{"guid": "c54db801-1dcb-4c21-8809-94b2e59744e2:76b3c334-e74e-4459-93c1-ae7b8a63877c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6", "spisova_znacka": "15Co/104/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/104/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 15Co/104/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6", "identifikacne_cislo": "1208223293", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 192/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a59ec4e5-8575-4b3b-aca9-1c879256dc50", "datum": "2026-06-03", "vztah": "porusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-6.odsek-3", "nazov": "§ 6 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b3c334-e74e-4459-93c1-ae7b8a63877c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/104/2025\n1208223293\n28. 01. 2026\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2026:1208223293.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: BPT LEASING,\na.s., IČO: 31 357 814, Bratislava, Drieňová č. 34, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Bratislava,\nRožňavská č. 2, proti žalovanému: Geodetický a kartografický ústav Bratislava, IČO: 17 316 219,\nBratislava, Chlumeckého č. 4, zastúpený spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska\nkancelária, IČO: 35 855 673, Bratislava, Tomášikova č. 28, za ktorú koná JUDr. Miroslav Bobák, o\nzaplatenie sumy 5.277,83 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 18. januára 2010, č.k. 18 C 271/2008-53,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 18. januára\n2010, č.k. 18 C 271/2008-53,\n- vo výroku, ktorým žalobu zamietol m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu\n5.277,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\n- vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 671,29\n€ k rukám právneho zástupcu Mgr. Q. X., advokáta, do troch dní, m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á\nv a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.1.2010, č.k. 18 C 271/2008-53, žalobu zamietol; uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 671,29 €, k rukám právneho\nzástupcu Mgr. Q. X., advokáta, do troch dní. Vychádzal zo žaloby zo dňa 13.11.2008, ktorou sa žalobca\nod žalovaného domáhal zaplatenia sumy 159.000,- Sk (5.277,83 €) titulom bezdôvodného obohatenia\n(plnenia bez právneho dôvodu)\na náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že\nžalovaný ako rozpočtová organizácia je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o\nslobodnom prístupe\nk informáciám a prevádzkuje informačný systém v zmysle\nustanovenia § 6 ods. 3 citovaného zákona, ku ktorému umožňuje prístup prostredníctvom internetovej\nstránky www.katasterportal.sk a podmieňuje ho zaplatením peňažného preddavku vo výške 100,- Sk na\njeho bankový účet. Žalovaný požaduje odplatu (zrazí si ju z preddavku) za vyhľadanie\na\nzobrazenie informácií v zmysle ním zverejneného cenníka. Má za to, že uvedený postup žalovaného je\nv rozpore s § 6 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\n2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyjadrením sporových strán, oboznámil sa s\nlistinnými dôkazmi relevantnými pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, pripojeným spisom Okresného\nsúdu Bratislava II sp.zn. 18 C 232/2007, ktorého súčasťou bol aj pripojený spis Okresného súdu\n\nBratislava II sp.zn. 45 C 241/2005 a zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný je právnickou osobou s\nprávnou formou ako rozpočtová organizácia, ktorý pre klientov zriadil a prevádzkuje informačný systém,\nku ktorému umožňuje prístup prostredníctvom internetovej stránky www.katasterportal.sk a za údaje\nz neho, o ktoré mal žalobca záujem, tento musel bankovým prevodom na účet žalovaného zaplatiť\npreddavky, inak by mu neboli poskytnuté. Z výpisov z účtu č. 20597 vyplýva, že v období od 13.11.2006\ndo 16.8.2007, uvedenou formou žalobca zaplatil žalovanému sumu 159.000,- Sk. Z pripojeného spisu\nsp.zn. 18 C 232/207 (ten istý predmet sporu z hľadiska práva) zistil, že Krajský súd\nv\nBratislave rozsudkom č.k. 4 Co 238/2008-51, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II tak, že\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2\nods. 1,\nods. 2, § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 21 ods. 1,\n§ 26 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,\n§ 11 ods.\n1, ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii účinný do 1.9.2007 a od 1.9.2007, dôvodiac\nnedôvodnosťou žaloby. Uviedol, že vzhľadom na charakter sporu\na vykonané\ndokazovanie bolo nesporné, že predmetná vec nie je zaujímavá skutkovo, ale právnym posúdením\npostavenia dvoch právnych predpisov samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Postupoval v intenciách\nrozhodnutia odvolacieho súdu a po preštudovaní zákona\nč. 215/1995 Z.z. a zákona č.\n211/2000 Z.z. sa stotožnil s právnym názorom, ktorý v konaní prezentoval žalovaný prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu, že ak zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje vo všeobecnosti podmienky, postup\na rozsah slobodného prístupu k informáciám, ustanovenie § 11 ods. 1, ods. 3 zákona č. 215/1995\nZ.z. (účinného do 1.9.2007) špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní určitého druhu informácií, a\nto informácií zo štátnej dokumentácie, je vzťahom zákona všeobecného a zákona špeciálneho, kde\nsa uplatňuje lex specialis derogat legi generali. Stotožnil sa taktiež s právnym názorom žalovaného\nprezentovaným jeho právnym zástupcom, podľa ktorého žalovaný ako rozpočtová organizácia zriadená\npodľa ustanovenia § 3 zákona č. 215/1995 Z.z., na základe tohto predpisu vykonáva svoju činnosť a\npodľa ustanovenia § 11 ods. 1, ods. 3 (účinného do 1.9.2007) spravuje štátnu dokumentáciu a zároveň je\npovinný poskytovať informácie zo štátnej dokumentácie za odplatu podľa osobitného predpisu. V danom\nprípade dospel k záveru, že žalovaný pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie\npostupoval správne, v súlade s ustanovením\n§ 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. (účinného do\n1.9.2007), ktorý špeciálne upravoval postup pri poskytovaní takýchto informácií a nepostupoval podľa\npríslušných ustanovení zákona\nč. 211/2000 Z.z. Zákonodarca až novelou zákona č. 215/1995\nZ.z. účinnou od 1.9.2007 zmenil ustanovenie § 11 ods. 3 uvedeného zákona tak, že spoplatňovanie za\nposkytovanie\na sprístupňovanie informácií zo štátnej dokumentácie sa nevzťahuje\nna informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra\nnehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa\nosobitného predpisu.\n3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 142 ods. 1\nO.s.p., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z.z. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 671,29 €, ktoré\npredstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,\nvyjadrenie k žalobnému návrhu, účasť na pojednávaní dňa 18.1.2010) po 181,- € za jeden úkon + 19\n% DPH, režijný paušál 2 x 6,95 € + 1 x 7,21 €.\n4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie má vady právneho a skutkového posúdenia. Zákon č. 215/1995 Z.z.\nupravuje dva spôsoby poskytovania informácií, a to buď podľa ustanovenia\n§ 21 vo forme súboru\núdajov (databáza), alebo podľa ustanovenia § 22 a § 69 ods. 3, ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z vo\nforme jednotlivých informácií na žiadosť. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám (ZSI) upravuje tretí, úplne odlišný spôsob poskytovania informácií, a to ich zverejnením\nna voľne prístupnej internetovej stránke. On neuhradil poplatok za poskytnutie informácií na žiadosť,\nale uhradil nezákonný poplatok za prezretie informácií zverejnených na internetovej stránke. Právna\nnorma vyjadrená\nv ustanovení § 6 ods. 3 ZSI a právne normy\nvyjadrené v ustanovení § 11 ods. 3, § 21, § 22 zákona č. 215/1995 Z.z. teda upravujú tri úplne\nodlišné spôsoby poskytovania informácií, preto si nekonkurujú. Aplikácia výkladovej zásady lex specialis\nderogati generali však prichádza do úvahy iba pri konkurujúcich si právnych normách. Ustanovenie §\n11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. sa zmieňujúce o spoplatnení\ninformácií, vzťahuje sa len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými v zákone č. 215/1995 Z.z.,\n\nnie v iných právnych predpisoch, napríklad ZSI. Citované ustanovenie zákona oprávňuje žalovaného\npožadovať za poskytnutie informácií akúsi „odplatu podľa osobitného predpisu,“ ktorým mal byť podľa\nodkazu pod čiarou zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Ide však o legislatívny nezmysel a obsolentnú\nprávnu normu, keďže zo zákona č. 18/1996 Z.z. nevyplýva žiadna povinnosť platiť akúkoľvek odplatu\nza čokoľvek a niet ani iného právneho predpisu, ktorý by ukladal povinnosť platiť žalovanému odplatu\nza ním poskytnuté informácie. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. je taktiež potrebné\nvykladať so zreteľom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému, že mu\npovinnosti budú ukladané iba zákonom. Keďže neexistuje zákon, ktorý by určoval v akej výške má\nžiadateľ platiť za poskytnutie informácií v režime zákona\nč. 215/1995 Z.z., alebo ktorý by aspoň\nsplnomocnil žalovaného určiť výšku odplaty svojim rozhodnutím, niet zákonnej opory pre požadovanie\nodplaty za informácie. Žalovaný ako orgán verejnej moci pritom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky môže konať výlučne na základe právnych predpisov, sám však normotvornú právomoc nemá\na už vôbec ju nemá vo vzťahu k poplatkom za poskytovanie informácií. Ďalej uviedol, že žalovaný počas\nkonania nevysvetlil ani nepreukázal akým spôsobom stanovil výšku požadovanej odplaty, keďže táto nie\nje určená žiadnym právnym predpisom, nepreukázal výšku nákladov na poskytovanie informácií a ich\npremietnutie do poplatku za prezretie informácií na internetovej stránke.\nV danom prípade\nnešlo o stanovenie ceny dohodou, ale táto bola jednostranne určená žalovaným, do úvahy prichádza\niba nákladové určenie výšky odplaty. Žalovaný potom v tejto časti neuniesol povinnosť tvrdenia a ani\ndôkazné bremeno. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. zo svojej pôsobnosti\nvylučuje osoby, ktoré sú oslobodené od platenia správnych poplatkov. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 145/1995 Z.z. je od správnych poplatkov oslobodené získavanie informácií podľa\nZSI. Pri získavaní informácií prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným, ktorá má\njednoznačne charakter internetovej stránky v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 ZSI, sa teda aj na neho\nvzťahuje vecné oslobodenie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 145/1995 Z.z., z dôvodu\nktorého od neho nie je možné požadovať poplatok v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona\nč.\n215/1995 Z.z. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je právnym predpisom, ktorý\nv\nsúlade s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje medze ústavného práva na informácie\ngarantovaného čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Východiskom pri posudzovaní oprávnenia žiadateľa\nzískať prístup k informáciám preto v súlade s čl. 26 ods. 4 a čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky musí byť zásada čo nie je tajné, je verejné. Odmietnuť sprístupnenie informácií je možné iba\nv prípade, ak je v konkrétnom prípade nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v\nzáujme ochrany niektorého z dôležitých záujmov uvedených\nv ustanovení § 26 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, t. j. práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia\nalebo mravnosti. Spoplatnenie internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným nebolo v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné pre ochranu žiadneho z týchto záujmov. Keďže v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky je povinnosťou postupovať pri výklade a uplatňovaní zákonov ústavne konformným\nspôsobom, nie je možné obmedziť pristúp k informáciám z dôvodu nezaplatenia poplatku, tak ako to\nrobil žalovaný. Neskoršia novela zákona č. 215/1995 Z.z., ktorou bolo explicitne určené, že informácie z\ninformačného systému prevádzkovaného žalovaným sa zverejňujú (teda nie poskytujú vo forme „súboru\núdajov,“ ako to upravuje ustanovenie § 21 zákona\nč. 215/1995\nZ.z.) na jeho internetovej stránke bezplatne, nemôže byť vykladaná ako potvrdzujúca predchádzajúcu\nexistenciu povinnosti hradiť poplatok za zobrazenie zverejnených informácií. Aj pred novelizáciou\nzákona č. 215/1995 Z.z. účinnou od 1.9.2007 právny poriadok garantoval právo na bezplatné získanie\ninformácií zverejnených na internetovej stránke prevádzkovanej žalovaným a neukladal povinnosť platiť\nodplatu. Neskoršie legislatívne potvrdenie predchádzajúceho právneho stavu skôr možno chápať ako\nprejav snahy zákonodarnej moci prinútiť žalovaného postupovať v súlade so ZSI, určite však nemá za\nnásledok akceptáciu predchádzajúceho protiprávneho konania žalovaného. Namietal, že žalovanému\nnemala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, nakoľko udelenie plnomocenstva advokátovi\nbolo z jeho strany neúčelné a nadbytočné. Žalovaný disponuje vlastným právnym oddelením, v ktorom\npôsobia právnici dostatočné fundovaný v oblasti právnych predpisov na úseku kartografie a katastra,\ndo ktorých pracovnej náplne patrí tiež zastupovanie žalovaného na súde. Žalovaný ako rozpočtová\norganizácia zriadená Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, môže tiež využiť\nodborné kapacity svojho zriaďovateľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R ČR č. 873/2001.\nOdvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť;\nžiadal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom stanovisku\nprezentovanom vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.3.2009, pričom sa stotožnil s právnym posúdením veci\n\nsúdom prvej inštancie, podľa ktorého pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie\npostupoval správne, keď tieto informácie poskytoval\nv súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (účinný do 1.9.2007), ako zákona špeciálneho a nie podľa\nustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ako zákona generálneho.\nOpätovne zdôraznil, že kým zákon\nč. 211/2000 Z.z. upravuje vo všeobecnosti\npodmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám, ustanovenie § 11 ods.\n1, ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. (účinný do 1.9.2007) špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní\nurčitého druhu informácií, a to informácií zo štátnej dokumentácie. Prvoinštančný súd si dal pripojiť spis\nKrajského súdu v Bratislave, č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 4 Co 238/2008, pričom\nchce poukázať na skutočnosť, že aj iný senát Krajského súdu v Bratislave v právne a skutkovo obdobnej\nveci vedenej pod sp.zn. 2 Cob 16/2009 sa stotožnil s tým, že on pri odplatnom poskytovaní informácií\nzo štátnej dokumentácie postupoval správne, keď tieto informácie poskytoval\nv súlade\ns ustanovením § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. (účinný do 1.9.2007), ako zákona špeciálneho a\nnie podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., ako zákona generálneho. Odvolaciemu súdu navrhol\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu; žiadal náhradu trov konania.\n6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.4.2012, č.k. 7 Co 253/2010-87, napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo veci potvrdil; vo výroku o trovách konania ho zmenil tak, že žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal; žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania; pripustil vo\nveci dovolanie. V odôvodnení konštatoval, že pre správne právne posúdenie veci je potrebné ustáliť\nvzájomný vzťah dvoch zákonov, a to zákona\nč. 211/2000 Z.z. a zákona č. 215/1995\nZ.z.. Z tohto hľadiska je dôležité, že ide o zákony, ktoré predmetom svojej úpravy nie sú totožné (druh a\nrozsah informácií) a ich vzťah možno vyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Z toho dôvodu zákon č.\n211/2000 Z.z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z., ktoré\nustanovovalo, že informácie zo štátnej dokumentácie sa vo všeobecnosti poskytovali a sprístupňovali\nza odplatu. Bezodplatnosť získavania uvedeného konkrétneho druhu informácií, t. j. informácií zo\nštátnej dokumentácie, sprístupňovaných prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému\nkatastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni, bola zavedená až novelou zákona č.\n215/1995 Z.z., účinnou od 1.9.2007. Na základe platnej právnej úpravy účinnej v rozhodnom období, bol\nžalovaný oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie z „dokumentácie,“ podľa ním zverejneného\ncenníka vypracovaného podľa pravidiel pri tvorbe cien za výkon rozpočtových organizácií, ktoré určuje\nzákon o cenách. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že spoplatňovanie informácií podľa\nustanovenia § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. sa vzťahuje len na poskytovanie\ninformácií spôsobmi upravenými týmto zákonom. Nech by právo na poskytnutie informácií vyplývalo z\nakéhokoľvek zákona a išlo by o informácie zo štátnej dokumentácie, odplata za informácie by sa stále\nriadila v tom čase účinnou právnou úpravou. Súhlasil so žalobcom, že zákon č. 526/1990 Zb. o cenách\nnerieši otázku určenia výšky odplaty za poskytovanie informácií, ide však o všeobecný predpis, ktorý\nurčuje pravidlá tvorby cien. Táto námietka žalobcu je však právne irelevantná s ohľadom na posúdenie\notázky oprávnenosti požadovania odplaty žalovaným za informácie zo štátnej dokumentácie. V tejto\nsúvislosti poukázal aj na Smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 17.11.2003 o\nopakovanom používaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie poskytovania\ninformácií. Naopak v bode 14. pripúšťa za poskytovanie informácií vyberanie poplatkov, ktoré by však\nnemali presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov, spolu s\nprimeranou návratnosťou investícií. Nákladová návratnosť, spolu s primeranou návratnosťou investícií\nv súlade\ns platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie\nnákladov príslušného subjektu verejného sektora, predstavuje hornú hranicu poplatkov. Súčasťou bodu\n14. Smernice je aj výzva členských štátov, aby podporovali subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní\ndokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov.\nK námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal skutočné náklady na ním prevádzkovanú internetovú\nstránku (katastrálny portál), poukázal na to, že informácie verejne prístupné na katastrálnom portáli\nboli do 31.8.2007 poskytované za odplatu podľa cenníka, ktorý bol na internetovej stránke žalovaného\nzverejnený. Keďže ide o určitý druh správneho poplatku, nie je možné v tomto konaní preskúmavať\nopodstatnenosť výšky poplatkov (odplaty) z hľadiska vyššie uvedených kritérií. Dodal, že na odvolacom\npojednávaní konanom dňa 21.2.2012 právny zástupca žalobcu pre prípad, že odvolací súd napadnutý\nrozsudok potvrdí, navrhol pripustiť vo veci dovolanie v záujme vyriešenia právnej otázky spoplatňovania\ninformácií získavaných z informačného systému Geodézie, kartografie a katastra prostredníctvom\ninternetovej stránky, tzv. katastrálneho portálu, v období pred 1.9.2007. Vo svojom rozhodnutí vyslovil\nprávny názor k spornej otázke poskytovania informácií\nz katastrálneho portálu\n\nza odplatu v období pred novelou zákona č. 215/1995 Z.z., účinnou od 1.9.2007. Právna úprava tejto\nspornej otázky, a to aj v súvislostiach, na ktoré v konaní žalobca poukazoval, pripúšťa však nejednotný\nvýklad, čomu nasvedčuje aj rozdielna rozhodovacia činnosť súdov v identických veciach, len s rozdielnou\nvýškou uplatňovanej pohľadávky\na rôznymi žalobcami. Pripustil preto podľa ustanovenia\n§ 238 ods. 3 O.s.p. vo veci dovolanie, nakoľko podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke\nzásadného významu.\n7. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Co 253/2010-87, zo dňa 24.4.2012, podal žalobca\ndovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.5.2016, sp.zn. 1 Cdo 273/2012,\nzrušil uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného, konštatoval, že nie je povolaný,\naby vlastnou interpretáciou objasňoval obsah a význam odvolacím súdom nastolenej dovolacej otázky.\nV prejednávanej veci je obsahom spisu doložené, že odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia len\nkonštatuje „Dovolanie vo veci je prípustné“ a v odôvodnení uvádza „...právny zástupca žalobcu pre\nprípad, že odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, navrhol pripustiť dovolanie, v záujme vyriešenia\nprávnej otázky spoplatňovania informácií získavaných z informačného systému Geogézie, kartografie a\nkatastra prostredníctvom internetovej stránky, tzv. katastrálneho portálu, v období pred 1.9.2007“ (strana\n8), pričom otázku zaplatenia správneho poplatku za sprístupnenie informácií z katastrálneho portálu\nvôbec nekonkretizoval. V okolnostiach daného prípadu ani následnú argumentáciu odvolacieho súdu vo\nvzťahu k nejednotnému výkladu a rozdielnej rozhodovacej činnosti nemohol dovolací súd akceptovať,\npretože procesné okolnosti prípadu si vyžadovali, aby odvolací súd v záujme poskytnutia súdnej ochrany\npožadovanej kvalite dal meritórnu odpoveď na všetky námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, aby bol naplnený princíp spravodlivosti, a to aj s\nohľadom na dôsledky vyplývajúce z jeho meritórneho výroku a tým aj následnej nemožnosti posúdiť, či\ndovolateľom namietaná nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom sa týka tej právnej otázky,\nso zreteľom na ktorú bolo dovolanie pripustené. V súvislosti s tým ďalej uviedol, že na naplnenie\npožiadavky zásadného právneho významu je potrebné aj to, aby dovolacia otázka nevybočovala z\nrámca podstatného pre rozhodnutie v konkrétnej veci, teda aby právne posúdenie dovolacej otázky\nnebola len teoretickou úvahou súdu nemajúcou žiadny vplyv na konečné rozhodnutie. So zreteľom na to\nnemožno dospieť k jednoznačnému záveru, čo odvolací súd pripustenou dovolacou otázkou sledoval.\nOprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania nemá odvolací súd kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej\núvahy jeho voľnú úvahu zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia z právnej\nstránky, avšak vždy v konkrétnej veci, v ktorej sám dôsledne sa nastolenou otázkou zaoberal. Odvolací\nsúd tým, ako vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku, znemožnil preskúmanie správnosti\nriešenia právnej otázky zásadného významu, ktorú má pri pripúšťaní dovolania na mysli. So zreteľom\nna nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v tejto časti neprichádzalo preto v dovolacom konaní do úvahy\nžiadne iné rozhodnutie, len zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci tomuto\nsúdu na ďalšie konanie.\n8. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci dovolacím súdom, rozhodol rozsudkom\n(v\nporadí druhom) zo dňa 17.9.2019, č.k. 14 Co 369/2016-133 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava\nII zo dňa 18.1.2010, č.k. 18 C 271/2008-53, v celom rozsahu potvrdil; žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu; v odôvodnení rozhodnutia, okrem\niného dôvodil tým, že pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné ustáliť vzájomný vzťah dvoch\nzákonov, a to zákon č. 211/2000 Z.z. a zákon\nč. 215/1995 Z.z. Ide o zákony, ktoré\npredmetom svojej úpravy nie sú totožné pokiaľ sa týka druhu a rozsahu informácií a ich vzťah možno\nvyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Preto zákon č. 211/2000 Z.z. nemá derogačné účinky vo\nvzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z., ktoré ustanovilo, že informácie zo štátnej\ndokumentácie sa poskytovali a sprístupňovali za odplatu. Bezodplatnosť získavania konkrétneho druhu\ninformácií zo štátnej dokumentácie, ktoré boli sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu\nz informačného systému katastra nehnuteľností, spravovaný na centrálnej úrovni, bola zavedená až\nnovelou zákona č. 215/1995 Z.z., ktorá bola účinná od 1.9.2007. Preto na základe platnej právnej\núpravy účinnej v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie\nz „dokumentácie“ podľa ním zverejneného cenníka vypracovaného podľa pravidiel pri tvorbe cien za\nvýkon rozpočtovej organizácie, ktorý určuje zákon o cenách. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol,\nže sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že spoplatňovanie informácií podľa ustanovenia § 11\nods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými týmto\nzákonom. Pokiaľ sa týka práva na poskytnutie informácií a toto právo by vyplývalo z akéhokoľvek zákona\n\na išlo by o informácie zo štátnej dokumentácie, odplata za informácie by sa riadila v tom čase účinnou\nprávnou úpravou (ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. účinný do 31.8.2007). Opätovne\npoukázal na smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo dňa 17.11.2003 o opakovanom\npoužívaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie poskytovania informácií. K\nďalšej námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal skutočné náklady na ním prevádzkovanú internetovú\nstránku (katastrálny portál) mal za to, že informácie verejne prístupné na katastrálnom portáli boli\ndo 31.8.2007 poskytované za odplatu podľa cenníka, ktorý bol na internetovej stránke žalovaného\nzverejnený. Ide o určitý druh správneho poplatku a tak v tomto konaní nie je možné preskúmavať\nopodstatnenosť výšky poplatkov, resp. odplaty s poukazom na vyššie uvedené kritériá. Ďalej poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2017, sp.zn. 1 Obdo 30/2010, ktorým\ndovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v identickej veci odmietol a v odôvodnení\nsvojho uznesenia uviedol, že sa nestotožňuje s argumentom dovolateľa, ktorý uvádza tiež žalobca\naj\nv tejto právnej veci vo svojom odvolaní (i v dovolaní): „Pokiaľ ustanovenie § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. oprávňuje žalovaného požadovať za sprístupnenie informácií akúsi odplatu podľa\nosobitného predpisu, ktorým mal byť podľa odkazu pod čiarou zákon č. 18/1996 Z.z.\no cenách, ide\no legislatívny nezmysel a obsolentnú právnu normu.“ Rovnako nemožno podľa názoru najvyššieho súdu\ndôvodne odvolaciemu súdu vytýkať, že sa nestotožnil a nevysporiadal s mienkou dovolateľa, že „novela\nzák. č. 215/1995 Z.z. účinná od 1.9.2007 je legislatívnym potvrdením predchádzajúceho právneho stavu\na treba ho chápať ako prejav zákonodarnej moci prinútiť žalovaného postupovať v súlade so ZSI, určite\nvšak nemá za následok akceptáciu predchádzajúceho protiprávneho konania žalovaného.“\n9. Voči uvedenému druhému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.3.2022, sp.zn.\n1 Cdo 84/2020,\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.9.2019, č.k.\n14 Co\n369/2016-133 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V závere odôvodnenia uvedeného uznesenia Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky konštatoval, že právny záver odvolacieho súdu ohľadom toho, že na základe\nplatnej a účinnej právnej úpravy v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať od žalobcu\nodplatu za informácie sprístupňované žalobcovi\nz internetovej stránky www.katasterportal.sk\n<http://www.katasterportal.sk> podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995\nZ.z. v znení účinnom do 31.8.2007, nie je správny.\n10. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci dovolacím súdom, rozhodol rozsudkom\n(v\nporadí treťom) zo dňa 26.10.2022, č.k. 15 Co 79/2022-254 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava\nII zo dňa 18.1.2010, č.k. 18 C 271/2008-53, vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdil; vo výroku,\nktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 671,29 € k rukám\nprávneho zástupcu Mgr. Q. X., advokáta do troch dní, zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %;\nII. žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %;\nIII. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol,\nže sa stotožnil s názorom dovolacieho súdu uvedeným v jeho uznesení zo dňa 30.3.2022, sp.zn. 1\nCdo 84/2020, že zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám je potrebné považovať za dva samostatné, na sebe nezávislé právne predpisy,\nkeď vzťah subsidiarity medzi nimi nie je ani v jednom z nich legislatívne vyjadrený. Oba zákony upravujú\nsamostatné, na sebe nezávislé a rozdielne spôsoby poskytovania informácií. V uvedenom uznesení\ndovolací súd ďalej uviedol, že právny záver odvolacieho súdu ohľadom toho, že na základe platnej a\núčinnej právnej úpravy v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať od žalobcu odplatu za\ninformácie sprístupňované žalobcovi\nz internetovej stránky www.katasterportal.sk\npodľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007\nnie je správny a pre správne právne posúdenie nastolenej právnej otázky je potrebné skúmať, či\nžalovaný postupoval správne, ak za informácie (resp. za prístup k informáciám) z informačného systému\nkatastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným\nwww.katasterportal.sk požadoval v prejednávanej veci odplatu podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona\nč. 215/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia tak žalovaný\nmohol urobiť len za poskytnutie informácií zo štátnej dokumentácie s odkazom na ustanovenie § 11\nods. 1 zákona č. 215/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007, ktoré upravuje čo sa rozumie štátnou\ndokumentáciou s tým, že spôsoby poskytnutia informácií zo štátnej dokumentácie sú upravené v\nustanoveniach § 21, § 22 zákona č. 215/1995 Z.z, ale poskytovanie informácií\nz\nkatastrálneho operátu upravuje podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 215/1995 Z.z. v znení účinnom\n\ndo 31.8.2007 osobitný predpis; aj keď poznámka pod čiarou odkazuje len na zákon\nč.\n162/1995 Z.z., uvedené neznamená, že týmto zákonom nemôže byť aj iný právny predpis,\na\nto zákon č. 211/2000 Z.z. Rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu, sa chcel uvedeným zaoberať,\nteda či žalovaný postupoval správne, ak za informácie, resp. za prístup k informáciám z informačného\nsystému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky ním prevádzkovanej\n(www.katasterportal.sk) požadoval v prejednávanej veci od žalobcu odplatu, avšak nemohol, keďže\nžalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli podkladom na preskúmanie oprávnenosti jeho\nžaloby s odkazom na body 12. a 13. odôvodnenia tohto rozsudku, pretože žalobca netvrdil v žalobe aké\nkonkrétne informácie požadoval od žalovaného prostredníctvom jeho internetovej stránky a tak nebolo\nmožné posúdiť, či plnenie žalobcu žalovanému naplnilo znaky bezdôvodného obohatenia plnením bez\nprávneho dôvodu, ako tvrdil v žalobe a potom už ani nemal možnosť zaoberať sa odvolacími dôvodmi\nžalobcu. Dal do pozornosti, že v obdobnej právnej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo\ndňa 11.11.2009, č.k. 4 Co 238/2008-51 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2008, č.k. 8 C\n232/2007-38, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.923,- Sk s príslušenstvom\na náhradu trov konania, vo zvyšku žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy 77,- Sk konanie zastavil,\nv napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol (žaloba, tak ako aj v tejto veci, bola\niba všeobecná, bez uvedenia rozhodujúcich skutočností pre posúdenie nároku žalobcu) s odkazom na\nčl. 2 ods. 1 C.s.p.\n11. Voči uvedenému tretiemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca dovolanie. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.3.2025, sp.zn.\n1 Cdo 48/2023 v spojení\ns opravným uznesením zo dňa 28.5.2025, sp.zn. 1 Cdo 48/2023, zrušil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 26.10.2022, č.k. 15 Co 79/2022-254 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom dôvodil,\nže v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 84/2020 a ktorým dovolací\nsúd vyslovil právny názor na otázku, či informácie z informačného systému katastra nehnuteľností\nposkytované prostredníctvom internetovej stránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk\npodliehajú (resp.\nv rozhodnom čase podliehali) spoplatneniu. Dovolací súd dospel\nk záveru, že nepodliehajú spoplatneniu (podrobne pozri bod 16. a 17. rozhodnutia dovolacieho súdu\n1 Cdo 84/2020). Ďalej konštatoval, že záver odvolacieho súdu ohľadom toho, že žalobca v danej veci\nneopísal v žalobe rozhodujúce skutočnosti takým spôsobom, z ktorých by bolo možné jednoznačne\nindividualizovať ním uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451\nods.\n1 Občianskeho zákonníka neobstojí. Pre rozhodnutie vo veci je totiž rozhodujúca tá skutočnosť, či v\nrozhodnom období od 13.11.2006 do 16.8.2007 zaplatil bez právneho dôvodu sumu 159.000,- Sk. Pre\nrozhodnutie vo veci teda nebolo vôbec potrebné zisťovať, za aký úkon žalovaný peniaze z účtu žalobcu\nbezdôvodne získal. Iba žalovaný by mohol namietať výšku bezdôvodného obohatenia, pričom by musel\nkonkretizovať položky, za ktoré mu platba od žalobcu ako poplatok patrila.\n12. Odvolací súd, po opätovnom vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, preskúmal vec,\nsúc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1\nCivilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli\nsplnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, nakoľko nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem\n(§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2026; o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§\n378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,\n§ 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,\nktorým bola žaloba zamietnutá, zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 5.227,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n13. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli\nnajavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2\nveta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej\ninštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná\nzásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.).\n14. Žalobca sa žalobou doručeniu súdu prvej inštancie dňa 13.11.2008 domáhal od žalovaného\nzaplatenia sumy 159.000,- Sk (5.277,83 €) titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu\n\nodôvodnil tým, že v období od 13.11.2006 do 16.8.2007 uhradil bankovým prevodom na účet žalovaného\npreddavky v celkovej výške 159.000,- Sk. Informácie, ktoré zverejňuje žalovaný, ktorý je ako rozpočtová\norganizácia povinnou osobou podľa § 2\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o\nslobodnom prístupe k informáciám a prevádzkuje informačný systém v zmysle § 6 ods. 3 uvedeného\nzákona, ku ktorému umožňuje prístup prostredníctvom internetovej stránky www.katasterportal.sk\n<http://www.katasterportal.sk>., sú informáciami, ku ktorým nie je podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o\nkatastri nehnuteľností, ani podľa iného právneho predpisu, obmedzený prístup. Žalovaný protiprávne\npodmieňoval prístup na túto stránku zaplatením finančnej úhrady, preddavku vo výške 100,- Sk na\njeho bankový účet, teda odplatu podľa ním zverejneného cenníka, avšak takáto úhrada je plnením bez\nprávneho dôvodu.\n15. Odvolací súd má zhodne s právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa\n30.3.2022, sp.zn. 1 Cdo 84/2020 za to, že zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii\na\nkartografii a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám je potrebné považovať za dva\nsamostatné, na sebe nezávislé právne predpisy, keď vzťah subsidiarity medzi nimi nie je ani v jednom\nz nich legislatívne vyjadrený. Oba zákony upravujú samostatné, na sebe nezávislé a rozdielne spôsoby\nposkytovania informácií. V uvedenom uznesení dovolací súd ďalej uviedol, že právny záver odvolacieho\nsúdu ohľadom toho, že na základe platnej\na účinnej právnej úpravy v rozhodnom\nobdobí bol žalovaný oprávnený požadovať od žalobcu odplatu za informácie sprístupňované žalobcovi\nz internetovej stránky www.katasterportal.sk podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z.\nv znení účinnom do 31.8.2007, nie je správny a pre správne právne posúdenie nastolenej právnej\notázky je potrebné skúmať, či žalovaný postupoval správne, ak za informácie (resp. za prístup k\ninformáciám) z informačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej\nstránky prevádzkovanej žalovaným www.katasterportal.sk požadoval v prejednávanej veci odplatu podľa\nustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 215/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007. Vychádzajúc z\nuvedeného ustanovenia tak žalovaný mohol urobiť len za poskytnutie informácií zo štátnej dokumentácie\ns odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007, ktoré\nupravuje čo sa rozumie štátnou dokumentáciou s tým, že spôsoby poskytnutia informácií zo štátnej\ndokumentácie sú upravené v ustanoveniach § 21, § 22 zákona č. 215/1995 Z.z., ale poskytovanie\ninformácií z katastrálneho operátu upravuje podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 215/1995 Z.z. v\nznení účinnom do 31.8.2007 osobitný predpis; aj keď poznámka pod čiarou odkazuje len na zákon č.\n162/1995 Z.z., uvedené neznamená, že týmto zákonom nemôže byť aj iný právny predpis, a to zákon\nč. 211/2000 Z.z.\n16. Vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcich uzneseniach zo dňa\n30.3.2022, sp.zn. 1 Cdo 84/2020 a zo dňa 26.3.2025, sp.zn. 1 Cdo 48/2023, dospel odvolací súd, na\nrozdiel od právneho záveru prvoinštančného súdu uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,\nk záveru, že žalovaný v období od 13.11.2006 do 16.8.2007 požadoval od žalobcu zaplatenie poplatku\nza prístup k informáciám z informačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom\ninternetovej stránky ním prevádzkovanej (www.katasterportal.sk) bez právneho dôvodu, keďže takéto\ninformácie nepodliehali v rozhodnom čase spoplatneniu. V konaní bolo preukázané, že žalobca v\nrozhodnom období (od 13.11.2006 do 16.8.2007) zaplatil sumu 159.000,- Sk (5.277,83 €), ktorú výšku\nžalovaný nenamietal a ani nekonkretizoval položky, za ktoré mu poplatok od žalobcu patril.\n17. Odvolací súd poukazuje na to, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie\nvydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného\nobohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne\nobohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil,\nktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie\nbezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor\nkoho bol získaný, nemožno zistiť (pozri § 456). Medzi jednu z foriem bezdôvodného obohatenia patrí\nmajetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku\nnebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä\nzmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.\n18. V danom prípade nemal žalovaný právny dôvod na zaplatenie poplatku za prístup k informáciám z\ninformačného systému katastra nehnuteľností poskytované prostredníctvom internetovej stránky, ktorú\nprevádzkoval, nakoľko na to nemal žiadny zákonný dôvod s poukazom na bod 15. odôvodnenia tohto\nrozhodnutia. Na základe všetkých uvedených skutočností mal potom odvolací súd za to, že tvrdenia\n\nžalobcu v jeho odvolaní o tom, že uhradil nezákonný poplatok za prevzatie informácií zverejnených na\ninternetovej stránke žalovaného, sú dôvodné.\n19.1. Po poslednom rozhodnutí dovolacieho súdu žalovaný v podaní zo dňa 24.11.2025 namietol svoju\npasívnu vecnú legitimáciu. Uviedol, že medzi ním a žalobcom nevznikol súkromnoprávny záväzkový\nvzťah, ide o vzťah verejnoprávny. Pre verejné právo je príznačná kogentná právna úprava, ktorá zároveň\nohraničuje činnosť verejnej moci a táto môže byť vykonávaná len na základe a v medziach zákona,\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda bez ohľadu na to, či by informácie poskytoval v zmysle zákona č.\n215/1995 Z.z. o geodézii\na kartografii alebo v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám, odplatne alebo bezodplatne, vždy by išlo o konanie upravené zákonom,\nz ktorého by mohol vzniknúť iba verejnoprávny právny vzťah medzi žalobcom a ním. Ustanovenia\nObčianskeho zákonníka nemožno aplikovať na vzťahy založené na predpisoch administratívneho\n(správneho) práva, a to ani v tých prípadoch, keď obsah administratívnych vzťahov napodobňuje niektoré\nobčianskoprávne vzťahy. Dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n27.9.2000, sp.zn. 2 Cdo 46/2000 a zo dňa 24.1.2010, sp. zn. 3Cdo/58/2009. Ďalej konštatoval, že právna\núprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne vzťahy, okrem prípadu,\nže určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Na základe ustanovení\nzákona o bezdôvodnom obohatení nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je daná na základe\nosobitného ustanovenia zákona alebo inej právnej povinnosti (R 26/1975). V zhode s tým judikatúra\nrozlišuje medzi nárokmi z bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka a nárokmi, keď\nje povinnosť plniť daná na základe osobitného ustanovenia zákona. Bezdôvodným obohatením nie je\nnapríklad nárok ručiteľa proti dlžníkovi podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka alebo plnenie\ninej právnej povinnosti. Takisto nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je nárok nositeľa\nnemocenského poistenia na vrátenie preplatku, ku ktorému došlo na dávkach z tohto poistenia. Nejde o\nobčianskoprávny nárok a nemožno ho uplatňovať v občianskom súdnom konaní (R 26/1954, R 51/1965,\nR 30/1972). Pre verejnoprávne vzťahy sa úprava bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku\nnemôže uplatniť. Má za to, že žalobca by sa mohol v predmetnom prípade iba domáhať náhrady škody\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o\nzmene niektorých zákonov. V ďalšom podaní zo dňa 30.12.2025 žalovaný poukázal aj na ustanovenie §\n22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ale neobsahuje a nerieši\núplne všetky podrobnosti tohto postupu a v prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobode informácií\nupravená, povinná osoba i žiadateľ sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb.). Dal do pozornosti aj ustanovenia § 244 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej O.s.p.), keďže žaloba bola podaná za jeho účinnosti.\n19.2. Odvolací súd sa nestotožnil s uvedeným tvrdením žalovaného, že nie je pasívne vecne\nlegitimovaný v danom spore, pretože v prejednávanom prípade sa domáha žalobca zaplatenia\nžalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Žalobca zaplatil\nžalovanému v rozhodnom období poplatok za prístup k informáciám z tzv. katasterportálu, ktorý\nprevádzkoval žalovaný, ktorý ale na to nemal právny dôvod. Žalobca sa potom správne domáha v\ncivilnom konaní, vrátenia tohto poplatku od žalovaného. Ide teda o súkromnoprávny spor (§ 3 C.s.p.),\nnie o spor, ktorý spadá do oblasti verejnej správy. Odvolací súd poukazuje na to, že vecná legitimácia\nvyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo\nneúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu.\nSporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú\nlegitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu.\nSúd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom vo všeobecnosti ide\nv tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti alebo oprávnenia o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom\nvýlučným. O takomto nedostatku žaloby, vedúcej v konečnom dôsledku k jej zamietnutiu, resp. o spôsobe\nodstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle § 160 ods. 1 C.s.p. (§ 5 O.s.p.)\npredovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie strán sporu len o ich\nprocesných právach a povinnostiach, pričom so žiadnych ustanovení Civilného sporového poriadku, ani\nObčianskeho súdneho poriadku (konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nebolo\nmožné a nie je možné vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že žalovaný označený v žalobe nie\nje v spore pasívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie\no procesných právach a\npovinnostiach, ale už poučením hmotnoprávnym, ktoré nie je oprávnený ani povinný súd poskytnúť (R\n\n38/94). V danej veci je žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorej v konaní ide, z dôvodu\nktorého pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na\nzrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa 30.3.2022, sp.zn. 1 Cdo 84/2020\na zo dňa 26.3.2025, sp.zn. 1 Cdo 48/2023), v ktorých sám dôvodil, že predmetom súdneho konania je\nvydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vrátenie platieb,\nktoré žalobca poskytol žalovanému bez právneho dôvodu, pričom nevytkol súdom nižších inštancií, že\nby išlo o verejnoprávny vzťah, ako sa mylne domnieva žalovaný.\n20. Odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade\ntrov konania tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech (odvolací\nsúd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu vyhovel), priznal podľa § 255 ods. 1,\n§ 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože odvolací rozhodoval\nvo veci už za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ktorého rozhodovanie o náhrade trov\nkonania má dve samostatné fázy (§ 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.); prvou je rozhodovanie o nároku na\nnáhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou\nfázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov\nkonania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci. Vzhľadom k spôsobu rozhodnutia\nodvolacieho súdu v merite veci sa odvolací súd už nezaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného vo vzťahu\nk výroku\no náhrade trov konania.\n21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacích konaniach plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v\ndovolacích konaniach, odvolací súd mu priznal podľa § 453 ods. 1, § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 C.s.p. aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262\nods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 192/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a59ec4e5-8575-4b3b-aca9-1c879256dc50", "datum": "2026-06-03", "vztah": "porusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/271/2008", "guid": "8c445098-0c9c-4daf-8efc-977b73f99031:6773ff94-ba43-4c44-aa75-8ecd1df44de3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "bc433708-e4ef-4033-8bc3-e5b52939cda4:a8575dcc-9905-423a-bc52-f0ddeb18ebf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/79/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/79/2022 z 19. 4. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc433708-e4ef-4033-8bc3-e5b52939cda4:a8575dcc-9905-423a-bc52-f0ddeb18ebf9"}, {"guid": "0891d627-87e9-4101-8823-7d48739c03e0:4a6df66a-4fe3-4f2c-bce0-4ffaaa8c2b18", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6115216340.1", "spisova_znacka": "14Co/369/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/369/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6115216340.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a59ec4e5-8575-4b3b-aca9-1c879256dc50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.192.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.192.2026.2"}]}