Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/76/2024 z 5. 2. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. februára 2025, sp. zn. 3Cob/76/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2
Krajský súd Bratislava | 3Cob/76/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2 | 2025-02-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d55c28ab-3c21-46b3-a13f-e10ee37f6bfb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3Cob/76/2024
6121480937
05. 02. 2025
JUDr. Lea Gubová
ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu:
Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so
sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, právne zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o.,
so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti
žalovanému: U. Š., O. XX. U. XXXX, V. M. X, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš,
advokát, so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO: 42 174 961, o zaplatenie 30.759,16 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/25/2022 - 237 zo
dňa 21. februára 2024 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/25/2022 - 237 zo dňa 21.2.2024
v znení Opravného uznesenia č.k. 36Cb/25/2022 - 254 zo dňa 18.3.2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia žalobu zamietol
a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne:
3. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania
rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 30.759,16 eur
spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom
náhrady škody v zmysle § 11a ods. 1 ZKR.
4. V návrhu žalobca uviedol, že dodal obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., tovar, za ktorý riadne
a včas nezaplatila. Dňa 4.12.2012 bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, sp. zn.
10Rob/12/2012. Žalobca podal návrh na výkon exekúcie. Nakoľko bolo exekučné konanie zastavené
z dôvodu nemajetnosti obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., v súlade s ust. § 11a ods. 2 ZKR sa
predpokladá, že osoby, ktoré sú povinné včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti Indians,
s.r.o., a medzi ktoré patrí aj žalovaný, ako jej štatutárny orgán; tento návrh včas nepodali. Žalobca má
preto s poukazom na ust. § 11 a ust. § 11a ZKR za preukázané, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa
citovaného ustanovenia § 11a ods. 1 ZKR, podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a preto v zmysle
ust. § 11a ods. 1 ZKR zodpovedá za škodu spodobenú žalobcovi ako veriteľovi. V Exekučnom konaní
sa nepodarilo vymôcť ani časť vymáhanej pohľadávky.

5. Škoda, za ktorú žalovaný žalobcovi zodpovedá, predstavuje nárok priznaný platobným rozkazom
Okresného súdu Piešťany, uznesením Okresného súdu Piešťany spolu s trovami právneho zastúpenia
v exekučnom konaní vo výške 542,59 eur, súdnym poplatkom za návrh na výkon exekúcie vo výške
16,50 eur a paušálnymi trovami starej exekúcie vo výške 42 eur.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.8.2023 (č.l. 199 spisu) uviedol, že začiatok plynutia premlčacej
doby pri náhrade škody začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený, teda žalobca dozvedel o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný tento moment nesprávne spája s dátumom 5.6.2018, kedy
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 50.885,38 eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2023
(č.l. 207 spisu) uviedol, že žalobca vo vzťahu k premlčaniu uvádza, že nie je správne považovať za
začiatok plynutia premlčacej doby dátum vyhotovenia listu zo dňa 5.6.2018, pričom tvrdí, že škoda,
za ktorú má zodpovedať žalovaný a ktorá je uplatnená v tomto konaní podľa jeho názoru vznikla až
zastavením exekúcie voči spoločnosti Indians, s.r.o. a teda až od tohto momentu má plynúť dvojročná
premlčacia doba. Uvedená argumentácia žalobcu je nesprávna. Niet pochýb o tom, že žalobca už v čase
vyhotovenia listu zo dňa 5.6.2018 mal vedomosť o škode aj o jej výške aj o jej právnom posúdení a o tom,
kto má podľa neho za škodu zodpovedať, keďže to v uvedenom liste jednoznačne a zreteľne uviedol.
Okrem toho je potrebné poukázať na to, že ak by mala byť správna argumentácia žalobcu, bola by
celkom obsolentná právna úprava obsiahnutá v ust. § 11a ods. 4 ZKR, ktorá stanovuje, že nárok veriteľa
sa nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od o.i. ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. V prípade
správnosti argumentácie by sa celá dvojročná premlčacia doba začínala plynúť od ukončenia exekúcie
a neexistoval by žiadny dôvod, zaviesť úpravu podľa § 11a ods. 4 ZoKR. Samotná existencia § 11a
ods. 4 ZoKR teda vyvracia správnosť argumentácie žalobcu. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie o
zastavení starej exekúcie zo dňa 1.2.2020, bolo doručené 3.2.2020. Následne bolo žalobcovi doručené
oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 16.4.2020 dňa 20.4.2020. Poukázal aj na § 11a
ods. 3 ZKR, nakoľko výška nároku uplatnená v tomto súdnom konaní vyplýva zo zákonnej domnienky
upravenej týmto ustanovením, ktoré znie: ak sa nepreukáže iná výška škody predpokladá sa že veriteľovi
vznikla škoda do rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po ukončení exekúcie pre
nedostatok majetku. Advokát žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný vznáša námietku premlčania
nároku ktorý je uplatňovaný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo
dňa 17.4.2012, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného
právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník a to vrátane ustanovení
o premlčaní práva na náhradu škody. Žalobca sa o výške škody a osobe, ktorá za ňu zodpovedá
dozvedel pred 5.6.2018, pretože v tento deň vyhotovil žalovanému písomnú výzvu na náhradu škody,
ktorá je totožná s nárokom uplatneným v tomto konaní. Od tohto momentu začala plynúť subjektívna 2
ročná premlčacia lehota a nárok by sa premlčal po jej uplynutí dňa 5.6.2020. Je však potrebné zohľadniť
osobitnú právnu úpravu nároku podľa § 11a ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa nárok nepremlčí skôr ako
uplynutím jedného roka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. Exekúcia sa v zmysle § 61n ods. 5
písm. a/ exekučného poriadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu. Exekútor
vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 1.2.2020. Nie je zrejmé kedy došlo k doručeniu tohto
upovedomenia súdu ani či boli podané námietky avšak súdny exekútor dňa 16.4.2020 vydal oznámenie
o ukončení exekučného konania a preto k ukončeniu exekúcie došlo najneskôr dňa 16.4.2020. Z
uvedeného vyplýva, že ku dňu 16.4.2020 exekúcia už bola ukončená. Ak sa uplatní v zmysle § 11a
ods. 4 ZKR predĺženie premlčacej doby o jeden rok je nepochybné že nárok žalobcu bol premlčaný už
16.4.2021.
7. Návrh na vydanie platobného rozkazu však žalobca na súd až dňa 14.9.2021. Teda slúži len pre účely
zákonnej prezumpcie. Proti argumentácii žalobcu svedčí §11a ods. 4 ZKR, ktoré stanovuje predĺženie
premlčacej lehoty o jeden rok. Ustanovenie ods. 4 by nemalo žiadne opodstatnenie, ak by bola pravdivá
a správna argumentácia žalobcu, pretože vždy by začala plynúť premlčacia doba až od ukončenia
exekúcie. Keďže to tak nie je, zákonodarca pristúpil k predĺženiu premlčacej doby v odseku 4. Ods.
3 nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 106 OZ. Odsek 3 má slúžiť len na to,
že ak nastúpi zákonná prezumpcia, aby bolo možné v súdnom konaní vychádzať z určitej konkrétnej
prezumovanej výšky škody ktorú by súd prípadne priznal, s premlčaním to však nemá nič spoločné.
8. Z platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany č.k. 10Rob/12/2012 - 43 zo dňa 4.12.2012 (č.l. 11
spisu) súd zistil, že predmetný súd rozhodol tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 27.111,16
eur spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.

9. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 5.6.2018 (č.l. 58 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu adresoval žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie sumy 52.885,38 eur a to v
zmysle § 11a ods. 1 ZKR.
10. Z dôvodu dlhodobej nevymožiteľnosti pohľadávky pristúpil žalobca dňa 9.4.2018 k podaniu návrhu
na zastavenie exekúcie. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu
v zmysle § 11 ods. 2 ZKR nakoľko spoločnosť Indians, s.r.o. bola už v predlžení. Ak si žalovaný túto
povinnosť nesplnil vznikla porušením tejto jeho povinnosti škoda. V zmysle § 11a ods. 3 ZKR sa pritom
predpokladá, že výška škody sa rovná výške pohľadávky a jej príslušenstva neuspokojenej v exekúcii,
ktorá bude zastavená z dôvodu nedostatku majetku spoločnosti Indians, s.r.o.
11. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 1.2.2020 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že súdny
exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vydal predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa
§ 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/2019 Z.z., pretože zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený. Išlo
o exekučné konanie sp. zn. EX 2383/2013 vo veci oprávneného žalobcu a povinného Indians, s.r.o.
o vymoženie pohľadávky 27.111,16 eur s príslušenstvom. Z ukončenia exekučného konania zo dňa
16.4.2020 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík v zmysle § 8 ods. 3 zák. č.
233/2019 Z.z. oznámil právnemu zástupcovi žalobcu ukončenie exekučného konania vedeného pod.
sp. zn. EX 2383/2013 v prospech žalobcu proti povinnému Indians, s.r.o. na vymoženie pohľadávky
27.111,16 eur s príslušenstvom.
12. Z výzvy zo dňa 6.9.2021 (č.l. 17, 60 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu adresoval žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie sumy 30.759,16 eur s úrokom z
omeškania a to v zmysle § 11a ods. 1 ZKR. Nie je sporné, že v súdnom konaní si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody v zmysle osobitého právneho predpisu a to konkrétne v zmysle § 11a ods. 1
ZKR podľa ktorého „osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods.
2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu včas“ Podľa žalobcu žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti Indians, s.r.o. porušil svoju
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
13. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca o výške škody a osobe, ktorá za ňu zodpovedá
vedel najneskôr dňa 5.6.2018, pretože v tento deň vyhotovil žalovanému písomnú výzvu na náhradu
škody, ktorá je totožná s nárokom uplatneným v tomto konaní (č.l. 58 spisu). Od tohto dňa začala v
zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť 2 ročná premlčacia lehota a nárok by sa premlčal
po jej uplynutí dňa 5.6.2020.
14. V danom konkrétnom prípade je však nutné zohľadniť osobitnú zákonnú právnu úpravu nároku na
náhradu škody podľa § 11a ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa nárok nepremlčí skôr ako uplynutím jedného
roka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. Exekúcia sa v zmysle § 61n ods. 5 písm. a/ exekučného
poriadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu. Exekútor vydal upovedomenie o
zastavení exekúcie dňa 1.2.2020 (č.l. 5 spisu). Nie je zrejmé kedy došlo k doručeniu tohto upovedomenia
súdu ani či boli podané námietky. Podstatné ale je, že súdny exekútor dňa 16.4.2020 vydal oznámenie o
ukončení exekučného konania (č.l. 6 spisu) a preto k ukončeniu exekúcie došlo preukázateľne najneskôr
dňa 16.4.2020. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 16.4.2020 exekúcia už bola ukončená.
15. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podal žalobca na súd dňa 14.9.2021.
Ak sa uplatní v zmysle § 11a ods. 4 ZKR predĺženie premlčacej doby o jeden rok t.j. do 16.4.2021 je
nepochybné že nárok žalobcu bol v tej dobe už premlčaný.
16. Námietka premlčania zo strany žalovaného ako dlžníka tak bola vznesená dôvodne a súd preto v
zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže premlčané právo žalobcovi priznať. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. K právnej argumentácii žalobcu súd dodáva, že
nie je pravdou, že žalobca sa dozvedel o škode až po ukončení exekučného konania, a preto až od
tejto doby má plynúť 2 ročná premlčacia lehota. Niet pochýb o tom, že žalobca už v čase vyhotovenia
písomnej výzvy zo dňa 5.6.2018 adresovanej žalovanému mal vedomosť ako o škode tak aj o jej výške
a tiež o tom, kto za ňu zodpovedá, keďže to vo výzve výslovne, jednoznačne a zreteľne uviedol. Žalobca
mal za to, že škoda mu už v tej dobe v zmysle § 11a ods. 1 ZKR vznikla, keď si ju výzvou aj uplatňoval.

Žalobca preukázateľne vedel nie len o škode, ale aj o jej výške keď tvrdil, že v exekučnom konaní nebola
(ani čiastočne) uspokojená, a preto ju aj vyčíslil spolu v sume 52.885,38 EUR.
17. Právna argumentácia žalobcu tak vyznieva zjavne účelovo a protirečivo, keď v minulosti mal za to,
že škoda mu vznikla najneskôr dňa 5.6.2018 (kedy si ju už dokonca uplatňoval výzvou u žalovaného)
a v súčasnosti tvrdí, že k vzniku škody došlo až po ukončení exekučného konania t.j. v krátkej dobe
pred 16.4.2020. Je opäť potrebné dať za pravdu žalovanému, že ak by mala byť argumentácia žalobcu
správna, bola by celkom obsolentná právna úprava obsiahnutá v ust. § 11a ods. 4 ZKR, ktorá stanovuje,
že nárok veriteľa sa nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi.
V prípade správnosti argumentácie žalobcu, by sa celá dvojročná premlčacia doba začínala plynúť od
ukončenia exekúcie a neexistoval by žiadny dôvod, zaviesť osobitú úpravu predĺženia premlčacej lehoty
podľa § 11a ods. 4 ZoKR. Samotná existencia § 11a ods. 4 ZoKR teda vyvracia správnosť argumentácie
žalobcu. K poukazu žalobcu na § 11a ods. 3 ZKR súd uvádza, že cit. zákonné ustanovenie existuje len
pre to, aby pri nastúpení zákonnej prezumpcie bolo možné vychádzať z konkrétnej výšky škody. Teda
slúži len pre účely zákonnej prezumpcie. Ods. 3 nemá žiaden vplyv na začiatok plynutia premlčacej
doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a slúži len na to, že ak nastúpi zákonná prezumpcia,
aby bolo možné v súdnom konaní vychádzať z určitej konkrétnej prezumovanej výšky škody ktorú
by súd prípadne priznal, s premlčaním žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobca v súvislosti s právnou
obranou žalovaného poukázal na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Súd má za to, že zo
strany žalovaného nedošlo k porušeniu koncentrácie konania. Žalovaný v predchádzajúcej časti konania
nebol zastúpený advokátom, pričom až od momentu od kedy je zastúpený advokátom, je spôsobilý viesť
plne kvalifikovanú obranu, ktorú predniesol na pojednávaní dňa 21.6.2023, teda včas.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy
právneho zastúpenia) a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s nasledovným
odôvodnením: Dňa 04.12.2012 bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, sp. zn.
10Rob/12/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.04.2013, a ktorým súd priznal
Žalobcovi voči obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., právo na zaplatenie sumy vo výške 27.111,16 EUR
spolu s príslušenstvom a trovami súdneho konania. Exekučné konanie bolo zastavené podľa ust. §
2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) Zákona o ukončení niektorých exekučných
konaní: „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej
bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť,
dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.”. Exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť
dlžníka, obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., čo zároveň bolo konštatované aj súdnym exekútorom v
Oznámení zo dňa 11.11.2014 a v Oznámení, zo dňa 07.02.2017. O nemajetnosti obchodnej spoločnosti
Indians, s.r.o., nemôže byť žiadna pochybnosť, nakoľko od Upovedomenia o začatí exekúcie, zo
dňa 12.07.2013, do Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, zo dňa 01.02.2020 (ďalej aj ako
„Upovedomenie o zastavení starej exekúcie“), sa súdnemu exekútorovi nepodarilo v rámci Exekučného
konania vymôcť ani euro, čo vyplýva aj zo samotného Upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
Zastavením Exekučného konania nastala právna domnienka zakotvená v ust. § 11a ods. 2 ZKR o
porušení povinnosti Žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti
Indians, s.r.o., včas. Žalobca pri porušení povinnosti vychádzal z právnej domnienky zakotvenej v ust. §
11a ods. 2 ZKR, nakoľko zákon viaže túto povinnosť (podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka) na vedomosť osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu (Žalovaného) o predlžení, v
danom prípade obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Pričom Žalobca nevie posúdiť, kedy sa Žalovaný
dozvedel, resp. mohol dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Z uvedeného vyplýva,
že zastavením Exekučného konania nastala právna domnienka upravená v ust. § 11a ods. 2 ZKR
o porušení právnej povinnosti Žalovaného zakotvenej v ust. § 11 ods. 2 ZKR. Znenie ustanovenia §
11 ods. 2 ZKR platné ku dňu podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu, naviazalo povinnosť
dlžníka (štatutárneho orgánu dlžníka) podať návrh na vyhlásenie konkurzu na skutočnosť, kedy sa
dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení (dnešná
právna úprava už naviazala túto povinnosť na úpadok dlžníka). Žalovaný v danom prípade nevie s

istotou určiť predlženie obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., nakoľko nemá k dispozícii účtovníctvo
obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o.. Žalovaný vo svojom odpore, zo dňa 14.10.2021, uviedol, že bývalý
konateľ obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., pán Mikuš mu po tom, čo sa Žalovaný stal konateľom,
odmietol vydať účtovníctvo obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., čím sám spochybnil dôveryhodnosť
a správnosť účtovníctva vedeného po roku 2012. Z uvedeného vyplýva, že Žalobca sa o porušení
právnej povinnosti nemohol dozvedieť skôr, ako ukončením Exekučného konania na základe zákonnej
domnienky. Čo sa týka samotnej výšky Žalobcom uplatnenej škody, tak tá vyplýva z ust. § 11a ods. 3
ZKR: „Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom
pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení
exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.”.
Nie je správny záver súdu, podľa ktorého subjektívna lehota začala plynúť najneskôr dňa 05.06.2018,
kedy Žalobca v písomnej výzve vyčíslil výšku škody, nakoľko by bolo možné tiež tvrdiť, že Žalobca
vedel o výške škody už v čase splatnosti pohľadávky, alebo v čase podania žaloby, na základe ktorej
bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, zo dňa 04.12.2012, sp. zn. 10Rob/12/2012,
alebo v čase keď obchodná spoločnosť Indians, s.r.o., neuhradila svoj záväzok v súlade s vydaným
Súdnym rozhodnutím, a tiež pred a počas Exekučného konania, nakoľko výška uplatneného nároku
vyplýva z neuhradenia faktúr obchodnou spoločnosťou Indians, s.r.o., za odobratý tovar. Pohľadávka
sa navyšuje akurát o prislúchajúce príslušenstvo a trovy súdneho a Exekučného konania. Nie je možné
prijať takú argumentáciu, že veriteľ už v čase neuhradenia faktúry odberateľom alebo v priebehu
exekučného konania vedeného voči odberateľovi mal vedieť o výške škody, ktorá mu vznikne porušením
povinnosti dlžníka (štatutárneho orgánu) podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Táto pohľadávka
je totiž pohľadávka dlžníka (odberateľa) v danom prípade obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Až
po preukázateľnom porušení právnej povinnosti štatutárneho orgánu, alebo inej zákonom stanovenej
osoby, možno hovoriť o tejto pohľadávke ako o škode, za ktorú zodpovedá osoba, ktorá porušila
právnu povinnosť. Výška škody vyčíslená právnym zástupcom Žalobcu Výzvou na zaplatenie, zo dňa
05.06.2018, bola len predpokladaná výška škody, ktorú právny zástupca Žalobcu vyčíslil odkazujúc
na ustanovenie § 11a ods. 3 ZKR o predpokladanej výške. V tejto výzve je zahrnutá aj ďalšia právna
domnienka pre vznik zodpovednostného vzťahu, ktorou sa predpokladá porušenie právnej povinnosti
Žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., a to
zastavenie Exekučného konania. Ak by Žalobca podal žalobu voči Žalovanému počas prebiehajúceho
Exekučného konania, tak by právna obrana Žalovaného spočívala v predčasnosti uplatneného nároku
odvolávajúc sa na prebiehajúce Exekučné konanie. Poukázal na ust. § 11a ods. 4 ZKR: „Nároky veriteľa
podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre
nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok
majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi
pre nedostatok majetku.“. Z gramatického výkladu podľa odvolateľa vyplýva, že je to najkratšia doba
na uplatnenie nároku, nie najdlhšia doba, po ktorej už nie je možné súdom priznať tento nárok. Podľa
názoru Žalobcu dotknutá právna úprava má zabrániť premlčaniu nárokov veriteľov voči osobe povinnej
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, napr. konateľovi. Prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania
má síce vplyv na plynutie premlčacej doby, a to tak, že ju prerušuje, ale tieto účinky sú voči dlžníkovi a nie
voči štatutárnemu orgánu, členovi štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátorovi dlžníka alebo zákonnému
zástupcovi dlžníka, ktorí sú povinní v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V danom
prípade dochádza k predlženiu premlčacej doby o jeden rok. Nakoľko v súdnom konaní, a ani v
Rozsudku nebol ustálený začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, má zato, že následkom tejto
absencie je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Žalobca s poukazom na citované ustanovenia a
uvedené skutočnosti zastáva názor, že objektívna doba v tomto konkrétnom prípade začala plynúť
ukončením Exekučného konania a subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 20.04.2020, a to
doručením Oznámenia o ukončení exekučného konania. V tom čase totiž nastala právna domnienka
porušenia právnej povinnosti Žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej
spoločnosti Indians, s.r.o., a týmto momentom sa Žalobca skutočne dozvedel o škode, ako aj o jej
samotnej výške. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
20. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný nasledovne: Žalovaný považuje za správny postup súdu, ktorým
sa súd najskôr zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pričom po konštatovaní, že nárok
žalobcu je premlčaný, nebolo potrebné sa venovať ďalšej právnej argumentácii. Z tohto dôvodu sa
súd prvého stupňa správne nevenoval otázkam, či nastúpili zákonné fikcie podľa § 11a ods. 2 a ods.
3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZoKR“). Žalobca v ods. 20.

poskytuje nelogickú argumentáciu, podľa ktorej k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného
podľa § 11 ods. 2 ZoKR, teda povinnosti konateľa podať návrh na konkurz obchodnej spoločnosti,
malo dôjsť až ukončením exekúcie, s čím on spája začiatok plynutia premlčacej doby. V rozpore
s týmto jeho tvrdením je priamo ním predložený listinný dôkaz a to výzva na zaplatenie zo dňa
05.06.2018. Už v tejto výzve žalobca uvádza celkom konkrétne a presne jednak právnu kvalifikáciu
s uvedením konkrétnych zákonných ustanovení, uvádza právny základ uplatňovanej škody, výzvu
adresuje konkrétne žalovanému, konkrétnu výšku, ako aj spôsob akým bola výška škody určená. Z
obsahu tejto výzvy niet žiadnych pochýb o tom, že žalobca mal konkrétnu vedomosť jednak o výške
škody, ako aj o konkrétnej osobe, ktorá má za škodu zodpovedať. Žalobca vo výzve na strane 2 v 4.
odseku doslova uvádza: „(...) došlo podľa nášho názoru k vzniku zodpovednosti Vašej osoby za škodu
spôsobenú obchodnej spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. porušením povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas v zmysle ust. § 11a ods. 1 ZKR.“ Všetky zákonné predpoklady pre začatie
plynutia zákonnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli teda naplnené.
Žalobca sa snaží text predmetnej výzvy z 05.06.2018 v odseku 32 podaného odvolania relativizovať, že
údajne malo ísť len o predpokladanú výšku škody. V priamom rozpore s týmto argumentom je však opäť
text samotnej výzvy, v ktorej žalobca vyzýva žalovaného konkrétne na zaplatenie sumy 52.885,38 EUR a
to bezodkladne po doručení výzvy na tam uvedený účet, pričom v závere uvádza, že v prípade, ak vyššie
uvedená pohľadávka nebude uhradená podľa tejto výzvy, žalobca sa bude (očividne už existujúceho
nároku) domáhať súdnou cestou. Ustanovenie § 11a ods. 4 ZoKR obsahuje konkrétny a úplný výpočet
právnych skutočností, od ktorých je potrebné počítať predĺženie premlčacej doby, pričom niet pochýb,
že medzi nimi je aj ukončenie exekúcie. Žalobca v ods. 41. odvolania konštatuje, že v konaní bolo
údajne potrebné ustáliť začiatok objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na obsah napadnutého rozsudku, pričom v ods. 36 je uvedené, že škoda žalobcovi
vznikla najneskôr 05.06.2018, čo je potrebné považovať za začiatok plynutia subjektívnej doby. Súd
vyhodnotil, že koniec subjektívnej doby pripadol na deň 05.06.2020. Po aplikovaní § 11a ods. 4 ZoKR
koniec premlčania pripadol najneskôr na deň 16.04.2021, kedy uplynul 1 rok od skončenia exekúcie. Pre
rozhodnutie súdu je potrebné dospieť k záveru, či bola žaloba podaná včas. Ak z vykonaných dôkazov
bolo zrejmé, že k premlčaniu došlo najneskôr dňa 16.04.2021 (teda prípustný je len skorší dátum) a
žaloba bola podaná až 14.09.2021, niet žiadnych pochýb o tom, že žaloba bola podaná neskoro. Preto
bola vec objasnená a preukázaná v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu. Požiadavka žalobcu
na zistenie konkrétneho dátumu, kedy došlo k premlčaniu nemá žiadne logické opodstatnenie a jej
nasledovanie by predstavovalo zbytočný formalizmus a rozpor so zásadou hospodárnosti konania. V
právnom poriadku je zavedené ust. § 11a ods. 4 ZoKR, ktoré zabezpečuje, aby k premlčaniu nedošlo skôr
ako za 1 rok od napr. skončenia exekúcie, či konkurzu. Žalobca tak na podanie žaloby objektívne mal
k dispozícii ešte celý jeden rok po zastavení exekúcie. Aj po zastavení exekúcie, si žalobca existenciu
svojho nároku plne uvedomoval, preto výzvou zo dňa 06.09.2021 opäť vyzval žalovaného na úhradu
škody. Okrem toho ide o obsahovo prakticky totožnú výzvu, teda aj z pohľadu žalobcu sa v otázke škody
a zodpovednej osoby nič nezmenilo (rozdielnosť súm spočíva len v tom, že úroky boli v staršej výzve
kapitalizované a v novšej výzve nie). Žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal
žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
21. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 9.5.2024 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej
inštancie sa okamihu vzniku porušenia právnej povinnosti Žalovaným nevenoval, má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a zároveň nesprávnosť právneho posúdenia veci. Podľa § 11a ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
ako „ZKR“): „Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie
konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku
vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči
dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť
vyhlásenie podľa osobitného predpisu.“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak bolo exekučné konanie
ukončené pre nedostatok majetku dlžníka, tak vzniká zákonný predpoklad, že návrh na vyhlásenie
konkurzu nebol podaný včas osobou povinnou podať tento návrh. Týmto momentom vznikol zákonný
predpoklad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a teda aj k začatiu plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty zodpovednostného vzťahu. K výške škody uvádza, že v porovnaní s
Výzvou na zaplatenie boli v žalobe uplatnené aj ďalšie nároky, ktoré Žalobcovi vznikli až v súvislosti s
exekučným konaním, resp. s ukončením exekučného konania.

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.5.2024 zdôraznil, že žalobca podľa obsahu výzvy presne vyčíslil
škodu na sumu 52.885,38 EUR, pričom v nej žiadal bezodkladnú úhradu zo strany žalovaného a v
prípade ak uhradená včas nebude, bude sa nároku domáhať súdnou cestou. Ak teraz tvrdí, že jeho nárok
v tom čase ešte neexistoval, muselo by zo strany žalobcu v danom čase dôjsť k uvedeniu žalovaného
do omylu (vo výzve sa tvrdí existencia nároku na náhradu škody, hoci teraz žalobca tvrdí, že tento jeho
nárok v tom čase v skutočnosti neexistoval), v snahe obohatiť sa na úkor žalovaného (žalobca výzvou
žiada od žalovaného bezodkladnú úhradu sumy 52.885,38 EUR). Okrem toho jeho výzva z 05.06.2018
je obsahovo prakticky totožná s výzvou, ktorú vyhotovil dňa 06.09.2021, teda po zastavení exekúcie.
Z uvedenej zhody obsahu výziev jednoznačne vyplýva záver, že zastavenie exekúcie nijako nezmenilo
právny ani skutkový stav veci.
23. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 14.6.2024 uviedol, že na odpor proti platobnému rozkazu
(27Up/1489/2021) sa nemalo prihliadať, pre nedodržanie § 90 CP. Žalovaný vyjadrením zo dňa 9.7.2024
zdôraznil, že žalovaný vzniesol námietku premlčania v čase , keď bol zastúpený advokátom a súd je
povinný na ňu prihliadať.
24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 29.1.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 5.2.2025.
25. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia a
uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade
s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie
v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne
preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S
dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozsudku
odkazuje.
26. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza:
28. Podľa § 11a ods. 1 ZKR osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa
§ 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas.
29. Podľa § 11a ods. 4 ZKR nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného
roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu
vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného
vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

33. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť pre
premlčanie nároku uplatneného žalobou.
34. Odvolací súd konštatuje, že vyhotovením Výzvy zo dňa 5.6.2018 mal žalobca vedomosť o nároku,
ktorý uplatnil v tomto spore, nakoľko žalovaného na plnenie vyzval, a to v sume vyššej ako je podaný
návrh na vydanie platobného rozkazu, t. j. mal vedomosť o nároku na náhradu škody a osobe, ktorá
podľa neho za škodu zodpovedá, ako aj o výške škody.
35. Žalobca touto Výzvou zo dňa 5.6.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie 52 885,38 EUR
s príslušenstvom, pričom vychádzal z istiny 27.111,16 EUR, príslušenstva pohľadávky, ako aj trov
exekučného konania. Konštatoval, že žalovanému vzniká povinnosť plniť úroky z omeškania, a teda že
je v omeškaní, pričom súčasne si uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol presvedčený o tom, že mu už
nárok na náhradu škody vznikol, keďže konštatoval omeškanie žalovaného.
36. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že dňa 5.6.2018 sa žalobca dozvedel o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto spôsobom je v súlade s
názorom súdu prvej inštancie vymedzené plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby.
37. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa o predĺžení premlčacej doby v zmysle § 11a ods. 4
ZKR v znení výkladu odvolateľa, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o predĺženie plynúcej
premlčacej doby o tento jeden rok od ukončenia exekúcie. Premlčacia doba v zmysle § 101 a § 106 ods.
1 OZ neplynutie od zastavenia exekúcie, ani rok po zastavení exekúcie. Súd správne vymedzil začiatok
subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby dňa 5.6.2018, pričom posledný deň posúva vzhľadom na zákonné
predĺženie o 1 rok po ukončení exekúcie. Keďže ukončenie exekučného konania súdny exekútor vystavil
dňa 16.4.2020 a žaloba bola podaná 14.9.2021 (neskôr ako o rok), nárok je premlčaný, pretože od
16.4.2020 uplynul viac ako rok. Tomu dokonca predchádzalo upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zo dňa 1.2.2020. Z uvedeného dôvodu je potrebné v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatovať
premlčanie nároku uplatneného žalobou.
38. Skutočnosť, že súd nevymedzil kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba, resp. neskúmal
porušenie povinností na strane žalovaného, nespôsobuje nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia,
nakoľko na zamietnutie žaloby postačuje v tomto prípade vymedzenie zmeškania subjektívnej
premlčacej doby, pretože nárok je vyčíslený, identifikovaný a stanovenie plynutia subjektívnej premlčacej
doby je nezávislé od momentu porušenia povinnosti škodcom. Na posúdenie návrhom uplatneného
nároku je potrebné dospieť k záveru, že tento je uplatnený ako nárok na náhradu škody podľa § 11a ods.
1 ZKR a bez skúmania splnenia zákonných podmienok pre dôvodnosť nároku, postačuje na zamietnutie
žaloby posúdenie premlčania nároku, ak je nárok premlčaný márnym uplynutím subjektívnej premlčacej
doby. Vymedzenie objektívnej premlčacej doby by totiž nemohlo zmeniť neúspešnosť podaného návrhu
(žaloby), t. j. neprivodilo by iné rozhodnutie v spore, preto ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s čl.
17 CSP nehospodárne a nadbytočné.
39. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s názorom, že žalobca sa o škode dozvedel
neskôr a že podanie žaloby by bolo predčasné, nakoľko nárok uplatnil výzvou, ktorá je dostatočne určitá
a zrozumiteľná. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nárok neuplatnil na súde ani do roka od ukončenia
exekúcie. Pokiaľ ide o námietku trov exekúcie, žalobca si výzvou uplatnil aj trovy exekučného konania,
čiže nemožno sa dovolávať neskoršieho plynutia premlčacej doby.
40. Pokiaľ ide o podanie námietky premlčania, na tejto zotrval žalovaný počas konania a to aj
odvolacieho, čiže aj v čase zastúpenia advokátom, preto nie je dôvodné sa domnievať, že na ňu súd
nemal prihliadať. Povinnosťou súdu bolo sa s námietkou premlčania vysporiadať.
41. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne
odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany,

ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR
v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť
súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď
na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS
50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery.
42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie
dôvody.
43. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v
konaní, odvolací súd preto rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 17 C.s.p, tak, že v konaní bol
úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.
45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať
na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne
nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj
Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).