Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/120/2025 z 27. 1. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 8Co/120/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/120/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1 | 2026-01-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e59d8429-f535-4a23-a234-a2a8e884daec
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
8Co/120/2025
1121204702
27. 01. 2026
JUDr. Jana Vlčková
ECLI:SK:KSBA:2026:1121204702.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Svetové združenie bývalých
politických väzňov, Námestie Svätého Egídia 10, 058 01 Poprad, IČO: 37 796 542, proti žalovanému:
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o porušení zásady
rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 25. apríla 2025, č.k. B1-9C/36/2021-379, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku IV., ktorým bol jeho návrh na prerušenie konania zamietnutý,
o d m i e t a.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy
zastavil, žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Poukázal na to, že žalobca žalobou doručenou súdu
dňa 02.07.2021 poukazoval na porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii
taxatívne vymedzeným občianskym združeniam vo vecnej pôsobnosti rozpočtovej kapitoly Ministerstva
vnútra SR (Antidiskriminačná žaloba)", žaloba bola doplnená podaním žalobcu 24.09.2021 (č.l. 73
spisu). Žalobou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd konštatoval, že žalovaný (Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky) upustil od porušovania zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu
politického alebo iného zmýšľania alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo protispoločenskej
činnosti pri poskytovaní dotácii združeniam zastupujúcich politických väzňov a zaplatil mu nemajetkovú
ujmu. Žalobcom uplatňované nároky po právnej stránke posúdil podľa ust.§ 9 ods. 2, ods. 3, § 2
ods. 1, § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona v spojení s § 4 ods. 5, § 3a ods. 2 zákona č.
526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba nie dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie podľa § 3a zákona č. 526/2010 Z. z. na zabezpečenie
základných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov
proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona
je možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti
osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva
nad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych
spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania
a publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Na základe

uvedeného zákona poskytuje ministerstvo dotáciu pre: Konfederáciu politických väzňov Slovenska
(ďalej len. "KPVS"),Svetové združenie bývalých politických väzňov (ďalej len "SZBPV"), Politických
väzňov Zväz protikomunistického odboja III. odboj (ďalej len "PV ZPO") na financovanie zabezpečenia
materiálno-technických podmienok pri organizovaní pietnych spomienkových akcií, publikačnú, edičnú,
dokumentačnú a archivačnú činnosť, mzdové výdavky, hospodársko-správne výdavky. Nebolo medzi
stranami sporné, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny
nárok. Poskytnúť príspevok je Ministerstvo vnútra povinné len SZPB, teda nie žalobcovi. Žalobcovi
mala byť bez uvedenia dôvodu dotácia za rok 2021 znížená o polovicu sumy poskytnutej v roku 2020
na sumu 4 000 eur, čo je 20-násobne nižšia suma aká bola poskytnutá KPVS. Mal za preukázané,
že žalovaný nepostupuje pri prideľovaní dotácii svojvoľne, no pri návrhu výšky dotácie a príspevku
pre uvedené občianske združenia sa prihliada na počet členov, počet pietnych a spomienkových
akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych správnych výdavkov. (Uvedené
informácie boli žalovaným čerpané zo žiadostí o dotáciu.) Konečné rozhodnutie o výške poskytnutia
dotácie a poskytnutí príspevku je plne v kompetencii ministra vnútra. Z nesporných tvrdení strán sporu
vyplynulo, že aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu reprezentuje jedno občianske združenie - SZPB
a účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov 3 občianske združenia - PV ZPO, KPVS
a SZBPV. Táto skutočnosť sa zjavne prejavila, aj na výške poskytovaných dotácií a príspevku. V tejto
súvislosti poukázal na prehľad žalovaného pre roky 2021 až 2023 z ktorého vyplývalo, čo žalovaný
zohľadnil pri poskytovaní dotácií. Z uvedeného vyplývalo, že jednotlivé občianske združenia majú
rozdielny počet členov, rozdielny počet aktivít a tiež rozdielne finančné požiadavky, preto poskytnúť
dotáciu a príspevok v rovnakej výške uvedeným občianskym združeniam by bolo zrejme nie úplne
správne. Ak žalobca tvrdil, že systém, ktorý má žalovaný nastavený je nespravodlivý a diskriminačný
resp. napáda samotný systém prerozdeľovania tohto príspevku, na ktorý ani nie je právny nárok, je
možné len skonštatovať, že je síce legitímne, že žalobca nemusí s výškou poskytnutého príspevku
súhlasiť, nezakladá to však zároveň diskriminačné konanie žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ
nemá združenie vhodné politické prepojenia a krytie dotáciu v žiadanej výške nikdy neodstane v
konaní nebolo preukázané, napokon žalobca sa nemôže domáhať, aby výška jemu priznanej dotácie
bola rovnaká, ako voči iným subjektom, ak sú stanovené kritéria, ktoré poskytovateľ zohľadňuje.
Nie je sporné, že žalobca príspevok dostáva, je však oveľa nižší ako príspevok iných združení,
pričom však i neposkytnutie príspevku by zo strany žalovaného nepredstavovali nezákonný postup.
Žalovaný má systém, ako postupoval pri poskytovaní dotácií, a aj keď sa s týmto postupom žalobca
nestotožňuje nešlo o svojvoľný a ničím neodôvodnený postup. Žalovaný pri návrhu výšky dotácie a
príspevku pre uvedené občianske združenia Ministerstvo vnútra SR prihliada na počet členov, počet
pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu prihliada aj na výšku hospodárskych správnych
výdavkov a to v súlade so zákonom č. 526/2010 Z. z. podľa ktorého sa dotácia môže poskytnúť
len na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú
aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni, na podporu
organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky,
osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane spomienkových akcií
a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie
zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického
odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Potrebné údaje pri rozhodovaní o výške dotácie čerpá
žalovaný z predložených projektov. Výška dotácie a príspevku tiež závisí, ako už bolo uvedené, od
možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Až po rozhodnutí ministra vnútra o poskytnutí
dotácie a oznámení výšky dotácie a príspevku občianskym združeniam, ktorá je obvykle menšia, ako
požadovaná dotácia a príspevok si občianske združenia primerane upravia svoje aktivity, ktoré sa
premietnu do prílohy k zmluve o poskytnutí dotácie a príspevku. Poukázal na to, že podľa § 4 ods.
5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok a poskytnutie dotácie a jej
výška závisí od možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok a následne rozpisu záväzných
ukazovateľov na dotácie. Považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že z antidiskriminačného zákona
jednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom
(v mene ktorých koná táto právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu
ako právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa
môžu vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Uviedol, že
žalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 uviedol: "Žalobca tvrdí, že nikdy netvrdil,
že boli diskriminovaný členovia združenia, ale že je diskriminované združenie." Z vyššie uvedených
skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa diskriminácie
členov žalobcu. Žalobca síce vo všeobecnosti tvrdí (v záverečnej reči), že konanie žalovaného má

dopad i na bližšie neurčených členov, no neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo
konštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného konania voči týmto konkrétnym členom žalobcu.
Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že
došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa
či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá
má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Z tvrdení, ktoré
všeobecne prezentoval žalobca, nemal za preukázane, že žalovaný s členmi žalobcu konal v rozpore
so zákonom. Žalobca síce získal dotáciu/ resp. finančný príspevok na činnosť, tento však považoval
za neprimerane nízky, bolo pritom nesporné, že žalobca nemusel získať žiaden príspevok/dotáciu na
svoju činnosť, pričom žalovaný vedel zdôvodniť, čo pri určovaní výšky príspevku zohľadnil. Nebolo
sporné, že v roku 2021 žiadal žalobca o poskytnutie dotácie vo výške 50 000 Eur, pričom chcel vydávať i
periodikum. Podľa zákona č. 526/2010 Z. z. je možné poskytnúť dotáciu na podporu len takej publikačnej
činnosti, ktorá mapuje protikomunistický odboj, boj proti totalite a zločinom komunizmu. Ministerstvo
vnútra SR nemôže poskytovať dotácie na iné než v zákone uvedené oblasti publikačnej činnosti. Z popisu
účelu dotácie vyplýva, že žalobca požiadal o dotáciu na mesačník Svedomie vo výške 20 000 eur, kde
plánoval písať o kauzách, korupcii, témach čo oslovia mládež a širokú verejnosť, teda zrejme v tejto
časti žiadosť žalobcu o dotáciu nebola vybavená kladne bez uvedenia dôvodu. Rovnako ak žalobca bez
poskytnutia dotácie inštaloval dva pamätníky, z dotácie Ministerstva vnútra SR nie je možné financovať
tzv. kapitálové výdavky, medzi ktoré patrí oprava havarijného stavu pamätníka ak o nich následne
žalobca žiada, ale iba bežné výdavky v súvislosti s organizovaním pietnych spomienkových akcií,
publikačnej, edičnej, dokumentačnej a archivačnej činnosti. Vo výroku IV. Zamietol ako nedôvodný návrh
žalobcu z 21.01.2025, aby súd prerušil predmetné konanie. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
zásadou úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému
žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo
14/2018).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku, nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenia
antidiskriminačného zákona, najmä § 2a ods. 9 a § 9 ods. 2, keďže nezohľadnil, že diskriminácia
právnickej osoby je možná aj vtedy, ak má dopad na jej členov, žalobca jednoznačne preukázal,
že nízka výška dotácií znemožnila realizáciu pietnych akcií a ďalších aktivít pre členov, čím došlo
k znevýhodneniu tejto skupiny, nezohľadnenie dôkazov: Súd ignoroval dôkazy o politickom vplyve
na prideľovanie dotácií, dôkazy o aktivitách SZBPV (pamätníky, publikácie), ktoré sú v súlade so
zákonom č. 526/2010 Z.z.. Súd nepreskúmal, či kritériá prideľovania dotácií (počet členov, akcií) boli
aplikované nediskriminačne. Súd ignoroval, že MV SR poskytovalo od roku 2013 nepomerne vyššie
dotácie Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a systémovú diskrimináciu žalobcu
pri prideľovaní dotácií hoci žalobca predložil preukázateľné rozdiely vo výškach dotácií (napr. v roku
2021: SZPB - 250 000 €, Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) - 80 000 €, Politickí
väzni -Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO): 40 000 €, žalobca - 4 000 €). Tento rozdiel bol
politicky motivovaný (napr. zvýšenie dotácie pre KPVS po nástupe L. V. do vlády). Súd nevykonal
viaceré žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať diskriminačné zaobchádzanie. Súd
neakceptoval dôkazy štatutára žalobcu a nevyhodnotil historické a aktuálne údaje o poskytovaných
dotáciách čím obišiel podstatu antidiskriminačnej žaloby. Tento postup odporuje judikatúre Ústavného
súdu (nález III. ÚS 221/2019). Súd v odôvodnení rozsudku jednostranne interpretoval dôkazy predložené
žalobcom a nevyvážene akceptoval argumentáciu žalovaného bez kritického skúmania. Žalovaný
predložil svoje stanovisko oneskorene (po takmer 2 rokoch), čo viedlo k neprimeranému predĺženiu
konania. Súd však bez kritického posúdenia akceptoval jeho návrh na zamietnutie žaloby, čím porušil
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovi nebolo včas oznámené, ktorý sudca vec prejednáva, čím došlo
k porušeniu práva na zákonného sudcu. Súd nezabezpečil účinnú ochranu proti diskriminácii slabšej
strany, čím konal v rozpore s judikatúrou ÚS SR a právom EÚ. Ignorovanie asymetrie síl: Súd
nereagoval na zjavnú nerovnováhu medzi občianskym združením (odvolateľom) a štátnou inštitúciou
(MV SR), hoci antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z.z.) chráni práve slabšie strany. Zmena sudcu:
Vec bola pridelená sudcovi U.. K. V. až 13.1.2023 (18 mesiacov po podaní žaloby), bez oznámenia
odvolateľovi, čo porušuje čl. 48 ods. 1 Ústavy SR (právo na zákonného sudcu). Ústavný súd síce

konštatoval, že zmena súvisela s novou súdnou mapou (zákon č. 150/2022 Z.z.), no neospravedlňuje
porušenie procesných pravidiel. Nečinnosť súdu: Okresný súd Bratislava I nezačal konať viac ako
rok (od 25.9.2021 do 22.9.2022), čo potvrdil aj jeho predseda v ospravedlnení zo dňa 12.10.2022.
Súd zamietol návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na posúdenie ústavnosti zákona č.
487/2013 Z.z., ktorý diskriminačne uprednostňuje Slovenský zväz protifašistických bojovníkov oproti
združeniam politických väzňov. Navrhol vyžiadanie správ o finančných kontrolách vykonaných odborom
kontroly Úradu inšpekčnej služby združení SZPB, KPVS, PV ZPKO a SZBPV za roky 2020 - 2023,
overenie počtu členov jednotlivých združení, výpoveď svedka P. M. (bývalého člena KPVS), nar.
XX.X.XXXX, V. M. X, XXX XX U.. Rozhodnutie súdu je v rozpore so zásadou rovnosti strán pre porušenie
princípu rovnakého zaobchádzania. Žalobca v konaní konštatoval systémovú nerovnováhu, keď súd
neposudzoval argumenty a postup oboch strán rovnocenným spôsobom. Zatiaľ čo žalobca dodržal
všetky procesné lehoty, žalovaný - Ministerstvo vnútra - podal vyjadrenie k žalobe až 20.4.2023, teda
takmer po dvoch rokoch, čím výrazne predĺžil konanie. Napriek tomu súd bez kritického posúdenia
akceptoval jeho návrh na zamietnutie žaloby ako "nevykonateľnej a nedôvodnej" a následne rozhodol
v prospech žalovaného. Tento postup znevýhodnil žalobcu a porušil čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a
§ 13 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení z 20.4.2023 direktívne žiadal,
aby súd jeho námietky (neprípustnosť dokazovania, nedôvodnosť žaloby) posudzoval ako predbežné
otázky, a dôkazy navrhované žalobcom nevykonal. Tým by však súd obišiel podstatu antidiskriminačnej
žaloby a znemožnil žalobcovi účinne preukázať tvrdené skutočnosti. Takýto postup odporuje judikatúre
Ústavného súdu SR (napr. nález III. ÚS 221/2019).
Súd nereagoval na zjavnú asymetriu medzi občianskym združením (žalobcom) a štátnou inštitúciou
(žalovaným), hoci práve na ochranu slabších strán sa antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.z.
zameriava. Rozhodnutím súd fakticky umožnil žalovanému zneužiť procesné prostriedky na predĺženie
konania a obmedzenie práv žalobcu, čo je v rozpore s úlohou súdu ako nestranného arbitra (pozri
napr. rozsudok Súdneho dvora EU C-54/07, Feryn). Elektronickou podateľňou mala byť vec po doručení
dňa 2.7.2021 pridelená zákonnému sudcovi prejednávajúcemu občianskoprávne veci o čom právny
zástupca nebol súdom vyrozumený. Z tohto dôvodu žalobcovi nebolo známe meno zákonného sudcu,
ktorému bola vec pridelená elektronickou podateľňou o čom mal byť súdom vyrozumený. O zmene
zákonného sudcu, ku ktorej došlo dňa 13.1.2023 mal Okresný súd Bratislava I vydať uznesenie, ktoré
malo byť doručené žalobcovi. Týmto postupom Okresný súd Bratislava I, spôsobil prieťahy v konaní
a porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu. Postupom od 2.7.2021
až do 13.1.2023 Okresný súd Bratislava I porušuje základné právo žalobcu na zákonného sudcu
a samotný zákon o elektronickej podateľni. Od 2.7.2021 nebolo žalobcovi súdom oznámené meno
zákonného sudcu. Žalobca dňa 26.5.2023 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uznesením III. ÚS 344/2023-12 zo dňa 13.7.2023 konštatoval,
že k zmene zákonného sudcu došlo po nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a
doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (tzv. nová súdna mapa),
ktorým bol v čl. VIII zmenený aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 1.6.2023. Dňa 26.7.2025 žalobca predložil súdu
vyjadrenie, návrh na zmenu petitu žaloby a návrh na dokazovanie v ktorom uviedol, že vyjadrenie
žalovaného z 20.4.2024 k žalobe je tendenčné a účelové so zjavným zámerom nariaďovať súdu ďalší
postup, čo jednoznačne potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, ktorý ako uvádza, považuje za neúčelné a
nehospodárne, aby súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie predtým ako sa vysporiada s námietkami
žalovaného. Vyjadrenia žalovaného potvrdzujú, že vykonanie dokazovania, ktoré navrhuje žalobca je pre
žalovaného krajne nežiaduce, pretože by dokázalo spolitizovanie činnosti Ministerstva vnútra a svojvoľný
postup jednotlivých ministrov vnútra od roku 1990 až do súčasnosti. Napriek tomu, že združenie odhalilo
6 pamätníkov a vydalo viacero publikácii, MV SR sa pre zásadové postoje združenia k otázke zločinov
komunizmu a vplyvu bývalých starých štruktúr a ich potomkov v politike k združeniu správa ako k
ideologickému nepriateľovi a najradšej by činnosť SZBPV zakázalo tak ako to urobilo Ministerstvo
vnútra v čase normalizácie, ktoré zakázalo činnosť právneho predchodcu SZBPV. Žalovaný evidentne
snaží zasahovať do nezávislosti súdu takým spôsobom, aby nepripustil dokazovanie a žaloba bola
odmietnutá ešte pred vykonaním týchto dôkazov, resp. aby sa súd týmito dôkazmi nezaoberal. Žalovaný
sa nevyjadril k skutočnosti, že podstatou žaloby je diskriminácia účastníkov protikomunistického odboja
a politických väzňov združených od roku 1990 do roku 1999 v občianskom združení Konfederácie
politických väzňov Slovenska (KPVS) v porovnaní s účastníkmi Slovenského zväzu protifašistických
bojovníkov (SZPB), ktorý bol do novembra 1989 príveskom komunistického režimu a aktívne sa
podieľal na potláčaní základných ľudských práv a slobôd. Týmto je spochybnené smerovanie Slovenskej

republiky po novembri 1989, ktorá sa ako členský štát EÚ hlási k demokratickým hodnotám a na jednej
strane formálne odsudzuje zločiny totalitných režimov pričom ministerstvo vnútra SR diskriminuje obete
týchto zločinov združené v občianskych združeniach KPVS, PV ZPKO a SZBPV. Rovnako sa žalovaný
nevyjadril ku skutočnostiam, že z dôvodu spolitizovania činnosti KPVS, ktorého vtedajší predseda L..
L. P. na sneme vyjadril podporu všetkých politických väzňov mečiarovmu HZDS došlo k rozdeleniu
združenia a vzniku obnovenej KPVS, ktorej členom predsedníctva sa stal súčasný predseda SZBPV
I. V.. Predsedom novovzniknutého združenia s pôvodným názvom KPVS bol v rokoch 2002-2003
bývalý minister vnútra G. P.. I. V. ako bývalý člen predsedníctva KPVS, ktorý bol v tom čase blízkym
spolupracovníkom osobného priateľa G. P. v tom čase poslanca NR SR I. L., mal prístup k informáciám
a preto je mu dobre známe ako sa poskytovali dotácie rezortom MV SR. Prvoradé boli vždy kontakty
a politické prepojenia a táto prax sa nezmenila. Potvrdzuje to skutočnosť, že v čase kedy bolo vo
vláde HZDS mala KPVS vyššiu dotáciu ako SZPB pretože poslancami za HZDS boli členovia KPVS
R. Z. a W. K.. V čase kedy bol poslancom NR SR E. E. za SNS, ktorá bola koaličným partnerom
Smeru-SD malo zase združenie PV ZPKO vyššiu dotáciu ako obnovená KPVS a po zmene vlády po
voľbách v roku 2020, kedy bol ministrom vlády člen KPVS L. V., sa to otočilo a najvyššiu dotáciu dostala
obnovená KPVS zatiaľ čo združeniam PV ZPKO a SZBPV minister vnútra U. znížil dotáciu o polovicu.
Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú. Že dotácie sa prideľujú výlučne na základe politických
prepojení pričom zákon č. 526/2010 Z.z. je len formálny. Združenie od registrácie v roku 2001 opakovane
neúspešne žiadalo MV SR o poskytovanie dotácie na činnosť aká je poskytovaná združeniam SZPB,
KPVS a PV ZPKO. V čase kedy združeniu nebola poskytovaná dotácia, v roku 2002 odhalilo v Poprade
v súčasnosti na Slovensku jediný Pamätník obetiam okupácie 21. augusta 1968 s uvedením štatistiky
obetí v rámci bývalého Československa a v roku 2004 združenie dalo exhumovať a previesť z Rakúska
na Slovensko telesné pozostatky dvoch obetí usmrtených v roku 1980 na hraniciach s Rakúskom
a uložilo ich pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v r. 1948-1989 na cintoríne v Kežmarku. Až
v roku 2006 bolo na základe rozhodnutia bývalého ministra vnútra X. P. združenie zaradené medzi
občianske združenia, ktorým je poskytovaná dotácia. Rovnako účelové a špekulatívne je tvrdenie
žalovaného uvedené kde žalovaný uvádza, že je nevyhnutné žalobu voči žalovanému zamietnuť
z dôvodu vady žaloby a jej nevykonateľnosti. Dôvodom k tomu má byť preukázanie diskriminácie
jednotlivých členov právnickej osoby. Žalovaný, ignoruje skutočnosť, že pri znížení dotácie na likvidačnú
sumu 4 000 eur je diskriminovaných princípom kolektívnej viny všetkých takmer 1000 členov združenia.
Pre nedostatok financií boli zrušené viaceré pietne akcie a členovia združenia často vo vysokom veku
sa nemohli stretávať. Z tých istých finančných dôvodov združenie nemôže vydávať časopis pre členov
združenia. Mnohí z nich počas troch rokov poskytovania likvidačnej dotácie zomreli. Piati členovia
ako dôchodcovia pracovali na dohodu o pracovnej činnosti. Po znížení dotácie museli byť dohody o
pracovnej činnosti zrušené. Ako potvrdzuje záznam z rokovania na základe poslaneckého prieskumu
vykonaného poslancom NR SR M. Č. zo dňa 18.3.2021, podľa vyjadrenia bývalého Generálneho
riaditeľa Sekcie verejnej správy MV SR C.. R. L. sa ako jediné z troch združení meno združenia
výslovne spája s menom štatutára I. V., s čím má ministerstvo problém pre politickú motiváciu aktivít
združenia. Poukázal na duplicitu zákona č. 526/2010 Z.z. a zákona č. 487/2013 Z. z. pretože oba zákony
riešia poskytovanie dotácii na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti
osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad
fašizmom. Dotácia podľa zákona č. 526/2010 Z.z. by teda logicky mala byť poskytovaná aj Slovenskému
zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý združuje ako členov aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu.
Žalovaný pritom neberie v úvahu, že združenia PV ZPKO a KPVS ako je zistiteľné, neuskutočňujú žiadne
spomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného
povstania a osláv víťazstva nad fašizmom a ani sa nezúčastňujú osláv SNP v Banskej Bystrici. Je
preukázateľné, že žalovaný nekoná podľa zákona č. 526/2010 Z.z. a paradoxne pri poskytovaní dotácii
diskriminuje združenie, ktorého aktivity sú v súlade s týmto zákonom, pretože jediným združením,
ktorého členmi boli medzičasom už zosnulí účastníci protifašistického odboja a v súčasnosti ich
rodinní príslušníci a ktoré uskutočňuje spomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej
republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom je Svetové združenie
bývalých politických väzňov, ktoré odhalilo v Poprade na zimnom štadióne pamätník účastníkovi boja
za národné oslobodenie hokejistovi R. V. v roku 2016. Účasť na odhalení odmietlo združenie PV
ZPKO s odôvodnením, že sa nezúčastní na odhaľovaní pamätných tabúľ prisluhovačom komunistického
teroru za akých považuje aj R. V. pre jeho účasť v SNP. Svetové združenie bývalých politických
väzňov sa ako jediné pravidelne zúčastňuje na oslavách SNP v Banskej Bystrici čo potvrdzuje webová
stránka združenia. Ministerstvo vnútra pritom neberie v úvahu, že v rozpore so zákonom č. 526/2010
Z.z. združenie PV ZPKO, nielenže nevykonáva žiadne aktivity na podporu organizovania pietnych

a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského
národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom ale naopak Slovenské národné povstanie nazýva
Slovenskou národnou pohromou, čo potvrdzuje fotografia predsedu PV ZPKO s týmto názvom, ktorá
bola predložená súdu. Žalovaný, ktorý do volieb v roku 2020 poskytoval najvyššiu dotáciu podľa zákona
č. 526/2010 Z.z. združeniu PV ZPKO rovnako nezohľadňuje, že toto združenie dlhodobo a systematicky
spochybňuje boj za národné oslobodenie a SNP, čo označuje ako útok proti vlastnému štátu. Potvrdzujú
to viaceré články uverejnené v časopise PV ZPKO Svedectvo a najnovšie aj vydanie publikácie
"Partizánska vražda v Rajeckej doline", kde je uvedený ako zodpovedný redaktor historik U. G., ktorého
prepustil z ÚPN bývalý predseda Správnej rady D. M.Ň. pre relativizovanie obdobia Slovenského štátu
v rokoch 1938-1945. Knihu vydalo PV ZPKO v roku 2022. U. G., ktorý je prispievateľom do časopisu
Svedectvo a ktorý po prepustení z ÚPN pracoval ako asistent poslankyne za stranu Kotleba ĽS NS v
pracovnom spore s ÚPN mimosúdnou dohodou dostal spolu s odstupným vyše 50 000 € z čoho zrejme
zafinancoval vydanie tejto publikácie. Tvrdenie žalovaného, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z.
z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok je účelové a odvolávajúce sa na všeobecnú formuláciu
zákona, pretože podľa zaužívanej praxe uvedeným združeniam je každý rok po podaní žiadosti vždy
poskytnutá dotácia. Doposiaľ si žiadne z uvedených združení neuplatňovalo právny nárok z dôvodu
neposkytnutia dotácie. Sporná je len výška dotácia, pretože o nej rozhodoval arbitrárne minister vnútra
na základe politických dôvodov a politických prepojení s vedením jednotlivých občianskych združení. Na
webovej stránke Sekcie verejnej správy https://www.minv.sk/?dotacie-1 je verejne dostupný zoznamu
neschválených žiadosti podľa zákona č. 526/2010 Z.z. Rovnako je zistiteľné, že jediným dôvodom pre
neschválenie žiadosti je nesplnenie povinnosti priložiť k žiadosti povinné prílohy a od účinnosti zákona č.
526/2010 Z.z. sa nevyskytol ani jeden prípad neposkytnutia dotácie z odôvodnením, že na poskytnutie
dotácie nie je právny nárok. Žalovaný uvádza, že Ministerstvo vnútra SR podľa § 6 ods. 3 zákona č.
487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických
bojovníkov (ďalej len "zákon č. 487/2013 Z. z.") poskytuje zo svojej rozpočtovej kapitoly každoročne
príspevok pre SZPB na financovanie pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia,
osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom, vrátane spomienkových akcií
a stretnutí odbojových skupín. Poskytnúť príspevok SZPB je Ministerstvo vnútra povinné. Uvedené
konštatovanie žalovaného je potvrdením diskriminácie politických väzňov voči účastníkom boja proti
fašizmu a je dôvodom na legislatívne zmeny po septembrových voľbách, ktoré bude združenie
iniciovať podaním návrhu vláde a poslancom NR SR. Skutočnosť, že poskytnutie príspevku SZPB je
Ministerstvom vnútra povinné zatiaľ čo na poskytnutie dotácie politickým väzňom nie je podľa § 4 ods.
5 zákona č. 526/2010 Z. z. právny nárok je v rozpore so Zákonom č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti
a protiprávnosti komunistického systému. Žalobca poukázal na uvádzaný počet členov SZPB, ktorých
má byť vyše 18 000, čo však MV SR nekontroluje pretože ako uvádza nemá na to kompetencie. Na
základe zistených informácii SZPB zneužíval na "nábor" nových členov, zväčša mladých ľudí, ponuku
bezplatného cestovného v MHD v Bratislave, Košiciach a iných mestách, na čo žalobca upozornil
Úrad inšpekčnej služby podaním zo dňa 11.3.2021. Podľa stanov SZPB môže byť členom každý
občan, ktorý dosiahol vek 18 rokov a cíti sa byť antifašistom. Paradoxne ako uviedol Denník N v
príspevku "Prezliekanie kabátov pokračuje tvrdia, že sú protifašistický bojovníci " najviac členov SZPB
zo všetkých politických strán, ako sa pochvalne vyjadruje, má politická strana Republika, ktorá sa
odčlenila a dištancovala od Kotlebovej ĽS NS, ktorá spochybňovala SNP, glorifikovala prezidenta Tisa
a vojnový slovenský štát. Žalovaný má problém s politickou motiváciou aktivít Svetového združenia
bývalých politických väzňov, ktoré doposiaľ nikdy neboli negatívne medializované, čo má byť dôvodom
poskytovania najnižšej dotácie, nemá problém s aktivitami a činnosťou SZPB. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na zjavnú diskrimináciu občianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického
odboja a politických väzňov zo strany v tom čase opozičných politických strán SMER SD a Hlas SD,
ktoré opakovane podali poslanecký návrh zákona, aby štát povinne poskytoval každoročne dotáciu
SZPB vo výške 500 000 a 600 000 eur navýšenú o výšku inflácie. Ako potvrdzuje prehľad výšky dotácii
poskytovaných MV SR od roku 2002 -2021, za diskrimináciu účastníkov protikomunistického odboja
a politických väzňov od roku 2013 sú zodpovední práve poslanci strany Smer-SD, ktorí v tom čase
boli vo vláde SR, čím spochybňovali návrat Slovenskej republiky do spoločenstva európskych národov
a k demokratickým hodnotám, pretože občianske združenia zastupujúce politických väzňov majú mať
rovnocenné postavenie s občianskym združením Slovenských protifašistických bojovníkov, ktoré bolo
privilegované aj v čase Komunistického režimu a ktoré sa stavia proti západnému a európskemu
smerovaniu Slovenska, ako potvrdzuje viacero článkov uverejnených v slovenských médiách. Žalovaný
predložil súdu zavádzajúce tvrdenia keď s odvolávaním sa na vestník z roku 2015 uvádza, že pri
návrhu výšky dotácie a príspevku pre uvedené občianske združenia sa prihliada na počet členov, počet

pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych správnych
výdavkov. (Uvedené informácie sú čerpané zo žiadostí o dotáciu.) Ako potvrdzuje odpoveď vtedajšieho
Generálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy C.. R. L. na žiadosť o zmenu systému poskytovania
dotácii zo dňa 7.11.2022, "Pri prideľovaní finančných prostriedkov pre jednotlivé občianske združenia,
ktorých členmi sú účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni sa 75% prihliada na kvalitu
projektu, 15 % na počet členov občianskeho združenia a 10% na mzdové a prevádzkové náklady". Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že uvádzanie počtu členov žalovaným nie je najdôležitejším kritériom.
Počet členov KPVS a ZPKO uvádzaný žalovaným je sporný, pretože tieto združenia uvádzajú údaje,
nezodpovedajúce skutočnosti a počtu úmrtí prestárlych členov. Žalobca poukazoval v žiadosti o zmenu
systému poskytovanie dotácii zo dňa 7.11.2022 v ktorej okrem finančnej kontroly navrhoval aj kontrolu
hodnovernosti počtu členov. Odvolávanie sa žalovaného, že dôvodom najnižšej dotácie pre SZBPV je
nízky počet pietnych a spomienkových akcií je účelové. Hoci by bol projekt najkvalitnejší v porovnaní
s projektmi KPVS a PV ZPKO, MV SR ho nikdy neakceptovalo a vždy bolo žalobcovi telefonicky
oznámené, že dotácia v požadovanej výške poskytnutá nebude. Z tohto dôvodu sa musel znížiť
plánovaný počet akcii a obmedziť činnosť združenia. To je skutočný dôvod prečo sa v žalobcom súdu
predloženej tabuľke uvádza, že SZBPV má najnižší počet pietnych a spomienkových akcií. Je logické,
že počet aktivít je priamo úmerný výške dotácie. Žalovaný účelovo ako hlavné kritéria pre poskytnutie
dotácie uvádza len počet členov a počet akcii. Je mu pri tom známe, ako potvrdzuje internetová
encyklopédia https://sk.wikipedia.org/wiki/Svetove združenie bývalých politických väzňov, že SZBPV zo
zbierok inštalovalo 6 pamätníkov a vydalo 7 publikácii. Tvrdenie žalovaného, že aktívnych účastníkov
bojov proti fašizmu reprezentuje jedno občianske združenie - SZPB a účastníkov protikomunistického
odboja a politických väzňov 3 občianske združenia - PV ZPO, KPVS a SZBPV, čo sa samozrejme
prejaví aj na výške poskytovaných dotácií a príspevku je účelové, pretože do roku 2012 sa poskytovali
dotácie pre tieto tri združenia v zhruba rovnakej výške ako združeniu Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov. Na opakované návrhy Svetového združenia bývalých politických väzňov na zjednotenie do
spoločnej organizácie paradoxne PV ZPKO a KPVS protiargumentujú tým, že MV SR by im ešte viac
znížilo dotáciu. Tvrdenie žalovaného, že jednotlivé občianske združenia majú rozdielny počet členov,
rozdielny počet aktivít a tiež rozdielne finančné požiadavky, preto poskytnúť dotáciu a príspevok v
rovnakej výške uvedeným občianskym združeniam by bolo nezmyselné, nelogické, nespravodlivé a
nemalo oporu v zákone, je zjavne zavádzajúce. Rovnako zavádzajúce sú tvrdenia žalovaného, že
Ministerstvo vnútra SR nemôže a dôrazne odmieta poskytovať dotácie na politické aktivity občianskych
združení, pričom je zistiteľné, že nikto z členov SZBPV nekandidoval od roku 2012 a ani v súčasnosti
nekandiduje za žiadnu politickú stranu na rozdiel od členov PV ZPKO, kedy šéfredaktorka časopisu
Svedectvo W. K. kandidovala za stranu Kotleba ĽSNS, podpredseda PV ZPKO E. E. kandidoval za
stranu Republika a bývalý zastupujúci predseda KPVS V. V. kandidoval do NR SR v roku 2020 za
KDH. Žalovaný dokonca označil snahu združenia o poskytovanie dotácii na základe zákona a princípu
spravodlivosti za politický nátlak, ktorému podľa jeho vyjadrenia odolala sekcia verejnej správy MV
SR, čo žalovaný označil ako pokus zvýšiť dotáciu pre jedno z občianskych združení. Aktivity štatutára
združenia I. V., ktorého meno je spájané s názvom združenia potvrdzujú, že medzi tieto oznámenia bez
akýchkoľvek pochybností patria aj oznámenia o zakrývaní zločinov komunizmu, ktoré sú podľa zákona č.
125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému nepremlčateľné. Je dokázateľné,
že zmýšľanie členov Svetového združenia bývalých politických väzňov a názory na politický vývoj po
novembri 1989 sú iné ako zmýšľanie predstaviteľov MV SR od roku 1990 do roku 2021. Ako potvrdzujú
desiatky odmietnutých podaní vo veci zločinov komunizmu a ekonomickej korupčnej trestnej činnosti
podaných v mene združenia pre žalovaného je nežiaduce, aby združenie zastupujúce účastníkov
protikomunistického odboja a politických väzňov podávalo oznámenia o kriminálnej a protispoločenskej
činnosti. Dňa 21.1.2025 žalobca podal súdu návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b), čl. 125 ods. 2 a čl. 130 ods.
1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodom podania návrhu je nesúlad ustanovenia § 6 ods.
3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z.z., o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského
zväzu protifašistických bojovníkov, Národnej rady Slovenskej republiky s ustanovením § 4 ods. 5
zákona č. 526/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj
nesúladu s ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2, § 3 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti
komunistického systému ako aj čl. 1 od. 1 Zákona č. 338/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že dňa
30.9.2024 sa na základe požiadania Generálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (SVS MV SR) konalo rokovanie na Okresnom úrade v Poprade na ktorom sa
zúčastnili, v tom čase Generálny riaditeľ SVS MV SR C.. L. M., za Svetové združenie bývalých

politických väzňov predseda I. V. a členka predsedníctva W. V.. Predmetom rokovania bola problematika
poskytovania dotácií v nízkej výške v porovnaní s inými združeniami. Generálny riaditeľ SVS MV
SR odporučil obrátiť sa so žiadosťou o zmenu legislatívy na poslancov NR SR, resp. kompetentné
inštitúcie. Po konzultácii s právnikmi žalobcovi, bolo súvislosti s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č.
526/2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa ktorého
na poskytovanie dotácie nie je právny nárok na čo sa odvoláva aj žalovaná strana v predmetnom
konaní, hoci predmetom žaloby nie je odmietnutie žiadosti o dotáciu ale nízka výška dotácie, odporučené
podať súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. b), čl.
125 ods. 2 a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne žalobca poukázal na
nesúlad ustanovenia § 6 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z.z., o protifašistickom odboji, postavení
a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Národnej rady Slovenskej republiky s
ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie tým, že sa vzťahuje výlučne len na jedno občianske
združenie -Slovenský zväz protifašisticky bojovníkov je zjavne diskriminačné voči ostatným združeniam,
ktoré organizujú pietne spomienkové akcie pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv
Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom. Podľa uvedeného ustanovenia je
Ministerstvo vnútra povinné dotáciu SZPB poskytnúť a môže mu navyše poskytnúť aj dotáciu podľa iného
právneho predpisu (zákona č. 526/2010 Z.z.). Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. pre
združenia, ktoré organizujú spomienkové akcie pri príležitosti oslobodenia, SNP a akcie pripomínajúce
si obete komunizmu na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Diskriminačný nesúlad ustanovenia
§ 6 ods. 3 a ods. 4 Zákona č. 487/2013 Z .z., o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti
Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov s ustanovením § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. je
v rozpore ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2, § 3 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti
komunistického systému ako aj čl.1 od. 1 Zákona č. 338/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku, čím bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, t.j. dôvod odvolania podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Konajúci súd nebral do úvahy návrh žalovaného
na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 písm. b), čl. 125 ods. 2 a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a tento návrh
zamietol, čím súd znemožnil žalobcovi uplatnenie jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca má za
to, že pre spravodlivé posúdenie veci bolo potrebné, aby o nesúlade právnych predpisov a otázke
diskriminácie zákona 478/2013 Z.z. so zákonom č. 526/2010 Z.z. rozhodol Ústavný súd. Vzhľadom na
uvedené žalobca považuje za nesporné, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z antidiskriminačného zákona
jednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v
mene ktorých koná táto právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu ako
právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môžu
vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Žalobca neuviedol
žiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného
konania voči členom žalobcu. Žalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 uviedol:
"Žalobca tvrdí, že nikdy netvrdil, že boli diskriminovaný členovia združenia, ale že je diskriminované
združenie." Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, týkajúce sa diskriminácie členov žalobcu. Žalovaný v konaní preukázal, že konal v súlade
so zákonom. Mal za to, že spresnenie označenia žalovaného, resp. odstránenie vád podania, spočíva
v doplnení neúplných údajov o žalovanom. V žiadnom prípade však nemožno spresnením označenia
žalovaného zmeniť osobu účastníka konania. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky nie je pasívne legitimovaným subjektom. K zmene účastníka konania môže dôjsť len na
základe právneho dôvodu, či už na návrh žalobcu alebo v dôsledku právnej skutočnosti, pričom následne
súd vydáva bezodkladne procesné rozhodnutie, ktoré musí byť všetkým účastníkom doručené, a je
možné voči nemu podať aj opravný prostriedok, v závislosti od právneho titulu, ktorým dochádza k zmene
účastníka konania. Takéto uznesenie musí nadobudnúť právoplatnosť a až týmto dňom sa stáva nový
účastník účastníkom konania. V roku 2013 bol prijatý zákon č. 8/2013 Z. z., ktorým došlo k doplneniu

zákona o § 3a, v ktorom sa uvádza, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyčleňuje z prostriedkov
určených na dotácie časť určenú na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych
združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja
a politickí väzni. Na takto poskytované dotácie sa podľa § 3a ods. 2 nevzťahuje výzva a taktiež
ustanovenia o vyhodnocovaní dotácií. Ako je uvedené v dôvodovej správe k § 3a zákona, k zmene došlo,
nakoľko "systém poskytovania dotácií na základe výzvy je takmer nepoužiteľný vo vzťahu k špecifickým
občianskym združeniam ako sú Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Zväz protikomunistického
odboja, Konfederácia politických väzňov Slovenska a pod. V praxi ide cca o 5-6 občianskych združení,
ktorých členmi sú aktívni účastníci vojnových udalostí, politickí väzni postihnutí za svoju činnosť bývalým
režimom. Ide v absolútnej väčšine o starých ľudí, ktorí sa svojou činnosťou podieľajú na výskume
a publikačnej činnosti o zločinoch fašizmu, o protikomunistickom odboji, vykonávajú prednáškovú a
osvetovú činnosť no svojimi príjmami nie sú schopní pokryť časť nákladov súvisiacich s činnosťou
združení, ktorých sú členmi". Preto sa v novele zákona navrhlo, aby bolo možné týmto združeniam
poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu vo verejnom záujme bez konania o výzve. To, že Ministerstvo
vnútra SR poskytuje dlhodobo každoročne dotáciu, občianskym združeniam, na základe ich žiadosti,
neznamená, že dotácia je nárokovateľná. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie
dotácie nie je právny nárok a poskytnutie dotácie a jej výška závisí od možností štátneho rozpočtu na
príslušný kalendárny rok a následne rozpisu záväzných ukazovateľov na dotácie. Navrhol rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením zodpovednosti žalovaného za
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácií z hľadiska všetkých relevantných
prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a
prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho
posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne
ich aj vyhodnotil. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo
správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore
so závermi vyplývajúcimi zo súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje s o záverom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade konanie v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania
žalovaným preukázaná nebola. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho
hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva. Súd prvej inštancie dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel v potrebnom rozsahu vysvetlil,
a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale
tiež s poukazom na prijaté právne závery, a preto ho nepovažoval odvolací súd za nepreskúmateľné.
6. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. (ADZ), dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo
viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
7. Zásada rovnakého zaobchádzania je v tej najširšej a najvšeobecnejšej rovine upravená
antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z.z. (lex generalis), podľa ktorého sa uplatňuje len v spojení
s právami osôb, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (lex specialis) v jednotlivých oblastiach, ktoré
vymedzuje antidiskriminačný zákon. Priama diskriminácia je aktívne konanie alebo opomenutie konania
niečo urobiť, ktorým niekto (diskriminujúci) znevýhodňuje inú osobu (diskriminovaný) z určitého dôvodu,
ktorý je v zákone označený ako diskriminačný, a teda neprípustný, zákonom zakázaný, čiže keď
niekto zaobchádza s niekým pre tento dôvod horšie ako s niekým iným, kto tento dôvod nemá, v
rovnakej či porovnateľnej situácii v zákonom stanovených oblastiach, bez súčasnej existencie k tomu
ospravedlniteľných dôvodov. Diskriminácia znamená vylúčenie alebo obmedzenie reálneho prístupu k

právam, k ich efektívnemu uplatňovaniu, ak s dvoma skupinami v porovnateľnej situácii je zaobchádzané
odlišne na základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Pri priamej diskriminácii je potrebné porovnať
spolu aspoň dve konania či zaobchádzania, a až vo vzťahu k druhému, odlišnému - výhodnejšiemu
zaobchádzaniu, možno vyhodnotiť konanie ako diskriminačné. Je potrebné preukázať, že situácia, v
ktorej sa nachádza diskriminovaný, je podobná situácii osôb, s ktorými bolo lepšie zaobchádzané. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, možno za diskrimináciu považovať iba také rozdielne
zaobchádzanie, ktoré nemá objektívne a rozumné zdôvodnenie, nesleduje legitímny cieľ a zároveň
neexistuje primeraná proporcionalita medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Právna
úprava je koncipovaná tak, že z hľadiska diskriminácie je irelevantné, či dôvody, ktoré k nej viedli,
vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky, teda nezáleží na tom, či diskriminovaná osoba aj
v skutočnosti spĺňa určitý diskriminačný dôvod, pre ktorý je diskriminovaná alebo či ide v tomto ohľade
o omyl diskriminujúceho; je nerozhodné, či ten kto sa dopustil diskriminácie si počínal úmyselne, či z
nedbanlivosti.
8. Osobitosťou procesného konania o antidiskriminačných žalobách je, že dôkazné bremeno sa prenáša
na diskriminujúcu osobu v štádiu, keď je dosť pravdepodobné, že zásada rovnakého zaobchádzania
bola porušená, ktoré podozrenie musí diskriminujúci vyvrátiť, resp. preukázať ospravedlniteľné dôvody
pre nerovnaké zaobchádzanie, čo znamená preukázanie legitímneho cieľa, teda objektívnej súvislosti
medzi sledovaným cieľom a rozdielnym zaobchádzaním a prijateľne proporčný vzťah medzi rozdielnym
zaobchádzaním a legitímnym cieľom (ust. § 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona). Európsky súdny
dvor vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že je na žalobcovi najskôr preukázať, že na základe
pravdepodobnosti skutočností možno usúdiť, že došlo k namietanému diskriminačnému konaniu a
žalovaný musí; potom čo žalobca preukáže prima facie zásahu; poskytnúť objektívne zdôvodnenie
namietaného rozdielneho zaobchádzania. Navrhujúca strana teda musí preukázať "na prvý pohľad"
prípad diskriminácie, teda , že s ňou bolo zaobchádzané rozdielne pre niektorý z diskriminačných
dôvodov. Uvedená zásada je premietnuté do § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého
žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo. Žalobcovi preto postačuje z hľadiska splnenia svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
aby v žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých možno na prvý pohľad (prima facie) dôvodne usudzovať
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a ďalej je už na žalovanom, aby preukazoval v spore, že
postupom namietaným žalobcom nedošlo z jeho strany k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
9. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal porušenia antidiskriminačného zákona v súvislosti s
prideľovaním (nenárokovateľných) dotácií žalovaným. Argumentoval, že dôvodom zníženia dotácií
poskytovaných žalovaným žalobcovi na základe zákona č. 526/2010 Z.z. bolo jeho politické a iné
zmýšľanie, resp. oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Žiadal preto v prvom
žalobnom petite určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2013-2021
porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že poskytovalo občianskemu
združeniu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nepomerne vyššiu dotáciu ako občianskym
združeniam zastupujúcich politických väzňov, Konfederácii politických väzňov Slovenska, združeniu
Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a Svetovému združeniu bývalých československých
politických väzňov od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých politických väzňov. Uložiť
povinnosť, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upustilo od porušovania zásady rovnakého
zaobchádzania a poskytovalo dotácie na princípe rovnakého zaobchádzania spravodlivo v rovnakej
výške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy poskytovalo dotácie združeniu Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov a združeniu Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktorá od roku
1990 do roku 2000 ako jediné združenie zastupovala politických väzňov. V druhom žalobcom petite
žiadal určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2006-2021 porušilo
zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že poskytovalo občianskym združeniam
Konfederácia politických väzňov Slovenska a združeniu Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja
nepomerne vyššiu dotáciu ako občianskemu združeniu Svetové združenie bývalých československých
politických väzňov, od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých politických väzňov. Žiadal,
aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo povinné upustiť od porušovania zásady rovnakého
zaobchádzania v zmysle ustanovenia § 2 antidiskriminačného zákona bez diskriminácie z dôvodu z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a poskytovať dotácie združeniam
zastupujúcich politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania spravodlivo v primeranej výške.

10. Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie podľa § 3a zákona č. 526/2010 Z. z. na zabezpečenie
základných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov
proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona
je možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti
osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva
nad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych
spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania
a publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu.
11. Na základe uvedeného zákona poskytuje ministerstvo dotáciu pre: Konfederáciu politických väzňov
Slovenska (ďalej len. "KPVS"),Svetové združenie bývalých politických väzňov (ďalej len "SZBPV"),
Politických väzňov Zväz protikomunistického odboja III. odboj (ďalej len "PV ZPO") na financovanie
zabezpečenia materiálno-technických podmienok pri organizovaní pietnych spomienkových akcií,
publikačnú, edičnú, dokumentačnú a archivačnú činnosť, mzdové výdavky, hospodársko-správne
výdavky. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Poskytnúť
príspevok je Ministerstvo vnútra povinné len Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB)
na základe zákona č. 478/2013 Z.z..
12. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu žalobca argumentoval, že Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky v rokoch 2013-2021 porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii
tým, že poskytovalo občianskemu združeniu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nepomerne
vyššiu dotáciu ako občianskym združeniam zastupujúcich politických väzňov, Konfederácii politických
väzňov Slovenska, združeniu Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja a Svetovému združeniu
bývalých československých politických väzňov od roku 2018 pod názvom Svetové združenie bývalých
politických väzňov. Žiadal preto uložiť povinnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky upustiť
od porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a poskytovať dotácie na princípe rovnakého
zaobchádzania spravodlivo v rovnakej výške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy poskytovalo dotácie
združeniu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a združeniu Konfederácia politických väzňov
Slovenska, ktorá od roku 1990 do roku 2000 ako jediné združenie zastupovala politických väzňov.
13. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému žalobnému petitu poukazuje v prvom rade na to, že nie
je možné vysloviť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania aj voči tým občianskym združeniam
bývalých politických väzňov, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania a nie je rovnako možné uložiť
žalovanému povinnosť poskytovať dotácie v rovnakej výške tak ako tomu bolo od roku 2002 kedy; ako
uvádza žalobca v žalobe; boli poskytované (až do roku 2012) dotácie združeniam politických väzňov v
súhrne vyššie ako Slovenskému zväz protifašistických bojovníkov.
14. V súvislosti s v poradí prvým žalobným petitom žalobca argumentoval, že po voľbách v roku
2012 a nástupe koalície vedenej politickou stranou Smer-SD bol princíp dovtedy zaužívanej parity
spravodlivého rozdeľovania dotácii zásadne zmenený od roku 2013 v neprospech združení politických
väzňov a Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) začala byť poskytovaná dotácia vyše
dvojnásobne prevyšujúca výšku dotácie poskytovanej združeniam Konfederácia politických väzňov
Slovenska (KPVS), Politickí väzni -Zväz protikomunistického odboja (ďalej len PV ZPKO) a od roku
2006 aj žalobcovi (SZBPV), čím podľa neho došlo od roku 2013 až do roku 2021 k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii, čo potvrdzuje skutočnosť, že napriek tomu, že
združenie SZPB je kritizované zo šírenia prokomunistickej propagandy a stavia sa proti západnému
a európskemu smerovaniu Slovenska, ako potvrdzuje viacero článkov uverejnených v slovenských
médiách, predseda vlády Robert Fico pre časopis združenia SZPB Bojovník č. 2, ročník 2011, vyhlásil:
"Zo SZPVB musíme urobiť oficiálnu súčasť štátnej politiky".
15. V tejto súvislosti žalobca neuviedol žiadny relevantný dôvod diskriminácie na strane združení
bývalých politických väzňov oproti SZPB, v dôsledku ktorého mali byť znevýhodňované pri poskytovaní
dotácií v rokoch 2013 až 2021 žalovaným. Samotné kritizovanie SZPB v médiách a vyjadrenie predsedu
vlády nenasvedčujú porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Len skutočnosť, že do roku 2012 sa
poskytovali dotácie pre tri združenia politických väzňov v zhruba rovnakej výške ako SZPB nezakladá
sama o sebe diskrimináciu. Zo skutkových tvrdení odôvodňujúcich v poradí prvý žalobný petit, nebolo
možné dôvodne usudzovať na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a preto na žalovaného

neprešla procesná povinnosť preukazovať v spore, že postupom namietaným žalobcom nedošlo z jeho
strany k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
16. V druhom žalobnom petite žalobca žiadal určiť, že žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky v rokoch 2006-2021 porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii tým, že
poskytovalo občianskym združeniam Konfederácia politických väzňov Slovenska a združeniu Politickí
väzni Zväz protikomunistického odboja nepomerne vyššiu dotáciu ako občianskemu združeniu Svetové
združenie bývalých československých politických väzňov, od roku 2018 pod názvom Svetové združenie
bývalých politických väzňov. Žiadal, aby Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bolo povinné upustiť od
porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle ustanovenia § 2 antidiskriminačného zákona
bez diskriminácie z dôvodu z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a
poskytovať dotácie združeniam zastupujúcich politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania
spravodlivo v primeranej výške.
17. V rokoch 2006 až 2021 žalobca mal byť tak diskriminovaný pri udeľovaní nižších dotácií žalovaným
oproti ostatným občianskym združeniam bývalých politických väzňov, a to Konfederácii politických
väzňov Slovenska a Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, a to z dôvodu politického alebo
iného zmýšľania, resp. oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Za nevykonateľný
a neprípustný považoval odvolací súd žalobný petit v časti uloženia žalovanému poskytovať
dotácie združeniam zastupujúcich bývalých politických väzňov na princípe rovnakého zaobchádzania
spravodlivo v primeranej výške; právny nárok na úpravu prideľovania dotácií totiž žalobcovi z právnej
úpravy týkajúcej sa poskytovania dotácií nevyplýva, bol by s ňou v hrubom rozpore a predstavoval by
neprípustný zásah súdnej moci do kompetencií žalovaného.
18. V žalobe žalobca argumentoval, že je jediným združením v ktorom vo vedení nepôsobil žiadny
evidovaný spolupracovník ŠtB. Uviedol, že činnosť SZBPV, ktorého politické presvedčenie a zmýšľanie
je iné ako zmýšľanie riadiacich funkcionárov MV SR, je dlhodobo eliminovaná poskytovaním najnižšej
dotácie, ktorá nepostačuje na chod združenia vzhľadom na rozsah vedenia agendy a účtovníctva.
Následne žalobca argumentoval diskrimináciou z dôvodu oznámenia kriminality alebo protispoločenskej
činnosti. Na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení preložil aktivity združenia vyplývajúce z Prílohy
č. 6. nasledovne:
o protest združenia z roku 2003 proti zvoleniu Dobroslava Trnku za Generálneho prokurátora uverejnený
na webovej stránke združenia B.P.:/..F..D..B., o podanie na Generálnu prokuratúru Otvorený list - výzva
politických väzňov na zrušenie embarga spisu dodnes neobjasnenej F. M. P.W. N.", ktorý bol uverejnený
na webovej stránke B.:/..F..D..B. s upozornením na zakrývanie zločinov komunizmu v príspevku "Y. V.
T. P. F. K. K. M.?" F. X. M. P.. N., V. G. Č.F. Z. Š., M. V. X. Č. F. L. F. R. P. X. L. V. X. M. V. X. D. B., O. Y.
X.. O. U. F., M. F. D. X. F. M. R.G. XXXX po Z., Č. O. D. Č. X. F. Y. D. X. P. N., K. K. V. F. X. X. Z.. L. Z.
F. O. O.. P. X. L. F. Č.O. X. F. Y., M. P. H. P. P. ". K.: ". V. F. U. O. F., D. T. P. F., Ž. O. F.
F..". B.:/..F..D..B., D. výzva na D. K. I. D. X.C. P. O. F. F. Š. B., M. X. E. XXXX D. X. E. R. Š. F. M. O.
". P. X. X. XX E. K. I. N. V. L., M.É. K. D. P. Z. X. G. Z., H. na S. F. B.:/..F..D..B. D. O. na P. Ú. zákona
D. Z. K. P. D.V. R. O. Zákona D. P. P. U. Č.. XXX/XXXX K.. K..". B.:/..F..D..B. D. Z. D. X. X. O. K. D. O.
T.- D. D. F.O. O. F. Z. Č. ". P. X. Č. podľa §. XXX, Z. Č. ". podľa §. XXX, Z. Č. ". Z. Č.C. podľa §. XXX
R. Z. Č. ". Z. Č. podľa §. XXX Z. zákona, H. na S. F. B.:/..F..D..B., D. C. pre U. K. D. Ž.C. R. K. D. F.
X. P. E. po K. C. D. X. P. R. M. O. Š. O. na G. Z. R. E. N. X. M.W. B.:/..F..D..B., D. O. F. K. V. P. X. na
P. W. Y. na D. X. Y. P. M.E. B.:/..F..D..B..
19. Vo väzbe na tieto skutočnosti žalovaný, na vyvrátenie poskytovania dotácií žalobcovi z ním tvrdeného
dôvodu diskriminácie, poukázal na to, z akých kritérií, resp. podkladov vychádzal pri rozdeľovaní dotácií
združeniam bývalých politických väzňov.
20. Kritéria prideľovania dotácií vyplývajú nielen z tvrdení žalovaného ale aj z jeho odpovede zo
dňa 29.6.2021, podľa ktorej pri prideľovaní dotácií sa prihliada na množstvo plánovaných pietnych a
spomienkových akcií, počet členov združenia a ďalšie aktivity, ktoré pomáhajú šíriť a zachovávať odkaz
politických väzňove pre ďalšie generácie. Rovnako zo správy z rokovania o nízkej výške dotácie pre
SZBPV poslanca NR SR M. Č. s vtedajším riaditeľom Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR
R. L. zo dňa 18.3.2021 vyplýva, že pri udelení dotácie sú dôležité faktory: hospodárske a správne
výdavky združenia, možnosti štátneho rozpočtu a špecifikácia žiadosti a následne sa prihliada na počet

členov združenia, rozpracované projekty (najdôležitejší ukazovateľ), publikačná činnosť, hospodárske
a správne podmienky.
21. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nepostupuje pri prideľovaní dotácii
svojvoľne, keď pri návrhu výšky dotácie pre uvedené občianske združenia prihliada na počet členov,
počet pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych
správnych výdavkov, pričom vychádza zo žiadostí o dotáciu. Nič nenasvedčuje tomu, že by KPVS
a PV ZPKO bola priznaná dotácia v plnej (požadovanej) výške - bez krátenia, teda že by bola len
žalobcovi dotácia krátená oproti požadovanej sume. Z prideľovania dotácií je zjavné, že žalobcovi je
poskytovaná výška dotácie úmerne počtu členov a počtu deklarovaných aktivít a že vyššie dotácie
majú KPVS a PV ZPKO, ktoré združenia majú viac členov ako i aktivít. Žalovaný nemá možnosť
preskúmavať pri poskytovaní dotácií reálnosť počtu členov ani zisťovať, či plánované akcie búdu aj v
skutočnosti zrealizované. Žalovaný môže poskytovať dotácie výlučne na činnosti uvedené v zákone,
teda na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia
Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane
spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií
pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej
činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu.
22. Kritéria prideľovania dotácií považoval odvolací súd za plne legitímne, vychádzajú z účelu relevantnej
právnej úpravy a ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, jednotlivé občianske združenia
majú rozdielny počet členov, rozdielny počet aktivít a tým aj rozdielne finančné požiadavky, čo má
legitímny odraz vo výške poskytnutej dotácie a v tomto ohľade sa javí ako nenáležitá požiadavka žalobcu
na udeľovanie dotácií všetkým združeniam bývalých politických väzňov v rovnakej výške. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalobca napáda samotný systém prerozdeľovania dotácií, čo však aj podľa
názoru odvolacieho súdu nezakladá diskriminačné konanie žalovaného. Výška dotácie všetkých troch
občianskych združení je úmerná počtu ich členov a aktivít, a preto sa javí ako nedôvodná argumentácia
žalobcu, že dôvodom nízkej dotácie je oznamovanie kriminality a protispoločenskej činnosti alebo
jeho politické/iné zmýšľanie. Nič nenasvedčuje tomu, že by aktivity žalobcu deklarované v Prílohe č.
6 boli v príčinnej súvislosti so výškou udeľovaných dotácií ministrom v rokoch 2006 až 2021. Nie je
zrejmá vecná ani časová súvislosť medzi aktivitami žalobcu a výškou prideľovania dotácií v jednotlivých
rokoch. Tým, že žalovaný poukázal na to, že dôvodmi prideľovania dotácií v rôznej výške sú ním
stanovené kritériá vo väzbe na účel dotácie, spochybňuje zásadným spôsobom tvrdenie žalobcu, že
dôvodom prideľovania mu nízkej dotácie sú jeho aktivity uvádzané v Prílohe č. 6. Žalovaný tým, že
poukázal na rozdielnosti počtu členov a aktivít jednotlivých združení, spochybnil aj tvrdenie žalobcu,
že situácia v ktorej sa nachádza, je podobná (porovnateľná) situácii zvyšných dvoch občianskych
združení, s ktorými malo byť lepšie zaobchádzané. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nemožno
za diskrimináciu považovať rozdielne zaobchádzanie pri poskytovaní dotácií žalovaným, nakoľko má
objektívne a rozumné zdôvodnenie, ktorým sa sleduje legitímny cieľ.
23. V projekte na rok 2021 žiadal žalobca dotáciu 50 000 eur na financovanie vydávania časopisu
zameraného na podporu vlády v boji proti dezinformáciám a proti korupcii a rovnako z odôvodnenie
žiadosti o poskytnutie dotácie vyplýva zameranie časopisu ako reakcie na snahy súčasnej opozície
uskutočnením referenda o predčasných voľbách, k čomu zneužíva pandémiu, zvrátiť proces obnovy
právneho štátu a dekriminalizácie jeho inštitúcií. Vydávaním časopisu chcú reagovať na skutočnosť,
že v NR SR pôsobí naďalej politická strana, ktorá spochybňuje SNP a glorifikuje predstaviteľov 1.
slovenského štátu. Zo správy z rokovania o nízkej výške dotácie pre SZBPV poslanca NR SR M. Č. s
vtedajším riaditeľom Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR R. L. zo dňa 18.3.2021 vyplýva, že
výška dotácie pre žalobcu bola odôvodnená tým, že časopis len plánujú, nízky počet členov a problém,
že aktivity združenia môžu byť politicky motivované. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatuje,
že dotácie možno poskytovať výlučne na podporu publikačnej činnosti protikomunistického odboja,
boja proti totalite a zločinom komunizmu. Navyše žalobca neprispením na vydávanie časopisu nebol
znevýhodnený oproti ostatným združeniam, keďže zo správy vyplýva, že v roku 2021 nebudú financovať
časopis Svedectvo a ani časopisu Bojovník nedali dotáciu už v roku 2020. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol,
že nebude poskytovať dotácie pre vydávanie časopisu žalobcu vzhľadom na to, že pre negatívne
medializácie nebude poskytovať dotáciu SZPB na vydávanie časopisu Bojovník a časopisu PV ZPKO
Svedectvo, nemá takéto konanie znaky diskriminácie hoci sa aj negatívna medializácia nevzťahovala
na aktivity SZBPV.

24. Zníženie dotácie žalobcovi na rok 2021 ministrom na 4000 eur oproti v správe zo dňa18.3.2021
navrhovaným 8000 eur nepreukazuje diskrimináciu žalobcu z dôvodu jeho aktivít, nakoľko výška dotácie
oproti ostatným reflektuje jeho najnižší počet členov a akcií.
25. Ako bolo uvedené vyššie , žalovaný má na objektívnych kritériách založený systém, ako postupuje
pri poskytovaní dotácií, a aj keď sa s týmto postupom žalobca nestotožňuje nešlo o svojvoľný a ničím
neodôvodnený postup. Žalovaný pri návrhu výšky dotácie a príspevku pre uvedené občianske združenia
prihliada na počet členov, počet pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu prihliada aj na
výšku hospodárskych správnych výdavkov a to v súlade so zákonom č. 526/2010 Z. z. podľa ktorého sa
dotácia môže poskytnúť len na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení,
ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí
väzni, na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia
Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane
spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií
pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej
činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Potrebné údaje pri
rozhodovaní o výške dotácie čerpá žalovaný z predložených projektov. Výška dotácie a príspevku tiež
závisí, ako už bolo uvedené, od možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Hodnoverne
preto nevyznieva tvrdenie žalobcu, že pohnútkou pri rozhodnutí ministra vnútra o poskytnutí dotácie sú
jeho spoločenské-politické aktivity.
26. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii má podľa žalobcu potvrdzovať
postup bývalého ministra vnútra E. U., ktorý rozhodoval o návrhu SVS MV SR v roku 2021 poskytnúť
SZPB dotáciu vo výške 350 000 eur, KPVS vo výške 72 000 eur, PV ZPKO vo výške 65 000 eur a SZBPV
vo výške 8 000 eur, čo potvrdzuje správa z rokovania poslanca NR SR M. Č. s riaditeľom SVS MV SR zo
dňa 18.3.2021. Poskytnuté dotácie MV SR boli po posúdení ministrom vnútra však schválené vo výške
pre SZPB 250 000 eur, pre KPVS 80 000 eur, pre PV ZPKO 40 000 eur a pre SZBPV 4 000 eur. Žalobca
poukazoval na to, že minister vnútra zvýšil dotáciu poskytnutú v roku 2021 občianskemu združeniu
KPVS, čo má potvrdzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vzhľadom na to, že členom
KPVS je bývalý minister vlády SR L. V., vedený Ústavom pamäti národa, v registračných protokoloch
agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti ako agent, registračné číslo XXXXX, krycie
meno "Domovník". Podľa názoru odvolacieho súdu uprednostňovanie KPVS pri výške v roku 2021
nasvedčuje protekcii, ktorá však automaticky nezakladá sama o sebe diskrimináciu na strane žalobcu.
Diskriminácia je primárne založená na znevýhodňovaní pre existenciu chráneného dôvodu.
27. V danej veci žalobca poukazuje na politické prepojenia členov občianskych združení na politické
strany, na základe čoho naznačuje, že prideľovanie dotácií žalovaným je spolitizované a že výška
pridelenej dotácie má väzbu aj na prepojenie občianskeho združenia na politické strany. Odvolací súd
však v tejto súvislosti zastáva názor, že táto skutočnosť sama o sebe nezakladá porušenie zákonného
zákazu diskriminácie. Ide o politicky motivované zvýhodňovanie určitého subjektu oproti ostatným, ktoré
podľa názoru odvolacieho súdu zakladá protekciu, ktorá sama o sebe, hoci tým znevýhodňuje ostatých,
nepredstavuje bez ďalšieho diskriminačné konanie. Menej priaznivé zaobchádzanie musí byť dôsledkom
nedovoleného dôvodu; v prípade protekcie sa s osobou síce zaobchádza menej priaznivo ako s inou
osobou v porovnateľnej situácii, ale z politického dôvodu na strane tejto inej porovnávanej osoby. Ústava
SR síce v čl. 12 ods. 2 zakazuje aj zvýhodňovanie (pozitívnu diskrimináciu), konkrétne právna úprava
v ADZ však s takýmto zvýhodňovaným konaním nespája vznik nároku na ochranu pred diskrimináciou.
Odvolací súd tak uzatvára, že pokiaľ žalobca poukazuje na to, že princíp poskytovania dotácii bol
spolitizovaný podľa toho aká vláda bola pri moci a že hlavným kritériom pre výšku poskytovanej dotácie
nebol a nie je projekt ani počet členov združenia ale politické prepojenie na vedenie občianskeho
združenia, uvedená skutočnosť nezakladá bez ďalšieho porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
voči žalobcovi z dôvodu ním realizovaných spoločensko-politických aktivít.
28. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania tak nepotvrdzuje ani skutočnosť, že predsedom
KPVS bol istý čas aj samotný bývalý minister vnútra G. P., ani skutočnosť, že vedením KPVS bol
poverený prednosta Okresného úradu v Bratislave, spadajúceho pod MV SR, V. V., ktorý podľa údajov
z Obchodného registra SR figuruje v sedemnástich podnikateľských subjektoch. Nestačí poukázať na
politické prepojenie a kontakty združení na politikov pre záver, že vo vzťahu k žalobcovi došlo k

porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pre jeho aktivity podporujúce smerovanie SR po novembri
1989. Nič nenasvedčuje tomu, že by ideológia prezentovaná žalobcom sa dotýkala postojov a činnosti
žalovaného.
29. Pokiaľ mal žalovaný prispievať PV ZPKO a KPVS na spomienkové akcie, ktoré sa nekonali či
oslavy, na ktorých sa nezúčastnili, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný nemá reálnu možnosť
pri prideľovaní dotácií vopred overiť reálnosť deklarovaných aktivít združení. Na prešetrenie použitia
priznanej dotácie slúžia kontrolné mechanizmy, ktorých zlyhávanie nezakladá samé o sebe diskrimináciu
žalobcu. Pokiaľ by sa aj prideľovala dotácia na činnosti mimo rámca zákona č. 526/2010 Z.z., jeho
porušovanie nie je dôvodom pre založenie diskriminačného konania žalovaného. Nedôvodné sú tak
námietky žalobcu voči prideľovaniu dotácie pre PV ZPKO žalovaným na nerealizované aktivity.
30. Praktiky používané SZPB pri nábore nových členov, na ktoré v konaní poukazoval žalobca,
nepovažoval odvolací súd za podstatné pre posúdenie dôvodnosti nároku, keďže žalovaný v súvislosti
s udeľovaním dotácií tieto praktiky nemá možnosť preverovať a zisťovať či deklarované údaje
združení o počte členov zodpovedajú skutočnosti. Bez významu sú aj tvrdenia žalobcu o diskriminácii
občianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov zo
strany opozičných politických strán SMER SD a Hlas SD vzhľadom na nimi podaný návrh zákona o
každoročnej dotácii SZPB vo výške 500 000 a 600 000 eur, rovnako ako i skutočnosť o zodpovednosti
poslancov strany SMER SD od roku 2013 za diskrimináciu účastníkov protikomunistického odboja a
politických väzňov.
31. V konečnom dôsledku aj vyjadrenie C.. L. za Sekciu verejnej správy zo dňa 7.11.2022 potvrdzuje
prideľovanie dotácií na základe počtu členov združenia, mzdových a prevádzkových nákladov a kvality
projektu. V akej miere žalovaný prihliadne na jednotlivé kritériá pri prideľovaní dotácií je plne v jeho
kompetencii. Konajúcemu súdu neprináleží posudzovať poskytnutie výšky dotácie vo väzbe na kvalitu
projektu žalobcu, inštalovanie 6 pamätníkov a vydanie 7 publikácií. Súdu totiž neprináleží posudzovať,
resp. prehodnocovať vyhodnotenie jednotlivých kritérií žalovaným pri udeľovaní dotácií združeniam
bývalých politických väzňov. Rovnako je neprípustné, aby súd akokoľvek zasahoval do žalovaným
zvoleného systému prideľovania dotácií a posudzoval dôležitosť jednotlivých kritérií pre poskytnutie
výšky dotácie. Takýto postup by bol neprípustným zásahom do kompetencií žalovaného na úseku
verejnej správy.
32. Argumenty žalobcu o tom, že zmýšľanie jeho členov a názory na politický vývoj po novembri
1989 sú iné ako zmýšľanie predstaviteľov žalovaného od roku 1990 do roku 2021, zostali len v rovine
tvrdení a ani desiatky odmietnutých podaní vo veci zločinov komunizmu a ekonomickej korupčnej
trestnej činnosti podaných v mene združenia nepotvrdzujú, že pre žalovaného je nežiaduce, aby
združenie zastupujúce účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov podávalo oznámenia
o kriminálnej a protispoločenskej činnosti.
33.Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedka - bývalého člena
KPVS pána P. M. na preukázanie, že žalovaný registroval 5 dodatkov zmeny stanov, ktoré boli schválené
v rozpore so stanovami KPVS.
34. V posudzovanej veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný preukázal relevantné (vecné)
dôvody prideľovania rozdielnej výšky dotácií bez súvislosti s politickým či iným zmýšľaním žalobcu
či oznámenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Žalovaný tak racionálne objasnil legitimitu
postupu svojho konania, uviedol objektívne a ospravedlniteľné dôvody na obhájenie svojho postupu.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že priznanie výšky fakultatívnej dotácie tak nebolo
v danom prípade výsledkom diskriminačného prístupu žalovaného k žalobcovi z niektorého zákonom
chráneného dôvodu, keď priznal žalobcovi dotáciu vo výške, ktorú považoval vo vzťahu k objektívne
stanoveným kritériám za adekvátnu, a pokiaľ tieto individuálne posúdil a vyhodnotil odlišne u ostatných
združení tak, že im ju priznal vo vyššej sume, nemožno dostatočne spoľahlivo usudzovať, že by sa
dopustil voči žalobcovi diskriminačného konania. Právo na rovnaké zaobchádzanie v zmysle § 2 ods. 1
antidiskriminačného zákona nezahŕňa právo žalobcu na priznanie dotácie v rovnakej výške ako iným
občianskym združeniam vykonávajúcich rovnakú činnosť a nemožno z uvedeného zákona vyvodiť ani
povinnosť žalovaného priznať všetkým občianskym združeniam dotáciu v rovnakej výške, keď žalovaný

je oprávnený v zmysle právnej úpravy zvážiť možnosť priznania dotácie v každom prípade osobitne,
vzhľadom na objektívne stanovené predpoklady.
36. Z ust. § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona nevyplýva, že pre založenie diskriminácie právnickej
osoby postačuje, že má dopad na jej členov. K osobám vymenovaným v odseku 9 ADZ sa musia
viazať dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že z antidiskriminačného zákona
jednoznačne vyplýva, že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v
mene ktorých koná táto právnická osoba) a že žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu
ako právnickej osoby, pretože dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa
môžu vzťahovať len na členov žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Správny je
tak záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa
diskriminácie svojich členov.
37. Z § 4 ods. 2 ADZ vyplýva, že z pôsobnosti tohto zákona je vylúčená jeho pôsobnosť v oblasti práva
na združovanie napr. v občianskych združeniach alebo v politických stranách.
Podľa § 3 ods. 1 ADZ, každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Podľa § 3 ods. 2 ADZ, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s
právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
38. Ust. § 3 ods. 1 ADZ vymedzuje osobnú a vecnú pôsobnosť ADZ. Vecná pôsobnosť je tak vymedzená
pre oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej
starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a pre oblasť vzdelávania. ADZ spomedzi subjektov, na
ktoré sa zákon vzťahuje, vymedzuje iba subjekty, ktoré v právnych vzťahoch spadajúcich do vecnej
pôsobnosti tohto predpisu vystupujú ako povinné osoby, ktorými zákon označuje "každého". Naproti
tomu oprávnenými osobami na rovnaké zaobchádzanie budú priamy účastníci právnych vzťahov, v rámci
ktorých sa tieto práva realizujú.
39. Zo znenia § 3 ods. 2 ADZ vyplýva, že zásada rovnakého zaobchádzania vo vymedzených oblastiach
v odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, ktoré
upravujú právne vzťahy (konkrétne práv a povinnosti) v oblastiach spadajúcich do vecnej pôsobnosti
ADZ vymedzených v § 3 ods. 1 a bližšie konkretizovaných v §§ 5 a 6 ADZ.
40. Podľa názoru odvolacieho súdu, z uvedených ustanovení upravujúcich pôsobnosť ADZ vyplýva,
že na oblasť poskytovania štátnych dotácií občianskym združeniam sa pôsobnosť zákona explicitne
nevzťahuje a nejde ani v tejto súvislosti o žiadnu z oblastí pracovnoprávnych a obdobných právnych
vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a oblasť
vzdelávania. Žalobcovi preto neprináleží dovolávať sa ochrany pred diskrimináciou na základe ADZ
pokiaľ ide o oblasť prideľovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo v danej veci ani možné pristúpiť k vecnému posúdeniu opodstatnenosti podanej
antidiskriminačnej žaloby. Čl. 12 ods. 2 Ústavy SR upravujúci generálnu ochranu pred diskrimináciou
má len deklaratórny a všeobecný charakter a nezakladá sám o sebe hmotnoprávne nároky v súvislosti
s ochranou pred diskrimináciou.
41. Zákaz diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti bol
zakotvený v § 2 ADZ prijatím zákona č. 307/2014 Z.z., o niektorých opatreniach pri oznamovaní
protispoločenskej činnosti od 1.1.2015. Podľa dôvodovej správy sa zákaz diskriminácie sa navrhuje
rozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana
oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú
žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestnávateľa. Aj v § 9 ods. 2 ADZ bolo
doplnené, že ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, možno sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého
účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Podľa názoru odvolacieho súdu sa tak ochrana
pred diskrimináciou podľa ADZ z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti

týka chránených oznamovateľov podľa zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s oznamovaním protispoločenskej činnosti účinného od 1.1.2015, v rámci prijatia ktorého bolo pre
zabezpečenie ich komplexnej ochrany novelizovať aj ADZ.
42. Z obsahu spisu vyplýva, že v súvislosti s prijatím Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce na Okresnom
súde Bratislava I na rok 2023 došlo k zmene zákonného sudcu v dôsledku prerozdelenia všetkých
nevybavených vecí v odd. 9C do oddelení 9C a 15C, o ktorom boli strany oboznámené na pojednávaní
dňa 5.11.2024. Podľa § 139 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy,
malo byť žalobcovi odovzdané potvrdenie o prijatí podania; vrátane označenie sudcu, ktorému bola
vec pridelená na pri prvom úkone súdu voči nemu. Odvolací súd však v súvislosti s tvrdeniami žalobcu
o oneskorenom oznámení zákonného sudcu nezistil porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu v
zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Zo zákona nevyplýva povinnosť vydať uznesenie o zmene zákonného
sudcu a jeho doručenie žalobcovi. Nevyrozumením žalobcu o pridelení veci elektronickou podateľňou
dňa 2.7.2021 nedošlo k porušeniu jeho žiadneho procesného práva ani práva na spravodlivé súdne
konanie. Odvolací súd nezistil ani porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a ani čl. 46 ods.
2 Ústavy SR tým, že konajúci súd akceptoval návrh žalovaného na zamietnutie žaloby na základe
oneskorene podaného stanoviska po takmer 2 rokoch, a ani tým, že malo dôjsť k prieťahom v konaní.
43. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré
poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
44. Podľa § 357 písm. n/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súd prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.
45. Aj z komentára k uvedenému ustanoveniu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. komentár. Praha: C.h.Beck, 2016, 1540s.
vyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania z dôvodov uvedených v ust. § 357
písm. n/ C.s.p., avšak nie je prípustné proti zamietavému uzneseniu, teda ak súd návrhu na prerušenie
konania nevyhovel.
46. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o prerušení konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., ale návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, smeruje
odvolanie žalobcu v danej veci proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací
súd odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako neprípustné odmietol
podľa § 386 písm. c/ C.s.p.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod
R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).