Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2025 z 28. 1. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 14Co/6/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/6/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1 | 2025-01-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95e9ff20-2121-4fec-a1b9-2ad341e98a1b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
14Co/6/2025
6124362199
28. 01. 2025
JUDr. Michaela Krajčová
ECLI:SK:KSBA:2025:6124362199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu: JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král a v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: Kooperatíva, poisťovňa, a.s. Vienna Insurace
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IĆO:00 585 441, o zaplatenie 482 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 53C/96/2024-95 zo dňa 16. októbra
2024, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 53C/96/2024-95 zo dňa 16.
októbra 2024 p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 53C/96/2024-95 zo dňa 16. októbra 2024 zaviazal žalovanú
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 482 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo sumy 482
eur od 23.05.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa
23.01.2024 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 31.01.2024, na základe ktorej
prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 31.01.2024
do 26.03.2024, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu
26.03.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo,
po ktorú dobu nemohol poškodený s svojím motorovým vozidlom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 12.04.2024 na sumu 2.402 eur s DPH za 56 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na

nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024 mu vznikla voči žalovanej
pohľadávka vo výške 2.402 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Následne ju
vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola postúpená poškodeným. Žalovaná mu dňa 07.05.2024 poskytla poistné plnenie vo výške
1.920 eur, pričom poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k
tomu, že mu žalovaná neposkytla poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke titulom
náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po
dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovanej, je aktívne vecne legitimovaný na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým
poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi, ktoré mu bola povinná poskytnúť najneskôr do
22.05.2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 07.05.2024
podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domáha uloženia
povinnosti žalovanej na zaplatenie istiny vo výške 482 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 23.05.2024 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok KS
v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie KS v Bratislave zo dňa 17.01.2018,
sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok KS
Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok KS v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn.
9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď
bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.
Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k
zapožičaniu ktorého bol donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná
náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno
spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení
svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami
hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie
prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti
dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS
v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo
platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 a
rozsudok KS Žilina zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019). Poškodený si prenajal porovnateľné
vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012,
rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie KS v Žiline zo dňa
12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania, žalobca poukázal na právny názor a závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR
zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení

§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Žalovaná uviedla, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 23.01.2024 došlo k poškodeniu motorového
vozidla zn.: DACIA DUSTER, F.: T Škoda na poškodenom vozidle bola spôsobená zrážkou s motorovým
vozidlom zn.: MAN TGS, F.: D ktorého vlastníkom v čase vzniku škodovej udalosti bol Magistrát
hlavného mesta Bratislavy, ktorý mal u nej v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č.: X XXX XXX
XXX. Predmetná poistná udalosť bola oznámená dňa 23.01.2024, žalovaná ju následne zaevidovala pod
č.: X XXX XXX XXX. Oprava škôd vzniknutých na poškodenom vozidle poškodeného bola vykonávaná
v autoservise Auto Ideál s.r.o. Poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise od 31.01.2024 za
účelom opravy. Dňa 14.03.2024 autoservis vystavil faktúru č.: XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2024, splatnú
dňa 21.03.2024, ktorá o.i. obsahovala ako deň dodania služby dátum 14.03.2024. Je teda nesporné,
že už dňa 14.03.2024 bola oprava poškodeného vozidla ukončená a poškodené vozidlo si poškodený
mohol prevziať a ďalej užívať. Faktúru za opravu vozidla doručil autoservis žalovanej prostredníctvom
emailovej správy zo dňa 14.03.2024 a následne aj prostredníctvom webového informačného portálu
dňa 15.03.2024. Žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti č.: X XXX XXX XXX dňa 16.04.2024 a
pristúpila k poukázaniu poistného plnenia na podklade oznámenia o poistnom plnení vo výške 12.580,64
eur, na bankový účet autoservisu. Poškodený si počas opravy poškodeného motorového vozidla prenajal
u žalobcu náhradné vozidlo, a to od 31.01.2024 do 26.03.2024, t.j. po dobu 56 dní. Dĺžku nájmu žalobca
odôvodňuje okolnosťami, kedy poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise za účelom opravy,
a to aj po skončení opravy až do doručenia krycieho listu a poskytnutia poistného plnenia. Náhradu
za nájom náhradného vozidla uznala žalovaná s ohľadom na deň skončenia opravy dňa 14.03.2024.
V rámci proklientského prístupu priznala nájom náhradného vozidla ešte aj za deň 15.03.2024, aby
si poškodený mohol počas tohto dňa vozidlo vyzdvihnúť z autoservisu. Poškodené vozidlo bolo teda
opravované od 31.01.2024 do 14.03.2024. Náhradu nájomného bola priznaná len za 45 dní trvania
nájmu náhradného vozidla, nakoľko po tom, čo bola oprava na poškodenom vozidle ukončená a vozidlo
bolo schopné prevádzky, poškodený si mohol vozidlo prevziať a ďalej užívať. Nájom náhradného vozidla
teda už nebol ďalej účelný a nejde o náklady v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na poškodenom
vozidle. V okamihu kedy autoservis neupovedomil poškodeného, že jeho vozidlo je opravené a môže si
ho vyzdvihnúť, nezákonne zadržiaval poškodené vozidlo, a tým navyšoval náklady na nájom náhradného
vozidla. Je nesporné, že autoservis už pri nahrávaní faktúry do jeho elektronického systému mohol
dôvodne predpokladať, že faktúra bude v celom rozsahu uhradená, keďže výška fakturovanej sumy v
plnom rozsahu zodpovedala čiastke ním určenej v kalkulácii nákladov na opravu vozidla. Navyše ide o
zmluvný servis žalovanej, ktorý na pravidelnej báze s ním komunikuje a nie je uňho dôvodná obava, že
mu čiastka nebude uhradená. Počas celého priebehu opravy a fakturácie autoservis s ním komunikoval
a v súlade so vzájomne ustálenými postupmi uskutočnil opravu vozidla v súlade s kalkuláciou nákladov
na opravu, preto nepovažuje za správny postup, kedy poškodený ponechal svoje vozidlo v autoservise
až do dňa 28.03.2024 a dlhšie aj napriek tomu, že jeho vozidlo bolo preukázateľne opravené už
dňa 14.03.2024. Má za to, že v otázke posúdenia počtu dní oprávneného a primeraného prenájmu
motorového vozidla je potrebné túto otázku skúmať v súlade so súdnymi rozhodnutiami súdnych autorít
v Slovenskej republike a neuznať za správny postup autoservisu, kedy zadržiava motorové vozidlo aj po
skončení opravy. Postup autoservisu, keď napriek tomu, že je vozidlo opravené a toto naďalej zadržiava
je neprípustný a nie je na zákonnom podklade. Poukázala na rozsudok OS Žilina, sp. zn.. 14C/44/2020
zo dňa 07.01.2021, ktorý potvrdil KS v Žiline, rozsudok KS Žilina sp. zn.: 7Co/94/2021 zo dňa 27.10.2021,
rozsudok KS v Žiline, sp. zn.: 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023 v skutkovo obdobnej veci. Vo vzťahu
k nároku na zapožičanie náhradného vozidla poukázala žalovaná aj na stanovisko Národnej banky
Slovenska (ďalej tiež len „NBS“) v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019. Ďalej poukázala
aj na to, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňuje nájom náhradného vozidla
parazitujúcim spôsobom na systéme povinného zmluvného poistenia. Touto otázkou sa zaoberal už aj
Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn.: IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018.
Žalovaná považuje za nedôvodnú aj výšku poplatku za pristavenie náhradného vozidla vo výške 50 eur a
priznala žalobcovi poplatok vo výške 30 eur, ktorý akceptovala ako dôvodný vzhľadom na obvyklú cenu
tohto poplatku v prechádzajúcich prípadoch zapožičania náhradných vozidiel zo strany žalobcu. Nevidí
dôvod navýšenia tohto poplatku na 50 eur, jedine keď tak z dôvodu účelového navyšovania nákladov
zo strany žalobcu, ktoré je v zmysle neprípustné. Autoservis bez zákonného podkladu obmedzoval
vlastnícke právo poškodeného a navyšoval náklady na nájom náhradného vozidla. Nič nebránilo tomu,
aby sa po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať,

zatiaľ čo by bola poistná udalosť prešetrená zo strany žalovanej, ktorá by následne poskytla plnenie
autoservisu. Rovnako nesprávny bol postup poškodeného, ktorý aj napriek tomu, že bolo vozidlo
opravené a schopné prevádzky, škodová udalosť bola posúdená a poistné plnenie bolo priznané v
celom rozsahu, neprevzal svoje vozidlo z autoservisu až do dňa 14.03.2024. Na základe uvedeného má
žalovaná za to, že postup autoservisu pri uplatňovaní zádržného práva je nezákonný a nemá právny
základ v žiadnom právnom predpise a nemal by preto požívať právnu ochranu. Žalovaná pri likvidácii
poistnej udalosti č.: X XXX XXX XXX postupovala správne, keď priznala rozsah nájmu náhradného
vozidla s ohľadom na ukončenie opravy, a preto žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že obrana žalovanej nemá oporu v skutkovom ani právnom
stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na
rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázaní uplatneného
nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých
alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanej a ďalším poisťovniam. Žalovaná uplatnený nárok
žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na dátum
vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 14.03.2024, podľa ktorej bola oprava ukončená už dňa
14.03.2024. Na základe toho považuje za účelný nájom náhradného vozidla len za obdobie 45 dní,
oproti fakturovaným 56 dňom. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je
však rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej, nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je
nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená
poistencom žalovanej. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu
náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného
z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným
zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten
istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil
od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas
ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej a takýto postup nemožno akceptovať (por. rozhodnutia KS
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019).
Podľa faktúry za opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2024 bola oprava poškodeného vozidla
ukončená dňa 14.03.2024. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania
nájmu vozidla predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej, pričom takýto postup nemožno
akceptovať. Navyše, vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom
slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu
náhrady škody žalovanou. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovanej. Až
poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a
vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
krycieho listu zo strany žalovanej, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu. Predmetný krycí
list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až
po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu poškodeného
vozidla, a preto poškodené vozidlo nevydal až do vystavenia krycieho listu dňa 16.04.2024. Poškodený
pre minimalizovanie nákladov náhradné vozidlo vrátil už dňa 26.03.2024, hoci v tom čase ešte nemal
vo svojej dispozičnej sfére svoje opravené vozidlo. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je
vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty
zamestnanca, či likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený
v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ešte pred tým,
ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel

v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až
do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške
12.580,64 eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom
prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho
užívania. Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaná poukazuje na stanovisko NBS,
toto nemá nijakú právnu relevanciu v tomto alebo v iných súdnych konaniach. Ohľadom otázky
účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou boli prekonané
rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje žalovaná. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu
náhradného vozidla žalobca poukázal na aktuálne rozsudky KS v Žiline, a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn.
9Co/107/2023 a 11Co/88/2023, rozsudok KS v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako
aj stotožňujúci sa názor ÚS SR s názorom odvolacieho súdu vyslovený v náleze zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s
užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla,
de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Súčasne ÚS SR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodový následok. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase
31.01.2024 do 26.03.2024, t.j. 56 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených listinných
dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto
škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany
žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo
a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho
motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému
doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do
dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Nie je
relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného
preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený,
nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie
(účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania
vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené
vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou.
Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa žalovanej neprimeraná, nie je dôvod prenášať
zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči
autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.05.2024 a z písomného vyjadrenia žalovanej v konaní (odpor)
vyplýva, že žalovaná čiastočne krátila poistné plnenie aj o poplatok za pristavenie vozidla, z ktorého
vyplatil žalobcovi len čiastku vo výške 30 eur. Čo sa týka poplatku vo výške 50 eur, tento je všeobecne
paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené
s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem
toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od
žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej
škody. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť
tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti

a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku KS Žilina sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2024 uviedla, že rozhodovacia prax súdov v novších
skutkovo obdobných prípadoch, prihliada na argumentáciu poisťovne a priznáva nájom náhradného
vozidla len po účelnú dobu, nevyhnutnú na opravu poškodeného vozidla po škodovej udalosti. Na
podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia krajských súdov, ktoré priznali nájom náhradného
vozidla poškodenému len do doby skončenia opravy, resp. po dobu účelnosti zotrvávania vozidla v
autoservise ( KS v Žiline sp. zn.: 9Co/41/2023, KS v Bratislave sp. zn.: 1Cob/71/2021 zo dňa 27.04.2023,
NS SR sp. zn.: 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022). Na základe vyššie uvedených rozhodnutí je
nesporné, že žalobca uvádza rozhodnutia, ktoré sa značne odkláňajú od rozhodovacej činnosti ako
prvoinštančných súdov, odvolacích súdov ako aj NS SR. Žalobca cituje nález ÚS SR sp. zn.: III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, avšak nesprávne ho interpretuje. Poukázal na odôvodnenie rozsudku
OS Žilina, sp. zn.: 32C/12/2024 zo dňa 23.05.2024. žalovaná má za to, že nájom náhradného vozidla je
účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy, čo potvrdil aj ÚS SR, pričom k tomuto stanovisku
sa prikláňajú postupne aj okresné súdy a mestské súdy. Žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že
už dňa 14.03.2024 bolo vozidlo opravené, spôsobilé jazdy a pripravené na prevzatie poškodeným.
Nič teda nebránilo tomu, aby si poškodený vozidlo prevzal už dňa 14.03.2024. Vzťah autoservisu a
poškodeného je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu
poškodeného a žalovanej ako poisťovne. Krycí list je zákonom predpísaný spôsobom oboznámenia
poškodeného o výške jeho poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Nie je teda prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu a žalovanej, ale
splnením zákonnej povinnosti žalovanej. Autoservis Auto Ideál s.r.o. je ako zmluvný autorizovaný servis
oprávnený vstupovať do webportálu žalovanej, v rámci ktorého má k dispozícii všetky podklady potrebné
k likvidácii poistnej udalosti, vrátane Oznámenia o poistnom plnení. Aj samotnú faktúru za opravu
autoservis nahrával do tohto systému, takže je nesporné, že autoservis mal prístup do webportálu,
kde sa Oznámenie o poistnom plnení nachádzalo. Navyše poškodený splnomocnil autoservis na
vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla a likvidácii poistnej udalosti. Má za to, že úkony
splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. To, že autoservis, ako zástupca poškodeného, mal
vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu poistnej udalosti a neinformoval
o tom poškodeného, nemôže byť na škodu žalovanej. Zodpovednosť z porušenia povinnosti zástupcu
by si mal poškodený nárokovať priamo u zástupcu, a nie u žalovanej ako nezávislého tretieho subjektu.
Žiadal žalobu zamietnuť.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11 ods. 7 a 8 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), § 427
ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, 2 a 3, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § , § 529 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
7. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie sumy 482 eur titulom
náhrady škody, ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom
žalovanej. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovanej listom zo dňa 28.03.2024.
8. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované
právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobca vystavil poškodenému faktúru za
prenájom vozidla, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má
znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva
na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto

prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený
ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním
záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej.
Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na
náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda
skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle
§ 525 ods. 1 OZ je podľa názoru súdu prvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.
Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd prvej inštancie
odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z
obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným
ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu
odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu
zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej
škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené
zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2024.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, podľa názoru súdu prvej inštancie je žalovaná
subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovanej, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej
legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovanej objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná plnila
žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.
Súd prvej inštancie mal v konaní ďalej preukázané (a medzi stranami nebolo sporné), že dňa 23.01.2024
došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o
nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 31.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Toyota Corolla Hybrid,AT. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.03.2024 na
sumu 2.402,- eur, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 56 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 50,- eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 35,eur bez DPH; t.j. 42,- eur s DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovanej listom zo dňa 28.03.2024.
Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil žalovanej aj postúpenie pohľadávky z postupcu
na postupníka (žalobcu). Žalovaná mu listom zo dňa 07.05.2024 oznámila, že dňa 07.05.2024 ukončila
šetrenie poistnej udalosti a poskytla mu poistné plnenie 1.920,- eur. Prílohou uvedeného oznámenia
bol výpočet poistného plnenia, kde žalovaná uviedla sumu 462,- eur ako neprimerané náklady na
náhradné vozidlo v rozsahu 11 dní a neprimerané náklady na pristavenie vozidla 20,- eur, ktoré žalovaná
neuhradila. Žalovaná vyplatila žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 1.920,- eur, nepriznaný rozdiel
vo výške 482,- eur si žalobca uplatnil v konaní.
Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením motorového
vozidla poškodenému sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia
nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený
prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné
motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej a musel si vypožičať
náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo
len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto
zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadrila ju aj žalovaná tým, že časť týchto nákladov poškodenému,
resp. žalobcovi preplatila. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo.

Pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a odvolacích súdov v
obdobných veciach týkajúcich sa nárokov na náhradu škody, súd prvej inštancie uviedol, že každú
prejednávanú vec je nevyhnutné posúdiť individuálne, na základe zistených skutkových okolností.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovanej, ktorá nájom náhradného vozidla za dobu
11 dní považovala za neúčelný. Žalovaná neuznala náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože
podľa nej oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia
opravy poškodeného vozidla, t.j. do 14.03.2024 (+ jeden deň), t.j. rozsahu 45 dní.
Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie,
kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť
nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že autoservis motorové
vozidlo odovzdal poškodenému bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany
žalovanej (poisťovne), t.j. dňa 26.03.2024. Poškodený ukončil nájom náhradného vozidla týmto dňom 26.03.2024, keď mu bolo vydané jeho opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu prvej
inštancie za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať dobu do
vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto
poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade
opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy,
alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne
známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v
prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy
vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil
nárok u poisťovne). K námietke žalovanej, že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a účelný len
do vystavenia faktúry servisom za opravu motorového vozidla, súd prvej inštancie uvádza, že nie je
rozhodujúce vystavenie faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené motorové vozidlo
dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, iba že by poškodený svojím konaním sám túto dispozíciu
znemožnil. Ak teda tieto skutočnosti žalovaná namieta, je namieste, aby svoje zmluvné autoservisy
inštruovala na vydanie vozidla poškodenému v deň vystavenia faktúry, resp. aby dohodla v zmluvných
podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako nezaťažovalo poškodeného, ktorého záujmom je čo
najskoršie opravenie a používanie vlastného motorového vozidla. Na tomto mieste súd prvej inštancie
považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený ani nemusí vedieť a spravidla ani nevie, kedy zmluvný
autoservis vystavil a zaslal žalovanej faktúru za opravu. Súd prvej inštancie preto považuje za dôvodnú
námietku žalobcu, že žalovanou uznané a vyplatené plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidla predstavuje žalovanou (poisťovňou) určenú dobu trvania nájmu, pričom je zrejmé, že poškodený
nijako svojvoľne a svojím konaním, resp. nekonaním nepredlžoval dobu, počas ktorej nemal svoje
motorové vozidlo k dispozícii.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané (potvrdením autoservisu
zo dňa 26.03.2024), že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.01.2024 do 26.03.2024,
t.j. 56 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol
pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Námietky žalovanej
k vydaniu motorového vozidla poškodenému jeho zmluvným autoservisom nie sú vo vzťahu k
poškodenému relevantné, nakoľko žalovaná ničím nepreukázala, že poškodený (alebo žalobca) tak
konal zámerne, s cieľom predĺžiť nájom náhradného vozidla.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho
motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovanej a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva,
že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne
potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť
potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore relevantne spochybnená a potvrdila ju žalovaná
aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému, resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo
pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo
poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je
formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za
požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Preto súd prvej inštancie považoval
za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do času

jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 31.01.2024 do 26.03.2024. Súd prvej inštancie preto uzavrel,
že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovanej vo výške 2.402,- eur s DPH a ktoré vyplývajú
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2024.
Súd prvej inštancie nepovažuje krátenie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej za opodstatnené
ani v krátení poplatku za pristavenie náhradného vozidla vo výške 20 eur. Žalovaná k tomu v spore
uviedla, že poplatok za pristavenie náhradného vozidla akceptovala iba v tejto výške, vzhľadom na
obvyklú cenu tohto poplatku v predchádzajúcich prípadoch zapožičania náhradných vozidiel zo strany
žalobcu a považuje ho v zostávajúcej sume za účelové navyšovanie nákladov zo strany žalobcu. K
tomu súd prvej inštancie uviedol, že poplatok za pristavenie vozidla je bežnou súčasťou prenájmu
vozidla a jeho dôvodnosť nepopiera ani sama žalovaná, ktorá ho žalobcovi poskytla vo výške 30,- eur.
Žalovaná ničím nepreukázala, že by došlo k účelovému navýšenie tohto poplatku zo strany žalobcu.
Preto jeho námietky k výške poplatku za pristavenie náhradného vozidla súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodné.
Nakoľko žalovaná plnila titulom náhrady škody iba sumu vo výške 1.920,- eur, rozdiel vo výške 482 eur
je povinná zaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu
sumy istiny vo výške 482,- eur žalobcovi.
Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie zastáva názor, že špecifické
ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku
nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia
povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného
plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v §
11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 07.05.2024 a bola povinná
následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP),
pričom táto lehota uplynula dňa 22.05.2024. Nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania s
plnením peňažného dlhu. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov z omeškania
za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 23.05.2024 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške
platnej k prvému dňu vzniku omeškania.
9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore
tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to z dôvodov
podľa ust. § 365 písm. b), f) a h) CSP. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie uznal za správny postup autoservisu,
ktorý zadržiaval poškodené motorové vozidlo až do okamihu vydania krycieho listu. Súd prvej inštancie
takéto rozhodnutie dôvodil „obavou“ z nevyplatenia poistného plnenia zo strany žalovanej a poukázal
na to, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby autoservisu z vlastných prostriedkov
vyplatil čiastku za opravu vozidla. Žalovaná túto argumentáciu súdu prvej inštancie považuje za
nesprávnu, vzájomne nekonzistentnú a rozpornú so zisteným skutkovým stavom. Poukazuje na
skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že autoservis Auto Ideal s.r.o. je zmluvným servisom žalovanej.
Z tohto dôvodu zo strany autoservisu nemohla byť dôvodná obava z nevyplatenia poistného plnenia,
nakoľko počas procesu šetrenia poistnej udalostí v likvidačnom konaní nič nenasvedčovalo tomu, že by
poistné plnenie nemalo byt' zo strany žalovanej vyplatené. U autoservisu Auto Ideal s.r.o. ako zmluvného
autoservisu, nebola na mieste obava, že poistné plnenie nebude zo strany žalovanej uhradené, keďže
zmluvné servisy priebežne počas opravy komunikujú spolu za účelom úpravy kalkulácie nákladov na
opravu tak, aby bola táto výška akceptovaná zo strany žalovanej. Žalobca zároveň nijako nepreukázal,
že tu bola dôvodná obava z nevyplatenia poistného plnenia. Je zjavné, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil skutkové okolnosti prípadu, keď dospel k záveru, že poškodenému patrí nájom náhradného
vozidla až do dňa 26.03.2024, a to aj napriek tomu, že oprava vozidla bola ukončená už dňa 14.03.2024.
V tom okamihu nič nebránilo tomu, aby si poškodený vyzdvihol opravené motorové vozidlo už dňa
14.03.2024.

Ďalej odvolateľka poukázala to, že odôvodnenie je vnútorne rozporné, nelogické a nevychádza zo
správneho právneho posúdenia veci, keď v rozpore s rozhodnutiami súdov, súd prvej inštancie priznal
nájom náhradného vozidla nad nevyhnutnú dobu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na
nesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených dôkazov a rovnako nesprávne právne posúdil celú
prejednávanú vec. Neobstojí záver, že poškodenému prináleží náhrada prenájmu za nájom náhradného
vozidla až do vystavenia krycieho listu, keďže takýto stav by mohol viesť k neúmernému navyšovaniu
nákladov na náhradu škody. Žalovaná v takomto postupe autopožičovní a autoservisov pozoruje znaky
parazitovania na systéme povinného zmluvného poistenia, kedy sa náklady na nájom vozidla umelo
navyšujú o ďalšie dni nájmu aj napriek tomu, že poškodené vozilo je opravené a schopné prevádzky,
dokonca je vystavený už aj krycí list, a naďalej je vozidlo zadržiavané autoservisom.
Poukazuje na rozhodnutia súdov vyššej inštancie, od ktorých sa odklonil Mestský súd Bratislava IV,
napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/41/2023 zo dňa 12.09.2023, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn.: 1 Cob/71/2021 zo dňa 27.4.2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn.: 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, ďalej napr. aj rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 32C/12/2024
zo dňa 23.05.2024.
Konajúci súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že krycí list bol vystavený dňa 26.03.2024, aj napriek tomu,
že z predloženého Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.04.2024, jasne vyplynulo, že krycí list bol
vydaný až dňa 16.04.2024. Konajúci súd teda jednoznačne dospel k nesprávnym skutkovým záverom,
na ktorých následne položil základ jeho rozhodnutia vo veci samej. Takéto vecne nesprávne rozhodnutie
je nezákonné. Zjavné chyby v rozhodnutí súdu prvej inštancie značným spôsobom zasahujú do práva
žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že aj napriek tomu, že v konaní
pred súdom prvej inštancie riadne preukázala, že na komunikáciu so žalovanou a riešenie škodovej
udalosti poškodený splnomocnil autoservis, konajúci súd sa s týmto preukázaným tvrdením nijako
nevysporiadal. Žalovaná túto skutočnosť riadne preukázala listinným dôkazom, a to plnomocenstvom
zo dňa 31.01.2024. Skutočnosť, že informácie o skončení opravy a jej priebehu, vystavení faktúry
a doručenia oznámenia o poistnom plnení mal k dispozícii poškodeným splnomocnený subjekt, súd
prvej inštancie úplne opomenul. Postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania
je nesprávny, pričom súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
resp. neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z tohto dôvodu takéto rozhodnutie súdu podľa
názoru žalovanej nenapĺňa princíp zákonnosti a spravodlivého súdneho procesu a takýmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala svoje práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanej trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanej trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní zopakovala
argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie plne vysporiadal, a
to správne a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných sporoch.
Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie ohľadom účelnosti trvania nájmu náhradného
vozidla až do času, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného
a poukázala na to, že nebol žiaden dôvod na to, aby si poškodený prenajímal náhradné vozidlo po
vykonaní opravy poškodeného vozidla až do dňa 26.03.2024, pričom si svoje vozidlo mohol vyzdvihnúť
už v deň ukončenia opravy 14.03.2024. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na už prekonané
rozhodnutia súdov. Žalovanou produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom
Slovenskej republiky definovaným účelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti
užívania jeho opravovaného vozidla po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise,
ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry až po vystavení krycieho listu žalovanou, a to až po
ukončení nájmu náhradného vozidla, dňa 16.04.2024. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v
autoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukázal na závery Krajského
súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Co/51/2024-143, opierajúce sa o
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, že deň
ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený možnosť
ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať.
Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému

autoservis pristupuje z dôvodu a v čase, keď má deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo
strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu.
Žalobca má za to, že zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania
nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať,
čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodené vozidlo sa
po celé obdobie v čase od 31.01.2024 do 26.03.2024, t.j. 56 dní, nachádzalo v autoservise, pričom
prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej
udalosti, ktorú nezapríčinil. Námietky žalovanej k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému
relevantné, nakoľko žalovaná ničím nepreukázala, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s
cieľom predĺžiť opravu, a teda aj nájom náhradného vozidla. Žalobca podotýka, že nájom náhradného
vozidla bol ukončený dňa 26.03.2024 pred vydaním opraveného vozidla poškodenému, ku ktorému
autoservis pristúpil až po doručení krycieho listu zo strany žalovanej. Preto, keď žalovaná poukazuje na
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že krycí list bol vystavený dňa
26.03.2024, napriek tomu, že k jeho vydaniu došlo až dňa 16.04.2024, tak uvedená skutočnosť nemá
žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nevyhnutnosť a účelnosť užívania náhradného
vozidla totiž nevylučuje skutočnosť, že ho poškodený vrátil skôr než mu autoservis vydal opravené
vozidlo po doručení krycieho listu, keď tým poškodený sledoval minimalizovanie nákladov. Platí však,
že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému,
pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá
aj právnemu názoru vyslovenému práve v náleze ÚS SR, ktorý žalovaná nesprávne vykladá. Žalobca
má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec
účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom ÚS SR.
Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom
konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla,
či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu
umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovanej), až keď sú mu
nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná
poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovanej, pri vykonávaní opravy motorového vozidla
a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu
zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to
v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne.
Vyššie uvedené žalobca opiera aj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa
24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa
15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného,
ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby
na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v
prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia
záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám
zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie
je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie
spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním
náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do
ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,
kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou.
Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú
obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po
dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by
doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,

doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so
vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu
škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobcovi nie je zrejmé, ako by uvedené
mohla ovplyvniť skutočnosť, že poškodený na komunikáciu so žalovanou splnomocnil autoservis alebo
skutočnosť, že poškodený náhradné vozidlo vrátil žalobcovi ešte pred vydaním opraveného vozidla z
autoservisu po doručení krycieho listu, ako už žalobca vyššie uviedol. Žalobca poukázal aj na závery
Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako
ako závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovanej ohľadom odstránenia
príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto
nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom
mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať
o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie
náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z
dôvodu protiprávneho konania klienta žalovanej, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného
v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou
jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho
motorového vozidla klientom žalovanej sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných
finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla.
Správnosť a opodstatnenosť vyššie uvedenej argumentácie žalobcu potvrdzujú súčasne aj rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo dňa
26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023.
V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové
vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v
oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo
a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za
obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca
navrhuje napadnutý rozsudok pre jeho vecnú správnosť v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj
náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie
je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj
spravodlivé.
14. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej, považuje za potrebné doplniť
ešte nasledovné.
15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky
poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovanej ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške

482,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 2.402,- eur; ako rozdiel
medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 23.01.2024
došlo v Bratislave k dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
žalovanou a tým k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné
poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (56 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu
poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné
motorové vozidlo žalobcu za nájomné, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním
pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového
vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným
ako náhradu škody žalovaná čiastočne neuznala a neposkytla v tejto časti poistné plnenie.
16. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému
uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru
všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné
za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová
udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za
skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených
v súvislosti so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený v danom prípade prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné (poškodené) motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v
konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať
vlastné (poškodené) motorové vozidlo riešil zapožičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný
uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca
poškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou ako
poisťovňou nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu
predchodcovi vznikli a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné motorové
vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovanej.
17. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom
motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.
ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: „.Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok“.
V kontexte uvedeného je potom v prejednávanej veci nevyhnutné zodpovedanie otázky, či
poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme
náhradného motorového vozidla do ukončenia vykonania opravy poškodeného motorového vozidla,
ktorá bola spôsobená škodcom (poisteným) alebo do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné
motorové vozidlo užívať.

18. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
19. Je bežnou obvyklou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len) po zaplatení
ceny opravy alebo v prípade platného PZP po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s
obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k
ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná
podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych
vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by
naivné domnievať sa, že poškodený ako spotrebiteľ by si bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej
obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny
opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý
si takéto bežnej obchodnej praxi zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje.
V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti
(§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda
nenavyšovala).
20. V prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať
úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu (napr. servisu). Iná
by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (teda by došlo
k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/
škoda sa nenavyšovala) alebo, ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení
krycieho listu (neoprávnené konanie servisu), atď.
21. Z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, vyplýva, že do doby
nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu,
nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí
opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti
jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného
auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.
22. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu
je preto potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové
vozidlo poškodeného bolo v servise od 31.01.2024 a nachádzalo sa v ňom aj dňa 26.03.2024, kedy
síce poškodený ukončil nájom náhradného motorového vozidla, avšak zo strany autoservisu v daný
deň ešte nedošlo k vydaniu motorového vozidla; z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že autoservis vydáva opravované vozidlo až po predložení krycieho listu (potvrdenie vystavené
autoservisom dňa 26.3.2024). Rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že krycí list bol
vydaný žalovanou až dňa 16.4.2024. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu
možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové
vozidlo, a preto je možné dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú túto
dobu vynaložené účelne.
23. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces
odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá zákon č.
381/2001 Z.z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu
svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní
príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve
to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaná sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že ona nijakým spôsobom

nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou
o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným
servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne
daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa
škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom.
Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym
vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou
skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú
garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom
dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné
užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa
škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp.
partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu
náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať
také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní
opravy. Servis je (vo všeobecnosti) oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať
motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom podľa názoru odvolacieho súdu existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v
nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej,
resp. do vystavenia krycieho listu, daná.
24. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.
Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.
25. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah
podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové
tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a
zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup,

ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v
takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký
prípad nešlo.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana
sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý
proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje
rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,
IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019,
6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).
27. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.
28. V podanom odvolaní žalovaná uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc
za to, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to
tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než
zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia
vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.
29. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom
prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne
právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody
vo výške 482 eur podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho
zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po

dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo
na Základe o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.
30. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého
výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).