{"guid": "7af74a21-bd26-43ac-8786-af3e7f1de02b:1f86bb14-4596-4f07-9a00-0a3a1a8af692", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3", "spisova_znacka": "5Cob/23/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/23/2025 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 5Cob/23/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3", "identifikacne_cislo": "6123273767", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Obdo/16/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "55b8a354-1cc9-44c4-bacb-e9c48d62cdf2:ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "datum": "2026-01-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f86bb14-4596-4f07-9a00-0a3a1a8af692", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/23/2025\n6123273767\n25. 03. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu\nJUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: VIP TRANS 19 s.r.o.,\nso sídlom dona Sandtnera 5656/21, Pezinok, IČO: 35 923 431, zastúpeného: JUDr. Zuzana Flaková,\nadvokátka so sídlom Mesačná 9, Bratislava, proti žalovanému: W. S., bytom S. XX, M., IČO: 42 181 887,\no zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. 62Cb/9/2023 - 101 zo dňa 18.04.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/9/2023 - 101 zo dňa\n18.04.2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\nšpecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za sprostredkovanie prepravných\nslužieb podľa sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvnej pokuty za porušenie zákazu konkurencie.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n„10. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd vyhodnotil zmluvný vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní\nz 1. novembra 2021 ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník (§ 642\na nasl. Obchodného zákonníka), keďže zmluvný vzťah uzatvárali strany sporu v rámci podnikateľskej\nčinnosti (podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom prihliadol na to, že aj žalovaný\nje v zmluve označený ako podnikateľský subjekt, a že samotný žalovaný sa v spore označoval za\npodnikateľa s oprávnením na výkon taxislužby. Z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy aplikácia § 774\na nasl. Občianskeho zákonníka na daný spor, bez ohľadu na to, že predmetné zákonné ustanovenie\nje uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola dohodnutá provízia v sume 100,-- eur mesačne, ktorú\nmal žalovaný uhrádzať žalobcovi v určených lehotách.\n10.1. Úlohou súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november\n2022, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami, a či má žalobca nárok na zmluvnú\npokutu za porušenie zákazu konkurencie v sume 200,-- eur.\n11. V súvislosti s nárokom na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november 2022 súd poukazuje na\nto, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že zmluvný vzťah medzi stranami zanikol už v mesiaci október\n2022, k 17. októbru 2022.\n11.1. Z tvrdení žalovaného v spore vyplýva, že mal konateľke žalobcu C. N. dňa 17. októbra 2022\nústne oznámiť, že spoluprácu so žalobcom končí z osobných dôvodov, ktorá mala toto ústne oznámenie\nakceptovať a oznámiť to všetkým ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom. Naproti tomu\n\nargumentácia žalobcu v konaní je postavená na tom, že v zmluve o sprostredkovaní bolo dohodnuté\nukončenie zmluvného vzťahu výlučne v písomnej forme, ktorá zo strany žalovaného nebola dodržaná,\na preto vychádzal z toho, že zmluvný vzťah medzi stranami trval aj po 17. októbri 2022, hoci žalobca\npotvrdil, že žalovaný oznámil ústne dňa 17. októbra 2022 konateľke žalobcu úmysel ukončiť vzájomnú\nspoluprácu.\n11.2. Žalobca tak vo svojej podstate v konaní namietal relatívnu neplatnosť ukončenia zmluvného vzťahu\nžalovaným v ústnej forme pre jeho nedostatok písomnej formy.\n12. V nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd za nevyhnutné uviesť, že bolo povinnosťou\nžalovaného v konaní preukázať svoje tvrdenie o ukončení zmluvného vzťahu k 17. októbru 2022 (vrátane\njeho akceptovania konateľkou žalobcu C. N.), keďže táto skutočnosť bola v spore výlučne v prospech\nžalovaného, a z ktorej žalovaný vyvodzoval v spore pre seba priaznivé dôsledky.\n..\n13. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že konateľka žalobcu C. N. mala ukončenie zmluvy akceptovať, a\nže zároveň mala oznámiť ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom ukončenie spolupráce so\nžalovaným, avšak toto svoje tvrdenie žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a na jeho\npreukázanie neoznačil žiadne dôkazy.\n...\n14. Vzhľadom k tomu, že pre zmluva o sprostredkovaní nemá zákonom predpísanú písomnú formu,\nmôžu jej vznik, zmenu a zánik dohodnúť strany aj ústne [k tomu porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z\n16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004 a obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2023, sp.\nzn. 3Obdo/44/2022 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 4/2023 ako judikát pod R 52/2023)], z tohto dôvodu, ak by bola preukázaná dohoda\nžalovaného so žalobcom o ukončení zmluvného vzťahu v ústnej forme (t. j. ak by bolo preukázané ústne\nukončenie zmluvy žalovaným a jeho súčasná akceptácia konateľkou žalobcu ako zhodné prejavy vôle\nzmluvných strán), tak by súd mohol skonštatovať, že k zániku zmluvy došlo k 17. októbru 2022, a to bez\nohľadu na znenie článku V. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021.\n14.1. Takáto okolnosť však preukázaná nebola, a preto musel zohľadniť argumentáciu žalobcu, ktorý\nnamietol nedodržanie písomnej formy ukončenia zmluvy, a teda dôvodne namietol relatívnu neplatnosť\nústneho ukončenia zmluvy zo 17. októbra 2022 v súlade s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka\nv spojení s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n14.2. K zániku zmluvného vzťahu medzi stranami tak podľa názoru súdu došlo až na základe písomného\noznámenia žalovaného, ktoré odoslal žalovaný ako poštovú zásielku dňa 16. novembra 2022. Za\ndeň doručenia predmetného písomného oznámenia žalobcovi je potrebné považovať deň, kedy sa\ntoto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z\nustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle voči neprítomnej osobe\npôsobí od okamihu, keď jej dôjde. Týmto dňom je podľa názoru súdu dátum 18. november 2022, kedy\nbola písomná zásielka obsahujúca oznámenie žalovaného o ukončení zmluvy prevzatá na doručenie a\nnásledne bola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý. V tento deň sa zásielka\nodoslaná žalovaným dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Je pritom nepodstatné, že žalobca sa v\nskutočnosti s obsahom tejto zásielky neoboznámil, a pre rozhodnutie súdu je taktiež irelevantné, či mal\nžalobca problémy s poštovou doručovateľkou, to je vecou vo vzťahu žalobcu a poštového podniku a\nnemôže to byť na ťarchu žalovaného.\n15. V nadväznosti na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či má žalobca nárok na zaplatenie provízie\nza pomernú časť mesiaca november 2022 (za obdobie od 1. novembra 2022 do 18. novembra 2022),\nalebo nie.\n15.1. Síce súd pôvodne v konaní zvažoval, že žalobcovi nárok na províziu za časť mesiaca november\n2022, patrí, ale napokon dospel k opačnému záveru, a to že mu ani čiastočne nárok na uplatnenú\nprovíziu nevznikol, k čomu uvádza nasledovné:\n16. Zmluva o sprostredkovaní predstavuje synalagmatický záväzok, kedy právu sprostredkovateľa\n(žalobcu) na províziu zodpovedá jeho povinnosť poskytnúť záujemcovi (žalovanému) plnenie obsiahnuté\nv zmluve.\n16.1. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na províziu vzniká až poskytnutím „sprostredkovateľskej\nčinnosti“ žalobcom ako sprostredkovateľom žalovanému ako záujemcovi. Naopak samotné trvanie\nzmluvného vzťahu bez poskytnutia akejkoľvek služby nezakladá právo sprostredkovateľa na províziu.\n16.2. Pre priznanie nároku na províziu za pomernú časť mesiaca november 2022 žalobcovi\nsúdnym rozhodnutím tak bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že žalovanému poskytoval služby\npredpokladané zmluvou o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 v rámci mesiac november 2022. Súd\nsa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho replike, že nárok na odmenu podľa\n\nzmluvy nie je viazaný na používanie dispečingu, ale na dobu trvania zmluvy, naopak z obsahu zmluvných\ndojednaní je nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je nevyhnutné poskytovanie služby\n(služby dispečingu) žalobcom žalovanému. Z článku I. bod 2. zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ sa\ntýmto zaväzuje sprostredkovať predmet tejto zmluvy v dobe ustanovenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy,\nza ktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy odmena ustanovená v článku III. tejto\nzmluvy. Z predmetného zmluvného dojednania nepochybne vyplýva, že žalobca bol povinný poskytovať\nžalovanému činnosť uvedenú v článku I. bod 1. zmluvy (službu súvisiacu s dispečingom taxislužby) a\nnárok na províziu má až po poskytnutí služby žalobcom a po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy (t. j.\nzmluvy o preprave s jednotlivými cestujúcimi). Nesprávnosť argumentácie žalobcu potvrdzuje aj obsah\nfaktúry č. 220100045, ktorou žalobca žalovanému fakturoval službu dispečingu, t. j. službu, ktorú mal\nlogicky žalobca poskytnúť žalovanému, a nie dobu zmluvného záväzku, ako to účelovo prezentoval\nžalobca v spore.\n16.3. Procesnú povinnosť preukázať poskytovanie zmluvne dohodnutej služby žalovanému v mesiaci\nnovember 2022 mal žalobca v konaní osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný už v odpore\nproti platobnému rozkazu namietol, že po 17. októbri 2022 mu žalobca neposkytol zmluvne dohodnutú\nslužbu (že nedostal žiadne plánované práce a že nebol vedený v týždenných plánoch práce), a túto\nsvoju námietku žalovaný zopakoval aj v duplike (k tomu viď aj body 12.1. až 12.4. odôvodnenia\nrozsudku vyššie). Napriek tomu a napriek nepochybnému záväzku žalobcu z článku I. bod 2. zmluvy\no sprostredkovaní z 1. novembra 2021 - ktorý si zjavne žalobca nesprávne interpretoval - žalobca\nnepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by v mesiaci november 2022 poskytoval\nžalovanému zmluvne dohodnutú službu (službu dispečingu), za ktorú požaduje odplatu. Osobitne súd\ndáva do pozornosti, že žalobca k replike pripojil ako dôkaz list žalovaného z 3. januára 2023, z ktorého\njednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému žiadne služby po 17. októbri 2022 neposkytol (resp.\nslovami žalovaného „nepridelil“), a teda dôkaz, ktorý vylučuje priznanie nároku žalobcovi a naopak\npotvrdzuje procesnú obranu žalovaného v spore.\n16.4. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal poskytovanie zmluvne dohodnutých služieb\nžalovanému v mesiaci november 2022, hoci za ne požaduje zaplatenie odplaty. Zjednodušenie\npovedané, žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie za niečo, čo sám v prospech žalovaného\nneurobil. Z tohto dôvodu považuje súd nárok žalobcu na zaplatenie provízie (odplaty) za mesiac\nnovember 2022 v celom rozsahu ako nedôvodný.\n17. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-- eur za porušenie zákazu konkurencie podľa\nčlánku VII. „stanov“ žalobcu, ktoré v skutočnosti predstavujú všeobecné zmluvné podmienky, tvoriace\nsúčasť zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021, súd uvádza, že aj tento nárok vyhodnotil ako\nnedôvodný.\n18. V prvom rade súd poukazuje na závery, pre ktoré vyhodnotil ako nedôvodnú žalobu žalobcu v časti\nnároku na províziu za mesiac november 2022.\n18.1. Podľa názoru je nesporné, že v mesiaci november 2022 a čiastočne aj v mesiaci október 2022 (od\n18. októbra 2022) si žalobca neplnil voči žalovanému svoj zmluvný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o\nsprostredkovaní, ako to vyplýva z vyjadrení žalovaného, ktoré žalobca v spore relevantným spôsobom\nnespochybnil.\n18.2. Žalovaný v dôsledku konania žalobcu stratil možnosť vykonávať činnosť taxislužby a možnosť\ndosahovať zisk. V takejto situácii, keď žalobca porušoval podstatným spôsobom zmluvné povinnosti\nvoči žalovanému, je absolútne neprijateľné, aby žalobca vyžadoval súčasne od žalovaného, aby tento\nplnil svoje zmluvné povinnosti v celom rozsahu. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby žalobca, ktorý si\nneplnil voči žalovanému základnú zmluvnú povinnosť a neposkytoval mu službu dispečingu, vyžadoval\nod žalovaného, aby rešpektoval zmluvne dojednaný zákaz konkurencie.\n18.3. Pre faktické správanie žalobcu, ktorým sám porušoval zmluvný záväzok, a ktorým znemožnil\nžalovanému výkon podnikateľskej činnosti, sám vytvoril stav, kedy žalovaný fakticky nebol viazaný\nkonkurenčnou doložkou dojednanou v zmluve. Z tohto dôvodu v situácii, ak by aj žalovaný vykonával\ntaxislužbu pre iný subjekt než pre žalobcu (a žalobca by to relevantným spôsobom v konaní preukázal,\nčo sa mu tiež nepodarilo - pozn. súdu), nemožno hovoriť o porušení zákazu konkurencie upraveného v\nčlánku VI. bod. 9 zmluvy o sprostredkovaní a o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa článku\nVII. „stanov“ žalobcu.\n18.4. Pri zohľadnení predmetnej skutočnosti (neposkytovanie služieb žalobcom žalovanému) je súd toho\nnázoru, že predmetné konanie žalobcu, ktorým si sám neplnil voči žalovanému zmluvné povinnosti, čím\ndostával žalovaného do negatívneho ekonomického postavenia, a následne požadoval od žalovaného\nzaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej malo dôjsť až po tom,\nako porušoval zmluvu žalobca, je nepochybne konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého\n\nobchodného styku, ktorému musí súd odoprieť poskytnutie právnej ochrany (podľa ustanovenia §\n265 Obchodného zákonníka). Takéto konanie žalobcu podľa názoru súdu odporuje poctivému výkonu\npodnikateľskej činnosti a takémuto nepoctivému podnikaniu žalobcu nemôže súd poskytnúť právnu\nochranu, čo znamená s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, že nemôže žalovaného zaviazať na\nzaplatenie zmluvnej pokuty.\n19. Ešte vážnejším nedostatkom, pre ktorý nemôže súd žalobcovi priznať zmluvnú pokutu, je, že\npredmetné dojednanie nemožno hodnotil ako platné zmluvné dojednanie.\n19.1. Pokiaľ ide o úpravu konkurenčných doložiek (resp. zákazu konkurencie v obchodných záväzkových\nvzťahoch), ich všeobecná úprava v rámci všeobecných ustanovení 3. časti Obchodného zákonníka\nnie je upravená. Zákaz konkurencie v rámci záväzkových vzťahov je obsiahnutý len v rámci právnej\núpravy zmluvy o obchodnom zastúpení v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, ktoré má kogentný\ncharakter (k tomu viď znenie ustanovenia 263 ods. 1 Obchodného zákonníka).\n19.2. Absencia všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v rámci záväzkového práva, resp. osobitnej\núpravy v rámci jednotlivých zmluvných typov (tu myslené okrem zmluvy o obchodnom zastúpení - pozn.\nsúdu) však nevylučuje, aby si strany v rámci zmluvnej voľnosti dojednali zákaz konkurencie aj v rámci\niného zmluvného typu, než je zmluva o obchodnom zastúpení. Aj v takom prípade však musí dojednaná\nkonkurenčná doložka obsahovať minimálne štandardy predpokladané ustanovením § 672a Obchodného\nzákonníka, čo znamená, že ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka sa analogicky aplikuje aj na\núpravu konkurenčných doložiek v rámci iných zmluvných typov.\n19.3. Totožný právny záver o aplikácii ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka na konkurenčné\ndoložky obsiahnuté v iných zmluvných typoch v rámci obchodných záväzkových vzťahov zastáva aj\nústavný súd Slovenskej republiky), ktorý v náleze z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020\nuviedol, že v rámci úpravy obchodnoprávnych vzťahov zákonná úprava Obchodného zákonníka\nupravuje konkurenciu v ustanoveniach o obchodných spoločnostiach (§ 65 Obchodného zákonníka) a\npočíta s možnosťou uzavretia konkurenčnej doložky aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení (§\n672a Obchodného zákonníka). Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka však zároveň nevylučuje\nuzavretie konkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách nepomenovaných.\n20. Pri posudzovaní platnosti (resp. obsahových náležitostí) konkurenčnej doložky v rámci obchodnej\nzmluvy (v rozhodovanom spore v rámci zmluvy o sprostredkovaní) mimo zmluvného typu zmluvy o\nobchodnom zastúpení nie je možné akceptovať taký názor, že je neaplikovateľné ustanovenie § 672a\nObchodného zákonníka a že zmluvné strany nie sú pri dojednaní konkurenčnej doložky s odkazom na\nzmluvnú voľnosť ničím limitované.\n..\n21. Súd konštatuje, že pre platnosť dojednania o zákaze konkurencie a pre na to nadväzujúcu platnosť\ndojednania o zmluvnej pokute nepostačuje dojednanie o zákaze konkurencie v zmluve a zmluvné\ndojednanie o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zákazu konkurencie, ako sa mylne domnieva\nžalobca, pre platnosť týchto dojednaní musia byť splnené vyššie uvedené podmienky. Tieto podmienky\nvšak zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje.\n21.1. Žalobca si pri koncipovaní zmluvných dokumentov zjavne neuvedomil, že dojednanie o zákaze\nkonkurencie nemá chrániť len samotného žalobcu a jeho podnikanie, ale musí pri predmetnom dojednaní\nrešpektovať, že ním nesmie brániť v slobodnom podnikaní jeho zmluvného partnera, v danom prípade\nžalovaného, a to tak, aby konkurenčnou doložkou nedošlo k neprimeranému zásahu do ústavou\ngarantovaného práva žalovaného (resp. iného zmluvného partnera žalobcu) podnikať a uskutočňovať\ninú zárobkovú činnosť v zmysle článku 35 ods. 1 ústavy.\n21.2. Z obsahu článku VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 a ani z obsahu\nčlánku VII. „stanov“ žalobcu nevyplýva, že by v prospech žalovaného bolo dojednané akékoľvek\n(nie to ešte primerané) protiplnenie za to, že konkurenčnou doložkou bolo obmedzené vykonávanie\nhospodárskej činnosti žalovaným. Naopak celý zákaz konkurencie je v zmluvných dokumentoch\nupravený jednostranne v prospech žalobcu ako sprostredkovateľa a spôsobuje zjavnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech záujemcu (v danom prípade žalovaného) a neprimerane\nobmedzuje ústavné právo záujemcu na podnikanie, resp. vykonávanie inej zárobkovej činnosti.\n21.3. Celé dojednanie o zákaze konkurencie obsiahnuté v článku VII. „stanov“ žalobcu [okrem absencie\nakéhokoľvek protiplnenia pre záujemcu (v danom prípade žalovaného) za obmedzenie jeho zárobkovej\nčinnosti] nesleduje legitímny cieľ, ochranu jeho podnikania, ale je zamerané na ekonomickú „likvidáciu“\njeho zmluvných partnerov, ak tí porušia zákaz konkurencie, keď polovicu mesiaca (14 dní) im nebude zo\nstrany žalobcu umožnené užívanie služieb dispečingu, t. j. 14 dní nemôžu vykonávať činnosť taxislužby\na dosahovať akýkoľvek zisk v rámci predmetu svojho podnikania, a zároveň im vzniká povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku zmluvného plnenia záujemcu sprostredkovateľovi.\n\n21.4. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že zákaz konkurencie obsiahnutý v článku VI. bod 9. zmluvy o\nsprostredkovaní z 1. novembra 2021 a v obsahu článku VII. „stanov“ žalobcu jednak neobsahuje všetky\nvyžadované náležitosti (dojednanie primeraného protiplnenia žalobcom žalovanému za obmedzenie\npodnikateľskej činnosti) a zároveň celkom zjavne neprimerane obmedzuje žalovaného ako záujemcu pre\nvytvorenie až nepochopiteľnej ekonomickej nerovnováhy pri aplikácii dojednaní o zákaze konkurencie,\na preto je na mieste, aby súd pri analogickej aplikácii ustanovenia § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka\nvyhlásil konkurenčnú doložku za neplatnú. Keďže dojednanie o konkurenčnej doložke vyhlásil súd za\nneplatné, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, a to aj vtedy, ak\nby žalovaný zákaz konkurencie skutočne porušil.\n22. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol\n(výrok I.)\n23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.\n1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu\nv konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018,\nsp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018].“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 300, § 301, § 302, § 642 ods.\n1 a § 672a ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ObZ“) a § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „OZ“). O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Proti rozsudku o zamietnutí žaloby, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,\nv ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že podanej žalobe vyhovie v celom\nrozsahu.\n6. Odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, písm.\nd) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/\nCSP.\n7. Dôvodil tým, že hlavnou spornou otázkou v konaní bola skutočnosť, či žalovaný platne alebo neplatne\nskončil sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom. Ústne ukončenie spolupráce žalovaným nenamietal,\nno tvrdil, že uvedené nemohlo viesť k platnému ukončeniu ich zmluvného vzťahu. Z dôvodu neplatného\nskončenia zmluvného vzťahu potom žalovaného vyzval na úhradu druhej časti faktúry za mesiac\nnovember 2022. Medzi stranami nebolo podľa žalobcu sporné ani poskytovanie taxislužby pod menom\nžalovaného, ktorú žalobca klasifikoval ako porušenie povinnosti a zákazu konkurencie podľa čl. VI.\nodrážky 7 a 13 stanov žalobcu, a ktorá mala za následok uplatnenie zmluvnej pokuty v stanovenej výške.\n8. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v bode 8.3 odôvodnenia rozsudku,\nnakoľko sám žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2023 uviedol, že počnúc dňom 31.10.2023\nrozbehol so synom taxislužbu pod novým telefónnym číslom v meste Pezinok, čím priznal, že od\nuvedeného dňa vykonával taxislužbu pre inú osobu ako žalobcu. Túto skutočnosť už následne nebolo\nnutné v konaní preukazovať, v dôsledku čoho už žalobca ani nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie\nkonkurenčnej činnosti, resp. súkromných jázd žalovaného.\n9. Mal za to, že chýbajúca obálka, ktorej obsahom malo byť vyjadrenie k listu zo dňa 07.11.2022\na skončenie sprostredkovateľskej zmluvy zo strany žalovaného datovanej ku dňu 17.10.2022, je\nkľúčovým dôkazom na preukázanie toho, či žalovaným predložený podací lístok skutočne patrí k obálke.\nPredloženie samotného podacieho lístka o doručovaní zásielky tak nepreukazuje podľa žalobcu jej\nobsah a doručovanie konkrétnych listín žalobcovi. Tým, že žalovaný zásielku, ktorá sa mu mala vrátiť\nspäť otvoril a obálku podľa vlastných slov vyhodil, znehodnotil navrhovaný dôkaz natoľko, že ním\nnie je možné preukázať doručenie daných listín žalobcovi. O účelovosti a nedôveryhodnosti tohto\ndôkazu svedčí podľa žalobcu aj to, že druhá listina (skončenie sprostredkovateľskej zmluvy) je zjavne\nantidatovaná k 17.10.2022, keď mala byť údajne doručovaná v zásielke podanej dňa 16.11.2022 s\ncieľom žalovaného navodiť stav, že dňa 17.10.2022 písomne ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, čo\nvšak žalobca popieral. Uvedené vzbudzuje podozrenie, že listina bola žalovaným účelovo vyhotovená až\npotom, ako si uvedomil, že pre platné ukončenie zmluvného vzťahu jeho ústne ukončenie nepostačuje.\n10. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil predložený listinný dôkaz ako platné\ndoručenie ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy, ktorému pripísal oveľa vyššiu právnu silu než v\nskutočnosti mal. Podací lístok totižto vôbec nepreukazuje doručenie označených listín žalovaným.\n11. K odvolaciemu dôvodu nesprávne právne posúdenie veci namietal, že medzi stranami sporu síce\nbol zmluvne založený obchodnoprávny vzťah, no sprostredkovateľskú zmluvu je potrebné vykladať\n\npodľa jej obsahu, a nie podľa názvu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvný vzťah medzi\nstranami sporu ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. ObZ, ako aj jej podstatné náležitosti,\nplatnosť dohodnutých práv a povinností a jednotlivých zmluvných ustanovení. Správne mal súd dospieť\nk právnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní dispečingu podľa\nzákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 56/2012“),\nktorá nie je upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, a ktorá sa považuje za\nnepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 ObZ.\n12. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu dispečingu (§ 26 až 29 zákona č. 56/2012 Z. z.)\na dodal, že v danej veci nemožno hovoriť o sprostredkovateľskej zmluve, pretože žalobca žiadnu\nčinnosť smerujúcu k uzavretiu určitej zmluvy v prospech žalovaného nevyvíjal, iba vlastnil dispečerské\nčíslo. Zmluvy o preprave uzatvárali prepravované osoby priamo so žalobcom, pričom žalovaný bol len\nprostredníkom, cez ktorého sa zmluvy uzatvárali. Žalovaný neuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným\nmenom, ale obchodným menom žalobcu, preto nemožno hovoriť ani o sprostredkovaní príležitosti pre\nžalovaného uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.\n13. V nadväznosti na uvedené je potom nesprávny aj právny záver súdu /o možnosti zániku predmetnej\nzmluvy ústne, o vzniku nároku žalobcu na províziu až poskytnutím sprostredkovateľskej činnosti\nžalovanému, o porušení zmluvných povinností žalobcom, o nepoctivom podnikaní žalobcu ako aj o\nneplatnosti dojednania zmluvnej pokuty v spojení s neplatnosťou zákazu konkurencie.\n14. Žalobca bol názoru, že mu patrí odmena aj za mesiac november 2022 bez ohľadu na to, že\nžalovaný odmietal používať dispečing, žalobcovi oznámil ukončenie spolupráce so želaním, aby ho\nviac nezaradzoval do rozpisu služieb a zmien. Skutočnosť, že sa žalovaný sám rozhodol dispečerské\nčíslo nevyužívať, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže byť považovaná za nedodržanie zmluvnej\npovinnosti žalobcom.\n15. Následne počas trvania zmluvy došlo k porušeniu zákazu konkurenčnej činnosti, za ktoré bola\nzmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200 eur. Žalovaný priznal vykonávanie\nkonkurenčnej činnosti, avšak nepovažoval túto činnosť za konkurenčnú, nakoľko mal za to, že ju\nnevykonával počas trvania zmluvy. Takisto žalovaný ani nenamietal neplatnosť nejakých zmluvných\nustanovení, teda ani uvedenú povinnosť.\n16. Napriek tomu, súd prvej inštancie sám, svojvoľne a z vlastnej iniciatívy posudzoval platnosť\njednotlivých zmluvných dojednaní bez toho, aby to namietal žalovaný.\n17. Vo vzťahu k neplatnosti konkurenčnej doložky, ktorú súd konštatoval v bode 21.4 odôvodnenia\nrozsudku, žalobca poukázal na znenie čl. IV. bodu 5 a čl. VI. bodu 9 zmluvy, z obsahu ktorého je\nzrejmé, že strany sporu sa dohodli, že žalovaný nebude vykonávať súkromné jazdy, t. j. konkurenčnú\nčinnosť bez súhlasu žalobcu. Zastal tiež názor, že v prípade žalovaného sa jednalo o obyčajné porušenie\nzmluvnej povinnosti počas trvania zmluvy, pričom túto zmluvnú povinnosť nemožno považovať za tzv.\nkonkurenčnú doložku v pravom slova zmysle, nakoľko nejde o obmedzenie naviazané aj na obdobie\npo skončení trvania zmluvy s cieľom zabrániť žalovanému podnikať po ukončení zmluvného vzťahu\nso žalobcom. A to jednak z toho dôvodu, že toto zmluvné dojednanie nezakazovalo bez ďalšieho\nžalovanému vykonávanie konkurenčnej činnosti, ale uvedená činnosť len podliehala oznamovacej\npovinnosti žalovaného a súhlasu žalobcu, počas trvania zmluvy.\n18. Žalobca sa takisto nestotožnil so záverom súdu v bode 18 odôvodnenia rozsudku. Neposkytovanie\nslužieb žalovanému si spôsobil žalovaný sám, preto uvedené nemožno kvalifikovať ako konanie žalobcu,\nktoré odporuje poctivému výkonu podnikateľskej činnosti a nepožíva právnu ochranu. Plánovanie služieb\na zmien jednotlivých taxikárov sa vykonáva minimálne týždenne vopred, v závislosti od vôle taxikárov,\nkoľko chcú pracovať a koľko si chcú zarobiť. Preto ak niektorý taxikár zo dňa na deň nepríde do služby\nako žalovaný s tým, že oznámi, že končí, nemá žalobca legálny nástroj ako ho donútiť, aby pracoval.\n19. Trval na tom, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu ohľadom\ndôkazu žalovaného predloženého na pojednávaní dňa 19.03.2024 (dve listiny s podacím lístkom),\nnesprávne právne posúdil aj ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu k dátumu 18.11.2022.\nNamietal, že žalovaný sa prvýkrát zmienil o doručovaní zásielky žalobcovi až v liste zo dňa 03.01.2023 a\nnásledne na osobnom stretnutí konanom dňa 07.03.2023, kde však odmietal predmetnú zásielku ukázať\na žalobcovi predložiť.\n20. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP malo spočívať v porušení\nkoncentračnej zásady zo strany konajúceho súdu, napriek tomu, že predmetný dôkaz nemal vôbec v\nkonaní pripustiť. Z vyššie opísaných skutkových okolností je zjavný úmysel žalovaného predloženia\ndôkazu až na pojednávaní s cieľom zamedziť žalobcovi možnosť preskúmania jeho pravosti a\ndôveryhodnosti a uplatnenia náležitej obrany voči jeho obsahu. V rámci tohto odvolacieho dôvodu súdu\nvytkol porušenie povinnosti podľa § 181 ods. 2 CSP, pretože súd na pojednávaní, ani v odôvodnení\n\nrozhodnutia neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nie. Tým, že sa súd prvej\ninštancie nevenoval určeniu sporných tvrdení a sám iniciatívne pristúpil k podrobnému prieskumu\nplatnosti jednotlivých zmluvných dojednaní, zaťažil konanie podľa názoru žalobcu inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n21. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia napokon došlo aj k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Súd prvej inštancie nedal jednoznačnú a presvedčivú odpoveď na otázku, kedy\na či vôbec došlo k platnému ukončeniu zmluvy. Na jednej strane sa súd priklonil k možnosti ústneho\nukončenia zmluvy ku dňu 17.10.2022 s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 52/2023, ale\ntaktiež vyhodnocuje ukončenie zmluvy aj k dátumu 18.11.2022, kedy malo dôjsť k údajnému doručeniu\nspornej zásielky žalobcovi.\n22. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nijako nevysporiadal ani s jeho námietkou, že s obsahom\nzásielky o údajnom písomnom ukončení zmluvy sa žalobca nemal možnosť oboznámiť a zaujať k nemu\nrelevantné stanovisko, napriek tomu, že ho žalovaný v konaní mohol predložiť už skôr. Z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nie je zrejmé, na základe čoho žalobcovi nepriznal nárok na\nzmluvnú pokutu, o to viac, keď žiadna zo strán sporu nenamietala neplatnosť zmluvných dojednaní, ani\nneprimeranosť výšky zmluvnej pokuty.\n23. Ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie na jedinom pojednávaní konanom dňa 19.03.2024, ako\npredbežné právne posúdenie vo veci uviedol, že nárok na odmenu žalobcu za mesiac november 2022\nje podľa neho len z časti dôvodný, a to za pomernú časť od 01.11.2022 do 18.11.2022, kedy podľa jeho\nnázoru došlo k platnému ukončeniu zmluvy (bod 15.1 odôvodnenia rozsudku). Na tomto právnom závere\nsúd prvej inštancie zotrval, ukončil dokazovanie a odročil konanie na iný deň len za účelom vyhlásenia\nrozsudku vo veci. Následne v deň vyhlásenia rozsudku súd prekvapivo zamietol celý nárok žalobcu a len\nz odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca dozvedel, že súd napokon dospel k inému právnemu názoru ako\nprezentoval pôvodne v konaní. Uvedené malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, ktorý\nnemal možnosť podania adekvátneho vyjadrenia a navrhnutia dôkazu na podporu tvrdení, s ktorými by\nsa následne súd prvej inštancie musel vysporiadať vo svojom rozhodnutí.\n24. V neposlednom rade namietal porušenie základných zásad civilného procesu, a to princípu\nrovnosti strán v danom konaní (čl. 6 CSP), zásadu kontradiktórnosti (čl. 9 CSP) a koncentrácie\nkonania (čl. 10 CSP). K porušeniu menovaných princípov malo dôjsť samovoľným súdnym prieskumom\nvšetkých dojednaní sprostredkovateľskej zmluvy a stanov žalobcu, napriek tomu, že ich zmluvné strany\nnerozporovali. Takýmto postupom súd prvej inštancie podľa žalobcu prekročil rozsah zákonných\noprávnení a pomyselnú hranicu rovnosti strán sporu, keď žalovanému častokrát podal návod, aké\ndôkazy má uplatniť, a ako má svoje tvrdenia v konaní preukázať (bod 13.1 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\n25. Skúmanie platnosti zmluvných dojednaní o povinnostiach zmluvných strán (zákaz súkromných jázd),\no sankciách za porušenie povinností (zmluvná pokuta) a spochybňovanie výšky zmluvných sankcií\n(moderácia zmluvnej pokuty) bez námietky strany sporu, považoval žalobca za neprípustné v takomto\ntype obchodnoprávneho sporu, ktoré popiera zmysel a účel moderného kontradiktórneho civilného\nprocesu.\n26. Neuplatnenie koncentračnej zásady konaní a zmena rozhodnutia po ukončení dokazovania a\nzáverečných rečiach v konaní, kedy strana sporu už nemá reálnu možnosť reagovať na takúto zmenu\na účelne sa brániť, napĺňa podľa názoru žalobcu prvky svojvoľného rozhodovania súdu vo veci samej.\n27. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 17.05.2024, v ktorom uviedol, že napadnuté\nrozhodnutie považuje za vecne správne a v plnej miere za spravodlivé, v ktorom sa súd prvej inštancie\nzaoberal relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa sporných otázok.\n28. Žalobca podľa žalovaného v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by v\npredchádzajúcom konaní neboli vyhodnotené. Tvrdenia žalobcu uvádzané na strane 7 podaného\nodvolania sa nezakladajú na pravde, pričom žalovaný a jeho syn patrili k zakladajúcim členom taxislužby\na k najvýkonnejším zamestnancom žalobcu, ktorí si dôkladne plnili svoje povinnosti. Konateľka žalobcu\nvzala oznámenie o ukončení spolupráce na vedomie dňa 17.10.2022, o ktorom následne informovala\nostatných zamestnancov cez aplikáciu Whatsapp. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nárok na zmluvnú\npokutu podľa žalovaného neprináleží, a to aj s ohľadom na nespornú skutočnosť o výmaze žalovaného\nzo zoznamu týždenného plánu služieb a platbu odoslanú z účtu žalovaného vo výške 125 eur za mesiac\noktóber 2022, hoci žalovaný pre žalobcu neodpracoval celý mesiac.\n29. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n30. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o\n\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n37. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.\n38. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100,- € titulom\ndlžnej odmeny za mesiac november 2022 a sumy 200,- € za porušenie zákazu konkurencie, pričom oba\nnároky majú podľa žalobcu vyplývať zo Sprostredkovateľskej zmluvy a jej príloh, uzavretej v písomnej\nforme medzi účastníkmi konania dňa 01.11.2021.\n39. Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol (viď citáciu príslušných častí napadnutého rozsudku,\nuvedenú vyššie). Podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie:\n- nesprávne vyhodnotil druh uzatvorenej zmluvy ako sprostredkovateľskú pričom tvrdil, že uzatvorená\nzmluva je nepomenovaná\n- nesprávne vyhodnotil dátum ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj to,\nči zo strany žalovaného došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu\n- nesprávne právne posúdil aj otázky možnosti zániku predmetnej zmluvy ústne, vzniku nároku žalobcu\nna províziu až poskytnutím sprostredkovateľskej činnosti žalovanému, otázku porušenia povinností zo\nzmluvy žalobcom, otázku nepoctivého podnikania žalobcu a napokon aj o neplatnosti dojednania o\nzmluvnej pokute v spojení s neplatnosťou zákazu konkurencie.\n40. Odvolací súd úvodom uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odsekoch 16-18\nnapadnutého rozsudku vo vzťahu k otázke synalagmatického charakteru posudzovanej zmluvy, ktoré\nsú citované vyššie a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n41. Z vyššie uvedených žalobcom namietaných otázok odvolací súd považoval za najpodstatnejšie to či\nzmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania bola zmluvou synalagmatickou, t.j. či plnenia zmluvných\nstrán boli vzájomne podmienené. Odvolací súd podotýka, že pre vyhodnotenie tejto otázky nemá žiadnu\nprávnu relevanciu otázka, či posudzovaná zmluva je zmluvou sprostredkovateľskou alebo zmluvou\nnepomenovanou podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.\n42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu zmluvných dojednaní\nje nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je nevyhnutné poskytovanie služby (služby\ndispečingu) žalobcom žalovanému. Z článku I. bod 2. zmluvy vyplýva, že „sprostredkovateľ sa týmto\nzaväzuje sprostredkovať predmet tejto zmluvy v dobe ustanovenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy, za\nktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy odmena ustanovená v článku III. tejto\nzmluvy“. Z tohto zmluvného dojednania je nepochybné, že nárok žalobcu na mesačnú odmenu/províziu\nje podmienený tým, že taxikár (v danom prípade žalovaný/ uzatvorí minimálne jednu zmluvu o preprave\nv príslušnom kalendárnom mesiaci.\n\n43. Zo stanov žalobcu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na sprostredkovaní príležitostí pre\nposkytovanie prepravných služieb pre občanov a malé spoločenské zvieratá prostredníctvom riadiaceho\nnonstop dispečingu. Z dokumentov predložených žalobcom, jeho skutkových tvrdení ani z obsahu\nsúdneho spisu nie je zrejmé, čo konkrétne v danom prípade dojednané služby dispečingu presne\nzahŕňali, avšak žalovaný už v podanom odpore namietal, že po tom, ako žalobcovi ústne oznámil\nukončenie zmluvy, mu zo strany žalobcu žiadne služby podľa dotknutej zmluvy neboli poskytované.\nObdobné námietky uplatnil žalovaný aj v ďalších podaniach, kde žalovaný tvrdil aj to, že dispečerské\nčíslo mu prestalo prideľovať prácu.\n44. Na tieto námietky žalobca v priebehu konania nereagoval, ani ich nepoprel, až v podanom odvolaní\ntvrdil, že bez súčinnosti žalovaného nebolo možné, aby dispečing využíval. S týmto sa odvolací súd\nstotožňuje, avšak uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na dojednanú splatnosť resp. podmienenosť\nodmeny/provízie podľa čl. článku I. bod 2. zmluvy uzatvorením akejkoľvek zmluvy o preprave žalovaným.\n45. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odseku 18 (odseky 18, 18.1 až\n18.4) napadnutého rozsudku, že pre neplnenie zmluvných povinností žalobcu zo zmluvy nebolo možné v\ndanom prípade požadovať, aby tieto povinnosti (tzv. zákaz konkurencie) dodržoval žalovaný a následne\nho sankcionovať zmluvnou pokutou.\n46. Ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (otázka platnosti dojednania o zákaze\nkonkurencie) už na výsledok konania nemala žiadny vplyv, preto sa odvolací súd už ďalej ani nezaoberal\nnámietkami žalobcu k tejto časti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však v tejto súvislosti uvádza,\nže na neplatnosť zmluvných dojednaní v akomkoľvek rozsahu je súd povinný prihliadať z úradnej\npovinnosti, teda aj v prípade, že to žiadna procesná strana nenamieta. A ak súd z úradnej povinnosti\ndospeje k tomu, že niektoré zmluvné dojednanie je neplatné a je to na prospech iba jednej procesnej\nstrane, nemožno jeho činnosť vyhodnotiť ako porušenie princípu rovnosti strán v danom konaní (čl. 6\nCSP).\n47. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že nemal možnosť zaujať relevantné stanovisko k\nzásielke, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní dňa 19.03.2024. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že\ntoto pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 18.04.2024. Žalobcovi nič nebránilo, aby\ndo tohto času podal k uvedenej otázke stanovisko.\n48. Nemožno súhlasiť ani s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na\nzáklade čoho žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu. Z napadnutého rozhodnutia tieto dôvody\nvyplývajú, konkrétne z odsekov 18 až 21.\n49. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k tomu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý\nproces (§ 365 písm. b) CSP) tým, že jednak v napadnutom rozhodnutí uviedol iné právne posúdenie\nveci, ako uviedol na nariadenom pojednávaní vyslovením predbežného právneho názoru (§ 181 ods.\n2 druhá veta CSP) a zároveň tým, že nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 prvá veta CSP, t.j. tým,\nže neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za\nnesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.\n50. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít,\nporušenie ustanovenia § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP v rozsahu, ako ho namietal žalobca, ak by aj\nbolo dané, nie je takým nedostatkom, ktorý by zakladal porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné rozhodnutia, z ktorých tento právny názor vyplýva:\n51. 10. K dovolateľkou namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP dovolací\nsúd uvádza, ... dňa 17. februára 2017 nebola vyhotovená zápisnica, ale len zvukový záznam, ktorý je\nsúčasťou elektronického súdneho spisu. Z jeho obsahu vyplýva, že súd na pojednávaní neoboznámil\nstrany s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré\nnevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň však z neho vyplýva, že súd\nprvej inštancie vyzval strany na prípadné doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. V zásade platí,\nže postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených\núkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za\njej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov.\nTo, že žalobkyňa vzhľadom na vydaný platobný rozkaz a obsah odporu žalovaného predpokladala iné\nmeritórne rozhodnutie, ju nezbavilo povinnosti predložiť potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a\ndôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného\nskutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania\n(čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje\ndôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie\nbyť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným\nvlastným predbežným právnym posúdením.\n\n11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 CSP v podstatných rysoch prevzal úpravu\npriebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 OSP. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po\núkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové\ntvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie\nsvoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní\nsporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť\nvylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie\ncitovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť\nsa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na\nzáver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu\nzáznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods.\n2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,\nktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali\nsporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a\nnie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že\nustanoveniu § 237 písm. f/ OSP korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/\nCSP, pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý\nproces“, čím právna úprava CSP precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti\n12. Dovolateľka uviedla, že v prípade postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP by realizácia jej procesných\npráv bola iná a v konaní by navrhla a predložila dôkazy preukazujúce splnenie podmienok vyplývajúcich\nz ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Teda, ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade\nso zákonom a naznačil by svoje predbežné právne posúdenie veci, dovolateľka by mala možnosť\npreukázať svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR“) v\ntýchto súvislostiach konštatoval, že § 118 ods. 2 OSP neukladá povinnosť súdu „naznačiť svoj predbežný\nprávny názor“, ale upravuje iba povinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd\nurčitú okolnosť neuvedie výslovne ako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za\nnespornú. Nie je zjavným cieľom § 118 ods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania\nmedzi účastníkmi konania. Skutočnosť, že ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na\nto, aby preukázali určitý predpoklad, na ktorý sa má viazať určitý právny následok, nemôže znamenať, že\nby im, slovami sťažovateľov „odopreli... možnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné\nbremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo procesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu\nnemohlo predstavovať opísaný protiprávny zásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri\nuznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. januára 2012).\n13. Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti,\nktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, .... Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)\nvyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí\nsvoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). /\nRozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019/:\n52. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo\ndňa 24.11.2022 /najmä odseky 21 až 25/ a Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 28.12.2020, sp. zn.\n2Obdo/56/2020 (publikované R 60/2021)/najmä odseky 11 až 14/. Poukazujúc na skôr citované závery\nnajvyšších súdnych autorít musí odvolací súd konštatovať, že prípadné porušenie § 181 ods. 2 prvá a\ndruhá veta CSP nepredstavuje porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. Preto odvolací\nsúd aj tieto námietky odvolateľa musel vyhodnotiť ako nedôvodné.\n53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, t.j. že uzatvorená zmluva obsahuje úpravu vzájomne\npodmienených plnení oboch zmluvných strán, odvolací súd konštatuje, že otázka platnosti ukončenia\nzmluvy nemá právnu relevanciu na výsledok tohto konania, pretože pri neposkytnutí plnenia zo strany\nžalobcu (služby dispečingu), ako už bolo vyššie uvedené, povinnosť poskytnúť plnenie nemal ani\nžalovaný (zaplatiť províziu).\n54. Bez právnej relevancie je v danom prípade aj to, či zmluva, uzavretá medzi procesnými\nstranami bola zmluvou sprostredkovateľskou alebo nepomenovanou. Žalobca síce túto otázku namietal,\navšak neuviedol, ako nesprávne vyhodnotenie tejto otázky malo vplyv na nesprávnosť napadnutého\nrozhodnutia. Odvolací súd takýto vplyv nezistil, keďže súd prvej inštancie v prejednávanej veci\nneaplikoval žiadne konkrétne zákonné ustanovenie prislúchajúce ku ktorémukoľvek zmluvnému typu.\n\n55. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:\n- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň\n- odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň\n- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech\nodvolateľa.\nIba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n56. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo sú\nzávery súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho vyhodnotenia zmluvy, uzatvorenej medzi\núčastníkmi konania, chybné. Preto bolo potrebné aj túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n57. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvy o preprave uzatvárali prepravované osoby priamo so žalobcom, pričom\nžalovaný bol len prostredníkom, cez ktorého sa zmluvy uzatvárali, ako aj k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný\nneuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným menom, ale obchodným menom žalobcu, odvolací súd\nuvádza, že uvedené skutkové tvrdenia neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené. Odvolací súd túto\nnámietku preto musel kvalifikovať ako novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie, ktorej neboli splnené\nzákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalobca nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Napriek tomu však odvolací súd k\ntomuto tvrdeniu žalobcu uvádza, že zo Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 01.11.2021 ani zo stanov\nžalobcu, ktoré žalobca v konaní predložil, uvedené skutočnosti nevyplývajú.\n58. K tvrdeniu žalobcu, že nemal legálny nástroj ako žalovaného donútiť, aby pracoval, odvolací súd\npoukazuje na to, že uvedené tvrdenie rovnako nezodpovedá obsahu súdneho spisu, keď takéto nástroje\nnepochybne vyplývajú zo stanov spoločnosti žalobcu, konkrétne z bodu VII, prvá v poradí označená\npovinnosť užívateľa a následky jej porušenia.\n59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP\na žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, ich náhradu nepriznal, nakoľko mu\npreukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.\n61. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Obdo/16/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "55b8a354-1cc9-44c4-bacb-e9c48d62cdf2:ea9f83c5-c0b0-4f7f-b68b-a7ad18621f65", "datum": "2026-01-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "62Cb/9/2023", "guid": "0ca00bcf-abc5-4794-8670-9e93f802aa81:a6edbfa9-34fe-41a3-a309-5856e1aa9f9a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31da3f0b-20c8-4ece-a4b0-7ba91d6c3ad7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.643.2022.1"}, {"guid": "ussr:9a128f5f-dc9d-4824-a6e5-1111d8ffbd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.101.2020.2"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "6828ec9b-be3d-4c09-b16d-59151ead6699:3fa77fea-8073-4020-8ea9-5c1a7e640bc9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8119213261.1", "spisova_znacka": "3Obdo/44/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/44/2022 z 29. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8119213261.1"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}