{"guid": "6ab07235-8bdf-424d-b233-b4c024ac905e:f1752576-3e49-4dd0-b50f-cef3de5e761a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2", "spisova_znacka": "15Co/130/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/130/2024 z 24. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 15Co/130/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2", "identifikacne_cislo": "6123373250", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2025-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526", "nazov": "§ 526 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "nazov": "§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1752576-3e49-4dd0-b50f-cef3de5e761a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/130/2024\n6123373250\n24. 09. 2025\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,\ns.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,\ns.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú koná JUDr. Igor Müller, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č.\n4, o zaplatenie sumy 283,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 12. apríla 2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s opravným uznesením zo dňa\n21. novembra 2024, č.k. 4 C 37/2023-143, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. apríla 2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s\nopravným uznesením zo dňa 21. novembra 2024, č.k. 4 C 37/2023-143,\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1.1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa zo dňa 12.4.2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s opravným\nuznesením zo dňa 21.11.2024, č.k. 4 C 37/2023-143, (opravený výrok rozsudku), I. uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,32 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 283,32 €\nod 4.5.2023 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou\npodanou na upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy\n283,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy odo dňa 4.5.2023 do zaplatenia.\nŽalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.2.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola\nspôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť\nBS CHLAD s.r.o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108 (ďalej len „poškodený“). K vzniku\nškody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený\nnechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo\nbezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa\n13.3.2023, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného\nvozidla trval odo dňa 13.3.2023 do dňa 21.3.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise,\naž do dokončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s\nmotorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu\nnemal poškodený\nk dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla\nbol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil poškodenému\nfaktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 5.4.2023, na sumu 662,47 € bez DPH za 9 dní, teda za dobu užívania\nnáhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý tiež jednorazový poplatok za pristavenie a\nprevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,\n\nza ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju\nbudúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na\nnájom náhradného vozidla na neho. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za\npostúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v\nzmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023, vznikla voči žalovanému pohľadávka\nvo výške 662,47 € bez DPH. Žalovaný mu dňa 19.4.2023 poskytol poistné plnenie vo výške 379,15\n€, pričom postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne\na na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie\nv rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených\nnákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného\nmotorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne\nlegitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy\npredstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej\nfaktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s\nposkytnutím mu poistného plnenia ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bol povinný poskytnúť najneskôr\ndo dňa 3.5.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný skončil šetrenie\npoistnej udalosti dňa 18.4.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.\n1.2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 15.8.2023, pod sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu)\n30 Up 1289/2023-16 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením.\n2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vykonal dokazovanie prednesom povereného\nzástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými stranami, ako aj celým\nobsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 14.2.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode,\npri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola\nspoločnosť BS CHLAD s.r.o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108. K vzniku škody došlo prevádzkou\nmotorového vozidla povinne zmluvne poisteného\nu žalovaného. Poškodený nechal poškodené\nmotorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne\nnadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa 13.3.2023, na\nzáklade ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo; nájom náhradného vozidla\ntrval odo dňa 13.3.2023 do dňa 21.3.2023. Z faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, splatnej dňa\n5.4.2023, na sumu 794,96 € s DPH (662,47 € bez DPH), vystavenej servisom za opravu poškodeného\nmotorového vozidla, vyplýva cena za dobu užívania náhradného vozidla za uvedené obdobie, t. j. 9\ndní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý i jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného\nvozidla v sume 30,- €. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na\nktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 18.4.2024 oznámil\nžalobcovi, že uvedeného dňa ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje sumu\n379,15 €, pričom priznal plnenie len za 5 dní nájmu náhradného vozidla a nepriznal poplatok za\npristavenie a prevzatie vozidla. Dňa 19.4.2023 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom\nnáhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 379,15 €. Poškodený dňa 23.3.2023 odplatne\npostúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených\nnákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 662,47 € spolu s jej príslušenstvom a právami s\nňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky\ns pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXX. v\nzmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023, vznikla voči žalovanému pohľadávka\nvo výške 283,32 €, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4\nods. 1, § 4 ods.\n1 (správne ods. 2, poznámka odvolacieho súdu) písm. a/, b/, c/, d/, § 11 ods. 7, ods. 8 zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, dôvodiac dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia\nsumy 283,32 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\npoistenca žalovaného predstavujúcu nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok\nvyplývajúci\nz poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi a uplatnená suma predstavuje\nrozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 662,47 € a plnením\nposkytnutým žalovaným vo výške 379,15 €. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na\nzáklade povinného zmluvného poistenia zodpovedá za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenému,\nže protiprávnym konaním poistenca došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, že\n\nvozidlo bolo opravované v servise a že poškodený si v dôsledku nemožnosti používať poškodené\nvozidlo prenajal náhradné vozidlo v období odo dňa\n13.3.2023 do dňa 21.3.2023.\nNebolo sporné ani to, že servis vystavil faktúru na sumu 662,47 € bez DPH za nájom prenajatého\nnáhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanému a že opravené vozidlo vydal\nreálne poškodenému dňa 21.3.2023. Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby nájmu vozidla, keď\nžalovaný uznal ako účelnú a opodstatnenú dobu 5 dní, teda od prevzatia vozidla na opravu do dňa\nvystavenia faktúry za opravu vozidla, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až do skutočného,\nreálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznal a za obdobie 4 dni poistné plnenie v\nsume 283,32 € krátil. Zo strany žalovaného bola v rámci prostriedkov procesnej obrany namietaná\núčelnosť\na nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov\nza prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie odo dňa 18.3. 2023 do dňa 21.3. 2023.\nPrvoinštančný súd poukázal na pojem škoda, ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a\npokiaľ ide o výšku náhrady škody, na rozhodnutie R 7/1992. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,\nže v danom prípade bola nevyhnutná potreba žalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť si náhradné\nmotorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi (správne\nstranami, poznámka odvolacieho súdu) spochybňovaná. Nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému\nposúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle\nktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v\npríčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného\npostúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal za to, že táto je daná a bola\npreukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023. Vykonaným dokazovaním bolo zistené,\nže predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu\npoistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol\nnárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla,\na to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie,\nkedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej\nudalosti zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá\nspočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého\nbol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada\nnákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol z\ntitulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. K námietke žalovaného, že po vystavení faktúry\nza opravu poškodeného vozidla servisom dňa 17.3.2023 odpadol dôvod na ďalší prenájom náhradného\nvozidla poškodenému dôvodil, že je nepochybné, že poškodený sa o vystavení faktúry za opravu vozidla\nnedozvedel dňa 17.3. 2023, nakoľko táto bola doručovaná výlučne žalovanému za účelom vystavenia\nkrycieho listu, vozidlo nemal fyzicky vo svojej dispozícii\na reálne ho mohol užívať až potom,\nako mu bolo vozidlo servisom reálne vydané\na s prenajímateľom\n(žalobcom) uzavrel dňa 23.3.2023 po vystavení faktúry o nájme náhradného vozidla zmluvu o postúpení\npohľadávky. V zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú tiež náklady za prenájom\nnáhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému neboli vznikli, ak by mohol\npoužívať svoje motorové vozidlo, avšak\nv dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti\npoužívať vlastné motorové vozidlo vylúčený. Skutočnosť, že žalovaný predmetnou faktúrou disponoval\nuž dňa 17.3.2023 nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou\nnehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do\ndňa 21.3.2023, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať. Poškodený bol v\nprávnom vzťahu so servisom, nie so žalovaným a dĺžku opravy, resp. dispozície\ns vozidlom,\nktoré mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak je žalovaný presvedčený\no tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už dňa 17.3.2023 a že servis ho až do\ndňa 21.3.2023 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného vozidla za\nobdobie nasledujúcich štyroch dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie\nv tejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému.\n3.2. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd právne podľa ustanovení § 517 ods. 1,\nods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995 Z.z.\nUviedol k začiatku plynutia omeškania žalovaného, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná,\npreto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do\nomeškania bezprostredne potom, ako si poškodený\nu nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu\nškody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie\npoistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak\nk výplate žiadanej náhrady skutočne došlo [nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho\n\nsúdu) III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp.zn. III. ÚS 215/2020]. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení zo dňa 23.2.2022, sp.zn. 3 Obdo 27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukázal na\nvyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatoval, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až\nods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených\nustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom.\nPrijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok\nz omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky\nvýkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený\nako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného\nna úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia\nsúdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach,\nkonkrétne rozsudky zo dňa 21.5.2020, sp.zn. 1 Cob 100/2019; zo dňa 29.9.2020, sp.zn. 2 Cob 200/2019\na zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1 Cob 109/2016, v ktorých bol prijatý záver, že povinnosť poisťovateľa\nplatiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa vzťahuje výlučne\nna nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 uvedeného zákona, avšak\nnezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona\no povinnom zmluvnom poistení včas. Dal do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n1 Cob 1/2022. Náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť, je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal\ns jeho plnením do omeškania, žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom\npo uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie, teda dňom 4.5.2023. Od tohto dátumu zaviazal žalovaného na zaplatenie\npríslušenstva priznanej žalovanej pohľadávky, nakoľko dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je\nv omeškaní.\n3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 251, § 255 ods. 1, § 262\nods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči\nžalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/,\nd/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na\nbody 11. a 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Má za to, že záväzok poškodeného voči žalobcovi\nvyplývajúci\nz danej faktúry za nájom náhradného vozidla zanikol na základe\nvzájomného započítania pohľadávok, a preto nerozumie tomu, aký spôsobom mohla podľa názoru\nprvoinštančného súdu na základe vzájomného započítania vzniknúť žalobcovi voči nemu pohľadávka\nvo výške 283,32 €. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie je navyše podľa jeho názoru v rozpore\nso samotnou podstatou právneho inštitútu započítania, ktorý predstavuje jednu z foriem, resp. jeden\nzo spôsobov zániku záväzkov. Dal do pozornosti samotný inštitút „započítania“, ktorý je upravený v\nustanoveniach § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia\nnoriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely\ns názvom „Zánik\nzáväzkov“. Inštitút započítania je teda napríklad popri „splnení dlhu“, ktoré je upravené v ustanoveniach\n§ 559 až § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa\nneho však spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku\n„splnením“ a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky\nnemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023\npoškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno\nju považovať len za dohodu\no zániku záväzku na zaplatenie uvedenej faktúry a zániku záväzku\nna úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo\nodlišnej veci napríklad aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 23.8.2023, sp.zn.\n4 Obdo 30/2022). V opačnom prípade, ak by akceptoval, že započítanie vzájomných pohľadávok\n= zaplatenie dlhu, tak samotný inštitút „započítania“ by sa stal nadbytočným, resp. obsolentným a\nstal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku „splnením“ podľa ustanovenia § 559\na nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z vyššie\nuvedenej faktúry mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením, resp. reálnym\n\nposkytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak má za to, že na strane poškodeného\nuž neexistuje ani žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Na\npodporu svojej argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku záväzku\npoškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za nájom č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, že teda\ntýmto vzájomným započítaním nemohla v žiadnom prípade vzniknúť žalobcovi voči nemu pohľadávka\nvo výške 283,32 €, ako to konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, poukázal\nna argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenú\nv rozhodnutí zo dňa\n19.8.2023, sp.zn. 5 M Obdo 5/2012. Nakoľko záväzok poškodeného na úhradu nákladov za prenájom\nnáhradného vozidla vyplývajúci z uvedenej faktúry mal zaniknúť na základe vzájomného započítania\nv zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení, tak podľa jeho názoru z logiky veci samej nemohlo dôjsť ani\nk postúpeniu jeho zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči\nnemu, pretože v dôsledku zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho z citovanej faktúry nemožno\nuž hovoriť ani o existencii žiadnej ujmy na strane poškodeného v súvislosti s nákladmi za prenájom\nnáhradného vozidla. Na základe uvedeného potom nesúhlasí s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho\nžalobe,\nv zmysle ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť\nk úhrade faktúry a aj k vzniku škody a považuje za prekonanú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú\nžalobca poukázal v žalobe. V súvislosti s už uvedeným rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov\n„započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov „splnením“ dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky zo dňa 8.12.2021, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 28 Cdo\n2829/2021-470 a odbornú literatúru. Ak teda medzi poškodeným\na žalobcom došlo k platnému\nzapočítaniu a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi faktúru za nájom č.\nXXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, tak nemôže byť ani daná jeho povinnosť nahradiť poškodenému v zmysle\nustanovení § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náklady za prenájom\nnáhradného vozidla a má z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak bolo nemožné\nplnenie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal, že možno taktiež uvažovať aj\nnad tým, že ani samotné pohľadávky neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\nspôsobilé na započítanie s odkazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka\nžalobcu na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vyplývajúca z citovanej faktúry za nájom\nv čase, kedy medzi žalobcom a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu ešte nebola\nsplatná, keďže nadobudla splatnosť až dňa 5.4.2023. Právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola\nsamotná zmluva o postúpení, pričom táto zmluva žiadnym spôsobom neupravuje dobu splatnosti tejto\npohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky (resp. neupravuje, kedy má byť táto\npohľadávka splatná), ani dobu splatnosti tejto pohľadávky podľa jeho názoru neupravuje žiadny osobitný\npredpis s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Z podstaty veci vyplýva, že aj v\nprípade ak by poškodený už\nv deň uzatvorenia zmluvy o postúpení žalobcu výslovne\nvyzval na úhradu jeho pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka poškodeného na\nodplatu za postúpenie pohľadávky mohla by splatná najskôr nasledujúceho dňa, t. j. 24.3.2023. V\nsúvislosti s vyššie uvedeným podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo\ndňa 19.4.2017, sp.zn. 20 Cdo 429/2017. Je toho názoru, že pohľadávka žalobcu na úhradu uvedenej\nfaktúry\na pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky\nv čase vykonania započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie,\nnakoľko neboli splatné a tak nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok. Pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností ešte dodal, že samotná skutočnosť, že z hľadiska korektnosti plnil čiastočne\nvoči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok uplatnil, ešte samo o sebe predsa\nneznamená, že by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznal aj aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu v tomto konaní.\nK posúdeniu účelnosti a nevyhnutnosti\nnákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne\nprávne posúdil aj v tom smere, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.2.2023\nmali byť aj náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré mali poškodenému vzniknúť po tom, čo bola\noprava poškodeného vozidla už zavŕšená. Tento záver prvoinštančného súdu považuje za nesprávny\na zotrval na svojej doterajšej argumentácií, že nájom náhradného vozidla bol účelný a nevyhnutný\niba\nv období odo dňa 13.3.2023 do dňa 17.3.2023, kedy mu bola podľa faktúry za opravu vozidla\nč. XXXXXXXXXX, zo dňa 17.3.2023, zavŕšená oprava poškodeného vozidla. Vozidlo sa po zavŕšení jeho\nopravy dňa 17.3.2023 nachádzalo v servise nie preto, že bolo opravované, ale podľa jeho názoru bolo\nbez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti\npoisťovňou. Faktúra za opravu poškodeného vozidla bola splatná až dňa 31.3.2023. Súd prvej inštancie\nv bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatoval, že poškodený je v právnom\nvzťahu so servisom, nie s ním, takže pri oprave poškodeného vozidla ide o záväzkový vzťahu medzi\n\nautoservisom a poškodeným, pričom autoservis je tak v zmysle faktúry za opravu poškodeného vozidla\noprávnený sa domáhať úhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla len voči poškodenému, nie\naj voči poisťovni. Uvedené potvrdzuje i fakt, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená\nna poškodeného, nie na neho s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení. Nesúhlasil ani s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 16. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia. Na jeho ťarchu nemôžu ísť tie náklady za prenájom náhradného vozidla,\nkedy bolo opravené vozidlo bez akéhokoľvek právneho dôvodu po oprave servisom zadržiavané, pričom\ntermín vyzdvihnutia vozidla z opravy je na vzájomnej dohode poškodeného a autoservisu, medzi ktorými\nvznikol záväzkový vzťah z titulu opravy poškodeného vozidla. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi\nním ako poisťovňou\na autoservisom dojednané v rámci zmluvy o spolupráci,\nktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu z jeho strany, by podľa\nplatnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako majiteľa\ndaného vozidla, pretože by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného\nako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa bežnej\nobchodnej praxe v súvislosti s vydaním opraveného vozidla až po doručení krycieho listu poisťovňou\npríslušnému autoservisu nemožno považovať za relevantný a účinný prostriedok procesného útoku tiež\npreto, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, pričom na obchodné zvyklosti (resp.\nbežnú obchodnú prax) je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možné prihliadať\nlen v obchodnoprávnych vzťahoch. Rovnako\nz povahy samotnej veci je vylúčené,\naby za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli považované\nnáklady, kedy poisťovňa v súlade s jej zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi jej z ustanovenia § 11 ods.\n6, ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, po zavŕšení opravy poškodeného vozidla prešetruje\nopodstatnenosť nároku na náhradu škody (ktorý spočíva v oprave poškodeného vozidla)\na\nrozsah povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý\nsúdny proces, resp. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, keďže zo zápisnice o pojednávaní konaného dňa 12.4.2024, ktorého sa osobne zúčastnil,\nnevyplýva, že by mu súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia\n§ 182 C.s.p. udelil\nprávo záverečnej reči a ani riadne (resp. vôbec) neodôvodnil, prečo podľa jeho názoru mal byť nájom\nnáhradného vozidla poškodeným dôvodný aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla v období odo\ndňa 18.3.2023 do dňa 21.3.2023. Argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 16. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že faktúra za opravu vozidla mu bola doručovaná za účelom vystavenia krycieho\nlistu a vozidlo mohol reálne užívať až potom, ako mu bolo reálne vydané, podľa jeho názoru sama osebe\nv žiadnom prípade neobstojí. Prvoinštančný súd sa v tejto súvislosti napríklad vôbec nevysporiadal s\ntým, či bol autoservis vôbec oprávnený zadržiavať vozidlo po zavŕšení jeho opravy, resp. či existoval\nnejaký právny dôvod na zadržiavanie vozidla po jeho oprave. Z napadnutého rozsudku okrem strohého\nkonštatovania, že faktúra za opravu bola doručovaná žalovanému a poškodený mohol užívať jeho\nvozidlo až po jeho vydaní zo servisu, sa v zásade žiadnym spôsobom nedozvedel, prečo by tieto\nskutočnosti mali odôvodňovať, že nájom náhradného vozidla mal byť odôvodnený aj po zavŕšení opravy\nvozidla v období odo dňa 18.3.2023 do dňa 21.3.2023. Ani odkaz na zásadu náhrady skutočnej škody\n(bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku) nemôže obstáť, nakoľko ako už uviedol, v prípade ak\nmedzi poškodeným a žalobcom došlo k platnému započítaniu, tak záväzok poškodeného na úhradu\nnákladov za prenájom náhradného vozidla zanikol, preto už nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom,\nže by na jeho strane existovala akákoľvek škoda v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla.\nPokiaľ k platnému započítaniu z dôvodu nespôsobilosti týchto pohľadávok na započítanie ani vôbec\nnedošlo, tak v konaní nebola preukázaná reálna úhrada faktúry za nájom č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023\nzo strany poškodeného. Vytkol súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého\nrozsudku vôbec nevysporiadal s niektorou jeho argumentáciou uvedenou v jeho podaniach, či v rámci\nústneho prednesu na pojednávaní konaného dňa 12.4.2024. Považuje napadnutý rozsudok za neúplný,\nnepresvedčivý, vykazujúci znaky svojvôle a arbitrámosti, nespĺňajúci požiadavky na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky\na Európskeho súdu pre ľudské práva. Má navyše za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,\nna základe čoho možno tvrdiť, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom\nrozsahu zamietnuť; žiadal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké\nrelevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových\nzistení a právnych záverov súdu prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho\nsúdu). Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá\nvecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, pričom súd prvej\ninštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania\na plne sa stotožnil s jeho\nnázorom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje\nza neopodstatnené a zavádzajúce, súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so\nvšetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým\npožadovaným náležitostiam v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Nespokojnosť odvolateľa s\nhodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci\nrozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a\nzrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Prvoinštančný súd sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou\na dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy.\nZároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami ním uplatneného nároku. Skutočnosť,\nže súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver\no nesprávnosti týchto skutkových zistení. K odvolacej námietke žalovaného o aktívnej vecnej legitimácii\na započítaní pohľadávok dôvodil, že ju považuje za čisto účelovú a zavádzajúcu s odkazom na\nskutočnosti a argumentáciu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom právne otázky\naktívnej vecnej legitimácie i inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe\nsúdov vyriešené a ustálené. Žalovaným namietané skutočnosti sú bez významu pre posúdenie ním\nuplatneného nároku, ba práve naopak, úvahy žalovaného považuje za absurdné a nelogické, keďže\nv zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak\nby k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana\nžalovaného je zároveň v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný,\ntak ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku mu čiastočne splnil a až následne v priebehu\nkonania spochybnil jeho aktívnu legitimáciu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Má za to, že v\ndanom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu s poukazom na\nustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení. Poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo vznikol\nvoči nemu ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal\npoškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,\nso súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom\nvozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že\nnájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu\npohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom\nna postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny\nza postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Takýto postup je súladný\ns ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade\nnájomného došlo započítaním. K otázke vzniku jeho práva dal do pozornosti obsah zmluvy o postúpení\npohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za\npostúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o\npostúpení pohľadávky, čím bol preukázaný samotný vznik jeho práva\nv podobe\nskutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v\nnadväznosti na citované dojednanie bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky. K tvrdeniam žalovaného\nv odvolaní ohľadom účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla konštatoval, že sa plne\nstotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval\nnáklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas\nvykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a\npovahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď\nbol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti\nzavinenej klientom žalovaného a tak tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a\nslobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou\nškodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou\nudalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom\nrozsahu poukázal na svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého\n\nrozhodnutia. Má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť\na nevyhnutnosť\nužívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a\nbezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie\nopravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného\nmotorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne\n(žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na\nktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na\nopravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne a žalobca preukáže súdu,\nkedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo\nvrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného\nvozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Postup autoservisu, ktorý je\nzmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému\nnemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového\nvozidla\nv autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to\nv dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností\npoistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie\nkrycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu\nzmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou\nvzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.\nTáto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej\nudalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla\npre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania\njeho opravy nachádza\nv autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym\ndôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností.\nČakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú\nobdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu\nvykonávania opravy jeho motorového vozidla. Argumentáciu žalovaného a jeho procesnú obranu v\ntomto smere možno v súčasnosti považovať za prekonanú s poukazom na právny názor Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, i aktuálne rozhodnutia všeobecných súdov, už\nv konaní\noznačené rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Žiline, ktorý v rozhodnutí zo\ndňa 26.3.2024 sp.zn. 9 Co 107/2023 uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom\nzadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke. Záverom uviedol, že svoj nárok\nuplatnený v tomto konaní považuje za plne dôvodný. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je plne v súlade\ns vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska\núčelnosti, dôvodnosti\na bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.\nOdvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal\ntrovy odvolacieho konania.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že hoci sa žalobca vo svojich\npodaniach odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody v súvislosti\ns\nprenájmom náhradného vozidla poškodeným, tak listinné dôkazy doložené žalobcom žiadnym\nspôsobom nenasvedčujú tomu, že poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla\nakákoľvek skutočná škoda. Žalobca v bode 14. repliky v zásade tvrdí, že za skutočnú škodu nemožno\npovažovať aritmetický priemer či individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného ako akúsi\n„fiktívnu hodnotu“, ale na strane druhej k vzniku skutočnej škody, resp. k vzniku ujmy v majetkovej sfére\npoškodeného dochádza na základe právneho konštruktu, resp. právnej fikcie v podobe vzájomného\nzapočítania pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023. Zopakoval\ntvrdenie uvedené v odvolaní, že pri vzájomnom započítaní pohľadávok nedochádza k žiadnemu\nskutočnému (reálnemu) plneniu, ale dochádza iba k zániku vzájomne započítavaných pohľadávok a im\nzodpovedajúcim záväzkom (vrátane zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho mu voči žalobcovi z\ntitulu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023). Znova uviedol, že na\nto, aby poškodenému voči nemu ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov\nza prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k skutočnému\n(reálnemu) vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,\nt. j. je nevyhnutné\npreukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a bližšie\npoukázal na zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za\núplne irelevantné a absurdné považuje tvrdenie žalobcu uvedené v bode 12. jeho vyjadrenia s poukazom\n\nna to, že v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody len samotný vznik dlhu poškodeného v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla nie je ujmou, už nastala v jeho majetkovej sfére. Dokedy poškodený\nfaktúru za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi neuhradí, tak prenájom náhradného vozidla\nna žiadny negatívny dopad. Žalobca podľa jeho názoru na základe zmluvy o postúpení pohľadávky\núčelovo vytvára pohľadávku poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne v rámci\ntohto právneho úkonu aj na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok započítava proti jeho\npohľadávke na úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla voči poškodenému a v tejto súvislosti\nďalej aj tvrdí, že na základe tejto právnej fikcie (započítania), pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu,\na teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného nedochádza, je aktívne legitimovaným na\nuplatňovanie daného nároku. Javí sa mu takéto správanie žalobcu za rozporné s dobrými mravmi. Dodal,\nže nesúhlasí ani\ns tvrdeniami žalobcu, že spôsob akým žalobca zakladá v\nsporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe svoju aktívnu vecnú legitimáciu, je\nsúladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Ako už uviedol v odvolaní, judikatúru krajských súdov,\nna ktorú žalobca poukázal v žalobe a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje\nso spôsobom zániku záväzkov splnením, považuje za nesprávnu a irelevantnú. Podľa neho dohodu\no vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho\núkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu\nnejaký iný spôsob úhrady peňažného dlhu. Za bezpredmetnú a irelevantnú považuje i argumentáciu\nžalobcu uvedenú v jeho replike, podľa ktorej mal on (žalovaný) čiastočným plnením uznať aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu, pretože je bez akejkoľvek právnej relevancie. Aktívna vecná legitimácia je objektívna\nkategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že dobrovoľne z titulu existencie jeho záväzku\nvoči škodcovi (ako jeho klientovi) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla plnil na základe žiadosti poškodeného uvedenej v\nOznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023 na účet žalobcu, je z hľadiska či je alebo nie\nje daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná. Nie je ani úlohou jeho\nodborných pracovníkov, ktorí vykonávajú likvidáciu poistných udalostí, skúmať dokumentáciu, ktorá im\nje predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho hľadiska, či je žalobca v zmysle hmotného\npráva oprávnený uplatňovať daný nárok v prípadnom súdnom konaní. Zotrval na odvolacom návrhu.\n7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\npodľa § 379,\n§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania,\nkeďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2025; o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným\nspôsobom (§ 378 ods. 1, § 219\nods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a\nkeďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody\nneobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za\npotrebné uviesť ešte nasledovné.\n9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná\nv ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel\nodvolací súd prihliadať.\n11. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd\ndôvodí, že žalobca žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy\no\npostúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2023, ktorú uzavrel s poškodeným - spoločnosťou\nBS\n\nCHLAD s. r. o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108 (č.l. 11 spisu). V konaní bolo preukázané, že\nzmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako\nprenajímateľom zo dňa 13.3.2023, č. XXX/XXXX (č.l. 9 spisu), obsahovala všetky náležitosti stanovené\n§ 663 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu\nnájomcovi vec, aby ju dočasne\n(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj\núžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo\nzmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu\nbola platne postúpená na žalobcu už uvedenou písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodený\nza účelom opravy vozidla odovzdal motorové vozidlo do servisu dňa 13.3.2023 (č.l. 10 spisu). Rovnako\nbolo preukázané, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo\nzn. Opel Movano, EČ: P., na základe uvedenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po skončení\nnájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru dňa 23.3.2023,\nč. XXXXXXX,\nna sumu 794,96 € za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme za obdobie od 13.3.2023\ndo 21.3.2023 (č.l. 11 spisu). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom\nako postupníkom a poškodeným ako postupcom, bola postúpená pohľadávka vo výške 662,47 € bez\nDPH, titulom nároku poškodeného voči poisťovni, t. j. žalovanému podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z.\nNárok predstavoval účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného motorového vozidla v\npríčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14.2.2023 na vozidle Mercedes Benz Vito, EČ: E.. Zmluvné strany\nsa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 662,47\n€ bez DPH zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako\nnájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Opel Movano, EČ: P.. Zároveň sa zmluvné strany dohodli,\nže ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného za\nnáhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom žalobca si bude uvedenú pohľadávku vymáhať\nvo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 23.3.2023 poškodený podľa § 526 Občianskeho\nzákonníka oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky (č.l. 12 spisu). Poškodený úhradu nájomného\npovažoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči\nžalovanému v zmysle § 4\nods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré si mohol voči žalovanému\nako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi\npoškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt\npovinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok\n(pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani sám\nžalovaný nemal pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, keď časť poistného plnenia žalobcovi\npoukázal na jeho účet. Z uvedených dôvodov má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že\nžalobca je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že\nrovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 27.3.2020, sp.zn. 8 Co 24/2020,\npričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných veciach už bola súdnou praxou ustálená. Z\nuvedených dôvodov sa preto odvolací súd už nezaoberal odvolacou námietkou žalovaného o započítaní\nvzájomných pohľadávok.\n12. Odvolací súd považoval tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa posúdenia účelnosti a\nnevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave za nedôvodné a stotožnil sa s\nargumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o\núčelnosti doby nájmu náhradného vozidla a na doplnenie dodáva nasledovné. Účelom náhradného\nvozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života\npoškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto\nprípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,\nktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu\nnáhradného vozidla považuje odvolací súd dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady\nnákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle\n§ 11 ods.\n6, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia\npoškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známe, že autoservis\npo vykonaní opravy vydá vozidlo po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného povinného\nzmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,\nže cenu opravy vozidla\nv konkrétnej výške zaplatí. K tvrdeniu žalovaného v\nodvolaní, že vozidlo sa po zavŕšení jeho opravy dňa 17.3.2023 nachádzalo v servise nie preto, že bolo\nopravované, ale podľa jeho názoru bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až\ndo ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou, odvolací súd dôvodí, že je málo pravdepodobné,\nže by si poškodený (v pozícii spotrebiteľa) bol schopný dohodnúť s autoservisom výnimku z uvedenej\n\nvšeobecnej praxe a vozidlo by mu bolo odovzdané servisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady)\nceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území Slovenskej republiky\nhľadal autoservis, ktorý by mu pred zaplatením ceny za opravu motorového vozidla vydal. V tomto\nsmere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415\nObčianskeho zákonníka), teda povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby\nsa škoda nenavyšovala).\n13. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi\nspôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v\nobdobí od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo\nmožné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napríklad\nautoservisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu\n(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa\ntak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala), alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení\nceny opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním\nservisu) atď. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý\nby bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou\nškodou. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej\npríčinnej súvislosti, podľa ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo\nzákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen\npodmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa\nvšeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické\nnásledky konania škodcu, ktoré sú\nz hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa\nvšeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom\nnezvyčajného reťazenia okolností. Škodca tak zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za\nvšetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu\nveci mohlo a malo počítať.\n14. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je\npotrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové\nvozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo\nv servise odo dňa 13.3.2023 do dňa 23.3.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi\nvrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou\n(dopravnou nehodou)\na škodou bola prerušená, preto celú uvedenú dobu možno\npovažovať za dobu, po ktorú boli náklady, a to nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Odvolací\nsúd ešte poukazuje na to, že poškodený bol nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla\nparalyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby tento na\núkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadal\npožičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum\na\nvyhodnocoval (ne)výhodnosť iných cenových dojednaní stanovených autopožičovňami .\n15. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že mu súd prvej inštancie neudelil právo záverečnej reči\npodľa § 182 C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 12.4.2024, ktoré sa ho osobne zúčastnil, čím mu\nnesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd poukazuje na to, že ak súd neodročí\npojednávanie z dôležitých dôvodov, pred jeho skončením je povinný vyzvať strany na zhrnutie návrhov\na vyjadrení k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci. Súd môže po vyjadrení strán považovať za\npotrebné vykonanie ďalších dôkazov a za týmto účelom pojednávanie odročí. Ak by súd vykonanie\nďalších dôkazov nepovažoval za potrebné, je povinný vyhlásiť dokazovanie za skončené. V danej veci\nodvolací súd zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 12.4.2024 a nahrávky z tohto pojednávania zistil,\nže sa ho zúčastnil zástupca žalovaného. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý\nnevyzval zástupcu žalovaného na záverečnú reč, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nproces, nakoľko aj keď ho nevyzval na zhrnutie návrhov a vyjadrení k dokazovaniu, zástupca žalovaného\nsa vyjadril k veci, k jednotlivým dôkazom a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, pričom\nna uvedenom pojednávaní námietku o tom, že mu súd prvej inštancie neudelil právo záverečnej reči,\nnevzniesol.\n16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny,\nnepresvedčivý, pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z\nustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný\n\na aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré\nnie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil, z dôvodu ktorého nie\nje možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napríklad v náleze č.k.\nIII. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu\nna zaplatenie žalovanej sumy za dôvodný a tak odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, resp. že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ C.s.p.) tým, že napadnutý rozsudok\nnebol dostatočne odôvodnený, považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj\nnapr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti\nSlovenskej republike (sťažnosť\nč. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 14.9.2011, č.k.\nI. ÚS 361/2010-34, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na\nspravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek\ndiskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a\nrozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie\nsú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa\nrozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany\nsporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997,\nII. ÚS 251/2003).\n17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n18. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku II. o náhrade\ntrov konania, pretože žalobca podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu\nk výroku o trovách konania vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a\nprávnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady\n\ntrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/37/2023", "guid": "c88886c6-e990-4775-a108-041e452350f2:0a0e8166-9103-4ed3-a0a0-260caf5c53d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f752b2ce-7dc2-4738-85bc-4e85b6fa3432", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1fc85434-4724-4989-8cd4-7c25d578ca82:9c211a6a-bac3-42d8-9265-fa98299a8e8e"}, {"guid": "72d1e555-9580-48b4-8520-de3fe90f9e76:c0cc75c3-10a9-4d67-96b3-ed6581689038", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/1/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/1/2022 z 29. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/72d1e555-9580-48b4-8520-de3fe90f9e76:c0cc75c3-10a9-4d67-96b3-ed6581689038"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "139d3472-350f-4df4-93f6-b05ede067d9b:a45049ce-a384-455b-82f2-555fef71a6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2", "spisova_znacka": "1Cob/109/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/109/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2"}], "citovane_v": []}