Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/156/2024 z 14. 4. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2026, sp. zn. 2Cob/156/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1
Krajský súd Bratislava | 2Cob/156/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1 | 2026-04-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 546 ObZ, § 344 ObZ, § 379 ObZ, § 580 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d9b902b-a837-4469-a61d-80ad79505219
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Cob/156/2024
1119205193
14. 04. 2026
JUDr. Viera Malinowska
ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Malinowskej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Lukáš Tyko, so
sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, značka správcu S 1333, správca konkurznej podstaty
úpadcu Euro Continental Building a. s. v konkurze, so sídlom Zamarovská 37/200, 911 05 Trenčín, IČO:
46 410 376, proti žalovanému: TSS GRADE, a.s., so sídlom Dunajská 48/7509, 811 08 Bratislava, IČO:
35 802 723, zastúpený: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811
04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 199 808, v konaní o zaplatenie 832.523,73 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/61/2019
- 539 zo dňa 23.05.2024 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/61/2019 - 539 zo dňa
23.05.2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-26Cb/61/2019 - 539 zo dňa 23.05.2024 vo výroku I.
zamietol žalobu z 08.04.2019, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 832.523,73 Eur
s príslušenstvom a o trovách konania vo výroku II. rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi úpadcom
ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 26.05.2014 uzavretá Zmluva o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo na stavbe „ŽSR, Modernizácia železničnej
trate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. Etapa (Považská Teplá /mimo/ - Žilina /mimo/)“,
ktorej investorom sú Železnice SR. Úpadca mal na predmetnej stavbe realizovať stavebné objekty č.
SO 48.33.12, SO 48.33.13, SO 48.33.15, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19, SO 49.33.10 a SO
49.33.13 za akceptovanú cenu diela 975.034,98 Eur. V zmluve bolo dohodnuté, že jej súčasťou budú
Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (FIDIC),
prvé vydanie 1999 (t. j. Červená kniha FIDIC). Dielo mal zhotoviteľ začať zhotovovať v mesiaci máj 2014
a malo byť dokončené v mesiaci máj 2015. Dňa 09.04.2015 odstúpil žalovaný od zmluvy, keď úpadca mal
svojim konaním spôsobovať rozsiahle problémy realizačného a aj časového charakteru na stavebných
objektoch č. SO 48.33.12, SO 48.33.17 a SO 49.33.10, pričom žalovaný odstúpenie od zmluvy realizoval
s odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo úpadcovi
doručené e-mailom dňa 13.04.2015. Od zmluvy o dielo mal listom z 09.04.2015 odstúpiť aj úpadca,
keď žalovaný nemal vymenovať osobu stavebného dozoru, čím sa žalovaný mal dostať do omeškania
s plnením svojich povinností. Žalobca však nepreukázal dátum doručenia predmetného listu úpadcom
žalovanému. Ďalej uviedol, že žalobca si ako správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental
Building, a.s. v konkurze voči žalovanému uplatnil viacero čiastkových nárokov v súhrnnej sume

832.523,73 Eur, ktoré pozostávajú z nároku na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 Eur ako
zmluvne dohodnutého zádržného; nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume
134.869,17 Eur; nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný
nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie v sume 4.971,- Eur; nároku na zaplatenie časti ceny
diela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume 474.545,86 Eur; nároku na
zaplatenie náhrady škody z dôvodu uvedenia nesprávnych jednotkových cien a množstiev v cenovej
ponuke v sume 123.029,12 Eur a nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvných
povinností v sume 78.338,85 Eur.
2. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 536 ods. 1 až 3 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 546 ods. 1 ObZ, § 547 ods. 1 až 6 ObZ, § 548 ods. 1 ObZ, § 344
ObZ, § 349 ods. 1, 2 ObZ, § 351 ods. 1, 2 ObZ, § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 581 ods.
2, 3 OZ, § 358 ObZ, § 359 ObZ, § 364 ObZ, § 373 ObZ, § 379 ObZ, § 387 ods. 1 ObZ, § 388 ods. 1 ObZ, §
397 ObZ a § 398 ObZ a Zmluvných podmienok FIDIC, a to body 15.5, 19.6, 20.1. Úvodom rozhodovania
poukázal na to, že Zmluva o dielo z 26.05.2014, ktorej súčasťou boli Zmluvné podmienky FIDIC bola
skončená predčasne. Obe strany sporu predložili v konaní listinu z 09.04.2015, predmetom ktorej malo
byť odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zmluvnej
strany, ktorý vyvolá právne účinky, keď dôjde k jeho doručeniu druhej zmluvnej strane (§ 349 ods.
1 ObZ), zmluva v takom prípade zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane,
prípadne k neskoršiemu dátumu, ktorý stanovuje zmluva. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na
uvedené je nevyhnutné, aby strana, ktorá sa dovoláva predčasného ukončenia zmluvy odstúpením od
nej, predložila nielen listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, ale aj doklad preukazujúci jej doručenie
druhej zmluvnej strane. Žalobca v konaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od
zmluvy úpadcom žalovanému (len v jednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum
15.04.2015), naopak, žalovaný predložil odstúpenie od zmluvy z 9.04.2015 a doklad o jeho doručení
úpadcovi dňa 13.04.2015. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy
listom z 09.04.2015 doručeným úpadcovi e-mailom dňa 13.04.2015 a list, ktorým chcel úpadca od
zmluvy odstúpiť, predstavuje len reakciu na doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy, ktoré mu
bolo preukázateľne doručené 13.04.2015. Ak od zmluvy platne odstúpil žalovaný listom z 09.04.2015
doručeným úpadcovi 13.04.2015, nemohol následne platne odstúpiť od zmluvy úpadca. Ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že v zmysle § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon. Judikatúra dospela k záveru, že pre platné odstúpenie od zmluvy
a pre vyvolanie relevantných právnych následkov (pre predčasné ukončenie zmluvného vzťahu) sa
vyžaduje, aby bol naplnený zmluvou alebo zákonom predpokladaný dôvod odstúpenia od zmluvy, a aby
zároveň tento dôvod odstúpenia bol v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzený (rozsudok NS SR
z 30.11.2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 62/2017]. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce
argumentoval aj viacerými „porušeniami“ zmluvných povinností pri zhotovovaní diela úpadcom, avšak
dôvod odstúpenia od zmluvy skutkovo vymedzil odkazom na bod 15.5 Zmluvných podmienok FIDIC,
ktorý priznáva právo na odstúpenie od zmluvy (výlučne) objednávateľovi, ktorý je oprávnený od zmluvy
o dielo odstúpiť bez uvedenia iného konkrétneho dôvodu a tento postup môže objednávateľ využiť
aj vtedy, ak by mal možnosť odstúpiť od zmluvy z iného dôvodu predpokladaného zmluvou o dielo
alebo zákonom. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by bolo vhodné (a
zároveň nevyhnutné), aby žalovaný uviedol ďalšie zmluvné ustanovenie umožňujúce mu odstúpiť od
zmluvy. Pre posúdenie, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe
odstúpenia od zmluvy, je aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5.
Zmluvných podmienok FIDIC, v ktorom je dátum ukončenia zmluvného vzťahu pre tento konkrétny
spôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods. 1 ObZ.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy nedošlo
ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy úpadcovi (t. j. k 13.04.2015), ale až uplynutím 28 dní po
doručení odstúpenia od zmluvy a v súlade s bodom 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC zmluva zanikla
na základe odstúpenia žalovaného od zmluvy uplynutím dňa 11.05.2015. Ustálený dátum ukončenia
zmluvného vzťahu súd prvej inštancie považoval za relevantný pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov (s výnimkou nárokov na náhradu škody) s prihliadnutím na § 351 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie
poukázal na uznesenie NS SR z 27.05.2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 63/2020 a uviedol, že nárok
zmluvných strán na vrátenie plnení po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy nie je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako nesprávne tvrdí žalobca, ale zmluvný nárok, čo vyplýva aj z rozhodnutí

sp. zn. 1MObdoV/2/2007 a 5Obdo/20/2008. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy pred odstúpením od nej
nie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na základe platnej zmluvy. S poukazom
na § 351 ObZ, odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré
zmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované a iné, predovšetkým tie, ktoré
smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak, že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351
ods. 2 ObZ. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi
splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok na vrátenie poskytnutého
plnenia. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených
čiastkových nárokov) je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok (nie ako mimozmluvný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia) s tým, že ak tieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp.
ich ekvivalent) zanikli ešte pred 12.05.2015, nemohlo s prihliadnutím na ex nunc účinky odstúpenia od
zmluvy podľa obchodnoprávnej úpravy dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia a nemôžu byť
predmetom vysporiadania podľa § 351 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie vzhľadom na tieto závery potom
posúdil jednotlivé uplatnené čiastkové nároky žalobcu nasledovne:
3. Nároky na zaplatenie sumy 16.769,73 Eur ako ceny diela (neuhradené zádržné) a sumy 474.545,86
Eur ako ceny diela súd prvej inštancie posudzoval spoločne s poukazom na procesnú obranu
žalovaného, postavenú na tvrdení, že zanikli započítaním, či už na základe jednostranných zápočtov
žalovaného alebo na základe dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretých medzi žalovaným
a úpadcom. Jednostranné zápočty žalovaného zo 14.04.2015 uskutočnené na sumu 81.939,41 Eur,
resp. na sumu 160.340,84 Eur žalobca rozporoval predovšetkým z dôvodu, že tieto zápočty žalovaný
realizoval v rozpore s § 358, resp. § 359 ObZ. Súd prvej inštancie námietku žalobcu vyhodnotil ako
nedôvodnú, keďže uvedené ustanovenia sú dispozitívnymi s poukazom na § 263 ods. 1 ObZ, zmluvné
strany sa dohodli na modifikácii dispozitívneho zákonného pravidla, v zmysle ktorého proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku v článku VII. bod 7.04, v zmysle ktorého sa
zmluvné strany dohodli, že objednávateľ je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku zhotoviteľa, a to
aj v prípade, že táto pohľadávka nie je splatná s akýmikoľvek svojimi pohľadávkami voči zhotoviteľovi a
zhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas. Predmetné zmluvné ustanovenie umožňovalo
žalovanému ako objednávateľovi jednostranne započítať voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku
voči akejkoľvek, dokonca aj nesplatnej, pohľadávke úpadcu zo zmluvy o dielo, pohľadávka žalovaného
voči úpadcovi ani nemusela vyplývať priamo zo zmluvy o dielo. Ako nesprávnu vyhodnotil súd prvej
inštancie tiež argumentáciu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený k 14.04.2015 započítať pohľadávky
zo zmluvy o dielo s poukazom na článok VII. bod 7.04 zmluvy, nakoľko od zmluvy odstúpil listom
z 09.04.2015. Žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC,
odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť uplynutím dňa 11.05.2015, zmluva trvala aj v období medzi
odstúpením od zmluvy a nadobudnutím jeho účinnosti a aj v medziobdobí boli zmluvné strany viazané
zmluvnými dojednaniami. Preto bol žalovaný oprávnený realizovať jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok, keďže tak urobil pred nadobudnutím účinnosti tohto odstúpenia. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na § 359 ObZ, ktorý upravuje výnimku pripúšťajúcu započítanie nesplatnej pohľadávky, ak
ide o nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky. Žalovaný uviedol,
že úpadca nebol v rozhodnom čase už v druhej polovici roka 2014 schopný plniť záväzky voči svojim
veriteľom, a to KOI, s.r.o.; DOBZEP, s.r.o.; MILPA s.r.o.; GEOSTAV SLOVAKIA, s.r.o.; ENZA, s.r.o.;
Martin Kerčbár; Poľnohospodárske družstvo PREDMIER a Ladce Betón, s.r.o., ktorí ponúkli žalovanému
na odkúpenie svoje pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca túto skutkovú okolnosť nespochybnil, preto
súd prvej inštancie považoval za nesporné, že k 14.04.2015 bol úpadca neschopný plniť záväzky
voči svojim veriteľom, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 359 ObZ a
žalovaný bol oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi aj svoje nesplatné pohľadávky. Súd prvej
inštancie už vo všeobecnej rovine námietky žalobcu voči jednostranným zápočtom žalovaného zo
14.04.2015 posúdil ako nedôvodné a jednostranné zápočty žalovaného ako spôsobilé vyvolať sledované
právne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Vo vzťahu k dohodám o
započítaní pohľadávok uzavretým medzi úpadcom a žalovaným zo 17.09.2014, 20.11.2014, 17.12.2014,
22.01.2015 a 25.02.2015 súd prvej inštancie vychádzal z § 364 ObZ, ktorý umožňuje zmluvne započítať
akékoľvek pohľadávky, pokiaľ sa strany na tom dohodnú, jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky
vzájomné. Podmienkou platnosti dohody o započítaní je dostatočne presné určenie pohľadávok, ktoré
majú byť započítané, ide o podmienku určitosti právneho úkonu. Všetky žalovaným predložené dohody
o započítaní pohľadávok obsahujú vymedzenie konkrétnych pohľadávok úpadcu voči žalovanému s
vymedzením faktúr, z ktorých vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky úpadcu započítavajú,
rovnako obsahujú uvedenie konkrétnych pohľadávok žalovaného voči úpadcovi s vymedzením faktúr, z

ktorých vyplývajú a sumy, v akej sa pohľadávky žalovaného započítavajú, pečiatky úpadcu a žalovaného,
ako aj podpisy osôb oprávnených konať za úpadcu a za žalovaného. Predložené dohody o započítaní
sú podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne určité a predstavujú platné právne úkony spôsobilé
vyvolať nimi sledované právne následky. Predseda predstavenstva úpadcu Marcel Fábry podpisom
súhlasil s ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených, bolo jeho povinnosťou konať
s náležitou starostlivosťou v súlade s § 194 ods. 5 ObZ. Ak by si aj zákonom predpísané povinnosti
nesplnil, nemá to žiadny vplyv na ich platnosť a účinnosť, ale zakladalo by to zodpovednosť predsedu
predstavenstva úpadcu za škodu podľa § 194 ods. 6 ObZ. Rovnako za irelevantné vyhodnotil súd
prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že jednotlivé dohody považoval úpadca za jednostranné návrhy
žalovaného, nakoľko je zjavné, že ide o dvojstranný právny úkon obsahujúci zhodný prejav vôle oboch
jej účastníkov, tvrdenie žalobcu vylučuje aj to, že úpadca (jeho predseda predstavenstva) všetky dohody
za úpadcu vlastnoručne podpísal a doplnil na ne pečiatku úpadcu. Neevidovanie dohôd v účtovníctve
úpadcu neznamená, že by neexistovali a nevyvolali zákonom predpokladané právne účinky v podobe
zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Súd prvej inštancie ako nerelevantné posúdil
aj listy úpadcu z 10.06.2015, ktorými žalobca spochybňoval oprávnenosť faktúr žalovaného, ktoré
boli predmetom započítania, nakoľko tieto listy spochybňujú oprávnenosť jednostranných zápočtov
žalovaného a úpadca sa nimi bez právneho dôvodu snaží ex post spochybňovať vlastné právne
úkony, ktoré už vyvolali právne účinky. Spornosť, resp. nespornosť pohľadávok žalovaného, ktoré boli
predmetom vzájomného započítania, mal úpadca pri konaní s odbornou (náležitou) starostlivosťou
vyhodnotiť v čase, kedy jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok predseda predstavenstva úpadcu
podpísal.
4. Konkrétne k nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 Eur, ktorá predstavuje neuhradené zádržné z faktúr
úpadcu č. 1400044 (v sume 8.726,72 Eur), č. 1400047 (v sume 5.590,15 Eur) a č. 1400051 (v sume
2.452,86 Eur) súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok úpadcu zanikol jednostranným započítaním
pohľadávok žalovaným zo dňa 14.04.2015, ktorým si žalovaný voči úpadcovi započítal pohľadávku v
sume 81.939,41 Eur z faktúry č. 201412210 voči pohľadávkam úpadcu voči žalovanému v súhrnnej
výške 81.939,41 Eur z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1500002 v sume 8.474,95 Eur, č.
1300012 v sume 3.078,42 Eur, č. 1300014 v sume 4.395,64 Eur, č. 1300026 v sume 9.941,37 Eur,
č. 1300030 v sume 6.465,53 Eur, č. 1300032 v sume 6.741,45 Eur, č. 1300039 v sume 1.849,71 Eur,
č. 1300046 v sume 2.281,48 Eur, č. 1400001 v sume 607,38 Eur, č. 1400005 v sume 1.516,57 Eur,
č. 1400013 v sume 481,85 Eur, č. 1400019 v sume 4.866,32 Eur, č. 1400020 v sume 2.346,11 Eur,
č. 1400025 v sume 4.251,07 Eur, č. 1400031 v sume 7.871,83 Eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 Eur
a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur. Žalobca v konaní nespochybnil doručenie započítacieho prejavu
úpadcovi, jeho doručenie preukazuje aj list úpadcu adresovaný žalovanému zo 14.07.2015. Započítací
prejav žalovaného sa nepochybne dostal do dispozičnej sféry úpadcu, čím došlo k zániku nielen
pohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 81.939,41 Eur, ale aj k zániku viacerých pohľadávok
úpadcu voči žalovanému, vrátane pohľadávok z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1400047
v sume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur, v dôsledku čoho zanikla v celom rozsahu
uplatnená pohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 Eur a žalobca si tak voči
žalovanému uplatnil zaniknutý nárok. K námietkam žalobcu, že úpadcovi bol doručený aj iný započítací
prejav žalovaného, ktorý sa týkal predmetných pohľadávok, na základe ktorého malo dôjsť k zániku
vzájomných pohľadávok v sume 82.294,61 Eur, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného z
20.03.2024, v ktorom uviedol, že pri vypracovaní prvého započítacieho prejavu došlo k formálnej chybe v
uvedení faktúry č. 201504024 v sume 355,20 Eur, preto vypracoval nový započítací prejav, kde započítal
iba svoju pohľadávku z faktúry č. 201412210 v sume 81.939,41 Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že táto
skutočnosť nespôsobuje neurčitosť započítacieho prejavu žalovaného, naopak, žalovaný chcel vylúčiť
pochybnosti o započítaní a aj v tomto prípade by pohľadávky úpadcu zanikli v rozsahu, v akom sa kryli s
pohľadávkou žalovaného z faktúry č. 201412210 a nesprávne uvedenie faktúry č. 201504024 by nehralo
žiadnu rolu, t. j. v rozsahu, v akom boli vymedzené v započítacom prejave žalovaného zo 14.04.2015
na sumu 81.939,41 Eur, ktorý predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť započítania nie je možné vyvodiť ani z toho,
že žalovaný ako deň vzájomného zápočtu (a zániku) jednotlivých pohľadávok určil 14.04.2015.
Je potrebné vychádzať z čl. VII. bod 7.04 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého pohľadávky zaniknú
okamihom, kedy bude prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane a z argumentácie
žalobcu je nepochybné, že započítací prejav bol úpadcovi doručený. Možnosť žalovaného použiť na
započítanie aj nesplatné pohľadávky voči úpadcovi vyplýva z článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo a

tiež súd prvej inštancie zdôraznil, že v rozhodnom čase nebol úpadca schopný plniť svoje splatné
záväzky, preto bol aj podľa ustanovenia § 359 ObZ žalovaný oprávnený započítať voči úpadcovi svoju
nesplatnú pohľadávku. Súd prvej inštancie odmietol argumentáciu žalobcu, že úpadca mal spochybniť
oprávnenosť faktúry žalovaného č. 201412210, keď mal listom zo 17.04.2015 reklamovať túto faktúru
s tvrdením, že množstvo dodaných geodetických prác nezodpovedá skutočne dodanému množstvu
služieb a pracovníkov. Rámcovou objednávkou č. 119/2014 RP si úpadca objednal u žalovaného
dodanie materiálu a služieb podľa požiadaviek stavby s tým, že dňa 15.01.2015 vystavil žalovaný
úpadcovi faktúru č. 20142210 na sumu 73.415,16 Eur bez DPH (88.098,19 Eur s DPH) za činnosti na
základe objednávky č. 119/2014 RP, ktorej súčasťou bol súpis dodaných služieb za mesiac november
2014 v sume 37.832,11 Eur a súpis dodaných služieb za mesiac december 2014 v sume 35.583,05
Eur (v súčte ide o žalovaným fakturovanú sumu bez DPH). Oba súpisy boli potvrdené žalovaným a aj
úpadcom, z čoho je zjavné, že úpadca potvrdil prevzatie žalovaným dodaných služieb. Ak chcel úpadca
ex post rozporovať žalovaným dodané služby, ktorých prijatie sám vlastnoručným podpisom potvrdil,
bol povinný konkretizovať vady. List úpadcu zo 17.04.2015 neobsahuje konkrétne námietky, v akom
konkrétnom rozsahu nemá zodpovedať rozsah žalovaným fakturovaných služieb skutočnosti a žalobca
ich nekonkretizoval ani v konaní. Predmetný list úpadcu tak nebol spôsobilý spochybniť pohľadávku
žalovaného voči úpadcovi (jej výšku), ktorú použil na započítanie.
6. K nároku na zaplatenie sumy 474.545,86 Eur z titulu ceny diela za realizované práce súd prvej
inštancie vyhodnotil ako dôvodnú procesnú obranu žalovaného, že pohľadávky úpadcu mali zaniknúť
započítaním. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému v časti 86.977,75 Eur (t. j. v časti uplatnenej žalobou)
z faktúry úpadcu č. 1400026 zanikla k 17.09.2014 započítaním s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi
z faktúry žalovaného č. 201408177 v sume 86.977,75 Eur Dohodou o započítaní pohľadávok zo
17.09.2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške
68.700,82 Eur z faktúry úpadcu č. 1400043 a časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške
153.878,04 Eur (z pôvodne úpadcom fakturovanej sumy 213.023,29 Eur) z faktúry úpadcu č. 1400044,
spolu v sume 222.578,86 Eur, zanikli započítaním k 20.11.2014 s pohľadávkami žalovaného voči
úpadcovi z faktúry č. 201410037 v sume 35.214,43 Eur, č. 201410036 v sume 187.032,43 Eur a
č. 201410009 v sume 332,- Eur, spolu v sume 222.578,86 Eur, na základe Dohody o započítaní
pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 57.095,72 Eur (časť
z fakturovanej sumy 213.023,29 Eur vo výške 153.878,04 Eur zanikla na základe Dohody o započítaní
z 20.11.2014 a zostávajúca časť 2.049,53 Eur ostala nedotknutá) z faktúry úpadcu č. 1400044 zanikla
k 17.12.2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi z faktúry č. 1300021 v sume
56.612,43 Eur a č. 201410073 v sume 483,29 Eur, spolu v sume 57.095,72 Eur, na základe Dohody o
započítaní pohľadávok zo 17.12.2014. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške
2.049,53 Eur z faktúry úpadcu č. 1400044, pohľadávka vo výške 61.491,70 Eur z faktúry úpadcu č.
1400047 a pohľadávka vo výške 26.981,48 Eur z faktúry úpadcu č. 1400051, spolu v sume 90.522,71
Eur, zanikli k 22.01.2015 započítaním s pohľadávkami žalovaného z faktúry žalovaného č. 201411118
vo výške 12.569,99 Eur, č. 201411100 vo výške 99.091,14 Eur a č. 201412031 vo výške -21.138,42
Eur, spolu v sume 90.522,71 Eur, na základe Dohody o započítaní pohľadávok z 22.01.2015. Časť
pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 11.034,92 Eur (z pôvodne fakturovanej sumy 17.370,81
Eur) z faktúry úpadcu č. 1500001 zanikla k 25.02.2015 započítaním s pohľadávkou žalovaného voči
úpadcovi z faktúry č. 1030001 sume 11.034,92 Eur na základe Dohody o započítaní pohľadávok z
25.02.2015. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 6.335,89 Eur z faktúry
úpadcu č. 1500001 a vo výške 154.004,95 Eur z faktúry č. 1500002 (ktorá nie je predmetom žaloby)
zanikla započítaním s časťou pohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 6.158,78 Eur z faktúry
žalovaného č. 201412210 (zostávajúca časť fakturovanej sumy 81.939,41 Eur zanikla jednostranným
zápočtom žalovaného zo 14. 04.2015) s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 60.812,19 Eur
z faktúry žalovaného č. 201411118, v sume 90.896,80 Eur z faktúry č. 201412209 a vo výške 2.473,07
Eur z faktúry č. 201410091 k 7.05.2015 (v súlade s článkom VII. bod 7.04 zmluvy o dielo), kedy bol
zápočet žalovaného preukázateľne doručený úpadcovi, ako to vyplýva z listu úpadcu z 10.06.2015.
Súd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka úpadcu v sume 16.769,73 Eur na zádržné a v sume
474.545,86 Eur na zaplatenie ceny diela, zanikli v dôsledku hmotnoprávnych úkonov žalovaného, resp.
žalovaného a úpadcu ešte predo dňom nadobudnutia účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o
dielo z 09.04.2015 (pred 11.05.2015), zaniknuté pohľadávky sa nemôžu „obnoviť“ v dôsledku odstúpenia
od zmluvy, nemôžu byť vysporiadavané v rámci režimu podľa § 351 Obchodného zákonníka ako sa
nesprávne domáhal žalobca a neprichádza do úvahy ani aplikácia bodu 19.6. Zmluvných podmienok
FIDIC.

7. Súd prvej inštancie ako nedôvodný posúdil tiež nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako nárok
na práce naviac vykonané úpadcom nad pôvodne dohodnutý rozsah prác na stavebných objektoch
č. SO 48.33.12, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19 a SO 49.33.13. Žalobca tvrdil, že práce
naviac mal úpadca realizovať na základe objednania žalovaným, toto tvrdenie žalovaný výslovne poprel
a poukázal na to, že žalobca objednávky nešpecifikoval a na preukázanie tvrdení nepredložil žiadne
dôkazy. Žalovaný tiež namietal, že podľa článku VIII. bod 8.03 zmluvy o dielo by bolo nevyhnutné
uzatvorenie písomného dodatku k zmluve o dielo ako podklad pre ich realizáciu v súlade s § 272 ods.
2 ObZ, ktorý však uzavretý nebol. Následne žalobca argumentoval oznámeniami úpadcu č. 1, 2, 4,
5, 6, 7, 9 a 10 realizovanými podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, čím sám poprel svoje
tvrdenie, že naviac práce realizoval úpadca na základe objednávok žalovaného. Vychádzajúc z bodu
20.1. Zmluvných podmienok FIDIC súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri posúdení nároku je nutné
vychádzať z toho, že práce označované žalobcom ako práce naviac, nerealizoval úpadca na základe
objednávok žalovaného, ale ide o dodatočné nároky uplatňované úpadcom v súvislosti so zhotovovaním
zmluvne dohodnutého diela. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok zhotoviteľa na zaplatenie prác naviac
je v podstate zmluvným nárokom na zaplatenie ceny diela a prichádza do úvahy, keď je v zmluve cena
diela dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý nezaručuje jeho úplnosť a je nutné, aby zhotoviteľ vykonal činnosti
nezahrnuté do rozpočtu, ak neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. V právnej úprave sa jedná
o prípad upravený v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 2 ObZ, z ktorého vyplýva právo zhotoviteľa
domáhať sa (v prípade neúplného rozpočtu) od objednávateľa primeraného zvýšenia ceny diela, ak sa
objavia práce (činnosti) nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Predmetnému právu zhotoviteľa však
zodpovedá jeho povinnosť oznámiť predmetné zvýšenie ceny diela objednávateľovi bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie pôvodne dohodnutej ceny diela o presne
špecifikované zvýšenie ceny diela a zákon s nesplnením notifikačnej povinnosti spája zánik nároku na
zvýšenie ceny diela, t.j. preklúziu nároku zhotoviteľa podľa § 547 ods. 6 ObZ.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v súlade s § 273 ObZ sa Zmluvné podmienky FIDIC tvoriace
súčasť zmluvného vzťahu použijú prednostne pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré majú
dispozitívny charakter (vrátane § 547 ods. 2, resp. ods. 6) a poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave z 13.06.2019, sp. zn. 1Cob/194/2018, aplikovateľný aj na rozhodovaný spor. Zmluva o dielo
medzi úpadcom a žalovaným predstavovala meraný kontrakt, pre potenciálne priznanie uplatnených
prác naviac bolo nevyhnutné splnenie povinnosti úpadcom podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok
FIDIC, v zmysle ktorého, ak sa úpadca ako zhotoviteľ domnieval, že má nárok na akékoľvek predĺženie
lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku Zmluvných
podmienok FIDIC, alebo inak podľa zmluvy o dielo, mal vydať žalovanému oznámenie, v ktorom popíše
udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Úpadca musel oznámenie vydať čo najskôr, ako je to
možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti,
inak lehota výstavby nebude predĺžená, úpadca nebude mať nárok na dodatočnú platbu a žalovaný
bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s týmto nárokom. Súd prvej inštancie uviedol, že na
preklúziu práva musí prihliadať ex offo, aj ak žalovaný výslovne nenamietal zánik práva (nároku) úpadcu,
ktorý v konaní uplatňoval žalobca. Podľa názoru súdu prvej inštancie si úpadca uplatnil u žalovaného
nároky na zaplatenie ceny prác naviac oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní podľa bodu
20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. Oznámenie č. 1 vypracoval úpadca podľa bodu 20.1. Zmluvných
podmienok FIDIC dňa 28.10.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú
zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 dozvedel
najneskôr k 28.10.2014 a bolo jeho povinnosťou si nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do
25.11.2014. Oznámenie č. 2 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu
pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný
objekt č. SO 48.33.12 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u
žalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 4 vypracoval úpadca dňa 28.10.2014,
preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším
množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 dozvedel najneskôr k 28.10.2014 a bolo
jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 25.11.2014. Oznámenie č. 5
vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú
zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 dozvedel
najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do
11.12.2014. Oznámenie č. 6 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu
pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt

č. SO 48.33.19 dozvedel najneskôr k 13.11.2014, bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného
v prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 7 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o
nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom
betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou
nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 9 vypracoval úpadca
dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo
v súvislosti s väčším množstvom debnenia pre stavebný objekt č. SO 48.33.18 dozvedel najneskôr k
13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014.
Oznámenie č. 10 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne
nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom bednenia pre stavebný objekt č.
SO 49.33.13 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v
prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC
doručil úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a poštou dňa 16.03.2015,
hoci sa o nárokoch na zaplatenie ceny naviac prác notifikovaných týmito oznámeniami preukázateľne
dozvedel už v dátumoch uvedených vyššie, nároky na zaplatenie ceny za naviac práce podľa názoru
súdu prvej inštancie notifikoval žalovanému zjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní upravenej v
bode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v dôsledku čoho nárok zanikol podľa bodu 20.1. Zmluvných
podmienok FIDIC (a podporne aj podľa ustanovenia § 547 ods. 6 ObZ). Pre preklúziu nároku úpadcu, ku
ktorej došlo ešte pred zánikom zmluvy o dielo odstúpením od nej, nemohol súd prvej inštancie žalobcovi
nárok priznať, keďže na preklúziu práva bol povinný prihliadať ex offo. Na tento záver nemôže mať
žiadny vplyv ani argument žalobcu, že úpadca uplatnil nárok včas s odkazom na to, že geodetický
protokol ako príloha oznámenia č. 1 bol vypracovaný dňa 10.03.2015 a geodetický protokol ako príloha
oznámení č. 2 a č. 4 bol vypracovaný dňa 18.02.2015, nakoľko bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a
včasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1.
Zmluvných podmienok FIDIC a o uplatnenom nároku sa úpadca dozvedel v dňoch, kedy vypracoval
oznámenia, čo vyplýva z ich textu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu,
že bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu úpadcom vykonaných prác a vydať platobné potvrdenie s
poukazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, nakoľko ho nie je možné aplikovať na nárok
na zaplatenie ceny za práce naviac v sume 134.869,17 Eur. V kontexte odstúpenia od zmluvy podľa
bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC sa bod 19.6 nemôže použiť na akékoľvek prípadné nároky
zhotoviteľa voči objednávateľovi, ale len tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení taxatívne
vymenované. Nároky za práce naviac majú v zmluve upravený samostatný právny režim v bode
20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Bod 19.6 Zmluvných podmienok FIDIC sa týka splatných nárokov
zhotoviteľa v čase pred odstúpením, čo znamená, že aby nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny za práce
naviac mohol spadať pod režim bodu 19.6, musel by ho zhotoviteľ uplatniť pred odstúpením riadne a
včas u objednávateľa v súlade s bodom 20.1. Ak si však zhotoviteľ nárok neuplatnil pred predčasným
skončením zmluvného vzťahu v prekluzívnej lehote podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC,
tento počas trvania zmluvného vzťahu zanikol, nemôže sa obnoviť v dôsledku odstúpenia od zmluvy s
odkazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. Nárok úpadcu na zaplatenie ceny za práce naviac
zanikol pre preklúziu v sume 58.804,37 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 1 k 26.11.2014, v sume
17.780,05 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 2 k 12.12.2014, v sume 36.639,46 Eur v zmysle oznámenia
úpadcu č. 4 k 26.11.2014, v sume 15.369,01 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 5 k 12.12.2014, v
sume 2.471,73 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 6 k 12.12.2014, v sume 1.752,07 Eur v zmysle
oznámenia úpadcu č. 7 k 12.12.2014, v sume 795,63 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 9 k 12.12.2014
a v sume 1.256,85 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 10 k 12.12.2014, zaniknuté nároky úpadcu
nemohli k 12.05.2015 (účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy) nanovo vzniknúť, žalovaný ich nebol
povinný vyčísliť podľa bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC a úpadcovi následne uhradiť. Súd prvej
inštancie posúdil ako účelovú argumentáciu žalobcu, že list žalovaného zo 16.12.2015 má predstavovať
písomné rozhodnutie o hodnote úpadcom vykonaných prác. Žalovaný v liste použil zmluvné spojenie
„so schváleným zmenovým konaním“, avšak to neznamená, že nárok úpadcu na cenu prác naviac na
stavebných objektoch č. SO 48.33.12 a SO 48.33.17 uznal alebo potvrdil. Predmetným listom vyzval
žalovaný úpadcu na fakturáciu a predovšetkým na predloženie súvisiacej dokumentácie zjavne za
účelom posúdenia nárokov úpadcu a nenachádza sa v ňom žiadna čiastka, ktorá by vyjadrovala hodnotu
prác naviac.
9. Súd prvej inštancie ako ničím nepreukázaný vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 4.971,- Eur titulom
vykonaných prác v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné
potvrdenie v podobe nevyfakturovaných prác na stavebnom objekte č. SO 48.33.12 v sume 3.215,- Eur

a na stavebnom objekte č. SO 48.33.17 v sume 4.971,- Eur. Zo žalobnej argumentácie nevyplýva, aká
bola skutočná hodnota prác úpadcu na predmetných stavebných objektoch, v akom rozsahu boli práce
úpadcom fakturované, v akom rozsahu boli žalovaným uhradené. Žalobca ani len netvrdil, že by úpadca
o vystavenie priebežného platobného potvrdenia žalovaného požiadal. V zmysle bodu 14.3. Zmluvných
podmienok FIDIC bolo povinnosťou zhotoviteľa (t. j. úpadcu), nie objednávateľa (t. j. žalovaného) žiadať
po skončení každého mesiaca o priebežné platobné potvrdenie s podrobným uvedením čiastok, na
ktoré má zhotoviteľ podľa jeho názoru právo, spolu s dokumentmi obsahujúcimi správu o postupe
prác v uplatňovanom mesiaci. Aj v režime posudzovania nároku podľa § 351 ods. 2 ObZ platí, že
bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal presný rozsah prác realizovaných úpadcom na stavebných
objektoch č. SO 48.33.12 a č. SO 48.33.17 pred odstúpením od zmluvy s vyčíslením ich skutočnej
hodnoty a presný rozsah plnenia poskytnutého žalovaným úpadcovi. Až v prípade, ak by žalobca
preukázal, že hodnota prác prevyšovala žalovaným vyplatenú časť ceny diela, prichádzalo by do úvahy
priznanie nároku v režime § 351 ods. 2 ObZ. Žalobca na preukázanie tohto nároku neoznačil žiadne
dôkazy.
10. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody v sume 123.029,12 Eur súd prvej inštancie zamietol z
dôvodu dôvodne uplatnenej námietky premlčania práva a v sume 78.338,85 Eur pre jeho nepreukázanie.
Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti
zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom existenciu týchto predpokladov
musí preukázať poškodený. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú a/
protiprávny úkon, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť.
S poukazom na konštantnú judikatúru (napr. NS SR z 17.02.2011, sp. zn. 5Cdo/34/2011 alebo z
22.06.2016, sp. zn. 3Cdo/18/2016) súd prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti konania
prednostne posúdil, či žalovaným uplatnená námietka premlčania je časti o zaplatenie 123.029,12
Eur dôvodná. Nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 Eur žalobca odôvodnil tým, že úpadcovi
mala byť škoda spôsobená uvedením nesprávnych jednotkových cien a množstiev v súpise položiek
(vo výkaze výmer). Súd prvej inštancie poukázal na to, že úpadca už v liste z 23.02.2015 požiadal
žalovaného o vyjadrenie k chybnému súpisu položiek, ktorý tvoril podklad pre vytvorenie cenovej
ponuky, uviedol aj konkrétne položky, pri ktorých si musel úpadca uplatňovať nároky za výrazne znížené
jednotkové ceny. Nesprávnosť výkazu výmer potvrdil úpadcovi žalovaný v liste z 25.02.2015. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že úpadca najneskôr dňa 23.02.2015 vedel o vzniknutej škode v rozsahu,
ktorý mu umožňoval uplatniť ju na súde, rovnako v ten istý deň musel nadobudnúť vedomosť, kto je
povinný na náhrady škody, ktorá mu vznikla, keďže list úpadcu z 23.02.2015 bol adresovaný žalovanému
ako subjektu zodpovednému za správnosť položiek uvedených vo výkaze výmer. Štvorročná premlčacia
lehota začala v súlade s § 398 ObZ plynúť dňa 23.02.2015 a uplynula uplynutím dňa 23.02.2019. Žaloba
bola súdu doručená dňa 15.04.2019, žalovaný tak v konaní dôvodne namietol premlčanie predmetného
nároku, preto súd žalobcovi v súlade s § 388 ods. 1 ObZ premlčané právo nemohol priznať.
11. Ďalší čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 78.338,35 Eur súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nepreukázaný. Žalovaná suma v tejto časti predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania,
súdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol úpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný
riadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy. Žalobca vymedzil protiprávny úkon (resp. porušenie právnej
povinnosti) na strane žalovaného iba všeobecne a abstraktne konštatovaním o porušení zmluvnej
povinnosti žalovaným a odkazom na list úpadcu z 2.12.2015 a na faktúru č. 1500011 z 5.10.2015
vystavenú úpadcom žalovanému, z čoho nemožno vyabstrahovať konkrétnu zmluvnú, prípadne zákonnú
povinnosť, ktorú mal porušiť žalovaný a hoci už vo vyjadrení k žalobe žalovaný namietal nepreukázanie
právneho dôvodu uplatneného nároku, žalobca tento nedostatok neodstránil ani v ďalšom priebehu
konania v rozpore s § 132 ods. 1 a 2 CSP. Rovnako nevymedzil v rámci opisu rozhodujúcich skutočností
konkrétny negatívny dôsledok v majetkovej sfére úpadcu v nadväznosti na konkrétne porušenie zmluvnej
alebo zákonnej povinnosti žalovaným, čo bráni vecnému preskúmaniu uplatneného nároku. Žalobca
ani len nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej povinnosti žalovaného, nebol preukázaný prvý
z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, rovnako nepreukázal ani druhý predpoklad
zodpovednosti za škodu, a to vznik škody (ani jej výšku), nie je zrejmé, aké konkrétne úroky z omeškania,

zmluvné pokuty, súdne trovy a trovy exekúcie majú uplatnenú škodu predstavovať. Faktúra úpadcu č.
1500011 ani v spojení s listom úpadcu z 2.12.2015 uplatnenú škodu žiadnym spôsobom nepreukazuje,
ako to dôvodne namietal žalovaný. Žalobca tiež nepreukázal, že uplatnenú sumu 78.338,85 Eur úpadca
v skutočnosti uhradil.
12. Nevykonanie ďalších stranami navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie odôvodnil tým, že výsluch
žalobcom navrhnutého svedka V. H. k okolnostiam, či a kedy došlo k uzavretiu dohôd o započítaní
pohľadávok posúdil ako nadbytočný z dôvodov uvedených v bode 18.7. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nakoľko uzavretie dohôd mal preukázané podpismi osôb oprávnených konať za žalovaného
a za úpadcu, žalobca po pojednávaní 16.11.2023, kedy mu súd prvej inštancie doručil listiny,
nespochybňoval, že úpadca (osoba oprávnená konať za úpadcu) tieto dohody nepodpísal. Pokiaľ ide
o dátum podpísania dohôd, nestačí tvrdenie žalobcu, že boli úpadcovi doručené po dňoch na nich
uvedených. Bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť skutkové tvrdenia (dátum, kedy boli úpadcovi
doručené) a následne na preukázanie tohto skutkového tvrdenia by prichádzal do úvahy výsluch
predsedu predstavenstva úpadcu. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie zvolil opačný neprípustný
prístup, keď najprv navrhol vykonanie dôkazu, ktorý mal zjavne slúžiť na to, aby mohol predniesť súdu
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, čo odporuje podľa názoru súdu prvej inštancie povinnostiam,
ktoré mu vyplývali z ustanovení CSP (§ 132 ods. 1 a ods. 2, resp. § 150 ods. 1). Rovnako nevykonal
žalovaným navrhnutý výsluch svedkov J.. W. A. a V. V., keďže žalovaný navrhol výsluch týchto svedkov
ako reakciu na žalobcom navrhnutý (a podľa názoru súdu nadbytočný) výsluch svedka V. H.. Pokiaľ
ide o listiny predložené žalobcom ako prílohy vyjadrenia zo dňa 17.05.2024 doručeného súdu dňa
20.05.2024, súd prvej inštancie ich nevykonal, nakoľko boli žalobcom predložené oneskorene a uplatnil
vo vzťahu k nim sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, o ktorej a jej následkoch bol
poučený konajúcim súdom v uznesení zo 17.12.2020, č. k. 26Cb/61/2019-229 doručenom žalobcovi dňa
14.06.2021. Súd prvej inštancie uviedol, že následne v konaní žalobcovi pripustil možnosť vyjadriť sa
k započítacím prejavom predloženým žalovaným, ktoré v úplnej podobe doručil súd žalobcovi krátkou
cestou na pojednávaní 16.12.2023 a uložil mu záväznú lehotu na vyjadrenie 30 dní. Z tohto dôvodu
bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu vyjadrenie k započítacím prejavom a navrhnúť prípadné ďalšie
dôkazy najneskôr do 16.12.2023. Súd prvej inštancie pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania
nepovažoval za relevantné, že konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, časový
odstup medzi vyjadrením žalovaného k žalobe a uskutočnením prvého pojednávania vo veci ani odkaz
na pandémiu COVID-19, ktorá nepredstavovala prekážku, aby žalobca v určenej lehote zaslal repliku k
vyjadreniu žalovaného k žalobe. Súd prvej inštancie odkázal na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, a
to uznesenie NS SR z 26.02.2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 7.12.2023, sp. zn. 43Cob/67/2023 a Krajského súdu v Bratislave z 18.10.2023, sp. zn. 3Cob/86/2023.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému
priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil
tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 832.523,73 Eur s príslušenstvom.
14. Žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k
posúdeniu Odstúpenia od Zmluvy o dielo, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 11.2., 11.3. a 14.
a 14.1. Žalobca zvýrazňuje z odôvodnenia jednotlivých odsekov napadnutého rozsudku (ktoré v texte
odvolania uvádza kopírovaním, pozn. odvolacieho súdu) a namieta záver súdu prvej inštancie, že v
konaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom žalovanému (len v
jednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum 15.04.2015), že s poukazom na §
186 ods. 2 CSP nebol povinný preukázať doručenie Odstúpenia úpadcu zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o
dielo žalovanému, nakoľko samotný žalovaný v bode 11 vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.12.2020 zhodne
s tvrdením žalobcu potvrdil, že mu bolo doručené dňa 15.4.2015.
15. Žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že ak by sa súd prvej inštancie Odstúpením úpadcu zo
dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo riadne zaoberal a prihliadal na jeho obsah a dôvody, pre ktoré

úpadca odstúpil od zmluvy, dospel by k zisteniu, že žalovaný nemal ustanovený žiadny stavebný dozor
resp. nevymenoval osobu stavebného dozoru. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na následné tvrdenia
žalobcu v súvislosti s aplikáciou bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Žalobca poukazuje na ods.
14 odôvodnenia rozsudku, z ktorého zdôrazňuje závery súdu prvej inštancie, že „pre posúdenie, kedy
došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe odstúpenia od zmluvy,
je aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5. Zmluvných podmienok
FIDIC, v ods. 14.1. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že „v súlade s bodom 15.5. Zmluvných
podmienok FIDIC zmluva o dielo z 26. mája 2014 zanikla na základe odstúpenia žalovaného od zmluvy
uplynutím dňa 11. mája 2015.“ Žalobca považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, kedy
neprihliadal na skorší platný a účinný úkon úpadcu týkajúci sa odstúpenia úpadcu od Zmluvy o dielo
zo dňa 9.4.2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 15.4.2015. V danom prípade podľa žalobcu nie
je relevantné, že úkon žalovaného bol úpadcovi doručený skôr (dňa 13.4.2015) ako úkon úpadcu (dňa
15.4.2015), nakoľko úkon žalovaného nadobudol platnosť a účinnosť v zmysle bodu 15.5 Zmluvných
podmienok FIDIC až dňa 11.5.2015. Podľa žalobcu zároveň ustanovenie článku 15.5 Zmluvných
podmienok FIDIC výslovne zakazovalo žalovanému odstúpiť od Zmluvy o dielo kvôli tomu, aby dielo
(alebo jeho časť) nechal zhotoviť inému zhotoviteľovi. Samotný žalovaný v odstúpení zo dňa 9.4.2015
od Zmluvy o dielo výslovne deklaruje rozhodnutie o dokončení diela a odstránenia vád iným subjektom.
Žalovaný v rozpore s neskoršou platnosťou odstúpenia od Zmluvy o dielo dokonca vyzval úpadcu na to,
aby už dňa 13.4.2015 zastavil všetky práce, odovzdal dokumentáciu a odstránil zo staveniska všetko
vybavenie. Pričom podľa čl. 16.3 Zmluvných podmienok FIDIC uvedené úkony mal úpadca uskutočniť
až po tom, čo odstúpenie od Zmluvy o dielo nadobudne platnosť, teda po 11.5.2015. Žalobca preto
nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 13.2. a 13.3. odôvodnenia
rozsudku (ktoré v odvolaní cituje kopírovaním v plnom znení, pozn. odvolacieho súdu). Žalobca tiež
namieta, že žalovaný nesmel odstúpiť od Zmluvy o dielo podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC
kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému zhotoviteľovi. Z odôvodnenia
rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami
žalobcu a z akého dôvodu založil právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy o dielo bez udania dôvodu, hoc
so zámerom dokončiť dielo samotným žalovaným, alebo prostredníctvom iného zmluvného subjektu.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo,
nesprávne posúdil deň skončenia Zmluvy o dielo a zároveň nesprávne posúdil deň platnosti odstúpenia
žalovaného od Zmluvy o dielo, kedy žiadnym spôsobom neprihliadal na to, že ustanovenie bodu 15.5.
Zmluvných podmienok FIDIC neobsahuje absolútnu „bezdôvodnosť“ možnosti odstúpenia od Zmluvy
o dielo. Časť bodu 15.5. FIDIC upresňuje jediný dôvod, pre ktorý objednávateľ (žalovaný) odstúpiť
od Zmluvy o dielo nemôže (kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému
zhotoviteľovi). V danom prípade samotný žalovaný v odstúpení zo dňa 9.4.2015 deklaruje zámer dielo
zhotoviť sám.
16. Námietky žalobcu sa vzťahujú aj na závery súdu prvej inštancie v bodoch 15. a 15.2 odôvodnenia
rozsudku, kde súd prvej inštancie dospel k záveru, že prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených
čiastkových nárokov) je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok (a nie ako mimozmluvný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia) s tým, že ak zanikli ešte pred 12.05.2015, nemohlo dôjsť k ich
zmene na nárok na vrátenie plnenia. Nakoľko z bodu 11.3. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie
na úkon úpadcu (Odstúpenie zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo) prihliadal, avšak vyhodnotil nesprávne
jeho obsah iba ako „reakciu“ úpadcu na odstúpenie od Zmluvy o dielo žalovaným, dospel súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, že neboli splnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy úpadcu, pričom jediným dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie na odstúpenie úpadcu od zmluvy neprihliadal je ten, že žalovaný odstúpil od
zmluvy skôr. Platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy však nastala po platnosti odstúpenia úpadcu od
Zmluvy o dielo, naviac z odstúpenia úpadcu od zmluvy vyplýva podstatná skutočnosť, že žalovaný nemal
ustanovený žiadny stavebný dozor resp. nevymenoval osobu stavebného dozoru, pričom z predložených
dôkazov žalovaným opak nevyplýva. Podľa žalobcu, na prípadné odstúpenie žalovaného od zmluvy nie
je možné aplikovať § 349 ods. 1 ObZ, ako to uskutočnil súd prvej inštancie v bode 11.1. odôvodnenia,
nakoľko uvedené dispozitívne ustanovenie ObZ bolo modifikované bodom 15.5. Zmluvných podmienok
FIDIC. Nakoľko pred platnosťou odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo bol uskutočnený platný úkon
úpadcu (odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo), nemohlo dôjsť k zániku zmluvy dňa 11.5.2015. K zániku
Zmluvy o dielo došlo už dňa 15.4.2015, kedy bolo (v súlade do zhodným tvrdením strán) doručené
odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo žalovanému.

17. Nesprávne právne posúdenie dňa a dôvodov zániku Zmluvy o dielo majú vplyv na následné
posúdenie nárokov na neuhradené zádržné vo výške 16.736,73 Eur a cenu diela vo výške 474.545,86
Eur. Žalobca cituje ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a opätovne namieta, že podľa jeho
názoru došlo k zániku Zmluvy o dielo už dňa 15.4.2015, kedy bolo doručené odstúpenie úpadcu od
Zmluvy o dielo žalovanému. Z bodu 19 odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie
došlo k zániku nároku úpadcu na zádržné z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1400047 v
sume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur jednostranným započítaním pohľadávok zo
dňa 14.4.2015 uskutočneným žalovaným, ktorý si voči úpadcovi započítal svoju pohľadávku v sume
81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210. Podľa žalobcu tento záver z dôkazov predložených nielen
žalovaným, ale ani žalobcom nevyplýva. Žalobca namieta, že: a) dňa 21.5.2015 bolo úpadcovi doručené
podanie žalovaného datované ku dňu 14.4.2015 (Jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok),
v ktorom žalovaný započítal pôvodne pohľadávky v celkovej výške 82.294,61 Eur a v ktorom uviedol
na započítanie aj faktúru č. 201504024, ktorú vystavil až dňa 22.4.2015, započítanie pohľadávok
žalovaným nemohlo byť uskutočnené dňa 14.4.2015, nakoľko v uvedený deň faktúra č. 201504024
neexistovala; b) úpadca písomným podaním zo dňa 10.6.2015 žalovaným uskutočnené započítanie
pohľadávok v celkovej výške 82.294,61 Eur rozporoval, c) žalovaný po dátume 10.6.2015 opätovne
vyhotovil podanie datované ku dňu 14.4.2015 (Jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok), v
ktorom započítal pohľadávky už iba v celkovej výške 81.939,41 Eur a neuviedol aj faktúru č. 201504024
vystavenú dňa 22.4.2015, d) úpadca písomným podaním zo dňa 14.7.2015 započítanie pohľadávok
v celkovej výške 81.939,41 Eur taktiež rozporoval a neuznal ho. Súd prvej inštancie v bode 19.3.
odôvodnenia poukázal na bod 7.04 Zmluvy o dielo, ktorá však preukázateľne ku dňu vyhotovenia
jednostranného započítania pohľadávok žalovaným už zanikla, preto opätovne na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a naviac nesprávnou aplikáciou zaniknutej Zmluvy
o dielo vec nesprávne právne posúdil. Žalobca trvá na tom, že neurčitosť a nezrozumiteľnosť (teda aj
neplatnosť) započítania pohľadávok žalovaným vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný v započítaní určil
deň 14.4.2015 ako deň vzájomnej kompenzácie záväzkov a pohľadávok bez toho, aby uviedol, z akého
dôvodu sa v uvedený deň mali stretnúť ním uvedené pohľadávky spôsobilé na započítanie (v uvedený
deň žalovaný právny úkon započítania neuskutočnil). Nakoľko pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy o
dielo nezanikli pohľadávky úpadcu vo výške 16.736,73 Eur, bolo nevyhnutné ich vysporiadať v režime
ustanovenia § 351 ObZ (v prípade akceptácie názoru žalobcu o tom, že k zániku zmluvy došlo dňa
15.4.2015 na základe odstúpenie úpadcu od zmluvy) resp. podľa bodu 19.6 FIDIC (v prípade akceptácie
názoru súdu, že k zániku zmluvy došlo dňa 11.5.2015 na základe odstúpenia žalovaného). Podľa žalobcu
aj druhé (správne) jednostranné započítanie pohľadávok žalovaný vyhotovil až po dátume 11.5.2015.
Žalovaný naviac ani nemohol započítať pohľadávku úpadcu z jednotlivých faktúr (č. 1400044 v sume
8.726,72 Eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur), nakoľko v uvedený
deň mal úpadca voči žalovanému už novú pohľadávku a inú pohľadávku na vrátenie poskytnutého
plnenia z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o dielo. Uvedené sa týka taktiež jednostranného započítania
záväzkov a pohľadávok uskutočneného žalovaným ku dňu 14.4.2015, ktorým si jednostranne započítal
o.i. aj pohľadávku úpadcu vo výške 6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001 (splatnej dňa 15.5.2015),
pričom ani v uvedenom prípade započítanie nebolo žalovaným vyhotovené dňa 14.4.2015, ale až po
zániku Zmluvy o dielo. Žalobca preto namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie aj v ods. 21.5
odôvodnenia.
18. Vo vzťahu k Dohodám o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014,
17.12.2014, 22.1.2015 a 25.2.2015 žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedka V. H., ktorý mal byť vypočutý k
okolnostiam kedy a či vôbec došlo k uzavretiu uvedených dohôd o započítaní pohľadávok a záväzkov.
Vykonanie dôkazu bolo podľa žalobcu dôvodné pre správne skutkové zistenia, najmä k tvrdeniam
žalobcu, že návrh Dohôd o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014, 22.1.2015
a 25.2.2015 bol úpadcovi doručený po dátume uvedenom na týchto dohodách a z uvedeného dôvodu
nedošlo k uzavretiu týchto dohôd v dňoch, ktoré uviedol žalovaný v jeho písomných podaniach a
že všetky Dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov považoval úpadca za jednostranné návrhy
žalovaného na započítanie pohľadávok.
19. Žalobca za nesprávne považuje aj posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie prác naviac v
sume 134.869,17 Eur ako prekludovaného nároku úpadcu na dodatočnú platbu v zmysle oznámení
úpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 vyhotovených úpadcom v dňoch 28.10.2014 a 13.11.2014, pričom
považuje tento nárok úpadcu za dôvodný, mal byť žalovaným uhradený po zániku zmluvy z dôvodu

odstúpenia od Zmluvy o dielo. Žalobca poukazuje na ods. 32 a 32.1. odôvodnenia, kde podľa jeho
názoru súd prvej inštancie na daný nárok žalobcu nesprávne aplikoval bod 20.1 Zmluvných podmienok
FIDIC, kedy skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku z bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC
nevyplývajú. Súd prvej inštancie v bodoch 31.1. až 31.8. odôvodnenia poukazuje na dátumy vyhotovenia
jednotlivých oznámení úpadcu podľa bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC, pričom v bode 31.9. bez
opory vo vykonanom dokazovaní následne uvádza, že všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných
podmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a
poštou dňa 16.03.2015. Úpadca vyhotovil oznámenia č. 1 a 4 dňa 28.10.2014 a oznámenia č. 2, 5,
6, 7, 9 a 10 dňa 13.11.2014. Oznámenia bol podľa bodu 20.1 FIDIC úpadca ako zhotoviteľ povinný
vydať nie žalovanému, ale stavebnému dozoru, pričom bod 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC používa
pojem „vydať“ oznámenie a nie pojem „doručiť“. Žalobca však poukazuje na obsah odstúpenia úpadcu
zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že žalovaný nemal ustanovený stavebný dozor.
Pokiaľ by súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval celé znenie Zmluvných podmienok FIDIC, musel
by dospieť k zisteniu, že podľa článku 1.1.2.4 Zmluvných podmienok FIDIC je Stavebným dozorom
osoba ustanovená Objednávateľom (teda žalovaným) na výkon funkcie stavebného dozoru pre účely
podľa Zmluvy o dielo, teda sa jedná o inú osobu ako žalovaného. Okamih doručenia jednotlivých
oznámení úpadcu žalovanému teda nemal byť relevantný pre záver o zániku (preklúzii) nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur vyplývajúcu z týchto oznámení. Naviac zánik (preklúziu) nároku
na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako prostriedok procesnej obrany žalovaný nepoužil, ale uplatnil
námietku premlčania. Je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný považoval nárok za existujúci, avšak
premlčaný.
20. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie žalobca poukazuje to, že žalovaný prevzal všetky
zmenové listy jednak na základe potvrdenia zo dňa 12.3.2015 a zároveň dňa 16.3.2015, kedy úpadca
zmenové listy odoslal žalovanému poštou. Žalobca doručenie jednotlivých oznámení spolu s podkladmi
nepreukazoval v súvislosti s preukazovaním dátumu vydania oznámení podľa bodu 20.1 Zmluvných
podmienok FIDIC, ale tvrdeniami žalovaného, že spolu s oznámeniami neboli úpadcom predložené
aj podklady k oznámeniam a Vyjadrením žalovaného zo dňa 25.02.2015 a písomným podaním zo
dňa 20.3.2024. Ďalšou výzvou zo dňa 16.12.2015 bol žalobca žalovaným urgovaný na splnenie
povinností (predloženie podkladov k jednotlivým oznámeniam), preto žalobca považuje za nelogické,
aby žalovaný požadoval dodanie podkladov, pokiaľ by nárok úpadcu zanikol v zmysle bodu 20.1
Zmluvných podmienok FIDIC z dôvodu nevydania týchto oznámení v lehote 28 dní po tom, čo si
zhotoviteľ (úpadca) uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti, ktorá vyvolala nárok
na dodatočnú platbu.
21. Žalobca tiež namieta nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie
konania podľa § 153 CSP, podľa názoru žalobcu je naplnený odvolací dôvod, kedy súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Spolu s písomným
podaním zo dňa 17.5.2024 predložil súdu dôkazy, ktorými boli podania spoločnosti DEC International
s.r.o. zo dňa 25.11.2014 týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.12 a 48.33.17 (uvedené stavebné
objekty boli predmetom oznámení úpadcu č. 1, 2, 4 a 5), v ktorých spoločnosť DEC International s.r.o.
(stavebný dozor ŽSR) deklaruje vykonanie stavebných prác a dodanie stavebného materiálu na týchto
stavebných objektoch. Žalobca listinami reagoval aj na ustanovenia FIDICu, ktorý žalovaný na výzvu
súdu predložil do súdneho spisu až dňa 27.11.2023, t. j. po prvom pojednávaní a naviac tvrdeniami v
podaní zo dňa 17.5.2024 a predloženými dôkazmi reagoval na písomné podanie žalovaného zo dňa
20.3.2024, ktoré žalovaný podal oneskorene po uplynutí 30 dňovej lehoty určenej súdom na pojednávaní
dňa 16.11.2023. Z odôvodnenia rozsudku naviac podľa názoru žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie
si pri aplikácii bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC zamenil povinnosť úpadcu podľa bodu 20.1 FIDIC
vydať oznámenie o nároku na dodatočnú platbu (ktoré úpadca dňa 28.10.2024 a dňa 13.11.2014 riadne
vydal) v lehote 28 dní po tom, čo si zhotoviteľ (úpadca) uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti
alebo okolnosti, ktorá vyvolala nárok na dodatočnú platbu s následnou povinnosťou úpadcu do 42 dní
(potom, čo si uvedomil alebo mal by si uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti, ktorá vyvolala tento
nárok na dodatočnú platbu) predložiť Stavebnému dozoru plne detailný nárok so všetkými podpornými
podrobnosťami podstaty nároku a nárokovanej dodatočnej platby. Následkom prípadného porušenia
tejto ďalšej povinnosti úpadcu nie je zánik (preklúzia) nároku. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie
taktiež nesprávne aplikoval bod 19.6 Zmluvných podmienok FIDIC, ktorý obsahuje celkom 5 nárokov,
ktoré majú byť obsahom rozhodnutia stavebného dozoru pri vydaní platobného potvrdenia, pričom podľa
bodu 19.6, písm. a) sú splatné nároky zhotoviteľa za vykonané práce, ktorých cena je uvedená v

zmluve iba jedným z nich. Podľa bodu 19.6, písm. c) Zmluvných podmienok FIDIC sú takýmto nárokom
nepochybne aj všetky ďalšie náklady alebo záväzky, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene
vznikli v očakávaní dokončenia diela, pričom týmito nákladmi môžu a musia byť náklady vynaložené
úpadcom na dokončenie diela, pri ktorých (náklady) nebolo dokončené zmenové konanie. Podľa názoru
žalobcu nie je možné pokračovať v zmenovom konaní po zániku Zmluvy o dielo. Žalobca poukazoval
napr. na písomné podanie žalovaného zo dňa 16.12.2015, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný
považuje zmenové konanie za schválené (žalovaný používa formuláciu „v súvislosti so schváleným
zmenovým konaním“) a zároveň vyzval úpadcu k fakturácii zmenových listov č. 1 a 2 (týkajúce sa
stavebných objektov č. 48.33.12) a č. 4 a 5 (týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.17) spolu s
predložením dokumentácie k danej faktúre. V rozpore s obsahom písomného podania žalovaného zo
dňa 16.12.2015 je následne záver súdu prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia. Pokiaľ úpadca vyhotovil
jednotlivé oznámenia č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 v dňoch 28.10.2014 a 13.11.2014, bolo by proti logike, aby
písomné podania žalovaného zo dňa 16.12.2015 bolo vyhotovené v súvislosti s posúdením, či nárok
úpadcu existuje alebo zanikol podľa bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC a aby žalovaný s odstupom
viac ako 1 roka a po zániku zmluvy požadoval od úpadcu dodatočné podklady za účelom posúdenia
existencie nároku. Pokiaľ by bol žalovaný presvedčený, že nárok úpadcu zanikol v zmysle bodu 20.1
Zmluvných podmienok FIDIC, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, nevyzýval by úpadcu na
predloženie podkladov k zaniknutému nároku.
22. Žalobca ďalej namieta, že postupom súdu má konanie vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ak súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi aplikoval sudcovskú koncentráciu
konania podľa § 153 CSP, mal uvedené ustanovenie aplikovať aj na úkony žalovaného, najmä písomné
podanie žalovaného zo dňa 20.3.2024 doručené súdu po viac ako 3 mesiacoch od uplynutia súdom
určenej 30 dňovej lehoty na pojednávaní dňa 16.11.2023. Nakoľko súd prvej inštancie na podanie
žalovaného zo dňa 20.3.2024 prihliadal (čo vyplýva z bodu 17.2 odôvodnenia), avšak na písomné
podanie žalobcu zo dňa 17.5.2024 (ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu žalovaného zo dňa
20.3.2024) neprihliadal, porušil zásadu „rovnosti zbraní“ podľa článku 6 CSP. Naviac postup súdu
prvej inštancie je v rozpore s bodom 46.1 odôvodnenia rozsudku. Do 16.12.2023 žalobca navrhol
a predložil ďalšie dôkazy, v písomnom podaní zo dňa 15.12.2023 nepopieral iba tvrdenia a dôkazy
žalovaného týkajúce sa započítania pohľadávok, ale uvádzal taktiež tvrdenia a predložil dôkazy týkajúce
sa odstúpenia od zmluvy o dielo, následkov odstúpenia od zmluvy o dielo alebo doplnenie Zmluvných
podmienok FIDIC o časť resp. strany, ktoré žalovaný dňa 27.11.2023 jeho podaním súdu nepredložil.
Uvedené tvrdenia a dôkazy súviseli s tvrdeniami žalovaného uvedenými na pojednávaní dňa 16.11.2023
a predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu. Podľa názoru žalobcu bol jeho postup v
nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle CSP procesne prípustný.
23. Žalobca napokon namieta nesprávne posúdenie premlčania nároku úpadcu na náhradu škody vo
výške 123.029,12 Eur v ods. 41.1 odôvodnenia a nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úpadca
najneskôr dňa 23.2.2015 vedel o vzniknutej škode v rozsahu, ktorý mu umožňoval uplatniť si ju na súde,
ktorý naviac nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Odvolaciu námietku odôvodňuje tým, že predložil
ako dôkaz písomné podanie žalovaného zo dňa 25.2.2015, ktorým uviedol úpadcovi postup čerpania
jednotlivých položiek neuvedených v chybnom výkaze výmer v mesiaci marec 2015, resp. do dokončenia
diela. Z dôvodu zániku zmluvy odstúpením od zmluvy nemohol úpadca jednotlivé položky neuvedené v
chybnom výkaze výmer dočerpať, preto deň, kedy sa úpadca dozvedel, resp. mohol dozvedieť o škode je
deň zániku Zmluvy o dielo, ktorým je 15.4.2015, nie deň uvedený v bode 41.2 odôvodnenia napadnutého
rozsudku.
24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Žalovaný k argumentácii žalobcu vo vzťahu k odstúpeniam od zmluvy uvádza, že žalobca v
odvolaní účelovo poukazuje len na jedno ustanovenie CSP bez ohľadu na ostatné ustanovenia a celkový
kontext skutkových okolností a vykonaného dokazovania tak, že tam, kde sa mu toto ustanovenie hodí,
sa domáha jeho aplikácie, no tam, kde je v jeho neprospech ho ignoruje. K argumentácii žalobcu, že
nebol povinný preukázať doručenie odstúpenia úpadcu od zmluvy žalovanému, keďže mal súd zhodné
skutkové tvrdenie strán sporu akceptovať bez potreby dokazovania žalovaný uvádza, že Základné
princípy CSP v čl. 8 ustanovujú povinnosť strany podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, teda bolo povinnosťou žalobcu už spolu so žalobou
tam uvedené skutkové tvrdenia, na ktorých je žaloba postavená, preukazovať dôkaznými prostriedkami.

Otázku, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, a či toto odstúpenie bolo platné a účinné posudzuje súd v
konaní ako tzv. predbežnú otázku, pričom za nespornú skutočnosť nemôže považovať také skutkové
tvrdenie, ktoré bolo druhou stranou popreté. Žalobca nepredniesol žiadne relevantné skutkové tvrdenie,
ktoré by úpadcu oprávňovalo od zmluvy odstúpiť, len vo všeobecnosti uviedol, že „žalovaný počas
platnosti Zmluvy o dielo porušil svoju zmluvnú povinnosť“. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe toto tvrdenie
poprel, avšak voči všeobecnému tvrdeniu sa nie je možné brániť, nakoľko ide o abstraktné tvrdenie
bez konkrétnosti, ktoré by bolo možné vyvracať. Žalobca v rámci prednesov, vyjadrení, písomných
podaní neuviedol skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Až dodatočne
v rámci odvolacieho konania uvádza nové skutočnosti, ktoré doposiaľ netvrdil a ktoré by mali podľa
jeho mienky zakladať dôvod pre odstúpenie od zmluvy a nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré
by mohli byť použité podľa § 366 CSP, preto súd na tieto skutkové tvrdenia (nevymenovanie osoby
zastávajúcej funkciu stavebného dozoru) nemôže prihliadať. Žalobca len priložil k žalobe ako prílohu
samotné oznámenie o odstúpení od zmluvy zo strany úpadcu, avšak bez toho, aby toto akokoľvek
zdôvodnil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.12.2020 poprel dôvodnosť skutočností uvedených v
tomto oznámení o odstúpení od zmluvy, uviedol vlastné skutkové tvrdenia, na to už žalobca nereagoval,
nevyužil možnosť podať repliku k žalobe. Žalobca v odvolaní uvádza, že za predpokladu, že by sa
súd odstúpením úpadcu zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo riadne zaoberal a prihliadal by na jeho
obsah a dôvody, dospel by aj k zisteniu, že žalovaný nemal ustanovený žiadny stavebný dozor, resp.
nevymenoval osobu stavebného dozoru a uvedená skutočnosť má vplyv aj na následné tvrdenia žalobcu
v súvislosti s aplikáciou bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Žalobca však netvrdil, že by žalovaný
nemal vymenovaný stavebný dozor. Žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by bol predložený so žalobou
alebo jeho vykonanie v nej navrhnuté, nesvedčil o závere, že žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy.
Námietky žalobcu v časti posúdenia odstúpenia od zmluvy strán sporu sú podľa žalovaného skresľujúce.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako právne relevantné odstúpenie žalovaného od zmluvy.
25. Žalobca tiež spochybňuje odstúpenie žalovaného od zmluvy v zmysle bodu 15.5. Zmluvných
podmienok FIDIC poukazovaním na tam vymedzenú podmienku, v zmysle ktorej objednávateľ nesmie
odstúpiť od zmluvy podľa tohto článku kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť
inému zhotoviteľovi. Interpretáciu žalobcu žalovaný považuje za účelovú, no najmä zjavne nepravdivú,
nakoľko žalovaný už v odstúpení uviedol dôvody, ktoré by ho oprávňovali odstúpiť od zmluvy aj podľa
Obchodného zákonníka. Žalovaný od zmluvy neodstúpil, aby dielo dal zhotoviť tretej osoby, ale naopak,
musel dať dielo dokončiť tretej osoby, pretože od zmluvy bol nútený odstúpiť práve pre opakované
porušovanie zmluvných povinností úpadcom. Ustanovenie 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC nemôže
byť vykladané tak, že ak dôjde k jeho aplikácii, objednávateľ nemôže dielo zhotoviť prostredníctvom tretej
osoby, resp. dokonca ani sám, ako to podsúva žalovaný. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca skutkové
tvrdenia žalovaného, ktoré boli dôvodom pre odstúpenie od zmluvy účinne nepoprel. Zo správania
strán, ktoré predchádzalo odstúpeniu od zmluvy, z obsahu odstúpenia, ako aj následných krokov je
možné ustáliť, že motiváciou žalovaného nebolo bezdôvodne nahradiť úpadcu pri realizácii diela. Fakt,
že úpadca konal v rozpore s právnou povinnosťou vykonávať dielo podľa zmluvy, nemôže byť na
ťarchu žalovaného. K ďalšej argumentácii žalobcu žalovaný uvádza, že aj keď je v texte bodu 15.5.
Zmluvných podmienok FIDIC uvedené, že odstúpenie vstúpi do platnosti až na 28. deň, ide o preklad
pôvodného textu. Platnosť právneho úkonu sa viaže na splnenie zákonných predpokladov pre tento
právny úkon, dohodou nemôže byť odložená platnosť odstúpenia od zmluvy. Avšak, pokiaľ ide o účinnosť
právneho úkonu, hovoríme o jeho vlastnosti, ktorá spôsobuje vznik, zmenu a zánik práv a povinností z
nej vyplývajúcich; ide o schopnosť právneho úkonu spôsobovať zamýšľané právne následky. Účinnosť
je tak možné odložiť, čo je aj tento prípad.
26. K námietkam žalobcu k započítaniu pohľadávok žalovaný uvádza, že žalobca opakuje rovnakú
argumentáciu ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uvádza, že bol oprávnený započítavať
vzájomné pohľadávky zo zmluvy bez ohľadu na odstúpenie od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy
má účinky ex nunc, žalovaný započítaval existujúce vzájomné pohľadávky zo zmluvy, ktoré mali trvať
aj po jej zániku až do ich splnenia, či inej formy zániku. Žalovaný opakuje, že faktúra č. 201504024 na
geodetické práce nebola predmetnom jednostranného započítania, išlo o formálnu chybu a táto faktúra
bola uvedená v inom započítaní, na ktoré poukazuje žalobca, čo nemá pre zánik pohľadávok právny
význam. Rovnako to platí o argumente žalobcu, že započítanie je neurčité a nezrozumiteľné, pretože
v ňom žalovaný uviedol deň, ku ktorému sa má uskutočniť vzájomná kompenzácia záväzkov, takéto
vyjadrenie v započítacom prejave nevyvoláva právne následky a nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. V
bode 11. odvolania spochybňuje zánik pohľadávky úpadcu vo výške 6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001

započítaním, pričom odkazuje na iné dátumy započítania, k akým dospel súd prvej inštancie. Žalovaný
k vyjadreniu k žalobe predložil započítacie prejavy, pričom v jednostrannom započítaní z 14.4.2015
žalovaný započítal aj túto pohľadávku úpadcu. Rovnako vo vzťahu k dohodám o započítaní vzájomných
pohľadávok má žalovaný za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie podrobne zdôvodnil a žalovanému
nie je zrejmé, akoby bol výsluch navrhovaného svedka spôsobilý vyvrátiť závery súdu prvej inštancie.
27. K nárokom z naviac prác žalovaný uvádza, že vo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie týchto
prác. Súd prvej inštancie žalobu o tomto nároku zamietol z dôvodu ich preklúzie; pričom na preklúziu
súd prihliada ex offo, žalobca toto odôvodnenie rozsudku ignoruje, nepolemizuje s ním a neuvádza
žiadne dôvody, prečo by malo byť nesprávne, ale podsúva svoje názory tvrdením, že preto, že strana z
dôvodu procesnej opatrnosti namietne premlčanie, považuje nároky za existujúce. Žalobca tvrdenia, že
žalovaný nemal ustanovený stavebný dozor v priebehu celého konania nepreukázal. Žalovaný uvádza,
že počas realizácie diela bol po celú dobu stavebný dozor riadne ustanovený - DEC International s. r.
o. Sám žalobca sa na iných miestach dovoláva svojich nárokov odkazujúc na stanoviská stavebného
dozoru a predkladá týmto stavebným dozorom vystavené písomnosti. Rovnako bol zmluvou v bode
1.02 zmluvy pre účely komunikácie medzi stranami o technických a výrobných veciach určený zástupca
žalovaného J.. J. N., ktorý ako riaditeľ výstavby bol oprávnený na všetky úkony, o ktorých žalobca
dodatočne tvrdí, že ich nemohol realizovať pre absenciu stavebného dozoru. Táto osoba bola osobou,
ktorú Zmluvné podmienky FIDIC označujú ako stavebný dozor ustanovený objednávateľom (podčlánok
1.1.2.4. Všeobecných zmluvných podmienok FIDIC), čo je zrejmé aj z článku 7 ods. 7.01 zmluvy, kde
hneď v prvej vete je pri termíne „stavebný dozor“ v zátvorke doplnené vysvetľujúce „Riaditeľ výstavby“.
Ak sa uvádza stavebný dozor, medzi zmluvnými stranami túto funkciu plnil riaditeľ výstavby, na stavbe
bol hlavný stavebný dozor - DEC International s. r. o. a zástupca objednávateľa pre technické a výrobné
veci, preto žalovaný nemohol porušiť svoje zmluvné povinnosti, ako to účelovo prezentuje žalobca.
Žalovaný poukazuje na § 266 ods. 3 ObZ a uvádza, že až do času kedy žalovaný podnikol kroky na
ukončenie zmluvného vzťahu pre sústavné porušovanie podmienok, tento stav nespôsoboval žiadne
otázky. Bez ohľadu na to, tvrdenia žalobcu nemôžu spochybniť závery súdu prvej inštancie a zánik
údajných nepreukázaných nárokov žalobcu. Žalobca mal riadne a včas oznámiť existenciu svojich
údajných nárokov, k čomu nedošlo a až po tomto oznámení mohol žiadať úpadca o vydanie platobného
potvrdenia. Úpadca nesplnil zmluvou (FIDIC) stanovené predpoklady, aby mohol uplatniť nároky z
vykonaných naviac prác ani vykonanie takýchto prác naviac v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie nepreukázal. V prípade prekluzívnej lehoty pohľadávka zanikne bez ohľadu na vôľu zmluvných
strán, aktivitu dlžníka, či jeho názor. Žalovaný kategoricky popiera, že by tieto pohľadávky považoval
za existujúce. Okolnosti listinnej komunikácie, najmä listu Výzva k predloženiu podkladov k fakturácii
boli v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným opakovane dôsledne vysvetlené a žalovaný na
ne odkazuje. Žalovaný úpadcu opakovane vyzýval, aby svoje nároky zdokladoval a preukázal čoho a
z akého titulu sa domáha a predložil potrebnú dokumentáciu, inak nebolo možné nároky posúdiť ani
sa brániť. Vyjadrenia žalovaného nemôžu byť interpretované tak, že pohľadávky nemohli zaniknúť pre
preklúziu. V žiadnom prípade žalovaný nepovažoval zmenové konanie za schválené, ako tvrdí žalobca.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz odpovedajúci zmenovému konaniu, ktoré by bolo uskutočnené medzi
úpadcom a žalovaným a celú argumentáciu zakladá len na vlastnej interpretácii listu žalovaného, z
názvu a obsahu ktorého je zrejmé, že ide o výzvu na predloženie dokumentov a faktúry. Žalovaný tiež
uvádza, že okrem Zmluvných podmienok FIDIC ako všeobecných zmluvných podmienok, súčasťou
zmluvy sú a boli predložené súdu osobitné zmluvné podmienky, ktoré dopĺňajú podmienky FIDIC a
majú pred nimi prednosť a poukazuje na Podčlánok 13.3. Postup pri zmenách osobitných zmluvných
podmienok, z ktorého zdôrazňuje, že „Zmeny a úpravy tejto Zmluvy, ktorými dôjde k navýšeniu Zmluvnej
ceny vrátane Rezervy, je možné robiť len písomnými Dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami
Objednávateľa a Zhotoviteľa.“ Pre riadne uplatnenie údajných nárokov z naviac prác, ak dochádzalo k
navýšeniu zmluvnej ceny by musel byť predložený dodatok k tejto zmluve, čo žalobca nepreukázal,
ani netvrdil.
28. Žalovaný nesúhlasí s námietkami žalobcu voči uplatneniu sudcovskej koncentrácie súdom prvej
inštancie a poukazuje na pasivitu žalobcu v spore. Žalobca nezaslal reakciu na vyjadrenie žalovaného
k žalobe, napriek poučeniu sa vzdal práva reagovať na všetky skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení a navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného. CSP s takou pasivitou spája následok v tom,
že súd na neskôr predložené dôkazy neprihliada. Žalobca s odstupom mnohých rokov po tzv.
písomnej časti súdneho konania, v čase prebiehajúcich pojednávaní, začal vyvíjať aktivitu a produkovať
nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, na čo musel žalovaný reagovať. Súd prvej

inštancie správne a okolnostiam prípadu adekvátne odmietol vykonávať takto neskoro predložené
dôkazy. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou porušenia princípu rovnosti strán tým, že súd prvej
inštancie neprihliadal na jeho vyjadrenie zo dňa 17.5.2024. Žalobca opomenul, že išlo o jeho v
poradí tretie vyjadrenie do konania naproti dvom podaniam žalovaného, naviac v priebehu nariadených
pojednávaní, niekoľko rokov po skončení písomnej časti konania. Žalobca už v roku 2020 mohol
reagovať replikou na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Keďže zaslal obsiahle vyjadrenie nahrádzajúce
repliku, žalovaný naň reagoval duplikou. Žalobca následne znovu s odstupom niekoľkých mesiacov
tesne pred pojednávaním produkoval ďalšie písomné vyjadrenia a návrhy na dokazovanie (predmetné
podanie zo dňa 17.5.2024), čo súd prvej inštancie správne nedovolil. Naviac, aj pri predložených listinách
žiaden dôkaz nepotvrdzuje, že úpadca realizoval práce naviac; a to jednoducho preto, že ich úpadca
nerealizoval tak ako to žalobca prezentuje.
29. Podľa žalovaného je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj vo vzťahu k premlčaniu. Žalobca
v odvolaní namieta posúdenie premlčania len vo vzťahu k údajnej škode z titulu údajne nesprávne
uvedených položiek v tzv. výkaze výmer. Bez ohľadu na to, že celý údajný nárok žalobcu je nedôvodný,
platí, že ho žalobca uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty. Úpadca nemohol čerpať ním tvrdené
chýbajúce položky počas trvania zmluvy, ako tvrdí v odvolaní, keďže neboli predmetom zmluvy. Rozdiel
položiek uvedený v zmluve oproti cenovej ponuke nastal už podpísaním samotnej zmluvy, pričom
najneskôr listom zo dňa 23.2.2015 si musel byť žalobca vedomý, že mu táto údajná škoda vznikla a kto
ju spôsobil. Zánik zmluvného vzťahu nemohol nijako ovplyvniť deň, keď si takýto domnelý nárok mohol
úpadca uplatniť na súde.
30. Ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.
31. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
34. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, t.j. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia
pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený
na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením dňa 16.03.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie
pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom
predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami
strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387
ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:
36. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou nesprávneho posúdenia dňa skončenia Zmluvy o dielo,
ktoré má podľa žalobcu vychádzať z nesprávneho posúdenia platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy
o dielo, nesprávnej aplikácie dôkazného bremena vzhľadom k § 186 ods. 2 CSP, nesprávneho posúdenia

absencie dôvodu odstúpenia úpadcu od zmluvy a tiež nesprávneho posúdenia ustanovenia bodu 15.5.
Zmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, prvé
vydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), tzv. „červená
kniha“ (FIDIC Red Book, v ďalšom texte odôvodnenia uvádzané skrátene len „FIDIC“). Žalobca má
za to, že k zániku Zmluvy o dielo došlo už dňa 15.4.2015, kedy bolo v súlade so zhodným tvrdením
strán doručené odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo žalovanému a s prihliadnutím na § 186 ods. 2
CSP nebol povinný preukázať doručenie odstúpenia úpadcu od zmluvy zo dňa 9.4.2015 žalovanému,
nakoľko samotný žalovaný potvrdil, že mu bolo doručené dňa 15.4.2015. I keď čiastočne je možné
súhlasiť s odvolateľom, že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že mu list úpadcu, ktorý datoval 09.04.2015 bol
doručený 15.04.2015, avšak zásadné pre ďalší postup bolo vyjadrenie žalovaného, že popiera tvrdenia
úpadcu o tom, že od Zmluvy o dielo odstúpil úpadca a tieto tvrdenia označil ako nepravdivé a uviedol
vlastné skutkové tvrdenia, že k zániku Zmluvy o dielo došlo dňa 09.04.2015 z dôvodu odstúpenia od
zmluvy žalovaným a že list úpadcu zo dňa 09.04.2015 bol reakciou na jeho odstúpenie od zmluvy.
Z tohto dôvodu otázka predčasného ukončenia zmluvy o dielo ostala sporná a stala sa predmetom
dokazovania (keďže obe strany tvrdili, že odstúpili od zmluvy) a nie je možné aplikovať § 186 ods. 2 CSP.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom žalovanému
a len v jednotlivých žalobcom predložených listoch sám úpadca uvádzal dátum 15.04.2015, avšak pre
posúdenie ukončenia zmluvy nie je relevantné ani vyjadrenie žalovaného, že mu bolo odstúpenie úpadcu
od zmluvy doručené až 15.04.2015, ktoré považoval za reakciu na jeho odstúpenie od zmluvy, ktoré
uskutočnil skôr doručením úpadcovi už 13.04.2015. Otázka platného predčasného ukončenia zmluvy o
dielo, ako aj okamih ukončenia zmluvy sa tak stali predmetom dokazovania.
37. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý posúdil ako platné ukončenie zmluvného
vzťahu odstúpením od zmluvy žalovaným zo dňa 09.04.2015, ktoré bolo preukázateľne doručené
úpadcovi dňa 13.04.2015 a nestotožňuje sa s právnym posúdením platnosti odstúpenia od zmluvy
žalobcom, ktorý namieta, že podľa bodu 15.5 FIDIC odstúpenie od zmluvy nadobudne nielen účinnosť,
ale aj platnosť až 28 dní po neskoršom z dátumov, kedy zhotoviteľ (úpadca) obdrží toto oznámenie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu, jeho
účinnosťou a účinkami právneho úkonu. Právny úkon je platný od okamihu, keď bol uskutočnený v
súlade s požiadavkami platnej právnej úpravy alebo dohody strán, t.j. pokiaľ boli splnené všetky zákonom
stanovené náležitosti a ak ide o adresný právny úkon, je potrebné aby sa dostal do dispozičnej sféry
toho, komu bol adresovaný. Účinnosťou právneho úkonu je možnosť domáhať sa práv alebo povinností
z neho vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju
právnu pozíciu. Účinnosť úkonu môže nastať aj neskôr ako jej platnosť, avšak platnosť právneho
úkonu podmieňuje jeho účinnosť. Odvolací súd nesprávnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie
nevzhliadol a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu
a relevantné znenie bodu 15.5. FIDIC, v ktorom je okamih ukončenia zmluvného vzťahu pre tento
konkrétny spôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods.
1 ObZ, došlo k zániku zmluvy uplynutím 28 dní po doručení odstúpenia od zmluvy a zmluva o dielo
teda zanikla odstúpením žalovaného od zmluvy uplynutím dňa 11.05.2015. Odstúpenie žalovaného od
zmluvy nadobudlo platnosť doručením úpadcovi dňa 13.04.2015 a účinnosť uplynutím 01.05.2015.
38. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahom a dôvodmi odstúpenia
od zmluvy a tvrdí, že dôvodom odstúpenia úpadcu malo byť porušenie povinnosti žalovaného v tom,
že nevymenoval osobu stavebného dozoru, odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalobcu
nekorešponduje s prostriedkami procesného útoku uplatnenými pred súdom prvej inštancie. Žalobca v
žalobe len všeobecne uvádza, že úpadca odstúpil od zmluvy, z dôvodu, že „žalovaný počas platnosti
zmluvy porušil svoju zmluvnú povinnosť“, neoznačil žiadnu konkrétnu zmluvnú povinnosť, ktorú by mal
žalovaný porušiť podstatným spôsobom a ktorá by zakladala zo zákona alebo zo zmluvy jeho právo od
zmluvy odstúpiť (netvrdil ani konkrétne nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti a prípadné márne
uplynutie poskytnutej lehoty na odstránenie porušenia), čo namietal žalovaný vo vyjadrení k žalobe.
Žalobca právo na repliku v konaní pred súdom prvej inštancie nevyužil, a to napriek tomu, že uznesenie
č. k. 26Cb/61/2019-229 zo dňa 17.12.2020 s poučením o sudcovskej koncentrácii konania prevzal
14.06.2021 a napriek tomu, že súd prvej inštancie vyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na repliku zo
dňa 28.06.2021 o 30 dní. Takéto skutkové tvrdenie žalobcu nevyplýva ani z jeho omeškane doručeného
vyjadrenia zo dňa 15.12.2023. Pokiaľ žalobca až v odvolaní tvrdí, že z odstúpenia úpadcu od Zmluvy o
dielo vyplýva podstatná skutočnosť, že nevymenoval osobu stavebného dozoru, odvolací súd uvádza,
že v súlade s § 132 ods. 1, 2 CSP žaloba musí obsahovať o.i. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. V prejednávanej veci však žalobca ním tvrdenú rozhodujúcu
skutočnosť (že žalovaný porušil zmluvy podstatným spôsobom tým, že nevymenoval osobu stavebného
dozoru) ani netvrdil. Odvolací súd preto na toto skutkové tvrdenie žalobcu ako prostriedok procesného
útoku, ktorý žalobca uplatnil až v odvolacom konaní s poukazom na § 366 CSP neprihliadol. Odvolací
súd nad rámec uvedeného dodáva, že pojem Stavebný dozor v zmysle ponímania FIDIC nie je možné
stotožniť so stavebným dozorom v zmysle stavebného zákona a úpravy v slovenskom právnom poriadku,
t.j. zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov v čase uzatvorenia zmluvy, ale ide o osobu na
strane objednávateľa, ktorá na zmluvnom základe plní kontrolnú funkciu, resp. technický dozor a zhodne
s vyjadrením žalovaného uvádza, že samotná zmluva o dielo obsahovala v texte „Stavebný dozor
Objednávateľa (Riaditeľ výstavby)“, ktorá konkrétna osoba je označená v jej záhlaví.
39. Odvolací súd neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným nevzhliadol ani v tvrdenom porušení
bodu 15.5. FIDIC, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC nebolo možné
uskutočniť za účelom, aby objednávateľ (žalovaný) dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť
inému zhotoviteľovi, keď si žalobca zamieňa príčinu, resp. pohnútku a následok ukončenia zmluvného
vzťahu. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva a žalobca ničím nepreukázal, že dôvodom,
ktorý preukázateľne existoval pred uskutočním právneho úkonu žalovaného (odstúpenia od zmluvy)
bolo rozhodnutie dať vyhotoviť, resp. dokončiť dielo iným subjektom. Uzavretie nového zmluvného
vzťahu za účelom dokončenia diela alebo odstránenia vád po ukončení zmluvného vzťahu zo Zmluvy
o dielo nemôže byť porušením povinností zo zaniknutej zmluvy o dielo. Odvolací súd dodáva, že
žalobca ani konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by mali zakladať porušenie bodu 15.5 FIDIC netvrdil
a ani nepreukázal, nenavrhol za účelom preukázania neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy z
tvrdeného dôvodu žiadne dôkazy.
40. Vzhľadom na vecnú správnosť posúdenia okamihu zániku zmluvy o dielo nie je potom dôvodná
ani námietka nesprávneho posúdenia zaniknutých nárokov uplatnených v žalobe a odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že prvé štyri čiastkové nároky zo 6 uplatnených
čiastkových nárokov je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok a nie ako mimozmluvný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (t.j. nárok na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 Eur ako
zmluvne dohodnutého zádržného; nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume
134.869,17 Eur; nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný
nevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, v sume 4.971,- Eur; nárok na zaplatenie časti ceny
diela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume 474.545,86 Eur) s tým, že ak
tieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp. ich ekvivalent) zanikli ešte pred okamihom zániku
zmluvy, nemohlo dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 ObZ.
41. Odvolací súd ako nerelevantnú vyhodnotil tiež námietku žalobcu, že dňa 14.04.2015 nemohlo dôjsť
k zániku nárokov úpadcu, keďže k započítaniu prišlo až po ukončení zmluvy, a teda žalovaný nemohol
postupovať podľa čl. VII bod 7.04 zmluvy, ktorý umožňoval objednávateľovi započítať aj nesplatné
pohľadávky a z dôvodu, že podľa žalobcu 14.04.2015 nedošlo k uskutočneniu žiadneho právneho
úkonu žalovaného smerujúcemu k započítaniu. Námietka žalobcu, že dňa 14.04.2015 nemohlo dôjsť
k zániku nárokov úpadcu na zádržné z faktúr č. 1400044, č. 1400047 a č. 1400051 voči pohľadávke
žalovaného v sume 81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210 jednostranným započítaním pohľadávok, keďže
žalovaný v ňom uviedol aj faktúru č. 201504024, ktorú vystavil až dňa 22.4.2015 (t. j. po započítaní)
nie je relevantná. Je pravdou, že zjavne prišlo k pochybeniu žalovaného pri vyhotovení započítacieho
prejavu a následne vystavil opravu započítacieho prejavu, avšak odvolací súd uvádza, že žalovaný
uplatňuje zánik pohľadávok k 14.04.2015 len čo do výšky 81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210 (teda
nie 82.294,61 Eur). Podstatnou skutočnosťou je, že okamihom zániku vzájomných pohľadávok nie je
okamih doručenia započítacieho prejavu, ale okamih, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie
stretnú. K zániku pohľadávok dochádza ich samotným stretom a voči druhému účastníkovi právneho
vzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu, nakoľko ide o adresný právny úkon,
na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 45 ods. 1 OZ ustanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až okamihom,
keď jej dôjde. „Dôjdením“ sa rozumie okamih, keď sa prejav vôle (ústny, prípadne listina s ním) dostane
do dispozičnej sféry adresáta, takže sa s ním tento môže oboznámiť. Týmto okamihom nastáva fikcia,
že pohľadávky zanikajú spätne k okamihu, kedy sa stretli, t.j. v prejednávanej veci k 14.04.2015, kedy
zmluva nezanikla ako nesprávne tvrdí žalobca. Námietka žalobcu, že so započítaním nesúhlasil, resp.

ho neuznal, je irelevantná, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, pre započítanie jednostranným
právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, možno ho
vykonať aj proti jeho vôli. Uvedené platí aj pre jednostranné započítanie pohľadávky úpadcu vo výške
6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001 (splatnej síce dňa 15.5.2015, avšak vystavenej už 05.02.2015) ku
dňu 14.4.2015, ktoré podľa žalovaného nebolo vyhotovené 14.4.2015. Naviac odvolací súd dodáva, že
žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázal, že by jednostranné zápočty žalovaného
vyhotovil po zániku Zmluvy o dielo a nie 14.04.2015 alebo v iný deň, ktorý konkrétne ani netvrdil (aj
pokiaľ ide o opravu chyby v pôvodnom zápočte, táto nemá vplyv na procesnú obranu žalovaného započítanie sumy do výšky 81.939,41 Eur).
42. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu voči posúdeniu Dohôd o započítaní
pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014, 17.12.2014, 22.1.2015 a 25.2.2015 uzatvorených
medzi úpadcom a žalovaným, kde namieta nevykonanie dokazovania výsluchom svedka V. H., ktorý mal
byť vypočutý k okolnostiam kedy a či vôbec došlo k uzavretiu uvedených dohôd o započítaní pohľadávok
a záväzkov. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 185 CSP prenecháva
súdu rozhodnutie, ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov vykoná. Z ustálenej judikatúry vyplývajú pre
postup súdu obmedzenia, ktorých cieľom je práve spoľahlivé zistenie skutkového stavu, nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť
dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz
navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď z listinných dôkazov a skutkových
tvrdení strán nepochybne vyplýva, že predseda predstavenstva úpadcu V. H. podpisom dohôd súhlasil
s ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Skutková otázka , či a kedy boli dohody
uzatvorené tak vyplýva z dokazovania listinami, preto výsluch svedka, ktorý listiny podpísal, k týmto
otázkam by bol nepochybne nadbytočný. Naviac odvolaciemu súdu nie je jasné a ani odvolateľ to v ods.
12 odvolania neuvádza, aký konkrétny záver súdu prvej inštancie rozhodujúci pre rozhodnutie, mal byť
v nadväznosti na nevykonanie dokazovania výsluchom navrhnutého svedka nesprávny (ak by aj boli
dohody uzatvorené po zániku zmluvy o dielo, nemalo by to vplyv na platnosť týchto právnych úkonov,
keďže v zmysle § 364 ObZ je dohodou možné započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, ako správne
uvádza súd prvej inštancie).
43. Pokiaľ žalobca namieta nesprávne posúdenie preklúzie nároku na zaplatenie prác naviac v sume
134.869,17 Eur podľa bodu 20.1 FIDIC (a podporne ustanovenia § 547 ods. 6 ObZ), kedy skutočnosti
uvedené súdom v odôvodnení rozsudku z bodu 20.1 FIDIC nevyplývajú, odvolací súd nezhodu obsahu
bodu 20.1 FIDIC s obsahom bodu 20.1, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie nevzhliadol. Z bodu
20.1 FIDIC nepochybne vyplýva lehota nie neskôr ako 28 dní po tom, ako si zhotoviteľ uvedomil alebo
mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti pre uplatnenie práva zhotoviteľa na uplatnenie nárokov
za práce naviac, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako lehotu prekluzívnu, nakoľko (ako tiež
vyplýva z bodu 20.1) ak zhotoviteľ nevydá oznámenie o nároku v tomto 28-dňovom období, nebude
mať nárok na dodatočnú platbu a objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s
nárokom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor prezentovaný odbornou literatúrou,
s ktorým sa plne stotožňuje, že „FIDIC zmluvné podmienky lehotu na oznámenie skutočností, od
ktorých zhotoviteľ odvíja nárok na zvýšenie ceny, precizujú v podčlánku 20.1, v ktorom ustanovujú,
že ak sa zhotoviteľ domnieva, že ma nárok na predlženie lehoty pre dokončenie stavby a/alebo na
dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto podmienok, alebo inak podľa zmluvy, zhotoviteľ
vydá stavebnému dozoru oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento
nárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr, ako je to možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom,
ako si zhotoviteľ uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak zhotoviteľ nevydá
oznámenie o nároku v tomto 28-dňovom období, zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu
a objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom. Z hľadiska charakteru
predstavuje 28-dňová lehota s poukazom na § 547 ods. 6 OBZ hmotnoprávnu lehotu, teda pre
zachovanie účinkov oznámenia je potrebné, aby nárok zhotoviteľa bol v stanovenej lehote aj doručený
stavebnému dozoru ako príslušnému adresátovi.” (TKÁČ J.: Aplikácia FIDIC zmluvných podmienok v
slovenskom právnom poriadku, 2013, str. 147 - 148, IURA EDITION). V tejto súvislosti tiež žalobca

namieta, že oznámenia bol úpadca ako zhotoviteľ povinný vydať nie žalovanému, ale stavebnému
dozoru a poukazuje na odstúpenie od zmluvy úpadcu zo dňa 9.4.2015, z ktorého má vyplývať, že
žalovaný pre danú stavbu nemal ustanovený stavebný dozor. K uvedenej námietke odvolací súd
odkazuje odvolateľa na svoje závery v ods. 38 odôvodnenia. Odvolací súd má za to, že zo strany
súdu prvej inštancie neprišlo ani k mylnému posúdeniu, resp. stotožneniu lehoty 28 dní na uplatnenie
nároku zhotoviteľom v bode 20.1 FIDIC s povinnosťou úpadcu do 42 dní predložiť plne detailný nárok
so všetkými podpornými podrobnosťami podstaty nároku a nárokovanej dodatočnej platby, námietka
žalobcu nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalšiu námietku žalobcu, že bod 20.1
FIDIC používa pojem „vydať“ oznámenie a nie pojem „doručiť“ oznámenia, považuje odvolací súd za
špekulatívnu a účelovú interpretáciu bodu 20.1 FIDIC, použitú terminológiu oznámenie „vydať“ v spojení
s adresátom (stavebnému dozorovi) v bode 20.1 je potrebné logicky vykladať ako povinnosť predloženia
alebo doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane.
44. Námietku žalobcu, že zánik nároku žalobcu na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako prostriedok
procesnej obrany žalovaný nepoužil, ale uplatnil námietku premlčania, preto žalovaný považoval nárok
úpadcu za existujúci, avšak premlčaný, odvolací súd považuje pre rozhodnutie za nerelevantnú. Na
preklúziu práva prihliada aj bez toho, aby strana zánik práva namietala. Súd prvej inštancie, preto v
poukazom na § 547 ods. 6 ObZ v spojení s bodom 20.1 FIDIC nemohol žalobcovi uplatnený nárok na
zaplatenie ceny za naviac práce priznať. Z tohto dôvodu nebolo už potrebné sa zaoberať žalovaným
uplatnenou námietkou premlčania nároku žalobcu uplynutím premlčacej doby 4 roky, keď žaloba bola
doručená súdu 15.04.2019. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie ods. 24 až 36
napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje. Zároveň k ďalšej argumentácii žalobcu dodáva,
že žalovaný namietal premlčanie nároku ako obranu in eventum („ak by žalovaný aj pripustil vznik
nároku úpadcu (čo v celom rozsahu popiera)“, vznáša námietku premlčania). Z podaní žalovaného tak
nie je možné vyvodiť žalobcom v odvolaní uvedené skutkové tvrdenie, že žalovaný nárok považoval za
existujúci, ale premlčaný. Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie v bode 31.9.
uviedol skutkové zistenia, že všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC doručil
úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a poštou dňa 16.03.2015 bez
opory vo vykonanom dokazovaní, nakoľko tieto skutočnosti vyplývajú z listín založených na č. l. 300
(Potrdenie o prevzatí dokladov zo dňa 12.03.2015 a č. l. 302 (doručenka).
45. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho posúdenia aplikácie bodu 19.6 FIDIC
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že toto ustanovenie FIDIC
obsahuje úpravu postupu po odstúpení od zmluvy, podľa ktorého stavebný dozor rozhodne hodnotu
vykonaných prác a vydá platobné potvrdenie, ktoré bude obsahovať nároky pod písm. a/ až e/ (uvedené
v ods. 34.1 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a toto ustanovenie sa podľa názoru súdu prvej
inštancie môže aplikovať na splatné nároky zhotoviteľa za vykonané práce, ktorých cena je uvedená v
zmluve a v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC sa nemôže používať na akékoľvek
nároky zhotoviteľa voči objednávateľovi, ale len na tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení
taxatívne vymenované pod písm. a/ až e/. Odvolací súd zdôrazňuje, že znenie bodu 19.6 FIDIC sa
neuplatňuje na nároky za práce naviac, nakoľko tieto osobitne upravuje bod 20.1 FIDIC, ako správne
uviedol súd prvej inštancie. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že podľa
bodu 19.6 FIDIC bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu vykonaných prác a vydať platobné potvrdenie.
Súd prvej inštancie správne vychádzal pri posúdení možnej aplikácie bodu 19.6 z toho, že je potrebné
posúdiť jeho aplikáciu v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC. Odvolací súd upriamuje
pozornosť na systematiku úpravy FIDIC, bod 19 FIDIC vo svojich ods. 19.1 až 19.7 upravuje vyššiu
moc, teda odstúpenie od zmluvy a vysporiadanie nárokov z iného právneho dôvodu ako v prejednávanej
veci, nie je preto možné aplikovať v prejednávanej veci ani bod 19.6, písm. c) FIDIC, ktorý predpokladá,
že potvrdenie stavebného dozoru by malo obsahovať aj posúdenie hodnoty prác spočívajúcich vo
všetkých ďalších nákladoch alebo záväzkov, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene vznikli
v očakávaní dokončenia diela. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že by sa za také
náklady mala považovať bez ďalšieho žalobcom uplatnená cena prác naviac, t.j. cena prác bez opory
v zmluve. Náklady vzniknuté odôvodnene v očakávaní dokončenia diela logicky vyplývajú z uzavretého
kontraktu, nie je možné ich stotožniť s nárokmi zhotoviteľa uplatnenými nad rámec zmluvy. Námietky
žalobcu k nemožnosti aplikácie bodu 19.6 FIDIC sú však nerelevantné najmä vzhľadom na to, že žalobca
neuplatnil nárok na zaplatenie ceny za naviac práce včas.

46. Odvolací súd tiež nevzhliadol nesprávnosť rozhodnutia pre naplnenie odvolacieho dôvodu
nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a existencie
vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Naplnenie uplatnených
odvolacích dôvodov vidí žalobca v porušení rovnosti zbraní aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania
súdom prvej inštancie, keď nevykonal dôkazy predložené žalobcom podaním zo dňa 17.5.2024, a to
písomností spoločnosti DEC International s.r.o. (stavebný dozor ŽSR) adresované žalovanému zo dňa
25.11.2014 týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.12 a 48.33.17, v ktorých deklaruje vykonanie
stavebných prác a dodanie stavebného materiálu na týchto stavebných objektoch. Žalobca tiež namieta,
že súd prvej inštancie prihliadal na podanie žalovaného zo dňa 20.3.2024 (čo vyplýva z ods. 17.2
odôvodnenia), ale na podanie žalobcu zo dňa 17.5.2024 (ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu
žalovaného zo dňa 20.3.2024) neprihliadal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie upriamuje
pozornosť odvolateľa na jeho vlastný procesný postup v konaní pred súdom prvej inštancie, keď už
v uznesení č. k. 26Cb/61/2019-229, ktoré mu bolo doručené 14.06.2021 bol podľa § 153 CSP o
sudcovskej koncentrácii poučený a napriek poučeniu neuplatnil prostriedky procesného útoku včas,
ale až podaním doručeným súdu o tri roky neskôr 20.05.2024, pričom išlo o listiny vyhotovené dňa
25.11.2014. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153
ods. 1 CSP), žalobca však ani v odvolaní neuvádza žiadnu skutkovú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že
listiny nemohol žalobca predložiť už skôr a že konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Pokiaľ žalobca namieta, že do 16.12.2023 navrhol a predložil ďalšie dôkazy v písomnom
podaní zo dňa 15.12.2023, a to dôkazy týkajúce sa odstúpenia od zmluvy o dielo, následkov odstúpenia
od zmluvy o dielo, alebo doplnenie FIDICu o časť resp. strany, ktoré žalovaný dňa 27.11.2023 jeho
podaním súdu nepredložil, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako súvisí uvedená skutočnosť s tým, že
mu v ním citovanej časti odôvodnenia (ods. 46.1) súd prvej inštancie vytýka nedodržanie lehoty 30
dní na vyjadrenie k započítacím prejavom predloženým žalovaným, ktoré mu doručil na pojednávaní
dňa 16.11.2023 a na návrh na vykonanie prípadných ďalších dôkazov do 16.12.2023, keď z obsahu
predloženého spisu vyplýva, že žalobca ďalšie dôkazy navrhol dňa 20.05.2024. Namietané porušenie
zásady rovností zbraní nevyplýva ani z bodu 17.2 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie síce odkazuje
na podanie žalovaného zo dňa 20.3.2024, avšak na písomné podanie žalobcu zo dňa 17.5.2024
(ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu žalovaného zo dňa 20.3.2024) neprihliadal. Z obsahu spisu
súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd poskytol obom stranám rovnaký priestor na uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, skutočnosť, že žalobca bol v písomnej časti konania
bez ospravedlniteľného dôvodu úplne pasívny nemôže byť vyhodnotená na ťarchu konajúceho súdu (a
napokon ani žalovaného, ktorý reagoval na podania žalobcu doručované až v priebehu pojednávaní).
47. Odvolací súd napokon nevzhliadol ani vytýkanú vadu nesprávneho posúdenia premlčania nároku
úpadcu na náhradu škody vo výške 123.029,12 Eur a odkazuje odvolateľa na ods. 41.2 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. O škode (z titulu nesprávne uvedených jednotkových cien a množstiev vo
výkaze výmer) sa úpadca preukázateľne dozvedel najneskôr dňa 23.02.2015, nie 15.04.215 ako tvrdí
žalobca (v deň ním tvrdeného ukončenia zmluvy o dielo), táto skutková okolnosť vyplýva z listu
samotného úpadcu žalovanému zo dňa 23.02.2015. Okamih žalobcom tvrdeného zániku zmluvy je pre
kvalifikované plynutie času pre uplatnenie nároku na náhradu škody právne bez významu. Premlčacia
doba štyri roky podľa § 398 ObZ pre uplatnenie tohto nároku na súde uplynula 23.02.2019, žalobca
žalobu doručil súdu 15.04.2019 a keďže žalovaný premlčanie nároku žalobcu namietol, súd prvej
inštancie ho správne s poukazom na § 388 ObZ nepriznal.
48. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle §
387 ods. 1 a ods. 2 CSP v merite veci, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.
49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
53. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).