{"guid": "7037db67-bb73-4a4e-b280-21dcc1833955:bfcf6ddd-508a-4fba-b4b8-5cb056a4baf0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2", "spisova_znacka": "3CoKR/54/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/54/2024 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 3CoKR/54/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2", "identifikacne_cislo": "1122202406", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2019/30", "nazov": "zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/30", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/30-2019"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/314", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfcf6ddd-508a-4fba-b4b8-5cb056a4baf0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/54/2024\n1122202406\n31. 03. 2026\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2026:1122202406.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Veľký Krtíš, so\nsídlom: J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, proti žalovanému: AUTO GAMES\nSlovakia, s.r.o., so sídlom: 29. augusta 36/A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36\n726 435, právne zastúpenému: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom: 29. augusta 36A, 811\n09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 917 148, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/9/2022 - 82 zo dňa 07.12.2023 v spojení\ns opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/9/2022 - 133 zo dňa 04.06.2024,\npomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti I. výroku rozsudku Mestského súdu Bratislava III\nč. k. B1-1Cbi/9/2022 - 82 zo dňa 07.12.2023 o d m i e t a .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/9/2022 - 82 zo dňa\n07.12.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/9/2022 - 133\nzo dňa 04.06.2024 v napadnutom II. výroku a v súvisiacom III. výroku p o t v r d z u j e .\nIII. Krajský súd v Bratislave n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 5,\nods. 7, ods. 9, ods. 11, ods. 14, ods. 15 a ods. 20, § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 70 ods. 1, ods. 2, § 71\nods. 1 písm. p), § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „ZoHH“), § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR v znení neskorších\npredpisov, čl. 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších ústavných\nzákonov (ďalej aj Ústava SR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“), výrokom I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu, výrokom II.\nurčil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 6.765,- eur uplatnená prihláškou zo dňa 10.01.2022,\nzapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 22 v konkurze vyhlásenom Okresným súdom\nBratislava I pod sp. zn. 27R/2/2020 na majetok úpadcu AG PLAY, s.r.o. v reštrukturalizácii, IČO: 36 778\n150, so sídlom Janka Kráľa 727, 905 01 Senica, je oprávnená čo do výšky a právneho dôvodu. Zároveň\nsúd prvej inštancie výrokom III. stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie\nnásledne opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku v časti identifikačného čísla žalobcu postupom\nsúladným s § 224 CSP.\n\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\ndňa 22.03.2022 domáhal určenia v konkurze popretej pohľadávky vo výške 6.765,- eur z dôvodu\nneuhradených odvodov z hazardných hier a iných podobných hier. Správca potvrdil zápis pohľadávky do\nzoznamu pohľadávok. Žalobcovi ako popretému veriteľovi bolo popretie oznámené oznámením o popretí\nzo dňa 02.03.2022. V súvislosti so spochybnením právneho dôvodu pohľadávky žalobca uvádza, že jej\nprávny titul považuje za platný, odvodený z platného a účinného právneho predpisu, v danom prípade\nzo ZoHH (§ 73 ods. 3). Žalobca má za to, že žalovaným tvrdená existencia nesúladu ustanovení ZoHH\ns Ústavou SR nemá oporu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a už vôbec nemôže mať vplyv\nna existenciu pohľadávky žalobcu, resp. na jej právny dôvod a výšku. Vo vzťahu k námietke žalovaného\ntýkajúcej sa nepreskúmateľnosti prihlášky pohľadávky žalobca uviedol, že z nej vyplýva jednoznačne a\nnespochybniteľne právny základ pohľadávky žalobcu, jej výška, právny dôvod a poukázal aj na rozsudok\nKrajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/14/20/2014 zo dňa 09.07.2015. Žalobca nesúhlasí ani s popretím\nčo do výšky, keď poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej výška pohľadávky je popretá vtedy, ak sa\ntvrdí, že tu pohľadávka síce je, avšak úpadca dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške uvedené a ten,\nkto popiera výšku pohľadávky, musí súčasne tvrdiť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky.\n3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že podľa žalovaného\nprihlásená pohľadávka nie je v prihláške náležite špecifikovaná a je vymedzená len všeobecne ako\n„odvod z prevádzkovania hazardnej hry“, pričom nie je z prihlášky zrejmé ani len to, o odvod za aké\nobdobie, za aký počet dní sa má jednať, ani za aký počet zariadení, a teda prihláška je v podstate\nnepreskúmateľná a pohľadávka je prihlásená spôsobom, ktorý je v rozpore s príslušnými ustanoveniami\nZoKR o prihlasovaní pohľadávok. Podľa žalovaného v prihláške nie je správne vymedzený právny dôvod\nvzniku pohľadávky podľa § 29 ods. 1 písm. c) ZoKR. Povinnosťou veriteľa je v prihláške vymedziť\na identifikovať svoju pohľadávku okrem iného čo do pravosti i výšky takým spôsobom, aby bola táto\nriadne a bez pochybností preskúmateľná, pričom žalobca nemal túto povinnosť splniť. Podľa názoru\nžalovaného prihláška obsahuje v podstate len odkaz na § 71 ods. 1 písm. p) ZoHH, čo je však\nnedostatočné. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje odvod z prevádzkovania hazardných hier podľa\n§ 70 až § 73 ZoHH v platnom znení, pričom podľa žalovaného je tento odvod ukladaný v rozpore s\nčl. 59 Ústavy SR. Účelom čl. 59 Ústavy SR je vylúčenie svojvôle do zavádzania daní a poplatkov. V\nSlovenskej republike možno ukladať iba také dane a poplatky, ktoré sú uložené zákonom alebo na\nzáklade zákona. Doslovný výklad Ústavy SR neumožňuje rozšíriť úpravu čl. 59 na iné verejné dávky\na príspevky, nakoľko ukladať možno iba dane a poplatky. Irelevantné je, či sa iná verejná dávka alebo\npríspevok uloží zákonom, na základe zákona alebo celkom mimoprávne, vždy pôjde o verejnú dávku\nodporujúcu ústave. Zákonodarca nedisponuje právomocou uložiť inú verejnú platbu, než je daň alebo\npoplatok. Jedinú výnimku z tohto taxatívneho výpočtu prípustných verejných platieb sú len poistné\nodvody, ktoré predstavujú nástroj na realizáciu povinností štátu vo vzťahu k základným právam, a to\nzdravotného poistenia podľa čl. 40 Ústavy SR a dôchodkového zabezpečenia podľa čl. 39 Ústavy SR.\nOdvod z prevádzkovania hazardných hier nemožno považovať ani za daň, ani za poplatok. Žalovaný mal\nza to, že v danej veci je potrebné primárne rozhodnúť o prejudiciálnej otázke, ktorou je podľa žalovaného\nposúdenie, či ustanovenia § 70 až § 73 ZoHH sú ústavne konformné s ustanovením čl. 59 Ústavy SR.\nŽalovaný poukázal o. i. na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/2020 a tiež na rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2009 a PL. ÚS 6/2018.\n4. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že žalovaný na základe svojej argumentácie navrhol\nsúdu, aby v súlade s § 162 od. 1 písm. b) CSP konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR\npodnet v uvedenom smere. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu o účelovom výklade zákona.\nZákonodarca predvídal situácie, kedy právna norma nižšej právnej sily (zákon) môže byť v nesúlade\ns ústavou a pre tento prípad do právneho poriadku zakomponoval prostriedky ochrany a následnej\nopravy dodatočne zisteného nesúladu zákona s ústavou. V prípade vyslovenia nesúladu namietanej\nprávnej úpravy s ústavou a priori nebude možné právny nárok uplatnený žalobcom nútene vymáhať\na možno v danom prípade, najmä s ohľadom na „verejnoprávny“ charakter uplatnenej pohľadávky a\npre nastolenie a udržanie ústavného rámca dotknutej právnej úpravy (spätne i do budúcna), dôvodne\nočakávať uplatnenie derogačného účinku ex tunc prípadného rozhodnutia ústavného súdu.\n5. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, nakoľko nie je podľa\nsúdu nevyhnutné posúdenie ústavnosti žalovaným označených zákonných ustanovení prostredníctvom\nÚstavného súdu SR. Samotný úpadca nikdy nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie sporného\nodvodu, neinicioval následný súdny prieskum v správnom súdnom konaní a uznal existenciu\n\nspornej pohľadávky v prihlásenej výške, keď vypracoval a podal vyúčtovanie paušálneho odvodu z\nprevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce zo dňa 28.12.2020. Súd sa\nnestotožnil s názorom žalovaného, že je možné očakávať derogačný účinok prípadného rozhodnutia\nÚstavného súdu SR. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že úpadca rozhodnutie o uložení povinnosti\nnenapadol opravným prostriedkom. Žalovaný nepoprel pohľadávku žalobcu aj čo do vymáhateľnosti, ale\nlen čo do právneho dôvodu a výšky. Návrh na prerušenie konania považoval za nehospodárny s tým,\nže strata účinnosti sporných ustanovení o hazardných hrách by nemala vplyv na dôvodnosť popretia\nžalobcovej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky a popretie pohľadávky v danej časti posúdil ako\nnedôvodné.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že je nepochybné, že sporný odvod bol\nprijatý zákonom ako to predpokladá čl. 59 Ústavy SR. Predstavuje tak všeobecne záväznú právnu\nnormu, ktorú bol úpadca povinný rešpektovať a odviesť peňažný odvod žalobcovi. Úpadca odvod\nnezaplatil, čím žalobcovi vznikla pohľadávka, ktorú si riadne prihlásil do konkurzu. Súd poukázal\ntiež na zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoOO“), ktorý zaväzuje určené regulované subjekty\nuhrádzať na základe zákona určený odvod v prospech správcu odvodu. Uvedený ZoOO je platnou\na účinnou súčasťou právneho poriadku SR viac ako desať rokov a do dňa rozhodnutia súdu nebolo\nrozhodnuté o jeho neústavnosti. V ZoOO regulované osoby vykonávajú spoločensky prospešnú činnosť\na napriek ich prospešnosti sa zákonodarca rozhodol zaťažiť ich povinnosťou uhrádzať osobitný odvod.\nSúd nevzhliadol žiaden dôvod neústavnosti odvodu z hazardných hier. Poukázal pritom na závažné\ncelospoločenské negatíva hazardu (závislosti, kriminalita, náklady štátu na zdravotnú starostlivosť).\n7. V neposlednom rade súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na nedôvodnosť námietky vo vzťahu\nk žalovaným tvrdenej nepreskúmateľnosti prihlásenej pohľadávky. Je nesporné, že žalovaný v popretí\nlen všeobecne uviedol, že pohľadávka nie je náležite špecifikovaná a je vymedzená len všeobecne,\npričom nemá byť zrejmé o odvod za aké obdobie sa jedná. Ak žalovaný v úvodnej vete popieracieho\nprejavu len všeobecne hovorí o neurčitosti, nejasnosti, nepreskúmateľnosti prihlášky, nemožno tento\njeho všeobecný prejav vôle posudzovať oddelene bez ďalšej konkretizácie takto uplatneného dôvodu\ntak, ako ho uviedol v popretí pohľadávky. Len všeobecné popretie v akomkoľvek rozsahu by totiž\nautomaticky malo za následok aktivizáciu prieskumnej právomoci súdu konajúceho v incidenčnom\nkonaní v celom rozsahu, a to by v neposlednom rade znamenalo aj podstatné znevýhodňovanie veriteľov\ntých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Teda po márnom uplynutí lehoty\nna popretie pohľadávok nie je možné zo strany žalovaného rozširovať dôvody popretia pohľadávky a\nna takéto popretie prihliadať. Nemožno teda už ani prihliadať na to, čo nebolo výslovne, presne a určite\npomenované v prejave na popretie pohľadávky. Pre konanie o zistenie popretej pohľadávky je určujúcim\nstav, aký vyplynul z obsahu prihlášky a z obsahu jej popretia, a preto súd vychádzajúc zo žaloby (ktorou\nje viazaný) rozhoduje o stave v čase, aký bol rozhodný pre prihlášku. Námietky žalovaného sú len\nvšeobecného charakteru, bez bližšej špecifikácie v čom má nepreskúmateľnosť prihlášky spočívať napr. nesprávne vyčíslená výška odvodu.\n8. Podľa súdu prvej inštancie pri určení výšky pohľadávky sa žalobca explicitne odvoláva na hlásenie o\npočte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých boli tieto povolené na území žalobcu a záverom\nšpecifikuje deň splatnosti spornej pohľadávky. Akékoľvek pochybnosti o určitosti právneho dôvodu\nprihlásenej pohľadávky a jej výške sú následne rozptýlené prílohou prihlášky (§ 29 ods. 6 ZoKR), ktorú\ntvorilo vyúčtovanie paušálneho odvodu z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch videohier do\nrozpočtu obce zo dňa 28.12.2020. V predmetnej prílohe je aj presne špecifikované obdobie, za ktoré sa\nmá odvod platiť. Súd podotýka, že práve prílohy prihlášky preukazujú skutočnosti v nej uvedené a tvoria\nv podstate nerozlučný celok s tvrdeniami uvedenými v časti o právnom dôvode a vzniku pohľadávky.\nKomplexným preskúmaním prihlášky nemôžu vzniknúť objektívne pochybnosti o jej určitosti a riadnom\nšpecifikovaní právneho dôvodu, ako aj výšky spornej pohľadávky. Naproti tomu, tvrdenia žalovaného\nv popieracom prejave ostali len vo všeobecnej - nepreskúmateľnej rovine. Rovnaký názor zastával\naj správca úpadcu, ktorý by sám (ako subjekt na to prioritne povolaný) uplatnil svoje právo poprieť\nžalobcom prihlásenú pohľadávku. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, podľa súdu nevznikli v konaní\nžiadne trovy konania, preto ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.\n9. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených\nv § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že súd\n\nprvej inštancie rozhodol o návrhu žalovaného na prerušenie konania nesprávnym procesným postupom.\nŽalovaný má za to, že o jeho návrhu malo byť v zmysle § 234 CSP rozhodnuté uznesením a nie\nrozsudkom.\n10. Žalovaný nesúhlasí ani so závermi výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o merite veci, nakoľko\nžalobcom uplatnený nárok predstavuje odvod ukladaný v rozpore s Ústavou SR. To bol aj dôvod, pre\nktorý navrhol prerušenie konania. Nesúlad ZoHH s čl. 59 Ústavy SR zakladal nutnosť prerušenia konania\na závery súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú preto nesprávne. Argumentácia súdu\nprvej inštancie vedúca k zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania nemá oporu v právnom\nporiadku. Úpadca ako bývalý prevádzkovateľ hazardných hier nemá a nemal objektívnu možnosť\nspochybniť nárok žalobcu na odvod, nakoľko povinnosť platiť odvod nie je ukladaná rozhodnutím, ani\nžiadnym opatrením žalobcu. Povinnosť hradiť odvod je zakotvená priamo v texte zákona. Súdom použitý\nargument, že úpadca neinicioval súdny prieskum, je bezpredmetný a nemá oporu v zákone.\n11. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou súdu o nemožnosti očakávať derogačný účinok prípadného\nrozhodnutia Ústavného súdu SR. Súd sa nedostatočne a najmä nesprávne vysporiadal s potrebou\nprerušenia konania za účelom posúdenia ústavnosti § 70 - § 73 ZoHH s čl. 59 Ústavy SR, hoci sa jedná\no ťažiskový argument obrany žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako\nsa súd vysporiadal s tým, že právny poriadok SR neumožňuje ukladať iné verejné dávky ako dane a\npoplatky. Odvod z prevádzky hazardných hier však nie je ani daňou, ani poplatkom. Zákonodarcovi nič\nnebráni v zavedení osobitnej dane z hazardu ako je tomu napr. v prípade tabaku alebo alkoholu. Odvod\nzavedený ZoHH obchádza čl. 59 Ústavy SR. Daň sa v ekonomickej literatúre definuje ako nenávratná\na zákonom určená platba do verejného rozpočtu. Stáva sa súčasťou celkových príjmov verejného\nrozpočtu. Poplatky sú ekvivalentom za služby poskytnuté verejnou mocou. Preto bolo podľa žalovaného\nnevyhnutné prerušenie konania a predloženie veci na Ústavný súd SR. Odvod z hazardných hier ako\nskrytá forma dane nemá v právnom poriadku SR obdobu.\n12. Podľa žalovaného neobstojí ani porovnanie súdu prvej inštancie so ZoOO a takáto argumentácia\nsúdu svedčí skôr o zaujatosti súdu a predsudkoch vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardných hier. Záver\nsúdu o notoriete v súvislosti s negatívami hazardných hier nemá žiadnu právnu relevanciu a je prejavom\narbitrárnosti. Nie je zrejmé, odkiaľ súd čerpal tieto všeobecne známe notoriety a ani akým spôsobom\nsúvisia s právnym posúdením súladu právnej normy s Ústavou SR. Súdu neprislúchalo hodnotiť, čo je\nspoločensky prospešné a čo nie, čo rovnako svedčí o zaujatosti súdu voči odvetviu hazardných hier,\nhoci to bolo a stále je zákonom povolené podnikanie. Pokiaľ ide o záver o doterajšom nevyslovení\nneústavnosti ZoOO, otázka ústavnej udržateľnosti odvodu podľa ZoOO bola významne spochybnená,\navšak k posúdeniu ústavnej konformnosti nedošlo v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR len z\ndôvodu, že Najvyšší súd SR pre rozhodnutie vo veci samej otázku súladu napokon riešiť nevyhnutne\nnemusel (sp. zn. 5Sžf/1/2019 zo dňa 31.07.2019).\n13. Žalovaný v podanom odvolaní tiež uviedol, že neuniklo jeho pozornosti, že časť napadnutého\nrozhodnutia je od slova do slova skopírovaná z rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-2Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 27.06.2023, teda vykazuje rovnaké vady a pochybenia ako rozhodnutie\nMestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/24/2021 - 86 zo dňa 27.06.2023 vydané iným sudcom.\nŽalovaný namieta, že aj záver súdu o účele incidenčného konania, ktorým je rozhodnúť o tom,\nči popierací prejav obstojí alebo nie, je rovnako skopírovaný z uvedeného rozhodnutia. Takéto\nkonštatovanie je v rozpore s popretím, z ktorého vyplýva, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu aj čo\ndo právneho dôvodu, aj čo do výšky. Žalovaný namieta spôsob, akým sa súd prvej inštancie postavil k\nprieskumu prihlásenej a popretej pohľadávky. Nesúhlasí s tým, že súd nepreskúmava pohľadávku zo\nvšetkých aspektov, ale iba vo vzťahu k dôvodom popretia. Pokiaľ mal súd vyhodnotiť, či dôvody popretia\nobstoja, narazil na otázku, ktorú nebol oprávnený riešiť sám, ale bol povinný obrátiť sa na Ústavný súd\nSR. Napokon žalovaný nesúhlasí ani so záverom o prezumpcii ústavnosti právnych predpisov. Postup\nsúdu bol neobvyklý a žalovanému bol odopretý prístup k možnosti aplikácie § 162 ods. 1 písm. b) CSP\na súd si sám uzurpoval právo rozhodnúť o súlade namietanej právnej normy s Ústavou SR.\n14. Žalovaný v neposlednom rade namietal spôsob, akým sa súd vysporiadal s jeho námietkou\nuplatnenia pohľadávky v konkurze. Pohľadávka žalobcu nie je v prihláške riadne špecifikovaná a je\nvymedzená len všeobecne ako odvod z prevádzkovania hazardných hier. Bolo pritom povinnosťou\nveriteľa v prihláške vymedziť a identifikovať svoju pohľadávku okrem iného čo do pravosti a výšky takým\n\nspôsobom, aby bola táto riadne a bez pochybností preskúmateľná. Prihláška žalobcu tieto podmienky\nnespĺňala. Nie je pravdou tvrdenie súdu, že z prihlášky dané údaje vyplývajú, nakoľko prihláška\nneobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu a len sa odvoláva na priloženú prílohu, čo podľa žalovaného\nnepostačuje. Argumentácia súdu prvej inštancie by v podstate znamenala, že veriteľ nemusí svoju\npohľadávku špecifikovať a postačuje iba pripojenie príloh. Žalovaný s poukazom na všetky uvedené\nskutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej\ninštancie. Súd postupoval správne, ak nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania, nakoľko\n§ 162 ods. 1 písm. b) CSP nezakladá nárok strany, aby sa s ňou súd stotožnil v názore, že právny\npredpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. S ohľadom\nna úlohu incidenčného konania v spojení s konštatovaním o nezistení nesúladu § 70 - § 73 ZoHH,\nnie je posúdenie ústavnosti prostredníctvom Ústavného súdu SR nevyhnutné pre rozhodovanie vo\nveci. V otázke spôsobu uplatnenia pohľadávky žalobca uviedol, že z prihlášky vyplýva právny základ\npohľadávky, jej výška aj právny dôvod. Súd správne konštatoval, že nemôžu vzniknúť pochybnosti o\nurčitosti a riadnom špecifikovaní právneho dôvodu, ako aj výšky pohľadávky. Uvedenie právneho dôvodu\nje určité. Pri určení výšky pohľadávky sa žalobca odvoláva na hlásenie o počte terminálov, počte dní,\npočas ktorých boli povolené na území žalobcu a špecifikuje deň splatnosti. Akékoľvek pochybnosti o\nvýške sú rozptýlené prílohou prihlášky, ktorú tvorí vyúčtovanie paušálneho odvodu, v ktorej je presne\nšpecifikované obdobie, za ktoré sa má odvod platiť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil. Preto žalobca navrhuje odvolaciemu súdu\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n16. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom zotrval na svojich dôvodoch prezentovaných\nv podanom odvolaní. Samotný žalobca sa podľa neho v podanom vyjadrení nijako nevyjadruje k\nlegitimite sporného odvodu. Prihláška neobsahuje právny dôvod a len odkazuje na vyúčtovanie úpadcu.\nŽalobca sa snaží svoj nedostatok bagatelizovať. Žalovaný preto vyčíta súdu prvej inštancie prílišnú\nlaxnosť a zhovievavosť pri posudzovaní zákonných náležitostí prihlášky pohľadávky žalobcu na ťarchu\nžalovaného.\n17. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalovaným (§ 379\na § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku I. je potrebné\nodmietnuť a odvolanie žalovaného vo vzťahu k napadnutému meritórnemu výroku II. nie je dôvodné.\n19. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak\na) bolo podané oneskorene,\nb) bolo podané neoprávnenou osobou,\nc) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo\nd) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\n20. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.\n21. Odvolanie podané žalovaným proti výroku I. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného\nna prerušenie konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Žalovaný\nsa domáhal prerušenia konania z dôvodu uvedenom v § 162 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko mal za\nto, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podanie návrhu na začatie\nkonania Ústavnému súdu SR. Odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 162 CSP je upravené obligatórne\nprerušenie konania. V intenciách inštitútu prerušenia konania je odvolanie prípustné podľa § 357 písm.\nn) CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo § 164\nCSP, či už na návrh, alebo bez návrhu. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom,\nodvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného\n\nprostriedku. Odvolateľom uplatnený dôvod prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP je dôvodom,\nktorý je vylúčený z odvolacieho prieskumu a podľa § 357 CSP odvolanie proti nemu prípustné nie je.\n22. Na základe uvedených skutočností preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako odvolanie\nžalovaného proti výroku I. rozsudku podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.\nPodľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade\nrozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu\npredchádzajúce konanie.\n23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnu formu rozhodnutia o návrhu na prerušenie\nkonania, keď podľa žalovaného malo byť rozhodnuté formou uznesenia a nie vo forme rozsudku.\nOdvolací súd k uvedenej námietke odvolateľa uvádza, že v zmysle CSP sa uznesením rozhoduje v\nprípadoch, kedy sa nerozhoduje vo veci samej. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je\nz hľadiska formy klasifikovaný ako uznesenie a nie ako samostatná časť rozsudku. S ohľadom na\nustanovenie § 162 ods. 3 CSP, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne\nspolu s rozhodnutím vo veci samej, však bolo nevyhnutné predmetné rozhodnutie (uznesenie) poňať do\nrozsudku. Obdobné osobitné postavenie v okruhu uznesení má napr. aj uznesenie o trovách konania,\nkedy rovnako rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, napriek tomu, že sa jedná o uznesenie,\nmusí byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to aj v prípade, ak konečným rozhodnutím\nje rozsudok.\n24. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku nebolo možné\nvyhodnotiť podľa obsahu ani ako odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 2 CSP, kedy by nesprávnosť\nprávoplatného procesného rozhodnutia spôsobovala nesprávnosť rozhodnutia vo veci, nakoľko odvolací\nsúd vo vzťahu k výroku I. rozsudku nezistil žiadnu vadu podľa § 365 ods. 1 CSP, ktorá by mala vplyv\nna rozhodnutie vo veci samej.\n25. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalobca si v konkurze vedenom na majetok úpadcu\nAG PLAY, s.r.o. v reštrukturalizácii, prihláškou zo dňa 10.01.2022 (č. l. 10 spisu) prihlásil pohľadávku\nvo výške 6.765,- eur z titulu neuhradeného odvodu z prevádzkovania hazardnej hry na termináloch\nvideohier podľa § 71 ods. 1 písm. p) ZoHH stanovený na základe hlásenia o počte terminálov videohier\na počte dní, počas ktorých boli terminály videohier povolené na území mesta a splatný 31.12.2020.\nKonkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27R/2/2020\nzo dňa 19.05.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 101/2021 dňa 27.05.2021. Iný\nveriteľ (žalovaný) poprel pohľadávku žalobcu (č. l. 68 spisu) z dôvodu, že pohľadávka nie je náležite\nšpecifikovaná a je vymedzená len všeobecne ako odvod z prevádzkovania hazardnej hry, pričom nie je\nzrejmé o aký odvod, za aké obdobie sa jedná a prihláška je nepreskúmateľná. Zároveň žalovaný poprel\npohľadávku žalobcu z dôvodu, že odvod podľa § 70 - § 73 ZoHH je ukladaný v rozpore s čl. 59 Ústavy SR,\nktorý umožňuje ukladať iba dane a poplatky, nie iné verejné dávky, pričom je irelevantné, či je iná dávka\nuložená zákonom, na základe zákona alebo celkom mimoprávne. Výklad ústavy neumožňuje rozšírenie\nčl. 59 aj na iné verejné dávky a príspevky. Výnimku tvoria poistné odvody. Odvod z prevádzkovania\nhazardných hier však nemožno považovať ani za daň, ani za poplatok, ale ide o tzv. „skrytú daň“, ktorá\nbola žalobcom prihlásená bez legitímneho právneho dôvodu a na ktorú neexistuje právny titul ani nárok.\nSúd žalobe žalobcu vyhovel (výrok II. rozsudku) a voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.\n26. Odvolací súd uvádza, že v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať\nsa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené\nincidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej\nžaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči tým, ktorý jeho pohľadávku\npopreli. Incidenčné konanie je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne\ndomáha určenia svojej prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej\nčasti pohľadávky. Ak sa domáha aj určenia už zistenej časti pohľadávky, je potrebné v tejto časti žalobu\nzamietnuť.\n27. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,\nže: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku\nproti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý\nprávny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate\n\nlen rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v\npopieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze\ntak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k\núčelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu\núpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce\nskutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa\nkonkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu\nincidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.\n28. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v\nincidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca\nuviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej\nlehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty\npopretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.\n29. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:\nZ § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len\nv rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s\ntým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia\npohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky\nsa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze\nneprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,\nčo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie\nje oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v\npopieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore\nnemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd\nuž skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n30. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva, že:\nIncidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom\nsprávcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna\npohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav\nsprávcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú\nskutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne, alebo\nv určitej časti alebo v určitom poradí (II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014). Rozhodnutím v tomto\nkonaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená\nv konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie\nje opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací\nprejav správcu je dôvodný.\n31. Najvyšší súd SR zároveň aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017)\nuviedol, že: Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých,\nktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.\nÚčelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu\nzodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.\n32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n33. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v\notázke určenia popretej pohľadávky žalobcu čo do výšky a právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa\ndostatočne vysporiadal s popieracím prejavom iného veriteľa. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú\nschopné spochybniť napadnuté rozhodnutie v tejto časti (výrok II. rozsudku).\n34. Žalovaný primárne namietal absenciu úvahy súdu prvej inštancie, v ktorej by sa vysporiadal s\ntým, že právny poriadok SR neumožňuje ukladať iné verejné dávky ako dane alebo poplatky, pričom\nprihlásená pohľadávka je odvodom z hazardných hier, t. j. nie je ani daňou, ani poplatkom. Odvolací\n\nsúd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na charakter incidenčného sporu o určenie popretej\npohľadávky. Účelom tohto konania je iba posúdenie popieracieho prejavu a v ňom uvádzaných dôvodov.\nNejedná sa teda o konanie, ktorým by si žalobca uplatňoval pohľadávku voči dlžníkovi a v ktorom by\npredmetom konania bol celý právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom. V\nprejednávanom spore preto nie je úlohou súdu povinnosť špecifikovať vzájomný vzťah medzi žalobcom a\núpadcom, t. j. nie je daný dôvod na posudzovanie skutočnosti, či uplatnený nárok má charakter daňového\nalebo iného (skrytého daňového) odvodu. Na účely rozhodovania o posúdení popieracieho prejavu je\nv prípade popretia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky nevyhnutné posúdiť výlučne existenciu\nprávneho dôvodu. Prihlásená pohľadávka žalobcu predstavuje paušálny odvod z prevádzkovania\nhazardnej hry na termináloch videohier do rozpočtu obce podľa § 73 ods. 3 ZoHH. Právnym dôvodom\nuplatnenej pohľadávky je tak právny predpis - ZoHH. Jedná sa o odvodovú povinnosť, ktorá má na účely\nposúdenia existencie právneho dôvodu pohľadávky charakter dovolenosti.\n35. Odvolateľ v podanom odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie komparáciu so ZoOO a túto vnímal ako\nzaujatosť súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že porovnanie ZoHH a ZoOO súdom prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nevybočilo z medzí incidenčného konania. A ak bolo úlohou súdu prvej inštancie\nposúdiť existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, ktorý spočíval v povinnosti platiť odvod\npodľa ZoHH, potom poukaz na iný existujúci zákon, ktorý rovnako upravuje inú povinnosť ako je daň, či\npoplatok a ktorý je v rámci fiškálnej politiky štátu uplatňovaný viac ako desať rokov bez vyhlásenia jeho\nprotiústavnosti, nemôže spôsobiť nesprávnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie.\n36. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného o nestrannosti súdu prvej inštancie,\nktorú žalovaný odvodzoval od nejasnosti toho, prečo súd prvej inštancie porovnával regulované odvetvia\n(ZoOO) a hazardné hry (ZoHH). Ako už bolo uvedené, ZoOO upravuje platenie odvodov, čím sa\nminimálne terminologicky približuje odvodovej povinnosti podľa ZoHH, a preto porovnanie regulovaných\nodvetví a hazardných hier súdom prvej inštancie cez dané právne predpisy objasňuje existenciu\nprávneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, ktorú žalovaný v popieracom prejave, ako aj počas konania\nspochybňuje s poukazom na skutočnosť, že podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR je možné ukladať len dane\na poplatky.\n37. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani úvahy súdu prvej inštancie o celospoločensky negatívnych\nnásledkoch hazardných hier nespochybňujú závery o existencii právneho dôvodu prihlásenej\npohľadávky.\n38. Odvolací súd poukazuje ďalej na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 269/2009 - 30 zo\ndňa 07.07.2009, podľa ktorého: Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe\nústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna\nmožnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy ústavným súdom. .... všeobecný súd\nmá v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo\npovažuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá\nvec ústavnému súdu. .... Z ústavy ako priamo záväzného a aplikovateľného práva vyplýva subjektívne\nprávo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z\nústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické\nsubjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde. Všeobecný súd je povinný korektne sa\nvysporiadať s daným podnetom jednou z uvedených možností, tak z hľadiska ochrany základných práv,\nako aj z hľadiska riadneho odôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu. Z podstaty ústavy\nako priamo aplikovateľného práva v kontexte mechanizmu konkrétnej kontroly ústavnosti aplikovanej\nnormy, z povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a zo zohľadnenia relevantnej štrasburskej\na komparatívnej judikatúry vyplýva, že úplná ignorácia argumentu protiústavnosti aplikovanej normy,\nktorý bol konkrétny, súvisiaci s danou vecou a dôležitý, znamená porušenie práva na súdnu ochranu.\n39. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že všeobecný súd nemôže vysloviť neústavnosť\nprávneho predpisu. Uvedené však nie je možné vykladať tak, že súd nemá inú možnosť ako podať\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Takýto postup je výlučným právom a nie\npovinnosťou súdu, pričom prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR musí vychádzať z\nvnútorného presvedčenia súdu a nie z názoru strany sporu. Všetky úvahy súdu prvej inštancie smerujúce\nk otázke ústavnosti ZoHH, či už cez komparáciu s iným právnym predpisom, alebo cez charakter\nzaťažených odvetví a následkov hazardných hier, je potrebné vnímať iba ako posúdenie existencie\n\nprávneho dôvodu prihlásenej a popretej pohľadávky. Týmto právnym dôvodom je ZoHH, jeho konkrétne\nustanovenie ukladajúce povinnosť plniť odvod z hazardných hier, a preto je záver súdu prvej inštancie\no neúčinnosti popieracieho prejavu vedúci k vyhoveniu žalobe správny. Súd prvej inštancie venoval\npotrebnú pozornosť argumentom žalovaného na účely posúdenia dôvodnosti popieracieho prejavu a\nsvoje závery postačujúcim spôsobom odôvodnil.\n40. Žalovaný namietal tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie časť odôvodnenia skopíroval z iného\nrozsudku a vykazuje rovnaké vady a pochybenia ako rozhodnutie, z ktorého bolo kopírované. Odvolací\nsúd považuje za dôležité uviesť, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Je nepochybné, že súd prvej inštancie sa zaoberal žalobou žalobcu vo vzťahu ku konkrétnej\npohľadávke prihlásenej konkrétnou prihláškou a popieracím prejavom žalovaného vo vzťahu k tejto\npohľadávke. Predmetom prieskumu oboch rozhodnutí bola požiadavka na skúmanie neústavnosti\nrovnakého právneho predpisu (ZoHH) s rovnakým článkom Ústavy SR (čl. 59 ods. 2) a veci skutkovo\naj právne súviseli, preto nie je vylúčená obdobná argumentačná línia sudcov. Preberanie častí iných\nobdobných rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia.\n41. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného v súvislosti s nesprávnym tvrdením súdu\nprvej inštancie o nevyužití opravného prostriedku úpadcom je nedôvodná, nakoľko uvedené tvrdenie\nsúdu prvej inštancie nemá povahu podstatnej úvahy a nejedná sa o taký záver súdu, o ktorý sa opiera\nmeritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n42. Žalovaný pohľadávku žalobcu poprel nielen čo do právneho dôvodu, ale aj čo do výšky. V\npodanom odvolaní namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k špecifikácii výšky\npohľadávky. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodnosť popieracieho prejavu žalovaného, ak tento len\nvšeobecne hovoril o neurčitosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti prihlášky. Z obsahu popieracieho\nprejavu odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom, okrem všeobecnej námietky neurčitosti, uviedol, že\nnie je zrejmé o odvod za aké obdobie ide. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že\nv prihláške žalobca jasne uviedol, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla z titulu neuhradených\nodvodov z hazardných hier a pokiaľ ide o určenie jej výšky (špecifikáciu), žalobca sa odvolal na\nhlásenie o počte terminálov videohier, počte dní, počas ktorých tieto boli povolené na území mesta a\nšpecifikuje aj ich splatnosť. Je nepochybné, že príloha prihlášky žalobcu postačovala pre posúdenie\noprávnenosti prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ako popieracjúci veriteľ nakoniec ani nespochybnil\nskutočnosti vyplývajúce z prílohy prihlášky, ktorou je Vyúčtovanie paušálneho odvodu zo dňa 28.12.2020\n(č. l. 17 spisu). Ak žalovaný v popretí uvádza, že nie je zrejmé o odvod za aké obdobie ide, uvedená\nskutočnosť nespôsobuje dôvodnosť popieracieho prejavu, nakoľko z pripojenej prílohy bez akýchkoľvek\npochybností vyplýva aj táto skutočnosť, teda, že obdobie, za ktoré sa podáva vyúčtovanie odvodu, je rok\n2020 (č. l. 17 spisu). Vyúčtovanie paušálneho odvodu obsahuje tiež údaje o počte terminálov a počte dní,\npočas ktorých boli povolené na území obce. Uvedená príloha prihlášky tak obsahuje potrebné tvrdenia\nvýznamné podľa hmotného práva pre doloženie toho, či ide o pohľadávku uplatnenú v správnej výške.\n43. Odvolací súd uvádza, že k prihláške je veriteľ vždy povinný pripojiť všetky listiny, ktoré preukazujú\nv nej uvedené skutočnosti, t. j. všetku dokumentáciu, z ktorej pohľadávka vyplýva. Ide najmä o\nzmluvnú dokumentáciu, príslušné objednávky a dodacie listy, faktúry a pod.. V prípade, ak ide o\nzabezpečenú pohľadávku, k prihláške je potrebné pripojiť tiež všetku dokumentáciu dokladajúcu\nexistenciu zabezpečovacieho práva. Pokiaľ ide o listiny, ktorými sa preukazujú skutočnosti uvedené v\nprihláške, tieto môže veriteľ pripojiť k prihláške, prípadne aj neskôr po tom, ako prihláška bola doručená\nsprávcovi, t. j. kedykoľvek počas konkurzu. Praktický význam to môže mať najmä vtedy, ak správca\npožiada veriteľa o ďalšiu dokumentáciu, aby mohol pohľadávku riadne preskúmať, prípadne dodatočne\nuznať.\n44. Súd prvej inštancie preto aj v časti určenia výšky pohľadávky vyhodnotil popierací prejav správne, ako\nneúčinný, keď popieracie námietky žalovaného boli len všeobecného charakteru bez bližšej špecifikácie,\nv čom má byť nesprávne vyčíslená výška odvodu. Súd prvej inštancie preto prijal správny záver,\nže v danom prípade nemohli vzniknúť objektívne pochybnosti o určitosti pohľadávky a o riadnom\nšpecifikovaní jej právneho dôvodu, ako aj výšky.\n45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku II. v časti určenia pohľadávky\n\nžalobcu čo do právneho dôvodu a výšky, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom II. výroku vecne správne a z toho\ndôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutom II. výroku a v súvisiacom III. výroku v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387\nods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu,\nnakoľko si v odvolacom konaní tento nárok neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cbi/9/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69eb22d2-0997-4f10-aa98-c1352990096c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1"}, {"guid": "ussr:0b70fcf2-2bd7-4d8e-a503-92aba71d9209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/2020 z 9. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.29.2020.1"}, {"guid": "ussr:5aa1c238-a2fd-4ff6-a8ea-a8ebbd077c4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "335f3102-9aec-4a4e-bb05-879f781ef635:dffc568c-1c95-45bd-8837-7fca670551f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/24/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/24/2021 z 19. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/335f3102-9aec-4a4e-bb05-879f781ef635:dffc568c-1c95-45bd-8837-7fca670551f9"}], "citovane_v": []}