{"guid": "1d84ee57-e571-41d7-8b0c-9890c01744fd:ba1e013d-5997-4960-a13b-006234fc77d0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2", "spisova_znacka": "16Co/61/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/61/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 16Co/61/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2", "identifikacne_cislo": "1111244172", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba1e013d-5997-4960-a13b-006234fc77d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/61/2025\n1111244172\n31. 03. 2026\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne:\nH.. G. K., Q.. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, U., zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom,\nZáhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 161 481, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom vo výške 30.083,65 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-4C/175/2011-323, zo dňa 20.2.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku\no trovách konania z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.\nII. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobkyni sumu 30.083,65 eura s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 30.083,65 eura od\n29.1.2012 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal proti žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2011 sa žalobkyňa, na ktorú počas\nkonania prešli práva a povinnosti z predchodkyne P. X., Q.. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka žalobkyne“)\npre jej úmrtie dedením, domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 30.083,65 eura s úrokom z omeškania\nv sadzbe 9,5 % ročne z tejto sumy od 30.7.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná\nzodpovedá za škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a to tým, že dňa\n9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici po vykonanej domovej\nprehliadke našli\na prevzali od nej 143 ks zlatých mincí, ktoré patrili X. J., Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.X.XXXX (ďalej len\n„stará matka žalobkyne“), vrátane zlatého 4-dukátu, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931 (ďalej len\n„zlatý 4-dukát“), ktoré boli súčasťou jej numizmatickej zbierky. Pre držanie týchto mincí bolo proti starej\nmatke žalobkyne vedené trestné stíhanie\na potom na ňu bola podaná obžaloba. Následne bola odsúdená za devízový priestupok, za čo jej\nbola uložená pokuta a trest prepadnutia 87 ks zlatých mincí. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie\npredchodkyňa žalobkyne, t. j. matka žalobkyne a až po smrti starej matky žalobkyne a po zložitom\nprocesnom vývoji napokon bol trestný rozsudok voči starej matke žalobkyne zrušený a trestné stíhanie\nvoči nej bolo zastavené uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2007. Následne matka\nžalobkyne požiadala súd o vrátenie zaistených 143 ks zlatých mincí, no ten jej oznámil, že nimi\nnedisponuje, ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody, ale žalovaná dobrovoľne neplnila. Žiadosť doručila Ministerstvu\n\nspravodlivosti SR, Generálnej prokuratúre SR a Ministerstvu vnútra SR. Súdnou cestou sa matka\nžalobkyne domáhala náhrady škody za zaistené mince, ktoré jej žalovaná odmietla vydať, a to v\nsamostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008, pričom vo vzťahu k zlatému 4-dukátu\npožiadala len o zaplatenie sumy 19.916,35 eura. Neskôr zistila, že by mal cenu až 50.000 eur, a preto\nsa v tomto konaní domáha doplatenia zvyšku, čo zodpovedá žalovanej sume, pričom vzhľadom na\nomeškanie žalovanej sa domáhala aj úroku z omeškania do zaplatenia.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“) súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom\nOkresný súd Bratislava I č. k. 4C/175/2011-139, zo dňa 9.10.2014, ktorým žalobu zamietol a žalovaným\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením\nč. k. 14Co/51/2015-182, zo dňa 5.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že k premlčaniu žalovaného nároku\nnedošlo a záverom uložil súdu prvej inštancie povinnosť v súlade so záväzným právnym názorom\nodvolacieho súdu prejednať žalobu v merite veci, rozhodnúť o tom, ktorý orgán má konať za štát, vykonať\ndokazovanie na preukázanie dôvodnosti žalobného nároku a jeho výšky a opätovne vo veci rozhodnúť.\n4. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v prejednávanej veci\na opätovne vo veci rozhodol. Vo vzťahu k skutkovému stavu súd prvej inštancie okrem iného zistil,\nže podľa Dodatku k znaleckému posudku č. 2/07 zo dňa 28.10.2009, ktorý vyhotovil znalec v odbore\nnumizmatika, odvetvie kovové platidlá, medaily J.. S. X., hodnota predmetného zlatého 4-dukátu\nje 50.000 eur. Mincu znalec popísal tak, že ide o mincu vyrazenú v Juhoslovanskom kráľovstve\n(1921-1941), zloženie mince Au 986/1000, hmotnosť 13,96 g, panovník: Alexander I., 1 ks, raritnosť:\nRRRR, varianta: malá hlava panovníka a znaku a vysoké písmo v opise. Z výsluchu menovaného znalca\nv spore vedenom pôvodne Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008, na pojednávaní dňa\n11.4.2014 (č. l. 85 spisu, druhá strana) vyplynulo, že cena mince sa nenachádza v katalógoch, určuje\nsa dopytom a ponukou. Cenu určil ako priemer cien, ktoré mu určili aukčné domy, ktoré v tej súvislosti\noslovil, nemal však k dispozícii mincu, ani jej fotku.\n5. Žalobkyňa podala písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na\nMinisterstvo spravodlivosti SR, Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR dňa 28.7.2011 (č.\nl. 23 spisu). Na túto žiadosť Generálna prokuratúra SR nereagovala v zákonom ustanovenej lehote 6\nmesiacov.\n6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná požadovaný nárok neplnila.\nMedzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa sa proti žalovanej zaplatenia časti škody za zlatý 4dukát domáhala v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 v sume 19.916,35 eura, ktoré skončilo\nprávoplatne v prospech žalobkyne. Zo skutkových tvrdení žalobkyne na pojednávaní dňa 3.2.2025, ktoré\nneboli rozporované žalovanou a z výpisu z účtu v ČSOB, a. s. (č. l. 315 spisu) mal za preukázané, že dňa\n3.5.2024 plnila Generálna prokuratúra SR žalobkyni sumu 535.542,40 eura, z ktorej suma 19.916,35\neura predstavovala časť hodnoty zlatého 4-dukátu; neuhradený zostal zvyšok v sume 30.083,65 eura.\n7. Súd prvej inštancie k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že zaistený zlatý 4-dukát, ako aj ostatné mince\nboli prevzaté od starej matky žalobkyne X. J.. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/07,\nzo dňa 24.4.2007, v zmysle záverov ktorého odmietnutím prejednania matkou žalobkyne podaného\nodvolania (v trestnej veci starej matky žalobkyne) jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Dôvodil\npreto, že daným nálezom je viazaný akceptovať v prejednávanej veci doložené právne nástupníctvo\nmatky žalobkyne po jej matke. Zároveň bolo preukázané, že dedičské konanie po matke žalobkyni P. X.\nbolo skončené dňa 8.4.2013 právoplatným osvedčením o dedičstve sp. zn. 31D/721/2012, Dnot 81/2012,\nna základe ktorého celé dedičstvo po poručiteľke zdedila žalobkyňa ako jediná dedička.\n8. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii ustálil, že orgánom oprávneným konať za žalovanú je\nGenerálna prokuratúra SR, nakoľko 143 zlatých mincí (vrátane sporného zlatého 4-dukátu) zostalo v\nčase prebiehajúceho trestného konania v úschove Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá ich\nmala v úschove ako veci dôležité pre trestné konanie podľa nariadenia č. 95/1952 Zb., pričom v jej\núschove podľa § 55 ods. 1 nariadenia č. 95/1952 Zb. zostali aj po podaní obžaloby.\n\n9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.\nzn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 a v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Cdo/8/2023 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorú žalovaná\nodôvodnila tým, že predmetom označeného konania bol nárok poškodenej na náhradu škody v rozsahu\n143 mincí, pričom skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňovala v pôvodnom konaní nárok na náhradu\nškody u predmetného zlatého 4-dukátu v rozsahu nižšom ako bola hodnota mince určená na podklade\nznaleckého posudku nemôže ísť na vrub žalovanej a nemôže byť predmetom tohto konania. Uvedenú\nnámietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko vo vzťahu k zlatému 4-dukátu si žalobkyňa v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 neuplatňovala ten istý nárok ako v danom konaní, nejde teda o\nduplicitu, ktorá by zakladala prekážku rozhodnutej veci. Dodal, že v konaní sp. zn. 21C/209/2008 si\nžalobkyňa uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince, ktorá jej nebola vrátená,\na to v sume 19.916,35 eura (a tá jej bola aj následne plnená), pričom predmetom prejednávanej veci je\nzvyšok v sume 30.083,65 eura, keď celková hodnota mince bola 50.000 eur. Dôvodil, že veriteľ nemá\npovinnosť uplatňovať nárok v jednom súdnom konaní, ale môže tak urobiť aj vo viacerých konaniach,\npričom nešlo o totožný nárok, ale o inú časť celkového nároku žalobkyne, na ktorý mala nárok, pretože\nmala nárok na zaplatenie náhrady škody v hodnote nevráteného zlatého 4-dukátu v sume 50.000 eur.\n10. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalovaný nárok je premlčaný, tak pri posúdení tejto otázky vychádzal\nprimárne z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení, ktorým je viazaný a\ndospel k záveru, že námietka premlčania je nedôvodná. Skúmajúc podmienky vzniku nároku na náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že dňom 22.11.2007, kedy bol zrušený rozsudok bývalého\nĽudového súdu v Banskej Bystrici, bolo povinnosťou štátu vrátiť nielen zaistených 87 kusov zlatých\nmincí, ale aj zvyšnú časť ostatných 56 zlatých mincí, medzi ktorým bol aj sporný zlatý 4-dukát. Túto\npovinnosť štát nesplnil, čo zistila žalobkyňa po tom, čo bola informovaná listom Okresného súdu Banská\nBystrica doručeným 11.9.2008, že nie je známe, kde sú mince. Skutočnosť, že súd nevie vrátiť žalobkyni\nzaistený majetok, pretože nevie, kde sa nachádza, zakladá nesprávny úradný postup štátu podľa § 9\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008. Doplnil, že žalobkyni vznikla škoda\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu, nie v dôsledku nezákonného rozhodnutia, kedy poukázal\nna nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 727/2017-54, zo dňa 31.1.2018, v ktorom sa Ústavný súd\nSR stotožnil\ns právnym názorom súdov v doterajšom konaní, ktoré učinili záver, že odsudzujúci rozsudok X. J. nikdy\nnenadobudol právoplatnosť a bolo tiež zrejmé, že v ostatnej časti nároku na náhradu škody absentuje\npríčinná súvislosť vzniku škody na základe odsudzujúceho rozsudku, a teda na vec je dôvodné nazerať\nako na nesprávny úradný postup.\n11. K druhej podmienke uviedol, žalobkyňa preukázala vznik skutočnej škody, pretože preukázala\nhodnotu zlatého 4-dukáta, ktorý jej nebol vrátený, a to v sume 50.000 eur. Ide o zmenšenie majetkového\nstavu žalobkyne, ktoré reprezentuje majetkovú hodnotu, ktorú by musela žalobkyňa vynaložiť, aby\nuviedla vec do predošlého stavu, t. j. aby si zaobstarala takúto mincu nanovo a z tejto sumy skutočnej\nškody sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáhala časti vo výške 30.083,65 eura. Zároveň konštatoval,\nže žalobkyňa preukázala aj tretiu podmienku, keď priamou a bezprostrednou príčinou toho, že žalobkyni\nvznikla škoda v zistenej výške je práve a len tá skutočnosť, že žalovaná nevie vrátiť žalobkyni stratený\nzlatý 4-dukát v hodnote 50.000 eur. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú k zaplateniu skutočnej\nškody vo výške 30.083,65 eura.\n12. Nakoľko sa žalovaná sa dostala s plnením povinnosti nahradiť škodu žalobkyni do omeškania podľa\n§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvým dňom po uplynutí šesťmesačnej lehoty na uspokojenie\nnároku, keď žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. doručila matka žalobkyne Generálnej\nprokuratúre SR dňa 28.7.2011 a posledným dňom 6-mesačnej lehoty bol deň 28.1.2012. Dodal, že z\ndôvodu, že žalobkyňa mohla požadovať úrok z omeškania v sadzbe o 8 % vyšší než je základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky (ktorá bola ku dňu vzniku omeškania 2 % ročne), t. j. 10 % ročne,\nkeďže požadovala menej než mohla (9,5 % ročne), zaviazal žalovanú k zaplateniu úroku z omeškania\nv sadzbe 9,5 % ročne z dlžnej sumy 30.083,65 eura od 29.1.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku nároku, t.\nj. v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 30.7.2011 do 28.1.2012 zamietol daný nárok\nako predčasne uplatnené príslušenstvo.\n13. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2,\n\n§ 4 ods. 1 písm. e), § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 až ods.\n3, § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, § 460 a\n§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do\n30.6.2010 a § 55 ods. 2 nariadenia č. 95/1952 Zb. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná s výnimkou\nnepatrnej časti v žalovanom príslušenstve. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v\nspojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, pretože žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené (žalovaná bola úspešná len v\nnepatrnej časti príslušenstva, čo na posúdenie úspechu vo veci samej nemalo vplyv, pretože neúspech\nv príslušenstve na úspech vo veci nemá vplyv).\n14. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná a žiadala\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych\nargumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. K nesplneniu procesnej podmienky primárne ozrejmila, že na bývalom Okresnom súde Bratislava\nI bolo vedené súdne konanie pod sp. zn. 21C/209/2008, ktorého predmetom bol nárok žalobkyne\nna zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Škoda bola vyčíslená na\npodklade znaleckého posudku znalca J.. S. X. č. 2/2008 na sumu 214.598,69 eura, čo predstavovalo\nnáhradu škody za 142 kusov zlatých mincí. Znalec neocenil jednu mincu a túto žalobkyňa v pôvodnom\nsúdnom konaní ocenila voľnou úvahou na sumu 19.916,35 eura. Predmetom pôvodnej žaloby bola teda\nsuma 234.515,04 eura (t. j. suma za 143 kusov zlatých mincí), ktorá bola aj predbežne prerokovaná\npodľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. V priebehu pôvodného súdneho konania došlo k ohodnoteniu\naj zostávajúcej mince na sumu 50.000 eura, pričom žalobkyňa rozšírila svoj návrh o sumu 30.083,65\neura (rozdiel medzi hodnotou mince určenej znaleckým dokazovaním a ocenením mince žalobkyňou).\nŽalobkyňa však na pojednávaní dňa 10.11.2009 svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 30.083,65 eura\nvzala späť. Doplnila, že v pôvodnom súdnom konaní uvedená suma nebola predbežne prerokovaná.\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 234.515,04 eura (náhrada škody za 143 kusov zlatých mincí) spolu s úrokmi z\nomeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.3.2009 do zaplatenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.\nzn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dovolanie žalovanej bolo\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2024, sp. zn. 2Cdo/8/2023 zamietnuté.\n16. Žalovaná sa nestotožnila so závermi súdu prvej inštancie o neexistencii prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci a zotrvala na tom, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo\nvzťahu ku konaniu vedenému na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.\nB1-4C/175/2011. Bola názoru, že neboli splnené procesné podmienky, pretože o tej istej veci, o ktorej\nsa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Mala za to, že je daná totožnosť predmetu\nkonania, pretože v posudzovanej veci ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu\nmedzi totožnými subjektmi. Predmetom pôvodného konania (konanie na Okresnom súde Bratislava I\nsp. zn. 21C/209/2008) bol nárok žalobkyne na náhradu škody v rozsahu 143 kusov zlatých mincí. V\npôvodnom konaní sa rozhodlo o celom predmete konania, pretože rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 21C/209/2008 sa vzťahuje k nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom pri zaistení všetkých 143 kusov zlatých mincí a následnom ich nevrátení po skončení\ntrestného konania, v ktorom boli zlaté mince zaistené. Súd v pôvodnom konaní pri ustálení výšky\nškody vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca J.. S. X. a takto ustálenú výšku škody v sume\n234.515,04 eura zaviazal uhradiť žalovanú, ktorá povinnosť splnila a uhradila.\n17. Argumentovala, že skutočnosť, že žalobkyňa si v pôvodnom konaní uplatňovala nárok na náhradu\nškody u jednej z mincí v rozsahu nižšom ako bola hodnota mince určená na podklade znaleckého\nposudku nemôže ísť na vrub žalovanej a nemôže byť predmetom nového súdneho konania. Výška\nspôsobenej škody bola ustálená už v pôvodnom súdnom konaní. Žalobkyňa disponovala Dodatkom\nznaleckého posudku znalca J.. S. X. a nič jej nebránilo v pôvodnom súdnom konaní uplatňovať si\nnáhradu škody určenej na podklade uvedeného Dodatku. Žalobkyňa si však pri zlatom 4-dukáte,\nJuhoslávia, Alexander I., ročník 1931 uplatnila náhradu škody určenú na základe jej vlastnej úvahy a\ntakýto nárok jej už bol priznaný. Dôvodila, že totožnosť predmetu konania by nebola zachovaná iba v\n\nprípade, keby sa o spornej minci v pôvodnom súdnom konaní v merite veci vôbec nerozhodlo, čo sa\nvšak nestalo. Namietala tiež nesprávne určenú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky,\nktorá bola ku dňu omeškania 1 % a aj rozhodnutie o trovách konania, keď dôvodila, že neúspech v časti\npríslušenstva mal byť zohľadnený.\n18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že predmetom\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 21C/209/2008 (ako aj predbežného\nprerokovania nároku, ktoré mu predchádzalo) nebolo 143 kusov zlatých mincí ako individuálne\nurčených a nezameniteľných hnuteľných vecí in natura (resp. ich fyzické vydanie), ale peňažná suma\nnáhrady škody za ne (spôsobená nesprávnym úradným postupom), t. j. v takom prípade prekážka\nres iudicata sa vzťahuje len na peňažnú sumu (nižšiu ako preukázaná výška skutočnej škody), ktorá\nbola predmetom konania sp. zn. 21C/209/2008 a ktorá bola právoplatne prisúdená v sume 234.515,04\neura s príslušenstvom, ale netýka sa v tomto konaní žalovanej sumy 30.083,65 eura s príslušenstvom\n(dosahujúcej výšku celej skutočnej škody), ktorá nebola predmetom konania sp. zn. 21C/209/2008. V\nprejednávanej veci ide o náhradu škody, ktorá bola preukázaná až Dodatkom k znaleckému posudku\nznalca J.. S. X. zo dňa 28.10.2009 (vypracovanom až po podaní žaloby v konaní sp. zn. 21C/209/2008),\nktorá presahuje pôvodne žalovanú náhradu škody v uvedenom konaní, o ktorej už bolo právoplatne\nrozhodnuté. Doplnila, že v konaní\nsp. zn. 21C/209/2008 bola zažalovaná nižšia suma náhrady škody (19.916,35 eura) za 4-dukát,\nJuhoslávia, Alexander I., ročník 1931, ako bola preukázaná výška skutočnej škody (50.000 eur) a\nzostávajúca suma náhrady škody (žalovaná suma 30.083,65 eur) je predmetom tohto konania; ak je\npredmetom civilného konania len suma nižšia ako je suma celej pohľadávky, nevzťahuje sa prekážka\nres iudicata na tú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou celej pohľadávky a sumou, o ktorej už\nbolo právoplatne rozhodnuté v civilnom konaní. Dodala, že o tom, že sa nejedná v danej veci o prekážku\nres iudicata svedčí aj ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu napr. R 87/1989, podľa ktorého\ntotožnosť veci je daná jednak totožnosťou účastníkov, jednak „totožnosťou predmetu rozhodovania“,\npričom v danej veci ide o iný predmet rozhodovania ako bol predmet rozhodovania v konaní sp. zn.\n21C/209/2008.\n19. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentoch prezentovaných v odvolaní. Uviedla, že škoda\nmusí existovať a musí byť kvantifikovaná ešte pred podaním žaloby v čase predbežného prerokovania\nžiadosti. Z uvedeného dôvodu je právne neprípustné, aby po podaní žaloby došlo k navýšeniu hodnoty\nmajetkovej škody a ide na vrub žalobcu, aby poznal majetkovú hodnotu sporu a aby správne procesne\nvčas reagoval podaním žaloby. Žalobkyni bola priznaná náhrada škody v sume, ktorá bola predbežne\nprerokovaná, a ktorú sama požadovala. Bola názoru, že náhrada škody v sume 30.083,65 eura, ktorá\nmá spočívať v rozdiele medzi hodnotou zlatého 4-dukátu, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931, určenej\nznaleckým dokazovaním a ocenením mince žalobkyňou vlastnou úvahou, z toho istého nesprávneho\núradného postupu, voči tomu istému subjektu, už nemohla byť predmetom ani ďalšieho predbežného\nprerokovania a ani následného civilného konania.\n20. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu a dodala,\nže z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu ako aj z výslovného znenia\n§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\na následné súdne rozhodnutie nevytvára prekážku res iudicata vo vzťahu k tej výške náhrady škody,\nktorá nebola predbežne prerokovaná, a nebráni poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody vo\nvýške vyššej ako pôvodne žiadal, ak sa neskôr vykonanými dôkazmi preukáže, že výška škody je\nvyššia ako pôvodne žiadal predbežným prerokovaním uspokojiť a neskôr zažaloval. V danej veci tento\npostup bol zachovaný, pretože žalovanú sumu (30.083,65 eura ) ešte pred podaním žaloby žiadala\nuspokojiť žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku. Keďže ide o civilnú zodpovednosť za škodu\nspravujúcu sa Občianskym zákonníkom, poškodený si môže náhradu škody uplatňovať aj vo viacerých\ncivilných konaniach až do takej výšky náhrady škody, ktorú vykonanými dôkazmi preukáže. Uviedla, že\nzo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2003 Z. z. nevyplýva, že poškodený\nsi môže nárok na náhradu škody uplatniť iba raz a v jednom konaní, t. j. iba jedným predbežným\nprerokovaním nároku a iba v jednom civilnom konaní.\n21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\n\nC. s. p.), prihliadnuc na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.) aj bez\nviazanosti odvolacími dôvodmi, preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej a dospel\nk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach potrebné zrušiť a konanie zastaviť.\n22. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\n23. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví.\n24. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.\n25. Splnenie procesných podmienok je predpokladom vedenia každého civilného konania a súd je\npovinný skúmať ich splnenie z úradnej povinnosti (ex offo) počas celého konania (§ 161 C. s. p.). Pokiaľ\npo ich preskúmaní súd dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok procesných podmienok, ktorý\nnemožno odstrániť, konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky nepochybne patrí aj\nprekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata), ktorá vyplýva priamo zo zákona (§ 230 C. s. p.) a jej\nexistencia vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Právny princíp „ne bis in idem“, podľa\nktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát, je totiž základným princípom procesného práva\na v sporovom konaní je vyjadrený okrem prekážky „litispendencie“ (t. j. prekážky začatého konania v\nzmysle § 159 C. s. p.), tiež v prekážke res iudicata (t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci podľa\n§ 230 C. s. p.), existenciu ktorej žalovaná tvrdí.\n26. Prekážka res iudicata nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa\no veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednávaná\nznova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú istú vec\nv zmysle § 220 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523159'&ucin-k-dni='30.12.9999'> C. s.\np. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera\no ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná\nvtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na\nzáklade ktorých bol uplatnený, t. j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z\nrovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie\nje významné ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Pokiaľ ide o\ntotožnosť strán, nie je tiež samo osebe významné, ak majú tie isté strany v rôznych konaniach rozdielne\nprocesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých\nistých strán sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu\nsingulárnej alebo univerzálnej sukcesie) strán, ktoré sú (boli) stranami už skončeného konania.\n27. Žalobou v prejednávanej veci, doručenou súdu dňa 28.12.2011, sa žalobkyňa domáhala proti\nžalovanej zaplatenia 30.083,65 eura s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne z tejto sumy od\n30.7.2011 do zaplatenia. V podanej žalobe uviedla, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod\nsp. zn. 21C/209/2008 si uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince, ktorá jej\nnebola vrátená, a to v sume 19.916,35 eura (a tá jej bola aj následne plnená), pričom neskôr zistila, že\ndaná minca má hodnotu 50.000 eur, preto sa v prejednávanej veci domáhala doplatenia zvyšku hodnoty\nuvedenej mince v sume 30.083,65 eura.\n28. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne P. X.\n(matky žalobkyne v prejednávanej veci) proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú konala Generálna\nprokuratúra SR, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, rozsudkom sp. zn.\n21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 234.515,04 eura\nspolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.3.2009 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu\nzamietol (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 16.396,35\neura, k rukám právneho zástupcu žalobkyne (výrok III.). Žalobu v uvedenej veci, doručenú súdu dňa\n4.11.2008, žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v\nBanskej Bystrici po domovej prehliadke našli a prevzali od matky žalobkyne (X. J.) 143 kusov zlatých\nmincí (906,85 g), ktoré jej patrili a boli súčasťou jej rozsiahlej numizmatickej zbierky. Nesprávneho\núradného postupu sa orgány činné v trestnom konaní mali dopustiť tým, že po právoplatnom skončení\ntrestného konania nevrátili uvedené mince žalobkyni ako jedinej dedičke po zomrelej matke X. J..\n\nPovinnosť orgánov činných v trestnom konaní vrátiť zaistených 143 ks zlatých mincí vznikla dňom\n22.11.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n2To/73/06, zo dňa 22.11.2007, ktorým bol odsudzujúci rozsudok zrušený a trestné stíhanie proti X. J.\nzastavené.\n29. Žalobkyňa výšku škody, ktorá jej vznikla nevrátením 143 ks zlatých mincí v konaní sp. zn.\n21C/209/2008 ustálila na základe Znaleckého posudku č. 02/2008 vypracovaného znalcom J.. S. X. vo\nvýške 7.065.000 Sk, t. j. 234.515,04 eura (6.465.000 Sk za 142 mincí, bez zlatého 4-dukátu v zmysle\nuvedeného znaleckého posudku a 600.000 Sk za zlatý 4-dukát podľa úvahy žalobkyne). Okresný súd\nBratislava I v predmetnom rozsudku uviedol, že počas konania, dňa 24.11.2012, zomrela žalobkyňa P.\nX., pričom jej výlučnou právnou nástupkyňou sa stala D. H.. G. K., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom\ndo konania, preto podľa § 107 ods. 3\nO. s. p. pokračoval v konaní s právnou nástupkyňou. Podanú žalobu vyhodnotil v uplatnenej istiny a v\nčasti príslušenstva ako dôvodnú a zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy, pričom žalobu zamietol\nv časti uplatnených úrokov z omeškania od 4.11.2008 do 30.3.2009. Na odvolanie žalobkyne a žalovanej\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom\nč. k. 2Co/55/2018-559, zo dňa 24.10.2018, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie\nžalovanej Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Cdo/8/2023, zo dňa 29.2.2024, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 9.4.2024, dovolanie zamietol.\n30. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.11.2009 v konaní sp. zn. 21C/209/2008 (č. l. 164\npripojeného súdneho spisu sp. zn. 21C/209/2008) vyplynulo, že žalobkyňa vzhľadom na podaním zo\ndňa 4.11.2009 súdu doručený Dodatok k znaleckému posudku č. 2/2008 znalca J.. S. X., ktorým ustálil\nhodnotu zlatého 4-dukátu na 50.000 eur, navrhla pripustiť zmenu petitu tak, že: žalovaní v 1-3. rade sú\npovinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 264.598,69 eura s 8,5 % úrokom z omeškania\nod 4.11.2008 do zaplatenia, keďže znalec v dodatku ohodnotil mincu sumou vyššou, ako to urobila\npri podávaní žaloby. Súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel a pripustil na danom pojednávaní\nzmenu petitu v uvedenom znení. S ohľadom na následnú námietku žalovanej voči dodatku k znaleckému\nposudku a k ohodnoteniu spornej mince, navrhovateľka na uvedenom pojednávaní vzala žalobu v časti\nrozšíreného návrhu o zaplatenie 30.083,65 eura späť a trvala na návrhu tak, ako bol pôvodne uplatnený,\npričom v rozsudku č. k. 21C/209/08-168, zo dňa 10.11.2009, súd prvej inštancie konanie o návrhu v časti\no zaplatenie istiny v sume 30.083,65 eura zastavil.\n31. Skúmajúc podmienky konania odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie žalovanou\nuplatnenú námietku res iudicata (ktorou argumentovala aj v podanom odvolaní), v ktorej poukazovala\nna konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/209/2008, vyhodnotil ako nedôvodnú, vec\nnesprávne právne posúdil.\n32. Podstatnou pre posúdenie naplnenia procesnej podmienky konania res iudicata je posúdenie,\nči nárok žalobkyne v prejednávanej veci je totožným nárokom s nárokom, ktorý si uplatnila právna\npredchodkyňa žalobkyne a následne aj žalobkyňa samotná, v konaní vedenom na súde prvej inštancie\npod sp. zn. 21C/209/2008, keď skutočnosť, že k prejednaniu došlo medzi totožnými stranami konania a\nišlo o rovnaké skutkové okolnosti, na ktorých žalobkyňa založila uplatnený nárok, nebola sporná.\n33. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nakoľko v konaní\nsp. zn. 21C/209/2008 si žalobkyňa uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince,\nktorá jej nebola vrátená, a to v sume 19.916,35 eura, pričom v prejednávanej veci si uplatňuje zvyšok\ncelkovej hodnoty mince 50.000 eur, a to v sume 30.083,65 eura, nejde o totožný nárok, ale o inú časť\ncelkového nároku žalobkyne.\n34. V danej súvislosti neobstojí ani argumentácia žalobkyne spočívajúca v tvrdení, že vzhľadom na\nskutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 bol uplatnený len nárok na náhradu škody v\npeňažnej forme, prekážka res iudicata sa vzťahuje len na peňažnú sumu (nižšiu ako preukázaná výška\nskutočnej škody), ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 21C/209/2008 a netýka sa v\nprejednávanej veci žalovanej sumy (dosahujúcej výšku celej skutočnej škody), ktorá nebola predmetom\nkonania sp. zn. 21C/209/2008.\n\n35. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa si v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod\nsp. zn. 21C/209/2008 uplatnila náhradu škody okrem 142 iných mincí aj za predmetný zlatý 4-dukát, a\nto vo výške 600.000 Sk (19.916,35 eura), ktorú určila vlastnou úvahou. Aj keď disponovala Dodatkom\nk znaleckému posudku zo dňa 28.10.2009, ktorým znalec určil hodnotu danej mince na 50.000 eur\nešte počas konania vedeného pod sp. zn. 21C/209/2009, čoho následkom bolo rozšírenie petitu na\npojednávaní dňa 10.11.2009 o dodatočnú sumu 30.083,65 eura, žalobu v ktorej časti však následne\nna tom istom pojednávaní vzala žalobkyňa späť, sama ustálila predmet konania o ktorom sa konalo\naj rozhodlo. Hoci si žalobkyňa napokon v uvedenom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za\npredmetnú mincu v nižšej výške ako vyplynula z Dodatku k znaleckému posudku\nč. 2/2008, z daného konania nijako nevyplynulo, že si žalobkyňa uplatnila len časť hodnoty za predmetnú\nmincu, uplatnila si teda celú hodnotu, a to vo výške, ktorú si sama určila a bola s ňou uzrozumená, a\nktorá jej aj bola na základe právoplatného rozhodnutia v uvedenom konaní vyplatená.\n36. Ak sa teda žalobkyňa domáha v prejednávanej veci nároku na zaplatenie 30.083,65 eura za\npredmetný zlatý 4-dukát, ktorý zakladá na rovnakých skutkových okolnostiach, ako v konaní vedenom\npod sp. zn. 21C/209/2008, a to len na základe „nového“ dôkazu o vyššej hodnote danej mince,\nide o uplatnenie si len inej výške toho istého, už rozhodnutého nároku, nie o skutkovo samostatný\nčiastkový nárok, čo s ohľadom na právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008\nnevyhnutne rezultuje do záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), z\nktorého dôvodu sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami žalovanej už nezaoberal.\n37. Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom\nvýroku (výrok I.) v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania (výrok III.) v zmysle § 389 ods. 1\npísm. a) C. s. p. zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 a § 391 ods. 1 v spojení s § 230 C. s. p. zastavil.\n38. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1\nC. s. p. v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok\nna náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/175/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c3a1bb5c-9c5f-46d5-a040-f77e54165fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 727/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1"}, {"guid": "ussr:d1a4949f-f74e-4de4-a2f8-22856d262587", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/07 z 24. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1a4949f-f74e-4de4-a2f8-22856d262587"}, {"guid": "34169389-2b66-46d6-ac4a-6f560fc049b7:1da333d2-52ce-42f8-92dd-232a4814bf36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1108236640.1", "spisova_znacka": "2Cdo/8/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1108236640.1"}, {"guid": "f6098316-5da3-48b1-bf5c-6155f51e4b7f:4ae3fea0-ea58-4ec3-ad11-1e3f870524c7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8617202736.1", "spisova_znacka": "2Co/55/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/55/2018 z 25. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8617202736.1"}, {"guid": "1b825afa-6737-41c9-9c89-621a50216849:5242a858-f87b-4f07-a6ef-1e497591cb50", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114229291.1", "spisova_znacka": "14Co/51/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/51/2015 z 9. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114229291.1"}], "citovane_v": []}