Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/46/2025 z 18. 12. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2025, sp. zn. 10Co/46/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124235097.1 Krajský súd Bratislava | 10Co/46/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:6124235097.1 | 2025-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 788 ods. 1 OZ, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80929c89-dd5d-4a19-b457-b2f742bf4e8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124235097.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 10Co/46/2025 6124235097 18. 12. 2025 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2025:6124235097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnom spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o. so sídlom Tolstého č. 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého č. 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 085,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 59C/36/2024 - 73 zo dňa 3. marca 2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 59C/36/2024 - 73 zo dňa 3. marca 2025 p o t v r dzuje. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1 085,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 085,98 € od 31.08.2023 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, 3, § 823, § 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7 zákona o PZP, § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že v zmysle žalobcom odôvodneného návrhu dňa 12.06.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XX, O. (poškodený), k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 768/2023 zo dňa 16.06.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo, pričom nájom trval od 16.06.2023 do 18.07.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 18.07.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, dodávajúc, že poškodený nemal po dobu trvania nájmu k dispozícii iné motorové vozidlo a teda nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 9052023 splatnú dňa 02.08.2023 na sumu 3 099,- € s DPH za 33 dní užívania náhradného vozidla. Žalobca uviedol, že poškodený na neho odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom náhrady účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla a započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry vznikla voči žalovanému pohľadávka v sume 3 099,- € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému, ktorý dňa 17.08.2023 poskytol žalobcovi nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov krátené poistné plnenie v sume 2 013,02 €, preto vzhľadom na podľa oznámenia o poistnom plnení skončené šetrenie poistnej udalosti dňa 15.08.2023 žalovaný, ktorý bol zo zákona povinný poskytnúť žalobcovi ako postupníkovi poistné plnenie najneskôr do 30.08.2023, sa dostal do omeškania s poistným plnením. K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený prenajať si náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia, preto dojednané nájomné vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla predstavujú i v zmysle súdnej praxe skutočnú škodu. Žalovaný vo svojich prostriedkoch procesnej obrany argumentoval, že poukázal žalobcovi poistné plnenie za 22 dní prenájmu náhradného motorového vozidla, t. j. od 16.06.2023 do skončenia opravy poškodeného motorového vozidla dňa 06.07.2023, nakoľko nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy poškodeného motorového vozidla a teda poškodený mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo z autoservisu už dňa 06.07.2023, ale napriek tomu si prenajímal náhradné motorové vozidlo až do 18.07.2023, hoci nebol žiaden dôvod, aby autoservis zadržiaval opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu a to aj napriek tomu, že autoservis vystavil faktúru dňa 06.07.2023 a na tento deň stanovil aj splatnosť predmetnej faktúry. Žalovaný namietol žalobcom nepreukázanú skutočnosť, že by jeho právny predchodca (poškodený) požiadal žalovaného pred uplynutím splatnosti faktúry autoservisu o vystavenie krycieho listu resp. ho s takouto požiadavkou ním vybraného autoservisu aspoň oboznámil. Žalobca zotrvávajúc na svojom žalobnom návrhu uviedol, že poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, nakoľko autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, preto po vystavení krycieho listu dňa 20.07.2023 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj bezodkladne vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil, zastávajúc názor, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Žalovaný v písomnej duplike prezentoval názor, že pokiaľ autoservis vystavil faktúru so stanovenou lehotou splatnosti ceny opravy, došlo k dohode o splatnosti na základe ústnej zmluvy uzatvorenej medzi autoservisom ako dodávateľom služby a poškodeným ako objednávateľom, preto ak autoservis stanovil splatnosť faktúry na deň jej vystavenia, takáto faktúra mala byť poškodeným uhradená v deň jej vystavenia. Poukazujúc na bod 6.11 VOP, namietol, že žalobca nepreukázal žiadnu dohodu poškodeného s autoservisom, že na vydanie jeho opraveného vozidla bolo nevyhnutné doručenie krycieho listu a ani skutočnosť, že by o takejto podmienke následne poškodený informoval žalovaného - poisťovňu. Taktiež dodal, že žalobca nepreukázal ani platobnú neschopnosť poškodeného, v dôsledku ktorej by sám nemohol uhradiť faktúru za opravu vozidla hneď po ukončení jeho opravy, preto poškodenému nič nebránilo prevziať si svoje opravené motorové vozidlo z autoservisu hneď po ukončení opravy, t. j. dňa 06.07.2023. 3. Zaoberajúc sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že táto legitimácia vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky, keď nárok na náhradu nájomného za prenájom vozidla predstavuje nárok poškodeného z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému, ktorý si mohol voči nemu ako poisťovateľovi uplatniť priamo s tým, že tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia a teda žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Vychádzajúc z medzi stranami sporného nároku na plnenie za prenájom vozidla v trvaní 11 dní, súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, či dĺžka nájmu (v trvaní 33 dní) je účelná, pričom nevzhliadol legitímny dôvod, aby poisťovňa krátila dni, za ktoré prizná nárok na plnenie za požičanie náhradného vozidla, keď poškodený nevie ovplyvniť, ako dlho bude oprava trvať, a kedy mu servis motorové vozidlo vydá s tým, že z obsahu spisu jasne vyplýva, že poškodený nemohol vozidlo užívať po dobu 33 dní, počas ktorých bolo vozidlo v oprave a nie jeho vinou nemohol vozidlo užívať. Skonštatoval, že poškodený mohol vozidlo užívať až po tom, čo bol servisu poskytnutý krycí list alebo poskytnuté plnenie zo strany žalovaného ako poisťovne, preto až po vykonaní opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne, u ktorej mal škodca povinne zmluvne poistené svoje motorové vozidlo, odpadol objektívny dôvod užívania tzv. náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že poškodený nemal svoje vozidlo, preto bol potrebný jeho nájom až do doby, kým mu servis opravené vozidlo vydal a povinnosťou žalovaného je nahradiť poškodenému/žalobcovi náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený si prevzal vozidlo hneď po tom, ako mu servis oznámil možnosť jeho prevzatia. Za podstatné v danej veci súd prvej inštancie považoval to, že aj v tejto dobe bol poškodený bez vlastnej viny bez vlastného motorového vozidla a bol nútený si prenajať náhradné vozidlo z dôvodu zavineného konania klienta žalovaného, preto dospel k záveru, že celý čas doby nájmu po ktorý sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, je potrebné považovať za dôvodnú dobu a konanie žalovaného, ktorým plnenie krátil, je v rozpore s princípmi spravodlivosti a nemôže požívať právnu ochranu. Za dôvodný považoval i nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnený v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 zákona o PZP, nakoľko oznámením o poistnom plnení žalovaný skončil šetrenie dňa 15.08.2023, tým mu začala plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie žalobcom uplatneného poistného plnenia, preto ak do dňa 30.08.2023 plnenie neuhradil, dostal sa odo dňa 31.08.2023 do omeškania a súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania žalovaného s plnením. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zastal názor, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho podstatnými námietkami ani ním predloženými listinnými dôkazmi, keď určil ako dôvodný nájom náhradného motorového vozidla až do dňa doručenia krycieho listu, avšak bez riadneho odôvodnenia, z akých zákonných ustanovení vychádzal pri určení, že žalovaný je povinný hradiť nájom náhradného vozidla aj po dni, kedy nájom prestal byť nevyhnutný a účelný, pričom žalovaný v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že dňa 06.07.2023 bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla a od tohto dňa už nebol žiaden dôvod na vypožičanie náhradného motorového vozidla. Napriek tomu však žalovaný priznal poškodenému náhradné vozidlo až do 07.07.2023 (s poskytnutím jedného dňa na prevzatie svojho opraveného vozidla z autoservisu). Podľa žalovaného preto náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dni 07.07.2023 nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody a teda pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo, preto ak poškodený nie je ochotný vrátiť náhradné vozidlo v deň, kedy je jeho motorové vozidlo opravené a plne funkčné, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného. K súdom prvej inštancie vyslovenému názoru, že nájom náhradného vozidla bol dôvodný až do dňa doručenia krycieho listu, pretože pred týmto dňom poškodený nemohol s vozidlom disponovať, žalovaný poukázal na súdom do úvahy nevzatú námietku, že poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu, o jeho vydanie môže požiadať pred započatím opravy vozidla, resp. môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov a následne si ju nechať preplatiť a zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že by poškodený nemohol niektorú z týchto možností využiť. Žalovaný pritom v prvoinštančnom konaní poukazoval na to, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP je povinný nahradiť škodu poškodenému, a nie autoservisu s tým, že je len dobrou vôľou žalovaného, že odbremení poškodeného a poskytne poistné plnenie priamo autoservisu, ktorý opravoval motorové vozidlo a tiež poukázal na bod 6.11 Všeobecných obchodných podmienok pre servis motorových vozidiel spoločnosti Auto Palace Bratislava s.r.o., kde je stanovená splatnosť faktúry zhotoviteľa 7 dní, resp. v bode 6.18 je stanovený postup pre objednávateľa, ak požaduje úhradu ceny opravy prostredníctvom poisťovne s tým, že žalovaný zdôrazňoval, že v danom prípade ani jedna z týchto podmienok, na ktorých sa dohodli zhotoviteľ a objednávateľ, dodržaná nebola, pričom súd prvej inštancie absolútne neskúmal obsah zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a autoservisom a súvisiacich VOP, preto ak dospel k záveru, že na vydanie opraveného vozidla bolo nevyhnutné doručenie krycieho listu, tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal platobnú neschopnosť poškodeného, v dôsledku ktorej by sám nemohol uhradiť faktúru za opravu vozidla hneď po ukončení opravy poškodeného vozidla, najmä ak zo samotnej faktúry autoservisu vyplývalo, že táto mala byť uhradená poškodeným v hotovosti v deň jej vystavenia, žalovaný zastal názor, že poškodenému nič nebránilo prevziať si svoje opravené motorové vozidlo z autoservisu hneď po ukončení opravy dňa 06.07.2023. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný poukázal na judikát R 7/92, v zmysle ktorého z hľadiska rozsahu náhrady škody skutočným následkom danej poistnej udalosti môžu byť náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúceho vozidlu poškodenému; ďalej podčiarkol uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, v zmysle ktorého otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu, pričom dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu; žalovaný ďalej poukázal na v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/334/2023 - 178 zo dňa 24. apríla 2024 vyslovený záver o neodôvodnenosti a nepreukázaní námietky, že servis uplatnil zádržné právo do zaplatenia náhrady škody s tým, že ak by aj bola táto skutočnosť preukázaná, išlo by len o zmluvné dojednanie medzi poškodenou a servisom, nešlo by však o priamy dôsledok vzniknutých poškodení, za ktoré zodpovedá škodca; napokon v súvislosti namietaným právnym posúdením veci žalovaný poukázal aj na značnú časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/33/2023 zo dňa 18.01.2024, v ktorom v súvislosti s námietkou žalobcu, že oprava poškodeného motorového vozidla v širšom zmysle slova je ukončená až poskytnutím poistného plnenia žalovaným a teda dĺžka nájmu náhradného vozidla je v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti žalovaným a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného, odvolací súd uviedol, že za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože v tom prípade sa už nejedná o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla, nakoľko v momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto vozidlo prevádzkyschopné a na strane poškodeného už neexistuje odôvodnená potreba nájmu náhradného motorového vozidla, preto keď z faktúry vystavenej spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o. poškodenému za opravu vozidla odvolaciemu súdu bez pochybností vyplynulo, že samotná oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa 21.07.2021, žalobca v konaní nepreukázal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla poškodeným aj v rozsahu ďalších šesť dní, keď dôvodnosť nájmu aj v uvedenom rozsahu odôvodňoval len okolnosťou čakania na ukončenie šetrenia, zaplatenie fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo doručenie krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného), čo však samo o sebe nemôže predstavovať skutočnosť odôvodňujúcu nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným na nájom náhradného vozidla aj nad rozsah skutočnej doby opravy poškodeného motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. 5. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného, zastávajúc názor, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy, vysporiadal sa so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku, pričom skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti žalovaný v celom rozsahu poukázal na svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla považoval za potrebné uviesť, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, keď ústavný súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Žalobca preto zdôraznil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať, lebo táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu a tak moment vydania opraveného vozidla poškodenému závisí od konania poisťovne a nárok žalobcu je daný po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Majúc za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR, žalobca zastal názor, že doba zotrvania motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného s tým, že poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne a s tým, že užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Žalobca zdôraznil, že prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať, pretože škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať a to jeho vydaním zo strany autoservisu. Považoval za potrebné si uvedomiť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne, teda poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy, keďže poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne a žalovaný v konaní nepreukázal, že by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo v deň vystavenia faktúry za opravu a zo žiadneho súčasť spisu tvoriaceho dokumentu nevyplynulo, že by poškodený bol upovedomený o ukončení opravy a mal tak možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo už dňa 06.07.2023. Žalobca preto uzavrel, že dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla a neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, ktorého doručením autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Uviedol, že poškodený je momentom vzniku škody síce nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu, avšak výberom s poisťovňou zazmluvneného autoservisu sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy a to práve doručením krycieho listu, ktorý predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Poukázal na potrebu si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne, keď autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, ale túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne. Nedal za pravdu žalovanému v tom, že prenájom náhradného vozidla v období po vystavení faktúry za opravu bol výsledkom neochoty poškodeného prevziať si opravené vozidlo, práve naopak, takéto tvrdenie je absurdné, lebo z procesnej obrany žalobcu a listinných dôkazov vyplýva, že poškodený nemá možnosť vyzdvihnúť si opravené vozidlo až do momentu úhrady plnenia za opravu resp. do momentu doručenia krycieho listu poisťovňou, pričom úplne bezpredmetná je námietka žalovaného o nepreukázaní platobnej neschopnosti poškodeného alebo súdom neskúmanej možnosti poškodeného uhradiť opravu z vlastných prostriedkov, nakoľko pokiaľ by poškodený takúto možnosť mal, nevyužil by predsa možnosť reparácie nákladov z PZP vinníka dopravnej nehody. Podľa žalobcu nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad), keďže je to práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou, čo je i v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami autoservisu, v zmysle ktorých v prípade úhrady ceny servisných služieb alebo ich časti poisťovňou je predpokladom pre odovzdanie vozidla práve predloženie krycieho listu a úhrada časti ceny tých služieb, ktoré nie sú kryté poistným plnením poisťovne podľa krycieho listu. Žalobca zároveň dodal, že pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Odvolaciu argumentáciu žalovaného ako aj v jeho odvolaní označenú rozhodovaciu prax žalobca považoval za prekonanú nielen s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, ale aj vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/51/2024 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 a sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024), z ktorej poukázal na z totožného skutkového stavu vychádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025 zo dňa 28.01.2025, podľa ktorého „z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že autoservis vydáva opravované vozidlo až po predložení krycieho listu, rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že krycí list bol žalovanou vydaný až dňa 16.04.2024, a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo a preto je možné dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú túto dobu vynaložené účelne“ a tiež zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave v predmetnom rozhodnutí vyslovil nevyhnutnosť prihliadnuť najmä na partnerský vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, pričom právo na vydanie krycieho listu je skutočnosťou, ktorá poskytne partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo a tým sa vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.04.2025 v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 7. Odvolací súd, po zistení prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému smeruje, oprávnenosti osoby na podanie odvolania a včasnosti jeho podania, súc v posudzovanom spore viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vec podľa ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. l CSP v znení účinnom od 01.07.2024, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a rozsudok dňa 18. decembra 2025 verejne vyhlásil. 8. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj udržateľným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), preto odvolací súd odvolaniu žalovaného procesný úspech nepriznal. 9. Podľa § 822 a § 823 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.12.2019 do 30.06.2024 (ďalej len „OZ“), z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.10.2019 do 31.07.2024 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 11. Predmetom posudzovaného sporu je nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla spočívajúci v pohľadávke na doplatenie náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré bol poškodený W. Š. nútený si prenajať v dôsledku poistencom žalovaného zapríčinenej škodovej udalosti (dopravnej nehody) a to na dobu nevyhnutnú na opravu svojho poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok poškodený postúpil svoj peňažný nárok voči poistiteľovi škodcu, ktorý bol zodpovedný za vznik škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, na žalobcu ako prenajímateľa náhradného motorového vozidla. 12. Posudzujúc kumulatívne splnenie podmienok pre vznik povinnosti žalovaného nahradiť poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, v predmetnom právnom spore je nepochybnou existencia protiprávneho konania škodcu (zavinenie dopravnej nehody), škoda spočívajúca v poškodení motorového vozidla W. Š.Z., ako aj príčinná súvislosť medzi škodovou - poistnou udalosťou a vzniknutou škodou na majetku poškodeného, pričom odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal dôvod pochybovať ani o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a v konaní uplatneným nárokom na náhradu škody spočívajúcej v nevyhnutných nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, keďže nebyť konania poistenca žalovaného, ktorým zavinil škodovú udalosť, poškodený by nebol odkázaný jednak na potrebu opravy jeho poškodeného motorového vozidla, ale zároveň by nebol nútený na čas opravy si prenajať náhradné motorové vozidlo, preto je zrejmé, že tak ako samotná potreba opravy poškodeného vozidla i potreba prenájmu náhradného vozidla vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného, o čom svedčí i samotné plnenie žalovaného, ktoré dňa 17.08.2023 poskytol v prospech účtu žalobcu. 13. Vzhľadom na žalovaným poskytnuté peňažné plnenie v prospech žalobcu v určitom rozsahu (v sume 2 013,02 € za obdobie 22 dní /od 16.06.2023 do 07.07.2023/) právna a vecná opodstatnenosť nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla je zrejmá a medzi procesnými stranami nesporná, pričom spornosť vznikla v zodpovedaní otázky nutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie 11 dní (od 08.07.2023 do 18.07.2023) a to v závislosti od posúdenia, ktorá zo stranami tvrdených skutkových okolností v procese opravy poškodeného motorového vozidla (autoservisom na faktúre stanovený dátum vykonania/skončenia opravy poškodeného vozidla vs. okamih doručenia krycieho listu autoservisu zo strany žalovaného) určuje moment zániku účelnosti nájmu náhradného vozidla a tým aj záver o vecnej dôvodnosti/ nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. 14. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal jeho podstatnými námietkami k neúčelnosti nájmu náhradného vozidla po dni 06.07.2023 ukončenej oprave poškodeného motorového vozidla, je potrebné uviesť, že v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyslovil logický a racionálny názor, že poškodený nevie ovplyvniť, kedy mu servis opravené motorové vozidlo vydá s tým, že až po vykonaní opravy a až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného ako poisťovne, u ktorej mal škodca povinne zmluvne poistené svoje motorové vozidlo, odpadol objektívny dôvod užívania tzv. náhradného motorového vozidla a s tým, že poškodený si prevzal vozidlo hneď po tom, ako mu servis oznámil, že si môže vozidlo prevziať, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie podporil svoje skutkové závery právne rozhodovacou činnosťou súdov, keď poukázal na v rozsudku Krajského súdu v Žiline v skutkovo totožnom spore vyslovený právny názor, že „poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ (žalovaný) ako „zmluvný partner“ osobitný - „exkluzívny“ vzťah premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži práve tzv. krycí list a v danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade, keď žalovaný dňa 26.04.2024 doručil dotknutému autoservisu krycí list..., odvolací súd potom právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájomnom za náhradné motorové vozidlo do vykonania opravy nepovažuje za správny...“. 15. Pokiaľ ide o posúdenie účelnosti nájmu náhradného vozidla aj po ukončení opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla podľa dátumu ukončenia opravy uvedeného v autoservisom vystavenej a v rovnaký deň aj splatnej faktúre, odvolací súd vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok pre servis motorových vozidiel spoločnosti Auto Palace Bratislava s. r. o., vydaných za účelom podrobnejšej úpravy vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo pre servis motorových vozidiel uzatváranej so zákazníkmi, uvádza, že v prípade, ak objednávateľ (poškodený) požaduje úhradu ceny vykonaných servisných služieb alebo ich časti poisťovňou (žalovaným) priamo zhotoviteľovi (autoservisu), platí v zmysle bodu 6.18 Všeobecných obchodných podmienok generálne pravidlo, že predpokladom pre odovzdanie vozidla objednávateľovi (poškodenému) je predloženie krycieho listu (písomného dokladu poisťovne o výške poskytnutého poistného plnenia), preto ak by aj celkový proces servisných služieb vykonaný na poškodenom motorovom vozidle bol reálne ukončený už ku dňu 06.07.2023, nemožno v intenciách nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022 - 34 zo dňa 16.02.2023 vyvodiť záver, že poškodený mohol od uvedeného dňa opraveným motorovým vozidlom skutočne disponovať, nakoľko samotným ukončením opravy poškodeného motorového vozidla autoservis sa nenachádzal v stave právnej istoty, že žalovaný ako poistiteľ povinne zmluvne poisteného vinníka dopravnej nehody mu vyúčtovanú cenu opravy poškodeného motorového vozidla zaplatí a tak odovzdanie opraveného motorového vozidla poškodenému podmienil doručením krycieho listu zo strany poisťovne a uvedenú podmienku autoservis pretavil do klauzuly v zmysle svojich Všeobecných obchodných podmienok. Je pri tom bez právneho významu, že povinnosť predložiť autoservisu krycí list najneskôr pred uplynutím splatnosti faktúry za vykonané servisné služby podľa Všeobecných obchodných podmienok autoservisu zaťažovala poškodeného ako objednávateľa opravy poškodeného vozidla, nakoľko v súdenej veci je nespornou skutočnosť, že medzi žalovaným a spoločnosťou Auto Palace Bratislava s. r. o. existoval zmluvný vzťah, z ktorého je žalovaný zaviazaný plniť za vykonanie opravy a to práve doručením krycieho listu, ktorý zabezpečuje úhradu nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému a teda povinnosť poisťovne - poisťovateľa škodcu vydať autoservisu krycí list ako dostatočnú garanciu k tomu, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, vyplýva žalovanému z podstaty ich vzájomného zmluvného - partnerského vzťahu, pričom nespornou a v konaní predloženými potvrdeniami jednotlivých autorizovaných servisov preukázanou je skutočnosť, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla vystavenú faktúru autoservis automaticky v deň jej vystavenia odosiela poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, využíva sa ako náhrada úhrady faktúry tzv. príslušnou poisťovňou vystavený krycí list, ktorý doručuje autoservisu poisťovňa, preto vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípade, keď náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody, odvolaciu obranu žalovaného, že záver súdu prvej inštancie o podmienení vydania opraveného vozidla poškodenému doručením krycieho listu z vykonaného dokazovania nevyplýva, odvolací súd považoval za nedôvodnú a zároveň vyhodnotil ako vecne irelevantnú procesnú obranu žalovaného, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok servisu Auto Palace Bratislava s. r. o. poškodený nepožiadal žalovaného pred uplynutím splatnosti faktúry autoservisu o vystavenie krycieho listu, keďže sa zakladá na pravde v odvolacom konaní uplatnená argumentácia žalobcu, že autorizovaný servis ako zmluvný partner poistiteľa škodcu neinformuje poškodeného o vystavení faktúry za opravu jeho motorového vozidla, ale túto zasiela priamo poisťovni. 16. Vo svetle žalobcom preukázanej nevedomosti poškodeného o autoservisom vystavenej faktúre za opravu poškodeného vozidla, keď po výbere autorizovaného servisu predstavujúceho zmluvného partnera žalovaného preberá súčinnosť a komunikáciu s ním výhradne autoservis, a to aj pokiaľ ide o doručovanie faktúry za opravu motorového vozidla, nemôže obstáť odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nepreukázanej platobnej neschopnosti poškodeného, ktorý si mohol uhradiť faktúru za opravu vozidla hneď po ukončení jeho opravy z vlastných zdrojov (keďže poškodený vlastní luxusné motorové vozidlo) a následne si ju nechať žalovaným (poisťovňou). Naviac, žalovaný nepreukázal a ani netvrdil skutočnosť, že faktúrou vyúčtovanú cenu opravy motorového vozidla poškodený dňa 06.07.2023 aj skutočne v hotovosti autoservisu zaplatil, čím by zbavil autoservis potreby vyčkať na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. V konaní bolo nepochybné, že cenu za opravu poškodeného motorového vozidla uhradil autoservisu Auto Palace Bratislava s. r. o. priamo žalovaný, ktorý si tak uvedomoval a plnil svoju zmluvnú povinnosť voči autorizovanému servisu, preto názor žalovaného, že poškodenému nič nebránilo prevziať si svoje opravené motorové vozidlo z autoservisu hneď po ukončení opravy dňa 06.07.2023, nemá oporu v zistenom skutkovom stave. 17. V tejto súvislosti odvolací súd sa zároveň stotožnil s procesným útokom žalobcu, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby poškodený si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou poškodeného motorového vozidla, keď je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj elementárnou logikou premisa, podľa ktorej by mal poškodený uhradiť náklady spojené s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody (poistenca žalovaného). 18. Odvolaciemu súdu tiež nie je zrejmé, čo sledoval žalovaný a ako mienil oslabiť procesný nárok žalobcu svojou odvolacou námietkou, že nemá zákonnú povinnosť poskytnúť náhradu škody autoservisu, ale túto povinnosť má voči poškodenému, keď žalobca ako právny nástupca poškodeného pochopiteľne ani nemal v úmysle spochybňovať v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. upravený subjekt, ktorý je oprávneným na prijatie poisťovňou (žalovaným) nahradenej škody, nakoľko poškodený dosiahne svoju finančnú reparáciu tak priamym plnením na svoj účet zo strany poisťovne (poistiteľa škodcu), ako aj nepriamym plnením na účet autoservisu, ktorý vykonal opravu jeho poškodeného motorového vozidla, keďže poškodený za tejto situácie už nemusí z titulu náhrady škody inak ním zinkasované plnenie poukázať v prospech autoservisu, ale poistiteľ škodcu na základe zmluvného vzťahu s autorizovaným servisom poskytne poistné plnenie na účet autoservisu namiesto poškodeného. Vzhľadom na uvedené nevedno, akú dobrú vôľu mal žalovaný v súvislosti s jeho plnením priamo autoservisu na mysli, nakoľko skutočnosť, že žalovaný poskytol poistné plnenie priamo autoservisu nie je prejavom jeho dobrej vôle voči právnemu predchodcovi žalobcu (poškodenému), ale ide o plnenie si svojho zmluvného záväzku voči autoservisu ako svojmu kontrahentovi. 19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, keď odkazujúc na judikát R 7/92 zdôraznil potrebu zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie náhradného vozidla skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti, v posudzovanom prípade nebola sporná existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou zapríčinenou poistencom žalovaného a nutnosťou vynaloženia určitých nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré poškodený bol nútený si prenajať v dôsledku ním nezavinenej škody na jeho motorovom vozidle a to bezodkladne - 4 dni po vzniku škodovej udalosti (od 16.06.2023) na čas potrebný na opravu poškodeného motorového vozidla, kým poškodenému nevznikne objektívna možnosť opraveným vozidlom opäť disponovať, nakoľko sám žalovaný svojím plnením v sume 2 013,02 € na účet žalobcu uznal opodstatnenosť jeho nároku na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla a vzhľadom na zo zmluvného záväzku medzi autorizovaným autoservisom vykonávajúcim opravu motorového vozidla poškodeného a žalovaným vyplývajúcu súčinnosť v procese zaplatenia úhrady ceny opravy titulom poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu, odvolací súd konštatuje, že poškodený nemal objektívnu možnosť prevziať si a disponovať svojím opraveným motorovým vozidlom skôr, ako žalovaný doručil autoservisu krycí list - oznámenie o poistnom plnení, na podklade ktorého autoservis vyzval poškodeného na prevzatie svojho motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené, ak žalovaný vystavil autoservisu krycí list dňa 20.07.2023, kedy bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj bezodkladne vyzdvihol a súčasne náhradné vozidlo žalobcovi vrátil, náklady na prenájom náhradného vozidla za obdobie 33 dní - od 16.06.2023 do 18.07.2023 - treba považovať za dôvodne a účelne vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 12.06.2023 a v zmysle odvolateľom zmieneného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 odvolací súd prisvedčil žalobcovi, že svoje dôkazné bremeno k preukázaniu osobitosti okolností konkrétneho prípadu odôvodňujúcich priznanie náhrady nájomného vo vyššej čiastke než je obvykle potrebná k prenajatiu náhradného (porovnateľného) vozidla, riadne uniesol, keďže so zreteľom na okamih žalovaným vystaveného krycieho listu, ktorý predstavoval garanciu pre autoservis z hľadiska zaplatenia ním vystavenej faktúry za opravu poškodeného vozidla, je zrejmé, že poškodený si nemohol prevziať svoje opravené vozidlo z autoservisu skôr ako pred 20.07.2023 a na autoservisom vystavenej faktúre uvedený dátum jej vyhotovenia resp. ukončenia opravy vozidla (06.07.2023) nemožno kvalifikovať ako relevantný z optiky existencie objektívnej možnosti poškodeného opravené vozidlo si prevziať a od tohto momentu (06.07.2023 alebo 07.07.2023) ním disponovať, preto je vecne správny záver súdu prvej inštancie, že budúce náklady poškodeného spojené s nájmom náhradného vozidla trvajúcim do 18.07.2023 žalobca ako jeho singulárny právny nástupca vyúčtoval a požadoval od žalovaného ako poistiteľa škodcu poistnej udalosti v správnej a opodstatnenej sume 3 099,- € s DPH. 20. Reagujúc na odvolateľom uvádzaný, v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cob/334/202378 zo dňa 24. apríla 2024 v obchodnoprávnom spore deklarovaný právny názor, že aj za preukázania autoservisom uplatneného zádržného práva do zaplatenia náhrady škody išlo by len o zmluvné dojednanie medzi poškodeným a servisom, avšak nešlo by o priamy dôsledok poškodení, za ktoré zodpovedá škodca, odvolací súd uvádza, že tieto dve skutočnosti sa vzájomne nevylučujú, nakoľko ak autoservis si dojedná so svojím zákazníkom (objednávateľom opravy) zmluvnú klauzulu o vydaní opraveného vozidla až po tom, keď poistiteľ škodcu mu náklady na opravu vozidla preplatí, neznamená to, že medzi zavineným konaním škodcu (ním spôsobenou dopravnou nehodou) a nájmom náhradného vozidla trvajúcim do možnosti prevzatia si opraveného motorového vozidla poškodeným neexistuje priamy vzťah príčiny a následku. V posudzovanom spore totiž podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou škodovou udalosťou, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu (napríklad autoservisu), preto celú vyššie uvedenú dobu trvania nájmu náhradného vozidla možno považovať za dobu, po ktorú poškodený bez vlastného zavinenia nemohol užívať svoje motorové vozidlo a tak je nutné dospieť k záveru, že náklady za nájom náhradného vozidla boli po celú dobu (počas 33 dní) vynaložené účelne. 21. V nadväznosti na žalovaným s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/33/2023 zo dňa 18.01.2024 spochybnenú existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou na motorovom vozidle a nevyhnutnými nákladmi na prenájom náhradného vozidla vzniknutými mimo opravy poškodeného motorového vozidla, odvolací súd vychádzajúc z konštatácie Ústavného súdu SR, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie (III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023), zastáva názor, že samotným momentom zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla, kedy sa toto stane prevádzkyschopné, nezaniká odôvodnená potreba nájmu náhradného motorového vozidla, nakoľko moment zavedenia poškodeného vozidla do jeho opätovnej prevádzkyschopnosti nekorešponduje s momentom, kedy poškodený má možnosť svoje opravené motorové vozidlo si z autoservisu prevziať a opätovne ho užívať, preto nutnosť a účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla je determinovaná okamihom doručenia krycieho listu zo strany poisťovne tak, ako tomu je i v posudzovanom prípade. 22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným uplatnená námietka týkajúca sa medzi autoservisom a poškodeným dohodnutej splatnosti ceny opravy motorového vozidla na základe ústnej zmluvy (vzhľadom na autoservisom vystavenú faktúru so stanovenou lehotou splatnosti) a z nej plynúcej povinnosti poškodeného uhradiť faktúru v hotovosti v deň jej vystavenia, nie je v posudzovanom spore vecne významná, nakoľko autoservis vzhľadom na svoju zaužívanú a v konaní preukázanú obchodnú prax založenú na súčinnosti s poistiteľom vinníka škodovej udalosti (žalovaným) vystavil faktúru svojmu zákazníkovi (objednávateľovi opravy) iba pro forma, čoho dôkazom je aj inak nelogická zhoda časových údajov o dni vystavenia, splatnosti ako aj úhrady faktúry (všetko ku dňu 06.07.2023), nakoľko faktúra bola doručovaná len žalovanému, ktorý cenu opravy motorového vozidla zaplatil i mal platiť, a teda za predpokladu správnosti tvrdenia žalovaného, že povinnosť úhrady ku dňu 06.07.2023 mala vzniknúť priamo poškodenému, autoservis by mu bol poskytol niekoľkodňovú lehotu na zaplatenie faktúry v súlade s jeho Všeobecnými obchodnými podmienkami. Na základe takto zistených skutočností požiadavka žalovaného na preukázanie dohody poškodeného s autoservisom, podľa ktorej by na vydanie jeho opraveného vozidla bolo nevyhnutné doručenie krycieho listu, nemôže obstáť, nehovoriac o tom, že Všeobecné obchodné podmienky autoservisu v prípade, ak objednávateľ požaduje úhradu ceny vykonaných servisných služieb poisťovňou, vydanie opraveného motorového vozidla doručením krycieho listu spravidla skutočne podmieňujú (bod 6.18 VOP). 23. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).