{"guid": "874d4b02-cc83-46d9-9ab2-fd81d87c08b4:07ec3625-f8c4-4b85-a774-e4242b38645c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3", "spisova_znacka": "10Co/112/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/112/2025 z 5. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. marca 2026, sp. zn. 10Co/112/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3", "identifikacne_cislo": "1120212733", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-8.odsek-6.pismeno-a)", "nazov": "§ 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-8.odsek-6.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07ec3625-f8c4-4b85-a774-e4242b38645c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/112/2025\n1120212733\n05. 03. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1120212733.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q.. I..\nU. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Q., zast.: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, so sídlom\nLachova 32, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n13. júna 2025, č. k. B1-7C/42/2020-291, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II. výrok) potvrdzuje.\nŽalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na spojenie vecí (I. výrok), žalobu vo veci\nsamej zamietol (II. výrok) a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).\n2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, ktoré\nžalobca vymedzil tak, že sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy 100.000,- eur\nako náhrady nemajetkovej ujmy a sumy 1.000.000,- eur ako náhrady majetkovej škody vo forme ušlého\nzisku, a to v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci. Dôvodil, že Najvyšší súd SR v trestnej veci rozsudkom, sp. zn. 2TdoV/19/2015 zo dňa 28.02.2017\nzrušil rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008, ako aj rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007 a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia\nobsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Žalobca\nbol zrušenými rozsudkami nezákonne odsúdený za hospodársky trestný čin, v dôsledku čoho prestal\nspĺňať podmienku bezúhonnosti ako všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti fyzickými osobami\nv zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb., a preto bolo zrušené jeho živnostenské oprávnenie vo\nvšetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých bol ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu, a síce\nK. P.. P..D..G.., N. P.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.., U. J..P.., Q. P.. P. D..G.., U. P.. P. D..G.., R..L..R.. P.. P.\nD..G.. J. K. P.. P. D..G.., pričom posledných päť z nich bolo vymazaných z Obchodného registra. Žalobca\nbol v priamej príčinnej súvislosti so zrušenými nezákonnými rozsudkami zbavený možnosti založiť novú\nobchodnú spoločnosť, resp. podnikať na živnostenské oprávnenie ako fyzická osoba. Dňa 28.02.2020\npreto podal na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku, na náhradu\nškody, ktorej nebolo vyhovené.\n3/ Súd prvej inštancie ďalej poukázal na procesnú obranu žalovaného, ktorá spočívala v argumentácií,\nže nie sú splnené podmienky pre úspešné priznanie žalovaného nároku. Uviedol, že najvyšší súd v\nrozsudku, sp. zn. 2TdoV 19/2015 Krajskému súdu v Bratislave prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokovať a rozhodnúť, pričom z následného postupu príslušných súdov vyplýva, že žalobca bol uznaný\nvinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, teda žalobca nebol v ďalšom konaní\n\noslobodený spod obžaloby a ani nebolo zastavené voči nemu vedené trestné stíhanie. Mal za to, že\npodaná žaloba nemôže byť úspešná, nakoľko žalobca sa v nej domáha odškodnenia za zásahy v\nsúvislosti s trestným konaním, v ktorom bol právoplatne odsúdený, a preto je naplnená dikcia § 8 ods. 6\npísm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.. Dodal, že žalobca v žalobe uplatňuje nároky s poukazom na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017, pričom na základe rovnakého rozsudku\nuplatňuje nároky v ôsmich ďalších žalobách. Z tohto dôvodu (rovnakého skutkového a právneho základu\ntýchto konaní) žalovaný navrhol spojenie vecí do jedného konania. Dodal, že na pojednávaní dňa\n13.06.2025 žalovaný, odkazujúc na rozsudok krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/119/2023-191 rozšíril\nsvoju právnu argumentáciu v rámci procesnej obrany v tom zmysle, že na predmet sporu sa nemá\naplikovať § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko v prípade sporných rozhodnutí ide o rozhodnutia\no treste.\n4/ Súd prvej inštancie tiež stručne zhrnul dokazovanie, ktoré vo veci vykonal (oboznámil rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017, Nález Ústavného súdu SR č.k.\nI.ÚS 695/2013-48 zo dňa 04.06.2014, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku zo\ndňa 28.02.2020, oznámením o výsledok predbežného prerokovania zo dňa 07.08.2020, rozhodnutia\nObvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania o zrušení živnostenských oprávnení\nspoločností K. P.. P..D..G.., N. P.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.., U. J..P.., Q. P.. P. D..G.., U. P.. P.\nD..G.., R..L..R.. P.. P. D..G.. J. K. P.. P. D..G.. zo dňa 29.12.2011, 30.12.2011, 16.02.2012 a 13.03.2012,\nuznesenia Okresného súdu Bratislava I o výmaze spoločností U.D. P.. P. D..G.., Q. P.. P. D..G.., K.\nP.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.. z obchodného registra zo dňa 20.03.2012, 03.04.2012 a 21.06.2012 a\nuznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2TdoV 8/2021 zo dňa 08.11.2023.) a bližšie ozrejmil zistený\nskutkový stav veci, a to nasledovne: žalobca bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu\npodľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a\nzákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na šesť rokov. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4To 2/2008 zo\ndňa 30.10.2008 uvedený rozsudok zrušil a uznal žalobcu za vinného z pokračovacieho trestného činu\npodvodu podľa § 8 ods. 1 a § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia\nslobody v trvaní päť rokov, peňažný trest 1.000.000, - Sk a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na\nšesť rokov. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 12.12.2011 dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté\nnajprv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV 9/2012 zo dňa 28.06.2013, ktorý bol zrušený Nálezom\nústavného súdu, č.k. I. ÚS 695/2013-48 zo dňa 04.06.2014, potom rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n2TdoV 14/2014 zo dňa 12.02.2015, ktorý bol zrušený Nálezom ústavného súdu, č. k. I. ÚS 302/2015-56\nzo dňa 04.11.2015 a nakoniec rozsudkom najvyššieho súdu, sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017,\nktorý oba odsudzujúce rozsudky zrušil. Vo veci tak opätovne rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý\nrozsudkom sp. zn. 16T/1/2017 zo dňa 16.03.2018 uznal žalobcu za vinného z pokračujúceho trestného\nčinu podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a sčasti v štádiu\npokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku a s použitím § 40 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania\nskutku a uložil mu okrem iného súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace a 18 dní.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 5To/7/2018 zo\ndňa 27.09.2018 zamietol. Žalobcom podané dovolanie najvyšší súd uznesením sp. zn. 2TdoV 9/2019\nzo dňa 05.10.2020 zamietol. Žalobca vo veci podal ústavnú sťažnosť, ktorej Ústavný súd SR nálezom\nsp. zn. III. ÚS 530/2021 nevyhovel. Žalobca nakoniec podal vo veci ešte jedno dovolanie, ktoré najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 2TdoV 8/2021 odmietol.\n5/ Z vykonaného dokazovania mal tiež skutkovo za preukázané, že rozhodnutiami Obvodného úradu\nBratislava, odbor živnostenského podnikania z decembra 2011 až marca 2012 boli spoločnostiam K. P..\nP..D..G.., N. P.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.., U. J..P.., Q. P.. P. D..G.., U. P.. P. D..G.., R..L..R.. P.. P. D..G..\nJ. K. P.. P. D..G.. zrušené živnostenské oprávnenia, a to v dôsledku straty bezúhonnosti žalobcu ako\nich štatutárneho orgánu, vyplývajúcej okrem iného z vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007.\n6/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 3 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 1 a § 8 ods. 1, 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z. a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. a § 166 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie\nuviedol, že sa najprv zaoberal návrhom žalovaného na spojenie vecí, ktoré boli pôvodne vedené na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/43/2020, sp. zn. 3C/40/2020, sp. zn. 18C/41/2020, sp. zn.\n7C/41/2020, sp. zn. 16C/43/2020, sp. zn. 19C/40/2020, sp. zn. 23C/32/2020 a sp. zn. 18C/42/2020.\nPoukázal na to, že všetky označené konania sú vedené medzi rovnakými stranami a vychádzajú z\nrovnakého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak žalobca v nich vychádza z rôznych právnych titulov\na požaduje podstatne rozdielne nároky. Skonštatoval, že v prejednávanom konaní je nárok žalobcu\n\nodvodzovaný z nezákonného rozhodnutia, pričom nárokom je náhrada ušlého zisku a nemajetkovej\nujmy súvisiacich so stratou možnosti podnikať. Vysvetlil, že nepostupoval v zmysle § 166 ods. 1 CSP\na návrh na spojenie vecí zamietol vzhľadom na podstatne rozdielny rozsah dokazovania vyžadovaný v\njednotlivých konaniach, pričom navyše v čase rozhodovania súdu boli konania v rôznych štádiách, keď\nniektoré boli už právoplatne rozhodnuté a iné boli rozhodnuté na prvom stupni.\n7/ Ďalej súd prvej inštancie skúmal splnenie formálnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody, ktorou je v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody s príslušným orgánom štátu. Vyvodil, že žalobca túto zákonnú podmienku splnil a to\npodaním žiadosti na MS SR dňa 28.02.2020. Ďalej posudzoval splnenie podmienok na priznanie nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a síce existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 v\nspojení s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy. Ustálil, že žalobca\nnárok odvodzoval z nezákonných rozhodnutí, ktorými mali byť rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nsp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa\n30.10.2008. Vyhodnotil, že v konaní nie je splnená podmienka nezákonnosti predmetných rozhodnutí,\npretože síce formálne bola splnená zákonná podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz., nakoľko obe vyššie citované rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a následne boli zrušené s veľkým\nčasovým odstupom rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2TdoV 19/2015, pričom v zrušovacom\nrozhodnutí najvyšší súd jednoznačne skonštatoval ich nezákonnosť, avšak tieto rozhodnutia nie sú\npodľa súdu prvej inštancie nezákonnými na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Svoj záver odôvodnil\nsystematickým a logickým výkladom zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s vykonaným dokazovaním, z\nktorého vyplynulo, že žalobca bol v konečnom dôsledku po zrušení pôvodných rozhodnutí opätovne za\nrovnaký trestný čin odsúdený. Nie je preto naplnený zmysel ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,\nkeď podľa súdu prvej inštancie tento nárok nevznikne, ak rozhodnutie je síce zrušené ako nezákonné,\nale následne je vo veci vydané zákonné rozhodnutie, ktoré je v podstatných črtách totožné so zrušeným\nrozhodnutím. Akcentoval, že žalobca svoj nárok odvodzuje od zrušených rozhodnutí, ktorými mu bola\nvyslovená vina a uložený trest, pričom následne po zrušení týchto rozhodnutí došlo k opätovnému\nprávoplatnému vysloveniu viny a uloženiu trestu na základe rovnakého skutku, pričom nie je podstatné,\nže uložený trest bol nižší, nakoľko podstatné je samotné opätovné odsúdenie, ktoré spôsobilo okrem\niného trest odňatia slobody žalobcu a zároveň jeho stratu bezúhonnosti pre účely živnostenského\nzákona. Pri posudzovaní nezákonnosti rozhodnutia je podstatné, aký je konečný výsledok trestného\nkonania. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie citoval závery vyslovené v rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/119/2023-191 zo dňa 23.04.2025, ktorým bol potvrdený rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 16C/43/2020-144 zo dňa 22.09.2022, kde sa žalobca domáhal náhrady\nškody vyplývajúcej z rovnakých rozhodnutí v trestnom konaní, pričom tvrdenou škodou bola skutočnosť,\nže obchodnej spoločnosti K. P.. P. D..G.. bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým jej nebol priznaný\nnadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 1996. Súd prvej inštancie v danej veci\nžalobu zamietol s odôvodnením, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa\n27.06.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008 boli síce zrušené\npre nezákonnosť, avšak následne bol žalobca opätovne odsúdený, v dôsledku čoho nejde o nezákonné\nrozhodnutia na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie dodal, že nevidí žiaden dôvod sa od\ntohto rozhodnutia odkloniť. Uzavrel, že žalobu primárne zamietol z dôvodu, že nie je splnená podmienka\nexistencie nezákonného rozhodnutia.\n8/ Ďalej uviedol, že hoci si žalobca svoj nárok vymedzený v žalobe neuplatnil v zmysle § 8 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z., a aj v prípade aplikácie daného ustanovenia by dospel k rovnakým záverom, pretože\nrozhodnutie o treste nebolo v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nezákonné.\n9/ Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že v prejednávanom prípade nie je splnená ani ďalšia\nzákonná podmienka potrebná na úspešné uplatnenie nároku, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím a vznikom majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ustálil, že v konaní nebolo sporné,\nže žalobca bol rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 a Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4To/2/2008 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa\n§ 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a zákaz\nčinnosti riadiť motorové vozidlá na šesť rokov. Po zrušení týchto rozsudkov bol následne právoplatne\nodsúdený za rovnaké skutky v rovnakom trestnom konaní za spáchanie pokračujúceho trestného činu\npodvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za čo mu súd\nokrem iného uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace a 18 dní. Žalobca tak\nbol v konečnom dôsledku odsúdený za rovnaký skutok, vo vzťahu ku ktorému boli zrušené nezákonné\nrozhodnutia a rovnako bol odsúdený na trest odňatia slobody. Spoločnostiam, v ktorých bol žalobca\n\nštatutárnym orgánom, boli zrušené živnostenské oprávnenia z toho dôvodu, že prestal spĺňať všeobecnú\npodmienku prevádzkovania živnosti, ktorou je bezúhonnosť. Túto všeobecnú podmienku by ale v zmysle\n§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. žalobca prestal spĺňať aj v prípade, ak by namiesto nezákonných\nrozhodnutí bol už v pôvodnom konaní odsúdený spôsobom a na výšku trestu ako bol odsúdený v\nkonečnom rozhodnutí. Ak podľa daného ustanovenia živnostenský úrad zrušil spoločnostiam, v ktorých\nbol žalobca štatutárnym orgánom, živnostenské oprávnenie na základe nezákonných rozhodnutí, musel\nby ich nevyhnutne rovnako zrušiť aj na základe rozhodnutia, ktoré by bolo zhodné s konečným zákonným\nrozhodnutím, nakoľko aj na základe neho by žalobca nebol bezúhonný. Nie je teda daná príčinná\nsúvislosť medzi tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami a škodlivým následkom, keďže rovnaký výsledok\nby nastal aj v prípade, ak by rozhodnutia neboli nezákonné. Zopakoval, že podstatný je konečný\nvýsledok trestného konania, pričom skutočnosť, že konečný uložený trest kopíroval už vykonaný trest,\nnemá žiadny vplyv na to, že žalobca bol za trestný čin podvodu v konečnom dôsledku právoplatne\nodsúdený. Rovnaké závery platia podľa súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k tvrdenej nemajetkovej\nujme, ktorú žalobca odvodzoval z toho, že zásahy do jeho podnikateľskej sféry mali vplyv na jeho\nprežívanie a negatívne sa prejavili na postavení v spoločnosti, keď si nemohol založiť novú obchodnú\nspoločnosť, nemal možnosť efektívne využívať svoje vedomosti a bol vystavený pranierovaniu. Išlo o\npsychickú záťaž, bol permanentne vystavený tlaku z možného zrušenia živnostenských oprávnení a\nmárne namietal, že neexistuje žiadny zákonný dôvod pre stratu bezúhonnosti. Prvoinštančný súd dospel\nk záveru, že tieto následky by rovnako nastali aj v prípade odsúdenia žalobcu spôsobom zodpovedajúcim\nkonečnému rozsudku už pri prvom rozhodovaní, v dôsledku čoho neexistuje ani príčinná súvislosť medzi\ntvrdenými nezákonnými rozhodnutiami a prípadným vznikom nemajetkovej ujmy.\n10/ Záverom zhrnul, že nakoľko nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia a ani príčinná\nsúvislosť, už sa následne nezaoberal skutkovými tvrdeniami vo vzťahu k preukázaniu samotnej škody,\nči nemajetkovej ujmy, ktoré napokon žalobca ani nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie žalobca\npreukázal len to, že v spoločnostiach, v ktorých bol konateľom, došlo k zrušeniu živnostenských\noprávnení, ale žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, aký vplyv malo toto zrušenie na reálne\npodnikanie týchto spoločností, aký zisk dosahovali pred týmto zrušením, a aká škoda vo forme ušlého\nzisku mu teda mala vzniknúť. Dodal, že dokazovanie výsluchom žalobcu nevykonal, nakoľko ho\nnepokladal za potrebný a hospodárny, vzhľadom k nepreukázaniu ostatných podmienok na priznanie\nnároku.\n11/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím\nna zásadu úspechu strán, keď v konaní bola síce plne úspešná žalovaná a mala by tak právo na priznanie\ntrov konania v plnom rozsahu, ktorej ale v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej nárok na ich náhradu\nnepriznal.\n12/ Proti tomuto rozhodnutiu, čo do jeho II. výrokovej vety (výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá) podal\nv zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.\nOdvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné,\npričom táto nepreskúmateľnosť má spočívať v diametrálne odlišnej charakteristike zrušených rozsudkov\noproti právnemu názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa\n28.02.2017. Podľa vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 4To/2/2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4T/2/2005 sú nezákonné z dôvodov\nporušenia práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj porušenia zásady\nzákazu reformatio in peius, teda porušenie zákazu zmeny rozsudku v neprospech obvineného tým,\nže odvolací súd nesprávne právne posúdil skutok podľa vyššej trestnej sadzby a žalobcovi uložil aj\npeňažný trest vo výške 1. mil. Sk spolu s náhradným trestom odňatia slobody jeden rok. Podstata\nnezákonností rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa spočíva v porušení zákonom vymedzených\npovinností uvedených v ust. Trestného poriadku v znení účinnom do 1.1.2006. Samotné nezákonné\nrozhodnutia boli významným článkom reťazca príčin a následkov. Žalobca v odvolaní namietal správnosť\nzáveru súdu prvej inštancie, v ktorom v rozpore s ust. § 6 ods. 1 posledná veta zákona č. 514/2003\nZ.z. ustálil, že zrušené rozsudky nie sú nezákonné, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty\nspočívajúceho v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány\nbudú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať\na taktiež, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva\nrovnaká odpoveď. Tento záver súdu prvej inštancie sa, podľa odvolateľa, javí rozporný aj s ust. §\n205 CSP, v ktorom sú zadefinované verejné istiny ako dôkazný prostriedok a ich záväznosť. Zrušené\nrozsudky pre nezákonnosť okamihom ich zrušenia prestali existovať a preto v trestnom konaní stratili\nsvoj význam čo do uložených sankcií, no na druhej strane zakladajú nové záväzky podľa ust. § 489\n\nOZ, podľa ktorého záväzky vznikajú aj zo spôsobenej škody. Niet pochybností o tom, že žalobcovi\nnezákonnými zrušenými rozsudkami škoda vznikla, pretože na ich základe bol vykonaný trest odňatia\nslobody, ktorý v tom čase vykonaný nemal byť pre ich nezákonnosť, hoci sa v tom čase javili ako zákonné.\nNezákonnými rozsudkami bol žalobca nezákonne odsúdený za hospodárky trestný čin, v dôsledku čoho\nprestal spĺňať podmienku bezúhonnosti ako všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti v zmysle\nust. § 6 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 455/1991 Z.z.; bolo mu zrušené živnostenské oprávnenie vo\nvšetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých bol žalobca ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu\n(K. P.. P. D..G.., N. P.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.., U. J..P.., K. P.. P. D..G.., Q. P.. P. D..G.., U. P.. P.\nD..G.., R..L..R.. P.. P. D..G..), pričom posledných päť z nich bolo aj vymazaných z obchodného registra;\nžalobca bol vystavený šikanovaniu a verejnému pranierovaniu. Žalobca ďalej dôvodil, že svoj právny\nnárok odvodzuje z titulu nezákonného rozhodnutia, pričom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ. z. je nezákonné rozhodnutie základným predpokladom úspešnosti žaloby o náhradu škody. Podľa\n§ 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škody spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd\nktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu, pričom nevytvára žiadne nové\nkonštrukcie. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s kľúčovou otázkou pre rozhodnutie vysporiadal\nautonómne bez viazanosti právoplatným súdnym rozhodnutí, javí sa jeho rozhodnutie ako arbitrárne,\nhoci si osvojil právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku č. k. 6Co/119/2023-191\nzo dňa 23.04.2025, ktorý odkázal na nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 320/2016 a II. ÚS\n25/2016. Podľa žalobcu sa však tieto rozhodnutia na predmet konania nevzťahujú. Nálezom sp. zn. II. ÚS\n25/2016 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť a žiadne významné otázky neriešil a v prípade nálezu\nsp. zn. I. ÚS 320/2016 sú skutkové a právne okolnosti vzdialené tým v prejednávanom prípade. Dodal,\nže z hľadiska uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je irelevantné,\nže po opätovnom prejednaní veci Krajský súd v Bratislave uznal žalobcu za vinného zo spáchania\npokračujúceho trestného činu podvodu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n3 roky, 4 mesiace a 18 dní, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a bol\nmu uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Spolu\ntrest žalobcu predstavuje 1233 dní, avšak v skutočnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nstrávil 1266 dní. Sporným preto podľa žalobcu je, či uložený trest v následnom konaní po dovolaní,\nnemožno považovať za miernejší v porovnaní s trestom uloženým zrušeným rozsudkom odvolacieho\nsúdu, pretože v poradí druhé rozhodnutie o treste kopírovalo trest už vykonaný na základe nezákonného\nrozsudku, pričom ale skutočne vykonaný trest bol o 33 dní dlhší v porovnaní s trestom uloženým\nzrušeným rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008 z nasledovných dôvodov:\nrozhodnutie o treste sp. zn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008 je vo svojej podstate nezákonné, jednak išlo\no zjavnú snahu súdu (pri uložení trestu aj na dni ) kopírovať trest už vykonaný na základe rozsudku\nvo svojej podstate nezákonného, čo potvrdzuje aj vysvetlenie na strane 18. odôvodnenia rozsudku\nsp. zn. 16T/1/2017: „Uvedený trest vykonal pôvodne uloženým rozsudkom“. Toto konštatovanie súdu\nzodpovedá realite len čiastočne, nakoľko uloženej výmere nezodpovedá skutočný výkon trestu, keď\nrozdiel oproti uloženému trestu činí 33 dní, o ktoré bol na žalobcovi vykonaný trest odňatia slobody\nnaviac. Dodal, že v prípade uloženia trestu ex post už nemôže žalobca využiť ďalšie procesné prostriedky\nna účely skrátenia skutočného výkonu trestu odňatia slobody podmienečným prepustením. Poukázal na\nto, že pri odsúdení na 1233 dní mohol byť prepustený po výkone 2/3 trestu, teda po výkone 822 dní,\npreto naviac vykonal 444 dní, alebo pri prípadnom prepustení po výkone 1/2 trestu je vykonaných naviac\n649 dní. Namietal v tejto súvislosti záver súdu prvej inštancie o absencii nezákonného rozhodnutia, v\ndôsledku čoho potom nemohol na vec aplikovať § 8 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zhrnul, že i keď\nbol v konečnom dôsledku uznaný za vinného, jeho právoplatné odsúdenie nemá význam z hľadiska\nuplatneného nároku, pretože nárok žalobcu spočíva v tom, že na základe nezákonných rozhodnutí mu\nbolo znemožnené podnikať jednak zrušením existujúcich živnostenských oprávnení vo firmách, kde\nvykonával funkciu štatutárneho orgánu, prípadne následne aj výmazom väčšiny týchto spoločností z\nobchodného registra, a jednak aj pro futuro znemožnením požiadať o vydanie nového živnostenského\noprávnenia, a teda znemožnením slobodne podnikať, či už ako živnostník alebo v niektorej z foriem\nobchodných spoločností. Štát si tak nesplnil záväzky z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, aby odsúdenie žalobcu rozsudkom NS SR z 30.10.2008 sp. zn. 4To 2/2008 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave z 27.6.2007 sp. zn. 4T 2/2005, ktoré sú zrušené rozsudkom sp. zn.\n2Tdo 19/2015 zo dňa 28.02.2017, a vykonanie trestu na ich základe bolo zákonné, žalobca nebol pri\nvýkone trestu odňatia slobody diskriminovaný a jeho umiestnenie a premiestňovanie z ústavu do ústavu\nmimo bratislavského kraja bolo v súlade s pravidlami výkonu trestu odňatia slobody, štát zabezpečil\n\nslobodný prístup k podnikaniu. Z hľadiska uvedeného potom je podľa žalobcu preukázané, že boli\nporušené ľudské práva a základné slobody žalobcu garantované v čl. 35 ods. 1 Ústavy „Každý má\nprávo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť. Trest odňatia slobody je spôsobilý vyvolať popri materiálnej ujme aj vznik nemateriálnej ujmy\nzásahom do osobnostných práv. Tento následok nastáva bez ohľadu na to, či ide o osobu, ktorá\nsa dovtedy nedopustila žiadnej trestnej činnosti alebo ide o osobu už súdne trestanú, pričom to v\nzmysle publikovanej judikatúry netreba osobitne preukazovať. Záverom odvolania žalobca akcentoval,\nže právna úprava v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. stanovuje imperatív nemožnosti zbavenia\nsa zodpovednosti za škodu, pokiaľ poškodený preukazuje škodu, ktorá mu bola spôsobená orgánom\nverejnej moci pri výkone verejnej moci. Rozhodujúcim meradlom je v danom prípade výsledok trestného\nkonania, ktorým boli všetky nezákonné rozhodnutia zrušené zrušením napadnutých rozsudkov, právny\ndôvod odsúdenia podľa hmotného práva prestal existovať a bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne\nvec prejednať a rozhodnúť. K novému právoplatnému rozhodnutiu o vine a treste došlo až s odstupom\n8 rokov od jeho prepustenia na slobodu z výkonu trestu a po viac ako 20 rokoch od začatia trestného\nstíhania, čo bolo pre neho veľkou psychickou záťažou a životnou skúškou s neistým výsledkom, pričom\nomyl odvolacieho súdu v rozhodovacej činnosti pri uznaní viny a ukladaní trestu vyvolal v osobnej sfére\nžalobcu nenapraviteľné následky.\n13/ K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namietal, že žalobca až v podanom odvolaní prvýkrát\nargumentoval výkonom trestu v rozsahu 33 dní nad rámec trestu uloženého rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 16T/1/2017 zo dňa 16.03.2018, pričom doposiaľ žalobca ako obdobie výkonu trestu\nuvádzal obdobie od 30.10.2008 do 18.05.2010 v trvaní 566 dní. Mal potom za to, že sa jedná o zmenu\nžaloby, nakoľko ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe\na navyše sa jedná aj o novoty v odvolacom konaní, na ktoré by nemal odvolací súd prihliadnuť. Ďalej\ncitoval závery Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/119/2023 - 191 zo dňa 23.04.2025, podľa ktorých v\nprípade žalobcu absentuje nielen titul nároku, ale aj škoda a príčinná súvislosť. Odvolaciemu súdu preto\nnavrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n14/ Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu skonštatoval, že nie je\npravdou, že až v odvolaní prvýkrát argumentoval výkonom trestu v rozsahu 33 dní nad rámec pôvodne\nuloženého trestu, nakoľko žalobca už na pojednávaní dňa 13.06.2025 tieto svoje tvrdenia prezentoval.\nRovnako sa podľa žalobcu nejedná ani o zmenu žaloby, pretože žalobný návrh nebol zmenený. Poukázal\nna to, že žalovaný nespochybňuje fakt, že žalobca vykonal trest dlhší, ako mu bol uložený, a teda\nneboli dodržané základné princípy v trestnom konaní, že pozbavenie slobody musí byť v súlade s\nrozhodnutím príslušného súdu a nesmie presiahnuť uloženú dobu. Skonštatoval, že závery Krajského\nsúdu v Bratislave vyslovené v rozsudku č. k. 6Co/119/2023-191 zo dňa 23.04.2025, na ktoré poukazuje\nžalovaný, sú úplne rozdielne v porovnaní s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR uvedenými v\nrozsudku, sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017, podľa ktorých rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T 2/2005 zo dňa\n27.06.2007 sú nezákonné a ako nezákonné boli zrušené. Zhrnul, že niet inštitúcie, ktorej by prislúchalo\ntieto závery meniť, pretože inak by došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pričom zo strany žalovaného\nide len o účelové prekrúcanie skutočností a zákonných ustanovení s cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť\nžalobcovi primeranú náhradu škody.\n15/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ex offo prihliadajúc na vady, ktoré sa\ntýkajú procesných podmienok (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie,\nprejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej\ninštancie je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti vecne správny. Odvolaniu žalobcu preto nebolo\nmožné priznať úspech.\n16/ Odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nvo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné\ndokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým záverom a napokon aj k správnemu\nprávnemu záveru o nepreukázaní zákonných predpokladov potrebných na konštatáciu o úspešnosti\nžaloby z pohľadu nárokov v nej vymedzených. Hoci sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom\nsúdu prvej inštancie pokiaľ išlo o absenciu nezákonného rozhodnutia v prejednávanej veci, z dôvodu\nnepreukázania ostatných esenciálnych kumulatívnych náležitostí potrebných pre úspešné uplatnenie\nnároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zo strany žalobcu (najmä tzv. kauzálny nexus\na výšku škody, resp. ujmy), je preskúmavané rozhodnutie čo do odvolaním napadnutého zamietajúceho\nvýroku vecne správne.\n\n17/ Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím iného orgánu.\n18/ Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste\nmá ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a/ v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené\nako nezákonné alebo b/ v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie\nzastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe\nalebo bola vec postúpená inému orgánu, to neplatí ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej\nskutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný. Podľa § 8 ods.\n2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený na\nmiernejší trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto zákona\nsa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest než\nnepodmienečný trest odňatia slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom\nvykonaným na základe zrušeného rozsudku a trestom uloženým rozsudkom.\n19/ Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca so voči SR zastúpenej MS SR, právne odkazujúc na § 6 ods.\n1, 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. domáha nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonnými\nrozhodnutiami vydanými v trestnom konaní sp. zn. 4T 2/2005 a sp. zn. 4To 2/2008, ktoré obe\nrozhodnutia boli zrušené rozsudkom NS SR sp. zn. 2TdoV 19/2015. Dôvodil, že zrušenými rozsudkami\nbol nezákonne odsúdený za hospodársky trestný čin, v dôsledku čoho prestal spĺňať podmienku\nbezúhonnosti ako všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti fyzickými osobami v zmysle § 6 ods.\n1, 2 Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. V priamej príčinnej súvislosti so zrušenými nezákonnými\nrozhodnutiami bolo zrušené jeho živnostenské oprávnenie vo všetkých obchodných spoločnostiach, v\nktorých bol ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu, pričom niektoré z nich boli dokonca vymazané\nz obchodného registra; bol zbavený možnosti založiť novú obchodnú spoločnosť, resp. podnikať ako\nfyzická osoba na živnostenské oprávnenie. Podľa žalobcu závažnosť zásahu do práva podnikať je\ndaná aj tým, že bol v tejto súvislosti vystavený šikanovaniu a verejnému pranierovaniu. Žiada náhradu\nškody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej zásahom do práva podnikať vo výške 100.000 eur a náhradu\nušlého zisku vo výške 1.000.000 eur. Na preukázanie svojej argumentácie predložil Rozsudok NS SR\nsp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku\nna náhradu škody zo dňa 7.8.2020 (list MS SR adresovaný žalobcovi). Žalobca na výzvu súdu prvej\ninštancie, aby doplnil svoju žalobu o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa skutkového a právneho\nzákladu žaloby (pozri Uznesenie č.k. B1-7C/42/2020-143 zo dňa 25.10.2023), doručenú dňa 24.11.2023,\nnereagoval. Súd prvej inštancie následne pokračoval v konaní tým, že doručil žalobu na vyjadrenie\nžalovanému.\n20/ Z vlastnej úradnej činnosti odvolací súd zistil, že žalobca si nárok na náhradu škody titulom\nnezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu z identického trestného konania uplatnil,\nbez vecného opodstatnenia a v rozpore s procesnou ekonómiou, voči žalovanému viacerými dielčími\nžalobami. V konaniach vedených na Mestskom súde Bratislava IV ide o právne veci: sp. zn.\nB1-3C/40/2020 (č. l. 63), kde sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom prieťahov v\ndovolacom konaní pod sp. zn. 2TdoV/19/2015 v celkovej dĺžke 5 rokov a 2 mesiace celkovo vo výške\n6.200 eur (za každý mesiac neprimeranej dĺžky konania 100,- eur), aktuálne je vec vedená na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 4Co/105/2025; sp. zn. B1-19C/40/2020 (č. l. 45), kde sa domáha náhrady\nškody titulom nezákonného výkonu trestu odňatia slobody v ústavoch vzdialených od miesta jeho\ntrvalého pobytu, čo malo mať dopad na jeho rodinný a profesijný život, pričom za každý deň nezákonného\nvýkonu trestu odňatia slobody žiada náhradu 120,- eur, spolu za 566 dní 67.920,- eur, aktuálne bola\nvec rozhodnutá na súde prvej inštancie, konanie nie je právoplatne skončené; sp. zn. B1-7C/41/2020\n(č. l. 51), tu sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom nezákonného výkonu trestu odňatia\nslobody v najvzdialenejších ústavoch od miesta jeho trvalého bydliska, čo porušilo jeho rodinný život a\nviedlo k rozvodu manželstva, žiada náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,- eur, aktuálne je vec vedená\nv odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Co/126/2025; ďalej ide o vec sp. zn.\nB1-18C/41/2020 (č. l. 44), kde sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom nezákonných rozsudkov,\nv dôsledku ktorých mu ma byť znemožnené riadne sa postarať o nerušené a pokojné prežitie staroby\njeho matky, žiada sumu 100.000,- eur (táto vec nebola doposiaľ prvoinštančným súdom rozhodnutá);\nvo veci sp. zn. B1-23C/32/2020 (č. l. 47) sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy titulom nezákonných\nrozsudkov, v dôsledku ktorých mu bolo znemožnené vykonávať rodičovské práva vo vzťahu k dcére\nv zložitom období na prahu vstupu do života, žiada nemajetkovú ujmu 100.000,- eur (v tejto veci\nnebolo rozhodnuté); sp. zn. B1-9C/43/2020 (č. l. 49) sa domáha náhrady škody od titulom nezákonných\n\nrozsudkov, v dôsledku ktorých mu bol uložený peňažný trest pod sankciou uloženia náhradného trestu\nodňatia slobody, v dôsledku ktorého bol nútený vykonať také opatrenia, ktoré by predišli nevratným\nškodám na spoločnom majetku, bol vystavený šikanovaniu a pranierovaniu, žiada sumu 323.310,eur (v tejto veci nebolo rozhodnuté); sp. zn. B1-18C/42/2020 (č. l. 42) sa domáha náhrady škody\ntitulom nezákonných rozsudkov, v dôsledku ktorých došlo k zásahom do jeho súkromného, osobného\na profesijného života v súvislosti so širokou medializáciou tejto veci, vylúčením zo spoločenského\nživota a v stave neistoty, čo sa malo prejaviť v trvalom zásahu do jeho zdravotného stavu, žiada\nujmu vo výške 100.000,- eur, vec je aktuálne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n8Co/20/2026; a napokon v konaní sp. zn. 16C/43/2020 (č. l. 61) sa žalobca domáhal náhrady škody\ntitulom nezákonných rozhodnutí, v dôsledku ktorých bol spoločnosti K. vydaný dodatočný platobný\nvýmer na nezákonne uplatnený nadmerný odpočet DPH, pričom žalobca žiada odškodnenie vo výške\n229.168,73 eur. Zamietajúci rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6Co/119/2023 zo dňa 23.04.2025 (vec je teda právoplatne skončená).\n21/ Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že predmetné vyššie citované konania po ich nápade\nnespojil na spoločné konanie v zmysle § 166 ods. 1 CSP. Ide totiž o „učebnicový príklad“ dôvodnosti\naplikácie tohto kogentného ustanovenia CSP, keďže predmetné právne veci nielenže spolu skutkovo\nsúvisia a zároveň sa týkajú tých istých účastníkov, ale uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu vo\nvšetkých týchto konaniach, z pohľadu zákonných kritérií uvedených v § 17 ods. 2, a 3 zákona č.\n514/2003 Z.z., je posudzovaný ako jeden celok (výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa novely\nzákona č. 514/2003 Z.z. - zákon č. 517/2008 Z.z. - príkladmo určuje s prihliadnutím na a/ osobu\npoškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a\nna okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom\nživote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení) a nemôže byť\nposudzovaná každá jednotlivá zložka nemajetkovej ujmy individuálne/osobitne oddelene v rôznych\nsúdnych konaniach, a to aj s ohľadom na limitáciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy obsiahnutú v\n§ 17 ods. 4 citovaného zákona (limitácia sa však týka len prípadov, keď nezákonné rozhodnutie bolo\nvydané pred dňom nadobudnutia účinnosti § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., teda pred 1.1.2013,\nčo nie je tento prípad, poznámka odvolacieho súdu).\n22/ Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalobca (v zastúpení advokátom) zaslal súdu Vyjadrenie\nk vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.08.2024 (ide o podanie zo dňa 17.02.2025), v ktorom reagoval na\nnámietky žalovaného uplatnené voči žalobe a rovnako aj k jeho návrhu na spojenie vecí. Pokiaľ išlo\no v žalobe uplatnený nárok na náhradu ujmy a ušlý zisk, ani toto podanie žalobcu bližšiu skutkovú\nkonkretizáciu uplatneného nároku neposkytlo (najmä pokiaľ išlo o nárok na ušlý zisk). Právna zástupkyňa\nžalobcu na str. 6 tohto podania len stroho poukázala na obchodný register, z ktorého „sú zistiteľné\nskutočnosti významné pre toto konanie, na ktoré sa vzťahuje režim podľa § 186 ods. 1 CSP“. Pokiaľ\nišlo o skutkové zdôvodnenie uplatneného nároku, v tomto podaní žalobca nad rámec žaloby akcentoval\nlen to, že na základe nezákonných rozsudkov vykonal trest odňatia slobody v dobe od 21.05.2007\ndo 18.05.2010, a to v ÚVTOS v Košiciach, Hrnčiarovce nad Parnou a Prešov, pričom podmienečne\nprepustený bol 18.05.2010 (v tom čase vo výkone trestu v ÚVTOS Košice). Dôvodil, že je zrejmé, že\nnebyť nezákonných rozhodnutí, nebol by od 30.10.2008 do 18.05.2010 vôbec vo výkone trestu odňatia\nslobody a nedošlo by k zmareniu jeho podnikania. Do vydania zrušených nezákonných rozsudkov bol\nkonateľom aj spoločníkom v spoločnostiach K. P.. P. D..G.., N. P.. P. D..G.., M. R. P.. P. D..G.. (ex\noffo výmaz predmetu činnosti), U. J..P.. (ex offo výmaz 12.11.2014), K. P.. P. D..G.. (ex offo výmaz\n15.10.2015), Q. P.. P. D..G.., (ex offo výmaz 26.02.2015), U., P.. P. D..G.. (ex offo výmaz 30.04.2014),\nR..L..R.. P.. P. D..G.. (ex offo výmaz 14.11.2014). O zrušení živnostenského oprávnenia spoločnosti\nrozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania v kauzálnej súvislosti so zrušenými\nrozsudkami trestných súdov z dôvodu, že štatutárny orgán I.. U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.\nXX, Q. nespĺňa všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c/ živnostenského\nzákona, a to v príčinnej súvislosti s nezákonným odsúdením za hospodársky trestný čin, v dôsledku čoho\nprestal spĺňať podmienku bezúhonnosti ako všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti fyzickými\nosobami v zmysle ust. § 6 ods. 1, 2 zák. č. 455/1951 Zb. (právna zástupkyňa mala zrejme na mysli\nzákon č 455/1991 Zb., poznámka odvolacieho súdu). Na podporu svojej argumentácie žalobca k\nvyjadreniu priložil príslušné rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania\nzo dňa 30.12.2011 o zrušení živnostenského oprávnenia z dôvodu nesplnenia všeobecnej podmienky\nprevádzkovania živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c/ živnostenského zákona - bezúhonnosť, a to na\npodklade právoplatného odsúdenia I.. Ď. Okresným súdom Bratislava I rozsudkom zo dňa 11.04.2005\nsp. zn. 5T 104/04 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2007 sp. zn. 3To\n23/07 za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ TZ účinného\n\ndo 1.1.2006 k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky v 1. NVS a trestu zákazu činnosti viesť\nvozidlá na 6 rokov, t.j. trestný čin proti poriadku vo verejných veciach; Krajským súdom v Bratislave,\nrozhodnutím zo dňa 27.06.2007 sp. zn. 4T 2/2005 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 TZ\nč. 140/1961 Zb. účinného do 1.1.2006 k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 5 rokov v 1. NVS, k\npeňažnému trestu 1.000.000 Sk, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, k trestu zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlo na 6 rokov, pričom uložený trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava I z dňa 11.04.2005 sp. zn. 5T 104/04 bol zrušený, t.j. trestný čin proti majetku.\n23/ V konaní nebolo sporné, že oba rozsudky odsudzujúce žalobcu za trestný čin podvodu pre fiktívne\nvykazované nadmerné odpočty DPH za zdaňovacie obdobia apríl 1996 až september 1996 boli ako\nnásledok ústavnej sťažnosti žalobcu zrušené uznesením NS SR sp. zn. 2 TdoV 19/2015 zo dňa\n28.2.2017. Nemožno nesúhlasiť s názorom žalobcu, že v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa\nrozsudok NS SR sp. zn. 4To 2/2008, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T 2/2005, stali\nnezákonnými rozhodnutiami, pričom k zrušeniu oboch rozhodnutí došlo viac ako 6 rokov potom, čo bol\nžalobca podmienečne prepustený z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody. Žalobca však v súvislosti\nso svojou žalobou na náhradu škody opomenul, že jednou z výrokových viet uznesenia NS SR sp. zn.\n2 TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017 bol príkaz Krajskému súdu v Bratislave trestnú vec v potrebnom\nrozsahu znova prerokovať a rozhodnúť, pričom zrušený rozsudok bol nahradený rozsudkom zo dňa\n16.03.2018 sp. zn. 16T/1/2017 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 5To/7/2018 z 27.09.2018, kde bol\nžalobca rovnako odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Treba tiež vziať v zreteľ skutočnosť,\nže zrušením oboch pôvodných rozhodnutí v trestnej veci sp. zn. 4T 2/2005 a sp. zn. 4To 2/2008 stratil\núčinnosť aj ich výrok, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 15.05.2007 sp. zn.\n5T 104/04 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To 23/07 vo výroku o vine a\ntreste a spôsobe jeho výkonu. Žalobca bol týmito rozsudkami právoplatne uznaný vinným za trestný\nčin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ TZ účinného do 1.1.2006\na právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky v 1. NVS a trestu zákazu\nčinnosti viesť vozidlá na 6 rokov (išlo o trestný čin proti poriadku vo verejných veciach). Jeho ďalšia\ntrestná činnosť, ktorej sa dopustil v roku 1996 (v tomto prípade išlo o majetkovú trestnú činnosť, za\nktorú bol v konečnom dôsledku napokon právoplatne uznaný vinným), mala následne vplyv na charakter\nnového trestu, ktorý sa stal súhrnným (zohľadnil sa už prvší právoplatne uložený nepodmienečný trest\nodňatia slobody v trestnej veci sp. zn. 5T 104/04), pričom k pôvodným trom rokom boli žalobcovi\npridané dva roky (spolu súhrnný trest za oba trestné činy činil 5 rokov nepodmienečne). Podľa názoru\nodvolacieho súdu teda žalobca nemôže s úspechom tvrdiť, že k zásahu do jeho osobnostných práv\nšikanovaním a verejným pranierovaním jeho osoby by nedošlo nebyť nezákonného rozhodnutia (s\nohľadom na značnú medializáciu jeho prvej trestnej kauzy vo veci trestného činu proti poriadku vo\nverejných veciach, poznámka odvolacieho súdu). Naviac, daná vec je špecifická tým, že žalobca nebol\nv ďalšom (novom) trestnom konaní vedenom voči nemu za ekonomickú trestnú činnosť spod obžaloby\nprávoplatne oslobodený (čím by bez akýchkoľvek pochybností bol jeho nárok na náhradu škody voči\nštátu dôvodný). Práve naopak, Krajský súd v Bratislave žalobcu rozsudkom zo dňa 16.03.2018 sp. zn.\n16T/1/2017 uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.\n1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sčasti dokonaného a sčasti v štádia\npokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa dopustil na tom\nskutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti K., P..D..G.. v období od 27.05.1996 v úmysle uviesť do\nomylu pracovníkov Daňového úradu Bratislava IV a neoprávnene sa obohatiť, podal Daňovému úradu\nBratislava IV daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty 27.05.1996 za zdaňovacie obdobie mesiaca\napríl 1996, za zdaňovacie obdobie máj 1996 ..... , pričom na ťarchu štátneho rozpočtu SR I.. U. Ď.\nspôsobil škodu vo výške 8.769.177 Sk a pokiaľ by Daňový úrad Bratislava IV vyplatil aj zostávajúcu\nčasť uplatneného nadmerného odpočtu za mesiac september 1996 v sume 6.903.937 Sk, spôsobil by\nI.. U. Ď. na ťarchu štátneho rozpočtu SR celkovo škodu 15.673.114 Sk, za čo bolo obvinenému podľa\n§ 250 ods. 4 TZ za použitia § 35 ods. 2 TZ a s použitím § 40 ods. 1. 3 písm. c/ Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace\na 18 dní. Podľa § 39a ods. 3 TZ účinného v čase spáchania skutku bol obvinený na výkon uloženého\ntrestu zaradený do 1. nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 TZ mu bol uložený\ntrest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zároveň súd 1. stupňa\npodľa § 35 ods. 2 TZ zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2005 sp. zn. 5T/104/04 v\nspojení s rozsudkom súdu 1. stupňa z 15.05.2007 sp. zn. 3To/23/07 vo výroku o treste a spôsobe jeho\nvýkonu, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Žalobca tak bol zo skutku ekonomickej trestnej činnosti v\n\nsúvislosti s neoprávneným uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH, za ktorú mal byť podľa skutkového\nzdôvodnenia žaloby neoprávnene verejne pranierovaný, napokon právoplatne uznaný vinným.\n24/ K odvolaciemu argumentu žalobcu, že jeho trest predstavuje 1233 dní, avšak v skutočnosti v ústave\nna výkon trestu odňatia slobody strávil 1266 dní, a preto sporným je, či uložený trest v následnom konaní\nnemožno považovať za miernejší v porovnaní s trestom uloženým zrušeným rozsudkom odvolacieho\nsúdu, ako aj k argumentu, že pri odsúdení na 1233 dní mohol byť prepustený po výkone 2/3 trestu,\nteda po výkone 822 dní, preto naviac vykonal 444 dní, resp. pri prípadnom prepustení po výkone 1/2\ntrestu je vykonaných naviac 649 dní, hodno uviesť, že ide len o tvrdenie na hrane špekulácie, naviac\ntaké, ktoré prvý krát žalobca uplatnil až v odvolaní, teda ide o neprípustné nóvum (§ 366 CSP). Na\npojednávaní dňa 13.06.2025 totiž ako reakciu na procesnú obranu žalovanej, žalobca zotrval na názore,\nže „§ 8 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je aplikovateľný, lebo žaloba z neho nevychádza a rozhodnutie o\ntreste nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku podstatné“. Uviedol tiež, že hoci bol v konečnom dôsledku\nuznaný za vinného, jeho právoplatné odsúdenie nemá význam z hľadiska uplatneného nároku, pretože\nnárok spočíva v tom, že na základe nezákonných rozhodnutí mu bolo znemožnené podnikať jednak\nzrušením existujúcich živnostenských oprávnení vo firmách, kde vykonával funkciu štatutárneho orgánu,\nprípadne následne aj výmazom väčšiny týchto spoločností z obchodného registra, a jednak aj pro futuro\nznemožnením požiadať o vydanie nového živnostenského oprávnenia, a teda znemožnením slobodne\npodnikať, či už ako živnostník alebo v niektorej z foriem obchodných spoločností“.\n25/ Základnou podmienkou objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím je, popri vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a vydaním nezákonného\nrozhodnutia, práve existencia nezákonného rozhodnutia. Musí ísť o rozhodnutie právoplatné, keďže\ndo okamihu právoplatnosti rozhodnutia má účastník konania procesnú možnosť obrany voči nemu.\nS právoplatnosťou rozhodnutia sa zásadne spája jeho vykonateľnosť. Práve primárne výkonom\nrozhodnutia môže dôjsť k vzniku majetkovej škody. V zmysle zásady prezumpcie správnosti rozhodnutia\nnie je súd v konaní o zodpovednosti štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia\nvydaného v inom konaní, pričom podmienka nezákonnosti je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné\nrozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd je zároveň\nviazaný dôvodmi, pre ktoré príslušný orgán rozhodnutie zrušil. Nezákonnosťou je nesprávne právne\nposúdenie otázok hmotnoprávnych ale aj pochybenie procesné, ak malo vplyv na správnosť rozhodnutia.\nV trestnom konaní môže byť právoplatné rozhodnutie zrušené v dovolacom konaní (tak ako sa to\nstalo aj v prejednávanom prípade). Zároveň je potrebné akcentovať, že v prevažnej väčšine sa\nzodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím vydaným v trestnom konaní týka rozhodnutia\no väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, na ktoré dopadá zvláštna právna úprava obsiahnutá v § 8\nzákona č. 514/2003 Z.z. Dôležité je aj porovnanie výsledku vyplývajúceho pre poškodeného účastníka\nzo zrušeného nezákonného rozhodnutia s výsledkom, akým skončilo konanie po zrušení rozhodnutia,\nak sa v ňom pokračovalo. Pokiaľ nie je právoplatne skončené konanie, ktoré nasledovalo po zrušení\nprávoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť, nie je možné komplexne posúdiť, či jeho nezákonnosť\nskutočne viedla k ujme špecifikovanej poškodeným (žalobcom) v žalobe. V českej súdnej praxi sa až\njednotne používal záver vyplývajúci z rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 593/2003, podľa ktorého ak nebolo\nprávoplatne skončené konanie nasledujúce po zrušení právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť,\nnie je považované za nezákonné. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však tento záver nedá paušálne\npoužiť na všetky prípady. Podmienka nezákonnosti rozhodnutia je totiž splnená objektívne tým, že\npríslušný orgán dotknuté rozhodnutie práve pre nezákonnosť zrušil alebo zmenil. Už len samotné\nnezákonné rozhodnutie totiž zakladá poškodenému napr. nárok na náhradu nákladov spojených\nso svojou obhajobou v trestnom konaní, v ktorom bola nezákonnosť neskôr konštatovaná. Odlišné\nvymedzenie práv alebo povinností v rozhodnutí nezákonnom a rozhodnutí výslednom (konečnom),\nspravidla predstavuje podstatu a základ ujmy (napr. uloženie vyššieho trestu, vynaloženie nákladov\nna splnenie povinnosti, ktorá neskorším rozhodnutím uložená nebola, neumožnenie, resp. zákaz\nzárobkovej činnosti a pod.). Ak došlo k zrušeniu rozhodnutia a konanie ďalej pokračuje, môže byť\nvýznamný výsledok konania, resp. to, k akému rozhodnutiu štátny orgán (súd) po zrušení svojho\nrozhodnutia dospel. Ak aj neskoršie rozhodnutie obsahuje totožný výrok, ktorý malo rozhodnutie\nzrušené, je podstatné, ako je žalobcom preukazovaný charakter ujmy, aby bolo možné vyvodiť, že práve\nnezákonnosť pôvodného rozhodnutia bezprostredne viedla k tvrdenej ujme. Možno teda uzavrieť, že\npodmienka zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť je zásadne splnená bez ohľadu na výsledok ďalšieho\nkonania a výsledok prípadného pokračovania konania je významný z pohľadu charakteru utrpenej ujmy\nnapríklad tam, kde škodu prestavuje práve priamo uložená povinnosť (Vojtek, P. Odpovědnosť za škodu\npři výkonu veřejné moci. Komentář. 3. vydání. Praha: C.H.Beck.2012, 390 s.).\n\n26/ Ako už bolo vyššie uvedené, v prejednávanej veci je nesporné, že novo vydaný právoplatný rozsudok\nKrajského súdu v trestnej veci žalobcu sp. zn. 16T/1/2017 zo dňa 16.03.2018, v spojení s rozsudkom NS\nSR sp. zn. 5To/7/2018 rovnako ako trestné súdy v pôvodnom konaní, uznali žalobcu ako obvineného/\nobžalovaného za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods.\n1, ods. 4 TZ sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu a bol mu uložený súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace a 18 dní. Je tak nepochybné, že rovnaké následky u žalobcu\naké namieta v žalobe - strata bezúhonnosti a naň nadväzujúci zánik živnostenských oprávnení, by\nnastali aj v prípade správneho postupu súdu prvej inštancie pri odstraňovaní procesných pochybení\nv prípravnom konaní a pri dôslednom dodržaní procesných zásad odvolacieho trestného konania.\nRozhodnutia Obvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania z 30.12.2010 by boli\ntotožné aj v prípade správneho postupu súdov v pôvodnom trestnom konaní. Charakter trestnej činnosti\nžalobcu, ktorej sa bez pochybností dopustil a za ktorú bol právoplatne uznaný vinný a odsúdený\nna nepodmienečný trest odňatia slobody, mal za následok stratu základnej zákonnej podmienky pre\nvýkon živnosti, a to bezúhonnosť žalobcu. Preto v prejednávanej veci je možné ustáliť len existenciu\nnezákonného rozhodnutia, nie je však možné hovoriť o existencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným\nrozhodnutím a tvrdenou ujmou vo výške 100.000 eur za zásah do práva podnikať a ušlým ziskom. Pokiaľ\nide o ušlý zisk, žalobcom bez ďalšieho vyčíslený na sumu 1.000.000 eur (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z.), vo vzťahu k nemu, a to aj napriek výzve súdu prvej inštancie na doplnenie skutkových tvrdení,\nžalobca žiadne relevantné tvrdenia ani dôkazy neposkytol. Preto dôvodnosť uplatneného nároku aj z\npohľadu výšky škody ako jednej z troch zákonných predpokladov potrebných na úspešné uplatnenie\nnároku na náhradu škody, nebolo možné posúdiť, a teda ani skonštatovať.\n27/ Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť už len okrajovo odvolací súd dáva do pozornosti, že NS SR v\nrozhodnutí sp. zn. 8Cdo/173/2019 (je aplikovateľný aj v prejednávanej veci) uviedol, že zákon č. 58/1969\nZb. nevysvetľuje vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom\na škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),\nv rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide,\nak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou\nvzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je\notázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach;\nvyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z\nktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi\nakou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť\nzisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom\nkonkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou\npoškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná\nsúvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,\nktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a\nnásledku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).\nV postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý\nňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou\nna neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na\nnásledok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny\na následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich\ndo úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za\nškodu (rozsudok najvyššieho súdu z 30. júna 2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009). Najvyšší súd v uznesení\nz 31. januára 2012 sp. zn. 6MCdo/11/2010 tiež uviedol, že príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je\npodstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt,\nnezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus =\nspojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu\nnásledkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej\nexistencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku\na túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody\nmôže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom\nje úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by\nškodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.\nPodľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa\nvšeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.\n\nSúčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej\nsúvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu\nzisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.\nProtiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou\nz príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac\nskutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná\nkauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu\npôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného\npráva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo popredných predstaviteľov európskej\ncivilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako\npredpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj Luboš Tichý, Jiří Hrádek et al., Prokazování příčinné\nsouvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89). Podľa týchto princípov (čl.\n3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá\nby sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ).\n28/ Odvolací súd zohľadniac vyššie uvedené, vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a\nnespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje za\npotrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami\na predstavami sporových strán, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda\nriadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky\na skutočnosti, čím sa v zásade súd prvej inštancie aj riadil a svoje rozhodnutie náležité odôvodnil, keď\nsa vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, ktoré prezentovali v rámci argumentácie v spore.\nOdvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby\nsa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov, a\nobsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní.\n29/ S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nzamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n30/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko plne procesné úspešnému žalovanému trovy odvolacieho\nkonania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (viď uznesenie kolégia NS SR č. 15\nz 09.10.2018, R 72/2018).\n31/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/42/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d3adf61-c221-4a1e-850f-40824f6f35ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.4", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.4"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:41244e94-163f-4ea8-9ef0-7910aaf50e5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.25.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.25.2016.1"}, {"guid": "ussr:8f2ce47d-eea3-45bd-a329-421b41d6b936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2"}, {"guid": "ussr:c755c5af-d848-4517-94f9-00f34cf5c2ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 695/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 695/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c755c5af-d848-4517-94f9-00f34cf5c2ed"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "efb66c36-4349-4cb2-8a07-3f3aeee13604:ff0a7921-1460-4abf-abfe-e162fa46e04d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4324203713.1", "spisova_znacka": "8Co/20/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/20/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4324203713.1"}, {"guid": "da99e7b9-976f-4421-8172-2bf62f136471:5dd3bc30-7d9d-42d9-91ea-56b167eb484e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6317010800.1", "spisova_znacka": "5To/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/7/2018 z 19. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317010800.1"}], "citovane_v": []}