{"guid": "4076d10e-5e80-4a24-a47f-90c1374a092b:c1ccb5df-f9a4-4320-b5b4-85f0a2d6fbce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2", "spisova_znacka": "8Co/163/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/163/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 8Co/163/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2", "identifikacne_cislo": "1116224686", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ccb5df-f9a4-4320-b5b4-85f0a2d6fbce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/163/2025\n1116224686\n24. 03. 2026\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2026:1116224686.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Zity Leimbergerovej v spore žalobcu: Železničná spoločnosť\nSlovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti žalovanému: 1/\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00\n585 441, zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08\nBratislava, a žalovanému: 2/ AF - CAR, s. r .o., so sídlom Okoličianska 65, 031 04 Liptovský Mikuláš,\nIČO: 36 399 621, zastúpenému: advokátska kancelária Geško s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821\n08 Bratislava, IČO: 36 740 101, o zaplatenie 16.762,29,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\n1/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 05. júna 2024, č.k. B1-25Cb/174/2016-91, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.\nŽalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 16.762,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 16.762,29 Eur od\n27.03.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom splnením povinnosti\njedným zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť voči druhému žalovanému, žalobu vo zvyšku\nzamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Skutkový stav zistený\nvykonaným dokazovaním po právnej stráne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods.1, § 517, § 788 ods.1,\n§ 790, § 795 ods.1, § 797 ods.1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 11 ods.6, § 15 ods. 1 zákona o PZP,\na dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že medzi stranami nebola sporným\nexistencia vzniku samotnej škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. Nesporným\nbolo aj to, že vinníkom predmetnej udalosti bol žalovaný v 2. rade, tak ako to vyplýva zo Správy o\nuzatvorení menšej nehody. V zmysle predmetnej Správy bolo príčinou vzniku škodovej udalosti vojdenie\nužívateľa úrovňového priecestia - vodiča s návesovou súpravou do prechodného prierezu koľaje na\npriecestí v čase, keď boli spustené ramená závor a na priecestnom zariadení bola dávaná výstraha\ndvoma červenými, striedavo prerušovane svietiacimi svetlami spolu so zvukovou výstrahou a následné\nneodstránenie havarovanej návesovej súpravy zo železničnej trate. Správa ďalej v čl. IV bod 3 písm.\na) skonštatovala, že nehodu zavinil vodič O. E., vodič návesovej súpravy, užívateľ priecestia, narodený\nXX.XX.XXXX, tým, že porušil zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. V zmysle uvedeného je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade. Mal za to, že podmienky\npre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v 2. rade sú splnené, a preto tak v zmysle\nnávrhu žalobcu rozhodol. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v prvom rade, tento\nvyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, konkrétne ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Z\n\nvykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení strán mal v konaní za nespornú aj samotnú\nvýšku škody spôsobenú žalobcovi škodovou udalosťou v celkovej výške 81.986,01,- Eur. Spornou tak\nmedzi stranami ostala iba suma zodpovedajúca amortizácii (16.762,29,- Eur), ktorú žalovaný odrátal z\nuplatneného nároku na náhradu škody. Uviedol, že pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú\nujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty,\nktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu. Ide o rozdiel v hodnote poškodeného\nmajetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku\ntreba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú\ndva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny\nobvyklej, ktorú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov\npotrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá\npoškodenú vec opraviť, môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny\nuskutočnených prác a ceny vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len\nvtedy, ak skutočne príde ku zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo\nzvýšeniu technickej hodnoty. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu\nrozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci vstave po poškodení.\nAk sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým\nspôsobom, totiž hodnotou opravy. K odpočtu amortizácie uviedol, že HDV sa dopravnou nehodou aj\nnapriek následne vykonanej oprave spočívajúcej v použití nových náhradných dielov znehodnocuje,\npretože každou dopravnou nehodou, pri ktorej dôjde k jeho poškodeniu, sa jeho technická hodnota\nznižuje. Žalobca bol nútený v dôsledku dopravnej nehody obnoviť stav HDV, ktorý tu bol pred dopravnou\nnehodou, a preto mu musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody. V\nopačnom prípade by bola porušená zásada nikoho nepoškodzovať. Účelom ustanovenia § 442 ods. 1\nOZ je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo,\nčo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.2Obdo/48/2012, v ktorom tento vyslovil, že\n„škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla,\npredstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých\nnáhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie\nvozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo\nnezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti\njeho technická hodnota znižuje.“ Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má\nzabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie HDV pri dopravnej\nnehode viedlo nepochybne na strane žalobcu k vzniku skutočnej škody, pretože sa mu majetkový stav\nznížil o majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť na to, aby HDV uviedol do stavu pred poškodením,\nmá právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti HDV. Žalovaný v 1.\nrade pritom nerozporoval rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie HDV opätovne\ndo prevádzky. Žalobca nežiada viac, ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu\nHDV a plnením zo strany žalovanej v prvom rade. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že žalobcovi\ntzv. „zhodnotenie“ poškodeného HDV bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu (žalovaného v 2.\nrade), ktorého zodpovednosť je poistená u žalovaného v 1. rade. V dôsledku škodovej udalosti sa\npotom žalobca dostala do situácie, že hoci postupoval v súlade s právom, bol nútený vynaložiť peňažné\nprostriedky na to, aby ŽKV mohlo byť používané rovnako ako pred škodovou udalosťou. Ak oprava\npoškodeného koľajového vozidla smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v\nkonaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu spravodlivé, aby žalobca doplácal na sprevádzkovanie\npoškodeného koľajového vozidla. V nadväznosti na uvedené žalobe vyhovel, pretože žalobca preukázal\nvznik a výšku skutočnej škody, a žalovaných v prvom a v druhom rade zaviazal na zaplatenie sumy\n16.762,29 Eura, o ktorú žalovaný v 1. rade znížil náhradu škody. O trovách konania rozhodol v zmysle\n§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný, priznal voči žalovaným náhradu trov konania vo\nvýške 100 %.\n2. Proti tomuto rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalovaný 1/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z\ndôvodov, že meny tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozsudok\npovažoval v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Rozsudok je výsledkom\nzjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.\n\nPrvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie\nktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej\nkonštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku\nsvojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom\nrozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Súd prvej\ninštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou poukazujúcou\nna dôvodnosť nepriznania časti uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu. Argumentoval, že\namortizácia vo výške 16.762,29 EUR bola odpočítaná na základe Expertnej správy zo dňa 10.02.2015,\nktorú si dal vypracovať u spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., IČO: 35 803 819. Na základe Expertnej\nsprávy bola amortizácia HDV stanovená na 80% a vo výpočte škody sa aplikovala len na použité\nnáhradné diely v celkovej hodnote 20.925,86 EUR bez DPH. S poukazom na Oznámenie o poistnom\nplnení mal za preukázané, že z jeho strany došlo k maximálnemu možnému plneniu. Poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/200/2011 zo dňa 26.04.2012, ktorý\nsa týkal náhrady škody pri obdobnej škodovej udalosti, ku ktorej došlo zrážkou vlaku vedeného\nhnacím dráhovým vozidlom (HDV) s motorovým vozidlom. NSSR zamietol dovolanie žalobcu. V\nnadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie NSSR považoval za potrebné relevantne zohľadňovať\nskutočnosť, že v danom prípade išlo o HDV, ktoré bolo vyrobené v roku 1988, t. j. išlo o staršie a\nopotrebované HDV. Pri výpočte hodnoty Amortizácie postupoval plne v súlade s Vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Likvidácia\nškodovej udalosti a jeho postup bol realizovaný plne v súlade s právnymi predpismi a poskytnuté\nplnenie predstavovalo maximálne možné plnenie v rámci vzniknutej škodovej udalosti. V súvislosti\ns argumentáciou prvoinštančného súdu týkajúcou sa rozhodnutia NSSR sp. zn. 2 Obdo/48/2012\nuviedol, že uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať vo svojom obsahovo-právnom výklade na\nprejednávanú vec, a to vzhľadom k tomu, že NSSR sa dotknutým rozhodnutím zaoberal otázkou\nuplatnenia amortizácie pri škode vzniknutej na motorových vozidlách a nie na HDV, pri ktorých je\nživotnosť, ako aj stupeň obchodného obratu signifikantne iná. V konečnom dôsledku poškodenie\nmotorového vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných\ndielov motorové vozidlo nezhodnocuje, motorové vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická\nhodnota znižuje. Toto však logicky neplatí v prípade HDV (s niekoľkonásobne dlhšou životnosťou ako\nv prípade motorových vozidiel), pretože ich opravou, najmä keď dôjde k ich zásadnejšej rekonštrukcii,\nsa ich cena jednoznačne zvyšuje.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že tvrdenie žalovaného považuje za\nneopodstatnené a je presvedčený o tom, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými\nskutkovými otázkami konania. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými\nskutkovými a právnymi otázkami s ktorými sa v konaní vysporiadať mal, podrobne a jasne uviedol, ktoré\ndôkazy mal za preukázané, ktoré dôkazy boli rozhodujúce, ktorými úvahami sa vo svojom rozhodnutí\nriadil, z čoho tieto úvahy vychádzali, ktoré právne normy sa stali preňho východiskové a ako sa súdna\nprax ustálila pri konkrétnych právnych otázkach. Preto bol presvedčený o tom, že prvostupňový súd\nriadne a dostatočne odôvodnil rozhodnutie. K otázke uplatnenia amortizácie poukázal na to, že išlo\no nehodu, ktorou bola spôsobená škoda žalobcovi bez jeho pričinenia, žalobca nehodu nezavinil,\npoškodené ŽKV bolo prevádzkyschopné, jazdilo, malo splnené všetky technické a bezpečnostné skúšky\na kritériá na vykonávanie osobnej dopravy. Na tieto ŽKV sa kladú prísne technické a bezpečnostné\npožiadavky, keďže ide o prostriedky hromadnej dopravy. Tieto prostriedky sú neustále udržiavané a\nprechádzajú pravidelnými opravami a údržbou. Nehodou došlo k poškodeniu ŽKV, teda ku vzniku\nškody bez zavinenia žalobcu, samotný proces opravy ŽKV po nehode je náročný, vyžaduje si zvýšenú\nprevádzkovú a administratívnu činnosť žalobcu. Samotná oprava poškodeného ŽKV je žalobcovi\nnanútená proti jeho vôli. To znamená, že nejde o bežnú opravu, pri ktorej sa obmieňajú opotrebované\nsúčiastky, ale ide o nanútenú opravu, pri ktorej sa musia vymeniť aj také poškodené súčiastky, ktoré\nby ešte dlho slúžili v prevádzke, nebyť nehody, z technického hľadiska nie je možné jednoznačne\nurčiť skutočnú životnosť poškodených súčiastok, ktoré boli v dôsledku nehody poškodené a vymenené.\nTotiž počas prevádzky môže dochádzať z rôznych príčin k väčšiemu alebo menšiemu opotrebeniu\nsúčiastky oproti jej predpokladanej životnosti. Taktiež nie je možné zadovážiť súčiastky s presným\nopotrebením zodpovedajúcim poškodeným súčiastkam. Preto je nevyhnutné použiť nové súčiastky na\nopravu takéhoto poškodenia ŽKV a použitie nových súčiastok nemôže byť na škodu poškodeného,\nktorému bola oprava nanútená. Proces opravy poškodeného ŽKV je častokrát náročný. Niekedy trvá\naž dva roky, inokedy viac. Počas tejto doby je poškodené ŽKV odstavené bez toho, aby sa používalo\nna činnosť, na ktorú sa do nehody používalo. Miesto poškodeného ŽKV žalobca používa iné ŽKV,\n\nktoré nahrádza činnosť odstaveného poškodeného ŽKV, kým nie je toto opravené. Takže náhradné\nŽKV sa počas celej doby odstavenia poškodeného ŽKV opotrebováva a je potrebné na ňom vykonávať\nneustále technické kontroly a opravy. Tým žalobcovi vzniká škoda na náhradnom ŽKV nepriamo\nspôsobená nehodou - odstavením poškodeného ŽKV. Túto škodu žalovaný nikde nezohľadňuje. Žalobca\nžaloval iba tú časť, ktorú žalovaný nezákonne zadržal, je jedno ako došlo k uvedenému odpočtu,\nresp. kto vykonal uvedený odpočet a akými vzorcami. Bola určená výška škody, ktorú žalovaný riadne\nv konaní odsúhlasil, no z tejto odsúhlasenej škody si nezákonne a svojvoľne odpočítal amortizáciu.\nPostup žalovaného pri likvidácii škodovej udalosti týkajúci sa odpočítania amortizácie nie je v danom\nprípade v súlade s právnymi predpismi. Považoval za neudržateľný stav, a to aj vo svetle rozhodnutí\nviacerých súdov vrátane Najvyššieho súdu SR, v ktorom poškodenému vznikne škoda, následne si\nškodu najhospodárnejšie možným spôsobom a podľa pokynov poisťovne nahradí a následne by nemal\nmať nárok na úhradu všetkých nákladov, ktoré sú s tým spojené. Uvedený postup je v príkrom rozpore\nso zásadou Neminem laedere, nakoľko by predstavovala prekážku poškodeným uhradená škoda, ktorá\nmu vznikla. V prípade ak by sa nezohľadnilo vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku\nvynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred\npoškodením, bolo by to v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôkaz\npri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy\nSR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Škoda, ktorá nastala\nna strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, (ktorá žalobcovi bola škodovou udalosťou\nvnútená) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby železničné koľajové\nvozidlo bolo v takom stave ako pred nehodou. Pokiaľ oprava smerovala k uvedeniu poškodeného\nvozidla do pôvodného stavu pred nehodou, nemohlo mať na výšku škody vplyv zhodnotenie veci jej\nopravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia vozidla. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať,\naby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov,\nktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca vykonáva verejnú dopravu a tá\nmusí byť vykonávaná riadne a bezpečne. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť\npoškodenému plnú kompenzáciu ujmy. Správanie žalobcu len viedlo k tomu, aby obnovil činnosť vozidla.\nZ uvedeného je zrejmé, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú výšku škody poškodeného ŽKV\na nie iba čiastočnú výšku škody. V prípade opravy poškodeného železničného vozidla vznikla žalobcovi\nako poškodenému majetková ujma, v podobe vynaloženia nemalých finančných prostriedkov, ktoré by\nnebyť dopravnej nehody spôsobenej jeho poisteným vôbec nevynaložil. Tieto finančné prostriedky by\nžalobca ako poškodený nemusel vynaložiť vôbec, nielen v časti výdavkov po odpočítaní amortizácie.\nJe teda zrejmé, že pri správnom výklade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. nie\nje možné v žiadnom prípade od účelne vynaložených výdavkov na opravu poškodenej veci zo strany\npoškodeného odpočítať tzv. amortizáciu. Opravou ŽKV k zhodnoteniu veci žalobcu nedošlo, žalobca\nlen dával vec do stavu v akom bolo ŽKV pred nehodou. Možnosť uplatnenia amortizácie nevyplýva\nani z ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa pri určení výšky škody na veci\nvychádza z ceny v čase poškodenia. Expertná správa v tomto prípade vyprodukovaná žalovaným, nie\nje významným dôkazom a súd by na takýto dôkaz nemal vôbec neprihliadať, lebo pri určovaní výšky\nškody nemá žiadny podstatný význam. Žalovaný sa zaoberal hlavne predložením Expertnej správy,\nktorú si dal vypracovať v externej spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o., tu podotýkame, že v danom\nprípade, keďže Expertná správa nebola vypracovaná na podnet súdu, ale na podnet žalovaného, bola\ndaná spoločnosť viazaná zadaním, ktoré jej určovalo za akých podmienok má byť expertná správa\nvypracovaná. Z tohto dôvodu sa v expertnej správe uvádza aj tzv. zhodnotenie, ktoré si vypočítala\nv zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších\npredpisov. To znamená, že podľa zadania žalovaného aplikovala spoločnosť vzorce určené vyhláškou\nna škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Čo pre prípad škody ktorá je predmetom sporu, nie je aplikovateľné\na vyhláška nemala byť v danom prípade použitá. V otázke odstránenia poškodenia veci, ktoré bolo\nnanútené poškodenému, je súdna prax za posledné roky ustálená v zmysle náhrady celej škody,\nktorá poškodenému vznikla, teda bez akéhokoľvek odpočtu domnelého tzv. opotrebenia - amortizácie.\nNa základe vyššie uvedeného nebolo potrebné ani vypočutie toho, kto expertnú správu vypracoval.\nOpravou ŽKV k zhodnoteniu ŽKV žalobcu nedošlo. V rámci bežnej likvidačnej praxe ide zo strany\nžalovaného o svojský, neprijateľný a neakceptovateľný spôsob vysporiadania nárokov žalobcu ako\npoškodeného. Žalovaný nemôže od žalobcu požadovať, aby on ako poškodený doplácal na dopravnú\nnehodu. Opravou železničného vozidla, keď nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže\nvýmena dielov nenavýšila úžitkové vlastnosti železničného vozidla. Predmetná oprava nemohla byť\nprevedená inak ako bola prevedená, pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a\nani diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Žalobca v čase opravy vozidlo nemohol riadne užívať, čo mu\n\ntiež spôsobilo určité problémy. Opravou ŽKV nedošlo k prínosu pre žalobcu, tzv. „zhodnotenie“ bolo v\npodstate protiprávnym konaním poisteného u žalovaného, ktoré bolo žalobcovi vnútené. Odstránenie\npoškodenia a uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu\nnásledkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú\nnehodu. Rozsudok najvyššieho súdu z 26.apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/200/2011, na ktorý žalovaný v\nspore odkazoval, nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pričom tento rozsudok\nnebol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nako rozhodnutie zásadného právneho významu. Na predmetnom závere nemení nič ani skutočnosť,\nže v označenom rozsudku odkazoval najvyšší súd aj na staršie judikáty č. R 5/1998, R 25/1990, R\n13/1985 a R 57/2003. Uvedené znamená, že odkaz na staršie judikáty v nepublikovanom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu (navyše nie celkom riešenú totožnú právnu otázku) nerobí z takéhoto rozhodnutia\njudikát a rozhodnutie zásadného právneho významu, ako to prezentoval žalovaný. Vo vzťahu k výkladu\npojmu „výška škody“ existuje aj rozhodnutie s odlišnými právnymi závermi, a to rozsudok najvyššieho\nsúdu z 28. marca 2013, sp. zn. 2Obdo/48/2012. Existenciu predmetného rozhodnutia nie je možné\nignorovať. Vo vzťahu k definícii pojmu „výška škody“ a k možnosti škodcu odpočítať od nákladov\nvynaložených poškodeným na odstránenie poškodenia tzv. amortizáciu žalobca poukazuje na vyššie\nuvedený rozsudok najvyššieho súdu 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.marca 2013, nález Ústavného súdu\nČeskej republiky z 19. marca 2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 29. apríla 2021, č. k. 4Cob/33/2020-180). V rámci bežnej praxe ide zo strany žalovaného o\nsvojský, neprijateľný a neakceptovateľný spôsob vysporiadania nárokov žalobcu ako poškodeného.\nTaktiež žalobca poukazuje na jeho posledné rozsudky v obdobných veciach, Rozsudok Okresného súdu\nBratislava I, sp. zn.: 31Cb/12/2021 zo dňa 26. apríla 2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu\nBratislava, sp. zn. 3Cob/174/2022 zo dňa 29.mája.2024, ktoré viedol s inou poisťovňou v obdobnej veci.\nNavrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného 1/ nie je dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením žaloby žalobcu na zaplatenie\nnáhrady škody vzniknutej mu na hnacom dráhovom vozidle (HDV) žalovaným 1/ z povinného zmluvného\npoistenia žalovaného 2/ z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými\nžalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný\n1/ bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal\nzákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Vec posúdil správne aj po právnej\nstránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov\na sú plne v súlade so závermi vyplývajúcimi z aktuálnej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne\nstotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade výška škody spôsobená pri dopravnej\nnehode zodpovedá sume skutočne vyúčtovanej za opravu poškodeného železničného koľajového\nvozidla žalobcu. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za\nnásledok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z\nkonania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n6. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z\nodôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzaložené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní\nriadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody\nvedúce k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody\nobsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.\n7. Náklady na opravu železničného koľajového vozidla zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva\nv zmenšení majetku poškodeného s tým, že nielen koľajové vozidlo poškodené haváriou a náhradou\nnefunkčných častí vozidla novými súčiastkami, vyššiu hodnotu, resp. cenu na trhu nenadobúda, ale\nnaopak „zhodnotenie“ vozidla bolo poškodenému protiprávnym konaním škodcu vnútené, a preto by\nbolo v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby od skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v\ndôsledku protiprávneho konania, bolo odpočítané „zhodnotenie“, spočívajúce v použití nových súčiastok,\nktorými boli nahradené poškodené, nakoľko sa poškodený v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatil,\nkeďže vznik škody na majetku zapríčinil škodca a nie on sám. V danom prípade nie je relevantná\nodvolacia námietka žalovaného 1/, že pri výpočte všeobecnej hodnoty sa malo postupovať v zmysle\n\nvyhlášky č. 492/2004 Z.z., keďže túto nie je možné v konaní aplikovať z dôvodu, že pri učení škody\nsa vychádza zo skutočne vynaložených nákladov na opravu železničného koľajového vozidla, ktoré\nmá po oprave slúžiť na rovnaký účel, na aký slúžilo pred poškodením. Nakoľko na tieto HDV sa\nkladú prísne technické a bezpečnostné požiadavky, keďže ide o prostriedky hromadnej dopravy,\nnebolo objektívne možné vykonať odstránenie poškodenia a vrátenie do pôvodného stavu inak, než\npoužitím nových dielov zodpovedajúcich aktuálnym normám, pričom vykonanou opravou nedošlo ani\nk zjavnému prínosu pre poškodeného, keď výmena dielov nezvýšila úžitkové vlastnosti, nemožno za\ndaného stavu od žalobcu spravodlivo požadovať, aby z vlastných prostriedkov znášal čo i len časť\nnákladov vzniknutých výlučne v dôsledku konania škodcu. V danom prípade tak bolo vylúčené zadovážiť\nsúčiastky s presným opotrebením zodpovedajúcim poškodeným súčiastkam, preto bolo nevyhnutné\npoužiť nové súčiastky na opravu takéhoto poškodenia HDV a použitie nových súčiastok nemôže\nbyť na škodu poškodeného, ktorému bola oprava nanútená. Škoda, ktorá nastala na strane žalobcu\nvykonávajúceho verejnú dopravu, ktorá musí byť vykonávaná riadne a bezpečne, z titulu nákladov na\nvykonanú opravu, je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby železničné\nkoľajové vozidlo bolo v takom stave ako pred nehodou. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať,\naby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov,\nktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Správne poukázal konajúci súd na to, že\nnáhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy.\nSúd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ neprihliadol na žalovaným 1/ predloženú expertnú\nsprávu. Žalobca dôvodne argumentuje, že opravou železničného vozidla nedošlo k zjavnému prínosu\npre poškodeného, keďže výmena dielov nenavýšila úžitkové vlastnosti železničného vozidla. Predmetná\noprava nemohla byť prevedená inak, pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani\ndiely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou HDV nedošlo k prínosu pre žalobcu, tzv. „zhodnotenie“ bolo v\npodstate protiprávnym konaním poisteného u žalovaného 1/, ktoré bolo žalobcovi vnútené. Odstránenie\npoškodenia a uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu\nnásledkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú\nnehodu. Rozsudok najvyššieho súdu z 26.apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/200/2011, vychádzajúci zo staršej\njudikatúry (R 5/1998, R 25/1990, R 13/1985 a R 57/2003), nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít, a odvolací súd ho považuje za prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Obdo/48/2012, z ktorého záverov vychádza nielen v danej veci konajúci súd, ale aj prevažná\nrozhodovacia prax všeobecných súdov.\n8. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré\npoukazoval žalovaný 1/ vo svojom odvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\n9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal\nproti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\n\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/174/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "63925065-aa5c-47e2-80b6-8b91417e781d:7027b8c1-cdc7-4530-b2c5-d62110963fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/174/2022 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204751.1"}, {"guid": "9d057d66-781f-4fe6-afd1-8efea79959bb:3ae2aa16-e5e3-4da1-8d9d-020b0f7530b4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6119248424.1", "spisova_znacka": "4Cob/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/33/2020 z 28. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6119248424.1"}], "citovane_v": []}