{"guid": "33769c0b-154a-48b5-8cc7-3ebd79acbbd2:be589863-efdd-4ce2-8f4a-e88471812f17", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "3Co/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/3/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 3Co/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "identifikacne_cislo": "6124229535", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Cdo/126/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "datum": "2025-10-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be589863-efdd-4ce2-8f4a-e88471812f17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/3/2025\n6124229535\n30. 04. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50\n496 166, Tolstého 20, Žilina, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, advokátskou\nkanceláriou so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\nInsurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 1.233,46 eura\ns príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n3.10.2024, č. k. 10C/55/2024-72, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť sumu 1.233,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %\nročne zo sumy 1.233,46 eura od 20.10.2023 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517, § 524\nods. 1, 2, § 671 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OZ“), § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) a vykonané dokazovanie odôvodnil\nopodstatnenosťou žalovaného nároku v celom uplatnenom rozsahu. V konaní považoval za nesporné,\nže dňa 10.7.2023 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.\nA. B. držiteľa PRESTIGE SERVICE s. r. o., IČO: 47 461 942, Jungmannova 8, Bratislava. K vzniku škody\ndošlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Rovnako nebolo\nsporné, že po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX,\nsplatnú dňa 28.09.2023, na sumu 2.172 eura s DPH za 51 dní užívania náhradného vozidla, a že\nžalovaný dňa 6.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 938,54 eura. Medzi žalobcom\nako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme č. 948/2023 zo\ndňa 25.07.2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu zn. A. B., AT hybrid, VIN: C., EČV:\nD. na obdobie od 25.07.2023 do 28.08.2023 a osobného automobilu A. B., AT hybrid, VIN: C., EČV:\nD. na obdobie od 29.08.2023 do 13.09.2023. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 13.09.2023\nuviedol, že mal od spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 20,\nŽilina zapožičané náhradné vozidlá (obe A. B., AT hybrid) od 25.7.2023 do 13.09.2023, t. j. v trvaní\nspolu 51 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa\n\n10.07.2023 v autoservise, a to až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal\nk dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia\npodnikateľskej činnosti. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.\n948/2023 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.172 eur so splatnosťou dňa 28.9.2023. Poškodený postúpil\nžalobcovi pohľadávku vo výške 2.172 eur bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona\nč. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v\npríčinnej súvislosti so škodou zo dňa 10.7.2023 na vozidle A. B., EČV: E., a to Zmluvou o postúpení\npohľadávky zo dňa 13.9.2023. Postúpenie pohľadávky žalovanému oznámil poškodený listom zo dňa\n13.9.2023 a listom datovaným rovnakým dňom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo\nvýške 2.172 eur. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti na základe oznámenia o poistnom plnení\nzo dňa 4.10.2023, ktorým priznal náhradu za zapožičanie motorového vozidla na 23 dní od 25.7.2023\ndo 18.8.2023 (poznámka súdu: zrejme išlo o chybu v počítaní, nakoľko od 25.7.2023 do 18.8.2023 je 25\ndní, nie 23) s doplnením, že prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne 1 pracovný deň po\nvystavení faktúry za opravu vozidla. Za 23 dní bolo najazdených 749 kilometrov. Súčasne plnenie znížil o\nopotrebenie (rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 749 km TH2, zníženie\n0,01 eura za 1 kilometer). Žalobcovi tak žalovaný uhradil dňa 6.10.2023 sumu 938,54 eura. Z takto\nustáleného skutkového stavu vyvodil, že na motorovom vozidle poškodeného bola škoda spôsobená v\nsúvislosti s prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, čo zakladá jeho\npasívnu vecnú legitimáciu v spore. Aktívnu vecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú\nzo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 13.9.2023. Vo všeobecnosti uviedol, že náklady\nza prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ust. §\n442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a\nnemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú\nškodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného.\n3. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odôvodnenej tým, že\nnáklady voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. nepreukázal poškodený,\nuviedol, že touto argumentáciou žalovaný de facto spochybňuje oprávnenie postúpiť pohľadávku\npoškodeného na tretiu osobu pred tým, ako uplatní nárok voči poisťovni, čo nemá oporu v ust.\nzákona č. 381/2001 Z.z. Zmyslom ust. § 4 ods. 2 uvedeného zákona je totiž ustanoviť, aké nároky\nmožno vymáhať z poistenia zodpovednosti (a síce nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,\nodcudzením alebo stratou veci), pričom poisťovňa je povinná plniť iba nároky preukázané (napr. nemusí\nplniť bez predloženia faktúry za opravu vozidla). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ by\nzákonodarca mal v úmysle vylúčiť postúpenie pohľadávky, bolo by to v dikcii zákona jednoznačne\nuvedené. Napokon aj OZ upravuje, ktoré pohľadávky nemožno postúpiť (§ 525 OZ) a vylúčenie,\nresp. obmedzenie postúpenia obsahujú aj iné právne predpisy, ktoré sú vo vzťahu k OZ lex specialis\n(napr. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.), avšak zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poistnej\nudalosti a vyplatenia časti poistného plnenia postúpenie pohľadávky žiadnym spôsobom neobmedzoval.\nArgumentáciu žalovaného považoval za účelovú aj s ohľadom na čiastočné plnenie žalobcovi. K\nnámietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu zániku záväzku poškodeného\nzapočítaním vzájomných pohľadávok uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom vzniku pohľadávky je\nnepresná (pohľadávka uplatnená v súdnom konaním nevznikla započítaním pohľadávky poškodeného\nna zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie nájomného voči\npoškodenému), keďže pohľadávka voči žalovanému vznikla v dôsledku dopravnej nehody a z titulu\npovinného zmluvného poistenia uzatvoreného medzi škodcom a žalovaným. Zo zmluvy o postúpení\npohľadávky je pritom jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku ohľadne úhrady\núčelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 2.172 eur plnenej z\npovinného zmluvného poistenia (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi prislúchala pohľadávkaprávo na plnenie nájomného vo výške 2.172 eur voči nájomcovi- poškodenému (pohľadávka 2)\na poškodený mal voči žalobcovi nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 2.172 eur\n(pohľadávka 3). Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky tiež vyplynulo, že poškodený a žalobca\nzapočítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo v žiadnom prípade podľa súdu nemohlo spôsobiť zánik\npohľadávky 1, ani zabrániť jej platnému postúpeniu. Ako dôvodnú neuznal ani obranu žalovaného, v\nktorej namietal nedôvodnosť nákladov na nájom vozidla od vystavenia faktúry do doručenia krycieho\nlistu, ktorá bola súdnou praxou už vyriešená. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočnú škodu\nspočívajúcu v nákladoch na zabezpečenie náhradného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť\nv rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci,\nzodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu.\n\nRozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (napr.\nrozsudok NS ČR sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a\nstanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016,\nrozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/3911/2007 zo dňa 30.3.2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2703/2006\nzo dňa 16.10.2008). V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného\n(táto nebola zo strany žalovaného nijako rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za pristavenie\na prevzatie vozidla), a teda nebolo sporné, že išlo o cenu primeranú. Rovnako nebola sporná nutnosť\nprenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Objektívnosť potreby náhradného motorového\nvozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na\nzabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných\npotrieb. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou\nurčitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za nájom\nnáhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti,\nktorú nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Podporne súd prvej inštancie citoval rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023: „Za opodstatnenú dobu prenájmu\nnáhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej\nudalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je\nv zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky\npoistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy\npoškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je\nmožné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“\npoisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu\nznáma z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia\nzáruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám\nzaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie\nje faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie\nspôsobené poistnou udalosťou stále trvá.“ S odkazom na uvedené uzavrel, že za účelnú dobu nájmu\nnáhradného vozidla treba považovať dobu od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do\nmomentu jeho vydania poškodenému, t.j. od 25.07.2023 do 13.9.2023, a to za predpokladu, že\ndobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo\nnedbanlivosťou, čo však žalovaný v konaní ani netvrdil (obdobný názor zaujal aj Krajský súd v\nŽiline v rozsudku sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.7.2019 a v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo\ndňa 26.3.2024, Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/8/2023, Krajský súd v Žiline v\nsporoch sp. zn. 14Cob/55/2019, sp. zn. 11Co/88/2023, 7Co/37/2022, 9Co/107/2023, 11Co/67/2024,\n7Co/130/2023, 6Co/77/2023). Dodal tiež, že dĺžka šetrenia poistnej udalosti nemôže byť na ťarchu\npoškodeného. Súčasne v prejednávanom spore považoval za plne aplikovateľný aj nález ÚS SR sp.\nzn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ÚS SR konštatoval: „Účelom náhradného\nmotorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do\nbežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové\nvozidlo.“ K uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 303/2023\nzo dňa 8.6.2023, na ktoré poukazoval žalovaný, uviedol, že v danom prípade sa ani všeobecné súdy,\nani ÚS SR nezaoberali otázkou dôvodnosti nákladov za prenájom motorového vozidla po vystavení\nfaktúry a do doručenia krycieho listu, pričom ÚS SR meritórne vec neposudzoval, len konštatoval,\nže právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke nevykazuje znaky arbitrárnosti,\nzjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. V tomto konaní neboli priznané náklady za obdobie dvoch dní,\nkedy poškodená ponechala svoje motorové vozidlo v autoservise napriek tomu, že už bola informovaná\no možnosti jeho vyzdvihnutia, uznesenie teda nie je aplikovateľné v prejednávanej veci. Nestotožnil\nsa ani s argumentáciou žalovaného o nedôvodnosti odkazu na bežnú obchodnú prax autoservisov pri\núhrade škôd z povinného zmluvného poistenia, keďže opravu zaplatila poisťovňa na základe zmluvy\no havarijnom poistení. Nie je totiž rozhodujúce, z akého právneho vzťahu bola uhradená faktúra za\nopravu vozidla, rozhodujúcim je, že predmetom sporu je nárok postupníka ako právneho nástupcu\npoškodeného v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou škodcom ako poisteným žalovaného z titulu\npovinného zmluvného poistenia. Nárok poškodeného (postúpený na žalobcu) nie je dôvod posudzovať\nodlišne, nakoľko aj v uvedenom prípade totiž platí, že poškodený sa nemá stať rukojemníkom poisťovní.\nPoškodený vlastným správaním nedokáže urýchliť likvidáciu poistnej udalosti (nad rámec poskytnutia\nsúčinnosti poisťovni). Prvoinštančnému súdu je z jeho činnosti známe, že od vykonania opravy\npoškodeného vozidla autoservisom a vystavenia faktúry prebehne v praxi často niekoľko dní, prípadne\naj týždňov, kým poisťovňa vystaví krycí list, pričom ide o dobu, ktorú môže ovplyvniť efektívnou\n\nčinnosťou práve poisťovňa (či už plní autoservisu za opravu z titulu havarijného alebo povinného\nzmluvného poistenia). Uvedené je akiste známe aj žalovanému rovnako ako bežná prax autoservisov\na argumentáciu o nemožnosti zadržiavania opraveného vozidla autoservisom chápe súd ako čisto\núčelovú v snahe vyhnúť sa plneniu (resp. ho oddialiť). K argumentácii žalovaného o potrebe odpočítať\nopotrebenie dodal, že svoj výpočet žalovaný súdu žiadnym spôsobom neozrejmil, hoci tak mohol urobiť\nešte počas písomnej fázy konania, a preto nemohol preskúmať opodstatnenosť zníženia nákladov na\nprenájom náhradného motorového vozidla o uvedenú čiastku. Dodal, že motorové vozidlo stráca na\nhodnote bez ohľadu na to, či ho poškodený používa alebo nie. Navyše motorové vozidlo poškodené pri\ndopravnej nehode má samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého\nveku (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007). Ako dôvodnej vyhovel prvoinštančný súd aj\nžalobe v časti požadovaných úrokov z omeškania, ktoré priznal vo výške určenej v § 3 nar. vl. č. 87/1995\nZ.z., a to v súlade so žalobou od 20.10.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia\nprešetrovania poistnej udalosti žalovaným (dňa 4.10.2023). O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní\nplne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť\ntak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Namietal, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie vykazuje\nznaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a to najmä v súvislosti s výkladom zásady náhrady\nskutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 OZ. Skutočná škoda sa totiž dlhodobo interpretuje tak, že\nmusí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho\nmajetkového stavu (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu\nveriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože\nmu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie\no povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (Števček, M., A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol., Občiansky zákonník I. § 1- 450. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2015 str. 1494, NS SR v rozhodnutí zo dňa 17.2.2016, sp. Zn. 3Cdo/467/2013,\npodobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 11Co/92/2018). Podľa žalovaného\nje potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením\nmotorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Aj\nnapriek tomu, že oba nároky majú pôvod v tej istej škodovej udalosti (dopravnej nehode), ide o nároky\nrozdielnej povahy a rozdielny je aj okamih ich vzniku. Pri samotnom poškodení veci sa už v okamihu\nvzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného; škoda tak spočíva\nv rozdiele medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou\npo nehode, pričom nie je podstatné, či si poškodený nechá vozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží\nnejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu vznikla už v okamihu, kedy sa pri dopravnej nehode znížila\nhodnota jeho vozidla. Iná je situácia v prípade náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale škoda\nsa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené\nvozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom náhradného\nvozidla. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda pokiaľ dlžník (poškodený\nPRESTIGE SERVICE s.r.o.) nezaplatil dlžnú čiastku (nájomné za užívanie náhradného vozidla) svojmu\nveriteľovi (žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla), tak nemohol úspešne uplatniť nárok\nna náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, pretože mu žiadna škoda nevznikla;\nsamotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti\ndlžníka zaplatiť dlh teda nie je skutočnou škodou a táto by vznikla až uhradením faktúry za prenájom\nmotorového vozidla. Z predložených dôkazov je zrejmé, že poškodený ako nájomca faktúru za prenájom\nmotorového vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil a v čase podpisu zmluvy o\npostúpení pohľadávky dňa 13.9.2023 tak na strane poškodeného neexistovala škoda v súvislosti s\nprenájmom motorového vozidla. Zdôraznil, že v bode 1. zmluvy sa uvádza, že poškodený ako postupca\nmá voči žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v nároku poškodeného na náhradu účelne\nvynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou dňa\n10.7.2023. Uvedené však nekorešponduje s tým, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako\nnájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním\npohľadávok podľa bodu 5. zmluvy. Už v zmysle uvedeného je zrejmé, že poškodený ako nájomca\n\npred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky faktúru žalobcovi neuhradil a nemohol tak úspešne\nz titulu zodpovednosti tretej osoby uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, pretože mu žiadna škoda v tejto súvislosti nevznikla. Fakticky poškodený mal pred\nuzatvorením zmluvy o postúpení len nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného\nvozidla. Zhrnúc uvedené žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa absolútne svojvoľným\na neodôvodneným spôsobom odchýlil od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda, keď\nuviedol, že už len samotné náklady na prenájom náhradného vozidla možno považovať za skutočnú\nškodu definovanú v § 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so\nškodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej\nudalosti. Svojvoľne a v rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda konštatoval,\nže poškodenému mala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už len samotným\nvystavením faktúry za prenájom vozidla, resp. samotným vznikom dlhu. Vec nesprávne právne posúdil\naj keď mal za to, že poškodenému vznikla v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla škoda už v\nokamihu dopravnej nehody. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie súčasne\ndospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že žalobca vznik pohľadávky poškodeného\nna náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla v danom prípade neviazal na právny úkon\nzapočítania podľa zmluvy o postúpení pohľadávky. Už zo samotnej žaloby pritom bolo zrejmé, že\ntento viazal vznik pohľadávky na náhradu škody práve na právny úkon započítania, a preto žalovaný\npočas konania rozporoval, že poškodenému v dôsledku právneho úkonu započítania nemohla vzniknúť\nžiadna skutočná škoda, nakoľko právny úkon započítania je len právny konštrukt, resp. právna fikcia,\npri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej\nsféry poškodeného nedochádza, ale dochádza len ku vzniku vzájomných pohľadávok a záväzkov,\nprávny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon (uznesenie NS SR zo dňa\n27.10.2021, sp. zn. 5Obdo/84/2020), pri ktorom je na strane každého účastníka dohody o započítaní\nstrata pohľadávok kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov, pričom pri ekvivalentných\nprávnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu\nmajetku (napr. rozhodnutie ÚS SR zo dňa 23.5.2013, sp. zn. IV. ÚS 275/2013). Právny úkon započítania\ntak nemožno podľa žalovaného považovať za nejaký iný spôsob alebo nejakú inú formu splnenia dlhu,\nale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť\nzaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok.\nPreto výklad § 580 OZ, podľa ktorého by vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny úkon započítania, predstavuje neprípustné\nzmiešavanie spôsobu zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením (viď napr.\nrozhodnutie NS SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022). V súvislosti s problematikou započítania\ntiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009, v ktorom dovolací\nsúd zdôraznil, že z charakteristiky pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú (vzniklú)\na nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Žalovaný má tak za to, že medzi\nžalobcom a poškodeným ani nemohla byť platne dojednaná odplata za postúpenie vo výške 2.172\neur, nakoľko samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v čase podpisu zmluvy o\npostúpení pohľadávky neexistovala a vzhľadom na charakter uplatneného nároku nebolo možné priznať\nskutočnú škodu do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len vznikne. Predmetná pohľadávka tak nebola\npodľa jeho názoru ani započítateľná. K samotnému charakteru nároku poškodeného na náhradu škody\nvoči poisťovateľovi žalovaný zdôraznil, že sa jedná o tzv. mimozmluvný záväzok, na ktorého vznik musia\nbyť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. Poškodený je\npovinný si nárok na náhradu škody v súvislosti prenájmom motorového vozidla u poisťovateľa aj uplatniť\naj preukázať. Hoci samotná škoda vzniká poškodenému zaplatením nájomného, tak samotné právo na\nplnenie voči poisťovateľovi na náhradu škody vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zák.\nč. 381/2001 Z.z. až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a preukáže vznik tohto nároku.\nPokiaľ preto poisťovni nevznikla ex lege povinnosť nahradiť za škodcu (poisteného) poškodenému\ndaný nárok na náhradu škody, tak nemohlo vzniknúť ani tomu korelujúce, resp. zodpovedajúce právo\n(pohľadávka) poškodeného domáhať sa daného nároku na náhradu škody priamo od poisťovne. Ust.\n§ 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. tak upravuje akýsi osobitný druh „notifikačnej a dôkaznej“\npovinnosti poškodeného uplatniť a preukázať poisťovateľovi vznik daného nároku na náhradu škody\nv príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a táto predstavuje zákonnú podmienku vzniku akejkoľvek\npohľadávky poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Uskutočnenie tohto jednostranného\nprávneho úkonu je viazané na poškodeného a táto notifikačná a dôkazná povinnosť nepredstavuje\npohľadávku v zmysle § 524 a nasl. OZ, ktorá by mohlo byť predmetom postúpenia. Možno preto uzavrieť,\nže pokiaľ si poškodený u žalovaného ako poisťovateľa pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky\n\nnikdy neuplatnil a nepreukázal mu vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla, tak poškodenému nikdy nemohla vzniknúť voči žalovanému pohľadávka na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol platne postúpiť na iný subjekt.\nVyslovil preto názor, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2023 predstavuje určitú formu\nkamufláže, kedy sa má daný stav podľa pozitívneho práva javiť ako nenapadnuteľný, t. j. že poškodený\nfaktúru za prenájom žalobcovi uhradil, nárok na náhradu škody si následne uplatnil a preukázal\nžalovanému a následne došlo k postúpeniu pohľadávky na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla na žalobcu, hoci v skutočnosti poškodený faktúru za prenájom žalobcovi nikdy\nneuhradil, nárok na náhradu škody si nikdy neuplatnil a nepreukázal žalovanému, a preto ani nikdy\nnemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Právny konštrukt, akým sa žalobca snaží zakladať\njeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných sporoch vykazuje podľa neho znaky obchádzania zákona\n(napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 28.4.2005, sp. zn. 4Cdo/33/2005 či nález ÚS SR zo dňa 16.12.2008,\nsp. zn. III. ÚS 314/2007). Podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky sa tak v skutočnosti sleduje\ndosiahnutie výsledku, ktorý je v rozpore so základným cieľom a zmyslom zákona č. 381/2001 Z.z.,\na ktorým je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná\nškoda na motorovom vozidle, resp. skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\na nie „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným\nspoločnostiam akým je žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel.\nZmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2023 tak predstavuje absolútne neúplatný právny úkon,\nktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky. V otázke posúdenia aktívnej vecnej legitimácie ide\nzo strany súdu o extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi súdu,\nktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými\npostupmi. V dôsledku závažnej meritórnej svojvôle došlo podľa žalovaného aj k porušeniu práva na\nspravodlivý súdny proces (§ 3654 ods. 1 písm. b) CSP).\n5. Nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové závery žalovaný vytkol aj vo vzťahu k záveru\nprvoinštančného súdu, že prenájom náhradného vozidla je účelný a nevyhnutný aj po zavŕšení opravy\npoškodeného vozidla. Z faktúry žalobcu č. XXXXXXXX zo dňa 17.8.2023 v danom prípade jednoznačne\nvyplýva, že oprava vozidla bola zavŕšená už dňa 17.8.2023. Odovzdaním poškodeného vozidla do\nautoservisu sa pritom medzi autoservisom a poškodeným zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe\nzmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. OZ a povinnosť vyzdvihnúť si vec po oprave upravuje §\n656 ods. 1 OZ. Nakoľko pri oprave vozidla nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, možno\npredpokladať, že platiť bude druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 OZ a autoservis (zhotoviteľ) je povinný\nupovedomiť poškodeného o vykonaní opravy, čím poškodený získava vedomosť, že jeho vozidlo je\nopravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká\naj potreba prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný považuje preto za nemysliteľné, aby poisťovne\nznášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia\nzákonnej povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že\noprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho vyzdvihnúť. Opačný prístup vytvára potenciálny priestor\npre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu\nsa tak nedôvodne predlžuje až do ukončenia poistnej udalosti poisťovňou. Pokiaľ preto súd prvej\ninštancie vychádzal z toho, že vydanie opraveného motorového vozidla autoservisom poškodenému je\nviazané na vydanie krycieho listu zo strany poisťovne, resp. že má ísť o všeobecne známu obchodnú\nzvyklosť, tak takýto postup nevyplýva z platnej právnej úpravy a naopak je v rozpore s § 656 ods.\n1 OZ. Žalovaný preto celkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu“ razenú žalobcom v obdobných\nkonaniach len za jeho fabuláciu, ktorá nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Medzi autoservisom\na žalovaným ako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe\nktorého by autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené motorové vozidlo až do\nvystavenia krycieho litu žalovaným. Naviac faktúra za opravu bola splatná až dňa 24.8.2023. Ani\nprípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci\nurčitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením\nkrycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť\nplatne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie,\nktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto\nzmluvy o spolupráci. Rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, na ktoré v odôvodnení napadnutého\nrozsudku poukázal prvoinštančný súd, nemožno podľa žalovaného vykladať tak, že nájom náhradného\nvozidla má byť automaticky bez ďalšieho dôvodný a nevyhnutný počas celého časového obdobia,\nkedy podľa doložených údajov sa malo poškodené vozidlo formálne nachádzať v autoservise, pričom\n\ndôvodnosť nájmu náhradného vozidla má zaniknúť až doručením krycieho listu autoservisu zo strany\npoisťovne. Súd v tejto súvislosti opomenul, že v bode 23. označeného rozhodnutia ÚS SR tiež uviedol,\nže doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy a závisí\nod konkrétnych okolností prípadu. K rozhodnutiu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023, na ktoré v konaní\npoukazoval, dodal, že podľa ústavného súdu závery odvolacieho súdu k spornej právnej otázke (že po\nvykonaní opravy už pojmovo nejde o náhradné vozidlo za obdobie, keď nebolo možné užívať vlastné\nmotorové vozidlo) nevykazovali znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo\nmožné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona,\nže by tým poprel jeho účel a význam. Závery tohto rozhodnutia sú preto aplikovateľné aj v danej veci.\n6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\na náležite odôvodnený potvrdiť. Bol toho názoru, že v odvolaní, ktoré je prejavom jeho nesúhlasu\ns rozhodnutím súdu, žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré\nby viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov prvoinštančného súdu.\nOdvolacie dôvody označil za neopodstatnené a zavádzajúce, keď súd prvej inštancie sa podrobne\nvysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá\nnáležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Konštatoval, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením\npriebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o\npeňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti\ndôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Rovnako ani skutočnosť, že súd\nnevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti jeho\nskutkových zistení. K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu\nv spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho\nvozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, bola ustálená vo\nviacerých súdnych sporoch aj so žalovaným (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 11.11.2019,\nsp. zn. 17C/42/019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.3.2020, sp.\nzn. 8Co/24/2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva nielen\nzo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania žalovaného, ktorý časť poistného\nplnenia zaplatil žalobcovi). Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a\nsúčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 OZ, či neexistenciu\nnároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky\npredstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na\nnáhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva\nzachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto\npostúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Jedná sa\no odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na\núhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného\nnároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery vyslovil aj Krajský súd v Žiline v\nrozsudku zo dňa 28.5.2021, sp. zn. 8Co/53/2021. Žalovaným namietané skutočnosti sú podľa žalobcu\nbez významu na posúdenie žalovaného nároku, naopak označil ich za absurdné a nelogické, nakoľko\nv zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak\nby k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana\nžalovaného je zároveň v rozpore s postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú\npohľadávku žalobcovi čiastočne plnil a až následne v priebehu konania spochybňuje aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok, čo je zjavne účelové. V danom prípade boli\nnaplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a uvedené je v súlade s materiálnym\nvýkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym\nvýkladom práva. Účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť\nnájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú\nzapočítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného,\nktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto\npostúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a\npoškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s § 524 OZ, či\nneexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zákonný nárok na\nnáhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak ostáva\nzachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa jeho uspokojenia. Opísaný postup je súladný\ns ustálenou rozhodovacou praxou súdov s tým, že k úhrade nájomného došlo započítaním. Vznik práva\nžalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére\n\npoškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5. zmluvy, vyplýva zo samotnej zmluvy o postúpení.\nKonanie vedené na NS SR sp. zn. 4Obdo/30/2022, na ktoré poukazoval vo svojej argumentácii žalovaný,\nmá absolútne odlišný predmet sporu ako je v danej veci a jeho závery nemožno vykladať tak, ako\nich vykladá žalovaný. Opačný prístup k vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie by\nbol podľa žalobcu aj porušením princípu právnej istoty s poukazom na množstvo súdnych sporov, v\nktorých bol žalobcovi ako aktívne vecne legitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného\nproti žalovanému priznaný nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla. V ďalšom\npoukázal na to, že splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku rovnako ako započítanie. V\nzmysle argumentácie žalovaného by aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu,\nznamenalo zánik záväzku a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené svedčí o\nabsurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút započítania ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov\npodľa neho umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu\njeden druhému, čo si pri platbe v hotovosti možno predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí\njednému subjektu a vrátenie tohto obnosu späť platiacemu subjektu. V zmysle rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že\ndošlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán, a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie\npohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku\nčoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, nakoľko účinky započítania\nsú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí\nžalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie\npohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom. V rozsudku zo dňa\n30.6.2021, sp. zn. 10Co/7/2021 Krajský súd v Žiline uviedol, že len pri striktnom (až puristickom) prístupe\nk uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom\nnáhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze\n(doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Opísaný postup v rámci kontraktačných procesov odporuje\nbežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne\nvstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona,\nnakoľko právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol, naopak\ntakým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv,\nktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Podporne poukázal aj na rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, podľa ktorého súd prvej inštancie\npochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na\nstrane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t. j. k vzniku škody a tým ani k\nplatnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Úhradu nájomného v danom prípade podľa\nsúdu supluje samotné postúpenie. Z uvedeného žalobca vyvodil, že započítanie je nutné chápať ako\nekvivalent platby a pokiaľ došlo k započítaniu, v podstate šlo o úhradu vzájomných pohľadávok. Na\nžalobcu bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného\nvozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je\noprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t. j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne\nlegitimovaný s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. Dodal, že žalovaný v dôsledku\nnesprávnych úvah dospel k záveru, že žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania\nje aj prenájom náhradných vozidiel, je v zásade ziskový na úkor žalovaného (a v zásade aj na úkor\nškodcu ako platiteľa PZP u žalovaného). Poškodený a žalobca však konali pri postúpení pohľadávky\na započítaní vzájomných pohľadávok v súlade so zákonom, ktorý postúpenie pohľadávky nezakazuje.\nKeby poškodený uhradil žalobcovi nájomné a nedošlo by k postúpeniu pohľadávky, žalovaný by za\nškodcu plnil v prospech poškodeného, pričom k reálnemu príbytku, resp. zisku, by došlo len na strane\nžalobcu. Pri absolútnom zreálnení v podstate len vo výške poníženej o náklady žalobcu spojené so\nsamotným prenájmom. Rovnaká situácia nastáva po postúpení pohľadávky na žalobcu a započítaní\npohľadávok, či úhrade, a to pri poskytnutí poistného plnenia priamo žalobcovi. K žiadnemu ukráteniu\nžalovaného, a vôbec nie škodcu, tak nedochádza, rovnako ako nedochádza ani k žiadnemu obohateniu\nna strane žalobcu. Naopak žalobca má za to, že ide práve o naplnenie účelu PZP, kedy náklady\nspojené so škodovou udalosťou hradí priamo poisťovňa a nie poškodený škodca, ktorý je na tieto účely\npoistencom a platí aj poistné.\n7. K námietke nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla po ukončení opravy uviedol, že závery\nsúdu prvej inštancie v tomto smere sú plne v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného\nzmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Určujúcou je\nskutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo\n\nza poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav\nnebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej\npríčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom motorového\nvozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Žalovaný si\nnaviac podľa neho protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej\nopravy nemal nijaké podmienky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a\npostup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca pritom v\nkonaní jednoznačne preukázal po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise\nza účelom jeho opravy, pričom je nutné poukázať na to, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento\nstav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové\nvozidlo. Podľa názoru žalobcu nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného\nvozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom ÚS SR. Zotrvanie\nmotorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania\npoistenca žalovaného, poškodený nemá žiadny dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na\ndoručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje\nautorizovaný servis, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového\nvozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade\nnákladov na opravu, resp. po doručení krycieho listu zo strany poisťovne a žalobca súdu preukáže,\nkedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo do autoservisu a kedy mu bolo opravené vozidlo vrátené,\nide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a\nteda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Postup autoservisu pri vykonávaní\nopravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý\nbol objektívne po celú dobu zotrvania motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho\nmotorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle\nporušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou, resp. vystavenie\nkrycieho listu je pritom povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie\nsvojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa a zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a\npoisťovňou vzniká v dôsledku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.\nTáto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením samotnej príčiny, a to škodovej\nudalosti so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla\npre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania\njeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho\nkonania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list tak\nspadá do udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného\nna náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho\nmotorového vozidla. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal\npoškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto\ndňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku\nktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo\nstrany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak\nzávisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému\nna náhradu nákladov za prenájom vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného\nv autoservise. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na\nokolnosti prejednávanej veci i obdobných sporov, ktorými sú existencia povinného zmluvného poistenia,\nči zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá\nobjektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. V prejednávanej veci nebolo\npreukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému,\npráve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí\nvýhradne so vznikom škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Dĺžku zotrvania\nvozidla v autoservise ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu\nnákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Poukázal tiež na to, že autorizovaný servis\nneinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu vozidla, túto zasiela rovno\npoisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne,\nkedy sa reálne dostáva opravené vozidlo do jeho dispozičnej sféry a odpadá potreba a účel užívania\nnáhradného vozidla. Žalobca vyslovil presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by\npoškodený bol žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto\nmajú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie\nkrytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku\n\nautoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie.\nRozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu, označil za v súčasnosti prekonanú,\na to vzhľadom na označený nález ÚS SR, ako aj s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo\ndňa 30.4.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 a sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 1Co/67/2024 a sp.\nzn. 7Co/51/2024 zo dňa 26.3.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a sp. zn. 9Co/107/2023, zo dňa 26.1.2023, sp.\nzn. 14Cob/89/2022, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 3Cob/202/2020,\nzo dňa 18.10.2023, sp. zn. 3Cob/86/2023 a zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, týkajúce sa\nobdobného skutkového stavu priznávajúce nárok až do vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne.\nZáverom žalobca tiež zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca\nžalovanej zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a\nbezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku\ndňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vstavenej autoservisom a doručovanie len poisťovni\nnepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre\nvznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.\n8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na odvolacej argumentácii majúc za to, že práve argumentácia\nžalobcu nemá oporu v platnej právnej úprave. V dôsledku zjavných excesov zo strany prvoinštančného\nsúdu pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu došlo podľa žalovaného jednak k porušeniu\njeho práva na spravodlivé súdne konanie zakotveného v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj k porušeniu jeho vlastníckeho práva zaručeného v\nčl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v dodatkovom protokole č.\n1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj k odchýleniu od judikatúry NS SR\ntýkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočnej škody. Bez akejkoľvek právnej relevancie\nje poukaz žalobcu, že aktívna vecná legitimácia má vyplývať aj zo správania žalovaného, keď časť\npoistného plnenia žalobcovi uhradil. Totiž potom, čo bolo žalovanému oznámené, že poškodený mal\núdajne postúpiť jeho nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu,\nžalovaný v zásade nemal reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť postúpenie pohľadávky, resp.\nvyhlásiť postúpenie za neplatné. Nemal preto v danom čase inú možnosť, ako považovať postúpenie\nza platné a pristúpiť k likvidácii uplatneného nároku. Súd je však povinný v konaní ex offo prihliadať na\nvšetky námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Opačný prístup by\nznamenal porušenie zásady denegatio iustitiae zo strany súdu. Naviac v prípade vyhlásenia zmluvy o\npostúpení pohľadávky za neplatnú, čiastočné plnenie žalovaného by zakladalo bezdôvodné obohatenie\nna strane žalobcu. Okrem toho, že v danom prípade nie je daná ani aktívna vecná legitimácia, žalovaný\nuž naznačil, že nepovažuje za danú ani pasívnu vecnú legitimáciu. Podporne poukázal na uznesenie\nNS SR zo dňa 28.2.2023, sp. zn. 7Cdo/52/2022 a uviedol, že pokiaľ poisťovateľovi nevznikla ex lege\npovinnosť nahradiť za škodcu poškodenému daný nárok na náhradu škody, tak nemohlo vzniknúť ani\ntomu korelujúce právo domáhať sa daného nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Podľa\nžalovaného súd a žalobca si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne zamieňajú s akousi univerzálnou\nsukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť dol práv a povinností poškodeného. Postúpenie\npohľadávky však vo všeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré\nvypláva z existujúceho záväzkového právneho vzťahu a má relatívny charakter. Žalobca však nie\nje poškodený a nemôže tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky založiť so žalovaným ako\npoisťovateľom mimozmluvný záväzkovoprávny vzťah, obsahom ktorého má byť povinnosť žalovaného\nako poisťovateľa nahradiť poškodenému za škodcu škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,\ndo ktorého mal žalobca vlastne vstúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2023\nnamiesto poškodeného.\n9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací\nsúd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, tieto substancoval pod príslušné právne normy, ktoré interpretoval v súlade so\nzákonodarcom sledovaným účelom právnej úpravy a vecne správne závery, ku ktorým dospel, aj riadne,\npresvedčivo a v súlade s požiadavkami súdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. V postupe\na meritórnom rozhodnutí tak nedošlo k naplneniu žiadneho zo žalovaným vytýkaných odvolacích\ndôvodov. Nakoľko žalovaný v odvolaní prezentoval rovnakú obranu ako v konaní pred prvoinštančným\n\nsúdom a odvolací súd sa s náležitým a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia v\ncelom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalobca v odvolaní\nneprezentoval žiadne relevantné a presvedčivé argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, a s ktorými by sa dôsledne nevysporiadal už prvoinštančný súd a jeho\nsubjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie\njeho vecnej správnosti. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na\nodvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n10. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces možno rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci v jeho faktickej komisívnej alebo omisívnej činnosti predchádzajúcej vydaniu rozhodnutia,\nktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení vymykajúcich sa nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP\nvšak nezakladá každé porušenie procesného postupu súdom, ale len porušenie takej intenzity, kedy\ndôjde k vylúčeniu sporovej strany z realizácie jej procesných oprávnení, a ktorý marí možnosť jej\naktívnej účasti na konaní, napr. porušenie práva na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu,\npráva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia, nezachovanie rovnosti strán\nv konaní, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, porušenie práva na rozhodnutie o\nriadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae a iné (porovnaj napr. rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 1Cdo/6/2014, sp. zn. 3Cdo/38/2015, sp. zn. 5Cdo/201/2011, sp. zn. 6Cdo/90/2012).\nPrávo na spravodlivé súdne konanie v sebe súčasne implikuje aj právo na kontradiktórne konanie, v\nktorom proti sebe stojace sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu\nvyvíjajú procesnú aktivitu k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech, a pre realizáciu čoho majú\nprávo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim zaujať v zákonom\nstanovenom rozsahu svoje stanovisko (čl. 9 CSP, ÚS SR sp. zn. I. ÚS 49/01, sp. zn. II. ÚS 136/08).\nInými slovami povedané každá strana má mať v kontradiktórnom sporovom konaní zabezpečené právo\nvyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity a právnej argumentácii protistrany. Na druhej strane je\npotrebné súčasne dodať, že z práva na spravodlivý súdny proces pre sporovú stranu nevyplýva právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami\n(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). S právom na spravodlivý súdny proces je\nnezlučiteľné aj nedodržanie požiadaviek na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie súdnych rozhodnutí, v\nktorých sa súdy musia vysporiadať aj s najdôležitejšími argumentami sporových strán a uviesť dôvody\npre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.\nMoldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak jedným zo súdnou\npraxou konštatovaných dôvodov porušenia práva na spravodlivý súdny proces (napr. I. ÚS 105/06, III.\nÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, NS SR sp. zn. 1Cdo/213/2019, sp. zn. 2Cdo/190/2019,\nsp. zn. 3Cdo/168/2018, sp. zn. 4Cdo/3/2019, sp. zn. 5Cdo/57/2019, sp. zn. 6Cdo/33/2020, sp. zn.\n8Cdo/152/2018, sp. zn. 7Cdo/308/2019). Samotná skutočnosť, že strana sporu sa nestotožňuje s\nprávnym názorom súdu však sama o sebe nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti či arbitrárnosti\nrozhodnutiam (napr. I. ÚS 188/06).\n11. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že\nmusí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,\na ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú\nvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom\nna to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové\nzistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy\nje logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,\nalebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej\nvierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.\n12. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti\nodvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\n\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav\nveci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).\n13. V prejednávanej veci bolo preukázané a nakoniec aj nesporné, že v dôsledku poškodenia\nmotorového vozidla spoločnosti PRESTIGE SERVICE s.r.o., IČO: 47 461 942, Jungmannova 8,\nBratislava (ďalej len „poškodený“) pri dopravnej nehode spôsobenej dňa 10.7.2023 v Bratislave\nmotorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného, došlo k prenájmu osobného\nmotorového vozidla zn. A. v období od 29.8.2023 do 13.9.2023. Žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval\npoškodenému za prenájom motorového vozidla v trvaní 51 dní sumu 2.172 eur. Poškodený cenu\nprenájmu motorového vozidla neuhradil, ale so žalobcom v deň vystavenia faktúry uzatvoril zmluvu\no postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol odplatný prevod peňažnej pohľadávky spočívajúcej v\nnároku na náhradu účelne vynaložených nákladov užívanie náhradného motorového vozidla, a súčasťou\nktorej bolo aj vzájomné započítanie pohľadávok postupcu (titulom odplaty za postúpenie pohľadávky)\na postupníka (titulom prenájmu motorového vozidla postupcovi). V dôsledku toho, že poškodený v\nčase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nemal uhradené náklady za prenájom motorového\nvozidla, žalovaný bol toho názoru, že predmetná zmluva je absolútne neplatnou a žalobca nie je aktívne\nvecne legitimovaný na vymáhanie žalovanej pohľadávky, čomu nemožno prisvedčiť ani s dôrazom na\nvýklad pojmu skutočná škoda či dikciu ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré žalovaný\nv tejto súvislosti zdôrazňuje. Sporné postúpenie žalovanej pohľadávky aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu neodporuje zákonu ani ho neobchádza a nie je z toho dôvodu absolútne neplatné. V danej veci\nsa nejedná ani o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 OZ, na čo\npoukázal aj súd prvej inštancie a v zmysle záverov ustálenej súdnej praxe predmetom postúpenia môže\nbyť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v\nbudúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo viazaná na vznik podmienky. Zmluvnou\ncesiou prakticky, reflektujúc na problémy praktického života spojené s úhradou škôd spôsobených\nprevádzkou motorového vozidla a krytých povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu,\npoškodený a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade nákladov na prenájom náhradného\nvozidla na žalobcu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky, ktoré medzi zmluvnými stranami\nvznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a odplatným postúpením. Započítaním\nvzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade. V dôsledku uzatvoreného kontraktu bol\npoškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa\nzák. č. 381/2001 Z.z. a následného vymáhania pohľadávky titulom náhrady škody voči poisťovateľovi,\nčím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čomu\nby primárne malo slúžiť práve povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel podľa zák. č. 381/2001\nZ.z. zabezpečované okrem iných aj žalovaným. Možno preto plne súhlasiť so žalobcom, keď uviedol, že\nzvoleným postupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného\na uvedená pragmatickosť nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza a nevyvoláva žalovaným\nnamietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Potrebné je zdôrazniť, že majetkový\nstatus poškodeného by bol celkom rovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o postúpení\npohľadávky fyzicky žalobcovi vyfakturovaný nájom uhradil a následne by pri rovnakej výšky odplaty\nním uhradené peniaze žalobca vrátil poškodenému ako odplatu za postúpenie žalovanej pohľadávky.\nPoškodeným postúpený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov tak ostal zachovaný, k zmene\ndošlo len v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči žalovanému ako poisťovateľovi. Pokiaľ\nžalobca zdôrazňuje obsah pojmu skutočná škoda a jej preukázanosť v zmysle § 4 ods. 2 zák. č.\n381/2001 Z.z., je potrebné uviesť, že závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a ktorých správnosť\npotvrdil aj odvolací súd, nie je popretý význam a obsah tohto inštitútu. Rozhodujúcim je stav v čase\nrozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným\nboli refundované v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobca, a\nto na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej jeho aktívnu vecnú\nlegitimáciu v spore. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu či neexistujúcu\nškodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v\nčase rozhodovania súdu bol existentný, keď náklady na prenájom motorového vozidla boli uhradené\nprostredníctvom inštitútu započítania. Nemožno preto prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného,\nže právny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu či\nničím neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Súdom prvej\ninštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej\nskutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/\nprenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou;\n\nskutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,\nže navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Rovnako prijatý právny záver nie\nje v rozpore ani s ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorému žalovaný pripisuje iný ako zákonodarcom\nsledovaný význam. Ako uviedol už súd prvej inštancie zákonodarca v predmetnom ustanovení vymedzil\nrozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi.\nŽiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným\nsubjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje\nmožnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného\nmotorového vozidla. Uvedené nevyplýva ani z všeobecných záverov NS SR v rozhodnutí sp. zn.\n7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči\npoisťovateľovi. Žalobca si ako právny nástupca poškodeného v predmetnom konaní uplatnil nárok na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť\na výšku aj riadne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu preukázal. Žalovaný v odvolaní sa tiež\nnesprávne a zavádzajúco snaží podsunúť, že súd prvej inštancie za okamih vzniku škody určil už\nsamotné vystavenie faktúry za prenájom motorového vozidla, a že škoda spočívajúca v nákladoch za\nprenájom motorového vozidla vznikla už v okamihu dopravnej nehody. Súd prvej inštancie dôsledne\nrozlíšil charakter a obsah pohľadávok (viď ods. 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a okamih\nvzniku škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla nenaviazal na okamih dopravnej\nnehody, len konštatoval príčinnú súvislosť medzi touto škodou a spôsobenou dopravnou nehodou (viď\npoužité slovné spojenie v dôsledku dopravnej nehody a nie okamihom dopravnej nehody). Rovnako\nneobstojí ani odvolacia námietka nesprávneho skutkového zistenia spočívajúceho v tom, že v ods. 37.\nodôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že vznik pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu\nprenájmu náhradného vozidla žalobca neviazal na právny úkon započítania, nakoľko takýto skutkový\nzáver z označeného odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Vychádzajúc z uvedeného\nsúd prvej inštancie správne právne kvalifikoval náklady na prenájom náhradného vozidla ako skutočnú\nškodu (viď ods. 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pri vysporiadavaní sa s obranou žalovaného\nje potrebné prihliadnuť na to, že poškodený v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v\nsúvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové\nvozidlo a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť prenájmom náhradného vozidla,\nnáklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo\na nemusel by si prenajať náhradné.\n14. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej v dôsledku započítania pohľadávok\ndošlo k ich zániku a nemožnosti ich vymáhania, keď fakticky zanikol len záväzok poškodeného\nuhradiť titulom nájmu žalobcovi sumu 2.172 eur a na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorú mal\npoškodený voči tretej osobe, resp. žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola\nspôsobená škoda, a to vo výške účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového\nvozidla. Žalovaný vo svojej argumentácii absolútne nerozlišoval právne úkony a účinky vyvolané\nzmluvou o postúpení pohľadávok ako aj rozdielny charakter a samostatnosť dotknutých pohľadávok\na vzájomné vzťahy nimi založené, keď žalobca ako prenajímateľ mal voči poškodenému pohľadávku\ntitulom neuhradeného nájomného a poškodený, ktorý uvedenú pohľadávku uhradil prostredníctvom\nzapočítania, mal pohľadávku na náhradu škody titulom nákladov na prenájom motorového vozidla voči\nžalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a ktorej vymáhanie\npostúpil na žalobcu. Inými slovami povedané poškodený odplatne postúpil žalobcovi zákonný nárok na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a odplata, ktorú by žalobca ako postupník\nmal uhradiť za postúpenie predmetnej pohľadávky, bola započítaná na úhradu zmluvného záväzku,\nktorý mal poškodený na základe zmluvy o nájme voči žalobcovi. Ako správne v konaní uvádzal\nžalobca, započítanie predstavuje zákonom povolený legálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu\núhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok a v rozpore so zákonom\nnie je ani skutočnosť, že k započítaniu pohľadávky a postúpeniu pohľadávky došlo v jednej zmluve\nv ten istý okamih. Uvedenými úkonmi sa nezmenilo postavenie žalovaného, ani povaha záväzku a\njeho výška, zmena nastala len vo vzťahu k subjektu oprávnenému na označené plnenie. Uvedené\ndôsledne rozlíšil aj súd prvej inštancie v ods. 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ani odvolací\nsúd tak nezistil žiaden právny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ako titulu na základe\nktorého žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V zhode s písomne prejavenou\nvôľou žalobca a poškodený si v rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti a zahrnuli\n\ndo nej dva určito vyjadrené právne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky). Prísne\nformálny až puristický prístup žalovaného k výkladu práva nereflektuje na samotný účel a zmysel\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,\nktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového\nvozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia\njeho nárokov, sa aj odvolaciemu súdu sa v intenciách už uvedeného javí ako účelový. Odvolací súd má\nza to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nmá vo svojej podstate poškodenému čo najviac zjednodušiť postup smerujúci k uplatneniu nároku na\nnáhradu škody a k jeho uspokojeniu. Určitú mieru účelovosti vykazuje aj samotná čiastočná úhrada\nžalovanej pohľadávky žalovaným pred začatím súdneho konania, aj keď ako tento uviedol v odvolaní,\ntáto ho sama o sebe nezbavuje možnosti obrany v spore. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného,\nže v danom čase nemal inú možnosť ako uznať platnosť zmluvy a záväzok uhradiť. Pokiaľ žalovaný v\ntejto súvislosti opakovane poukazoval na rozhodnutie NS SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022,\ntak odvolací súd uvádza, že v uvedenom konaní sa posudzovala otázka odporovateľnosti kúpnej zmluvy\na závery, ktoré v danej veci vyslovil dovolací súd nie je možné posudzovať izolovane bez ohľadu na\npredmet konania a účel právnej úpravy a rovnako tieto nie sú v zásadnej kolízii so závermi súdu v\ndanej veci. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že zánik pohľadávky poškodeného zo zmluvy o oprave veci\nuzatvorenej so žalobcom nespôsobil a nemôže znamenať zánik nároku poškodeného na refundáciu\nškody z povinného zmluvného poistenia.\n15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal\nneprimeranosť doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodeného voči nemu uplatnil nárok\nna náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne\nreflektoval na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom\nnáhradného motorového vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody\nna motorovom vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu\npoisťovňou, t. j. v rozsahu uplatnených 51 dní. Uvedený záver plne nadväzuje na v tejto otázke pomerne\nbohatú súdnu prax a zohľadňuje aj skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po\nvykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych\ndôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých\nnásledkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s\nužívaním motorového vozidla možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom\nnáhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v\ndanom prípade podmienené ukončením opravy a doručením krycieho listu (viď potvrdenie o odovzdaní\na prevzatí motorového vozidla). Tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami\nÚS SR vyjadrenými v náleze zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, na ktorý v tejto súvislosti\npoukázal aj súd prvej inštancie, a ktorý s prihliadnutím za účel prenájmu náhradného motorového\nvozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy môže\npoškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní naviac nebolo preukázané, že by užívanie\nprenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej súvislosti s\npredmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania motorového\nvozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného alebo\ntretieho subjektu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné oznámenie o ukončení šetrenia\npoistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného motorového vozidla\nautoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi podmienené\nbuď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne predstavujúceho\njej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady vystavenej\nfaktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou, a vyplýva aj\nzo žalobcom predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi. Zásadným kritériom pre posúdenie\nprimeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako jednej z podmienok\ndôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za\nopravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. skončením šetrenia,\noznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej dobe\n(obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.1.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020). Len samotným oznámením\npoisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej náhrade škody, v dôsledku\nčoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou nehodou. Rozhodujúcim\ntak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, a\nktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou prípadov, kedy sám\n\npoškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas nevyzdvihne motorové\nvozidlo z autoservisu). Odvolací súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o\nneoprávnenom zadržiavaní motorového vozidla autoservisom. Nemožno totiž za v rozpore so zákonom\npovažovať dohodu o vzájomnej podmienenosti plnení vyplývajúcich zo synalagmatického zmluvného\nvzťahu. Neobstojí preto ani argumentácia žalovaného, ktorý vznik škody v podobe nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla po vykonaní opravy (17.8.2023) pripisoval porušeniu povinnosti autoservisu\ninformovať poškodeného o zavŕšení opravy, ktoré samo o sebe nevedie k vydaniu motorového vozidla\npoškodenému. Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný postup autoservisu nemôže\novplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého postupu zo strany poisťovne pri\nlikvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo a vzhľadom na finančnú náročnosť\nnákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný okamžitej jednorazovej úhrady týchto\nnákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu prenájmu náhradného vozidla.\nRovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani od poškodeného, ktorý vinou\npoistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie svojej podnikateľskej\nčinnosti si musel prenajať náhradné motorové vozidlo, aby vopred uhradil pomerne vysokú cenu opravy,\npokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby následne čakal na jej\npreplatenie od poisťovne. Zhrnúc uvedené pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je\npodľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať najmä zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať\nsvoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred ním nezapríčinenou škodovou udalosťou. V danej veci z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa\n13.9.2023, kedy súčasne došlo k doručeniu krycieho listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za\núčelne vynaložené možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas\nktorej poškodený nemohol disponovať vlastným motorovým vozidlom, ako správne uzavrel súd prvej\ninštancie. Pokiaľ žalobca v súvislosti s posudzovaním doby prenájmu náhradného motorového vozidla\npoukazoval na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 zo dňa 8.6.2023, správne súd prvej inštancie\nuviedol, že ÚS SR vec meritórne neposudzoval a odvolací súd tiež poukazuje na to, že sám ÚS SR v ods.\n16. predmetného uznesenia zdôraznil, že skutkové a právne názory mohol posudzovať len z hľadiska\nparametrov ich ústavnej udržateľnosti vo vzťahu k základnému právu, ktoré bolo namietané a nemohol\npristúpiť k prieskumu právneho názoru len z dôvodu neprípustnosti dovolania pre majetkový cenzus.\n16. Podporne v súvislosti so záverom o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu odvolací súd príkladmo\npoukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom, a o ktorých\nvzhľadom na účasť v konaní musí mať vedomosť aj samotný žalovaný (napr. rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024, sp. zn. 7Co/120/2024, sp. zn. 7Co/105/2024, zo dňa 17.1.2018,\nsp. zn. 3Cob/220/2017, Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.8.2019, sp. zn. 6Co/122/2019, zo dňa\n27.9.2019, sp. zn. 8Co/132/2019, zo dňa 30.1.2020, sp. zn. 14Cob/166/2019, zo dňa 30.6.2021,\nsp. zn. 6Co/32/2020, zo dňa 30.6.2020, sp. zn. 6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n23.2.2022, sp. zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.3.2020, sp. zn. 4Co/10/2020,\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.8.2020, sp. zn. 41Cob/33/2020). Vo vzťahu k primeranosti\ndoby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti obdobné závery\nvyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, zo\ndňa 31.7.2024, sp. zn. 3Cob/8/2023, zo dňa 28.1.2025, sp. zn. 14Co/6/2025, zo dňa 25.4.2024, sp. zn.\n1Cob/128/2022, Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.7.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, zo dňa 26.3.2024,\nsp. zn. 11Co/88/2023, zo dňa 13.4.2022, sp. zn. 7Co/37/2022, zo dňa 26.3.2024, sp. zn. 9Co/107/2023,\nzo dňa 30.4.2024, sp. zn. 6Co/84/2023, zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 11Co/67/2024, zo dňa 19.6.2024, sp.\nzn. 7Co/130/2023, zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 7Co/51/2024, Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.8.2020,\nsp. zn. 3Cob/20/2020 a iné.\n17. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd pripomína, že nie je jeho povinnosťou\nzodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre\nľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (F. G. B. H. z 21. 1. 1999) a nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n\n18. Ako už odvolací súd vyššie uviedol v rámci odvolacieho prieskumu nezistil existenciu žiadneho\nzo žalovaným namietaných odvolacích dôvodov, ktorých interpretáciu ozrejmil v ods. 10., 11. a 12.\nodôvodnenia. Hodnotenie dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom nie je v rozpore s § 191 CSP či\npre účely rozhodnutia nedostatočné, selektívne, bez zohľadnenia vzájomných súvislostí. Na vykonaným\ndokazovaním správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 427, § 442, § 524\nOZ a § 4, § 11 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a tieto vyložil v súlade s ich účelom a v tomto smere ustálenou\nsúdnou praxou, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal vecnú legitimáciu sporových strán\n(u žalobcu odvodenú od platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky), ako aj všetky zákonné\npodmienky pre úspešne uplatnenie škodového nároku (udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky\ndopravného prostriedku, vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a\ndanou udalosťou, to všetko počas trvania poistenia zodpovednosti). Svoje závery aj riadne, logicky,\npresvedčivo a v súlade s požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj súdnou praxou vyšších\nsúdnych autorít odôvodnil. Nakoľko odvolací súd nezistil ani prítomnosť závažnej meritórnej svojvôle,\nod existencie ktorej žalovaný odvíjal aj danosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP a porušenie ústavne chráneného vlastníckeho práva, ani tento odvolací dôvod a argumentáciu\nnebolo možné vyhodnotiť ako opodstatnené. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní\nplne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Cdo/126/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "datum": "2025-10-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/55/2024", "guid": "e81fd467-1446-41fc-913c-421d44ba9bb7:f9ff07bc-7086-4894-9eba-a29ca34e3c0c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f9cca41-314d-4130-9ca3-0c994523bbd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "5a3a914f-29b4-4f39-8bdc-6e2cb0474533:60002d0d-fdea-43bb-bae1-7a6cbe8d103b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5114234503.1", "spisova_znacka": "1Cdo/213/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/213/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5114234503.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "82141f7b-142d-45b5-bc98-d6712bd320a6:98d87262-8060-4bc3-81b1-101b8a49999b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7121206049.2", "spisova_znacka": "1Co/67/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/67/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7121206049.2"}, {"guid": "9a5735e2-2e8a-48d8-82d6-230942164eb0:efe8a7a0-14e3-421d-b1a0-62ebe46a65f3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1", "spisova_znacka": "3Cob/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/86/2023 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522200696.1"}, {"guid": "5e161076-b710-430b-a911-eb686f2d3076:b4e90796-b6cd-4391-9562-cce023c0ee53", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3823220312.1", "spisova_znacka": "11Co/67/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/67/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3823220312.1"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "8dc531e1-ad38-4c68-9a07-e99f6f4f49c5:bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "spisova_znacka": "3Cob/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/8/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3"}, {"guid": "725f8eb6-b6c3-47b9-9573-f14815c43b6c:e7544446-0b07-495e-b0d8-88fafcd3ca4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2", "spisova_znacka": "7Co/130/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/77/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/77/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628"}, {"guid": "857df6ca-4fc4-4b5f-877b-b27ba617e94c:d1ebe05b-c660-4ba7-bf77-ef4b1bd11683", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/84/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/84/2023 z 7. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/857df6ca-4fc4-4b5f-877b-b27ba617e94c:d1ebe05b-c660-4ba7-bf77-ef4b1bd11683"}, {"guid": "42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/89/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/89/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d"}], "citovane_v": []}