{"guid": "8791fe40-d75d-4970-bfb2-ba4ff8731dba:fbac2392-604b-48eb-b3d6-cb633ae41bc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "spisova_znacka": "2Cob/53/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/53/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 2Cob/53/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "identifikacne_cislo": "6122474889", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-2", "nazov": "§ 797 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-3", "nazov": "§ 797 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbac2392-604b-48eb-b3d6-cb633ae41bc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/53/2024\n6122474889\n30. 09. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o.,\nSilvánská 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 9.356,76 Eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/12/2023\n- 115 zo dňa 1.2.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/12/2023 - 115 zo dňa\n1.2.2024 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 374,24 Eur\ns úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9.356,76 Eur odo dňa 03.05.2020 do zaplatenia, to\nvšetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.\nk. B1-31Cb/12/2023 - 115 zo dňa 1.2.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/12/2023 - 115 zo dňa\n1.2.2024 v súvisiacom výroku III. m e n í tak, že žalobcovi\np r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,14%.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n62,92%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-31Cb/12/2023 - 115 zo dňa 1.2.2024 uložil vo\nvýroku I žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.982,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku, vo výroku II žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III priznal žalobcovi voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania vo výške 36%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou\ndomáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 9.356,76 Eur s príslušenstvom na\ntom skutkovom základe, že dňa 13.11.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu\nmotorového vozidla EČV: B.-XXXDE patriaceho spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko\ns.r.o., ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Náklady na opravu vozidla boli vo výške 9.356,76\nEur. Žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie s odôvodnením, že znalec v plnom rozsahu vylúčil vznik\ndopravnej nehody. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.\nzn. 19Up/1641/2022 zo dňa 28.12.2022 nárok žalobcu poprel. Uviedol, že v rámci šetrenia škodovej\nudalosti úsekom vnútornej kontroly na základe vypracovaného znaleckého posudku znalca Ing. Karola\nKöteleša č. 28/2020 technické posúdenie znalca vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom uvedeným\nv písomnom uplatnení škody. Žalobca v replike uviedol, že znalecký posudok nevylúčil v plnom rozsahu\nvznik dopravnej nehody spôsobom popísaným v správe o nehode a v ďalších listinách. Znalec v\nposudku uvádzal indície, že vozidlo bolo pred nárazom poškodené, avšak touto úvahou sa v posudku\n\nďalej nezaoberal. Žalobca poukázal na to, že vo vzťahu k druhému vozidlu, ktoré bolo účastníkom\ndopravnej nehody, žalovaný náhradu škody vyplatil a považuje za neprípustné, aby jednu dopravnú\nnehodu vyhodnotil dvomi rozličnými spôsobmi. K námietke žalovaného k úrokom z omeškania žalobca\nodkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14.10.2021, sp. zn. III.ÚS 214/2020. Žalovaný\nv duplike namietal absenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom uplatneným nárokom a deklarovanou\nškodovou udalosťou z 13.11.2018. Znalec vyhodnocoval plauzibilitu a kompatibilitu nehodového deja,\npričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že nehodový dej popísaný žalobcom je z technického\nhľadiska neprijateľný. K námietke, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania odkázal na uznesenie\nústavného súdu z 28.9.2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017.\n2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až ods. 4 a\n§ 806 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Uviedol, že síce na prvom pojednávaní\nvyslovil pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keďže nebolo zrejmé, či došlo k uzatvoreniu\npoistnej zmluvy pred uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva alebo až\nnásledne, a teda či nie je na mieste aplikácia § 812 Občianskeho zákonníka o zániku poistného vzťahu,\ndospel však k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Ďalej uviedol, že poistná zmluva nebola\nvyplnená celkom korektne, v rámci strany 1 zmluvy je v hornej časti uvedené, že je dohodnutá vinkulácia\nv prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., t. j. v prospech vlastníka vozidla,\nteda poistná zmluva bola uzatvorená až po zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k poistenému\nvozidlu. Občiansky zákonník však umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej\nudalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe, majetok\nktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej zmluvy. Vinkulácia\npredstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia (poistený) dobrovoľne obmedzuje v dispozícii s právom\nna poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť, ak dôjde k poistnej udalosti. Na základe\nleasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu,\nktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu zostáva\npo celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej\nudalosti právo na poistné plnenie (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/105/2022-247). Tieto\nzávery sú v plnej miere aplikovateľné aj na zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\nzabezpečujúcej splatenie úveru poskytnutého na nákup poisteného vozidla. Dojednaním vinkulácie\npoistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti vzniklo po dobu trvania leasingového vzťahu\nprávo na vyplatenie poistného plnenia leasingovej spoločnosti, ktorá nie je priamo účastníkom poistného\nvzťahu (podľa § 794 v spojení s § 50 Občianskeho zákonníka). S predmetným právom leasingovej\nspoločnosti ako tretej osoby sú spojené obmedzenia účastníkov poistného vzťahu, jednak poisteného,\nktorý až na výnimky dojednané s leasingovou spoločnosťou nemôže sám požadovať od poisťovateľa\nvyplatenie poistného plnenia, a zároveň aj poisťovateľa, ktorý je vinkuláciou dojednanou v poistnej\nzmluve viazaný. Z tohto dôvodu osobou oprávnenou na vyplatenie poistného plnenia bola spoločnosť\nVolkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., ktorá 14.06.2022 postúpila nárok na vyplatenie poistného\nplnenia na spoločnosť VIVIS s.r.o., ktorá následne dňa 12.10.2022 postúpila pohľadávku na vyplatenie\npoistného plnenia voči žalovanému na žalobcu. Žalobca je tak majiteľom uplatnenej pohľadávky na\nvyplatenie poistného plnenia.\n3. Pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie, žalovaný ho odmietol vyplatiť s tvrdením, že posúdenie\nnezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom. Súd\nprvej inštancie preto pre rozhodnutie považoval za významný výlučne tento dôvod s poukazom na\n§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nemôže obstáť. Po oboznámení sa s\nobsahom znaleckého posudku č. 28/2020 znalca Ing. Köteleša a oznámením žalovaného o ukončení\nšetrenia poistnej udalosti zo dňa 17.04.2020, nie je možné priznať úspech dôvodu odmietnutia plnenia\noznačenému žalovaným. Oznámenie žalovaného zo 17.04.2020, podľa ktorého technické posúdenie\nnezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody, nezodpovedá odpovedi znalca\nna skúmanú otázku na strane 29 znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že priebeh nehodového\ndeja nie je z technického hľadiska plne prijateľný, t.j. konštatovanie znalca nezodpovedá tvrdeniu\nžalovaného. Znalec skonštatoval, že náraz do stojaceho vozidla nevylučuje. K vzniku dopravnej nehody\npodľa správy o nehode malo dôjsť tak, že do vozidla SEAT, ktoré dávalo pred vjazdom do kruhového\nobjazdu prednosť, narazilo vozidlo ŠKODA (poistené vozidlo) a takýto priebeh dopravnej nehody\nznalec nevylúčil. Konštatovanie znalca, že priebeh nehodového deja nie je z technického hľadiska\nplne prijateľný, nie je možné viazať na to, že k nehode nedošlo, ako to účelovo prispôsobil žalovaný.\nTvrdenie žalovaného, že k vzniku nehody nedošlo vodičmi deklarovaným spôsobom, vylučuje aj to, že\n\nna miesto nehody bola privolaná policajná hliadka, ktorá uložila vodičovi poisteného vozidla ŠKODA\nsankciu za porušenie povinnosti vyplývajúcej § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. za nedodržanie takej\nvzdialenosti pri vedení vozidla, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič\nvozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Predmetná skutočnosť pri zohľadnení\nzáveru znalca potvrdzuje, že k vzniku nehody došlo nárazom vozidla ŠKODA do stojaceho vozidla\nSEAT a vylučuje účelový záver žalovaného v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že v odôvodnení posudku znalec uviedol, že je pravdepodobné, že poškodenia\ndeklarované na oboch vozidlách nevznikli výlučne jediným popísaným nárazom, medzi poškodeniami\nvozidiel existuje určitá geometrická korešpondencia, ktorá však nie je úplná. Podľa súdu prvej inštancie je\ntak zrejmé, že k nehode popísaným spôsobom došlo a že pri nej došlo k poškodeniu poisteného vozidla,\notázny mohol byť jedine rozsah poškodení, čo neodôvodňuje záver žalovaného a nedáva legitimitu,\naby nevyplatil poistné plnenie ani čiastočne. Bolo povinnosťou žalovaného skúmať, ktoré konkrétne\npoškodenia vznikli na vozidle ŠKODA pri jeho náraze do zadnej časti vozidla SEAT a za tieto konkrétne\npoistenia vyplatiť poistné plnenie. Žalovaný však pri likvidácii poistnej udalosti tak nepostupoval, proces\nlikvidácie realizoval laxným prístupom, čo má za následok, že jeho konaniu súd prvej inštancie nepriznal\nprávnu ochranu. Základ nároku žalobcu preto aj v kontexte § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nvyhodnotil ako daný.\n4. Vo vzťahu k výške uplatnenej istiny súd prvej inštancie uviedol, že celú žalobou uplatnenú sumu\n9.356,76 Eur, ktorá predstavovala náklady na opravu poisteného vozidla, nie je možné považovať za\npoistné plnenie, ktoré by bol žalovaný povinný vyplatiť. Z poistnej zmluvy vyplýva dojednaná spoluúčasť\nvo výške 4%, najmenej však 200,- Eur, poistným plnením sa preto rozumie rozdiel medzi nákladmi\nna opravu poisteného vozidla a dohodnutou spoluúčasťou. Žalobca zmluvné dojednanie o spoluúčasti\nnerešpektoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je povinný dohodnutú spoluúčasť zohľadniť aj\nbez toho, aby to žalovaný osobitne v konaní namietal, ak dojednanie o spoluúčasti vyplýva priamo zo\nžalobcom predložených listín a ak toto dojednanie spochybňuje výšku žalobou uplatneného nároku.\nPrípadná pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP\npovinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd prvej inštancie preto dospel k\nzáveru, že musel odpočítať zmluvne dohodnutú spoluúčasť v sume 374,24 Eur (4% zo sumy 9.356,76\nEur) a nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný v časti istiny 8.982,52 Eur a v časti 374,24 Eur žalobu\nzamietol. Svoj postup odôvodnil poukazom na uznesenie NS SR z 27.04.2022, sp. zn. 4Cdo/230/2021\na 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020, ako aj uznesenie ÚS SR z 11.06.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019.\n5. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nebolo možné\nžalobcovi priznať. V súlade s článkom 2 ods. 2 Základných princípov CSP poukázal na rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít, ktorú predstavujú rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu, a to\nrozsudky najvyššieho súdu z 27.03.2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002, z 26.05.2022, sp. zn. 5Cdo/140/2021\na uznesenia ústavného súdu z 28.09.2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017 a z 20.09.2022, sp. zn. IV.\nÚS 447/2022, z ktorých vyplýva, že poistený má nárok na úroky z omeškania až po právoplatnosti\nrozhodnutia súdu priznávajúceho voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného plnenia, resp. že\npoisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po právoplatnosti rozsudku\nzaväzujúceho na vyplatenie poistného plnenia poistenému. Pri zohľadnení citovaných judikatórnych\nzáverov dospel k záveru, že žalobcovi doposiaľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol.\nOdkaz žalobcu v replike na nález ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 posúdil ako\nneaplikovateľný, keďže v ňom bola posudzovaná skutkovo a právne odlišná situácia, ktorá sa týka\nnároku na zaplatenie úrokov z omeškania z povinného zmluvného poistenia, nie úrokov z omeškania z\npoistného plnenia v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd v rámci rozhodovacej\npraxe upozornil, že nálezy týkajúce sa výkladu a aplikácie § 11 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.\nnie sú aplikovateľné na prípady, kedy sa v konaní uplatňuje nárok na poistné plnenie podľa Občianskeho\nzákonníka, s týmto rozhodnutím sa súd prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil ako s rozhodnutím\nnajvyššej súdnej autority (podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok, ďalej len CSP) a v rámci odôvodnenia na neho odkázal.\n6. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nnie je možné opomínať znenie článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji\nproti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorej transpozíciu do slovenského právneho\nporiadku ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka predstavuje a judikatúru Súdneho dvora EÚ.\n\nPri aplikácii záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-585/20 k výkladu článku 6 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách\nmal za to, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v\nprípade, ak sa domáha nároku z obchodnej transakcie, t. j. transakcie uskutočnenej medzi podnikmi\nalebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb\nza odplatu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej veci tieto kumulatívne podmienky neboli\nnaplnené, keďže nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je nárokom vyplývajúcim z dodania tovaru\nalebo z poskytnutia služby za odplatu, ktoré by poskytol žalobca (alebo jeho právny predchodca)\nžalovanému.\n7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení\n§ 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Pre určenie pomeru úspechu\na neúspechu strán vychádzal z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Celá žalobou uplatnená\nsuma bola vo výške 13.215,34 Eur (istina 9.356,76 Eur, úrok z omeškania 3.818,58 Eur a paušálna\nnáhrada nákladov 40,- Eur). Za úspech žalobcu pre účely rozhodnutia o trovách považoval sumu\n8.982,52 Eur, za neúspech žalobcu sumu 4.232,82 Eur, v ktorej žalobu zamietol. Žalobca bol v spore\núspešný v časti 68% (zaokrúhlene) predmetu sporu a žalovaný v časti 32% (zaokrúhlene) predmetu\nsporu, preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania 36% (68% - 32%). Súd\nprvej inštancie vychádzal z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/1/2004 (R 34/2005), v zmysle\nktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba\nv príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v\npomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 2 OSP, ale za čiastočný úspech v zmysle § 142 ods. 2 OSP\n(v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP), ktorý nebol prekonaný, preto je ipso facto naďalej záväzný a jeho\naktuálnosť podľa súdu prvej inštancie potvrdil najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa\nk judikátu R34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv\nna pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o\nnároku na náhradu trov konania.\n8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v rozsahu výrokov II a III z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), h) CSP. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom\nrozsahu zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu a úrok z omeškania\nvo výške 8% p.a. zo sumy 9.356,76 Eur odo dňa 28.12.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania 100%.\n9. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti istiny vo výške 374,24 Eur, ktorá predstavovala zmluvne\ndohodnutú spoluúčasť medzi poisteným (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným namieta, že\nzmluvnú spoluúčasť žalovaný nie je povinný odpočítať z nároku, ale je oprávnený odpočítať z nároku\na nárok v časti 374,24 Eur nebol žalovaným sporovaný a považoval sa v zmysle CSP za nesporný.\nUplatnenie spoluúčasti je právom poisťovateľa, ktoré mu vyplýva z poistnej zmluvy, nie je jeho\npovinnosťou, je to vec obchodnej politiky, najmä ak si chce udržať klienta, s ktorým má dojednaných\nviacero poistných zmlúv. Povinnosť krátiť poistné plnenie nie je zakotvená v žiadnej právnej norme.\nSúd prvej inštancie svojvoľne vstúpil do právneho pomeru medzi žalobcom a žalovaným tak, že znížil\nvýšku uplatnenej pohľadávky bez ohľadu na to, či táto otázka bola predmetom sporu. Postup súdu\nprvej inštancie nemožno odôvodniť ani odkazom na iné rozhodnutia súdov, ktoré po skutkovej a právnej\nstránke riešili odlišné prípady, predmetom ani jedného z ním uvedených rozhodnutí nebolo popieranie\nvýšky pohľadávky uplatnenej v žalobe, ale jej existencia. Postupom súdu prvej inštancie došlo k\nznemožneniu uplatniť prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu, nakoľko táto otázka nebola\npočas celého konania žalovaným sporovaná. Súd prvej inštancie ani neskúmal, či nedošlo k dojednaniu\nzmluvných podmienok, ktoré by vylučovali možnosť uplatniť spoluúčasť, čo z listín síce nevyplýva, ale\nkeďže to protistrana nesporovala, považovala sa táto skutočnosť za nespornú. Súd prvej inštancie\nvychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 246/2019, uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/230/2021\na sp. zn. 4Cdo/75/2020 (bod 12.2. napadnutého rozsudku), tieto sa ale týkajú skutkovo odlišných vecí a\nzávery v nich obsiahnuté nemožno paušálne prenášať na daný sporový prípad. Nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS\n246/2019 riešil pasivitu samotného žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku a žalovaný preto nemal\npresnú predstavu, akým spôsobom sa má proti uplatnenému nároku žalobcu brániť. V prejednávanej\nveci žalobca tvrdený nárok aj jeho výšku riadne preukázal a žalovaný výšku nároku nepopieral. O celkom\nodlišné skutkové situácie išlo aj v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/230/2021 a sp. zn. 4Cdo/75/2020,\nktoré sa týkali postúpenej pohľadávky banky voči finančnému spotrebiteľovi a súdne autority v nich\n\nvyšli v ústrety prípadom, keď žalovanou stranou bol slabší účastník súdneho sporu, ktorý bol vôbec\nalebo v obmedzenom rozsahu schopný reagovať na skutkové tvrdenia žalobcu, pričom dôvodom pasivity\nžalovaného sú jednak nepresné (neúplné) a nepodložené skutkové tvrdenia žalobcu alebo spornosť\ntýchto tvrdení. V prejednávanej veci nebola predmetom sporu ani obrany žalovaného výška pohľadávky,\nktorú žalobca uplatnil.\n10. Nesprávnosť rozhodnutia v časti, v ktorej súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania od\n28.12.2018 do zaplatenia žalobca odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec procesnej\nobrany žalovaného. Žalovaný v rámci obrany len stroho uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné\nplnenie, preto nemá nárok ani na úroky z omeškania, teda nepopieral, že by na úroky z omeškania\nžalobca nemal nárok odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti (28.12.2018), pokiaľ sa v konaní\npred súdom preukáže právny základ nároku. Žalobca namieta, že postup súdu nie je možné považovať\nza nestranný (čl. 1 CSP). Žalobca pripomína, že z PZP, ktoré bolo uzatvorené na vozidlo, ktorého nárok\nna plnenie z havarijného poistenia sa nárok týka, uhradila plnenie pre vlastníka toho vozidla, ktorý\nbol pri poistnej udalosti poškodený (pozn.: na vozidlo bolo uzatvorené aj havarijné poistenie aj PZP u\nžalovaného. Z PZP bola uhradená škoda inému účastníkovi, ale právnemu predchodcovi žalobcu bolo\ntoto plnenie z havarijného poistenia zamietnuté).\n11. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 309/2020 (viď. bod 34 a 37 nálezu)\na sp. zn. III.ÚS 214/2020 (viď. bod 37 a 40 nálezu), ktoré sa týkajú sporov z PZP, ale vzhľadom na\ntotožnú formuláciu § 797 ods. 3 OZ a § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP, je možné závery aplikovať\naj na prejednávaný spor. Ústavný súd SR v uvedených rozhodnutiach vyslovil záver, že je nelogické\na právne neudržateľné, aby súd právo na úrok z omeškania nepriznal, čo by nabádalo poisťovateľa\nradšej iniciovať súdny spor, nakoľko pri devalvácii finančných prostriedkov (inflácia) je táto forma pre\npoisťovateľa ekonomicky výhodnejšia, čím sa zaťažujú zbytočne všeobecné súdy. Rozdiel v citovaných\nustanoveniach OZ a zákona o PZP je iba lehota na ukončenie likvidácie (šetrenia) poistnej udalosti.\nPri PZP je táto lehota 3 mesiace a pri ostatných poisteniach „bez zbytočného odkladu“. V zmysle §\n797 ods. 2 OZ vznikne právo na plnenie, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti\npoistiteľa plniť (poistná udalosť). Vznik poistnej udalosti nenastane až dňom doručenia právoplatného\nrozsudku žalovanému, ale už dňa 13.11.2018, kedy došlo k stretu vozidiel EČV: B. a EČV: K.. Poisťovateľ\nmal bez zbytočného odkladu začať prešetriť udalosť a do 15 dní odo dňa skončenia uhradiť plnenie,\nčo však nenastalo. Poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3 OZ bolo splatné do 15 dní od skončenia\nšetrenia/likvidácie, žalovaný ukončil likvidáciu dňa 17.04.2020. Žalobca však má za to, že likvidáciu\nudalosti mal žalovaný ukončiť bezodkladne najneskôr však do jedného mesiaca, ako mu poskytuje\nObčiansky zákonník „ochrannú lehotu“. V napadnutom rozsudku konajúci súd rozhodnutie založil na\nrozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/140/2021, Uznesení ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 a uznesení ÚS\nSR sp. zn. IV. ÚS 447/2022, ktorých závery nie je možné aplikovať na prejednávaný spor, nakoľko v\nžiadnej časti nepojednávajú o práve sťažovateľa na úroky z omeškania. Žalobca poukazuje na to, že\nv danej veci poisťovateľ odmietol poskytnutie poistného plnenia v rozpore s dobrými mravmi a § 70\nzákona o poisťovníctve, v rozpore so závermi znaleckého posudku, ktorý si dal sám vypracovať a takéto\nkonanie nemôže požívať právnu ochranu. Ak by sa aj odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej\ninštancie, nastal by absurdný stav, kedy poisťovatelia budú zamietať všetky nároky zo zmlúv na poistné\nplnenie (mimo PZP vzhľadom na nálezy ÚS SR) a bez sankcie nechajú rozhodovať všeobecné súdy o\nnároku. Žalobca nevidí dôvod, prečo by poisťovňa mala byť oslobodená od plnenia si svojich povinností\nvčas (§ 517 OZ) a od platenia úrokov z omeškania.\n12. Žalobca nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania. Súd prvej inštancie vo výroku III priznal\nžalobcovi 36%, pričom do úspechu žalobcu započítal aj príslušenstvo pohľadávky, pričom poukázal\nna R 34/2005. Uvedené rozhodnutie však bolo vydané počas platnosti OSP. Žalobca poukazuje na\nnález Ústavného súdu I. ÚS 387/2018, v zmysle ktorého úspech v časti príslušenstva je priamo závislý\nod úspechu v časti istiny. Bez priznania istiny nie je možné priznať ani príslušenstvo pohľadávky. Z\nuvedeného dôvodu, žalobca vyvíjal úsilie na bránenie práv v časti istiny vo výške 9.356,76 Eur, súd\npriznal istinu vo výške 8.982,52 Eur, nárok na trovy konania mal byť 92%.\n13. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli doručené.\n14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s\nktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).\n\n15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ\nskončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať\nbez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej\nudalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.\n16. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na podľa pokynov súdu.\n17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo\nvnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide\no nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle\n§ 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia\npojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený\nna úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní\npred jeho vyhlásením dňa 10.09.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods.\n1 CSP dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť\nodvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie\npojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom\nspisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k nasledovným záverom:\n24. Odvolací súd primárne po posúdení obsahu podaného odvolania žalobcu ustálil predmet a\nrozsah odvolacieho prieskumu s poukazom na zásadu viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a tiež\nuplatnenými dôvodmi odvolania, ako to vyplýva z § 379 CSP a § 380 CSP. Žalobca síce v odvolaní\nuviedol, že ho podáva voči celému výroku II rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak, hodnotiac jeho\nodvolanie podľa obsahu, opravný prostriedok uplatnil len vo vzťahu nepriznanej časti istiny vo výške\n374,- Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9.356,76 Eur od 28.12.2018 do zaplatenia,\nkeďže zamietnutého nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo\nvýške 40,- Eur sa obsah jeho odvolania argumentačne nijako netýka.\n25. V prípade nepriznanej časti istiny vo výške 374,- Eur odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu\nako plne dôvodné. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané\nprejednacou zásadou. Strany sporu majú povinnosť tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu (§ 150 CSP) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že strana\nsporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Na účinnosť popretia skutkových tvrdení,\nktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, ustanovenie § 151 od. 2 CSP vyžaduje, aby popierajúca\nstrana uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Ak protistrana skutkové tvrdenia\núčinne poprie (§ 151 ods. 2 CSP), popreté skutkové tvrdenia sa považujú za sporné, je potrebné o\nnich vykonať dokazovanie a súd musí vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Súd\n\nvšak sám ex lege nenahrádza skutkové tvrdenia strany ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie\nskutkových tvrdení strán a ani nemôže nahradiť dôkazné bremeno vlastnou úvahou či vnútorným\npresvedčením o pravdivosti alebo pravdepodobnosti skutkového stavu. Pod pojmom „procesný postup“\nsa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Žalobca\nv odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď z vlastného podnetu skúmal\na právne posudzoval skutkovú otázku v prospech žalovaného, ktorá nebola predmetom sporu, nakoľko\nju žalovaný v rámci procesnej obrany neuplatnil, a to otázku spoluúčasti. Odvolací súd sa s odvolaním\nžalobcu v tejto časti plne stotožňuje. Súd prvej inštancie vec v časti o zaplatenie istiny vo výške 374,- Eur\nz dôvodu nesprávneho procesného postupu v rozpore s § 151 ods. 1, ods. 2 CSP súčasne nesprávne\nprávne posúdil ako nárok sporný bez akéhokoľvek popretia nároku v časti o zaplatenie istiny vo výške\n374,- Eur a bez návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania o ňom neprípustne ex offo vykonal\ndokazovanie. V sporovom konaní súd nemôže sám nahrádzať ani dopĺňať procesnú obranu žalovaného.\nAj vecne správny dôvod zamietnutia žaloby totiž môže porušiť právo na spravodlivý proces v kontexte\nnerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak súd relevantne prekročí rozsah svojho\noprávnenia v prospech strany sporu na úkor jej protistrany, keď rozhoduje na základe neuplatnenej\nargumentácie, resp. neuplatneného prostriedku procesného útoku alebo obrany.\n26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že bol sám povinný dohodnutú\nspoluúčasť zohľadniť aj bez toho, aby to žalovaný osobitne v konaní namietal, ak dojednanie o\nspoluúčasti vyplýva priamo zo žalobcom predložených listín, a ak toto dojednanie spochybňuje výšku\nžalobou uplatneného nároku, pričom tvrdí, že jeho závery sú podporené aj rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, a to uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27.04.2022, sp. zn. 4Cdo/230/2021\na 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020, ako aj uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019. Odvolací súd\nkonštatuje, že tieto závery súdu prvej inštancie uvedené v ods. 12.2 a 12.3 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia sú zjavne nesprávne a v rozpore s čl. 8 Základných princípov CSP, z ktorého vyplýva\npovinnosť strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia\ndôkazmi, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Základných princípov CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní\nrovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu\nstrany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. V prejednávanej\nveci však nejde o spor s ochranou slabšej strany, kde súd postupuje podľa čl. 6 ods. 1 Základných\nprincípov a druhej hlavy tretej časti CSP. Súd prvej inštancie tiež nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít. Vo veci sp. zn. 4Cdo/230/2021 išlo o spor s ochranou slabšej strany na strane\nžalovaného (spotrebiteľský spor), v ktorom naviac NS SR riešil úplne inú právnu otázku, a to otázku\nplatnosti postúpenia pohľadávky banky na žalobcu, ktorým bol subjekt, ktorý nie je bankou a neunesenie\ndôkazného bremena na strane žalobcu, rovnako tak vo veci sp. zn. 4Cdo/75/2020. Ústavný súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. I.ÚS 246/2019 riešil procesnú situáciu, keď žalobcom (sťažovateľkou) uplatnený nárok\nna náhradu škody v konaní pred všeobecným súdom (hodnoty zariadenia) nebol riadne tvrdený a ani\npreukázaný a ústavný súd vyslovil, že všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania\nprocesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť\ntvrdenia. Odvolací súd dodáva, že aj v tejto veci posudzovanej ústavným súdom išlo v konaní pred\nvšeobecnými súdmi o spor s ochranou slabšej strany (spotrebiteľský spor).\n27. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v nepriznanej časti istiny vo výroku\nII zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 374,24 Eur, v ktorej časti istiny súd prvej\ninštancie žalobu zamietol.\n28. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu o zamietnutí nároku na zaplatenie úrokov z\nomeškania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť len sčasti. Odvolací súd\npo preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že skutkové a právne závery\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k základu nároku nekorešpondujú s dôvodmi zamietnutia žaloby v časti\npríslušenstva. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní z § 797 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka, preto rovnako správne vychádzal výlučne z obsahu Oznámenia žalovaného o ukončení\nšetrenia poistnej udalosti zo dňa 17.04.2020, v ktorom žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie s\ntvrdením, že posúdenie nezávislého znalca Ing. Köteleša v znaleckom posudku č. 28/2020 v plnom\nrozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom. Súd prvej inštancie dospel k\n\njednoznačnému záveru, že nie je možné priznať úspech dôvodu odmietnutia plnenia označenému\nžalovaným, nakoľko si účelovo prispôsobil konštatovanie znalca, že priebeh nehodového deja nie\nje z technického hľadiska plne prijateľný svojvoľnému záveru, že k vzniku nehody nedošlo vodičmi\ndeklarovaným spôsobom, čo vylučuje nielen obsah samotného posudku ale aj to, že na miesto nehody\nbola privolaná policajná hliadka, ktorá uložila vodičovi poisteného vozidla ŠKODA sankciu za porušenie\npovinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Súd prvej inštancie potom prijal záver, že\nje zrejmé, že k nehode vyššie popísaným spôsobom došlo a že pri nej došlo k poškodeniu poisteného\nvozidla, otázny mohol byť jedine rozsah poškodení, s čím sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Ak\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvod odmietnutia poskytnutia plnenia tvrdený žalovaným\nneexistoval od počiatku, potom ani nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný nie je v omeškaní s\nposkytnutím poistného plnenia. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne a v rozpore s\n§ 797 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého vznikne právo na plnenie, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený\nvznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) a s § 797 ods. 3 OZ, ktorý upravuje splatnosť poistného\nplnenia.\n29. Je rizikom žalovaného, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo; pričom nielenže\nsa v súdnom konaní preukáže opak, ale v tejto posudzovanej veci bolo preukázané, že ním tvrdený\ndôvod odmietnutia plnenia ani neexistoval, keďže si účelovo prispôsobil záver znaleckého posudku\nvypracovaný ním povereným znalcom pre účely šetrenia poistnej udalosti. Následkom takého postupu\nžalovaného potom je nielen povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie, ale aj omeškanie s jeho\nposkytnutím. Nie je možné sa stotožniť so súdom prvej inštancie, že žalobcovi doposiaľ nárok na\nzaplatenie úroku z omeškania nevznikol z dôvodu, že poistený má nárok na úroky z omeškania až\npo právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na vyplatenie poistného\nplnenia, resp. že poisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného plnenia až po\nprávoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia\npoistenému. Takýto výklad nárokov z omeškania je nelogický a právne neudržateľný vo všeobecnosti,\nale aj vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k omeškaniu žalovaného, popiera základné\nfunkcie inštitútu úrokov z omeškania: preventívnu, represívnu a satisfakčnú. Pre vylúčenie nárokov\nz omeškania by potom poisťovateľovi postačovalo uviesť akýkoľvek dôvod odmietnutia plnenia, bez\nohľadu na kvalitu či opodstatnenosť argumentácie a nabáda poisťovateľa radšej iniciovať súdny spor.\nPoistiteľovi by sa jednoducho oplatilo viac súdiť a odkladať okamih poskytnutia plnenia (keď pri\npokračujúcej devalvácii hodnota peňazí klesá). Odvolací súd zhodne s odvolateľom poukazuje na závery\nvyslovené v nálezoch Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 309/2020 (bod 34 a 37 odôvodnenia)\na sp. zn. III. ÚS 214/2020 (bod 37 a 40 odôvodnenia), a to bez ohľadu na to, že v týchto veciach išlo o\nnárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia, nakoľko úprava ustanovenia § 797 ods. 3 OZ a §\n11 ods. 6 a 7 zákona o PZP má rovnakú funkciu, t.j. ide o úpravu omeškania s poskytnutím poistného\nplnenia. Úroky z omeškania plnia rovnakú funkciu tak pri omeškaní s plnením z PZP, ako aj pri omeškaní\ns plnením z havarijného postenia - kompenzujú neskoršie poskytnutie plnenia a zníženú časovú hodnotu\npeňazí, preto tvoria prirodzenú súčasť pohľadávky ako jej príslušenstvo.\n30. V danej veci však nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu, že zo\nskutkových tvrdení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie a ani z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo, že sa žalovaný dostal do omeškania márnym uplynutím 15 dňovej lehoty po ukončení\nšetrenia poistnej udalosti a tým dňom by mal podľa odvolateľa byť 28.12.2018. Žalobca nesprávne v\nodvolaní zamieňa okamih vzniku poistnej udalosti s okamihom vzniku povinnosti začať šetriť poistnú\nudalosť, keď z ním uvedených dôvodov v odvolaní vyplýva, že vznik poistnej udalosti nastal dňa\n13.11.2018, kedy došlo k stretu vozidiel EČV: B. a EČV: K. a poisťovateľ mal bez zbytočného odkladu\nzačať šetriť udalosť a do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia uhradiť plnenie. Žalobca má za to, že\nlikvidáciu udalosti mal žalovaný ukončiť bezodkladne najneskôr však do jedného mesiaca. Z takto\nformulovaných dôvodov potom vyplýva, že žalobca počíta lehotu na plnenie odo dňa vzniku poistnej\nudalosti. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností právne žalobca\nposúdil začiatok lehoty na vykonanie šetrenia a už vôbec nie je zrejmé, ako žalobca posudzuje začiatok\nomeškania s poskytnutím plnenia práve s poukazom na § 797 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého je\nžalovaný povinný vykonať šetrenie bez zbytočného odkladu, ak nemôže skončiť do 1 mesiaca po\ntom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Ustanovenie § 799 ods. 2 OZ ukladá poistenému\npovinnosť bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Vedomosť\npoistiteľa o vzniku poistnej udalosti ale nie je daná okamihom vzniku poistnej udalosti, ale logicky\nokamihom preukázateľného získania vedomosti poistiteľa o vzniku poistnej udalosti. Žalobca v konaní\n\npred súdom prvej inštancie netvrdil, kedy oznámil vznik poistnej udalosti a ani nepreukázal, kedy sa\nžalovaný o vzniku poistnej udalosti preukázateľne dozvedel. Nebolo teda možné ustáliť dokedy bol\nžalovaný povinný skončiť šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a kedy začala plynúť\nlehota 15 dní na plnenie podľa § 797 ods. 3 OZ. Jediný preukázaný skutkový záver, ktorý vyplýva\nz napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (ods. 7.3 jeho odôvodnenia) je ten, že žalovaný\ndňa 17.04.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti so záverom, že odmieta poskytnúť poistné plnenie.\nRovnaké skutkové tvrdenie uvádza aj žalobca vo svojom odvolaní (že žalovaný ukončil likvidáciu dňa\n17.04.2020). Odvolací súd je tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keď iné\nskutkové tvrdenia rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku pred súdom prvej inštancie žalobca\nv konaní neuviedol. K ukončeniu šetrenia poisťovateľom došlo tak dňa 17.04.2020, lehota na plnenie\n15 dní žalovanému plynula do 02.05.2020 a jej márnym uplynutím sa dostal do omeškania odo dňa\n03.05.2020. Iné rozhodujúce skutkové okolnosti pre posúdenie omeškania žalovaného práve odo dňa\n28.12.2018, ako uvádza žalobca v odvolaní, v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca netvrdil a ani\nna ich preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy. Vzhľadom na to odvolací súd v časti uplatneného úroku z\nomeškania dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, že poistený má nárok na\núroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na\nvyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného\nplnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného\nplnenia poistenému, je zjavne nesprávne. Viazaný však skutkovým stavom, ako ho ustálil súd prvej\ninštancie, zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku II tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok\nz omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9.356,76 Eur odo dňa 03.05.2020 do zaplatenia a v časti\nnároku za obdobie od 28.12.2018 do 02.05.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (aj keď z\niného právneho dôvodu, ktorým je nepreukázanie vzniku omeškania odo dňa 28.12.2018).\n31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n34. Z dôvodu zmeny rozhodnutia v merite bolo potom potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie aj v\nsúvisiacom výroku III o trovách konania podľa pomeru úspechu žalobcu s poukazom na § 255 ods. 1\nCSP. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z rozhodnutia Ústavného súdu\nSR z 3.9.2015 vo veci II. ÚS 535/2015, v zmysle ktorého úroky z omeškania žiadané za určité obdobie sú\nz hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania a nie je možné na ne neprihliadať z pohľadu úspechu\na neúspechu strán sporu ako pohľadu rozhodujúceho pre otázku náhrady trov konania, čo odvolací súd\nvzhľadom na spor aj v otázke nárokov z omeškania považuje za postup v prejednávanej veci dôvodný\na správny. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.\nj. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo\nveci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.\n35. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd vychádzal\nzo stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia (01.02.2024), keď vychádzal z predmetu konania\nku dňu 01.02.2024 (9.356,76 Eur + 3.816,53 Eur úrok z omeškania do 01.02.2024 + 40,- Eur =13.213,29\nEur). Vzhľadom na zmenu rozhodnutia tak úspech žalobcu vyčíslil na pomer 92,06% (9.356,76 Eur +\n2.807,54 Eur úrok z omeškania od 03.05.2020 do 01.02.2024, t.j. 12.164,30 Eur = 92,06%), úspech\nžalovaného 7,92% (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného, a to 40,- Eur +1.006,94 Eur úrok z\nomeškania od 28.12.18 do 02.05.2020, t.j. = 1.046,94 Eur = 7,92%). Rozhodnutie o nároku na náhradu\ntrov konania potom po zohľadnení pomeru úspechu žalobcu a žalovaného zmenil vo výroku III tak, že\núspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,14%\n(92,06-7,92).\n36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd rovnako posúdením pomeru úspechu strán\nv odvolacom konaní ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (30.09.2025). Predmetom odvolacieho\nkonania bol nárok žalobcu (odvolateľa) na zaplatenie sumy 5.435,37 Eur (istina 374,- Eur + 5.061,37\nEur úrok z omeškania od 28.12.2018 - 30.09.2025). Odvolateľ bol úspešný v rozsahu 4.426,37 Eur\n\n(374,- Eur + 4.052,37 Eur úrok z omeškania od 03.5.2020 do 30.09.2025), t.j. 81,44%, žalovaný bol v\nodvolacom konaní úspešný čo do sumy 1.006,94 Eur predstavujúcej úrok z omeškania od 28.12.2018 do\n02.05.2020, t.j. 18,52% predmetu odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania\npotom po zohľadnení pomeru úspechu žalobcu a žalovaného odvolací súd rozhodol tak, že priznal\nžalobcovi voči žalovanému nárok a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 62,92% (81,44-18,52).\n37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/12/2023", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:416f8140-c01b-488e-a2b4-d5081e830610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 447/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.447.2022.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:2fbd7f2e-bb73-4c6f-803d-77b0cfa4ad26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.387.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.387.2018.1"}, {"guid": "ussr:5bbb6cb5-5578-450c-b53d-8f130a9d5aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 596/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.596.2017.1"}, {"guid": "ussr:7c54a1dc-022c-4186-b530-bfc6895c037b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 535/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 535/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1"}, {"guid": "f429d5a9-0dc8-451d-b2e5-064312eead2c:3022e44f-0626-41af-abc8-bacfdcf068ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117243386.1", "spisova_znacka": "5Cdo/140/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/140/2021 z 26. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117243386.1"}, {"guid": "90ce8d09-4a2b-44ce-ab0d-9f0fda46efab:772cc20b-929b-41ff-b000-a2b732001057", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/105/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/105/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/90ce8d09-4a2b-44ce-ab0d-9f0fda46efab:772cc20b-929b-41ff-b000-a2b732001057"}], "citovane_v": [{"guid": "4c2660a0-9892-4f68-80d6-81895a2a9f5c:927f03f4-3efc-48d6-b136-ff5e07254e04", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125223455.5", "spisova_znacka": "84Cb/36/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/36/2025 z 4. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125223455.5"}, {"guid": "14241fea-279b-438c-bf84-c86a95229c2b:1b8a505d-55d7-4c57-9b3e-6d5208196355", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261804.4", "spisova_znacka": "84Cb/77/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/77/2025 z 2. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261804.4"}, {"guid": "64746131-d5d9-44f3-8fb5-68b3b3824a88:0ce3ec66-8898-4496-bb69-10a3a6d37053", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "spisova_znacka": "84Cb/71/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/71/2024 z 14. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8"}, {"guid": "e26bee73-3d94-4fbd-a046-b1d31f66829f:7b210d85-de31-4f1a-bb2f-14730af7317b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124386713.3", "spisova_znacka": "84Cb/7/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124386713.3"}, {"guid": "bb9abe24-e748-4df7-85e1-8180c834d73e:42ac5911-855f-4cc6-8087-a7e70869b0a7", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207294.4", "spisova_znacka": "84Cb/65/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/65/2024 z 30. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207294.4"}]}