{"guid": "2c7dff04-9282-42f6-b0a9-686dcde78539:d55c28ab-3c21-46b3-a13f-e10ee37f6bfb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2", "spisova_znacka": "3Cob/76/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/76/2024 z 5. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. februára 2025, sp. zn. 3Cob/76/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2", "identifikacne_cislo": "6121480937", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-02-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d55c28ab-3c21-46b3-a13f-e10ee37f6bfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/76/2024\n6121480937\n05. 02. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121480937.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu:\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so\nsídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35 758 601, právne zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o.,\nso sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 876 034, proti\nžalovanému: U. Š., O. XX. U. XXXX, V. M. X, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš,\nadvokát, so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO: 42 174 961, o zaplatenie 30.759,16 EUR s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/25/2022 - 237 zo\ndňa 21. februára 2024 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/25/2022 - 237 zo dňa 21.2.2024\nv znení Opravného uznesenia č.k. 36Cb/25/2022 - 254 zo dňa 18.3.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia žalobu zamietol\na zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne:\n3. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania\nrozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 30.759,16 eur\nspolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite návrhu ako aj náhradu trov konania a to titulom\nnáhrady škody v zmysle § 11a ods. 1 ZKR.\n4. V návrhu žalobca uviedol, že dodal obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., tovar, za ktorý riadne\na včas nezaplatila. Dňa 4.12.2012 bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, sp. zn.\n10Rob/12/2012. Žalobca podal návrh na výkon exekúcie. Nakoľko bolo exekučné konanie zastavené\nz dôvodu nemajetnosti obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., v súlade s ust. § 11a ods. 2 ZKR sa\npredpokladá, že osoby, ktoré sú povinné včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti Indians,\ns.r.o., a medzi ktoré patrí aj žalovaný, ako jej štatutárny orgán; tento návrh včas nepodali. Žalobca má\npreto s poukazom na ust. § 11 a ust. § 11a ZKR za preukázané, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa\ncitovaného ustanovenia § 11a ods. 1 ZKR, podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a preto v zmysle\nust. § 11a ods. 1 ZKR zodpovedá za škodu spodobenú žalobcovi ako veriteľovi. V Exekučnom konaní\nsa nepodarilo vymôcť ani časť vymáhanej pohľadávky.\n\n5. Škoda, za ktorú žalovaný žalobcovi zodpovedá, predstavuje nárok priznaný platobným rozkazom\nOkresného súdu Piešťany, uznesením Okresného súdu Piešťany spolu s trovami právneho zastúpenia\nv exekučnom konaní vo výške 542,59 eur, súdnym poplatkom za návrh na výkon exekúcie vo výške\n16,50 eur a paušálnymi trovami starej exekúcie vo výške 42 eur.\n6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.8.2023 (č.l. 199 spisu) uviedol, že začiatok plynutia premlčacej\ndoby pri náhrade škody začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený, teda žalobca dozvedel o škode\na o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný tento moment nesprávne spája s dátumom 5.6.2018, kedy\nžalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 50.885,38 eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2023\n(č.l. 207 spisu) uviedol, že žalobca vo vzťahu k premlčaniu uvádza, že nie je správne považovať za\nzačiatok plynutia premlčacej doby dátum vyhotovenia listu zo dňa 5.6.2018, pričom tvrdí, že škoda,\nza ktorú má zodpovedať žalovaný a ktorá je uplatnená v tomto konaní podľa jeho názoru vznikla až\nzastavením exekúcie voči spoločnosti Indians, s.r.o. a teda až od tohto momentu má plynúť dvojročná\npremlčacia doba. Uvedená argumentácia žalobcu je nesprávna. Niet pochýb o tom, že žalobca už v čase\nvyhotovenia listu zo dňa 5.6.2018 mal vedomosť o škode aj o jej výške aj o jej právnom posúdení a o tom,\nkto má podľa neho za škodu zodpovedať, keďže to v uvedenom liste jednoznačne a zreteľne uviedol.\nOkrem toho je potrebné poukázať na to, že ak by mala byť správna argumentácia žalobcu, bola by\ncelkom obsolentná právna úprava obsiahnutá v ust. § 11a ods. 4 ZKR, ktorá stanovuje, že nárok veriteľa\nsa nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od o.i. ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. V prípade\nsprávnosti argumentácie by sa celá dvojročná premlčacia doba začínala plynúť od ukončenia exekúcie\na neexistoval by žiadny dôvod, zaviesť úpravu podľa § 11a ods. 4 ZoKR. Samotná existencia § 11a\nods. 4 ZoKR teda vyvracia správnosť argumentácie žalobcu. Žalobcovi bolo doručené upovedomenie o\nzastavení starej exekúcie zo dňa 1.2.2020, bolo doručené 3.2.2020. Následne bolo žalobcovi doručené\noznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 16.4.2020 dňa 20.4.2020. Poukázal aj na § 11a\nods. 3 ZKR, nakoľko výška nároku uplatnená v tomto súdnom konaní vyplýva zo zákonnej domnienky\nupravenej týmto ustanovením, ktoré znie: ak sa nepreukáže iná výška škody predpokladá sa že veriteľovi\nvznikla škoda do rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po ukončení exekúcie pre\nnedostatok majetku. Advokát žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný vznáša námietku premlčania\nnároku ktorý je uplatňovaný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/40/2012 zo\ndňa 17.4.2012, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného\nprávneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník a to vrátane ustanovení\no premlčaní práva na náhradu škody. Žalobca sa o výške škody a osobe, ktorá za ňu zodpovedá\ndozvedel pred 5.6.2018, pretože v tento deň vyhotovil žalovanému písomnú výzvu na náhradu škody,\nktorá je totožná s nárokom uplatneným v tomto konaní. Od tohto momentu začala plynúť subjektívna 2\nročná premlčacia lehota a nárok by sa premlčal po jej uplynutí dňa 5.6.2020. Je však potrebné zohľadniť\nosobitnú právnu úpravu nároku podľa § 11a ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa nárok nepremlčí skôr ako\nuplynutím jedného roka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. Exekúcia sa v zmysle § 61n ods. 5\npísm. a/ exekučného poriadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu. Exekútor\nvydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 1.2.2020. Nie je zrejmé kedy došlo k doručeniu tohto\nupovedomenia súdu ani či boli podané námietky avšak súdny exekútor dňa 16.4.2020 vydal oznámenie\no ukončení exekučného konania a preto k ukončeniu exekúcie došlo najneskôr dňa 16.4.2020. Z\nuvedeného vyplýva, že ku dňu 16.4.2020 exekúcia už bola ukončená. Ak sa uplatní v zmysle § 11a\nods. 4 ZKR predĺženie premlčacej doby o jeden rok je nepochybné že nárok žalobcu bol premlčaný už\n16.4.2021.\n7. Návrh na vydanie platobného rozkazu však žalobca na súd až dňa 14.9.2021. Teda slúži len pre účely\nzákonnej prezumpcie. Proti argumentácii žalobcu svedčí §11a ods. 4 ZKR, ktoré stanovuje predĺženie\npremlčacej lehoty o jeden rok. Ustanovenie ods. 4 by nemalo žiadne opodstatnenie, ak by bola pravdivá\na správna argumentácia žalobcu, pretože vždy by začala plynúť premlčacia doba až od ukončenia\nexekúcie. Keďže to tak nie je, zákonodarca pristúpil k predĺženiu premlčacej doby v odseku 4. Ods.\n3 nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 106 OZ. Odsek 3 má slúžiť len na to,\nže ak nastúpi zákonná prezumpcia, aby bolo možné v súdnom konaní vychádzať z určitej konkrétnej\nprezumovanej výšky škody ktorú by súd prípadne priznal, s premlčaním to však nemá nič spoločné.\n8. Z platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany č.k. 10Rob/12/2012 - 43 zo dňa 4.12.2012 (č.l. 11\nspisu) súd zistil, že predmetný súd rozhodol tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 27.111,16\neur spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.\n\n9. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 5.6.2018 (č.l. 58 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu adresoval žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie sumy 52.885,38 eur a to v\nzmysle § 11a ods. 1 ZKR.\n10. Z dôvodu dlhodobej nevymožiteľnosti pohľadávky pristúpil žalobca dňa 9.4.2018 k podaniu návrhu\nna zastavenie exekúcie. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nv zmysle § 11 ods. 2 ZKR nakoľko spoločnosť Indians, s.r.o. bola už v predlžení. Ak si žalovaný túto\npovinnosť nesplnil vznikla porušením tejto jeho povinnosti škoda. V zmysle § 11a ods. 3 ZKR sa pritom\npredpokladá, že výška škody sa rovná výške pohľadávky a jej príslušenstva neuspokojenej v exekúcii,\nktorá bude zastavená z dôvodu nedostatku majetku spoločnosti Indians, s.r.o.\n11. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 1.2.2020 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že súdny\nexekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vydal predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa\n§ 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/2019 Z.z., pretože zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený. Išlo\no exekučné konanie sp. zn. EX 2383/2013 vo veci oprávneného žalobcu a povinného Indians, s.r.o.\no vymoženie pohľadávky 27.111,16 eur s príslušenstvom. Z ukončenia exekučného konania zo dňa\n16.4.2020 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík v zmysle § 8 ods. 3 zák. č.\n233/2019 Z.z. oznámil právnemu zástupcovi žalobcu ukončenie exekučného konania vedeného pod.\nsp. zn. EX 2383/2013 v prospech žalobcu proti povinnému Indians, s.r.o. na vymoženie pohľadávky\n27.111,16 eur s príslušenstvom.\n12. Z výzvy zo dňa 6.9.2021 (č.l. 17, 60 spisu) súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu adresoval žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie sumy 30.759,16 eur s úrokom z\nomeškania a to v zmysle § 11a ods. 1 ZKR. Nie je sporné, že v súdnom konaní si žalobca uplatňuje\nnárok na náhradu škody v zmysle osobitého právneho predpisu a to konkrétne v zmysle § 11a ods. 1\nZKR podľa ktorého „osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods.\n2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu včas“ Podľa žalobcu žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti Indians, s.r.o. porušil svoju\npovinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.\n13. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca o výške škody a osobe, ktorá za ňu zodpovedá\nvedel najneskôr dňa 5.6.2018, pretože v tento deň vyhotovil žalovanému písomnú výzvu na náhradu\nškody, ktorá je totožná s nárokom uplatneným v tomto konaní (č.l. 58 spisu). Od tohto dňa začala v\nzmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť 2 ročná premlčacia lehota a nárok by sa premlčal\npo jej uplynutí dňa 5.6.2020.\n14. V danom konkrétnom prípade je však nutné zohľadniť osobitnú zákonnú právnu úpravu nároku na\nnáhradu škody podľa § 11a ods. 4 ZKR, podľa ktorého sa nárok nepremlčí skôr ako uplynutím jedného\nroka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi. Exekúcia sa v zmysle § 61n ods. 5 písm. a/ exekučného\nporiadku končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu. Exekútor vydal upovedomenie o\nzastavení exekúcie dňa 1.2.2020 (č.l. 5 spisu). Nie je zrejmé kedy došlo k doručeniu tohto upovedomenia\nsúdu ani či boli podané námietky. Podstatné ale je, že súdny exekútor dňa 16.4.2020 vydal oznámenie o\nukončení exekučného konania (č.l. 6 spisu) a preto k ukončeniu exekúcie došlo preukázateľne najneskôr\ndňa 16.4.2020. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 16.4.2020 exekúcia už bola ukončená.\n15. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podal žalobca na súd dňa 14.9.2021.\nAk sa uplatní v zmysle § 11a ods. 4 ZKR predĺženie premlčacej doby o jeden rok t.j. do 16.4.2021 je\nnepochybné že nárok žalobcu bol v tej dobe už premlčaný.\n16. Námietka premlčania zo strany žalovaného ako dlžníka tak bola vznesená dôvodne a súd preto v\nzmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže premlčané právo žalobcovi priznať. Z uvedeného\ndôvodu súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. K právnej argumentácii žalobcu súd dodáva, že\nnie je pravdou, že žalobca sa dozvedel o škode až po ukončení exekučného konania, a preto až od\ntejto doby má plynúť 2 ročná premlčacia lehota. Niet pochýb o tom, že žalobca už v čase vyhotovenia\npísomnej výzvy zo dňa 5.6.2018 adresovanej žalovanému mal vedomosť ako o škode tak aj o jej výške\na tiež o tom, kto za ňu zodpovedá, keďže to vo výzve výslovne, jednoznačne a zreteľne uviedol. Žalobca\nmal za to, že škoda mu už v tej dobe v zmysle § 11a ods. 1 ZKR vznikla, keď si ju výzvou aj uplatňoval.\n\nŽalobca preukázateľne vedel nie len o škode, ale aj o jej výške keď tvrdil, že v exekučnom konaní nebola\n(ani čiastočne) uspokojená, a preto ju aj vyčíslil spolu v sume 52.885,38 EUR.\n17. Právna argumentácia žalobcu tak vyznieva zjavne účelovo a protirečivo, keď v minulosti mal za to,\nže škoda mu vznikla najneskôr dňa 5.6.2018 (kedy si ju už dokonca uplatňoval výzvou u žalovaného)\na v súčasnosti tvrdí, že k vzniku škody došlo až po ukončení exekučného konania t.j. v krátkej dobe\npred 16.4.2020. Je opäť potrebné dať za pravdu žalovanému, že ak by mala byť argumentácia žalobcu\nsprávna, bola by celkom obsolentná právna úprava obsiahnutá v ust. § 11a ods. 4 ZKR, ktorá stanovuje,\nže nárok veriteľa sa nepremlčí skôr ako uplynutím jedného roka od ukončenia exekúcie voči dlžníkovi.\nV prípade správnosti argumentácie žalobcu, by sa celá dvojročná premlčacia doba začínala plynúť od\nukončenia exekúcie a neexistoval by žiadny dôvod, zaviesť osobitú úpravu predĺženia premlčacej lehoty\npodľa § 11a ods. 4 ZoKR. Samotná existencia § 11a ods. 4 ZoKR teda vyvracia správnosť argumentácie\nžalobcu. K poukazu žalobcu na § 11a ods. 3 ZKR súd uvádza, že cit. zákonné ustanovenie existuje len\npre to, aby pri nastúpení zákonnej prezumpcie bolo možné vychádzať z konkrétnej výšky škody. Teda\nslúži len pre účely zákonnej prezumpcie. Ods. 3 nemá žiaden vplyv na začiatok plynutia premlčacej\ndoby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a slúži len na to, že ak nastúpi zákonná prezumpcia,\naby bolo možné v súdnom konaní vychádzať z určitej konkrétnej prezumovanej výšky škody ktorú\nby súd prípadne priznal, s premlčaním žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobca v súvislosti s právnou\nobranou žalovaného poukázal na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Súd má za to, že zo\nstrany žalovaného nedošlo k porušeniu koncentrácie konania. Žalovaný v predchádzajúcej časti konania\nnebol zastúpený advokátom, pričom až od momentu od kedy je zastúpený advokátom, je spôsobilý viesť\nplne kvalifikovanú obranu, ktorú predniesol na pojednávaní dňa 21.6.2023, teda včas.\n18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy\nprávneho zastúpenia) a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n19. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s nasledovným\nodôvodnením: Dňa 04.12.2012 bol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, sp. zn.\n10Rob/12/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.04.2013, a ktorým súd priznal\nŽalobcovi voči obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., právo na zaplatenie sumy vo výške 27.111,16 EUR\nspolu s príslušenstvom a trovami súdneho konania. Exekučné konanie bolo zastavené podľa ust. §\n2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) Zákona o ukončení niektorých exekučných\nkonaní: „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej\nbol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť,\ndosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.”. Exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť\ndlžníka, obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., čo zároveň bolo konštatované aj súdnym exekútorom v\nOznámení zo dňa 11.11.2014 a v Oznámení, zo dňa 07.02.2017. O nemajetnosti obchodnej spoločnosti\nIndians, s.r.o., nemôže byť žiadna pochybnosť, nakoľko od Upovedomenia o začatí exekúcie, zo\ndňa 12.07.2013, do Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, zo dňa 01.02.2020 (ďalej aj ako\n„Upovedomenie o zastavení starej exekúcie“), sa súdnemu exekútorovi nepodarilo v rámci Exekučného\nkonania vymôcť ani euro, čo vyplýva aj zo samotného Upovedomenia o zastavení starej exekúcie.\nZastavením Exekučného konania nastala právna domnienka zakotvená v ust. § 11a ods. 2 ZKR o\nporušení povinnosti Žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti\nIndians, s.r.o., včas. Žalobca pri porušení povinnosti vychádzal z právnej domnienky zakotvenej v ust. §\n11a ods. 2 ZKR, nakoľko zákon viaže túto povinnosť (podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok\ndlžníka) na vedomosť osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu (Žalovaného) o predlžení, v\ndanom prípade obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Pričom Žalobca nevie posúdiť, kedy sa Žalovaný\ndozvedel, resp. mohol dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Z uvedeného vyplýva,\nže zastavením Exekučného konania nastala právna domnienka upravená v ust. § 11a ods. 2 ZKR\no porušení právnej povinnosti Žalovaného zakotvenej v ust. § 11 ods. 2 ZKR. Znenie ustanovenia §\n11 ods. 2 ZKR platné ku dňu podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu, naviazalo povinnosť\ndlžníka (štatutárneho orgánu dlžníka) podať návrh na vyhlásenie konkurzu na skutočnosť, kedy sa\ndozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení (dnešná\nprávna úprava už naviazala túto povinnosť na úpadok dlžníka). Žalovaný v danom prípade nevie s\n\nistotou určiť predlženie obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., nakoľko nemá k dispozícii účtovníctvo\nobchodnej spoločnosti Indians, s.r.o.. Žalovaný vo svojom odpore, zo dňa 14.10.2021, uviedol, že bývalý\nkonateľ obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., pán Mikuš mu po tom, čo sa Žalovaný stal konateľom,\nodmietol vydať účtovníctvo obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., čím sám spochybnil dôveryhodnosť\na správnosť účtovníctva vedeného po roku 2012. Z uvedeného vyplýva, že Žalobca sa o porušení\nprávnej povinnosti nemohol dozvedieť skôr, ako ukončením Exekučného konania na základe zákonnej\ndomnienky. Čo sa týka samotnej výšky Žalobcom uplatnenej škody, tak tá vyplýva z ust. § 11a ods. 3\nZKR: „Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom\npohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku\ndlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení\nexekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.”.\nNie je správny záver súdu, podľa ktorého subjektívna lehota začala plynúť najneskôr dňa 05.06.2018,\nkedy Žalobca v písomnej výzve vyčíslil výšku škody, nakoľko by bolo možné tiež tvrdiť, že Žalobca\nvedel o výške škody už v čase splatnosti pohľadávky, alebo v čase podania žaloby, na základe ktorej\nbol vydaný Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, zo dňa 04.12.2012, sp. zn. 10Rob/12/2012,\nalebo v čase keď obchodná spoločnosť Indians, s.r.o., neuhradila svoj záväzok v súlade s vydaným\nSúdnym rozhodnutím, a tiež pred a počas Exekučného konania, nakoľko výška uplatneného nároku\nvyplýva z neuhradenia faktúr obchodnou spoločnosťou Indians, s.r.o., za odobratý tovar. Pohľadávka\nsa navyšuje akurát o prislúchajúce príslušenstvo a trovy súdneho a Exekučného konania. Nie je možné\nprijať takú argumentáciu, že veriteľ už v čase neuhradenia faktúry odberateľom alebo v priebehu\nexekučného konania vedeného voči odberateľovi mal vedieť o výške škody, ktorá mu vznikne porušením\npovinnosti dlžníka (štatutárneho orgánu) podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Táto pohľadávka\nje totiž pohľadávka dlžníka (odberateľa) v danom prípade obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o. Až\npo preukázateľnom porušení právnej povinnosti štatutárneho orgánu, alebo inej zákonom stanovenej\nosoby, možno hovoriť o tejto pohľadávke ako o škode, za ktorú zodpovedá osoba, ktorá porušila\nprávnu povinnosť. Výška škody vyčíslená právnym zástupcom Žalobcu Výzvou na zaplatenie, zo dňa\n05.06.2018, bola len predpokladaná výška škody, ktorú právny zástupca Žalobcu vyčíslil odkazujúc\nna ustanovenie § 11a ods. 3 ZKR o predpokladanej výške. V tejto výzve je zahrnutá aj ďalšia právna\ndomnienka pre vznik zodpovednostného vzťahu, ktorou sa predpokladá porušenie právnej povinnosti\nŽalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti Indians, s.r.o., a to\nzastavenie Exekučného konania. Ak by Žalobca podal žalobu voči Žalovanému počas prebiehajúceho\nExekučného konania, tak by právna obrana Žalovaného spočívala v predčasnosti uplatneného nároku\nodvolávajúc sa na prebiehajúce Exekučné konanie. Poukázal na ust. § 11a ods. 4 ZKR: „Nároky veriteľa\npodľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre\nnedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok\nmajetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi\npre nedostatok majetku.“. Z gramatického výkladu podľa odvolateľa vyplýva, že je to najkratšia doba\nna uplatnenie nároku, nie najdlhšia doba, po ktorej už nie je možné súdom priznať tento nárok. Podľa\nnázoru Žalobcu dotknutá právna úprava má zabrániť premlčaniu nárokov veriteľov voči osobe povinnej\npodať návrh na vyhlásenie konkurzu, napr. konateľovi. Prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania\nmá síce vplyv na plynutie premlčacej doby, a to tak, že ju prerušuje, ale tieto účinky sú voči dlžníkovi a nie\nvoči štatutárnemu orgánu, členovi štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátorovi dlžníka alebo zákonnému\nzástupcovi dlžníka, ktorí sú povinní v mene dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V danom\nprípade dochádza k predlženiu premlčacej doby o jeden rok. Nakoľko v súdnom konaní, a ani v\nRozsudku nebol ustálený začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, má zato, že následkom tejto\nabsencie je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Žalobca s poukazom na citované ustanovenia a\nuvedené skutočnosti zastáva názor, že objektívna doba v tomto konkrétnom prípade začala plynúť\nukončením Exekučného konania a subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 20.04.2020, a to\ndoručením Oznámenia o ukončení exekučného konania. V tom čase totiž nastala právna domnienka\nporušenia právnej povinnosti Žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej\nspoločnosti Indians, s.r.o., a týmto momentom sa Žalobca skutočne dozvedel o škode, ako aj o jej\nsamotnej výške. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.\n20. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný nasledovne: Žalovaný považuje za správny postup súdu, ktorým\nsa súd najskôr zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pričom po konštatovaní, že nárok\nžalobcu je premlčaný, nebolo potrebné sa venovať ďalšej právnej argumentácii. Z tohto dôvodu sa\nsúd prvého stupňa správne nevenoval otázkam, či nastúpili zákonné fikcie podľa § 11a ods. 2 a ods.\n3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZoKR“). Žalobca v ods. 20.\n\nposkytuje nelogickú argumentáciu, podľa ktorej k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného\npodľa § 11 ods. 2 ZoKR, teda povinnosti konateľa podať návrh na konkurz obchodnej spoločnosti,\nmalo dôjsť až ukončením exekúcie, s čím on spája začiatok plynutia premlčacej doby. V rozpore\ns týmto jeho tvrdením je priamo ním predložený listinný dôkaz a to výzva na zaplatenie zo dňa\n05.06.2018. Už v tejto výzve žalobca uvádza celkom konkrétne a presne jednak právnu kvalifikáciu\ns uvedením konkrétnych zákonných ustanovení, uvádza právny základ uplatňovanej škody, výzvu\nadresuje konkrétne žalovanému, konkrétnu výšku, ako aj spôsob akým bola výška škody určená. Z\nobsahu tejto výzvy niet žiadnych pochýb o tom, že žalobca mal konkrétnu vedomosť jednak o výške\nškody, ako aj o konkrétnej osobe, ktorá má za škodu zodpovedať. Žalobca vo výzve na strane 2 v 4.\nodseku doslova uvádza: „(...) došlo podľa nášho názoru k vzniku zodpovednosti Vašej osoby za škodu\nspôsobenú obchodnej spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, a.s. porušením povinnosti podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu včas v zmysle ust. § 11a ods. 1 ZKR.“ Všetky zákonné predpoklady pre začatie\nplynutia zákonnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli teda naplnené.\nŽalobca sa snaží text predmetnej výzvy z 05.06.2018 v odseku 32 podaného odvolania relativizovať, že\núdajne malo ísť len o predpokladanú výšku škody. V priamom rozpore s týmto argumentom je však opäť\ntext samotnej výzvy, v ktorej žalobca vyzýva žalovaného konkrétne na zaplatenie sumy 52.885,38 EUR a\nto bezodkladne po doručení výzvy na tam uvedený účet, pričom v závere uvádza, že v prípade, ak vyššie\nuvedená pohľadávka nebude uhradená podľa tejto výzvy, žalobca sa bude (očividne už existujúceho\nnároku) domáhať súdnou cestou. Ustanovenie § 11a ods. 4 ZoKR obsahuje konkrétny a úplný výpočet\nprávnych skutočností, od ktorých je potrebné počítať predĺženie premlčacej doby, pričom niet pochýb,\nže medzi nimi je aj ukončenie exekúcie. Žalobca v ods. 41. odvolania konštatuje, že v konaní bolo\núdajne potrebné ustáliť začiatok objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti je\npotrebné poukázať na obsah napadnutého rozsudku, pričom v ods. 36 je uvedené, že škoda žalobcovi\nvznikla najneskôr 05.06.2018, čo je potrebné považovať za začiatok plynutia subjektívnej doby. Súd\nvyhodnotil, že koniec subjektívnej doby pripadol na deň 05.06.2020. Po aplikovaní § 11a ods. 4 ZoKR\nkoniec premlčania pripadol najneskôr na deň 16.04.2021, kedy uplynul 1 rok od skončenia exekúcie. Pre\nrozhodnutie súdu je potrebné dospieť k záveru, či bola žaloba podaná včas. Ak z vykonaných dôkazov\nbolo zrejmé, že k premlčaniu došlo najneskôr dňa 16.04.2021 (teda prípustný je len skorší dátum) a\nžaloba bola podaná až 14.09.2021, niet žiadnych pochýb o tom, že žaloba bola podaná neskoro. Preto\nbola vec objasnená a preukázaná v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu. Požiadavka žalobcu\nna zistenie konkrétneho dátumu, kedy došlo k premlčaniu nemá žiadne logické opodstatnenie a jej\nnasledovanie by predstavovalo zbytočný formalizmus a rozpor so zásadou hospodárnosti konania. V\nprávnom poriadku je zavedené ust. § 11a ods. 4 ZoKR, ktoré zabezpečuje, aby k premlčaniu nedošlo skôr\nako za 1 rok od napr. skončenia exekúcie, či konkurzu. Žalobca tak na podanie žaloby objektívne mal\nk dispozícii ešte celý jeden rok po zastavení exekúcie. Aj po zastavení exekúcie, si žalobca existenciu\nsvojho nároku plne uvedomoval, preto výzvou zo dňa 06.09.2021 opäť vyzval žalovaného na úhradu\nškody. Okrem toho ide o obsahovo prakticky totožnú výzvu, teda aj z pohľadu žalobcu sa v otázke škody\na zodpovednej osoby nič nezmenilo (rozdielnosť súm spočíva len v tom, že úroky boli v staršej výzve\nkapitalizované a v novšej výzve nie). Žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal\nžalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n21. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 9.5.2024 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej\ninštancie sa okamihu vzniku porušenia právnej povinnosti Žalovaným nevenoval, má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia, a zároveň nesprávnosť právneho posúdenia veci. Podľa § 11a ods. 2\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\nako „ZKR“): „Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie\nkonkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku\nvyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči\ndlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť\nvyhlásenie podľa osobitného predpisu.“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak bolo exekučné konanie\nukončené pre nedostatok majetku dlžníka, tak vzniká zákonný predpoklad, že návrh na vyhlásenie\nkonkurzu nebol podaný včas osobou povinnou podať tento návrh. Týmto momentom vznikol zákonný\npredpoklad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a teda aj k začatiu plynutia\nsubjektívnej premlčacej lehoty zodpovednostného vzťahu. K výške škody uvádza, že v porovnaní s\nVýzvou na zaplatenie boli v žalobe uplatnené aj ďalšie nároky, ktoré Žalobcovi vznikli až v súvislosti s\nexekučným konaním, resp. s ukončením exekučného konania.\n\n22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.5.2024 zdôraznil, že žalobca podľa obsahu výzvy presne vyčíslil\nškodu na sumu 52.885,38 EUR, pričom v nej žiadal bezodkladnú úhradu zo strany žalovaného a v\nprípade ak uhradená včas nebude, bude sa nároku domáhať súdnou cestou. Ak teraz tvrdí, že jeho nárok\nv tom čase ešte neexistoval, muselo by zo strany žalobcu v danom čase dôjsť k uvedeniu žalovaného\ndo omylu (vo výzve sa tvrdí existencia nároku na náhradu škody, hoci teraz žalobca tvrdí, že tento jeho\nnárok v tom čase v skutočnosti neexistoval), v snahe obohatiť sa na úkor žalovaného (žalobca výzvou\nžiada od žalovaného bezodkladnú úhradu sumy 52.885,38 EUR). Okrem toho jeho výzva z 05.06.2018\nje obsahovo prakticky totožná s výzvou, ktorú vyhotovil dňa 06.09.2021, teda po zastavení exekúcie.\nZ uvedenej zhody obsahu výziev jednoznačne vyplýva záver, že zastavenie exekúcie nijako nezmenilo\nprávny ani skutkový stav veci.\n23. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 14.6.2024 uviedol, že na odpor proti platobnému rozkazu\n(27Up/1489/2021) sa nemalo prihliadať, pre nedodržanie § 90 CP. Žalovaný vyjadrením zo dňa 9.7.2024\nzdôraznil, že žalovaný vzniesol námietku premlčania v čase , keď bol zastúpený advokátom a súd je\npovinný na ňu prihliadať.\n24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez\nnariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej\nstránke súdu dňa 29.1.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 5.2.2025.\n25. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia a\nuvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací\nsúd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade\ns § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie\nv súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu\nodvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.\nSúd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne\npreukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S\ndôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozsudku\nodkazuje.\n26. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n27. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza:\n28. Podľa § 11a ods. 1 ZKR osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa\n§ 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu včas.\n29. Podľa § 11a ods. 4 ZKR nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného\nroka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu\nvyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného\nvykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.\n30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n32. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n\n33. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť pre\npremlčanie nároku uplatneného žalobou.\n34. Odvolací súd konštatuje, že vyhotovením Výzvy zo dňa 5.6.2018 mal žalobca vedomosť o nároku,\nktorý uplatnil v tomto spore, nakoľko žalovaného na plnenie vyzval, a to v sume vyššej ako je podaný\nnávrh na vydanie platobného rozkazu, t. j. mal vedomosť o nároku na náhradu škody a osobe, ktorá\npodľa neho za škodu zodpovedá, ako aj o výške škody.\n35. Žalobca touto Výzvou zo dňa 5.6.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie 52 885,38 EUR\ns príslušenstvom, pričom vychádzal z istiny 27.111,16 EUR, príslušenstva pohľadávky, ako aj trov\nexekučného konania. Konštatoval, že žalovanému vzniká povinnosť plniť úroky z omeškania, a teda že\nje v omeškaní, pričom súčasne si uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol presvedčený o tom, že mu už\nnárok na náhradu škody vznikol, keďže konštatoval omeškanie žalovaného.\n36. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že dňa 5.6.2018 sa žalobca dozvedel o škode\na o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto spôsobom je v súlade s\nnázorom súdu prvej inštancie vymedzené plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby.\n37. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa o predĺžení premlčacej doby v zmysle § 11a ods. 4\nZKR v znení výkladu odvolateľa, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o predĺženie plynúcej\npremlčacej doby o tento jeden rok od ukončenia exekúcie. Premlčacia doba v zmysle § 101 a § 106 ods.\n1 OZ neplynutie od zastavenia exekúcie, ani rok po zastavení exekúcie. Súd správne vymedzil začiatok\nsubjektívnej 2-ročnej premlčacej doby dňa 5.6.2018, pričom posledný deň posúva vzhľadom na zákonné\npredĺženie o 1 rok po ukončení exekúcie. Keďže ukončenie exekučného konania súdny exekútor vystavil\ndňa 16.4.2020 a žaloba bola podaná 14.9.2021 (neskôr ako o rok), nárok je premlčaný, pretože od\n16.4.2020 uplynul viac ako rok. Tomu dokonca predchádzalo upovedomenie o zastavení starej exekúcie\nzo dňa 1.2.2020. Z uvedeného dôvodu je potrebné v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatovať\npremlčanie nároku uplatneného žalobou.\n38. Skutočnosť, že súd nevymedzil kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba, resp. neskúmal\nporušenie povinností na strane žalovaného, nespôsobuje nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia,\nnakoľko na zamietnutie žaloby postačuje v tomto prípade vymedzenie zmeškania subjektívnej\npremlčacej doby, pretože nárok je vyčíslený, identifikovaný a stanovenie plynutia subjektívnej premlčacej\ndoby je nezávislé od momentu porušenia povinnosti škodcom. Na posúdenie návrhom uplatneného\nnároku je potrebné dospieť k záveru, že tento je uplatnený ako nárok na náhradu škody podľa § 11a ods.\n1 ZKR a bez skúmania splnenia zákonných podmienok pre dôvodnosť nároku, postačuje na zamietnutie\nžaloby posúdenie premlčania nároku, ak je nárok premlčaný márnym uplynutím subjektívnej premlčacej\ndoby. Vymedzenie objektívnej premlčacej doby by totiž nemohlo zmeniť neúspešnosť podaného návrhu\n(žaloby), t. j. neprivodilo by iné rozhodnutie v spore, preto ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s čl.\n17 CSP nehospodárne a nadbytočné.\n39. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s názorom, že žalobca sa o škode dozvedel\nneskôr a že podanie žaloby by bolo predčasné, nakoľko nárok uplatnil výzvou, ktorá je dostatočne určitá\na zrozumiteľná. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nárok neuplatnil na súde ani do roka od ukončenia\nexekúcie. Pokiaľ ide o námietku trov exekúcie, žalobca si výzvou uplatnil aj trovy exekučného konania,\nčiže nemožno sa dovolávať neskoršieho plynutia premlčacej doby.\n40. Pokiaľ ide o podanie námietky premlčania, na tejto zotrval žalovaný počas konania a to aj\nodvolacieho, čiže aj v čase zastúpenia advokátom, preto nie je dôvodné sa domnievať, že na ňu súd\nnemal prihliadať. Povinnosťou súdu bolo sa s námietkou premlčania vysporiadať.\n41. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne\nodôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany,\n\nktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\nsporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR\nv zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť\nsúdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď\nna každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne\nani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS\n50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s\nodôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací\nsúd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám\nkladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie\ndôvody.\n43. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v\nkonaní, odvolací súd preto rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny.\n44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 17 C.s.p, tak, že v konaní bol\núspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\n45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie\nsa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom\nrozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>. V\ndovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom\nkonaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie\ndôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať\nna návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne\nnesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj\nJustičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/25/2022", "guid": "dcc36b0e-3104-4d1d-b871-46ac42de9cec:d1f78043-0745-48bb-a336-e04a8189a4f5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "67dd330d-020a-4f48-aeb7-4c1c167025f5:279aca90-c6c6-4734-a409-c9c73d5b5ada", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1", "spisova_znacka": "3MCdo/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/40/2012 z 26. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-26", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2108220433.1"}, {"guid": "f3c134e3-b6e4-47fc-894e-9e6e3f1dc109:6f0e14a4-97fb-4fab-8804-3f583374c843", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cb/25/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/25/2022 z 22. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f3c134e3-b6e4-47fc-894e-9e6e3f1dc109:6f0e14a4-97fb-4fab-8804-3f583374c843"}, {"guid": "5d99ea71-9c51-442f-b869-af0addda6b89:2446df3d-9ebe-4ee5-9443-4082f9bb10ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Rob/12/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 10Rob/12/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d99ea71-9c51-442f-b869-af0addda6b89:2446df3d-9ebe-4ee5-9443-4082f9bb10ab"}], "citovane_v": []}