Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/27/2025 z 30. 4. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 16Co/27/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1
Krajský súd Bratislava | 16Co/27/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1 | 2026-04-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab8a074c-10af-4dfe-b43b-a428792a1475
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
16Co/27/2025
1118211392
30. 04. 2026
JUDr. Roman Majerský
ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:
MANDAT AUDIT, s.r.o., Nám. SNP 15, Bratislava, IČO: 35 900 172, zastúpenému: Erben
& Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Ulica Imricha Karvaša 1, Bratislava,
IČO: 30 844 789, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 48.360
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
B1-8C/20/2018-328, zo dňa 25.11.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2018 domáhal proti
žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 48.360 eur s úrokom
z omeškania v sadzbe 9,05 % ročne z tejto sumy od 27.9.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na
tom skutkovom základe, že STABILITA, d.d.s., a.s., Bačíkova 5, Košice, IČO:
36 718 556 (ďalej len „STABILITA, d.d.s., a.s.“) oznámila Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“)
výber audítora na výkon štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016, ktorým bol žalobca.
NBS ako orgán dohľadu začala voči STABILITA, d.d.s., a.s. konanie o odmietnutí žalobcu ako vybratého
audítora na základe § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016 (ďalej len
„zákon č. 650/2004 Z. z.“) a § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016
(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) z vlastnej iniciatívy v súvislosti so zisteniami nedostatkov v
účtovníctve a pri oceňovaní majetku STABILITA, d.d.s., a.s., kedy bol zistený nesprávny výpočet čistej
hodnoty majetku. NBS si pred začatím konania vyžiadala písomné vyjadrenie a podklady od žalobcu.
STABILITA, d.d.s., a.s sa k začatiu konania vyjadrila a odmietla odmietnutie žalobcu ako vybraného
audítora. NBS v konaní vedenom pod sp. zn. ODT-8974/2016 odmietla žalobcu ako audítora, čo malo
predstavovať závažný zásah do práv STABILITA, d.d.s., a.s., nakoľko NBS neoprávnene zasiahla do
práva a slobodného rozhodovacieho procesu STABILITA, d.d.s., a.s. pri výbere audítorskej spoločnosti
a tým pádom do základného práva na slobodné podnikanie. NBS nevyužila zákonné možnosti na
preverenie zistení a svoj postup ani riadne nezdokumentovala a neodôvodnila ani počas postupu
a v rozhodnutí. Žalobca pritom vyvrátil všetky zistenia, ktoré od neho NBS žiadala, a tým sa NBS
dopustila nesprávneho úradného postupu, ktorým mu vznikla škoda. STABILITA, d.d.s., a.s. bola nútená
rešpektovať rozhodnutie NBS a so STABILITA, d.d.s., a.s. nútene ukončili zmluvný vzťah, predmetom
ktorého bola realizácia štatutárneho auditu STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných fondov, a tým

došlo u žalobcu k strate reálnej a preukázateľnej príležitosti zárobku (strate zisku) podľa dojednanej
zmluvy v sume 48.360 eur. Dôvodil, že ak by k tomu nedošlo, tak jeho majetok, t. j. zisk vo forme
odmeny za audítorskú činnosť, by sa zväčšil. Poukázal na to, že v inom prípade výkonu overenia účtovnej
závierky za rovnaký účtovný rok, kde bol tiež vybraným audítorom, NBS nevyužila možnosť odmietnuť
vybraného audítora (žalobcu).
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že STABILITA, d.d.s., a.s. je
doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, ktorej činnosť sa spravuje zákonom č. 650/2004 Z. z. Z listu
žalobcu z 18.4.2016 mal za preukázané, že žalobca oznámil STABILITA, d.d.s., a.s. stanovisko k
chybe zistenej po vydaní správy audítora, čiže po uzatvorení účtovných kníh. Rozdiely vzniknuté v
dôsledku chyby boli z pohľadu žalobcu nevýznamné a neznamenajú porušenie zásady verejného a
pravdivého zobrazenia skutočností. Zo zmluvy o odborných službách uzatvorenej medzi STABILITA,
d.d.s., a.s. ako klientom a žalobcom ako audítorom dňa 1.6.2016 bolo preukázané, že žalobca
sa pre STABILITA, d.d.s., a.s. zaviazal, že vykonáva overenie účtovnej závierky STABILITA, d.d.s.,
a.s. zostavenej k 31.12.2016, overenie účtovnej závierky dôchodkového fondu Stabilita príspevkový
d.d.f., účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu Stabilita výplatný d.d.f. a účtovnej závierky
doplnkového dôchodkového fondu Stabilita akciový príspevkový d.d.f. zostavených k 31.12.2016 (bod
1.2). Predpokladaný časový rozvrh služieb bol dohodnutý tak, že štatutárny audit fondov vykoná žalobca
do 15.1.2017 a štatutárny audit STABILITA, d.d.s., a.s. vykoná do 15.2.2017 (bod 2.1). Za to sa
STABILITA, d.d.s., a.s. zaviazala uhradiť žalobcovi cenu za tieto služby 27.040 eur za overenie účtovnej
závierky, zvýšenú o DPH, a spolu 21.320 eur za overenie účtovných závierok fondov (bod 3.1).
3. Zo žiadosti o predloženie písomného vyjadrenia dokladov z 13.7.2016,
č. k. ODT- 8592/2016 (č. l. 39 až 45, č. l. 179 až 185) mal za preukázané, že NBS vyzvala žalobcu
ako audítora, ktorý overil účtovnú závierku STABILITA, d.d.s., a.s. za rok 2015 a ňou spravovaných
dôchodkových fondov o súčinnosť a predloženie písomného vyjadrenia k viacerým skutočnostiam,
ktoré sa týkajú overenia účtovnej závierky STABILITA, d.d.s., a.s. za rok 2015. Žiadosť bola žalobcovi
doručená 18.7.2016, čo mal preukázané z listu žalobcu z 27.7.2016 (č. l. 46) a z ktorého vyplynulo,
že žalobca predložil k uvedenej výzve NBS stanovisko k jednotlivým bodom výzvy NBS. Z oznámenia
NBS o začatí konania s výzvou na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania z 22.7.2016, č. k.
ODT-8974/2016 mal za preukázané, že NBS oznámila STABILITA, d.d.s., a.s., že začala podľa § 29
ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. konanie z vlastného podnetu o
odmietnutí audítora STABILITA, d.d.s., a.s. podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z., ktorým mal
byť žalobca. Učinila tak z dôvodu, že pri výkone dohľadu nad STABILITA, d.d.s., a.s. zistila nedostatky
v predloženom dodatku správy nezávislého audítora za rok 2015 a fondu Stabilita príspevkový d.d.f.
zostavenej k 31.12.2015, a preto vyzvala spoločnosť STABILITA, d.d.s., a.s. na vyjadrenie sa k dôvodom
začatého konania. Z vyjadrenia spoločnosti STABILITA, d.d.s., a.s. z 2.8.2016 mal za preukázané, že sa
spoločnosť vyjadrila k dôvodom začatia konania tak, že s odmietnutím audítora, t. j. spoločnosti žalobcu,
ani s dôvodmi začatia správneho konania nesúhlasila a navrhla, aby bolo konanie zastavené podľa § 22
ods. 1 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. Z dohody o zániku zmluvy o odborných službách z 28.9.2016
mal za preukázané, že STABILITA, d.d.s., a.s. a žalobca sa dohodli na odstúpení od zmluvy o odborných
službách uzatvorenej dňa 1.6.2016. Z rozhodnutia NBS z 27.9.2016, č. k. ODT-8974/2016-2 mal za
preukázané, že NBS ako orgán dohľadu podľa § 30 ods. 2 a § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z.
odmietla STABILITA, d.d.s., a.s. žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok
2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov. Zo záveru textu
rozhodnutia mal za preukázané, že rozhodnutie bolo doručované STABILITA, d.d.s., a.s. a žalobcovi
nebolo doručené.
4. Z listu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „ÚDVA“) z 28.4.2017,
č. k. UDVA-0469-1/2017 mal za preukázané, že ÚDVA oznámil žalobcovi, že u neho vykonal v čase
od 14.12.2016 do 11.4.2017 mimoriadny dohľad predmetom, ktorého bol audit individuálnej účtovnej
závierky účtovnej jednotky STABILITA, d.d.s., a.s. zostavenej k 31.12.2015 a dohliadaným obdobím bolo
obdobie, v ktorom boli vykonané audítorské činnosti spojené s týmto auditom. Výbor pre zabezpečenie
kvality štatutárneho auditu skonštatoval, že identifikované zistenia neboli takého charakteru, aby bolo
potrebné podať návrh na začatie konania podľa zákona č. 423/2015 Z. z.. Súčasne ÚDVA pozval žalobcu
na prerokovanie záverov z mimoriadneho dohľadu. Zo zápisnice ÚDVA z 4.5.2017 bolo preukázané, že
dňa 4.5.2017 došlo k prerokovaniu záverov Výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu s tým,

že žalobca prijme opatrenia na predchádzanie vzniku zistení do 5.6.2017 a bude o nich informovať ÚDVA
a o tom spracuje písomnú správu o implementácii prijatých opatrení v praxi. Z oznámenia o poverení
audítora z 31.5.2017 a pripojenej zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že listom doručeným
NBS dňa 31.5.2017 Pay Solutions, a.s. v rámci zmeny audítorskej spoločnosti poverenej výkonom auditu
poverila žalobcu overením účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2016. Z rozhodnutia NBS
z 1.8.2017, č. k. NBS1-000-002-207 mal za preukázané, že rozhodnutie NBS z 27.9.2016,
č. k. ODT-8974/2016-2 bolo potvrdené a odvolanie podané STABILITA, d.d.s., a.s. proti tomuto
rozhodnutiu bolo zamietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2017. Žalobca žiadal (č. l.
163), aby sa na tento dôkaz neprihliadalo, avšak s touto požiadavkou sa súd prvej inštancie nestotožnil,
nakoľko žiadna zo strán nenavrhla vykonať dôkaz celým rozhodnutím a pre konanie postačovalo
preukázanie, že rozhodnutie je právoplatné a nebolo zrušené. Zo žiadosti právneho zástupcu žalobcu z
20.12.2017 mal za preukázané, že žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom NBS a o úhradu spôsobenej škody v sume 48.360 eur do 15 dní
od doručenia žiadosti. Z listu NBS zo 4.6.2018, č. k. NBS1-000-015- 400 mal za preukázané, že NBS
za žalovanú odmietla plniť uplatnený nárok. Z ostatných dôkazov nezistil žiadne iné, pre rozhodnutie
významné skutočnosti.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nárok predbežne prerokoval podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom suma uvedená v žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku bola nižšia než tá, ktorú žiadal priznať v spore, avšak na závery súdu
prvej inštancie to nemalo vplyv, nakoľko dôvodom bolo, že od podania žaloby
do rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako 6 mesiacov, a preto nárok žalobcu považoval za
prerokovaný aj v tom rozsahu, v ktorom nebol prerokovaný na základe žiadosti žalobcu
z 20.12.2017. Ozrejmil, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. je, aby došlo (i) k nesprávnemu úradnému postupu, (ii) k vzniku škody
a (iii) medzi uvedenými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť, pričom je potrebné, aby boli
preukázané všetky tri podmienky. Nepreukázanie jedinej z nich vedie k zamietnutiu žaloby. Vo vzťahu
k aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že na rozdiel od § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
sa v prípade § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje, aby namietaný nesprávny úradný postup bol
vykonaný voči poškodenému ako účastníkovi konania, a preto sa stotožnil s názorom žalobcu, že podľa
§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. aj osoba, ktorá nebola účastníkom daného konania má nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ak jej bola nesprávnym úradným postupom
spôsobená škoda.
6. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci
je civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej
moci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. (R
2/2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2020, sp. zn. 3Cdo/127/2018), a preto prejudiciálne
posudzoval, či namietaný úradný postup NBS je alebo nie je nesprávnym úradným postupom. V
prípade preukázania prvej podmienky (nesprávny úradný postup) uviedol, že zákon nedefinuje samotný
pojem „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností
toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu
verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Nakoľko úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010,
sp. zn. 5Cdo/126/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010).
Predmetom sporu je náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ku ktorému malo dôjsť nesprávnym úradným postupom NBS v konaní vedenom
voči STABILITA, d.d.s., a.s. podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v súvislosti s rozhodovaním podľa § 30 ods.
2 zákona č. 650/2004 Z. z. o odmietnutí žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky
za rok 2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov v dôsledku
čoho žalobcovi mala vzniknúť škoda v žalovanej výške.
7. Z dokazovania vyplynulo, že NBS ako orgán vykonávajúci dohľad podľa § 69 ods. 1 zákona č.
650/2004 Z. z. pri výkone dohľadu nad STABILITA, d.d.s., a.s.

a ňou spravovanými doplnkovými dôchodkovými fondmi zistila nedostatky v predloženom „Dodatku
Správy nezávislého audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou v zmysle zákona č.
54/2007 Z. z., § 23 ods. 5 spoločnosti STABILITA, d.d.s, a.s.“ za rok 2015, ktorý spoločnosť STABILITA
predložila NBS dňa 31.12.2015 a v „Správe nezávislého audítora o overení účtovnej závierky zostavenej
k 31.12.2015 fondu Stabilita príspevkový d.d.f., STABILITA, d.d.s., a.s. “. Dohľad bol vykonaný v dňoch
od 23.5.2016 do 3.6.2016. Pri výkone dohľadu NBS zistila najmä, že STABILITA, d.d.s., a.s. pri výpočte
oceňovania majetku fondu Stabilita príspevkový d.d.f. ku dňu 14.12.2015 nezaevidovala predaj 500 ks
podielových listov fondu HB REAVIS REAL ESTATE SICAV-SIF, ISIN LU0625186423, ale ich úhradu
zaúčtovala ako prijatú dividendu. Pri výkone dohľadu boli zo strany NBS tiež identifikované viaceré
závažné nedostatky v STABILITA, d.d.s., a.s. týkajúce sa najmä účtovania obchodov s finančnými
nástrojmi, ktoré ovplyvnili aj auditované údaje v ročnej účtovnej závierke za rok 2015 STABILITA a
ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov. Súčasne NBS zistila, že audit ročnej účtovnej
závierky za rok 2015 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov
uskutočnila a správy nezávislého audítora vypracoval žalobca. NBS teda pri výkone dohľadu STABILITA,
d.d.s., a.s. a ňou spravovanými doplnkovými dôchodkovými fondmi zistila skutočnosti, ktoré bol povinný
v rámci výkonu auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2015 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných
doplnkových dôchodkových fondov identifikovať žalobca a v dôsledku toho uskutočniť opravu ročnej
účtovnej závierky. Žalobca v príčinnej súvislosti nezistených a opomenutých nedostatkov vydala výrok
audítora bez výhrady, čo NBS hodnotila ako závažné nedostatky v overení účtovnej závierky STABILITA,
d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov.
8. Následne STABILITA, d.d.s., a.s. oznámila NBS podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. dňa
13.7.2016 a 14.7.2016, že si na splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. overiť
účtovnú závierku vybrala žalobcu. NBS následne z vlastného podnetu začala podľa zákona č. 747/2004
Z. z. konanie o odmietnutí žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016
STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov, pričom tento postup
plne zodpovedal naplneniu účelu dohľadu podľa § 69 ods. 2 a 3 zákona č. 650/2004 Z. z., ktorý zahŕňa
ochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch. NBS vyzvala STABILITA, d.d.s., a.s. podľa §
16 ods. 6 zákona č. 650/2004 Z. z. na vyjadrenie sa k začatému konaniu. Súd prvej inštancie uviedol,
že nie je nesprávnym úradným postupom, ak toto konanie NBS začala už dňa 22.7.2016, t. j. skôr než
jej žalobca doručil vyjadrenie, o ktoré žalobcu žiadala NBS vo výzve zo dňa 13.7.2016, nakoľko NBS
nemala právnu povinnosť začať konanie až po doručení vyjadrenia žalobcu. Mal za preukázané, že
STABILITA, d.d.s., a.s. sa k začatému konaniu vyjadrila.
9. Mal za to, že nie je nesprávnym úradným postupom ani ten postup NBS, ak NBS nevyužila oprávnenie,
ktoré jej dáva § 30 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z., pretože nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu
nie je jeho povinnosťou. NBS následne vydala rozhodnutie dňa 27.9.2016, č. k. ODT-8974/2016-2,
ktorým podľa § 30 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. odmietla STABILITA, d.d.s., a.s. žalobcu ako audítora
na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných
doplnkových dôchodkových fondov. Rozhodnutie obsahovalo náležitosti v zmysle § 27 ods. 1 až ods.
3 zákona č. 747/2004 Z. z., a to výrok, odôvodnenie a poučenie. NBS v odôvodnení uviedla, ktoré
skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a z akých úvah pri hodnotení
dôkazov vychádzalo rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov
sa posudzoval zistený skutkový stav. Zároveň uviedla, že nesprávne ocenenie majetku fondu Stabilita
príspevkový d.d.f. viedli k navýšeniu hodnoty čistej hodnoty majetku a teda aj k zvýšeniu hodnoty
dôchodkovej jednotky, čo pretrvávalo až do 12.4.2016. K náprave došlo až po zistení chybného
zaúčtovania transakcie vnútornou kontrolou STABILITA, d.d.s., a.s. Tieto nedostatky žalobca v rámci
výkonu auditu nezistil, hoci mal takú povinnosť podľa § 30 ods. 6 zákona č. 747/2004 Z. z., čo NBS
hodnotila ako významné pochybenie, pretože takýto nesprávny výpočet má negatívny dopad na záujmy
účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS
rozhodnutím z 1.8.2017, č. k. NBS1-000-002-207, a je právoplatné, pričom nebolo preukázané, že by
bolo zrušené alebo zmenené.
10. Súd prvej inštancie sa stotožnil so závermi súdnej praxe, na ktoré poukazovala aj žalovaná, že pokiaľ
orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje
podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich
posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu

byť hodnotené len podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred
svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných
okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010; rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017). Na nezákonnosti nemožno stavať
zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné
rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom
rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a
domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože
by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený
subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne
by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
19.9.2018, sp. zn. I. ÚS 327/2018). Dôvodil, že ak rozhodnutie NBS je právoplatné a nebolo zmenené
alebo zrušené, nemožno následne zohľadňovať hoci aj prípadný nesprávny úradný postup, ktorý jeho
vydaniu predchádzal. Dodal, že v konaní NBS žiaden nesprávny úradný postup neidentifikoval.
11. Pokiaľ sa žalobca dozvedel o existencii rozhodnutia NBS z 27.9.2016 mohol proti rozhodnutiu podať
správnu žalobu a domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv v zmysle § 177 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z.. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a to aj v prípade
ak sa domnieval, že mu rozhodnutie malo byť doručené
a to na spôsob správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, kedy by mu plynula po
doručení rozhodnutia lehota na podanie opravného prostriedku a mohol tak dosiahnuť nápravu ním
tvrdeného protiprávneho stavu. Účelom konania o nárokoch podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. nie je nahrádzať súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, pretože civilný súd
síce môže prejudiciálne skúmať, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale nemôže preskúmavať
rozhodnutia orgánov verejnej správy z hľadiska ich správnosti. Nesprávny úradný postup nemožno
vnímať ani v tom, že NBS neodmietla žalobcu ako audítora v prípade iného subjektu na finančnom trhu,
čo žalobca preukazoval oznámením
o poverení audítora z 31.5.2017, ktorý sa týkal Pay Solutions, a.s. Rozhodnutie NBS vydané podľa
§ 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. nie je vylúčením audítora z vykonávania auditov na finančnom
trhu, ale viaže sa výlučne na konkrétny dohliadaný subjekt a kalendárny rok, za ktorý má byť audit
vykonaný, a preto skutočnosť, že iné subjekty na finančnom trhu poverili žalobcu výkonom auditu nemá
žiadnu právnu relevanciu na vznik nárokov žalobcu na náhradu škody proti štátu. Nesprávny úradný
postup na strane NBS nie je daný ani na tom základe, že ÚDVA vykonal v čase od 14.12.2016 do
11.4.2017 mimoriadny dohľad predmetom, ktorého bol audit individuálnej účtovnej závierky účtovnej
jednotky STABILITA, d.d.s., a.s. zostavenej k 31.12.2015 a dohliadaným obdobím bolo obdobie,
v ktorom boli vykonané audítorské činnosti spojené s týmto auditom, nakoľko dohľad vykonávaný NBS a
ÚDVA majú odlišné ciele, ktorým zodpovedajú aj právomoci zverené obom subjektom, ktoré sú navzájom
nezávislé. Zákon č. 423/2015 Z. z. v § 36 ods. 1 vymedzuje, že dohľad nad štatutárnymi audítormi,
audítorskými spoločnosťami, subjektmi osobitného významu a subjektmi verejného záujmu je zameraný
na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom v súvislosti so štatutárnym
auditom a uistením v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, t. j. nie podľa zákona č. 650/2004
Z. z.. Naproti tomu, účelom dohľadu zo strany NBS je podľa § 69 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z.
ochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch a na účte nepriradených platieb, zabezpečenie
stability finančného trhu a konkurencieschopnosti a prehľadnosti prostredia. Vzhľadom na to nemá
žiaden právny následok na možnosť NBS rozhodnúť podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z., ak sa
Výbor pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu ÚDVA rozhodol voči žalobcovi nepostupovať podľa
§ 62 písm. j) zákona č. 432/2015 Z. z. v spojení s § 64 zákona č. 432/2015 Z. z., čo mal preukázané
v rámci dokazovania. Uzatvoril, že žalobca nepreukázal v rámci konania NBS vedenom pod sp. zn.
ODT-8974/2016 žiadne prvky, ktoré by napĺňali pojmové znaky nesprávneho úradného postupu podľa
§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z., a teda existenciu prvej podmienky.
12. Z hľadiska druhej podmienky (vznik škody) v zmysle § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s

ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2009,
sp. zn. 4 MCdo23/2008). V prípade nároku žalobcu ide o ušlý zisk. Nestotožnil sa s názorom, že žalobca
preukazoval vzniknutú škodu na tom základe, že malo ísť o odmenu, ktorú mal dohodnutú so STABILITA,
d.d.s., a.s. v zmluve o odborných službách. Považoval za dôvodnú výhradu žalovanej, že nemožno
stotožňovať ušlý zisk s ušlým príjmom, ktorý by dosiahol žalobca. Ušlý zisk by totiž musel zohľadňovať aj
náklady na vykonanie samotnej činnosti (napr. mzdové a iné náklady), uvoľnenie personálnych kapacít,
ktoré neboli alokované na realizáciu poradenstva pre STABILITA, d.d.s., a.s., a preto mohli byť žalobcom
použité na iné projekty a zákazky. Žalobca teda výšku ušlého zisku nepreukázal. Nad rámec uviedol, že
absencia nesprávneho úradného postupu vylučuje možnosť úvahy o existencii ušlého zisku. Zároveň
dodal, že závery o nepreukázaní vzniku škody majú len druhoradú povahu vzhľadom na to, že závery
o absencii príčinnej súvislosti úplne vylučujú, aby vôbec namietaným nesprávnym úradným postupom
nejaká škoda vzniknúť mohla.
13. K príčinnej súvislosti uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom
nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere
príčiny a následku. Príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy,
ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len
sprostredkovanú) príčinu vzniku nemajetkovej ujmy. Ak by príčinou vzniku ujmy bola iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z
príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.5.2011, sp. zn. 5Cdo24/2011). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a pritom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri
posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR
z 27.9.1990, sp. zn. 1 Cz 59/90). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí
byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp.
zn. 5Cdo/126/2009). Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou (R
7/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90). Mal za to, že nebola
preukázaná priamosť pôsobenia príčiny. Žalobca
a STABILITA, d.d.s., a.s. sa dohodli v dohode z 28.9.2016 o zániku zmluvy o odborných službách, čo
významne oslabuje priamosť príčinnosti, keďže v tejto situácii je zrejmé, že dôvodom nedosiahnutia
prípadného ušlého zisku je samotné rozhodnutie žalobcu na ukončení zmluvy o odborných službách.
Zároveň poukázal na to, že žalobca, ako aj STABILITA, d.d.s., a.s. mali s poukazom na obsah § 30 ods.
2 zákona č. 650/2004 Z. z. predpokladať, že NBS má možnosť odmietnuť audítora do 30. septembra
kalendárneho roka, a preto pred uplynutím uvedenej lehoty nemal žalobca možnosť bez ďalšieho brať
za automatické, že by mu pri pravidelnom behu udalostí bez ďalšieho nárok na úhradu prípadnej faktúry
za poskytnuté audítorské služby skutočne vznikol. Dospel k záveru, že žalobca existenciu príčinnej
súvislosti nepreukázal.
14. Na uvedenom základe za použitia § 1 písm. a), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d),
§ 9 ods. 1, ods. 4, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2023, §
30 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 69 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 650/2004
Z. z., § 12 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 6, § 27 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z., § 36
ods. 1 zákona č. 423/2015 Z. z.; dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal zákonom
predpokladané podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody proti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaná bola
v spore v celom rozsahu úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, avšak
zo spisu vyplynulo, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, a preto v súlade s Čl. 17 základných princípov
C. s. p. rozhodol, tak, že žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
15. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ním navrhnuté dôkazy s poukazom
na to, že mali byť označené a predložené súdu skôr, t. j. pred doručením uznesenia č. k. 8C/20/2018-158,
zo dňa 12.2.2019, kedy bol žalobca poučený o tom, že na neskôr označené dôkazy súd nemusí
prihliadnuť. Uviedol, že vyjadrením zo dňa 27.5.2019 reagoval na dupliku žalovanej zo dňa 18.4.2019
a svoje písomné vyjadrenie vypracoval
v nadväznosti na uznesenie č. k. 8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019 (doručené dňa 15.5.2019), ktorým
bol výslovne vyzvaný na to, aby sa v lehote 15 dní písomne k duplike vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti
a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zdôraznil, že vzhľadom na formuláciu výrokovej časti
uznesenia č. k. 8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019 len využil možnosť reagovať na dupliku žalovanej a
označiť dôkazy. Nevykonaním dôkazov, ktoré vo vyjadrení zo dňa 27.5.2019 označil (najmä ak konal v
súlade s Čl. 10 C. s. p.), ho súd prvej inštancie znevýhodnil, keďže mu bezdôvodne uprel jeho procesné
práva v podobe možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku. Mal za to, že súd nemôže vyhodnotiť
nadbytočnosť žalobcom označených a súdom nevykonaných dôkazov bez toho, že by sa oboznámil s
ich obsahom.
17. Namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nakoľko závery súdu obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré úradný postup na strane žalovanej v súvislosti
s odmietnutím žalobcu ako audítora aprobujú sú zisteniami, ktoré nemajú oporu v predložených
dôkazoch a v zákonnej úprave. Poukázal na to, že sa pri výkone svojej činnosti riadi (výlučne a jedine)
zákonom č. 423/2015 Z. z. a v súlade s ním postupoval aj pri vykonávaní auditu v účtovnej jednotke
STABILITA, d.d.s. Údajné nezrovnalosti v jeho činnosti, ktoré žalovaná vyhodnotila ako zásadné a
ktoré boli dôvodom na jeho odmietnutie, neboli zo strany ÚDVA potvrdené. Mal za to, že nesprávnosť
záverov súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní úradného postupu žalovanej spočíva aj v tom, že nijako
nezohľadnil skutočnosť, že žalobca bol v identickom roku poverený ako audítor pre iný dohliadaný
subjekt, resp. v obdobnom prípade ho žalovaná neodmietla ako audítora, hoci túto možnosť mala. Mal
za to, že ak by mala žalovaná dôvodné pochybnosti o jeho postupoch a tiež o tom, či spĺňa „náročné
kritériá na riadny výkon činnosti audítora“, dalo by sa očakávať, že uplatní zákonné oprávnenie odmietnuť
žalobcu ako audítora u všetkých dohliadaných subjektov (minimálne) v predmetnom období. Selektívny
prístup žalovanej svedčí o tom, že jej
z neznámych dôvodov, nevyhovovalo, aby audit v STABILITA, d.d.s vykonával práve žalobca. Pokiaľ
žalovaná tvrdí, že žalobcu odmietol na základe konštatovania nedostatkov a závažných pochybení v
jeho audítorskej činnosti, tak na takéto konštatovanie nie je kompetentná.
18. Ďalej uviedol, že výsledky činnosti žalobcu, ktoré (podľa tvrdenia žalovanej) predstavovali „významné
pochybenie“ a „závažný nedostatok“ v účtovaní obchodov, následne nadviazal novo určený audítor,
ktorý žiadnu chybu pri prieskume záverov žalobcu neidentifikoval. Pokiaľ by audítorská činnosť
žalobcu skutočne vykazovala závažné nedostatky, ktoré by mali/mohli mať zásadný dopad na
účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, bol by nástupnícky audítor povinný na takúto chybu v
počiatočnom stave upozorniť vo svojej správe a tiež by mal povinnosť kontaktovať žalobcu. Namietal,
že sa s touto skutočnosťou súd prvej inštancie nevysporiadal.
19. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie (odsek 63 napadnutého rozsudku), v zmysle ktorých
nepreukázal v rámci konania NBS vedeného pod sp. zn. ODT-8974/2016 žiadne také prvky, ktoré by
napĺňali pojmové znaky nesprávneho úradného postupu. Mal za to, že predložené dôkazy a argumenty
jednoznačne poukazujú na svojvoľný a selektívny prístup žalovanej, ktorý nasvedčuje tomu, že bez
ohľadu na závery kompetentného orgánu dohľadu nad výkonom auditu, prípadne závery iného audítora,
nemala žalovaná v úmysle schváliť žalobcu ako povereného audítora pre STABILITA, d.d.s. Nestotožnil
sa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne definície ušlého zisku a poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017, sp. zn. 5Cdo/195/2015. Uviedol, že odvodil výšku ušlého zisku
zo sumy zmluvne dohodnutej odmeny, ktorú mal za vykonanie auditu

u STABILITA d.d.s. obdržať. Dohodnutá odmena predstavovala finančné prostriedky ohľadne, ktorých
mal legitímnu nádej na ich získanie. Polemika obsiahnutá
v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 66) neobstojí, lebo teoretizuje o pojmoch príznačných pre
ekonomické vedy a ide nad rámec právnej úpravy ušlého zisku. Pojem ušlý zisk nerozlišuje, či ide o
zisk s prívlastkom čistý, daňový, účtovný disponibilný, hrubý, alebo prevádzkový. Z uvedeného dôvodu
považoval názory súdu prvej inštancie za absolútne nesprávne.
20. Záverom sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že mohol proti rozhodnutiu
žalovanej podať správnu žalobu v súlade s § 177, resp. § 179 SSP za účelom ochrany svojich
subjektívnych práv (odsek 60. až 63. napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti poukázal na právnu
úpravu konania pred NBS, ktorá je obsiahnutá v § 15 zákona o dohľade a osobitne na to, že žalobca
nezodpovedá definícii účastníka konania tak, ako to predpokladá § 15 zákon o dohľade. Dôvodil, že
nemožno akceptovať striktný a zužujúci výklad zákona č. 514/2003 Z. z. súdom prvej inštancie, pretože
zákon hovorí všeobecne o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, neobmedzuje zodpovednosť štátu iba na nesprávny úradný postup, ako to uviedol súd
prvej inštancie. Uviedol, že nemal možnosť podať opravný prostriedok alebo žalobu podľa § 177 SSP
a tak akokoľvek ovplyvniť výsledok konania pred žalovanou. Žalovaná v konaní, kde nebol účastníkom,
vydala rozhodnutie, ktoré sa ho priamo dotýka a ktorým mu vznikla škoda. Právny poriadok Slovenskej
republiky je nastavený tak, že žalobca nemá inú možnosť domôcť sa svojho práva inak, než žalobou
podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdí, že mu súd prvej inštancie predĺžil lehotu na
predloženie, resp. označenie dôkazov uznesením č. k.
8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019, tak takéto tvrdenie nemá oporu v ustanoveniach C. s. p., nakoľko
žalobca mohol na dupliku žalovanej reagovať a v rámci svojho vyjadrenia označiť alebo navrhnúť dôkazy,
avšak takéto prostriedky procesného útoku mal použiť včas, keďže tak neurobil, nemôže označovať za
nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcom predložené, resp. označené dôkazy odmietol
vykonať. Žalobca neuviedol žiadny dôvod, prečo nemohol dôkazy predložiť, resp. navrhnúť skôr a v
rámci lehoty stanovenej súdom prvej inštancie. Mala za to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
nevykonaní dôkazov bol správny. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý aj s poukazom na
právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010 a
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017 konštatoval,
že v súdenej veci žalobcom namietaný postup žalovanej nevykazoval znaky nesprávneho úradného
postupu a pokiaľ by existovali žalobcom namietané nedostatky postupu žalovanej pred vydaním
rozhodnutia, tieto by sa prejavili v obsahu rozhodnutia, v dôsledku čoho by žalobca mohol uplatňovať
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Svoju argumentáciu podporila odkazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017. Pokiaľ žalobca polemizuje so závermi
súdu prvej inštancie, ktorý prisvedčil námietke žalovanej, že žalobca nepožaduje ušlý zisk, ale ušlý
príjem, a teda že vznik škody vo forme ušlého zisku nebol žalobcom preukázaný, neuvádza k
tomuto odvolaciemu dôvodu okrem všeobecných úvah žiadne relevantné argumenty. K namietanému
nesprávnemu právnemu posúdenie veci uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
účelom konania o nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie je nahrádzať súdny prieskum v rámci
správneho súdnictva, pretože civilný súd síce môže prejudiciálne skúmať, či došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ale nemôže preskúmavať rozhodnutia orgánov verejnej správy z
hľadiska ich správnosti. Mala za to, že žaloba je motivovaná snahou dosiahnuť takýto súdny prieskum
rozhodnutia o odmietnutí žalobcu ako audítora v situácii, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť a nebolo napadnuté žalobou v rámci správneho súdnictva.
22. Žalobca v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní.
23. Žalovaná v odvolacej duplike taktiež zotrvala na argumentácii uvedenej
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2026 (§ 387 ods.
1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové
a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými
aspektmi predmetnej žaloby.
26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení
vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu
a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu
žaloby titulom náhrady škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom
žalovanej. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie
relevantnosti procesnej obrany žalovanej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil
aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanej založenom na
závere, že nebola splnená žiadna z podmienok pre náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom pri výkone verejnej moci.
27. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva
zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).
28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená postupom
Národnej banky Slovenska tým, že že STABILITA, d.d.s., a.s., Bačíkova 5, Košice, IČO: 36 718
556 (ďalej len „STABILITA, d.d.s., a.s.“) oznámila Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“) výber
audítora na výkon štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016, ktorým bol žalobca. NBS
ako orgán dohľadu začala voči STABILITA, d.d.s., a.s. konanie o odmietnutí žalobcu ako vybratého
audítora na základe § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016 (ďalej len
„zákon č. 650/2004 Z. z.“) a § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016
(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) z vlastnej iniciatívy v súvislosti so zisteniami nedostatkov v
účtovníctve a pri oceňovaní majetku STABILITA, d.d.s., a.s., kedy bol zistený nesprávny výpočet čistej
hodnoty majetku. NBS si pred začatím konania vyžiadala písomné vyjadrenie a podklady od žalobcu.
STABILITA, d.d.s., a.s sa k začatiu konania vyjadrila a odmietla odmietnutie žalobcu ako vybraného
audítora. NBS v konaní vedenom pod sp. zn. ODT-8974/2016 odmietla žalobcu ako audítora, čo malo
predstavovať závažný zásah do práv STABILITA, d.d.s., a.s., nakoľko NBS neoprávnene zasiahla do
práva a slobodného rozhodovacieho procesu STABILITA, d.d.s., a.s. pri výbere audítorskej spoločnosti
a tým pádom do základného práva na slobodné podnikanie. NBS nevyužila zákonné možnosti na
preverenie zistení a svoj postup ani riadne nezdokumentovala a neodôvodnila ani počas postupu
a v rozhodnutí. Žalobca pritom vyvrátil všetky zistenia, ktoré od neho NBS žiadala, a tým sa NBS

dopustila nesprávneho úradného postupu, ktorým mu vznikla škoda. STABILITA, d.d.s., a.s. bola nútená
rešpektovať rozhodnutie NBS a so STABILITA, d.d.s., a.s. nútene ukončili zmluvný vzťah, predmetom
ktorého bola realizácia štatutárneho auditu STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných fondov, a tým
došlo u žalobcu k strate reálnej a preukázateľnej príležitosti zárobku (strate zisku) podľa dojednanej
zmluvy v sume 48.360 eur.
30. Tak ako už prvoinštančný súd uviedol v odseku 46 napadnutého rozsudku, podmienkou vzniku
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby došlo
(i) k nesprávnemu úradnému postupu, (ii) k vzniku škody a (iii) medzi predpokladmi sub (i) a (ii) musí
existovať príčinná súvislosť; pre vznik zodpovednosti a nároku je potrebné, aby boli preukázané všetky
tri predpoklady, nakoľko nepreukázanie jedinej z nich vedie k zamietnutiu žaloby.
31. V intenciách tohto právneho posúdenia považuje odvolací súd za potrebné sa v stručnosti
na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa neexistencie nesprávneho
úradného postupu osobitne za žiaduce potvrdiť hodnotenie namietaného nesprávneho úradného
postupu Národnej banky Slovenska, ktoré ak bolo zavŕšené rozhodnutím zo dňa 27.9.2016, sp. zn.
ODT-8974/2016-2, ktorým podľa § 30 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. Národná banka Slovenska
odmietla žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016 STABILITA,
d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov; tak toto konanie Národnej banky
Slovenska, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, nie je možné podradiť pod nesprávny úradný
postup; ustálená prax Najvyššieho súdu SR totiž vychádza z toho, že ak sa nesprávny úradný postup
prejaví vo vydanom rozhodnutí, potom tu dochádza ku konzumpcii nároku z nesprávneho úradného
postupu na nárok z nezákonného rozhodnutia. Inak povedané v prípade, že sa nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku
na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného
rozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov na jeho
vydanie zavŕšený, a nie z titulu nesprávneho úradného postupu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010, 6MCdo/11/2010). A teda správne súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že tento záver aproboval aj Ústavný súd SR ako ústavne udržateľný, a
ktorý neodporuje zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu a ani
účelu konania o náhrade škody spôsobenej nositeľom verejnej moci [Na nezákonnosti nemožno stavať
zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné
rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom
rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a
domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože
by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený
subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by
spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 327/2018, zo dňa 19.9.2018)].
32. V nadväznosti na neexistenciu nesprávneho úradného postupu, potom súd prvej inštancie správne
skonštatoval tiež neexistenciu príčinnej súvislosti; totiž ak podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z.
bola Národná banka Slovenska oprávnená doplnkovej dôchodkovej spoločnosti odmietnuť audítora do
30.9. kalendárneho roka, v ktorom má byť audit vykonaný a rozhodnutím zo dňa 27.9.2016, sp. zn.
ODT-8974/2016-2, žalobcu ako audítora aj odmietla, pričom toto rozhodnutie nebolo zrušené (teda sa
prezumuje jeho zákonnosť) a žalobca sa so STABILITA, d.d.s., a.s. dňa 28.9.2016 dohodol na zániku
zmluvu o odborných službách, potom medzi tvrdeným ušlým ziskom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil a
namietaným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska neexistuje príčinná súvislosť,
pretože bezprostrednou príčinou uplatneného ušlého zisku je zánik zmluvy o odborných službách dňa
28.9.2016.
33. Napokon súd prvej inštancie k týmto správnym záverom dospel v konaní, v ktorom neporušil
procesné práva žalobcu tým, že nevykonal s poukazom na koncentráciu konania dôkazy, ktoré žalobca
výslovne navrhol až v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.5.2019, pretože v tomto podaní
uplatnené prostriedky procesného útoku mohol žalobca už učiniť skôr a v súlade s poučením v uznesení
č. k. 8C/20/2018-158, zo dňa 12.2.2019 (doručenom žalobcovi dňa 25.2.2019). Súd prvej inštancie
správne skoncentroval možnosť uplatnenia týchto prostriedkov procesného útoku (zabezpečenie listín
a vykonanie listín pripojených k podaniu doručenom dňa 30.5.2019) na pojednávaní dňa 28.10.2024;

podstatou takéhoto postupu súdu prvej inštancie bola povaha týchto dôkazných prostriedkov, ktoré
sa bezprostredne netýkali obsahu dupliky žalovanej, a preto bolo v procesnej možnosti žalobcu tieto
dôkazné prostriedky navrhnúť už skôr (opak netvrdil a nepreukázal). Konštatovanie súdu prvej inštancie
o nadbytočnosti týchto dôkazov je v tomto prípade až druhoradým dôvodom, pričom sa nemožno
stotožniť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že o nadbytočnosti dôkazu nemôže súd rozhodnúť predtým,
ako sa oboznámi s obsahu dôkazu jeho vykonaním; nadbytočnosť dôkazu sa posudzuje s ohľadom na
stranou prezentovaný obsah navrhovaného dôkazu a skutočností, ktoré má tento dôkaz preukazovať.
Z predmetného podania žalobcu v čl. III. jednoznačne vyplýva, aké skutkové tvrdenia chcel žalobca
dokazovať navrhovanými dôkazmi; s ohľadom na uvedené bolo preto v plnej autonómii súdu prvej
inštancii sa rozhodnúť (a v meritórnom rozhodnutí zdôvodniť), či bude pre rozhodnutie sporu potrebovať
vykonanie dôkazov k týmto skutkovým tvrdeniam.
34. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné ďalšie odvolacie námietky žalobcu spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).