{"guid": "52053e2d-a5c9-4c96-a538-b41bc520cfd7:a6a15cad-5150-4129-9510-ded962986e42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2", "spisova_znacka": "6Co/73/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/73/2025 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 6Co/73/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2", "identifikacne_cislo": "1122206211", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6a15cad-5150-4129-9510-ded962986e42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/73/2025\n1122206211\n25. 03. 2026\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2026:1122206211.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobkyne: H. S., K. XX.X.XXXX, O.\nE.. Y. XXXX/X, XXX XX Š., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,\ns. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Katarína\nHegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava o zaplatenie 500,- Eur, na\nodvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 26. januára 2024, č.k. B1 11C/40/2022-197, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku mení tak, že žalovanému sa\nukladá povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho konania v\nrozsahu 100%.\nIII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nIV. Vo vzťahu k prísudku vo výške 200,- Eur ostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 200,- Eur\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom primeraného finančného zadosťučinenia ( I. výrok), v\nprevyšujúcej časti žalobu zamietol ( II. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % ( III. výrok).\n2. Pokiaľ ide o stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobkyňa sa\nžalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.07.2022 domáhala voči žalovanému\nzaplatenia sumy 500,- Eur, ako aj náhrady trov konania titulom primeraného finančného zadosťučinenia.\nRozvinul, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu,\nzriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 05.01.2014, vydaným pod č.: SR\n10757/14 bol žalovanému ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie\nsumy 107,61,- Eur spolu s príslušenstvom. Návrhom na vykonanie exekúcie, podaným u súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia, v\ndôsledku čoho Okresný súd Nové Zámky udelil tomuto súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie\nexekúcie. Po vydaní tohto poverenia na vykonanie exekúcie vo veci konajúci súdny exekútor doručil\nžalobkyni ako povinnej upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého\n\nvymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala ku dňu vydania tohto poverenia\ndosahovať sumu až 763,31,- Eur. Dňa 24.11.2016 žalobkyňa doručila vo veci konajúcemu súdnemu\nexekútorovi námietky proti exekúcii, v ktorých namietala, že zmluvný vzťah založený medzi ňou\na žalovaným je potrebné hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou o spotrebiteľskom\núvere podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom\nrozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie\nveci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatnou. Na základe uvedeného tak\nUznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.07.2020, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015\n- 102, v spojení s Uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 29.10.2021, vydaným pod sp. zn.:\n5CoE/97/2021 - 182, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 20.01.2022, exekučný súd vyhovel námietkam\nproti exekúcii, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobkyne o neprijateľnosti uzavretej\nrozhodcovskej zmluvy. V dôsledku uvedeného následne Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo\ndňa 13.04.2022, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015 - 211, právoplatným dňa 16.05.2022, došlo k\nzastaveniu predmetnej exekúcie. Uvedenými rozhodnutiami tak došlo zo strany exekučného súdu k\nposkytnutiu ochrany spotrebiteľovi, ktorej sa prostredníctvom jednotlivých inštitútov procesnej obrany\nv exekučnom konaní domáhal. Teda ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, Uznesením Okresného súdu\nNové Zámky zo dňa 20.07.2020, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015 - 102, v spojení s Uznesením\nKrajského súdu Nitra zo dňa 29.10.2021, vydaným pod sp. zn.: 5CoE/97/2021 - 182, ako aj následným\nUznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.04.2022, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015 211, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie, a to z dôvodu, že zo strany veriteľa-žalovaného došlo už\nna začiatku zmluvného vzťahu k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou\nje ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na\npravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, či právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo\nstrany veriteľa, garantovaných ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie\nšpecifikovaných v predmetných rozhodnutiach. V dôsledku tohto porušenia sa tak veriteľ na základe\nrozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky domáhal voči spotrebiteľovi plnení, na ktoré\nnemal akýkoľvek právny nárok. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na nižšie citované ustanovenie zákona\no ochrane spotrebiteľa vznikol žalobkyni ako spotrebiteľke nárok na primerané finančné zadosťučinenie.\nĎalej ozrejmil, že žalovaný považoval nárok žalobkyne za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť.\nPoukázal na to, že priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých\nprípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak.\nAkcentoval, že je potrebné v\nprejednávanej veci posudzovať konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri\nrozhodovaní vziať do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia\nnapriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom\nvyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia\núveru; nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Finančné zadosťučinenie, uplatnené\nžalobkyňou (vo výške 500,- Eur) považoval za neprimerané.\n3. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zhrnul, že po vykonanom dokazovaní dospel k\nzáveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, avšak nestotožnil sa s výškou požadovaného finančného\nzadosťučinenia (500,- Eur). Ozrejmil, že v konaní nebolo sporné, že dňa 24.11.2016 žalobkyňa\nako povinná doručila vo veci konajúcemu súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, v ktorých\nnamietala, že zmluvný vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné hodnotiť ako vzťah\nspotrebiteľský, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá\nje absolútne neplatnou. Na základe uvedeného tak Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo\ndňa 20.07.2020, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015 - 102, v spojení s Uznesením Krajského súdu\nNitra zo dňa 29.10.2021, vydaným pod sp. zn.: 5CoE/97/2021 - 182, ktoré nadobudli právoplatnosť\ndňa 20.01.2022, exekučný súd vyhovel námietkam proti exekúcii, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil\ns tvrdeniami žalobkyne ako povinnej o neprijateľnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku\nuvedeného následne Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.04.2022, vydaným pod sp.\nzn.: 17Er/1140/2015 - 211, právoplatným dňa 16.05.2022, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie.\nSkonštatoval, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské práva na súde, pričom ten judikoval\nv prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (porovnaj rozhodnutie\n\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019). Vzhľadom na uvedené mal za zrejmé, že zo strany žalovaného\ndošlo k porušeniu práva spotrebiteľa ( zakomponoval do zmluvy ustanovenie, ktoré neskôr súdy\nvyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku) a ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, a to\nspočívajúcu v odňatí možnosti súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy pred rozhodnutím o povinnosti plniť\nz tejto zmluvy. Poukázal ďalej na to, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú,\nako aj sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči\núspešnému spotrebiteľovi (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/169/2016 zo\ndňa 11.04.2017). Zhrnul, že ak sa ani nevyžaduje vznik reálnej ujmy a jej preukázanie, ale iba postačuje,\nže takáto ujma vzniknúť mohla (v súvislosti s porušením práva spotrebiteľa), teda už samotná existencia\nhrozby potenciálnej ujmy je predpokladom pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Z\nuvedeného dôvodu nárok žalobkyne ako spotrebiteľa považoval za dôvodný. Pokiaľ ide o určenie výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia rozvinul, že s žiadanou sumou 500,- Eur sa nestotožnil, keďže\nju považoval za neprimeranú daným okolnostiam. Argumentoval, že žalobkyni totiž nevznikla žiadna\nfinančná strata, nakoľko exekučné konanie začalo práve z dôvodu, že svoj dlh žalovanému neuhradila\nv dojednanom rozsahu. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s\nobsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemala k nim\nžiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila,\nže si zmluvu prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných\npodmienok. Zdôraznil tiež, že žalobkyňa mala možnosť si zmluvu pred jej podpisom prečítať. Mal síce\nza to, že žalobkyňa musela v tomto i exekučnom konaní vyhľadať právnu pomoc, akcentoval však, že\ntak, ako už bolo uvedené zmluvu so žalovaným podpísala slobodne, no zrejme bez toho, aby ju nechala\npred podpisom prekontrolovať advokátovi tak, aby ten posúdil, či zmluva obsahuje možné neprijateľné\nzmluvné podmienky. Taktiež poukázal na to, že nebolo sporné, že súdy spotrebiteľskú zmluvu nevyhlásili\nani za neplatnú a rovnako tak ani predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola\npreto povinná z dojednanej zmluvy žalovanému plniť, čo nedodržala a následne preto žalovaný podal\nnávrh na začatie exekučného konania. Na tomto mieste podčiarkol, že jediným dôvodom, pre ktorý\nbola exekúcia zastavená, po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd námietkam žalobkyne voči exekúcii\nvyhovel, bola existencia rozhodcovskej doložky v zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná, no nie\nskutočnosť, žeby žalovaný nemal nárok na vrátenie poskytnutého úveru v dohodnutom rozsahu. S\npoukazom na uvedené považoval žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie vo výške 500,Eur za neprimerané, neproporcionálne vzhľadom na ujmy jej spôsobené a vzhľadom na závažnosť\nporušenia povinností pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaným. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nsa mu v tejto veci primeraným a spravodlivým finančným zadosťučinením javila suma 200,- Eur. Z\nuvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda žalobkyni priznal\nz titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu 200,- Eur (a vo zvyšnej časti, t.j. 300,- Eur, žalobu\nzamietol).\n4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.\ntak, že priznal úspešnej žalobkyni ( plne úspešnej čo do základu nároku, v konaní kde výška priznanej\nsumy závisela od voľnej úvahy súdu) nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n5. Proti tomuto rozsudku, voči jeho II. výroku, t.j. v zamietajúcej časti, podala žalobkyňa v zákonnej\nlehote odvolanie. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil\ntak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni okrem priznaných 200,- Eur, aj sumu 300,- Eur,\nteda, aby jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Dôvodila, že jej súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nsúdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci ( (§ 365 ods. 1 písm. d)/ C.s.p), že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a\nže vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V úvode odvolania sa nestotožnila\nso závermi súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil výšku jej priznaného primeraného finančného\nzadosťučinenia. V podanom odvolaní ďalej zopakovala skutkové zdôvodnenie žaloby, uviedla, že\nsúd prvej inštancie zamietol značnú časť ňou uplatňovaného nároku bez bližšieho a presvedčivého\nodôvodnenia. Z uvedeného dôvodu mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti\nnepreskúmateľné. Poukázala na to, že ako určité kritérium, pomocou ktorého súd prvej inštancie\nposudzoval primeranosť jej nároku, považoval skutočnosť, že svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí\ns obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemala k\n\nnim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Takéto posúdenie veci však podľa nej nie je\nmožné považovať za správne, a to najmä s ohľadom na aktuálnu právnu úpravu inštitútu primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ako aj s ohľadom na aktuálnu rozhodovacia prax všeobecných súdov\nSlovenskej republiky. V súvislosti s namietanými vadami napádaného rozhodnutia poukázala na § 3\nods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a konštatovala, že dané ustanovenie pre\núspešné priznanie tohto nároku zakotvuje iba jedinú podmienku a to úspešné uplatnenie porušenia\npráva spotrebiteľa na súde. Napriek tomu však konajúci súd v bode 13 odôvodnenia napádaného\nrozhodnutia odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že vplyv na výšku priznaného plnenia má i tá skutočnosť,\nže spotrebiteľ mal súhlasiť s obsahom úverovej zmluvy, avšak nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo\ndaný súhlas s jednotlivými zmluvnými podmienkami spája s porušením práv spotrebiteľa, ku ktorým\ndošlo až v neskorších fázach zmluvného vzťahu, s ktorými spotrebiteľ nikdy nesúhlasil, ba dokonca\nich pred súdom aj osobitne namietal. Zároveň zdôraznila, že konajúci súd celkom opomenul ňou\nnamietané skutočnosti už v priebehu exekučného konania, ako aj v priebehu tohto konania, že samotnú\núverovú zmluvu síce podpísala, avšak nebola jej autorom, nemala akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej\nobsah, prípadne vylúčiť niektoré jej zmluvné dojednania nakoľko išlo o typický formulárovú zmluvu bez\nmožnosti ingerencie z jej strany. Ďalej rozvinula, že ako už vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 3\nods. 5) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, jediným kritériom posúdenia výšky finančného\nzadosťučinenia je primeranosť k porušeniu práv spotrebiteľa. Akcentovala, že túto odôvodnila už v\npodanej žalobe, pričom danú právnu argumentáciu v priebehu konania doplnila aj o ďalšie skutočnosti,\nktoré bezo sporu majú vplyv na posúdenie primeranosti uplatňovaného nároku, pričom na niektoré tieto\nskutočnosti konajúci súd prvého stupňa nijakým spôsobom a bez náležitého odôvodnenia neprihliadal.\nAj keď zákonodarca neustanovil žiadne osobitné kritériá pre jej posúdenie, vychádzajúc z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2019, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.:\n6Cdo/127/2017, ako aj z rozhodovacej praxe iných všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktorá\nmusí byť konajúcemu súdu z jeho činnosti známa si podanou žalobou uplatnila nárok na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia iba vo výške, ktorá predstavuje iba časť z celkového plnenia,\nktorého sa žalovaný domáhal v rámci rozhodcovského konania a následného exekučného konania, a\niba časť z plnenia, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor. V tejto súvislosti poukázala\nnapríklad na rozhodovaciu prax Krajského súdu Prešove, prezentovanú napríklad rozhodnutiami\nvydanými v konaniach vedených pod sp. zn.: 3Co/53/2016, pod sp. zn.: 6Co/104/2017, pod sp. zn.:\n7Co/23/2017, pod sp. zn.: 19Co/30/2018, pod sp. zn.: 7Co/49/2018 a pod sp. zn.: 21Co/31/2018. Z\nuvedeného mala za to, že výška žalovanej sumy bola tak podporená a značne podložená rozhodovacou\npraxou v otázke primeranosti finančného zadosťučinenia. Podotkla pritom, že pokiaľ vo veci konajúci\nsúd v napádanom rozhodnutí považoval výšku uplatneného nároku v sume 500,- Eur za nepodloženú,\nje pravdou aj to, že ani vo veci konajúci súd nijako argumentačne nepodložil prečo práve sumu 200,Eur považuje za primeranú, pričom je to najmä vo veci konajúci súd, ktorý v rámci svojej činnosti\nnemôže rozhodovať ľubovoľne. V tejto súvislosti osobitne upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že\nosobitným podaním zo dňa 18.04.2023 poukázala na to, že aj prostredníctvom daného exekučného\nkonania sa žalovaný mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť minimálne o sumu 802,- Eur, pričom\npodčiarkla, že v tejto súvislosti predložila konajúcemu súdu Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo\ndňa 12.05.2022, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: 19Csp/98/2018, ako aj Rozsudok Krajského\nsúdu Bratislava zo dňa 21.12.2022, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: 7CoCsp/39/2022, ktorými jej\nbola opätovne poskytnutá spotrebiteľská ochrana, keď jej bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Na tieto skutočnosti pritom súd prvej inštancie absolútne neprihliadal a tieto skutočnosti\nnevyplývajú zo žiadneho bodu odôvodnenia napádaného rozhodnutia, hoci nesporne ide o skutočnosti,\nktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie veci. Vo veci konajúci súd v rámci posudzovania primeranosti\nvýšky uplatneného nároku tiež absolútne neprihliadal na to, že protiprávny stav zavinený žalovaným\nnetrval v prejednávanom prípade len počas prebiehajúceho exekučného konania, ale tento trval už\nodo dňa uzavretia úverovej zmluvy, k čomu došlo dňa 04.10.2012. Od toho momentu sa žalovaný\nsnažil získať od žalobkyne aj plnenia, na ktoré nemal akýkoľvek právny nárok, pričom zneužívajúc\ninštitút rozhodcovského konania a inštitút exekučného konania takéto plnenia aj reálne vymohol, a to\ndokonca až do takej miery, že zo strany žalobkyne žalovaný vymohol plnenia až o 802,- Eur viac, než\nna ktoré mal akýkoľvek právny nárok. Zároveň zdôraznila, že nebyť jej aktívneho konania k nútenému\nvýkonu rozhodcovského rozhodnutia by dochádzalo aj naďalej, keďže žalovaný sa do poslednej chvíle\ndomáhal prostredníctvom exekúcie vymáhania jednotlivých plnení a neustále vyzýval žalobcu na ďalšie\nplnenia. V súvislosti s posudzovaním výšky primeranosti priznaného zadosťučinenia ďalej akcentovala,\nže nemožno opomenúť ani realitu znehodnocovania peňazí, na ktorú je potrebné prihliadať o to viac, že\nv prejednávanom prípade ide o nárok, ktorý nie je úročený. Ozrejmila, že od roku 2018 do momentu\n\nuplatnenia si tohto nároku, predstavuje takéto znehodnotenie mieru 23,10 % (čo je evidentné už\nz listinných dôkazov predložených v konaní pred súdom prvého stupňa), z čoho vyplýva, že suma\nuplatneného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur mala v čase uplatnenia tohto\nnároku o 23,10 % menšiu hodnotu, než by ju mala v roku 2018, kedy sa spotrebiteľ domáhal ochrany\nsvojich spotrebiteľských práv. Vzhľadom na uvedené mala za to, že primeranosti uplatneného nároku na\nzaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s intenzitou porušení práv spotrebiteľa, je potrebné\nprihliadať aj na realitu znehodnocovania peňazí, pretože ku skutočnej satisfakcii pomocou inštitútu\nfinančného zadosťučinenia môže dôjsť len vtedy, keď výška takéhoto priznaného nároku bude vychádzať\nzo všetkých skutočností, ktoré na túto majú podstatný vplyv. Zdôraznila tiež, že vnímala porušenia svojich\npráv o to intenzívnejšie, že v jej prípade ide o osobu, ktorá už v čase uzavretia úverovej zmluvy mala 70\nrokov (v čase podania odvolania už 82 rokov). Ide teda o osobu v dôchodkovom vek seniora, pre ktorého\nbola daná situácia spojená s núteným výkonom rozhodcovského rozhodnutia zvlášť skľučujúca a ťaživá.\nSúd prvej inštancie vyššie uvádzané skutočnosti vôbec nezohľadnil a svoje rozhodnutie v otázke výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia riadne neodôvodnil, na základe čoho je tak jeho rozhodnutie\nv tejto otázke arbitrárne. Záverom tiež namietala, že súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí v\nbode 13 uviedol, že suma priznaného finančného zadosťučinenia v sume 200,- Eur sa mu vzhľadom\nna okolnosti prípadu javí ako primeraná, avšak nijakým spôsobom neuviedol, ako dospel práve k tejto\nsume. Vo veci konajúci súd sa tak dostatočne nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobkyne, ktorou\ndôvodila primeranosť uplatneného nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto aj v otázke posúdenia\nvýšky priznaného finančného zadosťučinenia považovala za arbitrárne a nepreskúmateľné.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a\nnavrhuje ho potvrdiť.\n7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal\nrozsudku v rozsahu podaného odvolania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad\nuvedených v § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\n8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah odvolania žalobkyne, uplatnené\nodvolacie dôvody a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol\nvecne správne, ak žalobu žalobkyne o priznanie primeraného finančného zadosťučinenie v sume\nprevyšujúcej 200,- Eur zamietol, vrátane závislého výroku o trovách konania.\n9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do základu uplatneného nároku je správne. V rozsahu výšky\npriznaného primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200,- Eur prvoinštančným súdom však túto\nnemožno považovať za primeranú. Odvolací súd preto pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia,\npretože neboli splnené podmienky v tomto rozsahu pre jeho potvrdenie, ale ani pre jeho zrušenie.\n10. Nakoľko odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je\nnapadnuté rozhodnutie založené, pričom dôvodnosť odvolania odvolací súd videl len v nesprávnom\nprávnom posúdení veci súdom prvej inštancie pokiaľ išlo o výšku priznaného odškodnenia, t.j. išlo o\nprejednanie výlučne právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie\nalebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a teda ani na nariadenie pojednávania\nodvolacím súdom. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani verejný záujem, ktorého existencia nebola\nv danom prípade ani daná. Podľa judikatúry ESĽP (Valera Assalino vs. Portugalsko z 20. apríla 2002), v\nprípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou,\nneuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach, a to najmä vtedy, ak pojednávanie na súde prvej inštancie bolo verejné a vyšší súd prejednáva\nvýlučne otázky právne.\n11. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.\n12. Podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od tohto, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n\n13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších\npredpisov a osobitnými predpismi, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie.\nToto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení\nneskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom\nochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie\npráva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc z\ntohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne\nuplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo\nstrany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola\nprivodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto\nsúvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte\nzmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.\nv znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\nOd 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde\nv otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení\nneskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva\nalebo povinností, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je\nnaplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi. K\nuplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v\nzmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po\ntom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde.\nČi došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie až z právoplatného\nrozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa zákona\nč. 250/2007 Z.z. je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom.\nMožno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany\nsvojich práv proti dodávateľom v prípadoch, keď dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú.\nÚčelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany\nv spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 173/2022, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo\n298/2020, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 193/2022). Jedinou podmienkou priznania práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké\nprávo spotrebiteľa bolo porušené. Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nzákonného ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z\nporušenia práva alebo povinnosti (nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo\nsa vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve). Žiadnu inú podmienku, t.j ani podmienku vzniku privodenia konkrétnej ujmy spotrebiteľovi,\nzákon nevyžaduje. Dôkazná situácia je tak pre spotrebiteľov výrazne uľahčená, nakoľko odpadá náročné\npreukazovanie výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neurčuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné\nzohľadniť. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp.\nzn. III ÚS 124/2020) stanovil kritérium primeranosti finančného zadosťučinenia. Bude teda vecou úvahy\nsúdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného\nzadosťučinenia, ktorý musí byť adekvátny skutočnostiam prejednávaného prípadu a bude sledovať\nzákladný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie spravodlivej satisfakcie spotrebiteľovi a\nodradenie dodávateľa od porušenia a práv spotrebiteľa. Zároveň platí, že nemôže ísť o nepreskúmateľnú\nľubovôľu a z rozhodnutia musí byť jasné, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení konkrétneho\nrozsahu finančného zadosťučinenia opieral. Zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť\nvoľnou úvahou nemôže totiž znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto\nsvojvôľa by bola v rozpore s princípmi právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala\nnepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty (II.\nÚS 117/2011, 4Cdo 298/2020).\n14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa\n\nod získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať\nako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším\ndodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno\npredpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom\nnedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,\nnevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená\nnejaká ujma.\n15. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa\nzohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná\nfunkcia a pod. Je pritom logické, spravodlivé a bohatou rozhodovacou praxou zdôraznené a ustálené,\naby táto vychádzala z ujmy hroziacej spotrebiteľovi ( žalobcovi) v súvislosti so žalovaným nedôvodne\nuplatňovaným nárokom na zaplatenie požadovanej sumy. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná\npreukázať vznik ujmy, ktorá jej vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné\nzadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a\nspotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla\nsvojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.\n16. V konaní nebolo sporné návrhom na vykonanie exekúcie, podaným u súdneho exekútora JUDr.\nRudolfa Krutého, PhD. sa žalovaný domáhal voči žalobkyni núteného výkonu tohto rozhodnutia, v\ndôsledku čoho Okresný súd Nové Zámky udelil tomuto súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie\nexekúcie. Po vydaní tohto poverenia na vykonanie exekúcie vo veci konajúci súdny exekútor doručil\nžalobkyni ako povinnej upovedomenie o začatí exekúcie, v zmysle ktorého predpokladaná výška celého\nvymáhaného nároku, vrátane príslušenstva a trov exekúcie mala ku dňu vydania tohto poverenia\ndosahovať sumu 763,31,- Eur, teda žalobkyni hrozila ujma v tejto výške. Sporným nebolo ani to, že dňa\n24.11.2016 žalobkyňa ako povinná doručila vo veci konajúcemu súdnemu exekútorovi námietky proti\nexekúcii, v ktorých namietala, že zmluvný vzťah založený medzi ňou a žalovaným je potrebné hodnotiť\nako vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení\nzákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom rozhodcovská zmluva, ktorá mala\nzaložiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, ktorá je absolútne neplatnou. Na základe uvedeného tak Uznesením Okresného súdu\nNové Zámky zo dňa 20.07.2020, vydaným pod sp. zn.: 17Er/1140/2015 - 102, v spojení s Uznesením\nKrajského súdu Nitra zo dňa 29.10.2021, vydaným pod sp. zn.: 5CoE/97/2021 - 182, ktoré nadobudli\nprávoplatnosť dňa 20.01.2022, exekučný súd jej vyhovel námietkam proti exekúcii, pričom sa v\nplnom rozsahu stotožnil s jej tvrdeniami o neprijateľnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku\nuvedeného následne Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13.04.2022, vydaným pod sp.\nzn.: 17Er/1140/2015 - 211, právoplatným dňa 16.05.2022, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Je\nmožné konštatovať, že žalobkyňa teda úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské práva na súde, pričom\nten judikoval v prospech nej ako spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti.\n17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné\nporušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na\nvšeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a ňou požadovaná výška\npriznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia jej práv a súčasne\nzodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od\nporušovania práv spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti\nprípadu, je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur tak, ako to požadovala\nžalobkyňa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla\nkonaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného\ntrpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal.\nŽalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné\npredpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.\n18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu\nprvej inštancie v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku ( II. výroku) zmenil a žalovaného\nzaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\n19. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nv rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2, C.s.p. s tým, že o výške\nnáhrady tých trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol čo do rozsahu 200,- Eur odvolaním napadnutý, a preto v tejto\nčasti nadobudol právoplatnosť.\n21. Podľa konštantnej judikatúry národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú\njednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované\nna podstatné a relevantné argumenty strán (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu\nargumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\n\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/40/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "648bf1c1-445e-4f15-b011-9bd7a92b3ede:0d4353c0-6855-4a60-851b-e1b936d825dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1", "spisova_znacka": "4Cdo/193/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/193/2022 z 14. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118208957.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "675e1ad6-1bc5-43cb-a827-f6822c769c82:dd10235c-9f28-41b5-a1bb-af56dafbd10f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/39/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/39/2022 z 24. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/675e1ad6-1bc5-43cb-a827-f6822c769c82:dd10235c-9f28-41b5-a1bb-af56dafbd10f"}, {"guid": "344b417a-b534-41db-a0ae-4edceda32026:dbe2344e-af0c-4a63-adca-a4aa1a5550c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoE/97/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/97/2021 z 29. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/344b417a-b534-41db-a0ae-4edceda32026:dbe2344e-af0c-4a63-adca-a4aa1a5550c0"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "b6f3ccf1-80c4-4403-ab64-2aa977b6557f:d453eaab-4800-4d4b-970e-ac5e7cb02f4a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114212049.1", "spisova_znacka": "19Co/169/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/169/2016 z 10. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-04-10", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114212049.1"}, {"guid": "e45d7573-d372-4643-940f-79f12a1ffd4a:19b2105a-b53c-4bde-a95b-d9a5a5bc3695", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/1140/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 17Er/1140/2015 z 13. 4. 2022", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e45d7573-d372-4643-940f-79f12a1ffd4a:19b2105a-b53c-4bde-a95b-d9a5a5bc3695"}, {"guid": "403951e6-1f85-4470-bede-f389551798ed:6ce56c0a-06e1-447b-9805-de1f35e79061", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Csp/98/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Csp/98/2018 z 14. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/403951e6-1f85-4470-bede-f389551798ed:6ce56c0a-06e1-447b-9805-de1f35e79061"}], "citovane_v": []}