{"guid": "a4529c79-1be7-480b-8425-5230d5cef955:f72ce77f-4bbc-45ba-8abc-067569ba43cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "spisova_znacka": "7Co/82/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/82/2025 z 25. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. augusta 2025, sp. zn. 7Co/82/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "identifikacne_cislo": "6123425638", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f72ce77f-4bbc-45ba-8abc-067569ba43cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/82/2025\n6123425638\n25. 08. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,\nIČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,\nIČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie\n169,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV\nč.k. 51C/1/2024-147 zo dňa 06.11.2024 v znení opravného uznesenia č.k. 51C/1/2024-190 zo dňa\n30.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n169,24 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 169,24 eur od 20.07.2023 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a 4, § 11\nods. 7 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), a vecne tým, že predmetom sporu bola postúpená pohľadávka poškodeného\nJuraja Jalču (ďalej len „poškodený“) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.06.2023\n(ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“) za prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy\no nájme dopravného prostriedku č. 679/2023 zo dňa 08.06.2023 (ďalej len „Zmluva o nájme náhradného\nvozidla“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému motorové vozidlo značky Nissan Micra\n(ďalej len „náhradné motorové vozidlo“) po dobu opravy motorového vozidla poškodeného (ďalej len\n„poškodené motorové vozidlo“) ako následku dopravnej nehody dňa 12.05.2023 v Košiciach, pri ktorej\nbola spôsobená škoda na poškodenom motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla povinne\nzmluvne poisteného u žalovaného (ďalej len „dopravná nehoda“). Po ukončení nájmu vystavil žalobca\npoškodenému faktúru na sumu 480 eur za 9 dní užívania náhradného motorového vozidla, ktorú\npohľadávku voči žalovanému poškodený odplatne postúpil na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení\npohľadávky. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.07.2023, pričom pohľadávku žalobcu\nkrátil z dôvodu neprimerane vysokej ceny za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytol\npoistné plnenie vo výške 310,80 eur (31,20 eur/deň). Súd prvej inštancie porovnal cenníky predložené\n\nstranami sporu a dospel k záveru, že žalovaný predložil cenníky vozidiel, ktoré neboli porovnateľné s\npoškodeným motorovým vozidlom Nissan Qashqai, nakoľko ide o SUV, a žalovaný predložil cenníky\nvozidiel nižšej strednej triedy. Poškodený si prenajal tiež vozidlo nižšej triedy než je SUV, ale bolo to\nvozidlo rovnakej značky ako poškodené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by si\npoškodený prenajal SUV, cena za prenájom náhradného motorového vozidla by bola ešte vyššia, preto\nbola cena za prenájom náhradného motorového vozidla (vo výške 50 eur/deň) primeranou vo vzťahu\nk poškodenému motorovému vozidlu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že poškodený nemá zákonnú\npovinnosť hľadať najlacnejší prenájom motorového vozidla a nie je na mieste ani poukazovať na zásadu\n„neminem ledere“, ktorej účel žalovaný vytrháva z kontextu rovnako, ako závery iných súdov. Súd prvej\ninštancie neprihliadal na argumentáciu žalovaného, ktorý až na pojednávaní voči žalobcovi namietol jeho\naktívnu vecnú legitimáciu a skutočnosť, že žalobca nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného\nmotorového vozidla. Žalovaný túto argumentáciu nepoužil v rámci uplatňovania zákonnej koncentrácie\nkonania a navyše ju súd prvej inštancie považoval za účelovú obranu, ktorú žalovaný používa aj v\niných obdobných sporoch a v súvislosti s tým súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.03.2020. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ukončil\nšetrenie poistnej udalosti dňa 04.07.2023, splatnosť faktúry na sumu 480,04 eur bola dňa 01.07.2023,\npričom uplynutím 15 dní od šetrenia poistnej udalosti sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou\nžalovanej pohľadávky v sume 169,24 eur, čo bolo dňa 19.07.2023, teda omeškanie žalovaného nastalo\ndňa 20.07.2023 a úrok z omeškania predstavoval ku dňu omeškania dvojnásobok základnej úrokovej\nsadzby ECB, teda 9 % ročne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa\nzásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „CSP“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov, že súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nnavrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne\na prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\nresp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva\nžalovaného na spravodlivé súdne konanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď sa v rámci\nodôvodnenia rozsudku riadne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúma ex offo bez ohľadu na to, či to niektorá zo strán namieta\nalebo nie a v súvislosti s tým poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ÚS SR“) zo dňa 16.12.1014, č.k. III. ÚS 266/2014-27 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009. Odôvodnenie napadnutého\nrozsudku podľa žalovaného nekorešponduje s tým, že súd prvej inštancie umožnil žalovanému na\npojednávaní predniesť jeho argumentáciu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,\nnásledne pojednávanie odročil, aby strany sporu v rámci sudcovskej lehoty doložili judikatúru, na ktorú\nna pojednávaní poukazovali. Žalovaný v rámci 15-dňovej lehoty doložil judikatúru spolu s vyjadrením\nzo dňa 17.06.2024, kde bližšie špecifikoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\nVzhľadom na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu ex offo žalovaný namietal argumentáciu súdu\nprvej inštancie, že ide zo strany žalovaného o účelovú obranu, akú má používať aj v iných obdobných\nsporoch, pretože bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať s otázkou nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Judikatúra krajských súdov, na ktorú poukazoval žalobca a podľa\nktorej mal byť žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným v obdobných sporoch, bola podľa\nžalovaného v rozpore s judikatúrou NS SR napr. v otázke inštitútu započítania a žalovanému nebolo\nznáme, že by sa malo jednať o ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít o tom, že žalobca by\nmal byť aktívne vecne legitimovaným v obdobných sporoch a od ktorej by sa súd prvej inštancie či\nodvolací súd nemohli odchýliť. Z uvedeného mal žalovaný za to, že nakoľko sa súd prvej inštancie\nriadne nevysporiadal z otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, došlo k porušeniu práva\nžalovaného na spravodlivé súdne konanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný v odvolaní\nnamietal aj to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným, keď\npohľadávka poškodeného voči žalovanému bola na žalobcu zmluvne postúpená a opäť zopakoval, že\nneboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v\nspojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik pohľadávky poškodeného voči žalovanému\n\nako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Podľa\nžalovaného ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemohol úspešne uplatniť nárok na\nich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla a samotná\nexistencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie\nje totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/92/2018 zo\ndňa 18.12.2018). Žalovaný poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody\nv súvislosti s poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného motorového vozidla, pretože ide o nároky rozdielnej povahy a rozdielny je aj okamih, kedy\nnároky vznikajú. Pri poškodení motorového vozidla (veci) sa v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje\nhodnota veci a škoda spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou\na jeho zníženou hodnotou po dopravnej nehode (nie je podstatné, či si poškodený nechá poškodené\nmotorové vozidlo opraviť). Pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla\nsa škoda odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať počas doby opravy jeho poškodené\nmotorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom\nnáhradného motorového vozidla (Najvyšší súd Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) v rozhodnutí zo\ndňa 28.02.2017, sp. zn. 25Cdo 3019/2015), teda škoda by poškodenému vznikla až zaplatením faktúry\nza prenájom náhradného motorového vozidla. Preto podľa žalovaného pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú\nčiastku svojmu veriteľovi, nemohol úspešne uplatniť nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla z titulu zodpovednosti tretej osoby, pretože mu žiadna škoda nevznikla. Z listinných\ndôkazov podľa žalovaného vyplýva, že poškodený faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla\nnikdy neuhradil a v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky neexistovala žiadna škoda v súvislosti\ns prenájmom náhradného motorového vozidla. Poškodený tak fakticky pred uzatvorením Zmluvy o\npostúpení pohľadávky mal voči žalobcovi len nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom\nnáhradného motorového vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4M Cdo23/2008, z\nktorého vyplýva, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne\nvznikne a mal za to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi na odplatu za postúpenie v zmysle bodu\n4 Zmluvy o postúpení pohľadávky nebola ani započítateľná a ak by aj došlo k započítaniu, tak v dôsledku\nprávneho úkonu započítania podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky by poškodenému nemohla\nvniknúť žiadna skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Žalovaný\npoukázal na to, že inštitút započítania je len právny konštrukt, resp. právna fikcia, pri ktorej nedochádza\nk žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu, resp. nedochádza k žiadnej úhrade faktúry za prenájom\nnáhradného motorového vozidla a k vzniku ujmy v majetkovej sfére poškodeného, ale dochádza len\nk zániku započítavaných pohľadávok a im zodpovedajúcim nesplneným záväzkom (uznesenie NS SR\nzo dňa 27.10.2021, sp. zn. 5Obdo/84/2020, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 23.05.2013, spis. zn. IV. ÚS\n275/2013). Žalovaný uzavrel, že právny úkon započítania nemožno považovať za inú formu splnenia\ndlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom dvojité plnenie odpadá, a preto právnu\nformu úpravy splnenia dlhu nemožno použiť na započítanie pohľadávok (rozhodnutie NS SR zo dňa\n23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022). Zmluvu o postúpení pohľadávky tak možno podľa žalovaného\npovažovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol nikdy vyvolať žiadne právne účinky.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.12.2024 a napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie navrhoval odvolacím súdom potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považoval žalobca za neopodstatnené a\nzavádzajúce, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými\nskutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu\nvyhodnotil podľa svojej úvahy, vysporiadal sa so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom\nuplatneného nároku a skutočnosť, že sa nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv\nžalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Nespokojnosť\nodvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdom prvej\ninštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity\npreskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku bolo podľa žalobcu stručné a objasňuje skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia a postačuje na záver o tom, že bolo plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu\nprvej inštancie v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, či údajnú neplatnosť postúpenia\npohľadávky, považoval žalobca úvahy žalovaného za absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jeho\ntvrdení by neexistovala žiadna škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade faktúry za\n\nprenájom motorového vozidla došlo jej zaplatením. Procesná obrana žalovaného bola v rozpore s jeho\nvlastným postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú pohľadávku čiastočne\nsplnil a až následne spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nedôvodnosť započítania\npohľadávok. Žalobca mal za to, že v danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku\nzodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy\npostúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení, a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. §\n4 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola žaloba skutkovo a právne dôvodná. V\nZmluve o nájme náhradného vozidla sa nájomca a prenajímateľ dohodli, že si záväzky vysporiadajú\nzapočítaním, takto predišli dvojitému plneniu, ktoré by malo negatívny dopad na poškodeného, ktorý by\nmusel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky, túto postúpiť\nprenajímateľovi ako postupníkovi. Žalobca upresnil, že aj keď došlo k prevodu práva medzi žalobcom\na poškodeným a k úhrade faktúry započítaním, nespôsobuje to rozpor s ust. § 524 Občianskeho\nzákonníka ani neexistenciu nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového\nvozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky spôsobila to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu\npohľadávky, pričom zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného\nmotorového vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný a zmenila sa len osoba oprávnená domáhať\nsa uspokojenia pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných\nsúdov neodporuje zákonu, išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému\nzápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie,\na nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Žalobca uviedol, že aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu bola v obdobných súdnych sporoch aj s účasťou žalovaného ustálená (Okresný\nsúd Žilina zo dňa 11.11.2019 sp. zn. 17C/42/2019 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa\n27.03.2020 sp. zn. 8Co/24/2020-133). Žalovaný zopakoval, že nadobudnutím postúpenej pohľadávky\nsa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným na jej uplatnenie a započítaním predmetných pohľadávok\nnedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú by nebolo možné od žalovaného vymáhať. K\nargumentácii žalovaného, že neuhradením nájomného žalobcovi a započítaním nesplnených záväzkov,\ndošlo k ich zániku a predmetom sporu sa tak stala neexistujúca pohľadávka, ktorú argumentáciu opieral\no závery NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/30/2022, žalobca uviedol, že v tomto prípade išlo o odlišný\npredmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovaným a jeho závery nie je možné chápať v\nzmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaným formulované dôvody, na ktorých založil svoju argumentáciu,\npovažoval žalobca za nesprávne a právne irelevantné, pretože splnenie záväzku je jedným zo spôsobov\njeho zániku, rovnako ako aj započítanie a v zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie\nzáväzku resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť\npostúpenia pohľadávky na žalobcu. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n9Co/5/2021 zo dňa 25.02.2021, z ktorého vyplýva, že neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí\nžalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie\npohľadávky späť poškodenému, alebo sa uvedené realizuje vzájomným zápočtom a na závery rozsudku\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021 sp. zn. 10Co/7/2021, podľa ktorého len pri striktnom prístupe\nk uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom\nnáhradného motorového vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie\nisté peniaze, tie isté bankovky, vrátil, ktorý postup odporuje bežnej realite každodenného života. Žalobca\npoukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018 sp. zn. 3Cob/220/2017 a\nuzavrel, že započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby a pokiaľ k nemu došlo, išlo v podstate\no úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného a\nten je oprávnený ju uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je v spore pasívne vecne\nlegitimovaný s poukazom na ust. 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Na základe uvedeného žalobca\nsvoj nárok považoval za plne dôvodný, rozhodnutie prvoinštančného súdu za v súlade s vykonaným\ndokazovaním a právne posúdenie zodpovedajúce povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti,\ndôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou (dopravnou nehodou).\n5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 17.02.2025, odmietol argumentáciu žalobcu\nako v celom rozsahu nesprávnu a nemajúcu oporu v platnej právnej úprave. Mal jednoznačne za to, že\nsúd prvej inštancie sa dopustil v rámci právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie závažnej\nhmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle vo vzťahu k výkladu ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že všeobecné súdy majú primárne\nzabezpečovať ochranu základných práv a slobôd sporových strán a že ochrana poskytovaná ÚS SR\nje až sekundárna. Žalovaný doplnil, že v dôsledku zjavných excesov zo strany súdu prvej inštancie\ndošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „Ústava SR“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „Dohovor“), nález ÚS SR zo dňa 16.12.2014 sp. zn. III. ÚS 266/2014), k porušeniu\njeho vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a práva na pokojné užívanie majetku\nzaručeného v Dodatkovom protokole č. 1 k Dohovoru. Žalobca zopakoval, že pri posudzovaní otázky\naktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie svojvoľným spôsobom odchýlil aj od judikatúry NS\nSR a opakovane poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 21.12.2009 sp. zn. 4M Cdo 23/2008 a\nna svoju predchádzajúcu argumentáciu. Poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 04.11.2015 sp.\nzn. I. ÚS 446/2015, podľa ktorého vznik škody musí preukazovať poškodený a právo na jej náhradu\nvznikne až vtedy, ak škoda skutočne vznikla. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že originárnym\nprávnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného bola až samotná Zmluva o postúpení\npohľadávky, tak žalovaný mal za to, že uvedené je v rozpore so samotným inštitútom postúpenia\npohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a považoval za neprípustné, aby akákoľvek\nzmluva o postúpení pohľadávky bola originárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorá ňou má\nbyť postupovaná, preto nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5 Zmluvy o\npostúpení pohľadávky. Zotrval na tom, že Zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za\nabsolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky, ako aj na tom, že\nprávny úkon započítania je ekvivalentný právny úkon (uznesenie NS SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn.\n5Obdo/84/2020, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 23.05.2013 sp. zn. ÚS 275/2013). K tvrdeniu žalobcu, že\nžalovaný sám svojím správaním potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď časť poistného plnenia\nžalobcovi zaplatil, žalovaný uviedol, že nemal žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť\npostúpenie pohľadávky, nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za\nneplatnú výlučne súd, ktorý je v rámci súdneho konania povinný ex offo prihliadať na všetky námietky\nžalovaného týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky; opačný prístup by znamenal\nporušenie zásady zákazu denegatio iustitiae zo strany súdu. Ak by bola Zmluva o postúpení pohľadávky\nvyhlásená za absolútne neplatný právny úkon, čiastočné plnenie zo strany žalovaného, ktoré poskytol\nžalobcovi, by zakladalo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Žalovaný k aktívnej legitimácii\npoukázal na nález ÚS SR zo dňa 13.11.2018 sp. zn. III. ÚS 191/2018 a na to, že skutočnosť, že v\npriebehu procesu likvidácie žalobcovi čiastočne plnil, nesúvisí s tým, že žalobcovi podľa presvedčenia\nžalovaného z hmotného práva nevyplýva ním uplatňované právo na zaplatenie istiny vo výške 169,24\neur. Žalovaný v ostatnom zotrval na podanom odvolaní.\n6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 10.03.2025 a v celom rozsahu zotrval\nna svojich doterajších tvrdeniach v konaní. Nesúhlasil opakovane s právnym názorom žalovaného, v\nzmysle ktorého žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný, keď žalovaný neuviedol také skutočnosti\nani argumentáciu, ktoré by spochybňovali závery prvoinštančného súdu, keď žalovaný vychádzal z\nčisto teoretického a striktne formálneho výkladu, pri akceptácii ktorého by nemohlo dôjsť v podstate k\npostúpeniu žiadnej pohľadávky. Žalovaný v podstate tvrdil, že na to, aby si žalobca mohol voči nemu\nuplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného motorového\nvozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za jeho nájom v prospech žalobcu a\ntento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému, za\nktorú zodpovedá poistenec žalovaného. Ak by aj žalobca pripustil argumentáciu žalovaného o zániku\nvzájomných pohľadávok, nebolo možné aplikovať jeho ďalšiu argumentáciu, že k postúpeniu pohľadávky\nby mohlo dôjsť iba za predpokladu, ak by došlo k úhrade faktúry za nájom náhradného motorového\nvozidla žalobcovi, pretože by rovnako došlo k zániku záväzku, teda nedošlo by k skutočnej škode.\nŽalovaný podľa žalobcu nevzal do úvahy, že v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) došlo k\nvzniku viacerých právnych vzťahov a postúpením pohľadávky a vzájomným započítaním záväzkov sa\nvysporiadali len právne vzťahy medzi žalobcom a poškodeným, avšak postúpená pohľadávka nezanikla,\nzmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa jej uspokojenia. Argumentáciu žalovaného, podľa\nktorej jeho čiastočné plnenie neznamenalo akceptáciu žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného,\nrozporoval žalobca tým, že ak by mal žalovaný za to, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky,\nmal možnosť v takom prípade plniť samotnému poškodenému. Žalovaný však uznal, že žalobca sa stal\nprávnym nástupcom poškodeného, a preto mu čiastočne plnil a navodzuje dojem, že odmieta žalobcovi\nuhradiť celú sumu a iba účelovo odďaľuje svoj záväzok voči žalobcovi. K argumentácii žalovaného, že\noriginárnym právnym dôvodom vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného bola až samotná Zmluva\no postúpení pohľadávky, žalobca namietal, že uvedené netvrdil a argumentáciu žalovaného považuje\nza zavádzajúcu, keď účelovo interpretuje tvrdenia žalobcu tak, že pohľadávka vznikla až uzatvorením\nZmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však uviedol, že jeho pohľadávka sa viaže na samotnú škodovú\nudalosť (dopravnú nehodu), na moment uzatvorenia Zmluvy o nájme náhradného vozidla s poškodeným\n\na na vystavenie faktúry poškodeného, ktoré sú z rovnakého dňa (16.06.2023). K rozhodnutiam, na\nktoré opakovane poukazoval žalovaný, zopakoval žalobca, že nie sú schopné spochybniť žalobcovu\naktívnu vecnú legitimáciu v konaní; naopak žalobca v konaní poukázal na viacero súdnych konaní, kde\nvystupovali totožné strany sporu a kde súd vyslovil, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný\na poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024 sp. zn. 7Co/120/2024.\n7. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky\npoškodeného) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo\nvýške 169,24 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.07.2023 až do zaplatenia, titulom\nnáhrady škody podľa ust. § 4 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442\nObčianskeho zákonníka (z celkovej škody 480,04 eur ako rozdielu medzi uplatneným a priznaným\npoistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 12.05.2023 došlo k poistenej udalosti (dopravnej\nnehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a tým k\nvzniku škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné\npoškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (9 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu\npoškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme náhradného vozidla užíval\nnáhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné celkovo v sume 480,04 eur, pričom k zániku záväzku\npoškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky\npoškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny\nnájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného\nmotorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto\nčasti poistné plnenie.\n11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n12. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvrátane inej ujmy vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n\n13. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15\ndní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n14. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n15. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n16. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n17. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou SR, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\npri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou\nSR zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,\n5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký\npostup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu\na obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude\nznamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj\nna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci\nžiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila\nmožnosť aktívnej účasti na konaní.\n19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá\nprávo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia\n(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo\n190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo\n152/2018).\n20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo\n218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i\n\nrelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.\n21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení\nstrán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,\nuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo\nso všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní\nani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako\nsporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie\npráva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo.\n22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.\n24. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej\ninštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka\npodľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 169,24 eur podľa ust. § 4 a ust. § 15\nods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške\nžalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, a ktorá skutočná škoda – nájomné za\nprenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej\nsúvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla\npoisteného u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené\nmotorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na Základe o nájme náhradného\nvozidla uzavretej so žalobcom.\n\n26. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa (dostatočne) nevysporiadal s jeho námietkou\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. III.\nÚS 191/2018 zo dňa 13.11.2018, podľa ktorého: „Skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v\nkonaní v postavení žalovaného a žalobe vyhovel, znamená, že dospel k záveru, že žalovaný je pasívne\nvecne legitimovaný, pričom nie je nevyhnuté, aby túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne (expresis\nverbis) konštatoval. ...“. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, ak súd prvej inštancie vo veci konal\nso žalobcom a žalobe v celom rozsahu vyhovel, je zrejmé, že otázku danosti aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu skúmal a vyhodnotil kladne.\n27. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení pohľadávky sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu\nprvej inštancie o tom, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. Zmluvou o postúpení\npohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej) pohľadávky z titulu nákladov na prenájom náhradného\nmotorového vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako\nnájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania\nvzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie (budúcej) pohľadávky). Odvolací\nsúd poukazuje aj na to, že súdna prax sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj\npohľadávka budúca, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti.\nK postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, a aj pohľadávka, ktorej vznik je\nviazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka\nvznikne (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 2527/2007 a sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Ak poškodený\npostúpil budúcu pohľadávku titulom náhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade\nfaktúry a k vzniku nároku na náhradu škody žalobcovi voči žalovanému. Nadobudnutím takto postúpenej\npohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, a započítaním\npredmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči\nžalovanému vymáhať, ale došlo k zániku záväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné\nmotorového vozidlo žalobcovi, súčasne však vznikla pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi\nškodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu\nzotrvania opravovaného poškodeného motorového vozidla poškodeného v autoservise.\n28. Žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom\nžalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade nárok poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý mu vznikol voči žalovanému ako poisťovni\nškodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému\nuhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,\nodcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru\nvšeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený\nmusí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku\npoškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.\nSkutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky\ntoho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj\nnájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď\nškodová/poistná udalosť (dopravná nehoda) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax\npovažuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov\nvynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje\nvlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom\ndôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné\npoškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť\ncenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca\npoškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovaným\n(poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému vznikli a ktoré by\ninak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do\nktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného.\n29. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že poškodený nemohol postúpiť pohľadávku, nakoľko nebol\nmajiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, keďže neuhradil faktúru za prenájom náhradného\nmotorového vozidla. Odvolací súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym\núkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných\n\nstrán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a\npovinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie\nuzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že v rámci\nZmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie\npohľadávky a že striktný (až puristický) prístup k výkladu práva prezentovaný žalovaným nie je na mieste\n(ak žalovaný požaduje, aby poškodený v prvom kroku uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného\nmotorového vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému uhradil rovnakú\nsumu, tie isté peniaze). Odvolateľom naznačovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej\nrealite každodenného života a zaužívaným kontraktačným postupom. Procesná obrana žalovaného je\naj v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú pohľadávku\nžalobcovi čiastočne splnil. Odvolací súd pri takto vyvodených záveroch o danosti aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom primerane príkladmo poukazuje napr.\nna rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024 sp. zn. 7Co/120/2024, Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021 (uvádzané aj žalobcom), sp. zn. 6Co/32/2020 zo dňa\n30.06.2020 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 23.02.2022.\n30. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)\nostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu (vo\nvzťahu k výške uplatneného nároku a úrokov z omeškania) rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného\nvedie k záveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil\nsúd prvej inštancie.\n31. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n32. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane\nzávislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/1/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:340c3595-4948-469b-a8c2-54de50660f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.446.2015.1"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 275/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 275/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bea49307-8399-4036-816c-377d3fe53265"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1"}, {"guid": "8ba3b82f-e265-4a1b-b1fc-abdce6a1c96c:d4348d13-411e-4a54-b55a-6cc0ecdbadee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1", "spisova_znacka": "10Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1"}, {"guid": "3e945d4d-c9d2-48a9-923f-3a8392eb31e2:1a8c1a76-621b-4ac7-814a-25ed9c3f52dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "1a5de72c-8134-49c2-add8-6e17927fbe94:4384b90b-3456-4953-a9f7-7bfcbf955371", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218200709.1", "spisova_znacka": "6Co/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/32/2020 z 14. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218200709.1"}, {"guid": "88332740-963f-4a23-8184-e33bdd601370:a8050564-b927-4705-91ae-cacb36aaa9b6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1", "spisova_znacka": "11Co/92/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/92/2018 z 16. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1"}, {"guid": "d3fe391c-2fe5-4c9a-9f62-13b86a421747:3f6c44dc-2f75-43df-a12d-58bd270b6877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1", "spisova_znacka": "3Cob/220/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/220/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1"}], "citovane_v": []}