{"guid": "5db1fe90-7181-4c56-9a99-2e4bde411426:74d22d93-4f1b-4277-b7b6-9fbded646684", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2", "spisova_znacka": "2Co/90/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/90/2025 z 6. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. mája 2026, sp. zn. 2Co/90/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2", "identifikacne_cislo": "1116214893", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2026-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/167/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 167/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/167/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/167-2008/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/167#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74d22d93-4f1b-4277-b7b6-9fbded646684", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/90/2025\n1116214893\n06. 05. 2026\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2026:1116214893.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: K.. R. F. E. N.\nZ. K. E. C., W. XX.XX.XXXX, M. F. F. X, F., právne zastúpený Advokátska kancelária AKMA, s.r.o.,\nso sídlom Záhradnícka 15, Bratislava, IČO: 54 274 605, proti žalovanému: Petit Press, a.s., so sídlom\nLazaretská 12, Bratislava, IČO: 35 790 253, právne zastúpený Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so\nsídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o.,\nso sídlom Špitálska 43, IČO: 36 855 995, o povinnosti uverejniť opravu, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B1-14C/91/2016 zo dňa 15.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd o p r a v u j e výrok I. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14C/91/2016,\nzo dňa 15.04.2025 tak, že tento výrok správne znie:\nŽalovaný je p o v i n n ý uverejniť opravu na prvej strane denníka L. s označením „oprava“ a zverejniť text\nnasledovne: „Dňa 3.5.2016 bol na prvej strane denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený\nčlánok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F.\nspomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že na R. F. bola prepísaná jedna z\nnehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým\ntvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva,“ do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14C/91/2016, zo dňa 15.04.2025, v\nnapadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV výrokom I. rozsudku sp. zn. B1-14C/91/2016, zo dňa 15.04.2025, uložil\nžalovanému povinnosť uverejniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na prvej strane denníka L. text\ns označením „oprava,, nasledovne: „ Dňa 3.5.2016 bol na prvej stránke denníka L. s pokračovaním\nna druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa\nvojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že na R. F.\nbola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto skutkové tvrdenie je nepravdivé.\nPravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského\nspravodajstva“ Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.\nV treťom\nvýroku súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zverejnenia tlačovej opravy, pretože žalovaný\nneuverejnil opravu na základe jeho žiadosti o uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení.\n\nUviedol, že na prvej strane denníka L. s pokračovaním na druhej strane bol dňa 03.05.2016 zverejnený\nčlánok pod názvom „J. tunelovanie nevidí“ s podtitulkom „Nového šéfa vojenských tajných R. F.\nspomína správa o rozkrádaní.“ V článku sa uvádza „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M.\nL., zapleteného v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L.\núdajne boli podľa správy exnámestníka riaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov\nnehnuteľností tajných, pri ktorých služba mohla prísť\no milióny eur“ (ďalej aj „výrok alebo\ninformácia 1“). Práve na F. vraj bola jedna\nz nehnuteľností prepísaná“ (ďalej aj „výrok\nalebo informácia 2“). Žalobu odôvodnil tým, že listom žiadal žalovaného o uverejnenie opravy a súčasne\nžiadal, aby oprava bola uverejnená\nv rovnakej periodickej časti a na rovnocennom mieste s\nrovnakým písmom, akým boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, t. j. na prvej strane denníka L.\na s označením „oprava,“ v lehote stanovenej v § 7 ods. 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a\nagentúrnom spravodajstve (ďalej aj „tlačový zákon“). Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu a uverejnenie\nopravy nezverejnil.\n3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Bol toho názoru, že z obsahu\nvýroku\n1 vyplývalo, že autor článku považuje žalobcu za účastníka kauzy podozrení z tunelovania majetku\nVojenského spravodajstva. Tento názor (podozrenie) vychádza z reálneho skutkového základu a\ndôkazov. Žalovaný predložil súdu Správu o podozrení z nezákonného nakladania\ns\nfinančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva vypracovanú plukovníkom U. L.,\nnámestníkom riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby v rokoch 2011 až 2012 (ďalej aj „správa“). Aj z\ntejto správy čerpal autor článku pri jeho príprave a priamo na ňu ako zdroj vo výroku 1 odkazoval. Výrok 1\nmá podľa názoru žalovaného povahu hodnotiaceho úsudku. Tvrdil, že podľa § 7 ods. 1 tlačového zákona\nvzniká právo na opravu len\nk skutkovému tvrdeniu. Podľa vyjadrenia autora o tom, že žalobca je\núčastníkom kauzy podozrení z tunelovania predstavujú jeho názor, ktorý získal na základe podkladov pri\npríprave článku. Vzhľadom na to, že žalobca žalovanému vôbec na jeho list k jeho žiadosti o uverejnenie\nopravy neodpovedal, nebolo možné dospieť k dohode ohľadne uverejneniu opravy k výroku 2 a tú\nuverejnil žalovaný podľa vlastných predstáv v článku v denníka L. z 21.6.2016, kde uviedol, „že plán\nprevodu nehnuteľnosti VS na žalobcu sa podľa Správy nakoniec nepodarilo zrealizovať. Denník L. pred\nčasom nesprávne uviedol, že k tomu prevodu došlo.“ V spore sa bránil aj tým, že povinnosť opravy ani\nnemal, keďže žalobca s ním o obsahu opravy k výroku 2 odmietol komunikovať a žalovaný nemohol\nsvojvoľne a sám upraviť text požadovanej opravy od žalobcu.\n4. Súd prvej inštancie z výsledkov dokazovania skutkovo ustálil, že dňa 03.06.2016 vyšiel v denníku\nL. článok na prvej strane s titulkom „J. tunelovanie nevidí“ a s pokračovaním na druhej strane s\npodnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom\nčlánku bolo uvedené: „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M. L., zapleteného v kauze\npodozrení z tunelovania tajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L. aj F. údajne boli\npodľa správy exnámestníka riaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov nehnuteľností\ntajných, pri ktorých služba mohla prísť o milióny eur.“ Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností\nprepísaná.“ Podľa vyjadrení Úradu Geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa\n31.05.2016 a Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 03.06.2016, nebola v rokoch\n2004 - 2010 na žalobcu od Vojenského spravodajstva prepísaná žiadna nehnuteľnosť. Nebolo\nsporným, že žalobca po uverejnení predmetného článku požiadal žalovaného listom -žiadosťou zo dňa\n01.06.20126 o uverejnenie opravy podľa § 7 tlačového zákona. Požadoval uverejnenie opravy tohto\nznenia: „Dňa 03.05.2016 bol na prvej stránke denníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený\nčlánok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a s podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F.\nspomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom článku bolo uvedené, že F. je účastníkom v kauze\npodozrení z tunelovania tajnej služby, ako i to, že na R. F. bola prepísaná jedna\nz\nnehnuteľností Vojenského spravodajstva. Tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. Pravdivým skutkovým\ntvrdením je, že R. F. nie je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby a na R. F.\nnebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva.“ Žiadal, aby oprava bola uverejnená\nv rovnakej periodickej časti a na rovnocennom mieste\ns rovnakým písmom, akým\nboli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia, t. j. na prvej strane denníka L. a s označením „ oprava\n„ v lehote stanovenej v § 7 ods. 4 tlačového zákona. Túto žiadosť žalovaný prevzal dňa 02.06.2016.\nŽalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 14.06.2016, že právo na opravu žalobcovi vzniklo k jednému z\ndvoch napadaných výrokov a navrhovaný text opravy nemôže uverejniť, pokiaľ ho primerane neupraví.\nĎalej uviedol, že bez ohľadu na tieto skutočnosti, redakcia pripraví nový článok, v ktorom dá priestor\nžalobcovi a zároveň napraví aj uvedenú nepresnosť z článku.\n\n5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 7 tlačového zákona a\nžalobu vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Argumentoval, že spornou otázkou v predmetnom konaní\nbola otázka, či napadnuté výroky sú skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky. Podľa názoru súdu\nprvej inštancie výrok 2 „Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľnosti prepísaná,“ je skutkovým tvrdením.\nŽalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu o uverejnenie opravy zo dňa 14.06.2016 uviedol, že právo na\nopravu vzniklo žalobcovi len k jednému z dvoch napadaných výrokov a tak navrhovaný text, nemôže\nuverejniť, pokiaľ ho žalobca primerane neupraví. Naviac dodal, že redakcia pripraví nový článok, v\nktorom dá priestor žalobcovi\na napraví uvedenú nepresnosť. Z odpovede\nžalovaného jednoznačne podľa súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalovaný si bol vedomý, že žalobcovi\nprislúcha právo na opravu podľa tlačového zákona k jednému z dvoch napadaných výrokov, ktorý presne\nnedefinoval, hoci zo žiadosti žalobcu o uverejnenie opravy a jeho znenia na opravu, bolo jednoznačné,\nže sú tam dva výroky, ktoré sú definované a ktoré boli žalovanému známe. Žalobca si uplatnil právo na\nopravu podľa\n§ 7 tlačového zákona v stanovenej lehote na opravu. Predmetný článok bol\nuverejnený dňa 03.05.2016, žalobca podal žiadosť žalovanému dňa 01.06.2016 a žalovaný ju prevzal\n02.06.2016. Z dikcie ustanovenia § 7 odsek 4 tlačového zákona vyplýva, že žalovaný bol povinný\nuverejniť opravu do 8 dní tak, ako bola navrhnutá, alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie\nopravy,\nt. j. do 10.06.2016. Zo samotnej odpovede žalovaného adresovanej žalobcovi zo\ndňa 14.06.2016 vyplývalo, že žalovaný opravu nezverejnil a odpoveď došla žalobcovi 4 dni po zákonom\nstanovenej lehote, čím došlo k porušeniu povinnosti § 7 odsek 4 tlačového zákona. Podľa názoru súdu\nprvej inštancie, žalovaný v samotnej odpovedi uviedol, že žalobca má nárok na opravu, ale len jedného z\ndvoch výrokov, pričom neuviedol, v ktorom výroku by prichádzala do úvahy oprava. Žalovaný požadoval\nprimerane opraviť text a súčasne uviedol, že pripraví nový článok, v ktorom dá žalobcovi priestor a\nnapraví nepresnosť. Článok, text zverejnený dňa 21.06.2016, podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňal\npožiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 7 odsek 5 tlačového zákona, pretože nejde o zverejnenie\nopravy tak, ako bola žalobcom navrhovaná, článok nebol zverejnený na rovnakom miestne ako článok\nzo dňa 03.05.2016 a nebol označený ako oprava. Naviac bola porušená podmienka žalovaným, že\nk uverejnenej oprave nemožno uverejniť ďalší súvisiaci text, obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani\nna inom mieste vydania periodickej tlače. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi vzniklo voči\nvýroku 2 právo na opravu, pretože išlo o skutkové tvrdenie, ktoré žalobca namietal v žiadosti o opravu,\nako nepravdivé skutkové tvrdenie. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná\nžiadna nehnuteľnosť Vojenského spravodajstva. Žalovaný sa k dôkazom, ktoré sa týkali nadobudnutia\nnehnuteľnosti žalobcom za obdobie od 2005 - 2010, nevyjadril a nepreukázal\nv tomto smere\nskutkové tvrdenie, že na žalovaného bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žiadosť o uverejnenie opravy žalobcu\npodľa § 7 tlačového zákona neobsahovala zákonné náležitosti. Tvrdenie žalovaného, že opravu nebolo\nmožné vykonať a že žalobcu vyzvali, aby upravil znenie opravy takým spôsobom, aby bol len obsahom\nvýrok 2, nekorešponduje\ns odpoveďou žalovaného zo dňa 14.06.2016,\npretože zo znenia odpovede sa žalobca nemohol dozvedieť, voči ktorému z dvoch napadaných výrokov\nprislúcha žalobcovi právo na opravu. Zo znenia listu vôbec nevyplývalo, ktorý výrok, či 1 alebo 2, mal\nžalovaný na mysli, v odpovedi to neuviedol a odvolal sa len na text opravy, že navrhovaný text opravy\nžalobcom nemôže uverejniť, pokiaľ ho primerane neupraví. Z daného znenia nebolo vôbec jasné čo\nmal na mysli žalovaný, keď nedefinoval v odpovedi žalobcovi, ktorý z výrokov, či výrok 1 alebo výrok 2,\nby žalovaný akceptoval na opravu. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že odpoveď na žiadosť\no uverejnenie opravy zo strany žalovaného s odkazom, že nemôže uverejniť text opravy, pokiaľ ho\nžalobca neupraví, je nepreskúmateľná. Aj keď žalobca sám uviedol, že bez ohľadu na tieto skutočnosti\nredakcia žalovaného pripraví nový článok, v ktorom dá priestor žalobcovi a zároveň napraví aj uvedenú\nnepresnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie k oprave žiadosti vo výroku 2 nedošlo, pretože text v\nčlánku zo dňa 21.06.2016 nespĺňal náležitosti § 7 tlačového zákona.\n6. Vo vzťahu k výroku 1 súd prvej inštancie predniesol, že tento výrok 1 má povahu hodnotiaceho úsudku,\na preto žalobcovi právo na opravu podľa § 7 odsek 1 tlačového zákona nevzniklo, keď právo na opravu\nvzniká len k skutkovému tvrdeniu. Vyjadrenie autora o tom, že žalobca je účastníkom kauzy podozrení z\ntunelovania, predstavuje jeho názor, ku ktorému dospel na základe podkladov pri príprave článku. Slovné\nspojenie, že R. F. je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, nie je skutkovým tvrdením\na samotný výrok účastník kauzy, predstavuje prípustné novinárske zjednodušenie, ktoré nie je možné\nzamieňať s odbornou terminológiou a textami uvádzaných v právnych predpisoch, napr. v Trestnom\nzákone. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal aj na\n\nnálež Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 156/1999 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4MCdo/7/2005. Z argumentácie žalovaného vyplývalo, že autor článku vychádzal z\núradného dokumentu vypracovaného orgánom verejnej moci, konkrétne správy\no podozrení\nz nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva. Samotný\nobsah článku sa opieral o danú správu a z obsahu článku vyplýva, že bola vypracovaná orgánom verejnej\nmoci, tvoril skutkový základ článku. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal aj na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky IV. ÚS 284/2012, že novinári nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria\ninformácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože je to ich úloha a poslanie. Naopak, je na orgánoch štátu,\naby zvážili ktoré informácie a v akom rozsahu, možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť\nv súlade s platnými právnymi predpismi. Keďže išlo o hodnotiaci úsudok, tak súd prvej inštancie v tejto\nčasti žalobe nevyhovel. Záverom dodal, že inštitút práva na tlačovú opravu, je zakotvený v § 7 tlačového\nzákona, predstavuje jednu z foriem obmedzenia slobody prejavu, a to pre účely ochrany práv iných\nosôb. Rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a skutkovým tvrdením spočíva zásadne v tom, že pravdivosť\nskutkového tvrdenia je možné preukázať, zatiaľ čo pri hodnotiacom úsudku to možné nie je (Rozsudok\nESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku z 08.07.1986, č. 9815/82, bod 46.).\nO nároku na\nnáhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona\nč. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s poukazom na čiastočný úspech žalobcu vo vzťahu\nk výroku 2 a čiastočný úspech žalovaného vo vzťahu k výroku 1.\n7. Žalovaný podal proti výroku I. a III. rozsudku v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 C. s. p. písm. b), písm. f), písm. h), odvolanie. Žalovaný zotrval na svojich písomných\nvyjadreniach predložených v priebehu konania, ako aj na ústnych argumentoch prezentovaných na\npojednávaniach. Bol toho názoru, že žalobcovi vo vzťahu k výroku 2 právo na opravu nevzniklo,\nnakoľko výrok 2 nebol nepravdivý, resp. výrok bol žalovaným doplnený postupujúc v súlade s príslušnou\nrozhodovacou praxou súdov a žalovaný nebol povinný opravu uverejniť, nakoľko žiadosť žalobcu\nnespĺňala náležitosti stanovené tlačovým zákonom. Následne namietal, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je chaotické, vetné konštrukty odôvodnenia sú na mnohých miestach nezrozumiteľné, a nemal\nmožnosť dozvedieť sa o dôvodoch čiastočného vyhovenia žalobe, keď myšlienkové pochody súdu prvej\ninštancie, ktoré ho viedli k prijatiu svojich záverov, boli zmätočné a nekompletné. Podľa žalovaného súd\nprvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil aj nedostatočne, keď sa v odôvodnení vôbec nezaoberal\nkruciálnymi námietkami žalovaného, ktoré vzniesol v priebehu konania. Súd prvej inštancie bez hlbšieho\nodôvodnenia dospel k záveru, že text, ktorý žalovaný uverejnil v článku zo dňa 21.06.2016 „Šéfa tajných\nvyšetrovanie obišlo,“ ktorým došlo k doplneniu neúplného výroku 2, nespĺňal požiadavky vyplývajúce zo\nznenia § 7 ods. 5 tlačového zákona. Žalovaný namieta, že jeho argumentáciu, že nebol povinný opravu\nzverejniť, nakoľko žiadosť o jej zverejnenie nespĺňala náležitosti podľa tlačového zákona a žalovaný nie\nje oprávnený do požadovaného textu opravy sám zasiahnuť, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku\nnespomenul, ani neuviedol dôvody, prečo sa s touto námietkou nevysporiadal. Rovnako neuviedol\ndôvody, pre ktoré sa nezaoberal jeho námietkou, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo, nakoľko\nním napadnutý výrok 2 nebol nepravdivý, ale neúplný. Podotkol, že tlačový zákon právo na opravu\npriznáva výlučne vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré sú nepravdivé. Podľa žalovaného v rozsudku\nabsentuje zdôvodnenie k otázke povinnosti žalovaného uverejniť opravu, pokiaľ žiadosť nespĺňa\nnáležitosti podľa tlačového zákona. Uviedol pritom, že žalobca sa žiadosťou domáhal uverejnenia opravy\naj vo vzťahu\nk hodnotiacemu úsudku, čo korešponduje s požadovaným textom opravy.\nPodľa § 7 ods. 6\npísm. a) tlačového zákona nie je vydavateľ periodickej tlače povinný\nuverejniť opravu, ak žiadosť o jej uverejnenie nemá náležitosti podľa § 7 ods. 3 tlačového zákona. Keďže\nžalobcom požadovaný text opravy obsahoval „opravu“ hodnotiaceho úsudku, ku ktorému právo na\nopravu žalobcovi nemohlo vzniknúť, žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti stanovené tlačovým zákonom.\nSúd prvej inštancie sa na žiadnom mieste odôvodnenia rozsudku sa nezaoberal tým, či samotná\nžiadosť žalobcu spĺňa podmienky stanovené tlačovým zákonom. Nevysporiadal sa so skutočnosťou,\nže žiadosť žalobcu a požadovaný text opravy sa kumulatívne vzťahujú k výroku 1 ako hodnotiacemu\núsudku a k výroku 2 ako skutkovému tvrdeniu. V napadnutom rozsudku sa vôbec nezaoberal námietkou\nžalovaného, že žiadosť žalobcu nespĺňala náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 tlačového zákona, nakoľko\nžiadosť o opravu smerovala aj voči hodnotiacemu úsudku, pri ktorom tlačový zákon vznik práva na\nopravu vylučuje. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo. Poznamenal, že\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.03.2025 vzniesol námietku, že výrok\n2 v znení, ako bol uverejnený, nebol nepravdivým výrokom, ale výrokom neúplným, pri tom tlačový zákon\nv § 7 ods. 1 priznáva právo na opravu výlučne vo vzťahu k nepravdivým skutkovým tvrdeniam. Namieta,\nže súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou v odôvodení rozsudku nezaoberá. Podľa žalovaného\n\nišlo\no relevantnú a dôvodnú námietku, v zmysle ktorej žalobcovi právo na opravu\nvo vzťahu k výroku 2 nemohlo vzniknúť, nakoľko výrok je pravdivý. Absentovala výlučne informácia,\nže k prevodu nehnuteľnosti napokon nedošlo, čo však nemá za následok nepravdivosť daného výroku.\nŽalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani posúdením samotného výroku 2\ns\nohľadom na jeho (ne)pravdivosť, resp. jeho (ne)úplnosť. Vo vzťahu k výroku 2 dospel výlučne k záveru,\nže výrok 2 považuje za skutkové tvrdenie. Vôbec sa však už nezaoberal skutočnosťou, že dané skutkové\ntvrdenie je pravdivé. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že článkom zo dňa\n21.06.2016 s názvom „Šéfa tajných vyšetrovanie obišlo“ nedošlo\nk oprave výroku 2. Aj v\ntomto prípade žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s námietkami, že v\npredmetnom prípade žalovaný nebol povinný uverejniť text opravy v znení požadovanom žalobcom,\nnakoľko jeho žiadosť nespĺňala náležitosti podľa tlačového zákona. Žalovaný nemohol sám bez dohody\nso žalobcom upraviť text opravy tak, aby zodpovedal požiadavkám tlačového zákona a tento upravený\ntext následne zverejniť. Žalobca na list žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval a teda nebolo možné\nani dospieť k dohode na úprave textu opravy. Doplnenie výroku 2 v článku zo dňa 21.06.2016 teda nebolo\nmožné posudzovať podľa požiadaviek na zverejnenie opravy podľa tlačového zákona. Poznamenal, že\nnakoľko žiadosť žalobcu bola čiastočne nedôvodná, žalovaný nebol povinný uverejniť opravu ako celok.\nČlánok zo dňa 21.06.2016 preto nebolo možné považovať za opravu v zmysle príslušných ustanovení\ntlačového zákona, ale ako dobrovoľné doplnenie skôr zverejnenej neúplnej informácie žalovaným. Za\nnesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný doručil žalobcovi list po lehote stanovenej\n§ 7 ods. 4 tlačového zákona. Bol toho názoru, že\nv danom prípade žalovaný\ns poukazom na § 7 ods. 6 písm. a) tlačového zákona nebol povinný opravu uverejniť a preto bolo\nirelevantné, kedy bola žalobcovi odpoveď žalovaného doručená. Tlačový zákon zároveň neukladá\nžalovanému povinnosť informovať žalobcu o dôvodoch neuverejnenia opravy alebo o nedostatkoch\njeho žiadosti. Súd prvej inštancie sa však v rozsudku s týmito argumentami žalovaného nezaoberal\nbuď vôbec, alebo len povrchne bez hlbšieho skúmania povinností žalovaného po doručení žiadosti o\nuverejnenie opravy, ktorá nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona. Žalovaný ďalej namietal, že súd\nprvej inštancie vôbec neskúmal samotnú žiadosť o uverejnenie opravy, či spĺňa zákonom požadované\nnáležitosti.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo (a súd prvej inštancie tento\nzáver prijal za svoj), že žalobca sa žiadosťou domáhal uverejnenia opravy okrem výroku 2 aj vo vzťahu\nk výroku 1, ktorý je hodnotiacim úsudkom. Vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku však právo na opravu\nvzniknúť nemôže. Samotný text navrhovanej opravy smeruje k „oprave“ tohto hodnotiaceho úsudku, t.\nj. ako celok nespĺňa náležitosti podľa tlačového zákona. Žalobca sa nedomáhal dvoch samostatných\nopráv výroku 1 a výroku 2, ale opravu kumuloval do jedného textu. Pokiaľ žiadosť o uverejnenie opravy\nbola čiastočne nedôvodná, žalovaný nemal povinnosť takúto opravu zverejniť. Podľa žalovaného súd\nprvej inštancie ignoroval primárnu skutočnosť, že žalovaný nebol ani len povinný informovať žalobcu\no dôvodoch neuverejnenia opravy. Z dokazovania vyplynulo, že žiadosť žalobcu ako celok nespĺňala\nnáležitosti stanovené tlačovým zákonom, preto jej žalovaný nebol povinný vyhovieť. Žalovaný tiež\nnamietal, že v odôvodnení rozsudku úplne absentovalo posúdenie (ne)pravdivosti výroku 1, z kontextu\nrozsudku a uloženia povinnosti uverejniť opravu žalovanému sa bolo možné domnievať, že súd prvej\ninštancie výrok 1 vyhodnotil ako nepravdivé skutkové tvrdenie. Z vykonaného dokazovania, najmä z\nobsahu správy, ktorá bola podkladom pre daný výrok, však bolo zistené, že výrok 2 nie je nepravdivý,\nale neúplný. Žalovaný bol taktiež názoru, že súd prvej inštancie v rozsudku vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Nesprávne právne kvalifikoval výrok 2 ako nepravdivé skutkové tvrdenie a\nzaťažil žalovaného povinnosťami, ktoré mu tlačový zákon ani súvisiaca judikatúra neukladá. Žalovaný\nargumentoval, že nakoľko žiadosť o opravu by bolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú len čiastočne, nebol\npovinný opravu uverejniť. Poukázal pri tom na rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave\nzo dňa 06.02.2019, sp. zn. 6 Co/243/2017. K nesprávnym právnym záverom súd prvej inštancie podľa\nžalovaného mal dospieť aj keď vyhodnotil, že žalobca sa z odpovede na jeho žiadosť nemohol dozvedieť,\nku ktorému z dvoch napadnutých výrokov mu prináleží právo na opravu. Žalovaný na základe uvedeného\nnavrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zmietol, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Odôvodnenie rozsudku považoval za dostatočné. K\nnámietkam o absencii zdôvodnenia povinnosť žalovaného uverejniť opravu, pokiaľ žiadosť nespĺňa\nnáležitosti podľa tlačového zákona, k námietke žalovaného, že žalobcovi právo na opravu nevzniklo\na oprave výroku 2 uverejnenej v článku zo dňa 21.06.2016 uviedol, že nebolo možné tvrdiť, že súd\nprvej inštancie sa s nimi v rozsudku, v jeho odôvodnení nevysporiadal. Žalobca uviedol, že v čase\nuverejnenia článku zo strany žalovaného bola údajná správa - úradný dokument vypracovaný orgánom\n\nverejnej moci - Správa o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom\nVojenského spravodajstva, o ktorej žalovaný tvrdil, že ňou disponoval a považoval ju za hodnovernú,\nbez akýchkoľvek hlavičiek, podpisov, razítok, resp. formálnych znakov, ktoré by označovali túto správu\nako hodnoverný výstup zo strany štátnej organizácie/ v režime utajenia zo strany NBU, pričom žalovaný\nnemohol nikdy disponovať správou, ktorú NBU utajil, nakoľko tá je opatrená náležitými formálnymi\nznakmi utajenej písomnosti. Podľa žalobcu správa, o ktorú sa opieral žalovaný je iba text a žalovaný\nnikdy nepreukázal jej hodnovernosť. Podľa žalobcu z rozsudku je zrejmé, že v konaní bolo nesporné\nuplatnenie práva žalobcu na opravu podľa § 7 tlačového zákona. Z toho vyplývalo, že súd prvej inštancie\nsa stotožnil so žiadosťou žalobcu o uverejnenie opravy zo dňa 01.06.2016 a nepovažoval za potrebné\nviesť vo veci podanej žiadosti ďalšie dokazovanie. Následne upozornil, že text odvolania nie je pravdivý,\nnakoľko žalovaný uvádza „... na ktorú mala byť nehnuteľnosť prevedená ....,“ čo je nesprávne, nakoľko\nv samotnom článku uviedol: ....“Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná.“ Tvrdenia\nžalovaného označil za zavádzajúce, nakoľko neuviedol skutkovo vetu tak ako ju napísal do článku.\n9. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní v plnom rozsahu.\nDodal, že skutočnosť, ako sa žalovaný dostal k správe o podozrení z nezákonného nakladania s\nfinančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva je jednak pre toto konanie irelevantná,\nnakoľko nezodpovie základné otázky rozhodujúce pre posúdenie žiadosti žalobcu a splnenia podmienok\npre vznik práva na opravu, a zároveň je žalovaný v zmysle tlačového zákona (resp. aj nového zákona\nč. 265/2022 Z. z.) povinný chrániť identitu svojich zdrojov. Poznamenal tiež, že žalobca si svojimi\ntvrdeniami odporuje a dokonca sám potvrdil, že daná správa bola v režime utajenia zo strany Národného\nbezpečnostného úradu. Pokiaľ by sa teda malo jednať o dokument vypracovaný neautorizovanou osobu\ns irelevantnými informáciami, javí sa nelogicky, aby tento dokument spadal do režimu utajenia od\nNárodného bezpečnostného úradu.\n10. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojej argumentácii v spore. Upozornil na nepresné vyjadrenia\nžalovaného, ohľadne skutočnosti, že sa mienil so žalobcom dohodnúť\na poskytnúť\nmu priestor v pripravovanom článku s tým, že žalobca nereagoval na list žalovaného a odignoroval ho,\nnakoľko žalovaný nedodržal zákonnú lehotu podľa tlačového zákona a reagoval po zákonom stanovenej\nlehote. Doplnil, že vo vzťahu k tvrdeniam o Správe o podozrení\nz nezákonného nakladania s\nfinančnými prostriedkami a majetkom Vojenského spravodajstva žalovaný vo svojom vyjadrení nepresne\ninterpretoval text žalobcu.\n11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení\n379, § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.\n\n§\n\n12. Odvolací súd pri svojich záveroch o skutkovom stave veci vychádzal z výsledkov dokazovania\nvykonaného súdom prvej inštancie. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha proti žalovanému ako\nvydavateľovi denníka L. uverejnenia tlačovej opravy v znení špecifikovanom v petite žaloby. Žalobca je\nfyzická osoba, o ktorej bolo v denníku L. dňa 03.05.2016 v článku s názvom „ J. tunelovanie nevidí“\na s podtitulkom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní“ informované,\nže „Kritizovaného šéfa Vojenského spravodajstva M. L., zapleteného v kauze podozrení z tunelovania\ntajnej služby, nahradí ďalší z jej účastníkov R. F..“ „L. aj F. údajne boli podľa správy exnámestníka\nriaditeľa Vojenského spravodajstva L. zapletení do prevodov nehnuteľností tajných, pri ktorých služba\nmohla prísť o milióny eur.“ Práve na F. vraj bola jedna z nehnuteľností prepísaná.“ Žalobca tvrdí, že\nvýrok 1, že je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby, a výrok 2, že na neho bola\njedna z nehnuteľností prepísaná, sú nepravdivé, z ktorého dôvodu požiadal žalovaného listom zo dňa\n01.06.2016, dourčený žalovanému dňa 02.06.2016 v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 167/2008\nZ. z.\no periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) o uverejnenie opravy.\nŽalovaný v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 tlačového zákona opravu neuverejnil.\n13. Žaloba v časti napadnutej zverejnenej informácie 1 bola zamietnutá. Tento výrok rozsudku nebol\nnapadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stalo\nlen rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku uverejniť na prvej strane denníka L. opravu v znení „Dňa 03.05.2016 bol na prvej stránke\ndenníka L. s pokračovaním na druhej strane uverejnený článok s nadpisom „J. tunelovanie nevidí“ a\ns podnadpisom „Nového šéfa vojenských tajných R. F. spomína správa o rozkrádaní.“ V predmetnom\nčlánku bolo uvedené, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Toto\n\nskutkové tvrdenie je nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že na R. F. nebola prepísaná žiadna\nnehnuteľnosť Vojenského spravodajstva.“\n14. Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje inštitút ochrany osôb dotknutých obsahom\nperiodickej tlače aj právom na opravu informácie. V súčasnosti toto právo vyplýva zo zákona č. 265/2022\nZ. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie\na o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách). Podľa § 28 ods. 4 tohto zákona sa však žiadosť o\nuverejnenie opravy, ktorá sa týka skutkového tvrdenia, ktoré bolo uverejnené do 31.07.2022, posudzuje\npodľa doterajších predpisov. Týmto predpisom je zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom\nspravodajstve.\n15. Podľa § 7 zákona č. 167/2008 Z. z. - tlačový zákon v znení ku dňu zverejnenia napadnutého\nvýroku 2, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie\no osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie\nopravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače\na tlačová\nagentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne (odsek 1). Žiadosť o uverejnenie opravy sa musí\ndoručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej\ntlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak\nprávo na opravu zaniká (odsek 2). Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť\nžiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti\no uverejnenie opravy musí\nbyť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo\ndeň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis\nnepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde\nv periodickej tlači alebo v\nagentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie\npravdivého skutkového tvrdenia (odsek 3). Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť do\nôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti\no uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní\nperiodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Tlačová agentúra je povinná\nopravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy (odsek 4). Vydavateľ\nperiodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá\nso žiadateľom\no uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve,\nna rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a\ns označením „oprava.“ K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci\nhodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva\n(odsek 5). Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a) žiadosť o\nuverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3, b) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia,\no ktorého opravu sa žiada, c) predtým, ako im bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili\nopravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 4 a dodržali pritom\npodmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy, d ) by bol uverejnením opravy spáchaný\ntrestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi\n(odsek 6).\n16. Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra\nneuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo, ak nedodržia niektorú\nz\npodmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné\noznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru\npožiadala, súd.\n17. Podľa § 10 ods. 3 tlačového zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po\nuplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať\nsa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.\n18. Z ustanovenia § 7 tlačového zákona vyplýva, že základnou podmienkou vzniku práva na opravu je\nexistencia nepravdivého skutkového tvrdenia týkajúceho sa určitej osoby. Uplatnenie tohto práva pritom\nnie je viazané na to, aby sa predmetné tvrdenie zároveň dotýkalo cti fyzickej osoby, dobrej povesti\nprávnickej osoby alebo aby malo akýkoľvek nepriaznivý následok pre dotknutý subjekt. Nevyhnutným\npredpokladom je podanie žiadosti o uverejnenie opravy\nv zákonom\nstanovenej lehote. Žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom\npodpísaná. Jej povinnou súčasťou je návrh konkrétneho znenia opravy, z ktorého musí jednoznačne\n\nvyplývať, že cieľom opravy je výlučne uvedenie nepravdivého skutkového tvrdenia na pravú mieru, resp.\njeho vyvrátenie prostredníctvom uvedenia pravdivého skutkového stavu. Obsah opravy nesmie mať\nhodnotiaci charakter, ani sa v nej nesmie rozvádzať vplyv nepravdivého tvrdenia na žiadateľa alebo\nna verejnosť. Rovnako neprípustné je, aby návrh opravy obsahoval názory, komentáre či požiadavku\nna ospravedlnenie zo strany vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom\nopravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra\nsú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového\ntvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Vydavateľ ani tlačová agentúra však nie sú\noprávnení jednostranne zasahovať do obsahu navrhnutej opravy, s výnimkou odstránenia gramatických\nalebo jazykových chýb. Povinnosť uverejniť opravu musí byť splnená do ôsmich dní od doručenia\nžiadosti, prípadne v najbližšom vydaní periodickej tlače, ktoré nasleduje po jej doručení, a to v znení\nnavrhnutom žiadateľom alebo v znení, ktoré bolo medzi stranami dohodnuté. Neuverejnenie opravy\nje prípustné len v taxatívne určených prípadoch výslovne uvedených v § 7 ods. 6 tlačového zákona.\n(Podporne odborná literatúra - C.H.BECK, Tlačový zákon, komentár, autori Vozár/Kerecman/Lapšanský\n- výklad k § 7).\n19. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a výroku rozhodnutia je vyvoditeľné, že súd prvej\ninštancie vychádzal z toho, že žalovaný nemal dôvod pre odmietnutie opravy výroku 2, že „na F. bola\nvraj jedna z nehnuteľností prepísaná“ podľa ustanovenia § 7 ods. 3 tlačového zákona, s ktorým záverom\nsa odvolací súd stotožnil. Žalovaný dňa 02.06.2016 obdržal od žalobcu výzvu na opravu s textom „Dňa\n3.5.2016 bol na prvej stránke denníka SME s pokračovaním druhej strane uverejnený článok s nadpisom\nJ. tunelovanie nevidí a s podnadpisom Nového šéfa vojenských tajných R. spomína správa o rozkrádaní.\nV predmetnom článku bolo uvedené, že F. je účastníkom v kauze podozrení z tunelovania tajnej služby\nako i to, že na R. F. bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva. Tieto skutkové\ntvrdenia sú nepravdivé. Pravdivým skutkovým tvrdením je, že R. nie je účastníkom\nv kauze\npodozrení z tunelovania tajnej služby a na R. F. nebola prepísaná žiadna nehnuteľnosť Vojenského\nspravodajstva.“\n20. V tejto výzve je jasne uvedený názov a deň vydania tlače, je v nej uvedené, že žalobca\nv\nčlánku voči jeho osobe konštatuje dve nepravdivé informácie, tieto identifikoval, navrhol znenie opravy a\nuviedol pravdivé tvrdenie. I keď kompozícia žiadosti a návrhu pracuje s namietanými výrokmi v jednom\ntexte, je zrejmé, že ide o dva výroky samostatného obsahu, na ktoré malo byť reagované. Takýto\ntext tlačovej opravy vo vzťahu ku každej z namietaných informácii samostatne obsahovo zodpovedá\nustanoveniu § 7 ods. 3 tlačového zákona o žiadosti na uverejnenie tlačovej opravy. Ustanovenia § 7\ntlačového zákona stanovilo, že žiadosť o opravu musí byť písomná, podpísaná, musí byť doručená\npočas plynutia prekluzívnej lehoty, splnenie týchto podmienok nebolo v konaní sporné, a stanovilo\naj obsahové náležitosti žiadosti na opravu. Žiadne ďalšie formálne predpoklady samotnej žiadosti o\nopravu nepravdivého tvrdenia nestanovilo. Nebolo stanovené, že by žiadosť o opravu a návrh opravy\nmusel byť osobitne, samostatne formulovaný voči každej namietanej informácii, respektíve nestanovuje\nkompozíciu žiadosti. Žiadosť o opravu voči dvom informáciám bola žalobcom formulovaná tak, že\nžalovaný vedel a mohol pristúpiť\nk ich odčleneniu, vypusteniu textu voči tej informácii,\ns ktorou sa s námietkou žalobcu o právnej dôvodnosti uverejnenia opravy nestotožnil (išlo o výrok\n1, ako to predniesol žalovaný aj na pojednávaní dňa 12.03.2025, čo dokumentuje zvukový záznam z\npojednávania založený\nv elektronickom súdnom spise), pretože zostal zachovaný zmysel\ninformácie, nedošlo by ani\nk skráteniu a ani skresleniu výroku. Formulácia požadovanej opravy\nnebola taká, že sa jej nedalo vyhovieť ako celku. Každá z dvoch namietaných informácií jej vypustením\nz textu kompozície návrhu žalobcu na opravu by nespôsobila nedostatky kompozície textu opravy, text\nby nestratil zmysel ani logiku. Preto argumentácia žalovaného, že vyhoveniu žiadosti o opravu bránila\nprávna nedôvodnosť nároku na opravu voči žalobcom namietanému výroku 1 neobstojí. Jeho odmietavý\npostup nemá ani oporu, ako to žalovaný nesprávne tvrdí, v rozhodnutí Krajského súdu\nv\nBratislave sp. zn. 6 Co 243/2017, zo dňa 06.02.2019. Krajský súd v Bratislave síce v označenej súdnej\nveci vyslovil záver, podľa ktorého z § 7 ods. 5 tlačového zákona vyplýva, že vydavateľ periodickej\ntlače je povinný uverejniť opravu tak, ako bola navrhnutá, z čoho možno vyvodiť, že ak je navrhnutá\ntlačová oprava sčasti dôvodná a sčasti nedôvodná, vydavateľovi nevzniká povinnosť tlačovú opravu\nuverejniť. Žalovaný však prehliadol odlišný skutkový základ danej veci. Ten spočíval v tom, že v danej\noznačenej veci bola žiadosť o tlačovú opravu dôvodná v časti nepravdivého skutkového tvrdenia, avšak\nnebola dôvodná pre uvedenie dôvodov, ktorými žiadateľ reagoval na prezentované nepravdivé skutkové\ntvrdenie. O takýto prípad\nv preskúmavanej veci nejde. V tejto preskúmavanej veci,\n\nv žalobcom napadnutom článku totiž neboli uvedené žiadne tvrdenia týkajúce sa dôvodov. Žalovaný k\nnamietanej informácii, že na neho bola prepísaná jedna z nehnuteľností Vojenského spravodajstva, v\nžiadosti o opravu žiaden komentár nedoplnil (ani k informácii 1), nedopĺňa namietanú informáciu, ako\nto bolo vo vyššie označenej súdnej veci sp. zn. 6Co/243/2017. Jeho žiadosť o opravu v časti výroku 2\nzodpovedá zákonným podmienkam návrhu na opravu (aj podmienke nepravdivého skutkového tvrdenia,\nako to bude vysvetlené nižšie v texte odôvodnenia), odstraňuje len pôvodnú nepravdivú informáciu a\nzodpovedá účelu zákona. Inštitút tlačovej opravy v zmysle ustanovenia § 7 tlačového zákona je nutné\nposudzovať aj tak, že zabezpečuje nielen právo subjektu, ktorého sa uverejnené nepravdivé tvrdenie\ntýka, domôcť sa opravy takéhoto tvrdeného údaja, ale súčasne je tento inštitút významný aj z hľadiska\npožiadavky poskytovať verejnosti pravdivé informácie. Za tejto situácie je potom aj nerozhodná obrana\nžalovaného, že žalobcu vyzval na opravu žiadosti. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom\nprvej inštancie konštatuje, že ak bol žalovaný toho názoru, že žiadosti je možné vyhovieť aspoň sčasti a\nchcel sa so žalobcom na oprave dohodnúť, keďže oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou\nvydavateľa, potom ale mal vo svojom vyjadrení k žiadosti žalobcu o opravu špecifikovať, ktorého tvrdenia\nsa táto úvaha týka, ktorá informácia\nv jeho odpovedi zo dňa 14.6.2016 (č. 1. spisu 44) chýba,\na tým žalobca nedisponoval podstatnou informáciou pre jeho reakciu.\n21. V preskúmavanej veci dotknutý článok podáva vo vzťahu k žalobcovi informácie čerpané, podľa\nvyjadrenia v článku zo správy, ktorú mal vypracovať zomrelý námestník riaditeľa vojenskej služby U. L. o\nnedovolenom nakladaní s finančnými prostriedkami a majetkom Vojenskej spravodajskej služby. V tejto\nsúvislosti bolo uvedené, že „práve na F. bola vraj jedna z nehnuteľností prepísaná“ (namietaný výrok).\nSkutkový záver súdu prvej inštancie, že táto žalobcom napadnutá informácia je nepravdivým skutkovým\ntvrdením nie je potrebné korigovať vtom smere, že táto informácia je neúplným skutkovým tvrdením,\nčoho sa v konaní dovolával a v odvolaní dovoláva žalovaný, ktorý charakter informácie by potom mal\npodliehať pod právny inštitút práva na odpoveď podľa § 8 tlačového zákona. Záver\no\nnepravdivosti tvrdenia založil súd prvej inštancie na výsledku oznámenia príslušných orgánov správy\nkatastra, ktoré žalovaný dôkazné nevyvrátil (bod 27. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\nNepravdivé skutkové tvrdenie je objektívne existujúca skutočnosť, ktorej pravdivosť môže byť preverená.\nTento charakter nie je možné danej informácii v kontexte obsahu celého článku a hlavne vzhľadom na\nkonkrétnu formuláciu samotného napadnutého výroku odobrať len preto, že ide o tvrdenie s použitím\npolemického výrazu „vraj,“ ktoré má zmierniť napadnuté tvrdenie, respektíve vyvolať dojem neistoty.\nNeúplná informácia je informácia, ktorá je pravdivá, ale zavádza, pretože vynecháva informáciu, ktorá by\nzmenila jej celkové vyznenie. Špecifikom periodickej tlače, určenej na informovanie najširšej verejnosti,\nje síce rešpektovanie zjednodušenia podania informácie, avšak slovné spojenie „bola prepísaná“ je\nzjednodušeným „ľudovým“ vyjadrením zmeny vlastníka nehnuteľnosti a sugestívne vyjadruje dokonanú\nudalosť, teda že prevod nehnuteľnosti sa uskutočnil. Z tejto informácie je vyvoditeľné, že niečo sa stalo\n(prepísanie sa uskutočnilo). Nejde o informáciu, ktorá by bola prezentovaná bez nejakej doplňujúcej\ninformácie, ktorej vynechanie by zmenilo prezentovaný fakt zmeny vlastníka. Autorom tejto informácie je\nnovinár, ktorý vzhľadom na špecifikum svojho povolania zastupuje väčší okruh ľudí (verejnosť) a ktorého\nprejavy podliehajú pod väčšiu ochranu. Súčasne ale ako novinár profesionál, ktorý pracuje so slovami,\ns jazykovým vyjadrením informácie a ktorý verejnosti informácie predkladá, musí vyvinúť primerané\núsilie k zisteniu, či prednesená informácia je pravdivá. Tejto povinnosti autor článku nevyhovel, keďže\nprevod vlastníctva je overiteľný fakt prostredníctvom katastra nehnuteľností, kedy samotnú pravdivosť\ntvrdenia nemôže založiť použitá jazyková opatrnosť výrazom „vraj.“ Informácia, ktorú žalovaný uverejnil\nvo svojom denníku dňa 21.06.2016 zverejnenom v článku s nadpisom „Šéfa tajných vyšetrovanie obišlo“\ns podnadpisom „Riaditeľ Vojenského spravodajstva R. F. má dôveru koaličného partnera,“ v znení „Autor\nsprávy píše, že „osoba VOS, na ktorú mal byť objekt prevedený, bol F..“ Zároveň však dodal, že plán\nsa napokon nepodarilo realizovať. Denník SME pred časom nesprávne uviedol, že k tomu prevodu\ndošlo,“ nie je doplnením nepresnosti, ale jazykovým vyjadrením uvedenia predchádzajúcej nepravdy\nna pravú mieru. Súd prvej inštancie správne na základe výsledkov dokazovania vychádzal z toho, že\nvyznenie žalobcom napadnutej uverejnenej informácie nezodpovedalo reálne existujúcej skutočnosti.\nNapadnutá informácia nie je pravdivá, pretože sa nezakladá na skutkových zisteniach, keď v konaní\nnebola preukázaná. Informácia bola prezentovaná tak, že žalobca koná protiprávne. Za nedôvodnú\npovažuje odvolací súd aj námietku žalovaného, že uverejním informácie v znení „denník L. pred časom\nnesprávne uviedol, že\nk tomuto prevodu došlo“ dňa 21.06.2016 sa vyčerpalo právo\nžalobcu na uverejnenie požadovanej opravy. Dôvody kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu\nsú taxatívne vymedzené\nv ustanovení § 7 ods. 6 tlačového zákona. Jedným\nz dôvodov kedy nie je daná povinnosť vydavateľa uverejniť opravuje v zmysle ustanovenia § 7 ods.\n\n6, písmeno c/ skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače predtým, ako mu bola doručená žiadosť o\nuverejnenie opravy, uverejnil opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených\nv § 10 ods. 4 tlačového zákona a dodržal pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie\nopravy. Odvolací súd poukazuje na to, že následná informácia bola v denníku SME uverejnená až dňa\n21.06.2016, teda po tom, ako mu dňa 02.06.2016 bola doručená žiadosť žalobcu o opravu. Uverejnená\nbola spôsobom, ktorý nemohol skonzumovať právo žalobcu na opravu, pretože vydavateľ periodickej\ntlače je v zmysle § 7 ods. 5 tlačového zákona povinný uverejniť tlačovú opravu v rovnakej periodickej\ntlači, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie\na s označením „oprava,“ ktoré náležitosti neboli dodržané, na čo správne poukázal súd prvej inštancie.\n22. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalovaného, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku vykazuje nedostatky v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,\npre ktorý dôvod by bolo potrebné pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).\nK požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa najvyšší aj ústavný súd vyjadrili vo svojej\njudikatúre už mnohokrát. Odvolací súd poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s\nkaždým čiastkovým argumentom, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania postavia právny názor, v ktorého\nkonkurencii námietky ako celok neobstoja. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhovuje všetkým\npožiadavkám na jeho odôvodnenie, spravidla nie je nepreskúmateľné, pokiaľ prípadné nedostatky\nodôvodnenia, podľa obsahu odvolania, neboli na ujmu uplatnenia práv odvolateľa. Súd prvej inštancie\nv preskúmavanom rozsudku vysvetlil svoj právny záver k súdenej veci. V konkrétnom prípade žalovaný\nmohol odvolacie dôvody riadne a v rozsiahlej miere formulovať, čo aj urobil, a svoje práva v odvolacom\nkonaní tak plne uplatnil. Odpovede, ktoré žalovanému na jeho otázky v rozhodnutí súdu prvej inštancie\nchýbali, a ktoré mali význam pre rozhodnutie v danej veci doplnil odvolací súd (§ 387 ods. 3 CSP).\n23. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.\na závislom výroku III. postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n24. Odvolací súd postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP opravil zrejmú gramatickú\nnesprávnosť znenia výroku I. spočívajúcu v chýbajúcej predložke „na druhej strane“ ako aj v chýbajúcej\nspojke „a zverejniť“ v znení textu opravy.\n25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP\nv\nspojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením.\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/91/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2012 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af41a17e-6198-4614-ae07-0eb4c5a1c80c"}, {"guid": "290c8694-930a-4e8c-bd37-d22964d429d6:347a303e-e87d-4116-8d8a-e320540c4768", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515223102.1", "spisova_znacka": "6Co/243/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/243/2017 z 5. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515223102.1"}], "citovane_v": []}