Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/102/2025 z 13. 10. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2025, sp. zn. 14Co/102/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6122493699.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/102/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:6122493699.1 | 2025-10-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27589206-2fcc-4c47-ae44-57f499043cf5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122493699.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
14Co/102/2025
6122493699
13. 10. 2025
JUDr. Michaela Krajčová
ECLI:SK:KSBA:2025:6122493699.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: O. K., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Z., zastúpená advokátom: JUDr. Ján Vician, Prievozská 14/a, Bratislava, proti
žalovaným: 1. W. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Z. a 2. W. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z.
X, Z., obaja zastúpení: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária spol. s. r. o., so sídlom Zelinárska
8, Bratislava, IČO: 45 941 815, o zaplatenie 94.788,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 38C/19/2023-144 zo dňa 06.05.2025, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 38C/19/2023-144 zo dňa
06.05.2025 v napadnutom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade
v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 38C/19/2023-144 zo dňa 06.05.2025 konanie zastavil (výrok
I.) a priznal žalobkyni proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, ktorá bola doručená súdu prvej
inštancie dňa 02.05.2023 sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným zaplatenia sumy 94.788,72 eur titulom
vyrovnania dedičských podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11.03.2025, zobrala žalobkyňa žalobu v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod uviedla,
že žalovaní počas konania zaplatili žalobkyni v dvoch splátkach celú žalovanú sumu 5.000 eur a 89.790
eur.
4. Žalovaní svoj súhlas so späťvzatím žaloby vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2025.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku.
6. Žalobkyňa zobrala žalobu späť a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, preto súd prvej inštancie s
ohľadom na prejavenú vôľu žalobkyne konanie zastavil.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť
strán za zastavenie konania. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby jej žalovaní
uhradili celú uplatnenú pohľadávku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne,

nakoľko sa po podaní žaloby domohla celej žalovanej sumy, a preto postupom podľa § 256 ods.1 CSP
súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd priznal žalobkyni proti žalovaným v 1. a
2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podali odvolanie žalovaní, nakoľko mali za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa tým, že žalobu
podala predčasne v čase, kedy ešte nebolo skončené dedičské konania po otcovi žalovaných, na
čo žalovaní upozornili už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.01.2023 a takisto v duplike
zo dňa 18.09.2023; teda v čase, kedy ešte neexistovala jej pohľadávka voči žalovaným. Žalobkyňa
podala žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) dňa 10.12.2022, avšak uznesenie Mestského
súdu Bratislava IV. sp. zn. 65D/132/2020, ktorým súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 03.05.2024. Teda najskôr týmto dňom (03.05.2024)
vznikol nárok žalobkyni na zaplatenie sumy 94.788,72 eur (actio nata), ktorú si uplatnila v tomto konaní.
Ak by vyčkala so svojím nárokom na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o schválení dohody
dedičov, vôbec by nevznikla potreba viesť súdne konanie. Dokonca, ak by aj hypoteticky malo dôjsť
k uznaniu oprávnenosti trov na strane žalobkyne, mohlo by tak dôjsť jedine vo vzťahu k trovám, ktoré
vznikli po 03.05.2024 a vo vzťahu k trovám, ktoré vznikli pred 03.05.2024 by sa mala uplatniť zásada
separácie trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP, pretože vznik týchto trov zavinila žalobkyňa tým, že
podala žalobu predčasne. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhujú, aby odvolací súd bez nariadenia
pojednávania zmenil II. výrok uznesenia tak, že prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že je bývalá manželka zomr. poručiteľa W.
K., rod. K., I..XX.XX.XXXX. Okresný súd Bratislava IV schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva
č.k. 65D/19/2019-92, právoplatne 22.08.2019. Na základe tejto dohody nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade
hnuteľné veci: 2 motorové vozidlá, obchodný podiel v K. M. M.. L.. T.., a finančné hotovosti nachádzajúce
sa v 3 bankách: v B. Z. M., F.. M.., zostatok 9,73 eur, v G., F.. M.. 102.045,22 eur, vo O., F.. M.. 151.921,20
eur, t.j. spolu: 253.976,15 eur, ktoré nadobudli do vlastníctva žalovaní 1. a 2. v rovnakom pomere.
Manželstvo žalobkyne a poručiteľa bolo právoplatne rozvedené Okresným súdom Bratislava IV č.k.
22C/190/2008-20 zo dňa 16.05.2009. Po rozvode manželstva podala žalobkyňa ako navrhovateľka
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na Okresný súd Bratislava IV. Tieto
okolnosti boli známe žalovaným, nakoľko žili v spoločnej domácnosti s poručiteľom v rodinnom dome
na N. Č.. XXXX O. Y..
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 7C/240/2009-1072 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
6Co/99/2018-1665, právoplatným 13.01.2020, vykonateľným 29.01.2020. t.j. po právoplatnom skončení
dedičského konania č.k. 65D/19/2019-92-22.08.2019, t.j. 5 mesiacov po skončení dedičského konania
na hnuteľné veci.
Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/240/2009-1072 v spojení
s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/99/2018-1665, právoplatným 13.01.2020,
vykonateľným 29.01.2020 bolo žalovaným po poručiteľovi známe, že vyrovnací podiel vo výške
94.788,72 eur ako pohľadávku žalobkyne budú musieť ako zákonní dedičia vyplatiť a v danom čase
disponovali čiastkou 253.976,15 eur. K dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaných pred podaním
žaloby na súd 14.12.2022 v zmysle súdneho rozhodnutia nedošlo.
V danom prípade ide o osoby blízke v priamom rade - matka a deti (§116 Občianskeho zákonníka)
a konanie žalovaných nebolo v súlade s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaní sa
jej vyhýbali, nekomunikovali s ňou a neposkytovali jej primeranú pomoc ako matke. Na zaplatenie
čiastky 94.788,72 eur boli vyzvaní žalovaní listom 07.07.2020 a opakovane listom 21.11.2022; na tieto
výzvy vôbec nereagovali. Preto po právoplatnom skončení dedičského konania, nepovažuje žalobkyňa
podanie žaloby na splnenie záväzku zo strany žalovaných za predčasné. Tento záväzok je zrejmý zo
súdnych rozhodnutí a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní si ho mali splniť, nakoľko ide o ich
matku, ktorá je invalidná, má veľa zdravotných problémov.
Až na základe žaloby podanej na súd, ktorej predchádzali 2 písomné výzvy a po opakovaných
pojednávaniach, bez otvorenia prejednania veci, prisľúbili žalovaní, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, že uvedenú čiastku zaplatia po predaji majetku po ich zomrelej starej matke (poručiteľovej

matke) nachádzajúci sa v I.. Za týmto účelom boli opakovane vytýčené pojednávania dňa 18.06.2024,
08.10.2024
a 30.01.2025. Žalovaná čiastka bola zaplatená žalovanými v
dvoch splátkach: koncom roka 2024 zaplatili 5.000,- eur a 31.01.2025 bolo pripísané na účet žalobkyne
89.790,- eur. K vysporiadaniu žalovanými došlo po piatich rokoch od právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne žalobkyňa vzala žalobu
späť a uplatnila si trovy konania podľa § 255 a nasl. CSP.
Z tohto dôvodu nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných, že ide o predčasne uplatnený nárok v súdnom konaní
a návrh žalovaných na nepriznanie náhrady trov konania v prospech žalovanej považuje iba za účelovú
obranu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žaloba bola podaná dôvodne a konajúci súd v
uznesení rozhodol správne a v súlade so zákonom tým, že priznal žalovanej 100% náhradu trov konania,
čo aj v uznesení riadne odôvodnil.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom
odvolaním žalovaných, v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti výroku o náhrade trov konania, ktoré súd
prvej inštancie priznal žalobkyni v plnom rozsahu proti žalovaným s poukazom na § 256 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
15. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie správne, vzhľadom na skutočnosť,
že konanie vo veci samej bolo zastavené, pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 256 ods.
1 CSP a zo zásady zavinenia zastavenia konania.
16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je
potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán
sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993,
tiež bod 15 nálezu ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7MCdo/4/2010.
17. Je pravdou, že z formálneho (procesného) hľadiska by sa malo zastavenie konania pričítať žalobkyni,
ktorá doručením účinného späťvzatia žaloby vyvolala procesnú situáciu, v ktorej bolo povinnosťou súdu
konanie zastaviť. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania je však v danom prípade nevyhnutné
otázku zavinenia zastavenia konania posudzovať v širšom zmysle a v tejto súvislosti je potrebné skúmať,
aký bol skutočný dôvod späťvzatia žaloby (čo bolo jeho príčinou).
18. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu
úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania

je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné
zavinenie, použitý ustanovením § 256 CSP sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút
procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za
zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania, čo bolo konštatované aj Najvyšším súdom SR
v rozhodnutí sp. zn. 5MCdo/12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku vo veci samej. V zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,
avšak tiež Ústavného súdu SR (porov. napr. nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II.
ÚS 569/2017) je nesporné, že niet dôvodu na odmietnutie použitia ustálenej judikatúry všeobecných
súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP. Preto treba vychádzať z toho, že ak došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného
konania, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Zároveň však
platí, že (hmotnoprávna) dôvodnosť žaloby sa pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania zásadne
neposudzuje a rozhodujúce je to, koho správanie po podaní žaloby bolo príčinou späťvzatia žaloby a
tak i zastavenia konania.
19. Ak je teda žaloba vzatá späť z dôvodov spočívajúcich v správaní žalovaného, ktorého následkom je
(v porovnaní so stavom v čase začatia konania) taká zmena (skutkovej) situácie, že ďalšie pokračovanie
v spore by zjavne viedlo k zamietnutiu podanej žaloby, treba vychádzať z toho, že žalovaný svojim
konaním zavinil (spôsobil), že žalobca bol nútený vziať žalobu späť a zavinil tak i zastavenie konania.
Najčastejším príkladom takéhoto zavinenia je splnenie povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal
v petite žaloby. V takomto prípade je žalovaný povinný nahradiť trovy konania žalobcovi.
20. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady
zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí,
že pokiaľ žalobkyňa zoberie svoj návrh späť z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovanými po začatí
konania, zastavenie konania zavinili žalovaní, a sú preto povinní uhradiť žalobkyni trovy konania
(napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5MCdo/12/2008), keďže bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle
žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7MCdo/4/2010).
21. Keďže v priebehu konania nepochybne došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne uplatňovanej v
tomto konaní, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne o trovách konania,
keď priznal žalobkyni proti žalovaným v 1. až 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
pričom vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP (por. R 49/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7MCdo/4/2010, sp. zn. 7MCdo/1/2014, 2MObdo/4/2010). S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov konania.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola
v odvolacom konaní úspešná, priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov
o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).