{"guid": "e52293f1-3753-4315-9fa0-2333be294b0c:694bb6d5-d7aa-4999-b617-5d70f1ebe7f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "spisova_znacka": "2Co/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/4/2025 z 27. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2025, sp. zn. 2Co/4/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "identifikacne_cislo": "6123472134", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/694bb6d5-d7aa-4999-b617-5d70f1ebe7f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/4/2025\n6123472134\n27. 08. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so\nsídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurace Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.451,38\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208 rozhodol tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.451,38 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne\nzo sumy 1.451,38 eur od 09.10.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobca podal žalobu z dôvodu, že dňa\n17.07.2023 došlo v O. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom\nvozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola B. T. (ďalej len „poškodený“). K vzniku\nškody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená\nnechala poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na\nčo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 974/2023 zo\ndňa 31.07.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom\nnáhradného vozidla trval od 31.07.2023 do 04.09.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v\nautoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená\ns motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu\nnemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol\npre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej\nfaktúru č. 11242023 splatnú dňa 19.09.2023 na sumu 2.168,06 eur s DPH za 36 dní, t.j. dobu užívania\nnáhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a\nprevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,\nza ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodená odplatne postúpila svoju\n\nbudúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov\nna nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty\nza postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej\nfaktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 vznikla voči žalovanému\npohľadávka vo výške 2.168,06 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Žalobca\nvyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá\npohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaný dňa 25.09.2023 poskytol žalobcovi poistné\nplnenie vo výške 716,68 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a\npoistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný\nneposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady\nškody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodenou po dobu\nnemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej\npoistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom\nnáhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany\nžalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného\nplnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do\n06.10.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.09.2023\npodľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha\nuloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 1.451,38 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9,5 % ročne od 09.10.2023 do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných\nsúdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,\nže došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov\núčelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,\nzmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto\nprípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade\nfaktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.zn.\n8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017,\nrozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp.zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa\n30.05.2019, sp.zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodená sa\ndostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej poškodené vozidlo\nv dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej\ndobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za\nnájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou\nudalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového\nvozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo\npoužívať. Od poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené\nvozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať\npešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu\nprenajala náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby\nbolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom\npre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie\noznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká\nnárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/85/2015). Dojednané\nnájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,\npredstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 24.09.2019, sp.zn. 11Co/187/2019); boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli\nvynaložené v súvislosti s tým, že poškodená fakticky nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas\ntoho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným\nmotorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku\n(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu\nv Žiline zo dňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku\nžalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje žalobca na právny názor a závery Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp.zn. III. ÚS\n309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo\n\n145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne\nzaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8\nzákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až\ndoručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania\nmohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť\nžalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým\nzároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o\nPZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi\nvo veciach sp.zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.\n3. Žalovaný v odpore uviedol, že nedošlo k preukázaniu účelnosti, nevyhnutnosti a odôvodnenosti\nnákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Nájom náhradného vozidla\npoškodenou mal trvať v období od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní. Žalovaný má však za to,\nže oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023, konkrétne z faktúry za opravu\nvozidla č. 22351404 zo dňa 31.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“) vystavenej príslušným\nautoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala a z ktorej vyplýva,\nže oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023. V súvislosti s vyššie\nuvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu\nnáhradného vozidla poškodeným poukázal napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.04.2016, so sp.zn. 8Co/879/2014. K otázke účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného\nvozidla sa vyjadril aj ústavný súd, ktorý napr. v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS\n602/2022, okrem iného aj uviedol, že „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že\núčelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu\nopravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry\npoškodeného na ďalšie používanie. Podobne ústavný súd napr. aj v jeho uznesení zo dňa 08.06.2023, so\nsp.zn. IV. ÚS 303/2023 považoval za zákonný a odôvodnený právny záver všeobecných súdov, v zmysle\nktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného vozidla nepovažovali\nnáklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidlo opravené. Žalovaný ďalej taktiež\nuvádza, že z predmetnej faktúry za opravu poškodeného vozidla výslovne vyplýva, že samotná doba\nopravy poškodeného vozidla mala podľa všetkého trvať pravdepodobne 8 hod, (t.j. mechanická práca\n1,7 hod., klampiarska práca 3,9 hod. a lakýmická práca 3,1 hod.). Celková doba, počas ktorej sa\nvšak poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise bola od 31.07.2023 do 04.09.2023. Preto je celková\ndoba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v nepomere k samotnej dĺžke prác,\nktoré boli v zmysle predmetnej faktúry za opravu vozidla potrebné na opravu poškodeného vozidla.\nMá za to, že celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v príslušnom autoservise\nnemôže byť v nepomere s časovým úsekom, ktorý bol potrebný na samotnú opravu poškodeného\nvozidla. V tejto súvislosti dodáva, že napriek existencii tohto nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy\npoškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise,\nžalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za 16 dní nájmu\nnáhradného vozidla. Poukázal aj na zásadu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov\na jej prípadnú aplikáciu. V zmysle uvedených skutočností má preto za to, že žalobcom uplatňované\nnáklady na prenájom náhradného vozidla, v období od 01.09.2023 do 04.09.2023, už nemožno\npovažovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené, nakoľko sa jedná o náklady, ktoré už vznikli\nmimo opravy poškodeného vozidla, pretože z faktúry za opravu vozidla bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená už dňa 31.08.2023, t.j. týmto okamihom sa\npoškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla tak aj potreba užívania náhradného\nvozidla poškodeným. Uviedol, že aj okrem nákladov ktoré vznikli mimo opravy poškodeného vozidla, t.j.\nod 01.09.2023 do 04.09.2023, sa poškodené vozidlo nachádzalo vzhľadom na pomer k samotnej dĺžke\nprác neprimerane dlho a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto nepriznal žalobcovi náhradu nákladov\nza prenájom náhradného vozidla v rozsahu uplatnenom žalobcom. Žalovaný upozorňuje aj na to, že zo\nZmluvy o nájme č. 974/2023 zo dňa 31.07.2023 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou explicitne\nvyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní dňa 31.07.2023 bola dopredu určená\nna obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Žalovaný tak v zmysle vyššie uvedeného spochybňuje aj\nskutočnosť, že žalobca a poškodená mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť časový\núsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla bude vykonávať, t.j. že v tomto prípade bude oprava\npoškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu 36 dní. K vyššie uvedenému poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 22.06.2023, sp.zn. 14Cob/93/2022. Žalovaný osobitne taktiež poukazuje\naj na to, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 17.07.2023 a nákladmi na náhradné vozidlo, ktoré\n\nmali byť poškodenou vynaložené v žalovaným rozporovanom období od 01.09.2022 do 04.09.2023,\nneexistuje príčinná súvislosť. Požiadavku existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a\nnákladmi na prenájom náhradného vozidla vyslovil napr. aj Krajský súd v Žiline v jeho rozsudku zo dňa\n22.03.2022, so sp.zn. 7Co/187/2022. Žalovaný je toho názoru, že okamih kedy sa poškodené vozidlo\nv dôsledku vykonanej opravy stane opätovne prevádzkyschopné možno považovať práve za jednu z\niných, na konaní škodcu nezávislých objektívnych skutočností, ktorá má za následok, že medzi konaním\nškodcu a nákladmi na prenájom náhradného vozidla po tom, čo sa poškodené vozidlo v dôsledku\nvykonanej opravy stalo opätovne prevádzkyschopné, neexistuje príčinná súvislosť. Inak povedané,\nžalovaný má za to, že medzi konaním škodcu a vznikom škody na strane poškodeného v podobe\nnákladov na prenájom náhradného vozidla existuje príčinná súvislosť (resp. prepojený reťazec postupne\nnastupujúcich príčin a následkov vo vzťahu k vzniku škody) len do okamihu, kedy je zavŕšená oprava\npoškodeného vozidla, t.j. do okamihu, kedy sa poškodené vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné.\nPodľa názoru žalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na\nprenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo\nv príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na\nstrane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť\nautoservisu a pod. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady uviedol, že v zmysle jeho Oznámenia o poistnom\nplnení zo dňa 21.09.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 80,49 eur z titulu\nzníženia opotrebenia rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 apo najazdení 1081 km\nTH2 ako ani poistné plnenie vo výške 10,81 eur z titulu zníženia 0,01eur/za 1 km. Žalovaný v súvislosti\ns vyššie uvedeným poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza\nskutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 20.04.2021, so sp.zn. 14Co/35/2018. Žalovaný je ako poisťovateľ povinný\nuhradiť poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových\nhodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného\ndôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj regulárne odpočítané opotrebenie, t.j. rozdiel\ntechnických hodnôt poškodeného vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne\nopotrebenie, o ktoré boli pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné\nmotorové vozidlo poškodeného. V súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania žalovaný poukázal na to,\nže ústavný súd v žalobcom spomínanom náleze III. ÚS 309/2020 okrem iného na záver aj uviedol, že „V\nsúlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne\nalebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,\nktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými\nsankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú\nvyplatené aj úroky. Je preto potrebné vec právne posúdiť aj v týchto súvislostiach, čo dovolací súd dosiaľ\nneučinil. Vzhľadom na vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným súdom vyriešenie položených otázok\nnateraz ústavný súd prenecháva najvyššiemu súdu, keď však ústavný súd od najvyššieho súdu očakáva,\nže najvyšší súd domyslí uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše\npovedie k správnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj\nplný effet utile smernice.“ Poznamenal, že vyššie citovaný nález ústavného súdu, na ktorý sa odvoláva aj\nžalobca, evokuje, že ústavný súd ponechal definitívne posúdenie otázky, od kedy má poškodený nárok\nna úroky z omeškania z nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj ako „najvyšší súd“), pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení\ntejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný effet utile smernice. Žalovaný ďalej\npovažuje v súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za podstatné poukázať aj na právny\nnázor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v rozsudku zo dňa 09.02.2023, sp.zn. 4Cob/117/2021.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2024 rozšíril svoju procesnú obranu v konaní aj o\nnámietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v tomto smere poukazuje v prvom rade na to, že\nžalobca v jeho replike tvrdí, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo,\nno z listinných dôkazov doložených žalobcom žiadnym spôsobom nevyplýva, že zo strany poškodeného\ndošlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023. Žalovaný má\nteda za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného aj došlo ku\nskutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných prostriedkov za prenájom náhradného vozidla, a teda\nk vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom\nnáhradného vozidla podľa § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“) v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho\n\nzákonníka. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v bode 4. jeho žaloby tvrdí,\nže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení\npohľadávky“) malo dôjsť k postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému titulom jeho\nnároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Má za to,\nže už len táto argumentácia žalobcu je sama o sebe rozporuplná a nezmyselná, nakoľko žalovanému nie\nje zrejmé, ako je vôbec možné postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov,\nktoré v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany poškodeného ani skutočne (reálne)\nvôbec vynaložené neboli. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že rovnako tak aj v bode 1. zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023\nsa uvádza, že poškodený má mať voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, no žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže zo strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla (t.j. nebola preukázaná úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla\nč. 11242023 zo dňa 04.09.2023 zo strany poškodeného). V zmysle právnej úpravy je teda zrejmé,\nže na to, aby poškodenému voči žalovanému vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za\nprenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu\nnákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej\nsfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ešte bližšie poukazuje aj na to, že\nzákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska\njeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaný plní poškodenému z titulu\nexistencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a škodcom\n(t.j. žalovaný poškodenému primáme plní z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi ako klientovi\nžalovaného), pričom podľa § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo\nvšeobecnosti právo na náhradu škody priamo nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nsú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči\npoisťovateľovi osobitne stanovené v § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto\nustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej\nv § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva\nv súvislosti s nájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako\npoisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy\nv jeho majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla (t.j. úhradu faktúry za\nprenájom náhradného vozidla). Aktívna vecná legitimácia je teda objektívna kategória vyplývajúca z\nhmotného práva, pričom v prípade ak samotný primárny subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva\nnikdy nesplnil podmienky na to, aby mu priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na\nnáhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla, tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 04.09.2023 bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t.j. nemožné plnenie podľa\n§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukazuje na to, že samotný inštitút započítania je\nupravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem\nObčianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania\nje teda napr. popri splnení dlhu, ktoré je upravené v § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden\nzo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v\nžiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní\nobsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemožno považovať za dohodu\no spôsobe úhrady faktúry za nájom č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 poškodeným, či za dohodu o\nspôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu\no zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 a zániku záväzku\nna úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo\nodlišnej veci napr. aj NS SR v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022). Má teda\nza to, že už len zo samotného doslovného znenia § 580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva,\nže vzájomným započítaním započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho\nzanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade peňažného dlhu. Už\nlen zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených záväzkov\n(t.j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom - splnením) absolútne vylúčené, aby\npri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Totiž v\nopačnom prípade, ak by sme akceptovali, že započítanie vzájomných pohľadávok = splnenie dlhu, tak\nsamotný inštitút započítania by sa podľa názoru žalovaného stal nadbytočným, resp. obsolentným a stal\n\nby sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku splnením podľa § 559 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry č. 11242023\nzo dňa 04.09.2023 teda zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok, t.j. iným spôsobom\nako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak má\nza to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry\nza prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného.\nŽalovaný na podporu jeho argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť\nk zániku nesplneného záväzku poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za nájom č.\n11242023 zo dňa 04.09.2023, a teda že týmto vzájomným započítaním pohľadávok v žiadnom prípade\nnedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023\nzo strany poškodeného, poukazuje napr. aj na argumentáciou NS SR vyslovenú v rozhodnutí zo dňa\n19.08.2023, sp.zn. 5 MObdo 5/2012, ktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti so započítaním okrem iného\naj uviedol, že rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé na\nzapočítanie stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je možné súdnym rozhodnutím\npriznať takto zaniknutú pohľadávku. Ďalej poukázal na to, že aj v odbornej literatúre sa v súvislosti s\nrozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov splnením\nmožno stretnúť s názorom, že započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často deje,\nza nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri\nktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu\n(záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.\nVeľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Nakoľko teda poškodená faktúru za prenájom\nnáhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 žalobcovi reálne nikdy neuhradila a jej nesplnený\nzáväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 mal\nteda zaniknúť na základe vzájomného započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 04.09.2023, tak bola touto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023\npostupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného a predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 04.09.2023 bolo nemožné plnenie v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považuje za\nnesprávnu a irelevantnú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú žalobca poukazuje, a ktorá prakticky\nspôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením. Uviedol, že\nNS SR v rozsudku zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov\nzapočítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením. Výklad príslušných noriem Občianskeho zákonníka\nupravujúcich inštitút započítania, nachádzajúci sa v judikatúre krajských súdov uvádzanej žalobcom, v\nzmysle ktorého možno započítanie považovať za akýsi spôsob úhrady faktúry za prenájom náhradného\nvozidla, sa podľa názoru žalovaného natoľko odchyľuje od znenia príslušných noriem Občianskeho\nzákonníka upravujúcich inštitút započítania, že tým dochádza k popretiu účelu a významu samotného\ninštitútu započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj z dlhodobého hľadiska k porušovaniu práva\nžalovaného na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej aj ako „dohovor“), ako aj k porušovaniu základného práva žalovaného vlastniť majetok\npodľa článku 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku v zmysle Dodatkového protokolu č. 1\nk dohovoru. Má za to, že takýto výklad noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania\nje aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\ncelkovo narúša systematiku noriem Občianskeho zákonníka nachádzajúcich sa v jeho šiestom oddiely\ns názvom „Zánik záväzkov“. Žalovaný poukázal i na to, že aktívna vecná legitimácia je objektívna\nkategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne z titulu existencie jeho\nzáväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovaného) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čiastočne plnil na základe žiadosti\npoškodenej uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 na účet žalobcu, je z\nhľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná.\nPodotýka, že nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovaného, ktorý vykonávajú likvidáciu poistných\nudalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho\nhľadiska, či žalobca je v zmysle hmotného práva oprávnený uplatňovať daný nárok v prípadnom súdnom\nkonaní. Uviedol, že žalobca sa v jeho podaniach síce odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody,\navšak z listinných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá mala\npoškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Uviedol, že základným účelom\nzákona o PZP je zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla\nskutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a prípadne aj\nv podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a nie\n\n„preplácanie“ neuhradených faktúr za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou\nje aj žalobca.\n5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2024 uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu\nv spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho\nvozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená\nvo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, na ktoré poukázal. V prejednávanej veci došlo\nk odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na\núhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto\npostúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a\nje daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok\nnedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať.\nZapočítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku na\nzaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká pohľadávka voči žalovanému\nako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného vozidla po\ndobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca poukázal i na to, že NS SR\nv uznesení zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 4Obdo/30/2022 posudzoval dohodu o započítaní vzájomných\npohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Išlo o absolútne\nodlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovaným, jeho závery nie je možné\nchápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaný v podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol\nvoči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného\nvozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech\nžalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú\nzodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní\nvzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo\na pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky\nzanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody\ntitulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k\npostúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je\njedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovaného by\npotom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku,\na teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov\nzániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu\njeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí\njednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Žalobca poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp.zn. 9Co/5/2021 i na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017. Uviedol, že započítanie je teda nutné\nchápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných\npohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov\nna nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom\nžalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak\nv spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Podotkol,\nže požiadavku žalovaného na úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného\nnemožno považovať za dôvodnú, keď by v prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim,\nako v prípade faktúry za opravu vozidla, t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému\ntitulom preplatenia uhradenej faktúry, ale priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j.\nžalobcu. Vzťah autoservisu a poisťovne je v podstate vzťahom poukazníka a poukázanca podľa §\n535 Občianskeho zákonník. Žalobca ďalej uviedol, že nepovažuje za opodstatnenú obranu žalovaného\nzaloženú na tvrdení, že konal správne, ak uhradil poškodenému náklady za nájom náhradného vozidla\nza obdobie 16 dní trvania prenájmu, pretože túto stanovil svojvoľne, ako sám žalovaný uvádza na\nzáklade technologických postupov udávaných výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas\npotrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany\nžalovaného, a to všetko bez zohľadnenia konkrétnej situácie v zmluvnom autoservise a skutočnosti, že\npoškodená bola vylúčená z možnosti užívania jej vozidla po celú dobu jeho zotrvania v autoservise v\ndôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Má za to, že zotrvanie opravovaného\nvozidla poškodenej v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné,\npoškodená nemala možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu\nnáhradného vozidla. Poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti nevytkla autoservisu neprimerané\n\ntrvanie opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu právneho predchodcu žalobcu, ktorý ho nemohol nijakým\nspôsobom ovplyvniť, preto je absolútne účelové spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne.\nPoškodená je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavená\nakejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá. Je nelogické a absurdné,\naby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného\nvozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodenej v autoservise aj na samotnú\ndobu, po ktorú bolo vozidlo poškodenej opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával\npráce na vozidle poškodenej. Nedôvodnosť obrany žalovaného potvrdzujú i viaceré právoplatné\nrozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať poškodenému „nečinnosť“\nautoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie\nuplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla bola výhradne doba, po\nktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa v autoservise. Poisťovňa,\nt.j. žalovaný, je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je\nautoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej\nvýške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne\npochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením\npredmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k\nukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje\nopravené vozidlo prevziať z autoservisu. Je toho názoru, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným\npostupom pri oprave, či konečnou dĺžkou opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť\na prieťahy autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu ako\nzmluvnému partnerovi a nie následne v rámci uplatneného nároku poškodeného. Žalovaný si sám\nprotirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal\nnijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu uhradil a postup autoservisu namieta až v\nsúvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. V tejto súvislosti poukazuje na závery konštatované\nv rozhodnutí KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo\ndňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého dobu opravy poškodeného motorového\nvozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu\nnáhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených\nnákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako\nškodovej udalosti. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla poškodenému, poukazuje\nna to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu\npoškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným\nvystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo\na vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení\ntzv. krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti\nod toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu\nfaktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po ukončení šetrenia poistnej\nudalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada\nza opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu bola poškodená informovaná o\nmožnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si poškodená dňa 04.09.2023 vyzdvihla. Opravené vozidlo\nbolo vydané poškodenej v prvý objektívny deň pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu, a to s\npoukazom na § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom,\nktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, t.j. v prvý pracovný deň nasledujúci\npo doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Možnosť prevzatia vozidla ku dňu doručenia krycieho\nlistu, t.j. subjektívne hľadisko, vzhľadom na odstup času od predmetnej udalosti, nie je dôvodné skúmať,\nani preukazovať, objektívne však bol a poškodená oprávnená/povinná prevziať svoje opravené vozidlo\nz autoservisu najskôr v prvý pracovný deň po doručení krycieho listu, t.j. dňa 04.09.2023, kedy jej začala\nplynúť lehota na prevzatie opraveného vozidla. Trvanie nájmu náhradného vozidla v predmetnej veci\ndo dňa prevzatia opraveného vozidla, a to v prvý deň začiatku plynutia lehoty na jeho prevzatie, je\ntak nutné považovať za účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom\nžalovaného. Poukazuje na to, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných\nudalostí autoservis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu motorového\nvozidla, túto zasiela rovno poisťovni, pričom nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do\nmomentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia\npoistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodená žiadnym spôsobom\nneprispela k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od nej\nspravodlivo požadovať, aby ako účastníčka škodovej udalosti, ktorú nezavinila, disponovala finančnými\n\nprostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania\nnáhradného motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania\nopraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do\ndispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚS SR“). Práve v\npredmetnom Náleze sa ÚS SR z právneho hľadiska zaoberal účelom používania náhradného vozidla v\nprípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v prípade čiastočnej škody, ktorá sa\nodstraňuje opravou v autoservise. ÚS SR vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného\nvozidla vo vyššie uvedenom Náleze ÚS SR vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu,\nv zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného\nvozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď\nsa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS\nSR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej\ndopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne\nužívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu\nzničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový\nnásledok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi\ntak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“\n- nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Deň ukončenia opravy nemožno\npovažovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak\nnemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania\nopraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má\naspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho\nlistu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je\npodľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom\nnáhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Má za to,\nže nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu\nnáhradného vozidla definovaného Nálezom ÚS SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v\nautoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá\nžiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.\nUžívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným\npartnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou\nmotorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Náhrada nákladov spojených s opravou\npoškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Vyššie uvedené žalobca\nopiera aj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod\nsp.zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp.zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023\npod sp.zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti\nsvojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom\nbola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Je potrebné považovať za účelnú dobu\nnájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho\nvydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený\nnepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu\nudalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu\nnákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového\nvozidla. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v\nautoservise bola pričítateľná poškodenej, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť\nužívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom\nžalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na\npoisťovňu. Žalobca upriamuje pozornosť aj na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku\nzo dňa 26.01.2023, sp.zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie citované závery Krajského\nsúdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného ohľadom odstránenia príčiny vzniku\nškody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že\npri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je\npotrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové\nvozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť\ndobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť,\nktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného\nmotorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu\n\nprotiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného v\ntom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou\njeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho\nmotorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z\nvlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového\nvozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo\nservisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť,\nže vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové\nvozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné\nmotorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol\nvyužívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho\noprave. Žalobca dáva do pozornosti aj aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo\ndňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp.zn. 9Co/107/2023. V poslednom\noznačenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla je\ndoba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom\ntáto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,\noznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.\nJe známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení\nceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu,\npreukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd\nnesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom\nvo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o\ndanosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Bolo by naivné domnievať\nsa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe,\nt.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani\nspravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej\nobchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere\nteda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ),\nt.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).\nV prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi\nspôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v\nobdobí od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné\npričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu).\nV danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen\nškoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to\nv rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim\nobchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy\ndo úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne\nzaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov\nuvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa 27.10.2021, sp.zn. 7Co/94/2021, neskorším\nnálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd\npriklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až\ndo momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri\nposudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné\nvychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo.\nPodľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023-112, práve\ninštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu\nnároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj samotné\nzabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia\njeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023,\nsp.zn. III. ÚS 602/2022 poukázal na to, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať\nškodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do\nmomentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody\nnekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil\ns cieľom eliminovať škodlivý následok. Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia\nuž tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď\nuvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany\n\npoisťovateľa škodcu. Odvolací súd zdôraznil, že argumentácia žalovaného prinajmenšom ignoruje\nexistujúci stav založený poškodeným a autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho\nlistu prípadne úhrady objektívne odďaľuje vydanie motorového vozidla poškodenému. Je potrebné si\nuvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám\nneurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom\n(poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným\n„nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia\nautoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe\nvoľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte\nuvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody\nsúvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi\nukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo\nstrany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči\npoškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená\ntým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal.\nAkceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné\npodmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia\nceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť\nuplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný\nakceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by\npoisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom,\ntýkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa\nstal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou\na vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla\naž do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Obdobné závery vyslovil Krajský súd v Žiline\naj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/77/2023.V\ndanej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do\n04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom\nnáhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,\nktorú nezapríčinila. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená vylúčená z možnosti používať svoje\nvlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď\nvozidlo bolo v oprave. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho\nkonania klienta žalovaného, nemožno u poškodenej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom,\naby hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel.\n6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11\nods. 6, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1,\n2, 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, § 39, § 37 ods. 2, § 580, § 121 ods. 3, § 517 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že žalobca vystavil poškodenej faktúru\nza prenájom vozidla, pričom poškodenej na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má\nznášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva\nna náhradu škody zo strany poškodenej na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade\nsamotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodená ako\nnájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi síce nezaplatila, vysporiadaním\nzáväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného.\nPredmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok\nna náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je\nteda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j.\nnáklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného\nmotorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla\nbyť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu\nprvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok\ndošlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako\nnájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu\n\nv predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok\nuzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom v bode 5., kde si zmluvné\nstrany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a\nna úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím\nje preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej\nujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5.\nZmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2023. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že ide o neplatné postúpenie, nakoľko pohľadávka na náhradu škody v čase postúpenia\nneexistovala, nakoľko započítaním mala zaniknúť, pretože zo samotnej podstaty právneho úkonu\nzapočítania ako ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania\nnemôže nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka na\nnáhradu škody žalobcovi nevznikla započítaním, ale škoda samotná vznikla poškodenej už momentom\npoškodenia jej motorového vozidla, pričom časť nároku na náhradu škody vo výške nákladov za nájom\nnáhradného vozidla bola postúpená poškodenou na žalobcu. Započítaním zanikajú pohľadávky iba\nmedzi subjektmi vzájomného započítania a nie pohľadávky subjektov započítania voči tretím osobám.\nZapočítanie je spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t.j. ide\no prípady, keď subjekty započítania majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú. Ide fakticky\no spôsob splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvomi vzájomnými dlžníkmi, na rozdiel od\nsplnenia dlhu spôsobom úhrady dlžníka veriteľovi v prípade, že dlžník nemá buď žiadnu pohľadávku\nvoči veriteľovi resp. nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie. K tomuto spôsobu úhrady pohľadávky\nzapočítaním je potrebný navyše započítací prejav. Preto pohľadávka poškodeného voči škodcovi\nresp. jeho poisťovateľovi na náhradu škody v čase postúpenia voči týmto subjektom existovala a\nnijakým spôsobom voči ním nezanikla. Započítaním zanikli iba pohľadávky existujúce medzi subjektami\nvzájomného započítania ako dlžníkmi navzájom. Súd prvej inštancie taktiež za nedôvodné považuje\ntvrdenie žalovaného, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 je obchádzanie\nzákona, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva\no postúpení pohľadávky nevykazuje žiadne znaky obchádzania zákona. Na tom nič nemení ani\nskutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi\nzmluvnými stranami, ktorú ako sám žalovaný uvádza, je potrebné považovať za samostatný právny\núkon. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že poškodený by najskôr musel uhradiť\nžalobcovi nájom náhradného motorového vozidla a až tak by mohol vymáhať svoj nárok na náhradu\nškody v rozsahu uhradenej sumy proti žalovanému resp. škodcovi, lebo až tak by mu vznikla skutočná\nškoda. Pri výklade, aký uvádza žalovaný, by taktiež nedošlo k vzniku skutočnej škody poškodenému\nspočívajúcej v zmenšení jeho majetku, lebo on náklady na opravu taktiež nehradil. Podľa názoru\nsúdu je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, resp. voči\njeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom, alebo či svoju pohľadávku na náhradu škody\nspočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo postúpi na iný subjekt. Škoda samotná\nvznikla poškodenému už momentom poškodenia jeho motorového vozidla, a nie až následne. Následný\nje len dôsledok vzniku škody resp. jej výška, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom škody\nnezákonným konaním škodcu. Výška škody spočíva okrem výšky nákladov na opravu (ktoré žalovaný\nuhradil zmluvnému autoservisu a nie poškodenej), aj v nákladoch v súvislosti s prenájmom náhradného\nmotorového vozidla počas doby, v ktorej je poškodená v dôsledku škody vylúčená z užívania svojho\nmotorového vozidla. Ide o skutočnú škodu. Súd prvej inštancie sa stotožňuje so žalovaným, že účelom\nzákona o PZP je predovšetkým odškodnenie poškodeného, ktoré má byť rýchle a úplné, navyše podľa\nnázoru súdu aj s čo najmenším zaťažovaním poškodeného, ktorý je už aj tak zaťažený ním nijako\nnespôsobeným poškodením svojho motorového vozidla a s tým spojenými úkonmi ako napr. obhliadkou,\nvyhľadávaním opravovne a pod. Preto aj náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v\npraxi hradí poisťovateľ škodcu, s ktorým má škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie najskôr poškodený opravovni, ktorý ani navyše nemusí\ndisponovať s potrebným obnosom finančných prostriedkov potrebných na opravu jeho poškodeného\nvozidla. Tomuto slúži aj systém zmluvných autoservisov, s ktorými má poisťovateľ (žalovaný) uzatvorené\nzmluvy, na základe ktorých hradí náklady na opravu priamo zmluvnému autoservisu. Nijako teda\nneodporuje účelu zákona o PZP, ani ho neobchádza skutočnosť, že nevyhnuté a účelne vynaložené\nnáklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré vznikli poškodenej v príčinnej súvislosti s\npoškodením jej motorového vozidla konaním poistenca žalovaného, ako svoju pohľadávku postúpi\nprenajímateľovi náhradného motorového vozidla, voči ktorému poškodenému vznikol záväzok na úhradu\nvo výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto strany vzájomne započítali,\nteda de facto uhradili vzájomným započítaním.\n\n7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal dôvodnosťou uplatnenej sumy. Uviedol, že je preukázané a\nmedzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.07.2023 došlo v O. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola\nspôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodená\nuzavrela zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 974/2023 zo dňa 31.07.2023, na základe ktorej\nprenajal žalobca poškodenej motorové vozidlo značky KIA Ceed a Jeep Compass. Po ukončení\ndoby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 11242023, splatnú dňa\n19.09.2023 na sumu 2.168,06 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 36 dní a jednorazový\npríspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného\nvozidla KIA Ceed za jeden deň bola 30,83 eur bez DPH a 37,- eur s DPH a cena prenájmu náhradného\nvozidla Jeep Compase za jeden deň bola 56,57 eur bez DPH a 68,- eur s DPH. Náhradu škody si\nžalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 04.09.2023. S uplatnením nároku na náhrady škody oznámil\nžalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa\n21.09.2023 oznámil, že dňa 21.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie\n716,68 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 16 dní prenájmu náhradného vozidla, zníženie o\nopotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred najazdením a po najazdení, zníženie 0,01\neur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 716,68 eur, nepriznaný rozdiel\nje vo výške 1.451,38 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní. Predovšetkým súd prvej inštancie\nuviedol, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodenému,\nsú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti\nso vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodená prišla v dôsledku poškodenia\na opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku\nškodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musela si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej\njudikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie\nnevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.\nObjektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadril ju\nžalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenej resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených\nnákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo\npracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo\npoškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je\nformou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za\npožičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej\nudalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o judikatúru najvyšších\nsúdnych autorít, súd prvej inštancie uviedol, že sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani\nv aplikácii skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené\ndovtedy, dokiaľ sa motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného. Žalovaný neuznal všetky\nnáklady na prenájom náhradného vozidla, pretože má predovšetkým za to, že oprava poškodeného\nvozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia opravy poškodeného vozidla\nt.j. do 31.08.2023, rozsahu 16 dní, ako aj z toho dôvodu, že z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi\nžalobcom a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní\nbola dopredu určená na obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Namietal, že poškodená nekonala\nv súlade so zásadou neminem laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko už\npri samotnom uzatváraní nájomnej zmluvy so žalobcom bola vopred dohodnutá neprimeraná doba\nopravy poškodeného vozidla. Mal za to, že žalobcom uplatňované náklady za prenájom náhradného\nvozidla v rozsahu nad 16 dní, ako ani rozdiel technických hodnôt poškodeného vozidla pred a po\nnajazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov\nso zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodenej, nemožno považovať za\núčelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Podľa názoru\nžalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom\nnáhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom\nautoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného\nautoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a\npod. a že existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie\nnáhradných dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky a pod., je z hľadiska priznania výšky\npoistného plnenia akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade\nzo strany žalovaného v jeho oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 aj zohľadnená. Súd prvej\n\ninštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla považoval za účelný\nlen za dobu 16 dní. Pokiaľ žalovaný poukazoval na absolútnu neplatnosť zmluvy o prenájme náhradného\nvozidla z dôvodu, že doba nájmu bola dopredu určená už pri jej uzatváraní, tak súd túto námietku\njednak nepovažuje za dôvodnú, nakoľko stanovenie doby nájmu je náležitosťou zmluvy o nájme, a\njednak ju považuje za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Ak by aj bola\npredmetná zmluva neplatná z tohto dôvodu, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že poškodenej žalobca\nreálne poskytol svoje motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 04.09.2023, kedy bolo poškodenej\nodovzdané opravené vozidlo z autoservisu. Poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie,\nkedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodená dĺžku opravy ovplyvniť nemohla.\nZ potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že autoservis motorové vozidlo\nodovzdal poškodenej bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného\n(poisťovne) t.j. dňa 04.09.2023. Poškodená ukončila nájom náhradného vozidla dňa 04.09.2023, keď\njej bolo vydané jej opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu\nprenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v\nrozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle\n§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia\npoškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného\nvozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v\nprípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,\nže opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva aj\nzo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej\nzmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu,\nnakoľko ako už súd uviedol, účelom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla je predovšetkým odškodnenie poškodeného, ktorý poškodenie svojho motorového\nvozidla nijako nezavinil, konaním škodcu je z užívania svojho motorového vozidla nedobrovoľne\nvylúčený a nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a až následne uplatnil nárok\nu poisťovne. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu\nnáhradného vozidla nejako negatívne ovplyvnila poškodená. Súd prvej inštancie má preukázané, že\npoškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo\nv autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným\ndôsledkom škodovej udalosti a v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jej motorového vozidla\npoistencom žalovaného, pričom motorové vozidlo sa do sféry poškodenej dostalo dňa 04.09.2023.\nNámietky žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenej relevantné, nakoľko žalovaný\nničím nepreukázal, že poškodená (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda\naj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Z mailového vyjadrenia servisného technika servisu FINAL CD, spol. s r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava trvala vyše mesiaca z toho dôvodu,\nže dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli servisu dodané až dňa 30.08.2023.\nBezodkladne nasledujúci deň došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie\nuviedol, že nie je rozhodujúce vystavenie faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené\nmotorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej, iba žeby poškodená svojím konaním sama\ntúto dispozíciu znemožnila. Ak teda tieto skutočnosti žalovaný namieta je namieste, aby svoje zmluvné\nautoservisy inštruoval na vydanie vozidla poškodenému v deň vystavenia faktúry resp. dohodol v\nzmluvných podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako nezaťažovalo poškodeného, ktorého záujmom\nje čo najskoršie opravenie a používanie svojho motorového vozidla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že\npoškodený ani nemusí vedieť a spravidla ani nevie, kedy zmluvný autoservis vystavil a zaslal žalovaného\nfaktúru za opravu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo\ndňa 21.09.2023 nebolo poškodenej priznané ani poistné plnenie (jeho výška ani nebola uvedená) z\ntitulu rozdielu technických hodnôt, ktorých nepriznanie súd prvej inštancie považuje za nedôvodné.\nPoškodená nijakým spôsobom nezavinila, že nemohla používať svoje poškodené motorové vozidlo, a\nnavyše trhová hodnota opravovaného motorového vozidla je po oprave nižšia ako pred jeho opravou.\nPreto je prípadné tzv. opotrebenie t.j. rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k nároku poškodeného\nna náhradu škody irelevantné. Súd prvej inštancie teda považuje za účelnú dobu nájmu náhradného\nvozidla čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenej, t.j. dobu\nod 31.07.2023 do 04.09.2023. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že účelné, nevyhnutné a preukázané\nvýdavky, ktoré poškodenej vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec\nžalovaného sú vo výške 2.168,06 eur a vyplývajú z faktúry č. 11242023 zo dňa 19.09.2023. Nakoľko\nžalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 25.09.2023 iba sumu vo výške 716,68 eur, rozdiel vo výške\n1.451,38 eur je povinný zaplatiť žalobcovi.\n\n8. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej inštancie zastáva právny názor, že špecifické ustanovenie\n§ 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia\npovinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti\nuvedenej v §11 ods. 7 zákona o PZP je nutné aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu\nk Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za\noneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o\nPZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.09.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu\nplniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula\ndňa 07.10.2023. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto\nsúd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania za žalobcom požadovanú\ndobu omeškania, t.j. od 09.10.2023 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu\nvzniku omeškania.\n9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady\núspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n10. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalovaný má za to, že posúdenie\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé,\nneúplné, ako aj vnútorne rozporné. Žalovaný má za to, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu zo strany súdu uvedené v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít\nSlovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Navyše žalovaný má taktiež za to, že\nzdôvodnenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu vykazuje znaky absolútnej svojvôle.\nŽalovaný v prvom rade poukazuje na to, že súd v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku vec\njednoznačne nesprávne právne posúdil v rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočnej\nškody keď mal za to, že poškodenému mala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda\nuž len samotným vystavením faktúry za prenájom a že poškodenému vznikla v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla škoda už momentom poškodenia jeho motorového vozidla. Žalovaný poukazuje na\nto, že počas konania opakovane poukazoval na to, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje\ntak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie\nexistujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), pričom nepostačuje len zvýšenie pasív (t.j.\nnapr. len samotné vystavenie faktúry za prenájom náhradného vozidla). V tejto súvislosti poukazuje napr.\nna rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2018, sp.zn. 11Co/92/2018, ktorý v tejto súvislosti\nuviedol, že „Ani pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Avšak obsahom pojmu majetková škoda\ntak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej\nmusí byť škoda reálna, t.j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody,\npretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď\nnie je premlčaná. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá\nspočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení, v\nznížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové\nhodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu (viď R III. 1967, R 55/1971).“ Žalovaný má\nza to, že v súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda len samotná suma,\nktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by\nuž nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi\nvznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený),\nmajetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej\npovinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený.\nŽalovaný má za to, že v súlade s dlhodobo ustáleným výkladom zásady náhrady skutočnej škody\nvyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že poškodenému môže v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca\nžalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým\nprevodom alebo v hotovosti). Teda poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nvzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom\nnáhradného vozidla zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. Keďže\nv danej veci poškodená faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy\n\nneuhradila , má žalovaný za to, že v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla poškodenej nevznikla\nžiadna škoda. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že poškodenej\nvznikla škoda už len na základe samotného vystavenia faktúry za prenájom náhradného vozidla. Ďalej\nžalovaný uvádza, že opakovane poukazoval na to, že hoci nárok na náhradu škody v súvislosti so\nsamotným poškodením motorového vozidla ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t.j. v dopravnej nehode), tak ide o\nnároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Zatiaľ čo teda v\nprípade samotnej škody na motorovom vozidle sa majetkový stav poškodeného znižuje už v dôsledku\nsamotného poškodenia motorového vozidla (t.j. skutočná škoda tu poškodenému vzniká už v okamihu\ndopravnej nehody), tak v prípade prenájmu náhradného vozidla sa majetkový stav poškodeného znižuje\na skutočná škoda vzniká až zaplatením nájomného (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR\nzo dňa 28.02.2017 so sp.zn. 25 Cdo 3019/2015 týkajúceho sa výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a rozlišovania medzi okamihom vzniku samotnej škody na motorovom vozidle a okamihom\nvzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla). Nárok na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného\nužívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až\nmomentom úhrady nájomného. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie vôbec\nnerozlišuje, že nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla\na nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla sú dva nároky rozdielnej\npovahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Argumentácia súdu prvej inštancie,\nže poškodenému mala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už momentom\npoškodenia jeho motorového vozidla a nie až následne, je podľa žalovaného absolútne nezmyselná\nuž len z toho hľadiska, že poškodený v okamihu dopravnej nehody pravdepodobne ešte ani vôbec\nnevie, či si náhradné vozidlo vôbec prenajme. Žalovaný argumentáciu súdu prvej inštancie, že „úhradu\nnájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v\nkonaní “ považuje za svojvoľnú a neprípustnú a to už len z toho hľadiska, že postúpenie pohľadávky\npodľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je právny inštitút, na základe ktorého dochádza k zmene\nv osobe veriteľa a žalovaný preto považuje za absolútne vylúčené, aby inštitút na základe ktorého\ndochádza k zmene v osobe veriteľa mal akýmkoľvek spôsobom suplovať zánik záväzku splnením podľa\n§ 559 Občianskeho zákonníka. Žalovanému ďalej nie je vôbec zrejmé, na základe čoho súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že žalovaný mal počas konania argumentovať, že pohľadávka poškodeného\nna náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala zaniknúť na základe vzájomného\nzapočítania pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023. Z obsahu\nžaloby vyplýva, že vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla bol viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n04.09.2023. Žalovaný rozporoval, že v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla poškodenému vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla. Žalovaný konkrétne jeho argumentáciu, že poškodenému v dôsledku\nprávneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla\nvzniknúť žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla odôvodňoval tým, že právny úkon\nzapočítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu\na teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale\ndochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív) a právny úkon započítania\nje vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody\no započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív),\npričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza\nk objektívnemu zmenšeniu majetku (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 23.05.2013, sp.zn. IV. ÚS 275/2013). Žalovaný v rámci procesnej obrany počas celého konania\nargumentoval, že poškodenej ani vôbec nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, ktorý by bolo možné postúpiť na tretiu osobu (nakoľko záväzok poškodenej na\núhradu nájomného nezanikol riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, ale mal zaniknúť\nzapočítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka). Navyše žalovaný poukazuje na to, že súd prvej\ninštancie si aj sám protirečí, keď najskôr v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdil, že ujma\nv majetkovej sfére poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala nastať v nadväznosti\nna zmluvné dojednanie bodu 5, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023, pričom vzápätí\nnato nesprávne konštatoval, že škoda samotná mala poškodenej vzniknúť už momentom poškodenia jej\nmotorového vozidla, pričom časť nároku na náhradu škody vo výške nákladov za prenájom náhradného\nvozidla mala byť postúpená poškodenou na žalobcu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie\n\ntaktiež nesprávne uviedol, že započítanie je spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami\nvzájomného započítania, resp. že ide fakticky o spôsob splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi\ndvoma vzájomnými dlžníkmi. Podľa žalovaného však započítanie vo všeobecnosti nemožno považovať\nza nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku,\npri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia\ndlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. V tejto súvislosti žalovaný\npoukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022, ktorý v\ntomto rozhodnutí jasne rozlíšil medzi spôsobom zániku záväzku splnením a spôsobom zániku záväzku\nzapočítaním. Žalovaný dodáva, že splnenie a započítanie sú teda dva odlišné spôsoby zániku záväzku,\nktoré nemožno navzájom zamieňať resp. zmiešavať. Žalovanému sa javí, že súd prvej inštancie na\njednej strane posudzoval účinky dohody o započítaní podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 04.09.2023 správne keď uviedol, že započítaním dochádza k zániku vzájomných pohľadávok\n(a nedochádza tu teda k žiadnemu splneniu či k úhrade vzájomných dlhov). Žalovaný má preto za to,\nže súd prvej inštancie v rámci tohto (správneho) posúdenia účinkov dohody o započítaní podľa bodu\n5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 dospel svojim spôsobom k tomu, že žalobca\nnie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie daného nároku, nakoľko dohodou o započítaní podľa bodu\n5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 došlo len k zániku vzájomných pohľadávok a\nzáväzkov účastníkov tejto dohody o započítaní, a nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúry za prenájom\na k vzniku škody na strane poškodeného. Žalovaný zdôrazňuje, že žalovaný voči poškodenej pred\nuzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemal postavenie dlžníka z titulu\nnáhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a vice versa, poškodená pred uzatvorením\ntejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemala voči žalovanému postavenie veriteľa\nz titulu náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Nakoľko teda poškodená pred\nsamotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemala voči žalovanému ako\npoisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak v rámci bodu\n4. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla byť ani platne dojednaná odplata\nza postúpenie (keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023\nnárok poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla neexistoval). Žalovaný vytýka aj, že súd prvej inštancie neposudzoval otázku, že\núčelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 bolo obchádzanie zákona a vôbec nevzal do\núvahy dôkazy a argumentáciu žalovaného. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v rámci\nodôvodnenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazným prostriedkom predloženým žalovaným, a\nto konkrétne výtlačkom z webovej stránky F..G..sk., prostredníctvom ktorej žalobca ponúka poškodeným\ndopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne resp. zadarmo, pričom následne v rámci\nsúdneho konania žalobca účelovo argumentuje, že započítaním podľa bodu 5. zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 04.09.2023 malo zo strany poškodeného dôjsť k úhrade faktúry za prenájom a k\nvzniku škody. Máme za to, že skutočnosti vyplývajúce z tejto webovej stránky jednoznačne preukazujú\nzámer žalobcu používať dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 04.09.2023 ako prostriedok na obchádzanie zákona. Žalovaný vzhľadom na jednotlivé okolnosti\nprejednávaného prípadu má jednoznačne za to, že spôsob akým žalobca zakladá svoju aktívnu\nvecnú legitimáciu v obdobných sporoch vykazuje charakteristické znaky obchádzania zákona tak, ako\nboli definované aj v niektorých rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2005 so sp.zn. 4 Cdo 33/2005 či nález Ústavného súdu\nSR zo dňa 16.12.2008 so sp.zn. III. ÚS 314/07). Žalobca sa teda konkrétne prostredníctvom dohody o\nzapočítaní a zmluvy o postúpení pohľadávky snaží navodiť dojem, že zo strany poškodenej malo dôjsť\nk úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a k postúpeniu pohľadávky poškodenej na náhradu\nškody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, hoci v skutočnosti zo strany poškodenej\nnedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a tým pádom nemohlo dôjsť ani k\npostúpeniu pohľadávky poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na\nžalobcu (nakoľko táto pohľadávka poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla teda ani nikdy nevznikla). Žalovaný má za to, že podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 04.09.2023 sa v skutočnosti sleduje dosiahnutie výsledku, ktorý je v rozpore so základným cieľom\na zmyslom (ratio legis) zákona o PZP, ktorým je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s\ndopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda\naj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a nie „preplácanie“ spoločnostiam akou je aj žalobca,\nktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel.\n\n11. Čo sa týka merita veci, žalovaný má za to, že súd prvej inštancie taktiež nesprávne právne vec\nposúdil, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode\n42. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla treba\npovažovať čas od prijatia vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenej t.j. dobu od 31.07.2023\ndo 04.09.2023. V súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného vozidla žalovaný v prvom rade\npoukazuje na to, že po zavŕšení opravy sa už nejedná o nevyhnutný a účelný prenájom náhradného\nvozidla. V danom prípade z faktúry za opravu č. 22351404 zo dňa 31.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za\nopravu“) jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 31.08.2023. Žalovaný\npoukazuje ďalej na to, že odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a\npoškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652\na nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,,Objednávateľ je povinný\nvyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala\nvykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak\nneurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.“ Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla teda nie\nje možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného\nvozidla bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) je\npovinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť,\nže jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto\nvedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. V zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka je teda autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o\ntom, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť.\nŽalovaný preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného\nvozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako\nzhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a\nmôže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom podľa názoru žalovaného vytvára aj\npotenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková\ndoba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej\nudalosti poisťovňou. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia vychádzal z toho, že\nvydanie opraveného vozidla autoservisom poškodenému je viazané na vydanie krycieho listu zo strany\npoisťovne, resp. že má ísť o akúsi všeobecne známu obchodnú zvyklosť, tak takýto postup nevyplýva z\nplatnej právnej úpravy a práve naopak je v rozpore s § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak\ncelkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu“ razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na\nrovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá nemá absolútne žiadnu\noporu v platnej právnej úprave. Taktiež žalovaný poznamenáva, že medzi autoservisom a žalovaným\nako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by\nautoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho\nlistu žalovaným. Autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhradu škody v\nsúvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovaného ako poisťovateľa voči poškodenému.\nTaktiež žalovaný dodáva, že z faktúry za opravu vyplýva dátum splatnosti až dňa 14.09.2023. Žalovaný\ntaktiež poznamenáva, že ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a\nautoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie\nopraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by podľa platnej a\núčinnej právnej úpravy nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného\nvozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej\nstrany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Navyše žalovaný uvádza aj, že sa jedná\nlen o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu o tom, že medzi žalovaným a autoservisom\nmalo byť v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci dojednané takéto ustanovenie. Potvrdenia o bežnej\nobchodnej praxi nemožno taktiež považovať za relevantný dôkaz preukazujúci existencia takéhoto\nustanovenia v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci.\n12. Čo sa týka posúdenia nevyhnutnosti dĺžky opravy poškodeného vozidla, tak v tejto súvislosti\nžalovaný uvádza, že rozporoval celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby\nprenájmu náhradného vozidla) deklarovanú žalobcom, a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci\nz faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo\ndňa 21.09.2023. Za takéhoto skutkového stavu, kedy žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného\nvozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom\nrozsahu 36 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval,\nprečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 36 dní, namiesto 16 dní uznaných\n\nžalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023. Žalobca však do konania nedoložil\nžiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho\nsa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala nevyhnutne trvať nad rámec\nžalovaným uznaných 16 dní. Máme za to, že z e-mailového vyjadrenia autoservisu doloženého žalobcom\nnevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ktoré by odôvodňovali, že oprava poškodeného vozidla mala\nnevyhnutne trvať až v celkovom rozsahu 36 dní. Skutočnosť, že autoservis čakal na dodanie niektorých\ndielov až do 30.08.2023 sama o sebe ešte neodôvodňuje, že oprava mala nevyhnutne trvať až 36\ndní. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukazuje, že objektívne skutočnosti existujúce na strane\nautoservisu ako je aj čakanie na dodanie náhradných dielov, možno pri posudzovaní dĺžky opravy\npoškodeného vozidla taktiež zohľadniť, avšak len v určitej primeranej miere. Žalovaný uvádza, že v\nrámci Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 v primeranej miere prihliadol aj na čas potrebný\nna objednanie náhradných dielov. Žalovaný namieta proti argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej\nv bode 40. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorej mal žalovaný uznať, že nájom náhradného vozidla mal\nbyť v celom rozsahu účelný a nevyhnutný do zavŕšenia opravy dňa 31.08.2023. Žalovaný v súvislosti\ns vyššie uvedeným uvádza resp. upresňuje, že nájom náhradného vozidla nemôže byť nikdy účelný\na nevyhnutný po zavŕšení opravy poškodeného vozidla, pričom posúdenie nevyhnutnej doby opravy\n(a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) do zavŕšenia opravy, závisí\nvždy na individuálnych okolnostiach daného prípadu. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34, z\nktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla\nzaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie\npoužívanie. Žalovaný má však za to, že sa zo strany žalobcu jedná o nesprávnu interpretáciu tohto\nrozhodnutia ústavného súdu. Žalovaný má za to, že toto rozhodnutie ústavného súdu nemožno vykladať\ntak, že nájom náhradného vozidla má byť automaticky nevyhnutný počas celého časového obdobia,\nkedy sa podľa doložených údajov malo poškodené vozidlo formálne nachádzať v autoservise. Totiž\nústavný súd v bode 23. tohto rozhodnutia taktiež uviedol, že doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu,\nsa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Ústavný súd v bode 23. tohto\nrozhodnutia taktiež uviedol, že aké časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné,\nzávisí od okolností jednotlivého prípadu.\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie\nnákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise\nz dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych\nsporoch aj so žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 17C/42/2019,\nktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp.zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna\nlegitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania\nsa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve o postúpení pohľadávky sa\nzmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie\npohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú.\nSkutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej\nfaktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku\nna náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky\npredstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na\nnáhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva\nzachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto\npostúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo\no odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na\núhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného\nnároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj\nv spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s., a to v rozsudku zo dňa\n28.05.2021, sp.zn. 8Co/53/2021. V prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v\ndôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku\nna zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal\naktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná legitimácia v\npredmetnom spore. Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade,\nk zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká\npohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov\n\nna nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.\nŽalovaný svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v\nuznesení zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 4Obdo/30/2022. Najvyšší súd Slovenskej republiky však posudzoval\ndohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia\nodporovateľnosti a išlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a\nžalovaným, jeho závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaný v podstate\ntvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom\nnákladov na nájom náhradného vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za\nnájom náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením\npohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne\ndokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie\nnájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že\nnárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol\nvzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného\nnemôžu obstáť, nakoľko splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie.\nV zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech\nžalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené\nsvedčí o absurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku\nzáväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden\ndruhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému\nsubjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. V zmysle rozsudku Krajského súdu\nv Žiline zo dňa 25.02.2021, sp.zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo\nk započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu\nodplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné\nvozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže\núčinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa rozdiel v tom,\nči poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako\nodplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom.\nPodľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021, sp.zn. 10Co/7/2021: „v rámci\ndotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným\nzapočítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie\npohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na\ntom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci\npostúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil.\nInými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 EUR a posunul ju k\nžalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd konštatoval, že vedome v danej\nspojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup\nv rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické,\nako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa\npritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,\naby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých\nprávne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z\nkonštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.“ Žalobca\npoukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, podľa\nktorého: „súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru\nza nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k\nvzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného\nna náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou\nzmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným\nako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné\npostúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť\npredmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol\npoškodenému ako následok dopravnej nehody. Započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby.\nPokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak\nbola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,\nktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený\ntúto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný\n\ns poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.“. Žalovaný v dôsledku nesprávnych úvah\ndospel k záveru, že žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj prenájom\nnáhradných vozidiel, je v zásade ziskový na úkor žalovaného. Poškodený a žalobca konali pri postúpení\npohľadávky a započítaní vzájomných pohľadávok v súlade so zákonom. Zákon postúpenie predmetnej\npohľadávky nezakazuje, rovnako ako nevylučuje započítanie predmetných vzájomných pohľadávok.\nKeby poškodený uhradil nájomné žalobcovi a nedošlo by k postúpeniu pohľadávky, žalovaný by za\nškodcu plnil v prospech poškodeného. Rovnaká situácia nastáva po postúpení pohľadávky na žalobcu a\nzapočítaní pohľadávok, či ich úhrade, a to pri poskytnutí poistného plnenia priamo žalobcovi. K žiadnemu\nukráteniu žalovaného nedochádza. Na strane žalobcu zas nedochádza k žiadnemu „obohateniu“. Pri\npostupovaní pohľadávky a jej vymáhaní od žalovaného žalobcom ide o právom a súdmi aprobovanú\nsituáciu, pri ktorej sa žalovanému nedeje žiadna „neprávosť“, ten nahrádza škodu, ktorá vznikla konaním\njeho poistenca v dôsledku škodovej udalosti na vozidle poškodeného, ktoré poškodený nemohol počas\njeho opravy užívať a bol nútený prenajať si vozidlo náhradné. Žalobca má za to, že ide práve o\nnaplnenie účelu PZP, kedy náklady spojené so škodovou udalosťou hradí priamo poisťovňa (či na\nopravu vozidla alebo prenájom náhradného vozidla) a nie poškodený alebo škodca, ktorý je pre tieto\núčely jej poistencom a platí jej poistné. Žalobca ďalej uvádza, že odvolacia argumentácia žalovaného\nohľadom primeranej doby nájmu je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky definovaným\núčelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla\npo celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej\nsféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v\nautoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukazuje na závery Krajského\nsúdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/51/2024-143, opierajúce sa o\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len\n„Nález ÚSSR“), že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by\nmal poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené\nvozidlo týmto dňom užívať. Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla autoservisom\npoškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje z dôvodu a v čase, keď má deklarované krytie nákladov\nna vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Žalobca má za to, že zotrvanie\nopravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla\nbolo dôvodné, poškodená nemala možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne\nviedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej\ninštancie, že náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenej\nstav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinila, používať vlastné motorové vozidlo. Súd\nprvej inštancie správne uzavrel, že účelnou dobou nájmu náhradného vozidla v prejednávanej veci\nbol čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému, t.j. doba od\n31.07.2023 do 04.09.2023. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového\nvozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá.\nJe nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval\nokrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v\nautoservise aj samotnú dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý\nautoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Nedôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného\npotvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať\npoškodenému „nečinnosť“ autoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy,\nkeď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla\nbola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa\nv autoservise. Žalobca poukazuje napríklad na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa\n11.12.2023, sp.zn. 17C/82/2023-68, Okresného súdu Martin zo dňa 25.10.2023, sp.zn. 10C/80/2023-92,\nOkresného súdu Žilina zo dňa 10.07.2023, sp.zn. 51C/24/2023-62 a Okresného súdu Bratislava V zo dňa\n09.03.2023, sp.zn. 50C/14/2021-301. Poisťovňa, t.j. žalovaný, je totiž subjektom, ktorý znáša náklady\nspojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným\npartnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov\nna opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu\npri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho\nlistu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k\nprvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. V\ntejto súvislosti poukazuje žalobca na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa\n25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018,\nv zmysle ktorého dobu opravy poškodeného motorového vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť,\n\npreto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu\nnebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového\nvozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Čo sa týka ukončenia opravy a\nvydania opraveného vozidla poškodenému, až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu\npoisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle\nreparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú\nmožnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované\nvozidlo vyzdvihnúť až po doručení tzv. krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného\nplnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list\nslúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až\npo ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu,\nže mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho\nlistu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si poškodený dňa\n04.09.2023 vyzdvihol. Opravené vozidlo bolo vydané poškodenému v prvý objektívny deň pre prevzatie\nopraveného vozidla z autoservisu, a to s poukazom na ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle\nktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca\npre jej začiatok, t.j. v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení krycieho listu zo strany žalovaného.\nTrvanie nájmu náhradného vozidla v predmetnej veci do dňa prevzatia opraveného vozidla, a to v prvý\ndeň začiatku plynutia lehoty na jeho prevzatie, je tak nutné považovať za účelné a v príčinnej súvislosti\ns dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom žalovaného. Žalobca má za to, že nie je dôvodné\nskúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla\ndefinovaného Nálezom ÚSSR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a\nbezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie\nopravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného\nmotorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne\n(žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla,\nna ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného\nvozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Vyššie uvedené žalobca opiera\naj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp.zn.\n3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp.zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp.zn.\n3Cob/94/2023. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu\nv Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za\nopravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona\nč. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a\nposkytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis\npo vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v prípade platného\nPZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla\nzaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne\nuhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy\na následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za\nopravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou\nudalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa\npoškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné\npovažovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy\naž do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z\nnedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí\nlist tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku\npoškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania\nopravy jeho motorového vozidla. Žalobca má z to, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by\ndoba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenej, práve naopak, doba\nzotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom\ndopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá\nnahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobca upriamuje pozornosť aj na závery Krajského\nsúdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp.zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako\nuž vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného\nohľadom odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia\nKrajského súdu v Žiline vyplýva, že: „pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v\nkontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti\n\npoškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený\nakýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť,\na preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov\nvynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu,\ndo ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať\nneprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov\nuhrádzať náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý\nsituáciu súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie\nje možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené\ns opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si\nmohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi.\nKrajský súd považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise,\na teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v\ntomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený\nsvoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové\nvozidlo bolo vydané autoservisom po jeho oprave.“ Žalobca dáva do pozornosti aj ďalšie rozhodnutia\nKrajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo\ndňa 26.03.2024 sp.zn. 9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že:\n„opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu\nnáhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. §\n11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného\nplnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je známou obchodnou\npraxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je\nmožné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“\npoisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou\nžalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte\nnesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv.\nfunkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Bolo by naivné domnievať sa, že\npoškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j.\nodovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani\nspravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej\nobchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere\nteda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ),\nt.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).\nV prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi\nspôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v\nobdobí od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo\nmožné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr.\nservisu).“ Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline,\nzo dňa 27.10.2021, sp.zn. 7Co/94/2021, neskorším nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023,\nsp.zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za\nnájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane\ndo dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového\nvozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania\nreálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Obdobné závery vyslovil Krajský súd v\nŽiline aj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/77/2023.\nV danej veci bolo relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do\n04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplývalo z predložených dôkazov, pričom prenájom\nnáhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,\nktorú nezapríčinila. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy\nvyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodená mohla používať svoje vlastné\nvozidlo. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho konania klienta\nžalovaného, nemožno u poškodenej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadala\nopravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel.\n14. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zopakoval už vyššie uvedenú argumentáciu v odvolaní.\nŽalovaný okrem toho doplnil, že má za to, že v danom prípade nielenže nie je daná aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu, ale ako už žalovaný v zásade naznačil aj v jeho predchádzajúcich vyjadreniach,\n\ntak nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní. V súvislosti s uvedeným\npoukazuje aj na to, že najvyšší súd napr. v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, sp.zn. 7Cdo/52/2022\nuviedol, že: ,,Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti\nza škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený; toto plnenie má\ncharakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na\nnáhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči\npoisťovateľovi.“ V zmysle vyššie uvedeného je teda podľa žalovaného zrejmé, že akýkoľvek nárok\npoškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi (vrátane nároku na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla) má teda charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik\nmusia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Žalovaný má teda\nkonkrétne za to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby poškodenému voči žalovanému\nako poisťovateľovi vznikla pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nmusia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - vznik nároku poškodeného na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), - uplatnenie tohto nároku\nna náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi, - preukázanie tohto nároku na náhradu škody\npoškodeným voči poisťovateľovi. Poškodený je teda v zmysle vyššie uvedeného v zmysle § 4 ods.\n2 písm. b) zákona o PZP povinný si nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla u poisťovateľa aj uplatniť a preukázať tento nárok poisťovateľovi. Sme preto toho názoru,\nže hoci samotná škoda resp. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nvoči samotnému škodcovi (t.j. poistenému) vzniká poškodenému v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka zaplatením nájomného, tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na\nnáhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2\npísm. b) zákona o PZP až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže\nvznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u\npoisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi\ndo doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť (a tomu\nzodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa) nahradiť za\nškodcu (t.j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. Pokiaľ teda poisťovateľovi nevznikla povinnosť\nnahradiť za škodcu (t.j. poisteného) poškodenému daný nárok na náhradu škody, tak nemohlo vzniknúť\nani tomu korelujúce resp. zodpovedajúce právo (pohľadávka) poškodeného domáhať sa daného nároku\nna náhradu škody priamo od poisťovateľa. Žalovaný má preto za to, že § 4 ods. 2 písm. b) zákona o\nPZP upravuje akýsi osobitný druh „notifikačnej a dôkaznej povinnosti“ poškodeného uplatniť a preukázať\npoisťovateľovi vznik daného nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou,\npričom táto „notifikačná a dôkazná povinnosť“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP podľa žalovaného\npredstavuje zákonnú podmienku vzniku akejkoľvek pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči\npoisťovateľovi. Taktiež žalovaný dodáva, že uskutočnenie tohto jednostranného právneho úkonu v\npodobe „notifikačnej a dôkaznej povinnosti“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je nielenže viazané\nna osobu poškodeného, ale táto „notifikačná a dôkazná povinnosť“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona\no PZP z hľadiska postúpenia taktiež nepredstavuje pohľadávku (právo na plnenie) v zmysle § 524 a\nnasl. Občianskeho zákonníka, ktoré by mohlo byť predmetom postúpenia, ale ide teda o povinnosť\npoškodeného uplatniť a preukázať daný nárok na náhradu škody poisťovateľovi. V danom prípade je\nteda z jednotlivých okolností prípadu zrejmé, že poškodená si pred uzatvorením zmluvy o postúpení\npohľadávky dňa 04.09.2023 u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnila a žalovanému nikdy\nnepreukázala vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi\n(t.j. poistenému). Pokiaľ si teda poškodená u žalovaného ako poisťovateľa pred uzatvorením zmluvy\no postúpení pohľadávky neuplatnila a nepreukázala mu vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t.j. poistenému), tak poškodenej nikdy nemohla vzniknúť\nvoči žalovanému pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorú\nby poškodená mohla platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný dodal, že postúpenie pohľadávky vo\nvšeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z existujúceho\nzáväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalobca teda nie je poškodený (ktorého definícia je\naj výslovne uvedená v § 2 písm. g) zákona o PZP) a nemôže tak na základe Zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 04.09.2023 založiť so žalovaným ako poisťovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. b)\nzákona o PZP (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého má byť povinnosť žalovaného\nako poisťovateľa nahradiť poškodenému za škodcu (t.j. poisteného) škodu v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, do ktorého mal žalobca vlastne vstúpiť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky\nzo dňa 04.09.2023 namiesto poškodeného. Žalovaný má za to, že v danom prípade teda pred podpisom\nZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 neexistoval medzi poškodeným a žalovaným žiadny\n\n(mimozmluvný) záväzkový vzťah, obsahom ktorého by bol býval nárok poškodeného voči žalovanému\nspočívajúci v tom, aby žalovaný ako poisťovateľ za škodcu, t.j. poisteného) nahradil poškodenému škodu\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, do ktorého mohol žalobca na základe postúpenia vstúpiť\nako nový veriteľ namiesto poškodeného.\n15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné.\n16. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na\nvykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a vysvetlené akými úvahami sa súd prvej inštancie uberal\npri posúdení žalobného nároku. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval žalobou\nuplatnený nárok za dôvodný a odvolací súd sa v celom rozsahu s týmito dôvodmi stotožňuje. Odvolací\nsúd nevzhliadol námietku žalovaného v odvolaní, že ide o odôvodnenie svojvoľné, arbitrárne ako\ndôvodnú. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 220 CSP. Odôvodnenie\nobsahuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané, ako dôkazy vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať\nodpoveď na všetky argumenty strán, ale len tie, ktoré sú pre vec relevantné a rozhodujúce. Zároveň\nodvolací súd dodáva, že právo na riadne odôvodnenie a vyhodnotenie argumentov prednesených\nstranou neznamená, že je tu právo strany na to, aby súd vyhodnotil jej argumentáciu ako dôvodnú a\nrozhodol podľa jej predstáv.\n17. Žalovaný namieta v odvolaní nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd sa\ns posúdením danej otázky súdom prvej inštancie stotožňuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluvou\no postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej) pohľadávky z titulu nákladov na\nprenájom náhradného motorového vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi\npoškodenou ako nájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo\nforme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie (budúcej)\npohľadávky) nemožno nič vytknúť. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia môže\nbyť aj pohľadávka budúca, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť\nv budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka,\nktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Ak poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom\nnáhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu\nškody žalobcovi voči žalovanému. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne\nvecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako\ntvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať, došlo k zániku\nzáväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné motorového vozidlo žalobcovi, súčasne\nvšak vznikla pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku\nnákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného\nmotorového vozidla poškodeného v autoservise. Žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z\nneuhradenej faktúry, v rámci ktorej bola dlžníkom žalobcu poškodená. Predmetnom postúpenia bol v\ndanom prípade nárok poškodenej na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý\njej vznikol voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že\nz poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu\nškody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné\nvziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je\naj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu\nmá nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s\nnákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové\nhodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli\nv peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť\nhneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola\npreukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu\n\nktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj\nprípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodená prišla\no možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej\nudalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenej vnútený stav, keď nemožnosť\nvyužívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešila požičaním náhradného motorového vozidla a\nbola povinná uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla.\nPrávny nástupca poškodenej si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval\nžalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenej vznikli.\nStav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Podľa\nodvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že poškodená nemohla postúpiť pohľadávku, nakoľko\nnebola majiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, keďže neuhradila faktúru za prenájom náhradného\nmotorového vozidla. Odvolací súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym\núkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných\nstrán. Nespochybnenou vôľou poškodenej a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti\nupraviť v rámci jednej zmluvy. V rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu\npohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového\nvozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky a striktný prístup k výkladu práva prezentovaný žalovaným,\nktorý požaduje, aby poškodený v prvom kroku uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového\nvozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému uhradil rovnakú sumu, tie isté\npeniaze, nie je dôvodný. Žalovaným naznačovaný postup odporuje bežnej realite každodenného života a\nzaužívaným kontraktačným postupom. Odvolací súd pri vyvodených záveroch o danosti aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom príkladmo poukazuje na viaceré súdne\nrozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom, a o ktorých vzhľadom na účasť v konaní musí\nmať vedomosť aj samotný žalovaný (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024,\nsp.zn. 7Co/120/2024, sp.zn. 7Co/105/2024, zo dňa 17.1.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, Krajského súdu\nv Žiline zo dňa 21.08.2019, sp.zn. 6Co/122/2019, zo dňa 27.09.2019, sp.zn. 8Co/132/2019, zo dňa\n30.01.2020, sp.zn. 14Cob/166/2019, zo dňa 30.6.2021, sp.zn. 6Co/32/2020, zo dňa 30.06.2020, sp.zn.\n6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.02.2022, sp.zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu\nTrenčín zo dňa 11.3.2020, sp.zn. 4Co/10/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.08.2020,\nsp.zn. 41Cob/33/2020). Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 8Cdo/54/2025 a\n8Cdo/57/2025 obe zo dňa 30.04.2025, ktorými boli odmietnuté dovolania žalovaného v skutkovo\nrovnakých veciach ako je daná vec a kde v dovolaní namietal žalovaný práve nesprávne posúdenie\naktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd v plnom rozsahu k zdôvodneniu aktívnej legitimácie žalobcu\npoukazuje i na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, s ktorým posúdením sa v plnom rozsahu stotožňuje.\nV jednoduchosti zhrnuté, odvolací súd nevidí dôvod, aby bol poškodený, ktorý si musel vypožičať\nnáhradné vozidlo na dobu opravy jeho vozidla poškodeného v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej\nosobou poistenou u žalovaného, nútený najprv uhradiť faktúru za požičanie vozidla žalobcovi, po\njej úhrade si uplatniť nárok na škodu u žalovaného a až potom by mohol nárok na úhradu škody\nspočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo postúpiť žalobcovi. Pri takomto postupe, ktorý uvádza\nžalovaný, by bol poškodený nútený mať peniaze na nájom náhradného vozidla, ak ich nemá, nútený si\nzrejme požičať peniaze, čo ide proti zmyslu zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci podľa obsahu a vôle strán zmluvou o\npostúpení pohľadávky došlo jednak k tomu, že poškodená uhradila žalobcovi pohľadávku za vypožičanie\nnáhradného vozidla a jednak za tú istú cenu postúpila odplatne pohľadávku na žalobcu. Postúpila na\nžalobcu svoj nárok na vyplatenie ceny za prenájom vozidla od poisťovne škodcu, ktorý nárok nemal\nprečo zaniknúť, ako tvrdí žalovaný. Nedochádza tu k žiadnemu obchádzaniu zákona, ani obohacovaniu\npožičovne na úkor žalovaného. Žalovaný len to čo je povinný uhradiť za škodcu poškodenej, v dôsledku\npostúpenia pohľadávky, uhradí žalobcovi.\n18. Súdom prvej inštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných\nsúdov, v zmysle ktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený\nvynaložiť na požičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala\ndočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty,\nktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v\npeniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď.\nRovnako prijatý právny záver nie je v rozpore ani s ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorému žalovaný\npripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam. Zákonodarca v predmetnom ustanovení vymedzil\nrozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi.\n\nŽiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným\nsubjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje\nmožnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného\nmotorového vozidla. Žalobca si ako právny nástupca poškodenej v predmetnom konaní uplatnil nárok\nna náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť\na výšku aj riadne súdu preukázal. Odvolací súd k argumentácii žalovaného dodáva aj, že súd prvej\ninštancie rozlíšil charakter a obsah pohľadávok a okamih vzniku škody v podobe nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla nenaviazal na okamih dopravnej nehody, len konštatoval príčinnú súvislosť medzi\ntouto škodou a spôsobenou dopravnou nehodou. Pri vysporiadaní sa s obranou žalovaného je potrebné\nprihliadnuť na to, že poškodená v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti\ns prevádzkou motorového vozidla dočasne stratila možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a\ntento ňou nezavinený a nanútený stav bola oprávnená riešiť prenájmom náhradného vozidla. Náklady\nna tento prenájom predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou\nudalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodená by mohla riadne využívať svoje motorové\nvozidlo a nemusela by si prenajať náhradné. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej\nv dôsledku započítania pohľadávok došlo k ich zániku a nemožnosti ich vymáhania, keď fakticky\nzanikol len záväzok poškodenej uhradiť titulom nájmu žalobcovi sumu 2.168,06 eur a na žalobcu bola\npostúpená pohľadávka, ktorú mala poškodená voči tretej osobe, resp. žalovanému ako poisťovateľovi\nmotorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to vo výške účelne vynaložených nákladov na\nprenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca ako prenajímateľ mal voči poškodenej pohľadávku\ntitulom neuhradeného nájomného a poškodená, ktorá uvedenú pohľadávku uhradila prostredníctvom\nzapočítania, mala pohľadávku na náhradu škody titulom nákladov na prenájom motorového vozidla voči\nžalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a ktorej vymáhanie\npostúpila na žalobcu. Poškodená odplatne postúpila žalobcovi zákonný nárok na náhradu škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla a odplata, ktorú by žalobca ako postupník mal uhradiť\nza postúpenie predmetnej pohľadávky, bola započítaná na úhradu zmluvného záväzku, ktorý mala\npoškodená na základe zmluvy o nájme voči žalobcovi. Započítanie predstavuje zákonom povolený\nlegálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet\nvzájomných pohľadávok a v rozpore so zákonom nie je ani skutočnosť, že k započítaniu pohľadávky\na postúpeniu pohľadávky došlo v jednej zmluve v ten istý okamih. Uvedenými úkonmi sa nezmenilo\npostavenie žalovaného, ani povaha záväzku a jeho výška, zmena nastala len vo vzťahu k subjektu\noprávnenému na označené plnenie. V zhode s písomne prejavenou vôľou žalobca a poškodený si\nv rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti a zahrnuli do nej dva určito vyjadrené\nprávne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky). Prísne formálny prístup žalovaného k\nvýkladu práva nereflektuje na samotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti\nso škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie\nnásledkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov.\n19. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal\nneprimeranosť doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodenej voči nemu uplatnil nárok na\nnáhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reflektoval\nna prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného\nmotorového vozidla limitovala vykonaním opravy, či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom\nvozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou.\nUvedený záver plne nadväzuje na v tejto otázke už pomerne rozsiahlu súdnu prax a zohľadňuje aj\nskutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov,\nči vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným,\nnemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti\nzasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla\nmožno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového\nvozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené\nukončením opravy a doručením krycieho listu. Tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne\naplikovateľnými úvahami ÚS SR vyjadrenými v náleze zo dňa 16.2.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022, a\nv náleze zo dňa 19.12.2024 III. ÚS 476/20254, ktoré s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného\nmotorového vozidla spájajú koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom,\nkedy môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní nebolo preukázané, že by\nužívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej\n\nsúvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania\nmotorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodenej\nalebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné oznámenie o ukončení\nšetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného motorového\nvozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi\npodmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne\npredstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady\nvystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou.\nZásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového\nvozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v\nrozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001\nZ.z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v\nzákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp.zn. I. ÚS 2932/2020).\nLen samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej\nnáhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou\nnehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry\npoškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou\nprípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas\nnevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). V danom prípade poškodená ihneď v najbližší pracovný\ndeň po oznámení opravy a vydania krycieho listu vyzdvihla vozidlo z opravovne (01.09. bol štátny sviatok,\n02.09-03.09. víkend, teda najbližší pracovný deň bol 04.09.). Neobstojí argumentácia žalovaného,\nktorý vznik škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po vykonaní opravy pripisoval\nporušeniu povinnosti autoservisu informovať poškodenú o zavŕšení opravy, ktoré samo o sebe nevedie k\nvydaniu motorového vozidla poškodenej. Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný postup\nautoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého postupu zo\nstrany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo a vzhľadom na\nfinančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný okamžitej jednorazovej\núhrady týchto nákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu prenájmu náhradného\nvozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani od poškodeného, ktorý\nvinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla, aby vopred uhradil pomerne\nvysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby\nnásledne čakal na jej preplatenie od poisťovne. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 04.09.2023, najbližší pracovný deň\npo dni kedy došlo k doručeniu krycieho listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne\nvynaložené možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas ktorej\npoškodená nemohla disponovať vlastným motorovým vozidlom. Rovnako nie je dôvodný ani argument\nžalovaného, že vozidlo bolo v oprave neprimerane dlhú dobu, keď samotné vykonanie opravy trvalo cca.\n8 hodín, a rovnako nie je dôvodný ani argument žalovaný, že sa má zohľadniť aj primeranosť doby, po\nktorú napríklad servis čaká na dodanie náhradného dielu. V danom prípade žalovaný ako primeranú\ndobu opravy zohľadnil len 16 dní a má za to, že preukázať, že primeraná doba opravy bola dlhšia má\nžalobca (resp. poškodený). Odvolací súd sa s daným nestotožňuje, poškodený nemôže ovplyvniť, koľko\ntrvá dodanie náhradných dielov, nevie ovplyvniť ani vyťaženosť servisu, rovnako nemôže byť nútený\nobvolávať množstvo servisov a zisťovať kde za ako dlho vedia opravu vykonať. Poškodený väčšinou\nide do servisu, ktorý má zmluvu s poisťovňou, do servisu v mieste bydliska poškodeného. Poškodený\nnemá ako preukázať, či bolo možné náhradný diel získať skôr, ako ho opravovňa mala k dispozícii. V\ndanom prípade je tu vyhlásenie servisu, že dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli\ndodané až dňa 30.08.2023. Ako je vyššie uvedené ide o okolnosť, ktorú poškodený nevie ovplyvniť\na nemá ani ako preukazovať. Odvolací súd preto nepovažuje za správny postup žalovaného, ktorý\npriznal ako primeranú dobu opravy 16 dní a tým aj potrebu náhradného vozidla uznal v rozsahu 16\ndní, keď je preukázané, že vozidlo bolo v oprave po deklarovanú dobu servisom, a nie sú tu žiadne\nsubjektívne zavinené okolnosti na strane poškodenej, pre ktoré si po opravené auto nešla skôr. Vo\nvzťahu k primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti\nobdobné závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp.zn.\n3Cob/94/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 3Cob/8/2023, zo dňa 28.01.2025, sp.zn. 14Co/6/2025, zo dňa\n25.04.2024, sp.zn. 1Cob/128/2022, Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019,\nzo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023, zo dňa 13.04.2022, sp.zn. 7Co/37/2022, zo dňa 26.03.2024,\nsp.zn. 9Co/107/2023, zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 11Co/67/2024,\n\nzo dňa 19.06.2024, sp.zn. 7Co/130/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/51/2024, Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 27.08.2020, sp.zn. 3Cob/20/2020 a iné.\n20. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nprávne správne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/26/2024", "guid": "e75dcffe-e18b-41ba-b021-506de68fdd6b:54349a64-235c-496f-9ce7-45a47f196a6f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f9cca41-314d-4130-9ca3-0c994523bbd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "1245d62b-611d-4f17-8fc0-ceef805d956e:e57a9c10-6890-4fc3-a749-403a0620a99f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1", "spisova_znacka": "8Cdo/54/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/54/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123370088.1"}, {"guid": "2f7aab57-0ed2-4349-909c-3af29f4ab9dc:13caab72-478e-4bf6-8ccb-b823247348fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1", "spisova_znacka": "8Cdo/57/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/57/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124241570.1"}, {"guid": "8dbb36d2-cd44-4bcf-8f2b-0063c1ffb95b:d2f4fd14-be8f-4e95-8041-d71d38801fc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1", "spisova_znacka": "7Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/105/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123213262.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "f7627fb7-b836-4b34-9e5a-a3dee0c07745:9f0cdb72-524e-4a7a-ab32-eb1907db7b11", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1", "spisova_znacka": "7Co/51/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/51/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123371560.1"}, {"guid": "8dc531e1-ad38-4c68-9a07-e99f6f4f49c5:bc749ac0-48a1-4dd3-9bc5-2dfcebdddc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3", "spisova_znacka": "3Cob/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/8/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1109240822.3"}, {"guid": "725f8eb6-b6c3-47b9-9573-f14815c43b6c:e7544446-0b07-495e-b0d8-88fafcd3ca4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2", "spisova_znacka": "7Co/130/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6122459078.2"}, {"guid": "14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/88/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14033f68-d768-4079-a987-2499150e2a86:317e311c-348b-4639-9f16-15375a48cbb4"}, {"guid": "1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e"}, {"guid": "6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6fd1aa51-50b7-4b96-a490-c3da7ef5fcf1:ac6bba6e-5a38-4214-8ed3-ed43ad672aa7"}, {"guid": "58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/77/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/77/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628"}, {"guid": "857df6ca-4fc4-4b5f-877b-b27ba617e94c:d1ebe05b-c660-4ba7-bf77-ef4b1bd11683", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/84/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/84/2023 z 7. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/857df6ca-4fc4-4b5f-877b-b27ba617e94c:d1ebe05b-c660-4ba7-bf77-ef4b1bd11683"}, {"guid": "7c45dae4-eb00-47ec-94cf-0cf7de7262d3:ea87f07b-f03f-46f3-8d9a-31e1b27ee667", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/93/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/93/2022 z 22. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7c45dae4-eb00-47ec-94cf-0cf7de7262d3:ea87f07b-f03f-46f3-8d9a-31e1b27ee667"}, {"guid": "8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/187/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/187/2022 z 22. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-03-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8945890e-881d-4090-9c99-e0ba505d5635:12277415-45d5-43c9-b357-399d4d9298df"}, {"guid": "b61f2ad6-5783-4dc8-acff-ffc2d45c7bd4:e904d735-c9ad-4ee0-a48d-caf65dc84c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/117/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/117/2021 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b61f2ad6-5783-4dc8-acff-ffc2d45c7bd4:e904d735-c9ad-4ee0-a48d-caf65dc84c63"}, {"guid": "42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/89/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/89/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42959588-9578-47dd-99c4-de38832c11d2:71e91138-a739-419a-ba98-4602e5328e8d"}, {"guid": "ed8d4d15-28aa-40b5-86b6-40a37484ccb5:e3baef55-9a14-4871-9e26-d83fd7904539", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/202/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/202/2020 z 24. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed8d4d15-28aa-40b5-86b6-40a37484ccb5:e3baef55-9a14-4871-9e26-d83fd7904539"}, {"guid": "01a67bf9-3384-4e04-bf30-2b0765fb61a4:bd446ddd-694b-41ba-aa06-c1936e43b288", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/94/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/94/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01a67bf9-3384-4e04-bf30-2b0765fb61a4:bd446ddd-694b-41ba-aa06-c1936e43b288"}, {"guid": "8ba3b82f-e265-4a1b-b1fc-abdce6a1c96c:d4348d13-411e-4a54-b55a-6cc0ecdbadee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1", "spisova_znacka": "10Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1"}, {"guid": "3e945d4d-c9d2-48a9-923f-3a8392eb31e2:1a8c1a76-621b-4ac7-814a-25ed9c3f52dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "e7c4d9a6-8fed-48d2-b4de-4ea25bc05082:9f65d5a0-faa5-4fc8-9261-9de5eab62a60", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8216206124.1", "spisova_znacka": "3Cob/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/20/2020 z 26. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8216206124.1"}, {"guid": "99bebf61-ebcc-4b90-90cd-d3dfcd2884e9:b4a8cf57-66f4-4d2a-8666-f13cb4caa2f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118389620.1", "spisova_znacka": "41Cob/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/33/2020 z 12. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-08-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118389620.1"}], "citovane_v": []}