{"guid": "7d06b98c-a896-47cf-815d-0b0204f6df57:443d8092-eb20-429f-96fa-ac324c824423", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/2/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 10CoCsp/2/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1", "identifikacne_cislo": "1117217536", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-298", "nazov": "§ 298 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-298", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-298"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-298", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/443d8092-eb20-429f-96fa-ac324c824423", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10CoCsp/2/2025\n1117217536\n30. 04. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1117217536.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Ágnes Nagyovej v právnom spore žalobkyne: N. W., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. Š. Č.. XXXX, F. Š., zastúpenej spoločnosťou: URBAN & PARTNERS s.r.o.,\nadvokátska kancelária so sídlom Červeňova č. 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47\n244 895, proti žalovanému: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava,\nIČO: 47 967 692, o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a určenie neplatnosti\nzmluvných podmienok, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1 11Csp/43/2017 - 329 zo dňa 25. júna 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. B1 - 11Csp/43/2017 - 329 zo dňa 25. júna 2024 v\nnapadnutom zamietajúcom výroku (výrok V.) m e n í nasledovne:\n- Určuje sa, že zmluvná podmienka „poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 €/\nmesačne“, uvedená v čl. 3 bod 3.1 zmluvy o úvere - lepšia splátka č. 4386770688, uzatvorenej dňa\n10.11.2011, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tak je\npodľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.\n- Určuje sa, že zmluvná podmienka „poplatok za upomienku vo výške 9,96 €“ je v zmysle § 53 ods. 1\nv spojení s § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tak je podľa §\n53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.\nŽalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nč. 4386770688, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (správne má byť „právnym predchodcom\nžalovaného“, pozn. odvolacieho súdu) dňa 10.11.2011, je bezúročná a bez poplatkov. Vo výroku II. určil,\nže zmluvná podmienka „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP a príslušnými ustanoveniami\nzákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka“ uvedená v čl. 3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka\nč. 4386770688, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka neplatná. Vo výroku III. určil, že zmluvná podmienka „Dlžník ako aj spoludlžník svojím\npodpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov“ uvedená v čl.\n3 bod 3.6 zmluvy o úvere lepšia splátka č. 4386770688, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa\n10.11.2011, je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Výrokom IV. určil,\n\nže zmluvná podmienka „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ uvedená v čl. 3 bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia\nsplátka č. 4386770688, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.11.2011, je v zmysle § 53 ods.\n1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka neplatná. Vo výroku V. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom VI. žalobkyni priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil procesnoprávne ust. § 137 v spojení s § 298 CSP a hmotnoprávne ust.\n§ 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 v spojení s § 121 ods. 3 a § 551 ods. 1 až 3 Obč. Zák., § 497\nObch. Zák., § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g), h), § 9 ods. 1, 2 písm. c), g), j), k), § 11 ods. 1 písm. a), b) a § 19\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a\nčlánkom 3 bod 1 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\n3. Odvolaním napadnutý zamietajúci výrok (výrok V.) rozsudku odôvodnil súd prvej inštancie vecne\ntým (odsek 57.), že pokiaľ ide o dojednanie poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 1,66 €,\nžalovaný poplatok nebol dojednaný individuálne (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a bol súčasťou\nformulárovej zmluvy určenej pre veľký počet spotrebiteľov a predstavuje z vôle veriteľa jednu z náležitostí\ntakto poskytovaných úverov, pričom jeho výšku stanovuje žalovaný. Zo zmluvy mal za jednoznačne\nzrejmé, že poplatok je výsledkom dohody o jeho zakomponovaní do obsahu zmluvy pod bod 3.1 zmluvy,\nkonštatujúc, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré\nmu po materiálnej stránke bolo dodané za administratívnu agendu a služby poskytované žalovaným v\nspojení so správou úveru. Súhlasil so žalovaným, že výška tohto poplatku ako taká a sama o sebe s\nprihliadnutím na výšku úveru nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,\npričom poplatok nesúvisí s hlavným predmetom plnenia, naopak slúži len zabezpečovaniu jeho činnosti\nv podobe nákladov či výdavkov dodávateľa s jeho poskytnutím. Uzavrel, že poplatok nevytvára zjavnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán aj z dôvodu, že má pre spotrebiteľa prínos,\ndostáva sa mu protiplnenia v podobe služby dodávateľa spojenej s administratívnym zastrešením úveru\nv čase jeho trvania (banka si musí platbu od žalobcu „spárovať“, skontrolovať, či bola uhradená včas\na odrátať ju od konečnej sumy, ktorú ešte spotrebiteľ musí uhradiť), preto súd prvej inštancie návrhu\nna určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nevyhovel. Rovnako nepovažoval za neprijateľnú\npodmienku - poplatok za upomienku vo výške 9,96 €, keď z Obchodných podmienok pre úver - lepšia\nsplátka, účinných od 10.11.2011 v čl. 9.3 súd prvej inštancie zistil zmluvné dojednanie: dlžník je povinný\nzaplatiť banke aj príslušenstvo pohľadávky vrátane poplatkov spojených s uspokojením dlžníka v zmysle\nsadzobníka poplatkov. K upomienkam účtovaným z dôvodu, že žalobca si svoje povinnosti neplnil,\nzastal názor, že v zmysle Občianskeho zákonníka sa predpokladá uplatnenie nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky, ktoré náklady Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné\nsi ich dohodnúť rôzne a to aj vo forme paušálnej náhrady, a teda žalovaný bol oprávnený poberať\npoplatok za upomienku s tým, že existenciu poplatku za upomienky neklasifikuje ani Najvyšší súd SR\nako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.\nSúd prvej inštancie poukázal na Sadzobník poplatkov, ktorý je dostupný na obchodnom mieste právneho\npredchodcu žalovaného prípadne aj na webovej stránke a z ktorého vyplýva charakter a suma poplatkov\núčtovaných žalobcovi, preto Sadzobník poplatkov je dokumentom, z ktorého si mohol žalobca zistiť, za\nčo mu bol poplatok vyrubený a to, že sa s ním žalobca nemienil, nechcel alebo nepovažoval za podstatné\noboznámiť, nemožno zazlievať žalovanému. Ak teda žalovaný musel upozorniť žalobcu na neplnenie\nzmluvy formou upomienky, s čím mu vznikli náklady, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodné,\naby si ich mohol u žalobcu uplatniť a vyúčtovať podľa Sadzobníka, ku ktorému žalobca mal prístup.\nDodal, že existencia Sadzobníka poplatkov vyplývala priamo z bodu 3.1 a 3.3 Zmluvy, pričom žalovaný\npreukázal, že bolo možné sa so Sadzobníkom oboznámiť.\n4. Proti zamietajúcemu výroku V. a súvisiacemu výroku o trovách konania (výrok VI.) rozsudku súdu prvej\ninštancie podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného\nsporového poriadku a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť tak, že sa určuje neprijateľnosť a\nneplatnosť zmluvných podmienok - poplatku za vedenie a správu úverového účtu vo výške 1,66 €/\nmesačne i poplatku za upomienku vo výške 9,96 € - a zároveň sa žalobkyni prizná voči žalovanému\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania týkajúceho sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nZmluvy o úvere v rozsahu 100 % a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania týkajúceho sa určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok v rozsahu 100 %, ako aj plná náhrada trov odvolacieho konania.\n\n5. V dôvodoch svojho odvolania žalobkyňa predovšetkým podotkla, že ako spotrebiteľka nemala\nmožnosť zasahovať do znenia formulárovej - vopred predpripravenej zmluvy a o účtovaní a výške\npoplatku za vedenie a správu úverového účtu nemala možnosť vyjednávať, preto závery súdu prvej\ninštancie, že uvedený poplatok obsiahnutý v spotrebiteľskej zmluve o úvere bol výsledkom dohody o jeho\nzakomponovaní do obsahu zmluvy, sú nesprávne a svojvoľné, hoci súd prvej inštancie dospel k jasnému\nzáveru (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku), že medzi stranami nebolo sporné, že samotná\nzmluva podľa jej charakteru je tzv. formulárovou zmluvou, kde spotrebiteľ v priebehu kontraktácie\nnemá možnosť do jednotlivých zmluvných dojednaní zasiahnuť, pričom žalovaný nepreukázal opak, t.\nj. že zmluva by bola individuálne dojednaná. Z uvedeného odvolateľke vyplynula evidentná vnútorná\nprotirečivosť v odôvodnení rozsudku, pretože súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje nemožnosť\nžalobkyne zasiahnuť do jednotlivých zmluvných dojednaní, no na druhej strane prijíma nedôvodný\nzáver, že poplatok za správu a vedenie účtu je výsledkom akejsi dohody o jeho zakomponovaní do\nobsahu Zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na záver plynúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/98/2017 zo dňa 31.01.2019, podľa ktorého ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, treba považovať aj taký\nnedostatok rozhodnutia súdu za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na nemožnosť žalobkyne\nvyjednávať o účtovaní, výške či zakomponovaní poplatku za vedenie účtu, keď žalobkyňa mala len\nmožnosť Zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť, táto mala za to, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n6. Odvolateľka taktiež nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade poplatku za\nsprávu a vedenie úverového účtu ide o zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok spotrebiteľa\nza plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke bolo dodané, keď spomína administratívnu agendu a služby\nposkytované žalovaným v spojení so správou úveru, nakoľko súd prvej inštancie vôbec nevzhliadal\nna konštantnú súdnu prax, na ktorú žalobkyňa v prvoinštančnom konaní poukazovala a ani relevantne\nneodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov, keď iba prevzal argumentáciu žalovaného bez\npredloženia jediného súdneho rozhodnutia v obdobnej otázke, čím rozhodol svojvoľne, arbitrárne a\nnezákonne. Žalobkyňa bola totiž presvedčená, že predmetný poplatok je nevyhnutné považovať za\nneprijateľný aj vzhľadom na absenciu synalagmatického vzťahu, teda v zmysle tzv. teórie skutočného\nplnenia, by mal poplatok korešpondovať s nejakým predmetom plnenia, avšak pre spotrebiteľa je\nvždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje\nspotrebiteľovi skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované výlučne vo vlastnom záujme\ndodávateľa. Na podporu svojho tvrdenia dala do pozornosti právne závery Krajského súdu v Bratislave\n(rozsudok KS BA sp. zn. 16Co/95/2018 a v ňom zmienený právny názor vyslovený v rozsudku KS BA vo\nveci sp. zn. 18Co/109/2011), v zmysle ktorých „odvolací súd zastáva názor, že kým úrok vyjadruje cenu\n(odplatu) za úver, poplatky sú cenou za tzv. vedľajšie plnenie, ak však má poplatok obstáť z hľadiska\nsúdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 OZ, musí ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré\nznamená pre neho význam alebo inými slovami povedané, má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A\ncontrario plnenie, ktoré prevažne nie je v záujme spotrebiteľa, je plnením, za ktoré môže ísť o poplatok\nneprijateľný“. K rovnakým záverom dospel aj Ústavný súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 53/2021\nzo dňa 28.10.2021 tiež uviedol, že práve poplatky za vedenie či správu úveru (tzv. mesačné poplatky)\n- ktoré sú svojou povahou a charakterom totožné, ako sú poplatky v predmetnom spore za výber z\nbankomatu v SR a krajinách eurozóny a poplatky za správu kartového účtu - je potrebné považovať za\nneprijateľné zmluvné podmienky, keďže predstavujú plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a konanie\nbanky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Z\nuvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR odvolateľka zdôraznila aj ďalší podstatný záver a to, že\n„súdna prax už zaujala stanovisko, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože vedenie úverového účtu vyplýva\nz účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka“. S prihliadnutím na uvedenú\nsúdnu prax (i nemeckú názorovú líniu vyjadrenú v rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe\nz 3. mája 2010 sp. zn. AZ 17U 192/2010 aj v rozhodnutí Bundesgerichthof zo 7.6.2011 č. AZ XI ZR\n388/10) odvolateľka uzavrela, že zmluvná podmienka „poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo\nvýške 1,66 €/mesačne“ uvedená v čl. 3 bod 3.1. Zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou\na tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.\n7. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že súd prvej inštancie nemôže svoj arbitrárny, vecne a právne\nnesprávny názor ospravedlniť ani tvrdením, že výška poplatku ako taká s prihliadnutím na výšku úveru\n\nnespôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nakoľko takéto zdôvodnenie\nje nesúladné s kritériami ustálenej praxe súdnych autorít na vnútroštátnej a európskej úrovni. V\ntomto ohľade dala do pozornosti napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.01.2014 vo veci\nConstructora Principado (C-226/12), v ktorom vo výroku rozhodol, že existencia značnej nerovnováhy\nnevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali\nna tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale\nmôže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,\nv ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych\npredpisov či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,\nprekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy\nnestanovujú, na spotrebiteľa. Odvolateľka v súvislosti s týmto rozhodnutím podčiarkla, že Súdny\ndvor spresnil, že vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy\nprináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace\ns uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy. V neposlednom rade upriamila\npozornosť na v posudzovanom spore aplikovateľný nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS\n31/2023 z 08.02.2024, v ktorom ustálil, že „rozhodnutie súdu založené na izolovanom posúdení\nzmluvnej pokuty ako nie neprijateľnej zmluvnej podmienky len z pohľadu výšky bez vysporiadania\nsa s kritériami testu neprijateľnosti, akými sú kritérium dobrej viery, existencia značnej nerovnováhy\nv právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), ako aj explicitne normovanými ďalšími kritériami (§ 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka) je\nnedostatočne odôvodnené a tým aj ústavne neudržateľné“. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zhrnula,\nže nereflektovaním na dôležité kritériá testu neprijateľnosti a nereflektovaním na vec dopadajúcu\ninterpretáciu Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR súd prvej inštancie v otázke neakceptovania\npoplatku za správu a vedenie úverového účtu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky porušil základné\nprávo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie.\n8. Namietajúc správnosť záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k poplatku za upomienku, žalobkyňa v\ncelom rozsahu odkázala na svoju argumentáciu uvádzanú v súvislosti s poplatkom za vedenie a správu\núverového účtu a nad rámec tejto argumentácie sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že\nzmluvné ustanovenie o poplatku za upomienky je platným ustanovením s odkazom na ustanovenie OZ\no nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky a z odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobkyni\nani nebolo zrejmé, na základe akej právnej normy resp. súdnej judikatúry kvalifikoval ustanovenie o\npoplatku za upomienku ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Podľa názoru žalobkyne takýto\npoplatok má jednoznačne povahu sankcie za omeškanie, preto má charakter zmluvnej pokuty (za\nporušenie povinnosti zaplatiť splátku včas) a nakoľko dlžník je povinný zaplatiť vždy paušalizovanú\nsumu, ktorá bez pochybností prevyšuje bežné priame náklady upomínania (v danom prípade 9,96 €),\npoplatok za upomienku nemožno považovať za náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Pre úplnosť\nodvolateľka konštatovala, že ak by sa aj odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že\npoplatok za upomienku vo výške 9,96 € nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a že je potrebné\nho posúdiť ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, mal by takýto poplatok vždy zodpovedať\nvýške účelne vynaložených nákladov za daný úkon (v prípade tohto typu poplatku: mzdové a vecné\nnáklady súvisiace s vystavením a zaslaním upomienky), pričom je nepochybné, že tieto ani zďaleka\nnedosahujú sumu 9,96 €, keďže z rozhodovacej činnosti súdu je všeobecne známe, že dodávatelia si\núčtujú poplatky za upomienky v rozsahu od 1 eura do maximálne 5 eur, čo súd prvej inštancie vôbec\nnebral do úvahy. Žalobkyňa preto zotrvala na svojom názore, že ustanovenie o poplatku za upomienku\npredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k)\nObčianskeho zákonníka, spočívajúcu v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená\nnákladmi žalovaného, poplatok je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená, preto\ntento poplatok je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je neúčelný, v rozpore s\nust. § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa. Na porovnanie odvolateľka spomenula, že kým poplatok je platbou za\nnejaký úkon či službu, zmluvná pokuta je zabezpečovací právny prostriedok sankčnej povahy, pričom\npeňažné plnenie za omeškanie nemôže mať v prípade hlavného plnenia, akým je spotrebiteľský úver,\npovahu poplatku, takéto plnenie môže byť pri omeškaní zmluvnou pokutou, avšak k tomu, aby žalovaný\nmohol oprávnene žalobcovi účtovať zmluvnú pokutu, bolo by potrebné, aby bol uvedený nárok takto\nvymedzený v samotnej úverovej zmluve, čo však v danom prípade v Zmluve absentuje.\n\n9. Žalobkyňa sa objektívne nemohla stotožniť ani s názorom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný musel\nupozorniť žalobcu na neplnenie Zmluvy formou upomienky, bolo dôvodné s upomienkou vzniknuté\nnáklady účtovať žalobcovi podľa Sadzobníka, ku ktorému žalobca mal prístup, nakoľko súd prvej\ninštancie zrejme opomenul, že práve tretím výrokom napadnutého rozsudku určil neprijateľný a neplatný\ncharakter zmluvnej podmienky, že žalobca podpisom na Zmluve potvrdzuje, že bol oboznámený a\nsúhlasí s OP, VOP a Sadzobníkom poplatkov, pričom ustálil, že Sadzobník poplatkov nebol žalobkyni\nnikdy predložený na podpis, z čoho je zrejmé, že tieto poplatky nikdy neboli medzi zmluvnými stranami\ndohodnuté, ale boli jednostranne stanovené žalovaným a zapracované do Sadzobníka poplatkov (v\nZmluve uvedený nie je), ktorý však žalobkyňa nikdy neobdržala, nepodpísala a s jeho obsahom sa\npred uzavretím Zmluvy neoboznámila, preto považovala za bezpredmetné, že Sadzobník poplatkov\nbol zverejnený na webovej stránke žalovaného, keďže poplatok za upomienku nebol individuálne\ndojednaný. Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie na jednej strane vyhlasuje neprijateľný\ncharakter zmluvnej podmienky týkajúcej sa Sadzobníka poplatkov, no na druhej strane čo do určenia\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za upomienku, vrelo odkazuje na ustanovenia\nSadzobníka poplatkov, žalobkyňa obdobne ako v predchádzajúcom bode svojho odvolania poukázala\nna to, že súd prvej inštancie si protirečí, čo spôsobuje neakceptovateľný zásah do jej práva na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie. Summa summarum žalobkyňa mala za to, že výška poplatkov za\nupomienky stanovená a jednostranne navyšovaná žalovaným je hrubo neprimeraná a tieto ani zďaleka\nnezodpovedajú reálnym vecným nákladom žalovaného spojeným s vystavením a doručením upomienky,\nteda upomienky majú evidentne sankčný charakter, avšak sankcia za omeškanie s plnením povinností\nžalobkyne je už upravená inými sankčnými mechanizmami - úrokom z omeškania. Žalobkyňa nad rámec\nuvedeného poukázala na to, že v Zmluve ani jej prílohách nie sú uvedené podmienky, za akých môže\nžalovaný upomienky vystavovať (po akej dobe omeškania, koľko upomienok môže vystaviť za jedno\nomeškanie a pod.) a tak zmluvné podmienky ohľadom vystavovania upomienok sú zjavne neurčité a\naj preto predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Rovnako ako pri poplatku za vedenie a správu\núverového účtu žalobkyňa namietla absenciu synalagmatického vzťahu v zmysle teórie skutočného\nplnenia, keď poplatok by mal korešpondovať s nejakým predmetom plnenia, odkazujúc opäť na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 27.08.2019, v ktorom posudzoval priamo\npoplatok banky za upomienku s tým záverom, že vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej\nčiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu (v procesnom\npostavení žalobcu tak vystupovala zjavne banka, pozn. odvolacieho súdu) ako veriteľa a s tým, že\nna poplatok spojený s upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky nemá žalobca zákonný nárok, keďže\npoplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Do\npozornosti dala i rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2011 z dňa 21.11.2012, v ktorom\nsi osvojil nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity\npredstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája\nzáver o ich neprijateľnosti, pričom Krajský súd v Prešove odkazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského\nsúdu v Brandenburgu č. k. 7U 17/06 zo dňa 21.06.2006, v ktorom súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky\nza upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku a ktoré sporiteľni\nnemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.\n10. Žalobkyňa svojím odvolaním napadla i výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o\ntrovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 34 % a to\njednak v nadväznosti na výrok V. rozsudku, ale súčasne aj samostatne z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd síce správne uplatnil §\n255 ods. 1 CSP (zásadu úspechu strany v spore), ale v neprospech žalobkyne úplne opomenul aplikovať\nust. § 257 CSP, majúc za to, že v jej prípade sú naplnené dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd\nprvej inštancie nemal zohľadňovať pomer úspechu žalovaného. Žalobkyňa sa totiž uchýlila k prevzatiu\nzáväzku vo forme spotrebiteľského úveru z dôvodu potreby zaobstarania si finančných prostriedkov\npod vplyvom ťažkej životnej situácie a bola do tohto kroku takpovediac dotlačená. Správanie žalobkyne\nsmerujúce k mimosúdnemu vyriešeniu veci označila tiež za skutočnosť nevyhnutnú pri zohľadnení\ndôvodov hodných osobitného zreteľa a upozornila, že žalovaný (pôvodne bankový subjekt) ako stabilný\nbankový subjekt poskytoval dlhodobo spotrebiteľom spotrebiteľské úvery na základe zmluvy, v ktorej\nzákonom predpísané obligatórne náležitosti absentovali. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala\naj tú skutočnosť, že sa musela obrátiť na odvolací súd z dôvodu nezákonného rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (piateho výroku) a upriamila pozornosť aj na to, že v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky\na iný majetok, z ktorého by bola spôsobilá uhradiť náhradu trov konania žalovanému. K dôvodom\nhodným osobitného zreteľa priradila i charakter samotného konania - spotrebiteľský spor, pri ktorom ak\n\nby sa žalobkyňa neobrátila na súd, bola by prakticky nezákonne sankcionovaná, nakoľko žalovaný by si\nuplatňoval nezákonné nároky, z ktorých by mal nezákonne získaný majetkový prospech. V poslednom\nrade dala do pozornosti, že v konaní sa správala vždy tak, aby mohlo dôjsť v čo najkratšom čase k\nmeritórnemu rozhodnutiu a zbytočne sa trovy konania nenavyšovali ani na jednej strane.\n11. Za predpokladu, že odvolací súd nevyhovie odvolaniu v časti týkajúcej sa napadnutého piateho\nvýroku rozsudku súdu prvej inštancie a naň nadväzujúceho šiesteho výroku, žalobkyňa bola toho\nnázoru, že sú dané dôvody na to, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu smerujúcemu proti šiestemu\nvýroku rozsudku samostatne. Žalobkyňa totiž namietla vecnú a právnu správnosť šiesteho výroku\nnapadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa sa\nv jednom konaní domáhala viacerých samostatných nárokov a to jednak určenia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti Zmluvy (prvý výrok žalobného návrhu) ako samostatného nároku a zároveň určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok (druhý až šiesty výrok žalobného návrhu), čo je taktiež samostatný\nnárok. Napriek samostatnosti a oddelenosti vzájomne sa nepodmieňujúcich nárokov súd prvej inštancie\nrozhodol o trovách celého konania tak, akoby rozhodol jednu právnu vec, čo je celkom zjavne právne\nnesprávne, poukazujúc v tejto súvislosti napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M\nCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012, podľa ktorého „v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní\nviacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí\nza samostatnú a v takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí“. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa dospela k záveru, že\nsúd prvej inštancie mal aj so zohľadnením ustanovenia § 257 C. s. p. (podľa ktorého nemal prihliadať\nna úspech žalovaného v konaní) rozhodnúť o trovách konania tak, že žalobkyni priznáva nárok na\nnáhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % čo do prvého výroku rozsudku (týkajúceho\nsa bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy) a súčasne, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému v rozsahu 60 % čo do druhého až šiesteho (správne má byť „piateho“,\npozn. odvolacieho súdu) výroku rozsudku (týkajúcich sa neprijateľnosti zmluvných podmienok), avšak\nvzhľadom na v odvolaní namietanú vecnú a právnu nesprávnosť i arbitrárnosť piateho výroku žalobkyňa\nžiadala priznať jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % aj čo do konania\no neprijateľnosti zmluvných podmienok.\n12. Napokon odvolateľka namietla i nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho\nodvolaním napadnutej zamietajúcej časti, nakoľko svojím postupom doslova odignoroval žalobkyňou\nvyššie citované závery plynúce z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen krajských - odvolacích súdov,\nale rozhodol v priamom rozpore s vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Ústavného\nsúdu SR, čo rozhodne neprispieva k zachovaniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych\nrozhodnutí, uvádzajúc, že súd prvej inštancie zvolil cestu svojvoľného výkladu a aplikácie práva,\npričom svojvoľným prvkom napadnutého rozsudku je aj odklon od ustálenej konštantnej judikatúry\nbez toho, aby sa dostatočne vyargumentovali dôvody, na základe ktorých súd odmietol doteraz\nstabilizujúcu výkladovú prax týkajúcu sa neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok. Vytkla súdu\nprvej inštancie nedbalosť pri presvedčivom odôvodnení svojho rozhodnutia, keď neuviedol žiadne\nlogické a ústavne udržateľné argumenty na podporu svojich tvrdení, čím došlo k naplneniu odvolacieho\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v dôsledku čoho má konanie i tzv. inú vadu, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci s následkom nezákonnosti napadnutého rozsudku, preto je\npodľa žalobkyne daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.\n13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, stotožňujúc sa s argumentáciou súdu prvej\ninštancie, že poplatky nepredstavujú žiadnu neprijateľnú podmienku a uviedol, že poplatok za úver či\niné poplatky banky sú regulované NBS a tieto sú akceptovateľné a prijateľné, keď aj v rozhodovacej\npraxi Najvyššieho súdu je ustálené, že poplatky a zmluvné úroky sú prijateľné a predstavujú ekvivalent\nza poskytnutý úver. Zastal názor, že podľa jednotnej odbornej praxe súd, ktorý vyhlasuje dojednanie\ntejto odplaty v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku, hoci odplata je vyjadrená určito,\njasne, zrozumiteľne, prípadne bola individuálne dojednaná, rozhoduje protiprávne. Poukázal aj na\nskutkovú a právnu irelevanciu záverov súdu iného členského štátu, keďže tieto sú založené na\naplikácii vnútroštátnych predpisov, ktoré sú v podstatnej okolnosti determinujúcej rozhodnutie súdu\nodlišné od obsahu slovenského právneho poriadku, pričom táto právna úprava iného členského štátu\nnie je transpozíciou sekundárneho práva EÚ, preto rozhodnutie súdu založené na izolovaných a z\nkontextu vytrhnutých záveroch rozhodnutia súdu iného členského štátu EÚ o neprijateľnosti poplatku\nza spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď súd ignoruje platné právo právneho poriadku\n\nSR, je v rozpore s právom. Žalovaný považoval súdom prvej inštancie uvedené dôvody čiastočného\nzamietnutia žaloby za dostatočne odôvodnené, žiadajúc napadnuté výroky rozsudku súdu prvej\ninštancie ako vecne správne potvrdiť.\n14. Žalobkyňa v odvolacej replike namietla, že žalovaný nepoukázal na konkrétnu rozhodovaciu prax rozhodnutie Najvyššieho súdu SR či na konkrétnu odbornú prax, preto sú nepodložené jeho tvrdenia,\nže v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu je ustálené, že poplatky a zmluvné úroky sú prijateľné\na predstavujú ekvivalent za poskytnutý úver, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení ani nevysvetlil,\nv čom akože má sporný poplatok predstavovať ekvivalent za poskytnutý úver. Za nepreukázané\npovažovala i tvrdenia žalovaného, že z odbornej praxe vyplýva (údajná) protiprávnosť rozhodnutia\nsúdu, ktorý vyhlasuje neprijateľnosť dojednanej odplaty v spotrebiteľskej zmluve, hoci odplata je\nvyjadrená jasne, zrozumiteľne a určito. Neprijateľnosť zmluvných podmienok týkajúcich sa poplatkov,\nodôvodnená ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít, na ktorú žalobkyňa v odvolaní poukázala,\nneospravedlňuje podľa názoru žalobkyne ani prípadný dohľad či regulácia poplatkov banky zo strany\nNBS, nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva výnimka z neprijateľného charakteru\nzmluvnej podmienky s odkazom na to, že poplatky banky sú regulované NBS. Ak by však aj žalovaný\npodložil reguláciu poplatkov banky zo strany NBS právne, takáto regulácia nemá podľa žalobkyne\nžiadny dosah nad vyslovením neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko opačný výklad by bol\npopretím ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nvyslovuje. Žalobkyni nebolo zrejmé, čo mienil žalovaný docieliť svojou námietkou o protiprávnosti\ntakého rozhodnutia súdu, ktoré je založené na z kontextu vytrhnutých záveroch rozhodnutia súdu\niného členského štátu EÚ o neprijateľnosti poplatku za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského\núveru, keďže žalobkyňa v odvolaní nepoukázala na žiadne rozhodnutie iného členského štátu (ktoré\nby navyše problematiku spotrebiteľského úverového práva upravovalo diametrálne odlišne od právneho\nporiadku SR), ale poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktorý zabezpečuje jednotnosť výkladu\npráva Európskej únie, čím vplýva nielen na judikatúru členských štátov, ale aj na ich právne poriadky\nuniverzálne a to vďaka záväznému výkladu, ktorý poskytuje národným súdom, preto argumentáciu\nžalovaného označila za nelogickú a bezpredmetnú.\n15. Žalovaný v odvolacej duplike nad rámec prostriedkov procesnej obrany uplatnených vo vyjadrení\nk odvolaniu žalobkyne uviedol, že nie je pravdou, že by žalobkyňa vo vzťahu k poplatku nedostala\nžiadne protiplnenie, nakoľko protiplnenie/službu predstavuje vedenie bankového účtu a samotný účet v\nbanke. Vo vzťahu k druhému poplatku za upomienku uviedol, že sa nejedná o žiadnu zmluvnú pokutu,\nale náklad banky za vypracovanie a odoslanie upomienky v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka,\npreto vzhliadol účelovú snahu žalobkyne vykresliť predmetný poplatok ako zmluvnú pokutu, aby mohla\nargumentovať nedodržaním písomnej formy. Žalovaný dodal, že ochrana spotrebiteľov musí mať svoje\nlimity a je nevyhnutné preskúmať a vziať na zreteľ okolnosti, že žalobkyňa načerpala úver - finančné\nprostriedky, ktoré minula a tieto nevrátila tak, ako sa dohodla, preto ak žalobkyňa nedodržala pacta sunt\nservanda, ona je tou, ktorá zasiahla do majetkového práva žalovaného resp. jeho právneho predchodcu.\n16. Odvolací súd konštatujúc prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje,\noprávnenosť osoby na podanie odvolania, včasnosť jeho podania a splnenie zákonom stanovených\nnáležitostí odvolania, súc v posudzovanom spore viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal\nvec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania,\nkeďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem\n(ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust.\n§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 30. apríla 2026 verejne vyhlásil.\n17. Predmetom odvolacieho prieskumu v posudzovanom spotrebiteľskom spore je nárok žalobkyne\nna určenie, že zmluvná podmienka „poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 €/\nmesačne“, uvedená v čl. 3 bod 3.1 zmluvy o úvere - lepšia splátka č. 4386770688, uzatvorenej medzi\nžalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie\nč. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890) dňa 10.11.2011, ako aj zmluvná podmienka „poplatok za upomienku\nvo výške 9,96 €“ sú neprijateľnými a tým neplatnými zmluvnými podmienkami.\n18. Právo žalobkyne ako spotrebiteľky domáhať sa určenia právnej skutočnosti, že určitá zmluvná\npodmienka používaná obchodníkom (dodávateľom) v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných\ndokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, vyplýva z ustanovenia § 298\n\nods. 1 CSP, pričom procesná prípustnosť nároku žalobkyne na vyslovenie neprijateľnosti konkrétnych\nzmluvných podmienok je umocnená samotnou dispozíciou súdu, ktorý môže v spotrebiteľskom spore\naj bez návrhu, t. j. ex offo vysloviť neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky. Je preto nedôvodná a\nbezpredmetná v odvolacom konaní prezentovaná námietka žalovaného, že ak žalobkyňa nedodržala\nsvoj záväzok plniť podľa zmluvy, zasiahla ona do majetkových práv žalovaného, nakoľko bola by\nnezákonná a nespravodlivá požiadavka dodávateľa, aby spotrebiteľ plnil aj na základe neplatných\nzmluvných podmienok a navyše žalovanému nič nebráni v tom, aby sa svojej pohľadávky z titulu\nnesplácania úveru (istiny) domáhal iniciovaním samostatného súdneho konania.\n19. Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase\nvzniku posudzovaného zmluvného vzťahu (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,\nktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú\nvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané\n(1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ\nmožnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ\nnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú\nza individuálne dojednané (3).\n20. Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa vnútornej protirečivosti\nodôvodnenia napadnutého rozsudku v časti posudzovanej (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky poplatku za vedenie a správu úverového účtu, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval,\nže poplatok nebol dojednaný individuálne a bol súčasťou formulárovej zmluvy určenej pre veľký počet\nspotrebiteľov, no zároveň považoval uvedený poplatok za výsledok dohody o jeho zakomponovaní\ndo obsahu zmluvy (bod 3.1 Zmluvy). Je totiž správne a logické tvrdenie žalobkyne, že ak spotrebiteľ\nnemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do znenia formulárovej zmluvy a ovplyvniť jej obsah,\nnie je možné v bode 3.1 Zmluvy zakotvený poplatok považovať za výsledok dohody zmluvných strán,\nkeďže dohoda je výsledkom konsenzuálneho prejavu vôle oboch kontrahentov, avšak ak žalobkyňa\nako spotrebiteľka nemohla do zmluvného dojednania o poplatku za vedenie a správu úverového účtu\nnijako zasiahnuť a nemohla ovplyvniť povinnosť pravidelnej úhrady ani výšku poplatku, pričom aj súd\nprvej inštancie správne pripísal túto náležitosť žalobkyni poskytnutého úveru výlučne vôli žalovaného,\nnie je možné dospieť k záveru, že poplatok je výsledkom dohody o jeho zakomponovaní do obsahu\nzmluvy, ktorý rezultát navodzuje dojem o vôli žalobkyne takúto zmluvnú podmienku medzi účastníkmi\núverovej zmluvy dojednať. V skutočnosti totiž žalobkyňa musela predmetnú zmluvu o úvere so\nzmluvnou podmienkou poplatku za vedenie a správu úverového účtu podpísať, keďže táto predstavovala\nobligatórnu podmienku zmluvy, bez ktorej akceptácie by žalobkyni predmetný spotrebiteľský úver\nposkytnutý nebol.\n21. Uvedený vnútorne protichodný názor súdu prvej inštancie však neviedol v danom prípade k\nprávne neprípustnému záveru, na základe ktorého by bol deklaroval, že poplatok za vedenie a správu\núverového účtu bol medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaný a teda súd prvej inštancie\nnepolemizoval o možnosti ospravedlniteľnosti inak neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53\nods. 1 OZ, nakoľko potenciálny spôsob individuálneho dojednania poplatku ako zmluvnej podmienky\nvýslovne vylúčil a pristúpil k testu prijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky z hľadiska možnej značnej\nnerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda zhodne s\nnázorom odvolacieho súdu nevzhliadol súvis predmetného poplatku s hlavným predmetom plnenia, t.\nj. s poskytnutím úveru a jeho splácaním.\n22. Dôvodnou a súčasne spôsobilou spochybniť správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o\nprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za vedenie a správu úverového účtu - však bola odvolacia\nargumentácia žalobkyne založená na teórii skutočného plnenia, v zmysle ktorej by mal poplatok\nkorešpondovať s určitým predmetom plnenia, pričom žalobkyňa podporila svoju hmotnoprávnu námietku\nprávnymi názormi odvolacích súdov, Ústavného súdu SR i Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplynuli\nvšeobecne akceptovateľné závery, že zmluvnú podmienku vyjadrujúcu finančný záväzok spotrebiteľa\nza plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa,\nje potrebné považovať za neprijateľnú.\n\n23. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie zmienenú teóriu\nskutočného plnenia v posudzovanom spore síce zohľadnil, ale na základe jej použitia dospel k skutkovým\nzisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil, keďže jeho právne závery nie sú súladné s právnymi závermi\nsúdnej praxe. Súd prvej inštancie totiž považoval za spotrebiteľovi v materiálnom slova zmysle dodané\nplnenie samotnú administratívnu agendu žalovaného resp. dodávateľa, t. j. služby dodávateľa spojené\ns administratívnym zastrešením úveru v čase jeho trvania a to spárovanie od žalobkyne prijatej platby,\nkontrolovanie včasnosti úhrady, odrátanie platby od konečnej - zostávajúcej sumy úveru, pričom práve na\nzáklade týchto skutočností vyvodil skutkový záver o prínose poplatku pre spotrebiteľa a s prihliadnutím aj\nna výšku poplatku dospel k právnemu záveru, že poplatok za vedenie a správu úverového účtu nevytvára\nzjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n24. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 53/2021 zo dňa 28.10.2021 vyslovil právny názor,\nže poplatky za vedenie či správu úveru (tzv. mesačné poplatky) je potrebné považovať za neprijateľné\nzmluvné podmienky, keďže prestavujú plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a konanie banky\nspočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa\nje vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje\nspotrebiteľovi skutočné protiplnenie, ale naopak sú uvedené úkony vykonávané vo vlastnom záujme\ndodávateľa s tým, že súdna prax už zaujala stanovisko, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a\nsprávu úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože vedenie\núverového účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka.\n25. Na podporu právneho názoru, že služby dodávateľa (obchodníka) spočívajúce v administratívnom\nzastrešení úveru nemožno kvalifikovať ako skutočné protiplnenie za spotrebiteľom hradený poplatok\nza vedenie a správu úverového účtu, odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/212/2021 zo dňa 30.11.2022, v ktorom dovolací súd konštatujúc súlad súdmi nižšej\ninštancie vyriešenej otázky so skutkovým stavom prejednávaného sporu, deklaroval, že z obsahu ich\nrozhodnutí vyplýva, že značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa vyvolaná neprijateľnou zmluvnou podmienkou dohodnutou v čl. IX. bode 2 Zmluvy o úvere\nje daná chýbajúcim protiplnením, keď žalovaný sa snažil navodiť zdanie, že vedenie úverového účtu\npredstavuje reálnu službu poskytovanú bankou svojim klientom ako plnenie v ich prospech, ale z\nobsahu činností, ktoré banka realizuje pri vedení úverového účtu uvedených v dovolaní (bod 3.2.\nrozhodnutia dovolacieho súdu) vyplýva, že pre klienta môže byť relevantné a mať reálny význam iba\nmožnosť on-line uhrádzania mimoriadnych splátok bez poplatku, ak klient vôbec využíva a má prístupnú\nmožnosť on-line komunikácie s tým, že všetky tam uvedené činnosti slúžia potrebám peňažného\nústavu. Podľa bodu 3.2. odôvodnenia vyššie označeného rozsudku dovolateľ (banka) na podporu svojho\nnázoru, že zmluvná podmienka slúži rovnocenne záujmom obom zmluvných strán uviedol, že vedenie\núverového účtu predstavuje reálnu službu poskytovanú bankou klientom s konkrétnym obsahom a\ntým súčasne aj plnenie (protihodnotu) v ich prospech, pričom nie je potrebné len pre interné potreby\nbanky a špecifikoval, že išlo o také činnosti veriteľa, ako je zaevidovanie poskytnutého úveru do\ntransakčného systému v banke, pravidelné denné generovanie alikvotnej časti úroku prislúchajúceho\nku konkrétnej splátke, zaúčtovanie pravidelnej aj mimoriadnej splátky úveru a automatické zníženie\nistiny, generovanie mesačných výpisov s detailom na rozloženie splátky na istinu, úrok a prípadné\npríslušenstvo k úveru, kontrola záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, sledovanie trvania obdobia\nfixácie, evidencia záložného práva s následným automatickým výmazom v prípade splatenia úveru,\nprehľad údajov o úvere pre klienta v elektronickom prostredí - online informácie o úvere plus možnosť\nuhrádzania mimoriadnych splátok bez poplatku a o zasielanie aktuálnych informácií o stave úveru do\núverového registra.\n26. Za skutkovej situácie, že v posudzovanom zmluvnom vzťahu žalovaný predloženými Sadzobníkmi\npoplatkov nepreukázal ani netvrdil, že žalobkyňa vôbec mala možnosť on-line uhrádzania mimoriadnych\nsplátok úveru bez poplatku, vzhľadom na dovolacím súdom v rozsudku sp. zn. 5Cdo/212/2021 zo\ndňa 30.11.2022 neakceptovanú argumentáciu dovolateľa (banky), že služby súvisiace s vedením a\nsprávou úverového účtu spotrebiteľa predstavujú skutočné protiplnenie v záujme spotrebiteľa, resp.\nže ide o protihodnotu za spotrebiteľom uhrádzané poplatky s konkrétnym obsahom a reálnu službu\nv jeho prospech, je zrejmé, že i v zmysle rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít procesný\nútok žalobkyne a v rovnakom kontexte uplatnená odvolacia argumentácia, že úkony spojené s vedením\na správou úverového účtu sú poskytované výlučne v záujme dodávateľa a spotrebiteľovi neposkytujú\nskutočné protiplnenie (službu), je právne opodstatnená.\n\n27. Vychádzajúc zo zásady „contra proferentem - v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa“, odvolací\nsúd sa priklonil k pro-spotrebiteľskej línii rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít a stotožnil\nsa s nimi zastávaným právnym názorom, že poplatok za vedenie a správu úverového účtu sa netýka\na nie je podmienkou hlavného predmetu plnenia, t. j. poskytnutia a splácania úveru, a preto v zmysle\nust. § 53 Občianskeho zákonníka podlieha testu neprijateľnosti, podľa ktorého značná nerovnováha\nv právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne (spotrebiteľky) nastala v dôsledku chýbajúceho\nreálneho protiplnenia, keďže poplatok za vedenie a správu úverového účtu kryje interné činnosti\nbanky (účtovanie, evidencia, výpočet úrokov, správa záložného práva) a tieto činnosti sú primárne v\nzáujme banky ako dodávateľa a neposkytujú skutočnú službu spotrebiteľovi, ktorý nedostáva nič navyše\n(napr. osobitný reporting, služby, ktoré by inak boli spoplatnené) a poplatok je paušálny bez väzby\nna klientom individuálne využívané služby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu\nobranu žalovaného, že poplatky predstavujú ekvivalent za poskytnutý úver ako nedôvodnú a názor súdu\nprvej inštancie, že žalobkyni sa dostáva protiplnenia za ňou uhrádzaný poplatok za vedenie a správu\núverového účtu poskytovaním administratívneho zastrešenia úveru, je právne nesprávny.\n28. Berúc zreteľ na okolnosti posudzovaného sporu, odvolací súd neaplikoval v danom prípade tzv.\npro-bankovú líniu judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2020 zo dňa 27.04.2022),\nktorá preferuje názor, že mesačný poplatok za vedenie úverového účtu predstavuje „cenu plnenia“ cenu samostatnej služby správy úveru týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia (poskytnutia a splácania\núveru), za prijatia ktorej právnej teórie by sa na zmluvné dojednanie nevzťahoval test neprijateľnosti,\nale poplatok by sa posudzoval iba z hľadiska primeranosti (čo do výšky poplatku) a transparentnosti (z\nhľadiska čitateľnosti a veľkosti písma zmluvného dojednania) a to aj z dôvodu, že súd prvej inštancie\nnapadnutým rozsudkom (vo výroku I.) v zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch\nprávoplatne určil právnu skutočnosť, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4386770688 zo\ndňa 10.11.2011 je bezúročná a bez poplatkov. Najvyšší súd SR totiž v rozsudku sp. zn. 7Cdo/128/2016\nzo dňa 29.11.2017 v súvislosti s posudzovaním podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplnil, že\nak sa úver sankčne považuje za bezúročný a bez poplatkov, logicky musia byť poplatkové ustanovenia\n(vrátane poplatku za správu úveru) neprijateľné. Konkrétne v odseku 19 označeného rozsudku dovolací\nsúd skonštatoval, že „na záver o tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,\nsprávne nadväzuje výrok o neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa poplatkov za podanie\nžiadosti o úver, za spracovanie úveru ako i za správu úveru, hoci sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom\núvere. Opačný záver by viedol k neudržateľnosti rozhodnutia, keď na jednej strane súd označil\nposkytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ale vyššie uvedené zmluvné podmienky by bolo možné\nnaďalej považovať za platné resp. prijateľné“.\n29. Vzhľadom na to, že Súdny dvor EÚ vo výrokovej časti svojho rozsudku zo dňa 16.01.2014, vo\nveci Constructora Principado (C-226/12) rozhodol tak, že existencia značnej nerovnováhy nevyhnutne\nnevyžaduje, aby výdavky znášané spotrebiteľom na základe zmluvnej podmienky mali na neho značný\nekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej\nskutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako\nzmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, pričom Súdny dvor EÚ v\nodôvodnení uvedeného rozsudku spresnil, že vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej\nexistencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom\nzmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy,\nje zrejmé, že samotné zohľadnenie výšky poplatku vo vzťahu k výške poskytnutého úveru ešte nerieši\notázku existencie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto žalovaným v\nkonaní namietaná relatívne nízka suma poplatku za správu a vedenie úverového účtu bez ďalšieho nárok\nžalobkyne na určenie, že uvedený poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, neoslabuje.\nZásadnou preto v posudzovanom spore bola skutočnosť, že poplatok za vedenie a správu úverového\núčtu nesúvisí s hlavným predmetom plnenia a týka sa internej administratívnej agendy dodávateľa\n(banky), ktorá nepredstavuje pre spotrebiteľa prínosné plnenie, ktoré by bolo v jeho záujme a tak žiadnou\njudikatúrou nepodporený právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni sa dostáva protiplnenia\nv podobe služby spojenej s administratívnym zastrešením úveru, nemôže právne obstáť a to najmä,\nkeď súd prvej inštancie právoplatne určil posudzovanú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov,\nnásledkom čoho v neprospech spotrebiteľa konštatovaná prijateľnosť poplatku za vedenie a správu\núverového účtu ako zmluvnej podmienky vyznieva protirečivo a nelogicky.\n\n30. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za upomienku vo výške 9,96 €,\nodvolací súd uvádza, že účelom poplatku za upomienku je kompenzácia nákladov veriteľa spojených s\nadministratívou a vymáhaním pohľadávky, t. j. náklady na tlač, poštovné či prácu spojenú s prípravou\nvýzvy na plnenie (upomienky). Ak teda poplatok za upomienku má byť subsumovaný pod právny inštitút\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, veriteľ by mal pri jeho uplatnení\npreukázať skutočné náklady, ktoré mu v súvislosti s vyhotovením a zaslaním upomienky - výzvy na\nplnenie vznikli a na základe preukázaných reálnych nákladov požadovať od dlžníka ich náhradu. Ak však\nveriteľ ako dodávateľ si na základe dokumentov súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere vopred\nvymienil poplatok za upomienku v paušálnej výške 9,96 € (za v poradí prvú upomienku po omeškaní\nsplátky) a poplatok za v poradí druhú upomienku vo výške 24,90 €, uvedeným poplatkom zjavne\nnesleduje náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s upomienkou skutočne vznikli a to najmä, ak suma\npoplatku je pri opakovanej upomienke vyššia než pri prvej upomienke. Takýmto spôsobom paušálne\nstanovený poplatok za upomienku evidentne plní sankčnú funkciu voči dlžníkovi (spotrebiteľovi), keďže\nho sankcionuje vopred v Sadzobníku poplatkov určenou peňažnou povinnosťou za to, že mešká so\nsplátkou svojho dlhu bez toho, aby sledoval ekvivalentnú náhradu za reálne vynaložené administratívne\nnáklady priamo spojené s upomienkou.\n31. Odvolací súd preto súhlasil s odvolacou námietkou žalobkyne, že predmetný poplatok za upomienku\nnemožno považovať za náklad spojený s uplatnením pohľadávky, nakoľko má charakter zmluvnej\npokuty - sankcie za porušenie povinnosti zaplatiť splátku včas, hoci uvedená poplatková povinnosť\nani nie je priamo v obsahu zmluvy zakotvená, ale je iba obsahom Sadzobníka poplatkov. Právnym\npredchodcom žalovaného požadovaný poplatok za upomienku teda v skutočnosti nemá súvislosť so\nskutočnými nákladmi, ale plní skôr sankčnú než nákladovú funkciu, preto ak poplatok za upomienku\nmá povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a netransparentné,\npredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolacia obrana žalobkyne je dôvodná i v súvislosti s\nvýškou poplatku za upomienku, ktorá nezodpovedá výške účelne vynaložených nákladov spojených s\nvystavením a zaslaním upomienky, nakoľko z rozhodovacej činnosti súdov je známe, že dodávatelia\nsi účtujú poplatky za upomienky v rozsahu od 1,- € do 5,- €, ale nedosahujú sumu 9,96 €. Navyše o\nsankčnej povahe poplatku za upomienku svedčí aj jeho stúpajúca výška v závislosti od počtu upomienok,\nkeďže za predpokladu sledovania refundácie nákladov vynaložených za upomienku by bola výška\npoplatku konštantná bez ohľadu na to, o koľkú v poradí upomienku by išlo. Vychádzajúc preto z\nnázoru súdu prvej inštancie, že Občiansky zákonník náklady spojené s uplatnením pohľadávky bližšie\nnešpecifikuje a tak je možné dohodnúť si ich aj vo forme paušálnej náhrady, odvolací súd uvádza,\nže i poplatok za upomienku požadovaný v paušálnej výške musí reflektovať skutočnú výšku nákladov\nspojených s vyhotovením a zaslaním upomienky, ak má byť právom dodávateľa z titulu nákladov\nspojených s uplatnením jeho pohľadávky. Súd prvej inštancie nesprávne zameral svoju pozornosť na\nprípustnosť paušálneho spôsobu dojednania výšky poplatku za upomienku a na žalobkyni prístupný\nSadzobník poplatkov, z ktorého sa mohla o svojej poplatkovej povinnosti a výške poplatku dozvedieť,\nale nezaoberal sa reálnou funkciou a účelom, ktorý poplatok za upomienku voči žalobkyni v skutočnosti\nplnil, ergo či skutočne pokrýva náklady spojené s uplatnením pohľadávky.\n32. Na základe zistenej skutočnosti, že poplatok za upomienku prakticky supluje zmluvnú pokutu,\nprípadne úrok z omeškania ako právne prostriedky sankcionujúce dlžníka za omeškania s peňažným\nplnením, medzi právami a povinnosťami zmluvných strán nastala značná nerovnováha v neprospech\nžalobkyne, ktorú dodávateľ postihoval za omeškanie s plnením splátok formou poplatku za upomienku\nnedôvodne a v rozpore s právom aprobovaným spôsobom, preto zmluvná podmienka upravujúca\npoplatok za upomienku v sume 9, 96 € je podľa ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou,\nktorá nepochybne nebola medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy individuálne dojednaná.\n33. Napokon nesprávnym je aj právny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa mohla so\nSadzobníkom poplatkov, z ktorého vyplýva charakter a suma žalobkyni účtovaných poplatkov,\noboznámiť na obchodnom mieste alebo na webovej stránke právneho predchodcu žalovaného, nakoľko\nje potrebné vziať do úvahy, že právne významnou z hľadiska posudzovania prijateľnosti zmluvnej\npodmienky je možnosť spotrebiteľa oboznámiť sa zmluvným ustanovením resp. zmluvnou podmienkou\nv čase pred uzavretím zmluvy, preto dodávateľ mal preukázať, že pred uzavretím zmluvy o úvere\noboznámil žalobkyňu so Sadzobníkom poplatkov v spojení s Obchodnými podmienkami, keďže len\nz týchto dokumentov poplatková povinnosť žalobkyne za vystavenie upomienky vyplýva, avšak túto\nskutočnosť žalovaný resp. jeho právny predchodca nepreukázal, keď aj sám súd prvej inštancie\n\nnapadnutým rozsudkom (opravným prostriedkom zo strany žalovaného nenapadnutým výrokom III.)\nrozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, že „dlžník ako aj spoludlžník svojím podpisom potvrdil,\nže bol oboznámený a súhlasí s Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami\na Sadzobníkom poplatkov“, nakoľko žalovaný nepreukázal, že uvedené dokumenty boli žalobkyni\npredložené na podpis, preto hodnotiac ako opodstatnenú námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie\nopomenul zohľadniť svoj vlastný právny názor k inej ním posudzovanej zmluvnej podmienke v\nsúvislosti s posudzovaním prijateľnosti poplatku za upomienku, čím jeho rozhodnutie v nevyhovujúcej\nčasti žalobkyňou uplatneného nároku vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, odvolací súd zhodne so\nzaužívanou rozhodovacou činnosťou súdov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/50/2019\nzo dňa 26.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/90/2018 zo dňa 24.04.2019,\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/49/2017 zo dňa 21.11.2017, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 2Co/108/2016 zo dňa 29.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 24Co/587/2015 zo dňa 18.05.2016) dospel k záveru, že poplatok za upomienku vo výške 9,96 €\npredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku aj v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ.\n34. Odvolací súd vzhľadom na jeho záver, že sporné zmluvné podmienky o poplatkoch sa netýkajú\nhlavného predmetu plnenia (poskytnutia úveru a jeho splácania), pre úplnosť konštatuje právnu\nbezvýznamnosť odvolacej procesnej obrany žalovaného, že súd, ktorý vyhlasuje určito, jasne a\nzrozumiteľne v spotrebiteľskej zmluve vyjadrenú odplatu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rozhoduje\nv zmysle jednotnej odbornej praxe protiprávne, nakoľko poplatok za vedenie a správu úverového účtu ani\npoplatok za upomienku nepredstavujú na rozdiel od zmluvného úroku odplatu - ekvivalent za poskytnutý\núver, t. j. nesúvisia s hlavným predmetom plnenia, preto ich prípadná určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť\nnezakladá zákonnú prezumpciu podľa § 53 ods. 1 vety druhej OZ, za ktorej by uvedené zmluvné\npodmienky nepodliehali testu neprijateľnosti. Rovnako za právne nedôvodný považoval odvolací súd\nargument žalovaného, že poplatky banky nemôžu byť neprijateľné z dôvodu ich regulácie Národnou\nbankou Slovenska, nakoľko akceptácia tejto teórie by eliminovala zmysel a význam ustanovení § 53 a\n§ 54 OZ, ktoré upravujú kritéria zmluvných ustanovení, za ktorých splnenia je nutné dospieť k záveru\no ich neprijateľnosti a neplatnosti v dôsledku poškodzovania spotrebiteľa tak, ako správne namietla v\nodvolacej replike žalobkyňa.\n35. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalobkyňa svojou odvolacou argumentáciou preukázala, že vo\nformulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere upravený poplatok za vedenie a správu úverového účtu\nvo výške 1,66 € mesačne, ako aj v Sadzobníku poplatkov stanovený poplatok za upomienku vo výške\n9,96 €, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na právnu povahu poplatkov z hľadiska\nteórie skutočného protiplnenia a ich netransparentnosť, ako aj so zreteľom na súdom prvej inštancie\nprávoplatne určenú právnu skutočnosť, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná\na bez poplatkov, odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie\npodľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (výroku V.) zmenil\ntak, že určil neprijateľnosť a neplatnosť dotknutých zmluvných podmienok.\n36. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP a nakoľko žalobkyňa zmenou rozsudku súdu prvej inštancie dosiahla plný\nprocesný úspech, keďže bolo vyhovené všetkým jej procesným nárokom, odvolací súd jej priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/43/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32942c11-2561-4bd6-a636-621adab47452", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.31.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 31/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2023 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.31.2023.1"}, {"guid": "ussr:e75d634b-4a11-423d-ad34-cd1e2ef24ccf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.53.2021.2"}, {"guid": "f97ac64c-4d48-4d30-a606-dacbeab718a2:a1033f0e-0f73-4c5b-abec-b560eacdd35c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1217207704.1", "spisova_znacka": "1Cdo/91/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1217207704.1"}, {"guid": "a046f2db-54a2-4025-a3c2-81fe827ecd13:6e81b341-1ee2-417f-843e-e5b5f74974e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1517215634.2", "spisova_znacka": "16Co/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/95/2018 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1517215634.2"}, {"guid": "e09a367b-e991-4d51-97d3-17420ade4aec:1c612c0c-ddd3-4c0f-8122-8b1f8d53cac9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3117216954.1", "spisova_znacka": "27Co/50/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/50/2019 z 25. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117216954.1"}, {"guid": "b87eb625-ad5b-45a9-be60-a3b5083c770b:bdfad634-1d27-4275-9370-cf1d20b76640", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6617209701.1", "spisova_znacka": "15Co/90/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/90/2018 z 26. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6617209701.1"}, {"guid": "d8a5058e-3bb8-40c4-ac8d-d7341d8257f5:7d3329ee-5f1c-4314-b093-ecb9bfbd68ff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115205500.2", "spisova_znacka": "17Co/49/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/49/2017 z 20. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115205500.2"}, {"guid": "4265d834-be44-4a11-98b0-a418eb017955:65f5d20e-53fe-4654-b611-0e78ed97cc80", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8213206419.1", "spisova_znacka": "2Co/108/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/108/2016 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8213206419.1"}, {"guid": "b607f2b6-0207-492b-b0c5-bfd1a8878c92:ec0bb883-101e-45f7-974c-11f8043a83cb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2714202801.1", "spisova_znacka": "24Co/587/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/587/2015 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714202801.1"}, {"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}