{"guid": "a2f8d1bb-fece-4146-9718-9a117dd3c928:7e925633-44cc-40cd-a8e0-442283e2db1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/5/2025 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 7CoCsp/5/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2", "identifikacne_cislo": "6123393805", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e925633-44cc-40cd-a8e0-442283e2db1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/5/2025\n6123393805\n28. 05. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:6123393805.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nso sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom\nPrievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.\nXX, C., o zaplatenie 10.850,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 06.05.2024, č.k. 36Csp/1/2024-117, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal\nprávo na náhradu trov konania (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 2 ods. 2, § 261 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) a §\n17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),\nust. § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o\nbankách“) a vecne po skonštatovaní spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom\nžalobcu - Československá obchodná banka, a.s. (predtým OTP Banka Slovenska, a.s.) a žalovaným zo\nZmluvy o D. refinanc exprese č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2014, ktorej súčasťou sú Všeobecné\nobchodné podmienky D. E. v znení ich dodatkov (ďalej len „Zmluva“), kde predmetom Zmluvy bolo\nposkytnutie finančných prostriedkov žalovanému formou spotrebiteľského úveru vo výške 25.000 eur s\nRPMN vo výške 17,80 % pri priemernej hodnote RPMN vo výške 13,17 %, s výškou splátky 429,40 eur a\nso splatnosť poslednej splátky vo výške 427,51 eur dňa 21.02.2024, tým, že Zmluvu súd prvej inštancie\nposúdil ako platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákonom vyžadovanej písomnej forme (§ 9 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch), avšak neobsahujúcu náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k)\nzákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok úrokov a prípadné poradie, v\nktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ktorého dôsledkom je, že spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Preto ak\nžalovaný uhradil pôvodného veriteľovi sumu 37.446,77 eur pri poskytnutej sume 25.000 eur je zrejmé, že\nžalovaný zaplatil svoj celý záväzok zo Zmluvy, preto je dôvodné zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie\nvyvodil aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V konaní nebolo sporné neplatenie splátok\n\nžalovaným podľa Zmluvy, ktoré porušenie Zmluvy žalovaným malo osobitné následky predpokladané\nv zákone, a to právo veriteľa (OTP Banka Slovensko, a.s.) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky alebo\nprávo veriteľa - banky postúpiť pohľadávku zo Zmluvy za splnenia osobitných požiadaviek. S poukazom\nna ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a potrebu kumulatívneho splnenia podmienok\n(uplynutie doby troch mesiacov od začiatku omeškania so zaplatením splátky, upozornenie spotrebiteľa\nna možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplynutie lehoty minimálne 15\ndní medzi doručením upozornenia a dňom zosplatnenia pohľadávky) a na to, že upozornenie dlžníka\nnie je samoúčelné a bezdôvodne určujúce prekážky veriteľovi domôcť sa svojho práva, ale že má\nprevenčný význam, vyvodil súd prvej inštancie, že upozornenie ako jednostranný adresný právny úkon\nveriteľa, ktorý musí byť doručený a musí okrem označenia veriteľa, dlžníka a identifikácie úverovej\nzmluvy obsahovať najmä označenie konkrétnej splátky (určenej výškou a dňom splatnosti), aby dlžník\n(spotrebiteľ) vedel, o ktorú splátku sa jedná a mohol prípadne preskúmať, či ju zaplatil a bol súčasne\nupovedomený o práve veriteľa. Lehota troch mesiacov zabezpečuje, že krátkodobé zhoršenie platobnej\nschopnosti dlžníka nespôsobí zosplatnenie celého úveru, a teda zásadnú zmenu finančnej situácie\ndlžníka. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že do spisu založená listina Posledná výzva pred\nzosplatnením zo dňa 26.12.2021 s obálkou neobsahovala označenie konkrétnej splátky určenej výškou\na dňom splatnosti, s ktorou mal byť žalovaný v omeškaní, samotná takáto listina tak potom pre svoju\nneurčitosť nenaplnila účel, pričom jej neurčitosť spôsobuje jej neplatnosť ako právneho úkonu (§ 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka), preto nemohlo dôjsť k platnému a účinnému vyhláseniu predčasnej\nsplatnosti úveru. Nebolo tak preukázané, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky predčasne. Následne potom právny úkon tejto spoločnosti, ktorým už\nžiadala zaplatenie celého zostatku nesplatenej pohľadávky zo Zmluvy je neplatný pre odporovanie\nzákonu svojim obsahom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to nevykonanie upozornenia, ktoré musí\n„zosplateneniu“ predchádzať. K minimálnemu obsahu právneho úkonu zosplatnenia úveru podľa ust.\n§ 565 Občianskeho zákonníka ako jednostranného adresného právneho úkonu uviedol súd prvej\ninštancie, že musí byť zrejmý veriteľ a dlžník, identifikácia úverovej zmluvy a ďalej tiež nezaplatenie\nktorej splátky (spolu s uplynutím doby troch mesiacov) malo za následok vznik práva veriteľa žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a prejav vôle na zaplatenie celého zostatku\núveru. Vyvodil, že v spise založená listina Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2022\nneobsahuje určenie splátky, ktorej omeškanie vyvolalo vznik práva veriteľa - právneho predchodcu\nžalobcu - na zaplatenie celého zostatku úveru a uvádza celkovú výšku dlžnej sumy k 03.02.2022 vo\nvýške 2.213,17 eur popri výške záväzku 10.837,69 eur. Ak by sa pripustilo, že suma 2.213,17 eur\npredstavuje dlžnú sumu po splatnosti, nie je zrejmé, s nezaplatením ktorej splátky spotrebiteľského úveru\nveriteľ spája právo zosplatniť celú pohľadávku, keďže splátky sú výške 429,40 eur a právo žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti\nnajbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 veta druhá Občianskeho zákonníka). Úkon právneho predchodcu\nžalobcu (ČSOB, a.s.) Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je potom rovnako ako právny úkon\nneurčitý a táto neurčitosť spôsobuje jeho neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nevyvoláva\núčinky zosplatnenia pohľadávky - zostatku úveru, a žalovaný preto nebol povinný zaplatiť zostatok\núveru jednorazovo. Doplnil, že súčasne osobitný zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že práva\nvyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu\nosobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a\nprechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo\npohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 17 ods.\n1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom na to, že pohľadávka sa nestala splatnou pred\ntermínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a splatnosť poslednej splátky podľa Zmluvy nastala\naž dňom 21.02.2024, predmetná pohľadávka nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského\núveru a ani sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto ju\nnebolo možné postúpiť spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. a preto aj Zmluva o postúpení\npohľadávok zo dňa 05.12.2022 (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) uzavretá medzi Československá\nobchodná banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je neplatná pre odporovanie zákonu\n(§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch) svojim obsahom (§ 39 Občianskeho zákonníka)\nv časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému. Žalobca sa tak nestal účastníkom hmotnoprávneho\nvzťahu (veriteľom žalovanej pohľadávky), teda nie je aktívne vecne legitimovaný, čo je samostatný\ndôvod na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že Československá obchodná banka,\na.s. postúpila pohľadávku, preto na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru poskytnutého\nbankou je potrebné okrem zmluvy podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka splniť povinnosti\nuvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (omeškanie dlžníka so splnením čo len časti svojho\n\npeňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie 90 kalendárnych dní, písomná výzva banky na\nzaplatenie konkrétneho omeškaného plnenia s primeranou lehotou na plnenie). Žalobca podľa súdu\nprvej inštancie nepreukázal doručenie výzvy Československá obchodná banka, a.s. na zaplatenie\nkonkrétneho omeškaného plnenia (splátky) s primeranou lehotou na plnenie, keď Posledná výzva pred\nzosplatnením zo dňa 26.12.2021 s obálkou, Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 04.02.2022 s\nobálkou, takýmito listinami nie sú pre absenciu uvedenia konkrétneho omeškaného plnenia, preto nebola\nsplnená hmotnoprávna podmienka na platné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť\nje samostatným dôvodom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Československá obchodná\nbanka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Vzhľadom aj na túto samostatnú skutočnosť\nnie je žalobca aktívne vecne legitimovaný v spore. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol\nv súlade s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že\nplne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne\núspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) určujúce výnimky zo zásady\núspechu uvedenej v ust. § 255 CSP.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. aby\nho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že žalobcovi\nnie je z odôvodnenia rozhodnutia úplne zrejmé, aké určenie splátok v Zmluve považoval za nedostatočné\ns poukazom na ust. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch s ohľadom na skutočnosť,\nže v Zmluve sa nachádza presné určenie výšky počtu ako aj termínu splatnosti jednotlivých splátok,\na pokiaľ mal súd prvej inštancie na mysli, že táto zákonná náležitosť je splnená len v prípade, ak zo\nZmluvy vyplýva, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na\npoplatky, žalobca poukázal na to, že takýto výklad zákona o spotrebiteľských zmluvách je v rozpore\nso Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom\núvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), ktorá bola transponovaná do\nprávneho poriadku práve zákonom o spotrebiteľských úveroch a v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít. V obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie (ďalej len\n„SD EÚ“) dňa 09.11.2016 vo veci C- 42/15 a uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice\nje potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme\namortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa\ns odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie aká časť splátky bude započítaná na vrátenie\nistiny, ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy\nsankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri\ntakom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho\nzáväzku, t.j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok,\nako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. SD EÚ\njudikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí,\nktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude\nv súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude\nvyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Žalobca poukázal na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 28.03.2023, sp. zn. 1VCdo/4/2022, R 21/2023 NS SR uviedol,\nže ustálená rozhodovacia prax k výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v\ntom čase pod iným ustanovením, avšak s rovnakým obsahom) hovorí o výške, počte, termínoch splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje\npovinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným\npoplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne k splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.\nŽalobca poukázal aj na uznesenie NS SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, uznesenie zo dňa\n17.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018, uznesenie zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 7Cdo/98/2018 a uznesenie zo\ndňa 23.04.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 a mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil\na zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak uzavrel, že v Zmluve\nneboli uvedené náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Konajúci súd podľa žalobcu\nzároveň porušil princíp právnej istoty, keďže sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších\n\nsúdnych autorít, keď NS SR aj SD EÚ uvedené závery ustálene uzavreli, naviac odôvodnenie súdu prvej\ninštancie je v tomto bode nedostatočné a nejasné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2007, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). V\nsúvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol s poukazom na ust. § 565 a § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka, že ak konajúci súd uzavrel, že žaloba je nedôvodná z dôvodu neplatného\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože zosplatnenie aj výzva, ktorá mu predchádzala sú\nneplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že z ich obsahu nevyplýva určenie konkrétnej splátky, pre ktorej\nomeškanie postupca upozorňoval spotrebiteľa a pre ktorú vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nie\nje mu zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia uvedené súd prvej inštancie požaduje od\nžalobcu. Určenie splátky, pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva priamo\nz právnych predpisov, teda ide o otázku právneho posúdenia, nejedná sa o skutkovú otázku, ktorá\nmá navyše podľa názoru súdu prvej inštancie predstavovať obligatórnu náležitosť právneho úkonu pod\nhrozbou jeho absolútnej neplatnosti. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého spotrebiteľ\nmusí vedieť o ktorú splátku sa jedná, je nielen nepreskúmateľné, keďže táto náležitosť nevyplýva zo\nžiadneho predpisu, ale je zároveň nelogické a v rozpore so znením ust. § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právo veriteľa na zosplatnenie pohľadávky podľa ust.\n§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou\nsplátkou, pričom nie je potrebné určovať v žiadnom podaní konkrétnu splátku, pre ktorú sa úver\nzosplatnil, a teda uplatnený výklad súdu prvej inštancie je nesprávny a v rozpore s judikatúrou NS\nSR (uznesenie sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024). Zopakoval, že závery súdu prvej inštancie o\nurčení obligatórnych náležitostí právnych úkonov nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu a ide\nvýlučne o subjektívne vytvorené podmienky, ktoré súd prvej inštancie neprípustným postupom vytvoril\npre zamietnutie žaloby. Skutočnosť, že určenie splátky, pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť\npredstavuje otázku právneho posúdenia vyplýva nepriamo aj z rozhodovacej praxe NS SR (uznesenie\nsp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022), čomu zodpovedá\nzáver, že komplexný výklad ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka súd prvej\ninštancie odmietol vykonať s odkazom na absenciu náležitosti právneho úkonu (ktorú žiadny právny\npredpis nevyžaduje), resp. odmietol právne posúdiť, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti, a teda aplikovať výklad ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka s tým,\nže otázku právneho posúdenia označil za skutkovú otázku, resp. obligatórnu náležitosť právneho úkonu.\nS poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015 a uznesenie NS SR z 27.05.2020, sp.\nzn. 4Cdo 9/2017 ohľadne určitosti právneho úkonu a preferencie výkladu v prospech platnosti právneho\núkonu, vyvodil žalobca, že zákon v žiadnom svojom ustanovení neupravuje ako náležitosť podania\npodľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ\nvyhlásil mimoriadnu splatnosť, keďže táto skutočnosť vyplýva priamo z výkladu zákonných ustanovení\na rozhodnutie, ktoré od veriteľa požaduje, aby v právnych úkonoch uvádzal právne posúdenie, ktoré\nbolo ustálene vyriešené NS SR, prehlbuje arbitrárnosť rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu boli v čase\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom splnené všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre\nplatné zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že\nby uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka malo byť neplatným právnym úkonom\nz dôvodu, že pre platnosť výzvy pred zosplatnením a pre platnosť zosplatnenia sa vyžaduje určenie\nsplátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, napriek splneniu všetkých zákonných\npodmienok na jeho využitie. Žalobca považoval za preukázané, že postupca vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ\nuzavrel, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a výzva pred týmto vyhlásením boli neplatnými\nprávnymi úkonmi a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoCsp/14/2023 z\n29.02.2024, sp. zn. 3CoCsp/1/2022 z 30.03.2023 a uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo\ndňa 22. 09.2010, preto mal žalobca za to, že právny názor, ktorý prezentoval v odôvodnení svojho\nrozhodnutia súd prvej inštancie je šikanózny, svojvoľný a nepreskúmateľný, čím súd prvej inštancie\nokrem nesprávneho právneho posúdenia veci zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Žalobca tak mal za to, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.\nNamietal aj závery súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa\nust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý je arbitrárny a nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie\nv tomto smere nevykonal žiadne právne posúdenie, ale poprel obsah vykonaných dôkazov, keďže\nposledná výzva pred zosplatnením zo dňa 26.12.2021 s obálkou ako aj vyhlásenie úveru za predčasne\nsplatný zo dňa 04.02.2022 s obálkou obsahujú výzvu na úhradu presne určenej výšky pohľadávky.\nS poukazom na uznesenie ÚS SR zo dňa 19.06.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07, uznesenie ÚS SR zo\n\ndňa 04.05.2010, sp. zn. III. ÚS 36/2010 žalobca z opatrnosti uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o\nbankách pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitých náležitostí tejto výzvy)\nvoči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp. akejkoľvek časti\npeňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka a že túto\nprávnu otázku posúdil aj NS SR, ktorý uzavrel, že podanie, ktorým sa vyhlásila mimoriadna splatnosť\npohľadávky môže byť kvalifikovanou výzvou aj podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. že ust. §\n92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje samostatnú a výlučnú formu písomnej výzvy ani žiadne osobitné\nnáležitosti (uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023).\n4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané\ndôvodne. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil\nv postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\n6. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n7. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n8. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n9. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,\n(1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť\nna tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou\nspojenými a ....\n(b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n10. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, účinného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru (03.02.2022), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient\nnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného\nzáväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky\nsvoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,\na to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté\npravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu\nani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.\nToto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením\npohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom\nrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len\nčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.\nPri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n11. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca\nžalobcu Československá obchodná banka, a.s. (predtým OTP Banka Slovenska, a.s.) a žalovaný\n\nuzavreli Zmluvu, pri posúdení ktorej je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v\nčase uzavretia Zmluvy, pričom predmetom Zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému\nformou spotrebiteľského úveru vo výške 25.000 eur s RPMN vo výške 17,80 % pri priemernej hodnote\nRPMN vo výške 13,17 %, s výškou splátky 429,40 eur mesačne a so splatnosť poslednej splátky vo\nvýške 427,51 eur dňa 21.02.2024. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že Československá\nobchodná banka, a.s. listom zo dňa 26.12.2021 oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním\npohľadávky zo Zmluvy viac ako 3 splátky, ktorá dlžná suma je k 25.12.2021 vo výške 1.758,27 eur,\nvyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy, pričom ho zároveň upozornil, že ak\ndlžnú sumu neuhradí, vyhlási úver za predčasne splatný, čím stratí možnosť splácať úver mesačnými\nsplátkami a súčasne ho upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky zo Zmluvy na inú osobu. Následne\nlistom zo dňa 04.02.2022 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru (účinnosť 10. deň odo dňa\ndoručenia výzvy a zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2022 postúpila pohľadávku zo Zmluvy\nna žalobcu.\n12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah. V konaní bolo pre rozhodnutie\nvo veci podstatným, či žalobca má aktívnu legitimáciu na vymáhanie v žalobe uplatnenej pohľadávky\nvoči žalovanému, preto rovnako postupoval správne, ak sa zaoberal týmto posúdením a ak v dôsledku\nvyvodenia neplatnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu vyslovil\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku, v ktorom sa podrobne zaoberal uvedenou právnou otázkou a zrozumiteľným a vyčerpávajúcim\nspôsobom vysvetlil svoju úvahu, na základe ktorej považoval nárok žalobcu za neopodstatnený.\n13. K skúmaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súdom prvej inštancie odvolací\nsúd uvádza, že vo všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného\npráva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú\npredmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi\nproti sebe, jedná sa buď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu\npasívnu (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje\nhmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti\ntoto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska\nposúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany\nsú účastníkmi určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú.\n14. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože\nskúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu.\nPreskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma\nvždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku\nvecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie\nvyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je\nkonajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).\n15. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd\nprvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený\nodvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie\nzasiahol do Ústavou SR, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené\ndomáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva\nna súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i\nzákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo\niného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu\nochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo\nviacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\n\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6\nCdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý\nsúdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci\nnebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá\nby znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej\núčasti na konaní.\n16. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať\nna uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na\nspravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo\nich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.\ntoho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.\n17. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n18. Odvolací súd upriamuje pozornosť na právnu úpravu týkajúcu sa splnenia podmienok zo strany\nbanky pred postúpením pohľadávky úveru na tretiu (nebankovú) osobu obsiahnutú v ust. § 92 ods. 8\nzákona o bankách. NS SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah ust. § 92 ods. 8 veta\nprvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní\nso splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 vety prvej zákona o\nbankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci\npodmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto\núpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§\n39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle zákona\no bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách definuje dve\npodmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto\nkrokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva\nbanky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil\na druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho\n\npeňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z\nrozsudku NS SR zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, rozsudku NS SR zo dňa 31.03.2022, sp. zn.\n2Cdo/266/2020, uznesenia NS SR zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020.\n19. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade,\nak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka\n(pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava\nrežimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej\nmá veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n20. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, spôsob uplatnenia práva podľa ust. § 565 Občianskeho\nzákonníka je upravený v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať\nsplnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od\nomeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na\nuplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka\nje teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka\nna to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ust. § 565\nveta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie\nnesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť\naž po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade\ns ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia\nje zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne\nmôže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia\npremlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu\núveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a\ndlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol\nbyť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia\ncelého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený\n(uznesenie NS SR zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2024, sp.\nzn. 5Cdo/188/2023, uznesenie NS SR zo dňa 06.09.2023, sp. zn. 2Cdo/149/2021, uznesenie NS SR\nzo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023).\n21. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (banka)\nvýzvou zo dňa 26.12.2021 oznámil žalovanému (dlžníkovi), že je v omeškaní so splácaním pohľadávky\nzo Zmluvy viac ako 3 splátky, ktorá dlžná suma je k 25.12.2021 vo výške 1.758,27 eur a vyzval\nho na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy, pričom ho zároveň upozornil, že ak\ndlžnú sumu neuhradí, vyhlási úver za predčasne splatný, čím stratí možnosť splácať úver mesačnými\nsplátkami a súčasne ho upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky zo Zmluvy na inú osobu. Následne\nlistom zo dňa 04.02.2022 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru (účinnosť 10. deň odo dňa\ndoručenia výzvy). Z uvedeného je zrejmé, že banka síce vyzvala dlžníka v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka a dlžníka aj upozornila na možnosť\nzosplatnenia celého úveru, vo výzve však presne nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú by mohla\njednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Podľa názoru odvolacieho súdu, opierajúc sa dnes už\no ustálenú judikatúru NS SR, tak nemohlo následne dôjsť k platnému zosplatneniu úveru zo strany\nveriteľa, teda ani k platnému postúpeniu pohľadávky. So zreteľom na uvedený záver je možné vyvodiť, že\nžalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu\npohľadávky z banky na žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby.\n22. V kontexte vyššie uvedeného, správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť ani v odvolaní uvedená argumentácia žalobcu, že došlo\nk platnému a účinnému zosplatneniu predmetnej pohľadávky a následnému platnému postúpeniu\npohľadávky v súlade so zákonnými požiadavkami.\n23. Žalobca odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, avšak v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne\nodvolacie námietky, ktorými by rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Z\n\nuvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto časti a konštatovanie\nuvedeného vedie k záveru o správnosti výroku o nároku na náhradu trov konania.\n24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n25. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s\nust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak zohľadňujúc skutočnosť, že mu žiadne trovy\nnevznikli, odvolací súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Csp/1/2024", "guid": "ae65fae4-474c-4bcd-97c0-d216e9afa4c8:90da0c06-0de6-4616-9346-1bcd1142ac82", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97166575-3feb-482d-9cfd-ffa68e6b9a22", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.407.2016.1"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "0513cabc-c12d-49fb-9616-bb5576672519:f2ad908d-084c-43fc-aac7-84dea0ca9394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1", "spisova_znacka": "2Cdo/149/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 530, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1"}, {"guid": "61ecf6e2-c65a-4da5-af73-b38379ff8f33:cde00ea1-8855-4cc0-92ba-71de5de794d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8716201452.1", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2022 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8716201452.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "b6273050-9973-4ea8-b43b-b7e82b1e15e8:059360a7-d2f8-4841-bb64-f517ef6ac6c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/14/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoCsp/14/2023 z 31. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-03-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b6273050-9973-4ea8-b43b-b7e82b1e15e8:059360a7-d2f8-4841-bb64-f517ef6ac6c9"}, {"guid": "74ccb521-d78f-4563-b368-7bc75e3a434b:c0f6f02c-23ff-416f-ac76-53c9a2728e9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/1/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/74ccb521-d78f-4563-b368-7bc75e3a434b:c0f6f02c-23ff-416f-ac76-53c9a2728e9b"}, {"guid": "e49dd12f-0612-4074-9e4f-4b80f4ed0c38:0c3459a1-1dcc-4733-a8fa-fa2c43d7cfb7", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:6123230123.6", "spisova_znacka": "36Csp/1/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 36Csp/1/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:6123230123.6"}], "citovane_v": []}