{"guid": "04f5ea80-192e-4cc0-aa79-f21a4f4639d9:ab8a074c-10af-4dfe-b43b-a428792a1475", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1", "spisova_znacka": "16Co/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/27/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 16Co/27/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1", "identifikacne_cislo": "1118211392", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab8a074c-10af-4dfe-b43b-a428792a1475", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/27/2025\n1118211392\n30. 04. 2026\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nMANDAT AUDIT, s.r.o., Nám. SNP 15, Bratislava, IČO: 35 900 172, zastúpenému: Erben\n& Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanej:\nSlovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Ulica Imricha Karvaša 1, Bratislava,\nIČO: 30 844 789, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 48.360\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB1-8C/20/2018-328, zo dňa 25.11.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov\nkonania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2018 domáhal proti\nžalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 48.360 eur s úrokom\nz omeškania v sadzbe 9,05 % ročne z tejto sumy od 27.9.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na\ntom skutkovom základe, že STABILITA, d.d.s., a.s., Bačíkova 5, Košice, IČO:\n36 718 556 (ďalej len „STABILITA, d.d.s., a.s.“) oznámila Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“)\nvýber audítora na výkon štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016, ktorým bol žalobca.\nNBS ako orgán dohľadu začala voči STABILITA, d.d.s., a.s. konanie o odmietnutí žalobcu ako vybratého\naudítora na základe § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016 (ďalej len\n„zákon č. 650/2004 Z. z.“) a § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016\n(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) z vlastnej iniciatívy v súvislosti so zisteniami nedostatkov v\núčtovníctve a pri oceňovaní majetku STABILITA, d.d.s., a.s., kedy bol zistený nesprávny výpočet čistej\nhodnoty majetku. NBS si pred začatím konania vyžiadala písomné vyjadrenie a podklady od žalobcu.\nSTABILITA, d.d.s., a.s sa k začatiu konania vyjadrila a odmietla odmietnutie žalobcu ako vybraného\naudítora. NBS v konaní vedenom pod sp. zn. ODT-8974/2016 odmietla žalobcu ako audítora, čo malo\npredstavovať závažný zásah do práv STABILITA, d.d.s., a.s., nakoľko NBS neoprávnene zasiahla do\npráva a slobodného rozhodovacieho procesu STABILITA, d.d.s., a.s. pri výbere audítorskej spoločnosti\na tým pádom do základného práva na slobodné podnikanie. NBS nevyužila zákonné možnosti na\npreverenie zistení a svoj postup ani riadne nezdokumentovala a neodôvodnila ani počas postupu\na v rozhodnutí. Žalobca pritom vyvrátil všetky zistenia, ktoré od neho NBS žiadala, a tým sa NBS\ndopustila nesprávneho úradného postupu, ktorým mu vznikla škoda. STABILITA, d.d.s., a.s. bola nútená\nrešpektovať rozhodnutie NBS a so STABILITA, d.d.s., a.s. nútene ukončili zmluvný vzťah, predmetom\nktorého bola realizácia štatutárneho auditu STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných fondov, a tým\n\ndošlo u žalobcu k strate reálnej a preukázateľnej príležitosti zárobku (strate zisku) podľa dojednanej\nzmluvy v sume 48.360 eur. Dôvodil, že ak by k tomu nedošlo, tak jeho majetok, t. j. zisk vo forme\nodmeny za audítorskú činnosť, by sa zväčšil. Poukázal na to, že v inom prípade výkonu overenia účtovnej\nzávierky za rovnaký účtovný rok, kde bol tiež vybraným audítorom, NBS nevyužila možnosť odmietnuť\nvybraného audítora (žalobcu).\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nvykonaným dokazovaním zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že STABILITA, d.d.s., a.s. je\ndoplnkovou dôchodkovou poisťovňou, ktorej činnosť sa spravuje zákonom č. 650/2004 Z. z. Z listu\nžalobcu z 18.4.2016 mal za preukázané, že žalobca oznámil STABILITA, d.d.s., a.s. stanovisko k\nchybe zistenej po vydaní správy audítora, čiže po uzatvorení účtovných kníh. Rozdiely vzniknuté v\ndôsledku chyby boli z pohľadu žalobcu nevýznamné a neznamenajú porušenie zásady verejného a\npravdivého zobrazenia skutočností. Zo zmluvy o odborných službách uzatvorenej medzi STABILITA,\nd.d.s., a.s. ako klientom a žalobcom ako audítorom dňa 1.6.2016 bolo preukázané, že žalobca\nsa pre STABILITA, d.d.s., a.s. zaviazal, že vykonáva overenie účtovnej závierky STABILITA, d.d.s.,\na.s. zostavenej k 31.12.2016, overenie účtovnej závierky dôchodkového fondu Stabilita príspevkový\nd.d.f., účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu Stabilita výplatný d.d.f. a účtovnej závierky\ndoplnkového dôchodkového fondu Stabilita akciový príspevkový d.d.f. zostavených k 31.12.2016 (bod\n1.2). Predpokladaný časový rozvrh služieb bol dohodnutý tak, že štatutárny audit fondov vykoná žalobca\ndo 15.1.2017 a štatutárny audit STABILITA, d.d.s., a.s. vykoná do 15.2.2017 (bod 2.1). Za to sa\nSTABILITA, d.d.s., a.s. zaviazala uhradiť žalobcovi cenu za tieto služby 27.040 eur za overenie účtovnej\nzávierky, zvýšenú o DPH, a spolu 21.320 eur za overenie účtovných závierok fondov (bod 3.1).\n3. Zo žiadosti o predloženie písomného vyjadrenia dokladov z 13.7.2016,\nč. k. ODT- 8592/2016 (č. l. 39 až 45, č. l. 179 až 185) mal za preukázané, že NBS vyzvala žalobcu\nako audítora, ktorý overil účtovnú závierku STABILITA, d.d.s., a.s. za rok 2015 a ňou spravovaných\ndôchodkových fondov o súčinnosť a predloženie písomného vyjadrenia k viacerým skutočnostiam,\nktoré sa týkajú overenia účtovnej závierky STABILITA, d.d.s., a.s. za rok 2015. Žiadosť bola žalobcovi\ndoručená 18.7.2016, čo mal preukázané z listu žalobcu z 27.7.2016 (č. l. 46) a z ktorého vyplynulo,\nže žalobca predložil k uvedenej výzve NBS stanovisko k jednotlivým bodom výzvy NBS. Z oznámenia\nNBS o začatí konania s výzvou na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania z 22.7.2016, č. k.\nODT-8974/2016 mal za preukázané, že NBS oznámila STABILITA, d.d.s., a.s., že začala podľa § 29\nods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. konanie z vlastného podnetu o\nodmietnutí audítora STABILITA, d.d.s., a.s. podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z., ktorým mal\nbyť žalobca. Učinila tak z dôvodu, že pri výkone dohľadu nad STABILITA, d.d.s., a.s. zistila nedostatky\nv predloženom dodatku správy nezávislého audítora za rok 2015 a fondu Stabilita príspevkový d.d.f.\nzostavenej k 31.12.2015, a preto vyzvala spoločnosť STABILITA, d.d.s., a.s. na vyjadrenie sa k dôvodom\nzačatého konania. Z vyjadrenia spoločnosti STABILITA, d.d.s., a.s. z 2.8.2016 mal za preukázané, že sa\nspoločnosť vyjadrila k dôvodom začatia konania tak, že s odmietnutím audítora, t. j. spoločnosti žalobcu,\nani s dôvodmi začatia správneho konania nesúhlasila a navrhla, aby bolo konanie zastavené podľa § 22\nods. 1 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. Z dohody o zániku zmluvy o odborných službách z 28.9.2016\nmal za preukázané, že STABILITA, d.d.s., a.s. a žalobca sa dohodli na odstúpení od zmluvy o odborných\nslužbách uzatvorenej dňa 1.6.2016. Z rozhodnutia NBS z 27.9.2016, č. k. ODT-8974/2016-2 mal za\npreukázané, že NBS ako orgán dohľadu podľa § 30 ods. 2 a § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z.\nodmietla STABILITA, d.d.s., a.s. žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok\n2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov. Zo záveru textu\nrozhodnutia mal za preukázané, že rozhodnutie bolo doručované STABILITA, d.d.s., a.s. a žalobcovi\nnebolo doručené.\n4. Z listu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „ÚDVA“) z 28.4.2017,\nč. k. UDVA-0469-1/2017 mal za preukázané, že ÚDVA oznámil žalobcovi, že u neho vykonal v čase\nod 14.12.2016 do 11.4.2017 mimoriadny dohľad predmetom, ktorého bol audit individuálnej účtovnej\nzávierky účtovnej jednotky STABILITA, d.d.s., a.s. zostavenej k 31.12.2015 a dohliadaným obdobím bolo\nobdobie, v ktorom boli vykonané audítorské činnosti spojené s týmto auditom. Výbor pre zabezpečenie\nkvality štatutárneho auditu skonštatoval, že identifikované zistenia neboli takého charakteru, aby bolo\npotrebné podať návrh na začatie konania podľa zákona č. 423/2015 Z. z.. Súčasne ÚDVA pozval žalobcu\nna prerokovanie záverov z mimoriadneho dohľadu. Zo zápisnice ÚDVA z 4.5.2017 bolo preukázané, že\ndňa 4.5.2017 došlo k prerokovaniu záverov Výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu s tým,\n\nže žalobca prijme opatrenia na predchádzanie vzniku zistení do 5.6.2017 a bude o nich informovať ÚDVA\na o tom spracuje písomnú správu o implementácii prijatých opatrení v praxi. Z oznámenia o poverení\naudítora z 31.5.2017 a pripojenej zápisnice z valného zhromaždenia vyplynulo, že listom doručeným\nNBS dňa 31.5.2017 Pay Solutions, a.s. v rámci zmeny audítorskej spoločnosti poverenej výkonom auditu\npoverila žalobcu overením účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2016. Z rozhodnutia NBS\nz 1.8.2017, č. k. NBS1-000-002-207 mal za preukázané, že rozhodnutie NBS z 27.9.2016,\nč. k. ODT-8974/2016-2 bolo potvrdené a odvolanie podané STABILITA, d.d.s., a.s. proti tomuto\nrozhodnutiu bolo zamietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2017. Žalobca žiadal (č. l.\n163), aby sa na tento dôkaz neprihliadalo, avšak s touto požiadavkou sa súd prvej inštancie nestotožnil,\nnakoľko žiadna zo strán nenavrhla vykonať dôkaz celým rozhodnutím a pre konanie postačovalo\npreukázanie, že rozhodnutie je právoplatné a nebolo zrušené. Zo žiadosti právneho zástupcu žalobcu z\n20.12.2017 mal za preukázané, že žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom NBS a o úhradu spôsobenej škody v sume 48.360 eur do 15 dní\nod doručenia žiadosti. Z listu NBS zo 4.6.2018, č. k. NBS1-000-015- 400 mal za preukázané, že NBS\nza žalovanú odmietla plniť uplatnený nárok. Z ostatných dôkazov nezistil žiadne iné, pre rozhodnutie\nvýznamné skutočnosti.\n5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nárok predbežne prerokoval podľa §\n15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom suma uvedená v žiadosti\no predbežné prerokovanie nároku bola nižšia než tá, ktorú žiadal priznať v spore, avšak na závery súdu\nprvej inštancie to nemalo vplyv, nakoľko dôvodom bolo, že od podania žaloby\ndo rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako 6 mesiacov, a preto nárok žalobcu považoval za\nprerokovaný aj v tom rozsahu, v ktorom nebol prerokovaný na základe žiadosti žalobcu\nz 20.12.2017. Ozrejmil, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. je, aby došlo (i) k nesprávnemu úradnému postupu, (ii) k vzniku škody\na (iii) medzi uvedenými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť, pričom je potrebné, aby boli\npreukázané všetky tri podmienky. Nepreukázanie jedinej z nich vedie k zamietnutiu žaloby. Vo vzťahu\nk aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že na rozdiel od § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.\nsa v prípade § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje, aby namietaný nesprávny úradný postup bol\nvykonaný voči poškodenému ako účastníkovi konania, a preto sa stotožnil s názorom žalobcu, že podľa\n§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. aj osoba, ktorá nebola účastníkom daného konania má nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ak jej bola nesprávnym úradným postupom\nspôsobená škoda.\n6. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci\nje civilný súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej\nmoci je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. (R\n2/2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2020, sp. zn. 3Cdo/127/2018), a preto prejudiciálne\nposudzoval, či namietaný úradný postup NBS je alebo nie je nesprávnym úradným postupom. V\nprípade preukázania prvej podmienky (nesprávny úradný postup) uviedol, že zákon nedefinuje samotný\npojem „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností\ntoho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu\nverejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených\nprávnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,\nfunkcie alebo cieľov tejto činnosti. Nakoľko úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise\nupraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k\ndosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010,\nsp. zn. 5Cdo/126/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010).\nPredmetom sporu je náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, ku ktorému malo dôjsť nesprávnym úradným postupom NBS v konaní vedenom\nvoči STABILITA, d.d.s., a.s. podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v súvislosti s rozhodovaním podľa § 30 ods.\n2 zákona č. 650/2004 Z. z. o odmietnutí žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky\nza rok 2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov v dôsledku\nčoho žalobcovi mala vzniknúť škoda v žalovanej výške.\n7. Z dokazovania vyplynulo, že NBS ako orgán vykonávajúci dohľad podľa § 69 ods. 1 zákona č.\n650/2004 Z. z. pri výkone dohľadu nad STABILITA, d.d.s., a.s.\n\na ňou spravovanými doplnkovými dôchodkovými fondmi zistila nedostatky v predloženom „Dodatku\nSprávy nezávislého audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou v zmysle zákona č.\n54/2007 Z. z., § 23 ods. 5 spoločnosti STABILITA, d.d.s, a.s.“ za rok 2015, ktorý spoločnosť STABILITA\npredložila NBS dňa 31.12.2015 a v „Správe nezávislého audítora o overení účtovnej závierky zostavenej\nk 31.12.2015 fondu Stabilita príspevkový d.d.f., STABILITA, d.d.s., a.s. “. Dohľad bol vykonaný v dňoch\nod 23.5.2016 do 3.6.2016. Pri výkone dohľadu NBS zistila najmä, že STABILITA, d.d.s., a.s. pri výpočte\noceňovania majetku fondu Stabilita príspevkový d.d.f. ku dňu 14.12.2015 nezaevidovala predaj 500 ks\npodielových listov fondu HB REAVIS REAL ESTATE SICAV-SIF, ISIN LU0625186423, ale ich úhradu\nzaúčtovala ako prijatú dividendu. Pri výkone dohľadu boli zo strany NBS tiež identifikované viaceré\nzávažné nedostatky v STABILITA, d.d.s., a.s. týkajúce sa najmä účtovania obchodov s finančnými\nnástrojmi, ktoré ovplyvnili aj auditované údaje v ročnej účtovnej závierke za rok 2015 STABILITA a\nňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov. Súčasne NBS zistila, že audit ročnej účtovnej\nzávierky za rok 2015 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov\nuskutočnila a správy nezávislého audítora vypracoval žalobca. NBS teda pri výkone dohľadu STABILITA,\nd.d.s., a.s. a ňou spravovanými doplnkovými dôchodkovými fondmi zistila skutočnosti, ktoré bol povinný\nv rámci výkonu auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2015 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných\ndoplnkových dôchodkových fondov identifikovať žalobca a v dôsledku toho uskutočniť opravu ročnej\núčtovnej závierky. Žalobca v príčinnej súvislosti nezistených a opomenutých nedostatkov vydala výrok\naudítora bez výhrady, čo NBS hodnotila ako závažné nedostatky v overení účtovnej závierky STABILITA,\nd.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov.\n8. Následne STABILITA, d.d.s., a.s. oznámila NBS podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. dňa\n13.7.2016 a 14.7.2016, že si na splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. overiť\núčtovnú závierku vybrala žalobcu. NBS následne z vlastného podnetu začala podľa zákona č. 747/2004\nZ. z. konanie o odmietnutí žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016\nSTABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov, pričom tento postup\nplne zodpovedal naplneniu účelu dohľadu podľa § 69 ods. 2 a 3 zákona č. 650/2004 Z. z., ktorý zahŕňa\nochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch. NBS vyzvala STABILITA, d.d.s., a.s. podľa §\n16 ods. 6 zákona č. 650/2004 Z. z. na vyjadrenie sa k začatému konaniu. Súd prvej inštancie uviedol,\nže nie je nesprávnym úradným postupom, ak toto konanie NBS začala už dňa 22.7.2016, t. j. skôr než\njej žalobca doručil vyjadrenie, o ktoré žalobcu žiadala NBS vo výzve zo dňa 13.7.2016, nakoľko NBS\nnemala právnu povinnosť začať konanie až po doručení vyjadrenia žalobcu. Mal za preukázané, že\nSTABILITA, d.d.s., a.s. sa k začatému konaniu vyjadrila.\n9. Mal za to, že nie je nesprávnym úradným postupom ani ten postup NBS, ak NBS nevyužila oprávnenie,\nktoré jej dáva § 30 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z., pretože nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu\nnie je jeho povinnosťou. NBS následne vydala rozhodnutie dňa 27.9.2016, č. k. ODT-8974/2016-2,\nktorým podľa § 30 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. odmietla STABILITA, d.d.s., a.s. žalobcu ako audítora\nna výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016 STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných\ndoplnkových dôchodkových fondov. Rozhodnutie obsahovalo náležitosti v zmysle § 27 ods. 1 až ods.\n3 zákona č. 747/2004 Z. z., a to výrok, odôvodnenie a poučenie. NBS v odôvodnení uviedla, ktoré\nskutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a z akých úvah pri hodnotení\ndôkazov vychádzalo rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov\nsa posudzoval zistený skutkový stav. Zároveň uviedla, že nesprávne ocenenie majetku fondu Stabilita\npríspevkový d.d.f. viedli k navýšeniu hodnoty čistej hodnoty majetku a teda aj k zvýšeniu hodnoty\ndôchodkovej jednotky, čo pretrvávalo až do 12.4.2016. K náprave došlo až po zistení chybného\nzaúčtovania transakcie vnútornou kontrolou STABILITA, d.d.s., a.s. Tieto nedostatky žalobca v rámci\nvýkonu auditu nezistil, hoci mal takú povinnosť podľa § 30 ods. 6 zákona č. 747/2004 Z. z., čo NBS\nhodnotila ako významné pochybenie, pretože takýto nesprávny výpočet má negatívny dopad na záujmy\núčastníkov doplnkového dôchodkového sporenia. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS\nrozhodnutím z 1.8.2017, č. k. NBS1-000-002-207, a je právoplatné, pričom nebolo preukázané, že by\nbolo zrušené alebo zmenené.\n10. Súd prvej inštancie sa stotožnil so závermi súdnej praxe, na ktoré poukazovala aj žalovaná, že pokiaľ\norgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje\npodklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo\nsmerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich\nposudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu\n\nbyť hodnotené len podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č.\n514/2003 Z. z. nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred\nsvojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané\nrozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných\nokolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010; rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017). Na nezákonnosti nemožno stavať\nzákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné\nrozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom\nrade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a\ndomáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože\nby tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený\nsubjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne\nby spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa\n19.9.2018, sp. zn. I. ÚS 327/2018). Dôvodil, že ak rozhodnutie NBS je právoplatné a nebolo zmenené\nalebo zrušené, nemožno následne zohľadňovať hoci aj prípadný nesprávny úradný postup, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal. Dodal, že v konaní NBS žiaden nesprávny úradný postup neidentifikoval.\n11. Pokiaľ sa žalobca dozvedel o existencii rozhodnutia NBS z 27.9.2016 mohol proti rozhodnutiu podať\nsprávnu žalobu a domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv v zmysle § 177 a nasl. zákona č.\n162/2015 Z. z.. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a to aj v prípade\nak sa domnieval, že mu rozhodnutie malo byť doručené\na to na spôsob správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, kedy by mu plynula po\ndoručení rozhodnutia lehota na podanie opravného prostriedku a mohol tak dosiahnuť nápravu ním\ntvrdeného protiprávneho stavu. Účelom konania o nárokoch podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. nie je nahrádzať súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, pretože civilný súd\nsíce môže prejudiciálne skúmať, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale nemôže preskúmavať\nrozhodnutia orgánov verejnej správy z hľadiska ich správnosti. Nesprávny úradný postup nemožno\nvnímať ani v tom, že NBS neodmietla žalobcu ako audítora v prípade iného subjektu na finančnom trhu,\nčo žalobca preukazoval oznámením\no poverení audítora z 31.5.2017, ktorý sa týkal Pay Solutions, a.s. Rozhodnutie NBS vydané podľa\n§ 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z. nie je vylúčením audítora z vykonávania auditov na finančnom\ntrhu, ale viaže sa výlučne na konkrétny dohliadaný subjekt a kalendárny rok, za ktorý má byť audit\nvykonaný, a preto skutočnosť, že iné subjekty na finančnom trhu poverili žalobcu výkonom auditu nemá\nžiadnu právnu relevanciu na vznik nárokov žalobcu na náhradu škody proti štátu. Nesprávny úradný\npostup na strane NBS nie je daný ani na tom základe, že ÚDVA vykonal v čase od 14.12.2016 do\n11.4.2017 mimoriadny dohľad predmetom, ktorého bol audit individuálnej účtovnej závierky účtovnej\njednotky STABILITA, d.d.s., a.s. zostavenej k 31.12.2015 a dohliadaným obdobím bolo obdobie,\nv ktorom boli vykonané audítorské činnosti spojené s týmto auditom, nakoľko dohľad vykonávaný NBS a\nÚDVA majú odlišné ciele, ktorým zodpovedajú aj právomoci zverené obom subjektom, ktoré sú navzájom\nnezávislé. Zákon č. 423/2015 Z. z. v § 36 ods. 1 vymedzuje, že dohľad nad štatutárnymi audítormi,\naudítorskými spoločnosťami, subjektmi osobitného významu a subjektmi verejného záujmu je zameraný\nna plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom v súvislosti so štatutárnym\nauditom a uistením v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, t. j. nie podľa zákona č. 650/2004\nZ. z.. Naproti tomu, účelom dohľadu zo strany NBS je podľa § 69 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z.\nochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch a na účte nepriradených platieb, zabezpečenie\nstability finančného trhu a konkurencieschopnosti a prehľadnosti prostredia. Vzhľadom na to nemá\nžiaden právny následok na možnosť NBS rozhodnúť podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z., ak sa\nVýbor pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu ÚDVA rozhodol voči žalobcovi nepostupovať podľa\n§ 62 písm. j) zákona č. 432/2015 Z. z. v spojení s § 64 zákona č. 432/2015 Z. z., čo mal preukázané\nv rámci dokazovania. Uzatvoril, že žalobca nepreukázal v rámci konania NBS vedenom pod sp. zn.\nODT-8974/2016 žiadne prvky, ktoré by napĺňali pojmové znaky nesprávneho úradného postupu podľa\n§ 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z., a teda existenciu prvej podmienky.\n12. Z hľadiska druhej podmienky (vznik škody) v zmysle § 17 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu\npoškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu\nveci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u\npoškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s\n\nohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.12.2009,\nsp. zn. 4 MCdo23/2008). V prípade nároku žalobcu ide o ušlý zisk. Nestotožnil sa s názorom, že žalobca\npreukazoval vzniknutú škodu na tom základe, že malo ísť o odmenu, ktorú mal dohodnutú so STABILITA,\nd.d.s., a.s. v zmluve o odborných službách. Považoval za dôvodnú výhradu žalovanej, že nemožno\nstotožňovať ušlý zisk s ušlým príjmom, ktorý by dosiahol žalobca. Ušlý zisk by totiž musel zohľadňovať aj\nnáklady na vykonanie samotnej činnosti (napr. mzdové a iné náklady), uvoľnenie personálnych kapacít,\nktoré neboli alokované na realizáciu poradenstva pre STABILITA, d.d.s., a.s., a preto mohli byť žalobcom\npoužité na iné projekty a zákazky. Žalobca teda výšku ušlého zisku nepreukázal. Nad rámec uviedol, že\nabsencia nesprávneho úradného postupu vylučuje možnosť úvahy o existencii ušlého zisku. Zároveň\ndodal, že závery o nepreukázaní vzniku škody majú len druhoradú povahu vzhľadom na to, že závery\no absencii príčinnej súvislosti úplne vylučujú, aby vôbec namietaným nesprávnym úradným postupom\nnejaká škoda vzniknúť mohla.\n13. K príčinnej súvislosti uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom\nnesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere\npríčiny a následku. Príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy,\nak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len\nsprostredkovanú) príčinu vzniku nemajetkovej ujmy. Ak by príčinou vzniku ujmy bola iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z\npríčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.5.2011, sp. zn. 5Cdo24/2011). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti\ntreba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a pritom nie je\nrozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri\nposudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR\nz 27.9.1990, sp. zn. 1 Cz 59/90). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na\nnásledok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí\nbyť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej\nsúvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či\nv komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s\nktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp.\nzn. 5Cdo/126/2009). Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou (R\n7/1992, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90). Mal za to, že nebola\npreukázaná priamosť pôsobenia príčiny. Žalobca\na STABILITA, d.d.s., a.s. sa dohodli v dohode z 28.9.2016 o zániku zmluvy o odborných službách, čo\nvýznamne oslabuje priamosť príčinnosti, keďže v tejto situácii je zrejmé, že dôvodom nedosiahnutia\nprípadného ušlého zisku je samotné rozhodnutie žalobcu na ukončení zmluvy o odborných službách.\nZároveň poukázal na to, že žalobca, ako aj STABILITA, d.d.s., a.s. mali s poukazom na obsah § 30 ods.\n2 zákona č. 650/2004 Z. z. predpokladať, že NBS má možnosť odmietnuť audítora do 30. septembra\nkalendárneho roka, a preto pred uplynutím uvedenej lehoty nemal žalobca možnosť bez ďalšieho brať\nza automatické, že by mu pri pravidelnom behu udalostí bez ďalšieho nárok na úhradu prípadnej faktúry\nza poskytnuté audítorské služby skutočne vznikol. Dospel k záveru, že žalobca existenciu príčinnej\nsúvislosti nepreukázal.\n14. Na uvedenom základe za použitia § 1 písm. a), § 2 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d),\n§ 9 ods. 1, ods. 4, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2023, §\n30 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 69 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 650/2004\nZ. z., § 12 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 6, § 27 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z., § 36\nods. 1 zákona č. 423/2015 Z. z.; dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal zákonom\npredpokladané podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody proti štátu podľa zákona č. 514/2003\nZ. z., a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaná bola\nv spore v celom rozsahu úspešná, a preto by jej patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, avšak\nzo spisu vyplynulo, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, a preto v súlade s Čl. 17 základných princípov\nC. s. p. rozhodol, tak, že žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).\n15. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť\na žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\n\nrozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393\nods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ním navrhnuté dôkazy s poukazom\nna to, že mali byť označené a predložené súdu skôr, t. j. pred doručením uznesenia č. k. 8C/20/2018-158,\nzo dňa 12.2.2019, kedy bol žalobca poučený o tom, že na neskôr označené dôkazy súd nemusí\nprihliadnuť. Uviedol, že vyjadrením zo dňa 27.5.2019 reagoval na dupliku žalovanej zo dňa 18.4.2019\na svoje písomné vyjadrenie vypracoval\nv nadväznosti na uznesenie č. k. 8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019 (doručené dňa 15.5.2019), ktorým\nbol výslovne vyzvaný na to, aby sa v lehote 15 dní písomne k duplike vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti\na označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zdôraznil, že vzhľadom na formuláciu výrokovej časti\nuznesenia č. k. 8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019 len využil možnosť reagovať na dupliku žalovanej a\noznačiť dôkazy. Nevykonaním dôkazov, ktoré vo vyjadrení zo dňa 27.5.2019 označil (najmä ak konal v\nsúlade s Čl. 10 C. s. p.), ho súd prvej inštancie znevýhodnil, keďže mu bezdôvodne uprel jeho procesné\npráva v podobe možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku. Mal za to, že súd nemôže vyhodnotiť\nnadbytočnosť žalobcom označených a súdom nevykonaných dôkazov bez toho, že by sa oboznámil s\nich obsahom.\n17. Namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nakoľko závery súdu obsiahnuté\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré úradný postup na strane žalovanej v súvislosti\ns odmietnutím žalobcu ako audítora aprobujú sú zisteniami, ktoré nemajú oporu v predložených\ndôkazoch a v zákonnej úprave. Poukázal na to, že sa pri výkone svojej činnosti riadi (výlučne a jedine)\nzákonom č. 423/2015 Z. z. a v súlade s ním postupoval aj pri vykonávaní auditu v účtovnej jednotke\nSTABILITA, d.d.s. Údajné nezrovnalosti v jeho činnosti, ktoré žalovaná vyhodnotila ako zásadné a\nktoré boli dôvodom na jeho odmietnutie, neboli zo strany ÚDVA potvrdené. Mal za to, že nesprávnosť\nzáverov súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní úradného postupu žalovanej spočíva aj v tom, že nijako\nnezohľadnil skutočnosť, že žalobca bol v identickom roku poverený ako audítor pre iný dohliadaný\nsubjekt, resp. v obdobnom prípade ho žalovaná neodmietla ako audítora, hoci túto možnosť mala. Mal\nza to, že ak by mala žalovaná dôvodné pochybnosti o jeho postupoch a tiež o tom, či spĺňa „náročné\nkritériá na riadny výkon činnosti audítora“, dalo by sa očakávať, že uplatní zákonné oprávnenie odmietnuť\nžalobcu ako audítora u všetkých dohliadaných subjektov (minimálne) v predmetnom období. Selektívny\nprístup žalovanej svedčí o tom, že jej\nz neznámych dôvodov, nevyhovovalo, aby audit v STABILITA, d.d.s vykonával práve žalobca. Pokiaľ\nžalovaná tvrdí, že žalobcu odmietol na základe konštatovania nedostatkov a závažných pochybení v\njeho audítorskej činnosti, tak na takéto konštatovanie nie je kompetentná.\n18. Ďalej uviedol, že výsledky činnosti žalobcu, ktoré (podľa tvrdenia žalovanej) predstavovali „významné\npochybenie“ a „závažný nedostatok“ v účtovaní obchodov, následne nadviazal novo určený audítor,\nktorý žiadnu chybu pri prieskume záverov žalobcu neidentifikoval. Pokiaľ by audítorská činnosť\nžalobcu skutočne vykazovala závažné nedostatky, ktoré by mali/mohli mať zásadný dopad na\núčastníkov doplnkového dôchodkového sporenia, bol by nástupnícky audítor povinný na takúto chybu v\npočiatočnom stave upozorniť vo svojej správe a tiež by mal povinnosť kontaktovať žalobcu. Namietal,\nže sa s touto skutočnosťou súd prvej inštancie nevysporiadal.\n19. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie (odsek 63 napadnutého rozsudku), v zmysle ktorých\nnepreukázal v rámci konania NBS vedeného pod sp. zn. ODT-8974/2016 žiadne také prvky, ktoré by\nnapĺňali pojmové znaky nesprávneho úradného postupu. Mal za to, že predložené dôkazy a argumenty\njednoznačne poukazujú na svojvoľný a selektívny prístup žalovanej, ktorý nasvedčuje tomu, že bez\nohľadu na závery kompetentného orgánu dohľadu nad výkonom auditu, prípadne závery iného audítora,\nnemala žalovaná v úmysle schváliť žalobcu ako povereného audítora pre STABILITA, d.d.s. Nestotožnil\nsa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne definície ušlého zisku a poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017, sp. zn. 5Cdo/195/2015. Uviedol, že odvodil výšku ušlého zisku\nzo sumy zmluvne dohodnutej odmeny, ktorú mal za vykonanie auditu\n\nu STABILITA d.d.s. obdržať. Dohodnutá odmena predstavovala finančné prostriedky ohľadne, ktorých\nmal legitímnu nádej na ich získanie. Polemika obsiahnutá\nv odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 66) neobstojí, lebo teoretizuje o pojmoch príznačných pre\nekonomické vedy a ide nad rámec právnej úpravy ušlého zisku. Pojem ušlý zisk nerozlišuje, či ide o\nzisk s prívlastkom čistý, daňový, účtovný disponibilný, hrubý, alebo prevádzkový. Z uvedeného dôvodu\npovažoval názory súdu prvej inštancie za absolútne nesprávne.\n20. Záverom sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že mohol proti rozhodnutiu\nžalovanej podať správnu žalobu v súlade s § 177, resp. § 179 SSP za účelom ochrany svojich\nsubjektívnych práv (odsek 60. až 63. napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti poukázal na právnu\núpravu konania pred NBS, ktorá je obsiahnutá v § 15 zákona o dohľade a osobitne na to, že žalobca\nnezodpovedá definícii účastníka konania tak, ako to predpokladá § 15 zákon o dohľade. Dôvodil, že\nnemožno akceptovať striktný a zužujúci výklad zákona č. 514/2003 Z. z. súdom prvej inštancie, pretože\nzákon hovorí všeobecne o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, neobmedzuje zodpovednosť štátu iba na nesprávny úradný postup, ako to uviedol súd\nprvej inštancie. Uviedol, že nemal možnosť podať opravný prostriedok alebo žalobu podľa § 177 SSP\na tak akokoľvek ovplyvniť výsledok konania pred žalovanou. Žalovaná v konaní, kde nebol účastníkom,\nvydala rozhodnutie, ktoré sa ho priamo dotýka a ktorým mu vznikla škoda. Právny poriadok Slovenskej\nrepubliky je nastavený tak, že žalobca nemá inú možnosť domôcť sa svojho práva inak, než žalobou\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z..\n21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť a uviedla, že pokiaľ žalobca tvrdí, že mu súd prvej inštancie predĺžil lehotu na\npredloženie, resp. označenie dôkazov uznesením č. k.\n8C/20/2018-186, zo dňa 29.4.2019, tak takéto tvrdenie nemá oporu v ustanoveniach C. s. p., nakoľko\nžalobca mohol na dupliku žalovanej reagovať a v rámci svojho vyjadrenia označiť alebo navrhnúť dôkazy,\navšak takéto prostriedky procesného útoku mal použiť včas, keďže tak neurobil, nemôže označovať za\nnesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcom predložené, resp. označené dôkazy odmietol\nvykonať. Žalobca neuviedol žiadny dôvod, prečo nemohol dôkazy predložiť, resp. navrhnúť skôr a v\nrámci lehoty stanovenej súdom prvej inštancie. Mala za to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v\nnevykonaní dôkazov bol správny. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý aj s poukazom na\nprávny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 6Cdo/115/2010 a\nv rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017 konštatoval,\nže v súdenej veci žalobcom namietaný postup žalovanej nevykazoval znaky nesprávneho úradného\npostupu a pokiaľ by existovali žalobcom namietané nedostatky postupu žalovanej pred vydaním\nrozhodnutia, tieto by sa prejavili v obsahu rozhodnutia, v dôsledku čoho by žalobca mohol uplatňovať\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Svoju argumentáciu podporila odkazom na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Cdo/2/2017. Pokiaľ žalobca polemizuje so závermi\nsúdu prvej inštancie, ktorý prisvedčil námietke žalovanej, že žalobca nepožaduje ušlý zisk, ale ušlý\npríjem, a teda že vznik škody vo forme ušlého zisku nebol žalobcom preukázaný, neuvádza k\ntomuto odvolaciemu dôvodu okrem všeobecných úvah žiadne relevantné argumenty. K namietanému\nnesprávnemu právnemu posúdenie veci uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že\núčelom konania o nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nie je nahrádzať súdny prieskum v rámci\nsprávneho súdnictva, pretože civilný súd síce môže prejudiciálne skúmať, či došlo\nk nesprávnemu úradnému postupu, ale nemôže preskúmavať rozhodnutia orgánov verejnej správy z\nhľadiska ich správnosti. Mala za to, že žaloba je motivovaná snahou dosiahnuť takýto súdny prieskum\nrozhodnutia o odmietnutí žalobcu ako audítora v situácii, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a\nvykonateľnosť a nebolo napadnuté žalobou v rámci správneho súdnictva.\n22. Žalobca v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní.\n23. Žalovaná v odvolacej duplike taktiež zotrvala na argumentácii uvedenej\nvo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.\n24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\n\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2026 (§ 387 ods.\n1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové\na právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými\naspektmi predmetnej žaloby.\n26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení\nvysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu\na to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu\nžaloby titulom náhrady škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom\nžalovanej. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti procesnej obrany žalovanej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade\ns § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil\naj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanej založenom na\nzávere, že nebola splnená žiadna z podmienok pre náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom pri výkone verejnej moci.\n27. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil\nprečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie\nodvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva\nzaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).\n28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená postupom\nNárodnej banky Slovenska tým, že že STABILITA, d.d.s., a.s., Bačíkova 5, Košice, IČO: 36 718\n556 (ďalej len „STABILITA, d.d.s., a.s.“) oznámila Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“) výber\naudítora na výkon štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016, ktorým bol žalobca. NBS\nako orgán dohľadu začala voči STABILITA, d.d.s., a.s. konanie o odmietnutí žalobcu ako vybratého\naudítora na základe § 69 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016 (ďalej len\n„zákon č. 650/2004 Z. z.“) a § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2016\n(ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) z vlastnej iniciatívy v súvislosti so zisteniami nedostatkov v\núčtovníctve a pri oceňovaní majetku STABILITA, d.d.s., a.s., kedy bol zistený nesprávny výpočet čistej\nhodnoty majetku. NBS si pred začatím konania vyžiadala písomné vyjadrenie a podklady od žalobcu.\nSTABILITA, d.d.s., a.s sa k začatiu konania vyjadrila a odmietla odmietnutie žalobcu ako vybraného\naudítora. NBS v konaní vedenom pod sp. zn. ODT-8974/2016 odmietla žalobcu ako audítora, čo malo\npredstavovať závažný zásah do práv STABILITA, d.d.s., a.s., nakoľko NBS neoprávnene zasiahla do\npráva a slobodného rozhodovacieho procesu STABILITA, d.d.s., a.s. pri výbere audítorskej spoločnosti\na tým pádom do základného práva na slobodné podnikanie. NBS nevyužila zákonné možnosti na\npreverenie zistení a svoj postup ani riadne nezdokumentovala a neodôvodnila ani počas postupu\na v rozhodnutí. Žalobca pritom vyvrátil všetky zistenia, ktoré od neho NBS žiadala, a tým sa NBS\n\ndopustila nesprávneho úradného postupu, ktorým mu vznikla škoda. STABILITA, d.d.s., a.s. bola nútená\nrešpektovať rozhodnutie NBS a so STABILITA, d.d.s., a.s. nútene ukončili zmluvný vzťah, predmetom\nktorého bola realizácia štatutárneho auditu STABILITA, d.d.s., a.s. a ňou spravovaných fondov, a tým\ndošlo u žalobcu k strate reálnej a preukázateľnej príležitosti zárobku (strate zisku) podľa dojednanej\nzmluvy v sume 48.360 eur.\n30. Tak ako už prvoinštančný súd uviedol v odseku 46 napadnutého rozsudku, podmienkou vzniku\nnároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby došlo\n(i) k nesprávnemu úradnému postupu, (ii) k vzniku škody a (iii) medzi predpokladmi sub (i) a (ii) musí\nexistovať príčinná súvislosť; pre vznik zodpovednosti a nároku je potrebné, aby boli preukázané všetky\ntri predpoklady, nakoľko nepreukázanie jedinej z nich vedie k zamietnutiu žaloby.\n31. V intenciách tohto právneho posúdenia považuje odvolací súd za potrebné sa v stručnosti\nna zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa neexistencie nesprávneho\núradného postupu osobitne za žiaduce potvrdiť hodnotenie namietaného nesprávneho úradného\npostupu Národnej banky Slovenska, ktoré ak bolo zavŕšené rozhodnutím zo dňa 27.9.2016, sp. zn.\nODT-8974/2016-2, ktorým podľa § 30 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. Národná banka Slovenska\nodmietla žalobcu ako audítora na výkon auditu ročnej účtovnej závierky za rok 2016 STABILITA,\nd.d.s., a.s. a ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov; tak toto konanie Národnej banky\nSlovenska, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo, nie je možné podradiť pod nesprávny úradný\npostup; ustálená prax Najvyššieho súdu SR totiž vychádza z toho, že ak sa nesprávny úradný postup\nprejaví vo vydanom rozhodnutí, potom tu dochádza ku konzumpcii nároku z nesprávneho úradného\npostupu na nárok z nezákonného rozhodnutia. Inak povedané v prípade, že sa nesprávny úradný postup\norgánu verejnej moci odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom prípade sa možno domáhať nároku\nna náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného\nrozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup zisťovania predpokladov na jeho\nvydanie zavŕšený, a nie z titulu nesprávneho úradného postupu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010, 6MCdo/11/2010). A teda správne súd prvej inštancie\npoukázal na skutočnosť, že tento záver aproboval aj Ústavný súd SR ako ústavne udržateľný, a\nktorý neodporuje zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu a ani\núčelu konania o náhrade škody spôsobenej nositeľom verejnej moci [Na nezákonnosti nemožno stavať\nzákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné\nrozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom\nrade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a\ndomáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože\nby tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom orgánu verejnej moci poškodený\nsubjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by\nspochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúceho postupu (uznesenie Ústavného súdu SR\nsp. zn. I. ÚS 327/2018, zo dňa 19.9.2018)].\n32. V nadväznosti na neexistenciu nesprávneho úradného postupu, potom súd prvej inštancie správne\nskonštatoval tiež neexistenciu príčinnej súvislosti; totiž ak podľa § 30 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z.\nbola Národná banka Slovenska oprávnená doplnkovej dôchodkovej spoločnosti odmietnuť audítora do\n30.9. kalendárneho roka, v ktorom má byť audit vykonaný a rozhodnutím zo dňa 27.9.2016, sp. zn.\nODT-8974/2016-2, žalobcu ako audítora aj odmietla, pričom toto rozhodnutie nebolo zrušené (teda sa\nprezumuje jeho zákonnosť) a žalobca sa so STABILITA, d.d.s., a.s. dňa 28.9.2016 dohodol na zániku\nzmluvu o odborných službách, potom medzi tvrdeným ušlým ziskom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil a\nnamietaným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska neexistuje príčinná súvislosť,\npretože bezprostrednou príčinou uplatneného ušlého zisku je zánik zmluvy o odborných službách dňa\n28.9.2016.\n33. Napokon súd prvej inštancie k týmto správnym záverom dospel v konaní, v ktorom neporušil\nprocesné práva žalobcu tým, že nevykonal s poukazom na koncentráciu konania dôkazy, ktoré žalobca\nvýslovne navrhol až v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.5.2019, pretože v tomto podaní\nuplatnené prostriedky procesného útoku mohol žalobca už učiniť skôr a v súlade s poučením v uznesení\nč. k. 8C/20/2018-158, zo dňa 12.2.2019 (doručenom žalobcovi dňa 25.2.2019). Súd prvej inštancie\nsprávne skoncentroval možnosť uplatnenia týchto prostriedkov procesného útoku (zabezpečenie listín\na vykonanie listín pripojených k podaniu doručenom dňa 30.5.2019) na pojednávaní dňa 28.10.2024;\n\npodstatou takéhoto postupu súdu prvej inštancie bola povaha týchto dôkazných prostriedkov, ktoré\nsa bezprostredne netýkali obsahu dupliky žalovanej, a preto bolo v procesnej možnosti žalobcu tieto\ndôkazné prostriedky navrhnúť už skôr (opak netvrdil a nepreukázal). Konštatovanie súdu prvej inštancie\no nadbytočnosti týchto dôkazov je v tomto prípade až druhoradým dôvodom, pričom sa nemožno\nstotožniť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že o nadbytočnosti dôkazu nemôže súd rozhodnúť predtým,\nako sa oboznámi s obsahu dôkazu jeho vykonaním; nadbytočnosť dôkazu sa posudzuje s ohľadom na\nstranou prezentovaný obsah navrhovaného dôkazu a skutočností, ktoré má tento dôkaz preukazovať.\nZ predmetného podania žalobcu v čl. III. jednoznačne vyplýva, aké skutkové tvrdenia chcel žalobca\ndokazovať navrhovanými dôkazmi; s ohľadom na uvedené bolo preto v plnej autonómii súdu prvej\ninštancii sa rozhodnúť (a v meritórnom rozhodnutí zdôvodniť), či bude pre rozhodnutie sporu potrebovať\nvykonanie dôkazov k týmto skutkovým tvrdeniam.\n34. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých\nprávnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na\nuvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné ďalšie odvolacie námietky žalobcu spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\n35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/20/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e737af46-d88d-49cd-aa92-68cb60bf3e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.327.2018.1"}, {"guid": "20e7887f-53f6-4f47-b5e8-f3bc0a06ad74:2f8b3a29-30d1-4982-97c5-e11658072414", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2", "spisova_znacka": "3Cdo/127/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/127/2018 z 22. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "1a7a3ff3-d108-46dc-a21f-a984e228eac5:43c0a96e-8544-4d8c-be6b-76d2d50a6821", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1", "spisova_znacka": "5Cdo/195/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/195/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1303899791.1"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}], "citovane_v": []}