{"guid": "6ac32c1f-ef48-4e34-8a93-0f0381eb9505:1178344d-4efd-4b16-a0cf-336d22d5d589", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1", "spisova_znacka": "4Cob/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/94/2023 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2025, sp. zn. 4Cob/94/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1", "identifikacne_cislo": "6122202034", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1178344d-4efd-4b16-a0cf-336d22d5d589", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/94/2023\n6122202034\n22. 05. 2025\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2025:6122202034.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Vojčík & Partners, s.r.o.,\nRázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh,\nIČO: 36 866 563, zast. MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, 821 09 Bratislava, IČO: 53 204 786 (predtým\nVojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n53 204 786), proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova\n4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03\nBratislava, o zaplatenie 19.901,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku\nMestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/17/2022-205 zo dňa 20. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-31Cb/17/2022-205 zo dňa 20.\njúna 2023 v napadnutej časti II. a III. výroku potvrdzuje.\nII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom konanie\nv časti o zaplatenie sumy 1.990,19 eur zastavil. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom\npriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 37 ods. 1, 788 ods. 1, 797 ods. 1, 799 ods. 1, 822, 825 zák. č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), čl. VII bod 4 Všeobecných poistných podmienok.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.901,90 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil\nžalobca tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/162/2020\nzastupoval Stavebno-obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. vystupujúcu v postavení žalovaného (ďalej v\ntexte aj „klient“), ktorej bola platobným rozkazom z 12. marca 2020 uložená povinnosť zaplatiť T. L.\n- Stolárstvo Domino sumu 16.544,99 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobca podal v mene\nklienta proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý z dôvodu, že žalobca nepodal odpor proti\nplatobnému rozkazu elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie, a preto podaný odpor\nnespĺňal zákonom predpísané náležitosti. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu bola zamietnutá\nuznesením zo 4. septembra 2020. Následne žalobca podal v mene klienta podnet na podanie dovolania\ngenerálneho prokurátora, ktorý bol odložený, keďže neboli zistené dôvody na jeho podanie. Žalobca\npodal v mene klienta aj ústavnú sťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021.\nKlient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur s tým, že následne došlo\nmedzi žalobcom a klientom k vysporiadaniu škody vo forme jednostranného zápočtu voči pohľadávke\n\nžalobcu na úhradu odmeny. Vznik škodovej udalosti oznámil žalobca žalovanému, ktorý oznámil\nžalobcovi, že odmietol poskytnúť plnenie s poukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k zvlášť\nzávažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej spôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona a\nprávnej úpravy upomínacieho konania.\nŽalobca k žalobe pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 12. marca 2020, sp.\nzn. 6Up/162/2020, odpor žalobcu podaný v mene klienta proti predmetnému platobnému rozkazu,\nuznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, sťažnosť\nžalobcu z 24. augusta 2020, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp. zn.\n6Up/162/2020, ústavnú sťažnosť žalobcu z 27. októbra 2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021, podnet žalobcu na podanie dovolania generálneho\nprokurátora z 27. októbra 2020, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení\npodnetu z 23. novembra 2020, jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020, výzvu klienta na\nnáhradu škody z 12. októbra 2020, poistnú zmluvu, uplatnenie nároku na náhradu škody, oznámenie\nžalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 28. apríla 2021 a výzvu žalobcu z 13. mája 2021.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica\nz 8. februára 2022, sp. zn. 6Up/5/2022 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na\nustanovenie § 26 ods. 1 a ods. 4 zákona o advokácii a uviedol, že ide o objektívnu zodpovednosť,\nktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone advokácie,\nvznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo posúdiť, či\ndošlo k súčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených listín vôbec\nnevyplývajú také podstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška skutočnej škody. Zároveň žalovaný\npoukázal na to, že v poistnej zmluve bola dohodnutá spoluúčasť vo výške\n10 %, najmenej vo výške 660,- eur. Podľa názoru žalovaného, ak pri podávaní odporu žalobcom došlo\nk administratívnej chybe, je nutné skúmať, či žalobca napríklad vyvodil pracovnoprávnu zodpovednosť\nvoči príslušnému zamestnancovi. Záverom žalovaný zotrval na stanovisku, že postupoval správne\npri aplikácii jednotlivých zmluvných dojednaní, pričom vedomá nedbanlivosť, resp. porušenie alebo\nzanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti vyplývajú aj zo žalobcom predložených listín.\n4. Žalobca v replike z 11. marca 2022 vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť. Následne\nžalobca uviedol, že si voči zamestnancovi, ktorý vykonával podanie\nv elektronickom systéme, neuplatnil nárok na náhradu škody, keďže žalovaný má podľa poistných\npodmienok nárok na náhradu až potom, ako sám poskytne poistné plnenie, ktoré doposiaľ neposkytol.\nZávery žalovaného sú podľa žalobcu z pohľadu podmienok poistnej zmluvy a aj zmyslu poistenia\nprofesijnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti advokáta neakceptovateľné, keďže\nich výkladom je možné dospieť\nk záveru, že vlastne advokát nemá nikdy nárok na poistné plnenie.\nK replike žalobca pripojil doklady preukazujúce realizáciu platieb klientom žalobcu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6Up/162/2020.\n5. Žalovaný v duplike z 1. apríla 2022 uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz\no platnom vzájomnom započítaní pohľadávok s klientom, keď žalobca nepreukázal existenciu\npohľadávky voči klientovi, neuviedol žiadne skutočnosti podložené dôkazmi, z ktorých by bolo možné\noveriť naplnenie predpokladov započítateľnosti pohľadávok. Pri poistení zodpovednosti za škodu je\npoisťovateľ povinný vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú je\npoistený povinný uhradiť poškodenému, pričom žalobca podľa žalovaného nepreukázal aktívnu vecnú\nlegitimáciu v konaní.\nVo vzťahu k zmluvným dojednaniam žalovaný uviedol, že z ich obsahu vyplýva jeho úmysel\nneplniť nároky na náhradu škody spôsobenej pri výkone profesijnej činnosti vedomou nedbanlivosťou\npoisteného, ktorá je definovaná v osobitných poistných podmienkach. V danom prípade bola podľa\nžalovaného naplnená definícia vedomej nedbanlivosti, keďže žalobca napriek jednoznačnému poučeniu\nsúdom podal odpor proti platobnému rozkazu na nesprávnom tlačive.\n6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:\nŽalobca zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/162/2020\nStavebno-obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. ako klienta, ktorej bola platobným rozkazom z 12. marca 2020\nuložená povinnosť zaplatiť T. L. - Stolárstvo Domino sumu 16.544,99 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9 % ročne zo sumy 16.544,99 eur od 23. augusta 2019 do zaplatenia a náhradu trov konania\n\nvo výške 1.685,49 eur. Žalobca podal v mene klienta odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu\nBanská Bystrica z 12. marca 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, ktorý bol odmietnutý uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 s poukazom na skutočnosť, že\nžalobca síce podal v mene klienta odpor elektronicky, avšak ho nepodal prostredníctvom predpísaného\nelektronického formulára, čím neboli splnené podmienky podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom\nkonaní. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 24. augusta 2020 sťažnosť,\nktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nzo 4. septembra 2020, sp. zn. 6Up/162/2020. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4.\nseptembra 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 podal žalobca v mene klienta dňa 28. októbra 2020 ústavnú\nsťažnosť, ktorá bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2021,\nsp. zn. IV. ÚS 208/2021. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp.\nzn. 6Up/162/2020 podal žalobca v mene klienta dňa 27. októbra 2020 podnet na podanie dovolanie\ngenerálneho prokurátora, ktorému nebolo vyhovené prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky z 23. novembra 2020.\nListom z 12. októbra 2020 vyzval klient žalobcu na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur. Klient uhradil\nT. L. - Stolárstvo Domino dňa 30. septembra 2020 sumu 10.000,-- eur a sumu 1.685,49 eur, dňa 9.\noktóbra 2020 sumu 3.000,- eur a dňa\n22. októbra 2020 sumu 6.216,41 eur. Faktúrou č. 20696 z 12. októbra 2020 fakturoval žalobca klientovi\nodmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 24.864,- eur\ns DPH s tým, že súčasťou faktúry bol prehľad spotrebovaných hodín pre p. L. Ž. za obdobie od 1. januára\n2018 do 30. augusta 2020. Listom zo 16. októbra 2020 žalobca jednostranne započítal pohľadávky\nmedzi ním a klientom s tým, že\nk zápočtu pohľadávky klienta z výzvy na náhradu škody v sume 19.901,90 eur\na pohľadávky žalobcu na odmenu v sume 24.864,- eur malo dôjsť v rozsahu 19.901,90 eur.\nListom z 27. októbra 2020 oznámil žalobca žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za\nškodu z poistnej zmluvy z 10. apríla 2017, v ktorom žalobca označil svojho klienta ako poškodeného\na v ktorom popis vzniku škody bol vymedzený tým spôsobom, že proti klientovi bol vydaný platobný\nrozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, ktorý bol uznesením súdu odmietnutý z dôvodu, že odpor bol\npodaný na nesprávnom elektronickom tlačive. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a klient žalobcu\nmusel druhej strane uhradiť žalovanú sumu, pričom súd vôbec neskúmal skutkové okolnosti uvádzané\nv odpore, ale poukázal len formálny nedostatok\nv nesprávnom tlačive. Klient vyzval žalobcu, aby mu škodu uhradil, pričom žalobca poskytol náhradu\nškody vo výške 19.901,90 eur. Ako príčinu vzniku škody označil žalobca pochybenie advokátskej\nkancelárie pri podaní odporu. Žalovaný listom\nz 28. apríla 2021 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tvrdením, že zo strany žalobcu\nako poisteného došlo k zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti, ktorú\nmožno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery\na profesiu poisteného očakávať, pričom žalobca bol o spôsobe podania odporu elektronicky a aj o\nnásledkoch v prípade nerešpektovania predpísaného spôsobu podania odporu informovaný. Listom z\n13. mája 2021 vyzval žalobca žalovaného na prehodnotenie záverov poistnej udalosti.\n7. Keďže žalobca vzal podaním z 11. marca 2022 žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť, súd\nkonanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I.).\n8. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 17.911,71 eur bolo úlohou súdu\nposúdiť, či bol postup žalovaného správny a či bola zo strany žalobcu preukázaná výška uplatneného\nnároku, teda či skutočne žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu, prípadne v akom rozsahu.\n9. K procesnej obrane žalovaného, ktorá sa týkala toho, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že\nžalobca svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t.j. že nebyť pochybenia žalobcu by bol jeho klient v\nkonaní iniciovanom žalobou žalobcu T. L. - Stolárstvo Domino úspešný, súd uviedol, že na predmetnú\nprocesnú obranu nemohol v spore prihliadať.\nPri zohľadnení zákona o advokácii a Obchodného zákonníka síce vo všeobecnosti platí, že pochybenie\nadvokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je\ndaná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.\nZodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností\nadvokáta v súvislosti s výkonom advokácie (k tomu viď aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 21. októbra 2010, sp. zn. 3MCdo/18/2009 a z 25. novembra 2010, sp. zn. 4Cdo/161/2009,\n\nako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 678/2015).\nZároveň však nemožno opomínať tú skutočnosť, že v posudzovanom spore nejde o konanie o náhradu\nškody iniciované poškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako intervenient jeho\npoisťovateľ, ale ide o spor iniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného voči poisťovateľovi\no vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, vrátane ustanovenia § 797 ods. 4, v zmysle ktorého poisťovateľ nemôže dodatočne dopĺňať\nalebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému poistné plnenie.\nPredmetná argumentácia zo strany žalovaného nebola uvedená v oznámení o ukončení šetrenia\npoistnej udalosti z 28. apríla 2021, a preto ju súd považuje za neprípustné uvádzanie nových\ndôvodov, pre ktoré nechce vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu\n(predovšetkým ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka) na ňu nemohol pri svojom\nrozhodovaní reflektovať (a následne ju posudzovať).\nZároveň sa súd vyjadril k odkazu žalovaného na znenie zmluvných dojednaní a výluku z plnenia, ak bola\nškoda spôsobená vedomou nedbanlivosťou poisteného. Jednak takto dojednaná výluka je v rozpore\ns kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v\nsituácii, ak vedomé (t.j. nedbanlivostné a aj úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný\nvplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje\nvšak poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu. V nadväznosti na\npredmetné konštatovanie považuje súd za nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že podstatou poistenia\nzodpovednosti za škodu pri výkone podnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený\nv rámci svojej profesie pochybí, pričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným\n(prípadne úmyselným) konaním poisteného. Ak by mal súd priznať úspech argumentácii žalovaného,\ntak by to znamenalo, že žalovaný by nikdy v prípade vzniku škody poisteným nemusel plniť, čo vedie\nk záveru, že žalovaný poskytuje poistný produkt slúžiaci výlučne na jeho vlastné obohatenie, v rámci\nktorého požaduje od poistených, aby platili poistné, avšak v situácii, keď má poskytnúť plnenie v dôsledku\nnaplnenia poistného rizika, dá ruky preč s tvrdením, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup žalovaného\nje podľa jeho názoru v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so samotnou podstatou poistenia.\nNapriek vyššie vysloveným záverom a skutočnosti, že súd musel prezumovať spôsobenie škody\nžalobcom svojmu klientovi nekvalitným poskytovaním právnych služieb (v podobe podania odporu proti\nplatobnému rozkazu spôsobom odporujúcim zákonu o upomínacom konaní), nemohol žalobe žalobcu\nvyhovieť ani čiastočne, k čomu uviedol, že v rámci svojho rozhodovania považuje súd za nevyhnutné\nzvýrazniť charakter poistenia, kedy bola poistená zodpovednosť žalobcu ako advokátskej kancelárie za\nškodu spôsobenú pri výkone advokácie. V zmysle predmetu poistenia\na v nadväznosti na znenie ustanovenia § 822 OZ vzniklo žalobcovi ako poistenému právo, aby žalovaný\nza neho v súlade s poistnou zmluvou nahradil poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalobca pri výkone\nadvokácie.\nV danom prípade však takýto postup zo strany žalobcu nebol dodržaný, čo má za následok odlišné\nnazeranie na výšku poistného plnenia, ktorú by mohol súd žalobcovi voči žalovanému priznať. V situácii,\nkedy poistený sám nahradil poškodenému spôsobenú škodu, má poistený nárok na vyplatenie poistného\nplnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie (po odpočítaní\nzmluvne dohodnutej spoluúčasti). Keďže žalobca tvrdil, že poškodenému náhradu škody vyplatil, je\nprípadný rozsah plnenia žalovaného limitovaný rozsahom skutočne preukázaného plnenia samotným\nžalobcom ako škodcom poškodenému.\nŽalobca v nahlásení vzniku škodovej udalosti uviedol žalovanému, že poškodenému poskytol plnenie\nvo výške 19.901,90 eur. Počas súdneho konania však žalobca dané tvrdenie zmenil, keďže v spore\ntvrdil, že nárok svojho klienta (poškodeného) na náhradu škody uspokojil na základe jednostranného\nzápočtu pohľadávok.\nKeďže v danom prípade žalobca poškodenému náhradu škody nevyplatil, kedy by stačilo na preukázanie\nsvojho tvrdenia predloženie výpisu z účtu o úhrade sumy 19.901,90 eur žalobcom poškodenému, musel\nsúd posudzovať, či skutočne\nk jednostrannému zápočtu pohľadávok došlo, prípadne, či je jednostranný zápočet pohľadávok platným\nprávnym úkonom.\n10. Žalobcom predložený jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020 vyhodnotil súd ako\nabsolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.\nZákladnou podmienkou určitosti započítacieho prejavu je vymedzenie konkrétnych vzájomných\npohľadávok veriteľa a dlžníka, ak tieto pohľadávky (alebo niektorá z nich) neexistujú, nie je možné\npovažovať započítací prejav za určitý, a rovnako tak nemôže dôjsť k sledovanému cieľu, t.j. k zániku\n\nzáväzku. Tu platí, že neexistujúca pohľadávka nemôže nadobudnúť splatnosť, a tým nie sú naplnené\nzákonné predpoklady započítania (k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,\nBAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.\nC. H. BECK: Praha, 2015, s. 2049).\nŽalobca v započítacom prejave identifikoval svoju pohľadávku voči poškodenému ako pohľadávku z\nfaktúry č. 20696 vystavenej na sumu 24.864,- eur a pohľadávku poškodeného voči žalobcovi na náhradu\nškody vo výške 19.901,90 eur. Vychádzajúc\nz obsahu predložených listín mal súd za to, že ani jedna z pohľadávok neexistovala, resp. neexistovala\nvo výške deklarovanej v jednostrannom zápočte pohľadávok.\nSúd poukázal na to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi k 16. októbru 2020 nebola vo výške\n19.901,90 eur, ale len v sume 14.685,19 eur, t.j. v sume o 5.216,41 eur nižšej, keďže platbu vo výške\n5.216,41 eur poškodený realizoval až dňa 22. októbra 2020. Keďže pod pojmom škoda sa rozumie\nzníženie majetku poškodeného, poškodenému mohla vzniknúť škoda v rozsahu 5.216,41 eur až dňa\n22. októbra 2020, kedy sa o túto sumu znížil majetok poškodeného.\nJe zrejmé, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveroval tvrdenia poškodeného, hoci to bolo jeho\npovinnosťou, a bez ďalšieho prevzal tvrdenia poškodeného z listu\nz 12. októbra 2020. Pred realizáciou započítacieho prejavu si mal žalobca\nu poškodeného overiť, či v skutočnosti uhradil T.M. L. - Stolárstvo Domino ním deklarovanú sumu\n19.901,90 eur. Keďže tak žalobca nepostupoval,\nv jednostrannom zápočte pohľadávok vymedzil pohľadávku poškodeného na náhradu škody vo výške,\nv akej k 16. októbru 2020 neexistovala.\nEšte väčším nedostatkom započítacieho prejavu spôsobujúcim jeho zmätočnosť (a s tým spojenú\nneplatnosť) je, že údajná započítavaná pohľadávka žalobcu v sume 24.864,- eur, ktorá mala vyplývať\nz faktúry č. 20696, reálne neexistuje. Faktúra č. 20696 vystavená žalobcom na poškodeného ešte bez\nďalšieho neznamená, že by osvedčovala existenciu pohľadávky žalobcu voči poškodenému.\nZ rozpisu vykonaných úkonov je zjavné, že žalobca fakturoval poškodenému odmenu za celkom 34\núkonov, hoci z ich rozpisu je zjavné, že poškodenému (Stavebno-obchodnej firme Žabecký, s.r.o.)\nposkytol žalobca len jeden z 34 úkonov, v prípade zostávajúcich 33 úkonov poskytoval žalobca\nprávne služby p. L. Ž. ako fyzickej osobe, ktorý je z hľadiska práva odlišným subjektom ako bol\npoškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.). Dlžníkom v prípade týchto právnych služieb\nnebol poškodený, ale p. L. Ž., z čoho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený započítavať voči\npoškodenému pohľadávku na odmenu za poskytovanie právnych služieb, nárok na ktorú mal voči p.\nL. Ž..\nV danom prípade tak nebola splnená vzájomnosť započítavaných pohľadávok ako základná podmienka\npre možnosť započítania pohľadávok, pričom nárok na odmenu\nv započítacom prejave bol uvedený jednou sumou konkrétnou sumou nezodpovedajúcou skutočnosti,\na preto nie je možné od tejto sumy oddeliť odmenu za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalobca\npoškodenému, keďže by to bolo neprípustné odstraňovanie nedostatkov jednostranného právneho\núkonu žalobcu konajúcim súdom. Takýto prístup by mohol súd zvoliť pri svojom rozhodovaní jedine vtedy,\nkedy by v započítacom prejave bola vymedzená odmena za jednotlivé poskytnuté právne služby zvlášť.\n11. Súd ďalej uviedol, že nemohol prihliadať na ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, že existovala\ndohoda o tom, že odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. mal žalobcovi uhrádzať poškodený (Stavebnoobchodná firma Žabecký, s.r.o.), keďže takúto dohodu žalobca v spore napriek námietkam žalovaného\nnepredložil. Ani\nv prípade, ak by existencia takejto dohody bola preukázaná, stále z právneho hľadiska by bol dlžníkom\nžalobcu p. L. Ž. a nie poškodený, a teda ani takáto dohoda by neoprávňovala žalobcu započítať\npohľadávku na odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. voči poškodenému. Jedinými okolnosťami, ktoré by\nzakladali takúto právnu možnosť započítať pohľadávku žalobcu na odmenu za právne služby poskytnuté\np. L. Ž. voči poškodenému, by boli, ak by poškodený prevzal dlh p. L. Ž. voči žalobcovi (podľa ustanovenia\n§ 531 ods. 1 OZ), alebo ak by poškodený pristúpil k dlhu p. L. Ž. voči žalobcovi (podľa ustanovenia §\n531 ods. 2, resp. podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka). Ani jednu z týchto možností však\nžalobca v konaní nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil. Z tohto dôvodu bola možnosť započítania\nnárokov voči p. L. Ž. jednostranným zápočtom voči poškodenému z právneho hľadiska vylúčená.\n12. Súd poukázal i na to, že aj argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho vyjadrení z 20. apríla 2023 o\nnespochybňovaní vystavenej faktúry Stavebno-obchodnou firmou Žabecký, s.r.o.\n\na v nespochybňovaní spôsobu hradenia záväzkov za p. L. Ž. z jej strany a o údajnom uznaní záväzku\nStavebno-obchodnou firmou Žabecký, s.r.o. pre rozhodnutie v spore právne nepodstatná, keďže sa ňou\nžalobca snažil odviesť pozornosť súdu na otázky, ktoré neboli pre rozhodnutie o žalobe vôbec podstatné.\nVzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo 16. októbra 2020 predstavuje\nabsolútne neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného\nvoči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta, a teda k\n„uspokojeniu“ nároku poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Keďže nárok poškodeného\nna náhradu škody voči žalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom nezanikol, nemohol následne\nvzniknúť žalobcovi ani čiastočne nárok na vyplatenie poisteného plnenia voči žalovanému (ten by mohol\nvzniknúť jedine v situácii, ak by žalobca poškodenému vyplatil náhradu škody krytú poistnou zmluvou\nuzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, k čomu však nedošlo - pozn. súdu).\nSúd poukázal na znenie článku VII. bod. 4 všeobecných poistných podmienok č. 606 žalovaného, ktorými\nje žalobca ako poistený viazaný, v zmysle ktorého poistený nie je oprávnený bez predchádzajúceho\nsúhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody. Z obsahu\nsúdneho spisu je zrejmé, že žalobca predmetné zmluvné dojednanie ignoroval a chcel vystaviť\nžalovaného do pozície štatistu, keď najprv chcel „uspokojiť“ nárok poškodeného, k čomu však pre\nneplatnosť jednostranného započítania pohľadávok zo 16. októbra 2020 nedošlo, a až následne (listom\nz 27. októbra 2020) oznámil žalovanému vznik škody z poistnej udalosti krytej poistnou zmluvou.\nNa vyššie uvedené závery vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.\nPreto v zostávajúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 17.911,71 eur) súd žalobu žalobcu zamietol (výrok\nII.).\nO trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 256\nods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že\nv konaní v celom rozsahu (v zastavenej časti, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania a aj\nv časti, v ktorej súd žalobu zamietol) úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % (výrok III.).\nO výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\nOsobitným uznesením rozhodne súd prvej inštancie aj o vrátení krátenej časti súdneho poplatku s\npoukazom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej.\n13. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to\nz dôvodov uvedených v ust. § 365 odseku 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. Dôvod na odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je tomto v prípade daný tým,\nže súd neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli tvrdené a preukázané, resp. im nepripisoval dostatočnú\nmieru dôležitosti, z čoho následne vyplýva, že sa im\nv odôvodnení rozsudku ani len nevenoval.\n15. Žalobca poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že neexistovala dohoda medzi\nklientom, p. L. Ž. a žalobcom, že odmenu za žalobcom poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať\nklient.\nSúd sa, podľa žalobcu, v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda medzi\nklientom, p. L. Ž.L. a žalobcom, že odmenu za žalobcom poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať\nklient, bola uzatvorená ústne.\nSúd v odôvodnení rozsudku nepripustil bez bližšieho odôvodnenia možnosť existencie predmetnej\ndohody v ústnej forme. Žiadne zákonné ustanovenie pritom nezakazuje takúto dohodu v ústnej forme\nuzavrieť. Žalobca mal za to, že existenciu ústnej dohody v predmetnom konaní dostatočne preukázal. Je\nzrejmé, že ústnu dohodu v konaní nie je možné nijakým spôsobom predložiť, žalobca sa preto zameral na\npredloženie dôkazov potvrdzujúcich jej existenciu, s ktorými sa súd podľa názoru žalobcu nedostatočne,\nresp. vôbec nevysporiadal.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s preukázaním ústnej dohody sa súd vôbec\nnevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom, a tento v odôvodnení rozsudku ani len nespomína, a\nto konkrétne (i) Odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2020, na základe ktorého faktúra č. 20696 vystavená\nna sumu 24.864 eur bola zo strany klienta odsúhlasená\n\na nespochybňovaná, a to napriek tomu, že v nej bola fakturovaná aj odmena za právne služby poskytnuté\np. L. Ž.J.. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou existenciu ústnej dohody bol fakt, že zo strany klienta\nnikdy nedošlo k spochybňovaniu spôsobu hradeniu záväzkov za fyzickú osobu - p. L. Ž.. Súd nezohľadnil\nani skutočnosť preukázanú výpismi z bankového účtu žalobcu, že klient uhradil zvyšnú sumu vo výške\n4.962,10 eur, ktorá predstavuje presný rozdiel medzi sumou vystavenou na základe faktúry č. 20696\na sumou započítanou jednostranným zápočtom žalobcu (24.864 - 19.901,90 = 4.962,10). Žalobca si\nuvedomuje, že ide\no nepriame dôkazy, ale aj tieto jednoznačne preukazujú, že ústna dohoda medzi žalobcom, klientom a\np. L. Ž., že klient bude uhrádzať aj služby poskytnuté p. L. Ž. existovala. V tejto súvislosti poukázal aj na\nto, že p. L. Ž. bol a naďalej je jediným konateľom a jediným spoločníkom klienta. A teda vôľa klienta a\np. L. Ž., ako schopnosť slobodne sa rozhodovať pochádza z jednej a tej istej fyzickej osoby - p. L. Ž..\n16. Je preto absurdné a pre žalobcu nepochopiteľné, že hoci z vyššie popísaných skutočností\ncelkom zjavne vyplýva, že klient výslovne odsúhlasil faktúru č. 20696, a zároveň ju uhradil len v\nčasti prevyšujúcej sumu jednostranného zápočtu (4.962,10 eur) prevodným príkazom s variabilným\nsymbolom totožným ako číslo faktúry 20696, súd dospel\nk skutkovému záveru, že neexistuje dohoda medzi klientom a p. L. Ž. o tom, že právne služby poskytnuté\nžalobcom L. Ž.J. platí klient, a to napriek tomu, že vôľu klienta a L. Ž.J. reprezentuje jedna a tá istá\nfyzická osoba.\n17. V zmysle vyššie uvedeného žalobca mal za to, že bol jednoznačne naplnený odvolací dôvod zmysle\nustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď prvostupňový súd dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, resp. na ne vôbec\npri rozhodovaní neprihliadal, len uviedol, že „sa ňou žalobca snažil odviesť pozornosť súdu na otázky,\nktoré neboli pre rozhodnutie o žalobe vôbec podstatné“ (viď 19.5 rozsudku).\n18. Poukázal aj na nesprávne skutkové zistenie spočívajúce v tom, že súd mal za to, že žalobca na\nzáklade faktúry č. 20696 fakturoval klientovi 34 úkonov, z ktorých rozpisu má byť údajne zrejmé, že len\n1 úkon bol poskytnutý klientovi a 33 úkonov bolo poskytnutých p. L. Ž..\n19. Ďalej uviedol, že prílohou faktúry č. 20696 bol skutočne aj zoznam právnych služieb, ktoré žalobca\nposkytoval, avšak v prvom rade nešlo o 34 úkonov, ale o 34 okruhov, v rámci ktorých sa právne služby\nposkytovali, pričom v niektorých okruhoch bolo poskytnutých viac úkonov právnych služieb, pričom\nuvedená skutočnosť je z prílohy faktúry č. 20696 celkom zrejmá.\nPrvostupňový súd pri hodnotení tohto dôkazu zjavne vychádzal len z toho, ako bol okruh právnych\nslužieb pomenovaný, pričom automaticky, keď videl v názve okruhu slovo „Ž.“, tieto právne služby pripísal\nako poskytnuté p. L. Ž. a nie klientovi, ktorý má ale vo svojom názve tiež slovo Ž. (Stavebno-obchodná\nfirma Žabecký, s.r.o.). Prvostupňový súd sa už vôbec nevenoval jednak ďalšej časti názvu toho-ktorého\nokruhu a už vôbec nie obsahu úkonov právnych služieb, ktoré v rámci okruhov boli poskytované. Týmto\npostupom dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd aj pri posudzovaní adresáta právnych\nslužieb, vychádzajúc\nz prílohy k faktúre č. 20696, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď len vychádzajúc z časti\nnázvu okruhu právnych služieb „Ž.“ bez ďalšieho automaticky pripísal právne služby poskytnuté p. L.\nŽ.J. a nie klientovi. Už len uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, pretože\nak by aj existenciu dohody o platení v prospech tretej osoby posúdil prvostupňový súd správne (s čím\nsa v žiadnom prípade nestotožňujeme), v dôsledku vyššie uvedených skutočností je celkom zjavné, že\nžalobca poskytol klientovi omnoho viac právnych služieb ako 33 úkonov, čo je v úplnom rozpore s tým,\nk čomu dospel prvostupňový súd.\n20. Dôvod na odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný v prípade nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že súd pri rozhodovaní\no žalobnom návrhu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov (v\notázke existencie dohody medzi klientom, p. L. Ž.\na žalobcom), následkom čoho bolo, že súd nesprávne právne posúdil otázku absolútnej neplatnosti\njednostranného zápočtu pohľadávok v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.\n21. Žalobca mal za to, že súd pri určení, že započítací prejav je absolútne neplatný právny úkon\nvychádzal výhradne zo skutočnosti, že podľa názoru súdu neexistovala dohoda medzi klientom a p. L.\n\nŽ., že odmenu za poskytnuté právne služby p. L. Ž. mal uhrádzať klient a taktiež zo skutočnosti, že súd v\nrámci právneho posúdenia neprihliadol na ustanovenie § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník (ďalej len OBZ).\nŽalobca poukázal na skutočnosti uvedené v bode 16 odvolania, na základe ktorých je existencia\npredmetnej dohody nespochybniteľná.\nV súvislosti s platnosťou započítacieho prejavu žalobca poukazuje na už vyššie uvedenú skutočnosť, že\npo odrátaní sumy uvedenej v jednostrannom zápočte vo výške 19.901,90 eur zostávalo uhradiť žalobcovi\nzo strany klienta sumu 4.962,10 eur. Predmetnú sumu uhradil klient žalobcovi v dvoch platbách, a to\ndňa 02.12.2020 a 26.11.2020. Vo variabilných symboloch oboch platieb sa uvádza číslo faktúry 20696.\nUvedené možno nepochybne kvalifikovať za uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 OBZ.\n22. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa § 407 ods. 3 OBZ čiastočné plnenie záväzku má účinky\nuznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Z\nokolností posudzovaného prípadu, keď klient zaplatil žalobcovi presný rozdiel medzi sumou vystavenou\nna základe faktúry č. 20696 a sumou započítanou jednostranným zápočtom žalobcu, a zároveň listom\n- Odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2020 klient odsúhlasil celú výšku vystavanej faktúry, je nevyhnutné\nvyvodiť, že dlžník - klient - čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť svojho dlhu voči žalobcovi. Pokiaľ\ntotiž záväzok na zaplatenie odmeny špecifikovanej vo faktúre č. 20696 je platne uznaný, ako môže byť\njednostranný zápočet uznaného záväzku posúdený ako neplatný?\nV tejto súvislosti poukázal aj na nesprávnosť odôvodnenia súdu, keď jednostranný zápočet označuje\nza neplatný z dôvodu jeho neurčitosti, avšak uvedené následne neargumentuje neurčitosťou\njednostranného zápočtu, ale nemožnosťou plnenia, keďže súd neplatnosť odôvodňuje tým, že žalobca\nsi nemohol započítať svoju pohľadávku na zaplatenie odmeny voči klientovi, pretože táto pohľadávka\nžalobcu nesmerovala voči klientovi, ale voči p. L. Ž. ako fyzickej osobe.\n23. Podľa žalobcu prvostupňový súd v rozpore s právnymi predpismi nesprávne zistil skutkový stav, kedy\nkonštatoval neexistenciu dohody (hoci ústnej) medzi žalobcom\na klientom, v zmysle ktorej odmenu za právne služby poskytnuté p. L. Ž.L. mal žalobcovi uhrádzať\nklient a taktiež nesprávne právne posúdil neplatnosť jednostranného zápočtu, keď jednak neprihliadal\nna uvedenú dohodu\na zároveň nezohľadnil uznanie záväzku podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n24. Tiež uviedol, že žalobca si voči klientovi započítal v časti 5.216,41 eur svoju pohľadávku na tzv.\npodmienenú pohľadávku klienta na náhradu škody, ktorá v čase zaslania jednostranného zápočtu už\nexistovala, avšak nebola splatná. Jej splatnosť nastala 3 dni po tom, čo žalobca jednostranný zápočet\nklientovi odoslal. Následne podľa ust. § 359 OBZ je zakázané jednostranným zápočtom započítavať\nsvoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke svojho veriteľa. Uvedené sa však ale nevzťahuje\nna posudzovaný prípad, ktorý je totiž opačný, keďže žalobca si započítaval svoju splatnú pohľadávku\nvoči nesplatnej pohľadávke klienta, ktorej splatnosť nastala o 3 dni neskôr, pričom takýto postup nie je\nv rozpore s ustanoveniami § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 359 Obchodného zákonníka:\n„Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči\ndlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.“\n25. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde súd uvádza, že podľa článku VII. bod. 4\nvšeobecných poistných podmienok č. 606 žalovaného, žalobca nie je oprávnený bez predchádzajúceho\nsúhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody, čo však\nžalobca nedodržal a postavil tak žalovaného do pozície štatistu, uviedol, že mu nie je zrejmé aký má\nuvedená skutočnosť význam v posudzovanom prípade. Prvostupňový súd s výnimkou konštatovania,\nže týmto konaním chcel postaviť žalobca žalovaného do pozície štatistu, žiadnym spôsobom ani sám\nnedal do súvislosti s tým, že žalobu zamietol.\nNedodržanie tohto postupu pritom nebolo zo strany žalovaného nikdy ani namietané, čo je z pohľadu\nznenia ust. § 797 ods. 4 OZ podstatné, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia poisťovateľ žalovaný - nemôže dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému - žalobcovi\n- poistné plnenie. Uvedené pritom zohľadňoval v odôvodnení rozsudku aj samotný prvostupňový súd.\nNedodržanie postupu určeného vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcom nie je žiadnym\nspôsobom sankcionované, a žalovanému nespôsobilo ani žiadnu škodu. Žalobca tento postup zvolil nie\nza účelom, aby postavil žalovaného do pozície štatistu (ničím nepodložená špekulácia prvostupňového\nsúdu je len jeho ďalším nesprávnym skutkovým zistením), ale za účelom, aby vo vzťahu ku klientovi\n\nsa zachoval férovo a zodpovedne tak, ako mu to vyplýva z jeho statusu - advokátskej kancelárie, keď\nnechcel, aby si klient musel uplatňovať svoje požiadavky voči žalovanému, ktorého modus operandi\nvykonávania jeho poisťovateľskej činnosti spočíva v prvom rade\nv zamietaní žiadosti o poskytnutí poistného plnenia, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Preto to radšej\nžalobca klientovi uhradil formou jednostranného započítania, aby tak klienta nezaťažoval uplatňovaním\npoistného plnenia voči žalovanému.\n26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle s ust.\n§ 389 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu Bratislava III,\nsp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 vo výroku II. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na\nzaplatenie (i) istiny vo výške 17.911,71 eur, (ii) úrokov z omeškania 9,00 % ročne z istiny 17.911,71 eur\nod 03.05.2021 do zaplatenia a (iii) trov prvostupňového\na druhostupňového súdneho konania, alebo eventuálne rozsudok zruší vec vráti súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n27. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach\nprezentovaných v konaní pred súdom prvého stupňa. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za\nvecne správne, konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a umožnil mu opakovane\nsa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného\na predložiť dôkazné prostriedky, ktoré napriek výzve konajúceho súdu do konania nedoložil. Žalobca\nsa obmedzil len na svoje skutkové tvrdenia bez toho, aby ich dokázal preukázať, a to aj napriek\nopakovaným výzvam súdu a námietkam žalovaného. Žalobca tvrdil, že škodu uhradil započítaním voči\nsvojmu klientovi, a tým mu vznikla aktívna vecná legitimácia. Žalobca v tomto konaní predložil faktúru\nvystavenú spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. (ďalej ako „SOFŽ“) na sumu 24.864,eur, z ktorej odvodzuje započítací úkon. Zo súpisu úkonov, ako podkladu fakturácie je však zrejmé,\nže služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované výlučne SOFŽ, ale aj súkromnej osobe\np. Ž.J.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné. Na základe uvedeného sa stotožnil so\nzáverom, že celé započítanie je neplatné, keďže nie je možné identifikovať konkrétne služby, ktoré sú\npredmetom započítania. Inými slovami - k vzniku škody na strane žalobcu nedošlo.\nŽalobca ničím nepreukázal tvrdenie, že existovala dohoda o tom, že odmenu za služby poskytnuté\np. L. Ž. mal žalobcovi uhrádzať poškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.), keďže takúto\ndohodu žalobca v spore napriek námietkam žalovaného nepredložil, i keď tvrdil, že ju má k dispozícii\na konajúcemu súdu ju doručí. Ak by existencia takejto dohody bola preukázaná, z právneho hľadiska\nby bol stále dlžníkom žalobcu p. L. Ž. a nie poškodený, a teda ani takáto dohoda by neoprávňovala\nžalobcu započítať pohľadávku na odmenu za služby poskytnuté p. L. Ž. voči poškodenému. Žalobca\nnič iné okrem vyššie uvedeného v konaní netvrdil a nepreukázal. Tvrdenia žalobcu v konaní indikujú aj\nkonanie v rozpore s ustanovením § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.\nVzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo 16.10.2020 predstavuje absolútne\nneplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného voči žalobcovi\nna náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta, a teda k „uspokojeniu“ nároku\npoškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Keďže nárok poškodeného na náhradu škody voči\nžalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom nezanikol, nemohol následne vzniknúť žalobcovi ani\nčiastočne nárok na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému, ten by mohol vzniknúť jedine v\nsituácii, ak by žalobca poškodenému vyplatil náhradu škody krytú poistnou zmluvou uzatvorenou medzi\nžalobcom a žalovaným, k čomu však nedošlo. Zo súpisu úkonov, ako podkladu fakturácie je však zrejmé,\nže služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované výlučne Stavebno-obchodnej firme\nŽabecký, s.r.o., ale aj súkromnej osobe p. Ž.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné.\nAko konajúci súd správne ustálil, žalobca sám porušil poistné dojednania. Poukázal na znenie článku\nVII. bod. 4 Všeobecných poistných podmienok č. 606, ktorými bol žalobca ako poistený viazaný, v\nzmysle ktorého poistený nie je oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne alebo\nčiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že\nžalobca predmetné zmluvné dojednanie ignoroval a chcel vystaviť žalovaného do pozície štatistu, keď\nnajprv chcel „uspokojiť“ nárok poškodeného, k čomu však pre neplatnosť jednostranného započítania\npohľadávok zo 16. októbra 2020 nedošlo, a až následne (listom z 27. októbra 2020) oznámil žalovanému\nvznik škody z poistnej udalosti krytej poistnou zmluvou.\nS poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd rozhodol správne a žiadal odvolací súd, aby\nrozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 ako vecne správny\npotvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.\n\nŽalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení uvádza, že žalobca nepreukázal\nexistenciu dohody o tom, že odmenu za služby poskytnuté pánovi L.G. Ž. mal žalobcovi uhrádzať\njeho klient - Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o., keďže takúto dohodu súdu v písomnej forme\nnepredložil. V tejto súvislosti zároveň žalovaný uviedol, že ak by aj takáto dohoda existovala, z právneho\nhľadiska by bol dlžníkom žalobcu stále p. L. Ž. a nie jeho klient Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.,\na teda takáto dohoda by neoprávňovala započítať si pohľadávku žalobcu voči jeho klientovi Stavebnoobchodná firma Žabecký, s.r.o.\nŽalobca poukázal na ods. 12. a 19. odvolania, kde sú podrobne popísané dôvody, prečo súd dospel k\nnesprávnym skutkovým tvrdeniam v otázke existencie tejto dohody.\nK tvrdeniu žalovaného, že ak by aj dohoda o poskytovaní právnych služieb v prospech tretieho\nexistovala, neoprávňovala by žalobcu na zápočet voči jeho klientovi - Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o. uviedol, že ide o právny nezmysel. Na uvedený prípad (dohodu o poskytovaní právnych\nslužieb v prospech tretej osoby) možno analogicky aplikovať ust. § 50 ods. 1 OZ, podľa ktorého:\n„Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.“\nZmluva v prospech tretieho je uzavretá, len čo sa dlžník (v našom prípade dodávateľ právnych služieb\n- žalobca) konajúci vlastným menom dohodne s veriteľom (v našom prípade Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o.), teda bez účasti tretej osoby (v našom prípade p. L. Ž.J.). V našom prípade sa žalobca\nso svojím klientom (Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.) dohodol, že bude poskytovať aj právne\nslužby aj pre p. L. Ž., pričom odmenu za tieto služby bude platiť Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o.\nZ uvedenej dohody vznikol spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. nárok voči žalobcovi na\nposkytovanie právnych služieb v prospech p. L. Ž., avšak p. L. Ž. nevznikla povinnosť platiť odmenu za\nprávne služby žalobcovi, pretože túto povinnosť znášala spoločnosť Stavebno-obchodná firma Žabecký,\ns.r.o., s ktorou žalobca uzatvoril dohodu poskytovaní právnych služieb v prospech p. L. Ž..\nZ uvedeného je potom celkom zjavné, že žalobcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie odmeny práve voči\nspoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. a nie voči p. L. Ž., a teda mohol si svoju pohľadávku\nna zaplatenie odmeny voči svojmu klientovi - Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. platne započítať.\nOpačným výkladom by sme nevyhnutne dospeli k záveru, že zmluva uzavretá v prospech tretej osoby,\ns ktorou Občiansky zákonník osobitne počíta, by nemala žiaden význam.\nŽalovaný - rovnako ako aj prvostupňový súd tvrdia, že žalobca porušil ust. § 74 ods. 1 písm. b) zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ani prvostupňový súd však žiadnym spôsobom bližšie\nneuvádzajú akým konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia označenej právnej normy a neuvádzajú\nani aký význam má toto tvrdenie na prejednávanú vec.\nĎalej poukázal na to, že žalovaný v čl. V svojho vyjadrenia uviedol, že žalobca tým, že si započítal\npohľadávku voči svojmu klientovi - poškodenému - spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký,\ns.r.o., porušil ustanovenie, že podľa článku VII. bod. 4 všeobecných poistných podmienok č. 606\nžalovaného, podľa ktorého žalobca nebol oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne\nalebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu škody, čo však žalobca nedodržal a postavil\ntak žalovaného do pozície štatistu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie odvolania ods.\n41. až 43., kde sú podrobne popísané dôvody, prečo je uvedená argumentácia právne bezvýznamná.\nŽalobca naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. §\n389 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP, rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp.\nzn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 vo výroku II. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na\nzaplatenie (i) istiny vo výške 17.911,71 eur, (ii) úrokov z omeškania 9,00 % ročne z istiny 17.911,71\neur od 03.05.2021 do zaplatenia a (iii) trov prvostupňového a druhostupňového súdneho konania, alebo\neventuálne rozsudok zruší vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n28. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne\nsprávne, konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a umožnil mu opakovane sa\nvyjadriť k tvrdeniam žalovaného a predložiť dôkazné prostriedky, ktoré napriek výzve konajúceho\nsúdu do konania nedoložil. Žalobca predložil faktúru vystavenú spoločnosti Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o. na sumu 24.864,- eur, z ktorej odvodzuje započítací úkon. Zo súpisu úkonov, ako\npodkladu fakturácie je však zrejmé, že služby, ktoré sú predmetom započítania neboli poskytované\nvýlučne SOFŽ, ale aj súkromnej osobe p. Ž.. Uvedené je z popisu úkonov/sporov nespochybniteľné. Na\nzáklade uvedeného mal za to, že súd správne určil absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže nie je\nmožné identifikovať konkrétne služby, ktoré sú predmetom započítania.\nŽalovaný poukázal na procesné správanie žalobcu. Ak by došlo k nahradeniu škody zákonným\nspôsobom, žalobcovi by nič nebránilo uviesť a preukázať tieto podstatné skutočnosti už v žalobe.\nŽalobca by tak nemusel čakať na to, akú procesnú obranu v konaní vyprodukuje žalovaný a či si dôkaznú\n\nnúdzu na strane žalobcu všimne. Vzhľadom na uvedené považoval žalobcom tvrdené skutočnosti o\nnáhrade škody poškodenému formou vzájomného započítania pohľadávok za nevierohodné. Okrem\ntoho zastával názor, že súd mal pri predkladaní dôkazov o započítaní aplikovať zásadu o sudcovskej\nkoncentrácii konania, a to z dôvodu že sa jednalo o nové dôkazy, na základe ktorých opakovane\ndochádzalo k odročeniu pojednávaní, pričom ich mal žalobca predložiť už skôr.\nS poukazom na uvedené mal za to, že prvostupňový súd rozhodol správne a požiadal odvolací súd aby\nrozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-31Cb/17/2022 zo dňa 20.06.2023 ako vecne správny\npotvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.\n29. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.08.2023 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že\nžalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutkového a/alebo právne skutočnosti, žalobca\npoukazuje na svoje odvolanie voči rozsudku a na svoje predchádzajúce vyjadrenie.\nK jednostrannému započítaniu žalobca uviedol, že na tomto jednostrannom započítavacom úkone\nje na jednej strane identifikovaná pohľadávka žalobcu voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o., ktorá bola identifikovaná faktúrou č. 20696 vystavenou na sumu 24.864 eur (ktorá\nbola v presahujúcej výške zápočtu uhradená) a na strane druhej je identifikovaná pohľadávka\nspoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. voči žalobcovi vo výške 19.901,90 eur, ktorá bola\nidentifikovaná odkazom na výzvu na náhradu škody. V jednostrannom zápočte nie sú identifikované\nžiadne právne služby, na základe ktorých mal žalobca pohľadávku voči spoločnosti Stavebno-obchodná\nfirma Žabecký, s.r.o. a žalobca ani nevidí dôvod, prečo v zápočte identifikované byť mali. Žalobca\nmal voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. pohľadávku spočívajúcu v odmene za\nposkytnutie všetkých právnych služieb identifikovaných v prílohe k faktúre č. 20696, a to bez ohľadu na\nto, komu tieto právne služby boli poskytnuté. Žalobca preto naďalej nerozumie od čoho si tak súd ako\naj žalovaný odvádzajú neplatnosť jednostranného zápočtu, keď z jeho znenia je absolútne jasné aké\npohľadávky sa týmto zápočtom započítavali.\nPokiaľ ide o námietku žalovaného, ohľadne procesného správania sa žalobcu, žalobca postupoval v\nsúlade s ustanoveniami CSP. Zároveň sa ohradil voči tvrdeniu žalovaného, že škodu uhradil spoločnosti\nStavebno-obchodná firma Žabecký, s.r.o. nezákonným spôsobom. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, čo\npodporuje aj skutočnosť, že spôsob úhrady nebol nikdy zo strany spoločnosti Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o. rozporovaný.\nPokiaľ ide o námietku žalovaného, že prvostupňový súd mal pri vykonávaní dokazovania použiť\nsudcovskú koncentráciu a v dôsledku uvedeného nemal prihliadať na všetky dôkazy predložené\nžalobcom, s týmto tvrdením nesúhlasil, nakoľko žalobca vždy len reagoval na novo uplatňované\nskutkové spochybňovanie zo strany žalovaného, ktoré žalobca nevedel vyvrátiť inak ako dokladovaním\nďalších dôkazov.\n30. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania\nžalobcu, vyjadreniami žalovaného i žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie\ndôvody.\n32. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n33. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať\ns podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n\n35. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá\ns poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\nPodľa ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky),\nna ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu,\nkto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3).\nPodľa ods. 4 v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len\nv prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech\npoisteného (ods. 4).\n36. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo\nv poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého\nzodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).\nPodľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti\npoistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2].\n37. Podľa § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne\noznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov\na predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie\npovinnosti (ods. 2).\nPodľa ods. 3 ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na\nvznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený\nplnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti\nplniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu,\nže poistné nebolo riadne a včas zaplatené (ods. 3).\n38. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej\nudalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.\n39. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,\nzaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý\nz účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli\npohľadávky spôsobilé na započítanie.\n40. Podľa § 581 ods. 1, a 2 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody\nspôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.\nZapočítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.\nZapočítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako\naj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je\nsplatná.\n41. Podľa § 407 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ) ak dlžník plní čiastočne\nsvoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník\nuznáva aj zvyšok záväzku.\n42. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite\na zrozumiteľne; inak je neplatný.\n43. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že\nnapadnutý rozsudok súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle §\n220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky\nvykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Preto sa odvolací súd v stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym\nposúdením veci prvostupňovým súdom.\n44. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\nOdvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.\n45. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti súdneho rozhodnutia je, či prvostupňový súd dospel\nk správnemu záveru, že započítací prejav je absolútne neplatný právny úkon, pričom súd vychádzal\nzo skutočnosti, že neexistovala dohoda medzi klientom a pánom L. Ž. o tom, že odmenu za poskytnuté\nprávne služby pánovi Ž. mal uhrádzať klient a či bol súd povinný prihliadať na § 407 ods. 3 OBZ ako i\nOdsúhlasenie záväzkov z 31.12.2020.\n46. Odvolací súd poukazuje na body 11. až 15.1 odôvodnenia rozhodnutia, kde sa súd zaoberal, či bol\npostup žalovaného správny a či bola zo strany žalobcu preukázaná výška uplatneného nároku, teda\nči skutočne žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu. Žalobca tvrdil, že škodu uhradil klientovi\n(poškodenému) formou jednostranného zápočtu pohľadávok zo 16. októbra 2020.\n47. K otázke jednostranného započítania odvolací súd dodáva, že právnym následkom započítania je\nzánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako\npohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto\nprejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných\npohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Týmito predpokladmi sú: a/ vzájomnosť\npohľadávok, b/ plnenie rovnakého druhu, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, d/ prejav smerujúci\nk započítaniu.\nZapočítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný\nprávny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nZ jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na\nzapočítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok\nveriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu\nnastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z\npohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej\nv platnosti.\nObčiansky zákonník nepredpisuje doručenie zásielky obsahujúce právny úkon smerujúci k započítaniu\ndo vlastných rúk druhého účastníka. Takúto zásielku možno druhej strane doručiť akýmkoľvek\nspôsobom. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako\nobranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi).\nV zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nie je možné premlčané pohľadávky,\npohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej\npohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Odvolací súd konštatuje, že v\n§ 581 ods. 2 druhej vete OZ <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> je upravený len zákaz\nzapočítania vlastnej dosiaľ nesplatnej pohľadávky proti splatnej pohľadávke. Z tohto ustanovenia však\nnemožno automaticky vyvodiť, že by zákon zakazoval započítanie i v opačnej situácii, a to započítanie\nsplatnej pohľadávky dlžníka proti nesplatnej pohľadávke veriteľa.\n48. Z rozpisu faktúry č. 20696, ktorú žalobca započítal voči výzve na náhradu škody, ktorú klient\nžalobcu zaslal žalobcovi dňa 12.10.2020, je zrejmé, že poškodenému (Stavebno- obchodnej firme\nŽabecký, s.r.o.) poskytol žalobca len jeden úkon (označený č. 2) z 34. Zostávajúcich 33 bolo jednoznačne\nposkytnutých L. Ž. ako fyzickej osobe. Žalobca preto nemohol započítať pohľadávku z faktúry č. 20696\nza odmenu za poskytovanie právnych služieb poškodenému - spoločnosti Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, s.r.o. nakoľko tento nárok mal voči L. Ž.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k ústnej dohode, že\nodmenu za služby poskytnuté L. Ž. mal žalobcovi hradiť poškodený (Stavebno-obchodná firma Žabecký\ns.r.o.), takúto ústnu dohodu žalobca nepreukázal. Skutočnosť (ktorú tvrdí žalobca), že existenciu ústnej\ndohody preukazuje nepriamy dôkaz a to, že klient nikdy nespochybnil spôsob úhrady záväzkov za\nfyzickú osobu - p. L. Ž. a že klient uhradil zvyšnú sumu vo výške 4.962,10 eur, ktorá predstavuje\nrozdiel medzi sumou vystavenou na základe faktúry č. 20696 a sumou jednostranného zápočtu žalobcu\n(24.864-19.901,90=4.962,10), nie je dôkazom o ústnej dohode o spôsobe úhrady pohľadávky žalobcu\nvoči L. Ž. klientom.\n\n49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť\npravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z citovaných\nzákonných ustanovení vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť\nk nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Posúdenie otázky, ktorá\nstrana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja\nod hmotného práva. Strana sporu je procesne povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného\npráva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca mal povinnosť\nv prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a následne v súvislosti so splnením tejto procesnej povinnosti bol\nprocesne povinný uniesť dôkazné bremeno. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vypočuť\nv konaní pána L. Ž. za účelom preukázania ústnej dohody, preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne\nústnej dohody.\n50. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa\n16. októbra 2020 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1\nOZ. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor\nmožno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych\nustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.\n51. Súd správne uviedol, že základnou podmienkou určitosti započítacieho prejavu je vymedzenie\nkonkrétnych vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, ak tieto pohľadávky neexistujú, nie je možné\npovažovať započítací prejav za určitý. V konaní bolo preukázané, že klient uhradil veriteľovi T. L. Domino dňa\n30. septembra 2020 sumu 10.000,- eur a sumu 1.685,49 eur, dňa 9. októbra sumu 3.000,-eur a dňa 22.\noktóbra sumu 6.216,41 eur. To znamená, že žalobca započítal dňa\n16. októbra 2020 svoju pohľadávku voči pohľadávkam klienta, ktoré vo väčšej časti neexistovali. Tento\nzapočítací prejav je neurčitý a nejasný. Súdom vyhodnotený jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa\n16. októbra 2020 ako absolútne neplatný právny úkon je oprávnený.\n52. K tvrdeniu žalobcu, že súd aj pri posudzovaní adresáta právnych služieb, vychádzajúc z prílohy k\nfaktúre č. 20696, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď len vychádzajúc z časti názvu okruhu\nprávnych služieb „Ž.“ bez ďalšieho automaticky pripísal právne služby poskytnuté p. L. Ž. a nie klientovi,\nodvolací súd dodáva, že už z označenia „Prehľad spotrebovaných hodín pre: L. Ž.“ vyplýva, že ide o\nprávne úkony pre fyzickú osobu. Ak malo ísť pre právne úkony pre spoločnosť Stavebno-obchodná firma\nŽabecký, mal to žalobca uviesť už v záhlaví Prehľadu spotrebovaných hodín. Len pri označenom úkone\nč. 2. žalobca uviedol, že boli poskytnuté pre Stavebno-obchodnú firmu Žabecký. Samotná výtka žalobcu,\nže nešlo o 34 úkonov (ako ich označil súd) ale okruhov právnych služieb, nič nemení na tom, že okrem\njedného boli právne úkony poskytnuté L. Ž. ako fyzickej osobe. Sám žalobca označil poskytnuté právne\nslužby ako úkon a nie okruh.\n53. Nad rámec odvolací súd dodáva, že je otázne, či bol naplnený predpoklad na započítanie, a to plnenie\nrovnakého druhu. Z jednostranného zápočtu vyplýva, že žalobca započítal pohľadávku voči výzve na\nnáhradu škody zo dňa 12.10.2020, v ktorej je uvedené, že musí predmetnú sumu 19.901,90 eur, ktorá\nvyplýva z právoplatného platobného rozkazu voči spoločnosti T. L.-Stolárstvo DOMINO, uhradiť.\n54. Vzhľadom na to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo dňa 16. októbra 2020 predstavuje\nabsolútne neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného\nvoči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta a k uspokojeniu\nnároku poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Nakoľko nárok poškodeného na náhradu\nškody voči žalobcovi nezanikol, nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na vyplatenie poistného voči\nžalovanému.\n55. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nedodržanie postupu podľa článku VII bod 4 všeobecných\npoistných podmienok č. 606 nebolo zo strany žalovaného nikdy namietané a žalovaný nemôže dopĺňať\na meniť dôvody, pre ktoré neposkytol žalobcovi plnenie, odvolací súd dodáva, že je síce pravdou,\nže žalovaný k škodovej udalosti č. 9851644067 zo dňa 27.03.2020 uviedol, že podľa čl. II písm.\nf) a g) sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti poisteného nevzťahuje\nna zodpovednosť za škodu vzniknutú vedomou nedbanlivosťou, a žalobca žalobu postavil na tom,\nže neporušil ani nezanedbal nutnú opatrnosť a ani odbornú starostlivosť, avšak žalovaný vo svojom\nvyjadrení zo dňa 1.4.2022 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že poistený (žalobca) môže\n\npodať žalobu voči poistiteľovi (žalovanému) jedine v prípade, ak by sám nahradil poškodenému škodu,\nteda by sa následne mohol domáhať refundácie. Žalobca preukazoval úhradu škody jednostranným\nzápočtom pohľadávok zo dňa\n16. októbra 2020. Keby poistený (žalobca) nahradil sám škodu klientovi (poškodenému), mal by nárok\nna vyplatenie voči poistiteľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie. Na preukázanie\naktívnej legitimácie žalobcu, t.j. jeho nároku voči žalovanému, musel byť preukázaný platný jednostranný\nzápočet pohľadávok, čo sa však nestalo. Následkom toho bola žaloba zamietnutá. Článok VII bod 4\nvšeobecných poistných podmienok č. 606 je k dôvodom zamietnutia žaloby irelevantný.\n56. K tvrdeniu žalobcu, že súd sa vôbec nevysporiadal s predloženým dôkazom Odsúhlasenie záväzkov\nk 31.12.2020, kde bola odsúhlasená faktúra č. 20696, odvolací súd dodáva, že na č.l. 191 súdneho\nspisu sa nachádza mail z 11. februára 2021, ktorým Stavebno-obchodná firma Žabecký s.r.o. žiada od\nVojčík... odsúhlasenie stavu záväzkov a pohľadávok voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký\ns.r.o. Na č.l. 188 je list - odsúhlasenie zostatku - návratka, ktorým Vojčík and Partners, s.r.o., Košice\npotvrdzuje správnosť pohľadávok k 31.12.2020, kde ako záväzky je označené fa. č. 20266 spolu vo\nvýške 20.141,90 eur. Tento dokument nie je však datovaný ani podpísaný a nie je zrejmé, či bol odoslaný\nprotistrane. Podľa odvolacieho súdu tento dokument nespĺňa podmienky pre odsúhlasenie. Zaplatenie\nrozdielu medzi sumou vystavenou fa č. 20696 a sumou započítanou jednostranným zápočtom (t.j.\n4.962,10 eur) žalobcovi spoločnosťou Stavebno-obchodná firma Žabecký s.r.o., nemôže mať čiastočné\núčinky uznania dlhu podľa § 407 ods. 3 OBZ, nakoľko jednostranný zápočet žalobcu bol vyhodnotený\nako neplatný.\n57. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko žalobcovi nevznikla\npohľadávka na zaplatenie odmeny za právne služby voči spoločnosti Stavebno-obchodná firma Žabecký\ns.r.o. na základe fa č.20696 a žalobca nepreukázal ústnu dohodu medzi žalobcom, klientom a p.\nŽabeckým ako fyzickou osobou o tom, že za právne služby pre p. Ž. bude platiť Stavebno-obchodná\nfirma Žabecký s.r.o., nemohlo dôjsť k platnému započítaniu zo dňa 16. októbra 2020, a žalobca nie je v\ntomto konaní aktívne legitimovaný z vyššie uvedených dôvodov.\n58. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1, 262 ods. 2 CSP tak, že\núspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo\nv lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ\ndomáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.\n2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/17/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ab11ac0-7d53-4ec4-ab19-60b846f7b9ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.208.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.208.2021.1"}, {"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "bffce9c6-597b-4dec-9cbf-7ac2842a9248:7fee75ea-02d8-4f6a-b468-46f8890abbed", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14", "spisova_znacka": "26Cb/27/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/27/2019 z 25. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14"}]}