Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/94/2023 z 22. 5. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2025, sp. zn. 4Cob/94/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/94/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1 | 2025-05-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1178344d-4efd-4b16-a0cf-336d22d5d589
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4Cob/94/2023
6122202034
22. 05. 2025
JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Vojčík & Partners, s.r.o.,
Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh,
IČO: 36 866 563, zast. MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, 821 09 Bratislava, IČO: 53 204 786 (predtým
Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 204 786), proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03
Bratislava, o zaplatenie 19.901,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/17/2022-205 zo dňa 20. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/17/2022-205 zo dňa 20.
júna 2023 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdzuje.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom konanie
v časti o zaplatenie sumy 1.990,19 eur zastavil. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 37 ods. 1, 788 ods. 1, 797 ods. 1, 799 ods. 1, 822, 825 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), čl. VII bod 4 Všeobecných poistných podmienok.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.901,90 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
žalobca tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/162/2020
zastupoval Stavebno-obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. vystupujúcu v postavení žalovaného (ďalej v
texte aj „klient“), ktorej bola platobným rozkazom z 12. marca 2020 uložená povinnosť zaplatiť T. L.
- Stolárstvo Domino sumu 16.544,99 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobca podal v mene
klienta proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý z dôvodu, že žalobca nepodal odpor proti
platobnému rozkazu elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie, a preto podaný odpor
nespĺňal zákonom predpísané náležitosti. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu bola zamietnutá
uznesením zo 4. septembra 2020. Následne žalobca podal v mene klienta podnet na podanie dovolania
generálneho prokurátora, ktorý bol odložený, keďže neboli zistené dôvody na jeho podanie. Žalobca
podal v mene klienta aj ústavnú sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021.
Klient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur s tým, že následne došlo
medzi žalobcom a klientom k vysporiadaniu škody vo forme jednostranného zápočtu voči pohľadávke

žalobcu na úhradu odmeny. Vznik škodovej udalosti oznámil žalobca žalovanému, ktorý oznámil
žalobcovi, že odmietol poskytnúť plnenie s poukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k zvlášť
závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej spôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona a
právnej úpravy upomínacieho konania.
Žalobca k žalobe pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 12. marca 2020, sp.
zn. 6Up/162/2020, odpor žalobcu podaný v mene klienta proti predmetnému platobnému rozkazu,
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, sťažnosť
žalobcu z 24. augusta 2020, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp. zn.
6Up/162/2020, ústavnú sťažnosť žalobcu z 27. októbra 2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021, podnet žalobcu na podanie dovolania generálneho
prokurátora z 27. októbra 2020, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení
podnetu z 23. novembra 2020, jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020, výzvu klienta na
náhradu škody z 12. októbra 2020, poistnú zmluvu, uplatnenie nároku na náhradu škody, oznámenie
žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 28. apríla 2021 a výzvu žalobcu z 13. mája 2021.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
z 8. februára 2022, sp. zn. 6Up/5/2022 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na
ustanovenie § 26 ods. 1 a ods. 4 zákona o advokácii a uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť,
ktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone advokácie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo posúdiť, či
došlo k súčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených listín vôbec
nevyplývajú také podstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška skutočnej škody. Zároveň žalovaný
poukázal na to, že v poistnej zmluve bola dohodnutá spoluúčasť vo výške
10 %, najmenej vo výške 660,- eur. Podľa názoru žalovaného, ak pri podávaní odporu žalobcom došlo
k administratívnej chybe, je nutné skúmať, či žalobca napríklad vyvodil pracovnoprávnu zodpovednosť
voči príslušnému zamestnancovi. Záverom žalovaný zotrval na stanovisku, že postupoval správne
pri aplikácii jednotlivých zmluvných dojednaní, pričom vedomá nedbanlivosť, resp. porušenie alebo
zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti vyplývajú aj zo žalobcom predložených listín.
4. Žalobca v replike z 11. marca 2022 vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť. Následne
žalobca uviedol, že si voči zamestnancovi, ktorý vykonával podanie
v elektronickom systéme, neuplatnil nárok na náhradu škody, keďže žalovaný má podľa poistných
podmienok nárok na náhradu až potom, ako sám poskytne poistné plnenie, ktoré doposiaľ neposkytol.
Závery žalovaného sú podľa žalobcu z pohľadu podmienok poistnej zmluvy a aj zmyslu poistenia
profesijnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti advokáta neakceptovateľné, keďže
ich výkladom je možné dospieť
k záveru, že vlastne advokát nemá nikdy nárok na poistné plnenie.
K replike žalobca pripojil doklady preukazujúce realizáciu platieb klientom žalobcu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Up/162/2020.
5. Žalovaný v duplike z 1. apríla 2022 uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz
o platnom vzájomnom započítaní pohľadávok s klientom, keď žalobca nepreukázal existenciu
pohľadávky voči klientovi, neuviedol žiadne skutočnosti podložené dôkazmi, z ktorých by bolo možné
overiť naplnenie predpokladov započítateľnosti pohľadávok. Pri poistení zodpovednosti za škodu je
poisťovateľ povinný vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú je
poistený povinný uhradiť poškodenému, pričom žalobca podľa žalovaného nepreukázal aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní.
Vo vzťahu k zmluvným dojednaniam žalovaný uviedol, že z ich obsahu vyplýva jeho úmysel
neplniť nároky na náhradu škody spôsobenej pri výkone profesijnej činnosti vedomou nedbanlivosťou
poisteného, ktorá je definovaná v osobitných poistných podmienkach. V danom prípade bola podľa
žalovaného naplnená definícia vedomej nedbanlivosti, keďže žalobca napriek jednoznačnému poučeniu
súdom podal odpor proti platobnému rozkazu na nesprávnom tlačive.
6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
Žalobca zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/162/2020
Stavebno-obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. ako klienta, ktorej bola platobným rozkazom z 12. marca 2020
uložená povinnosť zaplatiť T. L. - Stolárstvo Domino sumu 16.544,99 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 16.544,99 eur od 23. augusta 2019 do zaplatenia a náhradu trov konania

vo výške 1.685,49 eur. Žalobca podal v mene klienta odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica z 12. marca 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, ktorý bol odmietnutý uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 s poukazom na skutočnosť, že
žalobca síce podal v mene klienta odpor elektronicky, avšak ho nepodal prostredníctvom predpísaného
elektronického formulára, čím neboli splnené podmienky podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom
konaní. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 24. augusta 2020 sťažnosť,
ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
zo 4. septembra 2020, sp. zn. 6Up/162/2020. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4.
septembra 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 podal žalobca v mene klienta dňa 28. októbra 2020 ústavnú
sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2021,
sp. zn. IV. ÚS 208/2021. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp.
zn. 6Up/162/2020 podal žalobca v mene klienta dňa 27. októbra 2020 podnet na podanie dovolanie
generálneho prokurátora, ktorému nebolo vyhovené prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 23. novembra 2020.
Listom z 12. októbra 2020 vyzval klient žalobcu na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur. Klient uhradil
T. L. - Stolárstvo Domino dňa 30. septembra 2020 sumu 10.000,-- eur a sumu 1.685,49 eur, dňa 9.
októbra 2020 sumu 3.000,- eur a dňa
22. októbra 2020 sumu 6.216,41 eur. Faktúrou č. 20696 z 12. októbra 2020 fakturoval žalobca klientovi
odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 24.864,- eur
s DPH s tým, že súčasťou faktúry bol prehľad spotrebovaných hodín pre p. L. Ž. za obdobie od 1. januára
2018 do 30. augusta 2020. Listom zo 16. októbra 2020 žalobca jednostranne započítal pohľadávky
medzi ním a klientom s tým, že
k zápočtu pohľadávky klienta z výzvy na náhradu škody v sume 19.901,90 eur
a pohľadávky žalobcu na odmenu v sume 24.864,- eur malo dôjsť v rozsahu 19.901,90 eur.
Listom z 27. októbra 2020 oznámil žalobca žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za
škodu z poistnej zmluvy z 10. apríla 2017, v ktorom žalobca označil svojho klienta ako poškodeného
a v ktorom popis vzniku škody bol vymedzený tým spôsobom, že proti klientovi bol vydaný platobný
rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, ktorý bol uznesením súdu odmietnutý z dôvodu, že odpor bol
podaný na nesprávnom elektronickom tlačive. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a klient žalobcu
musel druhej strane uhradiť žalovanú sumu, pričom súd vôbec neskúmal skutkové okolnosti uvádzané
v odpore, ale poukázal len formálny nedostatok
v nesprávnom tlačive. Klient vyzval žalobcu, aby mu škodu uhradil, pričom žalobca poskytol náhradu
škody vo výške 19.901,90 eur. Ako príčinu vzniku škody označil žalobca pochybenie advokátskej
kancelárie pri podaní odporu. Žalovaný listom
z 28. apríla 2021 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tvrdením, že zo strany žalobcu
ako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti, ktorú
možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery
a profesiu poisteného očakávať, pričom žalobca bol o spôsobe podania odporu elektronicky a aj o
následkoch v prípade nerešpektovania predpísaného spôsobu podania odporu informovaný. Listom z
13. mája 2021 vyzval žalobca žalovaného na prehodnotenie záverov poistnej udalosti.
7. Keďže žalobca vzal podaním z 11. marca 2022 žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť, súd
konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I.).
8. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 17.911,71 eur bolo úlohou súdu
posúdiť, či bol postup žalovaného správny a či bola zo strany žalobcu preukázaná výška uplatneného
nároku, teda či skutočne žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu, prípadne v akom rozsahu.
9. K procesnej obrane žalovaného, ktorá sa týkala toho, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že
žalobca svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t.j. že nebyť pochybenia žalobcu by bol jeho klient v
konaní iniciovanom žalobou žalobcu T. L. - Stolárstvo Domino úspešný, súd uviedol, že na predmetnú
procesnú obranu nemohol v spore prihliadať.
Pri zohľadnení zákona o advokácii a Obchodného zákonníka síce vo všeobecnosti platí, že pochybenie
advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je
daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.
Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností
advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (k tomu viď aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. októbra 2010, sp. zn. 3MCdo/18/2009 a z 25. novembra 2010, sp. zn. 4Cdo/161/2009,

ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 678/2015).
Zároveň však nemožno opomínať tú skutočnosť, že v posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu
škody iniciované poškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako intervenient jeho
poisťovateľ, ale ide o spor iniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného voči poisťovateľovi
o vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane ustanovenia § 797 ods. 4, v zmysle ktorého poisťovateľ nemôže dodatočne dopĺňať
alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému poistné plnenie.
Predmetná argumentácia zo strany žalovaného nebola uvedená v oznámení o ukončení šetrenia
poistnej udalosti z 28. apríla 2021, a preto ju súd považuje za neprípustné uvádzanie nových
dôvodov, pre ktoré nechce vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu
(predovšetkým ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka) na ňu nemohol pri svojom
rozhodovaní reflektovať (a následne ju posudzovať).
Zároveň sa súd vyjadril k odkazu žalovaného na znenie zmluvných dojednaní a výluku z plnenia, ak bola
škoda spôsobená vedomou nedbanlivosťou poisteného. Jednak takto dojednaná výluka je v rozpore
s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v
situácii, ak vedomé (t.j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje
však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. V nadväznosti na
predmetné konštatovanie považuje súd za nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že podstatou poistenia
zodpovednosti za škodu pri výkone podnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený
v rámci svojej profesie pochybí, pričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným
(prípadne úmyselným) konaním poisteného. Ak by mal súd priznať úspech argumentácii žalovaného,
tak by to znamenalo, že žalovaný by nikdy v prípade vzniku škody poisteným nemusel plniť, čo vedie
k záveru, že žalovaný poskytuje poistný produkt slúžiaci výlučne na jeho vlastné obohatenie, v rámci
ktorého požaduje od poistených, aby platili poistné, avšak v situácii, keď má poskytnúť plnenie v dôsledku
naplnenia poistného rizika, dá ruky preč s tvrdením, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup žalovaného
je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so samotnou podstatou poistenia.
Napriek vyššie vysloveným záverom a skutočnosti, že súd musel prezumovať spôsobenie škody
žalobcom svojmu klientovi nekvalitným poskytovaním právnych služieb (v podobe podania odporu proti
platobnému rozkazu spôsobom odporujúcim zákonu o upomínacom konaní), nemohol žalobe žalobcu
vyhovieť ani čiastočne, k čomu uviedol, že v rámci svojho rozhodovania považuje súd za nevyhnutné
zvýrazniť charakter poistenia, kedy bola poistená zodpovednosť žalobcu ako advokátskej kancelárie za
škodu spôsobenú pri výkone advokácie. V zmysle predmetu poistenia
a v nadväznosti na znenie ustanovenia § 822 OZ vzniklo žalobcovi ako poistenému právo, aby žalovaný
za neho v súlade s poistnou zmluvou nahradil poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalobca pri výkone
advokácie.
V danom prípade však takýto postup zo strany žalobcu nebol dodržaný, čo má za následok odlišné
nazeranie na výšku poistného plnenia, ktorú by mohol súd žalobcovi voči žalovanému priznať. V situácii,
kedy poistený sám nahradil poškodenému spôsobenú škodu, má poistený nárok na vyplatenie poistného
plnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie (po odpočítaní
zmluvne dohodnutej spoluúčasti). Keďže žalobca tvrdil, že poškodenému náhradu škody vyplatil, je
prípadný rozsah plnenia žalovaného limitovaný rozsahom skutočne preukázaného plnenia samotným
žalobcom ako škodcom poškodenému.
Žalobca v nahlásení vzniku škodovej udalosti uviedol žalovanému, že poškodenému poskytol plnenie
vo výške 19.901,90 eur. Počas súdneho konania však žalobca dané tvrdenie zmenil, keďže v spore
tvrdil, že nárok svojho klienta (poškodeného) na náhradu škody uspokojil na základe jednostranného
zápočtu pohľadávok.
Keďže v danom prípade žalobca poškodenému náhradu škody nevyplatil, kedy by stačilo na preukázanie
svojho tvrdenia predloženie výpisu z účtu o úhrade sumy 19.901,90 eur žalobcom poškodenému, musel
súd posudzovať, či skutočne
k jednostrannému zápočtu pohľadávok došlo, prípadne, či je jednostranný zápočet pohľadávok platným
právnym úkonom.
10. Žalobcom predložený jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020 vyhodnotil súd ako
absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.
Základnou podmienkou určitosti započítacieho prejavu je vymedzenie konkrétnych vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka, ak tieto pohľadávky (alebo niektorá z nich) neexistujú, nie je možné
považovať započítací prejav za určitý, a rovnako tak nemôže dôjsť k sledovanému cieľu, t.j. k zániku

záväzku. Tu platí, že neexistujúca pohľadávka nemôže nadobudnúť splatnosť, a tým nie sú naplnené
zákonné predpoklady započítania (k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.
C. H. BECK: Praha, 2015, s. 2049).
Žalobca v započítacom prejave identifikoval svoju pohľadávku voči poškodenému ako pohľadávku z
faktúry č. 20696 vystavenej na sumu 24.864,- eur a pohľadávku poškodeného voči žalobcovi na náhradu
škody vo výške 19.901,90 eur. Vychádzajúc
z obsahu predložených listín mal súd za to, že ani jedna z pohľadávok neexistovala, resp. neexistovala
vo výške deklarovanej v jednostrannom zápočte pohľadávok.
Súd poukázal na to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi k 16. októbru 2020 nebola vo výške
19.901,90 eur, ale len v sume 14.685,19 eur, t.j. v sume o 5.216,41 eur nižšej, keďže platbu vo výške
5.216,41 eur poškodený realizoval až dňa 22. októbra 2020. Keďže pod pojmom škoda sa rozumie
zníženie majetku poškodeného, poškodenému mohla vzniknúť škoda v rozsahu 5.216,41 eur až dňa
22. októbra 2020, kedy sa o túto sumu znížil majetok poškodeného.
Je zrejmé, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveroval tvrdenia poškodeného, hoci to bolo jeho
povinnosťou, a bez ďalšieho prevzal tvrdenia poškodeného z listu
z 12. októbra 2020. Pred realizáciou započítacieho prejavu si mal žalobca
u poškodeného overiť, či v skutočnosti uhradil T.M. L. - Stolárstvo Domino ním deklarovanú sumu
19.901,90 eur. Keďže tak žalobca nepostupoval,
v jednostrannom zápočte pohľadávok vymedzil pohľadávku poškodeného na náhradu škody vo výške,
v akej k 16. októbru 2020 neexistovala.
Ešte väčším nedostatkom započítacieho prejavu spôsobujúcim jeho zmätočnosť (a s tým spojenú
neplatnosť) je, že údajná započítavaná pohľadávka žalobcu v sume 24.864,- eur, ktorá mala vyplývať
z faktúry č. 20696, reálne neexistuje. Faktúra č. 20696 vystavená žalobcom na poškodeného ešte bez
ďalšieho neznamená, že by osvedčovala existenciu pohľadávky žalobcu voči poškodenému.
Z rozpisu vykonaných úkonov je zjavné, že žalobca fakturoval poškodenému odmenu za celkom 34
úkonov, hoci z ich rozpisu je zjavné, že poškodenému (Stavebno-obchodnej firme Žabecký, s.r.o.)
poskytol žalobca len jeden z 34 úkonov, v prípade zostávajúcich 33 úkonov poskytoval žalobca
právne služby p. L. Ž. ako fyzickej osobe, ktorý je z hľadiska práva odlišným subjektom ako bol
poškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.). Dlžníkom v prípade týchto právnych služieb
nebol poškodený, ale p. L. Ž., z čoho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený započítavať voči
poškodenému pohľadávku na odmenu za poskytovanie právnych služieb, nárok na ktorú mal voči p.
L. Ž..
V danom prípade tak nebola splnená vzájomnosť započítavaných pohľadávok ako základná podmienka
pre možnosť započítania pohľadávok, pričom nárok na odmenu
v započítacom prejave bol uvedený jednou sumou konkrétnou sumou nezodpovedajúcou skutočnosti,
a preto nie je možné od tejto sumy oddeliť odmenu za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalobca
poškodenému, keďže by to bolo neprípustné odstraňovanie nedostatkov jednostranného právneho
úkonu žalobcu konajúcim súdom. Takýto prístup by mohol súd zvoliť pri svojom rozhodovaní jedine vtedy,
kedy by v započítacom prejave bola vymedzená odmena za jednotlivé poskytnuté právne služby zvlášť.
11. Súd ďalej uviedol, že nemohol prihliadať na ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, že existovala
dohoda o tom, že odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. mal žalobcovi uhrádzať poškodený (Stavebnoobchodná firma Žabecký, s.r.o.), keďže takúto dohodu žalobca v spore napriek námietkam žalovaného
nepredložil. Ani
v prípade, ak by existencia takejto dohody bola preukázaná, stále z právneho hľadiska by bol dlžníkom
žalobcu p. L. Ž. a nie poškodený, a teda ani takáto dohoda by neoprávňovala žalobcu započítať
pohľadávku na odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. voči poškodenému. Jedinými okolnosťami, ktoré by
zakladali takúto právnu možnosť započítať pohľadávku žalobcu na odmenu za právne služby poskytnuté
p. L. Ž. voči poškodenému, by boli, ak by poškodený prevzal dlh p. L. Ž. voči žalobcovi (podľa ustanovenia
§ 531 ods. 1 OZ), alebo ak by poškodený pristúpil k dlhu p. L. Ž. voči žalobcovi (podľa ustanovenia §
531 ods. 2, resp. podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka). Ani jednu z týchto možností však
žalobca v konaní nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil. Z tohto dôvodu bola možnosť započítania
nárokov voči p. L. Ž. jednostranným zápočtom voči poškodenému z právneho hľadiska vylúčená.
12. Súd poukázal i na to, že aj argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho vyjadrení z 20. apríla 2023 o
nespochybňovaní vystavenej faktúry Stavebno-obchodnou firmou Žabecký, s.r.o.

a v nespochybňovaní spôsobu hradenia záväzkov za p. L. Ž. z jej strany a o údajnom uznaní záväzku
Stavebno-obchodnou firmou Žabecký, s.r.o. pre rozhodnutie v spore právne nepodstatná, keďže sa ňou
žalobca snažil odviesť pozornosť súdu na otázky, ktoré neboli pre rozhodnutie o žalobe vôbec podstatné.
Vzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo 16. októbra 2020 predstavuje
absolútne neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného
voči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta, a teda k
„uspokojeniu“ nároku poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Keďže nárok poškodeného
na náhradu škody voči žalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom nezanikol, nemohol následne
vzniknúť žalobcovi ani čiastočne nárok na vyplatenie poisteného plnenia voči žalovanému (ten by mohol
vzniknúť jedine v situácii, ak by žalobca poškodenému vyplatil náhradu škody krytú poistnou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, k čomu však nedošlo - pozn. súdu).
Súd poukázal na znenie článku VII. bod. 4 všeobecných poistných podmienok č. 606 žalovaného, ktorými
je žalobca ako poistený viazaný, v zmysle ktorého poistený nie je oprávnený bez predchádzajúceho
súhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody. Z obsahu
súdneho spisu je zrejmé, že žalobca predmetné zmluvné dojednanie ignoroval a chcel vystaviť
žalovaného do pozície štatistu, keď najprv chcel „uspokojiť“ nárok poškodeného, k čomu však pre
neplatnosť jednostranného započítania pohľadávok zo 16. októbra 2020 nedošlo, a až následne (listom
z 27. októbra 2020) oznámil žalovanému vznik škody z poistnej udalosti krytej poistnou zmluvou.
Na vyššie uvedené závery vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
Preto v zostávajúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 17.911,71 eur) súd žalobu žalobcu zamietol (výrok
II.).
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 256
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že
v konaní v celom rozsahu (v zastavenej časti, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania a aj
v časti, v ktorej súd žalobu zamietol) úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % (výrok III.).
O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Osobitným uznesením rozhodne súd prvej inštancie aj o vrátení krátenej časti súdneho poplatku s
poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej.
13. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to
z dôvodov uvedených v ust. § 365 odseku 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Dôvod na odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je tomto v prípade daný tým,
že súd neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli tvrdené a preukázané, resp. im nepripisoval dostatočnú
mieru dôležitosti, z čoho následne vyplýva, že sa im
v odôvodnení rozsudku ani len nevenoval.
15. Žalobca poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že neexistovala dohoda medzi
klientom, p. L. Ž. a žalobcom, že odmenu za žalobcom poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať
klient.
Súd sa, podľa žalobcu, v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda medzi
klientom, p. L. Ž.L. a žalobcom, že odmenu za žalobcom poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať
klient, bola uzatvorená ústne.
Súd v odôvodnení rozsudku nepripustil bez bližšieho odôvodnenia možnosť existencie predmetnej
dohody v ústnej forme. Žiadne zákonné ustanovenie pritom nezakazuje takúto dohodu v ústnej forme
uzavrieť. Žalobca mal za to, že existenciu ústnej dohody v predmetnom konaní dostatočne preukázal. Je
zrejmé, že ústnu dohodu v konaní nie je možné nijakým spôsobom predložiť, žalobca sa preto zameral na
predloženie dôkazov potvrdzujúcich jej existenciu, s ktorými sa súd podľa názoru žalobcu nedostatočne,
resp. vôbec nevysporiadal.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s preukázaním ústnej dohody sa súd vôbec
nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom, a tento v odôvodnení rozsudku ani len nespomína, a
to konkrétne (i) Odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2020, na základe ktorého faktúra č. 20696 vystavená
na sumu 24.864 eur bola zo strany klienta odsúhlasená

a nespochybňovaná, a to napriek tomu, že v nej bola fakturovaná aj odmena za právne služby poskytnuté
p. L. Ž.J.. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou existenciu ústnej dohody bol fakt, že zo strany klienta
nikdy nedošlo k spochybňovaniu spôsobu hradeniu záväzkov za fyzickú osobu - p. L. Ž.. Súd nezohľadnil
ani skutočnosť preukázanú výpismi z bankového účtu žalobcu, že klient uhradil zvyšnú sumu vo výške
4.962,10 eur, ktorá predstavuje presný rozdiel medzi sumou vystavenou na základe faktúry č. 20696
a sumou započítanou jednostranným zápočtom žalobcu (24.864 - 19.901,90 = 4.962,10). Žalobca si
uvedomuje, že ide
o nepriame dôkazy, ale aj tieto jednoznačne preukazujú, že ústna dohoda medzi žalobcom, klientom a
p. L. Ž., že klient bude uhrádzať aj služby poskytnuté p. L. Ž. existovala. V tejto súvislosti poukázal aj na
to, že p. L. Ž. bol a naďalej je jediným konateľom a jediným spoločníkom klienta. A teda vôľa klienta a
p. L. Ž., ako schopnosť slobodne sa rozhodovať pochádza z jednej a tej istej fyzickej osoby - p. L. Ž..
16. Je preto absurdné a pre žalobcu nepochopiteľné, že hoci z vyššie popísaných skutočností
celkom zjavne vyplýva, že klient výslovne odsúhlasil faktúru č. 20696, a zároveň ju uhradil len v
časti prevyšujúcej sumu jednostranného zápočtu (4.962,10 eur) prevodným príkazom s variabilným
symbolom totožným ako číslo faktúry 20696, súd dospel
k skutkovému záveru, že neexistuje dohoda medzi klientom a p. L. Ž. o tom, že právne služby poskytnuté
žalobcom L. Ž.J. platí klient, a to napriek tomu, že vôľu klienta a L. Ž.J. reprezentuje jedna a tá istá
fyzická osoba.
17. V zmysle vyššie uvedeného žalobca mal za to, že bol jednoznačne naplnený odvolací dôvod zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď prvostupňový súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, resp. na ne vôbec
pri rozhodovaní neprihliadal, len uviedol, že „sa ňou žalobca snažil odviesť pozornosť súdu na otázky,
ktoré neboli pre rozhodnutie o žalobe vôbec podstatné“ (viď 19.5 rozsudku).
18. Poukázal aj na nesprávne skutkové zistenie spočívajúce v tom, že súd mal za to, že žalobca na
základe faktúry č. 20696 fakturoval klientovi 34 úkonov, z ktorých rozpisu má byť údajne zrejmé, že len
1 úkon bol poskytnutý klientovi a 33 úkonov bolo poskytnutých p. L. Ž..
19. Ďalej uviedol, že prílohou faktúry č. 20696 bol skutočne aj zoznam právnych služieb, ktoré žalobca
poskytoval, avšak v prvom rade nešlo o 34 úkonov, ale o 34 okruhov, v rámci ktorých sa právne služby
poskytovali, pričom v niektorých okruhoch bolo poskytnutých viac úkonov právnych služieb, pričom
uvedená skutočnosť je z prílohy faktúry č. 20696 celkom zrejmá.
Prvostupňový súd pri hodnotení tohto dôkazu zjavne vychádzal len z toho, ako bol okruh právnych
služieb pomenovaný, pričom automaticky, keď videl v názve okruhu slovo „Ž.“, tieto právne služby pripísal
ako poskytnuté p. L. Ž. a nie klientovi, ktorý má ale vo svojom názve tiež slovo Ž. (Stavebno-obchodná
firma Žabecký, s.r.o.). Prvostupňový súd sa už vôbec nevenoval jednak ďalšej časti názvu toho-ktorého
okruhu a už vôbec nie obsahu úkonov právnych služieb, ktoré v rámci okruhov boli poskytované. Týmto
postupom dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd aj pri posudzovaní adresáta právnych
služieb, vychádzajúc
z prílohy k faktúre č. 20696, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď len vychádzajúc z časti
názvu okruhu právnych služieb „Ž.“ bez ďalšieho automaticky pripísal právne služby poskytnuté p. L.
Ž.J. a nie klientovi. Už len uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože
ak by aj existenciu dohody o platení v prospech tretej osoby posúdil prvostupňový súd správne (s čím
sa v žiadnom prípade nestotožňujeme), v dôsledku vyššie uvedených skutočností je celkom zjavné, že
žalobca poskytol klientovi omnoho viac právnych služieb ako 33 úkonov, čo je v úplnom rozpore s tým,
k čomu dospel prvostupňový súd.
20. Dôvod na odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný v prípade nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že súd pri rozhodovaní
o žalobnom návrhu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov (v
otázke existencie dohody medzi klientom, p. L. Ž.
a žalobcom), následkom čoho bolo, že súd nesprávne právne posúdil otázku absolútnej neplatnosti
jednostranného zápočtu pohľadávok v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.
21. Žalobca mal za to, že súd pri určení, že započítací prejav je absolútne neplatný právny úkon
vychádzal výhradne zo skutočnosti, že podľa názoru súdu neexistovala dohoda medzi klientom a p. L.

Ž., že odmenu za poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať klient a taktiež zo skutočnosti, že súd v
rámci právneho posúdenia neprihliadol na ustanovenie § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len OBZ).
Žalobca poukázal na skutočnosti uvedené v bode 16 odvolania, na základe ktorých je existencia
predmetnej dohody nespochybniteľná.
V súvislosti s platnosťou započítacieho prejavu žalobca poukazuje na už vyššie uvedenú skutočnosť, že
po odrátaní sumy uvedenej v jednostrannom zápočte vo výške 19.901,90 eur zostávalo uhradiť žalobcovi
zo strany klienta sumu 4.962,10 eur. Predmetnú sumu uhradil klient žalobcovi v dvoch platbách, a to
dňa 02.12.2020 a 26.11.2020. Vo variabilných symboloch oboch platieb sa uvádza číslo faktúry 20696.
Uvedené možno nepochybne kvalifikovať za uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 OBZ.
22. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa § 407 ods. 3 OBZ čiastočné plnenie záväzku má účinky
uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Z
okolností posudzovaného prípadu, keď klient zaplatil žalobcovi presný rozdiel medzi sumou vystavenou
na základe faktúry č. 20696 a sumou započítanou jednostranným zápočtom žalobcu, a zároveň listom
- Odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2020 klient odsúhlasil celú výšku vystavanej faktúry, je nevyhnutné
vyvodiť, že dlžník - klient - čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť svojho dlhu voči žalobcovi. Pokiaľ
totiž záväzok na zaplatenie odmeny špecifikovanej vo faktúre č. 20696 je platne uznaný, ako môže byť
jednostranný zápočet uznaného záväzku posúdený ako neplatný?
V tejto súvislosti poukázal aj na nesprávnosť odôvodnenia súdu, keď jednostranný zápočet označuje
za neplatný z dôvodu jeho neurčitosti, avšak uvedené následne neargumentuje neurčitosťou
jednostranného zápočtu, ale nemožnosťou plnenia, keďže súd neplatnosť odôvodňuje tým, že žalobca
si nemohol započítať svoju pohľadávku na zaplatenie odmeny voči klientovi, pretože táto pohľadávka
žalobcu nesmerovala voči klientovi, ale voči p. L. Ž. ako fyzickej osobe.
23. Podľa žalobcu prvostupňový súd v rozpore s právnymi predpismi nesprávne zistil skutkový stav, kedy
konštatoval neexistenciu dohody (hoci ústnej) medzi žalobcom
a klientom, v zmysle ktorej odmenu za právne služby poskytnuté p. L. Ž.L. mal žalobcovi uhrádzať
klient a taktiež nesprávne právne posúdil neplatnosť jednostranného zápočtu, keď jednak neprihliadal
na uvedenú dohodu
a zároveň nezohľadnil uznanie záväzku podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
24. Tiež uviedol, že žalobca si voči klientovi započítal v časti 5.216,41 eur svoju pohľadávku na tzv.
podmienenú pohľadávku klienta na náhradu škody, ktorá v čase zaslania jednostranného zápočtu už
existovala, avšak nebola splatná. Jej splatnosť nastala 3 dni po tom, čo žalobca jednostranný zápočet
klientovi odoslal. Následne podľa ust. § 359 OBZ je zakázané jednostranným zápočtom započítavať
svoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke svojho veriteľa. Uvedené sa však ale nevzťahuje
na posudzovaný prípad, ktorý je totiž opačný, keďže žalobca si započítaval svoju splatnú pohľadávku
voči nesplatnej pohľadávke klienta, ktorej splatnosť nastala o 3 dni neskôr, pričom takýto postup nie je
v rozpore s ustanoveniami § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 359 Obchodného zákonníka:
„Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči
dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.“
25. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde súd uvádza, že podľa článku VII. bod. 4
všeobecných poistných podmienok č. 606 žalovaného, žalobca nie je oprávnený bez predchádzajúceho
súhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody, čo však
žalobca nedodržal a postavil tak žalovaného do pozície štatistu, uviedol, že mu nie je zrejmé aký má
uvedená skutočnosť význam v posudzovanom prípade. Prvostupňový súd s výnimkou konštatovania,
že týmto konaním chcel postaviť žalobca žalovaného do pozície štatistu, žiadnym spôsobom ani sám
nedal do súvislosti s tým, že žalobu zamietol.
Nedodržanie tohto postupu pritom nebolo zo strany žalovaného nikdy ani namietané, čo je z pohľadu
znenia ust. § 797 ods. 4 OZ podstatné, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia poisťovateľ žalovaný - nemôže dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému - žalobcovi
- poistné plnenie. Uvedené pritom zohľadňoval v odôvodnení rozsudku aj samotný prvostupňový súd.
Nedodržanie postupu určeného vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcom nie je žiadnym
spôsobom sankcionované, a žalovanému nespôsobilo ani žiadnu škodu. Žalobca tento postup zvolil nie
za účelom, aby postavil žalovaného do pozície štatistu (ničím nepodložená špekulácia prvostupňového
súdu je len jeho ďalším nesprávnym skutkovým zistením), ale za účelom, aby vo vzťahu ku klientovi

sa zachoval férovo a zodpovedne tak, ako mu to vyplýva z jeho statusu - advokátskej kancelárie, keď
nechcel, aby si klient musel uplatňovať svoje požiadavky voči žalovanému, ktorého modus operandi
vykonávania jeho poisťovateľskej činnosti spočíva v prvom rade
v zamietaní žiadosti o poskytnutí poistného plnenia, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Preto to radšej
žalobca klientovi uhradil formou jednostranného započítania, aby tak klienta nezaťažoval uplatňovaním
poistného plnenia voči žalovanému.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle s ust.
§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava III,
sp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 vo výroku II. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na
zaplatenie (i) istiny vo výške 17.911,71 eur, (ii) úrokov z omeškania 9,00 % ročne z istiny 17.911,71 eur
od 03.05.2021 do zaplatenia a (iii) trov prvostupňového
a druhostupňového súdneho konania, alebo eventuálne rozsudok zruší vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach
prezentovaných v konaní pred súdom prvého stupňa. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za
vecne správne, konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a umožnil mu opakovane
sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného
a predložiť dôkazné prostriedky, ktoré napriek výzve konajúceho súdu do konania nedoložil. Žalobca
sa obmedzil len na svoje skutkové tvrdenia bez toho, aby ich dokázal preukázať, a to aj napriek
opakovaným výzvam súdu a námietkam žalovaného. Žalobca tvrdil, že škodu uhradil započítaním voči
svojmu klientovi, a tým mu vznikla aktívna vecná legitimácia. Žalobca v tomto konaní predložil faktúru
vystavenú spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. (ďalej ako „SOFŽ“) na sumu 24.864,eur, z ktorej odvodzuje započítací úkon. Zo súpisu úkonov, ako podkladu fakturácie je však zrejmé,
že služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované výlučne SOFŽ, ale aj súkromnej osobe
p. Ž.J.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné. Na základe uvedeného sa stotožnil so
záverom, že celé započítanie je neplatné, keďže nie je možné identifikovať konkrétne služby, ktoré sú
predmetom započítania. Inými slovami - k vzniku škody na strane žalobcu nedošlo.
Žalobca ničím nepreukázal tvrdenie, že existovala dohoda o tom, že odmenu za služby poskytnuté
p. L. Ž. mal žalobcovi uhrádzať poškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.), keďže takúto
dohodu žalobca v spore napriek námietkam žalovaného nepredložil, i keď tvrdil, že ju má k dispozícii
a konajúcemu súdu ju doručí. Ak by existencia takejto dohody bola preukázaná, z právneho hľadiska
by bol stále dlžníkom žalobcu p. L. Ž. a nie poškodený, a teda ani takáto dohoda by neoprávňovala
žalobcu započítať pohľadávku na odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. voči poškodenému. Žalobca
nič iné okrem vyššie uvedeného v konaní netvrdil a nepreukázal. Tvrdenia žalobcu v konaní indikujú aj
konanie v rozpore s ustanovením § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
Vzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo 16.10.2020 predstavuje absolútne
neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného voči žalobcovi
na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta, a teda k „uspokojeniu“ nároku
poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Keďže nárok poškodeného na náhradu škody voči
žalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom nezanikol, nemohol následne vzniknúť žalobcovi ani
čiastočne nárok na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému, ten by mohol vzniknúť jedine v
situácii, ak by žalobca poškodenému vyplatil náhradu škody krytú poistnou zmluvou uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným, k čomu však nedošlo. Zo súpisu úkonov, ako podkladu fakturácie je však zrejmé,
že služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované výlučne Stavebno-obchodnej firme
Žabecký, s.r.o., ale aj súkromnej osobe p. Ž.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné.
Ako konajúci súd správne ustálil, žalobca sám porušil poistné dojednania. Poukázal na znenie článku
VII. bod. 4 Všeobecných poistných podmienok č. 606, ktorými bol žalobca ako poistený viazaný, v
zmysle ktorého poistený nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne alebo
čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že
žalobca predmetné zmluvné dojednanie ignoroval a chcel vystaviť žalovaného do pozície štatistu, keď
najprv chcel „uspokojiť“ nárok poškodeného, k čomu však pre neplatnosť jednostranného započítania
pohľadávok zo 16. októbra 2020 nedošlo, a až následne (listom z 27. októbra 2020) oznámil žalovanému
vznik škody z poistnej udalosti krytej poistnou zmluvou.
S poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd rozhodol správne a žiadal odvolací súd, aby
rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení uvádza, že žalobca nepreukázal
existenciu dohody o tom, že odmenu za služby poskytnuté pánovi L.G. Ž. mal žalobcovi uhrádzať
jeho klient - Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o., keďže takúto dohodu súdu v písomnej forme
nepredložil. V tejto súvislosti zároveň žalovaný uviedol, že ak by aj takáto dohoda existovala, z právneho
hľadiska by bol dlžníkom žalobcu stále p. L. Ž. a nie jeho klient Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.,
a teda takáto dohoda by neoprávňovala započítať si pohľadávku žalobcu voči jeho klientovi Stavebnoobchodná firma Žabecký, s.r.o.
Žalobca poukázal na ods. 12. a 19. odvolania, kde sú podrobne popísané dôvody, prečo súd dospel k
nesprávnym skutkovým tvrdeniam v otázke existencie tejto dohody.
K tvrdeniu žalovaného, že ak by aj dohoda o poskytovaní právnych služieb v prospech tretieho
existovala, neoprávňovala by žalobcu na zápočet voči jeho klientovi - Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o. uviedol, že ide o právny nezmysel. Na uvedený prípad (dohodu o poskytovaní právnych
služieb v prospech tretej osoby) možno analogicky aplikovať ust. § 50 ods. 1 OZ, podľa ktorého:
„Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.“
Zmluva v prospech tretieho je uzavretá, len čo sa dlžník (v našom prípade dodávateľ právnych služieb
- žalobca) konajúci vlastným menom dohodne s veriteľom (v našom prípade Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o.), teda bez účasti tretej osoby (v našom prípade p. L. Ž.J.). V našom prípade sa žalobca
so svojím klientom (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.) dohodol, že bude poskytovať aj právne
služby aj pre p. L. Ž., pričom odmenu za tieto služby bude platiť Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.
Z uvedenej dohody vznikol spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. nárok voči žalobcovi na
poskytovanie právnych služieb v prospech p. L. Ž., avšak p. L. Ž. nevznikla povinnosť platiť odmenu za
právne služby žalobcovi, pretože túto povinnosť znášala spoločnosť Stavebno-obchodná firma Žabecký,
s.r.o., s ktorou žalobca uzatvoril dohodu poskytovaní právnych služieb v prospech p. L. Ž..
Z uvedeného je potom celkom zjavné, že žalobcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie odmeny práve voči
spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. a nie voči p. L. Ž., a teda mohol si svoju pohľadávku
na zaplatenie odmeny voči svojmu klientovi - Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. platne započítať.
Opačným výkladom by sme nevyhnutne dospeli k záveru, že zmluva uzavretá v prospech tretej osoby,
s ktorou Občiansky zákonník osobitne počíta, by nemala žiaden význam.
Žalovaný - rovnako ako aj prvostupňový súd tvrdia, že žalobca porušil ust. § 74 ods. 1 písm. b) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ani prvostupňový súd však žiadnym spôsobom bližšie
neuvádzajú akým konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia označenej právnej normy a neuvádzajú
ani aký význam má toto tvrdenie na prejednávanú vec.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný v čl. V svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca tým, že si započítal
pohľadávku voči svojmu klientovi - poškodenému - spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký,
s.r.o., porušil ustanovenie, že podľa článku VII. bod. 4 všeobecných poistných podmienok č. 606
žalovaného, podľa ktorého žalobca nebol oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne
alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody, čo však žalobca nedodržal a postavil
tak žalovaného do pozície štatistu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie odvolania ods.
41. až 43., kde sú podrobne popísané dôvody, prečo je uvedená argumentácia právne bezvýznamná.
Žalobca naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. §
389 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP, rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp.
zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 vo výroku II. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na
zaplatenie (i) istiny vo výške 17.911,71 eur, (ii) úrokov z omeškania 9,00 % ročne z istiny 17.911,71
eur od 03.05.2021 do zaplatenia a (iii) trov prvostupňového a druhostupňového súdneho konania, alebo
eventuálne rozsudok zruší vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne
správne, konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a umožnil mu opakovane sa
vyjadriť k tvrdeniam žalovaného a predložiť dôkazné prostriedky, ktoré napriek výzve konajúceho
súdu do konania nedoložil. Žalobca predložil faktúru vystavenú spoločnosti Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o. na sumu 24.864,- eur, z ktorej odvodzuje započítací úkon. Zo súpisu úkonov, ako
podkladu fakturácie je však zrejmé, že služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované
výlučne SOFŽ, ale aj súkromnej osobe p. Ž.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné. Na
základe uvedeného mal za to, že súd správne určil absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže nie je
možné identifikovať konkrétne služby, ktoré sú predmetom započítania.
Žalovaný poukázal na procesné správanie žalobcu. Ak by došlo k nahradeniu škody zákonným
spôsobom, žalobcovi by nič nebránilo uviesť a preukázať tieto podstatné skutočnosti už v žalobe.
Žalobca by tak nemusel čakať na to, akú procesnú obranu v konaní vyprodukuje žalovaný a či si dôkaznú

núdzu na strane žalobcu všimne. Vzhľadom na uvedené považoval žalobcom tvrdené skutočnosti o
náhrade škody poškodenému formou vzájomného započítania pohľadávok za nevierohodné. Okrem
toho zastával názor, že súd mal pri predkladaní dôkazov o započítaní aplikovať zásadu o sudcovskej
koncentrácii konania, a to z dôvodu že sa jednalo o nové dôkazy, na základe ktorých opakovane
dochádzalo k odročeniu pojednávaní, pričom ich mal žalobca predložiť už skôr.
S poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd rozhodol správne a požiadal odvolací súd aby
rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
29. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.08.2023 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutkového a/alebo právne skutočnosti, žalobca
poukazuje na svoje odvolanie voči rozsudku a na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
K jednostrannému započítaniu žalobca uviedol, že na tomto jednostrannom započítavacom úkone
je na jednej strane identifikovaná pohľadávka žalobcu voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o., ktorá bola identifikovaná faktúrou č. 20696 vystavenou na sumu 24.864 eur (ktorá
bola v presahujúcej výške zápočtu uhradená) a na strane druhej je identifikovaná pohľadávka
spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. voči žalobcovi vo výške 19.901,90 eur, ktorá bola
identifikovaná odkazom na výzvu na náhradu škody. V jednostrannom zápočte nie sú identifikované
žiadne právne služby, na základe ktorých mal žalobca pohľadávku voči spoločnosti Stavebno-obchodná
firma Žabecký, s.r.o. a žalobca ani nevidí dôvod, prečo v zápočte identifikované byť mali. Žalobca
mal voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. pohľadávku spočívajúcu v odmene za
poskytnutie všetkých právnych služieb identifikovaných v prílohe k faktúre č. 20696, a to bez ohľadu na
to, komu tieto právne služby boli poskytnuté. Žalobca preto naďalej nerozumie od čoho si tak súd ako
aj žalovaný odvádzajú neplatnosť jednostranného zápočtu, keď z jeho znenia je absolútne jasné aké
pohľadávky sa týmto zápočtom započítavali.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, ohľadne procesného správania sa žalobcu, žalobca postupoval v
súlade s ustanoveniami CSP. Zároveň sa ohradil voči tvrdeniu žalovaného, že škodu uhradil spoločnosti
Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. nezákonným spôsobom. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, čo
podporuje aj skutočnosť, že spôsob úhrady nebol nikdy zo strany spoločnosti Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o. rozporovaný.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že prvostupňový súd mal pri vykonávaní dokazovania použiť
sudcovskú koncentráciu a v dôsledku uvedeného nemal prihliadať na všetky dôkazy predložené
žalobcom, s týmto tvrdením nesúhlasil, nakoľko žalobca vždy len reagoval na novo uplatňované
skutkové spochybňovanie zo strany žalovaného, ktoré žalobca nevedel vyvrátiť inak ako dokladovaním
ďalších dôkazov.
30. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu, vyjadreniami žalovaného i žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie
dôvody.
32. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
33. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
34. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať
s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

35. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky),
na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu,
kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3).
Podľa ods. 4 v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného (ods. 4).
36. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2].
37. Podľa § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti (ods. 2).
Podľa ods. 3 ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti
plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu,
že poistné nebolo riadne a včas zaplatené (ods. 3).
38. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
39. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý
z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.
40. Podľa § 581 ods. 1, a 2 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná.
41. Podľa § 407 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ) ak dlžník plní čiastočne
svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku.
42. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
43. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
napadnutý rozsudok súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle §
220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky
vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Preto sa odvolací súd v stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym
posúdením veci prvostupňovým súdom.
44. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
45. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti súdneho rozhodnutia je, či prvostupňový súd dospel
k správnemu záveru, že započítací prejav je absolútne neplatný právny úkon, pričom súd vychádzal
zo skutočnosti, že neexistovala dohoda medzi klientom a pánom L. Ž. o tom, že odmenu za poskytnuté
právne služby pánovi Ž. mal uhrádzať klient a či bol súd povinný prihliadať na § 407 ods. 3 OBZ ako i
Odsúhlasenie záväzkov z 31.12.2020.
46. Odvolací súd poukazuje na body 11. až 15.1 odôvodnenia rozhodnutia, kde sa súd zaoberal, či bol
postup žalovaného správny a či bola zo strany žalobcu preukázaná výška uplatneného nároku, teda
či skutočne žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu. Žalobca tvrdil, že škodu uhradil klientovi
(poškodenému) formou jednostranného zápočtu pohľadávok zo 16. októbra 2020.
47. K otázke jednostranného započítania odvolací súd dodáva, že právnym následkom započítania je
zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako
pohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto
prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných
pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Týmito predpokladmi sú: a/ vzájomnosť
pohľadávok, b/ plnenie rovnakého druhu, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d/ prejav smerujúci
k započítaniu.
Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný
právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na
započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok
veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu
nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z
pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej
v platnosti.
Občiansky zákonník nepredpisuje doručenie zásielky obsahujúce právny úkon smerujúci k započítaniu
do vlastných rúk druhého účastníka. Takúto zásielku možno druhej strane doručiť akýmkoľvek
spôsobom. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako
obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi).
V zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nie je možné premlčané pohľadávky,
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej
pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Odvolací súd konštatuje, že v
§ 581 ods. 2 druhej vete OZ <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> je upravený len zákaz
započítania vlastnej dosiaľ nesplatnej pohľadávky proti splatnej pohľadávke. Z tohto ustanovenia však
nemožno automaticky vyvodiť, že by zákon zakazoval započítanie i v opačnej situácii, a to započítanie
splatnej pohľadávky dlžníka proti nesplatnej pohľadávke veriteľa.
48. Z rozpisu faktúry č. 20696, ktorú žalobca započítal voči výzve na náhradu škody, ktorú klient
žalobcu zaslal žalobcovi dňa 12.10.2020, je zrejmé, že poškodenému (Stavebno- obchodnej firme
Žabecký, s.r.o.) poskytol žalobca len jeden úkon (označený č. 2) z 34. Zostávajúcich 33 bolo jednoznačne
poskytnutých L. Ž. ako fyzickej osobe. Žalobca preto nemohol započítať pohľadávku z faktúry č. 20696
za odmenu za poskytovanie právnych služieb poškodenému - spoločnosti Stavebno-obchodná firma
Žabecký, s.r.o. nakoľko tento nárok mal voči L. Ž.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k ústnej dohode, že
odmenu za služby poskytnuté L. Ž. mal žalobcovi hradiť poškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký
s.r.o.), takúto ústnu dohodu žalobca nepreukázal. Skutočnosť (ktorú tvrdí žalobca), že existenciu ústnej
dohody preukazuje nepriamy dôkaz a to, že klient nikdy nespochybnil spôsob úhrady záväzkov za
fyzickú osobu - p. L. Ž. a že klient uhradil zvyšnú sumu vo výške 4.962,10 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi sumou vystavenou na základe faktúry č. 20696 a sumou jednostranného zápočtu žalobcu
(24.864-19.901,90=4.962,10), nie je dôkazom o ústnej dohode o spôsobe úhrady pohľadávky žalobcu
voči L. Ž. klientom.

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť
k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja
od hmotného práva. Strana sporu je procesne povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca mal povinnosť
v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a následne v súvislosti so splnením tejto procesnej povinnosti bol
procesne povinný uniesť dôkazné bremeno. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vypočuť
v konaní pána L. Ž. za účelom preukázania ústnej dohody, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
ústnej dohody.
50. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa
16. októbra 2020 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1
OZ. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.
51. Súd správne uviedol, že základnou podmienkou určitosti započítacieho prejavu je vymedzenie
konkrétnych vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, ak tieto pohľadávky neexistujú, nie je možné
považovať započítací prejav za určitý. V konaní bolo preukázané, že klient uhradil veriteľovi T. L. Domino dňa
30. septembra 2020 sumu 10.000,- eur a sumu 1.685,49 eur, dňa 9. októbra sumu 3.000,-eur a dňa 22.
októbra sumu 6.216,41 eur. To znamená, že žalobca započítal dňa
16. októbra 2020 svoju pohľadávku voči pohľadávkam klienta, ktoré vo väčšej časti neexistovali. Tento
započítací prejav je neurčitý a nejasný. Súdom vyhodnotený jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa
16. októbra 2020 ako absolútne neplatný právny úkon je oprávnený.
52. K tvrdeniu žalobcu, že súd aj pri posudzovaní adresáta právnych služieb, vychádzajúc z prílohy k
faktúre č. 20696, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď len vychádzajúc z časti názvu okruhu
právnych služieb „Ž.“ bez ďalšieho automaticky pripísal právne služby poskytnuté p. L. Ž. a nie klientovi,
odvolací súd dodáva, že už z označenia „Prehľad spotrebovaných hodín pre: L. Ž.“ vyplýva, že ide o
právne úkony pre fyzickú osobu. Ak malo ísť pre právne úkony pre spoločnosť Stavebno-obchodná firma
Žabecký, mal to žalobca uviesť už v záhlaví Prehľadu spotrebovaných hodín. Len pri označenom úkone
č. 2. žalobca uviedol, že boli poskytnuté pre Stavebno-obchodnú firmu Žabecký. Samotná výtka žalobcu,
že nešlo o 34 úkonov (ako ich označil súd) ale okruhov právnych služieb, nič nemení na tom, že okrem
jedného boli právne úkony poskytnuté L. Ž. ako fyzickej osobe. Sám žalobca označil poskytnuté právne
služby ako úkon a nie okruh.
53. Nad rámec odvolací súd dodáva, že je otázne, či bol naplnený predpoklad na započítanie, a to plnenie
rovnakého druhu. Z jednostranného zápočtu vyplýva, že žalobca započítal pohľadávku voči výzve na
náhradu škody zo dňa 12.10.2020, v ktorej je uvedené, že musí predmetnú sumu 19.901,90 eur, ktorá
vyplýva z právoplatného platobného rozkazu voči spoločnosti T. L.-Stolárstvo DOMINO, uhradiť.
54. Vzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo dňa 16. októbra 2020 predstavuje
absolútne neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného
voči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta a k uspokojeniu
nároku poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Nakoľko nárok poškodeného na náhradu
škody voči žalobcovi nezanikol, nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na vyplatenie poistného voči
žalovanému.
55. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nedodržanie postupu podľa článku VII bod 4 všeobecných
poistných podmienok č. 606 nebolo zo strany žalovaného nikdy namietané a žalovaný nemôže dopĺňať
a meniť dôvody, pre ktoré neposkytol žalobcovi plnenie, odvolací súd dodáva, že je síce pravdou,
že žalovaný k škodovej udalosti č. 9851644067 zo dňa 27.03.2020 uviedol, že podľa čl. II písm.
f) a g) sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti poisteného nevzťahuje
na zodpovednosť za škodu vzniknutú vedomou nedbanlivosťou, a žalobca žalobu postavil na tom,
že neporušil ani nezanedbal nutnú opatrnosť a ani odbornú starostlivosť, avšak žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 1.4.2022 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poistený (žalobca) môže

podať žalobu voči poistiteľovi (žalovanému) jedine v prípade, ak by sám nahradil poškodenému škodu,
teda by sa následne mohol domáhať refundácie. Žalobca preukazoval úhradu škody jednostranným
zápočtom pohľadávok zo dňa
16. októbra 2020. Keby poistený (žalobca) nahradil sám škodu klientovi (poškodenému), mal by nárok
na vyplatenie voči poistiteľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie. Na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu, t.j. jeho nároku voči žalovanému, musel byť preukázaný platný jednostranný
zápočet pohľadávok, čo sa však nestalo. Následkom toho bola žaloba zamietnutá. Článok VII bod 4
všeobecných poistných podmienok č. 606 je k dôvodom zamietnutia žaloby irelevantný.
56. K tvrdeniu žalobcu, že súd sa vôbec nevysporiadal s predloženým dôkazom Odsúhlasenie záväzkov
k 31.12.2020, kde bola odsúhlasená faktúra č. 20696, odvolací súd dodáva, že na č.l. 191 súdneho
spisu sa nachádza mail z 11. februára 2021, ktorým Stavebno-obchodná firma Žabecký s.r.o. žiada od
Vojčík... odsúhlasenie stavu záväzkov a pohľadávok voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký
s.r.o. Na č.l. 188 je list - odsúhlasenie zostatku - návratka, ktorým Vojčík and Partners, s.r.o., Košice
potvrdzuje správnosť pohľadávok k 31.12.2020, kde ako záväzky je označené fa. č. 20266 spolu vo
výške 20.141,90 eur. Tento dokument nie je však datovaný ani podpísaný a nie je zrejmé, či bol odoslaný
protistrane. Podľa odvolacieho súdu tento dokument nespĺňa podmienky pre odsúhlasenie. Zaplatenie
rozdielu medzi sumou vystavenou fa č. 20696 a sumou započítanou jednostranným zápočtom (t.j.
4.962,10 eur) žalobcovi spoločnosťou Stavebno-obchodná firma Žabecký s.r.o., nemôže mať čiastočné
účinky uznania dlhu podľa § 407 ods. 3 OBZ, nakoľko jednostranný zápočet žalobcu bol vyhodnotený
ako neplatný.
57. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko žalobcovi nevznikla
pohľadávka na zaplatenie odmeny za právne služby voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký
s.r.o. na základe fa č.20696 a žalobca nepreukázal ústnu dohodu medzi žalobcom, klientom a p.
Žabeckým ako fyzickou osobou o tom, že za právne služby pre p. Ž. bude platiť Stavebno-obchodná
firma Žabecký s.r.o., nemohlo dôjsť k platnému započítaniu zo dňa 16. októbra 2020, a žalobca nie je v
tomto konaní aktívne legitimovaný z vyššie uvedených dôvodov.
58. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1, 262 ods. 2 CSP tak, že
úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.