{"guid": "4c2abe1f-c9da-412f-a5f0-100e72a61fe2:c2888a50-53f5-4722-aeb7-1dc6eea38347", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1", "spisova_znacka": "6Co/78/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/78/2024 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 6Co/78/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1", "identifikacne_cislo": "1114204404", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Otília Belavá", "sudca_id": 490, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-otilia-belava-490", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2888a50-53f5-4722-aeb7-1dc6eea38347", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/78/2024\n1114204404\n28. 01. 2026\nJUDr. Otília Belavá\nECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu\nJUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: C. E., H.. XX.XX.XXXX,\nC. H. B. D. X, XXX XX C., právne zastúpený advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, so sídlom\nHolíčska 28, 851 05 Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod číslom: XXXX, proti žalovaným: 1. Prima\nbanka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou\nkanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36\n853 186, 2. Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709\n332, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I sp.zn.\n17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, takto\nrozhodol:\nI. Podanie žalobcu zo dňa 08.04.2024, doručené súdu prvej inštancie dňa 22.04.2024, ktoré by mohlo\nbyť návrhom na odpustenie zmeškania odvolacej lehoty z a m i e t a .\nII. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021,\nodmieta.\nIII. Žalovanému 1. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nIV. Žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou\nvýrokovou vetou žalovanému 1. priznal nárok na náhradu trov konania a treťou výrokovou vetou\nžalovanému 2. nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalobou zo dňa 01.02.2014, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.02.2014 (od\n01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), doplnenou podaním zo dňa 06.05.2014, sa žalobca domáhal\npôvodne proti žalovaným 1. VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321\n123, 2. Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, 3. Victoria Volksbanken\nPoisťovňa, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, 4. ERGO Poisťovňa, a.s., Lazaretská\n12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, zaplatenia sumy 3.320,- EUR s 12,5 % úrokom z omeškania\nročne odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bude žalovaným doručený rovnopis tejto žaloby, solidárne a\ntrovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s VOLKSBANK Slovensko a.s., uzavrel zmluvu o nájme\nbezpečnostnej schránky pod č. 21/2008/005/059 dňa 28.05.2008 (č.l. 8), ktorej obsah bol v zmysle čl.\n4 zmluvy poistený do výšky 3.319,39,- EUR (100.000,- Sk). Dňa 11.02.2011 dosiaľ nezistený páchateľ\nodcudzil obsah bezpečnostnej schránky. Hodnota odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky č. 59\nmnohonásobne prevyšovala sumu 3.319,39,- EUR (100.000,- Sk). Jej obsahom boli zmluvy, výpisy z\núčtov, za ktoré žalobca zaplatil bankám, faktúry, potvrdenia o úhrade, technické preukazy motorových\n\nvozidiel, vlastnícke preukazy, výpisy z katastra, SD karty, ktorých obsah je pre žalobcu nenahraditeľný,\nďalej bezpečnostné zámky, kľúče od trezorov, záručné listy a ďalšie listiny. Žalobca svoj nárok oprel o\nust. § 806 Občianskeho zákonníka a žiada vyplatiť poistnú sumu 3.320,- EUR (100.000,- Sk).\n3. Súd prvej inštancie na základe uznesenia sp.zn. 17C/56/2014-87 zo dňa 25.10.2018 pokračoval v\nkonaní na strane žalovaných s právnym nástupcom žalovaných 1. a 2. a to s obchodnou spoločnosťou\nPrima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, ako žalovaný 1.. A s\nprávnym nástupcom žalovaných 3. a 4. a to s obchodnou spoločnosťou ERGO Poisťovňa, a.s., so sídlom\nPrievozská 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012 (od 15.02.2020 s obchodným názvom TEDA, a.s.).\n4. Súd prvej inštancie na základe uznesenia sp.zn. 17C/56/2014-222 zo dňa 22.04.2021 pokračoval v\nkonaní na strane žalovaného 2. s jeho právnym nástupcom a to s obchodnou spoločnosťou Generali\nPoisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332.\n5. Žalovaný 1. sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 28.05.2019 s tým, že dňa 28.05.2008\nuzavrel žalobca ako nájomca s právnym predchodcom žalovaného 1. Zmluvu o nájme bezpečnostnej\nschránky číslo 21/2008/005/059 (ďalej len „Zmluva o nájme BS“), v zmysle ktorej si žalobca u\nžalovaného 1. v čase od 28.05.2008 do 27.05.2009 prenajal bezpečnostnú schránku číslo 59 (ďalej\nlen „bezpečnostná schránka“) s automatickou obnovou. Dňa 11.02.2011 došlo doposiaľ nezisteným\npáchateľom k odcudzeniu obsahu 26 bezpečnostných schránok, medzi ktorými bola i bezpečnostná\nschránka, ktorú mal v nájme žalobca. Žalobca tvrdí, že v čase krádeže sa v bezpečnostnej schránke\nnachádzali veci v hodnote presahujúcej sumu 3.319,- EUR (zmluvy, výpisy z účtov, faktúry, potvrdenia\no úhrade, technické preukazy motorových vozidiel, vlastnícke listy, výpisy z katastra, SD karty,\nbezpečnostné zámky, kľúče od trezorov, záručné listy a ďalšie listiny). Právny predchodca žalovaného\n1. vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o obsahu bezpečnostnej schránky, avšak žalobca nič\nnepredložil. V súvislosti s prenajímaním bezpečnostných schránok žalovaný 1. uviedol, že banka\nnepotvrdzuje prevzatie alebo uloženie konkrétnych vecí do bezpečnostnej schránky, ani inak obsah\nschránky neeviduje a v zmysle bodu 4.1. Obchodných podmienok, má k bezpečnostnej schránke prístup\nlen nájomca. Preto dôkazné bremeno v prípade vzniku škody tak spočíva na žalobcovi, ktorý však\n„existenciu“ škody preukazuje len vlastnými prehláseniami, čo nemožno považovať za presvedčivý a\nhodnoverný dôkaz. Žalovaný 1. citoval ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a\nje názoru, že absentuje podstatný znak náhrady škody a to určenie samotnej výšky škody. Žalobca sa\nmylne domnieva, že z výkladu ustanovení v Zmluve o nájme BS a Obchodných podmienok týkajúcich\nsa poistenia, by banka mala vždy uhradiť poškodenému poistné plnenie vo výške 3.319,39,- EUR i keby\nsa v bezpečnostnej schránke nachádzali veci v nižšej hodnote ako je výška poistného plnenia. Takéto\ntvrdenie žalobcu je v rozpore so zákonom a navyše by sa žalobca takýmto spôsobom bezdôvodne\nobohatil (§ 451 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení o poistení obsahu bezpečnostnej schránky\njasne vyplýva, že v prípade nároku na výplatu poistného plnenia, žalovaný 1. garantuje z poistenia\nbezpečnostnej schránky úhradu do výšky maximálne 3.319,39,- EUR, t.j. ak by mal nájomca uložené\nveci v bezpečnostnej schránke v hodnote 3.319,39,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal),\nbanka by túto sumu vyplatila v plnom rozsahu z titulu poistného plnenia; v prípade, ak by mal nájomca\nuložené veci v bezpečnostnej schránke v hodnote prevyšujúcej sumu 3.319,39,- EUR, napr. veci v\nhodnote 5.000,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal), banka by z poistenia vyplatila len sumu\n3.319,39,- EUR; v prípade, ak by mal nájomca uložené veci v bezpečnostnej schránke v hodnote\nnapr. 100,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal), banka by vyplatila z poistného plnenia len\n100,- EUR a nie 3,319,39,- EUR ako sa zjavne mylne domnieva žalobca. Z uvedeného vyplýva, že\nz daného poistenia banka vyplatí vždy len čiastku zodpovedajúcu skutočnej hodnote vecí, ktoré sa\nnachádzali v bezpečnostnej schránke, max. do výšky 3.319,39,- EUR. Žalovaný 1. tiež poukázal, že\nnenaplnil zákonné dôvody na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko z jeho\nstrany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a žalobca túto skutočnosť nevyvrátil, resp. nepreukázal\nopak. V zmysle bodu 3.4. Obchodných podmienok je bezpečnostná schránka uzamykaná priamo\nnájomcom a spoluuzamykaná mechanicky alebo elektronicky bankou. Banka vykonala všetky opatrenia\nk tomu, aby obsah bezpečnostných schránok bol riadne zabezpečený, a ak sa žalobca domnieva\no opaku, je potrebné aby túto skutočnosť náležite preukázal. Vo vzťahu k vzniku škody žalovaný 1.\npoukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal čo sa v bezpečnostnej schránke v čase krádeže\nnachádzalo a aká škoda mala žalobcovi vzniknúť. Samotné prehlásenie žalobcu o vzniku a výške\nškody nemožno považovať za presvedčivý dôkaz. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vzniknutou\nškodou a protiprávnym úkonom škodcu, žalovaný 1. uviedol, že tento vzťah žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal a zároveň ani nepreukázal, že zodpovednou osobou by mal byť práve žalovaný 1.. Žalobca\n\nnepreukázal, že žalovaný 1. porušil svoje povinnosti ani že by vznikla škoda presahujúca sumu 3.319,39\nEUR, takže kauzálny nexus tu z uvedených dôvodov nemôže existovať. Sám žalobca pritom tvrdí, že\nk odcudzeniu schránok došlo tretími osobami. Vzhľadom na uvedené, žalovaný 1. navrhol súdu prvej\ninštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému 1. priznať náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n6. Právny predchodca žalovaného 2. sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 06.06.2019 s tým,\nže ako poistiteľ dňa 17.02.2014 ukončil likvidáciu poistnej udalosti PU-13471 a PU- 13472 týkajúcu sa\nvlámania do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. v Galante, Hlavná ul. 977/14, dňa 11.02.2011.\nZo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEUBA-EXP-2011/2095 zo dňa 09.03.2011 vyplýva „... Skúmaním na mieste bolo zistené, že číselníkový\nzámok nebol zakódovaný, čo umožnilo následne zasunúť príslušný trezorový kľúč. Uzamykací systém\nako celok bol plne funkčný a navonok nevykazoval žiadne stopy po prekonávaní. Trezor bolo možné pri\npreverovaní funkčnosti uzamykania systému aj po pôsobení požiaru riadne uzamykať oboma zámkami.\nNa základe uvedených zistení možno konštatovať nenásilné otvorenie trezoru s použitím kľúča, pričom\nvšak odomknutie akýmkoľvek príslušným kľúčom by nebolo možné vykonať v prípade, ak by bol riadne\nzakódovaný prídavný číselníkový zámok. ...“. Žalovaný 2. citoval Všeobecné podmienky pre poistenie\nproti vlámaniam a krádežiam platných pre poistnú zmluvu ZI-100278,\nčlánok 1 ods. 2, poistené sú škody, ktoré vzniknú dokonaným vlámaním s krádežou alebo pokusom oň\n(škodová udalosť).\nčlánok 1 ods. 3, o vlámanie s krádežou ide vtedy, keď páchateľ do poistných priestorov (miestností)\nvnikne: vytlačením alebo vylomením dverí, okien alebo iných častí budovy - vláme sa, vstupom prekonaním sťažujúcich prekážok cez otvory, ktoré nie sú určené na vstup.\nčlánok 2 ods. 2, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, nie sú poistené, ani ako nevyhnutný\nnásledok škodovej udalosti: 2. Krádež alebo odcudzenie vecí, bez toho, že by išlo o vlámanie sa s\nkrádežou v zmysle čl. 1.\nŽalovaný 2. citoval ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má zato, že poistné plnenie je náhrada,\nktorá je poskytnutá v prípade, ak nastala poistná udalosť a boli splnené všetky podmienky jej poskytnutie.\nVyššie uvedené zistenia preukázali, že škoda žalobcu vznikla spôsobom, kedy neboli splnené poistné\npodmienky poistiteľa a tak žalovaný 2. ako poistiteľ ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia\npoistného plnenia žalobcovi. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.\n7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods.3,\n§ 806, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné,\nže bola uzatvorená zmluva o nájme bezpečnostnej schránky č. 59, ktorej obsah bol poistený do výšky\n3.319,39 EUR (100.000,- Sk), že v presne nezistenom čase od 02:00 hod. do 04:02 hod. dňa 11.02.2011\nv Galante na ulici Hlavná 997/4, došlo k vniknutiu do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. a\nnásledne aj k odcudzeniu vecí z bezpečnostnej schránky č. 59 ktorú mal v nájme žalobca. Spornou\nskutočnosťou bola výška spôsobenej škody. Tvrdenie žalobcu, že obsah bezpečnostnej schránky\ntvorili veci v hodnote presahujúcej sumu 3.319,39 EUR, súd prvej inštancie vyhodnotil ako tvrdenie\nžalobcu, ktoré bez preukázania neobstojí a to aj s poukazom na uznesenie Prezídia Policajného zboru,\nÚradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-151/BOKZA-2011 zo dňa 28.06.2012, v ktorom je uvedené, že neznámy páchateľ odcudzil z bezpečnostnej\nschránky prenajatej žalobcovi ,,nezistený obsah“. Týmto mal súd prvej inštancie dôvodnú pochybnosť o\nskutočnom obsahu a ,,hodnote“ vecí nachádzajúcich sa v bezpečnostnej schránke. Keďže pre konanie\nbolo relevantné preukázanie skutočnej výšky škody na strane žalobcu, ktorá bola krytá poistnou zmluvou\nzo dňa 28.05.2008, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného 1., podľa ktorého absentoval podstatný\nznak náhrady škody a to určenie samotnej výšky škody, keďže výška poistného plnenia závisí od\npreukázania hodnoty odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky. Inak by došlo na strane poisteného\nk bezdôvodnému obohateniu (§ 451 Občianskeho zákonníka). V odseku 22. napadnutého rozhodnutia\nsúd prvej inštancie uviedol právnu teóriu k inštitútu dôkazného bremena, v dôsledku ktorého v odseku 23.\nnapadnutého rozhodnutia vyvodil záver, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať výšku skutočnej\nškody a súd nemohol túto ustáliť z dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, preto žalobu v celom\nrozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čo odôvodnil v odsekoch 26.\na 27. napadnutého rozhodnutia.\n\n8. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, podaním zo dňa 08.04.2024 doručené súdu\nprvej inštancie dňa 22.04.2024. Žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie\npredvolanie na termín pojednávania ako aj rozsudok, doručoval na adresu trvalého bydliska žalobcu,\navšak v oboch prípadoch sa zásielku nepodarilo doručiť, čím žalobca nevedel o termíne pojednávania\nani o vyhlásenom rozsudku. Žalobca podáva odvolanie proti vyhlásenému rozsudku zo dňa 22.10.2021\nako aj proti uzneseniu zo dňa 26.07.2022.\n9. Žalobca ako dôvody podaného odvolania uviedol, že od 21.04.2021 sa nachádza v Psychiatrickej\nnemocnici Philippa Pinela v Pezinku, preto doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky na\nadresu trvalého bydliska nebolo možné realizovať a tak o termíne pojednávania a ani o vyhlásenom\nrozsudku nevedel.\n10. Žalobca namieta, že takýmto postupom súdu bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, ako\naj právo na osobné prejednanie veci. Žalobcovi bolo znemožnené sa osobne zúčastniť na pojednávaní\na prezentovať svoje nároky. Žalobca nemá nikoho kto by zaňho preberal poštu, preto poštu adresovanú\nžalobcovi možno doručovať len do Pinelovej nemocnice v Pezinku. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu\naby rozsudok ako aj uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie.\n11. Žalovaný 1. sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že žalobca napadol predmetný rozsudok\nodvolaním bezmála dva a pol roka od uplynutia lehoty na jeho podanie. Odpustenie zmeškania lehoty\nje možné iba na návrh sporovej strany, resp. iného oprávneného subjektu, pričom žalobca takýto návrh\nzjavne nepodal. Žalobca doručil súdu iba odvolanie, v ktorom nežiada o odpustenie zmeškanej lehoty,\nhoci v ňom uvádza dôvody, pre ktoré údajne nemohol opravný prostriedok podať včas. Ak by aj súd v\nzmysle § 124 ods. 1 CSP vyhodnotil odvolanie žalobcu súčasne aj ako návrh na odpustenie zmeškania\nlehoty, podľa názoru žalovaného 1., nie sú splnené ďalšie podmienky jeho úspešnosti. Je povinnosťou\nnavrhovateľa preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý lehotu zmeškal, ako aj to, že\nnásledne došlo k podaniu návrhu na jej odpustenie do 15 dní od odpadnutia prekážky „... Dôkazné\nbremeno ohľadom dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania predmetnej žiadosti\nzaťažuje žiadateľa. ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ,, TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H. Beck, Praha 2022,\ns. 478). „... Včasnosť podania žiadosti preukazuje navrhovateľ. Bude preto jeho úlohou predložiť súdu\ndôkazy, z ktorých vyplynie, že k odpadnutiu prekážky (napr. k zlepšeniu zdravotného stavu, prepusteniu\nzo zdravotníckeho zariadenia, odstráneniu technickej prekážky a pod.) došlo v čase nie dlhšom ako\npätnásť dni pred uskutočnením oneskoreného podania. ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ,\nJ., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.\nKomentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 478). Žalobca síce tvrdí, že je od 21.04.2021 v psychiatrickej\nnemocnici, pričom o vyhlásení rozsudku sa údajne dozvedel dňa 08.04.2024, avšak tieto skutočnosti\nnepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplývalo, kedy bol hospitalizovaný,\nresp. že sa nepretržite nachádza v nemocnici už viac ako tri roky. Rovnako nie je zrejmé, prečo\nmal advokát žalobcu nahliadať do spisu údajne až dňa 03.04.2024 a nemohol tak urobiť skôr, keď k\nvyhláseniu napadnutého rozsudku došlo dňa 22.10.2021. V tejto súvislosti žalovaný 1. konštatoval, že\nspor inicioval žalobca a je mimoriadne zarážajúce, že sa o jeho výsledok tak dlhú dobu vôbec nezaujímal.\n11.1. Žalovaný 1. tiež poukázal na skutočnosť uvedenú žalobcom v podanom odvolaní, že dňa\n26.07.2022 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17C/56/2014-260, ktorým bola\nžalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1. náhradu trov konania vo výške 340,80,- EUR,\nže aj toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované, a preto ak sa žalobca od 21.04.2021 nachádza v\nzdravotníckom zariadení, nepochybne mal do 26.07.2022 dostatočný časový priestor túto skutočnosť\nohlásiť na príslušnom orgáne, alebo zabezpečiť iný spôsob preberania pošty. Je absurdné vytvárať\ndojem, že kvôli dlhodobému pobytu v nemocnici nemožno žalobcovi už viac ako 3 roky doručovať žiadne\nzásielky. Takýto prístup vykazuje znaky účelovosti a nemôže požívať právnu ochranu (čl. 5 CSP).\n11.2. Žalovaný 1. citoval ust. § 114 CSP, podľa ktorého, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a\n§ 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel,\nsúd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106\nnezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. „... Keďže v určitých prípadoch by\nvyvodenie fikcie doručenia bolo príliš tvrdé, zákon dáva v § 114 súdu možnosť odpustiť zmeškanie lehoty,\nktorá takto začala plynúť, avšak jedine za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov:\n\na) adresát sa na adrese nezdržiaval z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pobyt v zdravotníckom\nzariadení)\nb) v súvislosti so zdržiavaním sa na inej adrese adresát neporušil žiadnu právnu povinnosť (napr.\npovinnosť prihlásiť sa na trvalý alebo prechodný pobyt). ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ,\nJ„ MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.\nKomentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 479).\nZ uvedených dôvodov má žalovaný 1. za to, že pri zodpovednom prístupe sa žalobca musel dozvedieť\no existencii napadnutého rozsudku najneskôr pri doručovaní uznesenia o výške náhrady trov konania.\nNávrh na odpustenie zmeškania lehoty je zjavne nedôvodný a nemožno mu vyhovieť.\n11.3. Žalovaný 1. poukázal osobitne na obsah samotného odvolania, v ktorom žalobca namieta iba to,\nže mu nebolo doručené predvolanie, v dôsledku čoho sa nemohol zúčastniť pojednávania a tým malo\ndôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti tak poukázal na prejednací princíp\nsporového konania a zásadu koncentrácie, v zmysle ktorých je povinnosťou strany uviesť skutkové\ntvrdenia a predložiť dôkazy včas. Prípadný výsluch strany je iba podporným dôkazom. Súd tento dôkazný\nprostriedok nariadi len na návrh strany, za účelom preukázania tých skutočností, ktoré vyšli v konaní\nnajavo a nemožno ich preukázať inak. (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ,\nS., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H.\nBeck, Praha 2022, s. 805). Tým, že sporová strana má možnosť uvádzať skutkové tvrdenia a predkladať\ndôkazné prostriedky už v „písomnom štádiu“ konania, zostáva jej právo konať pred súdom zachované\naj v prípade, ak súd nevykoná jej výsluch. Uvedené judikoval Najvyšší súd SR v uznesení pod sp. zn. 1\nCdo 8/2016 (R 21/2017) zo dňa 30.11.2016 „... Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie\nje absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. ...“. Žalobca tak mal už pred pojednávaním štandardný priestor na to, aby\nuplatnil všetky dostupné prostriedky procesného útoku (v súlade so zásadou koncentrácie konania je\nto jeho povinnosť). Samotná skutočnosť, že súd pojednával v neprítomnosti žalobu, tak nezasahuje do\njeho práva na spravodlivý proces o to viac, že žalobca svoj výsluch v konaní ani nenavrhoval.\n11.4. V závere vyjadrenia žalovaný 1. žiadal, aby súd návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty\nzamietol. V prípade, ak by tomuto návrhu súd vyhovel, žalovaný 1. považuje odvolanie za nedôvodné\na navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal\nžalovanému 1. proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n12. Žalovaný 2. sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), pri skúmaní splnenia podmienok odvolacieho\nkonania zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene a preto je podľa § 386 písm. a) CSP potrebné ho\nodmietnuť.\n14. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.\n15. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia\nna súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.\n16. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie\nje dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.\n17. Podľa § 105 ods. 2 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie\npísomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť\nsúdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.\n18. Podľa § 105 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje\nprostredníctvom doručujúceho orgánu.\n19. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto\nelektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o\ne- Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní\nmá charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli\nstrany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti.\nPovinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle\n\nstrany, či iného subjektu (pozri Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový poriadok,\nKomentár, 2. doplnené a prepracované vydanie, Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).\n20. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický\ndokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby\nprijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.\n21. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola\npotvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.\n22. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas\nktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo\ndňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú\nlehotu.\n23. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane\nvšetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej\nmoci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej\ndoručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj\nvtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.\n24. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho\nsviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok\nje spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to\nneplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej\nmoci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného\npokoja.\n25. Odvolací súd pred vecným prieskumom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z obsahu\nspisu zistil, že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, bol doručovaný žalobcovi elektronicky,\nuplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk nastalo fikciou dňa 24.01.2022 (č.l. 244), takže\n15 dňová odvolacia lehota pripadla na deň 18.02.2022 (pracovný deň - utorok). Keďže žalobca podal\nodvolanie dňa 18.04.2024 (č.l. 266), odvolanie bolo podané po zákonnej lehote. Inak povedané, odvolací\nsúd podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol ako oneskorene podané.\n26. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-260\nzo dňa 26.07.2022, odvolací súd konštatuje, že hoci súd prvej inštancie v poučení tohto uznesenia\ndal žalobcovi jasné poučenie o tom, že proti tomto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, že proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní\nod doručenia, napriek tomu žalobca ako opravný prostriedok použil odvolanie. Na tomto mieste\nodvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu zistil, že predmetné uznesenie súdu prvej inštancie sp.zn.\n17C/56/2014-260 zo dňa 26.07.2022, bolo doručované elektronicky, uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia\ndo vlastných rúk nastalo fikciou dňa 23.08.2022 (č.l. 261), takže 15 dňová lehota na podanie sťažnosti\npripadla na deň 07.09.2022 (pracovný deň - streda). Keďže žalobca podal odvolanie dňa 18.04.2024 (č.l.\n266), odvolanie bolo podané po zákonnej lehote a tak problém, že žalobca nepodal opravný prostriedok\nv súlade s typovým označením a významom, v dôsledku zmeškania lehoty na podanie opravného\nprostriedku, nebolo potrebné riešiť. V konečnom dôsledku, o odvolaní voči rozhodnutiu ktoré vydal súdny\núradník, voči ktorému je prípustná sťažnosť, nemá odvolací súd kompetenciu rozhodovať. Preto bude\nna súde prvej inštancie, či sa bude s predmetným oneskorene podaným odvolaním zaoberať.\n27. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,\nmesiacov a rokov.\n28. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty.\n\n29. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo\nsa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené\nelektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\n30. Podľa § 122 CSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník\nzmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať\ndo 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.\n31. Odvolací súd pre právnu čistotu veci, sa osobitne zaoberal aj so samotným obsahom odvolania\nžalobcu a to v kontexte možnosti odpustiť zmeškanie úkonu z ospravedlniteľného dôvodu. Zo znenia\nustanovenia § 122 CSP, ako aj z komentára k tomuto ustanoveniu (Komentár doc. JUDr. Mareka\nŠtevčeka, PhD. a kol., Praha: C. H. Beck, r. 2016) vyplýva, že odpustenie zmeškania lehoty prichádza\ndo úvahy len na návrh strany sporu, a nie je naň právny nárok. Predpokladom úspešnosti návrhu\nna odpustenie zmeškania lehoty je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú: a) navrhovateľom\nje subjekt, ktorému patrila lehota a ktorý ju zmeškal, b) existencia ospravedlniteľného a zároveň\nrelevantného dôvodu omeškania, c) podanie návrhu/žiadosti v lehote do 15 dní po odpadnutí prekážky\nvykonania úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k návrhu/žiadosti. Pokiaľ nie je splnená\nčo i len jedna z uvedených podmienok, návrhu, resp. žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je\nmožné vyhovieť. Inštitút odpustenie zmeškania lehoty má charakter výnimky a preto je potrebné ho\nvykladať prísne reštriktívne. Strana sporu, ktorá žiada o odpustenie zmeškania lehoty, musí dôvod\nzmeškania riadne a dostatočne preukázať.\n31.1. V posudzovanej veci, z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca nepodal návrh/žiadosť\no odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom takýto\nnávrh/žiadosť mal byť podaný v lehote do 15 dní po odpadnutí prekážky vykonania zmeškaného úkonu,\nt.j. podania odvolania a sťažnosti. Žalobca takýto návrh/žiadosť nepodal osobitným podaním a takýto\nnávrh/žiadosť nebol ani súčasťou podaného odvolania. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že\nnemá obligatórnu povinnosť (ex offo) rozhodnúť o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania\nproti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože takáto povinnosť odvolaciemu súdu nevyplýva zo žiadneho\nustanovenia CSP. Naopak, z ustanovenia § 122 CSP jednoznačne vyplýva, že súd môže odpustiť\nzmeškanie lehoty len na návrh strany sporu, jej zástupcu alebo procesného opatrovníka, pričom takýto\nnávrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky. Uvedenému korešponduje aj ustálená judikatúra\nNS SR.\n31.2. Vzhľadom na uvedené je bez právnej relevancie skúmať (ne)ospravedlniteľnosť dôvodu žalobcu,\nktorým je hospitalizácia žalobcu odo dňa 21.04.2021 v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v\nPezinku, ako dôvod (prekážky) omeškania vykonania úkonu (podania odvolania). Preto ak žalobca\nzmeškal lehotu na podanie odvolania a nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty spolu s\nodvolaním, odvolací súd nemôže zmeškanie lehoty ospravedlniť a odvolanie musel odmietnuť ako\noneskorene podané.\n32. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, bolo podané po uplynutí odvolacej\nlehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolanie žalobcu podľa § 386\npísm. a) CSP odmietol.\n33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP, za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd rozhodoval\nspôsobom, pre ktorý zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania, mal za\npotrebné o ich náhrade rozhodnúť podľa citovaných ustanovení, ktoré upravujú problematiku svojou\npovahou najbližšou odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby\nodvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia strany sporu, ktorá podala\nodvolanie oneskorene; principiálne je preto namieste priznanie nároku na plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania, ktoré odvolací súd priznal žalovanému 1., avšak žalovanému 2. náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko mu účelne vynaložené výdavky v odvolacom konaní nevznikli. O výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.\n1 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/56/2014", "guid": "260d799d-6e82-46ee-92bb-905c1cbf144d:215f78b5-07a5-4aa6-ad97-bda709f3ffb6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "886ed8ce-e461-484d-81ef-404becd70459:5ffdb2e5-bc4f-4015-8e67-1a00bbe4e860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1", "spisova_znacka": "1Cdo/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/8/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8713204222.1"}], "citovane_v": []}