovanie\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej\nosoby a právnickej osoby\nv oblasti verejnej správy. V prejednávanej veci nebolo sporné, že\nžalovaný je orgánom záujmovej samosprávy, ktorý má právnu formu občianskeho združenia založeného\npodľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Je tiež nepochybné,\nže žalobca žalobu podal v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 83/1990 Zb. a o združovaní občanov\nv zákonnej lehote 30 dní ako člen združenia, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím orgánov združenia, a to\ndisciplinárnej komisie a odvolacej komisie, ktoré sú obe na základe stanov SFZ orgánmi žalobcu. Z\nnapadnutého rozhodnutia vydaného odvolacou komisiou SFZ\nč. F., dňa\n21.10.2013 vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Ak ustanovenie §\n15 zákona o združovaní občanov hovorí o súdnom prieskume rozhodnutí združenia, treba ním chápať\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnč/1/2010). Súdnemu prieskumu môžu byť podradené rozhodnutia\norgánov záujmovej samosprávy, ak rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických\nosôb, avšak musí ísť o rozhodovanie v oblasti verejnej správy. V predmetnej veci však ide o rozhodovanie\no právach a povinnostiach členov združenia, ktoré bolo zverené do kompetencie orgánov združenia\nstanovami a disciplinárnym poriadkom združenia. Preto nemôže ísť o prieskum vo veciach správneho\nsúdnictva a konanie podľa S.s.p. (predtým piatej časti O.s.p). Preto sa môže žalobca domáhať súdnej\nochrany podľa príslušných ustanovení C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 15 v čase podania žaloby\nplatného zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej\ninštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prejednávanej veci sa nejedná o vec správneho\nsúdnictva a ako vyplýva z ustanovenia § 15 zákona o združovaní občanov, príslušným na konanie je\nokresný súd. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie v tom\nsmere, že nebolo vydané\nv súlade s internými predpismi, t. j. disciplinárnym poriadkom\nžalovaného, ako aj námietky voči predloženiu neúplného a nezažurnalizovaného spisu, z ktorého\ndôvodu súd nemôže preskúmať postup žalovaného pri rozhodovaní, tieto konajúci súd vyhodnotil ako\nnedôvodné\na nepreukázané. Dôvodil, že ako vyplýva z uznesenia disciplinárnej komisie č.\nXXX\na z priloženého spisového materiálu žalovaného, podnet\nna disciplinárne konanie bol daný zo strany p. L. z dôvodu nevykonania rozhodcovského rozsudku.\nDisciplinárna komisia žalovaného dňa 21.10.2013 rozhodla s poukazom na ustanovenie článku 9 bod\n1. prílohy č. 2\nk disciplinárnemu poriadku žalovaného za nevykonanie rozhodnutia orgánu SFZ,\nrozhodcovského rozsudku č. XX/XX/RS o disciplinárnom opatrení, a to zastavení pretekárskej činnosti A\ndružstva dospelých od 21.10.2013 až do dňa splnenia uloženej povinnosti. Možnosť uloženia takéhoto\ndisciplinárneho opatrenia vyplýva priamo z disciplinárneho poriadku žalovaného (príloha č. 2, článku\n9 bod 1.). Prvoinštančný súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním žalobca ničím nepreukázal, že by\n\nbol v čase uloženia disciplinárneho opatrenia vykonal rozhodnutie orgánu SFZ (rozhodcovský rozsudok\nč. XX/XX/RS) alebo, že by bola príslušným orgánom odložená vykonateľnosť tohto rozhodcovského\nrozsudku. Tvrdil len, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na\nodklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a ústavnú sťažnosť. Žalobca takéto skutočnosti v\nspore ani netvrdil a sám uviedol, že povinnosť uloženú mu rozhodcovským rozsudkom splnil až po\nzamietnutí jeho odvolania odvolacou komisiou SFZ. Preto bolo podľa súdu prvej inštancie nepochybné,\nže v čase uloženia disciplinárneho opatrenia existovali dôvody na jeho uloženie vo vzťahu\nk\nžalobcovi, pričom takúto možnosť predvídal samotný disciplinárny poriadok, a preto nemožno prisvedčiť\ntvrdeniu žalobcu, že uložené disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené za skutok, ktorý nevykazuje\nznaky disciplinárneho previnenia a uložené disciplinárne opatrenie je neprimerané. Taktiež nie je\nmožné konštatovať, že uvedené disciplinárne opatrenie bolo uložené žalobcovi v rozpore s internými\npredpismi žalovaného, a to disciplinárnym poriadkom žalovaného. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z\nrozhodnutia odvolacej komisie SFZ. Pokiaľ žalobca namietal, že ako uviedla aj disciplinárna komisia\nsamotná, išlo o rozhodnutie predbežnej povahy a uložiť disciplinárne opatrenie zastavenia pretekárskej\nčinnosti bolo možné najviac na 4 súťažné stretnutia a že odvolacia komisia nesprávne procesne\nrozhodla\no zamietnutí ich odvolania, tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu\nprvej inštancie nedôvodné. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že disciplinárna komisia disciplinárne\nopatrenie uložila formou predbežného opatrenia podľa čl. 14 ods. 4 disciplinárneho poriadku, tak touto\nskutočnosťou sa už zaoberala odvolacia komisia žalovaného a vo svojom rozhodnutí jednoznačne\nuviedla, že sa nejedná o predbežné opatrenie, ale o disciplinárne opatrenie, ako uloženú sankciu za\nnesplnenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj zo\nsamotného znenia ustanovenia článku 9 bod 1. prílohy č. 2 disciplinárneho poriadku, podľa ktorého bolo\ndisciplinárne opatrenie disciplinárnou komisiou uložené a z ktorého jasne vyplýva, že pri jeho uplatnení\nsa uvoľní činnosť družstvu až po vykonaní uloženého disciplinárneho opatrenia. Preto odvolacia\ndisciplinárna komisia SFZ správne rozhodovala v súlade s čl. 27 písm. b) disciplinárneho poriadku\nSFZ. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že odvolacia komisia SFZ mala rozhodovať podľa čl. 27\npísm. a) disciplinárneho poriadku SFZ. Z rozhodnutia disciplinárnej komisie, ako aj odvolacej komisie\nžalovaného vyplýva, na základe akých konkrétnych ustanovení disciplinárneho poriadku rozhodla, preto\ntieto rozhodnutia nemožno považovať za nezrozumiteľné a zmätočné, ako tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca\nnamietal jeho nesprávne označenie v rozhodnutiach žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že táto\nskutočnosť nemala žiadny vplyv na správnosť, resp. nesprávnosť predmetných rozhodnutí žalovaného a\nich prípadnú zameniteľnosť, nakoľko z uvedeného označenia FC Tatran Prešov bolo dostatočne zrejmé,\no aký subjekt v konaní sa jedná, t. j.\no ktorý športový klub ide.\n3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1\na§\n262 ods. 1 C.s.p. tak, že nakoľko bol v konaní úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil ustanovením\n§\n365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Odvolací dôvod podľa písm. f/ citovaného ustanovenia žalobca odôvodnil tým, že súd\nprvej inštancie nemal k dispozícii pri rozhodovaní o veci disciplinárny spis, len akúsi jeho časť, či akési\njeho „torzo.” V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný predovšetkým nedodržal\nsvoje vlastné interné predpisy, a to nielen pri vedení konania a pri rozhodnutí o veci, ale aj tým, že\nriadne nezaložil a neviedol spis a následne ani nearchivoval spisový materiál spôsobom podľa vtedy\nplatných Stanov SFZ a vtedy platného Disciplinárneho poriadku SFZ. Z obsahu spisu podľa odvolateľa\nvyplýva, že žalovaný súdu predložil neúplný a nezažurnalizovaný spisový materiál. S poukazom na\nrozhodnutie\nč. X. namietol, že v spisovom materiály predloženom žalovaným absentuje\ninterným predpisom žalovaného predpokladaná dokumentácia disciplinárneho konania, keďže chýba\nakýkoľvek údaj o časovej (dátum) postupnosti prijatia a žurnalizovania jednotlivých listín. Na strane\nžalovaného preukázateľne absentuje už len samotný zápis (zápisnica), ktorý je\nz\nrokovania povinná vyhotovovať disciplinárna komisia a ktorý obsahuje všetky podstatné údaje o priebehu\na záveroch disciplinárneho konania a ktorý podpisuje predseda komisie alebo ním poverený člen.\nSpisový materiál, ktorý predložil súdu žalovaný nezačína nejakým návrhom či podnetom, ale dokonca\nprvým listom „spisu“ má byť podanie žalobcu zo dňa 30.9.2013,\nz ktorého ani nevyplýva\nskutkový či právny súvis s tzv. konečným rozhodnutím OK SFZ\nzn. OK/X/XXXX\n\na veci uznesenia č. XXX DK SFZ. Odvolateľ namietol závery uvedené\nv bodoch\n29. a 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že predmetom žaloby a konania pred súdom\nprvej inštancie predsa boli uznesenie č. XXX Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu\nzo dňa 17.10.2013 a rozhodnutie Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu sp. zn. OK/X/\nXXXX, zo dňa 21.10.2013. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.\n(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho\nposúdenia veci) žalobca v súvislosti s ústavným princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) poukázal aj na ním predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj\nna rozhodnutie tunajšieho súdu v podobnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 50S/1/2014. Ak\nsúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že námietky žalobcu týkajúce sa\nvedenia spisu, jeho žurnalizácie a archivácie, označenia žalobcu v disciplinárnom konaní nemali žiadny\nrelevantný vplyv na postup a rozhodovanie vo veci disciplinárneho konania voči žalobcovi, iste mali\nrelevantný vplyv na postup a zákonnosť rozhodovania a rozhodnutia súdu prvej inštancie o veci samej.\nNa záver poukázal na uznesenie č. XXX Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu zo dňa\n17.10.2013 a rozhodnutie Odvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu\nsp. zn. OK/X/\nXXX, zo dňa 21.10.2013 a na samotné dôvody žaloby zo dňa 10.12.2013, ktoré boli a sú spôsobilé nielen\nako celok, ale aj samostatne či jednotlivo byť dôvodom na ním v petite žaloby uvedený či navrhovaný\npostup vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie a teraz odvolacieho súdu. Podľa názoru žalobcu\nnesprávnosť a nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosť žaloby, okrem iného, vyplýva\nnielen z postupu a rozhodnutia žalovaného, ale aj z interného dokumentu žalovaného zo dňa 16.10.2013,\noznačeného ako „žiadosť\no písomné vyjadrenie k odvolaniu,“ ktorý sa nachádza medzi\nlistinným materiálom, ktorý žalovaný súdu prvej inštancie v decembri 2017 predložil ako svoj originálny\n„spis.“ Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že uznesenie č.\nXXX Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu zo dňa 17.10.2013 a rozhodnutie Odvolacej\nkomisie Slovenského futbalového zväzu sp. zn. OK/X/XXXX, zo dňa 21.10.2013\nv zmysle\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ O.s.p. zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a žalobcovi\npriznať náhradu trov konania, resp. uložiť povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi preukázateľne\nvzniknuté, odôvodnené a účelne vynaložené trovy celého (vrátane odvolacieho) súdneho konania.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v prvom rade poukázal na skutočnosť, že nemožno\nrozhodnúť v zmysle petitu, ktorý žalobca v odvolaní uviedol. V zmysle § 473 C.s.p. bol s účinnosťou\nod 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok a v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené\ninak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z\nuvedeného vyplýva, že odvolací súd nie je oprávnený aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, keďže tieto ku dňu 1.7.2016 stratili platnosť a\nnie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Naviac, žalobca poukazuje na ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, ktoré boli súčasťou právnej úpravy správneho súdnictva, pričom ako\nžalovaný v tomto vyjadrení uvádza nižšie, rozhodovanie v predmetnej veci nepatrí do správneho\nsúdnictva. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek skutočnosti, že podľa žalovaného z obsahu\nodvolania nemožno dostatočne určito stanoviť, akými skutočnosťami žalobca odôvodňuje aplikáciu\nvyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku, žalobca v odvolaní poukázal najmä\nna údajnú absenciu disciplinárneho spisu v predmetnej veci, že žalovaný súdu predložil neúplný a\nnezažurnalizovaný spisový materiál k disciplinárnemu konaniu a poukázal na rozhodnutie v obdobnej\nveci vedeného pod č. k. 50S/1/2014-217, zo dňa 5.2.2016\na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/40/97, zo dňa 17.10.1997, zverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 66/1998. S námietkami\nžalobcu o vedení a neúplnosti disciplinárneho spisu žalovaný vyjadril nesúhlas a poukázal na to, že\ndisciplinárny spis, viažuci sa ku skutku - nevykonanie rozhodnutia Rozhodcovského súdu Slovenského\nfutbalového zväzu č. 19/12 RS, zo dňa 3.6.2013\na súvisiacemu rozhodnutiu Disciplinárnej\nkomisie Slovenského futbalového zväzu č. XXX, zo dňa 17.10.2013 a rozhodnutiu Odvolacej komisie\nSlovenského futbalového zväzu\nč. OK/X/XXXX, zo dňa 21.10.2013, je súčasťou súdneho\nspisu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že disciplinárny spis v predmetnej veci je vedený v súlade\ns internými normami žalovaného. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalovaného vyhodnotil (bývalý)\nOkresný súd Bratislava II námietky žalobcu v napadnutom rozsudku ako nedôvodné a nepreukázané.\nJeho námietky týkajúce sa samotného disciplinárneho spisu vychádzajú z nesprávneho právneho\nnázoru žalobcu, že preskúmavanie napadnutých rozhodnutí Disciplinárnej komisie SFZ a Odvolacej\n\nkomisie SFZ má byť procesne podriadené pôsobnosti S.s.p., ktorý aj v dôsledku predchádzajúcej\nsúdnej praxe kladie prísnejšie formálne podmienky na spôsob a formu rozhodovania orgánov verejnej\nsprávy. Žalovaný je právnickou osobou, založenou vo forme občianskeho združenia podľa zákona č.\n83/1990 Zb. o združovaní občanov a podľa právnej úpravy účinnej do 30.6.2016, sa člen občianskeho\nzdruženia mohol v zmysle § 15 citovaného zákona domáhať súdnej ochrany v prípade rozhodnutí\nniektorého z orgánov občianskeho združenia, ktoré možno považovať za nezákonné alebo odporujúce\nstanovám združenia. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vyššie citované ustanovenie neustanovovalo\nďalšie kritériá pre rozhodnutia orgánov občianskych združení (s výnimkou kritéria, že muselo ísť o\nkonečné rozhodnutie a nebolo proti nemu podľa stanov občianskeho združenia možné podať opravný\nprostriedok), ktoré na základe návrhu člena občianskeho združenia podliehali súdnemu prieskumu.\nSúdna prax však s použitím teleologickej redukcie dokonca obmedzila aplikáciu uvedeného ustanovenia\nlen na niektoré rozhodnutia orgánov občianskych združení; odkázal pri tom príkladmo na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 23/2016-19 zo dňa 14.1.2016). Na podporu\nuvedeného výkladu poukázal aj na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Zároveň\nuviedol, že domáhať sa súdnej ochrany podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o združovaní\nobčanov bolo možné proti konečnému (právoplatnému) rozhodnutiu orgánu akéhokoľvek občianskeho\nzdruženia, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto rozhodnutie bolo možné vnímať ako rozhodnutie\nsprávneho orgánu alebo nie. V prípade, ak takéto rozhodnutie bolo možné vnímať ako rozhodnutie\nsprávneho orgánu, vznikala určitá dualita súdnej ochrany, keď sa dotknutý člen občianskeho združenia\nmohol domáhať súdnej ochrany v zmysle § 15 zákona o združovaní občanov v znení účinnom do\n30.6.2016, ale tiež súdnej ochrany v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 30.6.2016. Podstatným kritériom pre rozlíšenie, či takéto rozhodnutie orgánu občianskeho združenia\nmožno vnímať ako rozhodnutie správneho orgánu, bolo posúdenie, či išlo o rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V rámci správneho súdnictva\ntotiž bolo v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p. možné preskúmať len zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy. Uvedené rozlíšenie malo vplyv aj pre zistenie vecnej príslušnosti konajúceho súdu.\nVyššie citované ustanovenie\n§ 15 zákona o združovaní občanov bolo zákonom č. 125/2016 Z. z.\no niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového\nporiadku\na Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, z uvedeného zákona vypustené. V tejto súvislosti\nsa vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza: „Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov\nustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy\nje na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný\núčinok. Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplýva priamo\nzo Správneho súdneho poriadku a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou\na\ntaké ustanovenie by bolo nadbytočným.\" Zároveň došlo s účinnosťou od 1.7.2016 k rozdeleniu pôvodne\njediného procesného predpisu upravujúceho postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní\n(Občiansky súdny poriadok) na viacero procesných predpisov upravujúcich osobitne postup súdu, strán\nsporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní\na rozhodovaní sporov\n(Civilný sporový poriadok), postup súdu, účastníkov a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a\nrozhodovaní iných vecí (Civilný mimosporový poriadok), konanie a postup správneho súdu, účastníkov\nkonania a ďalších osôb v správnom súdnictve (Správny súdny poriadok). Správny súdny poriadok však\nbol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený v inom znení ako bol napokon národnou radou\nschválený. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na pôvodné znenie ustanovení § 391 ods. 1 až ods.\n3 vládneho návrhu zákona Správny súdny poriadok. Správny súdny poriadok, ktorý nadobudol účinnosť\n1.7.2016, rovnako ako Občiansky súdny poriadok definuje okruh rozhodnutí, ktoré podliehajú prieskumu\nv správnom súdnictve. zmysle § 2 ods. 1 a ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Z vyššie uvedeného\nje zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť preskúmavanie akýchkoľvek rozhodnutí občianskych\nzdružení v rámci správneho súdnictva a umožniť len prieskum tých rozhodnutí občianskych združení,\nktoré možno v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku považovať za rozhodnutie\norgánu verejnej správy, čo v prípade orgánov záujmovej samosprávy znamená, že musí ísť o rozhodnutie\ntakých orgánov záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.\nČinnosť žalovaného a jeho orgánov, či už Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu alebo\nOdvolacej komisie Slovenského futbalového zväzu však nemožno považovať za činnosť v oblasti\nverejnej správy. Právne postavenie žalovaného je okrem zákona o združovaní občanov a Stanov\nžalovaného upravené aj v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 354/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 440/2015 Z. z.\"). Žalovaný sa považuje za športovú\n\norganizáciu a športový zväz, ktorý je Ministerstvom školstva, vedy, výskumu\na\nšportu Slovenskej republiky uznaný za národný športový zväz. Žalovaného je možno chápať ako\nsúkromnoprávnu korporáciu bez významnej existencie správy vecí verejných. Zákon\nč.\n440/2015 Z. z. síce v § 2 definuje verejný záujem v športe, avšak zo žiadneho ustanovenia Zákona\nč. 440/2015 Z. z. nemožno vyvodiť, že by tento zákon Žalovanému zveril v rámci disciplinárneho\nkonania nad svojimi členmi rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, keďže oblasť športu ako celok nemožno\npovažovať za oblasť verejnej správy. Podľa názoru žalovaného preskúmavať v správnom súdnictve\nteda možno za určitých okolností aj rozhodnutie orgánu občianskeho združenia, avšak výlučne v\nprípade, ak zákon tomuto občianskemu združeniu zveruje rozhodovanie o právach, právom chránených\nzáujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Teda\nv takom prípade by muselo občianske združenie, v rámci zákonom prenesenej kompetencie, na svoje\nrozhodnutie zo zákona aplikovať procesné postupy stanovené zákonom a ako správny orgán by muselo\nviesť vo veci administratívne konanie so všetkými jeho dôsledkami. To, že združeniu alebo jeho orgánom\nvyplýva určitý postup pre konanie z jeho stanov alebo iných interných predpisov však neznamená,\nže ide o administratívne konanie a vydanie rozhodnutia v rámci administratívneho konania a jeho\nvrchnostenského oprávnenia v rámci zákonom prenesenej alebo zverenej delegovanej pôsobnosti konať\na rozhodovať vo veciach verejnej správy. Správnymi orgánmi môžu byť aj orgány záujmovej samosprávy\na ďalších právnických osôb, pričom sú nutné dve podmienky, a to, že im musí byť zákonom (nie však\nStanovami alebo iným vnútorným predpisom) zverené rozhodovanie o právach, právom chránených\nzáujmoch\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a taktiež musí\nísť o rozhodovanie\nv oblasti verejnej správy. Rozhodovanie orgánov žalovaného o\ndisciplinárnom opatrení uložených žalobcovi v predmetnom prípade však bolo zverené do kompetencie\ntýchto orgánov žalovaného nie zákonom, ale Stanovami a Disciplinárnym poriadkom žalovaného občianskeho združenia. V tejto súvislosti poukázal aj na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky k\npotrebe rešpektovania autonómneho priestoru občianskych združení, vyjadrený\nv náleze sp.\nzn. II. ÚS 413/09-35 zo dňa 8.4.2010. Z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobca mal v úmysle podať\nsprávnu žalobu v zmysle § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\na nie žalobu\no preskúmanie rozhodnutia orgánu žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov v\nznení účinnom do 30.6.2016. Napriek tomuto úmyslu žalobcu, je však podľa názoru žalovaného žalobu\nžalobcu potrebné posúdiť podľa jeho obsahu. Z hľadiska obsahu nejde podľa žalovaného o správnu\nžalobu, ale o žalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu žalovaného v zmysle § 15 ods. 1 zákona o\nzdružovaní občanov v znení účinnom do 30.6.2016. Rovnaký názor zaujal aj Krajský súd v Prešove\nvo svojom uznesení sp. zn. 5S/45/2013-49 zo dňa 28.1.2015, ktorým vec postúpil na prejednanie a\nrozhodnutie vecne\na miestne príslušnému (bývalému) Okresnému súdu Bratislava II. V zmysle\nprechodných ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p., resp. § 491 ods. 1 S.s.p. sa aplikuje princíp okamžitej\naplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktoré nastali do nadobudnutia účinnosti\nuvedených kódexov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo do 30.6.2016 bolo na prejednanie a\nrozhodnutie predmetnej veci možné aplikovať ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,\nod 1.7.2016 aplikácia Správneho súdneho poriadku na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci\nuž možná nie je. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že na konanie a rozhodovanie nie je\nmožné aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku (a súvisiacu rozhodovaciu prax správnych\nsúdov) ako sa mylne domnieva žalobca, ale ustanovenia Civilného sporového poriadku a napadnuté\nrozhodnutie Odvolacej komisie SFZ č. OK/X/XXXX, zo dňa 21.10.2013 preskúmavať výlučne vo vzťahu\njeho rozporu so zákonom alebo Stanovami Žalovaného, keďže vec nepatrí do správneho súdnictva a v\nzmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 413/09-35, zo dňa\n8.4.2010 by mal štát rešpektovať v medziach zákonov prijatú vnútornú úpravu pomerov občianskeho\nzdruženia, vrátane úpravy postupu disciplinárneho konania vedeného orgánom občianskeho združenia\nproti jeho členovi za porušenie takto členovi stanovených povinností.\nZ uvedeného dôvodu sú\nnámietky žalobcu týkajúce sa disciplinárneho spisu nedôvodné a súdne rozhodnutia, na ktoré žalobca v\nodvolaní poukazuje neaplikovateľné na predmetnú vec. Tento záver správne prijal aj súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku a keďže nezistil rozpor napadnutého rozhodnutia Odvolacej komisie SFZ č.\nOK/X/XXXX, zo dňa 21.10.2013 so zákonom alebo Stanovami žalovaného, žalobu žalobcu zamietol.\nŽalovaný, reagujúc na tvrdenie žalobcu uvedené v závere odvolania žalobcu potvrdil, že písomnosť s\nnázvom „žiadosť o písomné vyjadrenie k odvolaniu klubu 1. FC Tatran Prešov\" zo dňa 16.10.2013 je\nnaozaj súčasťou disciplinárneho spisu žalovaného v predmetnej veci a Disciplinárna komisia SFZ ňou\npožiadala Legislatívno-právne oddelenie SFZ o stanovisko k správnosti postupu Disciplinárnej komisie\nžalovaného a ku skutočnosti, či podanie žaloby o zrušenie rozsudku Rozhodcovského súdu SFZ č.\n\nXX/XX RS, zo dňa 3.6.2013 spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského\nrozsudku do právoplatného skončenia konania má vplyv na rozhodnutie, Disciplinárnej komisie SFZ. Ide\nteda o interný dokument žalovaného, ktorý založil\nv disciplinárnom spise, keďže\nmá vzťah k predmetnej veci. Z obsahu odvolania nemožno vyvodiť akým spôsobom by mal tento interný\ndokument spôsobovať nesprávnosť\na nezákonnosť napadnutého rozsudku.\nZároveň žalovaný uviedol, že disciplinárny spis\nv predmetnej veci (a tiež súdny\nspis) obsahuje aj ďalšiu písomnosť s názvom „Odpoveď k Vašej žiadosti o vyjadrenie k odvolanie 1.\nFC Tatran Prešov\" zo dňa 17.10.2013, ktorou Legislatívno-právne oddelenie Slovenského futbalového\nzväzu oznámilo Disciplinárnej komisii Slovenského futbalového zväzu, že jej postup spočívajúci v uložení\ndisciplinárneho opatrenia za nevykonanie rozhodcovského rozsudku je správny. Žalovaný mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, zákonné a náležite odôvodnené a odvolaciemu\nsúdu ho navrhol potvrdiť a priznať mu voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že pomerne\nrozsiahle vyjadrenie žalovaného, ktoré podľa svojho obsahu akoby malo za cieľ dopĺňať odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie, resp. ide o snahu žalovaného až suplovať nedostatočné dôvody a právne\nnesprávne posúdenie veci, z ktorých vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tieto tvrdenia však\npodľa neho nemenia nič na dôvodnosti ním podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, na ktorom zotrval a rovnako zotrval aj na svojom odvolacom návrhu.\n7. Ďalšie vyjadrenia sporových strán už predložené neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, túto prejednal bez\nnariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia\n§ 385 ods.\n1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.\n1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a\nkeďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody\nneobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za\npotrebné uviesť nasledovné.\n9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n11. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a\nz neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje\ns dôvodmi jeho\nrozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol a v tej súvislosti rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania\npodľa úspechu sporovej strany. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého\nvýsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne\npredpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a\nnáležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie\nveci\na rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami\nsporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom\nvšetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\nstrane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak\nsúd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj riadne vyhodnotil. Vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie\n\nje konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o potrebe vyhovieť žalobe ako dôvodne\npodanej v celom rozsahu. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje\na konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže\nv takomto prípade nie je potrebné\ndôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam\nžalobcu.\n12. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu o preskúmania zákonnosti postupu\na\nrozhodnutia záujmovej samosprávy - žalovaného. Žalobca dôvodil, že postupom\na\nrozhodnutiami orgánov žalovaného mal byť ukrátený na svojich právach uložením disciplinárneho\nopatrenia, ktorým bolo zastavenie pretekárskej činnosti A družstva dospelých ich futbalového klubu\naž do splnenia uloženej povinnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v prvom rade správne\nuzavrel, že sa nejedná o vec správneho súdnictva a vec správne právne posúdil podľa § 15 zákona\nč. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinnom do 30.6.2016, t. j. v čase podania žaloby\nna príslušnom súde. Konajúci súd zároveň vyhodnotil predložené listinné dôkazy, najmä sporné\nrozhodnutia orgánov žalovaného a správne uzavrel, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať bolo\ndisciplinárne opatrenie mu bolo uložené v rozpore s internými predpismi žalovaného (disciplinárnym\nporiadkom žalovaného). Konštatoval okrem iného, že možnosť uloženia predmetného disciplinárneho\nopatrenia vyplýva z prílohy č. 2, článku 9 bod 1. disciplinárneho poriadku žalovaného a navyše\nžalobca nepreukázal, že by v čase uloženia disciplinárneho opatrenia bol vykonal rozhodnutie\norgánu žalovaného (rozhodcovský rozsudok č.XX/XX/RS), prípadne, že by bola príslušným orgánom\nodložená vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Žalobca navyše priznal, že povinnosť uloženú\nmu rozhodcovským rozsudkom splnil až po zamietnutí jeho odvolania odvolacou komisiou SFZ. Z\nuvedeného vyplynulo, že v čase uloženia disciplinárneho opatrenia existovali dôvody na jeho uloženie vo\nvzťahu k žalobcovi, pričom takúto možnosť predvídal samotný disciplinárny poriadok a preto nemožno\nprisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že uložené disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené za skutok,\nktorý nevykazuje znaky disciplinárneho previnenia a uložené disciplinárne opatrenie je neprimerané.\nOdvolací súd sa taktiež stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že disciplinárne opatrenie uložené\nžalobcovi nebolo v rozpore\ns internými predpismi žalovaného, čo zároveň vyplynulo\naj z rozhodnutia odvolacej komisie žalovaného. Rovnako bolo náležité aj právne posúdenie súdom\nprvej inštancie, keď na prejednávanú vec aplikoval najmä ustanovenia disciplinárneho poriadku (pozri\nnajmä body 14. až 17. a bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Záver prvoinštančného súdu,\nže zo sporných rozhodnutí disciplinárnej a odvolacej komisie žalovaného vyplýva, na základe akých\nkonkrétnych ustanovení disciplinárneho poriadku rozhodla a tieto rozhodnutia nemožno považovať za\nnezrozumiteľné a zmätočné, odvolací súd považuje rovnako za správny.\n13. Odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd opätovne nezaoberal, nakoľko\nv\nodvolaní zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie sú\nspôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine konštatácie bez podloženia relevantných\ndôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s právnymi\nzávermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani\noprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba\npreto, že nezodpovedajú predstavám odvolateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Odvolací súd má\nza to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje\nrozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a\nurčite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia,\nktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.\n14. Žalobca v odvolaní, v súvislosti s ústavným princípom právnej istoty, poukázal na závery rozhodnutia\nsúdu v obdobnej veci vedenej bývalým Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 50S/1/2014, v ktorej\nsúd v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.7.2025, č. k. 3Co/115/2023, žalobu\nzamietol a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov (prvoinštančného\ni odvolacieho) konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia odvolacieho súdu (pozri najmä body 29.\naž 34.) je, najmä v súvislosti s vecnou príslušnosťou zrejmé, že: „...Vzťah žalobcu a žalovaného v\nprejednávanom spore je preto súkromnoprávnym vzťahom, a preto aj spory alebo veci jeho sa týkajúce,\nsú súkromnoprávnymi, a prejednávajú a rozhodujú ich súdy v civilnom sporovom procese podľa § 3\nC.s.p. Nejde tak o vec patriacu do správneho súdnictva, o ktorej rozhoduje správny súd.“\n\n15. K námietke odvolateľa týkajúcej sa toho, že súd prvej inštancie nemal k dispozícii pri rozhodovaní\no veci disciplinárny spis, ale len akúsi jeho časť, či akési jeho „torzo,” odvolací súd uvádza, že\nrovnakú odvolaciu námietku žalobca použil aj v uvedenom konaní a v tejto súvislosti je žalobcovi\npotrebné pripomenúť aj totožné odôvodnenie odvolacieho súdu v obdobnej veci. Návrhom žalobcu\nna predloženie zažurnalizovaného originálu disciplinárneho spisu sa zaoberal prvoinštančný súdu aj v\nprejednávanom prípade s tým, že predloženie neúplného spisu žalovaným nemá na závery ohľadom\nzákonnosti postupu orgánov žalovaného žiaden vplyv a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia\nkomisií súd prvej inštancie posúdil ako vecne správne (neodporujúce príslušným športovo - právnym\npredpisom). Odvolací súd rovnako dodáva, že ani prípadné predloženie zažurnalizovaného úplného\noriginálu súvisiaceho spisového materiálu týkajúceho sa rozhodnutia žalovaného by nič nezmenilo na\nvyhodnotení odvolacích námietok žalobcu a tým na rozhodnutí odvolacieho súdu.\n16. Odvolanie musí byť odôvodnené niektorou vadou konania či rozhodnutia uvedenou\nv § 365\nods. 1 C.s.p. Nepostačuje však citácia zákonom uvedeného dôvodu, ale je potrebné ho identifikovať,\nt. j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalobcom uvedené\nodvolacie dôvody nie sú dostatočne identifikované a aj pre absenciu ich konkrétneho zdôvodnenia mal\nodvolací súd za to, že ani jeden z odvolacích dôvod uvedených žalobcom v jeho odvolaní podľa §\n365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. neboli naplnené. Nakoľko teda žalobca v odvolaní neprezentoval žiadne\nrelevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\npričom subjektívna nespokojnosť žalobcu s napadnutým rozsudkom nemôže byť sama osebe dôvodom\npre spochybnenie jeho vecnej správnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny podľa\n§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n17. Odvolací súd na dodáva, že odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej\npraxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec\nposúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové\nzistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s\nustanovením § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.\nNesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.\nTypovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z\nprednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,\neventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť\nzistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192, § 193\na § 205 C.s.p.\n18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného\nprávneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav (skutkové zistenie), pričom o aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny\npredpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.\n19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo\n[porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová\nproti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009,\nsp. zn. 5 M Cdo 8/2008].\n20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu nevzniesli žiadny\npresvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných\nstanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\n\npráva zo dňa 25.4.2002,\nč. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp.zn.\n5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nO výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n(§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení\ns\n§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "66S/1/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2936d71-7388-4d95-b2e4-66767863b956", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.2016.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/09 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea2fc1b-e954-4b5f-b50d-2363676a1a17"}, {"guid": "470482bc-60e0-4499-8eea-0dfcee8262d4:f8a9cd58-0ed6-43bb-af05-fc4fed3fb997", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/115/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/115/2023 z 7. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-08-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/470482bc-60e0-4499-8eea-0dfcee8262d4:f8a9cd58-0ed6-43bb-af05-fc4fed3fb997"}], "citovane_v": []}