{"guid": "1b681218-6f21-4da0-9f19-e9ae2c88dfd0:f7ecd391-34b2-45a2-af6c-eff2d2ceb9cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2", "spisova_znacka": "5Co/84/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/84/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 5Co/84/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2", "identifikacne_cislo": "1121205902", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7ecd391-34b2-45a2-af6c-eff2d2ceb9cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/84/2025\n1121205902\n24. 03. 2026\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: B. A. S., E.. XX.XX.XXXX, I. M.\nXX, I., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Rolková s.r.o., so sídlom Ľ. Fullu 5, Senec, IČO: 52\n189 902, proti žalovanému: P., M., O. &. Z., S.. X.. F.., so sídlom B. E. X, I., U.: XX XXX XXX, o náhradu\nškody vo výške 60 384,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV č. k. B1-18C/48/2021-139 zo dňa 26. marca 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\nzaplatenia sumy 60 384,- € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností\nžalovaného pri výkone advokácie v súvislosti so zastupovaním žalobkyne v konaní vedenom na bývalom\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/106/2016. Rozhodol tiež, že žalovaný má voči žalobkyni\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 26 ods. 1 až 4 zákona č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 586/2003 Z. z.“), § 100\nods. 1, § 106 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v\njustícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon\nč. 62/2020 Z. z.“). Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný\nzastupoval žalobkyňu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 14C/106/2016,\na to od 9.1.2017. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14C/106/2016-15 z 8.12.2016 vyzval\nžalobkyňu na opravu vád žaloby. Na toto reagoval žalovaný už ako právny zástupca žalobkyne podaním\nz 10.3.2017. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14C/106/2016-50 z 15.6.2018 odmietol žalobu,\na o odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 3Co/243/2018-66 z 28.9.2018 tak,\nže uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa osobne dňa 27.5.2019 podala na Slovenskej\nadvokátskej komore sťažnosť voči žalovanému, ktorú odôvodnila obdobne ako túto žalobu, teda že\nžalovaný porušil svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, keď následkom tohto porušenia\ndošlo k odmietnutiu žaloby.\n\n3. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie najprv zameral na to, či\nnárok žalobkyne je premlčaný. Žalobkyňa dňa 27.5.2019 osobne podala na žalovaného sťažnosť na\nSlovenskej advokátskej komore, kde takisto ako v žalobe argumentovala tým, že jeho pochybením došlo\nk odmietnutiu jej žaloby v konaní, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. 14C/106/2016. Teda žalobkyňa\nsa najneskôr 27.5.2019 dozvedela o škode, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný síce uvádzal\ndátum 25.5.2019, keďže takto je sťažnosť datovaná, avšak je nespochybniteľné, že táto sťažnosť\nvznikla najneskôr práve 27.5.2019, keďže vtedy ju žalobkyňa podala. Je teda možné, že žalobkyňa\nsťažnosť naozaj skoncipovala dňa 25.5.2019 a podala ju osobne až o dva dni, avšak treba uviesť, že\ndátum, ktorý je na sťažnosti uvedený, nemusí bez ďalšieho znamenať, že v daný deň bola sťažnosť\nskutočne aj napísaná. Vzhľadom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka by tak došlo k premlčaniu\nnároku žalobkyne uplynutím dvojročnej premlčacej doby dňa 27.5.2021. Žalobkyňa sa vo svojej replike\nvyjadrovala k námietke premlčania iba ohľadom objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá však\nv tomto prípade nie je podstatná. K nástupu následku zamietnutia žaloby pre premlčanie (§ 112\nObčianskeho zákonníka) totiž postačí, ak uplynie len jedna z premlčacích dôb (buď subjektívna alebo\nobjektívna), pričom druhá ešte môže plynúť. V tomto konaní však bolo treba podľa súdu prvej inštancie\naplikovať aj zákon č. 62/2020 Z. z., a to konkrétne § 1 a § 8 daného zákona, podľa ktorých v čase od\n27.3.2020 do 30.4.2020 (teda 35 dní) neplynú premlčacie doby, a neplynú tiež v čase od 19.1.2021\ndo 28.2.2021 (teda 41 dní). Teda k dátumu 27.5.2021 treba pripočítať týchto 76 dní, čím sa „posunie“\nkoniec subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na dátum 11.8.2021 (štvrtok). Od 12.8.2021 je tak nárok\nžalobkyne voči žalovanému na náhradu škody premlčaný. Keďže žaloba bola podaná až 24.8.2021, súd\nprvej inštancie ju v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania sa\nnezaoberal ďalšou argumentáciou žalovaného, ktorou žalovaný argumentoval ohľadom nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa\nktorého prizná náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Pretože bol žalovaný vo veci v\ncelom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške\ntejto náhrady následne po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.\n5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.\nSvoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým mala\nza to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo sa týka premlčania nároku žalobkyne.\nŽaloba v predmetnej právnej veci bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Podľa\nnázoru žalobkyne uvádzaného v predchádzajúcich vyjadreniach s poukazom na judikatúru najvyšších\nsúdnych autorít, je začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka)\nviazaný na „udalosť, z ktorej škoda vznikla“. Začiatok plynutia objektívnej (3-ročnej) premlčacej doby\nje podľa názoru žalobkyne viazaný na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/243/2018,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2018, pričom podľa názoru žalobkyne v tomto okamihu vznikla\nškoda. Pred uplynutím tohto dátumu totiž žalobkyňa ešte nemohla vedieť, či skutočne vznikne na základe\nkonania žalovaného škoda. Žalobkyňa z týchto dôvodov zastávala názor, že žaloba v predmetnej veci\nbola podaná riadne a včas. Súd prvej inštancie ďalej nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, pričom najmä porušil právo žalobkyne navrhovať dôkazy, keď bez riadneho\nodôvodnenia odoprel vypočutie žalobkyne ako strany sporu, ktorá mohla uviesť rozhodujúce skutočnosti\nv predmetnej veci. Súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe, a to najmä pri hodnotení dôkazov,\nale aj pri samotnom zisťovaní skutkového stavu porušil ustanovenia § 191 ods. 1 CSP a § 215 CSP, keď\nnezistil úplne skutkový stav, keďže neprihliadal na všetky navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na\núplné zistenie skutkového stavu vrátane začiatku plynutia premlčacej doby. Žalobkyňa poukázala tiež na\nprincíp ústnosti (čl. 12 CSP) a princíp priamosti (čl. 13 CSP), ktorý v tomto prípade nebol rešpektovaný.\nPrvoinštančný súd totiž zamietol návrh žalobkyne na výsluch sporových strán, ktorý by jednoznačne\n(zrejme „objasnil“ - pozn. odvolacieho súdu) skutkové okolnosti predmetnej veci. Vychádzajúc z vyššie\nuvedených zásad CSP bezprostredný a priamy výsluch strán nemôžu nahradiť písomné dôkazy. Súd\nprvej inštancie tiež nerešpektoval žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že so žalobkyňou nebolo\nmožné sa spojiť zo zdravotných dôvodov. Žalobkyňa pritom poukázala na svoj vek, ako aj zdravotný\nstav, pričom zastala názor, že strany sporu bolo potrebné vypočuť na jednom pojednávaní, aby došlo\nk rešpektovaniu zásady priamosti a ústnosti.\n\n6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v zmysle\n§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom\nverejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie\nje dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež\nposúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\n8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom\nodvolacie námietky žalobkyne nepovažoval odvolací súd za dôvodné.\n9. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil\nv súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho\nkoncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti\npodľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.\n10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n11. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za\ntri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej\nškoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n12. Predmetom konania v posudzovanej veci bola náhrada škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť\nporušením povinností žalovaného ako advokátskej kancelárie. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany\nvzniesol námietku premlčania, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal predovšetkým otázkou\npremlčania práva žalobkyne na náhradu škody.\n13. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, nespôsobuje zánik práva, ale jeho oslabenie spočívajúce\nv tom, že v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť\nnámietkou premlčania. Použitie tejto námietky má teda za následok zánik nároku patriaceho k obsahu\npráva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému\nsúdne priznať. Občiansky zákonník upravuje popri všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a\nplynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101), taktiež špeciálnu úpravu premlčacích\nlehôt týkajúcu sa niektorých práv. Patrí medzi ne aj právo na náhradu škody, v ktorého prípade tento\nzákon v § 106 ods. 1 a 2 ustanovuje popri sebe subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu plynúcu odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, a trojročnú objektívnu premlčaciu\nlehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Osobitne je ďalej\nupravené plynutie premlčacích lehôt pri škode na zdraví a škode spôsobenej niektorým trestným činom\nkorupcie podľa osobitného zákona, čo však nemá relevanciu pre posudzovanú vec.\n14. Plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty je od seba vzájomne nezávislé, pričom márne\nuplynutie ktorejkoľvek z nich má za následok premlčanie práva. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej\ninštancie, ako ani v odvolacom konaní, nespochybňovala skutkový záver súdu prvej inštancie o tom,\nže najneskôr dňa 27.5.2021 mala vedomosť o tom, že jej vznikla škoda a o tom, kto za ňu zodpovedá,\nčím došlo k splneniu predpokladov pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k tomuto skutkovému záveru na základe\ntoho, že dňa 27.5.2019 žalobkyňa doručila Slovenskej advokátskej komore sťažnosť na advokáta\n(vykonávajúceho svoju prax prostredníctvom žalovaného), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa mu vyčítala\nporušenie jeho povinností ako advokáta a uviedla tiež, že sa domáha náhrady škody vo výške 60 384,€. Túto sťažnosť a odpoveď na ňu sama žalobkyňa pripojila k žalobe ako dôkazy a vedomosť žalobkyne\no vyššie uvedených skutočnostiach z nich výslovne vyplýva.\n15. Nebolo taktiež sporné, že žaloba bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 24.8.2021. Premlčacia\nlehota v dĺžke dvoch rokov, ktorá začala plynúť dňa 27.5.2019, by uplynula dňa 27.5.2021, avšak súd\n\nprvej inštancie správne pri počítaní plynutia premlčacej lehoty zohľadnil, že na jej dĺžku mali vplyv\nustanovenia § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. v znení účinnom od 25.3.2020 a § 8 tohto zákona v znení\núčinnom od 19.1.2021, v dôsledku ktorých sa premlčacia lehota predĺžila spolu o 76 dní, a teda namiesto\n27.5.2021 uplynula až dňa 11.8.2021. Žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 24.8.2021 bola preto\npodaná zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nčo súčasne znamená, že námietka premlčania vznesená žalovaným bola dôvodná.\n16. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že konanie vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 14C/106/2016 sa skončilo až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3Co/243/2018-66 zo dňa 28.9.2018, ktorá nastala dňa 8.11.2018, a teda v deň doručenia žaloby súdu\nprvej inštancie, 24.8.2021, jej právo nebolo premlčané v objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná\n- ako už odvolací súd uviedol, na premlčanie práva žalobkyne postačuje samostatné uplynutie či už\nsubjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty. Podanie žaloby po uplynutí ktorejkoľvek z nich, hoci\nza prípadného zachovania druhej z nich, nie je spôsobilé zvrátiť oslabenie práva žalobkyne v podobe\njeho premlčania.\n17. Z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že vo všeobecnosti, pokiaľ je v konaní\nvznesená námietka premlčania, konajúci súd prednostne posudzuje jej dôvodnosť vzhľadom k tomu, že\n(v prípade ustálenia jej dôvodnosti) takýto postup vedie k rýchlemu a efektívnemu vydaniu rozhodnutia vo\nveci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov a je ním naplnený princíp hospodárnosti konania,\nako jeden z ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Obdo/51/2017 zo dňa 15. mája 2018). Otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd\nzaoberať na námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne posudzovať žalobcom uplatnený\nnárok meritórne (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 452/2015 zo dňa 29. júla 2015).\n18. Súd prvej inštancie teda nepochybil, ale naopak konal správne v zhode s princípom hospodárnosti\nkonania vyjadreným v článku 17 Základných princípov CSP a v súlade s vyššie príkladmo citovanou\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a tým dodržiavajúc princíp právnej istoty\n(článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP), ak sa predovšetkým vysporiadal so žalovaným vznesenou\nnámietkou premlčania a keď dospel k záveru o jej dôvodnosti, vecou sa ďalej meritórne nezaoberal\na rozhodol. Žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy, dokonca ani nepredniesla žiadne skutkové tvrdenia,\nktoré by jej najneskôr ku dňu 27.5.2019 objektívne preukázanú (ňou samou vyhotovenou a predloženou\nlistinou - sťažnosťou na advokáta) vedomosť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, boli spôsobilé\nvyvrátiť.\n19. Nie je osobitne zrejmé, aké pre posúdenie premlčania relevantné skutočnosti by mali byť preukázané\nvýsluchom žalobkyne, ktorý bol ňou navrhnutý. Uvedené neobjasnila žalobkyňa ani v odvolaní. Za\nvyššie uvedeného nesporného skutkového stavu bolo vysporiadanie sa s námietkou premlčania len\nvecou právneho posúdenia. Nebol teda dôvod súdom prvej inštancie akceptovať žiadosť právneho\nzástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania odôvodnenú tým, že právnemu zástupcovi sa nepodarilo\nso žalobkyňou skontaktovať a nebolo možné zabezpečiť jej prítomnosť na pojednávaní a jej vypočutie.\nPokiaľ ide o žalobkyňou namietané nedodržanie princípov ústnosti a priamosti (články 12 a 13\nZákladných princípov CSP), súd prvej inštancie ústne pojednávanie vo veci nariadil a na tomto dňa\n26.3.2025 mohla žalobkyňa konať zastúpená svojim právnym zástupcom. Zastúpenie strany priamo\nčlánok 13 ods. 1 v jeho druhej vete predpokladá, resp. umožňuje a uznáva. Odvolací súd preto\nnevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie.\n20. Možno uzavrieť, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho\nodvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\n\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/48/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3268d3c-e2da-4392-846b-c6aadaeb0d27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1"}, {"guid": "4a9506c3-7414-4c24-b564-6984adaeecfa:80d6d533-088d-4ad8-91a7-b52306fe52bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1114234946.1", "spisova_znacka": "5Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/51/2017 z 14. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1114234946.1"}, {"guid": "2f9b4764-55b0-4a01-9fe1-9202af3f6f88:89c86f03-2c59-4c70-ab6e-de7f38ba204b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817210492.1", "spisova_znacka": "3Co/243/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/243/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817210492.1"}], "citovane_v": [{"guid": "2fae12b8-a195-4c48-a534-c74c84ed0a27:ea8295f5-aa18-4eba-8027-f61e5c372fdf", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7126209751.2", "spisova_znacka": "76C/20/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 76C/20/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7126209751.2"}]}