{"guid": "521a5bfc-95ae-4c55-bf64-c4f0f9d7e7de:56168b89-ab89-4cd3-a467-1054bd4560de", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1", "spisova_znacka": "10Co/122/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/122/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 10Co/122/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1", "identifikacne_cislo": "1119211380", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56168b89-ab89-4cd3-a467-1054bd4560de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/122/2025\n1119211380\n26. 02. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1119211380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnom spore žalobcu: G. F., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom P. Č.. X, F., proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o náhradu škody\nv sume 58 428,35 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1 3C/25/2019 - 83 zo dňa 11. februára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. B1 - 3C/25/2019 - 83 zo dňa 11. februára 2025 p\notvrdzuje.\nII. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a nepriznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 písm.\na) zákona č. 514/2003 Z. z. a vecne tým, že pri posudzovaní nároku žalobcu sa v prvom rade\nvysporiadal s jeho právnou kvalifikáciou, nakoľko žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z\ntitulu nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 24.07.2017, ale aj z\ntitulu nesprávneho úradného postupu, ktorým mal byť postup Sociálnej poisťovne pred a pri vydaní\npredmetného rozhodnutia, keď nesprávne aplikovala právne predpisy a nesprávne vypočítala žalobcov\ndôchodok konštatujúc, že o nesprávny úradný postup nemôže ísť v konaní, ktoré je zavŕšené vydaním\nrozhodnutia vo veci samej s tým, že v posudzovanom prípade je žalobcom namietaný nesprávny\núradný postup, ktorý mal nasledovať po vydaní nezákonného rozhodnutia, kedy je vylúčená kumulácia\nnárokov z nesprávneho úradného postupu a z nezákonného rozhodnutia, preto nárok žalobcu je možné\nodvodiť výlučne z konečného rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené.\nNásledne súd prvej inštancie, posudzujúc podmienku nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo\ndňa 24.07.2017, dospel k záveru, že táto podmienka splnená nie je, nakoľko v konaní nebolo sporné,\nže rozhodnutie nadobudlo po jeho potvrdení generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne právoplatnosť,\nnásledne Krajský súd v Žiline žalobcom podanú správnu žalobu zamietol a tiež Najvyšší súd SR zamietol\nkasačnú sťažnosť žalobcu a tak v správnom súdnictve nebolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušené.\nSúd prvej inštancie na tomto mieste zdôraznil, že jedine Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať\no výške priznaného dôchodku a v prípade nespokojnosti s jej rozhodnutím je poberateľ oprávnený\npodať správnu žalobu, čo žalobca aj urobil, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo v správnom\nsúdnictve s konečnou platnosťou potvrdené a tak všeobecný súd v žiadnom prípade nemôže byť ďalšou\n„odvolacou“ inštanciou a priznávať „náhradu škody“, ktorá mala byť spôsobená Sociálnou poisťovňou,\n\nkeďže o výške priznaného dôchodku rozhodli na to určené orgány a to cez štyri stupne rozhodovania,\npreto skutočnosť, že žalobca nie je s týmito rozhodnutiami spokojný a subjektívne ich pokladá za\nnezákonné, na tomto fakte nič nemení. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/7/2018 zo dňa 20.03.2019 je zrejmé, že žalobca všetky ním v tomto\nkonaní uvedené skutkové tvrdenia a právne argumenty ohľadom výšky dôchodku v konaní o správnej\nžalobe použil a Najvyšší súd SR sa s nimi komplexne vysporiadal, pričom jeho rozhodnutie vo veci je\npre konajúci súd záväzné bez ohľadu na to, že žalobca ho naďalej pokladá za nesprávne a nezákonné.\nV dôsledku absencie splnenia základnej podmienky pre priznanie náhrady škody, ktorou je existencia\nnezákonného rozhodnutia, súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu a žalovaného,\nnakoľko tieto neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej\ninštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.\n3. V žalobe opísané rozhodujúce skutočnosti majúce zakladať nárok žalobcu na náhradu škody v sume\n58 428,35 € v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci súd prvej inštancie vymedzil tak, že žalobca dňa 06.05.2004 splnil zákonné podmienky na vznik\nnároku na starobný dôchodok v sume 689,54248 € mesačne, avšak Sociálna poisťovňa mu rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2017 priznala od 30.09.2011 starobný dôchodok len v sume 58,50\n€ mesačne, čím došlo k nezákonnému kráteniu nárokovej dávky a uvedené rozhodnutie označil za\nnezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne, nakoľko v danom prípade\njeho nárok na výsluhový dôchodok, ktorý vznikol už nasledujúci deň po vykonaní viac ako 15 rokov služby\n(ešte v roku 1979), nevznikol súbežne s jeho nárokom na starobný dôchodok a preto žalobca nedostáva\nvýsluhový dôchodok za tú istú sociálnu udalosť ako starobný dôchodok, pričom žiadne ustanovenie\nzákona č. 461/2003 Z. z. ani zákona č. 100/1988 Z. z. neumožňuje krátenie výšky starobného dôchodku\no sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby\nzhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Žiadosťou zo dňa 13.05.2019 žalobca v zmysle\n§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal Sociálnu poisťovňu o náhradu škody, ktorú vyčíslil ako\nrozdiel medzi nárokovou sumou starobného dôchodku (689,54 €) a priznanou sumou (58,50 €) za\nobdobie od 30.09.2011 do 30.04.2019, avšak Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava oznámením o\npredbežnom prejednaní nároku na náhradu škody zo dňa 17.07.2019 žalobcovi oznámila, že jeho\nnárok neuznáva. Súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.02.2025 pripustenou zmenou žalobného\nnávrhu sa žalobca okrem náhrady škody v sume 58 428,35 € domáhal voči žalovanému aj nároku,\nže na zaplatenie sumy 58 428,35 € použije Slovenská republika finančné prostriedky z osobného\núčtu poškodeného vedeného v Sociálnej poisťovni, kam poškodený odvádzal mesačne zákonom dané\nodvody do starobného fondu a tieto odvody sú výlučne majetkom poškodeného.\n4. Žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany súd prvej inštancie zhrnul tak, že žalovaný\nžiadal žalobu zamietnuť s tým, že vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku spätne\nod 31.12.2004 rozhodoval žalovaný trikrát, pričom prvé dve jeho rozhodnutia zo dňa 06.02.2015 a\n22.12.2016 boli Najvyšším súdom SR resp. Krajským súdom v Žiline zrušené a nakoniec žalovaný v\nsúlade s právnym názorom správneho súdu rozhodol o starobnom dôchodku žalobcu rozhodnutím zo\ndňa 24.07.2017, ktorým žalobcovi priznal od 30.11.2011 starobný dôchodok v sume 58,50 € mesačne,\nktorý bol neskôr valorizovaný. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktorému generálny\nriaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 09.10.2017 nevyhovel a žalobcom podanú správnu\nžalobu Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 25Sa/37/2017 zo dňa 25.01.2018 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/7/2018 zo dňa 20.03.2019 zamietol a tak rozsudok sa stal dňa\n29.04.2019 právoplatným. Žalovaný preto poukazujúc na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol,\nže právo na náhradu škody možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda\nspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, t. j. súdom, avšak\nžalobcom uvádzané nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2017 nebolo príslušným\nsúdom zrušené, preto nie je možné ho považovať za nezákonné.\n5. V ďalších vyjadreniach žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie zdôraznil, že sa domáha náhrady\nškody aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu, lebo žiadne rozhodnutie alebo úradný postup, ktorým\nsa obmedzujú práva, na ktoré vznikol zákonný nárok, nemôžu byť zákonné alebo správne a považoval\nza irelevantné, či nezákonné rozhodnutie bolo súdmi zrušené alebo nie, nakoľko starobný dôchodok je\nnároková dávka a žalobca má naň nárok v zákonnej výške bez ohľadu na to, že žalovaný mu ju priznal\nnesprávne a súdy jeho nezákonné rozhodnutie nezrušili.\n\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozhodnúť vo veci náhrady škody tak, že\nžalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi z jeho individuálneho účtu vzniknutý nedoplatok na starobnom\ndôchodku za obdobie od 30.09.2011 do 30.04.2019 v sume 58 428,54 €. V dôvodoch svojho odvolania\nuviedol, že Sociálna poisťovňa ani v rozhodnutí zo dňa 24.07.2017 nespochybnila, že žalobcovi vznikol\nnárok na starobný dôchodok v sume 689,54 € mesačne, pričom podľa názoru žalobcu takto vypočítaná\nvýška starobného dôchodku, na ktorý vznikol zákonný nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona č. 461/2003 sa podľa žiadneho ustanovenia cit. zákona nedá krátiť, poukazujúc pritom na nález\nÚstavného súdu SR - PL ÚS 36/95, v zmysle ktorého v právnom štáte nikomu nemožno odňať jeho\nriadnym spôsobom nadobudnuté práva resp. ich obmedziť. Žalobca naďalej spochybňoval zákonnosť\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, keď citujúc zo všeobecne záväzného platného výkladu NS SR k\nuplatneniu článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v slovenskom právnom systéme, podľa ktorého nakoľko\nmedzinárodný Dohovor č. 128 bol do nášho systému aplikovaný zákonom č. 416/1991, tak podmienky\nuplatnenia článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 môžu byť určené tiež len zákonom, vyvodil záver, že\npodmienky a rozsah krátenia nemôže určiť ani Sociálna poisťovňa ani súd tzv. názorom súdu, ktorý\nnemá právny základ či už v ústave alebo v zákone. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa pred vydaním\nrozhodnutia zo dňa 24.07.2017 vzhľadom na ňou (v obdobných veciach) iniciované dovolacie konania\nvedela, že žalobcovi už priznaný výsluhový príspevok - dôchodok sa nedá považovať za inú dávku,\nna ktorú vznikol nárok za tú istú sociálnu udalosť v zmysle Dohovoru č. 128, nakoľko z rozsudkov\nNajvyššieho súdu SR zverejnených v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2006 pod\npor. č. 63 a č. 3/2007 pod por. č. 40 vyplýva, že výsluhový dôchodok je štátna dávka, ktorú nemožno\npovažovať za starobný dôchodok v zmysle Dohovoru č. 128 a zo zákona č. 328/2002 priamo nevyplýva,\nže výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie určitého veku t. j. za tú istú sociálnu udalosť\n(čl. 19 Dohovoru), za ktorú je poskytovaný starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového\nzabezpečenia a podčiarkol, že tieto dovolacie rozsudky boli pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Na základe\nvyššie uvedeného nálezu ÚS SR je napadnutý rozsudok podľa odvolateľa v rozpore s princípom právnej\nistoty, dodávajúc, že o týchto zásadných a rozhodujúcich skutočnostiach vedel aj Správny súd pred\nvydaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Citujúc ust. článku 46 ods. 3 Ústavy SR a § 16\nods. 4 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolateľ uzavrel, že ak verejný orgán vedome\na úmyselne nezákonným spôsobom kráti sumu starobného dôchodku (teda nárokovú dávku), nemôže\nbyť takéto rozhodnutie iné ako nezákonné, preto mal za irelevantné, že takéto rozhodnutie žalovaného\nnebolo súdom zrušené a zastal názor, že súd prvej inštancie mal tieto skutočnosti v rámci dokazovania\npreveriť, avšak zámerne dokazovanie k týmto zásadným skutočnostiam nevykonal.\n7. Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že zotrváva na svojich skorších vyjadreniach,\nkeďže rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.07.2019 v spojení s jej druhostupňovým rozhodnutím\ngenerálneho riaditeľa zo dňa 09.10.2017 nie je možné označiť za nezákonné v súlade s § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z., nakoľko neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a\ntak absencia nezákonného rozhodnutia spôsobuje nemožnosť priznania žalobcom uplatneného nároku\nna náhradu škody s tým, že rovnako neboli zistené skutočnosti, za ktorých by bolo možné označiť\nkonanie žalovaného o starobnom dôchodku žalobcu za nesprávny úradný postup v intenciách § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z., nakoľko súd prvej inštancie správne uviedol, že vydanie rozhodnutia o starobnom\ndôchodku priamo vylučuje možnosť priznať nárok na náhradu škody aj z dôvodu nesprávneho úradného\npostupu. Vzhľadom na súdom prvej inštancie vo veci vykonané všetky potrebné dôkazy, ním úplne\nzistený skutkový stav, z ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,\nžalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\n8. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (v odvolacej replike) vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojej\nskutkovej i právnej odvolacej argumentácii a túto v stručnejšom rozsahu dôrazným spôsobom zopakoval.\n9. Žalovaná v písomnej odvolacej duplike nad rámec svojej procesnej obrany poukázala na osobitnú\nčasť dôvodovej správy k § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorej vyplýva, že účelom konania o náhrade\nškody nie je zisťovanie nezákonnosti rozhodnutia, nakoľko to nie je možné ani účelné s tým, že\nnezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku na náhradu škody už konštatovaná\npríslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre\n\njeho nezákonnosť a teda otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú,\npreto podmienkou priznania nároku je to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil,\nčím sa zabezpečuje, že otázku, či v danom prípade je právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne\nzvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán.\n10. Odvolací súd po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje, oprávnenosti\nosoby na podanie odvolania, včasnosti jeho podania a skonštatovaní splnenia formálnych a materiálnych\nnáležitostí odvolania, súc v posudzovanom spore viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal\nvec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP v znení účinnom od 01.07.2024, túto prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a\nnevyžadoval to dôležitý verejný záujem (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia\nrozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok verejne\nvyhlásil.\n11. V posudzovanom právnom spore si žalobca uplatnil peňažný nárok voči štátu - Slovenskej republike\ntitulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Sociálnou poisťovňou ako verejnoprávnou\ninštitúciou s kompetenciou rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nv oblasti verejnej správy na úseku sociálneho zabezpečenia tým, že rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX\nX zo dňa 24.07.2017 priznala žalobcovi od 30.09.2011 starobný dôchodok v sume 58,50 € mesačne\nnamiesto žalobcom určeného starobného dôchodku v sume 689,54 € mesačne, považujúc rozhodnutie\nSociálnej poisťovne za nezákonné a v súvislosti s ním prijatý úradný postup Sociálnej poisťovne\nza nesprávny, čím na základe rozdielu medzi neuspokojenou výškou starobného dôchodku (689,54\n€ mesačne) a priznanou výškou starobného dôchodku (58,50 € mesačne) mala žalobcovi vzniknúť\nmajetková škoda za obdobie od 30.09.2011 do 30.04.2019 v sume 58 428,35 €.\n12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.06.2023 (ďalej len „zákon č.\n514/2003 Z. z.“), ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo\nzrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,\nje viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n14. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je možné vyvodiť len za splnenia\npodmienok, ktorými sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,\nvznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym\núradným postupom a škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne - kumulatívne, a\nteda ak niektorá z podmienok zodpovednosti za škodu splnená nie je, o zodpovednosti štátu nemožno\nďalej uvažovať. Základným predpokladom zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným a štátom\nje existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci,\npričom osobitný zákon upravujúci zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nustanovuje v rámci inštitútu nezákonného rozhodnutia (ust. § 6 ods. 1 cit. zákona) exaktnú hypotézu,\nza ktorej právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno čo i len uplatniť,\nčím presne špecifikuje definičné znaky pojmu nezákonnosť rozhodnutia a vymedzuje tiež legálnu\ndefiníciu nesprávneho úradného postupu (ust. § 9 ods. 1 cit. zákona). Všeobecný súd tak na rozdiel\nod konania vo veci náhrady škody spôsobenej súkromnou (fyzickou alebo právnickou) osobou, v\nktorom si posúdi otázku porušenia právnej (zákonnej, zmluvnej alebo rozhodnutím príslušného orgánu\nurčenej) povinnosti sám, je v konaní vo veci náhrady škody spôsobenej subjektom verejného práva\nviazaný pri posudzovaní zákonnosti poškodeným napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej moci jeho\nprávoplatnosťou substancovanou orgánom verejnej moci vyššej inštancie alebo súdnym prieskumom\nvyšších súdnych autorít v rámci príslušného odvetvia verejného práva.\n\n15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,\npreto vo svojom odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozsudku a prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ust.\n§ 387 ods. 2 CSP).\n16. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.07.2017 nebolo,\nnapriek žalobcom podanému odvolaniu v správnom konaní ani na základe ním podanej správnej žaloby\nv správnom súdnictve, zrušené alebo zmenené príslušným orgánom a stalo sa právoplatným, súd prvej\ninštancie rozhodujúci v posudzovanom spore o náhrade škody, so zreteľom na rozhodnutie generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n25Sa/37/2017 zo dňa 25. januára 2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/7/2018 zo dňa 20.\nmarca 2019, bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2017 viazaný (ust. § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z.).\n17. Viazanosť všeobecného súdu konajúceho vo veci náhrady škody v danom prípade znamená, že ak\nsprávne súdy nevyhoveli žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.07.2017,\nplatí zákonná prezumpcia, že predmetné právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o žalobcovi\npriznanom starobnom dôchodku je vecne správne a tým aj zákonné, nakoľko príslušný správny orgán ani\npríslušné správne súdy v rámci dvojinštančného súdneho konania rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo\ndňa 24.07.2017 nezrušili ani nezmenili, ba naopak; po vecnom právnom posúdení argumentácie žalobcu\nprisvedčili zákonnosti napadnutého rozhodnutia, preto vzhľadom na procesný neúspech žalobcu tak\nv správnom (administratívnoprávnom) konaní ako aj v správnom súdnom konaní, o nezákonnom\nrozhodnutí, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená majetková škoda, nemožno ani uvažovať. Odvolací\nsúd preto prisvedčil v odvolacom konaní uplatnenej právnej argumentácii žalovaného, že otázku\nnezákonnosti rozhodnutia v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je možné\nriešiť ako otázku predbežnú, t. j. prejudiciálne, nakoľko táto musí byť zodpovedaná už pred začatím\nkonania o náhradu škody kvalifikovaným orgánom. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka žalobcu,\nže súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie za účelom preverenia zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne zo dňa 24.07.2017 bez zreteľa na vydané rozhodnutia správnych súdov, je nesprávna a\nprávne nedôvodná. Žalobcovi totiž na podanie takto koncipovanej žaloby nesvedčí hmotné právo (t.j.\nnemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore).\n18. Berúc zreteľ na podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, najmä\npokiaľ ide o podmienku existencie nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená\nškoda, odvolací súd uvádza, že žalobcom v odvolaní deklarované skutočnosti týkajúce sa nesprávnosti\nprávnych záverov správneho súdu vo veci priznania starobného dôchodku nie sú spôsobilé zvrátiť\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci náhrady škody v jeho prospech. V občianskoprávnom spore\nkonajúci súd prvej inštancie totiž nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na tým zasahovať do právomoci správnych súdov, ktoré navyše už prieskum predmetného rozhodnutia\nSociálnej poisťovne vykonali, preto je irelevantná námietka odvolateľa, že sama Sociálna poisťovňa vo\nsvojom rozhodnutí nespochybnila žalobcovi vzniknutý nárok na starobný dôchodok v ním vypočítanej\nvýške resp. v sume 689,54 € mesačne a taktiež je bezpredmetná argumentácia odvolateľa, že vzhľadom\nna Najvyšším súdom SR zaujatý výklad k povahe výsluhového dôchodku z hľadiska možnosti uplatnenia\nčlánku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nie je možné výšku starobného dôchodku podľa žiadneho ustanovenia\nzákona č. 461/2003 Z. z. krátiť, keďže ide o prostriedky procesného útoku týkajúce sa hmotnoprávneho\nposúdenia veci spadajúceho do pôsobnosti správneho súdnictva, ktorého kompetenciu nemôže vo veci\nnáhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci civilný súd suplovať alebo dokonca neprípustne\nzastrešovať z pozície ďalšej súdnej inštancie. V tomto ohľade súd prvej inštancie správne konštatoval,\nže všeobecný súd v žiadnom prípade nemôže byť ďalšou „odvolacou“ inštanciou a priznávať „náhradu\nškody“, ktorá mala byť spôsobená Sociálnou poisťovňou, keď o výške žalobcovi priznaného dôchodku\nrozhodli na to určené orgány a to cez štyri stupne rozhodovania.\n19. Súd prvej inštancie opodstatnene poukázal aj na subjektívne vnímanie žalobcu, ktorého subjektívna\ndomnienka nezákonnosti rozhodnutia a jeho nespokojnosť s ním nič nemení na tom, že rozhodnutie\nSociálnej poisťovne v správnom súdnictve zrušené nebolo a odvolací súd v tomto kontexte dodáva, že aj\nžalobcom v odvolaní zastávajúci názor o irelevantnosti skutočnosti, či rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nbolo alebo nebolo zrušené, pramení iba z jeho subjektívneho presvedčenia o nezákonnosti predmetného\n\nrozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, avšak uvedený názor sa zjavne prieči právnym normám\n(ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), ktorým je nutné posudzovaný občianskoprávny vzťah zo\nzodpovednosti za škodu podriadiť, a preto je vecne i právne nesprávny.\n20. Odvolateľom prezentovaná právna argumentácia spočívajúca v Ústavným súdom SR vyslovenej\nprávnej vete, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva resp. ich obmedziť,\nby mohla vo veci uplatneného nároku na náhradu škody obstáť práve len za takého právneho stavu,\nak by správny súd (prvoinštančný alebo odvolací) napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil\nalebo zmenil, avšak za v posudzovanom spore nastolenej opačnej situácie, keď zákonnosť rozhodnutia\nSociálnej poisťovne príslušné správne súdy verifikovali, nie je možné uzavrieť, že žalobcovi bolo\nobmedzené jeho právo na starobný dôchodok, preto je zrejmé, že odkaz odvolateľa na článkom 46 ods.\n1 Ústavy SR konštituované základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej správy a na všeobecne platnú zásadu zákazu odňatia a obmedzenia riadnym spôsobom\nnadobudnutých práv je iba právnou floskulou, ktorá v súdom prvej inštancie zistenom skutkovom stave\nv rozsahu potrebnom pre náležité právne posúdenie posudzovaného sporu nenachádza žiadnu oporu\na zmysel svojho uplatnenia.\n21. Reflektujúc podstatu odvolacej argumentácie žalobcu, ktorý nepovažoval za významnú\nrozhodovaciu činnosť vo veci jeho starobného dôchodku konajúcich správnych súdov a neprikladal\nžiadnu právnu silu ich rozhodnutiam vydaným v jeho neprospech, odvolaciemu súdu sa javí jeho\nprocesný útok ako účelový, nemajúci oporu v hmotnom práve, keď na jednej strane zdôrazňuje princípy\na zásady základného ústavného práva na súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, ale paradoxne na strane druhej bagatelizuje a prehliada autoritatívnosť individuálnych\nprávnych aktov súdnych orgánov, čím vedome opomína ich kompetencie a právne účinky plynúce\nz ich rozhodnutí, pričom svoj subjektívny a neopodstatnený pocit z páchania neprávosti presadzuje\nnad objektívne zistený právny stav a z neho vyvodené právne závery v rozhodnutí Krajského súdu v\nŽiline v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Žalobca tak svojím ostentatívnym domáhaním sa\nvyššieho starobného dôchodku po procesnom neúspechu pred správnymi súdmi odmietol akceptovať\nsúdmi deklarovanú zákonnosť ním napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne a s cieľom domôcť sa\npeňažného plnenia neopodstatnene využil právny inštitút náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej\nsprávy pri výkone verejnej moci bez toho, aby disponoval nezákonným rozhodnutím tohto orgánu,\nčo mu však vzhľadom na spôsob rozhodnutia správnych súdov, muselo byť zrejmé a osobitným\nzákonom vyžadovanú kasáciu alebo zmenu ním napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne ako\nprejav nezákonnosti rozhodnutia nemohol vnímať iba ako formálnu požiadavku zákonodarcu, ale musel\nvedieť, že jeho procesný neúspech v konaní o preskúmanie zákonnosti administratívnoprávneho aktu\npredstavuje definitívny verdikt ohľadom vecnej správnosti a tým aj zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, v dôsledku čoho nemôže v konaní o náhradu škody so svojím peňažným nárokom obstáť.\n22. Súd prvej inštancie správne právne posúdil aj teoreticky do úvahy prichádzajúci nárok na náhradu\nškody titulom nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne, keď konštatoval, že v konaní\nzavŕšenom vydaním rozhodnutia vo veci samej nemôže ísť o nesprávny úradný postup a v takom\nprípade je vylúčená kumulácia nárokov z oboch titulov, preto dospel k správnemu právnemu záveru,\nže v prípade žalobcu náhrada škody titulom nesprávneho úradného postupu neprichádza do úvahy.\nOdvolací súd na podporu správnosti uvedenej právnej konštatácie dodáva, že žalobca v skutočnosti\nním označené nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne kvalifikoval zároveň ako nesprávny úradný\npostup, nakoľko vychádzajúc vo svojom odvolaní z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz., zdôraznil, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práv a právom\nchránených záujmov fyzických osôb, preto je zrejmé, že pod nesprávny úradný postup subsumoval\ncelý procedurálny postup Sociálnej poisťovne súvisiaci s výpočtom jeho starobného dôchodku,\nktorý rezultoval do priznania starobného dôchodku žalobcovi vo výške určenej rozhodnutím zo dňa\n24.07.2017. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalobca namietajúc nesprávnosť výšky jemu\npriznaného starobného dôchodku v konečnom dôsledku namietal nezákonnosť rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne a príčinnú súvislosť s jemu vzniknutou škodou spájal práve s uvedeným rozhodnutím. Na\nzáklade takto zistenej skutočnosti možno uzavrieť, že žalobcom spochybňované rozhodnutie orgánu\nverejnej správy konzumuje úradný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a tak prípadná nesprávnosť\núradného postupu nemôže byť v danom prípade predmetom súdneho prieskumu.\n\n23. Na základe správne konštatovanej zákonnosti žalobcom napadnutého rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, súd prvej inštancie dôvodne skoncentroval dokazovanie a ustálil skutkový a právny stav\nsporu na nesplnení prvej - základnej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu tak, že\nnároku žalobcu na náhradu škody nevyhovel z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nnie je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., preto odvolací súd má\nza to, že súd prvej inštancie konajúc v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 C. s. p.) sa\nopodstatnene nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa vzniku škody v príčinnej súvislosti\ns napadnutým rozhodnutím a jej výškou, keďže tieto vzhľadom na absenciu základnej podmienky pre\npriznanie náhrady škody nemohli privodiť pre žalobcu priaznivejšie súdne rozhodnutie.\n24. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej\nmoci resp. orgánu verejnej správy pri výkone verejnej moci a nárok na náhradu škody mu nevznikol,\nsúd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol aj nárok žalobcu na splnenie povinnosti znejúcej\nna spôsob výplaty - poskytnutia náhrady škody z finančných prostriedkov na osobnom účte žalobcu\nvedenom Sociálnou poisťovňou z dôvodu, že ide o nárok nadväzujúci na nárok na náhradu škody a\nto bez ohľadu na skúmanie vykonateľnosti (možnosti výplaty) dodatočne uplatneného nároku. V tejto\nsúvislosti odvolací súd dopĺňa, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 58 428,35 € tak, že žalovaný\npoužije finančné prostriedky z osobného účtu poškodeného (žalobcu) vedeného v Sociálnej poisťovni,\npredstavuje nárok, ktorý je priamo závislý od primárneho nároku na náhradu škody a je ním doslova\npodmienený, keďže ním žalobca určil iba spôsob a zdroj poskytnutia peňažnej náhrady v prípade, že\ntáto mu bude vo výške uplatnenej náhrady škody priznaná.\n25. Z uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový\nstav v rozsahu potrebnom pre náležité právne posúdenie sporu, výsledky vykonaného dokazovania\nsprávne zhodnotil (ust. § 191 ods. 1 CSP) a vyvodil zo skutkových zistení správne skutkové závery, tieto\npodriadil príslušným právnym normám a na základe svojich racionálnych úvah, ktorými sa pri subsumpcii\nskutkového stavu pod jemu zodpovedajúci právny stav riadil, dospel k správnym, logickým a presvedčivo\nodôvodneným právnym záverom o neopodstatnenosti žaloby, odvolací súd postupom podľa ust. § 387\nods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe zásady procesného úspechu tak, že v konaní plne úspešnému\nžalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "a655b589-6a05-47ee-9c3c-909895653d35:544d2c46-a9e7-4eb8-a206-6d673d7e7ad3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1", "spisova_znacka": "7Sk/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/7/2018 z 19. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1"}, {"guid": "0a76cf57-49f8-4fce-a8b1-6f9640d4198c:9f5fe9ff-c4d5-4d84-803d-e4e515395c2d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5017200432.1", "spisova_znacka": "25Sa/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/37/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200432.1"}], "citovane_v": []}