{"guid": "eae0907b-7860-40a7-bf98-b35ec30ec1a2:f5c388da-3972-43cf-98bf-ac6f3293f439", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2", "spisova_znacka": "8Cob/60/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/60/2025 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2025, sp. zn. 8Cob/60/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2", "identifikacne_cislo": "6123250489", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5c388da-3972-43cf-98bf-ac6f3293f439", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Cob/60/2025\n6123250489\n28. 10. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu\nJUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Dolfin SK 1 s.r.o., so\nsídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 711 846, zast.: Erben & Erben,\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n35 724 111, proti žalovanému: daily beans s.r.o., so sídlom Majerníkova 3042/44, 841 05 Bratislava mestská časť Karlova Ves, IČO 52 112 896, zast.: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom\nPiaristická 2, 949 01 Nitra, IČO. 42 119 316, o zaplatenie 5.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-99 zo dňa 19.02.2025 v spojení s\nopravným uznesením č.k. B4-10Cb/13/2023-174 zo dňa 26.06.2025, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-99 zo dňa\n19.02.2025 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-174 zo\ndňa 26.06.2025 potvrdzuje.\nII. Súd priznáva\n100 %.\n\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol\na výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na\nustanovenia § 40 ods. 1, 3, § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3\nzákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa\n24.02.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400\neur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že strany sporu obojstranne deklarovali záujem o uzatvorenie\nzmluvy o nájme nebytových priestorov. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o jej podstatných\nnáležitostiach, čím boli splnené podmienky § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme\nnebytových priestorov. V zmysle nájomnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytové\npriestory v objekte domu na Laurinskej č. 19 v Bratislave, o celkovej výmere 216,53 m2, pozostávajúce\nz dvoch častí: časť na prízemí, ktorej výmera je 114,28 m2 a časť v mezonetovej časti predmetného\ndomu, ktorej výmera je 102,25 m2. Žalovaný bol povinný platiť dohodnuté nájomné vo výške 1.500 eur\nbez DPH mesačne. Žalovaný užíval nebytové priestory od 01.07.2022 do 30.09.2022 bez zaplatenia.\nPoukázal na dôležitú skutočnosť, a to že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o uzatvorenie nájomnej\nzmluvy zo dňa 09.06.2022, ktorá predstavuje v zmysle § 43a ods. 1 OZ návrh na uzavretie zmluvy. V nej\nexplicitne záväzne potvrdil svoj záujem o dlhodobý prenájom nebytových priestorov na Laurinskej ulici č.\n\n19. Súčasťou boli dohodnuté podstatné a ďalšie náležitosti nájomnej zmluvy (výška nájomného, začiatok\nnájmu, doba nájmu, oboznámenie sa s plánovanou rekonštrukciou, dokonca aj zľava na nájomnom),\nktoré mali byť súčasťou nájomnej zmluvy a neskôr aj do nej boli zakomponované. Tento prejav vôle\nsmerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy nebol nikdy odvolaný. Žalobca ho prijal, na základe čoho bolo\nvypracované a viackrát upravované znenie nájomnej zmluvy. V nadväznosti na túto skutočnosť upriamil\nžalobca pozornosť na § 46 ods. 2 OZ. V upomienke zo dňa 17.10.2022 išlo o obojstranne deklarovaný\nzáujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Pre úplnosť ozrejmil, že žalovaný v ďalšom dokumente s názvom\n„Záujem o obchodné priestory“ vyhlásil, že dňa 19.05.2022 vo štvrtok absolvoval stretnutie s pánom T.\n(splnomocnený zástupca žalobcu na komunikáciu s nájomcami), kedy mu bol predstavený obchodný\npriestor bývalej prevádzky Kompot na Laurinskej ulici v Bratislave a že na základe dôkladnej obhliadky a\noboznámení sa s aktuálnym stavom obchodného priestoru by mal vážny záujem o dlhodobý prenájom.\nTiež uviedol, že si je vedomý, že obchodný priestor vyžaduje rozsiahle úpravy. Ako kompenzáciu za\ntieto investície žalovaný žiadal zľavu na nájomnom najprv iba na 3 mesiace a neskôr až na 6 mesiacov,\nčo zo strany žalobcu bolo akceptované. Dňa 01.07.2022 došlo k odovzdaniu nebytových priestorov a\nkľúča žalovanému, o čom bol spísaný aj odovzdávací protokol. Žalovaný užíval nebytové priestory od\n01.07.2022 do 30.09.2022 v zmysle uvedených podmienok v nájomnej zmluve, avšak bez zaplatenia\nplnenia za ich užívanie. Uviedol, že nájomná zmluva nebola podpísaná, avšak konštantne bola od\n15.06.2022 až do 26.09.2022 upravovaná v zmysle pripomienok žalovaného. Žalovaný však nakoniec\npo 3 mesiacoch opustil nebytové priestory bez náležitého dôvodu a rovnako aj bez zaplatenia plnenia\nza užívanie nebytových priestorov v zmysle nájomnej zmluvy. Vyššie uvedeným konaním žalovaného\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného.\n3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v podanom odpore\nnamietal všetky skutkové tvrdenia žalobcu a tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá ani\nzmluva o nájme nebytových priestorov, ani žiadna iná zmluva, ani nedošlo k vzniku žiadneho záväzku\nžalovaného, ktorý by zakladal jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400 eur alebo akúkoľvek inú\nsumu. Žalovaný síce prejavil záujem o uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, takáto zmluva\nvšak medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzavretá. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy\nje zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré sú\nobsiahnuté v odpovedi na návrh na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného\nnávrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Zmluva preto nemôže\nvzniknúť inak, než na základe konsenzu zmluvných strán o celom jej obsahu. Žalovaný ďalej tvrdil,\nže žalobca žalovanému neodovzdal priestor, pričom iba samotné odovzdanie kľúča bez vykonania\nspoločnej fyzickej obhliadky, spísania a vzájomného overenia stavu meračov energií a prehlásenie\nodberateľa energií, nemôže znamenať zákonne konformné odovzdanie priestorov. Žalovanému bol\nposkytnutý iba jeden kľúč (namietal preto aj obsah potvrdenia o odovzdaní kľúčov), a to iba z dôvodu\nprehliadky priestorov architektom žalovaného, za účelom preverenia možností stavebných interiérových\núprav, ako aj zariadenia interiéru plánovanej prevádzky. Žalobca nikdy neužíval predmetný priestor.\nŽalobca neinformoval žalovaného ani o zamorení priestorov švábmi, ako ani o skutočnosti, že predmetný\nproblém nie je možné vyriešiť ani opakovanou dezinsekciou.\n4. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov\nstrán na pojednávaní, výsluchov svedkov a po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že\nstrany sporu viedli rokovania smerujúce k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na nebytový priestor, pričom\nžalobca pri rokovaniach vystupoval ako vlastník nebytového priestoru a budúci prenajímateľ a žalovaný\nvystupoval ako nájomca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná\na v celom rozsahu ju zamietol. V konaní podľa súdu prvej inštancie bola nespornou skutočnosťou,\nže strany sporu skutočne rokovali o uzatvorení nájomnej zmluvy. K jej uzatvoreniu v riadnej písomnej\nforme však nedošlo. Žalobca uviedol, že na základe nájomnej zmluvy prenechal nebytový priestor\nžalovanému na užívanie a podľa nájomnej zmluvy patrí žalobcovi nájomné vo výške 1.500 eur bez DPH/\nmesačne, pričom žalovaný mal priestory užívať tri mesiace. Za uvedené obdobie teda malo dôjsť k\nbezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 5.400 eur. Súd prvej inštancie považoval\nza nejasný procesný postup žalobcu, keď na jednej strane tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, nárok\nby mal byť teda zmluvným záväzkom, na druhej strane tvrdil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie úvahy žalobcu, ktorými odôvodňoval uzatvorenie zmluvy nemôžu\nobstáť, nakoľko samotný negociačný proces uzatvárania zmluvy, bez jeho finálnej fázy - podpisu zmluvy\na uzatvorenie kontraktu nemôže sám osebe založiť perfektný právny vzťah. Súd prvej inštancie podotkol,\nže v konkrétnej veci, musí mať zmluva dokonca písomnú formu, čo pri iných typoch zmlúv nemusí\n\nbyť podmienkou. Že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nasvedčuje aj postup samotného žalobcu.\nPodľa čl. IV bod 3) zmluvy o nájme nebytových priestorov, o ktorej strany sporu rokovali by mal žalovaný\nnájomné a zálohové platby uhrádzať na základe vystavených faktúr so splatnosťou 14 dní. Žalovaný\nvšak faktúry nevystavoval, resp. v konaní nepreukázal, že by ich vystavoval. Podľa názoru súdu prvej\ninštancie z uvedenej skutočnosti možno vyvodiť záver, že ani sám žalobca v rozhodnom čase nevnímal,\nže by došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil ako nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu bol nebytový priestor\nodovzdaný. Potvrdil, že mu bol odovzdaný jeden kľúč od nebytového priestoru za účelom obhliadky\ndaného priestoru architektom, daný priestor však nikdy neužíval. Žalobca užívanie priestoru žalovaným\nodôvodnil tým, že medzi stranami bol podpísaný odovzdávací protokol zo dňa 01.07.2022. Na základe\ntohto protokolu mal byť priestor odovzdaný žalovanému spolu so 14 kľúčmi od priestorov. Na procesnú\nobranu žalovaného, že priestor nikdy neužíval, že mu bol odovzdaný len jeden kľúč, žalobca nereagoval.\nSúd prvej inštancie odovzdávací protokol zo dňa 01.07.2022 nepovažoval za dostatočný dôkaz o\nužívaní daného priestoru žalovaným. Vo vzťahu k popretiu užívania daných priestorov žalovaným,\nžalobca už neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo preukázané, že žalovaný skutočne užíval\ndaný nebytový priestor. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné\nspolu s DPH, teda 5.400 eur. Súd prvej inštancie považoval sumu bezdôvodného obohatenia vo výške\nuplatnenej DPH 900 eur za celkom zjavne nedôvodnú. Žalobca ani nevystavoval faktúry, na základe\nktorých by bola DPH uplatnená. Ani vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 4.500 eur, súd prvej inštancie nepovažoval nárok za riadne preukázaný. Výšku\nbezdôvodného obohatenia žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné, ktoré by mal žalovaný platiť v\nprípade ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy. Súd má za to, že v obdobných prípadoch, keď má žalobca\nžiadať vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný užíva priestor bez právneho dôvodu, musí\nvýšku bezdôvodného obohatenia preukázať ako obvyklé nájomné za obdobný priestor v danom mieste,\nčase a kvalite. To v prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. O trovách konania súd\nprvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací\nsúd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný im dňa 09.06.2022 zaslal žiadosť o\nuzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 09.06.2022. Tento prejav vôle (návrh) nebol zo strany žalovaného\nnikdy odvolaný. Na základe uvedenej žiadosti mali vypracovať znenie nájomnej zmluvy, do ktorej boli\npretransformované dohodnuté podstatné náležitosti nájomnej zmluvy z obsahu žiadosti. Dňa 26.06.2022\nim žalovaný zaslal návrh nájomnej zmluvy s pripomienkami. Pokračovali v procese nájmu nebytových\npriestorov v zmysle dohodnutých podmienok, čo znamená, že robili všetky kroky vedúce k tomu, aby\nboli nebytové priestory pripravené k odovzdaniu k 01.07.2022. Dňa 01.07.2022 boli nebytové priestory\nodovzdané žalovanému, čo preukazuje aj odovzdávací protokol zo dňa 30.06.2022. Obsahom Protokolu\nbolo vyhlásenie o odovzdaní nebytových priestorov ako aj kľúčov od týchto priestorov v počte 14 ks.\nUvedený moment podľa názoru žalobcu predstavuje okamih začatia užívania predmetných nebytových\npriestorov resp. možnosti užívania týchto nebytových priestorov z titulu detencie, a súčasne z ich\nstrany ako žalobcu aj akceptáciu (resp. písomné prijatie) písomného návrhu nájomnej zmluvy zaslanej\nžalovaným dňa 26.06.2022, čo preukazuje aj samotný protokol. Poukázal na odbornú literatúru, § 44 ods.\n1 OZ a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/145/2012 z 18.09.2013, v ktorom súd konštatuje,\nže „Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou\npre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne za predpokladu, že tento spôsob prejavu\nnevzbudzuje pochybnosti o tom akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“\nNávrh nájomnej zmluvy s pripomienkami zo strany žalovaného zaslaný dňa 26.06.2022 sa považuje\nv zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) za nový návrh,\nktorý bol zo strany žalobcu v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ písomne akceptovaný (prijatý) prostredníctvom\nProtokolu. Žalobca zastáva názor, že dňa 30.06.2022 došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy. Namietal,\nže súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu ohľadom uzatvorenia\nnájomnej zmluvy. Dodal, že sporová strana má podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ÚSR“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) právo\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ďalej poukázal na rozhodnutia:\n\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/175/2015, Uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 a sp. zn. II. ÚS 236/2014.\n6. Ďalej v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie v ods. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nPoukázal, že výslovne uviedol, že žalovaný predmetné priestory užíval, resp. že tieto mu boli odovzdané\ndo detencie aj spolu s kľúčmi v počte 14 ks, čo žalovaný (ako aj žalobca) explicitne potvrdil\nsvojím podpisom na Protokole. Nerozumie konštatácii súdu prvej inštancie o tom, že na procesnú\nobranu žalovaného nereagovali. Žalovaný sa dňa 30.06.2022 stal detentorom predmetných nebytových\npriestorov, ktoré užíval resp. mal v detencii až do 30.09.2022, a preto tvrdenia žalovaného o údajnom\nneprevzatí predmetných priestorov spolu s kľúčmi v počte 14 ks neobstoja. Odôvodnenie súdu prvej\ninštancie považuje za zmätočné, tendenčné a nezakladajúce sa na pravde. Priestory boli odovzdané\ndo výlučného užívania žalovanému, čo dokazuje aj samotný Protokol. Žalovaný podľa ich názoru\npredmetné priestory užíval resp. mal možnosť užívať. Či žalovaný priestory užíval alebo nie, bolo iba\nna ňom. Tým, že priestory odovzdali žalovanému, užívať ich nemohli a ani ich nevyužívali. Rovnako\ntak ani nehľadali ďalšieho nájomcu na predmetný priestor, pretože ho (aj zo správania žalovaného)\npovažovali za prenajatý. Tento fakt súd v rozsudku nezohľadnil. Poukázal na česká súdna prax je\npodľa ktorej bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka\npostavenie detentora nehnuteľnosti tým, že ho učinil prístupným len pre seba a svoju potrebu, a to bez\nohľadu na to, ako intenzívne ho v skutočnosti využíval (akú plochu, ako často, prípadne koľkokrát sa\nna ňom zdržoval). Podľa českej judikatúry taktiež platí, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie\npredstavuje aj situácia, kedy prenajatý nebytový priestor nebol odovzdaný prenajímateľovi a tým mu\nbolo znemožnené realizovať jeho právo s ním ďalej disponovať a prípadne s touto ďalej voľne nakladať.\nPoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 33Odo 291/2002, kde súd uviedol:\n„Majetkový prospech vzniká určitej osobe už tým, že jej prenajímateľ (pozn. autora: pod dojmom platnosti\nnájomnej zmluvy) prenechá na užívanie nebytové priestory. Nie je pri tom rozhodujúce, či osoba, ktorá\nich mala mať prenajaté, tieto priestory fakticky užívala.“ Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za\nzmätočný, svojvoľný a arbitrárny, nakoľko sa nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami.\n7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 24.03.2025.\nNapadnutý rozsudok je podľa neho vecne a právne správny a náležite, riadne a presvedčivo\nodôvodnený. Súd prvej inštancie podľa neho správne posúdil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola\nuzavretá ani zmluva o nájme nebytových priestorov, ani žiadna iná zmluva, ani nedošlo k vzniku\nžiadneho záväzku žalovaného, ktorý by zakladal jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400 eur\nalebo akúkoľvek inú sumu. Podotkol, že žalobca si pri uplatnení bezdôvodného obohatenia dokonca\nnesprávne uplatňuje aj DPH. Žalobca produkoval protichodné a nelogické tvrdenia, keď raz tvrdí, že\nstrany sporu uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, avšak súčasne svoj nárok odvodzuje\nprávnym titulom bezdôvodného obohatenia. Z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé, že žiadna\nzmluva nebola uzavretá a žalobca a žalovaný sa nachádzali iba v štádiu zmluvného vyjednávania.\nŽalobca zaslal žalovanému dňa 24.06.2022 návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov\nna pripomienky. Z predmetného mailu žalobcu je nepochybne zrejmé, že ide o návrh, ofertu, na uzavretie\nzmluvy. Žalovaný následne mailom zo dňa 26.06.2022 zaslal žalobcovi pripomienky, výhrady, zmeny\na dodatky k návrhu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Je teda zrejmé, že žalovaný\nneakceptoval žalobcov návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca na tieto\npripomienky, výhrady, zmeny a dodatky žalovaného k návrhu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových\npriestorov reagoval až 30.08.2022, pričom neakceptoval viaceré pripomienky, výhrady, zmeny a dodatky\nžalovaného a zaslal žalovanému nový návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov.\nNaviac žalobca doplnil do návrhu zmluvy nové znenie článku VI. ods. 1 - doplnenie kaucie. Následne\nžalovaný zaslal žalobcovi opäť pripomienky, pričom žalobca opäť zaslal žalovanému nové znenie, t.j.\nnový návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z právnych úkonov žalobcu (zaslaných návrhov na\nuzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov) je zrejmé, že ani sám žalobca nepovažoval zmluvu o\nnájme nebytových priestorov za uzavretú so žalovaným ako nájomcom, keď dokonca dňa 26.09.2022\nzaslal žalovanému návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov s novým nájomcom\nspoločnosťou BIG SPOON s.r.o. Ak žalobca tvrdí, že predmetný „preberací protokol“, ktorého obsah\nje sporný, znamená akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy o nebytových priestorov, tak nie je zrejmé,\nktorý návrh žalobcu mal žalovaný týmto údajným akceptačným prejavom prijať. Žalovaný opakovane\ntvrdil, prebral iba jeden kľúč za účelom sprístupnenia priestorov pre jeho interiérového architekta,\npričom žalobca nepreukázal opak. Preberací protokol je naviac samotný neurčitý. Zmluva je podľa\nžalovaného absolútne neplatná. Poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme\n\nnebytových priestorov a linea prvá: „Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a\núčel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,\nčas, na ktorý sa nájom uzaviera.“. Uviedol, že v návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme nebytového\npriestoru absentovalo určité a nezameniteľné vymedzenie predmetu nájmu, pričom ustanovenie článku\nII. bod 1. návrhu zmluvy o nájme nebytového priestoru nespĺňa náležitosti určitého, resp. určiteľného\nvymedzenia predmetu nájmu. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca žalovanému neodovzdal priestor\ndo užívania, pričom iba samotné odovzdanie kľúča bez vykonania spoločnej fyzickej obhliadky, spísania\na vzájomného overenia stavu meračov energií a prehlásenie odberateľa energií, nemôže znamenať\nzákonne konformné a v praxi obvyklé odovzdanie priestorov. Žalovanému bol poskytnutý iba jeden\nkľúč, a to iba z dôvodu prehliadky priestorov architektom žalovaného. Uviedol, že predmetný priestor\nnebol spôsobilý na užívanie žalovaným pre potreby gastrozariadenia, nakoľko bol zamorený švábmi,\no ktorom žalobca neinformoval žalovaného. Táto skutočnosť je preukázaná mailom vlastníka susednej\nnehnuteľnosti, ktorý sa sťažuje, že práve z nebytového priestoru žalobcu, ktorý mal byť predmetom\nnájmu za účelom gastrozariadenia, sa rozliezajú do okolitých nehnuteľností šváby a zamorujú tak okolie.\nPosúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov\nskutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 OZ. Žalovaný však žiadny majetkový\nprospech nezískal, a ani objektívne získať nemohol, nakoľko predmetný nebytový priestor neužíval a\nobjektívne ani užívať nemohol, a preto ani žiadny majetkový prospech nemôže žalobcovi vydať. Nie je\nmožné vychádzať z požadovanej výšky nájomného, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré\nmajú vplyv na samotné využitie predmetu nájmu, a to jednak zamorenie predmetu nájmu švábmi a teda\nnemožnosť užívať predmet nájmu ako gastrozariadenie.\n8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.04.2025 uviedol, že sa pridržiava svojich argumentov. V nadväznosti\nna tvrdenie žalovaného, že zmluva nebola uzavretá opätovne opísal jednotlivé kroky vzájomného\ndojednávania a opätovne uviedol, že moment podpísania protokolu považuje za moment začatia\ndetencie predmetných priestorov žalovaným a súčasne z ich strany ako moment akceptácie písomného\nnávrhu nájomnej zmluvy zaslanej žalovaným 26.06.2022. Poukázal, že žalovaný svoje tvrdenie o\nodovzdaní jedného kľúča namiesto štrnástich nepreukázal. Zamorenie priestorov švábmi nebolo nijako\npreukázané. Email vlastníka susednej nehnuteľnosti nič nepreukazuje, nakoľko vlastník susednej\nnehnuteľnosti stav prenajatých priestorov nikdy nevidel. Priestory boli odovzdané žalovanému do\nužívania, resp. možnosti užívania z titulu detencie. Či žalovaný uvedené priestory užíval alebo nie,\nbolo iba na ňom. Tým, že priestory odovzdali do užívania žalovanému, neohli ich užívať. Rovnako\nnehľadali iného nájomcu. K výške uplatneného nároku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 33Odo 668/2002.\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 uviedol, že strany sa nachádzali iba v procese vyjednávania.\nAni jedna zo strán neprejavila súhlas s uzavretím zmluvy. Uvedením dátumu na návrhu nájomnej\nzmluvy nemožno jednostranne určiť vznik nájomného vzťahu. Samotné prevzatie kľúča nemôže bez\ndohody znamenať akceptáciu návrhu zmluvy. Ak žalobca tvrdí, že akceptoval návrh nájomnej zmluvy\ns pripomienkami zo strany žalovaného zaslaný žalovaným dňa 26.06.2022 ide o nové tvrdenie.\nPodľa žalovaného ide zároveň o nepravdivé tvrdenie, nakoľko žalobca na pripomienky reagoval\ndňa 30.08.2022 novým návrhom. Návrh na uzavretie zmluvy nespĺňal náležitosti podľa § 3 ods. 3\nzákona 116/1990Zb. Absentoval určité vymedzenie predmetu nájmu. Preberací protokol nebol prebratím\npriestorov, ale iba jedného kľúča. Žalovaný nikdy priestor neužíval. Zamorenie švábmi preukázali\nemailom. Žalobca sumu výšky bezdôvodného obohatenia nepreukázal.\n10. Iné vyjadrenie doručené neboli.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania, dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolacie dôvody neboli\nnaplnené. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil\nsprávne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd zverejnil\ndňa 20.10.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 28.10.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke\nsúdu.\n\n12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991Zb Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), tento zákon\nupravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace\ns podnikaním. Podľa ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami\ntohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov\nobčianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných\nzvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n13. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri\nich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n14. Podľa § 261 ods. 6 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené\nv hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa\npríslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.\n15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ\nmôže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len\n„zmluva“).\n16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí\nmať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob\njeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových\npriestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno\nzmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.\n17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je\ndohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom\nna dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať\nriadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa odseku\n2 nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa odseku 3\nnájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa odseku 4 nájomca je\npovinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť,\na umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá\nnesplnením povinnosti vznikla.\n18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak\nje neplatný.\n19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n20. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda\núčastníkov, je neplatný.\n21. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu\na k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov\nna tej istej listine.\n22. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n23. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez\nprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj\ns obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú\nsprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym\nposúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa dostatočne\nvysporiadal so všetkými podstatnými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nsúdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali\nza následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\na k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.\n27. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami prebiehal proces rokovania smerujúci k uzavretiu\nnájomnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu, ako prenajímateľa, prenajať žalovanému\nako nájomcovi predmetné nebytové priestory v objekte na Laurinskej č. 19 v Bratislave a záväzok\nžalovaného platiť dohodnuté nájomné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie\no nejasnosti hmotnoprávnej kvalifikácie uplatňovaného nároku žalobcom, keď na jednej strane tvrdí,\nže došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a na druhej strane tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.\nOdvolací súd poukazuje na nejednotnosť tvrdení žalobcu aj v odvolacom konaní, kde na jednej\nstrane zastáva názor, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo dňa 30.06.2022 a na druhej strane v\npodanom odvolaní zdôvodňuje svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,\ns odvolávaním sa na judikatúru súdov Českej republiky. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený\nnárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia\nale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu\nprávne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej\nprávnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,\nči tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,\nktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých\nvyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne\nprávne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých\nprávnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie Najvyššieho\nsúdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových tvrdení strán vyvodzuje právne závery. Povinnosťou strán je teda uviesť jednoznačné\nrozhodné skutočnosti a konajúci súd následne skúma v rámci právneho posúdenia pod akú právnu\nnormu je ich možné podriadiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že\nžalobca v konaní nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy. Na podporu záverov súdu prvej inštancie\nodvolací súd uvádza, že zmluva predstavuje dvojstranný alebo viacstranný právny akt, ktorý vzniká\ndosiahnutím konsenzu, teda úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Je\nprirodzené, že uzavretiu zmluvy predchádza kontraktačný proces, zmluvné vyjednávanie, ktorý smeruje,\nresp. ktorý sa končí prejavom vôle jednotlivých strán, byť viazaný predmetnou zmluvou. Pokiaľ sa\nstrany tento prejav vôle neurobí, zmluva nevznikne. Pre niektoré úkony zákon alebo dohoda strán\nvyžaduje písomnú formu. Takého listiny potom predstavujú hmotnoprávnu podmienku na vznik právneho\nvzťahu. Vôľa teda musí byť v takom prípade prejavená písomnou formou. Ustanovenie § 3 ods. 3\nzákona č. 116/1990 Zb. vyžaduje pre platnosť zmluvy o prenájme nebytových priestorov písomnú\nformu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by k uzavretiu písomnej zmluvy medzi stranami došlo.\nUstanovenie § 46 ods. 2 OZ, ustanovuje, že pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde\nk písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zo strany\nniektorej zmluvnej strany došlo k odoslaniu písomnej záväznej oferty a z druhej strany k zaslaniu\nzáväznej písomnej akceptácie. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že k uzavretiu\nzmluvy malo dôjsť podpísaním odovzdávacieho protokolu. Odovzdávací protokol nemožno považovať\nza uzavretie zákonom požadovanej písomnej zmluvy. Nemožno ho posúdiť ako písomnú akceptáciu\noferty. Jeho obsahom nie je prejav vôle uzavrieť zmluvu. Naviac z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva,\nže kontraktačný proces prebiehal aj po podpísaní odovzdávacieho protokolu, keď napr. ešte 13.09.2022\nboli zasielané ďalšie pripomienky k zmluve. Žalobca sám v podanej žalobe tvrdil, že nájomná zmluva\npodpísaná nebola, a bola konštantne upravovaná od 15.06.2022 až do 26.09.2022. Žalobca teda\nnepreukázal písomné uzavretie nájomnej zmluvy.\n\n28. Súd prvej inštancie následne správne uplatnený nárok posudzoval ako nárok z bezdôvodného\nobohatenia. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca vznik bezdôvodného obohatenia\nna strane žalovaného nepreukázal. Odvolací súd uvádza, že záväzok z bezdôvodného obohatenia\nvznikne len vtedy, ak sa kumulatívne naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik.\nPrvý predpoklad je objektívny vznik majetkovej výhody na strane nejakého subjektu, za absencie\nrelevantného právneho dôvodu. Táto majetková výhoda musí nastať na úkor iného subjektu. Súd prvej\ninštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mal žalovaný predmetný nebytový\npriestor užívať po dobu 3 mesiacov. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že dňa 01.07.2022 boli\nnebytové priestory odovzdané žalovanému, čo preukazuje odovzdávací protokol. Obsahom protokolu\npodľa žalobcu bolo odovzdanie nebytových priestorov a ako aj kľúčov od týchto priestorov. Uvedený\nokamih podľa žalobcu znamená začiatok užívania resp. možnosť užívania nebytových priestorov\nžalovaným. Žalobca uviedol, že na obranu žalovaného, že mu bol odovzdaný len jeden kľúč, reagoval\nkeď výslovne tvrdil, že priestory boli žalovanému odovzdané do detencie aj spolu s kľúčmi. Namietal\npreto závery súdu prvej inštancie a zároveň namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v ods.\n13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že samotný odovzdávací protokol nemožno považovať sa\ndostatočný dôkaz o užívaní priestorov žalovaným. Podľa názoru žalobcu žalovaný mal možnosť\nužívať priestor a bezdôvodné obohatenie vzniká bez ohľadu na to, ako intenzívne priestor žalovaný\nužíval. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že samotný odovzdávací\nprotokol bez ďalšieho nemôže zakladať predpoklady bezdôvodného obohatenia. Samotné podpísanie\nodovzdávacieho protokolu neznamená získanie neoprávneného prospechu. Je potrebné reálne posúdiť,\nči došlo k majetkovej výhode na strane žalovaného. Samotná skutočnosť, že strany podpísali\nodovzdávací protokol, za obojstranného vedomia, že k podpísaniu nájomnej zmluvy ešte nedošlo, a\nmedzi stranami len prebieha kontraktačný proces, to znamená proces k dosiahnutiu obojstranného\nprejavu vôle s uzavretím nájomnej zmluvy, ešte neznamená že žalovaný aj reálne priestory užíval,\nresp. že z ich užívania bol žalobca vylúčený. Judikatúra českých súdov, na ktorú sa žalobca odvolával\nvychádzal z iného skutkového stavu. Aj samotné poskytnutie práva užívať vec, ktoré zároveň zasahuje\ndo práva užívať vec vlastníka, môže predstavovať majetkovú hodnotu, a to bez ohľadu na faktické\nužívanie. V uvedenom prípade však nebol preukázaný účel tvrdeného odovzdania nehnuteľnosti.\nZo strany žalobcu nebolo preukázané, či teda priestory boli odovzdané za účelom prebiehajúceho\nkontraktačného procesu, resp. do samotného užívania. Žalobca si bol vedomý, že k samotnému\nuzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a úkony, ktoré boli vykonávané vrátane podpísania odovzdávacieho\nprotokolu, možno charakterizovať ako úkony smerujúce k podpore a zavŕšeniu kontraktačného procesu.\nŽalobca tým, že vedel, že k podpísaniu zmluvy nedošlo a kontraktačný proces stále prebieha, musel\nvedieť, že podpísanie protokolu a odovzdanie priestorov a kľúčov ešte neznamenalo odovzdanie\npredmetu nájmu v zmysle uzavretej zmluvy. Z obsahu odovzdávacieho protokolu ani nevyplýva, že\nby odovzdanie malo súvisieť s nejakou nájomnou zmluvou. Zo samotného odovzdávacieho protokolu\nnevyplýva samotný účel odovzdania nehnuteľnosti. Z obsahu odovzdávacie protokolu nijako nevyplýva,\nže by mal byť žalobca s užívania predmetných priestorov vylúčený. Žalobca v konaní pred súdom prvej\ninštancie neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že bol z užívania priestorov\nvylúčený v príčinnej súvislosti s konaním, alebo prípadnou detenciou priestorov zo strany žalovaného.\nŽalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poprel, že by priestory užíval a zároveň tvrdil, že\npriestory ani neboli spôsobilé užívania. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami nedošlo k dohode\no účele užívania predmetných nehnuteľností, je argumentácia týkajúca sa nespôsobilosti predmetných\npriestorov irelevantná. Dôležité však je, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný predmetné\npriestory užíval, a rovnako nepreukázal, že žalovaný svojim konaním vylúčil žalobcu z možného\nužívania predmetných nehnuteľností. Žalobca neuviedol tvrdenia týkajúce sa skutočností, ktoré by mu\nbránili v užívaniu jeho nehnuteľností. Pokiaľ uviedol tvrdenie, že si nehľadal iného nájomcu, uvedené\ntvrdenie vychádza len zo subjektívneho postoju žalobcu ku kontraktačnému procesu prebiehajúceho\nmedzi stranami a žalobca nijako nepreukázal, že by bol v tejto súvislosti nejako obmedzený zo strany\nžalovaného.\n29. Žalobca namietal nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozsudku. Namietal, že súd prvej\ninštancie len skonštatoval, že k uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo. Zároveň namietal, že závery\nsúdu prvej inštancie o tom, že žalobca nereagoval na procesnú obranu žalovaného, že žalovanému bol\nodovzdaný len jeden kľúč a že priestory neužíval sú zmätočné, tendenčné a nezakladajúce sa na pravde.\nNamietal, že uvedené tvrdenie prd súdom prvej inštancie sporoval. Namietal, že súd prvej inštancie\nnereflektoval na žalobcom uvádzané názory a argumenty. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením\n\nžalobcu o tom, že rozsudok prvoinštančného súdu je zmätočný, svojvoľný, nedostatočne odôvodnený\nči naviac aj arbitrárny. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie,\nvykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom\nodôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\nVo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho\npožiadavkami (I. ÚS 50/2004). Svoj záver o neexistencie písomnej zmluvy medzi stranami, súd prvej\ninštancie dostatočne odôvodnil, v odseku 13. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dostatočne\nozrejmil svoje myšlienkové postupy, ktoré viedli k jeho záveru. Odvolací súd sa s uvedenými závermi plne\nstotožnil. Za uzatvorenie písomnej zmluvy nemožno považovať bez ďalšieho doručovanie písomných\nnávrhov a pripomienok v rámci kontraktačného procesu vedeného medzi stranami, bez dosiahnutia\nvzájomného konsenzu v podobe písomne uzatvorenej zmluvy. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu,\nktorou namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca na procesnú obranu žalovaného, že\npriestor neužíval a že mu bol odovzdaný len jeden kľuč, nereagoval, pričom podľa žalobcu ten výslovne v\npredložených podaniach ako aj na pojednávaní dňa 28.01.2025 výslovne uviedol, že žalovaný priestory\nužíval, resp. mu boli dané do užívania aj spolu so 14 kľúčmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu\nvyplýva, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol predmetné tvrdenia, teda že žalovaný\nmal užívať priestor, resp. mu bol odovzdaný a že mu boli odovzdané kľúče v počte 14. Súd prvej inštancie\nv odseku 13 uviedol, že žalobca nereagoval na procesnú obranu žalovaného, že priestor neužíval a\nže mu bol odovzdaný len jeden kľúč. Odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej\ninštancie síce zotrval až do rozhodovania súdu na svojom tvrdení, že boli odovzdané kľúče v počte\n14 a že žalovaný priestor užíval, resp. mal možnosť užívať na základe podpísania protokolu, avšak\nna sporovanie uvedených tvrdení zo stany žalovaného nereagoval, a neuviedol ďalšie tvrdenia resp.\nnepreukazoval, žeby žalovaný mal reálne predmetné priestory užívať. Odvolací súd zároveň dodáva,\nže ani samotné odovzdanie 14 ľúčov ešte neznamená reálne užívanie priestorov žalovaným resp.\nobohatenie na jeho strane.\n30. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie v odseku 15. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že žalobca musel preukázať obvyklé nájomné za obdobný priestor a poukázal\nna judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobca v odvolaní uviedol, že preukázal všetky\npredpoklady vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to získanie majetkových hodnôt\n(preukázané protokolom) a príčinnú súvislosť medzi určitou osobou a majetkovou ujmou, čo mal\npreukázať nájomnou zmluvou, v ktorej bola dohodnutá obvyklá výška mesačného nájmu. Odvolací súd\nsa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia.\nAko súd prvej inštancie správne konštatoval, jednak si žalobca uplatnil aj DPH vo výške 900 eur, pričom\nuvedené je zjavne nedôvodné pri nároku z bezdôvodného obohatenia a jednak vo zvyšnej časti vo výške\n4.500 eur, ktorú žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné súd prvej inštancie správne konštatoval, že\nv prípade, ak žalobca žiada bezdôvodné obohatenie za užívanie priestoru bez právneho dôvodu musí\npreukázať výšku obvyklého nájomného v danom mieste za obdobný priestor. Odvolací súd uvádza, že\ntakúto výšku by bolo možné odvodiť od uzavretej nájomnej zmluvy, k čomu ale v tomto prípade nedošlo\na iný dôkaz žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval. Uvedené je však bez relevancie\nvoči samotnému záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie a s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že\nv danom spore žalobca nepreukázal užívanie predmetných priestorov žalovaným.\n31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nCSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne\nsprávny potvrdil.\n\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených\n§ 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu\nmôže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/13/2023", "guid": "d09fb5cd-ebd8-470d-93d6-342c16168335:c1113057-3fb4-4f83-98ea-2900c04b4de6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2fa4caf-ac2e-44a8-b729-2aa05cbb466d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2fa4caf-ac2e-44a8-b729-2aa05cbb466d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "d09fb5cd-ebd8-470d-93d6-342c16168335:c1113057-3fb4-4f83-98ea-2900c04b4de6", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5123202010.9", "spisova_znacka": "10Cb/13/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/13/2023 z 4. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5123202010.9"}], "citovane_v": []}