{"guid": "58d31be9-aaa9-4993-8716-7761a58a7a29:9d9b902b-a837-4469-a61d-80ad79505219", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1", "spisova_znacka": "2Cob/156/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/156/2024 z 14. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2026, sp. zn. 2Cob/156/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1", "identifikacne_cislo": "1119205193", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Malinowska", "sudca_id": 1507, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-malinowska-1507", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546", "nazov": "§ 546 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-546"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-344", "nazov": "§ 344 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-344", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-344"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-546", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-344", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-379", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d9b902b-a837-4469-a61d-80ad79505219", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/156/2024\n1119205193\n14. 04. 2026\nJUDr. Viera Malinowska\nECLI:SK:KSBA:2026:1119205193.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Malinowskej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Lukáš Tyko, so\nsídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, značka správcu S 1333, správca konkurznej podstaty\núpadcu Euro Continental Building a. s. v konkurze, so sídlom Zamarovská 37/200, 911 05 Trenčín, IČO:\n46 410 376, proti žalovanému: TSS GRADE, a.s., so sídlom Dunajská 48/7509, 811 08 Bratislava, IČO:\n35 802 723, zastúpený: Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811\n04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 199 808, v konaní o zaplatenie 832.523,73 Eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/61/2019\n- 539 zo dňa 23.05.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-26Cb/61/2019 - 539 zo dňa\n23.05.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-26Cb/61/2019 - 539 zo dňa 23.05.2024 vo výroku I.\nzamietol žalobu z 08.04.2019, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 832.523,73 Eur\ns príslušenstvom a o trovách konania vo výroku II. rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi úpadcom\nako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 26.05.2014 uzavretá Zmluva o dielo,\npredmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo na stavbe „ŽSR, Modernizácia železničnej\ntrate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. Etapa (Považská Teplá /mimo/ - Žilina /mimo/)“,\nktorej investorom sú Železnice SR. Úpadca mal na predmetnej stavbe realizovať stavebné objekty č.\nSO 48.33.12, SO 48.33.13, SO 48.33.15, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19, SO 49.33.10 a SO\n49.33.13 za akceptovanú cenu diela 975.034,98 Eur. V zmluve bolo dohodnuté, že jej súčasťou budú\nZmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom (FIDIC),\nprvé vydanie 1999 (t. j. Červená kniha FIDIC). Dielo mal zhotoviteľ začať zhotovovať v mesiaci máj 2014\na malo byť dokončené v mesiaci máj 2015. Dňa 09.04.2015 odstúpil žalovaný od zmluvy, keď úpadca mal\nsvojim konaním spôsobovať rozsiahle problémy realizačného a aj časového charakteru na stavebných\nobjektoch č. SO 48.33.12, SO 48.33.17 a SO 49.33.10, pričom žalovaný odstúpenie od zmluvy realizoval\ns odkazom na bod 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo úpadcovi\ndoručené e-mailom dňa 13.04.2015. Od zmluvy o dielo mal listom z 09.04.2015 odstúpiť aj úpadca,\nkeď žalovaný nemal vymenovať osobu stavebného dozoru, čím sa žalovaný mal dostať do omeškania\ns plnením svojich povinností. Žalobca však nepreukázal dátum doručenia predmetného listu úpadcom\nžalovanému. Ďalej uviedol, že žalobca si ako správca konkurznej podstaty úpadcu Euro Continental\nBuilding, a.s. v konkurze voči žalovanému uplatnil viacero čiastkových nárokov v súhrnnej sume\n\n832.523,73 Eur, ktoré pozostávajú z nároku na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 Eur ako\nzmluvne dohodnutého zádržného; nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume\n134.869,17 Eur; nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný\nnevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie v sume 4.971,- Eur; nároku na zaplatenie časti ceny\ndiela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume 474.545,86 Eur; nároku na\nzaplatenie náhrady škody z dôvodu uvedenia nesprávnych jednotkových cien a množstiev v cenovej\nponuke v sume 123.029,12 Eur a nároku na zaplatenie náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvných\npovinností v sume 78.338,85 Eur.\n2. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 536 ods. 1 až 3 zák. č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 546 ods. 1 ObZ, § 547 ods. 1 až 6 ObZ, § 548 ods. 1 ObZ, § 344\nObZ, § 349 ods. 1, 2 ObZ, § 351 ods. 1, 2 ObZ, § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 581 ods.\n2, 3 OZ, § 358 ObZ, § 359 ObZ, § 364 ObZ, § 373 ObZ, § 379 ObZ, § 387 ods. 1 ObZ, § 388 ods. 1 ObZ, §\n397 ObZ a § 398 ObZ a Zmluvných podmienok FIDIC, a to body 15.5, 19.6, 20.1. Úvodom rozhodovania\npoukázal na to, že Zmluva o dielo z 26.05.2014, ktorej súčasťou boli Zmluvné podmienky FIDIC bola\nskončená predčasne. Obe strany sporu predložili v konaní listinu z 09.04.2015, predmetom ktorej malo\nbyť odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zmluvnej\nstrany, ktorý vyvolá právne účinky, keď dôjde k jeho doručeniu druhej zmluvnej strane (§ 349 ods.\n1 ObZ), zmluva v takom prípade zaniká doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane,\nprípadne k neskoršiemu dátumu, ktorý stanovuje zmluva. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na\nuvedené je nevyhnutné, aby strana, ktorá sa dovoláva predčasného ukončenia zmluvy odstúpením od\nnej, predložila nielen listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, ale aj doklad preukazujúci jej doručenie\ndruhej zmluvnej strane. Žalobca v konaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od\nzmluvy úpadcom žalovanému (len v jednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum\n15.04.2015), naopak, žalovaný predložil odstúpenie od zmluvy z 9.04.2015 a doklad o jeho doručení\núpadcovi dňa 13.04.2015. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy\nlistom z 09.04.2015 doručeným úpadcovi e-mailom dňa 13.04.2015 a list, ktorým chcel úpadca od\nzmluvy odstúpiť, predstavuje len reakciu na doručené odstúpenie žalovaného od zmluvy, ktoré mu\nbolo preukázateľne doručené 13.04.2015. Ak od zmluvy platne odstúpil žalovaný listom z 09.04.2015\ndoručeným úpadcovi 13.04.2015, nemohol následne platne odstúpiť od zmluvy úpadca. Ďalej súd prvej\ninštancie uviedol, že v zmysle § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje\nzmluva alebo tento alebo iný zákon. Judikatúra dospela k záveru, že pre platné odstúpenie od zmluvy\na pre vyvolanie relevantných právnych následkov (pre predčasné ukončenie zmluvného vzťahu) sa\nvyžaduje, aby bol naplnený zmluvou alebo zákonom predpokladaný dôvod odstúpenia od zmluvy, a aby\nzároveň tento dôvod odstúpenia bol v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzený (rozsudok NS SR\nz 30.11.2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 62/2017]. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce\nargumentoval aj viacerými „porušeniami“ zmluvných povinností pri zhotovovaní diela úpadcom, avšak\ndôvod odstúpenia od zmluvy skutkovo vymedzil odkazom na bod 15.5 Zmluvných podmienok FIDIC,\nktorý priznáva právo na odstúpenie od zmluvy (výlučne) objednávateľovi, ktorý je oprávnený od zmluvy\no dielo odstúpiť bez uvedenia iného konkrétneho dôvodu a tento postup môže objednávateľ využiť\naj vtedy, ak by mal možnosť odstúpiť od zmluvy z iného dôvodu predpokladaného zmluvou o dielo\nalebo zákonom. Súd prvej inštancie sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by bolo vhodné (a\nzároveň nevyhnutné), aby žalovaný uviedol ďalšie zmluvné ustanovenie umožňujúce mu odstúpiť od\nzmluvy. Pre posúdenie, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe\nodstúpenia od zmluvy, je aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5.\nZmluvných podmienok FIDIC, v ktorom je dátum ukončenia zmluvného vzťahu pre tento konkrétny\nspôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods. 1 ObZ.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy nedošlo\nku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy úpadcovi (t. j. k 13.04.2015), ale až uplynutím 28 dní po\ndoručení odstúpenia od zmluvy a v súlade s bodom 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC zmluva zanikla\nna základe odstúpenia žalovaného od zmluvy uplynutím dňa 11.05.2015. Ustálený dátum ukončenia\nzmluvného vzťahu súd prvej inštancie považoval za relevantný pre posúdenie žalobou uplatnených\nnárokov (s výnimkou nárokov na náhradu škody) s prihliadnutím na § 351 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie\npoukázal na uznesenie NS SR z 27.05.2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 63/2020 a uviedol, že nárok\nzmluvných strán na vrátenie plnení po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy nie je nárokom na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ako nesprávne tvrdí žalobca, ale zmluvný nárok, čo vyplýva aj z rozhodnutí\n\nsp. zn. 1MObdoV/2/2007 a 5Obdo/20/2008. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy pred odstúpením od nej\nnie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na základe platnej zmluvy. S poukazom\nna § 351 ObZ, odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré\nzmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované a iné, predovšetkým tie, ktoré\nsmerovali k splneniu záväzku, sa menia tak, že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351\nods. 2 ObZ. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi\nsplnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok na vrátenie poskytnutého\nplnenia. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených\nčiastkových nárokov) je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok (nie ako mimozmluvný nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia) s tým, že ak tieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp.\nich ekvivalent) zanikli ešte pred 12.05.2015, nemohlo s prihliadnutím na ex nunc účinky odstúpenia od\nzmluvy podľa obchodnoprávnej úpravy dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia a nemôžu byť\npredmetom vysporiadania podľa § 351 ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie vzhľadom na tieto závery potom\nposúdil jednotlivé uplatnené čiastkové nároky žalobcu nasledovne:\n3. Nároky na zaplatenie sumy 16.769,73 Eur ako ceny diela (neuhradené zádržné) a sumy 474.545,86\nEur ako ceny diela súd prvej inštancie posudzoval spoločne s poukazom na procesnú obranu\nžalovaného, postavenú na tvrdení, že zanikli započítaním, či už na základe jednostranných zápočtov\nžalovaného alebo na základe dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretých medzi žalovaným\na úpadcom. Jednostranné zápočty žalovaného zo 14.04.2015 uskutočnené na sumu 81.939,41 Eur,\nresp. na sumu 160.340,84 Eur žalobca rozporoval predovšetkým z dôvodu, že tieto zápočty žalovaný\nrealizoval v rozpore s § 358, resp. § 359 ObZ. Súd prvej inštancie námietku žalobcu vyhodnotil ako\nnedôvodnú, keďže uvedené ustanovenia sú dispozitívnymi s poukazom na § 263 ods. 1 ObZ, zmluvné\nstrany sa dohodli na modifikácii dispozitívneho zákonného pravidla, v zmysle ktorého proti splatnej\npohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku v článku VII. bod 7.04, v zmysle ktorého sa\nzmluvné strany dohodli, že objednávateľ je oprávnený započítať akúkoľvek pohľadávku zhotoviteľa, a to\naj v prípade, že táto pohľadávka nie je splatná s akýmikoľvek svojimi pohľadávkami voči zhotoviteľovi a\nzhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas. Predmetné zmluvné ustanovenie umožňovalo\nžalovanému ako objednávateľovi jednostranne započítať voči úpadcovi akúkoľvek svoju pohľadávku\nvoči akejkoľvek, dokonca aj nesplatnej, pohľadávke úpadcu zo zmluvy o dielo, pohľadávka žalovaného\nvoči úpadcovi ani nemusela vyplývať priamo zo zmluvy o dielo. Ako nesprávnu vyhodnotil súd prvej\ninštancie tiež argumentáciu žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený k 14.04.2015 započítať pohľadávky\nzo zmluvy o dielo s poukazom na článok VII. bod 7.04 zmluvy, nakoľko od zmluvy odstúpil listom\nz 09.04.2015. Žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC,\nodstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť uplynutím dňa 11.05.2015, zmluva trvala aj v období medzi\nodstúpením od zmluvy a nadobudnutím jeho účinnosti a aj v medziobdobí boli zmluvné strany viazané\nzmluvnými dojednaniami. Preto bol žalovaný oprávnený realizovať jednostranný zápočet vzájomných\npohľadávok, keďže tak urobil pred nadobudnutím účinnosti tohto odstúpenia. Súd prvej inštancie tiež\npoukázal na § 359 ObZ, ktorý upravuje výnimku pripúšťajúcu započítanie nesplatnej pohľadávky, ak\nide o nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje záväzky. Žalovaný uviedol,\nže úpadca nebol v rozhodnom čase už v druhej polovici roka 2014 schopný plniť záväzky voči svojim\nveriteľom, a to KOI, s.r.o.; DOBZEP, s.r.o.; MILPA s.r.o.; GEOSTAV SLOVAKIA, s.r.o.; ENZA, s.r.o.;\nMartin Kerčbár; Poľnohospodárske družstvo PREDMIER a Ladce Betón, s.r.o., ktorí ponúkli žalovanému\nna odkúpenie svoje pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca túto skutkovú okolnosť nespochybnil, preto\nsúd prvej inštancie považoval za nesporné, že k 14.04.2015 bol úpadca neschopný plniť záväzky\nvoči svojim veriteľom, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 359 ObZ a\nžalovaný bol oprávnený použiť na započítanie voči úpadcovi aj svoje nesplatné pohľadávky. Súd prvej\ninštancie už vo všeobecnej rovine námietky žalobcu voči jednostranným zápočtom žalovaného zo\n14.04.2015 posúdil ako nedôvodné a jednostranné zápočty žalovaného ako spôsobilé vyvolať sledované\nprávne účinky v podobe zániku vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Vo vzťahu k dohodám o\nzapočítaní pohľadávok uzavretým medzi úpadcom a žalovaným zo 17.09.2014, 20.11.2014, 17.12.2014,\n22.01.2015 a 25.02.2015 súd prvej inštancie vychádzal z § 364 ObZ, ktorý umožňuje zmluvne započítať\nakékoľvek pohľadávky, pokiaľ sa strany na tom dohodnú, jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky\nvzájomné. Podmienkou platnosti dohody o započítaní je dostatočne presné určenie pohľadávok, ktoré\nmajú byť započítané, ide o podmienku určitosti právneho úkonu. Všetky žalovaným predložené dohody\no započítaní pohľadávok obsahujú vymedzenie konkrétnych pohľadávok úpadcu voči žalovanému s\nvymedzením faktúr, z ktorých vyplývajú, ako aj sumu, v akej sa pohľadávky úpadcu započítavajú,\nrovnako obsahujú uvedenie konkrétnych pohľadávok žalovaného voči úpadcovi s vymedzením faktúr, z\n\nktorých vyplývajú a sumy, v akej sa pohľadávky žalovaného započítavajú, pečiatky úpadcu a žalovaného,\nako aj podpisy osôb oprávnených konať za úpadcu a za žalovaného. Predložené dohody o započítaní\nsú podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne určité a predstavujú platné právne úkony spôsobilé\nvyvolať nimi sledované právne následky. Predseda predstavenstva úpadcu Marcel Fábry podpisom\nsúhlasil s ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených, bolo jeho povinnosťou konať\ns náležitou starostlivosťou v súlade s § 194 ods. 5 ObZ. Ak by si aj zákonom predpísané povinnosti\nnesplnil, nemá to žiadny vplyv na ich platnosť a účinnosť, ale zakladalo by to zodpovednosť predsedu\npredstavenstva úpadcu za škodu podľa § 194 ods. 6 ObZ. Rovnako za irelevantné vyhodnotil súd\nprvej inštancie tvrdenie žalobcu, že jednotlivé dohody považoval úpadca za jednostranné návrhy\nžalovaného, nakoľko je zjavné, že ide o dvojstranný právny úkon obsahujúci zhodný prejav vôle oboch\njej účastníkov, tvrdenie žalobcu vylučuje aj to, že úpadca (jeho predseda predstavenstva) všetky dohody\nza úpadcu vlastnoručne podpísal a doplnil na ne pečiatku úpadcu. Neevidovanie dohôd v účtovníctve\núpadcu neznamená, že by neexistovali a nevyvolali zákonom predpokladané právne účinky v podobe\nzániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného. Súd prvej inštancie ako nerelevantné posúdil\naj listy úpadcu z 10.06.2015, ktorými žalobca spochybňoval oprávnenosť faktúr žalovaného, ktoré\nboli predmetom započítania, nakoľko tieto listy spochybňujú oprávnenosť jednostranných zápočtov\nžalovaného a úpadca sa nimi bez právneho dôvodu snaží ex post spochybňovať vlastné právne\núkony, ktoré už vyvolali právne účinky. Spornosť, resp. nespornosť pohľadávok žalovaného, ktoré boli\npredmetom vzájomného započítania, mal úpadca pri konaní s odbornou (náležitou) starostlivosťou\nvyhodnotiť v čase, kedy jednotlivé dohody o započítaní pohľadávok predseda predstavenstva úpadcu\npodpísal.\n4. Konkrétne k nároku na zaplatenie sumy 16.769,73 Eur, ktorá predstavuje neuhradené zádržné z faktúr\núpadcu č. 1400044 (v sume 8.726,72 Eur), č. 1400047 (v sume 5.590,15 Eur) a č. 1400051 (v sume\n2.452,86 Eur) súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok úpadcu zanikol jednostranným započítaním\npohľadávok žalovaným zo dňa 14.04.2015, ktorým si žalovaný voči úpadcovi započítal pohľadávku v\nsume 81.939,41 Eur z faktúry č. 201412210 voči pohľadávkam úpadcu voči žalovanému v súhrnnej\nvýške 81.939,41 Eur z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1500002 v sume 8.474,95 Eur, č.\n1300012 v sume 3.078,42 Eur, č. 1300014 v sume 4.395,64 Eur, č. 1300026 v sume 9.941,37 Eur,\nč. 1300030 v sume 6.465,53 Eur, č. 1300032 v sume 6.741,45 Eur, č. 1300039 v sume 1.849,71 Eur,\nč. 1300046 v sume 2.281,48 Eur, č. 1400001 v sume 607,38 Eur, č. 1400005 v sume 1.516,57 Eur,\nč. 1400013 v sume 481,85 Eur, č. 1400019 v sume 4.866,32 Eur, č. 1400020 v sume 2.346,11 Eur,\nč. 1400025 v sume 4.251,07 Eur, č. 1400031 v sume 7.871,83 Eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 Eur\na č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur. Žalobca v konaní nespochybnil doručenie započítacieho prejavu\núpadcovi, jeho doručenie preukazuje aj list úpadcu adresovaný žalovanému zo 14.07.2015. Započítací\nprejav žalovaného sa nepochybne dostal do dispozičnej sféry úpadcu, čím došlo k zániku nielen\npohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 81.939,41 Eur, ale aj k zániku viacerých pohľadávok\núpadcu voči žalovanému, vrátane pohľadávok z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1400047\nv sume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur, v dôsledku čoho zanikla v celom rozsahu\nuplatnená pohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v sume 16.769,73 Eur a žalobca si tak voči\nžalovanému uplatnil zaniknutý nárok. K námietkam žalobcu, že úpadcovi bol doručený aj iný započítací\nprejav žalovaného, ktorý sa týkal predmetných pohľadávok, na základe ktorého malo dôjsť k zániku\nvzájomných pohľadávok v sume 82.294,61 Eur, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného z\n20.03.2024, v ktorom uviedol, že pri vypracovaní prvého započítacieho prejavu došlo k formálnej chybe v\nuvedení faktúry č. 201504024 v sume 355,20 Eur, preto vypracoval nový započítací prejav, kde započítal\niba svoju pohľadávku z faktúry č. 201412210 v sume 81.939,41 Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že táto\nskutočnosť nespôsobuje neurčitosť započítacieho prejavu žalovaného, naopak, žalovaný chcel vylúčiť\npochybnosti o započítaní a aj v tomto prípade by pohľadávky úpadcu zanikli v rozsahu, v akom sa kryli s\npohľadávkou žalovaného z faktúry č. 201412210 a nesprávne uvedenie faktúry č. 201504024 by nehralo\nžiadnu rolu, t. j. v rozsahu, v akom boli vymedzené v započítacom prejave žalovaného zo 14.04.2015\nna sumu 81.939,41 Eur, ktorý predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe.\n5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť započítania nie je možné vyvodiť ani z toho,\nže žalovaný ako deň vzájomného zápočtu (a zániku) jednotlivých pohľadávok určil 14.04.2015.\nJe potrebné vychádzať z čl. VII. bod 7.04 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého pohľadávky zaniknú\nokamihom, kedy bude prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane a z argumentácie\nžalobcu je nepochybné, že započítací prejav bol úpadcovi doručený. Možnosť žalovaného použiť na\nzapočítanie aj nesplatné pohľadávky voči úpadcovi vyplýva z článku VII. bod 7.04 zmluvy o dielo a\n\ntiež súd prvej inštancie zdôraznil, že v rozhodnom čase nebol úpadca schopný plniť svoje splatné\nzáväzky, preto bol aj podľa ustanovenia § 359 ObZ žalovaný oprávnený započítať voči úpadcovi svoju\nnesplatnú pohľadávku. Súd prvej inštancie odmietol argumentáciu žalobcu, že úpadca mal spochybniť\noprávnenosť faktúry žalovaného č. 201412210, keď mal listom zo 17.04.2015 reklamovať túto faktúru\ns tvrdením, že množstvo dodaných geodetických prác nezodpovedá skutočne dodanému množstvu\nslužieb a pracovníkov. Rámcovou objednávkou č. 119/2014 RP si úpadca objednal u žalovaného\ndodanie materiálu a služieb podľa požiadaviek stavby s tým, že dňa 15.01.2015 vystavil žalovaný\núpadcovi faktúru č. 20142210 na sumu 73.415,16 Eur bez DPH (88.098,19 Eur s DPH) za činnosti na\nzáklade objednávky č. 119/2014 RP, ktorej súčasťou bol súpis dodaných služieb za mesiac november\n2014 v sume 37.832,11 Eur a súpis dodaných služieb za mesiac december 2014 v sume 35.583,05\nEur (v súčte ide o žalovaným fakturovanú sumu bez DPH). Oba súpisy boli potvrdené žalovaným a aj\núpadcom, z čoho je zjavné, že úpadca potvrdil prevzatie žalovaným dodaných služieb. Ak chcel úpadca\nex post rozporovať žalovaným dodané služby, ktorých prijatie sám vlastnoručným podpisom potvrdil,\nbol povinný konkretizovať vady. List úpadcu zo 17.04.2015 neobsahuje konkrétne námietky, v akom\nkonkrétnom rozsahu nemá zodpovedať rozsah žalovaným fakturovaných služieb skutočnosti a žalobca\nich nekonkretizoval ani v konaní. Predmetný list úpadcu tak nebol spôsobilý spochybniť pohľadávku\nžalovaného voči úpadcovi (jej výšku), ktorú použil na započítanie.\n6. K nároku na zaplatenie sumy 474.545,86 Eur z titulu ceny diela za realizované práce súd prvej\ninštancie vyhodnotil ako dôvodnú procesnú obranu žalovaného, že pohľadávky úpadcu mali zaniknúť\nzapočítaním. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému v časti 86.977,75 Eur (t. j. v časti uplatnenej žalobou)\nz faktúry úpadcu č. 1400026 zanikla k 17.09.2014 započítaním s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi\nz faktúry žalovaného č. 201408177 v sume 86.977,75 Eur Dohodou o započítaní pohľadávok zo\n17.09.2014 uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. Pohľadávka úpadcu voči žalovanému vo výške\n68.700,82 Eur z faktúry úpadcu č. 1400043 a časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške\n153.878,04 Eur (z pôvodne úpadcom fakturovanej sumy 213.023,29 Eur) z faktúry úpadcu č. 1400044,\nspolu v sume 222.578,86 Eur, zanikli započítaním k 20.11.2014 s pohľadávkami žalovaného voči\núpadcovi z faktúry č. 201410037 v sume 35.214,43 Eur, č. 201410036 v sume 187.032,43 Eur a\nč. 201410009 v sume 332,- Eur, spolu v sume 222.578,86 Eur, na základe Dohody o započítaní\npohľadávok zo dňa 20.11.2014. Časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 57.095,72 Eur (časť\nz fakturovanej sumy 213.023,29 Eur vo výške 153.878,04 Eur zanikla na základe Dohody o započítaní\nz 20.11.2014 a zostávajúca časť 2.049,53 Eur ostala nedotknutá) z faktúry úpadcu č. 1400044 zanikla\nk 17.12.2014 započítaním s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi z faktúry č. 1300021 v sume\n56.612,43 Eur a č. 201410073 v sume 483,29 Eur, spolu v sume 57.095,72 Eur, na základe Dohody o\nzapočítaní pohľadávok zo 17.12.2014. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške\n2.049,53 Eur z faktúry úpadcu č. 1400044, pohľadávka vo výške 61.491,70 Eur z faktúry úpadcu č.\n1400047 a pohľadávka vo výške 26.981,48 Eur z faktúry úpadcu č. 1400051, spolu v sume 90.522,71\nEur, zanikli k 22.01.2015 započítaním s pohľadávkami žalovaného z faktúry žalovaného č. 201411118\nvo výške 12.569,99 Eur, č. 201411100 vo výške 99.091,14 Eur a č. 201412031 vo výške -21.138,42\nEur, spolu v sume 90.522,71 Eur, na základe Dohody o započítaní pohľadávok z 22.01.2015. Časť\npohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 11.034,92 Eur (z pôvodne fakturovanej sumy 17.370,81\nEur) z faktúry úpadcu č. 1500001 zanikla k 25.02.2015 započítaním s pohľadávkou žalovaného voči\núpadcovi z faktúry č. 1030001 sume 11.034,92 Eur na základe Dohody o započítaní pohľadávok z\n25.02.2015. Zostávajúca časť pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 6.335,89 Eur z faktúry\núpadcu č. 1500001 a vo výške 154.004,95 Eur z faktúry č. 1500002 (ktorá nie je predmetom žaloby)\nzanikla započítaním s časťou pohľadávky žalovaného voči úpadcovi v sume 6.158,78 Eur z faktúry\nžalovaného č. 201412210 (zostávajúca časť fakturovanej sumy 81.939,41 Eur zanikla jednostranným\nzápočtom žalovaného zo 14. 04.2015) s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi v sume 60.812,19 Eur\nz faktúry žalovaného č. 201411118, v sume 90.896,80 Eur z faktúry č. 201412209 a vo výške 2.473,07\nEur z faktúry č. 201410091 k 7.05.2015 (v súlade s článkom VII. bod 7.04 zmluvy o dielo), kedy bol\nzápočet žalovaného preukázateľne doručený úpadcovi, ako to vyplýva z listu úpadcu z 10.06.2015.\nSúd prvej inštancie uzavrel, že pohľadávka úpadcu v sume 16.769,73 Eur na zádržné a v sume\n474.545,86 Eur na zaplatenie ceny diela, zanikli v dôsledku hmotnoprávnych úkonov žalovaného, resp.\nžalovaného a úpadcu ešte predo dňom nadobudnutia účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o\ndielo z 09.04.2015 (pred 11.05.2015), zaniknuté pohľadávky sa nemôžu „obnoviť“ v dôsledku odstúpenia\nod zmluvy, nemôžu byť vysporiadavané v rámci režimu podľa § 351 Obchodného zákonníka ako sa\nnesprávne domáhal žalobca a neprichádza do úvahy ani aplikácia bodu 19.6. Zmluvných podmienok\nFIDIC.\n\n7. Súd prvej inštancie ako nedôvodný posúdil tiež nárok na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako nárok\nna práce naviac vykonané úpadcom nad pôvodne dohodnutý rozsah prác na stavebných objektoch\nč. SO 48.33.12, SO 48.33.17, SO 48.33.18, SO 48.33.19 a SO 49.33.13. Žalobca tvrdil, že práce\nnaviac mal úpadca realizovať na základe objednania žalovaným, toto tvrdenie žalovaný výslovne poprel\na poukázal na to, že žalobca objednávky nešpecifikoval a na preukázanie tvrdení nepredložil žiadne\ndôkazy. Žalovaný tiež namietal, že podľa článku VIII. bod 8.03 zmluvy o dielo by bolo nevyhnutné\nuzatvorenie písomného dodatku k zmluve o dielo ako podklad pre ich realizáciu v súlade s § 272 ods.\n2 ObZ, ktorý však uzavretý nebol. Následne žalobca argumentoval oznámeniami úpadcu č. 1, 2, 4,\n5, 6, 7, 9 a 10 realizovanými podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, čím sám poprel svoje\ntvrdenie, že naviac práce realizoval úpadca na základe objednávok žalovaného. Vychádzajúc z bodu\n20.1. Zmluvných podmienok FIDIC súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri posúdení nároku je nutné\nvychádzať z toho, že práce označované žalobcom ako práce naviac, nerealizoval úpadca na základe\nobjednávok žalovaného, ale ide o dodatočné nároky uplatňované úpadcom v súvislosti so zhotovovaním\nzmluvne dohodnutého diela. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok zhotoviteľa na zaplatenie prác naviac\nje v podstate zmluvným nárokom na zaplatenie ceny diela a prichádza do úvahy, keď je v zmluve cena\ndiela dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý nezaručuje jeho úplnosť a je nutné, aby zhotoviteľ vykonal činnosti\nnezahrnuté do rozpočtu, ak neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. V právnej úprave sa jedná\no prípad upravený v dispozitívnom ustanovení § 547 ods. 2 ObZ, z ktorého vyplýva právo zhotoviteľa\ndomáhať sa (v prípade neúplného rozpočtu) od objednávateľa primeraného zvýšenia ceny diela, ak sa\nobjavia práce (činnosti) nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Predmetnému právu zhotoviteľa však\nzodpovedá jeho povinnosť oznámiť predmetné zvýšenie ceny diela objednávateľovi bez zbytočného\nodkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie pôvodne dohodnutej ceny diela o presne\nšpecifikované zvýšenie ceny diela a zákon s nesplnením notifikačnej povinnosti spája zánik nároku na\nzvýšenie ceny diela, t.j. preklúziu nároku zhotoviteľa podľa § 547 ods. 6 ObZ.\n8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v súlade s § 273 ObZ sa Zmluvné podmienky FIDIC tvoriace\nsúčasť zmluvného vzťahu použijú prednostne pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré majú\ndispozitívny charakter (vrátane § 547 ods. 2, resp. ods. 6) a poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave z 13.06.2019, sp. zn. 1Cob/194/2018, aplikovateľný aj na rozhodovaný spor. Zmluva o dielo\nmedzi úpadcom a žalovaným predstavovala meraný kontrakt, pre potenciálne priznanie uplatnených\nprác naviac bolo nevyhnutné splnenie povinnosti úpadcom podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok\nFIDIC, v zmysle ktorého, ak sa úpadca ako zhotoviteľ domnieval, že má nárok na akékoľvek predĺženie\nlehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku Zmluvných\npodmienok FIDIC, alebo inak podľa zmluvy o dielo, mal vydať žalovanému oznámenie, v ktorom popíše\nudalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Úpadca musel oznámenie vydať čo najskôr, ako je to\nmožné, a nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti,\ninak lehota výstavby nebude predĺžená, úpadca nebude mať nárok na dodatočnú platbu a žalovaný\nbude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s týmto nárokom. Súd prvej inštancie uviedol, že na\npreklúziu práva musí prihliadať ex offo, aj ak žalovaný výslovne nenamietal zánik práva (nároku) úpadcu,\nktorý v konaní uplatňoval žalobca. Podľa názoru súdu prvej inštancie si úpadca uplatnil u žalovaného\nnároky na zaplatenie ceny prác naviac oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní podľa bodu\n20.1. Zmluvných podmienok FIDIC. Oznámenie č. 1 vypracoval úpadca podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC dňa 28.10.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú\nzmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.12 dozvedel\nnajneskôr k 28.10.2014 a bolo jeho povinnosťou si nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do\n25.11.2014. Oznámenie č. 2 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu\npôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný\nobjekt č. SO 48.33.12 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u\nžalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 4 vypracoval úpadca dňa 28.10.2014,\npreto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším\nmnožstvom výstuže pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 dozvedel najneskôr k 28.10.2014 a bolo\njeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 25.11.2014. Oznámenie č. 5\nvypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú\nzmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom betónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.17 dozvedel\nnajneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do\n11.12.2014. Oznámenie č. 6 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu\npôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom výstuže pre stavebný objekt\n\nč. SO 48.33.19 dozvedel najneskôr k 13.11.2014, bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného\nv prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 7 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o\nnároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom\nbetónov pre stavebný objekt č. SO 48.33.19 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou\nnárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014. Oznámenie č. 9 vypracoval úpadca\ndňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne nepredpokladanú zmluvou o dielo\nv súvislosti s väčším množstvom debnenia pre stavebný objekt č. SO 48.33.18 dozvedel najneskôr k\n13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v prekluzívnej lehote do 11.12.2014.\nOznámenie č. 10 vypracoval úpadca dňa 13.11.2014, preto sa o nároku na dodatočnú platbu pôvodne\nnepredpokladanú zmluvou o dielo v súvislosti s väčším množstvom bednenia pre stavebný objekt č.\nSO 49.33.13 dozvedel najneskôr k 13.11.2014 a bolo jeho povinnosťou nárok uplatniť u žalovaného v\nprekluzívnej lehote do 11.12.2014. Všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC\ndoručil úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a poštou dňa 16.03.2015,\nhoci sa o nárokoch na zaplatenie ceny naviac prác notifikovaných týmito oznámeniami preukázateľne\ndozvedel už v dátumoch uvedených vyššie, nároky na zaplatenie ceny za naviac práce podľa názoru\nsúdu prvej inštancie notifikoval žalovanému zjavne po uplynutí prekluzívnej lehoty 28 dní upravenej v\nbode 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC, v dôsledku čoho nárok zanikol podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC (a podporne aj podľa ustanovenia § 547 ods. 6 ObZ). Pre preklúziu nároku úpadcu, ku\nktorej došlo ešte pred zánikom zmluvy o dielo odstúpením od nej, nemohol súd prvej inštancie žalobcovi\nnárok priznať, keďže na preklúziu práva bol povinný prihliadať ex offo. Na tento záver nemôže mať\nžiadny vplyv ani argument žalobcu, že úpadca uplatnil nárok včas s odkazom na to, že geodetický\nprotokol ako príloha oznámenia č. 1 bol vypracovaný dňa 10.03.2015 a geodetický protokol ako príloha\noznámení č. 2 a č. 4 bol vypracovaný dňa 18.02.2015, nakoľko bolo povinnosťou úpadcu pre riadne a\nvčasné uplatnenie nároku tento notifikovať žalovanému v prekluzívnej lehote 28 dní podľa bodu 20.1.\nZmluvných podmienok FIDIC a o uplatnenom nároku sa úpadca dozvedel v dňoch, kedy vypracoval\noznámenia, čo vyplýva z ich textu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu,\nže bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu úpadcom vykonaných prác a vydať platobné potvrdenie s\npoukazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC, nakoľko ho nie je možné aplikovať na nárok\nna zaplatenie ceny za práce naviac v sume 134.869,17 Eur. V kontexte odstúpenia od zmluvy podľa\nbodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC sa bod 19.6 nemôže použiť na akékoľvek prípadné nároky\nzhotoviteľa voči objednávateľovi, ale len tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení taxatívne\nvymenované. Nároky za práce naviac majú v zmluve upravený samostatný právny režim v bode\n20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Bod 19.6 Zmluvných podmienok FIDIC sa týka splatných nárokov\nzhotoviteľa v čase pred odstúpením, čo znamená, že aby nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny za práce\nnaviac mohol spadať pod režim bodu 19.6, musel by ho zhotoviteľ uplatniť pred odstúpením riadne a\nvčas u objednávateľa v súlade s bodom 20.1. Ak si však zhotoviteľ nárok neuplatnil pred predčasným\nskončením zmluvného vzťahu v prekluzívnej lehote podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC,\ntento počas trvania zmluvného vzťahu zanikol, nemôže sa obnoviť v dôsledku odstúpenia od zmluvy s\nodkazom na bod 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC. Nárok úpadcu na zaplatenie ceny za práce naviac\nzanikol pre preklúziu v sume 58.804,37 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 1 k 26.11.2014, v sume\n17.780,05 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 2 k 12.12.2014, v sume 36.639,46 Eur v zmysle oznámenia\núpadcu č. 4 k 26.11.2014, v sume 15.369,01 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 5 k 12.12.2014, v\nsume 2.471,73 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 6 k 12.12.2014, v sume 1.752,07 Eur v zmysle\noznámenia úpadcu č. 7 k 12.12.2014, v sume 795,63 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 9 k 12.12.2014\na v sume 1.256,85 Eur v zmysle oznámenia úpadcu č. 10 k 12.12.2014, zaniknuté nároky úpadcu\nnemohli k 12.05.2015 (účinnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy) nanovo vzniknúť, žalovaný ich nebol\npovinný vyčísliť podľa bodu 19.6. Zmluvných podmienok FIDIC a úpadcovi následne uhradiť. Súd prvej\ninštancie posúdil ako účelovú argumentáciu žalobcu, že list žalovaného zo 16.12.2015 má predstavovať\npísomné rozhodnutie o hodnote úpadcom vykonaných prác. Žalovaný v liste použil zmluvné spojenie\n„so schváleným zmenovým konaním“, avšak to neznamená, že nárok úpadcu na cenu prác naviac na\nstavebných objektoch č. SO 48.33.12 a SO 48.33.17 uznal alebo potvrdil. Predmetným listom vyzval\nžalovaný úpadcu na fakturáciu a predovšetkým na predloženie súvisiacej dokumentácie zjavne za\núčelom posúdenia nárokov úpadcu a nenachádza sa v ňom žiadna čiastka, ktorá by vyjadrovala hodnotu\nprác naviac.\n9. Súd prvej inštancie ako ničím nepreukázaný vyhodnotil nárok na zaplatenie sumy 4.971,- Eur titulom\nvykonaných prác v zmysle zmluvy o dielo, na ktoré žalovaný nevystavil úpadcovi priebežné platobné\npotvrdenie v podobe nevyfakturovaných prác na stavebnom objekte č. SO 48.33.12 v sume 3.215,- Eur\n\na na stavebnom objekte č. SO 48.33.17 v sume 4.971,- Eur. Zo žalobnej argumentácie nevyplýva, aká\nbola skutočná hodnota prác úpadcu na predmetných stavebných objektoch, v akom rozsahu boli práce\núpadcom fakturované, v akom rozsahu boli žalovaným uhradené. Žalobca ani len netvrdil, že by úpadca\no vystavenie priebežného platobného potvrdenia žalovaného požiadal. V zmysle bodu 14.3. Zmluvných\npodmienok FIDIC bolo povinnosťou zhotoviteľa (t. j. úpadcu), nie objednávateľa (t. j. žalovaného) žiadať\npo skončení každého mesiaca o priebežné platobné potvrdenie s podrobným uvedením čiastok, na\nktoré má zhotoviteľ podľa jeho názoru právo, spolu s dokumentmi obsahujúcimi správu o postupe\nprác v uplatňovanom mesiaci. Aj v režime posudzovania nároku podľa § 351 ods. 2 ObZ platí, že\nbolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal presný rozsah prác realizovaných úpadcom na stavebných\nobjektoch č. SO 48.33.12 a č. SO 48.33.17 pred odstúpením od zmluvy s vyčíslením ich skutočnej\nhodnoty a presný rozsah plnenia poskytnutého žalovaným úpadcovi. Až v prípade, ak by žalobca\npreukázal, že hodnota prác prevyšovala žalovaným vyplatenú časť ceny diela, prichádzalo by do úvahy\npriznanie nároku v režime § 351 ods. 2 ObZ. Žalobca na preukázanie tohto nároku neoznačil žiadne\ndôkazy.\n10. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody v sume 123.029,12 Eur súd prvej inštancie zamietol z\ndôvodu dôvodne uplatnenej námietky premlčania práva a v sume 78.338,85 Eur pre jeho nepreukázanie.\nSúd prvej inštancie uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti\nzo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a\npríčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom existenciu týchto predpokladov\nmusí preukázať poškodený. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú a/\nprotiprávny úkon, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a\nvznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od\nzodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností\nvylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí\npreukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť.\nS poukazom na konštantnú judikatúru (napr. NS SR z 17.02.2011, sp. zn. 5Cdo/34/2011 alebo z\n22.06.2016, sp. zn. 3Cdo/18/2016) súd prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti konania\nprednostne posúdil, či žalovaným uplatnená námietka premlčania je časti o zaplatenie 123.029,12\nEur dôvodná. Nárok na náhradu škody vo výške 123.029,12 Eur žalobca odôvodnil tým, že úpadcovi\nmala byť škoda spôsobená uvedením nesprávnych jednotkových cien a množstiev v súpise položiek\n(vo výkaze výmer). Súd prvej inštancie poukázal na to, že úpadca už v liste z 23.02.2015 požiadal\nžalovaného o vyjadrenie k chybnému súpisu položiek, ktorý tvoril podklad pre vytvorenie cenovej\nponuky, uviedol aj konkrétne položky, pri ktorých si musel úpadca uplatňovať nároky za výrazne znížené\njednotkové ceny. Nesprávnosť výkazu výmer potvrdil úpadcovi žalovaný v liste z 25.02.2015. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že úpadca najneskôr dňa 23.02.2015 vedel o vzniknutej škode v rozsahu,\nktorý mu umožňoval uplatniť ju na súde, rovnako v ten istý deň musel nadobudnúť vedomosť, kto je\npovinný na náhrady škody, ktorá mu vznikla, keďže list úpadcu z 23.02.2015 bol adresovaný žalovanému\nako subjektu zodpovednému za správnosť položiek uvedených vo výkaze výmer. Štvorročná premlčacia\nlehota začala v súlade s § 398 ObZ plynúť dňa 23.02.2015 a uplynula uplynutím dňa 23.02.2019. Žaloba\nbola súdu doručená dňa 15.04.2019, žalovaný tak v konaní dôvodne namietol premlčanie predmetného\nnároku, preto súd žalobcovi v súlade s § 388 ods. 1 ObZ premlčané právo nemohol priznať.\n11. Ďalší čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 78.338,35 Eur súd prvej inštancie vyhodnotil ako\nnepreukázaný. Žalovaná suma v tejto časti predstavuje sumu zmluvných pokút, úrokov z omeškania,\nsúdnych trov a trov exekúcie, ktoré bol úpadca povinný vyplatiť svojim veriteľom z dôvodu, že si žalovaný\nriadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy. Žalobca vymedzil protiprávny úkon (resp. porušenie právnej\npovinnosti) na strane žalovaného iba všeobecne a abstraktne konštatovaním o porušení zmluvnej\npovinnosti žalovaným a odkazom na list úpadcu z 2.12.2015 a na faktúru č. 1500011 z 5.10.2015\nvystavenú úpadcom žalovanému, z čoho nemožno vyabstrahovať konkrétnu zmluvnú, prípadne zákonnú\npovinnosť, ktorú mal porušiť žalovaný a hoci už vo vyjadrení k žalobe žalovaný namietal nepreukázanie\nprávneho dôvodu uplatneného nároku, žalobca tento nedostatok neodstránil ani v ďalšom priebehu\nkonania v rozpore s § 132 ods. 1 a 2 CSP. Rovnako nevymedzil v rámci opisu rozhodujúcich skutočností\nkonkrétny negatívny dôsledok v majetkovej sfére úpadcu v nadväznosti na konkrétne porušenie zmluvnej\nalebo zákonnej povinnosti žalovaným, čo bráni vecnému preskúmaniu uplatneného nároku. Žalobca\nani len nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej povinnosti žalovaného, nebol preukázaný prvý\nz kumulatívnych predpokladov zodpovednosti za škodu, rovnako nepreukázal ani druhý predpoklad\nzodpovednosti za škodu, a to vznik škody (ani jej výšku), nie je zrejmé, aké konkrétne úroky z omeškania,\n\nzmluvné pokuty, súdne trovy a trovy exekúcie majú uplatnenú škodu predstavovať. Faktúra úpadcu č.\n1500011 ani v spojení s listom úpadcu z 2.12.2015 uplatnenú škodu žiadnym spôsobom nepreukazuje,\nako to dôvodne namietal žalovaný. Žalobca tiež nepreukázal, že uplatnenú sumu 78.338,85 Eur úpadca\nv skutočnosti uhradil.\n12. Nevykonanie ďalších stranami navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie odôvodnil tým, že výsluch\nžalobcom navrhnutého svedka V. H. k okolnostiam, či a kedy došlo k uzavretiu dohôd o započítaní\npohľadávok posúdil ako nadbytočný z dôvodov uvedených v bode 18.7. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, nakoľko uzavretie dohôd mal preukázané podpismi osôb oprávnených konať za žalovaného\na za úpadcu, žalobca po pojednávaní 16.11.2023, kedy mu súd prvej inštancie doručil listiny,\nnespochybňoval, že úpadca (osoba oprávnená konať za úpadcu) tieto dohody nepodpísal. Pokiaľ ide\no dátum podpísania dohôd, nestačí tvrdenie žalobcu, že boli úpadcovi doručené po dňoch na nich\nuvedených. Bolo povinnosťou žalobcu najprv uviesť skutkové tvrdenia (dátum, kedy boli úpadcovi\ndoručené) a následne na preukázanie tohto skutkového tvrdenia by prichádzal do úvahy výsluch\npredsedu predstavenstva úpadcu. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie zvolil opačný neprípustný\nprístup, keď najprv navrhol vykonanie dôkazu, ktorý mal zjavne slúžiť na to, aby mohol predniesť súdu\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, čo odporuje podľa názoru súdu prvej inštancie povinnostiam,\nktoré mu vyplývali z ustanovení CSP (§ 132 ods. 1 a ods. 2, resp. § 150 ods. 1). Rovnako nevykonal\nžalovaným navrhnutý výsluch svedkov J.. W. A. a V. V., keďže žalovaný navrhol výsluch týchto svedkov\nako reakciu na žalobcom navrhnutý (a podľa názoru súdu nadbytočný) výsluch svedka V. H.. Pokiaľ\nide o listiny predložené žalobcom ako prílohy vyjadrenia zo dňa 17.05.2024 doručeného súdu dňa\n20.05.2024, súd prvej inštancie ich nevykonal, nakoľko boli žalobcom predložené oneskorene a uplatnil\nvo vzťahu k nim sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP, o ktorej a jej následkoch bol\npoučený konajúcim súdom v uznesení zo 17.12.2020, č. k. 26Cb/61/2019-229 doručenom žalobcovi dňa\n14.06.2021. Súd prvej inštancie uviedol, že následne v konaní žalobcovi pripustil možnosť vyjadriť sa\nk započítacím prejavom predloženým žalovaným, ktoré v úplnej podobe doručil súd žalobcovi krátkou\ncestou na pojednávaní 16.12.2023 a uložil mu záväznú lehotu na vyjadrenie 30 dní. Z tohto dôvodu\nbolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu vyjadrenie k započítacím prejavom a navrhnúť prípadné ďalšie\ndôkazy najneskôr do 16.12.2023. Súd prvej inštancie pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania\nnepovažoval za relevantné, že konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, časový\nodstup medzi vyjadrením žalovaného k žalobe a uskutočnením prvého pojednávania vo veci ani odkaz\nna pandémiu COVID-19, ktorá nepredstavovala prekážku, aby žalobca v určenej lehote zaslal repliku k\nvyjadreniu žalovaného k žalobe. Súd prvej inštancie odkázal na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, a\nto uznesenie NS SR z 26.02.2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo 7.12.2023, sp. zn. 43Cob/67/2023 a Krajského súdu v Bratislave z 18.10.2023, sp. zn. 3Cob/86/2023.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému\npriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmenil\ntak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 832.523,73 Eur s príslušenstvom.\n14. Žalobca namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k\nposúdeniu Odstúpenia od Zmluvy o dielo, ktoré súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 11.2., 11.3. a 14.\na 14.1. Žalobca zvýrazňuje z odôvodnenia jednotlivých odsekov napadnutého rozsudku (ktoré v texte\nodvolania uvádza kopírovaním, pozn. odvolacieho súdu) a namieta záver súdu prvej inštancie, že v\nkonaní nepredložil doklad preukazujúci doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom žalovanému (len v\njednotlivých žalobcom predložených listoch úpadca uvádzal dátum 15.04.2015), že s poukazom na §\n186 ods. 2 CSP nebol povinný preukázať doručenie Odstúpenia úpadcu zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o\ndielo žalovanému, nakoľko samotný žalovaný v bode 11 vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.12.2020 zhodne\ns tvrdením žalobcu potvrdil, že mu bolo doručené dňa 15.4.2015.\n15. Žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že ak by sa súd prvej inštancie Odstúpením úpadcu zo\ndňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo riadne zaoberal a prihliadal na jeho obsah a dôvody, pre ktoré\n\núpadca odstúpil od zmluvy, dospel by k zisteniu, že žalovaný nemal ustanovený žiadny stavebný dozor\nresp. nevymenoval osobu stavebného dozoru. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na následné tvrdenia\nžalobcu v súvislosti s aplikáciou bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Žalobca poukazuje na ods.\n14 odôvodnenia rozsudku, z ktorého zdôrazňuje závery súdu prvej inštancie, že „pre posúdenie, kedy\ndošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným na základe odstúpenia od zmluvy,\nje aj s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu relevantné znenie bodu 15.5. Zmluvných podmienok\nFIDIC, v ods. 14.1. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že „v súlade s bodom 15.5. Zmluvných\npodmienok FIDIC zmluva o dielo z 26. mája 2014 zanikla na základe odstúpenia žalovaného od zmluvy\nuplynutím dňa 11. mája 2015.“ Žalobca považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, kedy\nneprihliadal na skorší platný a účinný úkon úpadcu týkajúci sa odstúpenia úpadcu od Zmluvy o dielo\nzo dňa 9.4.2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 15.4.2015. V danom prípade podľa žalobcu nie\nje relevantné, že úkon žalovaného bol úpadcovi doručený skôr (dňa 13.4.2015) ako úkon úpadcu (dňa\n15.4.2015), nakoľko úkon žalovaného nadobudol platnosť a účinnosť v zmysle bodu 15.5 Zmluvných\npodmienok FIDIC až dňa 11.5.2015. Podľa žalobcu zároveň ustanovenie článku 15.5 Zmluvných\npodmienok FIDIC výslovne zakazovalo žalovanému odstúpiť od Zmluvy o dielo kvôli tomu, aby dielo\n(alebo jeho časť) nechal zhotoviť inému zhotoviteľovi. Samotný žalovaný v odstúpení zo dňa 9.4.2015\nod Zmluvy o dielo výslovne deklaruje rozhodnutie o dokončení diela a odstránenia vád iným subjektom.\nŽalovaný v rozpore s neskoršou platnosťou odstúpenia od Zmluvy o dielo dokonca vyzval úpadcu na to,\naby už dňa 13.4.2015 zastavil všetky práce, odovzdal dokumentáciu a odstránil zo staveniska všetko\nvybavenie. Pričom podľa čl. 16.3 Zmluvných podmienok FIDIC uvedené úkony mal úpadca uskutočniť\naž po tom, čo odstúpenie od Zmluvy o dielo nadobudne platnosť, teda po 11.5.2015. Žalobca preto\nnesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 13.2. a 13.3. odôvodnenia\nrozsudku (ktoré v odvolaní cituje kopírovaním v plnom znení, pozn. odvolacieho súdu). Žalobca tiež\nnamieta, že žalovaný nesmel odstúpiť od Zmluvy o dielo podľa bodu 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC\nkvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému zhotoviteľovi. Z odôvodnenia\nrozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdeniami\nžalobcu a z akého dôvodu založil právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy o dielo bez udania dôvodu, hoc\nso zámerom dokončiť dielo samotným žalovaným, alebo prostredníctvom iného zmluvného subjektu.\nPodľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo,\nnesprávne posúdil deň skončenia Zmluvy o dielo a zároveň nesprávne posúdil deň platnosti odstúpenia\nžalovaného od Zmluvy o dielo, kedy žiadnym spôsobom neprihliadal na to, že ustanovenie bodu 15.5.\nZmluvných podmienok FIDIC neobsahuje absolútnu „bezdôvodnosť“ možnosti odstúpenia od Zmluvy\no dielo. Časť bodu 15.5. FIDIC upresňuje jediný dôvod, pre ktorý objednávateľ (žalovaný) odstúpiť\nod Zmluvy o dielo nemôže (kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť inému\nzhotoviteľovi). V danom prípade samotný žalovaný v odstúpení zo dňa 9.4.2015 deklaruje zámer dielo\nzhotoviť sám.\n16. Námietky žalobcu sa vzťahujú aj na závery súdu prvej inštancie v bodoch 15. a 15.2 odôvodnenia\nrozsudku, kde súd prvej inštancie dospel k záveru, že prvé štyri čiastkové nároky (zo 6 uplatnených\nčiastkových nárokov) je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok (a nie ako mimozmluvný nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia) s tým, že ak zanikli ešte pred 12.05.2015, nemohlo dôjsť k ich\nzmene na nárok na vrátenie plnenia. Nakoľko z bodu 11.3. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie\nna úkon úpadcu (Odstúpenie zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo) prihliadal, avšak vyhodnotil nesprávne\njeho obsah iba ako „reakciu“ úpadcu na odstúpenie od Zmluvy o dielo žalovaným, dospel súd prvej\ninštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia rozsudku\nnevyplýva, že neboli splnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy úpadcu, pričom jediným dôvodom, pre\nktorý súd prvej inštancie na odstúpenie úpadcu od zmluvy neprihliadal je ten, že žalovaný odstúpil od\nzmluvy skôr. Platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy však nastala po platnosti odstúpenia úpadcu od\nZmluvy o dielo, naviac z odstúpenia úpadcu od zmluvy vyplýva podstatná skutočnosť, že žalovaný nemal\nustanovený žiadny stavebný dozor resp. nevymenoval osobu stavebného dozoru, pričom z predložených\ndôkazov žalovaným opak nevyplýva. Podľa žalobcu, na prípadné odstúpenie žalovaného od zmluvy nie\nje možné aplikovať § 349 ods. 1 ObZ, ako to uskutočnil súd prvej inštancie v bode 11.1. odôvodnenia,\nnakoľko uvedené dispozitívne ustanovenie ObZ bolo modifikované bodom 15.5. Zmluvných podmienok\nFIDIC. Nakoľko pred platnosťou odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo bol uskutočnený platný úkon\núpadcu (odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo), nemohlo dôjsť k zániku zmluvy dňa 11.5.2015. K zániku\nZmluvy o dielo došlo už dňa 15.4.2015, kedy bolo (v súlade do zhodným tvrdením strán) doručené\nodstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo žalovanému.\n\n17. Nesprávne právne posúdenie dňa a dôvodov zániku Zmluvy o dielo majú vplyv na následné\nposúdenie nárokov na neuhradené zádržné vo výške 16.736,73 Eur a cenu diela vo výške 474.545,86\nEur. Žalobca cituje ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a opätovne namieta, že podľa jeho\nnázoru došlo k zániku Zmluvy o dielo už dňa 15.4.2015, kedy bolo doručené odstúpenie úpadcu od\nZmluvy o dielo žalovanému. Z bodu 19 odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie\ndošlo k zániku nároku úpadcu na zádržné z faktúr č. 1400044 v sume 8.726,72 Eur, č. 1400047 v\nsume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur jednostranným započítaním pohľadávok zo\ndňa 14.4.2015 uskutočneným žalovaným, ktorý si voči úpadcovi započítal svoju pohľadávku v sume\n81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210. Podľa žalobcu tento záver z dôkazov predložených nielen\nžalovaným, ale ani žalobcom nevyplýva. Žalobca namieta, že: a) dňa 21.5.2015 bolo úpadcovi doručené\npodanie žalovaného datované ku dňu 14.4.2015 (Jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok),\nv ktorom žalovaný započítal pôvodne pohľadávky v celkovej výške 82.294,61 Eur a v ktorom uviedol\nna započítanie aj faktúru č. 201504024, ktorú vystavil až dňa 22.4.2015, započítanie pohľadávok\nžalovaným nemohlo byť uskutočnené dňa 14.4.2015, nakoľko v uvedený deň faktúra č. 201504024\nneexistovala; b) úpadca písomným podaním zo dňa 10.6.2015 žalovaným uskutočnené započítanie\npohľadávok v celkovej výške 82.294,61 Eur rozporoval, c) žalovaný po dátume 10.6.2015 opätovne\nvyhotovil podanie datované ku dňu 14.4.2015 (Jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok), v\nktorom započítal pohľadávky už iba v celkovej výške 81.939,41 Eur a neuviedol aj faktúru č. 201504024\nvystavenú dňa 22.4.2015, d) úpadca písomným podaním zo dňa 14.7.2015 započítanie pohľadávok\nv celkovej výške 81.939,41 Eur taktiež rozporoval a neuznal ho. Súd prvej inštancie v bode 19.3.\nodôvodnenia poukázal na bod 7.04 Zmluvy o dielo, ktorá však preukázateľne ku dňu vyhotovenia\njednostranného započítania pohľadávok žalovaným už zanikla, preto opätovne na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a naviac nesprávnou aplikáciou zaniknutej Zmluvy\no dielo vec nesprávne právne posúdil. Žalobca trvá na tom, že neurčitosť a nezrozumiteľnosť (teda aj\nneplatnosť) započítania pohľadávok žalovaným vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný v započítaní určil\ndeň 14.4.2015 ako deň vzájomnej kompenzácie záväzkov a pohľadávok bez toho, aby uviedol, z akého\ndôvodu sa v uvedený deň mali stretnúť ním uvedené pohľadávky spôsobilé na započítanie (v uvedený\ndeň žalovaný právny úkon započítania neuskutočnil). Nakoľko pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy o\ndielo nezanikli pohľadávky úpadcu vo výške 16.736,73 Eur, bolo nevyhnutné ich vysporiadať v režime\nustanovenia § 351 ObZ (v prípade akceptácie názoru žalobcu o tom, že k zániku zmluvy došlo dňa\n15.4.2015 na základe odstúpenie úpadcu od zmluvy) resp. podľa bodu 19.6 FIDIC (v prípade akceptácie\nnázoru súdu, že k zániku zmluvy došlo dňa 11.5.2015 na základe odstúpenia žalovaného). Podľa žalobcu\naj druhé (správne) jednostranné započítanie pohľadávok žalovaný vyhotovil až po dátume 11.5.2015.\nŽalovaný naviac ani nemohol započítať pohľadávku úpadcu z jednotlivých faktúr (č. 1400044 v sume\n8.726,72 Eur, č. 1400047 v sume 5.590,15 Eur a č. 1400051 v sume 2.452,86 Eur), nakoľko v uvedený\ndeň mal úpadca voči žalovanému už novú pohľadávku a inú pohľadávku na vrátenie poskytnutého\nplnenia z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o dielo. Uvedené sa týka taktiež jednostranného započítania\nzáväzkov a pohľadávok uskutočneného žalovaným ku dňu 14.4.2015, ktorým si jednostranne započítal\no.i. aj pohľadávku úpadcu vo výške 6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001 (splatnej dňa 15.5.2015),\npričom ani v uvedenom prípade započítanie nebolo žalovaným vyhotovené dňa 14.4.2015, ale až po\nzániku Zmluvy o dielo. Žalobca preto namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie aj v ods. 21.5\nodôvodnenia.\n18. Vo vzťahu k Dohodám o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014,\n17.12.2014, 22.1.2015 a 25.2.2015 žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedka V. H., ktorý mal byť vypočutý k\nokolnostiam kedy a či vôbec došlo k uzavretiu uvedených dohôd o započítaní pohľadávok a záväzkov.\nVykonanie dôkazu bolo podľa žalobcu dôvodné pre správne skutkové zistenia, najmä k tvrdeniam\nžalobcu, že návrh Dohôd o započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014, 22.1.2015\na 25.2.2015 bol úpadcovi doručený po dátume uvedenom na týchto dohodách a z uvedeného dôvodu\nnedošlo k uzavretiu týchto dohôd v dňoch, ktoré uviedol žalovaný v jeho písomných podaniach a\nže všetky Dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov považoval úpadca za jednostranné návrhy\nžalovaného na započítanie pohľadávok.\n19. Žalobca za nesprávne považuje aj posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie prác naviac v\nsume 134.869,17 Eur ako prekludovaného nároku úpadcu na dodatočnú platbu v zmysle oznámení\núpadcu č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 vyhotovených úpadcom v dňoch 28.10.2014 a 13.11.2014, pričom\npovažuje tento nárok úpadcu za dôvodný, mal byť žalovaným uhradený po zániku zmluvy z dôvodu\n\nodstúpenia od Zmluvy o dielo. Žalobca poukazuje na ods. 32 a 32.1. odôvodnenia, kde podľa jeho\nnázoru súd prvej inštancie na daný nárok žalobcu nesprávne aplikoval bod 20.1 Zmluvných podmienok\nFIDIC, kedy skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku z bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC\nnevyplývajú. Súd prvej inštancie v bodoch 31.1. až 31.8. odôvodnenia poukazuje na dátumy vyhotovenia\njednotlivých oznámení úpadcu podľa bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC, pričom v bode 31.9. bez\nopory vo vykonanom dokazovaní následne uvádza, že všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných\npodmienok FIDIC doručil úpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a\npoštou dňa 16.03.2015. Úpadca vyhotovil oznámenia č. 1 a 4 dňa 28.10.2014 a oznámenia č. 2, 5,\n6, 7, 9 a 10 dňa 13.11.2014. Oznámenia bol podľa bodu 20.1 FIDIC úpadca ako zhotoviteľ povinný\nvydať nie žalovanému, ale stavebnému dozoru, pričom bod 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC používa\npojem „vydať“ oznámenie a nie pojem „doručiť“. Žalobca však poukazuje na obsah odstúpenia úpadcu\nzo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že žalovaný nemal ustanovený stavebný dozor.\nPokiaľ by súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval celé znenie Zmluvných podmienok FIDIC, musel\nby dospieť k zisteniu, že podľa článku 1.1.2.4 Zmluvných podmienok FIDIC je Stavebným dozorom\nosoba ustanovená Objednávateľom (teda žalovaným) na výkon funkcie stavebného dozoru pre účely\npodľa Zmluvy o dielo, teda sa jedná o inú osobu ako žalovaného. Okamih doručenia jednotlivých\noznámení úpadcu žalovanému teda nemal byť relevantný pre záver o zániku (preklúzii) nároku žalobcu\nna zaplatenie sumy 134.869,17 Eur vyplývajúcu z týchto oznámení. Naviac zánik (preklúziu) nároku\nna zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako prostriedok procesnej obrany žalovaný nepoužil, ale uplatnil\nnámietku premlčania. Je podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný považoval nárok za existujúci, avšak\npremlčaný.\n20. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie žalobca poukazuje to, že žalovaný prevzal všetky\nzmenové listy jednak na základe potvrdenia zo dňa 12.3.2015 a zároveň dňa 16.3.2015, kedy úpadca\nzmenové listy odoslal žalovanému poštou. Žalobca doručenie jednotlivých oznámení spolu s podkladmi\nnepreukazoval v súvislosti s preukazovaním dátumu vydania oznámení podľa bodu 20.1 Zmluvných\npodmienok FIDIC, ale tvrdeniami žalovaného, že spolu s oznámeniami neboli úpadcom predložené\naj podklady k oznámeniam a Vyjadrením žalovaného zo dňa 25.02.2015 a písomným podaním zo\ndňa 20.3.2024. Ďalšou výzvou zo dňa 16.12.2015 bol žalobca žalovaným urgovaný na splnenie\npovinností (predloženie podkladov k jednotlivým oznámeniam), preto žalobca považuje za nelogické,\naby žalovaný požadoval dodanie podkladov, pokiaľ by nárok úpadcu zanikol v zmysle bodu 20.1\nZmluvných podmienok FIDIC z dôvodu nevydania týchto oznámení v lehote 28 dní po tom, čo si\nzhotoviteľ (úpadca) uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti, ktorá vyvolala nárok\nna dodatočnú platbu.\n21. Žalobca tiež namieta nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie\nkonania podľa § 153 CSP, podľa názoru žalobcu je naplnený odvolací dôvod, kedy súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Spolu s písomným\npodaním zo dňa 17.5.2024 predložil súdu dôkazy, ktorými boli podania spoločnosti DEC International\ns.r.o. zo dňa 25.11.2014 týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.12 a 48.33.17 (uvedené stavebné\nobjekty boli predmetom oznámení úpadcu č. 1, 2, 4 a 5), v ktorých spoločnosť DEC International s.r.o.\n(stavebný dozor ŽSR) deklaruje vykonanie stavebných prác a dodanie stavebného materiálu na týchto\nstavebných objektoch. Žalobca listinami reagoval aj na ustanovenia FIDICu, ktorý žalovaný na výzvu\nsúdu predložil do súdneho spisu až dňa 27.11.2023, t. j. po prvom pojednávaní a naviac tvrdeniami v\npodaní zo dňa 17.5.2024 a predloženými dôkazmi reagoval na písomné podanie žalovaného zo dňa\n20.3.2024, ktoré žalovaný podal oneskorene po uplynutí 30 dňovej lehoty určenej súdom na pojednávaní\ndňa 16.11.2023. Z odôvodnenia rozsudku naviac podľa názoru žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie\nsi pri aplikácii bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC zamenil povinnosť úpadcu podľa bodu 20.1 FIDIC\nvydať oznámenie o nároku na dodatočnú platbu (ktoré úpadca dňa 28.10.2024 a dňa 13.11.2014 riadne\nvydal) v lehote 28 dní po tom, čo si zhotoviteľ (úpadca) uvedomil alebo si mal uvedomiť vznik udalosti\nalebo okolnosti, ktorá vyvolala nárok na dodatočnú platbu s následnou povinnosťou úpadcu do 42 dní\n(potom, čo si uvedomil alebo mal by si uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti, ktorá vyvolala tento\nnárok na dodatočnú platbu) predložiť Stavebnému dozoru plne detailný nárok so všetkými podpornými\npodrobnosťami podstaty nároku a nárokovanej dodatočnej platby. Následkom prípadného porušenia\ntejto ďalšej povinnosti úpadcu nie je zánik (preklúzia) nároku. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie\ntaktiež nesprávne aplikoval bod 19.6 Zmluvných podmienok FIDIC, ktorý obsahuje celkom 5 nárokov,\nktoré majú byť obsahom rozhodnutia stavebného dozoru pri vydaní platobného potvrdenia, pričom podľa\nbodu 19.6, písm. a) sú splatné nároky zhotoviteľa za vykonané práce, ktorých cena je uvedená v\n\nzmluve iba jedným z nich. Podľa bodu 19.6, písm. c) Zmluvných podmienok FIDIC sú takýmto nárokom\nnepochybne aj všetky ďalšie náklady alebo záväzky, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene\nvznikli v očakávaní dokončenia diela, pričom týmito nákladmi môžu a musia byť náklady vynaložené\núpadcom na dokončenie diela, pri ktorých (náklady) nebolo dokončené zmenové konanie. Podľa názoru\nžalobcu nie je možné pokračovať v zmenovom konaní po zániku Zmluvy o dielo. Žalobca poukazoval\nnapr. na písomné podanie žalovaného zo dňa 16.12.2015, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný\npovažuje zmenové konanie za schválené (žalovaný používa formuláciu „v súvislosti so schváleným\nzmenovým konaním“) a zároveň vyzval úpadcu k fakturácii zmenových listov č. 1 a 2 (týkajúce sa\nstavebných objektov č. 48.33.12) a č. 4 a 5 (týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.17) spolu s\npredložením dokumentácie k danej faktúre. V rozpore s obsahom písomného podania žalovaného zo\ndňa 16.12.2015 je následne záver súdu prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia. Pokiaľ úpadca vyhotovil\njednotlivé oznámenia č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 v dňoch 28.10.2014 a 13.11.2014, bolo by proti logike, aby\npísomné podania žalovaného zo dňa 16.12.2015 bolo vyhotovené v súvislosti s posúdením, či nárok\núpadcu existuje alebo zanikol podľa bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC a aby žalovaný s odstupom\nviac ako 1 roka a po zániku zmluvy požadoval od úpadcu dodatočné podklady za účelom posúdenia\nexistencie nároku. Pokiaľ by bol žalovaný presvedčený, že nárok úpadcu zanikol v zmysle bodu 20.1\nZmluvných podmienok FIDIC, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, nevyzýval by úpadcu na\npredloženie podkladov k zaniknutému nároku.\n22. Žalobca ďalej namieta, že postupom súdu má konanie vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, ak súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi aplikoval sudcovskú koncentráciu\nkonania podľa § 153 CSP, mal uvedené ustanovenie aplikovať aj na úkony žalovaného, najmä písomné\npodanie žalovaného zo dňa 20.3.2024 doručené súdu po viac ako 3 mesiacoch od uplynutia súdom\nurčenej 30 dňovej lehoty na pojednávaní dňa 16.11.2023. Nakoľko súd prvej inštancie na podanie\nžalovaného zo dňa 20.3.2024 prihliadal (čo vyplýva z bodu 17.2 odôvodnenia), avšak na písomné\npodanie žalobcu zo dňa 17.5.2024 (ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu žalovaného zo dňa\n20.3.2024) neprihliadal, porušil zásadu „rovnosti zbraní“ podľa článku 6 CSP. Naviac postup súdu\nprvej inštancie je v rozpore s bodom 46.1 odôvodnenia rozsudku. Do 16.12.2023 žalobca navrhol\na predložil ďalšie dôkazy, v písomnom podaní zo dňa 15.12.2023 nepopieral iba tvrdenia a dôkazy\nžalovaného týkajúce sa započítania pohľadávok, ale uvádzal taktiež tvrdenia a predložil dôkazy týkajúce\nsa odstúpenia od zmluvy o dielo, následkov odstúpenia od zmluvy o dielo alebo doplnenie Zmluvných\npodmienok FIDIC o časť resp. strany, ktoré žalovaný dňa 27.11.2023 jeho podaním súdu nepredložil.\nUvedené tvrdenia a dôkazy súviseli s tvrdeniami žalovaného uvedenými na pojednávaní dňa 16.11.2023\na predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu. Podľa názoru žalobcu bol jeho postup v\nnadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle CSP procesne prípustný.\n23. Žalobca napokon namieta nesprávne posúdenie premlčania nároku úpadcu na náhradu škody vo\nvýške 123.029,12 Eur v ods. 41.1 odôvodnenia a nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že úpadca\nnajneskôr dňa 23.2.2015 vedel o vzniknutej škode v rozsahu, ktorý mu umožňoval uplatniť si ju na súde,\nktorý naviac nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Odvolaciu námietku odôvodňuje tým, že predložil\nako dôkaz písomné podanie žalovaného zo dňa 25.2.2015, ktorým uviedol úpadcovi postup čerpania\njednotlivých položiek neuvedených v chybnom výkaze výmer v mesiaci marec 2015, resp. do dokončenia\ndiela. Z dôvodu zániku zmluvy odstúpením od zmluvy nemohol úpadca jednotlivé položky neuvedené v\nchybnom výkaze výmer dočerpať, preto deň, kedy sa úpadca dozvedel, resp. mohol dozvedieť o škode je\ndeň zániku Zmluvy o dielo, ktorým je 15.4.2015, nie deň uvedený v bode 41.2 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku.\n24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%. Žalovaný k argumentácii žalobcu vo vzťahu k odstúpeniam od zmluvy uvádza, že žalobca v\nodvolaní účelovo poukazuje len na jedno ustanovenie CSP bez ohľadu na ostatné ustanovenia a celkový\nkontext skutkových okolností a vykonaného dokazovania tak, že tam, kde sa mu toto ustanovenie hodí,\nsa domáha jeho aplikácie, no tam, kde je v jeho neprospech ho ignoruje. K argumentácii žalobcu, že\nnebol povinný preukázať doručenie odstúpenia úpadcu od zmluvy žalovanému, keďže mal súd zhodné\nskutkové tvrdenie strán sporu akceptovať bez potreby dokazovania žalovaný uvádza, že Základné\nprincípy CSP v čl. 8 ustanovujú povinnosť strany podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s\nprincípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, teda bolo povinnosťou žalobcu už spolu so žalobou\ntam uvedené skutkové tvrdenia, na ktorých je žaloba postavená, preukazovať dôkaznými prostriedkami.\n\nOtázku, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, a či toto odstúpenie bolo platné a účinné posudzuje súd v\nkonaní ako tzv. predbežnú otázku, pričom za nespornú skutočnosť nemôže považovať také skutkové\ntvrdenie, ktoré bolo druhou stranou popreté. Žalobca nepredniesol žiadne relevantné skutkové tvrdenie,\nktoré by úpadcu oprávňovalo od zmluvy odstúpiť, len vo všeobecnosti uviedol, že „žalovaný počas\nplatnosti Zmluvy o dielo porušil svoju zmluvnú povinnosť“. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe toto tvrdenie\npoprel, avšak voči všeobecnému tvrdeniu sa nie je možné brániť, nakoľko ide o abstraktné tvrdenie\nbez konkrétnosti, ktoré by bolo možné vyvracať. Žalobca v rámci prednesov, vyjadrení, písomných\npodaní neuviedol skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Až dodatočne\nv rámci odvolacieho konania uvádza nové skutočnosti, ktoré doposiaľ netvrdil a ktoré by mali podľa\njeho mienky zakladať dôvod pre odstúpenie od zmluvy a nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré\nby mohli byť použité podľa § 366 CSP, preto súd na tieto skutkové tvrdenia (nevymenovanie osoby\nzastávajúcej funkciu stavebného dozoru) nemôže prihliadať. Žalobca len priložil k žalobe ako prílohu\nsamotné oznámenie o odstúpení od zmluvy zo strany úpadcu, avšak bez toho, aby toto akokoľvek\nzdôvodnil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.12.2020 poprel dôvodnosť skutočností uvedených v\ntomto oznámení o odstúpení od zmluvy, uviedol vlastné skutkové tvrdenia, na to už žalobca nereagoval,\nnevyužil možnosť podať repliku k žalobe. Žalobca v odvolaní uvádza, že za predpokladu, že by sa\nsúd odstúpením úpadcu zo dňa 9.4.2015 od Zmluvy o dielo riadne zaoberal a prihliadal by na jeho\nobsah a dôvody, dospel by aj k zisteniu, že žalovaný nemal ustanovený žiadny stavebný dozor, resp.\nnevymenoval osobu stavebného dozoru a uvedená skutočnosť má vplyv aj na následné tvrdenia žalobcu\nv súvislosti s aplikáciou bodu 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC. Žalobca však netvrdil, že by žalovaný\nnemal vymenovaný stavebný dozor. Žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by bol predložený so žalobou\nalebo jeho vykonanie v nej navrhnuté, nesvedčil o závere, že žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy.\nNámietky žalobcu v časti posúdenia odstúpenia od zmluvy strán sporu sú podľa žalovaného skresľujúce.\nSúd prvej inštancie správne vyhodnotil ako právne relevantné odstúpenie žalovaného od zmluvy.\n25. Žalobca tiež spochybňuje odstúpenie žalovaného od zmluvy v zmysle bodu 15.5. Zmluvných\npodmienok FIDIC poukazovaním na tam vymedzenú podmienku, v zmysle ktorej objednávateľ nesmie\nodstúpiť od zmluvy podľa tohto článku kvôli tomu, aby dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť\ninému zhotoviteľovi. Interpretáciu žalobcu žalovaný považuje za účelovú, no najmä zjavne nepravdivú,\nnakoľko žalovaný už v odstúpení uviedol dôvody, ktoré by ho oprávňovali odstúpiť od zmluvy aj podľa\nObchodného zákonníka. Žalovaný od zmluvy neodstúpil, aby dielo dal zhotoviť tretej osoby, ale naopak,\nmusel dať dielo dokončiť tretej osoby, pretože od zmluvy bol nútený odstúpiť práve pre opakované\nporušovanie zmluvných povinností úpadcom. Ustanovenie 15.5. Zmluvných podmienok FIDIC nemôže\nbyť vykladané tak, že ak dôjde k jeho aplikácii, objednávateľ nemôže dielo zhotoviť prostredníctvom tretej\nosoby, resp. dokonca ani sám, ako to podsúva žalovaný. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca skutkové\ntvrdenia žalovaného, ktoré boli dôvodom pre odstúpenie od zmluvy účinne nepoprel. Zo správania\nstrán, ktoré predchádzalo odstúpeniu od zmluvy, z obsahu odstúpenia, ako aj následných krokov je\nmožné ustáliť, že motiváciou žalovaného nebolo bezdôvodne nahradiť úpadcu pri realizácii diela. Fakt,\nže úpadca konal v rozpore s právnou povinnosťou vykonávať dielo podľa zmluvy, nemôže byť na\nťarchu žalovaného. K ďalšej argumentácii žalobcu žalovaný uvádza, že aj keď je v texte bodu 15.5.\nZmluvných podmienok FIDIC uvedené, že odstúpenie vstúpi do platnosti až na 28. deň, ide o preklad\npôvodného textu. Platnosť právneho úkonu sa viaže na splnenie zákonných predpokladov pre tento\nprávny úkon, dohodou nemôže byť odložená platnosť odstúpenia od zmluvy. Avšak, pokiaľ ide o účinnosť\nprávneho úkonu, hovoríme o jeho vlastnosti, ktorá spôsobuje vznik, zmenu a zánik práv a povinností z\nnej vyplývajúcich; ide o schopnosť právneho úkonu spôsobovať zamýšľané právne následky. Účinnosť\nje tak možné odložiť, čo je aj tento prípad.\n26. K námietkam žalobcu k započítaniu pohľadávok žalovaný uvádza, že žalobca opakuje rovnakú\nargumentáciu ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uvádza, že bol oprávnený započítavať\nvzájomné pohľadávky zo zmluvy bez ohľadu na odstúpenie od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy\nmá účinky ex nunc, žalovaný započítaval existujúce vzájomné pohľadávky zo zmluvy, ktoré mali trvať\naj po jej zániku až do ich splnenia, či inej formy zániku. Žalovaný opakuje, že faktúra č. 201504024 na\ngeodetické práce nebola predmetnom jednostranného započítania, išlo o formálnu chybu a táto faktúra\nbola uvedená v inom započítaní, na ktoré poukazuje žalobca, čo nemá pre zánik pohľadávok právny\nvýznam. Rovnako to platí o argumente žalobcu, že započítanie je neurčité a nezrozumiteľné, pretože\nv ňom žalovaný uviedol deň, ku ktorému sa má uskutočniť vzájomná kompenzácia záväzkov, takéto\nvyjadrenie v započítacom prejave nevyvoláva právne následky a nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. V\nbode 11. odvolania spochybňuje zánik pohľadávky úpadcu vo výške 6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001\n\nzapočítaním, pričom odkazuje na iné dátumy započítania, k akým dospel súd prvej inštancie. Žalovaný\nk vyjadreniu k žalobe predložil započítacie prejavy, pričom v jednostrannom započítaní z 14.4.2015\nžalovaný započítal aj túto pohľadávku úpadcu. Rovnako vo vzťahu k dohodám o započítaní vzájomných\npohľadávok má žalovaný za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie podrobne zdôvodnil a žalovanému\nnie je zrejmé, akoby bol výsluch navrhovaného svedka spôsobilý vyvrátiť závery súdu prvej inštancie.\n27. K nárokom z naviac prác žalovaný uvádza, že vo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie týchto\nprác. Súd prvej inštancie žalobu o tomto nároku zamietol z dôvodu ich preklúzie; pričom na preklúziu\nsúd prihliada ex offo, žalobca toto odôvodnenie rozsudku ignoruje, nepolemizuje s ním a neuvádza\nžiadne dôvody, prečo by malo byť nesprávne, ale podsúva svoje názory tvrdením, že preto, že strana z\ndôvodu procesnej opatrnosti namietne premlčanie, považuje nároky za existujúce. Žalobca tvrdenia, že\nžalovaný nemal ustanovený stavebný dozor v priebehu celého konania nepreukázal. Žalovaný uvádza,\nže počas realizácie diela bol po celú dobu stavebný dozor riadne ustanovený - DEC International s. r.\no. Sám žalobca sa na iných miestach dovoláva svojich nárokov odkazujúc na stanoviská stavebného\ndozoru a predkladá týmto stavebným dozorom vystavené písomnosti. Rovnako bol zmluvou v bode\n1.02 zmluvy pre účely komunikácie medzi stranami o technických a výrobných veciach určený zástupca\nžalovaného J.. J. N., ktorý ako riaditeľ výstavby bol oprávnený na všetky úkony, o ktorých žalobca\ndodatočne tvrdí, že ich nemohol realizovať pre absenciu stavebného dozoru. Táto osoba bola osobou,\nktorú Zmluvné podmienky FIDIC označujú ako stavebný dozor ustanovený objednávateľom (podčlánok\n1.1.2.4. Všeobecných zmluvných podmienok FIDIC), čo je zrejmé aj z článku 7 ods. 7.01 zmluvy, kde\nhneď v prvej vete je pri termíne „stavebný dozor“ v zátvorke doplnené vysvetľujúce „Riaditeľ výstavby“.\nAk sa uvádza stavebný dozor, medzi zmluvnými stranami túto funkciu plnil riaditeľ výstavby, na stavbe\nbol hlavný stavebný dozor - DEC International s. r. o. a zástupca objednávateľa pre technické a výrobné\nveci, preto žalovaný nemohol porušiť svoje zmluvné povinnosti, ako to účelovo prezentuje žalobca.\nŽalovaný poukazuje na § 266 ods. 3 ObZ a uvádza, že až do času kedy žalovaný podnikol kroky na\nukončenie zmluvného vzťahu pre sústavné porušovanie podmienok, tento stav nespôsoboval žiadne\notázky. Bez ohľadu na to, tvrdenia žalobcu nemôžu spochybniť závery súdu prvej inštancie a zánik\núdajných nepreukázaných nárokov žalobcu. Žalobca mal riadne a včas oznámiť existenciu svojich\núdajných nárokov, k čomu nedošlo a až po tomto oznámení mohol žiadať úpadca o vydanie platobného\npotvrdenia. Úpadca nesplnil zmluvou (FIDIC) stanovené predpoklady, aby mohol uplatniť nároky z\nvykonaných naviac prác ani vykonanie takýchto prác naviac v priebehu konania pred súdom prvej\ninštancie nepreukázal. V prípade prekluzívnej lehoty pohľadávka zanikne bez ohľadu na vôľu zmluvných\nstrán, aktivitu dlžníka, či jeho názor. Žalovaný kategoricky popiera, že by tieto pohľadávky považoval\nza existujúce. Okolnosti listinnej komunikácie, najmä listu Výzva k predloženiu podkladov k fakturácii\nboli v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným opakovane dôsledne vysvetlené a žalovaný na\nne odkazuje. Žalovaný úpadcu opakovane vyzýval, aby svoje nároky zdokladoval a preukázal čoho a\nz akého titulu sa domáha a predložil potrebnú dokumentáciu, inak nebolo možné nároky posúdiť ani\nsa brániť. Vyjadrenia žalovaného nemôžu byť interpretované tak, že pohľadávky nemohli zaniknúť pre\npreklúziu. V žiadnom prípade žalovaný nepovažoval zmenové konanie za schválené, ako tvrdí žalobca.\nŽalobca nepredložil žiaden dôkaz odpovedajúci zmenovému konaniu, ktoré by bolo uskutočnené medzi\núpadcom a žalovaným a celú argumentáciu zakladá len na vlastnej interpretácii listu žalovaného, z\nnázvu a obsahu ktorého je zrejmé, že ide o výzvu na predloženie dokumentov a faktúry. Žalovaný tiež\nuvádza, že okrem Zmluvných podmienok FIDIC ako všeobecných zmluvných podmienok, súčasťou\nzmluvy sú a boli predložené súdu osobitné zmluvné podmienky, ktoré dopĺňajú podmienky FIDIC a\nmajú pred nimi prednosť a poukazuje na Podčlánok 13.3. Postup pri zmenách osobitných zmluvných\npodmienok, z ktorého zdôrazňuje, že „Zmeny a úpravy tejto Zmluvy, ktorými dôjde k navýšeniu Zmluvnej\nceny vrátane Rezervy, je možné robiť len písomnými Dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami\nObjednávateľa a Zhotoviteľa.“ Pre riadne uplatnenie údajných nárokov z naviac prác, ak dochádzalo k\nnavýšeniu zmluvnej ceny by musel byť predložený dodatok k tejto zmluve, čo žalobca nepreukázal,\nani netvrdil.\n28. Žalovaný nesúhlasí s námietkami žalobcu voči uplatneniu sudcovskej koncentrácie súdom prvej\ninštancie a poukazuje na pasivitu žalobcu v spore. Žalobca nezaslal reakciu na vyjadrenie žalovaného\nk žalobe, napriek poučeniu sa vzdal práva reagovať na všetky skutkové tvrdenia, popretie skutkových\ntvrdení a navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného. CSP s takou pasivitou spája následok v tom,\nže súd na neskôr predložené dôkazy neprihliada. Žalobca s odstupom mnohých rokov po tzv.\npísomnej časti súdneho konania, v čase prebiehajúcich pojednávaní, začal vyvíjať aktivitu a produkovať\nnové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, na čo musel žalovaný reagovať. Súd prvej\n\ninštancie správne a okolnostiam prípadu adekvátne odmietol vykonávať takto neskoro predložené\ndôkazy. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou porušenia princípu rovnosti strán tým, že súd prvej\ninštancie neprihliadal na jeho vyjadrenie zo dňa 17.5.2024. Žalobca opomenul, že išlo o jeho v\nporadí tretie vyjadrenie do konania naproti dvom podaniam žalovaného, naviac v priebehu nariadených\npojednávaní, niekoľko rokov po skončení písomnej časti konania. Žalobca už v roku 2020 mohol\nreagovať replikou na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Keďže zaslal obsiahle vyjadrenie nahrádzajúce\nrepliku, žalovaný naň reagoval duplikou. Žalobca následne znovu s odstupom niekoľkých mesiacov\ntesne pred pojednávaním produkoval ďalšie písomné vyjadrenia a návrhy na dokazovanie (predmetné\npodanie zo dňa 17.5.2024), čo súd prvej inštancie správne nedovolil. Naviac, aj pri predložených listinách\nžiaden dôkaz nepotvrdzuje, že úpadca realizoval práce naviac; a to jednoducho preto, že ich úpadca\nnerealizoval tak ako to žalobca prezentuje.\n29. Podľa žalovaného je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj vo vzťahu k premlčaniu. Žalobca\nv odvolaní namieta posúdenie premlčania len vo vzťahu k údajnej škode z titulu údajne nesprávne\nuvedených položiek v tzv. výkaze výmer. Bez ohľadu na to, že celý údajný nárok žalobcu je nedôvodný,\nplatí, že ho žalobca uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty. Úpadca nemohol čerpať ním tvrdené\nchýbajúce položky počas trvania zmluvy, ako tvrdí v odvolaní, keďže neboli predmetom zmluvy. Rozdiel\npoložiek uvedený v zmluve oproti cenovej ponuke nastal už podpísaním samotnej zmluvy, pričom\nnajneskôr listom zo dňa 23.2.2015 si musel byť žalobca vedomý, že mu táto údajná škoda vznikla a kto\nju spôsobil. Zánik zmluvného vzťahu nemohol nijako ovplyvniť deň, keď si takýto domnelý nárok mohol\núpadca uplatniť na súde.\n30. Ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.\n31. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n32. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n34. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a\n§ 380 ods. 1 CSP, t.j. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia\npojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený\nna úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť\ndní pred jeho vyhlásením dňa 16.03.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť\nodvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie\npojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom\npredloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami\nstrán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a\nrozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom\nrozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom\nrozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387\nods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\na k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:\n36. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou nesprávneho posúdenia dňa skončenia Zmluvy o dielo,\nktoré má podľa žalobcu vychádzať z nesprávneho posúdenia platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy\no dielo, nesprávnej aplikácie dôkazného bremena vzhľadom k § 186 ods. 2 CSP, nesprávneho posúdenia\n\nabsencie dôvodu odstúpenia úpadcu od zmluvy a tiež nesprávneho posúdenia ustanovenia bodu 15.5.\nZmluvných podmienok na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom, prvé\nvydanie z roku 1999, vydané Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov (FIDIC), tzv. „červená\nkniha“ (FIDIC Red Book, v ďalšom texte odôvodnenia uvádzané skrátene len „FIDIC“). Žalobca má\nza to, že k zániku Zmluvy o dielo došlo už dňa 15.4.2015, kedy bolo v súlade so zhodným tvrdením\nstrán doručené odstúpenie úpadcu od Zmluvy o dielo žalovanému a s prihliadnutím na § 186 ods. 2\nCSP nebol povinný preukázať doručenie odstúpenia úpadcu od zmluvy zo dňa 9.4.2015 žalovanému,\nnakoľko samotný žalovaný potvrdil, že mu bolo doručené dňa 15.4.2015. I keď čiastočne je možné\nsúhlasiť s odvolateľom, že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že mu list úpadcu, ktorý datoval 09.04.2015 bol\ndoručený 15.04.2015, avšak zásadné pre ďalší postup bolo vyjadrenie žalovaného, že popiera tvrdenia\núpadcu o tom, že od Zmluvy o dielo odstúpil úpadca a tieto tvrdenia označil ako nepravdivé a uviedol\nvlastné skutkové tvrdenia, že k zániku Zmluvy o dielo došlo dňa 09.04.2015 z dôvodu odstúpenia od\nzmluvy žalovaným a že list úpadcu zo dňa 09.04.2015 bol reakciou na jeho odstúpenie od zmluvy.\nZ tohto dôvodu otázka predčasného ukončenia zmluvy o dielo ostala sporná a stala sa predmetom\ndokazovania (keďže obe strany tvrdili, že odstúpili od zmluvy) a nie je možné aplikovať § 186 ods. 2 CSP.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy úpadcom žalovanému\na len v jednotlivých žalobcom predložených listoch sám úpadca uvádzal dátum 15.04.2015, avšak pre\nposúdenie ukončenia zmluvy nie je relevantné ani vyjadrenie žalovaného, že mu bolo odstúpenie úpadcu\nod zmluvy doručené až 15.04.2015, ktoré považoval za reakciu na jeho odstúpenie od zmluvy, ktoré\nuskutočnil skôr doručením úpadcovi už 13.04.2015. Otázka platného predčasného ukončenia zmluvy o\ndielo, ako aj okamih ukončenia zmluvy sa tak stali predmetom dokazovania.\n37. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý posúdil ako platné ukončenie zmluvného\nvzťahu odstúpením od zmluvy žalovaným zo dňa 09.04.2015, ktoré bolo preukázateľne doručené\núpadcovi dňa 13.04.2015 a nestotožňuje sa s právnym posúdením platnosti odstúpenia od zmluvy\nžalobcom, ktorý namieta, že podľa bodu 15.5 FIDIC odstúpenie od zmluvy nadobudne nielen účinnosť,\nale aj platnosť až 28 dní po neskoršom z dátumov, kedy zhotoviteľ (úpadca) obdrží toto oznámenie.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi platnosťou právneho úkonu, jeho\núčinnosťou a účinkami právneho úkonu. Právny úkon je platný od okamihu, keď bol uskutočnený v\nsúlade s požiadavkami platnej právnej úpravy alebo dohody strán, t.j. pokiaľ boli splnené všetky zákonom\nstanovené náležitosti a ak ide o adresný právny úkon, je potrebné aby sa dostal do dispozičnej sféry\ntoho, komu bol adresovaný. Účinnosťou právneho úkonu je možnosť domáhať sa práv alebo povinností\nz neho vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju\nprávnu pozíciu. Účinnosť úkonu môže nastať aj neskôr ako jej platnosť, avšak platnosť právneho\núkonu podmieňuje jeho účinnosť. Odvolací súd nesprávnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie\nnevzhliadol a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu\na relevantné znenie bodu 15.5. FIDIC, v ktorom je okamih ukončenia zmluvného vzťahu pre tento\nkonkrétny spôsob odstúpenia od zmluvy upravený odchýlne od dispozitívneho ustanovenia § 349 ods.\n1 ObZ, došlo k zániku zmluvy uplynutím 28 dní po doručení odstúpenia od zmluvy a zmluva o dielo\nteda zanikla odstúpením žalovaného od zmluvy uplynutím dňa 11.05.2015. Odstúpenie žalovaného od\nzmluvy nadobudlo platnosť doručením úpadcovi dňa 13.04.2015 a účinnosť uplynutím 01.05.2015.\n38. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahom a dôvodmi odstúpenia\nod zmluvy a tvrdí, že dôvodom odstúpenia úpadcu malo byť porušenie povinnosti žalovaného v tom,\nže nevymenoval osobu stavebného dozoru, odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalobcu\nnekorešponduje s prostriedkami procesného útoku uplatnenými pred súdom prvej inštancie. Žalobca v\nžalobe len všeobecne uvádza, že úpadca odstúpil od zmluvy, z dôvodu, že „žalovaný počas platnosti\nzmluvy porušil svoju zmluvnú povinnosť“, neoznačil žiadnu konkrétnu zmluvnú povinnosť, ktorú by mal\nžalovaný porušiť podstatným spôsobom a ktorá by zakladala zo zákona alebo zo zmluvy jeho právo od\nzmluvy odstúpiť (netvrdil ani konkrétne nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti a prípadné márne\nuplynutie poskytnutej lehoty na odstránenie porušenia), čo namietal žalovaný vo vyjadrení k žalobe.\nŽalobca právo na repliku v konaní pred súdom prvej inštancie nevyužil, a to napriek tomu, že uznesenie\nč. k. 26Cb/61/2019-229 zo dňa 17.12.2020 s poučením o sudcovskej koncentrácii konania prevzal\n14.06.2021 a napriek tomu, že súd prvej inštancie vyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na repliku zo\ndňa 28.06.2021 o 30 dní. Takéto skutkové tvrdenie žalobcu nevyplýva ani z jeho omeškane doručeného\nvyjadrenia zo dňa 15.12.2023. Pokiaľ žalobca až v odvolaní tvrdí, že z odstúpenia úpadcu od Zmluvy o\ndielo vyplýva podstatná skutočnosť, že nevymenoval osobu stavebného dozoru, odvolací súd uvádza,\nže v súlade s § 132 ods. 1, 2 CSP žaloba musí obsahovať o.i. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno\nnahradiť odkazom na označené dôkazy. V prejednávanej veci však žalobca ním tvrdenú rozhodujúcu\nskutočnosť (že žalovaný porušil zmluvy podstatným spôsobom tým, že nevymenoval osobu stavebného\ndozoru) ani netvrdil. Odvolací súd preto na toto skutkové tvrdenie žalobcu ako prostriedok procesného\nútoku, ktorý žalobca uplatnil až v odvolacom konaní s poukazom na § 366 CSP neprihliadol. Odvolací\nsúd nad rámec uvedeného dodáva, že pojem Stavebný dozor v zmysle ponímania FIDIC nie je možné\nstotožniť so stavebným dozorom v zmysle stavebného zákona a úpravy v slovenskom právnom poriadku,\nt.j. zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov v čase uzatvorenia zmluvy, ale ide o osobu na\nstrane objednávateľa, ktorá na zmluvnom základe plní kontrolnú funkciu, resp. technický dozor a zhodne\ns vyjadrením žalovaného uvádza, že samotná zmluva o dielo obsahovala v texte „Stavebný dozor\nObjednávateľa (Riaditeľ výstavby)“, ktorá konkrétna osoba je označená v jej záhlaví.\n39. Odvolací súd neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným nevzhliadol ani v tvrdenom porušení\nbodu 15.5. FIDIC, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC nebolo možné\nuskutočniť za účelom, aby objednávateľ (žalovaný) dielo zhotovil sám, alebo aby ho nechal vyhotoviť\ninému zhotoviteľovi, keď si žalobca zamieňa príčinu, resp. pohnútku a následok ukončenia zmluvného\nvzťahu. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva a žalobca ničím nepreukázal, že dôvodom,\nktorý preukázateľne existoval pred uskutočním právneho úkonu žalovaného (odstúpenia od zmluvy)\nbolo rozhodnutie dať vyhotoviť, resp. dokončiť dielo iným subjektom. Uzavretie nového zmluvného\nvzťahu za účelom dokončenia diela alebo odstránenia vád po ukončení zmluvného vzťahu zo Zmluvy\no dielo nemôže byť porušením povinností zo zaniknutej zmluvy o dielo. Odvolací súd dodáva, že\nžalobca ani konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by mali zakladať porušenie bodu 15.5 FIDIC netvrdil\na ani nepreukázal, nenavrhol za účelom preukázania neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy z\ntvrdeného dôvodu žiadne dôkazy.\n40. Vzhľadom na vecnú správnosť posúdenia okamihu zániku zmluvy o dielo nie je potom dôvodná\nani námietka nesprávneho posúdenia zaniknutých nárokov uplatnených v žalobe a odvolací súd\nsa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že prvé štyri čiastkové nároky zo 6 uplatnených\nčiastkových nárokov je potrebné posudzovať ako zmluvný nárok a nie ako mimozmluvný nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia (t.j. nárok na zaplatenie časti ceny diela v sume 16.769,73 Eur ako\nzmluvne dohodnutého zádržného; nároku na zaplatenie ceny za naviac práce vykonané na diele v sume\n134.869,17 Eur; nároku na zaplatenie ceny vykonaných a nefakturovaných prác, na ktoré žalovaný\nnevystavil úpadcovi priebežné platobné potvrdenie, v sume 4.971,- Eur; nárok na zaplatenie časti ceny\ndiela za úpadcom zrealizované a žalovaným odsúhlasené práce v sume 474.545,86 Eur) s tým, že ak\ntieto čiastkové nároky uplatňované žalobcom (resp. ich ekvivalent) zanikli ešte pred okamihom zániku\nzmluvy, nemohlo dôjsť k ich zmene na nárok na vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 ObZ.\n41. Odvolací súd ako nerelevantnú vyhodnotil tiež námietku žalobcu, že dňa 14.04.2015 nemohlo dôjsť\nk zániku nárokov úpadcu, keďže k započítaniu prišlo až po ukončení zmluvy, a teda žalovaný nemohol\npostupovať podľa čl. VII bod 7.04 zmluvy, ktorý umožňoval objednávateľovi započítať aj nesplatné\npohľadávky a z dôvodu, že podľa žalobcu 14.04.2015 nedošlo k uskutočneniu žiadneho právneho\núkonu žalovaného smerujúcemu k započítaniu. Námietka žalobcu, že dňa 14.04.2015 nemohlo dôjsť\nk zániku nárokov úpadcu na zádržné z faktúr č. 1400044, č. 1400047 a č. 1400051 voči pohľadávke\nžalovaného v sume 81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210 jednostranným započítaním pohľadávok, keďže\nžalovaný v ňom uviedol aj faktúru č. 201504024, ktorú vystavil až dňa 22.4.2015 (t. j. po započítaní)\nnie je relevantná. Je pravdou, že zjavne prišlo k pochybeniu žalovaného pri vyhotovení započítacieho\nprejavu a následne vystavil opravu započítacieho prejavu, avšak odvolací súd uvádza, že žalovaný\nuplatňuje zánik pohľadávok k 14.04.2015 len čo do výšky 81.939,41 Eur z faktúry č. 20142210 (teda\nnie 82.294,61 Eur). Podstatnou skutočnosťou je, že okamihom zániku vzájomných pohľadávok nie je\nokamih doručenia započítacieho prejavu, ale okamih, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie\nstretnú. K zániku pohľadávok dochádza ich samotným stretom a voči druhému účastníkovi právneho\nvzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu, nakoľko ide o adresný právny úkon,\nna ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).\nUstanovenie § 45 ods. 1 OZ ustanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až okamihom,\nkeď jej dôjde. „Dôjdením“ sa rozumie okamih, keď sa prejav vôle (ústny, prípadne listina s ním) dostane\ndo dispozičnej sféry adresáta, takže sa s ním tento môže oboznámiť. Týmto okamihom nastáva fikcia,\nže pohľadávky zanikajú spätne k okamihu, kedy sa stretli, t.j. v prejednávanej veci k 14.04.2015, kedy\nzmluva nezanikla ako nesprávne tvrdí žalobca. Námietka žalobcu, že so započítaním nesúhlasil, resp.\n\nho neuznal, je irelevantná, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, pre započítanie jednostranným\nprávnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, možno ho\nvykonať aj proti jeho vôli. Uvedené platí aj pre jednostranné započítanie pohľadávky úpadcu vo výške\n6.335,89 Eur z faktúry č. 1500001 (splatnej síce dňa 15.5.2015, avšak vystavenej už 05.02.2015) ku\ndňu 14.4.2015, ktoré podľa žalovaného nebolo vyhotovené 14.4.2015. Naviac odvolací súd dodáva, že\nžalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázal, že by jednostranné zápočty žalovaného\nvyhotovil po zániku Zmluvy o dielo a nie 14.04.2015 alebo v iný deň, ktorý konkrétne ani netvrdil (aj\npokiaľ ide o opravu chyby v pôvodnom zápočte, táto nemá vplyv na procesnú obranu žalovaného započítanie sumy do výšky 81.939,41 Eur).\n42. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu voči posúdeniu Dohôd o započítaní\npohľadávok a záväzkov zo dňa 17.9.2014, 20.11.2014, 17.12.2014, 22.1.2015 a 25.2.2015 uzatvorených\nmedzi úpadcom a žalovaným, kde namieta nevykonanie dokazovania výsluchom svedka V. H., ktorý mal\nbyť vypočutý k okolnostiam kedy a či vôbec došlo k uzavretiu uvedených dohôd o započítaní pohľadávok\na záväzkov. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 185 CSP prenecháva\nsúdu rozhodnutie, ktoré zo stranami navrhnutých dôkazov vykoná. Z ustálenej judikatúry vyplývajú pre\npostup súdu obmedzenia, ktorých cieľom je práve spoľahlivé zistenie skutkového stavu, nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého\ntvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti\ns predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,\nčiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť\ndôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz\nnavrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.\nOdvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď z listinných dôkazov a skutkových\ntvrdení strán nepochybne vyplýva, že predseda predstavenstva úpadcu V. H. podpisom dohôd súhlasil\ns ich obsahom a potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Skutková otázka , či a kedy boli dohody\nuzatvorené tak vyplýva z dokazovania listinami, preto výsluch svedka, ktorý listiny podpísal, k týmto\notázkam by bol nepochybne nadbytočný. Naviac odvolaciemu súdu nie je jasné a ani odvolateľ to v ods.\n12 odvolania neuvádza, aký konkrétny záver súdu prvej inštancie rozhodujúci pre rozhodnutie, mal byť\nv nadväznosti na nevykonanie dokazovania výsluchom navrhnutého svedka nesprávny (ak by aj boli\ndohody uzatvorené po zániku zmluvy o dielo, nemalo by to vplyv na platnosť týchto právnych úkonov,\nkeďže v zmysle § 364 ObZ je dohodou možné započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, ako správne\nuvádza súd prvej inštancie).\n43. Pokiaľ žalobca namieta nesprávne posúdenie preklúzie nároku na zaplatenie prác naviac v sume\n134.869,17 Eur podľa bodu 20.1 FIDIC (a podporne ustanovenia § 547 ods. 6 ObZ), kedy skutočnosti\nuvedené súdom v odôvodnení rozsudku z bodu 20.1 FIDIC nevyplývajú, odvolací súd nezhodu obsahu\nbodu 20.1 FIDIC s obsahom bodu 20.1, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie nevzhliadol. Z bodu\n20.1 FIDIC nepochybne vyplýva lehota nie neskôr ako 28 dní po tom, ako si zhotoviteľ uvedomil alebo\nmal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti pre uplatnenie práva zhotoviteľa na uplatnenie nárokov\nza práce naviac, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako lehotu prekluzívnu, nakoľko (ako tiež\nvyplýva z bodu 20.1) ak zhotoviteľ nevydá oznámenie o nároku v tomto 28-dňovom období, nebude\nmať nárok na dodatočnú platbu a objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s\nnárokom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor prezentovaný odbornou literatúrou,\ns ktorým sa plne stotožňuje, že „FIDIC zmluvné podmienky lehotu na oznámenie skutočností, od\nktorých zhotoviteľ odvíja nárok na zvýšenie ceny, precizujú v podčlánku 20.1, v ktorom ustanovujú,\nže ak sa zhotoviteľ domnieva, že ma nárok na predlženie lehoty pre dokončenie stavby a/alebo na\ndodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto podmienok, alebo inak podľa zmluvy, zhotoviteľ\nvydá stavebnému dozoru oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento\nnárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr, ako je to možné, a nie neskôr ako 28 dní po tom,\nako si zhotoviteľ uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak zhotoviteľ nevydá\noznámenie o nároku v tomto 28-dňovom období, zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu\na objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom. Z hľadiska charakteru\npredstavuje 28-dňová lehota s poukazom na § 547 ods. 6 OBZ hmotnoprávnu lehotu, teda pre\nzachovanie účinkov oznámenia je potrebné, aby nárok zhotoviteľa bol v stanovenej lehote aj doručený\nstavebnému dozoru ako príslušnému adresátovi.” (TKÁČ J.: Aplikácia FIDIC zmluvných podmienok v\nslovenskom právnom poriadku, 2013, str. 147 - 148, IURA EDITION). V tejto súvislosti tiež žalobca\n\nnamieta, že oznámenia bol úpadca ako zhotoviteľ povinný vydať nie žalovanému, ale stavebnému\ndozoru a poukazuje na odstúpenie od zmluvy úpadcu zo dňa 9.4.2015, z ktorého má vyplývať, že\nžalovaný pre danú stavbu nemal ustanovený stavebný dozor. K uvedenej námietke odvolací súd\nodkazuje odvolateľa na svoje závery v ods. 38 odôvodnenia. Odvolací súd má za to, že zo strany\nsúdu prvej inštancie neprišlo ani k mylnému posúdeniu, resp. stotožneniu lehoty 28 dní na uplatnenie\nnároku zhotoviteľom v bode 20.1 FIDIC s povinnosťou úpadcu do 42 dní predložiť plne detailný nárok\nso všetkými podpornými podrobnosťami podstaty nároku a nárokovanej dodatočnej platby, námietka\nžalobcu nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalšiu námietku žalobcu, že bod 20.1\nFIDIC používa pojem „vydať“ oznámenie a nie pojem „doručiť“ oznámenia, považuje odvolací súd za\nšpekulatívnu a účelovú interpretáciu bodu 20.1 FIDIC, použitú terminológiu oznámenie „vydať“ v spojení\ns adresátom (stavebnému dozorovi) v bode 20.1 je potrebné logicky vykladať ako povinnosť predloženia\nalebo doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane.\n44. Námietku žalobcu, že zánik nároku žalobcu na zaplatenie sumy 134.869,17 Eur ako prostriedok\nprocesnej obrany žalovaný nepoužil, ale uplatnil námietku premlčania, preto žalovaný považoval nárok\núpadcu za existujúci, avšak premlčaný, odvolací súd považuje pre rozhodnutie za nerelevantnú. Na\npreklúziu práva prihliada aj bez toho, aby strana zánik práva namietala. Súd prvej inštancie, preto v\npoukazom na § 547 ods. 6 ObZ v spojení s bodom 20.1 FIDIC nemohol žalobcovi uplatnený nárok na\nzaplatenie ceny za naviac práce priznať. Z tohto dôvodu nebolo už potrebné sa zaoberať žalovaným\nuplatnenou námietkou premlčania nároku žalobcu uplynutím premlčacej doby 4 roky, keď žaloba bola\ndoručená súdu 15.04.2019. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie ods. 24 až 36\nnapadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje. Zároveň k ďalšej argumentácii žalobcu dodáva,\nže žalovaný namietal premlčanie nároku ako obranu in eventum („ak by žalovaný aj pripustil vznik\nnároku úpadcu (čo v celom rozsahu popiera)“, vznáša námietku premlčania). Z podaní žalovaného tak\nnie je možné vyvodiť žalobcom v odvolaní uvedené skutkové tvrdenie, že žalovaný nárok považoval za\nexistujúci, ale premlčaný. Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie v bode 31.9.\nuviedol skutkové zistenia, že všetky oznámenia podľa bodu 20.1. Zmluvných podmienok FIDIC doručil\núpadca žalovanému na kontrolu a prejednanie osobne dňa 12.03.2015 a poštou dňa 16.03.2015 bez\nopory vo vykonanom dokazovaní, nakoľko tieto skutočnosti vyplývajú z listín založených na č. l. 300\n(Potrdenie o prevzatí dokladov zo dňa 12.03.2015 a č. l. 302 (doručenka).\n45. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho posúdenia aplikácie bodu 19.6 FIDIC\nsúdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že toto ustanovenie FIDIC\nobsahuje úpravu postupu po odstúpení od zmluvy, podľa ktorého stavebný dozor rozhodne hodnotu\nvykonaných prác a vydá platobné potvrdenie, ktoré bude obsahovať nároky pod písm. a/ až e/ (uvedené\nv ods. 34.1 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a toto ustanovenie sa podľa názoru súdu prvej\ninštancie môže aplikovať na splatné nároky zhotoviteľa za vykonané práce, ktorých cena je uvedená v\nzmluve a v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC sa nemôže používať na akékoľvek\nnároky zhotoviteľa voči objednávateľovi, ale len na tie, ktoré sú v predmetnom zmluvnom ustanovení\ntaxatívne vymenované pod písm. a/ až e/. Odvolací súd zdôrazňuje, že znenie bodu 19.6 FIDIC sa\nneuplatňuje na nároky za práce naviac, nakoľko tieto osobitne upravuje bod 20.1 FIDIC, ako správne\nuviedol súd prvej inštancie. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že podľa\nbodu 19.6 FIDIC bolo povinnosťou úpadcu určiť hodnotu vykonaných prác a vydať platobné potvrdenie.\nSúd prvej inštancie správne vychádzal pri posúdení možnej aplikácie bodu 19.6 z toho, že je potrebné\nposúdiť jeho aplikáciu v kontexte odstúpenia od zmluvy podľa bodu 15.5 FIDIC. Odvolací súd upriamuje\npozornosť na systematiku úpravy FIDIC, bod 19 FIDIC vo svojich ods. 19.1 až 19.7 upravuje vyššiu\nmoc, teda odstúpenie od zmluvy a vysporiadanie nárokov z iného právneho dôvodu ako v prejednávanej\nveci, nie je preto možné aplikovať v prejednávanej veci ani bod 19.6, písm. c) FIDIC, ktorý predpokladá,\nže potvrdenie stavebného dozoru by malo obsahovať aj posúdenie hodnoty prác spočívajúcich vo\nvšetkých ďalších nákladoch alebo záväzkov, ktoré za daných okolností zhotoviteľovi odôvodnene vznikli\nv očakávaní dokončenia diela. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že by sa za také\nnáklady mala považovať bez ďalšieho žalobcom uplatnená cena prác naviac, t.j. cena prác bez opory\nv zmluve. Náklady vzniknuté odôvodnene v očakávaní dokončenia diela logicky vyplývajú z uzavretého\nkontraktu, nie je možné ich stotožniť s nárokmi zhotoviteľa uplatnenými nad rámec zmluvy. Námietky\nžalobcu k nemožnosti aplikácie bodu 19.6 FIDIC sú však nerelevantné najmä vzhľadom na to, že žalobca\nneuplatnil nárok na zaplatenie ceny za naviac práce včas.\n\n46. Odvolací súd tiež nevzhliadol nesprávnosť rozhodnutia pre naplnenie odvolacieho dôvodu\nnevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a existencie\nvady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Naplnenie uplatnených\nodvolacích dôvodov vidí žalobca v porušení rovnosti zbraní aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania\nsúdom prvej inštancie, keď nevykonal dôkazy predložené žalobcom podaním zo dňa 17.5.2024, a to\npísomností spoločnosti DEC International s.r.o. (stavebný dozor ŽSR) adresované žalovanému zo dňa\n25.11.2014 týkajúce sa stavebných objektov č. 48.33.12 a 48.33.17, v ktorých deklaruje vykonanie\nstavebných prác a dodanie stavebného materiálu na týchto stavebných objektoch. Žalobca tiež namieta,\nže súd prvej inštancie prihliadal na podanie žalovaného zo dňa 20.3.2024 (čo vyplýva z ods. 17.2\nodôvodnenia), ale na podanie žalobcu zo dňa 17.5.2024 (ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu\nžalovaného zo dňa 20.3.2024) neprihliadal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie upriamuje\npozornosť odvolateľa na jeho vlastný procesný postup v konaní pred súdom prvej inštancie, keď už\nv uznesení č. k. 26Cb/61/2019-229, ktoré mu bolo doručené 14.06.2021 bol podľa § 153 CSP o\nsudcovskej koncentrácii poučený a napriek poučeniu neuplatnil prostriedky procesného útoku včas,\nale až podaním doručeným súdu o tri roky neskôr 20.05.2024, pričom išlo o listiny vyhotovené dňa\n25.11.2014. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153\nods. 1 CSP), žalobca však ani v odvolaní neuvádza žiadnu skutkovú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že\nlistiny nemohol žalobca predložiť už skôr a že konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. Pokiaľ žalobca namieta, že do 16.12.2023 navrhol a predložil ďalšie dôkazy v písomnom\npodaní zo dňa 15.12.2023, a to dôkazy týkajúce sa odstúpenia od zmluvy o dielo, následkov odstúpenia\nod zmluvy o dielo, alebo doplnenie FIDICu o časť resp. strany, ktoré žalovaný dňa 27.11.2023 jeho\npodaním súdu nepredložil, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako súvisí uvedená skutočnosť s tým, že\nmu v ním citovanej časti odôvodnenia (ods. 46.1) súd prvej inštancie vytýka nedodržanie lehoty 30\ndní na vyjadrenie k započítacím prejavom predloženým žalovaným, ktoré mu doručil na pojednávaní\ndňa 16.11.2023 a na návrh na vykonanie prípadných ďalších dôkazov do 16.12.2023, keď z obsahu\npredloženého spisu vyplýva, že žalobca ďalšie dôkazy navrhol dňa 20.05.2024. Namietané porušenie\nzásady rovností zbraní nevyplýva ani z bodu 17.2 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie síce odkazuje\nna podanie žalovaného zo dňa 20.3.2024, avšak na písomné podanie žalobcu zo dňa 17.5.2024\n(ako vyjadrenie aj k písomnému podaniu žalovaného zo dňa 20.3.2024) neprihliadal. Z obsahu spisu\nsúdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd poskytol obom stranám rovnaký priestor na uplatnenie\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, skutočnosť, že žalobca bol v písomnej časti konania\nbez ospravedlniteľného dôvodu úplne pasívny nemôže byť vyhodnotená na ťarchu konajúceho súdu (a\nnapokon ani žalovaného, ktorý reagoval na podania žalobcu doručované až v priebehu pojednávaní).\n47. Odvolací súd napokon nevzhliadol ani vytýkanú vadu nesprávneho posúdenia premlčania nároku\núpadcu na náhradu škody vo výške 123.029,12 Eur a odkazuje odvolateľa na ods. 41.2 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia. O škode (z titulu nesprávne uvedených jednotkových cien a množstiev vo\nvýkaze výmer) sa úpadca preukázateľne dozvedel najneskôr dňa 23.02.2015, nie 15.04.215 ako tvrdí\nžalobca (v deň ním tvrdeného ukončenia zmluvy o dielo), táto skutková okolnosť vyplýva z listu\nsamotného úpadcu žalovanému zo dňa 23.02.2015. Okamih žalobcom tvrdeného zániku zmluvy je pre\nkvalifikované plynutie času pre uplatnenie nároku na náhradu škody právne bez významu. Premlčacia\ndoba štyri roky podľa § 398 ObZ pre uplatnenie tohto nároku na súde uplynula 23.02.2019, žalobca\nžalobu doručil súdu 15.04.2019 a keďže žalovaný premlčanie nároku žalobcu namietol, súd prvej\ninštancie ho správne s poukazom na § 388 ObZ nepriznal.\n48. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle\n§ 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle §\n387 ods. 1 a ods. 2 CSP v merite veci, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.\n49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n\n52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa\n§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n53. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/61/2019", "guid": "095afc2a-cc91-4c7e-b30c-7d6857f08688:395c2b62-ef3c-4f89-9205-5c01e03c7875", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d1fe1f39-9bd1-4289-ad2c-4ad2ea73412e:26a5be18-910d-47a7-9e58-0fe449e15fad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1", "spisova_znacka": "3Cdo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1"}, {"guid": "9a5735e2-2e8a-48d8-82d6-230942164eb0:efe8a7a0-14e3-421d-b1a0-62ebe46a65f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1", "spisova_znacka": "3Cob/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/86/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1"}, {"guid": "cb0dc166-3af6-4be9-a25c-47c45170a95a:a7bfe21d-7c11-4e21-93b1-c13952525ab7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1213237836.2", "spisova_znacka": "1Cob/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/194/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213237836.2"}, {"guid": "095afc2a-cc91-4c7e-b30c-7d6857f08688:395c2b62-ef3c-4f89-9205-5c01e03c7875", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/61/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/61/2019 z 26. 5. 2022", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/095afc2a-cc91-4c7e-b30c-7d6857f08688:395c2b62-ef3c-4f89-9205-5c01e03c7875"}], "citovane_v": []}