{"guid": "599bef57-d0bf-4816-9627-bf7218a7ca20:414d1c6f-4a47-4d92-b8df-2329f0c15ad2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6", "spisova_znacka": "3Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/21/2025 z 16. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2026, sp. zn. 3Co/21/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6", "identifikacne_cislo": "1199899381", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "Zodpovednosť za škodu", "Zmluva o dielo", "Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/414d1c6f-4a47-4d92-b8df-2329f0c15ad2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/21/2025\n1199899381\n16. 04. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:1199899381.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Ing. Jozef Bartek AQUATING\nTRNAVA EKOLOGICKÉ STAVBY, IČO: 17 543 720, Malženice 310, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom,\nadvokátom so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: M.. W. M., G.Q.. XX.XX.XXXX, E. K. W. X,\nK., zast. HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36 364 606, Nám. M. Benku 2, Bratislava, o zaplatenie 8.885,89\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 07.11.2024, č. k. B1-22C/53/1999-1141, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.\n\np o t v r d z u j e.\n\nII. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti m e n í tak, že žalovaná\nje povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.809,56 eur a úrok z omeškania vo výške\n17,6 % ročne\nzo sumy 8.885,89 eur od 13.10.1997 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku\na vo zvyšnej zamietajúcej časti výrok II. p o t v r d z u j e.\nIII. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 5.076,33 eur (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil,\nže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (výrok III.).\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 60, § 137 písm. a), § 391 ods. 2, § 470 zák. č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 zák. č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dielo,\n§ 470 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu smrti manžela žalovanej,\n§ 263 ods. 1, § 324\nods. 1, 3, § 428, § 436, § 437, § 536, § 537, § 554, § 562, § 564 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dielo (ďalej len „OBZ“) a vykonané dokazovanie\nodôvodnil tým, že žalovaná je v spore pasívne vecne legitimovaná len v časti nároku 5.076,33 eur,\nktorý vyhodnotil voči nej ako dôvodný. Úvodom poukázal na to, že sa jedná o v poradí druhé meritórne\nrozhodnutie vo veci, keď prvý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol,\nbol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2019, č. k. 3Co/209/2018-911 zrušený a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol, že zistený\nskutkový stav neposudzoval aj podľa ustanovení § 436 a 437 OBZ, na ktoré odkazuje § 564 a podľa § 324\nOBZ, čím v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nesprávne viedol dokazovanie a nedostatočne\nzistil skutkový stav veci. Za významné pre posúdenie zodpovednosti žalobcu odvolací súd označil aj\nprvoinštančným súdom nehodnotené tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tomu, kto vykonal oplechovanie\n\nstrešného okna, resp. kto mal povinnosť túto prácu vykonať. Za nezodpovedanú potom označil pre\nrozhodnutie najpodstatnejšiu otázku, a to čo bolo predmetom diela, nakoľko zhotoviteľ zodpovedá len za\nvady diela. Pochybením bolo aj to, že súd prvej inštancie nezameral dokazovanie na zistenie skutkového\nstavu aj podľa ust. § 436 a § 437 OBZ. Prvoinštančný súd mal okrem zisťovania, či predmetné dielo malo\npri jeho odovzdaní vady, kto za ne zodpovedá, a či ich malo aj v dobe rozhodovania súdu, zisťovať aj to,\nči si žalovaná po tom, čo žalobca podľa nej ani do 10.9.1997 neodstránil vady diela a neurobil tak ani\nneskôr, uplatnila nárok na zľavu z ceny diela a v akej výške, alebo či od zmluvy odstúpila po upozornení\nžalobcu na úmysel odstúpiť od zmluvy (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ). Súdu prvej inštancie tiež vytkol,\nže v odôvodnení rozsudku absentovalo označenie ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré žalobca porušil.\nOdvolací súd uviedol, že až po zistení, či žalovaná ako objednávateľ diela si uplatnila nároky, ktoré jej\nvyplývajú pri odovzdaní diela s vadami stanoveným spôsobom alebo tak neurobila, mohol prvoinštančný\nsúd podľa výsledku zisťovania uvažovať, či mala žalovaná nárok vybrať si niektoré z možných nárokov\nalebo právo z vád diela nemala preto, že nepostupovala spôsobom a v lehotách stanovených § 562\nOBZ, prípadne vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v záručnej lehote stanovenej OZ, ak je to\npre žalovanú výhodnejšie. Ak mala obrana žalovanú aspoň čiastočne zbaviť povinnosti uhradiť cenu za\nodovzdané dielo, chýbalo preukázanie toho, čoho sa od žalobcu za túto vadu domáhala, a že sa tak\nstalo v určených lehotách. V ďalšom postupe uložil súdu prvej inštancie primárne zamerať zisťovanie\nna to, čo bolo predmetom diela, a či zatekanie strechy cez strešné okno pri atike obývačky je vadou\ndiela, a ak dospeje k záveru, že ide o vadu diela určeného v zmluve o dielo, tak zisťovať, či, kedy a aký\nnárok z vád si žalovaná uplatnila.\n3. Po doplnení dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná nadobudla pohľadávku\nžalobcu v 1/2 zo sumy 10.895,95 eur (328.251,50 Sk), t. j. v sume 5.447,98 eur (164.125,75 Sk) titulom\nvyporiadania BSM manželov, a to podľa bodu C/ na 3. strane Osvedčenia o dedičstve č. k. D 396/97-34,\nDnot 115/97 zo dňa 02.09.1998, právoplatného dňa 17.09.1998, po nebohom manželovi žalovanej O..\nT. M. - objednávateľovi diela (č. l. 4 - 7 spisu). Pred podaním žaloby dňa 13.05.1998 žalovaná žalobcovi\nuhradila zo sumy 5.447,98 eur sumu 371,65 eur (11.196,30 Sk), z čoho vyvodil, že v čase podania\nžaloby bola pasívne vecne legitimovaná len v nároku na zaplatenie 5.076,33 eur (164.125,75 Sk 11.196,30 Sk), nie v nároku na zaplatenie 10.254,30 eur (žalobca si do dedičského konania po nebohom\nmanželovi žalovanej O.. T. M. ako objednávateľovi diela prihlásil pohľadávku titulom nedoplatku ceny\ndiela podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 vo výške 328.251,50 Sk, ale žalobou sa\ndomáhal zaplatenia 10.254,30 eur (317.055,20 Sk) a rozdiel v sume 11.196,30 Sk nežaloval z dôvodu\nčiastočnej úhrady pohľadávky). V súvislosti s posúdením spornej otázky pasívnej vecnej legitimácie v\nteoretickej rovine konštatoval, že majetkové práva, ktoré nemajú osobnú povahu, (ako tomu bolo v tomto\nprípade) prechádzajú v nezmenenej forme na dedičov. Dedičstvo predstavuje aktívne hodnoty (práva\na pohľadávky), t. j. aktíva pozostalosti, a pasívne hodnoty (povinnosti a dlhy), t. j. pasíva pozostalosti.\nDedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva, je predĺženým dedičstvom, ako tomu bolo v danom\nprípade, o čom svedčí Osvedčenie o dedičstve č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998,\nprávoplatné dňa 17.09.1998, ktorým sa právoplatne skončilo konanie o dedičstve po nebohom manželovi\nžalovanej O.. T. M. (objednávateľovi diela). Na základe dohody dedičiek o vyporiadaní dedičstva bola\npreberateľkou a výlučnou dedičkou žalovaná. Dedič sa v dôsledku dedenia v zásade nemôže dostať\nod horšej majetkovej situácie, preto platí, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky\nceny nadobudnutého dedičstva v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu smrti manžela žalovanej O.. T. M. (22.06.1997).\nV nadväznosti na argumentáciu sporových strán zdôraznil, že skúmanie vecnej legitimácie nie je\nskúmaním procesných podmienok konania podľa § 161 CSP, pri nedostatku ktorých súd konanie zastaví,\nako to nesprávne tvrdili obe strany sporu, ale vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva.\nNa to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v\nspore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná\nžaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho,\nči je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie\nstavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej\nprocesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese užíva pojem\nvecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného\npráva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia,\no ktoré v konaní ide\n(je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej\nstrane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej\n\npovinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní\nvyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní v časti nároku\nna zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.809,56\neur od 12.10.1997 do zaplatenia), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej\nlegitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému\nžaloba smeruje, je subjektom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo\nnie je. V danej veci považoval za podstatné zistenie, že žaloba je v nároku na zaplatenie 3.809,56 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia\npodaná proti žalovanej ako vecne nelegitimovanému subjektu. K tvrdeniam žalobcu, že ním predložený\nznalecký posudok spochybnil správnosť tvrdenia žalovanej o predĺžení dedičstva, a tým pádom aj o\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore, súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok\nnemôže nahradiť právoplatné rozhodnutie o dedičstve po nebohom manželovi žalovanej, ktoré nemôže\nbyť spochybnené, popreté ani vyvrátené žiadnym znaleckým posudkom, jedine neskorším právoplatným\nsúdnym rozhodnutím vydaným po uplatnení riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čo\nsa v danom prípade nestalo. Rovnako za irelevantné vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že ak otázku pasívnej\nvecnej legitimácie považoval za právne bezvýznamnú súd prvej inštancie v konaní do vydania rozsudku,\nktorý bol zrušený odvolacím súdom, a ak tento záver žiadnym spôsobom nespochybnil odvolací súd,\nnemôže sa už súd prvej inštancie zaoberať otázkou pasívnej vecnej legitimácie. To, že odvolací súd\nneoznačil pasívnu vecnú legitimáciu za spornú, totiž neznamená, že zaujal k tejto otázke záväzný právny\nnázor; odvolací súd nezaujal k tejto otázke žiadny právny názor, neodstránil spornosť v otázke pasívnej\nvecnej legitimácie.\n4. Po ustálení pasívnej vecnej legitimácie žalovanej čo do nároku na zaplatenie sumy 5.076,33 eur sa v\nďalšom súd prvej inštancie zaoberal otázkou, čo bolo predmetom diela, ako najpodstatnejšou otázkou\npre rozhodnutie v danej veci, pretože žalobca ako zhotoviteľ diela zodpovedá len za vady diela. Pri\nobjasňovaní toho, kto vykonal oplechovanie strešného okna, resp. kto mal povinnosť túto prácu vykonať,\nsúd prvej inštancie zohľadnil tvrdenia žalobcu, že strešné okno (svetlík) osadila do strechy obchodná\nspoločnosť STAVREM spol. s.r.o. v júli 1997 na žiadosť objednávateľa bez účasti žalobcu, a to do už\nhotovej strechy zhotovenej žalobcom podľa schválenej projektovej dokumentácie v čase od decembra\n1996 do januára 1997. Uvedené tvrdenia žalobcu označil za korešpondujúce so zápismi v stavebnom\ndenníku a vyjadrením žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.12.2004, že „subdodávatelia boli\nna okná a svetlík, ale bolo to na požiadanie žalobcu, pretože on to nevedel zabezpečiť“. Okrem\ntýchto tvrdení žalobcu a žalovanej za dôkaz toho, že osadenie svetlíka a klampiarske práce s tým\nspojené nevykonal žalobca, pretože neboli dielom podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996\nuzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a nebohým manželom žalovanej ako objednávateľom,\nale vykonala ich stavebná spoločnosť STAVREM spol. s.r.o., boli najmä zápis zo skúšky tesnosti\nokna s názvom „Strešné svetlíkové okno“ vykonané v dňoch 06.07.1997 a 11.07.1997 (č. l. 84), v\nktorého časti „rozhodnutie“ je výslovne uvedené, že práce spojené so skúšaním a úpravami bude\ninvestor nárokovať u obchodnej spoločnosti STAVREM spol. s.r.o. O skutočnosti, že v prípade osadenia\nstrešného okna (svetlíka) a klampiarskych prác s tým spojených žalovaná uznáva zmluvný vzťah\nzaložený zmluvou o dielo (odlišnou od Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa (02.09.1996) medzi ňou,\nresp. jej právnym predchodcom (nebohým manželom) ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou\nSTAVREM spol. s r. o. ako zhotoviteľom, svedčí Čestné prehlásenie B. K. zo dňa 28.01.2005 (č. l.\n119 ), v ktorom explicitne prehlasuje, že: \"...od ukončenia stavby som bol minimálne 2 x požiadaný p.\nM.. M. na odstránenie zatekania strechy.\" Skutočnosť, že strešné okno (svetlík) nie je dielom podľa\nZmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 vyplýva aj z bodu 2.3 vety prvej Zmluvy o dielo č.\n40/0896 zo dňa 02.09.1996, v ktorom je definované dielo podľa tejto zmluvy ako práce vykonané\nna základe schválenej projektovej dokumentácie. Súčasne je zo Znaleckého posudku č. 7/2013 zo\ndňa 15.12.2013 vypracovaného V.. T.. B. Ž., O.., zrejmé, že súčasná podoba strechy nezodpovedá\nschválenej projektovej dokumentácii. Z pripojeného stavebného denníka je pritom zrejmé, že strecha\npodľa schválnej projektovej dokumentácie bola žalobcom zrealizovaná na prelome rokov 1996 a 1997,\na táto podoba strechy nebola nikdy spochybnená. Súčasná podoba strechy vrátane strešného okna\n(svetlíku) nie je výsledkom činnosti žalobcu, ale výsledkom činnosti obchodnej spoločnosti STAVREM\nspol. s r. o., s ktorým ako zhotoviteľom, uzavrel nebohý manžel žalovanej ako objednávateľ zmluvu o\ndielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie strešného okna (svetlíka) vrátane klampiarskych prác s tým\nsúvisiacich. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ\npostupoval pri vykonávaní diela samostatne podľa schválenej projektovej dokumentácie, a práve jeho\nnesúhlas s osadením strešného okna (svetlíka) vrátane klampiarskych prác s tým spojených do už\n\nvyhotovenej strechy, je plne v súlade s právnou normou vymedzenou v citovanom ustanovení\n§\n537 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Naviac žalobca sa výslovne\nnezaviazal zhotoviť strešné okno (svetlík) vrátane klampiarskych prác s tým spojených práve z dôvodu,\nže jeho zhotovenie nebolo súčasťou schválnej projektovej dokumentácie (objednávateľom požadované\nzásahy už do zhotovenej strechy - osadenie svetlíka vrátene klampiarskych prác s tým spojených,\nžalobca odmietol vykonať a na osadení svetlíka ani klampiarskych prácach s tým spojených sa\nďalej nepodieľal žiadnym spôsobom, čo potvrdila aj žalovaná na pojednávaní dňa 13.12.2004 a v\nzáverečnej reči na pojednávaní dňa 13.06.2024). V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalovaná\nsi odporovala, keď vo vyjadrení k odvolaniu aj pri výsluchu uvádzala, že zatekanie strechy nie je\nspôsobené svetlíkovým oknom a jeho osadením, ale nekvalitnými klampiarskymi prácami vykonávanými\nžalobcom pri nesprávnom vyspádovaní strechy, následkom ktorých zateká zo strechy pri atike obývačky\npodkrovného bytu, naproti tomu však v odvolacej duplike poukázala na závery v konaní predložených\nznaleckých posudkov, podľa ktorých je zatekanie strechy spôsobené neodborne realizovanými detailmi\noplechovania osadenia strešného okna. Skutočnosť, že zatekanie je spôsobené osadením svetlíkového\nokna vyplynula zo záverov oboch znaleckých posudkov vypracovaných v tomto spore, a to zo\nznaleckého posudku č. 1/2006 zo dňa 11.01.2006, vypracovaného O.. T.. B. J., V.., znalcom z odboru\nstavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb\n(č. l. 174 - 227), z ktorého záverov vyplýva, že nejde o vadu materiálu, plechu alebo omietky, ale\no neodborne realizované detaily oplechovania, vada vznikla vplyvom zlej kvality klampiarskych prác,\noplechovanie strešného okna a atiky pri okne bolo realizované neodborne, nebolo dostatočne vysoko\nvytiahnuté na murivo, nedoliehalo k murivu, nebolo osadené pod omietku, styk strešného okna a atiky\nbolo potrebné riešiť ako jeden detail, čím by sa vylúčili vzniknuté nedostatky, zatekanie pri strešnom\nokne a pri atike je od jeho realizácie a odovzdania v roku 1997 až do dnešných čias pôvodnou\nvadou zapríčinenou neodbornou realizáciou klampiarskych prác na streche (znalec na pojednávaní dňa\n20.09.2007 uviedol, že zatekanie súvisí so zaplechovaním atiky a strešného okna); a zo znaleckého\nposudku č. 7/2013 zo dňa 15.12.2013, vypracovaného V.. T.. B. Ž., O.., znalcom z odboru stavebníctvo,\nodvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, poruchy stavieb (č. l. 623 - 687 spisu), vyplýva, že zatekanie\nvody do interiéru podkrovného bytu na W. Č.. X Z. K. je zapríčinené iba zatekaním dažďovej vody detailmi\nklampiarskych stavebných prác súvisiacich s osadením strešného svetlíka, že vada zo zatekania strechy\npri atike obývačky vznikla v dôsledku vadne uskutočnených klampiarskych prác súvisiacich s osadením\nstrešného svetlíka (nedodržané ustanovenia STN 73 3610), a že podmienky pre penetráciu vody detailmi\nosadenia strešného svetlíka sú stále aktuálne. Znalec V.. T.. B. Ž., O.. sa po preštudovaní záverov\nznaleckého posudku č. 1/2006 zo dňa 11.01.2006, vypracovaného znalcom O.. T.. B. J., V.., s týmito v\nzásade stotožnil. Tvrdenie žalovanej, že zatekanie nie je spôsobené osadením svetlíkového okna tak\nvyhodnotil za v rozpore s týmito závermi oboch znaleckých posudkov. Navyše, žalovaná v písomnom\npodaní doručenom súdu dňa 14.03.2014 súhlasila so závermi znaleckého posudku\nč. 7/2013\nvypracovaného V.. T.. B. Ž., O..\n5. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovanej prvýkrát uplatnenú až vo vyjadrení zo dňa 17.1.2024 (č.\nl. 1074-1084) a zopakovanú na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024, spočívajúcu v tvrdení, že zmluva\no dielo bola uzavretá nebohým manželom žalovanej v rozpore s § 145 ods. 1 OZ z dôvodu absencie\nsúhlasu žalovanej s jej uzavretím, konštatujúc, že v zmysle\n§ 145 ods. 1 OZ žalovaná nemusela\ndávať predmetný súhlas, lebo ako sama uviedla, nehnuteľnosť „Podkrovný byt č. X, W. X, K.“, ktorý bol\nmiestom výkonu stavebných prác, nepatril počas zmluvy o dielo ani počas realizácie stavebných prác\ndo BSM nebohého manžela (objednávateľa) a žalovanej, nakoľko tento bol vo vlastníctve tretej osoby\n(Hlavného mesta SR Bratislavy), a do podielového spoluvlastníctva žalovanej prešiel až v roku 1998.\nDodal, že už len zo samotnej skutočnosti, že v rámci mimosúdnych rokovaní bola žalovaná ochotná\nzaplatiť žalobcovi istinu, ale nie príslušenstvo, možno vyvodiť uznanie nároku žalobcu na istinu (č. l.\n1060).\n6. Pre vyriešenie otázky, či po prevzatí diela žalovaná uplatnila u žalobcu nárok z vady diela (odstrániť\nzatekanie strechy pri atike obývačky), a ak áno, kedy a aký vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že pri\nprevzatí diela dňa 04.09.1997 spísala reklamované zistené vady a v rámci bodu 8. bola okrem iných\ndefinovaná aj vada odstrániť zatekanie strechy pri atike obývačky, a v rámci toho istého dokumentu\nbol uvedený aj zvolený nárok z týchto reklamovaných vád, a to oprava v termíne do 10.09.1997, a\nže zároveň bolo v tomto dokumente dohodnuté, že do dňa odstránenia nedostatkov si žalovaná ako\ninvestor ponechá, resp. zadrží 10 % z ceny diela, uviedol, že z listinného dôkazu založeného na č.\nl. 16 súdneho spisu vyplýva, že žalovaná vytkla pod bodom 8. sporný nedostatok odstrániť zatekanie\n\nstrechy pri atike obývačky nie dňa 04.09.1997\n(pri prevzatí diela, resp. po prevzatí\ndiela), ale dňa 03.09.1997 (pred prevzatím diela) a po 10.09.1997 (dokedy mal žalobca nedostatky\nodstrániť) si žalovaná neuplatnila u žalobcu žiadne vady. Skutočnosť, že žalovaná ako objednávateľ si\nu žalobcu neuplatnila nároky vyplývajúce jej pri odovzdaní diela z vád stanoveným spôsobom vyplynula\npodľa prvoinštančného súdu aj z jej vyjadrenia k odvolaniu, t. j. že vady nereklamovala po pretmelení u\nžalobcu ako nekompetentnej právnickej osoby, lebo ich mala uplatniť u obchodnej spoločnosti STAVREM\nspol. s.r.o. Nakoľko však osadenie strešného svetlíka a klampiarske práce s tým súvisiace nevyhodnotil\nako dielo podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02-09-1996, označil za bezpredmetné skúmať, či\nžalovaná vady diela u žalobcu uplatnila včas, keďže ju mala uplatniť u spoločnosti STAVREM spol.\ns.r.o. Z uvedeného dôvodu nebola žalovaná ani oprávnená zadržať 10 % z ceny diela (dofakturácie) na\nzáklade čl. 6.3. bod 6. a čl. 6.5. veta druhá zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996, a preto súd\nprvej inštancie vyhovel žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 5.076,33 eur.\n7. Zamietnutie žaloby v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy\n5.076,33 eur od 12.10.1997 do zaplatenia odôvodnil tým, že žalobca si prihlásil do dedičského konania\npo nebohom manželovi žalovanej pohľadávku titulom nedoplatku ceny diela bez príslušenstva, čo\nvyplynulo z Osvedčenia o dedičstve č. l. D 396/97-34, Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998, právoplatného\ndňa 17.09.1998. Ako dôvodnú neuznal argumentáciu žalobcu, že úrok z omeškania si nemohol prihlásiť\ndo dedičského konania, nakoľko vznikol po smrti poručiteľa. Manžel žalovanej zomrel dňa 22.06.1997,\npo ktorom dni začalo konanie o dedičstve, ktoré bolo právoplatne skončené 17.09.1998. Keďže\nžalobca si uplatnil úroky z omeškania od 12.10.1997 do zaplatenia, mohol si ich vzhľadom na okamih\nprávoplatného skončenia dedičského konania prihlásiť do dedičského konania. Okrem toho bol toho\nnázoru, že žalobca nepreukázal prvý deň omeškania s plnením dlhu, lebo v zmysle bodu 6.4. Zmluvy\no dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 nepreukázal deň prevzatia faktúry objednávateľom. Žalovaná\npreto úspešne namietla tvrdenie žalobcu o dni 12.10.1997 ako o prvom dni omeškania s plnením dlhu.\nPrvoinštančný súd zohľadnil tiež to, že v rámci snahy žalobcu o mimosúdne urovnanie sporu bol ochotný\nupustiť od úroku z omeškania, resp. časti úroku z omeškania. O nároku na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP\ntak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal z úspechu žalobcu v časti o\nzaplatenie sumy 5.076,33 eur a úspechu žalovanej v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 3.809,56 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia a\nv časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške\n0,05 % denne zo sumy 5.076,33 eur od 12.10.1997\ndo zaplatenia. Úspech žalovanej konštatoval aj v časti o zaplatenie sumy 1.638,42 eur (49.358,90\nSk), v ktorej súd konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol\ntak, že žalobca je povinný zaplatiť sumu 10.401,- Sk ako náhradu trov v zastavenej časti konania\nžalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právnej zástupkyne žalovanej, pretože\nzastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca vzatím žaloby v tejto časti späť. Tento úspech\nžalovanej (5.447,98 eur /3.809,56 eur + 1.638,42 eur/ + príslušenstvo) označil súčasne za neúspech\nžalobcu. Nakoľko mali obe strany v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní úspech\ntakmer rovnako čiastočný (úspech žalobcu čo do sumy 5.076,33 eur a úspech žalovanej čo do sumy\n5.447,98 eur + príslušenstvo), označil za právne bezvýznamné, aby si vzájomne nahradili rovnaké trovy\nprvoinštančného a odvolacieho konania. Záverom dodal, že poukazovanie strán sporu na rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ktoré nie sú judikátmi (t. j. neboli ako rozhodnutia zásadného významu publikované\nv Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR), je bez zásadnejšieho právneho významu.\n8. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaná.\n9. Žalobca namietajúc existenciu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)\nCSP žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť tak, že súd žalobe\naj v tejto časti vyhovie. Prvoinštančnému súdu konkrétne vytkol, že nerešpektoval kompetencie a\nrozhodnutie odvolacieho súdu, nesprávne skutkovo vyhodnotil otázku predĺženia dedičstva a otázku\núroku z omeškania a svojim postupom súčasne založil porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny\nproces. Uviedol, že z ust. § 391 ods. 2 CSP a judikatúry\n(napr. rozhodnutie Krajského súdu Nitra\nsp. zn. 25Co/44/2020) je zrejmá podstata existujúcej zákonnej úpravy v otázke viazanosti súdov nižšej\ninštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolacie súdy komplexne posudzujú prejednávanú vec\na na základe uvedeného prijímajú a vyjadrujú právny názor rozhodujúci pre ďalšie konanie, ktorý sa\nprejavuje v identifikácií skutočností rozhodujúcich pre prejednávaný spor a ich posúdení odvolacím\nsúdom. V prípade, ak by takýto postup nebol súdom prvej inštancie rešpektovaný, uvedené by umožnilo\n\nsúdom nižšej inštancie prijímať vždy rovnaké rozhodnutia ignorovaním identifikácie právne rozhodnej\notázky. Z uvedeného dôvodu označil za nevyhnutné vykladať právny názor odvolacieho súdu komplexne\na to tak, že jeho právne posúdenie znamená identifikáciu pre vec významných skutočností a ich právne\nposúdenie. V danej veci bola argumentácia žalovanej o absencii pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu\nexistencie rozhodnutia o dedičstve a s tým súvisiaceho predĺženia dedičstva prezentovaná už v prvom\nkonaní pred súdom prvej inštancie (napr. vyjadrenie zo dňa 10.02.2012 a 14.09.2012), a to vrátane\nexistujúceho ohodnotenia dedičstva v rámci uznesenia o dedičstve a argumentácie o veci rozhodnutej.\nUvedená argumentácia známa viac ako 10 rokov bola v minulosti vyhodnocovaná tak súdom prvého\nstupňa, ako aj odvolacím súdom a nebola považovaná za podstatnú pre rozhodnutie vo veci. Uvedené\nje o to významnejšie vo vzťahu k prekážke res iudicata, ktorá by mala za následok zastavenie konania.\nNapriek tomu, že žalovaná na uvedené upozorňuje viac ako 10 rokov, súdy vo veci konali, z čoho je\nzrejmé, že prekážku res iudicata nepovažovali za dôvodnú, čo nespochybnil ani odvolací súd. Zároveň\nodvolací súd presne definoval otázky, ktorým sa má súd prvej inštancie venovať a otázka hodnoty\ndedičstva, jeho predĺženia, absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej z uvedeného dôvodu a pod.,\nmedzi také otázky nebola odvolacím súdom zaradená a súd prvej inštancie je povinný pridržiavať sa\npokynov a právneho názoru prezentovaného odvolacím súdom a podľa žalobcu nie je možné, aby sa\nsúd prvej inštancie opätovne v plnom rozsahu venoval všetkej argumentácii prezentovanej sporovými\nstranami. Uvedené platí o to viac pri spore začatom v roku 1999 so značne obsiahlou argumentáciou\nsporových strán. S prihliadnutím na uvedené žalobca vyslovil názor, že akékoľvek otázky súvisiace s\npostavením žalovanej ako dedičky sú v súčasnom štádiu riešenia súdneho sporu bezvýznamné a súd\nprvej inštancie sa tejto otázke už venovať nemal. Opačný postup realizovaný prvoinštančným súdom\noznačil za nezákonný, založený na nesprávnom právnom posúdení veci a znemožňujúci žalobcovi\nuskutočňovať jemu prináležiace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý súdny proces. Zároveň sa jedná aj o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n10. S odkazom na ust. § 470 OZ, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2015,\nR\n58/1965, R 46/1963 bol žalobca súčasne toho názoru, že súd prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej\nlegitimácie dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru. Namietal tiež, že v odôvodnení rozhodnutia nie je\nnikde definovaný právny dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie považoval žalovanú v časti istiny 3.809,56\neur s príslušenstvom za pasívne vecne nelegitimovanú. Uvedené nie je jasne definované a možno to\nlen dedukovať z priebehu súdneho sporu a iných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako\nprvoinštančný súd nedefinoval právny predpis na základe ktorého označil osvedčenie o dedičstve vo\nvzťahu k žalobcovi za právoplatný úkon súdu, ktorý môže byť menený len iným súdnym rozhodnutím.\nTento názor prvoinštančný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil a nereagoval na argumentáciu žalobcu.\nZ právnej úpravy a rozhodnutí, na ktoré žalobca v tejto súvislosti odkazoval, je pritom zrejmé, že\nnázor prvoinštančného súdu neobstojí. Predmetná otázka bola naviac riešená už v prvom konaní\npred súdom prvej inštancie, keď žalobca odmietol svoje postavenie účastníka dedičského konania vo\nvzťahu k určeniu hodnoty dedičstva, dlhov, pohľadávok, predĺženia a pod. (žalobca zo zákona nie je\na nebol účastníkom dedičského konania) a zaujal právny názor, že otázka hodnoty dedičstva môže\nbyť posudzovaná ako samostatná otázka súdom v súdnom konaní v rámci uplatňovania pohľadávky\nveriteľom. Uvedený právny názor súd prvej inštancie akceptoval, keď nariadil znalecké ocenenie jednej\npoložky z aktíva dedičstva (uznesenie zo dňa 03.09.2012, sp. zn. 22C/53/1999, ktorým poveril znalca\nvypracovať znalecký posudok a oceniť všeobecnú - trhovú hodnotu členského podielu družstevného bytu\nč. XXX na K. F. Č.. XX Z. K. ku dňu smrti poručiteľa). Napriek žalovanou použitým opravným prostriedkom\ndošlo k vypracovaniu znaleckého posudku znalcom Appraisal services s.r.p., ktorý určil požadovanú\nhodnotu vo výške 40.200 eur. S prihliadnutím na uvedené a výšku v spore uplatňovaného nároku,\nsa akákoľvek argumentácia súvisiaca s dedením u žalovanej ukázala ako plne nedôvodná. Hodnota\ndedičstva totiž plne postačovala na úhradu pohľadávky, čo žalovaná doposiaľ nevyvrátila. Názory\nprezentované prvoinštančným súdom na argumentáciu žalobcu nereagovali a neobsahovali špecifikáciu\nžiadneho právneho predpisu, ktorý by potvrdzoval názor súdu prvej inštancie. Z argumentácie\nprvoinštančného súdu sa javí snaha prezentovať osvedčenie o dedičstve ako právoplatné rozhodnutie\nvo vzťahu k žalobcovi, t. j. vec res iudicata, avšak táto bola v minulosti už posudzovaná prvoinštančným\naj odvolacím súdom a naplnenie tejto procesnej podmienky nebolo identifikované. Prvoinštančnému\nsúdu preto v súvislosti s otázkou pasívnej vecnej legitimácie vytkol nesprávne skutkové a právne závery.\n11. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky žalobca uviedol, že nie je mu v tejto časti zrejmé odôvodnenie\nrozsudku a jeho význam. Predovšetkým žalobca namietal, že súd prvej inštancie nijako nereagoval na\n\nskutočnosť, že takáto argumentácia žalovanej ohľadom úrokov z omeškania nebola prezentovaná počas\ncelej doby trvania súdneho sporu, ale až v súčasnosti, a preto na ňu nemal konajúci súd prihliadať.\nZohľadniť ju nemal rovnako aj s prihliadnutím na právne posúdenie realizované odvolacím súdom.\nAbsencia takejto argumentácie v riadnom priebehu súdneho sporu obmedzila aj žalobcu v produkcii\nobrany. Žalobca nepochopil význam argumentácie, podľa ktorej v rámci snahy o mimosúdne urovnanie\nveci bol ochotný upustiť od úrokov z omeškania a ich časti. Postupy realizované v rámci snahy o\nmimosúdne urovnanie veci označil pre súdny spor za bezvýznamné. Argumentácia prvoinštančného\nsúdu prehliada aj právnu povahu úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky. Pre podstatu sporu\noznačil za dôležité, že faktúra a jej doručenie boli žalovanej zrejmé a jedná sa o skutočnosti, ktoré\nboli potvrdené aj v súdnom konaní. Zároveň nejasnosť v prvom dni omeškania nie je dôvodom pre\nodmietnutie úroku z omeškania ako celku. Ak by aj takáto nejasnosť existovala, je vo všeobecnosti\nakceptovaný ako prvý deň omeškania okamih podania žaloby, resp. oboznámenia sa s jej obsahom.\nPrvoinštančný súd tiež prehliadol rozhodujúcu skutočnosť, a to že pre otázky dedenia nie je rozhodujúci\nokamih uzavretia dedičského konania, ale úmrtia poručiteľa. Uvedené je rozhodujúce aj pre posúdenie\nosoby zodpovednej za omeškanie s úhradou dlhu. K úmrtiu poručiteľa došlo dňa 22.06.1997 a úrok\nz omeškania je uplatňovaný za obdobie od 10.12.1997, jedná sa preto o záväzok žalovanej, ktorá sa\ndostala do omeškania s úhradou pohľadávky, ktorej je úrok z omeškania príslušenstvom. Aj v tejto otázke\ndospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.\n12. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces žalobca zhliadol v tom, že súd prvej inštancie jasným\na určitým spôsobom nezadefinoval dôvod, pre ktorý čiastočne absentuje pasívna vecná legitimácia,\nžiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu žalobcu o povahe osvedčenia o dedičstve a možnosti\nurčenia hodnoty dedičstva odlišne od toho osvedčenia, neuvedení žiadneho právneho predpisu na\npodporu jeho záverov o povahe osvedčenia o dedičstve ako právoplatného rozhodnutia aj vo vzťahu\nk žalobcovi, ktoré nie je možné spochybniť ináč, ako iným súdnym rozhodnutím, neurčitom odmietnutí\naplikácie označených a citovaných súdnych rozhodnutí ako právne bezvýznamných z dôvodu, že sa\nnejedná o rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk NS SR, a to aj pri zohľadnení nepravdivosti\ntohto tvrdenia a napokon odôvodnením rozhodnutia postupom žalobcu v rámci mimosúdneho konania.\nNapadnuté rozhodnutie preto považoval aj za arbitrárne a v rozpore s požiadavkami súdnej praxe.\nZáverom vyslovil názor, že konanie pred súdom prvej inštancie malo osobitný priebeh, neobvyklé\ndokazovanie, voľné hodnotenie dôkazov atď., to všetko pri popretí rovnosti účastníkov konania.\nPrvoinštančný súd podľa neho masívne porušil jeho práva odňatím možnosti konať pred súdom,\nnesprávne právne posúdil vec, neaplikoval správne hmotnoprávne predpisy, čo malo za následok vadné\nvedenie dokazovania a nekompletne a nezrozumiteľne odôvodnil svoje závery.\n13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila žalobcom podané odvolanie za nedôvodné.\nŽalobca si podľa nej nesprávne vykladá tú skutočnosť, že odvolací súd nedal explicitne pokyn na\nskúmanie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v ďalšom konaní tak, že prvostupňový súd vykonal\ndokazovanie a skúmal pasívnu vecnú legitimáciu nad rámec jeho kompetencie, nakoľko ho na to\nodvolací súd v tomto smere vyslovene nezaviazal. Zdôraznila, že legitimáciu subjektov súd skúma počas\ncelého konania a neplatí, že pokiaľ by sa ňou nezaoberal v prvom prvostupňovom konaní, resp. odvolací\nsúd v odvolacom konaní, nemôže byť predmetom rozhodovania aj v druhom druhostupňovom konaní.\nPodporne v tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009,\nv zmysle ktorého je skúmanie vecnej legitimácie imanentnou súčasťou každého konania a súd vecnú\nlegitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta; to, že\nsa súd výslovne nevysloví k vecnej legitimácii neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberá. Rovnako za\nnesprávny označila aj odkaz žalobcu na § 391 CSP, keď žalobcova argumentácia by bola správna, len\nak by odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na neskúmanie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej,\nresp. ak by vyslovil, že pasívna vecná legitimácia je na jej strane daná a prvoinštančný súd by to\nnerešpektoval. Za irelevantný označila aj odkaz žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu Nitra\nsp.\nzn. 25Co/44/2020, ktoré nesvedčí v prospech jeho argumentácie. Pokiaľ v danom prípade odvolací\nsúd v tomto smere nedal žiadne inštrukcie ohľadom skúmania pasívnej vecnej legitimácie žalovanej,\nnemožno to v žiadnom prípade vykladať tak, že by skúmanie legitimácie automaticky vylúčil. Pokiaľ\nžalobca tiež namietal, že prvoinštančný súd v rozhodnutí nedefinoval právny dôvod, pre ktorý považoval\nžalovanú v časti 3.809,56 eur s príslušenstvom za pasívne vecne nelegitimovanú, ani táto odvolacia\nargumentácia neobstojí, nakoľko v ods. 48. a 49. odôvodnenia súd prvej inštancie jasne zdôvodnil, prečo\nžalovanú v uvedenej časti nepovažuje za pasívne vecne legitimovanú. Správne prvoinštančný súd tiež\npoukázal na to, že žalovaná sa ako dedička v dôsledku dedenia nemôže dostať do horšej majetkovej\n\nsituácie, a preto platí, že zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva\nv zmysle § 470 ods. 1 OZ, ako aj to, že dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva, je predĺženým\ndedičstvom, ako tomu bolo v danom prípade, čo vyplýva z predloženého osvedčenia o dedičstve. Záver\no predĺžení dedičstva vyslovený v právoplatnom osvedčení o dedičstve nemôže byť podľa žalovanej\nspochybnený, popretý a ani vyvrátený žiadnym znaleckým posudkom, jedine neskorším právoplatným\nsúdnym rozhodnutím vydaným po uplatnení riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čo sa\nv danom prípade nestalo. Zdôraznila, že osvedčenie o dedičstve má charakter verejnej listiny, a preto sa\njeho obsah považuje za pravdivý, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak však môže preukázať osoba, ktorá\nmá na určení tejto právnej skutočnosti právny záujem, čo v danom prípade dávalo žalobcovi možnosť\npodať žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa vtedy príslušných právnych predpisov. Žalobca\nnavyše mal postavenie veriteľa poručiteľa na základe prihlásenej pohľadávky v dedičskom konaní, čo\nvyplývalo priamo z osvedčenia o dedičstve. Nestotožnila sa ani s odvolacou námietkou nemožnosti\nskúmať dôvodnosť úrokov z omeškania, nakoľko túto argumentáciu žalovaná použila pred ukončením\ndokazovania v právnej veci ako prostriedok procesnej obrany použitý včas. Za podstatné v súvislosti\ns otázkou príslušenstva označila konštatovanie prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal prvý\ndeň omeškania. Nestotožnila sa ani s názorom žalobcu, že v takomto prípade, by sa ako prvý deň\nomeškania mal akceptovať okamih podania žaloby, nakoľko pokiaľ je prítomná pochybnosť o prevzatí\nfaktúr, nie je možné vôbec hovoriť o tom, že by k začiatku omeškania prišlo. Naviac žalobca si úrok z\nomeškania uplatnil v rozpore so zákonom, ktorý neumožňuje, aby bol úrok z omeškania počítaný z inej\nsumy, ako dlžnej sumy, a nie z celkovej sumy diela, ako ich počíta žalobca, čo vychádza z neplatného\ndojednania v bode 6.6. zmluvy o dielo. Naviac z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by si žalobca\nprihlásil do dedičského konania svoju pohľadávku voči nebohému manželovi aj s príslušenstvom, ako\nsprávne uviedol prvoinštančný súd.\n14. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že plne zotrváva na argumentácii o komplexnom posudzovaní\nprejednávanej veci odvolacím súdom. Právny názor žalovanej v tomto smere nemá oporu v príslušnej\nprávnej úprave a nezohľadňuje pravidlá procesnej logiky, keď negatívne definovanie všetkých\nskutočností, ktoré súd nemá riešiť, nie je prakticky možné a pri súdnom spore trvajúcom od roku 1999\nsa vždy dá identifikovať skutočnosť, aj v úplnosti bezvýznamná, ktorú odvolací súd nezakáže posúdiť.\nOporu v právnej úprave a judikatúre nemá ani argumentácia žalovanej vo vzťahu k otázke pasívnej\nvecnej legitimácie. Žalovaná v súvislosti s možnosťami žalobcu prehliada nemožnosť podať určovaciu\nžalobu v prípade možnosti podať žalobu na plnenie, ktorú žalobca využil. Nepravdivá a nesprávna\ninformácia o hodnote aktív dedičstva pritom nebola žalovanou spochybnená žiadnym spôsobom počas\ncelej doby súdneho sporu. V súdnom konaní bola preukázaná nepravdivosť osvedčenia o dedičstve, t. j.\nbola preukázaná skutočnosť, ktorej sa domáha samotná žalovaná. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej\ntýkajúcej sa úroku z omeškania žalobca poukázal na to, že žalovaná už vo vzťahu k žalobcovi konala\na v rámci súdneho konania sa aj opakovane vyjadrovala. Konanie žalovanej dokumentuje jednoduchú\nskutočnosť, že jej argumentácia nemá oporu v skutkovom stave a príslušnej právnej úprave a je\nlen špekulatívnou a účelovou obranou pred uplatňovaním riadne dohodnutého zákonného nároku. Z\nvyjadrení žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.12.2004 vyplýva, že v roku 2004 žalovaná voči\nrozhodnej faktúre uviedla iba jedinú námietku, a to voči výške záloh a nemala žiadne iné námietky,\ntie sa objavili až po uplynutí 20 rokov sporu. Naviac voči predmetnej faktúre žalovaná realizovala\núkon započítania (ktorý nemal oporu v skutkovom a právnom stave), na čo žalobca upozornil už v\npodanej žalobe, rozhodnú faktúru čiastočne plnila a podaním zo dňa 12.12.2004 si žalovaná uplatnila\nako vzájomný návrh sankciu vypočítanú rovnakým spôsobom ako v súčasnosti popiera u žalobcu, a je\npreto zrejmé, že uvedené dojednanie považovala za platné a neplatnosť uvedeného dojednania nebola\nžalovanou doposiaľ odôvodnená žiadnym spôsobom. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná počas celej\ndoby nepovažovala rozhodnú faktúru za spornú v žiadnom rozsahu, jej obsahovú správnosť potvrdila a\nrealizovala voči nej aj konkrétne úkony a úhradu. Vlastnými úkonmi akceptovala dojednanú sankciu a\ntúto si uplatnila. Súčasná argumentácia je špekulatívnou obranou s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť\núroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške.\n15. Žalovaná v odvolacej duplike nad rámec už uvedeného k námietke žalobcu o nepodporení jej\nargumentácie ohľadom skúmania pasívnej vecnej legitimácie judikatúrou a právnou úpravou dodala,\nže v tejto súvislosti poukázala na samotné znenia a výklad § 391 CSP a rozhodnutie NS SR sp. zn.\n2Cdo/205/2009. K pasívnej vecnej legitimácii v nadväznosti na argumentáciu žalobcu o podaní žaloby\nna plnenie, ktorá má prednosť, poukázala na to, že žalobu na určenie právnej skutočnosti možno\npodať aj samostatne, pokiaľ žalobca preukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo\n\nžalobca nevyužil, a je preto dôvodné predpokladať, že nevie preukázať naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení.\n16. Žalovaná odvolaním napadla výroky I. a III. prvoinštančného rozsudku, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP navrhla v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu\naj v tejto časti zamietne. Nestotožnila sa s odôvodnením pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, v\nčasti, v ktorej súd žalobe vyhovel. Zdôraznila, že zmluva o dielo bola uzatvorená nebohým manželom\nžalovanej v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, pretože žalovaná nedala na jej uzavretie súhlas a ani nebola jej\nzmluvnou stranou na strane objednávateľa popri svojom nebohom manželovi. Pokiaľ súd prvej inštancie\nnepovažoval takýto súhlas za potrebný, mal sa vysporiadať s tým, že byt nepatril do BSM žalovanej a\njej manžela, ale bol vo vlastníctve Hlavného mesta SR - Bratislavy. S týmto sa však súd prvej inštancie\nvôbec nezaoberal, napriek tomu, že z ust. § 147 ods. 1 OZ vyplýva, že akýkoľvek záväzok nebohého\nmanžela žalovanej počas trvania BSM nie je záväzkom patriacim do BSM, ale môže byť uspokojený\niba z majetku patriaceho do BSM žalovaného a jej manžela. Ďalej z ust. § 470 ods. 1 OZ vyplýva,\nže dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Podľa osvedčenia o\ndedičstve po nebohom manželovi žalovanej do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka žalobcu\nvo výške 328.251,50 Sk (bez príslušenstva), ktorá bola vyporiadaná tak, že v časti 1 pripadla žalovanej\nv rámci vyporiadania BSM a v časti 1 pripadla do dedičského konania po poručiteľovi s tým, že dohodou\ndedičov bola jediným dedičom žalovaná, ktorá prevzala dedičstvo po svojom nebohom manželovi tak,\nže celkové pasíva predstavovali sumu 1.021.269 Sk a celkové aktíva predstavovali sumu 118.337 Sk.\nPasíva v celkovej sume 1.021.269 Sk prevzala žalovaná iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva,\nt. j. do sumy 118.337 Sk. V časti 1 aktuálne zažalovanej sumy titulom vyporiadania BSM tak mal byť\npodaný návrh na vykonanie exekúcie do 10 rokov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j.\ndo 17.09.2008 a v časti 1 zažalovanej pohľadávky, ktorá v osvedčení o dedičstve je zahrnutá do pasív\ndedičstva, mohla žalovaná prebrať tento dlh maximálne do sumy vo výške 118.337 Sk. Žalovaná pritom\nargumentovala v konaní tým, že je sporné, akú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy si prihlásil žalobca\ndo dedičského konania po nebohom manželovi žalovanej, nakoľko ten dňa 02.09.1997 vystavil faktúru\nso splatnosťou 12.09.1997 najprv na meno žalovanej pod poradovým číslom 40/4/96 a následne bez\ntoho, aby ju stornoval, tak dňa 02.10.1997 vystavil na meno v tom čase nebohého manžela žalovanej\na na žalovanú faktúru s dátumom splatnosti dňa 12.10.1997 znejúcu rovnako na doplatok za celkovú\ncenu diela vo výške 328.251,50 Sk a na dôvažok pod tým istým poradovým číslom. Touto obranou\nsa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej odôvodnil iba\ntým, že na žalovanú prešlo dedičstvo po poručiteľovi vo výške priznanej sumy. Za nedostatočné až\nneprimerané označila žalovaná poukazovanie prvoinštančného súdu na ochotu žalovanej zaplatiť v\nrámci mimosúdnych rokovaní žalobcovi istinu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti\npreto označila za nesprávne a ohľadne 1 pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorú prevzala na\nzáklade osvedčenia o dedičstve titulom dedenia po nebohom manželovi, mal prvoinštančný súd žalobu\nzamietnuť, pretože prekračuje sumu aktív dedičstva, pričom zodpovednosť žalovanej za prevzaté pasíva\nbola obmedzená sumou prevzatých aktív dedičstva (118.337 Sk), ktorá bola ešte pred podaním žaloby\nv celom rozsahu vyčerpaná na čiastočnú úhradu dlhov po jej nebohom manželovi. Prvoinštančný súd\nsa v odôvodnení rozsudku nezaoberal ani argumentáciou žalovanej o tom, že osvedčenie o dedičstve\npôsobí ako exekučný titul voči žalovanej, a to vo vzťahu jednak k 1 prihlásenej pohľadávky žalobcu\ntitulom vyporiadania BSM a 1 titulom dedenia, čo zakladá neodstrániteľnú prekážku konania v dôsledku\nporušenia zásady res iudicata. Rozhodnutie preto v tejto časti označila aj za nepreskúmateľné.\n17. Žalovaná sa nestotožnila ani so skutkovými závermi týkajúcimi sa otázky predmetu diela, nakoľko z\nvykonaného dokazovania bolo podľa nej zrejmé, že vykonané dielo má pretrvávajúce vady spočívajúce\nv zlom vyhotovení klampiarskych prác a nie spôsobené dodaním strešného svetlíkového okna\nspoločnosťou STAVREM spol. s.r.o., na ktorú žalobca počas celého konania zhadzoval zodpovednosť\nza zatekanie strechy pri atike v obývačke. Vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa neodstránil predmetné\nvady spísané v zápise zo dňa 03.09.1997, tak nemá nárok na cenu diela (548 ods. 1 OBZ), pretože\ndielo má pretrvávajúce vady (§ 560 OBZ). Napadnutý rozsudok však v tejto časti vychádzal najmä z\ntvrdení žalobcu a vypracovaných znaleckých posudkov, z ktorých však zle vyhodnotil skutkový stav v\ntom smere, že v znaleckom posudku č. 1/2006 vypracovanom znalcom O.. T.. B. J., V.. dňa 11.01.2006\nznalec jasne konštatoval, že oplechovanie strešného okna v napojení na murivo atiky je realizované v\nrozpore s odporúčaniami STN 73 3612, nie je dostatočne vytiahnuté oplechovanie a neprilieha k murivu a\ncez tieto škáry dochádza k vnikaniu vody do interiéru. Je pritom nepochybné, že oplechovanie strešného\nokna sa zaviazal vykonať žalobca (viď bod 2.1..8., bod 2.1.10. a bod 2.1.12. zmluvy). V závere znalca\n\nsa konštatuje, že voda zateká v dôsledku vadne vyhotoveného diela, a že zatekanie strešného okna\na pri atike je pretrvávajúce od roku 1997 do dnes, a že viackrát pretmelené netesnosti silikónovým\ntmelom neriešia podstatu zlého detailu oplechovania. Z uvedených dôvodov nie je podľa žalovanej\nmožné akceptovať také odôvodnenie napadnutého rozsudku, že svetlíkové okno a všetky ostatné práce\nneboli realizované žalobcom, ale spoločnosťou STAVREM spol. s.r.o., ktorá mala zmluvný vzťah so\nžalovanou. Uvedená spoločnosť len dodala a osadila svetlíkové okno a všetky ostatné práce realizoval\nžalobca, preto je zodpovedný za vadu zatekania svetlíkového okna. Poukázala tiež na zápisnicu zo dňa\n22.11.2004, v ktorej sa architekt T.. Z. vyjadril, že spoločnosť STAVREM spol. s.r.o. vyrobila, dodala a\nosadila strešné okno a žalobca zabezpečil upevnenie a okolie okna. Aj v znaleckom posudku T.. J. sa\njasne konštatuje, že oplechovanie svetlíkového okna sa zaviazal vykonať žalobca, čím sa prvoinštančný\nsúd nezaoberal. Rovnako k druhému znaleckému posudku znalca V.. T.. Ž. žalovaná považuje za\nnesprávne odôvodnenie určenia zodpovednosti žalobcu za vady diela na základe tohto znaleckého\nposudku, z ktorého je zrejmé, že vady diela - zatekanie vody do interiéru podkrovného bytu, boli\nspôsobené vadne uskutočneným dielom zo strany žalobcu - výstavbou podkrovného bytu, a to konkrétne\ndetailmi klampiarskych stavebných prác súvisiacich s osadením strešného svetlíka, pri ktorých realizácii\nneboli dodržané príslušné normy STN. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že vada zatekania\nstrechy pri atike obývačky podkrovného bytu vznikla hneď od realizácie uvedených klampiarskych prác\na nebola žalobcom odstránená v zmysle požiadaviek príslušných noriem STN a pretrváva dodnes.\nZnalec V.. T.. Ž. sa zhodol so závermi T.. J., že vada bola spôsobená neodborne realizovanými detailmi\noplechovania a zlou kvalitou vykonaných klampiarskych prác. Žalovaná tak trvá na tom, že zatekanie\nstrechy nie je spôsobené svetlíkovým oknom a jeho osadením, ale nekvalitnými klampiarskymi prácami\nvykonanými žalobcom pri nesprávnom vyspádovaní strechy, následkom ktorých zateká zo strechy pri\natike obývačky, naproti tomu v odvolacej duplike poukázala na závery v konaní predložených znaleckých\nposudkov. Zhrnula, že vykonaným dokazovaním bolo jasne preukázané, že žalobca bol osobou, ktorá\nnesie zodpovednosť za vady vykonaného diela a prvoinštančné závery sú tak v tomto smere nesprávne.\nNesprávne právne posúdenie malo za následok nesprávne posúdenie oprávnenosti zadržania 10 % z\nceny diela, v dôsledku čoho napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie, na\nktoré neexistuje právny titul a do dnešného dňa ani nenastala splatnosť žalovaného nároku. Za dôležité\ntiež označila, že zastupovať zhotoviteľa (žalobcu) vo veciach zmluvných a technických je oprávnený\naj T.. O., ktorý bol preto oprávnený podpísať v mene žalobcu zápis z 03.09.1997, podpisom ktorého\ndošlo k písomnej dohode o tom, že do odstránenia všetkých predmetných vád bude objednávateľom\nzadržaných 10 % z celkovej sumy diela.\n18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zdôraznil, že žalovaná opätovne navrhuje rozhodnúť\nspôsobom, ako bolo rozhodnuté v minulosti, t. j. žalobu zamietnuť, čo bolo odvolacím súdom už raz\nvyhodnotené ako nesprávne. Z odvolania žalovanej je tiež zrejmé, že v úplnosti ignoruje otázky, ktoré\nboli v minulosti označené odvolacím súdom ako rozhodujúce, a na ktoré sa mal prvoinštančný súd\nzamerať. Opätovne v nadväznosti na jej argumentáciu zdôraznil, že počas celej doby súdneho konania\nžiaden z konajúcich súdov nezistil existenciu prekážky res iudicata. Uvedené je dané tým, že žalobca\nnebol účastníkom dedičského konania, a teda voči jeho osobe nemohli nastať účinky veci rozhodnutej.\nRovnako napriek argumentácii žalovanej o predĺžení dedičstva odvolací súd považoval za podstatné\npre konanie úplne odlišné otázky, a preto aj túto argumentáciu označil za právne bezvýznamnú. Zotrval\nna názore, že hodnota jedinej položky aktíva dedičstva (hodnota členského podielu družstevného\nbytu) plne postačovala na úhradu žalovanej pohľadávky. Naviac počas celej doby súdneho konania\nsa žalovaná a ani prvoinštančný súd nevysporiadali s argumentáciou žalobcu v tomto smere. Oporu\nv skutkovom stave nemá ani argumentácia žalovanej o absencii jej súhlasu s uzavretím zmluvy o\ndielo a vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia, keď v súdnom spise sa nachádza množina\nlistinných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že žalovaná vystupovala ako stavebník nespochybňujúci\nsvoje postavenie stavebníka na základe zmluvy so žalobcom (skutočnosť žalovanou nespochybnená\na nesporná), žalovaná aj priamo na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024 potvrdila, že ju manžel\npresvedčil o výstavbe, a že žalobca jej staval podkrovie. Ak by aj bola pravdivá argumentácia žalovanej\no rozpore s § 145 ods. 1 OZ pre absenciu súhlasu, zdôraznil, že by sa jednalo o neplatnosť relatívnu\nv zmysle § 40a OZ a žalovaná sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo nikdy nedovolala, a preto je\nnevyhnutné daný právny úkon posudzovať ako platný. Odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa predmetu\ndiela označil žalobca za zmätočnú a ignorujúcu závery odvolacieho súdu. Z jej argumentácie vyvodil, že\nžalovaná nie je ani po 25 rokoch trvania súdneho sporu schopná zadefinovať vadu diela vykonaného\nžalobcom. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že dielo bolo vykonané v plnom rozsahu v súlade so\nzmluvou a až následne do ukončeného diela urobila zásahy tretia osoba v úplnosti nezávislá od žalobcu.\n\nArgumentácia žalovanej je v tomto smere totožná s prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré\nbolo odvolacím súdom zrušené. Žalovaná nepredložila žiaden nový dôkazný prostriedok, ktorý by\ndokumentoval požiadavku odvolacieho súdu či, kedy a aký nárok si žalovaná uplatnila, a či bolo takto\npostupované po 10.09.1997. V tejto súvislosti len poukazovala na záznam z 03.09.1997, ktorý bol známy\npočas celej doby konania a ani odvolací súd ho nepovažoval za dostačujúci. Závery súdu prvej inštancie,\nktorý v tomto smere neprisvedčil obrane žalovanej, zodpovedajú konzistentnej argumentácii žalobcu a\ndôkazným prostriedkom, ktoré preukazujú, že svetlíkové okno v žiadnom rozsahu nebolo predmetom\ndiela žalobcu. Opak žalovaná v konaní nepreukázala. Keďže sa nejednalo o dielo žalobcu, bolo právne\nbezvýznamné uplatňovanie akýchkoľvek nárokov zo strany žalovanej voči žalobcovi. Avšak z opatrnosti\nžalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepredložila ani žiaden dôkazný prostriedok preukazujúci\nuplatnenie akejkoľvek vady žalovanou voči žalobcovi po odovzdaní diela, resp. po odvolacím súdom\npresne určenom termíne (10.04.1997).\n19. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentácii, že osvedčenie o dedičstve pôsobí ako\nexekučný titul voči žalovanej, a to vo vzťahu k 1 prihlásenej pohľadávky žalobcu titulom vyporiadania\nBSM a 1 titulom dedenia. K absencii súhlasu žalovanej k uzatvoreniu zmluvy o dielo v reakcii na\nargumentáciu žalobcu dodala, že relatívnej neplatnosti sa domáha v priebehu tohto súdneho konania a\nskutočnosť, že manžel ju presvedčil o výstavbe nie je podľa nej z pohľadu práva podstatná. Upozornila\nna to, že žalobca sa ani v odvolacej replike nevysporiadal s jej argumentáciou, že byt nepatril do BSM\nžalovanej a jej manžela.\n20. Žalovaná na výzvu súdu podľa § 382 CSP k možnej aplikácii ust. § 52, § 54,\n§ 517, § 879f\nObčianskeho zákonníka, § 10a, § 10c nar. vl. č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s\n§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní neboli použité uviedla, že sa stotožňuje s aplikáciou označených ustanovení, nakoľko\npredmetný vzťah je potrebné posudzovať aj z hľadiska spotrebiteľskoprávnej ochrany, a to bez ohľadu na\nto, že zmluva o dielo bola formálne uzavretá s odkazom na § 536 a nasl. OBZ. Takáto kvalifikácia nemôže\nviesť k posilneniu postavenia žalobcu, ale naopak k prísnejšiemu posúdeniu jeho nároku. Ak sa totiž\npredmetný vzťah posúdi ako spotrebiteľský, všetky pochybnosti o obsahu zmluvy, o splatnosti celého\nnároku, ako aj o prípustnosti zmluvných sankcií a príslušenstva, musia byť vykladané priaznivejšie\npre spotrebiteľa. Ani pri použití týchto ustanovení však nemožno podľa žalovanej dospieť k záveru o\ndôvodnosti žaloby. Spotrebiteľský výklad podľa nej podporuje záver, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne vzniku, rozsahu a splatnosti uplatneného nároku. S odkazom na ust.\n§ 879f OZ\nmala za to, že aj starší zmluvný vzťah je potrebné skúmať z hľadiska spotrebiteľskej ochrany, osobitne\npri zmluvných podmienkach o splatnosti ceny, o sankciách a príslušenstve pohľadávky. Dôsledkom toho\nje, že všetky pochybnosti o obsahu zmluvy, o tom, čo bolo predmetom plnenia, kedy sa mal doplatok\nceny stať splatným, či bolo možné zadržať 10 % ceny do odstránenia vád a v akej výške a z akého\nzákladu možno požadovať príslušenstvo, musia byť vykladané v prospech spotrebiteľa. Žalovaná v\nďalšom namietla absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo podľa § 37 ods. 1 OZ pre označenie zhotoviteľa\nlen ako „AQUATING - ekologické stavby, Trnava, A. Žarnova 7, 917 00“, hoci podľa žalobcu nešlo o\nprávnickú osobu, ale o fyzickú osobu - podnikateľa. Bola totiž toho názoru, že ak zmluva neobsahuje\nriadne označenie zhotoviteľa ako fyzickej osoby menom a priezviskom, ale len označenie používané\nako názov prevádzky alebo podnikateľského označenia, nemožno bez ďalšieho bezpečne ustáliť, kto\nbol skutočným nositeľom práv a povinností zo zmluvy. Podľa obchodnoprávnej úpravy je pri fyzickej\nosobe podnikateľovi obchodným menom jej meno a priezvisko, pričom dodatok môže slúžiť na odlíšenie\nosoby alebo druhu podnikania. Zotrvala tiež na názore o nesprávnosti záveru prvoinštančného súdu,\npodľa ktorého mala žalovaná zodpovedať aspoň za časť žalovaného nároku titulom vyporiadania BSM.\nZ ust. § 147 ods. 1 OZ totiž nevyplýva, že by osobný dlh jedného z manželov sa stával dlhom druhého\nmanžela, ani že by automaticky patril do BSM. Medzi žalovanou a poručiteľom tiež nedošlo k žiadnej\ndohode podľa § 143a OZ, na základe ktorej by bol režim BSM rozšírený o túto pohľadávku. Z osvedčenia\no dedičstve pritom vyplýva, že manželia nedisponovali takým majetkom, z ktorého by bolo možné\npredmetnú pohľadávku reálne uspokojiť v režime § 147 OZ. Naviac byt, v ktorom sa vykonávali stavebné\npráce, nepatril v čase uzavretia zmluvy a ani počas realizácie diela do BSM žalovanej a jej nebohého\nmanžela, ale bol vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Už z toho dôvodu nie je možné vec\nprávne podriadiť režimu BSM tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Zodpovednosť žalovanej tak nebolo\nmožné právne odôvodniť režimom BSM, ale výlučne režimom dedičského práva. Pochybnosť o tom,\nvoči komu mal byť uplatnený nárok zo zmluvy o dielo smerovaný, vyvoláva aj samotný postup žalobcu pri\nvystavovaní faktúr. V ďalšom poukázala na predĺženie dedičstva vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve,\n\npodľa ktorého všeobecná cena aktív patriacich do BSM poručiteľa a žalovanej predstavovala sumu\n97.927,90 Sk, zatiaľ čo celková cena pasív bola vyčíslená sumou 2.011.228 Sk. Notár v dedičskom\nkonaní nesprávne zahrnul medzi dlhy patriace do BSM aj záväzok voči žalobcovi vo výške 382.251,50\nSk, hoci tento záväzok svojou právnou povahou nepredstavoval spoločný dlh manželov, ale výlučný\ndlh poručiteľa. Pri správnom právnom posúdení je preto nevyhnutné od celkovej sumy pasív odpočítať\nuvedenú pohľadávku žalobcu, v dôsledku čoho skutočná výška pasív patriacich do BSM predstavuje len\nsumu 1.682.976,50 Sk, zatiaľ čo suma 328.251,50 Sk tvorí samostatný záväzok mimo BSM. Uvedené je\nrozhodujúce pre určenie rozsahu zodpovednosti žalovanej, pretože dlhy patriace do BSM sa posudzujú\nv rámci zániku a vyporiadania BSM, kým výlučné dlhy poručiteľa môžu prejsť na žalovanú iba ako na\ndedičku v režime § 470 OZ, t. j. do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Nemožno preto bez ďalšieho\nvychádzať z formálneho zaradenia predmetnej pohľadávky v osvedčení o dedičstve, ale je potrebné\nskúmať skutočnú právnu povahu pohľadávky. Vzhľadom na to, že z aktív BSM v celkovej hodnote\n97.927,90 Sk mohla do dedičstva po poručiteľovi vstúpiť pri rovnosti podielov nanajvýš jedna polovica, t.\nj. suma 48.963,95 Sk, predstavuje práve táto suma maximálny možný rozsah zodpovednosti žalovanej\nza výlučné dlhy poručiteľa. Preto aj keby bola pohľadávka žalobcu po právnej stránke dôvodná, vo\nvzťahu k žalovanej by bolo možné uvažovať najviac o zodpovednosti do sumy 48.963,95 Sk. Tento\nzákonný limit sa znižuje o tie pasíva dedičstva, ktoré dedič už uspokojil a žalobca nemôže byť uspokojený\nnad rámec prípadnej zostávajúcej nevyčerpanej časti tejto hodnoty. Vo vzťahu k uplatnenému úroku\nz omeškania namietala, že tento je nedôvodný už z dôvodu nesprávne určeného základu, z ktorého\nsú úroky počítané, keď podľa § 517 ods. 2 OZ možno úroky z omeškania požadovať len pri omeškaní\ns plnením peňažného dlhu, na čo nadväzuje aj § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Zákonný režim úrokov z\nomeškania sa tak viaže na konkrétny splatný peňažný dlh, nie na celkový náklad stavby alebo inú širšiu\nhodnotu, ktorá nepredstavuje samotnú výšku dlhu. Ak si preto žalobca uplatnil úrok z omeškania vo\nvýške 0,05 % denne zo sumy celkového nákladu stavby 2.230,995,40 Sk, a nie zo skutočnej splatnej a\ntvrdenej dlžnej sumy, ide o nárok uplatnený v rozpore so zákonnou konštrukciou úrokov z omeškania.\nAj z prechodných ustanovení nar. vl. č. 87/1995 Z. z. je zrejmé, že rozhodujúci je právny režim úrokov z\nomeškania viazaný na peňažný dlh, nie paušálne na percento zo sumy celého diela. Pokiaľ žalobca tento\nnárok opiera o zmluvné dojednanie, toto je podľa žalovanej v spotrebiteľskom vzťahu neplatné, ak ukladá\nspotrebiteľovi povinnosť platiť sankciu v rozsahu alebo zo základu, ktorý odporuje zákonu, obchádza\nzákonný režim úrokov z omeškania alebo spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.\nJedná sa preto o dojednanie odporujúce ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré je v spotrebiteľskej zmluve\nneprijateľné, nakoľko sa odchyľuje v neprospech spotrebiteľa. Pre absolútnu neplatnosť preto nemôže\ntoto zmluvné dojednanie voči žalovanej vyvolať zamýšľané právne účinky. Zároveň žalovaná zdôraznila,\nže súd nemôže podľa nej takto formulovaný nárok „prekvalifikovať“ na zákonné úroky z omeškania a\npriznať žalobcovi inú úrokovú pohľadávku, než akej sa žalobca domáhal, a to vzhľadom na viazanosť\nžalobným návrhom podľa § 216 ods. 1 CSP Ak teda žalobca uplatnil zmluvné úroky z omeškania, súd\nmu nemôže priznať zákonné úroky z omeškania zo sumy, ktorá by prípadne zodpovedala skutočnému\npeňažnému dlhu, pretože by tým priznal iný nárok v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným\nnávrhom a predstavoval by rozhodnutie ultra petitum. Nad rámec tejto argumentácie tiež poukázala na\nto, že z osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by žalobca v dedičskom konaní prihlásil pohľadávku aj s\npríslušenstvom. Uviedla, že netvrdí, že neprihlásenie príslušenstva samo o sebe automaticky vylučuje\njeho právny osud, avšak v situácii, keď žalovaná nevstúpila do zmluvy ako pôvodná objednávateľka,\nale do úvahy prichádza nanajvýš jej postavenie dedičky v režime § 470 OZ, nemožno bez ďalšieho\nrozširovať rozsah jej zodpovednosti o príslušenstvo, ktoré nebolo v dedičskom konaní jednoznačne\nindividualizované, a ktoré je navyše v tomto konaní uplatnené z nesprávneho základu. Namietla tiež, že\nakýkoľvek právny úkon žalobcu smerujúci k uplatneniu zákonných úrokov z omeškania namiesto doteraz\nžalovaných zmluvných úrokov by predstavoval zmenu žaloby, keďže by išlo o uplatnenie iného práva z\niného právneho základu, čo je v odvolacom konaní podľa § 371 CSP neprípustné. Ak by odvolací súd\naj napriek tomu nesprávne pripustil úvahu, že nejde o zmenu žaloby, ale len o inú právnu kvalifikáciu,\nv takom prípade žalovaná vznáša aj námietku premlčania takto uplatneného nároku podľa § 100 ods.\n1 a § 101 OZ.\n21. Súčasne na výzvu súdu podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP na doplnenie podstatných\nskutkových tvrdení ohľadom úhrady dlhov titulom pasív dedičstva po poručiteľovi O.. T. M. podľa\nosvedčenia o dedičstve zo dňa 02.09.1998, č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 (písm. B./ bodu III.\npredmetného osvedčenia o dedičstve) žalovaná v predmetnom podaní uviedla, že v celom rozsahu\nuhradila titulom pasív dedičstva dlh vo výške 8.015,94 eur (241.488,15 Sk) ako zostatok pôžičky o\nstavebnom sporení č. XXXXXXXXXX Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ako veriteľovi a sumu 19.916,35 eur\n\n(600.000 Sk) ako zostatok pôžičky pre veriteľa AUTRONIC, s.r.o. Uvedené záväzky tak boli žalovanou\nuhradené aj nad rámec hodnoty dedičstva, ktoré nadobudla. Žalovaná uhradila len tie záväzky, ktoré\npovažovala za nesporné, avšak z rozdielnych právnych dôvodov. Záväzok voči veriteľovi Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s. uhrádzala preto, že išlo o záväzok súvisiaci s majetkovými následkami zániku BSM,\nzároveň bol tento záväzok zabezpečený ručením brata žalovanej. Neuhradením tohto záväzku by mohlo\ndôjsť k nepriaznivým dôsledkom vo vzťahu k členom rodiny žalovanej. Žalovaná preto tento záväzok\nuhradila aj nad rámec toho, čo by bolo možné od nej požadovať len z titulu dedičskej zodpovednosti.\nSkutočnosť, že na splácanie tohto záväzku v rozhodnom období prispievala aj dcéra žalovanej, ktorá\nuž disponovala vlastným príjmom, je žalovaná pripravená osvedčiť čestným vyhlásením dcéry O. I..\nZáväzok voči AUTRONIC, s.r.o. v rozsahu jednej polovice uhradila v dôsledku majetkových následkov\nzániku BSM. V rozsahu druhej polovice však žalovaná plnila z titulu dedičského režimu podľa § 470\nOZ. Nad tento rozsah žalovaná plnila z vlastného osobitného záväzkovoprávneho titulu prevzatia dlhu,\nku ktorému došlo až následne, po tom, čo limit jej dedičskej zodpovednosti podľa § 470 OZ už bol\nvyčerpaný. Okolnosti ohľadom tohto záväzku je rovnako pripravená preukázať čestným vyhlásením\nkonateľa tejto spoločnosti.\n22. Žalobca v reakcii na výzvu súdu podľa § 382 CSP uviedol, že pri zohľadnení špecifikovaných\nzákonných ustanovení a skutkových okolností je toho názoru, že právna ust.\n§ 52, § 54, §\n517, § 897f OZ, § 10a a 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení\núčinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu sa na posudzovanú zmluvu nevzťahuje. Jednalo sa totiž o\nindividuálne dohodnutú zmluvu, u ktorej sa zmluvné strany spoločne dohodli na jej obsahu pri rovnakej\nmožnosti úpravy ktoroukoľvek sporovou stranou. Iné skutkové tvrdenie nebolo prezentované žiadnou zo\nsporových strán počas celej doby trvania súdneho sporu. Zmluva o dielo tak podľa neho nespadá pod\nspotrebiteľské zmluvy, keď vo veci neexistovali prekážky, ktoré by bránili zmluvným stranám uzavrieť\ndohodu, podľa ktorej sa úprava sankčných nárokov riadi osobitnou zmluvnou úpravou, Obchodným\nzákonníkom. Uzavretej zmluve zodpovedal aj uplatnený nárok vrátane úroku z omeškania.\n23. K vyjadreniu žalovanej (ods. 20. a 21. odôvodnenia) uviedol, že zotrváva na tom, že na uzavretú\nzmluvu sa nevzťahovala spotrebiteľská právna úprava jednak z dôvodu, že bola individuálne stranami\ndojednaná, a tiež z dôvodu, že neplatila v čase podpisu a plnenia zmluvy. K požiadavke na doplnenie\nskutkových tvrdení podľa § 150 ods. 1 CSP odkázal na ust. § 366 CSP, hypotéze ktorého táto\npožiadavka nezodpovedá, a preto podľa neho tvrdenia o nesprávnom označení zhotoviteľa na zmluve\no dielo a skutkové tvrdenia ozrejmujúce zoznam veriteľov s poradovým číslom, právnym dôvodom\ndlhu a výškou uhradenej sumy, ktorú žalovaná uhradila titulom pasív dedičstva, nemožno v odvolacom\nkonaní použiť a na ne prihliadať. Okrem toho uvedené skutkové tvrdenia žalovanej nezohľadňujú\nskutočný stav veci. K argumentácii týkajúcej sa riadneho označenia zhotoviteľa uviedol, že zo zmluvy\nvyplýva, že zhotoviteľ je označený na dvoch miestach, a to vyčerpávajúcim a plným spôsobom, vrátane\nnezameniteľného identifikačného znaku (IČO). Naviac prípadné pochybenie v označení zmluvnej strany\nnespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj pri zohľadnení situácie, kedy predmetný právny\núkon nemusí mať písomnú formu (obdobne viď rozsudok NS ČR z 10.04.1997, sp. zn. 2Cdo 386/96).\nNaviac prípadná absolútna neplatnosť právneho úkonu by nemala žiaden vplyv na existujúcu platobnú\npovinnosť žalovanej, ktorá by bola povinná vrátiť plnenie prijaté na jej základe. Keďže fyzické vrátenie by\nnebolo možné, bolo by povinnosťou žalovanej poskytnúť peňažnú protihodnotu, ktorá je daná súhlasnou\ndohodou sporových strán v cene diela a táto cena v celom priebehu súdneho sporu nebola skutkovo\nspochybnená. K tvrdeniam ohľadom úhrady dlhov po poručiteľovi namietol, že žalovaná uvedené\ntvrdenia nedoložila žiadnym dôkazným prostriedkom a žalobca uvedené popiera ako nepravdivé. K\nargumentácii, pri ktorej žalovaná popiera, že by žalovaná pohľadávka mala patriť do BSM, poukázal aj\nna to, že žalovaná v osvedčení o dedičstve vlastným konaním potvrdila, že predmetná pohľadávka patrí\ndo BSM. Naviac žalovaná sa nikdy nedovolala relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo z tohto dôvodu. Ak\nby to urobila v súčasnosti, žalobca vznáša námietku premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti\ntohto úkonu. K namietaným úrokom z omeškania odhliadnuc od toho, že podľa žalobcu sa nejedná o\nspotrebiteľskú zmluvu, dodal, že v prípade, ak by dojednanie o úrokoch z omeškania bolo neplatné,\nuvedené nebráni priznaniu zákonnej výšky úroku z omeškania, keď táto výška je nižšia ako výška úroku z\nomeškania uplatnená žalobcom. Priznaním úroku z omeškania v nižšej ako žalobcom uplatnenej výške,\nnemôže súd postupovať ultra petitum.\n24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie sporových strán podľa § 385 ods. 1 CSP\n\nna pojednávaní konanom dňa 16.04.2026, na ktorom zopakoval dokazovanie prečítaním záveru\nznaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou Appraisal services s.r.o.\nč.\n22/2013 (č. l. 576), bodov III. a IV. osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.09.1998, sp. zn.\nD\n396/97-34 (č. l. 5-6), časti vyjadrenia žalovanej k žalobe (č. l. 48), listu žalovanej zo dňa 09.10.1997 (č.\nl. 18), časti výpovede žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024\n(č. l. 1109), pričom\ndospel k záveru, že čiastočne dôvodným je len odvolanie žalobcu.\n25. Predmetom konania v danej veci je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie neuhradenej časti\nceny diela na základe zmluvy o dielo č. 40/0896 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a\nO.. T. M. ako objednávateľom. Žalobca sa predmetnou zmluvou zaviazal zhotoviť pre objednávateľa\npodkrovný byt na W. X Z. K. a objednávateľ sa zaviazal na úhradu ceny diela. Prvoinštančný súd\nsa zaoberal v konaní spornou otázkou pasívnej vecnej legitimácie a v nadväznosti na prechádzajúce\nzáväzné pokyny vyslovené odvolacím súdom v uznesení zo dňa 31.05.2019, č. k. 3Co/209/2018-911\nsa zaoberal aj otázkou predmetu diela a uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady diela. Po\nvykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná čo do nároku\nna zaplatenie sumy 3.809,56 eur s príslušenstvom vychádzajúc zo záveru o predĺžení dedičstva\nprávoplatne konštatovaného v osvedčení o dedičstve zo dňa 02.09.1998, č. k. D 396/97-34, Dnot\n115/97. Neprisvedčil argumentácii žalobcu odkazujúcej na znalecký posudok spochybňujúci vecnú\nsprávnosť tvrdenia žalovanej o predĺžení dedičstva majúc za to, že právoplatné rozhodnutie o\ndedičstve môže spochybniť len neskoršie právoplatné súdne rozhodnutie vydané po uplatnení riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čo sa v danom prípade nestalo. Nestotožnil sa ani s\nargumentáciou žalobcu o nemožnosti zaoberať sa otázkou vecnej legitimácie len z dôvodu, že existenciu\nvecnej legitimácie odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí nespochybnil. Z vykonaných dôkazov mal za\npreukázané, že zatekanie strechy pri atike obývačky je spôsobené neodborne realizovanými detailmi\noplechovania strešného okna, a že osadenie strešného okna (svetlíka) a klampiarske práce s tým\nsúvisiace nie sú dielom podľa zmluvy\nč. 40/0896 zo dňa 02.09.1996. Nad rámec tohto pre\nvec podstatného zistenia konštatoval aj to, že žalovaná si u žalobcu neuplatnila nároky vyplývajúce z\nvád v lehote a spôsobom stanoveným zákonom. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovanej, v ktorej\nnamietala neplatnosť zmluvy o dielo v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ pre absenciu jej súhlasu s uzatvorením\nzmluvy, a to z dôvodu, že podkrovný byt, ktorý bol miestom vykonávania prác, nepatril do BSM, a preto\njej súhlas nebol ani potrebný. Žalobe tak vyhovel len v časti nároku na zaplatenie 5.076,33 eur, ktorú\nnebola žalovaná oprávnená zadržať podľa čl. 6.3. bod 6. a čl. 6.5. zmluvy o dielo s tým, že príslušenstvo\nprislúchajúce k tejto istine neuznal ako dôvodné, nakoľko žalobca nepreukázal deň prevzatia faktúry\nobjednávateľom. Pri posudzovaní nároku prihliadol aj na snahu žalovanej počas mimosúdnych rokovaní\nzaplatiť žalobcovi istinu a ochotu žalobcu odpustiť úhradu úrokov z omeškania. V odvolacom konaní\nžiadali sporové strany odvolaciemu prieskumu podrobiť otázku pasívnej vecnej legitimácie a možnosti\nsa ňou zaoberať v konaní po zrušení predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia, otázku, či právoplatné\nosvedčenie o dedičstve predstavuje prekážku res iudicata, či sporná vada predstavuje vadu diela v\nzmysle zmluvy o dielo, ďalej otázku potreby súhlasu žalovanej s uzatvorením posudzovanej zmluvy o\ndielo v zmysle § 145 OZ a tiež splnenie podmienok preskúmateľnosti a presvedčivosti napadnutého\nrozhodnutia.\n26. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n29. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n\n30. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez\nohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n31. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,\nako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa\nvždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo\ndohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky\nprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n32. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené\nspotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.\n33. Podľa § 145 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu bežné veci týkajúce\ns spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch\nmanželov; inak je právny úkon neplatný.\n34. Podľa § 470 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase smrti poručiteľa dedič zodpovedá do výšky ceny\nnadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,\nktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.\n35. Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu dlžník, ktorý svoj dlh\nriadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu veriteľom,\nmá veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto\npodmienok týkať aj len jednotlivých plnení.\n36. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu ak ide o omeškanie s\nplnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie\nje povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis.\n37. Podľa § 879f ods. 3, ods. 4 veta prvá OZ (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla\n2004) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\nmusia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať\nbudovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a\ns ustanovením s § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\nUstanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 55 tohto\nzákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona.\n38. Podľa § 10a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej len „nar.\nvl. č. 87/1995 Z. z .“) v znení neskorších predpisov ak došlo k omeškaniu pred\n1. januárom 2009,\nvýška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.\n39. Podľa § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška\núrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po\n31. januári 2013.\n40. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení účinnom v\nčase vzniku záväzkového vzťahu výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej\nNárodnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n41. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia\nZmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase,\nzáväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.\n\n42. Podľa § 324 ods. 3 OBZ ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy\nalebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa\nvzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.\n43. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti\na nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z\nomeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.\n44. Podľa § 436 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom\n(§ 345 ods. 2), môže kupujúci:\na) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru\na požadovať odstránenie právnych vád,\nb) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,\nc) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo\nd) odstúpiť od zmluvy.\n45. Podľa § 436 ods. 2 OBZ voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak\nju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto\noznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že\nvady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci\npožadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po\ntom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej\ndodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od\nzmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.\n46. Podľa § 436 ods. 3 OBZ ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2,\nmá nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.\n47. Podľa § 436 ods. 4 OBZ popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu\nškody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.\n48. Podľa § 437 ods. 1 OBZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom,\nmôže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo\nzľavu z kúpnej ceny.\n49. Podľa § 437 ods. 2 OBZ dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od\nzmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru.\nOstatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru;\nzvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných\nnákladov.\n50. Podľa § 437 ods. 3 OBZ ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím\ndodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné\nnároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi\nkupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.\n51. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dokiaľ kupujúci\nneurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť\nkupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto\noznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa\nodseku 3.\n52. Podľa § 437 ods. 5 OBZ ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3\nalebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní\npredávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote\npred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.\n\n53. Podľa § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ\nsa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n54. Podľa § 536 ods. 2 OBZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu\nzmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo\nhmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava\nalebo úprava stavby alebo jej časti.\n55. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v\nzmluve lebo určenú spôsobom určeným v zmluve.\n56. Podľa § 554 ods. 1 OBZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a\nodovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto\nzákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ\nobjednávateľa, aby prevzal dielo.\n57. Podľa § 560 ods. 1 OBZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v\nzmluve.\n58. Podľa § 562 ods. 2 OBZ súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi\nvady diela\na) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,\nb) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke\nuskutočnenej podľa odseku 1,\nc) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,\nnajneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách,\nna ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.\n59. Podľa § 562 ods. 3 OBZ ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v\nodseku 2.\n60. Podľa § 564 OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený\npožadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť\nalebo odovzdať zhotoviteľovi.\n61. Vo všeobecnosti k pojmu vecná legitimácia odvolací súd uvádza, že sa ňou rozumie oprávnenie\nalebo povinnosť strán sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má sporová strana, ktorej\nsvedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)\nalebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o\nktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,\nz ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania, a to aj bez návrhu strán sporu (viď napr. rozsudok\nNS SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009, uznesenie NS SR zo dňa 29.05.2022, sp. zn.\n4Obdo/34/2021, nález ÚS SR zo dňa 12.12.2017, sp. zn. I. ÚS 407/2016). Nedostatok vecnej legitimácie\nniektorej zo strán sporu, ako základnej podmienky pre úspešné uplatnenie každej žaloby, vedie k jej\nzamietnutiu bez toho, aby sa súd zaoberal meritórnym posúdením veci samej. Autoritatívny záver o\notázke vecnej legitimácie sporových strán tak vyplynie až z meritórneho rozhodnutia súdu. ÚS SR v\nnáleze zo dňa 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 191/2018 konštatoval, že ak všeobecný súd žalobe vyhovel,\nznamená to, že dospel k záveru o vecnej legitimácii sporových strán, pričom nie je nevyhnuté, aby táto\nskutočnosť bola v rozhodnutí výslovne (expresis verbis) uvedená.\n62. Z opísaných právno - teoretických východísk vyplýva, že prvoinštančný súd je povinný skúmať vecnú\nlegitimáciu sporových strán z úradnej povinnosti a v ktoromkoľvek štádiu konania, t. j. aj v ďalšom\npriebehu konania po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalobca pri svojej argumentácii\no komplexnom posudzovaní sporu odvolacím súdom opomína prísnu viazanosť odvolacieho súdu\nodvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ktorý na iné ako odvolateľom vytýkané pochybenia v postupe\n\na rozhodnutí prvoinštančného súdu, ktoré by mohli byť v zmysle § 365 CSP dôvodom na podanie\nodvolania, prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia týkajúce sa skutkových a právnych záverov sám\nzistil. Jedinou výnimkou je v zmysle § 380 ods. 2 CSP preskúmavanie vád týkajúcich sa procesných\npodmienok konania, na ktoré prihliada ex offo. Pokiaľ v otázke vecnej legitimácie, ktorá ako správne\nuviedol súd prvej inštancie, nepredstavuje procesnú podmienku konania, nebol v zrušujúcom rozhodnutí\nodvolacieho súdu vyslovený záväzný právny názor (§ 391 ods. 2 CSP), nie je súd prvej inštancie\nviazaný tým, ako posúdil vecnú legitimáciu strán v prvom meritórnom rozhodnutí a nie je vylúčená, resp.\nneprípustná ani zmena jeho právneho názoru pri opätovnom posudzovaní tejto otázky. V danej veci sa\nodvolací súd v uznesení zo dňa 31.05.2019, č. k. 3Co/20/2018-911 otázkou pasívnej vecnej legitimácie\nnezaoberal a k tejto otázke nebol pre súd prvej inštancie vyslovený záväzný právny názor. Prvoinštančný\nsúd sa preto správne pred meritórnom posúdením veci zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie\na tento postup nebol nesprávny a nezaložil ani existenciu inej vady konania, ktorá by mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, t. j. žalobcom namietaný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.\n1 písm. d) CSP. Odvolací súd však zhodne so žalobcom má za to, že v tejto otázke súd prvej inštancie\ndospel k nesprávnym skutkovým a právnom záverom.\n63. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n64. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,\npri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna\nprocesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná\ndo 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti\nsúdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191\nods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie\nje viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne\nrozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový\nporiadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n65. Súd prvej inštancie záver o absencii pasívnej vecnej legitimácie v časti nároku na zaplatenie sumy\n3.809,56 eur s príslušenstvom vyvodil z prísnej viazanosti právoplatným osvedčením o dedičstve, z\nktorého vyplynul skutkový záver o predĺžení dedičstva po zosnulom manželovi žalovanej, O.. T. M.,\na ktorý podľa neho nemôžu prelomiť ani závery v konaní predloženého znaleckého posudku vo veci\nstanovenia všeobecnej hodnoty členského podielu družstevného bytu č. XX na K. XX Z. K. ku dňu smrti\nporučiteľa. Žalobca okrem vecnej správnosti tohto záveru dôvodne súdu prvej inštancie vytýka, že sa\ncelkom opomenul vysporiadať s judikatúrou, na ktorú v tejto súvislosti poukazoval, a v zmysle ktorej súd\nprvej inštancie mal a mohol prehodnotiť žalovaným namietanú hodnotu aktív dedičstva.\n66. Otázkou viazanosti všeobecného súdu cenou zistenou v dedičskom konaní v následnom spore o\nzaplatenie pohľadávky veriteľa vedenom proti dedičom o splnenie poručiteľovho dlhu sa okrem iných\nzaoberá aj žalobcom zmieňované rozhodnutie NS SR zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4Cdo/146/2015, v\n\nktorom dovolací súd konštatoval, že obmedzenie zodpovednosti za dlhy poručiteľa nie je závislé od\ndôkazných prostriedkov použitých v dedičskom konaní pri súpise aktív a pasív a pri určení všeobecnej\nceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva. Prisvedčil tým správnosti názoru odvolacieho\nsúdu, že v konaní začatom na návrh veriteľa proti dedičom o splnenie poručiteľovho dlhu, nie je súd\nviazaný cenou zistenou v dedičskom konaní a otázku ceny zdedeného majetku posudzuje v konaní\nsamostatne a veriteľ môže dokazovať, že stav dedičstva je pre neho priaznivejší, že jednotlivé veci majú\nvyššiu cenu, než je uvedená v súpise aktív, čo sa premietne aj do všeobecnej a čistej hodnoty dedičstva.\nUvedeným právnym názorom NS SR konzistentne nadviazal na rozhodnutie\nR\n46/1963 (rozhodnutie NS z 28.01.1963, 5Cz 53/62) zhodne vychádzajúce zo záveru o možnosti odchýliť\nsa od ceny dedičstva stanovenej v dedičskom konaní v spore, v ktorom si veriteľ poručiteľa uplatňuje\npohľadávku proti dedičom, ak stav dedičstva je pre veriteľa priaznivejší ako stav uvedený v súpise,\nalebo ak do dedičstva patria tiež iné veci, ako boli uvedené v súpise, prípadne ak veci uvedené v\nsúpise majú vyššiu hodnotu. S uvedenými právnymi závermi, ktoré neboli ani neskoršou rozhodovacou\npraxou prekonané, sa odvolací súd plne stotožňuje a nezhliadol žiaden dôvod pre prípadný odklon.\nIch opodstatnenosť podľa odvolacieho súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že veriteľ nie je účastníkom\ndedičského konania (s výnimkou účasti pre určitú časť dedičského konania, ak uzatvára s dedičmi\ndohodu o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov alebo ak súd nariadi likvidáciu\npredĺženého dedičstva), v ktorom sa určuje všeobecná a čistá hodnota dedičstva, rozhodnutie o\ndedičstve sa mu ani nedoručuje a nemôže voči nemu podať odvolanie, a preto nemá právo zasahovať\nnapríklad do výšky všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, a to aj napriek\ntomu, že určenie všeobecnej ceny majetku poručiteľa môže mať rozhodujúci vplyv na vymožiteľnosť jeho\npohľadávky. Aktívne môže ocenenie aktív a pasív dedičstva namietať až v prípadnom spore, predmetom\nktorého je uspokojenie jeho pohľadávky, a v ktorom ho zaťažuje dôkazné bremeno preukázania vyššej\nhodnoty dedičstva. Jeho žaloba na plnenie proti dedičom preto môže smerovať aj nad hodnotu dedičstva\nzistenú v dedičskom konaní. Rovnako neviazanosť súdu ocenením majetku poručiteľa v dedičskom\nkonaní je podľa odvolacieho súdu opodstatnená aj tou skutočnosťou, že sporné aktíva a pasíva notár v\ndedičskom konaní nezohľadňuje, a preto čistá hodnota majetku poručiteľa určená v dedičskom konaní\nnemusí zodpovedať faktickému stavu a jej hodnotu ovplyvňuje následné rozhodnutie civilného súdu,\nktorý nie je viazaný nezahrnutím majetku či dlhov do súpisu aktív a pasív. Zhodné závery v otázke\nopätovného posudzovania hodnoty dedičstva mimo záverov dedičského konania boli prezentované\nnapr. aj v uzneseniach NS ČR zo dňa 27.05.2005, sp. zn. 20Cdo/245/2004, zo dňa 04.03.2008, sp. zn.\n21Cdo/1411/2007, v článku notárky B.. M. K. s názvom Dlhy v dedičskom konaní a predlžené dedičstvo\npublikovanom v časopise Ars notaria 1/2011, v publikáciách FICOVÁ, S., IVANČO, M., RAKOVÁ, K.,\na kol., Dedičské právo v hmotnoprávnych a procesnoprávnych súvislostiach, 1. vydanie. Bratislava:\nWolters Kluwer SR s.r.o., 2022, str., tiež Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové\nprávo- všeobecná časť), Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex\n2015, str. 92, 96, ďalej Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1- 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H. Beck 2019, str. 1788, Krajčo, J.\na spol., Občiansky súdny poriadok, komentár, I. diel, Bratislava: EUROUNION, 2010, str. 724).\n67. Nakoľko súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní bez akéhokoľvek vysvetlenia odklonil od\ntýchto dlhodobo odbornou literatúrou a súdnou praxou akceptovaných východísk, na ktoré žalobca v\npriebehu súdneho konania poukazoval, a ku ktorým sa z vyššie uvedených dôvodov prikláňa aj odvolací\nsúd, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že pri posudzovaní žalovanej pohľadávky je viazaný\nosvedčením o dedičstve konštatujúcim predĺženie dedičstva. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania\nv odvolacom konaní (§ 384 ods. 1 CSP) okrem iného aj oboznámením záverov znaleckého posudku\nč. 22/2013 vypracovaného súdom ustanovenou znaleckou organizáciou Appraisal services s.r.o., IČO:\n36858072, Mostová 2, Bratislava (č. l. 558), dospel k skutkovému záveru, že hodnota aktív dedičstva\nv dôsledku nesprávne určenej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu nepredstavuje sumu\n3.928,07 eur (118.336,95 Sk), z ktorej vychádzal notár, ale sumu 23.605,74 eur.\n68. Predmetným znaleckým posudkom č. 22/2013 spĺňajúcim zákonom stanovené formálne náležitosti\nbola znaleckou organizáciou stanovená všeobecná hodnota členského podielu k družstevnému bytu č.\nXXX na K. F. Č.. XX Z. K. ku dňu smrti poručiteľa (22.06.1997) po zaokrúhlení na sumu 40.200 eur.\nSporové strany tento záver v konaní nespochybňovali a voči znaleckému posudku nevzniesli žiadne\nnámietky, ktorými by spochybnili jeho vecnú správnosť. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku\n(č. l. 690) len zdôraznila, že podľa nej je aj naďalej pre konanie rozhodujúci záver z dedičského konania\no predĺžení dedičstva a žalobca bol toho názoru, že uvedeným znaleckým posudkom sa preukázalo, že\n\ndedičstvo nebolo predĺžené, s čím sa odvolací súd nemôže celkom stotožniť majúc za to, že znalecké\ndokazovanie síce preukázalo vyššiu hodnotu aktív dedičstva pokiaľ sa týka hodnoty členského podielu v\nbytovom družstve (pozn. odvolacieho súdu hodnota ostatných v dedičskom konaní identifikovaných aktív\na výška dlhov poručiteľa nebola sporovými stranami v danom konaní namietaná), avšak pri zohľadnení\ndlhov poručiteľa je aj naďalej správny skutkový záver o celkovom predĺžení dedičstva. Z osvedčenia\no dedičstve totiž vyplýva, že notár medzi aktíva zaradil: hodnotu členského podielu k družstevnému\nbytu č. XXX na K. XX Z. K. v 1 v sume 422,33 eur (12.723,- Sk), zostatok na devízovom účte č.\n02-41185200/7500 v ČSOB, a.s v 1 v sume 908,42 eur (27.367,- Sk), zostatok na vkladnej knižke č.\n14-497360-9 vedenej na meno poručiteľa v Stavebnej sporiteľni, a.s. v 1 v sume 294,56 eur (8.873,95\nSk), nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. J.Ž. O., parc. č. XXXX v hodnote 1.707,13 eur\n(51.429 Sk), 4 cenné papiere Investičná a rozvojová banka, a.s. v hodnote spolu 114,19 eur (3.440,- Sk),\n10 cenných papierov Biotika a.s. v hodnote 210,58 eur (6.344,- Sk) a 1 cenný papier Fond národného\nmajetku SR v hodnote 270,86 eur (8.160 Sk). Medzi pasíva dedičstva notár zaradil: zostatok pôžičky\no stavebnom sporení č. 0997066502 vedenej v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. predstavujúci v polovici\nsumu 8.015,94 eur (241.488,15 Sk), zostatok pôžičky uzavretej s firmou AUTRONIC, s.r.o. v polovici\nv sume 19.916,35 eur (600.000 Sk), pohľadávku žalobcu v polovici v sume 5.447,97 eur (164.125.75\nSk) a náklady spojené s pohrebom poručiteľa v sume 519,65 eur (15.655 Sk). Spolu podľa osvedčenia\no dedičstve tak všeobecná cena majetku poručiteľa predstavovala sumu 3.928,07 eur (118.337,- Sk)\na výška dlhov sumu 33.899,92 eur (1.021.269 Sk), na základe čoho notár konštatoval predĺženie\ndedičstva. Žalobca v predmetnom konaní však preukázal, že hodnota členského podielu k označenému\ndružstevnému bytu ku dňu smrti poručiteľa nepredstavovala v 1 sumu 422,33 eur (12.723 Sk), ako\nuvádzal notár v súpise aktív, keď podľa znaleckého posudku celková hodnota členského podielu činila\nsumu 40.200 eur. Do dedičstva po poručiteľovi však prináleží len jedna polovica tejto hodnoty, nakoľko\nako vyplýva z osvedčenia o dedičstve a v konaní nesporných tvrdení, členský podiel v bytovom družstve\npatril do BSM poručiteľa a žalovanej, na čo vo svojej argumentácii žalobca zrejme neprihliadol, keď tvrdil,\nže hodnota aktív ďaleko prevyšuje hodnotu pasív, čo by platilo len v prípade, ak by bola do dedičstva po\nporučiteľovi poňatá celá hodnota členského podielu k družstevnému bytu. Zohľadniac vyššiu hodnotu\nčlenského podielu k družstevnému bytu, resp. do dedičstva prislúchajúcu 1 tejto vyššej hodnoty (t. j.\n20.100 eur) a skutočnosť, že ocenenie zvyšných notárom zistených aktív a pasív dedičstva nebolo\nsporovými stranami namietané, predstavuje hodnota aktív dedičstva spolu sumu 23.605,74 eur oproti\nhodnote dlhov v sume spolu 33.899,92 eur (pozn. odvolacieho súdu pri pohľadávky žalobcu vo výške 1\nzo sumy 9.257,53 eur sumu 33.080,71 eur- viď ods. 74. odôvodnenia). Dedičstvo poručiteľa O.. T. M. tak\naj po preukázaní vyššej hodnoty aktív dedičstva je potrebné hodnotiť ako predĺžené, t. j. nepostačujúce\nna úhradu všetkých dlhov poručiteľa.\n69. Pre posúdenie zodpovednosti žalovanej za pohľadávku žalobcu je tak potrebné vychádzať z novo\nzistenej a žalovaným riadne preukázanej vyššej hodnoty dedičstva po poručiteľovi (23.605,74 eur)\na ust. § 470 ods. 1 OZ stanoveného obmedzenia, podľa ktorého dedič zodpovedá za poručiteľove\ndlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie (viď\nnapr. vyjadrenie zo dňa 17.01.2024 na č. l. 1074) svoju obranu okrem iného založila na tvrdení, že\nrozhodujúcou pre posúdenie jej zodpovednosti za pohľadávku žalobcu je hodnota aktív určená notárom v\ndedičskom konaní (3.928,07 eur) a táto bola vyčerpaná po vydaní osvedčenia o dedičstve pre čiastočnú\núhradu ostatných dlhov poručiteľa. Nakoľko po zopakovaní dokazovania v odvolacom konaní bola\nzistená iná hodnota dedičstva a súd prvej inštancie sa otázkou úhrady dlhov po poručiteľovi významnou\nz hľadiska posúdenia rozsahu zodpovednosti žalovanej v zmysle § 470 ods. 1 OZ nezaoberal\nvychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že nemôže v predmetnom konaní prehodnocovať otázku\nhodnoty aktív dedičstva, odvolací súd postupom podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP\nmusel žalovanú vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom úhrady pasív dedičstva. Žalovaná v\nreakcii na výzvu súdu doplnila, že po poručiteľovi uhradila nad rámec svojej dedičskej zodpovednosti v\ncelom rozsahu dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. podľa osvedčenia o dedičstve vo výške 8.015,94\neur, s poukazom na to, že predmetný dlh bol zabezpečený ručením brata žalovanej, ako aj zostatok\npôžičky voči spoločnosti AUTRONIC, s.r.o. vo výške 19.916,35 eur. Zároveň vo vyjadrení uviedla, že\nuvedené tvrdenia je pripravená preukázať na pojednávaní predložením čestného vyhlásenia dcéry O.\nI., ako aj čestným vyhlásením konateľa spoločnosti AUTRONIC, s.r.o. Aj napriek tomu, že žalobca\nv nadväzujúcom vyjadrení zo dňa 08.04.2016 (pozn. odvolacieho súdu riadne doručenom právnemu\nzástupcovi žalovanej) tieto novo doplnené skutkové tvrdenia poprel ako nepravdivé, nakoľko žalovaná\nich nepodložila žiadnym dôkazným prostriedkom, žalovaná na pojednávaní konanom dňa 16.04.2026\nnepredložila žiadne ňou avizované dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení ohľadom úhrady dlhov\n\npo poručiteľovi a v tomto smere nepredniesla ani žiaden návrh na doplnenie dokazovania. V dôsledku\nuvedeného odvolací súd musel vyhodnotiť tvrdenia žalovanej o tom, že aj novo zistená hodnota\naktív dedičstva po poručiteľovi, ktorých výška vzhľadom na iné ocenenie hodnoty členského podielu k\ndružstevnému bytu vzrástla o sumu o 19.677,67 eur oproti výške aktív stanovenej notárom v dedičskom\nkonaní (20.100 eur- 422,33 eur ), ako nepreukázané. Nakoľko žalovaná, ktorú v tomto smere zaťažovalo\ndôkazné bremeno, v konaní nepreukázala, že by suma, o ktorú sa zvýšila hodnota dedičstva, a ktorá\ndostatočne postačovala na úhradu 1 žalovanej pohľadávky, ktorú mala žalovaná nadobudnúť v dôsledku\ndedenia, bola už úhradou dlhov po poručiteľovi vyčerpaná, odvolací súd uzavrel, že záver súdu prvej\ninštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu vyčerpania zákonom stanoveného limitu\npre prechod dlhov po poručiteľovi, je nesprávny. Zodpovednosť žalovanej za žalovanú pohľadávku vo\nvýške 1 polovice titulom dedenia tak nie je v intenciách § 470 ods. 1 OZ vylúčená.\n70. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom postupu v rozpore s § 366 CSP, keď odvolací súd vyzval\nžalovanú na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom úhrady pasív dedičstva, odvolací súd uvádza, že\nviazanosť skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, sa netýka prípadov, ak dokazovanie\nzopakuje alebo doplní sám (§ 383 CSP). Koncentračný princíp a princíp neúplnej apelácie, na ktorý sa\nžalobca odvoláva, neplatí bezvýnimočne, keď odvolací súd vo výnimočných situáciách môže skutkové\nzistenia meniť alebo dopĺňať, prípadne ich modifikovať, po zopakovaní alebo doplnení dokazovania, k\nčomu v danom prípade na odvolacom pojednávaní došlo. Absentujúce podstatné skutkové tvrdenia, na\ndoplnenie ktorých postupom podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd žalovanú\nvyzval, neboli z pohľadu prvoinštančného súdu relevantné, nakoľko nesprávne vychádzal v otázke stavu\naktív a pasív dedičstva z dedičského rozhodnutia. Keďže odvolací súd uvedené skutkové a právne\nzávery po zopakovaní dokazovania vyhodnotil ako nesprávne, pre posúdenie v konaní spornej pasívnej\nvecnej legitimácie z pohľadu obmedzenia uvedeného v § 470 OZ bolo nevyhnutné doplniť informáciu o\ntom, aká časť pasív dedičstva bola uhradená, a bez ktorej nebolo možné definitívnym spôsobom ustáliť,\nči novo zistená hodnota dedičstva bola úhradou dlhov poručiteľa vyčerpaná, t. j. či je žalovaná v časti\npohľadávky nadobudnutej dedením pasívne vecne legitimovaná.\n71. Vo vzťahu k tej časti žalovaného nároku, ktorej súd prvej inštancie vyhovel, t. j. za ktorú mala žalovaná\nzodpovedať titulom vyporiadania BSM, žalovaná v odvolaní namietala, že sa nejednalo o spoločný dlh\njej a jej manžela z dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo pre rozpor s\n§ 145 OZ. V prípade pasív\ndedičstva u poručiteľa, ktorý žil pred smrťou v manželstve, je vždy potrebné uvážiť, či konkrétny dlh\nje spoločným dlhom manželov patriacim do BSM (v takom prípade dedičia zodpovedajú iba za tú časť\ndlhu, ktorá pripadne do dedičstva) alebo samostatným dlhom poručiteľa (dedičia zodpovedajú za celý\ndlh v rozsahu zodpovedajúcom ust. § 470 OZ) alebo samostatným dlhom pozostalého manžela (dedičia\nporučiteľa v takom prípade za dlh nezodpovedajú). Žalovaná v odvolaní, ako aj v neskoršom štádiu\nkonania pred súdom prvej inštancie namietala neplatnosť zmluvy o dielo z dôvodu, že v zmysle § 145\nods. 1 OZ neudelila súhlas s uzavretím zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie uvedenú obranu neuznal ako\ndôvodnú vychádzajúc z tvrdenia samotnej žalovanej, že nehnuteľnosť „Podkrovný byt č. X, W. X, K.“,\nktorý bol miestom vykonávania stavebných prác, nepatril v čase uzatvorenia zmluvy o dielo a ani počas\nrealizácie stavebných prác do BSM žalovanej a jej pozostalého manžela, ale bol vo vlastníctve tretej\nosoby (Hlavného mesta SR), a preto súhlas žalovanej v zmysle § 145 ods. 1 OZ ani nebol potrebný.\nUvedený právny názor vychádza zo správnej aplikácie a interpretácie ust. § 145 ods. 1 OZ a odvolací súd\nsa s ním plne stotožňuje. Súhlas oboch manželov v zmysle § 145 ods. 1 veta druhá OZ sa vyžaduje pri\nostatných veciach týkajúcich sa spoločných vecí. Účastníkmi právneho úkonu týkajúceho sa spoločných\nvecí pritom nemusia byť obaja manželia, stačí ak druhý manžel dá na právny úklon súhlas, a to v\nakejkoľvek forme (písomne, ústne či konkludentne), a to aj dodatočne. Rozhodujúcim je, či právny úkon\npresahuje rámec správy bežných vecí, a či sa týka spoločných vecí manželov. Základnou podmienkou\naplikácie § 145 OZ je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za takýto právny úkon\nsa nepovažuje právny úkon, ktorým sa nadobúda vec do BSM, a to ani keď nejde o bežnú vec, nakoľko\nsa netýka spoločnej veci, t. j. veci už patriacej do BSM. Súdna prax medzi najčastejšie právne úkony,\nna ktoré nedopadá režim ust. § 145 OZ zaradila okrem kúpnej zmluvy aj uzavretie sprostredkovateľskej\nzmluvy, rezervačnej zmluvy, zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, dohodu o pristúpení k záväzku, uznanie\ndlhu, nakoľko tieto právne úkony sa bezprostredne netýkajú spoločného majetku (predmetu BSM), a\npreto ich nemožno považovať za právne úkony týkajúce sa spoločnej veci (obdobne viď rozsudok NS\nČR zo dňa 25.06.2009,\nsp. zn. 29Cdo/686/2007, Zmeková, I., Bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov. Vybrané otázky aplikačnej praxe. Prvé vydanie. Bratislava: IURIS LIBRI, str. 150-152, tiež\nŠtevček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník\n\nI. § 1- 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H. Beck 2019, str. 1150). Súdna prax sa v tejto súvislosti\ntiež zaoberala aj sporom o plnenie zo zmluvy o dielo, pričom dospela k záveru, že vzhľadom na to,\nže tento záväzok vznikol v dobe, kedy trvalo manželstvo žalovaného a žalobcu, je záväzok zaplatiť\ndohodnutú cenu zhotovených vecí súčasťou ich BSM (uznesenie NS ČR zo dňa 25.11.2004, sp. zn.\n32Odo 1082/2003).\n72. Skutočnosť, či žalovaná ako manželka objednávateľa dala alebo nedala súhlas k uzatvoreniu zmluvy\no dielo, predmetom ktorej malo byť zhotovenie nehnuteľnosti, t. j. ktorá sa netýkala spoločného majetku\nmanželov, tak nemá vplyv na platnosť tohto právneho úkonu v intenciách žalovanou zmieňovanej\nprávnej úpravy (§ 145 ods. 1 v spojení s § 40a OZ), z čoho správne vychádzal aj súd prvej inštancie.\nSúhlas žalovanej s uzatvorením zmluvy o dielo je však rozhodný pre posúdenie otázky, či sa jedná o\nspoločný záväzok manželov alebo len o individuálny záväzok zomrelého manžela žalovanej, ktorý bol\nzmluvnou stranou zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom. Pri posúdení tejto skutkovej otázky odvolací\nsúd zohľadnil vo vzájomnej súvislosti viaceré skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania\na samotnej argumentácie žalovanej, a na ktoré v tejto súvislosti poukazoval aj žalobca. Predovšetkým\nnotár prejednávajúci dedičstvo po zomrelom manželovi žalovanej ako objednávateľovi zo spornej zmluvy\no dielo zaradil pohľadávku žalobcu zo zmluvy o dielo medzi pasíva zaniknutého BSM, ktoré vyporiadal\ntak, že v 1 žalovanú pohľadávku nadobudla žalovaná titulom vyporiadania BSM a v 1 titulom dedenia.\nNotár prejednávajúci dedičstvo a vykonávajúci vyporiadanie BSM zaniknutého smrťou poručiteľa pritom\ndo BSM a následne do dedičstva pojme len tie aktíva a pasíva, ktoré neboli medzi účastníkmi dedičského\nkonania sporné, z čoho potom vyplýva, že žalovaná v dedičskom konaní súhlasila s klasifikáciou záväzku\nzo zmluvy o dielo ako spoločného záväzku vzniknutého počas trvania BSM. Vo vyjadrení k žalobe zo\ndňa 29.09.2004 (č. l. 47) uviedla, že účastníci konania riadne uzatvorili zmluvu o dielo, riadne sa dohodli\no jej náležitostiach a neplatnosť tejto zmluvy nikto nespochybnil (neopodstatnenosť a predčasnosť\nžalovaného nároku namietala len z dôvodu neodstránenia vád diela). Vo svojej výpovedi pred súdom\nna pojednávaní konanom dňa 13.06.2024 (č. l. 1109) uviedla, že s rozhodnutím manžela v jeseni 1996\npodpísať zmluvu o dielo nesúhlasila kvôli traume z detstva, ale manžel ju presvedčil, že dnes sa stavia\ninak a oni budú chodiť iba sledovať stavbu. Rovnako v súvislosti s úmrtím jej manžela na stavbe vo\nvýpovedi uviedla, že nechcela robiť problémy firme, ktorá jej stavia podkrovie. V konaní nebolo zistené\nani žiadne faktické konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť nesúhlas žalovanej s realizovaním diela.\nAko uviedol súd prvej inštancie žalovaná absenciu súhlasu s uzatvorením zmluvy o dielo a to, že sa\njedná o individuálny záväzok jej manžela, začala prvýkrát namietať až v podaní zo dňa 17.01.2024 (č. l.\n1074), t. j. po viac ako 24 rokoch od začatia súdneho konania, a túto obranu pri posudzovaní charakteru\nžalovaného záväzku vyhodnotil odvolací súd s prihliadnutím na už uvedené ako účelovú. V konaní\nžalovaná spoľahlivo nepreukázala jej tvrdenia o tom, že by nesúhlasila so zmluvou o dielo, na základe\nktorej malo počas trvania ich manželstva dôjsť k vybudovaniu podkrovného bytu, a že by záväzok z\npredmetnej zmluvy mal byť individuálnym záväzkom zomrelého manžela. Naopak z opísaných okolností\npo zopakovaní dokazovania k tejto otázke odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná, tak ako uviedla\nvo svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom, na ktorú nemá vplyv ani neskoršia zmena právneho\nzástupcu, ktorou dôvodil právny zástupca na pojednávaní na odvolacom súde, sa nechala manželom\npresvedčiť na realizáciu výstavby podkrovného bytu (ktorý ako sama uviedla po jeho dokončení po smrti\nmanžela nadobudla do podielového spoluvlastníctva) a s touto súhlasila. Uvedená skutočnosť nie je\nprávne nepodstatnou, ako sa mylne domnieva žalovaná, ale naopak rozhodujúcou pri posúdení otázky,\nči sa jednalo o spoločný dlh manželov alebo individuálny záväzok jej zomrelého manžela. Výstavba\nnehnuteľnosti prebiehala počas trvania manželstva, s nepochybným vedomím a súhlasom žalovanej.\nOdvolací súd na základe označených skutočností dospel záveru, že sa jednalo o spoločný dlh bývalých\nmanželov, ktorý v 1 nadobudla pri vyporiadaní BSM žalovaná. Na uvedený záver pritom nemá žiaden\nvplyv skutočnosť, že nevystupovala ako zmluvná strana posudzovanej zmluvy o dielo uzatvorenej so\nžalobcom a rovnako ani skutočnosť, že v rozhodnom čase bol byt vo vlastníctve tretieho subjektu.\n73. Okrem pasívnej vecnej legitimácie žalovaná v odvolaní namietala aj správnosť skutkových a\nprávnych záverov prvoinštančného súdu o tom, že osadenie svetlíka a klampiarske práce s tým\nspojené, neodborné vykonanie ktorých podľa znaleckých posudkov zapríčinilo zatekanie strechy pri\natike obývačky, neboli dielom v zmysle Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996. Pri prijatí týchto\nzáverov súd prvej inštancie rešpektoval záväzný názor odvolacieho vyslovený v uznesení zo dňa\n31.05.2019, č. k. 3Co/209/2018-911, v ktorom odvolací súd zdôraznil potrebu ustálenia toho, čo bolo\npredmetom diela určeným v zmluve, dojednania ktorej sú v zmysle § 536 v spojení s § 560 OBZ\nrozhodujúce po posúdenie tejto otázky a na to nadväzujúcej zodpovednosti za vady diela. Celkom\n\nsprávne súd prvej inštancie prihliadol na vymedzenie predmetu diela v bode 2. zmluvy o dielo, ako aj na v\nkonaní nespornú skutočnosť, že svetlík do už hotovej strechy osádzala obchodná spoločnosť STAVREM\nspol.s.r.o., čo bolo podporené zápismi v stavebnom denníku a vyjadreniami samotnej žalovanej (napr.\nna pojednávaní konanom dňa 13.12.2004), zápisom zo skúšky tesnosti okna (č. l. 84 spisu), čestným\nprehlásením B. K. zo dňa 28.01.2005 (č. l. 119). Správne v tejto súvislosti prvoinštančný súd odkázal\naj na závery znalca V.. T.. B. Ž., O.., v zmysle ktorých súčasná podoba strechy (t. j. so strešným\nsvetlíkom) nezodpovedá schválenej projektovej dokumentácii, na základe ktorej zhotovoval predmet\nzmluvy o dielo žalobca. Správne preto dospel k záveru, že zo žiadneho z predložených listinných\ndôkazov nevyplynula povinnosť žalobcu vykonať klampiarske práce po osadení svetlíka do už hotovej\nstrechy, ktorých nekvalita mala byť podľa oboch znaleckých posudkov príčinou zatekania strechy pri atike\nobývačky. Žalobca sa zmluvou o dielo zaviazal na dodávku a montáž krytiny s oplechovaním, ale len v\nrozsahu diela vymedzeného zmluvou o dielo, a to jednak popisom prác ako aj schválenou projektovou\ndokumentáciou. Žalobca na seba zmluvne neprevzal záväzok vykonať klampiarske práce po osadení\nsvetlíka, ktorý zmluva o dielo a ani projektová dokumentácia, na základe ktorej bolo dielo žalobcom\nvykonávané, nepredpokladala, a preto nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za prípadné vady diela\nspočívajúce v neodborne realizovaných detailoch oplechovania strešného okna. Žalovaná v odvolaní\npreto celkom nesprávne a izolovane vykladá zhodné závery znalcov identifikujúce príčinu zatekania\nstrechy v neodborne prevedenom oplechovaní strešného okna,\nt. j. nie v klampiarskych\nprácach ako takých, ale výslovne v klampiarskych prácach súvisiacich s osadením svetlíka, ktoré\nnezodpovedali predmetu diela a dohodnutému záväzku žalobcu. Nakoľko otázka zodpovednosti žalobcu\nza vady diela je otázkou právnou (nie skutkovou), ktorej hodnotenie prináleží výlučne súdu, irelevantný\nje poukaz žalovanej v odvolaní na informáciu v znaleckom posudku Ing. Zajaca, ktorý mal uviesť,\nže oplechovanie strešného okna sa zaviazal vykonať žalobca. Na uvedený záver nemá vplyv ani\nspotrebiteľský charakter právneho vzťahu, keď jasné, určité a zrozumiteľné vymedzenie predmetu diela\nv zmluve o dielo nevytvára žiadne pochybnosti, ktoré by mali byť hodnotené v prospech žalovanej ako\nspotrebiteľky.\n74. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná neoprávnene s odkazom na vady\ndiela, za ktoré preukázateľne nezodpovedá žalobca, zadržiava časť ceny diela, ktorá mala byť podľa\nbodu 6.4. zmluvy o dielo uhradená po ukončení diela odovzdaného preberacím protokolom na základe\ndofakturácie. Uvedený záver platí tak vo vzťahu k časti pohľadávky uplatnenej voči žalovanej titulom\nvyporiadania BSM, ako aj vo vzťahu k časti pohľadávky uplatnenej voči nej titulom dedenia, vo vzťahu\nku ktorej dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.\nOkrajovo odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalovanej len vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej titulom vyporiadania BSM, nesprávne pri\nsvojom výpočte v ods. 48. odôvodnenia rozsudku vychádzal z výšky pohľadávky prihlásenej žalobcom\ndo dedičského konania (1/2 zo sumy 10.895,95 eur poníženej o žalovanou realizovanú úhradu vo výške\n371,65 eur), nereflektujúc na to, že žalobca v konaní upravil výšku spornej pohľadávky s prihliadnutím na\nuznanú obranu žalovanej o uskutočnení zálohových platieb vo vyššej ako žalovaným zohľadnenej výške,\nt. j. v konaní uznal, že výška pohľadávky evidovanej voči žalovanej a jej manželovi predstavovala sumu\n9.257,53 eur (10.895,95 eur ako výška pohľadávky prihlásenej do dedičského konania - suma 1.638,42\neur uhradená zálohovo počas realizácie diela). Uvedená suma tak mala byť základom pre výpočet 1\npripadajúcej na žalovanú titulom vyporiadania BSM, v dôsledku čoho výška dlh zaväzujúceho žalovanú\ntitulom vyporiadania BSM predstavovala sumu 4.628,77 eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať čiastočnú\núhradu žalovanej vo výške 371,65 eur. Pokiaľ preto súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť na\nzaplatenie sumy 5.076,33 eur, rozhodol tak vo vzťahu k predmetu konania po pripustení čiastočného\nspäťvzatia v rozpore s viazanosťou žalobným návrhom podľa § 216 ods. 1 CSP, na čo by odvolací súd\nmusel v zmysle § 380 ods. 2 CSP prihliadnuť ex offo. Nakoľko však odvolací súd po doplnení dokazoval\nprijal záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovanej aj vo vzťahu k časti pohľadávky, ktorú bola povinná\nuhradiť žalobcovi titulom dedenia, nesprávne určenie 1 žalovanej pohľadávky zo strany prvoinštančného\nsúdu sa stalo irelevantným.\n75. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania odvolací súd uvádza, že v prípade peňažného dlhu\nprechádza na dedičov aj záväzok poručiteľa zaplatiť splatné úroky z omeškania, na ktoré vznikol\nveriteľovi nárok počas života poručiteľa (pozn. odvolacieho súdu dedič zodpovedá aj za dlhy poručiteľa,\nktorých splatnosť nastane až po jeho smrti). Smrť dlžníka a skutočnosť, že o majetku prebieha dedičské\nkonanie nemá žiaden vplyv na omeškanie s plnením jeho dlhu. Právny nástupca dlžníka je povinný\nplatiť úroky z omeškania aj za obdobie po smrti dlžníka s tým rozdielom, že úroky z omeškania za\n\ndobu po smrti dlžníka už nie sú sankciou za omeškanie zomrelého dlžníka, ale za omeškanie dedičov s\nplnením dlhu, ktorý na nich prešiel. Úroky z omeškania za dobu po smrti poručiteľa sú tak dedičia povinní\nzaplatiť bez obmedzenia vyplývajúceho z § 470 OZ (viď napr. rozsudok NS ČR zo dňa 28.06.2011,\nsp. zn. 33Cdo/2409/2009, tiež Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právovšeobecná časť), Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015,\nstr. 94, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,\nM. a kol.\nObčiansky zákonník II. § 451- 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H. Beck 2019,\nstr. 1787).\nRozhodujúcim pre účely posúdenia omeškania nie je to, či dedičia o dlhoch poručiteľa vedeli alebo nie.\nIrelevantnou je tiež skutočnosť, či si veriteľ prihlási do dedičského konania pohľadávku spolu s úrokmi\nz omeškania.\n76. Z právno-teoretických východísk uvedených v ods. 75. odôvodnenia vyplýva nesprávnosť právnych\nzáverov prvoinštančného súdu, ktorými odôvodňoval zamietnutie úrokov z omeškania zo sumy 5.076,33\neur od 12.10.1997 do zaplatenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že pre možnosť priznania úrokov z\nomeškania zo žalovanej pohľadávky je celkom irelevantné, či si tieto žalobca prihlásil alebo neprihlásil\nod dedičského konania, v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel konštatoval ako právny dôvod záväzok\nžalovanej zo zmluvy o dielo, ktorý nadobudla vyporiadaním BSM zaniknutého smrťou poručiteľa, t. j. nie\ndedením. Skutočnosť, kedy sa stali úroky z omeškania splatné, a či si ich žalobca prihlásil do dedičského\nkonania tak nemôže mať žiaden vplyv na dôvodnosť/ nedôvodnosť záväzku žalovanej (nie poručiteľa).\nRovnako nesprávnym je aj ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie ani s časti nepriznal úroky z\nomeškania z prisúdenej sumy, a ktorým malo byť nepreukázanie prvého dňa s omeškaním dlhu, keď\nžalobca v zmysle bodu 6.4. zmluvy o dielo nepreukázal deň prevzatia faktúry objednávateľom. Žalobca\nv tejto súvislosti správne poukázal na súdnu prax, ktorá v obdobných prípadoch za rozhodujúce pre\nurčenie splatnosti dlhu považuje doručenie žaloby. Nárok na doplatenie ceny diela žalobca vyúčtoval\nfaktúrou č. 40/4/96 vystavenou dňa 02.10.1997, ktorá mala byť splatnou dňa 12.10.1997 (č. l. 17). Podľa\nbodu 6.4. zmluvy o dielo, na ktorý v tejto súvislosti poukazoval aj súd prvej inštancie, fakturovanie bude\nna základe faktúr so splatnosťou najneskôr do 10 dní od ich prevzatia objednávateľom. Žalobca síce v\nkonaní nepredložil priamy dôkaz, ktorý by preukazoval okamih doručenia predmetnej faktúry žalovanej,\navšak z ním predloženého listinného dôkazu, a to listu žalovanej datovaného dňom 09.10.1997\noznačeného ako vrátenie faktúry (č. l. 180) vyplýva, že žalovaná opätovne žalobcovi vrátila faktúru č.\n40/4/96 s odkazom na prebiehajúce dedičské konanie. Rovnako v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa\n10.09.2004 (č. l. 48) žalovaná vyslovene uviedla, že žalobca jej faktúru č. 40/4/96 predložil až trikrát, a to\ndňa 02.02.1997 na doplatenie 322.524,20 Sk, dňa 02.11.1997 na sumu 302.796,20 Sk a dňa 02.10.1997\nna sumu 328.251,50 Sk. Z uvedeného potom nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalovanej bola\nfaktúra ešte pred dátumom splatnosti uvedeným vo faktúre (12.10.1997) riadne doručená a jej obranu\nmožno v tomto smere hodnotiť ako účelovú. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že dátum odoslania\nfaktúry č. 40/4/96 znejúcej na sumu 328.251,50 Sk je zhodný so žalovanou označeným dátumom jej\ndoručenia (02.10.1997). Nakoľko aj podľa zmluvných dojednaní fakturovaná suma mala byť splatná\nnajneskôr do 10 dní od prevzatia faktúry (poznámka odvolacieho súdu nie v 10. deň po doručení faktúry),\nnárok na doplatenie ceny diela sa stal splatným dňa 12.10.1997, a do omeškania sa tak žalovaná dostala\nnasledujúcim dňom, t. j. dňa 13.10.1997.\n77. Pokiaľ sa týka samotnej výšky úrokov z omeškania, žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na\núrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.230.935,40 Sk od 12.10.1997\ndo zaplatenia s odkazom na bod 6.6. zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa objednávateľ zaviazal na\npovinnosť platiť úroky vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z celkového nákladu stavby. V prepočte\nna ročnú úrokovú sadzbu uplatnený úrok z omeškania predstavuje 18,25 % ročne zo sumy 2.230.935,40\nSk od 12.10.1997 do zaplatenia, čo odvolací súd zhodne so žalovanou považuje za v rozpore s právnou\núpravou dopadajúcou na posúdenie uplatneného úroku z omeškania. Ako už odvolací súd uviedol v\nuznesení zo dňa 31.05.2019, č. k. 3Co/209/2018-911 posudzovaná zmluva o dielo má nepochybne\ncharakter spotrebiteľskej zmluvy, keď žalobca pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej\npodnikateľskej činnosti a objednávateľ diela (žalovaná a jej manžel) pri uzatváraní a plnení zmluvy\nnaopak nekonali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na záver o spotrebiteľskom\ncharaktere zmluvy vyvodenom v súlade s § 52 ods. 1 OZ z postavenia zmluvných strán pri vzniku\nzmluvného vzťahu nemá vplyv ani prípadné individuálne dojednanie niektorých zmluvných podmienok.\nSkutočnosti, ktoré by spochybňovali postavenie zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, pritom počas\nkonania nevyšli najavo. Vychádzajúc z intertemporálneho ust. § 879f OZ spotrebiteľská právna úprava\nzavedená do OZ s účinnosťou od 01.04.2004 sa vzťahuje aj na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené\n\npred týmto dátumom a tieto sa nemôžu dostať do rozporu so spotrebiteľskou právnou úpravou, ktorá\nsa použije vždy prednostne, ak je na prospech spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak by sa inak mali\npoužiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). V danom prípade je preto na úroky z omeškania\nnevyhnutne potrebné aplikovať úpravu ust. § 517 OZ, ktorá je pre žalovanú výhodnejšia ako právna\núprava platná v rozhodnom čase pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov (§ 369 OBZ) a ako dojednania\no úroku z omeškania obsiahnuté v zmluve o dielo. Vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 v\nspojení s § 10a a § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v čase vzniku záväzkového vzťahu výška úrokov\nz omeškania predstavovala dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba NBS k 13.10.1997 predstavovala 8,8 %, t. j. žalobcovi\nprináleží nárok na úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy priznanej súdom, s úhradou ktorej\nbola žalovaná v omeškaní, od 13.10.1997 do zaplatenia. Ako správne poukazuje žalovaná, ustanovenie\nzmluvy o dielo dojednávajúce úrok z omeškania z celkového nákladu stavby bez ohľadu na to, s\nakým peňažným plnením je objednávateľ v omeškaní, je v rozpore tak s obchodnoprávnou, ako aj\nobčianskoprávnou úpravou úroku z omeškania (§ 369 OBZ, § 517 OZ), ktorá priznáva úrok z omeškania\nz nezaplatenej sumy, čo je plne v súlade s cieľom sankcie v podobe úrokov z omeškania, a preto\nna takéto dojednanie neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s kogentnou právnou úpravou nie je možné\nprihliadať. Na záver o neplatnom dojednaní úroku z omeškania čo do výšky a výpočtového základu\nnemá vplyv ani skutočnosť, či sporové strany mali alebo nemali možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej\nzmluvy, keď Občiansky zákonník kogentným spôsobom upravuje sankciu v podobe úrokov z omeškania\n(§ 517 ods. 2 OZ) a v zmysle § 52 ods. 2 OZ odlišné zmluvné dojednania, ktorých obsahom alebo účelom\nje obchádzanie zákona, sú neplatné a podľa nadväzujúceho ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky\nupravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.\nStotožniť sa však odvolací súd nemohol s tou argumentáciou žalovanej, v ktorej namietala nemožnosť\nprekvalifikácie žalovaného nároku v časti žalovaného príslušenstva na zákonné úroky z omeškania a pri\nnestotožnení sa týmto názorom zo strany odvolacieho súdu vzniesla námietku premlčania. Žalobca si\npodanou žalobou okrem istiny uplatnil ako sankciu úrok z omeškania, na ktorý má veriteľ pri omeškaní\ns plnením peňažného záväzku nárok ex lege podľa § 517 ods. 2 OZ, t. j. bez ohľadu na to, či to\nmali zmluvne dojednané. Výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vl.\nč. 57/1995 Zb.) a tento normatívny limit nemôže byť prekročený (uvedené platí výslovne pre oblasť\nobčianskoprávnych vzťahov a bez ohľadu na spotrebiteľský/nespotrebiteľský charakter záväzkového\nvzťahu; viď R 5/2000, uznesenie NS SR zo dňa 18.08.2010, sp. zn. 4MCdo/8/2010). V danom prípade\nsi žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške dojednanej v bode 6.6. zmluvy, ktorú súd vyhodnotil\nako nesúladnú s normatívnou právnou úpravou a z toho dôvodu podľa § 39 OZ neplatnú. Uvedené\nvšak neznamená, že súd nemôže žalobcovi priznať nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške,\nresp. nevedie k potrebe zmeny žaloby, ako sa mylne domnieva žalovaná, keďže úrok z omeškania\nako príslušenstvo pohľadávky bol a je súčasťou žalobnej požiadavky, len jeho výšku musel súd pri\nrozhodovaní moderovať tak, aby bola v súlade s dotknutou právnou úpravou. Zmena výšky alebo\nspôsobu výpočtu úroku z omeškania zo zmluvnej na zákonnú sadzbu nemení skutkový základ nároku,\nktorým je omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. Ako správne poukazuje žalobca je bežnou\nsúdnou praxou, že v prípade neplatnosti zmluvného dojednania o úrokoch z omeškania, súd prizná\núrok z omeškania v zákonnej výške, aj keď boli v žalobe požadované zmluvné úroky z omeškania. Z\nuvedeného dôvodu je irelevantnou aj námietka premlčania žalovanou vznesená v rozpore s režimom\nnovôt upraveným v § 366 CSP.\n78. Za absolútne neprípustné zo strany prvoinštančného súdu pre účely posúdenia dôvodnosti\nuplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky v časti, v ktorej súd žalovanú zaviazal na zaplatenie\nistiny, považuje odvolací súd zhodne so žalobcom zohľadnenie ochoty žalobcu prezentovanej v rámci\nmimosúdnych rokovaní odpustiť príslušenstvo pohľadávky. Kompromisy navrhované stranou sporu v\nsnahe dospieť k mimosúdnej dohode nemôžu mať žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie žalovaného\nnároku, a súd prvej inštancie preto celkom nesprávne a nenáležite zohľadňoval jednak ochotu žalobcu\nodpustiť úroky z omeškania, ako aj ochotu žalovanej uhradiť istinu pohľadávky.\n79. Pokiaľ žalovaná v odvolaní s poukazom na osvedčenie o dedičstve namietala existenciu\nneodstrániteľnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pre ktorú mali konajúce súdy\nkonanie zastaviť a uplynutie 10- ročnej lehoty na podanie návrhu na vykonanie exekúcie žalovanej\npohľadávky, odvolací súd ani pri opätovnom posudzovaní veci takúto prekážku konania, na ktorú by\nmusel podľa § 161 ods. 1 v spojení s § 380 ods. 2 CSP prihliadnuť ex offo, v danej veci nezhliadol.\nUvedené vyplýva z nemožnosti posudzovania osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi\n\nO.. T. M. vydaného B.. V. P. dňa 02.09.1998, č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 a právoplatného\ndňa 17.09.1998 ako exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku. V\ntejto súvislosti je potrebné zdôrazniť žalovanou nereflektované vlastnosti exekučného titulu, ktorým\npodľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť len vykonateľné rozhodnutie priznávajúce právo,\nzaväzujúce k povinnosti alebo postihujúce majetok a spĺňajúce formálne a materiálne predpoklady\nvykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o\ndoručení rozhodnutia, uplynutí lehoty na plnenie a podaní riadneho opravného prostriedku. Medzi\nmateriálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu patrí to, či účastníci označení v rozhodnutí\nskutočne existujú, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho\nsa jedná, a či ide o určité plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Inými slovami povedané, z\nexekučného titulu musí byť jednoznačne zrejmý oprávnený, povinný, rozsah a predmet plnenia a lehota\nna plnenie. Z predmetného osvedčenia vyplýva, že žalovaná pohľadávka bola v 1 zahrnutá medzi\npasíva vyporiadavaného BSM žalovanej a poručiteľa a v jednej polovici do dedičstva po poručiteľovi.\nDedičia po poručiteľovi uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej bolo deklarované (bod\nV. osvedčenia), že preberateľkou a výlučnou dedičkou po poručiteľovi je žalovaná (pozostalá manželka),\nktorá nadobúda aj pasíva dedičstva do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Uzatvorená dedičská\ndohoda tak upravila vzťahy medzi dedičmi a určila právneho nástupcu poručiteľa, avšak záväzne a\nvykonateľne nezaviazala žalovanú na plnenie peňažnej povinnosti v konkrétnej paričnej lehote voči\nžalobcovi, ktorý ani nebol účastníkom dedičského konania a tento status nenadobudol ani samotným\nprihlásením pohľadávky do dedičského konania, a to tak vo vzťahu k pohľadávke nadobudnutej titulom\nvyporiadania BSM, ako aj vo vzťahu k pohľadávke nadobudnutej dedením. Nejedná sa preto o spôsobilý\npodklad na exekučné vymáhanie pohľadávky žalobcu, nakoľko nedisponuje vlastnosťou materiálnej\nvykonateľnosti. Podporne odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 19/1998 (pozn. Zbierka súdnych\nrozhodnutí a stanovísk vydávaná NS ČSFR, NS ČR a NS SR do 31.12.1992), v zmysle záverov\nktorého vo vzťahu k veriteľovi nie je exekučným titulom ani osvedčenie o dedičstve obsahujúce záväzok\njedného z dedičov uhradiť konkrétnu sumu pohľadávky veriteľa; vykonateľnosť osvedčenia o dedičstve\nprichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, v ktorej\nsa určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi a len takýto záväzok možno vymáhať bez\npredchádzajúceho nachádzajúceho súdneho konania. V uznesení NS SR zo dňa 28.04.2015, sp. zn.\n7Cdo/501/2014 dovolací súd konštatoval, že právoplatné uznesenie o dedičstve je exekučným titulom\nlen pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej náhradovú pohľadávku z BSM\na pre súdny poplatok a odmenu a náhradu výdavkov súdneho komisára. Rovnaký záver vyplýva aj z\nuznesení NS ČR zo dňa sp. zn. 30Cdo/321/2014, sp. zn. 20Cdo/1299/2006, sp. zn. 20Cdo/3035/2007,\nsp. zn. 20Cdo/1753/2011, z uznesenia NS ČR sp. zn. 2Cdom 110/96 uverejneného v časopise Súdna\njudikatúra č. 3/1997 pod č. 24, tiež z odbornej literatúry: napr. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kol.:\nObčanský soudní řád. Komentář. II. díl, 7. vydání. Praha: C.H.Beck, 2006, str. 1492, Kurka, V., Drápal,\nL.: Výkon rozhodnutí v soudním řízení. Praha: Linde, 2004, str. 119. V nadväznosti na uvedené a\nstále použiteľné závery súdy vo svojej rozhodovacej praxi konštantne v exekučnom konaní vyslovujú\nnemožnosť veriteľa poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o\ndedičstve, v ktorom sa konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na jeho dediča/ov alebo pokiaľ\ndedičia poručiteľa uzatvorili dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia/ dedič\n(viď napr. uznesenia Okresného súdu Senica zo dňa 21.8.2015, sp. zn. 10Er/794/2014, Okresného súdu\nBanská Bystrica zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 17CoE/117/2013, zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 24Ek/76/2017,\nzo dňa 03.12.2018, sp. zn. 50Ek/1234/2018, uznesenia Krajského súdu Trnava zo dňa 16.03.2016,\nsp. zn. 23Co/130/2015, Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/54/2012, sp. zn. 26CoE/263/2015, sp. zn.\n15CoE/200/2016, sp. zn. 8Co/192/2013, sp. zn. 9Co/518/2014, sp. zn. 7Co/414/2014, Krajského súdu\nBanská Bystrica zo dňa 29.02.2016, sp. zn. 17Co/69/2015). Postup prvoinštančného súdu, keď konanie\nnezastavil a vec meritórne prejednal, bol preto správny a nevykazujúci žiadne procesné vady. Vytknúť\nprvoinštančnému súdu v súvislosti s touto argumentáciou žalovanej možno len to, že k nej nezaujal vo\nsvojom rozhodnutí žiadne stanovisko, a preto sa uvedeným podrobne zaoberal odvolací súd. Pozornosti\nodvolacieho súdu v tejto súvislosti neunikla vzájomná rozporuplnosť v argumentácii žalovanej, ktorá\nna jednej strane osvedčenie o dedičstve tak v časti vyporiadania BSM, ako aj v časti vyporiadania\ndedičstva, považovala za právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, na základe ktorého bolo zo\nstrany žalobcu potrebné iniciovať exekučné konanie, a závery ktorého nemožno prehodnocovať v tomto\nsúdnom konaní, na strane druhej však vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP apelovala\nna to, že bez ďalšieho nemožno vychádzať z formálneho zaradenia pohľadávky žalobcu v osvedčení\no dedičstve ako pohľadávky patriacej do BSM, ale považovala za potrebné skúmať skutočnú povahu\npredmetnej pohľadávky.\n\n80. Ako oneskorenú a účelovú hodnotí odvolací súd argumentáciu žalovanej o neplatnosti zmluvy o dielo\npre nedostatočné označenie žalovaného, ktorá odhliadnuc od toho, že nespadá pod prísny režim novôt\n(§ 366 CSP), nebola zo strany žalovanej prednesená počas plynutia odvolacej lehoty. Odvolací súd je v\nzmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a tieto nemožno podľa § 365 ods. 3 CSP meniť či\ndopĺňať po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolací súd sa preto touto argumentáciou žalovanej prednesenou\nprvýkrát až v reakcii na výzvu súdu podľa § 382 CSP nezaoberal.\n81. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok II. v časti podľa § 388 CSP zmenil tak,\nže žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku aj sumu\n3.809,56 eur, vo vzťahu ku ktorej prijal súd prvej inštancie nesprávne skutkové a právne závery v otázke\nposúdenia pasívnej vecnej legitimácie, a to spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 17,6 % ročne\nzo sumy 8.885,89 eur od 13.10.1997 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietajúcej časti výrok II. podľa § 387\nods. 1 CSP potvrdil.\n82. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n83. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n84. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu rov konania právo.\n85. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa\nzásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 CSP. Na rozdiel od súdu\nprvej inštancie však odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadňoval zastavenie konania\nv časti o zaplatenie 49.358,90 Sk, nakoľko o trovách konania v zastavenej časti bolo právoplatne\nrozhodnuté uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 19.05.2005, č. k. 22C/53/99-133 v spojení s\npotvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2007, č. k. 2Co/62/2007-240, ktorým\nsúd súčasne žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej vo výške 10.401 Sk. Vzhľadom na\nuvedené otázka trov konania vo vzťahu k tej časti žalovaného nároku, ku ktorej došlo k čiastočnému\nzastaveniu konania, bola právoplatne vyriešená a nie je ju možné opätovne zohľadňovať pri posudzovaní\ntrov konania o zvyšnej časti nároku. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí bol nárok žalobcu na\nzaplatenie istiny 8.885,89 eur s príslušenstvom. Nakoľko žalobca bol v konaní čo do zaplatenia žalovanej\nistiny plne úspešný, podľa § 255 ods. 1 CSP mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania\n(prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu. Okrajovo odvolací súd dodáva, že nepatrný neúspech\nžalobcu v časti žalovaného príslušenstva nie je pre posúdenie úspechu žalobcu v konaní relevantným.\n86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/53/1999", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "ce034445-16a6-46d6-be3a-d90249ed632b:a62efea6-67d2-4afa-b92e-b45f8997dcf5", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/44/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/44/2020 z 15. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce034445-16a6-46d6-be3a-d90249ed632b:a62efea6-67d2-4afa-b92e-b45f8997dcf5"}, {"guid": "3e627d65-fbb4-491f-85ad-afeccac28852:71bdb4bc-9e52-4a18-a7d5-cd0b30b8363f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7112207864.2", "spisova_znacka": "3Co/209/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/209/2018 z 3. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7112207864.2"}, {"guid": "124294ef-ecde-48a6-88be-be7f1ee2d96b:8ea7efd9-9b4b-4825-846c-24b1d07f7e47", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1", "spisova_znacka": "15CoE/200/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/200/2016 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1"}, {"guid": "4f17c25e-d78f-4715-8622-40d4394a0249:e74d8b00-683a-4bfb-a6af-427303cff253", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2612200644.1", "spisova_znacka": "23Co/130/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/130/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2612200644.1"}, {"guid": "4134b9b1-9fbd-4933-b30d-2a927fe75e38:82d97945-11d7-45cf-971a-86536edb56d5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4215200495.1", "spisova_znacka": "26CoE/263/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/263/2015 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215200495.1"}, {"guid": "b89e4f58-9198-4386-89b8-1a9d1d59028e:6d2639a5-4645-4190-b580-1e14c6b7d9b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6413214885.1", "spisova_znacka": "17Co/69/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/69/2015 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6413214885.1"}, {"guid": "fd945eb3-9656-4949-aa8e-c1a5ee40555a:736673ab-81e9-4d28-8859-5e23b9fba2e0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4213200312.1", "spisova_znacka": "7Co/414/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/414/2014 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4213200312.1"}, {"guid": "31ee5927-ea68-4f13-bbcf-e7854e884018:a48787d1-fd4b-4f98-bf85-242b41779d0c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113203149.1", "spisova_znacka": "17CoE/117/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/117/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113203149.1"}, {"guid": "da01a410-992b-46a5-84b7-4ca855522a94:3e8e18eb-cbcf-48c0-b872-36b930a51136", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1611210424.1", "spisova_znacka": "8Co/192/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/192/2013 z 16. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1611210424.1"}, {"guid": "4f9459ae-b44b-4202-8f36-7715d81c8b93:fcb6bb8b-d59e-4767-9438-f1bc4596b517", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7608211348.1", "spisova_znacka": "7CoE/54/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/54/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7608211348.1"}, {"guid": "f61e5461-9515-4111-9277-1587aebfa02a:215b4d9b-439a-4d4c-9bcc-c7b3b1105b32", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Ek/76/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/76/2017 z 22. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f61e5461-9515-4111-9277-1587aebfa02a:215b4d9b-439a-4d4c-9bcc-c7b3b1105b32"}, {"guid": "f8f482a2-e6c3-429c-8660-c1790d103c26:14501f44-4535-4c1e-bfe1-44a92d8162b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/794/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 10Er/794/2014 z 21. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2015-08-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f8f482a2-e6c3-429c-8660-c1790d103c26:14501f44-4535-4c1e-bfe1-44a92d8162b1"}], "citovane_v": []}