Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/90/2025 z 6. 5. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. mája 2026, sp. zn. 2Co/90/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/90/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2 | 2026-05-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 7 zákona č. 167/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74d22d93-4f1b-4277-b7b6-9fbded646684 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Co/90/2025 1116214893 06. 05. 2026 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: K.. R. F. E. N. Z. K. E. C., W. XX.XX.XXXX, M. F. F. X, F., právne zastúpený Advokátska kancelária AKMA, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 15, Bratislava, IČO: 54 274 605, proti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, Bratislava, IČO: 35 790 253, právne zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, IČO: 36 855 995, o povinnosti uverejniť opravu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B1-14C/91/2016 zo dňa 15.04.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd o p r a v u j e výrok I. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14C/91/2016, zo dňa 15.04.2025 tak, že tento výrok správne znie: Žalovaný je p o v i n n ý uverejniť opravu na prvej strane denníka L. s označením „oprava“ a zverejniť text nasledovne: „Dňa 3.5.2016 bol na prvej strane denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva,“ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14C/91/2016, zo dňa 15.04.2025, v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e . III. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV výrokom I. rozsudku sp. zn. B1-14C/91/2016, zo dňa 15.04.2025, uložil žalovanému povinnosť uverejniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na prvej strane denníka L. text s označením „oprava,, nasledovne: „ Dňa 3.5.2016 bol na prvej stránke denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva“ Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. V treťom výroku súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zverejnenia tlačovej opravy, pretože žalovaný neuverejnil opravu na základe jeho žiadosti o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení. Uviedol, že na prvej strane denníka L. s pokračovaním na druhej strane bol dňa 03.05.2016 zverejnený článok pod názvom „J. tunelovanie nevidí“ s podtitulkom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V článku sa uvádza „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M. L., zapleteného v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L. údajne boli podľa správy exnámestníka riaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov nehnuteľností tajných, pri ktorých služba mohla prísť o milióny eur“ (ďalej aj „výrok alebo informácia 1“). Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná“ (ďalej aj „výrok alebo informácia 2“). Žalobu odôvodnil tým, že listom žiadal žalovaného o uverejnenie opravy a súčasne žiadal, aby oprava bola uverejnená v rovnakej periodickej časti a na rovnocennom mieste s rovnakým písmom, akým boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, t. j. na prvej strane denníka L. a s označením „oprava,“ v lehote stanovenej v § 7 ods. 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (ďalej aj „tlačový zákon“). Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu a uverejnenie opravy nezverejnil. 3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Bol toho názoru, že z obsahu výroku 1 vyplývalo, že autor článku považuje žalobcu za účastníka kauzy podozrení z tunelovania majetku Vojenského spravodajstva. Tento názor (podozrenie) vychádza z reálneho skutkového základu a dôkazov. Žalovaný predložil súdu Správu o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva vypracovanú plukovníkom U. L., námestníkom riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby v rokoch 2011 až 2012 (ďalej aj „správa“). Aj z tejto správy čerpal autor článku pri jeho príprave a priamo na ňu ako zdroj vo výroku 1 odkazoval. Výrok 1 má podľa názoru žalovaného povahu hodnotiaceho úsudku. Tvrdil, že podľa § 7 ods. 1 tlačového zákona vzniká právo na opravu len k skutkovému tvrdeniu. Podľa vyjadrenia autora o tom, že žalobca je účastníkom kauzy podozrení z tunelovania predstavujú jeho názor, ktorý získal na základe podkladov pri príprave článku. Vzhľadom na to, že žalobca žalovanému vôbec na jeho list k jeho žiadosti o uverejnenie opravy neodpovedal, nebolo možné dospieť k dohode ohľadne uverejneniu opravy k výroku 2 a tú uverejnil žalovaný podľa vlastných predstáv v článku v denníka L. z 21.6.2016, kde uviedol, „že plán prevodu nehnuteľnosti VS na žalobcu sa podľa Správy nakoniec nepodarilo zrealizovať. Denník L. pred časom nesprávne uviedol, že k tomu prevodu došlo.“ V spore sa bránil aj tým, že povinnosť opravy ani nemal, keďže žalobca s ním o obsahu opravy k výroku 2 odmietol komunikovať a žalovaný nemohol svojvoľne a sám upraviť text požadovanej opravy od žalobcu. 4. Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania skutkovo ustálil, že dňa 03.06.2016 vyšiel v denníku L. článok na prvej strane s titulkom „J. tunelovanie nevidí“ a s pokračovaním na druhej strane s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené: „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M. L., zapleteného v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L. aj F. údajne boli podľa správy exnámestníka riaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov nehnuteľností tajných, pri ktorých služba mohla prísť o milióny eur.“ Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná.“ Podľa vyjadrení Úradu Geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2016 a Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 03.06.2016, nebola v rokoch 2004 - 2010 na žalobcu od Vojenského spravodajstva prepísaná žiadna nehnuteľnosť. Nebolo sporným, že žalobca po uverejnení predmetného článku požiadal žalovaného listom -žiadosťou zo dňa 01.06.20126 o uverejnenie opravy podľa § 7 tlačového zákona. Požadoval uverejnenie opravy tohto znenia: „Dňa 03.05.2016 bol na prvej stránke denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že F. je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, ako i to, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že R. F. nie je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby a na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva.“ Žiadal, aby oprava bola uverejnená v rovnakej periodickej časti a na rovnocennom mieste s rovnakým písmom, akým boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, t. j. na prvej strane denníka L. a s označením „ oprava „ v lehote stanovenej v § 7 ods. 4 tlačového zákona. Túto žiadosť žalovaný prevzal dňa 02.06.2016. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 14.06.2016, že právo na opravu žalobcovi vzniklo k jednému z dvoch napadaných výrokov a navrhovaný text opravy nemôže uverejniť, pokiaľ ho primerane neupraví. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na tieto skutočnosti, redakcia pripraví nový článok, v ktorom dá priestor žalobcovi a zároveň napraví aj uvedenú nepresnosť z článku. 5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 7 tlačového zákona a žalobu vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Argumentoval, že spornou otázkou v predmetnom konaní bola otázka, či napadnuté výroky sú skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky. Podľa názoru súdu prvej inštancie výrok 2 „Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľnosti prepísaná,“ je skutkovým tvrdením. Žalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu o uverejnenie opravy zo dňa 14.06.2016 uviedol, že právo na opravu vzniklo žalobcovi len k jednému z dvoch napadaných výrokov a tak navrhovaný text, nemôže uverejniť, pokiaľ ho žalobca primerane neupraví. Naviac dodal, že redakcia pripraví nový článok, v ktorom dá priestor žalobcovi a napraví uvedenú nepresnosť. Z odpovede žalovaného jednoznačne podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalovaný si bol vedomý, že žalobcovi prislúcha právo na opravu podľa tlačového zákona k jednému z dvoch napadaných výrokov, ktorý presne nedefinoval, hoci zo žiadosti žalobcu o uverejnenie opravy a jeho znenia na opravu, bolo jednoznačné, že sú tam dva výroky, ktoré sú definované a ktoré boli žalovanému známe. Žalobca si uplatnil právo na opravu podľa § 7 tlačového zákona v stanovenej lehote na opravu. Predmetný článok bol uverejnený dňa 03.05.2016, žalobca podal žiadosť žalovanému dňa 01.06.2016 a žalovaný ju prevzal 02.06.2016. Z dikcie ustanovenia § 7 odsek 4 tlačového zákona vyplýva, že žalovaný bol povinný uverejniť opravu do 8 dní tak, ako bola navrhnutá, alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, t. j. do 10.06.2016. Zo samotnej odpovede žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 14.06.2016 vyplývalo, že žalovaný opravu nezverejnil a odpoveď došla žalobcovi 4 dni po zákonom stanovenej lehote, čím došlo k porušeniu povinnosti § 7 odsek 4 tlačového zákona. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný v samotnej odpovedi uviedol, že žalobca má nárok na opravu, ale len jedného z dvoch výrokov, pričom neuviedol, v ktorom výroku by prichádzala do úvahy oprava. Žalovaný požadoval primerane opraviť text a súčasne uviedol, že pripraví nový článok, v ktorom dá žalobcovi priestor a napraví nepresnosť. Článok, text zverejnený dňa 21.06.2016, podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňal požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 7 odsek 5 tlačového zákona, pretože nejde o zverejnenie opravy tak, ako bola žalobcom navrhovaná, článok nebol zverejnený na rovnakom miestne ako článok zo dňa 03.05.2016 a nebol označený ako oprava. Naviac bola porušená podmienka žalovaným, že k uverejnenej oprave nemožno uverejniť ďalší súvisiaci text, obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi vzniklo voči výroku 2 právo na opravu, pretože išlo o skutkové tvrdenie, ktoré žalobca namietal v žiadosti o opravu, ako nepravdivé skutkové tvrdenie. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva. Žalovaný sa k dôkazom, ktoré sa týkali nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom za obdobie od 2005 - 2010, nevyjadril a nepreukázal v tomto smere skutkové tvrdenie, že na žalovaného bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žiadosť o uverejnenie opravy žalobcu podľa § 7 tlačového zákona neobsahovala zákonné náležitosti. Tvrdenie žalovaného, že opravu nebolo možné vykonať a že žalobcu vyzvali, aby upravil znenie opravy takým spôsobom, aby bol len obsahom výrok 2, nekorešponduje s odpoveďou žalovaného zo dňa 14.06.2016, pretože zo znenia odpovede sa žalobca nemohol dozvedieť, voči ktorému z dvoch napadaných výrokov prislúcha žalobcovi právo na opravu. Zo znenia listu vôbec nevyplývalo, ktorý výrok, či 1 alebo 2, mal žalovaný na mysli, v odpovedi to neuviedol a odvolal sa len na text opravy, že navrhovaný text opravy žalobcom nemôže uverejniť, pokiaľ ho primerane neupraví. Z daného znenia nebolo vôbec jasné čo mal na mysli žalovaný, keď nedefinoval v odpovedi žalobcovi, ktorý z výrokov, či výrok 1 alebo výrok 2, by žalovaný akceptoval na opravu. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že odpoveď na žiadosť o uverejnenie opravy zo strany žalovaného s odkazom, že nemôže uverejniť text opravy, pokiaľ ho žalobca neupraví, je nepreskúmateľná. Aj keď žalobca sám uviedol, že bez ohľadu na tieto skutočnosti redakcia žalovaného pripraví nový článok, v ktorom dá priestor žalobcovi a zároveň napraví aj uvedenú nepresnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie k oprave žiadosti vo výroku 2 nedošlo, pretože text v článku zo dňa 21.06.2016 nespĺňal náležitosti § 7 tlačového zákona. 6. Vo vzťahu k výroku 1 súd prvej inštancie predniesol, že tento výrok 1 má povahu hodnotiaceho úsudku, a preto žalobcovi právo na opravu podľa § 7 odsek 1 tlačového zákona nevzniklo, keď právo na opravu vzniká len k skutkovému tvrdeniu. Vyjadrenie autora o tom, že žalobca je účastníkom kauzy podozrení z tunelovania, predstavuje jeho názor, ku ktorému dospel na základe podkladov pri príprave článku. Slovné spojenie, že R. F. je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nie je skutkovým tvrdením a samotný výrok účastník kauzy, predstavuje prípustné novinárske zjednodušenie, ktoré nie je možné zamieňať s odbornou terminológiou a textami uvádzaných v právnych predpisoch, napr. v Trestnom zákone. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal aj na nálež Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/1999 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/7/2005. Z argumentácie žalovaného vyplývalo, že autor článku vychádzal z úradného dokumentu vypracovaného orgánom verejnej moci, konkrétne správy o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva. Samotný obsah článku sa opieral o danú správu a z obsahu článku vyplýva, že bola vypracovaná orgánom verejnej moci, tvoril skutkový základ článku. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 284/2012, že novinári nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože je to ich úloha a poslanie. Naopak, je na orgánoch štátu, aby zvážili ktoré informácie a v akom rozsahu, možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi. Keďže išlo o hodnotiaci úsudok, tak súd prvej inštancie v tejto časti žalobe nevyhovel. Záverom dodal, že inštitút práva na tlačovú opravu, je zakotvený v § 7 tlačového zákona, predstavuje jednu z foriem obmedzenia slobody prejavu, a to pre účely ochrany práv iných osôb. Rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a skutkovým tvrdením spočíva zásadne v tom, že pravdivosť skutkového tvrdenia je možné preukázať, zatiaľ čo pri hodnotiacom úsudku to možné nie je (Rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku z 08.07.1986, č. 9815/82, bod 46.). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s poukazom na čiastočný úspech žalobcu vo vzťahu k výroku 2 a čiastočný úspech žalovaného vo vzťahu k výroku 1. 7. Žalovaný podal proti výroku I. a III. rozsudku v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa § 365 ods. 1 C. s. p. písm. b), písm. f), písm. h), odvolanie. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach predložených v priebehu konania, ako aj na ústnych argumentoch prezentovaných na pojednávaniach. Bol toho názoru, že žalobcovi vo vzťahu k výroku 2 právo na opravu nevzniklo, nakoľko výrok 2 nebol nepravdivý, resp. výrok bol žalovaným doplnený postupujúc v súlade s príslušnou rozhodovacou praxou súdov a žalovaný nebol povinný opravu uverejniť, nakoľko žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti stanovené tlačovým zákonom. Následne namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je chaotické, vetné konštrukty odôvodnenia sú na mnohých miestach nezrozumiteľné, a nemal možnosť dozvedieť sa o dôvodoch čiastočného vyhovenia žalobe, keď myšlienkové pochody súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k prijatiu svojich záverov, boli zmätočné a nekompletné. Podľa žalovaného súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil aj nedostatočne, keď sa v odôvodnení vôbec nezaoberal kruciálnymi námietkami žalovaného, ktoré vzniesol v priebehu konania. Súd prvej inštancie bez hlbšieho odôvodnenia dospel k záveru, že text, ktorý žalovaný uverejnil v článku zo dňa 21.06.2016 „Šéfa tajných vyšetrovanie obišlo,“ ktorým došlo k doplneniu neúplného výroku 2, nespĺňal požiadavky vyplývajúce zo znenia § 7 ods. 5 tlačového zákona. Žalovaný namieta, že jeho argumentáciu, že nebol povinný opravu zverejniť, nakoľko žiadosť o jej zverejnenie nespĺňala náležitosti podľa tlačového zákona a žalovaný nie je oprávnený do požadovaného textu opravy sám zasiahnuť, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nespomenul, ani neuviedol dôvody, prečo sa s touto námietkou nevysporiadal. Rovnako neuviedol dôvody, pre ktoré sa nezaoberal jeho námietkou, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo, nakoľko ním napadnutý výrok 2 nebol nepravdivý, ale neúplný. Podotkol, že tlačový zákon právo na opravu priznáva výlučne vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré sú nepravdivé. Podľa žalovaného v rozsudku absentuje zdôvodnenie k otázke povinnosti žalovaného uverejniť opravu, pokiaľ žiadosť nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona. Uviedol pritom, že žalobca sa žiadosťou domáhal uverejnenia opravy aj vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku, čo korešponduje s požadovaným textom opravy. Podľa § 7 ods. 6 písm. a) tlačového zákona nie je vydavateľ periodickej tlače povinný uverejniť opravu, ak žiadosť o jej uverejnenie nemá náležitosti podľa § 7 ods. 3 tlačového zákona. Keďže žalobcom požadovaný text opravy obsahoval „opravu“ hodnotiaceho úsudku, ku ktorému právo na opravu žalobcovi nemohlo vzniknúť, žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti stanovené tlačovým zákonom. Súd prvej inštancie sa na žiadnom mieste odôvodnenia rozsudku sa nezaoberal tým, či samotná žiadosť žalobcu spĺňa podmienky stanovené tlačovým zákonom. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žiadosť žalobcu a požadovaný text opravy sa kumulatívne vzťahujú k výroku 1 ako hodnotiacemu úsudku a k výroku 2 ako skutkovému tvrdeniu. V napadnutom rozsudku sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, že žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 tlačového zákona, nakoľko žiadosť o opravu smerovala aj voči hodnotiacemu úsudku, pri ktorom tlačový zákon vznik práva na opravu vylučuje. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo. Poznamenal, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.03.2025 vzniesol námietku, že výrok 2 v znení, ako bol uverejnený, nebol nepravdivým výrokom, ale výrokom neúplným, pri tom tlačový zákon v § 7 ods. 1 priznáva právo na opravu výlučne vo vzťahu k nepravdivým skutkovým tvrdeniam. Namieta, že súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou v odôvodení rozsudku nezaoberá. Podľa žalovaného išlo o relevantnú a dôvodnú námietku, v zmysle ktorej žalobcovi právo na opravu vo vzťahu k výroku 2 nemohlo vzniknúť, nakoľko výrok je pravdivý. Absentovala výlučne informácia, že k prevodu nehnuteľnosti napokon nedošlo, čo však nemá za následok nepravdivosť daného výroku. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani posúdením samotného výroku 2 s ohľadom na jeho (ne)pravdivosť, resp. jeho (ne)úplnosť. Vo vzťahu k výroku 2 dospel výlučne k záveru, že výrok 2 považuje za skutkové tvrdenie. Vôbec sa však už nezaoberal skutočnosťou, že dané skutkové tvrdenie je pravdivé. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že článkom zo dňa 21.06.2016 s názvom „Šéfa tajných vyšetrovanie obišlo“ nedošlo k oprave výroku 2. Aj v tomto prípade žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s námietkami, že v predmetnom prípade žalovaný nebol povinný uverejniť text opravy v znení požadovanom žalobcom, nakoľko jeho žiadosť nespĺňala náležitosti podľa tlačového zákona. Žalovaný nemohol sám bez dohody so žalobcom upraviť text opravy tak, aby zodpovedal požiadavkám tlačového zákona a tento upravený text následne zverejniť. Žalobca na list žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval a teda nebolo možné ani dospieť k dohode na úprave textu opravy. Doplnenie výroku 2 v článku zo dňa 21.06.2016 teda nebolo možné posudzovať podľa požiadaviek na zverejnenie opravy podľa tlačového zákona. Poznamenal, že nakoľko žiadosť žalobcu bola čiastočne nedôvodná, žalovaný nebol povinný uverejniť opravu ako celok. Článok zo dňa 21.06.2016 preto nebolo možné považovať za opravu v zmysle príslušných ustanovení tlačového zákona, ale ako dobrovoľné doplnenie skôr zverejnenej neúplnej informácie žalovaným. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný doručil žalobcovi list po lehote stanovenej § 7 ods. 4 tlačového zákona. Bol toho názoru, že v danom prípade žalovaný s poukazom na § 7 ods. 6 písm. a) tlačového zákona nebol povinný opravu uverejniť a preto bolo irelevantné, kedy bola žalobcovi odpoveď žalovaného doručená. Tlačový zákon zároveň neukladá žalovanému povinnosť informovať žalobcu o dôvodoch neuverejnenia opravy alebo o nedostatkoch jeho žiadosti. Súd prvej inštancie sa však v rozsudku s týmito argumentami žalovaného nezaoberal buď vôbec, alebo len povrchne bez hlbšieho skúmania povinností žalovaného po doručení žiadosti o uverejnenie opravy, ktorá nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal samotnú žiadosť o uverejnenie opravy, či spĺňa zákonom požadované náležitosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (a súd prvej inštancie tento záver prijal za svoj), že žalobca sa žiadosťou domáhal uverejnenia opravy okrem výroku 2 aj vo vzťahu k výroku 1, ktorý je hodnotiacim úsudkom. Vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku však právo na opravu vzniknúť nemôže. Samotný text navrhovanej opravy smeruje k „oprave“ tohto hodnotiaceho úsudku, t. j. ako celok nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona. Žalobca sa nedomáhal dvoch samostatných opráv výroku 1 a výroku 2, ale opravu kumuloval do jedného textu. Pokiaľ žiadosť o uverejnenie opravy bola čiastočne nedôvodná, žalovaný nemal povinnosť takúto opravu zverejniť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie ignoroval primárnu skutočnosť, že žalovaný nebol ani len povinný informovať žalobcu o dôvodoch neuverejnenia opravy. Z dokazovania vyplynulo, že žiadosť žalobcu ako celok nespĺňala náležitosti stanovené tlačovým zákonom, preto jej žalovaný nebol povinný vyhovieť. Žalovaný tiež namietal, že v odôvodnení rozsudku úplne absentovalo posúdenie (ne)pravdivosti výroku 1, z kontextu rozsudku a uloženia povinnosti uverejniť opravu žalovanému sa bolo možné domnievať, že súd prvej inštancie výrok 1 vyhodnotil ako nepravdivé skutkové tvrdenie. Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu správy, ktorá bola podkladom pre daný výrok, však bolo zistené, že výrok 2 nie je nepravdivý, ale neúplný. Žalovaný bol taktiež názoru, že súd prvej inštancie v rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne kvalifikoval výrok 2 ako nepravdivé skutkové tvrdenie a zaťažil žalovaného povinnosťami, ktoré mu tlačový zákon ani súvisiaca judikatúra neukladá. Žalovaný argumentoval, že nakoľko žiadosť o opravu by bolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú len čiastočne, nebol povinný opravu uverejniť. Poukázal pri tom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.02.2019, sp. zn. 6 Co/243/2017. K nesprávnym právnym záverom súd prvej inštancie podľa žalovaného mal dospieť aj keď vyhodnotil, že žalobca sa z odpovede na jeho žiadosť nemohol dozvedieť, ku ktorému z dvoch napadnutých výrokov mu prináleží právo na opravu. Žalovaný na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zmietol, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Odôvodnenie rozsudku považoval za dostatočné. K námietkam o absencii zdôvodnenia povinnosť žalovaného uverejniť opravu, pokiaľ žiadosť nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona, k námietke žalovaného, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo a oprave výroku 2 uverejnenej v článku zo dňa 21.06.2016 uviedol, že nebolo možné tvrdiť, že súd prvej inštancie sa s nimi v rozsudku, v jeho odôvodnení nevysporiadal. Žalobca uviedol, že v čase uverejnenia článku zo strany žalovaného bola údajná správa - úradný dokument vypracovaný orgánom verejnej moci - Správa o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva, o ktorej žalovaný tvrdil, že ňou disponoval a považoval ju za hodnovernú, bez akýchkoľvek hlavičiek, podpisov, razítok, resp. formálnych znakov, ktoré by označovali túto správu ako hodnoverný výstup zo strany štátnej organizácie/ v režime utajenia zo strany NBU, pričom žalovaný nemohol nikdy disponovať správou, ktorú NBU utajil, nakoľko tá je opatrená náležitými formálnymi znakmi utajenej písomnosti. Podľa žalobcu správa, o ktorú sa opieral žalovaný je iba text a žalovaný nikdy nepreukázal jej hodnovernosť. Podľa žalobcu z rozsudku je zrejmé, že v konaní bolo nesporné uplatnenie práva žalobcu na opravu podľa § 7 tlačového zákona. Z toho vyplývalo, že súd prvej inštancie sa stotožnil so žiadosťou žalobcu o uverejnenie opravy zo dňa 01.06.2016 a nepovažoval za potrebné viesť vo veci podanej žiadosti ďalšie dokazovanie. Následne upozornil, že text odvolania nie je pravdivý, nakoľko žalovaný uvádza „... na ktorú mala byť nehnuteľnosť prevedená ....,“ čo je nesprávne, nakoľko v samotnom článku uviedol: ....“Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná.“ Tvrdenia žalovaného označil za zavádzajúce, nakoľko neuviedol skutkovo vetu tak ako ju napísal do článku. 9. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní v plnom rozsahu. Dodal, že skutočnosť, ako sa žalovaný dostal k správe o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva je jednak pre toto konanie irelevantná, nakoľko nezodpovie základné otázky rozhodujúce pre posúdenie žiadosti žalobcu a splnenia podmienok pre vznik práva na opravu, a zároveň je žalovaný v zmysle tlačového zákona (resp. aj nového zákona č. 265/2022 Z. z.) povinný chrániť identitu svojich zdrojov. Poznamenal tiež, že žalobca si svojimi tvrdeniami odporuje a dokonca sám potvrdil, že daná správa bola v režime utajenia zo strany Národného bezpečnostného úradu. Pokiaľ by sa teda malo jednať o dokument vypracovaný neautorizovanou osobu s irelevantnými informáciami, javí sa nelogicky, aby tento dokument spadal do režimu utajenia od Národného bezpečnostného úradu. 10. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojej argumentácii v spore. Upozornil na nepresné vyjadrenia žalovaného, ohľadne skutočnosti, že sa mienil so žalobcom dohodnúť a poskytnúť mu priestor v pripravovanom článku s tým, že žalobca nereagoval na list žalovaného a odignoroval ho, nakoľko žalovaný nedodržal zákonnú lehotu podľa tlačového zákona a reagoval po zákonom stanovenej lehote. Doplnil, že vo vzťahu k tvrdeniam o Správe o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva žalovaný vo svojom vyjadrení nepresne interpretoval text žalobcu. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení 379, § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. § 12. Odvolací súd pri svojich záveroch o skutkovom stave veci vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha proti žalovanému ako vydavateľovi denníka L. uverejnenia tlačovej opravy v znení špecifikovanom v petite žaloby. Žalobca je fyzická osoba, o ktorej bolo v denníku L. dňa 03.05.2016 v článku s názvom „ J. tunelovanie nevidí“ a s podtitulkom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní“ informované, že „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M. L., zapleteného v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L. aj F. údajne boli podľa správy exnámestníka riaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov nehnuteľností tajných, pri ktorých služba mohla prísť o milióny eur.“ Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná.“ Žalobca tvrdí, že výrok 1, že je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, a výrok 2, že na neho bola jedna z nehnuteľností prepísaná, sú nepravdivé, z ktorého dôvodu požiadal žalovaného listom zo dňa 01.06.2016, dourčený žalovanému dňa 02.06.2016 v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) o uverejnenie opravy. Žalovaný v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 tlačového zákona opravu neuverejnil. 13. Žaloba v časti napadnutej zverejnenej informácie 1 bola zamietnutá. Tento výrok rozsudku nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stalo len rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na prvej strane denníka L. opravu v znení „Dňa 03.05.2016 bol na prvej stránke denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva.“ 14. Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje inštitút ochrany osôb dotknutých obsahom periodickej tlače aj právom na opravu informácie. V súčasnosti toto právo vyplýva zo zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). Podľa § 28 ods. 4 tohto zákona sa však žiadosť o uverejnenie opravy, ktorá sa týka skutkového tvrdenia, ktoré bolo uverejnené do 31.07.2022, posudzuje podľa doterajších predpisov. Týmto predpisom je zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. 15. Podľa § 7 zákona č. 167/2008 Z. z. - tlačový zákon v znení ku dňu zverejnenia napadnutého výroku 2, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne (odsek 1). Žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na opravu zaniká (odsek 2). Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia (odsek 3). Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Tlačová agentúra je povinná opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy (odsek 4). Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením „oprava.“ K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva (odsek 5). Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a) žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3, b) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada, c) predtým, ako im bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy, d ) by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi (odsek 6). 16. Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo, ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd. 17. Podľa § 10 ods. 3 tlačového zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká. 18. Z ustanovenia § 7 tlačového zákona vyplýva, že základnou podmienkou vzniku práva na opravu je existencia nepravdivého skutkového tvrdenia týkajúceho sa určitej osoby. Uplatnenie tohto práva pritom nie je viazané na to, aby sa predmetné tvrdenie zároveň dotýkalo cti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby alebo aby malo akýkoľvek nepriaznivý následok pre dotknutý subjekt. Nevyhnutným predpokladom je podanie žiadosti o uverejnenie opravy v zákonom stanovenej lehote. Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Jej povinnou súčasťou je návrh konkrétneho znenia opravy, z ktorého musí jednoznačne vyplývať, že cieľom opravy je výlučne uvedenie nepravdivého skutkového tvrdenia na pravú mieru, resp. jeho vyvrátenie prostredníctvom uvedenia pravdivého skutkového stavu. Obsah opravy nesmie mať hodnotiaci charakter, ani sa v nej nesmie rozvádzať vplyv nepravdivého tvrdenia na žiadateľa alebo na verejnosť. Rovnako neprípustné je, aby návrh opravy obsahoval názory, komentáre či požiadavku na ospravedlnenie zo strany vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Vydavateľ ani tlačová agentúra však nie sú oprávnení jednostranne zasahovať do obsahu navrhnutej opravy, s výnimkou odstránenia gramatických alebo jazykových chýb. Povinnosť uverejniť opravu musí byť splnená do ôsmich dní od doručenia žiadosti, prípadne v najbližšom vydaní periodickej tlače, ktoré nasleduje po jej doručení, a to v znení navrhnutom žiadateľom alebo v znení, ktoré bolo medzi stranami dohodnuté. Neuverejnenie opravy je prípustné len v taxatívne určených prípadoch výslovne uvedených v § 7 ods. 6 tlačového zákona. (Podporne odborná literatúra - C.H.BECK, Tlačový zákon, komentár, autori Vozár/Kerecman/Lapšanský - výklad k § 7). 19. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a výroku rozhodnutia je vyvoditeľné, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný nemal dôvod pre odmietnutie opravy výroku 2, že „na F. bola vraj jedna z nehnuteľností prepísaná“ podľa ustanovenia § 7 ods. 3 tlačového zákona, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil. Žalovaný dňa 02.06.2016 obdržal od žalobcu výzvu na opravu s textom „Dňa 3.5.2016 bol na prvej stránke denníka SME s pokračovaním druhej strane uverejnený článok s nadpisom J. tunelovanie nevidí a s podnadpisom Nového šéfa vojenských tajných R. spomína správa o rozkrádaní. V predmetnom článku bolo uvedené, že F. je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby ako i to, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že R. nie je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby a na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva.“ 20. V tejto výzve je jasne uvedený názov a deň vydania tlače, je v nej uvedené, že žalobca v článku voči jeho osobe konštatuje dve nepravdivé informácie, tieto identifikoval, navrhol znenie opravy a uviedol pravdivé tvrdenie. I keď kompozícia žiadosti a návrhu pracuje s namietanými výrokmi v jednom texte, je zrejmé, že ide o dva výroky samostatného obsahu, na ktoré malo byť reagované. Takýto text tlačovej opravy vo vzťahu ku každej z namietaných informácii samostatne obsahovo zodpovedá ustanoveniu § 7 ods. 3 tlačového zákona o žiadosti na uverejnenie tlačovej opravy. Ustanovenia § 7 tlačového zákona stanovilo, že žiadosť o opravu musí byť písomná, podpísaná, musí byť doručená počas plynutia prekluzívnej lehoty, splnenie týchto podmienok nebolo v konaní sporné, a stanovilo aj obsahové náležitosti žiadosti na opravu. Žiadne ďalšie formálne predpoklady samotnej žiadosti o opravu nepravdivého tvrdenia nestanovilo. Nebolo stanovené, že by žiadosť o opravu a návrh opravy musel byť osobitne, samostatne formulovaný voči každej namietanej informácii, respektíve nestanovuje kompozíciu žiadosti. Žiadosť o opravu voči dvom informáciám bola žalobcom formulovaná tak, že žalovaný vedel a mohol pristúpiť k ich odčleneniu, vypusteniu textu voči tej informácii, s ktorou sa s námietkou žalobcu o právnej dôvodnosti uverejnenia opravy nestotožnil (išlo o výrok 1, ako to predniesol žalovaný aj na pojednávaní dňa 12.03.2025, čo dokumentuje zvukový záznam z pojednávania založený v elektronickom súdnom spise), pretože zostal zachovaný zmysel informácie, nedošlo by ani k skráteniu a ani skresleniu výroku. Formulácia požadovanej opravy nebola taká, že sa jej nedalo vyhovieť ako celku. Každá z dvoch namietaných informácií jej vypustením z textu kompozície návrhu žalobcu na opravu by nespôsobila nedostatky kompozície textu opravy, text by nestratil zmysel ani logiku. Preto argumentácia žalovaného, že vyhoveniu žiadosti o opravu bránila právna nedôvodnosť nároku na opravu voči žalobcom namietanému výroku 1 neobstojí. Jeho odmietavý postup nemá ani oporu, ako to žalovaný nesprávne tvrdí, v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 243/2017, zo dňa 06.02.2019. Krajský súd v Bratislave síce v označenej súdnej veci vyslovil záver, podľa ktorého z § 7 ods. 5 tlačového zákona vyplýva, že vydavateľ periodickej tlače je povinný uverejniť opravu tak, ako bola navrhnutá, z čoho možno vyvodiť, že ak je navrhnutá tlačová oprava sčasti dôvodná a sčasti nedôvodná, vydavateľovi nevzniká povinnosť tlačovú opravu uverejniť. Žalovaný však prehliadol odlišný skutkový základ danej veci. Ten spočíval v tom, že v danej označenej veci bola žiadosť o tlačovú opravu dôvodná v časti nepravdivého skutkového tvrdenia, avšak nebola dôvodná pre uvedenie dôvodov, ktorými žiadateľ reagoval na prezentované nepravdivé skutkové tvrdenie. O takýto prípad v preskúmavanej veci nejde. V tejto preskúmavanej veci, v žalobcom napadnutom článku totiž neboli uvedené žiadne tvrdenia týkajúce sa dôvodov. Žalovaný k namietanej informácii, že na neho bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva, v žiadosti o opravu žiaden komentár nedoplnil (ani k informácii 1), nedopĺňa namietanú informáciu, ako to bolo vo vyššie označenej súdnej veci sp. zn. 6Co/243/2017. Jeho žiadosť o opravu v časti výroku 2 zodpovedá zákonným podmienkam návrhu na opravu (aj podmienke nepravdivého skutkového tvrdenia, ako to bude vysvetlené nižšie v texte odôvodnenia), odstraňuje len pôvodnú nepravdivú informáciu a zodpovedá účelu zákona. Inštitút tlačovej opravy v zmysle ustanovenia § 7 tlačového zákona je nutné posudzovať aj tak, že zabezpečuje nielen právo subjektu, ktorého sa uverejnené nepravdivé tvrdenie týka, domôcť sa opravy takéhoto tvrdeného údaja, ale súčasne je tento inštitút významný aj z hľadiska požiadavky poskytovať verejnosti pravdivé informácie. Za tejto situácie je potom aj nerozhodná obrana žalovaného, že žalobcu vyzval na opravu žiadosti. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ak bol žalovaný toho názoru, že žiadosti je možné vyhovieť aspoň sčasti a chcel sa so žalobcom na oprave dohodnúť, keďže oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa, potom ale mal vo svojom vyjadrení k žiadosti žalobcu o opravu špecifikovať, ktorého tvrdenia sa táto úvaha týka, ktorá informácia v jeho odpovedi zo dňa 14.6.2016 (č. 1. spisu 44) chýba, a tým žalobca nedisponoval podstatnou informáciou pre jeho reakciu. 21. V preskúmavanej veci dotknutý článok podáva vo vzťahu k žalobcovi informácie čerpané, podľa vyjadrenia v článku zo správy, ktorú mal vypracovať zomrelý námestník riaditeľa vojenskej služby U. L. o nedovolenom nakladaní s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenskej spravodajskej služby. V tejto súvislosti bolo uvedené, že „práve na F. bola vraj jedna z nehnuteľností prepísaná“ (namietaný výrok). Skutkový záver súdu prvej inštancie, že táto žalobcom napadnutá informácia je nepravdivým skutkovým tvrdením nie je potrebné korigovať vtom smere, že táto informácia je neúplným skutkovým tvrdením, čoho sa v konaní dovolával a v odvolaní dovoláva žalovaný, ktorý charakter informácie by potom mal podliehať pod právny inštitút práva na odpoveď podľa § 8 tlačového zákona. Záver o nepravdivosti tvrdenia založil súd prvej inštancie na výsledku oznámenia príslušných orgánov správy katastra, ktoré žalovaný dôkazné nevyvrátil (bod 27. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Nepravdivé skutkové tvrdenie je objektívne existujúca skutočnosť, ktorej pravdivosť môže byť preverená. Tento charakter nie je možné danej informácii v kontexte obsahu celého článku a hlavne vzhľadom na konkrétnu formuláciu samotného napadnutého výroku odobrať len preto, že ide o tvrdenie s použitím polemického výrazu „vraj,“ ktoré má zmierniť napadnuté tvrdenie, respektíve vyvolať dojem neistoty. Neúplná informácia je informácia, ktorá je pravdivá, ale zavádza, pretože vynecháva informáciu, ktorá by zmenila jej celkové vyznenie. Špecifikom periodickej tlače, určenej na informovanie najširšej verejnosti, je síce rešpektovanie zjednodušenia podania informácie, avšak slovné spojenie „bola prepísaná“ je zjednodušeným „ľudovým“ vyjadrením zmeny vlastníka nehnuteľnosti a sugestívne vyjadruje dokonanú udalosť, teda že prevod nehnuteľnosti sa uskutočnil. Z tejto informácie je vyvoditeľné, že niečo sa stalo (prepísanie sa uskutočnilo). Nejde o informáciu, ktorá by bola prezentovaná bez nejakej doplňujúcej informácie, ktorej vynechanie by zmenilo prezentovaný fakt zmeny vlastníka. Autorom tejto informácie je novinár, ktorý vzhľadom na špecifikum svojho povolania zastupuje väčší okruh ľudí (verejnosť) a ktorého prejavy podliehajú pod väčšiu ochranu. Súčasne ale ako novinár profesionál, ktorý pracuje so slovami, s jazykovým vyjadrením informácie a ktorý verejnosti informácie predkladá, musí vyvinúť primerané úsilie k zisteniu, či prednesená informácia je pravdivá. Tejto povinnosti autor článku nevyhovel, keďže prevod vlastníctva je overiteľný fakt prostredníctvom katastra nehnuteľností, kedy samotnú pravdivosť tvrdenia nemôže založiť použitá jazyková opatrnosť výrazom „vraj.“ Informácia, ktorú žalovaný uverejnil vo svojom denníku dňa 21.06.2016 zverejnenom v článku s nadpisom „Šéfa tajných vyšetrovanie obišlo“ s podnadpisom „Riaditeľ Vojenského spravodajstva R. F. má dôveru koaličného partnera,“ v znení „Autor správy píše, že „osoba VOS, na ktorú mal byť objekt prevedený, bol F..“ Zároveň však dodal, že plán sa napokon nepodarilo realizovať. Denník SME pred časom nesprávne uviedol, že k tomu prevodu došlo,“ nie je doplnením nepresnosti, ale jazykovým vyjadrením uvedenia predchádzajúcej nepravdy na pravú mieru. Súd prvej inštancie správne na základe výsledkov dokazovania vychádzal z toho, že vyznenie žalobcom napadnutej uverejnenej informácie nezodpovedalo reálne existujúcej skutočnosti. Napadnutá informácia nie je pravdivá, pretože sa nezakladá na skutkových zisteniach, keď v konaní nebola preukázaná. Informácia bola prezentovaná tak, že žalobca koná protiprávne. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, že uverejním informácie v znení „denník L. pred časom nesprávne uviedol, že k tomuto prevodu došlo“ dňa 21.06.2016 sa vyčerpalo právo žalobcu na uverejnenie požadovanej opravy. Dôvody kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 7 ods. 6 tlačového zákona. Jedným z dôvodov kedy nie je daná povinnosť vydavateľa uverejniť opravuje v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6, písmeno c/ skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače predtým, ako mu bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnil opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 tlačového zákona a dodržal pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy. Odvolací súd poukazuje na to, že následná informácia bola v denníku SME uverejnená až dňa 21.06.2016, teda po tom, ako mu dňa 02.06.2016 bola doručená žiadosť žalobcu o opravu. Uverejnená bola spôsobom, ktorý nemohol skonzumovať právo žalobcu na opravu, pretože vydavateľ periodickej tlače je v zmysle § 7 ods. 5 tlačového zákona povinný uverejniť tlačovú opravu v rovnakej periodickej tlači, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením „oprava,“ ktoré náležitosti neboli dodržané, na čo správne poukázal súd prvej inštancie. 22. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje nedostatky v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pre ktorý dôvod by bolo potrebné pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa najvyšší aj ústavný súd vyjadrili vo svojej judikatúre už mnohokrát. Odvolací súd poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s každým čiastkovým argumentom, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky ako celok neobstoja. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, spravidla nie je nepreskúmateľné, pokiaľ prípadné nedostatky odôvodnenia, podľa obsahu odvolania, neboli na ujmu uplatnenia práv odvolateľa. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vysvetlil svoj právny záver k súdenej veci. V konkrétnom prípade žalovaný mohol odvolacie dôvody riadne a v rozsiahlej miere formulovať, čo aj urobil, a svoje práva v odvolacom konaní tak plne uplatnil. Odpovede, ktoré žalovanému na jeho otázky v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýbali, a ktoré mali význam pre rozhodnutie v danej veci doplnil odvolací súd (§ 387 ods. 3 CSP). 23. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Odvolací súd postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP opravil zrejmú gramatickú nesprávnosť znenia výroku I. spočívajúcu v chýbajúcej predložke „na druhej strane“ ako aj v chýbajúcej spojke „a zverejniť“ v znení textu opravy. 25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).