{"guid": "e957367a-61d0-49f9-8bec-a1d5af65870f:e47a8719-5225-4347-bd3b-14042df309af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/3/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 14CoCsp/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1", "identifikacne_cislo": "1121201560", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e47a8719-5225-4347-bd3b-14042df309af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/3/2025\n1121201560\n29. 04. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1121201560.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členky\nsenátu JUDr. Renáta Janáková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: B. T., naM.. XX.XX.XXXX,\nU. H. O.. H. XXX/X, XXX XX W., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom\nKuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho\n16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 850,-Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 26. marca 2024, č. k. B1-9Csp/31/2021-190, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 26. marca 2024, č. k. B1-9Csp/31/2021-190 uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 850,-Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nŽalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči\nžalovanému zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 850,-Eur a náhrady trov konania titulom\nnároku na vydanie primeraného zadosťučinenia spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa“). Žalobu\nodôvodnil tým, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom došlo k uzatvoreniu\nniekoľkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré vykazovali známky neplatnosti a rozporu s predpismi\nna ochranu práv spotrebiteľa. Zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky vytvárajúce hrubý\nrozpor medzi právami a povinnosťami stranami sporu v neprospech spotrebiteľa, a to v podobe dohôd\no zrážkach zo mzdy, ktoré dávali veriteľovi priestor požadovať od zamestnávateľa spotrebiteľa zrážky\nv nekontrolovanom rozsahu. Žalobca aj v dôsledku nezákonných zrážok veriteľovi uhradil finančné\nprostriedky prevyšujúce poskytnuté plnenie, na ktoré veriteľ nemal právny nárok, čím na jeho strane\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na to, že predmetné zmluvy obsahovali neprijateľné\nzmluvné podmienky, sa žalobca ako spotrebiteľ obrátil s poskytnutím ochrany na Okresný súd Žiar\nnad Hronom, ktorý rozsudkom zo dňa 04.10.2018, sp. zn. 9C/237/2015, právoplatným dňa 26.11.2019,\npotvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 14Co/175/2018,\nrozhodol, že dohody o zrážkach zo mzdy k jednotlivým zmluvám o revolvingovom úvere sú neplatné\na priznal žalobcovi sumu vo výške 1.118,53 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia\nzo strany žalovaného. V rozhodnutí konštatoval porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa, ktorých\n\nintegrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými\npraktikami, právo na pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou\nstarostlivosťou zo strany veriteľa garantovaných najmä ust. § 37, § 39,\n§ 43 a nasl. v\nspojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené si uplatnil voči žalovanému\nnárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 850,-Eur.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa okolností\nzakladajúcich tvrdený nárok, keďže súd prvej inštancie nerozhodol o povinnosti vydať bezdôvodné\nobohatenie na základe záveru o porušení ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ale s poukazom na\nvšeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorých konštatoval neplatnosť úverových\nzmlúv. Pri neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vychádzal z toho, že ako akcesorický právny vzťah\nk hlavnému vzťahu je aj tento neplatný. Namietal, že žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré\nby preukazovali vecnú a skutkovú spojitosť medzi primeraným zadosťučinením a požadovanou výškou.\nVzniesol i námietku premlčania práva na zaplatenie finančného zadosťučinenia, k čomu tvrdil, že žiadna\nskutočnosť žalobcovi nebránila v tom, aby si nárok na finančné zadosťučinenie uplatnil už v konaní\nvedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom.\n4. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, nakoľko z podanej žaloby jednoznačne vyplýva\npreukázanie splnenia podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. o ochrane\nspotrebiteľa, keď z rozsudku je zrejmé, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, a to nesprávnym a\nprotizákonným postupom žalovaného priamo v kontraktačnom procese, ako aj v čase trvania zmluvného\nvzťahu. K námietke premlčania uviedol, že tú vzniesol bez bližšieho odôvodnenia, pričom nesprávne\nviazal začiatok plynutia premlčacej doby na dátum podania žaloby ešte v pôvodnom konaní v roku 2015.\nOpomenul na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, o ktoré\nžalobca opieral svoj nárok a z ktorého vyplýva, že podmienkou na primerané finančné zadosťučinenie\nje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde. Predmetné rozhodnutie nadobudlo\nprávne účinky až dátumom právoplatnosti, a to dňom 26.11.2019, nakoľko až týmto dátumom žalobca\núspešne uplatnil porušenie svojich práv na súde. Rozhodnutie, od ktorého odvodzoval svoj nárok\nnadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2019 v rozsahu I. a IV. výroku a dňa 10.11.2018 v rozsahu\nII. a III. výroku, žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 01.03.2021, teda pred uplynutím\nvšeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že zo strany spotrebiteľa\nprávo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyplývalo zo splnenia všetkých podmienok\nna priznanie žalobou požadovaného nároku zo strany súdu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa.\n5. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 2 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona\nč.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n6. Prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba je dôvodná.\nZákladným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa\nosobitných predpisov, ktorými sú najmä predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z obsahu spisu mal za\npreukázané, že zmluva o revolvingovom úvere\nč. XXXXXXXXXX, zmluva o revolvingovom úvere\nč. XXXXXXXXXX a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vykazovali známky neplatnosti\na rozporu s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Uvedené malo za následok, že žalobca ako\nspotrebiteľ bol povinný veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade\ntýchto zmlúv (t. j. iba istiny poskytnutých úverov). Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa\n04.10.2018, č.k. 9C/237/2015-142 rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a určil, že dohody\no zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné, pričom\ntento prvoinštančný rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom. Nakoľko si žalobca v osobitnom\nkonaní úspešne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že spotrebiteľský\núver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov na základe porušenia zákonných povinností\nžalovaného podľa zákona č. 129/2010 Z. z., boli splnené aj podmienky na vznik nároku žalobcu na\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, objasnil, že táto závisí od\núvahy súdu a pri jej určení vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho\n\núčelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Aj keď zákon ani nevyžaduje\npre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma,\nv predmetnej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bez pochybností došlo. Konajúci súd pri úvahe\no výške priznaného finančného zadosťučinenia vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv.\nZohľadnil skutočnosť, že spotrebiteľ musel svoje práva brániť podanou žalobou na súde o vydanie\nbezdôvodného obohatenia proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu. Žalovaný sa na úkor žalobcu\nbezdôvodne obohatil o sumu 1.185,53 Eur a prostredníctvom neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy\nsa snažil na úkor spotrebiteľa obohatiť ešte v rozsiahlejšej miere, čím sa výrazne narušila ekonomická\nstabilita spotrebiteľa a ohrozili jeho majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej\ninštancie uplatnené finančné zadosťučinenie v sume 850,-Eur za primerané vo vzťahu k neprijateľnému\npočínaniu žalovaného. Nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyhodnotil\nza nepremlčaný, keďže rozhodnutie, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok nadobudlo právoplatnosť\ndňa 26.11.2019 v rozsahu výrokov I. a IV. a 10.11.2018 v rozsahu výrokov II. a III., pričom žaloba bola na\nsúde podaná dňa 01.03.2021, teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Na základe\nuvedeného žalobe v celom rozsahu vyhovel a úspešnému žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil splnenie\nzákonnej podmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Argumentoval, že predpoklad vyslovený v tomto\nustanovení nebol v prejednávanej veci preukázaný, nakoľko rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom\nsp. zn. 9C/237/2015 nebol vydaný na základe záveru o porušení ustanovení určených na ochranu\nspotrebiteľa, ale bolo rozhodnuté na základe záveru o porušení všeobecných ustanovení Občianskeho\nzákonníka. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2020, č. k. 9Co/93/2019, z\nktorého vyplýva, že osobitnými, špeciálnymi normami upravujúcimi spotrebiteľské vzťahy všeobecného\nprávneho predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka obsiahnuté\nv jeho piatej hlave; ustanovenia upravujúce konštrukciu vzniku zmluvného záväzkového vzťahu sú\nobsahom inej hlavy v systematike Občianskeho zákonníka, konkrétne štvrtej hlavy v jeho prvej\nčasti. Následne namietal nezákonnosť rozhodnutia aj pokiaľ ide o výšku priznaného zadosťučinenia.\nOdôvodnenie priznanej sumy 850,-Eur vyhodnotil za všeobecné a neurčité, spojiteľné s akýmkoľvek\nskutkovým stavom. Zdôraznil, že uplatnenie voľnej úvahy súdom sa nesmie stať nepreskúmateľnou\nľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Nemožno priznávať neprimerané, či dokonca tak\npremrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodného obohacovaniu sa. V konaní\nneboli preukázané žiadne konkrétne zistenia, ktoré by zdôvodnili sumu 850,-Eur ako primeranú a\nrelevantnú. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil\nvec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov za\nodvolacie konanie v plnom rozsahu.\n8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalovaného. So\nzávermi súdu prvej inštancie súhlasil, považoval ich za vecne správne. Z odôvodnenia rozhodnutia je\nzrejmý postup konajúceho súdu pri posudzovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie a jeho\nvýške. V napádanom rozhodnutí je zrejmá väzba na preukázané skutočnosti, pričom súd prvej inštancie\ncelkom jasne uviedol skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania, v rámci ktorého bol žalobca ako\nspotrebiteľ úspešný. V rozhodnutí sa riadne vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, ktorý sa\nsnažil navodiť dojem potreby preukazovania ujmy v rámci konania o primerané finančné zadosťučinenie,\nktoré však v súčasnosti právna úprava týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 7Cdo/92/2021, z ktorého\nvyplýva, že zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na\nrozdiel od nároku na náhradu škody je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nŽalobca však trval na tom, že aj keď ujma nie je definičným znakom, resp. podmienkou pre priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia, túto v dôsledku neprijateľného konania zo strany žalovaného\nutrpel, a to počas nezákonne vykonávaných zrážok zo mzdy, ktoré ohrozovali jeho majetkovú stabilitu.\nTvrdenie žalovaného, že Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodoval výlučne na základe všeobecných\nustanovení Občianskeho zákonníka je účelové, nakoľko neplatnosť zmluvy o úvere vyvodzoval súd\npráve zo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že preukázal naplnenie\n\nvšetkých podmienok koncipovaných v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007, ktorými sú: postavenie\nspotrebiteľa, porušenie práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľov alebo z osobitných\npredpisov na ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť\nna súde a právo na primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti zodpovedá. K výške priznaného finančného zadosťučinenia uviedol, že priznaná suma\nje primeraná vo vzťahu k postupu žalovaného, ktorého sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil. Jediným\nkritériom pre priznanie finančného zadosťučinenia je primeranosť, ktorá je subjektívnou kategóriou, ku\nktorej dospeje konajúci súd na základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo\npovinnosti, ktorú však nie je možné osobitne vypočítať. Žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil\nopakovaných porušení viacerých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho\nzákonníka. Tieto spočívali v nedodržaní písomnej formy zmlúv o úvere, pričom v tomto prípade došlo k\ntomuto porušeniu až pri troch zmluvách o úvere; okrem toho vymáhal od spotrebiteľa plnenia, na ktoré\nnemal žiaden právny nárok, pričom suma, o ktorú sa obohatil by s plynutím času konštantne narastala a\nzvyšovala sa, nebyť aktívneho hájenia svojich práv na súde žalobcom. Vo vzťahu k ďalším námietkam a\ntvrdeniam žalovaného koncipovaným v podanom odvolaní odkázal na svoje predchádzajúce podania a\nvyjadrenia. Vzhľadom na uvedené, navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť\na priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n9. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.1,2 CSP), túto\nprejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385\nods. 1 CSP, neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie),\npričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2026. O termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.\n10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania,\na ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ\nv podanom\nodvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je\nsúd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania.\n11. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. CSP) z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l CSP) a na\nich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym záverom, ktoré v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). V postupe súdu prvej inštancie z\nhľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci samej, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2\nCSP).\n12. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a v súlade\ns § 383\nCSP z nich vychádzal aj v odvolacom konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej\ninštancie neboli splnené podmienky na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania\nodvolacím súdom (§ 384 CSP).\n13. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) je potrebné uviesť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu , a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 veta posledná\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške\n850,- Eur.\n14. Odvolacie námietky žalovaného smerovali proti základu nároku žalobcu, ako aj proti výške súdom\nprvej inštancie priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.\n15. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že: „Proti\nporušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ\nproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi\ndomáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba,\n\nktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu\nspotrebiteľovi.“ Citované ustanovenie má plniť ako funkciu satisfakčnú, tak aj funkciu sankčnú. Jeho\ncieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno\nho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich\npráv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v\nspotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2022, sp. zn. 9Cdo/324/2020).\n16. Tvrdenie žalovaného, že predpoklad vyslovený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa nebol splnený, pretože rozhodnutie, z ktorého vyvodzuje spotrebiteľ svoj nárok nebolo\nvydané na základe záveru o porušení ustanovení určených na ochranu spotrebiteľa, ale o porušení\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, neobstojí. V prejednávanej veci bolo preukázané,\nže medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o\nrevolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, . na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške\n930,-Eur ; zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný\nžalobcovi úver vo výške 1.500,-Eur a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, . na základe\nktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.500,-Eur. V konaní pred Okresným súdom Žiar\nnad Hronom bolo skúmané, akým spôsobom došlo k uzavretiu zmlúv medzi stranami sporu. Okresný\nsúd Žiar nad Hronom vyhodnotil tieto zmluvy za absolútne neplatné, a to s odkazom na ust. § 39\nObčianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže predmetné zmluvy neboli\nuzatvorené v zákonom predpísanej písomnej forme. Zároveň bola konštatovaná neplatnosť dohôd o\nzrážkach zo mzdy, nakoľko tieto mali akcesorickú povahu k hlavnému právnemu vzťahu, založenému\nzmluvami o úvere, ktoré vyhodnotil za neplatné. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa\n22.10.2019, č. k. 14Co/175/2018-175 rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil, pričom\nsám vychádzal z premisy, že na prejednávaný prípad sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka\naplikovali aj ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., a to v\nsúvislosti so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v prípade nedodržania písomnej formy\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere. Krajský súd v Banskej Bystrici sa síce nestotožnil s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie o tom, že všetky tri revolvingové zmluvy sú absolútne neplatné, avšak dané nemalo\nvplyv na samotný záver súdov oboch inštancií o porušení práv spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o splnení\npredpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pre priznanie\nuplatneného nároku. Jednoznačne z rozhodnutia, na základe ktorého došlo k vysloveniu, že práva\nspotrebiteľa porušené boli a na základe ktorého spotrebiteľ pristúpil k uplatneniu si nároku na primerané\nfinančné zadosťučinenie vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovení osobitného predpisu, ktorý sa týka\nspotrebiteľov; konkrétne išlo\no ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch, a teda nie len všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako to opakovane tvrdil\nžalovaný.\n17. Pokiaľ ide o odvolateľom namietaný rozsah priznaného finančného zadosťučinenia, odvolací\nsúd uvádza, že zákon nestanovuje výslovne žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky\nzadosťučinenia zohľadniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí\nsp.\nzn. 6Cdo/127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp.zn. III. ÚS 124/2020), vymedzil ako\nrozhodujúce kritérium primeranosť finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z uvedeného, potom v\nkonkrétnom prípade bude vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého\nprípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia, ktorý napokon bude adekvátny skutočnostiam\nprejednávaného prípadu a bude sledovať základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie\nsatisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa.\nZ ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že samotná povaha primeraného\nfinančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené\ndôkazy o existencii ujmy, nakoľko stačí, ak tu tá ujma je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi\nreálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného finančného\nzadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je naplnené, ak si spotrebiteľ uplatní\n\nporušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi a aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany\nproti dodávateľom uplatnenému nároku.\n18. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného vo vzťahu k priznanej výške finančného\nzadosťučinenia za irelevantnú. Nebolo možné sa stotožniť s názorom odvolateľa, v zmysle ktorého sa\nsúd prvej inštancie pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení neopieral o konkrétne a preskúmateľné\nhľadiská, pričom žalovaný nepovažoval za preukázané konkrétne zistenia, ktoré by zdôvodnili sumu\n850,-Eur ako primeranú a relevantnú. Naopak prvoinštančný súd správne posúdil všetky skutočnosti,\nktoré boli schopné ovplyvniť výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď uviedol,\nže pri úvahe o jeho výške vychádzal najmä z intenzity porušenia spotrebiteľských práv a tiež zohľadnil\nskutočnosť, že spotrebiteľ musel brániť svoje práva podanou žalobou na súde o vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Zároveň zobral na zreteľ aj skutočnosť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil\nsumou 1.118,53 Eur a prostredníctvom neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy sa snažil obohatiť v ešte\nrozsiahlejšej miere, čím sa výrazne narušila ekonomická stabilita spotrebiteľa a ohrozili jeho majetkové\npomery. Preto považoval žalobcom uplatnené finančné zadosťučinenie v sume 850,-Eur za primerané.\nPo starostlivom zvážení dospel aj odvolací súd k presvedčeniu, že vzhľadom na všetky skutkové\nokolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, je satisfakčná i sankčná funkcia inštitútu primeraného finančného\nzadosťučinenia v danom prípade dostatočne naplnená práve priznaním sumy vo výške 850 Eur.\nV tomto smere odvolací súd zohľadnil nielen výšku bezdôvodného obohatenia, uzavreté dohody o\nzrážkach zo mzdy umožňujúce žalovanému získať od zamestnávateľa žalobcu nekontrolovateľné zrážky\nz jeho mzdy , ale aj dlhodobé porušovanie povinností zo strany žalovaného, ktorý postupne uzatvoril\nso žalobcom tri spotrebiteľské zmluvy, pričom ani jedna z nich neobsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch), o čom žalovaný ako podnikateľský subjekt,\nktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom najmä spotrebiteľom,\nmusel mať vedomosť, a to aj so zreteľom na to, že (ako je aj odvolaciemu súdu známe z úradnej\nčinnosti) takéto pochybenie nie je v podnikateľskej praxi žalovaného neobvyklé. Táto priznaná suma\nzodpovedá svojmu účelu, keď poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa\nod porušovania práv spotrebiteľov. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej\ninštancie prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu. Je bez právneho významu pri\nuplatňovaní primeraného úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu\npre priznanie finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba\nmožnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať\nujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom,\nje priznaná výška finančného zadosťučinenia určená prvoinštančným súdom primeraná vo vzťahu k\nporušenému právu\na skutkovým okolnostiam prípadu.\n19. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.\n20. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou, keďže by dané nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu.\n21. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na svoju právnu\nargumentáciu, akceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žaloby,\npreto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n22. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho\n\nsúdu. Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani\nnevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po\nvýmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie ( rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009,\n3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.\n1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\n3:\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/31/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "bf8107d9-3ab6-49ae-a246-29a0ce67a7ad:750ca111-bb45-451d-b47d-344e8a4ca9fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1518200742.1", "spisova_znacka": "14Co/175/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/175/2018 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1518200742.1"}, {"guid": "4c4309f3-30ea-4b82-bd33-2b8c4b36c54d:18fdcafb-508a-47cf-a1ab-66e136f9f5d7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1", "spisova_znacka": "9Co/93/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/93/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8d89a229-85bd-409a-8858-608b1beadead:e75815b4-dfb2-444f-8b05-eac3302cc609", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123374245.1", "spisova_znacka": "3Cdo/88/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/88/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123374245.1"}, {"guid": "13de55d8-d877-4949-ba2f-a94ccedaab91:78e996b8-7454-4b99-a433-eed1101e0753", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2026:6425203054.1", "spisova_znacka": "31Csp/52/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 31Csp/52/2025 z 10. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2026-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2026:6425203054.1"}, {"guid": "da4f477d-2a9d-4eba-b0d3-a2a35343c47e:0e0c691b-0c97-4738-9826-cf882f976f0a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124278645.4", "spisova_znacka": "14Csp/23/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Csp/23/2024 z 23. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124278645.4"}, {"guid": "57b4ce87-2fd0-48f9-8446-7201558fc047:8a42dcfc-e1a5-4fff-a281-70613cab446a", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125359316.1", "spisova_znacka": "16Csp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Csp/24/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125359316.1"}, {"guid": "3035a97a-d560-43af-b01b-024838d81102:ca1ed1eb-c567-4a28-a2b6-1b123ee26f81", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124456995.2", "spisova_znacka": "14Csp/31/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Csp/31/2024 z 12. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124456995.2"}, {"guid": "d1cd3bb0-0295-4b22-8d4d-c95ee79f176d:8487df74-3507-484d-baea-93596ba2c786", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6724204933.2", "spisova_znacka": "19Csp/124/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Csp/124/2024 z 9. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6724204933.2"}, {"guid": "74e5e26f-e4bc-415a-9391-a2c3701c7bcf:dd6ca735-8263-47b2-90e9-dcc0e63cc1fd", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6123466886.3", "spisova_znacka": "16Csp/63/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Csp/63/2023 z 9. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6123466886.3"}, {"guid": "825a05bf-91d7-449a-a287-8253dc193722:0410c711-ef7d-48bf-af49-ab2ee54ff466", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125243226.1", "spisova_znacka": "16Csp/8/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Csp/8/2025 z 9. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125243226.1"}, {"guid": "ae2af0fb-97c9-4989-8a76-36094cdee1d5:3620dd80-b0fa-458f-ba68-84c5079b19f2", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6124432283.3", "spisova_znacka": "19Csp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Csp/2/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6124432283.3"}]}