{"guid": "df4235ae-ec81-4249-a537-43754b66cd82:81655401-6774-4236-9ff2-54735b39e2d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1", "spisova_znacka": "3Cob/24/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/24/2025 z 25. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2025, sp. zn. 3Cob/24/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1", "identifikacne_cislo": "6122469701", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2025-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81655401-6774-4236-9ff2-54735b39e2d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/24/2025\n6122469701\n25. 04. 2025\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu H.. P. P., H.., Martinská\ndolina 21, 949 01 Nitra, IČO: 50 185 861, právne zast.: JUDr. Marek Ďuran, advokát, Štefánikova\n34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanému Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná\n4826/12, 821 05 Bratislava, IČO: 30 794 323, o zaplatenie 35.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 a proti\nuzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024 jednohlasne,\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.\nB2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 o d m i e t a .\nII. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo\ndňa 11.12.2024 p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 35.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 35.000,-Eur\nod 29.11.2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo\nvýške 40,-Eur, druhým výrokom konanie v časti 604,56 Eur zastavil a tretím výrokom žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 16.11.2022 sa žalobca\ndomáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti-zaplatenie sumy 35.000,-Eur s prísl.\n(úroky z omeškania, náklady s uplatnením pohľadávky 604,56 eur a paušálna náhrada 40,-Eur) titulom\nbezdôvodného obohatenia týkajúcej sa žalobcom vrátenej sumy, t.j. pôvodne nenávratného finančného\npríspevku podľa zmluvy č. 061NR090312 z 10.8.2017. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie\nvo veci dňa 20.11.2024, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (predvolanie mu bolo doručené\ndo elektronickej schránky dňa 29.04.2024) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený\no následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný nijak\nneospravedlnil svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny\nzástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie.\n3. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre\nzmeškanie žalovaného na pojednávaní podľa § 274 C.s.p. a berúc do úvahy späťvzatie žaloby v časti\npríslušenstva pohľadávky (sumy 604,56 Eur), súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie\ntak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou\nvo výške 40,-Eur a konanie v časti 604,56 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia. O nároku na náhradu trov\n\nkonania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov\nkonania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd\nmu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Proti rozsudku podal žalovaný v zmysle ust. § 355 ods.1 v spojitosti s ust. § 356 písm. b/\nC.s.p. odvolanie z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že\nžalovaný zmeškal pojednávanie vo veci nariadené na deň 20.11.2024 z ospravedlniteľných dôvodov,\nktoré znemožnili žalovanému účasť na pojednávaní, nakoľko zamestnanec žalovaného, ktorý bol v\npredmetnej veci poverený na zastupovanie, náhle ochorel. Predmetný dôvod preukazujú samotné\nprílohy tohto podania, podľa ktorých je zjavné, že zdravotný stav povereného zamestnanca, ktorý bol\npoverený na zastupovanie žalovaného v predmetnom právnom spore pred súdom dňa 1.10.2024, sa\nnáhle zhoršil a tak mu nebolo umožnené sa nielen pojednávania zúčastniť, ale aj vopred konajúci\nsúd o tejto skutočnosti informovať. Zdravotný stav povereného zamestnanca p. E.. D. sa rapídne\nzhoršil dňa 15.11.2024, v dôsledku čoho musel celý nasledujúci pracovný týždeň byť v liečebnom\nrežime v domácom prostredí. Ošetrujúci lekár uznal u povereného zamestnanca žalovaného dočasnú\npráceneschopnosť v dňoch od 18.11. do 24.11.2024 (vrátane). Žalovaný upriamil pozornosť aj na\ndoručenú žiadosť žalovaného o odročenie termínu pojednávania zo dňa 25.4.2024, č. 133050/2024, v\nktorej žalovaný poukázal na uskutočnenú zásadnú organizačnú zmenu žalovaného, dôsledkom ktorej\ndošlo k poklesu počtu zamestnancov oprávnených zastupovať žalovaného v súdnych sporoch. Z\ndôvodu nedostatku zamestnancov na strane žalovaného, ktorí sú spôsobilí zastupovať žalovaného\nv konaní, nebolo v kapacitách a možnostiach žalovaného zabezpečiť účasť žalovaného na termíne\npojednávania vytýčeného na deň 29.4.2024, nakoľko štátnozamestnanecký pomer zamestnanca, ktorý\npredmetný spor pôvodne zastupoval, skončil k dátumu 25.4.2024. Predmetnej žiadosti o odročenie\ntermínu pojednávania konajúci súd vyhovel a vytýčené /predchádzajúce/ pojednávanie na deň 29.4.2024\nodročil. Z uvedeného je zjavné, že súd sa stotožnil so žalovaným a podanie považoval za dôvodné.\n5. Žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2021, sp. zn.: III ÚS 89/2021\npodľa ktorého: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak\nniektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný\ncharakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom\nna túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti\nprípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde\nk narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať\nk uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre\nzmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou\npodmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného\ndôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom\nnezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal\nprihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia\nv prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce\nna konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna\nprocesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v\nsituácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi\ndôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo.“\n6. Žalovaný v nadväznosti na uvedenú aplikovateľnú súdnu prax konštatoval, že v predmetnej veci nie\nje dôvodné hovoriť o pasivite žalovaného a súd bol povinný zohľadniť aktívne konanie žalovaného v\ncelom konaní a mal dôsledne posúdiť dôvodnosť vydania rozsudku pre zmeškanie, nakoľko konanie\nžalovaného rozhodne nemožno považovať za nezáujem o vývoj a priebeh konania. Žalovaný sa aktívne\npodieľal na celom konaní, kedy proti vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal\nodpor zo dňa12.12.2022, následne dňa 19.1.2023 vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa\n22.12.2022 aktívne konal ďalej, a teda opätovne si splnil základnú povinnosť sporovej strany a predložil\nsúdu ďalšie relevantné vyjadrenie do konania, takisto žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa\n17.02.2023 vyjadrením zo dňa 31.08.2023. Nečinnosť žalovaného si konajúci súd nemohol zdôvodniť\nani účasťou žalovaného na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.09.2023, kedy sa žalovaný zúčastnil\ntohto úkonu prostredníctvom zamestnanca, ktorý v zmysle vyššie uvedeného ku dňu 25.04.2024 ukončil\nštátnozamestnanecký pomer so žalovaným. Žalovaný následne predložil ďalšie vyjadrenie žalovaného\nk vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.02.2024 (v podaní nesprávne uvedený rok 2023), ktorým opakovane\npreukázal procesnú aktivitu v konaní. Na pojednávanie nariadeného na deň 28.02.2024 sa žalovaný\ntaktiež riadne dostavil a do tohto momentu nebol ani inak nečinný.\n\n7. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého materiálnou podmienkou\nvydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. (III. ÚS\n354/2021, III. US 89/2021 / alebo II. ÚS 288/2021/. Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne\n(bez ohľadu na to, či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný je\ninak v danom konaní procesné aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil\nsa na predchádzajúcich pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (napr. III US\n89/2021). Poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019:\n„...formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p., a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto\nustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne\nnie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní,\nna ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal\nrozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie\na splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností\nprejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a\nlipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na\nspravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté\nstrane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).''\n8. Žalovaný je toho názoru, že výklad procesného pravidla súdu prvej inštancie v predmetnej veci\nviedol k evidentne nespravodlivému dôsledku z hľadiska predmetu sporu a v predmetnom konaní\nneboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa na vytýčené\npojednávanie nariadeného na deň 20.11.2024 nemohol dostaviť z dôvodu výskytu závažných okolností,\nktoré žalovaný uviedol a súčasne preukázal dôkazmi označenými vyššie. Žalovaný na záver ešte\nraz zdôraznil skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní aktívne konal, v stanovených lehotách v\nzmysle výziev súdu predložil viacero vyjadrení, zúčastnil sa predbežného prejednania sporu a prvého\npojednávania, pričom žiadnym spôsobom nemaril konanie. Takisto nemožno hovoriť ani o špekulatívnom\nkonaní žalovaného, nakoľko konajúci súd prvej inštancie už vopred mal vedomosť o organizačných\nzmenách žalovaného a poklese počtu zamestnancoch žalovaného, tzn. žalovaný nevyužíva túto\nargumentáciu ako zámienku až v tomto podaní. Žalovaný vzhľadom na tvrdenia uvedené v odvolaní\nžiadal odvolací súd, aby v predmetnej veci zvážil všetky uskutočnené úkony žalovaného a posúdil\nnedôvodnosť a nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navrhol , aby odvolací súd\nv súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa\n20.11.2024 ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.\n9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 29.1.2025, v ktorom uviedol,\nže súhlasí s postupom prvoinštančného súdu a vydaním rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný bol o tejto\nmožnosti riadne a včas informovaný, ako aj poučený o následkoch nedostavenia sa na nariadené\npojednávanie. Zároveň ako takisto správne uviedol súd prvej inštancie, tak to bol práve žalovaný,\nkvôli ktorému sa pojednávanie už odložilo a predlžoval tým tak celé konanie. Žalovaný pritom už\npoužil tie isté argumenty o zmeškaní pojednávania aj na súde prvej inštancie pri návrhu na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie (ktorému súd prvej inštancie nevyhovel), takže vo svojom odvolaní prakticky\nlen opakuje ten istý text. Dôvodil a dôvodí údajným ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa nemohol\ndostaviť na nariadené pojednávanie, a to síce, že na pojednávaní sa mohol zúčastniť len jeden jediný\nzamestnanec a práve tento poverený zamestnanec bol v čase konania pojednávania práceneschopný.\nV prípade žalovaného je však potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o orgán štátnej správy s\nceloslovenskou pôsobnosťou a s viac ako 600 zamestnancami. Pri takto veľkom orgáne štátnej správy\nsnáď potom nie je možné spoliehať sa na jednu poverenú osobu na jedno konkrétne konanie. Žalovaný\ntak len účelovo navádza odvolací súd na myšlienku, že okrem uvedeného zamestnanca sa nikto iný\nnemohol nariadeného pojednávania zúčastniť. Preto nie je možné tvrdiť, že žalovaného nemal kto\nzastupovať na konaní pred súdom. Obzvlášť, ak už raz bolo pojednávanie vo veci kvôli tomu odročené\na žalovaný sa mohol na situáciu náležite pripraviť, keďže aprílové pojednávanie bolo odročené o viac\nako 6 mesiacov.\n10. Podľa žalobcu žalovanému nič nebránilo vtom, aby sa nechal zastúpiť advokátom ako\nkvalifikovaným právnym zástupcom tak, ako to robia aj iné orgány štátnej správy v početných právnych\nsporoch a konaniach. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údajne jediný a ten správny\nzamestnanec mal zhoršený stav už od 15.11.2024 (podľa tvrdenia samotného žalovaného), t. j. 5\ndní pred pojednávaním. Od 18.11.2024 (2 dni pred pojednávaním) už zamestnanec žalovaného ani\nneprišiel do práce, takže žalovaný musel najneskôr v tento deň vedieť, že poverený zamestnanec\nsa nebude môcť zúčastniť pojednávania a mohol tak dať včas vedieť žalobcovi ako aj konajúcemu\nsúdu, čo však zjavne neurobil. Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, že\n\nsvoju neúčasť riadne odôvodnil a je treba ju považovať za ospravedlniteľný dôvod. Žalovaný totiž\nzaslal ospravedlnenie a práceneschopnosť povereného zamestnanca až po viac ako dvoch týždňoch\nod dotknutého pojednávania. Teda až následne, prakticky 2 týždne po pojednávaní a vyhlásení\nrozsudku žalovaný zistil, že zrejme bolo pojednávanie, a že asi musí vymyslieť dobrý príbeh, prečo\nsa na pojednávanie nedostavil a prečo sa na toto pojednávanie mohol a musel dostaviť práve ten\njediný poverený zamestnanec. Žalobca nerozumie, prečo by mal byť za nečinnosť žalovaného, resp.\npochybenia žalovaného (či už manažérske, právne alebo akékoľvek iné) postihnutý on. Práve zrušením\nrozsudku a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie by mohol byť narušený princíp rovnosti\nstrán, ako aj právo na spravodlivý proces na strane žalobcu, keďže v prípade, ak by sa nezúčastnil\ndotknutého pojednávania on, mohol byť rovnaký postup (t. j. vydanie rozsudku pre zmeškanie) využitý aj\nproti nemu (keďže o ňom bol riadne poučený). Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n11. Uznesením č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak,\nže návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k.\nB2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že žalovaný súdu\nnepreukázal, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie zmeškal\nz ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaný v návrhu tvrdil, že pojednávanie zmeškal z dôvodu náhlej\nchoroby zamestnanca povereného na zastupovanie - E.. Q. D.P. (poverený na zastupovanie žalovaného\nod 1.10.2024). Súd vzhľadom na zdokladovanie práceneschopnosti uvedeného zamestnanca v čase\nod 18.11.2024 do 24.11.2024 nemal pochybnosti o tom, že uvedený zamestnanec sa nemohol\ndostaviť na predmetné pojednávanie dňa 20.11.2024, avšak práceneschopnosť tohto zamestnanca\nv dotknutom čase nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod. V prvom rade žalovaný neoznámil súdu\nvčas svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.11.2024 spolu s uvedením vážnych okolností, hoci\nzdravotný stav dotknutého zamestnanca sa mal rapídne zhoršiť už 15.11.2024, ale práceneschopný\nbol až od 18.11.2024. O zhoršenom stave svojho zamestnanca musel žalovaný vedieť minimálne\nod 18.11.2024, kedy sa nedostavil do práce a odkedy bol práceneschopný (elektronické tlačivo\no práceneschopnosti bolo vystavené už dňa 18.11.2024). V priebehu dvoch dní tak žalovaný\nmohol ospravedlniť neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, v dôsledku ochorenia povereného\nzamestnanca, príp. žiadať o odročenie pojednávania, čo však neurobil. Okrem toho bolo v záujme\nžalovaného zabezpečiť za práceneschopného zamestnanca náhradu, či už výberom iného zamestnanca\nz právneho odboru žalovaného, príp. na pojednávanie sa mohol dostaviť sám riaditeľ sekcie právnych\nslužieb D.. E. T., nakoľko v predmetnej veci podpisoval za žalovaného odpor a vyjadrenia k sporu. Súd\nnemal pochybnosti ani o existencii iných zamestnancov z právneho odboru žalovaného, ktorí mohli byť\npoverení na zastupovanie žalovaného na pojednávaní, napr. E.. F. U. (hlavný štátny radca z odboru\nvšeobecnej právnej podpory), ktorá už v tomto konaní so súdom komunikovala, či iní zamestnanci z\nprávneho odboru, a to bez ohľadu na to, či sa špecializujú na obchodné právo. Taktiež mal žalovaný\nmožnosť dať sa v konaní zastúpiť advokátom, ak dlhodobo nemá k dispozícii dostatok kvalifikovaných\nľudí z dôvodu organizačných zmien žalovaného.\n12. Súd prvej inštancie v uznesení zdôraznil, že neprehliada procesnú aktivitu žalovaného, hoci\ntento niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávania - či už zo zdravotných dôvodov (žiadosť z\n25.03.2024), alebo z dôvodu organizačných zmien (žiadosť z 25.04.2024), pričom súd im vyhovel.\nV danom prípade však jeho predchádzajúca procesná aktivita nemá podstatný vplyv na posúdenie\nexistencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, nakoľko sa žalovaný\npo dvoch odročených pojednávaniach (z dôvodov na jeho strane) nedostavil na pojednávanie dňa\n20.11.2024, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (súčasne bol v predvolaní na pojednávanie\npoučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pričom\nani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Na základe všetkých uvedených\nskutočností, predovšetkým toho, že žalovaný sa nedostavil na predmetné pojednávanie a súčasne\nneospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd dospel k záveru, že návrh\nžalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone a preto ho zamietol.\n13. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.,\nkeďže odvolanie voči uzneseniu je zákonom prípustné. Odvolanie žalovaný odôvodnil podľa ust. §\n357 (správne malo byť § 365) písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p.. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že\nsprávu ošetrujúceho lekára zástupcu žalovaného, ktorý sa nedostavil na pojednávanie vyhodnotil príliš\nformalisticky, jednostranne a účelovo. Žalovaný opätovne poukázal na priebeh zhoršovania zdravotného\nstavu zástupcu žalovaného a zdôraznil, že tento mu znemožňoval včas sa ospravedlniť a tak požiadať\nsúd o odročenie pojednávania. Žalovaný uviedol, že okrem neúčasti žalovaného na vytýčenom\npojednávaní dňa 20.11.2024 nie je po pravde reálne možné žalovanému vytknúť žiadnu/akúkoľvek\n\nprocesnú nečinnosť v súdnom konaní. Žalovaný totiž riadne reagoval na výzvy súdu prvej inštancie,\naby sa písomne vyjadril k veci a dostavil sa na predbežné prejednanie sporu/príslušné pojednávania.\nŽalovaný je názoru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu je arbitrárne a ide zároveň o neprípustný\nformalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Účelom zákonnej úpravy v rámci\nnajmä C.s.p. je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu\nneustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Za ospravedlniteľný\ndôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa resp. jeho právnemu zástupcovi.\nAko bolo dokladované, nutnosť využiť lekársku pomoc nenastala v značnom čase/predstihu pred\nnariadeným pojednávaním z 20.11.2024, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní,\npričom nie je možné konštatovať, že boli prítomné objektívne okolnosti nebrániace tomu, aby svoju\nneúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.\n14. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nemusel vôbec rozhodnúť uznesením o zamietnutí\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. skôr samotným rozsudkom pre zmeškanie, mohol\npostupovať a rozhodnúť podľa § 184 ods. 2 a 3 C.s.p.. Ďalej žalovaný zastáva právne stanovisko,\nže súd je povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav v žalobe je nesporný, nakoľko súd\nprvej inštancie neuviedol v rozsudku pre zmeškanie žiadne vecné skutočnosti týkajúce sa merita\nveci, ani neprihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje\nk názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je nesporný (teda ak má pochybnosti o správnosti\nskutkových či právnych tvrdení žalobcu), nemal by v žiadnom prípade vydať kontumačný rozsudok\na mal by pokračovať v konaní (aj keď by boli splnené formálne podmienky na vydanie rozsudku pre\nzmeškanie). Podľa C.s.p. sa práceneschopnosť zvoleného zástupcu, zamestnanca môže považovať\nza vážny dôvod neúčasti na pojednávaní, pričom žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti\nz vážnych dôvodov, ktorými bol zdravotný stav, ktorý znemožnil zástupcovi účasť na pojednávaní.\nNa doloženie dôvodu bol predložený dôkaz a to lekárske potvrdenie o práceneschopnosti. Súd mal\ntakýto dôvod uznať, či napríklad mohol vecne pokračovať v konaní aj bez prítomnosti žalovaného. V\npraxi, ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie\nv neprítomnosti žalovaného jednoznačne uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd\ntak pri rešpekte k právam žalobcu dosiahne rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov),\nale bez neprimeraného zásahu do procesných práv žalovaného v dôsledku vydania kontumačného\nrozsudku. Nemožno tiež súhlasiť so záverom o nepotrebnosti zváženia procesnej aktivity žalovaného\na ak má súd vo všeobecnosti pochybnosti o skutočnom nezáujme žalovaného o konanie (napríklad\nje mu známa procesná aktivita žalovaného v iných súvisiacich konaniach), rozsudok pre zmeškanie\nby v žiadnom prípade vydať nemal. Ani sa nejednalo o akékoľvek snahy o obštrukcie žalovaného.\nŽalovaný bol inak v predmetnom konaní procesne aktívny (podal odpor, vyjadrenia k žalobe ako aj\nďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach, ktoré neboli odročené), rozsudok pre\nzmeškanie by súd nemal vydať - čo je primárne vecný názor Ústavného súdu SR odprezentovaný v\nuznesení sp. zn. III. ÚS 89/2021. Aj keď znenie § 274 C.s.p. teoreticky pripúšťa vydanie kontumačného\nrozsudku na ktoromkoľvek pojednávaní, judikatúra Ústavného súdu SR má za to, že v podstate vylučuje\nvydanie rozsudku pre zmeškanie na inom ako na prvom pojednávaní. Ak sa už žalovaný zúčastnil\nna predchádzajúcich pojednávaniach vo veci, nemožno usudzovať len na základe zmeškania jedného\npojednávania, že nemá skutočný záujem o konanie. Žalovaný sa zúčastnil pojednávaní, na ktoré bol\npredvolaný a neboli odročené s výnimkou sporného z 20.11.2024, ale v konaní v žiadnom prípade nebol\npasívny.\n15. V odvolaní žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu a NS SR najmä: nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021,uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 398/2020, nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. III.ÚS121/2021, uznesenie ÚS sp. zn. I.ÚS 233/2019, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2021 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2023.\n16. Podľa žalovaného postup podľa § 274 C.s.p. môže byť opodstatnený a legitímny iba v tom prípade,\nak žalovaný bol v konaní úplne pasívny, nevyjadril sa písomne či ani sa nezúčastnil na žiadnych\npojednávaniach vo veci. Ak však už žalovaný v konaní podal svoje písomné vyjadrenia, zúčastnil sa\nna predchádzajúcom pojednávaní, vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR a práva žalovaného na\nspravodlivý proces súd mal vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok na návrh\nžalovaného zrušiť (ak nie rovno nevydať) pričom žalovaný účinne popieral tvrdenia žalobcu. Súd\ntaktiež ani len nebol oprávnený žalobcu poučiť o možnosti navrhnúť kontumačný rozsudok, lebo by\ntým neprimerane znevýhodnil sporovú stranu žalovaného suplovaním aktivity druhej sporovej strany\nžalobcu, a porušil by tým princíp „rovnosti zbraní“.\n17. Na zdôraznenie žalovaný uviedol, že v roku 2024 prebehla v rozpočtovej organizácii žalovaného\norganizačná zmena a uvedená sekcia právnych služieb už viac neexistuje tzn. predmetná osoba\n\nD.. T. sa nemohla zúčastniť pojednávania vo veci z dôvodu, že jednak predmetný zamestnanec\nje už dnes generálny riaditeľ štátneho podniku v pôsobnosti Ministerstva dopravy SR a jednak\nvecná pôsobnosť zastupovania v súdnych konaniach podľa organizačného poriadku žalovaného\n(ktorý schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) prešla na iný novo-vytvorený\norganizačný útvar s čím boli sprevádzané aj personálne výmeny na jednotlivých štátnozamestnaneckých\nmiestach. Na tomto žalovaný dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného sa javí postup súdu prvej inštancie\nako taký, ktorý nemá oporu v rozhodnutiach najvyšších súdnych inštancií a je neprimerane prísny.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol súdu prvej inštancie, aby odvolaniu žalovaného v\ncelom rozsahu vyhovel a uznesenie Mestského súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu žalovaného na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.12.2024 zrušil. Eventuálne, aby predložil bezodkladne vec\nodvolaciemu súdu a súd druhého stupňa zmení uznesenie Mestského súdu Bratislava III o zamietnutí\nnávrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.12.2024 tak, že zruší rozsudok pre\nzmeškanie zo dňa 20.11.2024 a začne sa vo veci opäť konať.\n18. K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu sa podaním zo dňa 29.1.2025 vyjadril žalobca, ktorý\nsúhlasí s postupom prvoinštančného súdu a vydaním rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný bol o tejto\nmožnosti riadne a včas informovaný, ako aj poučený o následkoch nedostavenia sa na nariadené\npojednávanie. Zároveň ako takisto správne uviedol súd prvej inštancie, tak bol to práve žalovaný,\nkvôli ktorému sa pojednávanie už odložilo a predlžoval tým tak celé konanie. Žalovaný pritom už\npoužil tie isté argumenty o zmeškaní pojednávania aj na súde prvej inštancie pri návrhu na zrušenie\nrozsudku pre zmeškanie (ktorému súd prvej inštancie nevyhovel), takže vo svojom odvolaní prakticky\nlen opakuje ten istý text. Dôvodil a dôvodí údajným ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa nemohol\ndostaviť na nariadené pojednávanie, a to síce, že na pojednávaní sa mohol zúčastniť len jeden jediný\nzamestnanec a práve tento poverený zamestnanec bol v čase konania pojednávania práceneschopný.\nV prípade žalovaného je však potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o orgán štátnej správy s\nceloslovenskou pôsobnosťou a s viac ako 600 zamestnancami. Pri takto veľkom orgáne štátnej správy\nsnáď potom nie je možné spoliehať sa na jednu poverenú osobu na jedno konkrétne konanie. Žalovaný\ntak len účelovo navádza odvolací súd na myšlienku, že okrem uvedeného zamestnanca sa nikto iný\nnemohol nariadeného pojednávania zúčastniť. Preto nie je možné tvrdiť, že žalovaného nemal kto\nzastupovať na konaní pred súdom. Obzvlášť, ak už raz bolo pojednávanie vo veci kvôli tomu odročené\na žalovaný sa mohol na situáciu náležite pripraviť, keďže aprílové pojednávanie bolo odročené o viac\nako 6 mesiacov.\n19. Podľa žalobcu žalovanému nič nebránilo v tom, aby sa nechal zastúpiť advokátom ako\nkvalifikovaným právnym zástupcom tak, ako to robia aj iné orgány štátnej správy v početných právnych\nsporoch a konaniach. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údajne jediný a ten správny\nzamestnanec mal zhoršený stav už od 15.11.2024 (podľa tvrdenia samotného žalovaného), t. j. 5\ndní pred pojednávaním. Od 18.11.2024 (2 dni pred pojednávaním) už zamestnanec žalovaného ani\nneprišiel do práce, takže žalovaný musel najneskôr v tento deň vedieť, že poverený zamestnanec\nsa nebude môcť zúčastniť pojednávania a mohol tak dať včas vedieť žalobcovi ako aj konajúcemu\nsúdu, čo však zjavne neurobil .Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, že\nsvoju neúčasť riadne odôvodnil a je treba ju považovať za ospravedlniteľný dôvod. Žalovaný totiž\nzaslal ospravedlnenie a práceneschopnosť povereného zamestnanca až po viac ako dvoch týždňoch\nod dotknutého pojednávania. Teda až následne, prakticky 2 týždne po pojednávaní a vyhlásení\nrozsudku žalovaný zistil, že zrejme bolo pojednávanie a že asi musí vymyslieť dobrý príbeh, prečo\nsa na pojednávanie nedostavil a prečo sa na toto pojednávanie mohol a musel dostaviť práve ten\njediný poverený zamestnanec. Žalobca nerozumie, prečo by mal byť za nečinnosť žalovaného, resp.\npochybenia žalovaného (či už manažérske, právne alebo akékoľvek iné) postihnutý on. Práve zrušením\nrozsudku a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie by mohol byť narušený princíp rovnosti\nstrán, ako aj právo na spravodlivý proces na strane žalobcu, keďže v prípade, ak by sa nezúčastnil\ndotknutého pojednávania on, mohol byť rovnaký postup (t. j. vydanie rozsudku pre zmeškanie) využitý aj\nproti nemu (keďže o ňom bol riadne poučený). Žalobca navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne\npotvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n20. K vyjadreniam žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa pridržiava svojich tvrdení uvedených vo\nvyjadreniach žalovaného zo dňa 4.12.2024 a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok pre zmeškanie zrušiť\na nariadiť nové pojednávanie.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi\n\nodvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je potrebné odmietnuť\na odvolanie voči uzneseniu nie je dôvodné.\n22. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného voči uzneseniu, Mestského súdu\nBratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak,\nže návrh žalovaného zo dňa 4.12.2024 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava\nIII, č.k. B2-22Cb/212/2022 zo dňa 20.11.2024 zamietol.\n23. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n24. Podľa článku 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a\nrozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.\n25. Podľa ust. § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh\nžalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n26. Podľa § 277 ods.2 C.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením\nzruší a nariadi nové pojednávanie.\n27. Podľa § 277 ods.3 C.s.p. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o\nrozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.\n28.\nZrušenie rozsudku pre zmeškanie na návrh strany sporu prichádza do úvahy len z\ndôležitého ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa nemohla dostaviť na pojednávanie. Ide hlavne o\nnepredvídateľné a neočakávané prekážky napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu\nalebo osoby blízkej, náhle zhoršená dopravná situácia a pod., pre ktoré by bolo nespravodlivé\nsankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie strana sporu sama od seba\nnezapríčinila. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil\npojednávanie na deň 20.11.2024 o 9.00 hod. Predvolanie zo dňa 29.4.2024 bol žalovanému doručené\ndo elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, a to zákona o e-Governmente dňa 29.4.2024. V\npredvolaní bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. §\n274 C.s.p.. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Spornou v konaní zostala skutočnosť, či\nsa jedná o ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní. V tejto súvislosti je potrebné\nzdôrazniť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods. 2 C.s.p. sú len také okolnosti, ktoré\nna strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť,\nprípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za\ndôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať okolnosť,\nktorá žalobcovi bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne\nobjektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.\n29. V prejednávanej veci boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené všetky zákonné požiadavky\npre možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274\nC.s.p. a zároveň neboli splnené podmienky podľa ust. § 277 ods. 2C.s.p. pre zrušenie rozsudku pre\nzmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že\nžalovaný neoznámil súdu včas svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.11.2024 spolu s uvedením\nvážnych okolností, hoci zdravotný stav dotknutého zamestnanca E.. Q. D. sa mal rapídne zhoršiť\nuž 15.11.2024, ale práceneschopný bol od 18.11.2024. O zhoršenom stave svojho zamestnanca\nmusel žalovaný vedieť minimálne od 18.11.2024, kedy sa tento nedostavil do práce a odkedy bol\npráceneschopný (elektronické tlačivo o práceneschopnosti bolo vystavené už dňa 18.11.2024). V danom\nprípade sa nejedná o okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, nakoľko žalovaný\nmohol minimálne od vystavenia PN zamestnanca E.. Q. D. dňa 18.11.2024 /ktorá sa dostala do jeho\ndispozície/ vedieť, že poverený zamestnanec sa nemôže zúčastniť pojednávania. V priebehu dvoch\n\ndní tak žalovaný mohol ospravedlniť neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, v dôsledku ochorenia\npovereného zamestnanca, príp. žiadať o odročenie pojednávania, čo však neurobil. Súčasťou súdneho\nspisu nie je žiadne ospravedlnenie, ktorým by strana žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na\npojednávaní konanom dňa 20.11.2024. Žalovaný mohol poveriť iného zamestnanca na zastupovanie\nv konaní, príp. si zvoliť advokáta na zastupovanie v prejenávanej veci. Tu je potrebné tiež zdôrazniť,\nže žalovaný niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávania - či už zo zdravotných dôvodov (žiadosť\nz 25.03.2024), alebo z dôvodu organizačných zmien u žalovaného (žiadosť z 25.04.2024), pričom\nsúd prvej inštancie obom žiadostiam vyhovel. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v danom\nprípade predchádzajúca procesná aktivita žalovaného nemá podstatný vplyv na posúdenie existencie\nospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, nakoľko sa žalovaný po dvoch\nodročených pojednávaniach (z dôvodov na jeho strane) nedostavil na pojednávanie dňa 20.11.2024,\nhoci bol naň riadne a včas predvolaný (súčasne bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku\nnedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pričom ani neospravedlnil\nsvoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že\norganizačné zmeny žalovaného-pokles zamestnancov /ktoré už boli dôvodom odročenia pojednávania\nzo dňa 29.4.2024 a súd ich akceptoval/ sú vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné, jedná sa o interné\nzáležitosti v rámci štruktúry žalovaného, ktoré nie sú pre konajúci súd právne relevantné, najmä pokiaľ\nsúd prvej inštancie kvôli ospravedlneniu žalovaného z dôvodu organizačných zmien u žalovaného toto\nospravedlnenie akceptoval a pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 29.4.2024 odročil.\n30. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie z dôvodu predchádzajúcej procesnej\naktivity žalovaného zle posúdil splnenie materiálnych podmienok vydania kontumačného rozsudku,\nodvolací súd uvádza, že účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade,\nak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre\nzmeškanie. Súd je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným ne/možno\npovažovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Príčina zmeškania\npojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z\niných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). Ani dĺžka sporu,\ndoterajšia aktivita žalovaného a rozsah vykonaného dokazovania nemôžu znamenať určujúce okolnosti\npre ospravedlnenie postupu žalovaného riadne a včas ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom\npojednávaní. Žalovaný tak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ale ani v odvolaní proti\nnapadnutému uzneseniu neuviedol žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako\ndôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci.\n31. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou poukazuje na judikatúru Ústavného súdu\nSR, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav\nformalistického výkladu ustanovení C.s.p. o rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať\nv kontexte okolností konkrétneho prípadu, pričom v danom prípade odvolací súd nepovažuje za\nprílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a následné zamietnutie jeho návrhu\nna zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím\nna procesné práva druhej strany sporu (žalobcu, ktorého právny zástupca sa riadne dostavil na\nnariadené pojednávanie) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v\nktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa strana žalovaného pojednávania nezúčastnila vôbec\na svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila a stranou žalovaného neskôr tvrdený dôvod\nzmeškania pojednávania ani len v náznakoch nie je dôvodom, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako\nospravedlniteľný dôvod objektívneho charakteru.\n32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nC.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne\npotvrdil.\n33. Predmetom odvolacieho konania je aj právne posúdenie splnenia podmienok súdom prvej inštancie\nna vydanie kontumačného rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa\n20.11.2024, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel.\n34. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov\nodvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.\n\n35. Podľa § 386 C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je odvolanie prípustné.\n36. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej\nklauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je\npredmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/\nsčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné\nho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).\nNapriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie\npripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na\nvydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti\nodvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386\npísm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\nV prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.\n37. Podľa názoru odvolacieho súdu musí ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní strany spĺňať\nurčité náležitosti na to aby bolo súdom akceptované. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené\nlen vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a\nzároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z uvedeného\nvyplýva, že ospravedlniteľný dôvod je taký, ktorý znemožňuje strane dostaviť sa na pojednávanie. Ide\nhlavne o nepredvídateľné a neočakávané prekážky napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho\nzástupcu alebo osoby blízkej, náhle zhoršená dopravná situácia a pod., pre ktoré by bolo nespravodlivé\nsankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie strana sporu sama od seba\nnezapríčinila. V prejednávanej veci sa žalovaný vôbec neospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, hoci\npredvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu,\na to zákona o e-Governmente dňa 29.4.2024. V predvolaní bol žalovaný súdom prvej inštancie riadne\npoučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 C.s.p.. Odvolací súd po\npreskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného, nedospel k záveru, že by neboli\nsplnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p. a zároveň\nv napadnutom rozsudku nezistil ani nijaký iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil\ndaným spôsobom rozhodnúť. Tu je potrebné podotknúť, že odvolací súd nezistil ani ospravedlniteľný\ndôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, ako už bolo vyššie uvedené.\n38. Odvolací súd preto s prihliadnutím na skutočnosť, že v odvolaní podanom žalovaným neboli\nvymedzené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 356 písm. b) C.s.p., len za splnenia ktorých odvolacích\ndôvodov by bolo odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné, rozhodol v zmysle ust. § 386 písm.\nc) C.s.p. o odmietnutí odvolania žalovaného.\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1\na § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n40. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/212/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cc49662-a3d2-43a7-8a61-7b8eb95f2e63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.288.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.288.2021.2"}, {"guid": "ussr:84de0ce8-15bb-48df-9c3c-447b0145110b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2"}, {"guid": "ussr:87cd50af-6748-499b-bc4c-5be8544cd206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc739315-ecd8-4a9b-9d1a-29824170f155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1"}, {"guid": "ussr:7d2978b5-6337-41c7-be86-e0681cdf2773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.398.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 398/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 398/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.398.2020.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "5df893d7-5714-478a-a1f5-237228a1b88c:a0aa1432-6e15-43a4-af76-5e0b0cf82cc6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318200657.1", "spisova_znacka": "4Obdo/89/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2021 z 24. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318200657.1"}], "citovane_v": []}