{"guid": "edd6ca06-198b-4328-9bba-1c36d77f1418:7bf589cb-f534-41de-b47e-c076b22fe965", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1", "spisova_znacka": "15Co/71/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/71/2025 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2025, sp. zn. 15Co/71/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1", "identifikacne_cislo": "6124267162", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Zita Leimbergerová", "sudca_id": 1532, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-zita-leimbergerova-1532", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bf589cb-f534-41de-b47e-c076b22fe965", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/71/2025\n6124267162\n26. 11. 2025\nMgr. Zita Leimbergerová\nECLI:SK:KSBA:2025:6124267162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: T.. E. A. C. F. P. Á. C. ,\nG. V. XX.X.XXXX, E. K. K., K.P. Č.. X, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Trokan, Trnava, Radlinského č.\n1, proti žalovanej: V. M. Q. P. C. U. Z. Á. , G. V. X.X.XXXX, E. K. K., K.P. Č.. X, zastúpená spoločnosťou:\nKanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Bratislava, Ďumbierska č. 3F, o\nzaplatenie 420,13 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4.\nfebruára 2025, č. k. 39 C 57/2024-195, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. februára 2025, č. k.\npotvrdzuje .\n\n39 C 57/2024-195,\n\nII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.2.2025, č. k. 39 C 57/2024-195, vo výroku I. žalobu zamietol\na vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov\nrozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.\n2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská\nBystrica do upomínacieho konania dňa 3.4.2024 a postúpenej Mestskému súdu Bratislava IV dňa\n10.6.2024, sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 420,13 € s príslušenstvom. Dôvodil, že na\nzáklade zmluvy o zájazde č. XXXXXX si objednal dovolenku na Korfu (Grécko) v období od 3.7. do\n10.7.2023 pre seba, priateľku Q. I. a maloletú dcéru E. A., ktorú má spoločne so žalovanou v striedavej\nosobnej starostlivosti. Žalobca mal na základe rozhodnutia súdu zabezpečovať starostlivosť o maloletú\npočas letných školských prázdnin v júli od 1.7. do 15.7. a v auguste od 1.8. do 15.8. Úhrada zájazdu\nbola vyčíslená na sumu 2.443,20 €. Vzhľadom na to, že žalovaná maloletú na základe rozhodnutia súdu\nneodovzdala do starostlivosti žalobcovi, čím porušila povinnosť uloženú rozhodnutím súdu a poisťovňa\nneakceptovala v rámci poistenia storna zájazdu dôvod spočívajúci v porušovaní súdneho rozhodnutia,\nžalobca žiadal o náhradu poistenia storna vo výške 17,73 €. Uplatnil si tak sumu uhradenú za maloletú\nvo výške 420,13 € a 17,73 €.\nSúd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, ods. 3, § 442\nods. 1, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 16 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch,\nspojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zájazdoch“). Vecne rozhodnutie odôvodnil\ntým, že na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že\nžaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto je potrebné ju v celosti zamietnuť. Medzi stranami nebolo sporné,\n\nže maloletá E. A. sa skutočne uvedenej letnej dovolenky so žalobcom a Q. I. nezúčastnila. Nebolo\nsporné ani to, že podľa v tom čase právoplatného rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I,\nsp. zn.: 3P/70/2019, bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a že v\nčase uvedenej plánovanej dovolenky mala podľa výroku II. rozsudku tráviť čas so žalobcom ako otcom.\nSporným medzi stranami zostalo, či na základe uvedených skutočností vznikla žalovanej zodpovednosť\nza škodu spôsobenú žalobcovi, a to z dôvodu porušenia právnej povinnosti - nerešpektovania súdneho\nrozhodnutia, keď maloletú riadne nepripravila a neodovzdala otcovi na rozhodnutím určený styk, čo malo\nza následok, že sa maloletá nezúčastnila dovolenky, čím žalobcovi mala vzniknúť škoda vo výške 420,13\n€. Sporná tiež zostala aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore ako aj platnosť uzatvorenej zmluvy\no zájazde. Prvoinštančný súd konštatoval, že vo všeobecnosti platí, že pre úspešnosť v konaniach,\nv ktorých sú uplatňované nároky na náhradu škody voči iným subjektom, je potrebné preukázať\nkumulatívne naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Dôkazné\nbremeno ohľadom ich preukázania zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že je poškodenou. V danom prípade\nsa žalobca domáhal náhrady škody voči žalovanej, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaná porušila\nprávnu povinnosť, keď nerešpektovala súdne rozhodnutie. V súdnom konaní preto bolo dôkazným\nbremenom žalobcu preukázať, že: 1. žalovaná sa dopustila konania, ktorým porušila právnu povinnosť,\n2. z uvedeného konania žalovanej žalobcovi vznikla škoda a 3. medzi konaním žalovanej a vzniknutou\nškodou existuje príčinná súvislosť. Priamo s uvedeným potom súvisí aj potreba preukázať, že ten, kto o\nsebe tvrdí, že bol v dôsledku takéhoto konania poškodený, je naozaj nositeľom tvrdeného práva, a teda,\nže mu svedčí právo z titulu vzniknutej škody, teda aktívna vecná legitimácia. Vecnou legitimáciou sa\nrozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia\n(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).\nPritom už samotné konštatovanie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, teda nepreukázanie, že určitá\nosoba je nositeľom hmotného práva, je priamym predpokladom pre zamietnutie žaloby vo veci samej,\na to aj bez jej vecného prejednania (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n27.10.2021, sp. zn. 4 Cdo 162/2020). V danom prípade súd prvej inštancie na základe predložených\nlistinných dôkazov a vychádzajúc z tvrdení strán dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu\nmala svedčať aktívna vecná legitimácia, teda, že by bol nositeľom oprávnenia, o ktoré v tomto konaní\nide. Žalobca uvádzal, že škoda mu mala vzniknúť z dôvodu, že uhradil za maloletú sumu dovolenky vo\nvýške 420,13 €, pričom sa tejto dovolenky z dôvodu zavinenia žalovanej maloletá nemohla zúčastniť. Z\nvykonaného dokazovania však vyplynulo, že objednávateľom zájazdu nebol žalobca, ale p. Q. I., ktorá\nbola ako objednávateľ uvedená aj v samotnej Zmluve o zájazde č. XXXXXX. Zároveň p. I. dojednávala\nv danom prípade aj cestovné poistenie k uvedenému zájazdu, pričom uviedla cenu zájazdu za všetky\nosoby vo výške 2.443,- € a zároveň uviedla svoje číslo účtu na prípadný príjem poistného plnenia.\nSamotný žalobca pritom vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že zájazd uhradila jeho partnerka, a\nto svojou kreditnou kartou, ku ktorej si platí ročné cestovné poistenie, ktoré sa vzťahuje aj na osoby,\nktoré s ňou cestujú. Žalobca tak nebol objednávateľom zájazdu, ani tento zájazd neuhrádzal, ale bol\nlen jeho účastníkom. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že žalobca v priebehu celého konania\nnijako nepreukázal, že by poškodenou osobou v danom prípade mal byť on. Síce v konaní tvrdil, že sa\nnásledne po úhrade zájazdu zo strany p. I. s ňou finančne vysporiadal, uvedené skutočnosti však nijako\nnepreukázal. Keby však aj tieto skutočnosti preukázal, konajúci súd dal do pozornosti, že ani takýmto\nspôsobom kompenzovaná prípadná škoda vzniknutá pani I. by ešte zo žalobcu nerobila aktívne vecne\nlegitimovaný subjekt na náhradu škody voči žalovanej. Vzhľadom na to, že žalobcovi v konaní nesvedčila\naktívna vecná legitimácia, čo je dostatočným predpokladom pre zamietnutie žaloby vo veci samej bez\npotreby ďalšieho zaoberania sa uplatneným nárokom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\nrozsudku a žalobu žalobcu zamietol. Keďže podanú žalobu posúdil ako nedôvodnú už z hľadiska\nnedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, nepovažoval za hospodárne bližšie sa vysporiadavať s\nďalšími skutkovými tvrdeniami prezentovanými stranami sporu v priebehu konania (napr. vysporiadanie\nsa s otázkou či žalobca splnil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, alebo\ns otázkou platnosti zmluvy o zájazde).\n4. Výrok o trovách konania prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „C.s.p.“) tak, že nakoľko mala žalovaná v konaní úspech v rozsahu 100 %, priznal\njej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l\npísm. b/, e/, g/ a h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností; zistený skutkový stav neobstojí, sú prípustné aj ďalšie dôkazy, ktoré neboli\nzohľadnené z dôvodu súdnej koncentrácie; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nposúdenia veci). Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že ak by mu aj súd neuznal náhradu škody, minimálne\nnáhrada súdnych trov patrí žalovanej, ktorá je výlučne zodpovedná za to, že sa prípad, kde sa bolo\nmožné dohodnúť, dostal až na súd. Žalovaná ignorovala výzvy počas celej doby, aj počas výzvy na\nzaplatenie. K úhrade, či odmietnutí úhrady sa mohla pred konaním vyjadriť, mohla vzniknúť dohoda.\nIgnorovanie výziev by malo byť považované za nedostatok súčinnosti. Prisúdiť trovy právnej strane,\nktorá spor prehrala, je podľa žalobcu síce obvyklé, ale v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Mal za to, že preukázal pasívnu agresiu a úmysel žalovanej, ktorá týmto preukazuje neochotu\nspolupracovať a absolútny nezáujem na vyriešení sporu mimosúdnou cestou, konala neprimerane,\nzbytočne problematiku eskalovala, čím zavinila vznik sporu. Súd by mohol tieto okolnosti zvážiť. Uviedol,\nže v konaní navrhol ako svedka Ing. A. I. ako reakciu na postoj súdu vo vzťahu k aktívnej legitimácii, podľa\nktorého žaloba o námietke k aktívnej legitimácii mala vedomosť a s touto námietkou nepracovala, čo je\nv rozpore so skutočnosťou. V tejto súvislosti citoval zo svojich vyjadrení zo dňa 15.1.2025 a 4.9.2024,\npodľa ktorých túto námietku žalovanej označil za zavádzajúcu a odmietol ju s tým, že: „partnerka žalobcu\nplatila zájazd svojou kreditnou kartou, ku ktorej si platí ročné cestovné poistenie, ktoré sa vzťahujú aj\nna osoby, ktoré s ňou cestujú. Zmluva o zájazde jasne deklaruje fakt účastníkov dovolenky. Partneri sa\nvzájomne medzi sebou ohľadom financií dovolenky vysporiadali. Nie je dôvod, aby si škodu nárokovala\nžalobcova partnerka. Žalobca svojej partnerke uhradil aj časť výdavkov za maloletú, ktorá v uvedenom\nčase mala stráviť prázdniny s ním. V prípade, žeby si škodu žiadala Ing. I., PZ Žalovanej by zrejme\nnamietal, že Žalobkyňa nedostala od Ing. I. žiadnu výzvu. Mgr. C. si neuvedomuje absurditu svojej\nnámietky.“ Žalobca namietol tiež, že ak súd prvej inštancie chcel účelne a hospodárne postupovať\nvo veci sudcovskej koncentrácie, mal možnosť žalobcu písomne vyzvať na preukázanie a doloženie\ndôkazov preukazujúcich, že škoda mu skutočne vznikla. Žalobca nemohol vedieť pred pojednávaním,\nako súd na prípad nahliada. Podľa neho nie je podstatné z koho účtu bol zájazd hradený. K aktívnej\nlegitimácii sa vyjadril niekoľko krát. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že bremeno dôkazu spočíva\nna žalobe a potvrdil, že objednávateľom zájazdu bola skutočne Ing. A. I., a to z jediného dôvodu, že\nplatbou z jej platobnej karty bolo využité cestovné poistenie všetkých účastníkov, ktoré je priradené ako\nslužba k platobnej karte a účastníkom zájazdu nevznikli dodatočné náklady na doplnenie cestovného\npoistenia. Rovnakým spôsobom boli p. I. v minulosti hradené dovolenky, ktorých sa zúčastnila maloletá\na aj žalobca a ktoré náklady jej následne kompenzoval. Poukázal na logický záver a uviedol, že nie je\ndôležité z akého účtu bola hradená úhrada dovolenky, ale o fakt, komu vznikla škoda. Ak by vznikla škoda\npani Ing. Q. I., pochopiteľne by sa domáhala škody ona sama. Ak mal prvoinštančný súd pochybnosti\no aktívnej legitimácii, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov. Žalobca v odvolaní preukazoval\nobvyklý spôsob obstarávania dovoleniek, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že mu na toto nedal priestor.\nPoukázal na to, že z dôvodov obvyklých úhrad spoločných dovoleniek a výletov v minulosti a následné\nvzájomné vysporiadavanie sa medzi partnermi, nadobudol právny nárok na uplatnenie škody, keďže aj\nústna dohoda medzi ľuďmi je platná. Mal za dostatočne preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu, avšak\nrešpektoval striktný výklad práva prvostupňového (správne: prvoinštančného - poznámka odvolacieho\nsúdu) súdu, ktorý neakceptoval bežné ľudské postupy a k dokazovaniu aktívnej legitimácie chýba\nformálny prenos právneho nároku na žalobcu. K svojej prevenčnej povinnosti spomenutej v bode\n18. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že preukázateľne informoval žalovanú o plánovanej\ndovolenke aj s maloletou nielen prostredníctvom sms, ale aj e-mailom. Súdu prvej inštancie poskytol\ndokumenty o opakovanom oznámení žalovanej o pripravovanej dovolenke, pričom žalovaná na ne\nnereagovala. Žalovaná najprv tvrdila, že nemala vedomosť o dovolenke a že má žalobcu zablokovaného,\nneskôr svoje vyjadrenie zmenila „že úlohou právneho zástupcu nie je sprostredkovať informácie“.\nOdvolateľ uviedol, že veril, že Okresný súd Bratislava I poučí žalovanú ako matku o porušovaní platnosti\nrozsudku o striedavej starostlivosti a keďže sa tak nestalo, podal ešte v ten deň návrh na výkon\nrozhodnutia, pričom s ohľadom na zákonom dané požiadavky mal dôvod dlhodobo reálne predpokladať,\nže sa dovolenka s maloletou normálne uskutoční. Na odvrátenie škody sa snažil situáciu riešiť spolu s\npartnerkou poistením storna zájazdu, kde neuspel. V uvedenej dobe sa navyše oprávnene domnieval, že\núčasťou na mediácii sa postoj jeho bývalej manželky (žalovanej) aspoň čiastočne zmení. Hoci žalovaná\nv minulosti často robila naprieky a snažila sa mu vzťah s maloletou narušovať, jej súhlas s účasťou\nna mediácii naznačoval potenciálnu možnosť zlepšenia postoja. Tvrdil tiež, že nemal ďalej už reálnu\nmožnosť ako škode zabrániť. Žalovaná strana poukazovala na povinnosť informovať a žiadať si súhlas\n\ndruhého rodiča o vycestovaní maloletej osoby, k čomu žalobca uviedol, že žalovaná bola informovaná,\nsúhlas si nepýtala od žalobcu ani ona, keď vycestovala s maloletou do Turecka. Žalobca mal za to, že ide\no účelový argument žalovanej. Bývalí manželia nemali vo zvyku si tieto súhlasy žiadať, sledovali vždy\nnajlepší záujem maloletej, čo sa na strane žalovanej zmenilo po tom, čo ju opustil muž, kvôli ktorému\nopustila spoločnú domácnosť a požiadala o rozvod. Vyzval žalovanú na predloženie súhlasu žalobcu s\nvycestovaním maloletej do zahraničia z minulosti. V súvislosti s recipročnou preventívnou povinnosťou\nžalovanej považoval za potrebné poukázať na to, že žalovaná si nepočínala tak, aby nevznikla škoda.\nMusela si byť vedomá, že zájazdy sa nakupujú za peniaze, bezohľadne nekomunikovala na túto tému,\nignorovala opakované výzvy a správy o dovolenke, pričom rovnako tak konal aj jej právny zástupca, ktorý\nmá tiež osobitný motív a záujem na poškodení žalobcu. K záverom uvedeným v bode 14 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku uviedol, že povinnosť dôkazu, že žalovaná sa dopustila konania, ktorým porušila\nprávnu povinnosť preukázal dokumentami (e-mail, sms, doručenky), že žalovaná mala o zaplatení\ndovolenky vedomosť, čím prijala zodpovednosť za vzniknutú škodu a potvrdila aktívnu legitimáciu škody.\nMohla namietať, čo nespravila. Po prehlásení súdu, že je zrejmá vzájomná vedomosť o zájazde, už\nneargumentovala nevedomosťou o zájazde, čím druhý raz prijala zodpovednosť za vzniknutú škodu.\nUvedené je len potvrdením porušenia jej právnej povinnosti, navyše v tej dobe ignorovala právoplatný\nrozsudok súdu o striedavej starostlivosti o maloletú, používala ju ako argument, avšak ignorovaním\nkomunikácie priamo, účelovo a úmyselne spôsobila škodu. Ak by aj bola presvedčená o údajnej ochrane\nzáujmov maloletej, tak mohla o tom žalobcu informovať. Rovnako aj jej právny zástupca. Za absurdné\noznačil tvrdenie žalovanej, že nemuselo dôjsť k súdu, keďže ani ona ani jej právny zástupca nereagovali\nani na výzvy na zaplatenie, ani neprišli s návrhom kompenzácie škody. Žalobca nemal inú možnosť.\nŽalobca nebol zbavený rodičovských práv a žalovaná mala povinnosť vyplývajúcu zo zákona o rodine\ninformovať druhého rodiča, čo sa tiež nestalo. Z uvedeného konania žalovanej mu vznikla škoda.\nFakt, že zájazd bol zaplatený aj pre maloletú, súd prvej inštancie nespochybnil. Žalobca vynaložil\nfinančné prostriedky bez očakávanej a zmarenej protihodnoty, ktorou mal byť ozdravný a spoločný pobyt\ns maloletou pri mori. Uvedený nárok na vzniknutú škodu sa týka len majetkovej ujmy; nemajetkovú\nujmu nevyčíslil, čo však nie je prekážka k jej existencii. Ďalej uviedol, že medzi konaním žalovanej a\nvzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť, ktorou nie je opomenutie, či nedbanlivosť, ale úmysel\nspôsobiť škodu. Úplne rovnaký postup aplikovania pasívnej agresie, nereagovania žiadosti na správy,\nprosby, alebo hrozby žalovaná opäť s vedomím svojho právneho zástupcu donútila žalobcu podať návrh\nna súd na vydanie veci v konaní sp. zn. 70 C 1/2025, v ktorom žalobca žiada pod hrozbou pokuty z\nneplnenia povinnosti viesť účtovné doklady zo strany finančnej správy, vrátiť účtovné podklady, ktoré\nmu žalovaná vzala a evidentne chce dosiahnuť jeho finančný postih formou pokuty zo strany Finančnej\nsprávy Slovenskej republiky. Rovnako aj v tomto prípade žalobca nemá na výber, len sa domáhať\nsvojich práv súdnou cestou. Rovnako žalovaná postupovala aj pri prepise auta, ktoré sama užívala,\navšak nechcela preniesť objektívnu zodpovednosť zo žalobcu na seba. Následne, snažiac sa preukázať\númysel žalovanej poškodiť žalobcu, popísal anabázu ich vzájomného vzťahu s tým, že súdu prvej\ninštancie vytkol, že sa nezaoberal faktom, že k žalobe vôbec nemuselo prísť, ak by žalovaná, alebo\naj jej právny zástupca komunikovali. Konajúci súd neskúmal prečo nekomunikovala žalovaná, ani jej\nprávny zástupca, minimálne týmto sú zodpovední za vznik škody, a nevzal tiež do úvahy animozitu a\npostoj žalovanej, ktorej cieľom je spôsobenie škody. Príčinná súvislosť a motív konania má podľa neho\nvýznamný vplyv. Odvolaciemu súdu navrhol vydať rozsudok, podľa ktorého žalovaná zaplatí do 5 dní\nod vydania rozsudku náhradu škody vo výške 420,13 € a trovy konania s tým, že ak rozhodne inak,\ndomnieva sa, že minimálne trovy sú na ťarchu žalovanej, ktorá spolu s jej právnym zástupcom celú\nsituáciu vyeskalovala do súdneho konania.\n6. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu stotožnila s rozsudkom súdu\nprvej inštancie považujúc ho za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Zotrvala na tom, že na strane\nžalobcu bola neodstrániteľná procesná vada, a to absencia aktívnej vecnej legitimácie. Sporové konanie\nkladie dôraz na procesnú diligenciu strán sporu a súd v súlade s prejednacím princípom rozhoduje na\nzáklade dôkazov a tvrdení strán sporu, ktoré v konaní predložili včas. Žalobca bol v konaní zastúpený\nadvokátom, riadne poučený o následkoch sudcovej a zákonnej koncentrácie konania. Skutočnosť, že\nžalobca na námietky žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie rezignoval a nezaoberal\nsa nimi až do času prednesenia právneho názoru súdu v závere pojednávania konanom dňa 4.2.2025,\nje na ťarchu žalobcu. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu uviedla, že toto odvolanie podľa jej právneho\nnázoru nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti odolania. S poukazom na ustanovenie § 363 C.s.p.\npoukázala na to, že z odvolania žalobcu nie je zrejmé, voči akému rozhodnutiu smeruje, ani rozsah,\nv akom toto rozhodnutie napáda, resp. voči akým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Keďže ide\n\no vadu, ktorú nemožno po uplynutí lehoty na podanie odvolania odstrániť, navrhla odvolaciemu súdu\nodvolanie žalobcu odmietnuť.\nŽalobca k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu zopakoval, že sa problematikou aktívnej legitimácie\nzaoberal, čo doložil aj výstrižkami zo svojich vyjadrení, ktoré doplnil do odvolania. Faktom zostáva, že\nžalovaný (zrejme majúc na mysli „žalobca“ - poznámka odvolacieho súdu) nemal možnosť reagovať\nna predbežné právne posúdenie a súd prvej inštancie odmietol pripustiť ďalšie dokazovanie, čím\ndošlo k porušeniu jeho procesných práv, situácia ohľadom aktívnej legitimácie vytvára absurdný status:\nhoci škoda preukázateľne vznikla, no z pohľadu súdu z dôvodu aktívnej legitimácie nie je nikým\nnárokovateľná. Tento rozpor medzi hmotnoprávnou realitou (platil a chcel stretnutie) a formálnou\nlogikou súdu (neobjednal = nemá škodu) je v právnej doktríne známy ako formalistický výklad na\núkor materiálnej spravodlivosti. Námietky žalovanej strany sú umelo vyvolané a účelové - cieľom je\nlen vyvolať dojem nedostatočnosti odvolania. Vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne nové právne\nargumenty, iba opakuje tvrdenia z konania pred prvoinštančným súdom. Žalovaná argumentuje údajnou\n„neodstrániteľnou procesnou vadou“, že absencia aktívnej legitimácie je procesnou vadou, ktorá\nznemožňuje vec riešiť. Ide o úmyselne mylný náhľad, nakoľko nejde o „procesnú vadu“, ale o vecnú\nprávnu otázku, ktorú má súd posúdiť po vykonaní dokazovania, pričom aktívna legitimácia nemusí byť\npreukázaná listinou - je to právne posúdenie založené na skutkoch (napr. platba, náhrada, dohoda).\nPreto nejde o neodstrániteľnú prekážku konania, ale o záver, ktorý môže byť zmenený odvolacím súdom\nna základe hodnotenia dôkazov. Žalovaná sa zmätočne odvoláva na nesplnenie podmienok odvolania\nžalobcu. V odvolaní jednoznačne poukázal na ustanovenie § 365 písm. g/, e/, b/, h/ a f/ C.s.p. Podľa\nnázoru žalobcu je právne relevantná úvaha, že priateľka otca (žalobcu) ako objednávateľ nemá zákonné\nprávo stretávať sa s maloletou, teda nemá záujem chránený právom - nemôže vymáhať škodu zmarenia\nstretnutia s dieťaťom. Žalobca síce má právo na styk, ale keďže neplatil zájazd ako objednávateľ,\nnemôže uplatniť majetkovú škodu. Zopakoval, že tento rozpor medzi hmotnoprávnou realitou (platil a\nchcel stretnutie) a formálnou logikou súdu (neobjednal = nemá škodu) je v právnej doktríne známy\nako formalistický výklad na úkor materiálnej spravodlivosti. Poukázal pri tom na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (bez bližšej špecifikácie), podľa ktorého súdy nemôžu prehliadať realitu veci, ak to\nvedie k odmietnutiu práva na spravodlivý proces alebo ochranu rodičovských práv. V civilnom konaní by\nsa teda mala zohľadniť aj nepriamosť vzťahov - teda napr. aj neformálne zaplatenie cez tretiu osobu a\nfaktické znemožnenie realizácie súdneho rozhodnutia. V odvolaní možno je opodstatnené namietať aj\nnesprávne právne posúdenie, neúplné zistenie skutkového stavu, porušenie práva na spravodlivý proces\na nesprávne vylúčenie dôkazov (odmietnutie výsluchu svedkyne Holíkovej), pričom nie je možné odvolať\nsa na hospodárnosť, nakoľko žalobcovi nebol poskytnutý priestor a čas na podanie návrhu, vzhľadom k\nodstupu predbežného posúdenia súdom prvej inštancie. V súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou tvrdil,\nže vystupuje ako regresný veriteľ (nárok z nahradenia cudzej škody); aj toto mohol súd prvej inštancie\nzohľadniť. Vytkol mu, že nepostupoval podľa platných zásad dokazovania a formálneho výkladu aktívnej\nlegitimácie, pričom z hľadiska formy síce nepochybil, avšak materiálne sa dostal do sporu s účelom práva\n- teda ochranou zákonného rodičovského práva a spravodlivého vysporiadania vzťahov. Nevenoval sa\nfaktu, prečo celá záležitosť musela skončiť na súde. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušiť vo výroku I. a II. rozsudku.\n8. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nedoručili.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 26. novembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).\n10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\n12. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej\ninštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho\nrozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v\nsúlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného\ndokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s\n§ 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal\nso všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a\nrozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi\ntvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil, pričom\ns ohľadom na zistený nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu sa s niektorými skutkovými tvrdeniami\nstrán sporu nezaoberal z dôvodu hospodárnosti (napr. išlo o vysporiadanie sa z otázkou, či žalobca splnil\nsvoju prevenčnú povinnosť alebo s otázkou platnosti zmluvy o zájazde). Z odôvodnenia rozhodnutia\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces,\nkeďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak\nsúd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie\nje konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o potrebe zamietnutia žaloby v celom\nrozsahu. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje\njeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené\nopakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.\n13. Predmetom prejednávanej veci bol nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú mala spôsobiť\nžalovaná nerešpektovaním súdneho rozhodnutia tým, že ich spoločnú maloletú dcéru neodovzdala do\nstarostlivosti žalobcovi, v dôsledku čoho sa maloletá nezúčastnila zájazdu a poisťovňa neakceptovala\nv rámci poistenia zájazdu dôvod spočívajúci v porušovaní súdneho rozhodnutia. Uplatnená suma\npredstavuje čiastku zodpovedajúcu pomernej časti ceny zájazdu uhradenej za maloletú. Na základe\nvykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvu o zájazde uzavrela a podpísala\nžalobcova partnerka Q., ktorá aj uhradila cenu zájazdu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca\nnepreukázal, že by mu mala svedčať aktívna vecná legitimácia, teda, že by bol nositeľom oprávnenia, o\nktoré v tomto konaní ide. Podľa tvrdení žalobcu mu škoda mala vzniknúť z dôvodu, že uhradil za maloletú\nsumu dovolenky, pričom sa tejto dovolenky z dôvodu zavinenia žalovanej maloletá nemohla zúčastniť.\nObjednávateľom zájazdu však nebol žalobca, ale Q. I., ktorá zároveň dojednávala aj cestovné poistenie\nk uvedenému zájazdu. Samotný žalobca potvrdil, že zájazd uhradila jeho partnerka bezhotovostne,\nsvojou kreditnou kartou. Žalobca tak nebol objednávateľom zájazdu, ani tento zájazd neuhrádzal, ale bol\nlen jeho účastníkom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v priebehu celého konania nijako\nnepreukázal, že by poškodenou osobou v danom prípade mal byť on. Síce tvrdil, že sa následne po\núhrade zájazdu Q. I. s ňou finančne vysporiadal, uvedené skutočnosti však súdu nijako nepreukázal.\nAk by však aj tieto skutočnosti súdu preukázal, ani takýmto spôsobom kompenzovaná prípadná škoda\nvzniknutá Q. I. by ešte zo žalobcu nerobila aktívne vecne legitimovaný subjekt na náhradu škody voči\nžalovanej.\n14. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným, na ktorý musí\nsúd prihliadnuť v každom štádiu konania. Tento nedostatok má v každom prípade za následok zastavenie\nkonania (§ 161 C.s.p.). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu\nžaloby meritórnym rozhodnutím. Stranou sporu je v zmysle ustanovenia § 60 C.s.p. žalobca a žalovaný.\n„Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie v žiadnom prípade nemôže začať,\nje žalobca. Žalobca je tak subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí (povinnosť tvrdenia a bremeno\ntvrdenia), že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené a zároveň označí subjekt\nrušiteľa svojho práva - žalovaného. Sporovými stranami sa tak subjekty práva stanú ipso facto tým, že\nžalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva\nproti presne označenému žalovanému. Formálnosť ich postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich\nvecnej legitimácie bude predmetom dokazovania na súde - v spravidla deklaratórnom rozhodnutí súd\nzáväzne stanoví, čo je medzi stranami (objektívnym) právom, a určí tak i otázku vecnej legitimácie\nstrán sporu. Inak povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie\n\nsubjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na\notázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je\nnositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom.\nPráve otázka vecnej legitimácie je ústredným pojmom sporového dokazovania - v procese sa dokazuje\nexistencia žalobcovho subjektívneho práva a existencia (prípadnej) subjektívnej právnej povinnosti\nžalovaného vo sfére hmotného práva. Práve preto je charakteristikou sporového konania existencia\nspravidla deklaratórnych rozsudkov, ktoré „len“ po procese dokazovania (až na výnimky, akými sú napr.\nkontumačné rozsudky a pod.) deklarujú existujúci hmotnoprávny stav.“ Civilný sporový poriadok, 2.\nvydanie, 2022, s. 252 - 254: M. Števček a kol.\n15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu\n- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny\nnárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na\nstrane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou\nsúčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,\nže ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 31. marca 2016, sp. zn. 3 Cdo 358/2015: „Otázku, kto je v tom - ktorom prípade\naktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými.\nPokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu spôsobenú\nním tvrdeným skutkovým dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania\nbezprostredného škodcu, ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním\n(údajného) bezprostredného škodcu a žalobcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto\notázkach, môže byť v konaní o náhradu škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť\ntýka - medzi poškodeným a tým, kto za jeho (údajnú) škodu zodpovedá. Z tohto hľadiska je preto\npredpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom,\nktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca považuje za subjekt\nzodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú\nsúčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci\nz hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný)\na druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie\n(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.“\n16. Žalobca v odvolaní potvrdil, že objednávateľom a platiteľom zájazdu bola skutočne Adriana Holíková,\navšak podľa jeho názoru nie je dôležité, z akého účtu bola hradená úhrada dovolenky, ale o fakt, komu\nvznikla škoda. Tvrdil, že išlo o obvyklý spôsob obstarávania dovolenky. Poukázal na dokumenty, ktoré\nmali preukázať úmysel žalovanej spôsobiť žalobcovi škodu. Odvolací súd sa, posúdiac tieto odvolacie\nnámietky žalobcu, stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe žalobu zamietnuť, nakoľko\nžalobca v konaní nepreukázal, že je v danom prípade poškodeným, teda tým subjektom, do koho\nmajetkovej sféry malo byť konaním žalovanej zasiahnuté.\n17. Žalobca v odvolaní zároveň namietal, že: „Ak by aj súd neuznal náhradu škody žalobcovi, minimálne\nnáhrada súdnych trov patrí žalovanej. Žalovaná je výlučne zodpovedná za to, že sa prípad, kde sa bolo\nmožné dohodnúť, dostal až na súd. Žalovaná (ďalej aj matka) ignorovala výzvy počas celej doby, aj\npočas výzvy na zaplatenie.“ Aj túto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú,\nkeďže sporový proces je ovládaný zásadou úspechu v spore, kedy úspech vo veci, ktorá je predmetom\nsporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane potom vzniká povinnosť\nnahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov\nkonania nárok a vynaložené trovy znáša zo svojho.\n18. Žalobca ďalej v odvolaní stručne namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), ktorý odvolací dôvod\nzdôvodnil len tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Q.. Dokazovanie\nje zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre\nrozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. V dokazovaní sa súd\nobmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude\ndokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré\ndôkazy vykoná. Z odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. vyplýva, že súd\npochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia\n\na ktorého vykonanie je prípustné. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne\nv odôvodnení napadnutého rozsudku (body 8. a 9.) uviedol, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a z\nakého dôvodu. Je zrejmé, že súd prvej inštancie, uplatniac sudcovskú koncentráciu konania, neprihliadol\nna návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne z dôvodu oneskoreného predloženia tohto dôkazu\nv zmysle ustanovenia § 153 C.s.p.).\n19. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 C.s.p., a to\nvzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov\nstrán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také\nskutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení\ndôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré\nvyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192, § 193 a § 205 C.s.p. V posudzovanej veci\nsúd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie\naj riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej\nnadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú\nskutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vykonania, ako\naj spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by\nnebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.\n20. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah\nuž uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a\nich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že ani jeden z odvolacích dôvodov\nuvedených žalobcom v odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), g), h) C.s.p. (súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva; súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; zistený skutkový\nstav neobstojí, sú prípustné aj ďalšie dôkazy, ktoré neboli zohľadnené z dôvodu súdnej koncentrácie;\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci), nebol naplnený.\n22. Odvolací súd taktiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa\nnepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].\n23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\n\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. (v znení účinnom od\n1.7.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/57/2024", "guid": "a25b42ac-f5de-44ad-8c36-5b2fd222c7dc:1e849d7e-bf1a-45a0-bd8e-81372ce6c168", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}], "citovane_v": [{"guid": "66bb4627-13b4-4280-a8a4-d7079fb4ea7f:41a1a2ac-9012-4738-9e3b-5d6a71a364b5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6625200524.5", "spisova_znacka": "15Co/58/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/58/2026 z 4. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6625200524.5"}]}