{"guid": "a0fd707f-917a-4908-bf8a-07475e978fae:83d49b93-7144-48df-b4e5-6323ca8f01e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1", "spisova_znacka": "2Co/79/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/79/2025 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 2Co/79/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1", "identifikacne_cislo": "1120210353", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-443"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-443"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83d49b93-7144-48df-b4e5-6323ca8f01e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/79/2025\n1120210353\n25. 03. 2026\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2026:1120210353.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v spore žalobcu: W. J. H. I. B. Á.\nK. M. H. R. B. Á., narodená 01.07.1983, trvale bytom Pri zvonici 27, Bratislava, zastúpená JUDr.\nZoltánom Valentovičom, narodený 23.02.1971, trvale bytom Pri zvonici 27, Bratislava, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:\n00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Palárikova 15, Bratislava,\no zaplatenie 11.840,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV, č. k. B1-16C/33/2020-251, zo dňa 17.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-16C/33/2020-251, zo dňa 17.03.2025\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. B1-16C/33/2020-251, zo\ndňa 17.03.2025, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 11.340,37 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 15.10.2018 do zaplatenia. Žalobcovi priznal plný nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia zrekapituloval obsah podaní procesných strán a skutkovo z\nvýsledkov dokazovania ustálil, že právnemu predchodcovi žalobcu, Y. S. (ďalej aj poškodená), bola dňa\n25.07.2018 spôsobená škoda na motorovom vozidle Audi A8, EČV: O Škodu zavinil vodič motorového\nvozidla Ford Tranzit, EČV: O povinne zmluvne poistené u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX.\nÚčastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, v ktorom vinník priznal svoju vinu. Právny\npredchodca žalobcu (poškodená) nahlásil škodu a požiadal o obhliadku v autorizovanom servise pre\nvozidlá Audi. Žalovaný vykonal dňa 30.07.2018 obhliadku vozidla a dňa 31.07.2018 a 07.08.2018\nvykonal doobhliadku, pričom o nich vyhotovil zápis o poškodení s fotodokumentáciou. Autorizovaný\nservis vykonal pre žalovaného výpočet/posudok - kalkuláciu číslo XXXXXXXXXX pre presnú špecifikáciu\nvýšky opravy vozidla v celkovej sume 19.371,02 eur. Právny predchodca žalobcu (poškodená) podal\ndňa 01.08.2018 u žalovaného uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný poskytol poistné plnenie\nv celkovej výške 8.522,30 eur. Poškodená požiadala o vyplatenie plnenia rozpočtom.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 2, § 4, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8\na § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon\nč. 381/2001 Z. z.); § 420, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797, § 799 ods. 2, § 823 zákona č. 40/1964\n\nZb. - Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z.\nz.). Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný v spore výšku škody žiadnym relevantným spôsobom\nnespochybnil, len namietal, že k vzniku škody nemohlo dôjsť, pretože žalobca nepreukázal opravu\nvozidla a následné uhradenie faktúr za jeho opravu. Táto argumentácia vo vzťahu k vzniku škody podľa\nsúdu prvej inštancie neobstojí, keďže škoda nevzniká až momentom úhrady za opravu motorového\nvozidla, ale momentom, kedy dôjde k jeho poškodeniu a zníženiu jeho hodnoty, čo je možné preukázať\npráve predloženým znaleckým posudkom zameraným na určenie miery poškodenia vozidla. Súd prvej\ninštancie poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012, sp. zn.\n5Cdo/200/2011, podľa ktorého „je východiskom určenia výšky škody na veci cena, ktorú mala vec v dobe,\nkedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený\nnechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý\nod toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a\npodobne, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Výška škody\nna veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala\nv dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985).“ Na základe\nuvedeného súd prvej inštancie argumentoval, že žalobca mohol výšku škody preukázať nielen tým, že\npredloží faktúry za opravu vozidla v servise spolu s dokladom o ich úhrade, ale aj tým, že predloží\nznalecký posudok preukazujúci výšku škody, resp. iné objektívne zhodnotenie poškodenia motorového\nvozidla. Škoda na vozidle totiž vzniká už momentom jeho poškodenia, a nie až momentom uskutočnenia\njeho opravy, a teda je možné hodnotu takéhoto poškodenia ustáliť aj bez opravy vozidla. Podporne\npoukázal súd prvej inštancie na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n03.08.2022, sp. zn. 3Cob/36/2021, v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.07.2020, sp. zn.\n4Cob/49/2020 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2021, sp. zn. 4Cob/37/2020. Ďalej\nsúd prvej inštancie uviedol, že samotná oprava vozidla a faktúry vystavené za opravu majú ten význam,\nže takto vyfakturovaná suma sa môže odlišovať od ohodnotenia škody vykonanej bez opravy vozidla,\nt. j. môže nastať rozdiel vo výslednej cene práce účtovanej jednotlivými servismi (najmä v prípade ich\nrozlišovania na autorizované a neautorizované), prípadne v cene náhradných dielov z dôvodu odlišnej\npredajnej marže jednotlivých servisov a podobne. Avšak samotné ohodnotenie poškodenia bez opravy\nnie je vylúčené, a to najmä v prípade plnenia na základe rozpočtu, o ktorý poškodená e-mailom zo\ndňa 12.08.2018 aj požiadala. To podľa súdu prvej inštancie znamená, že výška škody bola stanovená\nna základe výpočtu a nie na základe skutočnej opravy a dokladu o úhrade za jej vykonanie. Žalobca\nteda nebol povinný predkladať žalovanému akýkoľvek doklad preukazujúci opravu vozidla, ako ani\ndokladovať sumu za túto opravu, resp. jej úhradu. Uvedené potvrdzuje aj záver rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 3Cob/78/2021. Na základe uvedeného súd prvej inštancie\nustálil, že v danej veci bola preukázaná výška žalobou uplatneného nároku, a to znaleckým posudkom o\nvýške škody na motorovom vozidle. Podľa znaleckého posudku číslo XXXXXXXXXXXX, znalca Ing. V. S.\npredstavovala výška škody na vozidle Audi A8 4,2 TDI, EČV: O pri poistnej udalosti dňa 25.07.2018 sumu\n20.362,67 eur s DPH. Východisková hodnota vozidla bola 93.200,- eur s DPH a všeobecná hodnota\nvozidla pred poškodením bola 45.524,47 eur s DPH. Podľa doplnku číslo X tohto znaleckého posudku\nvšeobecná hodnota vozidla v poškodenom stave je 23.428,- eur s DPH. Znalec vo svojom posudku\nuviedol, že všetky položky náhradných dielov v systéme Audatex sú drahšie ako v kalkulácii žalovaného,\nniektoré z nich až 3 - 3,5 násobne viac. Počas návštevy autorizovaného servisu Porsche Bratislava na\nSeneckej ceste boli potvrdené ceny náhradných dielov pohybujúce sa v oblasti podľa systému Audatex,\npričom ceny náhradných dielov predložené žalovaným sú podľa tohto autorizovaného servisu ceny\nneoriginálnych náhradných dielov. Cena práce podľa systému Audatex predstavuje hodinovú sadzbu v\nsume 95,16 eur bez DPH a trvanie opravy vozidla je v rozsahu 52,7 hodín. Naproti tomu žalovaný čas\ntrvania opravy vôbec neuvádza, avšak pri prepočte s časom trvania za použitia technológie stanovenej\nvýrobcom by bola cena za hodinu práce účtovaná podľa žalovaného v sume 16,54 eur bez DPH, t.\nj. 19,85 eur s DPH. Metodika stanovovania výšky škody na vozidlách odporúča v prvom rade použiť\nalternatívu opravy podľa autorizovaného servisu. Náklady na opravu vozidla predstavujú menej ako\n50 % zo všeobecnej hodnoty vozidla v sume 45.524,47 eur, preto sa nejedná o totálnu škodu na\nvozidle. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nárok žalobcu je v celej výške dôvodný, pričom\nžalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Osobitne vtedy,\nak odmietal plniť zostávajúcu časť poistného plnenia v sume 11.840,37 eur s odôvodnením, že žalobca\nnepreukázal opravu vozidla, resp. úhradu faktúr, avšak časť tohto plnenia v sume 8.522,30 eur už uhradil\nv čase, kedy tiež neboli splnené podmienky, na ktoré v spore žalovaný poukazuje. Súd prvej inštancie\nvyhodnotil postup žalovaného ako svojvoľný, dokonca v rozpore s jeho vlastnou kalkuláciou opravy zo\n\ndňa 30.07.2018 (č. l. 198), podľa ktorej sú náklady na opravu vozidla v sume 14.412,76 eur s DPH.\nŽalovaný napriek takto určenej hodnote nákladov na opravu vozidla túto nerešpektoval a poškodenej\nvyplatil len časť v sume 8.522,30 eur. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný\nposkytol plnenie nižšie, než bolo vypočítané v kalkulácii predloženej samotným žalovaným. Krátenie\npoistného plnenia žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné, keďže bolo vykonané bez\nakejkoľvek opory v právnej úprave alebo v zmluve, a to len so stručným poukazom na primerané náklady\nna opravu - plnenie rozpočtom. Avšak aj takýto rozpočet podľa súdu prvej inštancie musí odzrkadľovať\nskutočné náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, v opačnom prípade nie sú splnené zákonné\npodmienky pre náhradu skutočnej škody. Osobitne vtedy, keď vlastná kalkulácia žalovaného určuje\nsumu vyššiu, ako žalovaný jednostranne a svojvoľne strhne a následne vyplatí poškodenému. Účelom\nzákonných ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa poškodenému\nv plnej miere kompenzovalo jeho právo na náhradu škody. Opačný prístup k prejednávanej veci, ktorý\nby nezohľadnil vykompenzovanie škody na poškodenom vozidle v celom rozsahu, aby sa toto dostalo\ndo stavu pred poškodením, by bol v rozpore s právnym poriadkom a judikatúrou súdov. Skutočnú\nškodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavujú nielen účelne vynaložené náklady,\nale aj náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu, čo v danom prípade predstavuje\nžalobou uplatnená suma 11.840,37 eur ako doplatok k už poskytnutej časti poistného plnenia žalovaným\nv sume 8.522,30 eur. Výška škody na motorovom vozidle bola jednoznačne preukázaná. Žalovaný\nnaopak nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť krátenia vyplateného poistného plnenia, kedy zo\nsumy poškodenia vozidla vo výške 20.362,67 eur s DPH vyplatil len pomernú časť vo výške 8.522,30\neur s DPH. Súd prvej inštancie takýto postup žalovaného považuje za svojvoľný a nedôvodný, bez\nakéhokoľvek právneho základu, a to aj v prípade, ak sa jedná o plnenie rozpočtom požadovaným\npoškodeným. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal ním uplatnený nárok v sume\n11.840,37 eur. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu na úroky z omeškania postupoval\nv zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedených v náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020,\nktorým zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom\ndovolací súd riešil otázky omeškania s plnením poisťovne podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný má\ndve odlišné a samostatné právne povinnosti, ktorými je povinnosť zlikvidovať poistnú udalosť najneskôr\ndo troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a poskytnúť poistné plnenie do\n15 dní po skončení prešetrovania. Splnením len jednej z povinností žalovaného pritom nezaniká druhá\npovinnosť žalovaného. Sankciou za nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených povinností je vznik\nnároku poškodeného na úroky z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný\nje povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení\nprešetrovania. V uvedenom prípade má teda žalovaný postavenie dlžníka, a pokiaľ plnenie neposkytne\ndo 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré musí ukončiť do troch mesiacov od oznámenia, dostáva sa do\nomeškania sankcionovaného ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie\npreto považoval za dôvodný aj úrok z omeškania uplatnený v žalobe. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj CSP) a žalobcovi, ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonom určenej lehote odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný považuje odôvodnenie rozsudku za nepresvedčivé a tvrdí,\nže súd prvej inštancie sa nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami. Namieta, že súd prvej\ninštancie sa nesprávne vysporiadal s jeho argumentáciou prezentovanou v konaní a svojim rozsudkom\nsa odklonil od zaužívanej súdnej praxe slovenských súdov v obdobných právnych veciach. Žalovaný\nargumentuje, že plnil náhradu škody právnemu predchodcovi žalobcu tzv. rozpočtom, a to na základe\nkalkulácie zo dňa 25.07.2018. Následne právny predchodca postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorý sa\nu žalovaného dožadoval plnenia, tzv. skutočnej škody na základe kalkulácie opravy autorizovaného\nservisu, neskôr na základe znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX v zmysle jeho doplnkov (ďalej aj\nznalecký posudok). Žalovaný odmietol plnenie žalobcovi, pretože takto kvantifikovaná škoda predstavuje\niba hypotetickú škodu, ktorá nepredstavuje úbytok majetkových hodnôt na strane poškodeného.\nŽalovaný sa nestotožnil s konštatovaním konajúceho súdu, že škoda nevzniká až momentom úhrady za\nopravu motorového vozidla, ale momentom kedy dôjde k jeho poškodeniu a zníženiu jeho hodnoty, čo je\nmožné preukázať práve predloženým znaleckým posudkom zameraným na určenie miery poškodenia\nvozidla. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že skutočnú škodu je možné vydokladovať jedine potvrdením\n\no úhrade za vykonanú opravu motorového vozidla. Tento názor je podľa žalovaného podporený\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4MCdo/23/2009, so\nzáverom, že podľa ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa škodou chápe ujma, ktorá\nnastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.\npeniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,\nak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má\nzabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa\nrozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové\nhodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Preto podľa žalovaného\nurčiť výšku skutočnej škody je možné až na základe dokladu o úhrade faktúry za uvedenie vozidla do\nstavu pred škodovou udalosťou, pričom je zrejmé, že každá autoopravovňa určí cenu za opravu inak\n- odlišne od kalkulácií uvedených v znaleckom posudku. Náhrada škody nie je inštitútom, ktorý má\nslúžiť k tomu, aby poškodený získal peňažné prostriedky, ktoré v dôsledku škodovej udalosti nevynaložil.\nTento postup žalobcu by bol podľa žalovaného aj v rozpore s účelom a zmyslom zákona o povinnom\nzmluvnom poistení. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti\nprávo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu\na) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením\nalebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní\nnárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a)\nalebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene\nkrátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Žalovaný zdôraznil, že v prípade, kedy by právny\npredchodca žalobcu požadoval od žalovaného plnenie skutočnej škody, žalovaný, by vystavil krycí list\nautoopravovni, v ktorej by si právny predchodca žalobcu nechal vozidlo opraviť, a to podľa faktúry\nza opravu. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom\nrozsudku odklonil od zaužívanej súdnej praxe, keď priznal žalobcovi ním uplatnený nárok, hoci na\njeho strane existovala dôkazná núdza, ktorú žalovaný opakovane namietal. Doklad o úhrade faktúry za\nopravu vozidla predstavuje neunesenie bremena dôkazu na strane žalobcu v takej závažnej miere, že\nza to mal byť žalobca sankcionovaný stratou sporu. V súvislosti so svojím tvrdením poukázal žalovaný\nna závery v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2923, sp. zn. 14Co/73/2022, v\nrozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.04.2023, sp .zn. 14Cob/103/2022 a v rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 04.03.2020, sp. zn. 6Co/20/2020. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal,\naby odvolací súd, označené rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamietne.\n5. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.\n6. Odvolací súd na základe predmetného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie postupom\npodľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné. K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa najvyšší aj ústavný\nsúd vyjadrili vo svojej judikatúre už mnohokrát. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky\nžalovaného o nedostatočnom/nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že\nsúdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s každým čiastkovým argumentom, pokiaľ proti tvrdeniu strany\nkonania postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky ako celok neobstoja, tak ako tomu bolo\nv tejto veci.\n7. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na základe\nvýsledkov listinných dôkazov urobil správne skutkové zistenia v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v\ndanej veci. V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému ako poistiteľovi motorového vozidla EČV:\nO domáha poistného plnenia vo výške vzniknutej majetkovej škody spôsobenej poškodením motorového\nvozidla EČV: O pri dopravnej nehode dňa 25.07.2018, zavinenej vodičom poisteného vozidla EČV:\nO Podľa platnej právnej úpravy ide o uplatnenie priameho nároku poškodeného (právneho nástupcu\ntitulom postúpenia pohľadávky) proti poistiteľovi v zmysle § 823 OZ, podľa ktorého náhradu platí\npoistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy\nneustanovujú inak. V podmienkach poistenia škody, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla je\ntýmto osobitným predpisom zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu\nškody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu\nškody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 4 odsek 2, písmeno b/\n\nzákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil\npoškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,\nodcudzením alebo stratou veci.\n8 To, že dňa 25.07.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV:\nO ktorú škodu pri dopravnej nehode zavinil výlučne vodič motorového vozidla EČV: O poisteného\npre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla u žalovaného nebolo medzi\nstranami konania sporným. Základom sporu a aj odvolania žalovaného je právne posúdenie, či škoda,\nna náhradu ktorej má poškodený prevádzkovateľ motorového vozidla proti žalovanému právo na plnenie\npodľa zákona č. 381/2001 Z. z. predstavuje rozdiel ceny motorového vozidla na trhu pred poškodením\ndopravnou nehodou dňa 25.07.2018 a jeho zníženou hodnotou po poškodení. Žalovaný výšku tohto\nrozdielu, zisteného podľa znaleckého posudku Ing. V. S., č. XXXXXXXXXXXX a jeho doplnku č.1, číslo\núkonu XXXXXXXXXXXX, respektíve výpočet všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením 45.524,47\neur (bod 2.7.1. znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX) a výpočet všeobecnej hodnoty vozidla v\npoškodenom stave 23.428,-eur (bod 2.7.3. doplnku č. X znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX bod 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) nerozporoval. Na svoju obranu žalovaný uvádzal,\nže výška uplatnenej náhrady škody má zodpovedať sume, ktorá bola skutočne vynaložená na opravu\nvozidla. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že argumentácia\nžalovaného, podľa ktorej možno výšku škody určiť až na základe dokladu o úhrade faktúry za opravu\nvozidla do stavu pred poistnou udalosťou, nie je v okolnostiach tejto veci správna.\n9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk).\n10. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase\npoškodenia.\n11. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného\na je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou na veci sa rozumie taká ujma, ktorá znamená\nzmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje\nmajetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu (podporne rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008, na ktoré v odvolaní poukázal aj\nžalovaný). Poškodenie vozidla haváriou jednoznačne predstavuje skutočnú škodu, pretože majetkový\nstav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia vozidlo stráca. Výška\nškody je daná rozdielom medzi hodnotou vozidla pred poškodením, t. j. jeho obvyklou (trhovou)\ncenou a jeho zníženou hodnotou po poškodení, t. j. opäť obvyklou (trhovou) cenou havarovaného\nvozidla. Na túto (tomuto rozdielu zodpovedajúcu) náhradu má poškodený právo bez ohľadu na to,\nako s poškodeným vozidlom naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady je reparovať\nzmenšenie majetkového stavu. Spôsob, akým poškodený na poškodenie vozidla reaguje, je spravidla\nokolnosťou so škodovou udalosťou nesúvisiacou, a nemôže sa preto premietať do rozsahu náhrady.\nNáhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci\ndo pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu.\nMožno vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú mala v čase poškodenia, oproti stavu po poškodení\ns prihliadnutím na rozsah, v akom bola vec poškodená zásahom škodcu (podporne rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011).\n12. Keďže účelom náhrady majetkovej ujmy a z nej vyplývajúcej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu\nje vytvorenie stavu, ktorý existoval pred vznikom škody, pričom tento stav má byť dosiahnutý nápravou\nvšetkej vzniknutej škody, je správny záver súdu prvej inštancie, že poškodený má právo na náhradu\nhodnoty poškodenej veci v rozsahu jej pôvodnej hodnoty. Ekonomická hodnota veci, v tomto prípade\nvozidla, sa neodvíja len od jej technického či funkčného stavu, ale od jej celkového úžitku, teda od\nschopnosti priniesť vlastníkovi hospodársky alebo osobný prospech. Tento úžitok môže spočívať nielen\nv bežnom používaní veci, ale aj v možnosti jej prenájmu alebo prevodu vlastníctva podľa potrieb\nmajiteľa. Preto oprava vozidla, ktorá by obnovila technickú a funkčnú hodnotu veci do pôvodného stavu\nneznamená, že zreparovala aj úžitkovú hodnotu veci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že cena\nhavarovaného vozidla je vždy nižšia ako cena technicky porovnateľného vozidla, ktoré havarované\nnebolo. U motorového vozidla dochádza k zníženiu trhovej ceny už len tým, že bolo opravované z\ndôvodu poškodenia pri dopravnej nehode, a to bez ohľadu na to, či oprava bola vykonaná v kvalite,\n\nktorá zodpovedá aktuálnym technickým možnostiam, a to v porovnaní s vozidlom, ktoré opravované\nnebolo. Skutočnosť či poškodený nechá vozidlo opraviť, prípadne akými náhradnými dielmi, nie je\nrozhodujúca. Jednoducho povedané, ak je niekto nezavinene poškodený, mal by to pocítiť čo najmenej.\nAk by teda poškodenému boli nahradené iba náklady na opravu, bez zohľadnenia rozdielu v trhovej\nhodnote, vec by mu neprinášala rovnaký úžitok a škoda spôsobená protiprávnym konaním by nebola\nodškodnená v celom jej rozsahu. Z tohto dôvodu potom neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že\nskutočnú škodu predstavujú len skutočne vynaložené náklady na opravu vozidla (na základe dokladu\no úhrade faktúry autoopravovne za uvedenie vozidla do stavu pred škodovou udalosťou), pretože aj\nkeby poškodenému boli nahradené náklady na opravu vozidla po dopravnej nehode, ale po oprave\nby sa hodnota vozidla nedostala na úroveň pôvodnej obvyklej ceny pred poškodením, bola by tu\nstále majetková ujma poškodeného, a to v rozsahu medzi obvyklou cenou vozidla pred poškodením a\nobvyklou cenou vozidla po oprave, ktorú je stále škodca povinný majiteľovi vozidla nahradiť. Nesmie\nlen nastať stav zjavného prínosu pre poškodeného, ktorý v tejto veci zistený nebol. Ak teda bolo súdom\nprvej inštancie zo znaleckého dôkazu zistené, že poškodené motorové vozidlo EČV: O malo pred\npoškodením ku dňu 25.07.2018 všeobecnú hodnotu 45.524,47 eur a po poškodení 23.428,- eur, a že\npoškodená z poistného plnenia dostala 8.522,30 eur (žalovaný už plnil vo výške 8.522,30 eur), potom\nsúd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď rozhodol, že do reparácie skutočnej škody, teda\nobnovenia pôvodného stavu zostáva uhradiť aj žalobou uplatnenú istinu 11.840,37 eur [45.524,47 eur\nmínus 23.428,- eur = 22.096,47 eur, čo je rozdiel, o ktorý sa znížila hodnota vozidla; 22.096,47 eur\nmínus 8.522,30 eur poskytnuté poistné plnenie = 13.574,17 eur (viac ako žalovaná istina)]. Aj keď súd\nprvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval aj znaleckým posudkom Ing. V. S., č.\nXXXXXXXXXXXX ustálenou výškou škody na vozidle 20.362,67 eur, je z kontextu jeho záveru zrejmé,\nže výška škody má zodpovedať nákladom na uvedenie veci do pôvodného stavu (bod 17. odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie).\n13. Odvolací súd k odkazom žalovaného na rozhodnutia iných odvolacích súdov - rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/73/2022, zo dňa 27.06.2923, rozsudok Krajského súdu v\nŽiline sp .zn. 14Cob/103/2022, zo dňa 27.04.2023 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6Co/20/2020, zo dňa 04.03.2020, poukazuje na to, že ich právne závery netvoria obsah pojmu\nrozhodovacia ustálená prax (judikát R71/2018). Navyše závery vyslovené v týchto rozhodnutiach ani\nnie sú v priamej opozícii so záverom v tejto preskúmavanej veci. V týchto rozhodnutiach odvolacie\nsúdy definovali skutočnú škodu na dopravnou nehodou poškodenom motorovom vozidle rovnako ako\nškodu, ktorá zodpovedá nákladom na uvedenie veci/vozidla do stavu pred poškodením, respektíve túto\ndefiníciu nepopreli. Dôvodom neúspechu žalujúcich alebo obrátene povedané, úspechu žalovaného,\nbola procesná okolnosť neunesenia dôkazného bremena žalobcom k tvrdeniu o výške škody, ktorý stav\nale v tejto preskúmavanej veci z pohľadu naplnenia definície skutočnej škody nenastal.\n14. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že právne posúdenie veci súdom prvej\ninštancie je vo výroku správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387\nods. 1 CSP potvrdil.\n15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 CSP. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, avšak podľa obsahu súdneho spisu mu\nv odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. V takom prípade je v súlade s článkom 17\nzákladných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť priamo tak,\nže sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s ustálenou\njudikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}