{"guid": "5a4e1b6d-1c79-4207-bd76-e61d5bf9bff5:cf42b8d9-5a75-426c-a069-e7fdbf5b68eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2", "spisova_znacka": "16Co/146/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/146/2023 z 31. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. januára 2025, sp. zn. 16Co/146/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2", "identifikacne_cislo": "6121468594", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2025-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 13a ods. 2 písm. c) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-5", "nazov": "§ 13a ods. 5 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "nazov": "§ 724 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-724", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-724"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-730.odsek-1", "nazov": "§ 730 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-730.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-730"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-730.odsek-2", "nazov": "§ 730 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-730.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-730"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575.odsek-1", "nazov": "§ 575 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-575"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-13a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-724", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-730", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-575"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf42b8d9-5a75-426c-a069-e7fdbf5b68eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/146/2023\n6121468594\n31. 01. 2025\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121468594.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Martin\nBránik, s.r.o., Mlynská 1, Levice, IČO: 50 412 132, proti žalovanému: W. Q., S.. XX.X.XXXX, Č. XXX/\nXX, X., zastúpenému: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Zelinárska 4, Bratislava, IČO: 36 862 746, o\nzaplatenie 7.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Malacky č. k. 27C/147/2021-212, zo dňa 8.3.2023 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku\np o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku\nm e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.310,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 3.310,26 eura od 4.9.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 1.834,99 eura od 4.9.2021 do 29.9.2021 a vo zvyšku žalobu zamieta.\nIII. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 37,20 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.834,99\neura s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.834,99 eura od 30.9.2021 do zaplatenia; vo\nzvyšku žalobu zamietol; žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu\n51,08 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 6.9.2021 sa žalobca domáhal,\naby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.500 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe,\nže žalobca ako advokát 7.3.2018 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na\nzáklade ktorej sa zaviazal poskytovať služby spočívajúce v zastupovaní v exekučnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17 Er/74/2016, v ktorom má žalovaný procesné postavenie\noprávneného voči povinným Z. L. Z. o vymoženie pohľadávky 84.796,59 eura s príslušenstvom. Žalobca\nposkytoval právne služby pre žalovaného od počiatku exekučného konania, t. j. podával aj návrh na\nvykonanie exekúcie v roku 2016, ale vzhľadom na zmenu právnej formy poskytovania právnych služieb,\ndošlo k formálnej úprave plnej moci a aj zmluvy. Žalobca mal dohodnutú podielovú odmenu 10 %\nz vymoženej sumy, t. j. počas trvania zmluvy neplatil žalovaný žalobcovi žiadnu odmenu za právne\nslužby. Jedná sa o komplikovanú exekučnú vec z dôvodu 1/ vysokej vymáhanej sumy, 2/ povinnými sú\nfyzické osoby, 3/ exekúcia sa vykoná predajom rodinného domu povinných, v ktorom majú trvalý pobyt,\n4/ povinní sa bránili aktívne a už v tejto fáze obštrukčnými podaniami v záujme oddialiť speňaženie.\nUznesením exekučného súdu zo 16.8.2017 došlo k zníženiu podania na 152.240 eur za exekvované\nnehnuteľnosti, pričom od tohto zníženia nastal enormný záujem tretích osôb o jej vydraženie. Každý\n\nnový termín dražby bol však zmarený. Posledná dražba vytýčená na 3.6.2021 bola opätovne zmarená\nobštrukčným podaním povinných. Zo všetkých právnych a aj skutkových okolností danej veci vyplýva,\nže dôjde k vymoženiu - speňaženiu dražených nehnuteľností, lebo povinní nemôžu donekonečna\npodávať nezmyselné procesné podania. Na uvedené okolnosti bol žalovaný upovedomený a aj mu\nbolo odporučené, aby podal trestné oznámenie. Žalovaný nijako nereagoval, prestal komunikovať so\nžalobcom a žalobca sa cez exekútora dozvedel, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu (E..\nQ. J.) a to z dôvodu zaslania žiadosti strany exekútora o doloženie zmluvy o postúpení pohľadávky.\nŽalovaný teda bez vedomia svojho právneho zástupcu - žalobcu, postúpil vymáhanú pohľadávku.\nDošlo k právnemu stavu, že je zrejmé, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, lebo je tam reálny záujem\nzáujemcov o kúpu a vymoženiu nebráni ani žiadna právna vada, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k\nzastaveniu exekúcie. Žalovaný v úmysle zbaviť sa povinnosti uhradiť podielovú odmenu žalobcovi za\nvykonané služby, bezodplatne previedol vymáhanú pohľadávku a o tomto nijako neinformoval žalobcu,\nresp. uviedol, že mu nič platiť nebude, lebo on postúpil pohľadávku na tretiu osobu. Žalobca pristúpil k\nuplatneniu vyúčtovanej odmeny vo výške 15.222 eur. Výpočet odmeny: 10 % x 152.219 eur = 15.222\neur. V tomto konaní si uplatňuje len 7.500 eur. Odmenu si žalobca uplatnil na základe čl. V ods. 2\nzmluvy: ak klient ukončí túto zmluvu, hoci je zrejmé, že dôjde k vymoženiu nárokov klienta v konaní, má\nžalobca nárok na podielovú odmenu 10 % z vymoženej sumy - celková suma nárokov klienta uplatnená\nv konaní a kvantifikovaná ku dňu ukončenia zmluvy. Žalovaný jednostranne ukončil zmluvu, postúpením\nvymáhaného nároku na tretiu osobu.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po\nvykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne, a je potrebné\nju v časti zamietnuť. Mal preukázané, že medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako\nadvokátskou kanceláriou bola 7.3.2018 uzavretá Zmluva o poskytovaní právnych služieb, predmetom\nktorej bolo zastupovanie žalovaného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 244/2016 (ďalej\nlen „zmluva“). Odmenu si zmluvné strany dohodli v čl. V zmluvy, a to tak, že sa dohodli na podielovej\nodmene, v prípade ak bude žalovaný v konaní úspešný a bude mu vymožená jeho pohľadávka alebo jej\nčasť, bude mať žalobca nárok na podielovú odmenu vo výške 10 % z vymoženej sumy. Tretia veta čl.\nV ods. 2 zmluvy však obsahovala dojednanie, že advokát má nárok na podielovú odmenu aj v prípade,\nak klient ukončí túto zmluvu, hoci je zrejmé, že dôjde k vymoženiu nárokov klienta v konaní. V takom\nprípade sa za vymoženú sumu mala považovať celková suma nárokov klienta uplatnená v konaní a\nkvantifikovaná ku dňu ukončenia tejto zmluvy. Žalovaný v postavení oprávneného v exekučnom konaní\nvymáhal svoju peňažnú pohľadávku v istine v sume 84.796,59 eura. Medzi stranami bolo nesporné,\nže Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.7.2021 žalovaný ako veriteľ predmetnej pohľadávky, túto\npohľadávku postúpil na nového veriteľa E.. Q. J., čím hmotnoprávne prestal byť nositeľom pohľadávky\nuplatňovanej v exekučnom konaní. Žalobca si v tomto súdnom konaní uplatnil pohľadávku v sume\n7.500 eur ako peňažný nárok na odmenu za poskytnuté právne služby advokáta v exekučnom konaní\na svoj nárok v prvom rade odvodzoval od tretej vety čl. V ods. 2 zmluvy, pričom tvrdil, že žalovaný\npostúpením pohľadávky naplnil znenie tohto zmluvného dojednania a ukončil zmluvu, hoci je podľa\nžalobcu zrejmé, že dôjde k vymoženiu nárokov žalovaného v exekučnom konaní. Uvedené odôvodnil\ntým, že v exekučnom konaní pri znížení najnižšieho podania uznesením exekučného súdu nastal\nenormný záujem o nehnuteľnosť povinných a otázka vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní je len\notázkou času, pretože sa povinní nemôžu donekonečna brániť obštrukčnými návrhmi na odklad alebo\nzastavenie exekúcie. Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku ako postupník vymáhajúci pohľadávku\npostupcu F.. X. M.S., na ktorého Zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávka prešla. Predložením\nZmluvy o postúpení pohľadávky ako aj súhlasu s vymáhaním mal súd za preukázanú aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu domáhať sa pohľadávky v tomto súdnom konaní.\n3. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či boli v danej veci naplnené podmienky platného dojednania\nnároku žalobcu na podielovú odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).\nVychádzal pritom zo znenia § 7 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého je možné dojednať s klientom podielovú\nodmenu percentom z výsledku sporu, ak je výsledok konania podľa okolností prípadu veľmi neistý\na advokát o tom klienta poučil. Predmetom konania, v rámci ktorého žalobca poskytoval právne\nslužby bolo exekučné konanie vedené na Okresnom súde Poprad a u exekútora pod sp. zn. EX\n244/2016 o vymoženie peňažnej pohľadávky voči povinným: F. Z.Ž. L. Ľ. Z. vo výške 84.796,59 eura s\npríslušenstvom. Z vykonaného dokazovania pripojeným exekučným spisom súd prvej inštancie zistil, že\nspôsob vedenia exekúcie bol predaj nehnuteľností - rodinného domu, kde mali povinní evidovaný trvalý\n\npobyt. Súd prvej inštancie daný skutkový stav vyhodnotil tak, že v prípade, ak je predmetom poskytovania\nprávnych služieb vymáhanie pohľadávky v exekučnom konaní vo všeobecnosti a špeciálne v takom,\nktoré je vedené na fyzické osoby, ktorých jediný majetok, z ktorého by bolo možné dosiahnuť vymoženie\npohľadávky je rodinný dom, v ktorom majú povinní evidovaný trvalý pobyt, je možné dojednať podielovú\nodmenu v súlade s § 7 ods. 1 vyhlášky, pretože okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že výsledok tohto\nkonania (pričom výsledkom sa rozumelo vymoženie pohľadávky celej alebo aspoň jej časti) je veľmi\nneistý. Žalovaný pri výsluchu síce uviedol na konkrétnu otázku, či bol poučený žalobcom, že výsledok\nsporu je neistý, že nie, však sa nádejal, že jeho pohľadávka bude vymožená. Sám však uviedol, že návrh\nzmluvy mu bol poslaný a ten aj pripomienkoval a na osobnom stretnutí so žalobcom zmluvu podpísal.\nUviedol, že bol rád, že niekto to zastupovanie vezme a bude sa tým zaoberať, pretože sa toho nechcel\nnikto chytiť. Uviedol, že sa so žalobcom dohodli, že ho bude zastupovať pri vymáhaní jeho pohľadávky.\nUviedol tiež, že nevedel čo je podielová odmena, až neskôr sa dozvedel, aké boli možnosti. Súd prvej\ninštancie vyhodnotil výsluch žalovaného v otázke, či bol poučený o tom, že predmet sporu je neistý za\nmenej vierohodný. Podľa priloženého e -mailu zo dňa 31.1.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané,\nže týmto dňom bol žalovanému doručený návrh Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, čo žalovaný\nsám potvrdil. Dokonca vo výsluchu uviedol, že si zmluvu prečítal a boli vyhodené zo štyri veci, ktoré sa\nmu ako laikovi nezdali a žalobca tieto jeho námietky akceptoval. Teda je zrejmé, že už pred podpisom\nzmluvy žalovaný vedel, že odmena žalobcu bude predstavovať 10 % z vymoženej sumy. Uvedená\nformulácia je jednoznačná a nevytvára priestor pre viaceré rozporné interpretácie. Ak teda žalovaný\npotvrdil, že zmluvu čítal a pripomienkoval, tak aj keď možno nepoznal označenie „podielová odmena“\nktoré používa vyhláška, bolo zrejme evidentné, že odmena bude viazaná na úspech v spore, s čím\nsúhlasil. Sám tiež uviedol, že bol rád, že sa toho niekto chytil a začal konať. V tejto časti sa teda javí skôr\nako pravdepodobnejšie tvrdenie žalobcu, že žalovanému uviedol, aká bude odmena a že je to viazané na\núspech v spore (podľa zápisnice z pojednávania 9.12.2022), čím ho o tejto odmene poučil. V konečnom\ndôsledku toto bola podstata ich vzťahu, žalobca sa zaviazal žalovaného zastupovať a žalovaný sa\nzaviazal zaplatiť mu za to odmenu z výťažku vymoženia predmetnej pohľadávky. K tomu podľa súdu\nprvej inštancie smerovala vôľa oboch strán sporu. Preto ak zmluvné strany podielovú odmenu dojednali,\nžalobca by mal nárok na odmenu len vtedy, ak by v predmetnej exekúcii bolo niečo vymožené, čo bolo\nžalovanému známe a súhlasil s tým, pretože mu to umožňovalo zaplatiť žalobcovi až v prípade, ak bude\nnejaká časť jeho pohľadávky skutočne vymožená. Uvedené podporuje aj fakt, že za tri roky poskytovania\nprávnej služby žalovaný neuhrádzal žalobcovi žiadnu odmenu. Uvedené podľa súdu prvej inštancie bolo\npráve z dôvodu, že vedel, že bola dohodnutá odmena percentom z vymoženej sumy, teda podielová\nodmena. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že podmienky dojednania podielovej odmeny v časti prvej\na druhej vety čl. V ods. 2 zmluvy spĺňali podmienky podielovej odmeny podľa § 7 ods. 1 vyhlášky a boli\ndojednané platne. Exekučné konanie je konaním, ktorého výsledok je veľmi neistým a podľa tvrdenia\nžalobcu (ktorému súd prvej inštancie prisvedčil) bol o tom poučený. Žalovaný bol poučený, že výsledok\nsporu je neistý, že odmena žalobcu sa viaže na úspech v spore a že v zmysle zmluvy bude odmena\nuhradená vo výške 10 % z vymoženej sumy. Za týchto podmienok so zastupovaním súhlasil. Žalobca a\nžalovaný teda platne zmluvne dojednali podielovú odmenu vo výške 10 % z vymoženej sumy v prípade\núspechu v spore.\n4. V priebehu zastupovania žalovaného v exekučnom konaní však nastala situácia, že žalovaný Zmluvou\no postúpení pohľadávky z 8.7.2021 postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom exekučného konania\nna iný subjekt - E.. Q. J.. Na účely posúdenia nároku na odmenu advokáta, tak bolo potrebné tento\núkon vyhodnotiť z pohľadu trvania Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Predmetom zmluvy bolo\nzastupovanie žalovaného v exekučnom konaní sp. zn. EX 244/2016 tak ako to uvádzal čl. I bod 2 zmluvy.\nTýmto ustanovením bol vymedzený rozsah právnych služieb, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému\nv rámci exekučného konania. Z takéhoto zmluvného vyjadrenia súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže došlo k dojednaniu poskytovania právnych služieb nie na konkrétne úkony právnej služby, ale do\nprávoplatného skončenia exekučného konania. Žalovaný Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.7.2021,\npreviedol pohľadávku uplatňovanú v tomto exekučnom konaní na iný subjekt. Z hmotnoprávneho\nhľadiska tak prestal byť nositeľom pohľadávky okamihom uzavretia predmetnej zmluvy o postúpení.\nZ hľadiska predmetu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb však je podstatný okamih, ku ktorému\nžalovaný vystupoval ako oprávnený v danom exekučnom konaní, pretože to bolo pre Zmluvu o\nposkytovaní právnych služieb smerodajné, tak znelo vymedzenie jej predmetu. Súd prvej inštancie bol\nnázoru, že žalovaný stratil postavenie oprávneného v exekučnom konaní nadobudnutím právoplatnosti\nuznesenia exekučného súdu zo dňa 25.2.2022 č. k. 17Er/74/2016-615, právoplatným 12.5.2022, kedy\nbola právoplatne pripustená zmena na strane oprávneného a týmto okamihom došlo k zániku Zmluvy\n\no poskytovaní právnych služieb. Tento okamih súd prvej inštancie vyhodnotil podľa § 575 ods. 1\nObčianskeho zákonníka ako následnú (dodatočnú) nemožnosť plnenia. Počas trvania záväzkového\nvzťahu totiž nastala taká právna skutočnosť, ktorá robí pôvodné plnenie objektívne neuskutočniteľným.\nZánik zmluvy nastáva ex lege. Postúpením pohľadávky tak nastalo objektívne nemožné pre žalobcu,\naby žalovaného v exekučnom konaní zastupoval, a teda aby plnil samú podstatu dojednaného záväzku.\nIšlo v tomto prípade o faktickú nemožnosť poskytnúť plnenie objektívne, ktorá bola univerzálna a\nznemožňovala plnenie absolútne pre každého v tejto pozícii. Išlo teda o následnú, faktickú, objektívnu\na trvalú skutočnosť. Uvedené platí bez ohľadu na to, že takúto nemožnosť zavinil žalovaný postúpením\npohľadávky. Podstatné je, že v dôsledku postúpenia pohľadávky a v dôsledku straty postavenia\noprávneného v danom exekučnom konaní, žalobca stratil možnosť zo Zmluvy o poskytovaní služieb\nplniť. Nebolo medzi stranami sporné, že postúpením pohľadávky Zmluva o poskytovaní právnych služieb\nzanikla. Strany však na rozdiel od posúdenia súdu prvej inštancie ako dátum zániku záväzku uvádzali\ndeň podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávky. Zanikla teda vzájomná povinnosť strán zo Zmluvy.\nŽalobca nebol povinný plniť a ďalej zastupovať žalovaného v exekučnom konaní a žalovanému zanikla\npovinnosť nahrádzať ďalšiu odmenu. Na základe tejto zmluvy však žalobca riadne plnil a právne služby\nposkytoval. Žalovaný (ako zhodne uviedli obe strany sporu), však žiadnu odmenu za vykonané právne\nslužby neuhradil. Bolo potrebné sa teda s tým vysporiadať a posúdiť či je daný nárok žalobcu na odmenu\nalebo nie, resp. či je daný zmluvný nárok na odmenu alebo zákonný nárok na odmenu.\n5. Zmluvná odmena bola koncipovaná tak, že žalobca mal nárok na podielovú odmenu vo výške\n10 % z vymoženej sumy. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky by mal žalobca nárok na takúto odmenu iba v\nprípade, ak by mal klient/žalovaný plný alebo aspoň čiastočný úspech vo veci. Ku dňu zániku Zmluvy\no poskytovaní právnych služieb však exekučné konanie ešte skončené nebolo. Tretia veta čl. V ods.\n2 zmluvy však určovala, že advokát má nárok na podielovú odmenu, aj v prípade, ak klient ukončí\ntúto zmluvu, hoci je zrejmé, že dôjde k vymoženiu nárokov klienta v tomto konaní. V takom prípade\nsa mala za vymoženú sumu považovať celková suma nárokov klienta uplatnená v tomto konaní a\nkvantifikovaná ku dňu ukončenia tejto zmluvy. Súd prvej inštancie teda posudzoval najskôr platnosť\ntretej vety čl. V ods. 2 zmluvy. Žalovaný ako obranu uvádzal, že toto dojednanie je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní zmluvy konal žalovaný ako\nspotrebiteľ. Tvrdil, že toto ustanovenie ukladá žalovanému povinnosť úhrady podielovej odmeny v\nprospech žalobcu pre prípad uplatnenia práva žalovaného spočívajúcom v ukončení zmluvy, navyše\nza podmienok, ktoré nie sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a neboli individuálne dojednané. Z\nvykonaného dokazovania však súd prvej inštancie zistil, ako bolo uvedené aj vyššie, že 31.1.2018 bol\nžalovanému doručený návrh zmluvy na pripomienkovanie zo strany žalobcu, ktorý mu uviedol, že si má\nzmluvu prečítať, v prípade otázok ho môže osloviť, inak je potrebné zmluvu vytlačiť a podpísať. Žalovaný\nsám uvedenú skutočnosť potvrdil. Zmluva mu bola doručená a pripomienkoval niektoré jej ustanovenia.\nTie, ktoré sa mu zdali nadbytočné zo zmluvy vyhodil. Až následne na osobnom stretnutí strán sporu\nbola zmluva podpísaná. Je teda zrejmé, že zmluva bola medzi stranami individuálne dojednaná.\nŽalobca uviedol, že žalovaný pripomienkoval aj čl. V predmetnej zmluvy. Žalovaný uvedené tvrdenie\nnepoprel. Nejde v tomto prípade teda o typickú formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ pred podpisom\nnemá možnosť ovplyvniť. Návrh zmluvy bol žalovanému ako spotrebiteľovi doručený 31.1.2018 a k\npodpisu zmluvy došlo až 7.3.2018. Žalovaný mal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, resp. modifikovať\na skutočne tak aj urobil. Nie je relevantné, že nepripomienkoval konkrétne tretiu vetu čl. V ods. 2\nzmluvy. Mal možnosť sa oboznámiť s obsahom zmluvy pred jej podpisom a mal možnosť jej obsah\novplyvniť, čo sa aj stalo. Zmluvné ustanovenia teda boli medzi stranami individuálne dojednané a\nz tohto pohľadu tak nie je možné konštatovať, že ide a priori o neprijateľnú zmluvnú podmienku\npodľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalovaný v danom zmluvnom vzťahu\nvystupoval ako spotrebiteľ poskytovanej právnej služby a žalobca vystupoval ako dodávateľ právnej\nslužby, avšak považoval za potrebné k tomuto vzťahu pristupovať aj z pohľadu toho, že aj spotrebiteľ pri\nuzatváraní právnych vzťahov musí vystupovať obozretne. Ochranu spotrebiteľom nemôže súd priznávať\nabsolútne bez vzťahu ku konkrétnemu skutkovému deju. Skonštatoval, že mu neboli preukázané\nskutkové okolnosti, ktoré by bránili žalovanému riadne porozumieť obsahu zmluvy. Nie je na mieste jeho\nobrana, že zmluve moc nerozumel.\n6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym posúdením žalovaného, že toto ustanovenie vykazuje\nznaky zmluvnej pokuty. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle vyjadrený slovami, je\npotrebné vykladať podľa jeho jazykového vyjadrenia ako aj podľa vôle toho, kto prejav vôle uskutočnil.\nZo znenia tretej vety čl. V ods. 2 zmluvy je zrejmé, že vôľa strán smerovala k tomu dojednať týmto\n\nustanovením podmienky nároku na podielovú odmenu v prípade ukončenia zmluvy klientom. Nemožno\nto vyhodnotiť ako dojednanie odplaty za porušenie zmluvných povinností, čo je podstatou inštitútu\nzmluvnej pokuty podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zmluvy ani z hľadiska svojho\njazykového prejavu a ani z hľadiska vôle zmluvných strán nie je možné vykladať až tak extenzívne, že\nby súd mohol konštatovať, že ide o dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti.\n7. Napriek uvedenému však súd prvej inštancie dospel k záveru, že tretia veta čl. V ods. 2 zmluvy je\nneplatným zmluvným dojednaním, avšak z iných dôvodov ako uvádzal žalovaný, pričom poukázal na\nto, že nárok na podielovú odmenu podľa § 8 ods. 1 vyhlášky vzniká v prípade jeho platného dojednania\nadvokátovi iba vtedy, ak mal jeho klient v konaní úspech buď úplný alebo aspoň čiastočný. V prípade\nak dôjde k ukončeniu konania a úspech nie je dosiahnutý vôbec, advokát nárok na odmenu podľa § 8\nods. 3 vyhlášky nemá, resp. má právo požadovať len náhradu hotových výdavkov. Takto je legislatívne\nvyjadrená podstata podielovej odmeny. V danej veci však žalobca ako advokát zmluvne rozšíril svoj\nnárok na podielovú odmenu aj pre prípad predčasného ukončenia zmluvy v prípade, ak ešte konanie\nnebude právoplatne skončené, čo je podľa súdu prvej inštancie v rozpore s § 8 vyhlášky, kedy má\nadvokát nárok na podielovú odmenu len pri ukončení konania, na výsledok ktorého je odmena viazaná. Z\nuvedeného dôvodu toto zmluvné dojednanie považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka\n(v zmysle výkladu § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon odporuje zákonu aj vtedy, ak je v rozpore\nso všeobecne záväzným právnym predpisov, ktorý bol vydaný na základe zákonného splnomocnenia a\nuverejnený v Zbierke zákonov SR - napr. rezortné vyhlášky - pozri Občiansky zákonník. Veľký Komentár,\nImrich Fekete a spol., Eurokodex 2014, str. 354). Bol názoru, že toto zmluvné dojednanie je neplatné\ntiež aj z dôvodu, že túto odmenu konštruuje nejasne a neurčito, a teda je neplatné podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie stanovuje, že by advokátovi vznikol nárok na odmenu v\nprípade ukončenia zmluvy zo strany klienta, „hoci je zrejmé, že dôjde k vymoženiu nárokov klienta v\nkonaní“. Takto dohodnuté ustanovenie považoval za neurčité, nakoľko nie je z neho možné jednoznačne\nurčiť, za akých podmienok táto okolnosť nastane. V prípade, ak ešte na túto okolnosť viaže zmluva vznik\nnároku na odmenu, o to silnejšie je potrebné trvať na tom, že takéto dojednanie musí byť dostatočne\nurčité a zrozumiteľné, pretože stavia klienta do neistej pozície kedy nevie, za akých podmienok by\nadvokátovi nárok na odmenu skutočne vznikol. Zmluvná dohoda o odmene musí byť transparentná a\nnesmie vyvolávať do budúcna pochybnosti medzi advokátom a spotrebiteľom právnej služby. V danej\nveci žalobca tvrdil, že bolo zrejmé, že by klient svoj nárok vymohol, pretože stúpol záujem tretích osôb\no exekvované nehnuteľnosti a bolo zrejmé, že povinní sa nebudú môcť do nekonečna brániť predaju\nobštrukčnými podaniami. Už samotný výklad tohto zmluvného dojednania žalobcom na daný skutkový\ndej, ktorý vo veci nastal prezentuje vágnosť tohto zmluvného dojednania. Súd prvej inštancie teda dospel\nk záveru, že tretia veta čl. V ods. 2 zmluvy je neplatná jednak pre rozpor so zákonom a jednak pre\njeho neurčitosť. Ďalej sa teda súd prvej inštancie už nezaoberal tým, či v danej situácii boli naplnené\npodmienky na priznanie odmeny podľa tohto ustanovenia, a teda či naozaj vznikla situácia, že došlo\nk ukončeniu zmluvy na strane klienta a práve v štádiu, kedy bolo zrejmé, že jeho pohľadávka bude\nvymožená.\n8. Súd prvej ďalej ozrejmil, že vzťah medzi advokátom a klientom sa spravuje § 724 a nasl. Občianskeho\nzákonníka o príkaznej zmluve. Zároveň ide o činnosť, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy. Práva\na povinnosti strán sa tak riadia nielen Občianskym zákonníkom, ale tiež špeciálnou úpravou, ktorú\npredstavuje Zákon o advokácii. Pre túto zmluvu nie je predpísaná osobitná forma a postačuje, aby\nstrany vymedzili záležitosť, ktorú má advokát pre klienta obstarať. Odplatnosť tohto právneho vzťahu\nvyplýva priamo zo Zákona o advokácii. Ust. § 24 Zákona o advokácii stanovuje, že advokát poskytuje\nprávne služby za odmenu. Výška odmeny je podrobne upravená vo vykonávacích predpisoch. Ani\nprípadná neurčitosť dohody o podielovej odmene by však nespôsobila neplatnosť dohody o poskytnutí\nprávnej pomoci a rovnako ani bezodplatnosť právnej pomoci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Cdo 102/2018, zo dňa 23.4.2020). Ak nedôjde k dohode o odmene predpokladá sa, že sa advokát\ndohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Rovnako je\ntakýto záver opodstatnený aj v prípade, že by bola dohoda o zmluvnej odmene dohodnutá neplatne.\nPrávo na odmenu v zásade advokátovi vzniká obstaraním záležitosti, t. j. v danej veci právoplatným\nukončením exekučného konania. Keďže pre nedokončenie obstarania záležitosti nevznikol advokátovi\nnárok na podielovú odmenu, vznikol pri takomto predčasnom ukončení zmluvy advokátovi nárok na\nodmenu tarifnú. Súd sa nestotožnil s výkladom žalovaného, že v prípade, ak žalobcovi nevznikol\nnárok na podielovú odmenu, nevznikol mu nárok na odmenu tarifnú a že predmetom tohto konania\nje podielová odmena a nie tarifná. Podľa vyššie uvedeného bol súd prvej inštancie názoru, že aj keď\n\ndošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a nevznikol žalobcovi nárok na odmenu podielovú, vznikol\nmu nárok na odmenu tarifnú práve z titulu povahy vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a z titulu, že\nodplatnosť tohto úkonu stanovuje priamo Zákon o advokácii a Občiansky zákonník v § 730 ods. 1.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym posúdením žalobcu, že mu vznikol nárok na odmenu z\ntitulu bezdôvodného obohatenia prijatého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa § 451 ods.\n1 v spojení s § 575 Občianskeho zákonníka. Nárok na odmenu vznikol žalobcovi podľa § 730 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. O bezdôvodnom obohatení by sa dalo uvažovať v prípade, ak by uskutočnené\núkony právnej služby neboli pokryté nárokom na odmenu z titulu primárneho záväzkového vzťahu.\nV tomto prípade však bez ohľadu na spôsob zániku Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nárok\nna odplatu vznikol, pretože zmluva bola platná v časti dohody strán sporu o zastupovaní, bola však\nneplatná časť dohody o odmene v prípade predčasného ukončenia zmluvy, preto zo zákona nastal\nnárok na odmenu, a to odmenu tarifnú. Takisto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný argument\nžalovaného, že žalobca nárok na tarifnú odmenu nemá, pretože klient nebol poučený, že v prípade ak\nnevznikne nárok na podielovú odmenu, vzniká nárok na tarifnú odmenu a že nebol poučený o výške\ntarifnej odmeny. Zdôraznil, že odplatnosť poskytovania právnych služieb advokáta vyplýva priamo zo\nzákona a odmena je v súvislosti s povolaním advokáta poskytovaná obvykle. Žalovaný sa nemôže\nv tomto prípade dovolávať bezodplatnosti. Takisto žalobca nemal povinnosť poučiť žalovaného, že v\nprípade, ak by sa ukázalo dojednanie o podielovej odmene ako neplatné, mu vzniká právo na odmenu\ntarifnú a v akej výške. Pri uzatváraní právneho vzťahu žalobcu so žalovaným bola dojednaná podielová\nodmena, ktorá bola predmetom ich vzťahu, poučovacia povinnosť advokáta teda smerovala k poučeniu\no podielovej odmene, ktorá by za tento konkrétny vzťah žalobcovi prináležala v prípade právoplatného\nukončenia exekučného konania. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak došlo k ukončeniu právneho\nzastupovania z dôvodov na strane žalovaného, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu advokáta a\ntento nemôže byť zbavený práva na odmenu za právne služby reálne poskytnuté do doby ukončenia\nzastupovania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/08-43). Takisto aj všeobecné ustanovenie o\npríkaznej zmluve v § 730 Občianskeho zákonníka predpokladá, že príkazník má právo na odmenu, ak\nbola dohodnutá, alebo je vzhľadom na jeho povolanie obvyklá. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy\nnepatrí dostavenie sa výsledku sledovaného daným príkazom. Preto je logické ustanovenie, že príkazca\nje povinný poskytnúť odmenu, aj keď sa výsledok nedostavil. Zákon však pripúšťa výnimku, príkazca\nnemá povinnosť vyplatiť odmenu, ak nezdar konania bol spôsobený porušením povinností príkazníka.\n9. Pokiaľ žalobca ďalej žiadal v prípade, ak bude súd názoru, že nevznikol nárok na zmluvnú odmenu\nani na vydanie bezdôvodného obohatenia, aby mu bol priznaný nárok na náhradu škody podľa § 415,\n§ 424 alebo 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že\nby žalovaný konal úmyselne proti dobrým mravom tým, že ukončil zmluvu so žalobcom. Z vykonaného\ndokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sa rozhodol postúpiť svoju pohľadávku práve z\ndôvodu, že sa bál premlčania pohľadávky a toho, že svoje peniaze nedostane späť. Svoju pohnútku\nžalovaný vo svojom výsluchu vysvetlil. Nebolo úmyslom žalobcu ukončiť zmluvu so žalobcom, aby\nnebol povinný platiť odmenu za poskytnuté právne služby, ale úmyslom žalovaného bolo vymôcť/získať\npeniaze za svoju pohľadávku. Zánik Zmluvy o poskytovaní právnych služieb bol len dôsledok tejto\nskutočnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že takéto konanie žalovaného možno\noznačiť za úmyselné konanie proti dobrým mravom. Vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti\nzo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že žalobca\nnepreukázal, že žalovaný skutočne túto prevenčnú povinnosť postúpením pohľadávky porušil, a že\nžalobcovi tým skutočne škoda vznikla. Žalovaný postúpením pohľadávky využil svoje právo disponovať\nso svojou pohľadávkou. Nebolo preukázané, že ak by žalovaný pri postúpení pohľadávky riadne\nukončil aj Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, že by tým nastal iný následok ako nastal v prípade\nneukončenia zmluvy. Žalobcovi by iný nárok na odplatu nevznikol ani keby žalovaný využil riadne\nsvoje právo zmluvu so žalobcom vypovedať. Aj v tomto prípade by žalobcovi nevznikol nárok na\npodielovú odmenu v zmysle zmluvy. To isté platí aj v prípade uplatneného nároku na náhradu škody\npre zavinené spôsobenie dodatočnej nemožnosti plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný síce svojim\nkonaním spôsobil dodatočnú nemožnosť plnenia, avšak žalobcovi škoda nevznikla ani v podobe ušlého\nzisku, pretože pri ukončení zmluvy žalovaným iným spôsobom, ale pred ukončením exekučného konania\nby žalobcovi nárok na podielovú odmenu podľa zmluvy nevznikol.\n10. V danej veci, keď došlo k zániku právneho vzťahu medzi stranami sporu skôr ako došlo k\nprávoplatnému ukončeniu exekučného konania, nevznikol žalobcovi nárok na podielovú odmenu, ale\nvznikol mu nárok na tarifnú odmenu podľa vyhlášky.\n\n11. Tarifnú odmenu súd prvej inštancie určil z tarifnej hodnoty sporu podľa § 10 vyhlášky. Predmetom\nposkytovania právnych služieb bolo exekučné konanie sp. zn. Ex 244/2016. Tarifnú hodnotu veci určil v\nčase začatia poskytovania právnej služby, čo bolo 25.1.2016, kedy bolo udelené plnomocenstvo F.. X. M.\nadvokátovi. Dňa 8.2.2016 bol podaný návrh žalovaného v zastúpení advokátom na vykonanie exekúcie,\npredmetom ktorej bola pohľadávka v istine vo výške 84.796,59 eura. Túto sumu súd prvej inštancie\nurčil ako tarifnú hodnotu veci. Žalobca žiadal do tarifnej hodnoty veci započítať aj ním vyčíslené úroky z\nomeškania. Súd prvej inštancie však skonštatoval, že tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je aj\nnárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale len nárok na zaplatenie istiny. Príslušenstvo pohľadávky\nnebolo žalovaným uplatňované ako kapitalizovaná hodnota a ako samostatná vec s poukazom na § 118\nods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Cenu príslušenstva\nnemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie\ntarifnej odmeny. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t. j. hlavnej veci) podľa § 121 ods.\n3 Občianskeho zákonníka a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria\nosobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR z 29.10.2015, sp. zn. 2 MCdo 13/2014).\n12. Súd prvej inštancie teda určil tarifnú odmenu v danej veci na sumu 296,26 eura (z tarifnej hodnoty\nsporu 84.796,59 eura je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky odmena 592,53 eura a podľa § 13a ods. 2 písm. c)\nvyhlášky polovica tarifnej odmeny je 296,26 eura) a priznal žalobcovi nárok na odmenu za úkony právnej\nslužby podľa § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s § 13a ods. 5 vyhlášky a to: a) Návrh na vykonanie exekúcie\nzo dňa 8.2.2016 - vo výške 296,26 eura + RP 8,58 eura, spolu 304,84 eura, b) Prevzatie zastúpenia zo\ndňa 25.1.2016 - vo výške 296,26 eura + RP 8,58 eura, spolu 304,84 eura, c) Vyjadrenie oprávneného k\nnávrhu na odklad exekúcie zo dňa 31.8.2018 vo výške 296,26 eura + RP 9,21 eura, spolu 305,47 eura,\nd) Vyjadrenie k návrhu na odklad exekúcie zo dňa 14.4.2020 - vo výške 296,26 eura + RP 10,62 eura,\nspolu 306,88 eura, e) Vyjadrenie do konania zo dňa 9.2.2021 - vo výške 296,26 eura + RP 10,87 eura,\nspolu 307,13 eura. Spolu s DPH 20 % = 1.834,99 eura.\n13. Nárok na odmenu za úkony právnej služby ad a) a b) súd prvej inštancie priznal v zmysle § 13a\nods. 2 písm. c) vyhlášky, nakoľko išlo o úkony právnej služby, za ktoré vyhláška odmenu priznáva, bolo\nsúdu riadne preukázané vykonanie týchto úkonov v exekučnom konaní a súd ich považoval za účelne\nvynaložené. Súdu prvej inštancie bolo predložené plnomocenstvo zo dňa 25.1.2016 ako aj návrh na\nvykonanie exekúcie doručený exekútorovi dňa 8.2.2016. Uvedené úkony síce vykonal advokát fyzická\nosoba F.. X. M. a nie žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným, avšak súd prvej inštancie mal\npreukázané potvrdením SAK zo dňa 6.9.2016, že F.. X. M., advokátovi fyzickej osobe zaniklo oprávnenie\nvykonávať advokáciu samostatne a od 1.7.2016 mohol vykonávať advokáciu len v mene a na účet\nspoločnosti Advokátska kancelária JUDr Martin Bránik, s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom. Podľa\npredloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2016 mal súd prvej inštancie preukázané,\nže pohľadávka F.. X. M., advokáta na odmenu za poskytovanie právnych služieb bola postúpená na\nžalobcu. Súd prvej inštancie tieto úkony tak považoval za účelne vynaložené, v súlade s vyhláškou, a\npreto odmenu za ne priznal žalobcovi.\n14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na odmenu aj za úkon právnej služby ad c) z dôvodu, že\npodľa § 13a ods. 5 vyhlášky mal za to, že svojou povahou a účelom tento úkon má najbližšie k úkonu\nprávnej služby - vyjadrenie k návrhu na začatie exekúcie. Išlo v konaní o prvé vyjadrenie k takémuto\nnávrhu, preto ho považoval za účelné, obsahovalo argumenty, na podporu postavenia oprávneného v\nexekučnom konaní, preto náhradu za tento úkon priznal napriek tomu, že oprávnený nebol na takéto\nvyjadrenie vyzvaný. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na odmenu aj za úkon právnej služby ad\nd) z dôvodu, že sa žalobca vyjadroval aj k novým skutočnostiam, ktoré boli v návrhu na odklad exekúcie\npovinnými uvádzané a aj za úkon ad e) z dôvodu, že bolo uskutočnené na výzvu exekučného súdu a\nzároveň tým oprávnený - žalovaný do konania predkladal dokumenty na žiadosť exekučného súdu.\n15. Za ostatné uplatnené úkony právnej služby súd prvej inštancie nárok na tarifnú odmenu žalobcovi\nnepriznal. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za 30 úkonov právnej služby (viď bod 4 odôvodnenia\nrozsudku). Písomné urgencie a sťažnosti na prieťahy súd prvej inštancie nepovažoval za úkon právnej\nslužby v súlade s § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5 vyhlášky, preto odmenu za tieto úkony nepriznal.\nNavyše väčšina týchto úkonov bola odoslaná e- mailovou správou. Pokiaľ ide o úkony - vyjadrenie\nk opakovaným návrhom na odklad a zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie ich nepovažoval za\n\núčelné. Pri týchto úkonoch sám žalovaný cestou svojho právneho zástupcu uvádzal, že ide o vyjadrenia\nbez uvedenia nových skutočností, právny zástupca sa v týchto podaniach opakoval, uvádzal tie isté\nargumenty, išlo o identické podania a predovšetkým na takéto úkony nebol vyzvaný ani zo strany súdu\nani zo strany exekútora. Podania mu boli zasielané len na vedomie, bez výzvy na vyjadrenie. Exekučný\nsúd bol povinný rozhodnúť aj bez vyjadrenia oprávneného v týchto prípadoch, preto ani oprávneného\nna vyjadrenie nevyzýval. Všetky tieto úkony považoval za nadbytočné a nie účelné na uplatnenie práva\noprávneného. Nárok na odmenu za úkony - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.11.2019 a vyjadrenie\nk odvolaniu zo dňa 12.08.2020 nepriznal aj z dôvodu, že žalobca síce do tohto konania vyjadrenia\npredložil, avšak v exekučnom spise (ani v spise EX 244/2016 ani v 17Er/74/2016) sa tieto nenachádzali.\nTaktiež však išlo o vyjadrenia, ktoré by považoval za neúčelné, pretože predmetné odvolania boli\noprávnenému zaslané len na vedomie a súd ho na vyjadrenie k nim vôbec nevyzýval. Uplatnený\núkon právnej služby - osobné stretnutie a konzultácia s klientom v trvaní 1 hodina dňa 1.12.2020\nnepriznal z dôvodu, že nemal preukázané, či toto osobné stretnutie bolo nevyhnutne potrebné na účelné\nuplatňovanie práva žalovaného v exekučnom konaní, či bolo spojené s následným vykonaním nejakého\nrelevantného úkonu právnej služby a predovšetkým, čo bolo predmetom osobného stretnutia. Uplatnený\núkon právnej služby - zabezpečovanie dôkazných prostriedkov k vyjadreniu zo dňa 9.2.2021, e-mailová\na telefonická konzultácia s bankou súd prvej inštancie nepovažoval za úkon právnej služby v zmysle §\n13a ods. 2 písm. c) ani ods. 5 vyhlášky, preto odmenu ani za tento úkon nepriznal.\n16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 37 ods. 1, § 39, 54, § 724, § 730 ods. 1, ods.\n2, § 731 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 2, ods. 4, § 24 ods. 1, ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o\nadvokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, ods. 2,\nods. 3, § 7 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2, ods.\n5 vyhlášky zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.834,99 eura žalobcovi ako odmeny za právne služby\nposkytnuté v predmetnom exekučnom konaní a vo zvyšku žalobu zamietol.\n17. Keďže sa žalovaný dostal s peňažným plnením do omeškania, súd prvej inštancie žalobcovi priznal\nv zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n87/1995 Z. z. aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.9.2021\nako dňa nasledujúceho po dni kedy bola žaloba spolu s platobným rozkazom žalovanému doručená\n(doručenka na č. l. 34), a kedy bol žalovaný preukázateľne vyzvaný žalobcom na zaplatenie dlžnej sumy.\nŽalobca si uplatňoval úroky z omeškania od 4.9.2021, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty\n7 dní, ktoré žalovanému určil na dobrovoľné plnenie v e-maili zo dňa 27.8.2021 (č. l. 24), ktorým ho\nvyzval na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb. Výzva veriteľa na zaplatenie dlhu je\njednostranný adresovaný právny úkon, ktorý na svoj účinok musí sa aspoň dostať do sféry pôsobnosti\ndlžníka. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že e-mail zo dňa 27.8.2021 sa do sféry žalovaného\ndostal. Sadzbu úrokov z omeškania súd prvej inštancie určil ku dňu omeškania podľa úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky, ktorá predstavovala k 30.9.2021 0,0%, teda v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania zvýšený o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5 % ročne.\n18. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2 C.\ns. p. pomerne z dôvodu, že obe strany mali v konaní úspech len čiastočný. Predmetom konania bolo\nzaplatenie 7.500 eur, žalobca bol v konaní úspešný v sume 1.834,99 eura (24,46 %) Vo zvyšnej časti\nbol úspešný žalovaný, pretože v tejto časti žalobu zamietol (75,54 %). Pomer úspechu úspešnejšieho\nžalovaného tak predstavoval 51,08 % (75,54 - 24,46), preto súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na\nnáhradu trov konania žalovanému v rozsahu 51,08 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.\n19. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nd) C. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 365\nods. 1 písm. f) C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci) a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a\nvec vrátiť na ďalšie konanie alternatívne žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a\nprávnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že nárok žalobcu na podielovú\nodmenu v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 7.3.2018 (ďalej len „zmluva“), tak ako bol\nuplatnený v žalobnom návrhu, je v celom rozsahu nedôvodný. Uvedená skutočnosť bola preukázaná\naj v rámci prvoinštančného konania, kde sa konajúci súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že\n\nnárok na podielovú odmenu v zmysle zmluvy žalobcovi nevznikol, a to ani čiastočne. Žalobca uviedol\nv rámci konania tiež alternatívny právny dôvod vzniku nároku (v prípade neplatnosti druhej časť čl. V\nods. 2 tretia veta zmluvy, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok v žalobe), a to z titulu bezdôvodného\nobohatenia alebo z titulu nároku na náhradu škody. Ani jeden z právnych dôvodov žalobcu však nebol v\nkonaní žiadnym spôsobom preukázaný, resp. tento nebol dôvodný, a to ani čiastočne. Táto skutočnosť\nbola prvoinštančným súdom v odôvodnení rozsudku rovnako ako v prípade nedôvodnosti nároku z titulu\npodielovej odmeny potvrdená v celom rozsahu, v zhode s obsahom procesnej obrany žalovaného (bod.\n91 odôvodnenia). Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam však prvoinštančný súd priznal žalobcovi\nnárok v čiastočnom rozsahu (1.834,99 eura s úrokom z omeškania). S rozhodnutím súdu prvej inštancie\nsa žalovaný v tejto časti nestotožňuje a s týmto nesúhlasí. Súhlasil so závermi súdu prvej inštancie,\nže v danej veci boli naplnené podmienky platného dojednania nároku žalobcu na podielovú odmenu\nv zmysle vyhlášky, a že podmienky dojednania podielovej odmeny v časti prvej a druhej vety čl. V\nods. 2 zmluvy spĺňali podmienky podielovej odmeny podľa § 7 ods. 1 vyhlášky a boli dojednané platne\na že podľa § 8 ods. 1 vyhlášky by mal žalobca nárok na takúto odmenu iba v prípade, ak by mal\nklient/žalovaný plný alebo aspoň čiastočný úspech vo veci, nakoľko na tieto poukazoval žalovaný už\nv samotnom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, tzn. predmetom sporu nebola platnosť resp.\nneplatnosť zmluvy ako celku, ale len sporná druhá časť čl. IV ods. 2 tretia veta zmluvy, z ktorej bol\nodvodzovaný žalobný návrh. Napriek skutočnosti, že prvoinštančný súd sa nestotožnil s argumentáciou\nžalovaného v súvislosti s neplatnosťou druhej časť čl. V ods. 2 tretia veta zmluvy v celom rozsahu, na\ntejto žalovaný naďalej zotrváva. Ak potom na jednej strane platí záver prvoinštančného súdu, s ktorým\nsa stotožňuje tiež žalovaný a v zmysle ktorého, zmluva ako celok bola dojednaná platne, pričom na\nzáklade tejto žalobcovi nárok na podielovú odmenu nevznikol, bol toho názoru, že na strane druhej je\ntu odôvodnená potreba žalobu v predmetnej veci v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný plne rešpektuje\nzásadu uplatňujúcu sa v súdnom konaní, a to zásadu iura novit curia (práva pozná súd), inak povedané,\nže strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, nakoľko\nprávna kvalifikácia veci je vecou súdu, avšak aj v rámci aplikácie tejto zásady je nesporné, že strany\nsporu musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti\nnemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej\nprávnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či\ntu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré\nbránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. V zmysle § 216 ods. 1 C. s. p. súčasne platí, že súd je viazaný\nžalobným návrhom žalobcu; opísaný skutkový dej, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobný nárok obsahuje\naj právny dôvod uplatneného nároku. Žalobca síce nie je povinný uvádzať právny dôvod uplatneného\nnároku, pretože súd musí vykonať právnu kvalifikáciu opísaných skutočností, to však neznamená, že\nuvedenie právneho dôvodu by nemalo význam. „Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je totiž\nnatoľko závislá od právneho dôvodu uvádzaného v žalobe, že ak navrhovateľ trvá na vyhovení žaloby\niba z právneho dôvodu, ktorý uvádza, a súd z toho dôvodu žaloby nemôže vyhovieť, hoci iný právny\ndôvod by v danej veci obstál, súd v takom prípade nemôže proti vôli účastníka vyhovieť, v takom prípade\nžalobu zamietne.“ (Števček a kol., 2010, s. 173). V zmysle vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť,\nže žalobca si v rámci žaloby, ani v rámci samotného priebehu prvoinštančného konania neuplatnil nárok\nz titulu tarifnej odmeny podľa vyhlášky, rovnako v tomto smere neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti,\nktoré by tento nárok odôvodňovali. Žalobca svoj nárok uplatnil žalobným návrhom, ktorý odôvodnil\nvýlučne v zmysle obsahu zmluvy, a to podľa (neplatnej) druhej časť čl. V ods. 2 tretia veta zmluvy.\nNestotožnil sa preto so záverom prvoinštančného súdu, že v danej veci, keď došlo k zániku právneho\nvzťahu medzi stranami sporu skôr ako došlo k právoplatnému ukončeniu exekučného konania, nevznikol\nžalobcovi nárok na podielovú odmenu, ale vznikol mu nárok na tarifnú odmenu podľa vyhlášky. Súd\nprvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia odkázal okrem iného na rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n23.4.2020, sp. zn. 5 Cdo 102/2018; v predmetnej veci však bola uzatvorená dohoda (zmluva), tzn. táto\nmá pred ustanoveniami vyhlášky (vzťahujúcimi sa na tarifnú odmenu), prednosť. Súčasne platí a bolo\npreukázané, že zmluva ako celok bola dojednaná platne a rovnako ako celok nevykazovala neurčitosť.\nV predmetnej veci teda nebola sporná odplatnosť poskytovania právnych služieb, avšak mal za to, že\npodmienky samotného vzniku nároku na výplatu odmeny v zmysle zmluvy naplnené preukázateľne\nneboli. K samotnej výške priznaného nároku, ktorý súd prvej inštancie odvodzuje od počtu vykonaných\nprávnych úkonov „žalobcu“ súčasne uviedol, že sa s postupom prvoinštančného súdu, ktorý pripustil až\nv samotnom závere konania nový dôkaz - zmluvu o postúpení pohľadávky, nestotožňuje. Bol názoru,\nže k predloženiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj súhlasu s vymáhaním za účelom preukázania\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu domáhať sa pohľadávky v tomto súdnom konaní, došlo v rozpore\ns § 153 C. s. p.. K tomuto úkonu pristúpil žalobca až po uplatnení procesnej obrany žalovaného, ktorý\n\nvo svojom vyjadrení namietal aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k úkonom vykonaným zo strany\nJUDr. Martina Bránika, ako advokáta fyzickej osoby v roku 2016, nie v postavení žalobcu, ktorý právny\nvzťah k žalovanému odvodzuje výlučne zo zmluvy z roku 2018. Žalovaný je naďalej toho názoru, že\nna predložené dôkazy s poukazom na zásadu koncentrácie konania v zmysle § 153 C. s. p. konajúci\nsúd nemal prihliadať. Tieto mal možnosť žalobca predložiť včas, a to už v okamihu podania samotnej\nžaloby, pričom tak nevykonal. Navyše na pojednávaní 9.12.2022 vyhlásil, že ďalšie návrhy na vykonanie\ndokazovania nemá.\n19.1 Poukázal na to, že v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky sa za úkon právnej služby, ak ide o\nvýkon rozhodnutia alebo exekúciu, považuje: „prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania,\nvyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie\nk takému odvolaniu.“ S poukazom na citované znenie vyhlášky, ktorá taxatívne vypočítava zoznam\núkonov právnej služby na účely určenia výšky tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb v rámci\nexekučného konania, mal za to, že aj v prípade potenciálneho pripustenia nároku na tarifnú odmenu\nžalobcu (čo odmieta), došlo zo strany prvoinštančného súdu k pochybeniu pri určení výšky priznaného\nnároku. Nárok bol priznaný za úkony: 1. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 8.2.2016, 2. Prevzatie\nzastúpenia zo dňa 25.1.2016, 3. Vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie zo dňa 31.8.2018,\n4. Vyjadrenie k návrhu na odklad exekúcie zo dňa 14.4.2020, 5. Vyjadrenie do konania zo dňa 9.2.2021.\n19.2 K úkonu 1 a 2 odkázal už na vyššie uvedené, t. j. mal za to, že tieto úkony neboli vykonané zo strany\nosoby žalobcu, ale zo strany právneho predchodcu, pričom táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu\nna účely priznania nároku v predmetnej veci preukázaná včas, v súlade so zásadou koncentrácie\nkonania. K úkonom 3 - 5 uviedol, že tieto nie sú súčasťou taxatívneho zoznamu úkonov právnej\nslužby v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, preto nárok na tarifnú odmenu za tieto žalobcovi\nnemožno priznať. Súčasne bol názoru, že prvoinštančný súd nebol v predmetnej veci vôbec oprávnený\nrozhodovať o výške tarifnej odmeny v prospech žalobcu, nakoľko: - žalobca svoj nárok z tohto titulu\nnikdy neuplatnil a nepožadoval, a súčasne - oprávnenie vo veci priznania nároku na potenciálnu\ntarifnú odmenu za úkony vykonané v osobitnom - exekučnom konaní, patrí výlučne do rozhodovacej\nprávomoci exekučného súdu - Okresný súd Banská Bystrica. Mal za to, že je výlučnou kompetenciou\nexekučného súdu posudzovať, ktoré úkony boli v rámci exekučného konania vykonané účelne, a ktoré\nboli naopak vykonané nad rámec možnosti aplikácie § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky. S poukazom na\nuvedené odmietal závery prvoinštančného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 97 a 98),\nkde konajúci súd svojvoľne odkazuje na § 13a ods. 5 vyhlášky a sám súčasne uvádza, že svojou\npovahou a účelom tento úkon má najbližšie k úkonu právnej služby - vyjadrenie k návrhu na začatie\nexekúcie; išlo v konaní o prvé vyjadrenie k takémuto návrhu, preto ho súd prvej inštancie považoval\nza účelné, obsahovalo argumenty na podporu postavenia oprávneného v exekučnom konaní, preto súd\nnáhradu za tento úkon priznal napriek tomu, že oprávnený nebol na takéto vyjadrenie vyzvaný; súd\npriznal nárok na odmenu aj za úkon právnej služby z dôvodu, že sa žalobca vyjadroval aj k novým\nskutočnostiam, ktoré boli v návrhu na odklad exekúcie povinnými uvádzané. Poukázal na ustálenú\nprax exekučného súdu, z uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.5.2022, sp. zn.\n68Ek/1458/2020, v zmysle ktorej: „Pri výpočte sumy za priznaný úkon vychádzal súd z ustanovenia §\n13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov. Súd uvádza, že rozhodnutie o trovách exekúcie\nnepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z\nnosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je\npreto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné\nz hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v\npríčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať\nprocesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.\nÚčelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov\nspojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť\nvynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je aj, že ide o výdavky potrebné\nna uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. V prejednávanej veci však súd konajúc sudcom\ndospel k záveru, že písomné vyjadrenie povinnej zo dňa 24.11.2020 k vyjadreniu oprávneného nemalo\nna jej strane za následok vznik takých trov, ktoré by boli potrebné na účelné bránenie práva proti\noprávnenému, a preto jej nárok na náhradu trov v časti predmetného úkonu právnej služby nepriznal.\nPovinná na podanie uvedeného vyjadrenia vyzvaná nebola. Povinná uvedené vyjadrenie zaslala z\nvlastnej vôle. V nadväznosti na uvedené nemožno prehliadnuť ani to, že obsahom vyjadrenia povinnej\n\nneboli nové skutočnosti, ale skutočnosti uvedené už vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie,\nza ktorý úkon jej bola náhrada trov priznaná napadnutým uznesením.“ Na základe vyššie uvedených\nskutočností bol názoru, že ako právny dôvod, tak ani samotná výška uplatneného nároku, nebola zo\nstrany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná.\n20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nepredkladá\nžiadnu novú argumentáciu, stále dookola predkladá tie isté tvrdenia bez dôkazného prostriedku a aj bez\nrelevantnej právnej argumentácie. Zdôraznil, že medzi stranami nie je sporné, že právny vzťah medzi\nadvokátom a klientom je „per definitionem“ odplatným právnym úkonom. Uvedené právne posúdenie sa\nzhoduje aj s právnym posúdením povahy tohto vzťahu v napadnutom rozhodnutí zo strany súdu prvej\ninštancie. Špecifickosť vzťahu medzi advokátom a klientom je pri určovaní odplaty za právne služby\npotom taká, že sa posudzuje, či vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú odmenu a ak súd posúdi, že\nnevznikol, tak musí postupovať analogicky podľa ustanovení vyhlášky. V tejto sporovej veci je však\nsporné z pohľadu žalobcu jedine to, že či túto tarifnú odmenu priznať podľa ustanovení o bezdôvodnom\nobohatení, alebo podľa ustanovení o príkaznej zmluve.\n20.1 Uviedol, že v tomto konaní riadne substancoval predmet sporu v rozsahu 1) nároku na zmluvnú\npodielovú odmenu, a ak by súd dospel k názoru, že nevznikol nárok na túto zmluvnú podielovú odmenu,\ntak aj v rozsahu 2) nároku na tarifnú odmenu - predložil dôkazné prostriedky preukazujúce vykonanie\núkonov právnej služby; žalovaný nijako nerozporoval ich vykonanie. V zmysle zásady „iura novit\ncuria“ je na posúdení súdu ako skutkové okolnosti substancované žalobcom subsumuje pod príslušné\nustanovenia zákonnej normy. Súd prvej inštancie subsumoval vznik nároku na tarifnú odmenu pod\nustanovenia príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Týmto postupom nedošlo k\nžiadnemu porušeniu práv žalovaného, resp. k rozhodnutiu „ultra petitum“ a tým porušeniu § 216 ods. 1 C.\ns. p.. Súd prvej inštancie svojím právnym posúdením neprekročil žalobný návrh žalobcu, rozhodol v jeho\nmedziach, lebo nepriznal kvantitatívne viac ako si žalobca uplatnil. Skutočnosť, že kvalitatívne priznal\nžalobcovi nárok na základe iného zákonného ustanovenia, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Kvalitatívne posúdenie nároku t. j. jeho subsumovanie pod príslušné zákonné ustanovenia\nspadá pod atribút, ktorý prislúcha súdu v zmysle zásady „iura novit curia“.\n20.2 Navyše, v tomto prípade nemožno hovoriť ani o kvalitatívne inom právnom posúdení zo strany súdu\nprvej inštancie, lebo žalobca si jednoznačne uplatnil nárok na tarifnú odmenu, ale z titulu vzniku nároku\nna bezdôvodné obohatenie. Preto neobstojí právny názor žalovaného, že žalobca si údajne vôbec\nneuplatnil tarifnú odmenu, ide o zjavne účelové tvrdenie žalovaného, ktoré je v rozpore s obsahom spisu.\nŽalobca si uplatnil tarifnú odmenu, ale rozdiel medzi právnym posúdením žalobcu a súdu prvého stupňa\nje v tom, že žalobca subsumuje tento svoj nárok na tarifnú odmenu pod ustanovenia o bezdôvodnom\nobohatení a súd prvej inštancie subsumuje priznaný nárok na tarifnú odmenu pod ustanovenia o\npríkaznej zmluve podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n20.3 K údajnému porušeniu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C. s. p. uviedol, že zmyslom\n§ 153 C. s. p. nie je, aby žalobca v akejkoľvek sporovej veci predložil všetky dôkazné prostriedky\nuž pri podaní žaloby, inými slovami, vyložil všetky karty na stôl. Súčasné civilné sporové konanie\nje postavené na princípe formálnej pravdy a nie materiálnej pravdy, a preto je dôležitá procesná\nobozretnosť žalovaného, aby využil prostriedky procesnej obrany. Žalovaný zastúpený kvalifikovanou\nosobou - advokátom, spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu až pri svojom 4. v poradí procesnom úkone\n- vo vyjadrení žalovaného zo dňa 9.12.2023 (odpor, vyjadrenie žalovaného z 13.5.2022, pojednávanie\n5.10.2022, vyjadrenie žalovaného z 9.12.2023). Žalobca nebol povinný a ani nemal dôvod predkladať\ndôkazný prostriedok k niečomu, čo žalovaný dovtedy nesporoval a ani súd v rámci predbežného\nprávneho názoru nespochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu. Predloženie nových dôkazných prostriedkov\npodaním žalobcu z 2.1.2023 bolo teda vyvolané až touto dodatočnou oneskorenou procesnou obranou\nžalovaného, pričom samotným predložením týchto dôkazných prostriedkov nedošlo zo strany žalobcu k\nporušeniu zásady procesnej hospodárnosti, lebo súd prvej inštancie nemusel v zmysle § 153 ods. 2 C.\ns. p. nariadiť ďalšie pojednávanie alebo vykonať iný ďalší úkon, keďže pojednávanie bolo už odročené\npredtým na 25.1.2023 a následne opätovne odročené na 25.2.2023 a 8.3.2023 z dôvodu, že súd prvej\ninštancie neobrdžal celý exekučný spis zo strany exekučného súdu, ale až 8.3.2023.\n20.4 Mal za to, že žalovaný zastáva nesprávny právny názor o údajnom taxatívnom vymedzení, čo\nsa považuje za úkon právnej služby. Žalovaný je zastúpený advokátom a napriek tomu tvrdí niečo, čo\n\nje úplne v rozpore s právnou úpravou vyhlášky, konkrétne poukázal na § 13a ods. 5 vyhlášky majúc\nza to, že vzhľadom na textáciu § 13a ods. 5 vyhlášky za použitia jazykového - gramatického výkladu\na aj systematického výkladu, je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že úkony právnej služby nie sú\nvymedzené taxatívne, ale demonštratívne, a teda je možné uznať za úkon právnej služby aj taký úkon,\nktorý nie je „expressis verbis“ uvedený vo vyhláške.\n20.5 Za výslovne zavádzajúce, účelové a navyše nesúvisiace s touto sporovou vecou považoval\nprezentovanie jedného uznesenia exekučného súdu v inej veci (uznesenia Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 16.5.2022, sp. zn. 68Ek/1458/2020), ako za príklad ustálenej súdnej praxe. Žalovaný\núplne nekoncepčne a nesúvisiac s touto sporovou vecou predkladá uvedené uznesenie ako údajne\npodporný argument pre neuznanie úkonov právnej služby vykonaných žalobcom v exekučnej veci. K\nuvedenému zdanlivému argumentu žalovaného uviedol, že v tejto sporovej veci boli úkony právnej\nslužby žalobcu vykonané za oprávneného (nie za povinného, ako v predmetnom uznesení) a žalobca\nsa nevyjadroval do exekúcie svojvoľne „z vlastnej vôle“ (ako sa vyjadrila povinná v prezentovanom\nvyjadrení), ale vždy išlo o adresnú reakciu žalobcu na nový obštrukčný procesný úkon povinných - návrh\nna odklad exekúcie alebo odvolanie. Považoval za v príkrom rozpore s prácou advokáta, ktorý chce\nčo najskôr vymôcť vymáhaný nárok klienta, aby ignoroval, že povinný podal návrh na odklad, resp.\nodvolanie, ktoré spôsobujú ďalšie predlžovanie vedenia exekúcie. Bolo vo výsostnom záujme klienta žalovaného sa vždy vyjadriť k týmto procesným podaniam a nešlo o umelé navyšovanie trov zo strany\nadvokáta, ktorý mal primárne záujem na podielovej odmene a nie na počte vykonaných úkonov právnej\nslužby.\n21. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že samotný žalobca vo svojom\nvlastnom odvolaní uviedol, že sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho posúdenia, ak zastáva názor,\nže po zániku zmluvy žalobcovi vznikol nárok na tarifnú odmenu na základe ustanovení o príkaznej\nzmluve podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíva\nvšak v tom, že sporové strany mali uzatvorený primárny záväzkový vzťah, a to vo forme písomnej\nzmluvy. Žalovaný opakovane uvádza, že predmetom súdneho konania v zmysle žaloby bol uplatnený\nnárok na podielovú odmenu v zmysle zmluvy ako primárneho záväzkového vzťahu. Žalobca vo vyjadrení\nuvádza, že sporné z pohľadu žalobcu je jedine to, že či túto tarifnú odmenu priznať podľa ustanovení\no bezdôvodnom obohatení, alebo podľa ustanovení o príkaznej zmluvy. Následne uvádza, že v tomto\nkonaní riadne substancoval predmet tohto sporu. Žalovaný je toho názoru, že určenie právneho dôvodu\ntzn. titulu, z ktorého možno odvodzovať akýkoľvek nárok je prvoradé, nakoľko bez právneho dôvodu je\nirelevantná výška uplatneného nároku.\n21.1 Žalobca v rámci svojho vyjadrenia nesprávne stotožňuje právny dôvod vzniku nároku, a to\nbezdôvodné obohatenie a nárok na tarifnú odmenu. Bol toho názoru, že nakoľko uvádzaný právny\ndôvod - bezdôvodné obohatenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, je následne irelevantná\nsamotná výška požadovaného nároku. Táto by sa odvodzovala podľa vyhlášky, avšak až v prípade,\nkeby bol riadne preukázaný právny dôvod požadovaného nároku uvádzaný žalobcom, pričom k tomuto\nnedošlo. Žalobca nepreukázal nárok na odmenu ani z titulu zmluvného vzťahu, ani z titulu bezdôvodného\nobohatenia, resp. nároku na náhradu škody. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci\nbola uzatvorená dohoda (zmluva), tzn. táto má pred ustanoveniami vyhlášky (vzťahujúcimi sa na tarifnú\nodmenu), prednosť. Súčasne platí a bolo preukázané, že zmluva ako celok bola dojednaná platne\na rovnako ako celok nevykazovala neurčitosť. V predmetnej veci nikdy nebola sporná odplatnosť\nposkytovania právnych služieb, avšak podmienky samotného vzniku nároku na výplatu odmeny v zmysle\nplatnej časti zmluvy naplnené neboli. K sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 C. s. p. a k\npripusteniu nového dôkazného prostriedku žalobcu - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2016,\npoukázal na skutočnosť, že výpočet - zoznam právnych úkonov, z ktorých odvodzuje žalobca len\nvýšku svojho nároku (nie právny dôvod), pričom táto nie je zhodná ani s požadovanou istinou, nebolo\nmožné spochybniť v rámci odporu, nakoľko týmto zoznamom žalovaný nedisponoval. Súčasne, ako sám\nžalobca uvádza, ani žalovaný nebol povinný a ani nemal dôvod rozporovať aktívnu legitimáciu žalobcu v\nprvotnom štádiu konania, nakoľko táto vyplývala z pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý bol predmetom\nnásledného postúpenia 23.8.2021 na osobu žalobcu. Predmetom tohto postúpenia bol nárok na odmenu\nz titulu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo 7.3.2018 (tento v čase postúpenia neexistoval\nresp. nevznikol, nakoľko k vymoženiu pohľadávky v rámci exekučného konania nedošlo). Predmetom\npostúpeného nároku, ktorý bol následne uvedený tiež ako jediný právny dôvod požadovaného nároku\nv žalobe, nebol nárok na tarifnú odmenu v zmysle vyhlášky. Z tohto dôvodu žalovaný nepovažoval,\n\nresp. nepovažuje predložený zoznam právnych úkonov zo strany žalobcu na účely prejednávanej veci\nza relevantný. Opätovne pripomenul, že je výlučnou kompetenciou exekučného súdu posudzovať, ktoré\núkony boli v rámci exekučného konania vykonané účelne, a ktoré boli naopak vykonané nad rámec\nmožnosti aplikácie § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky. V súvislosti s obsahom ostatných častí vyjadrenia\nžalobcu v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich písomných podaniach.\n22. Žalobca v odvolacej duplike z dôvodu hospodárnosti konania v plnom rozsahu zotrval na\nargumentácii uvedenej vo vyjadrení z 10.5.2023 a 17.5.2023.\n23. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)\nC. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm.\nf) C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia) a žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 7.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 7.500 eur\nod 4.9.2021 do zaplatenia. I keď žalobca podal odvolanie proti celému rozsudku, z obsahu podaného\nodvolania vyplýva, že odvolaním napáda iba zamietajúci výrok. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie\nnesprávne subsumoval zaniknutý zmluvný vzťah pod ustanovenia príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a nesprávne posúdil počet úkonov právnej služby, za ktoré konajúci priznal\nžalobcovi tarifnú odmenu. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho posúdenia, ak\nzastáva názor, že po zániku zmluvy žalobcovi vznikol nárok na tarifnú odmenu na základe ustanovení\no príkaznej zmluve podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo o bezdôvodnom obohatení by sa\ndalo údajne uvažovať iba, ak by uskutočnené úkony právnej služby neboli pokryté nárokom na odmenu\nz titulu primárneho záväzkového vzťahu. Nesprávnosť tohto právneho posúdenia však spočíva v tom,\nže sporové strany mali uzatvorený primárny záväzkový vzťah, a to vo forme písomnej zmluvy, avšak\ntáto zmluva zanikla ex lege z dôvodu zavineného konania žalovaného, ktorý svojím úkonom postúpenia\nvymáhanej pohľadávky spôsobil dodatočnú nemožnosť plnenia. Preto nie je bez právnej relevancie, že\nžalovaný nevyužil možnosť riadneho vypovedania zmluvy, ale zvolil túto formu úskočného konania spôsobenia dodatočnej nemožnosti plnenia.\n23.1 Akcentoval, že po zavinení zániku zmluvy dodatočnou nemožnosťou plnenia nastali ex lege účinky\npodľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka t. j.\nvzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Inými slovami, tento zaniknutý písomný\nzmluvný vzťah sa nepretransformoval do ústneho zmluvného vzťahu spadajúceho pod ustanovenia o\npríkaznej zmluve, ale v zmysle § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi ako poškodenej\nosobe nárok na bezdôvodné obohatenie. Následne potom je potrebné postupovať v zmysle konštantnej\njudikatúry súdov a jurisprudencie pri kvantifikácií nároku na bezdôvodného obohatenia (viď. body 16\n- 22 vyjadrenia žalobcu z 9.12.2022). Obohatením sa pritom rozumie peniazmi vyjadriteľná výška\nmajetkového prospechu podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo t. j. v danom prípade,\nkedy došlo k zániku zmluvy, teda k bezdôvodnému obohateniu došlo k 8.7.2021, kedy žalovaný postúpil\nvymáhanú pohľadávku a zavinil zánik zmluvy; a konkrétna výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej\ncene vynaložených nákladov na úkony rovnakého druhu v danom mieste a čase, t. j. v danom prípade\nsa postupuje podľa ustanovení vyhlášky. Keďže ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo k 8.7.2021,\nk tomuto dátumu sa presne dá zafixovať vymáhaná pohľadávka ako základ pre výpočet tarifnej odmeny\n- nemožno vychádzať z hodnoty predmetu veci v čase začatia poskytovania právnych služieb, ako\nnesprávne uvádza súd prvej inštancie, lebo vtedy bezdôvodné obohatenie nevzniklo, ale musí sa\nvychádzať z hodnoty veci v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. Tarifná hodnota veci sa určuje podľa\n§ 10 ods. 2 vyhlášky ako istina 84.796,59 eura + úroky z omeškania 66.795,98 eura = 151.592,57 eura.\nTarifná odmena teda činí 725,33 eura + RP 2021 10,87 eura = 736,20 eura, pričom % tarifnej odmeny\npodľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky = 368,10 eura + DPH = 441,72 eura s DPH za každý úkon právnej\nslužby.\n23.2 Nesúhlasil ďalej s posúdením rozsahu počtu úkonov právnej služby súdom prvej inštancie,\npovažoval za nezákonné a nespravodlivé posúdenie konajúceho súdu, ktorým priznal žalobcovi tarifnú\nodmenu iba za 5 úkonov právnej služby za obdobie poskytovania služieb v trvaní 5 rokov a 5\nmesiacov (od 25.1.2016 do 8.7.2021). Na jednej strane žalovaný si v tomto konaní sťažoval na údajne\n\nnekvalifikovaný postup žalobcu a dĺžku exekučného konania, na druhej strane konajúci súd priznal\nžalobcovi iba 5 úkonov právnej služby (z 30 vykonaných), ktoré považoval za účelné a nevyhnutné,\nčo je úplne paradoxná situácia, lebo ak by žalobca skutočne vykonal iba 5 úkonov za celé trvanie\nzmluvy a nepostupoval v exekučnom konaní aktívne, nesťažoval sa na pomalý postup exekučného súdu,\nnepodával urgencie, aktívne súdom nepredkladal argumentáciu k procesným podaniam povinných,\nktorú aj súdy preberali do odôvodnení svojich rozhodnutí, tak by 1) exekučné konanie trvalo oveľa\ndlhšie a určite by sa neuskutočnilo toľko kôl exekučnej dražby a súčasne, 2) žalobca by čelil zo strany\nžalovaného ako klienta určite viacerým sťažnostiam na SAK pre nekonanie a neprofesionálny prístup.\nUž len z tohto pohľadu považoval za neadekvátne priznať iba 5 úkonov právnej služby ako účelných a\nnevyhnutných v tejto exekučnej veci.\n23.4 Namietal porušenie princípu rovnosti zbraní súdom prvej inštancie, keď v tejto veci bol počet 30\núkonov právnej služby a ich reálne vykonanie v tomto počte bolo nespornou skutkovou okolnosťou\npodľa § 151 ods. 1 C. s. p., lebo žalovaný nespochybnil ich existenciu a vykonanie, ale „len“ namietal\npri jednotlivých úkonoch, že by nemali byť posúdené ako úkony právnej služby, avšak nepoprel, že by\ntieto úkony neboli vykonané zo strany žalobcu. Žalovaný bol zastúpený advokátom a hoci sa jedná o\nspotrebiteľský spor, konajúci súd by nemal vstupovať do preverovania skutkových okolností, ktoré sú\nnesporné. A keď sa rozhodol preverovať nesporné skutkové okolnosti, tak bol povinný dať možnosť\nžalobcovi sa vyjadriť k súdom zistením skutočnostiam, ktoré podľa súdu prvej inštancie preukazovali\nopak. Stalo sa tak minimálne v 2 prípadoch, kedy konajúci súd preveroval, resp. skutkovo posudzoval\notázku, ktorá bola zo strany žalovaného nepopretá, a teda nesporná - konkrétne v odseku 100\nnapadnutého rozhodnutia (neuznal 2 úkony právnej služby, lebo sa údajne nenachádzajú v exekučnom\nspise) a v odseku 102 napadnutého rozhodnutia (konajúci súd neuznal doručenie emailu - výzvy na\nzaplatenie žalovanému, hoci to žalovaný nepoprel). V oboch prípadoch konajúci súd nevyzval žalobcu\nna vyjadrenie sa k týmto zisteniam súdu, čím porušil § 150 ods. 2 C. s. p., zásadu kontradiktórnosti\nkonania a zásadu rovnosti zbraní.\n23.5 Nestotožnil sa en-block s právnym posúdením konajúceho súdu, že urgencie a sťažnosti na\nprieťahy v konaní nemožno považovať za úkony právnej služby, lebo práve v tejto veci sa opäť potvrdilo,\nže len cestou opakovaných urgencií a sťažností na prieťahy v konaní bolo možné rozhýbať pomalé\nrozhodovacie procesy na oboch súdnych inštanciách a tým chrániť a presadzovať záujem žalovaného\nako klienta na spravodlivé a rýchle rozhodovanie. Advokát vypracovaniu týchto podaní rovnako musí\nvenovať svoj pracovný čas a aj profesionalitu, a preto nie je dôvodné neuznávať tieto procesné úkony\nako úkony právnej služby bez relevantného odôvodnenia. Žalobca preto trvá na priznaní tarifnej odmeny\naspoň za 2 sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 20.12.2016 a sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa\n13.6.2019 t. j. 2 x 441,72 eura = 883,44 eura.\n23.6 Brojil, že súd prvej inštancie neuznal aj ďalšie úkony právnej služby a to súhlas s predajom\nnehnuteľnosti z 15.3.2018, nakoľko na predmetný úkon bol vyzvaný žalobca zo strany povereného\nexekútora, bezprostredne súvisel so spôsobom vykonania exekúcie, preto išlo o účelný a nevyhnutný\núkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm.\nc) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Vyjadrenie k návrhu na odklad z 23.9.2019 - predmetný úkon bol\nuskutočnený z dôvodu, že povinní opätovne podali obštrukčné podanie návrhu na odklad exekúcie,\nžalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť záujmy žalovaného, pričom\npredmetné vyjadrenie nie je identické ako predošlé vyjadrenie k návrhu na odklad, obsahuje nové\nskutočnosti a aj právnu argumentáciu, preto išlo o účelný a nevyhnutný úkon vo veci samej, ktorý je\npotrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s ods. 5 vyhlášky.\nVyjadrenie do konania z 10.10.2019 - predmetný úkon bol uskutočnený ako vyjadrenie k návrhu na\nzastavenie exekúcie, t. j. opätovne riadny úkon vo veci samej, lebo žalobca nemohol nereagovať na\nuvedený návrh na zastavenie, musel chrániť záujmy žalovaného, a teda išlo o účelný a nevyhnutný\núkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm.\nc) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Vyjadrenie k odvolaniu z 28.11.2019 - predmetný úkon bol uskutočnený\nz dôvodu, že povinní podali odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie,\nžalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť záujmy žalovaného, navyše\npodľa § 373 ods. 3 C. s. p. má žalobca právo sa vyjadriť k odvolaniu, a teda išlo o účelný a nevyhnutný\núkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm.\nc) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Pri tomto úkone navyše tiež považoval postup súdu prvej inštancie\nza nezákonný, ak mu nepriznal tento úkon s odôvodnením, že sa údajne nenachádza v exekučnom\n\nspise - uvedená skutočnosť však nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý nemôže niesť zodpovednosť\nza nesprávnu protokoláciu exekučného spisu zo strany exekučného súdu. Uskutočnenie tohto úkonu\npreukázal, žalovaný to nepoprel, t. j. podľa § 151 ods. 1 C. s. p. to nebolo nesporné a napriek tomu, túto\nskutkovú okolnosť vyložil súd prvej inštancie v neprospech žalobcu. Ak mal konajúci súd pochybnosti v\nrozsahu tohto úkonu, bol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie tejto pochybnosti podľa\n§ 150 ods. 2 C. s. p., resp. mal urobiť dopyt na exekučný súd - keďže takto nepostupoval, odňal žalobcovi\njeho procesné práva, porušil zásadu rovnosti zbraní, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie. Ak by konajúci súd žalobcu vyzval na odstránenie pochybností, tak by predložil ďalší dôkazný\nprostriedok o odoslaní tohto vyjadrenia - keďže tak súd prvej inštancie neurobil, predložil do odvolacieho\nkonania dôkaz, že predmetné vyjadrenie bolo odoslané na súd a malo sa nachádzať v exekučnom\nspise. Vyjadrenie k návrhu na odklad zo 14.4.2020 - predmetný úkon bol uskutočnený z dôvodu, že\npovinní opätovne podali obštrukčné podanie návrhu na odklad exekúcie, žalobca nemohol nereagovať\nna uvedený postup povinných, musel chrániť záujmy žalovaného, pričom predmetné vyjadrenie nie\nje identické ako predošlé vyjadrenie k návrhu na odklad, obsahuje nové skutočnosti a aj právnu\nargumentáciu, preto išlo o účelný a nevyhnutný úkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako\núkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Vyjadrenie k odvolaniu z\n12.8.2020 - predmetný úkon bol uskutočnený z dôvodu, že povinní podali odvolanie voči uzneseniu o\nzamietnutí návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie,\nžalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť záujmy žalovaného, navyše\npodľa § 373 ods. 3 C. s. p. má žalobca právo sa vyjadriť k odvolaniu, a teda išlo o účelný a nevyhnutný\núkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm.\nc) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Pri tomto úkone navyše postup súdu, ktorý nepriznal tento úkon s\nodôvodnením, že sa nenachádza v exekučnom spise za nezákonný - uvedená skutočnosť však nemôže\nísť na ťarchu žalobcu, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za nesprávnu protokoláciu exekučného spisu\nzo strany exekučného súdu. Žalobca preukázal uskutočnenie tohto úkonu, žalovaný to nepoprel t.\nj. podľa § 151 ods. 1 C. s. p. to bolo nesporné a napriek tomu, túto skutkovú okolnosť vyložil súd\nv neprospech žalobcu. Ak mal konajúci súd pochybnosti v rozsahu tohto úkonu, bol povinný vyzvať\nžalobcu na odstránenie tejto pochybnosti podľa § 150 ods. 2 C. s. p., resp. mal urobiť dopyt na\nexekučný súd - keďže takto nepostupoval, odňal žalobcovi jeho procesné práva, porušil zásadu rovností\nzbraní, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Ak by konajúci súd žalobcu vyzval na\nodstránenie pochybností, tak by predložil ďalší dôkazný prostriedok o odoslaní tohto vyjadrenia - keďže\ntak súd prvého stupňa neurobil, predložil do odvolacieho konania dôkaz, že predmetné vyjadrenie\nbolo odoslané na súd a malo sa nachádzať v exekučnom spise. Vyjadrenie k návrhu na odklad z\n2.10.2020 - predmetný úkon bol uskutočnený z dôvodu, že povinní opätovne podali obštrukčné podanie\nnávrhu na odklad exekúcie, žalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť\nzáujmy žalovaného, pričom predmetné vyjadrenie nie je identické ako predošlé vyjadrenie k návrhu\nna odklad, obsahuje nové skutočnosti a aj právnu argumentáciu, preto išlo o účelný a nevyhnutný\núkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm.\nc) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Osobné stretnutie a konzultácia s klientom 1.12.2020 (v trvaní 1 h.).\nPredmetný úkon vyvolal žalovaný, ktorý sa chcel osobne stretnúť so žalobcom aj za prítomnosti jeho\nznámeho, aby žalobca oboch informoval o stave konania, o plánovaných ďalších úkonoch, spôsobe ako\nzabrániť procesným obštrukciám povinných a o možnosti ne/premlčania vymáhaného nároku. Obsah\ntohto úkonu je zachytený v úradnom zázname z 1.12.2020, ktorý bol priložený ako dôkazný prostriedok,\npreto je nepochopiteľné a nezrozumiteľné odôvodnenie konajúceho súdu v odseku 100 napadnutého\nrozhodnutia, týkajúce sa tohto úkonu právnej služby. Žalovaný tento úkon nesporoval, preto sa podľa\n151 ods. 1 C. s. p. považuje za nesporné, čo je uvedené v predmetnom úradnom zázname. Je absurdné,\naby porada s klientom nebola uznaná ako riadny úkon právnej služby, o to viac, keď advokát vychádzal\nv ústrety požiadavke klienta, ktorý sa chcel stretnúť a poradiť. Preto išlo o účelný a nevyhnutný úkon vo\nveci samej, navyše vyvolaný žalovaným, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa §\n13a ods. 2 písm. d) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Zabezpečovanie dôkazných prostriedkov k vyjadreniu\nz 9.2.2021, emailová a telefonická komunikácia s bankou - predmetný úkon považuje za úkon právnej\nslužby, lebo sa jednalo o časovo náročnú činnosť žalobcu, ktorý bol vyzvaný zo strany exekučného\nsúdu výzvou z 28.1.2021, aby doložil do exekučného konania ďalšie listinné dôkazy, ktoré pôvodne\nvôbec neboli sporné, ale vzhľadom na opakované obštrukčné podania povinných a zrušujúce uznesenie\nodvolacieho súdu, exekučný súd si vyžiadal doložiť tieto ďalšie doklady. Žalovaný nemal absolútne\nžiadnu vedomosť o týchto dokladoch, nevedel ich predložiť žalobcovi, resp. ich zabezpečiť, preto sa\nžalobca musel v mene žalovaného dopytovať u poverenej pracovníčky TATRA BANKA, a.s. (pôvodný\nvlastník vymáhanej pohľadávky) a aktívne s ňou komunikovať, aby doložili príslušné dokumenty -\n\nuvedené doložili do konania ako 4 dôkazy vedené pod dôkazom č. 26 k vyjadreniu žalobcu zo dňa\n17.8.2022. V tejto súvislosti poukázal na § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku, cit.: „Advokát má právo\nvyhľadávať a získavať dôkazné prostriedky (svedkov, listiny, znalecké posudky, atď.), zisťovať skutkové\nokolnosti prípadu, nesmie však svedkov ovplyvňovať a zistené dôkazy a skutočnosti pozmeňovať\nalebo skresľovať.“ Za právne služby sa teda podľa advokátskych predpisov považuje aj vyhľadávanie\ndôkazov, hoci v praxi to nie je primárnou úlohou advokáta. V tomto prípade však nastala situácia,\nkedy klient nemal žiadnu vedomosť o požadovaných dôkazoch, a preto žalobca ako advokát v jeho\nmene tieto dôkazy úspešne vyhľadal a doložil do exekučného konania. Bez doloženia týchto nových\ndôkazov by exekučný súd nezamietol návrh na zastavenie exekúcie uznesením zo 17.2.2021 č. k.\n17Er/74/2016-362. Preto išlo o účelný a nevyhnutný úkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať\nako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. c) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Vyjadrenie do konania z\n22.3.2021 - predmetný úkon bol uskutočnený z dôvodu, že povinní opätovne podali obštrukčné podanie\nnávrhu na odklad exekúcie, žalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť\nzáujmy žalovaného, pričom predmetné vyjadrenie nie je identické ako predošlé vyjadrenie k návrhu na\nodklad, obsahuje aj nové skutočnosti a právnu argumentáciu, preto išlo o účelný a nevyhnutný úkon\nvo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. c)\nv spojení s ods. 5 vyhlášky. Vyjadrenie do konania z 21.6.2021 - predmetný úkon bol uskutočnený\nz dôvodu, že povinní opätovne podali obštrukčné podanie návrhu na odklad exekúcie a excindačnú\nžalobu, žalobca nemohol nereagovať na uvedený postup povinných, musel chrániť záujmy žalovaného,\npričom predmetné vyjadrenie nie je identické ako predošlé vyjadrenie k návrhu na odklad, obsahuje nové\nskutočnosti a aj právnu argumentáciu týkajúcu sa uplatnenej excindačnej žaloby, preto išlo o účelný a\nnevyhnutný úkon vo veci samej, ktorý je potrebné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa § 13a ods.\n2 písm. c) v spojení s ods. 5 vyhlášky. Spolu: 16 úkonov x 441,72 eura + DPH = 8.481,02 eura s DPH\n+ 883,44 eura = 9.364,47 eura\n23.7 S poukazom na vyššie uvedené úkony právnej služby, ktoré neuznal konajúci súd a odôvodnenie ich\nvykonania, mal za zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je v tomto rozsahu postihnuté vadou nesprávneho\nprávneho posúdenia a v prípadoch uvedených v bodoch 13.4, 13.6. a 13.8 odvolania, aj procesnou\nvadou porušenia zásady rovnosti zbraní, a teda aj práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobcovi vznikol\nnárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 9.364,47 eura, avšak v tomto konaní si uplatnil svoj nárok\niba v rozsahu 7.500 eur.\n23.8 Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nezákonnému posúdeniu začiatku plynutia úrokov\nz omeškania, lebo opäť v rozpore s § 151 ods. 1 C. s. p. posúdil, že údajne nebolo preukázané\ndoručenie výzvy na zaplatenie žalovanému. Uvedené posúdenie je v zrejmom rozpore s obsahom spisu,\nlebo žalovaný nepoprel, že by predmetnú emailovú výzvu obdržal, a preto bol konajúci súd povinný\npovažovať uvedenú skutočnosť za nespornú. Z uvedeného dôvodu mal za to, že úroky z omeškania by\nmali byť priznané odo 4.9.2021 do zaplatenia. V neposlednom rade poukázal aj na ďalšie nesprávne\nposúdenie v rozsahu okamihu zániku zmluvy. Súd prvej inštancie zastával právny názor v odseku 85\nnapadnutého rozhodnutia, že týmto okamihom bol dátum právoplatnosti uznesenia exekučného súdu\nzo dňa 25.2.2022, č. k. 17Er/74/2016-615, právoplatné dňa 12.5.2022. Uvedené právne posúdenie\npovažoval za nesprávne, lebo žalovaný ako oprávnený v exekúcií prestal byť hmotnoprávnym veriteľom\nvymáhanej pohľadávky momentom uzatvorenia Zmluvy o postúpení zo dňa 8.7.2021, pričom následné\nuznesenie č. k. 17Er/74/2016-615 má povahu deklaratórneho rozhodnutia, ktoré „len“ deklarovalo\nhmotnoprávny stav, ktorý sa zmenil spätne k 8.7.2021 a od tohto dátumu 8.7.2021 sa zmenil aj oprávnený\nv exekúcií a došlo aj k dodatočnej nemožnosti plnenia.\n24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca v úvode odvolania uvádza,\nže súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho posúdenia, ak zastáva názor, že po zániku zmluvy\nžalobcovi vznikol nárok na tarifnú odmenu na základe ustanovení o príkaznej zmluve podľa § 724 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíva však v tom, že sporové\nstrany mali uzatvorený primárny záväzkový vzťah, a to vo forme písomnej zmluvy. Na účely súdneho\nkonania teda žalovaný, zhodne so žalobcom uviedol a táto skutočnosť nebola sporná, že predmetom\nkonania bol uplatnený nárok na podielovú odmenu v zmysle zmluvy ako primárneho záväzkového\nvzťahu. Poukázal na to, že konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nárok na podielovú\nodmenu v zmysle zmluvy žalobcovi nevznikol, a to ani čiastočne. Žalobca sám v odvolaní uvádza, že\nzmluva ako primárny záväzkový vzťah zanikla, z dôvodu čoho v rámci svojho odvolania poukazuje\nna alternatívny právny dôvod vzniku nároku (z dôvodu neplatnosti druhej časti čl. V ods. 2 tretia veta\n\nzmluvy), a to už výlučne len z titulu bezdôvodného obohatenia. Tu žalovaný uvádza, že ani tento\nprávny dôvod žalobcu nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, resp. tento nebol dôvodný, a to\nani čiastočne. Žalobca vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nenapáda záver prvoinštančného súdu\nspočívajúci v neplatnosti druhej časti čl. V ods. 2 tretia veta zmluvy, z ktorého v pôvodnom žalobnom\nnávrhu žalobca odvodzoval svoj nárok. Žalovaný má preto za to, že tak ako žalobca, rovnako tak\nžalovaný sa stotožňujú so záverom prvoinštančného súdu, a to, že tretia veta čl. V ods. 2 zmluvy je\nneplatným zmluvným dojednaním a to jednak pre rozpor so zákonom a jednak pre jeho neurčitosť.\nUpriamil pozornosť na to, že žalobca si v rámci žaloby, ani v rámci priebehu prvoinštančného konania a\nnásledne ani odvolacieho konania (ako vyplýva z obsahu odvolania) nikdy neuplatnil nárok z titulu tarifnej\nodmeny podľa vyhlášky. Rovnako v tomto smere žalovaný neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti,\nktoré by tento nárok odôvodňovali. Žalobca svoj nárok uplatnil žalobným návrhom, ktorý odôvodnil\nvýlučne v zmysle obsahu zmluvy, a to podľa (neplatnej) druhej časti čl. V ods. 2 tretia veta zmluvy.\nV rámci svojho odvolania žalobca následne poukazuje výlučne už len na alternatívny právny dôvod,\na to z titulu bezdôvodného obohateniam, pričom len samotnú výšku nároku z tohto titulu následne\nodvodzuje z ustanovení vyhlášky. Žalovaný sa však nestotožňuje so záverom prvoinštančného súdu,\nže v danej veci vznikol žalovanému nárok na tarifnú odmenu podľa vyhlášky, pričom tento záver nebol\nformulovaný žiadnym spôsobom ani zo strany samotného žalobcu. Žalovaný v odvolaní uvádza: ku\nvzniku bezdôvodného obohatenia došlo k 8.7.2021, k tomuto dátumu sa presne dá zafixovať vymáhaná\npohľadávka ako základ pre výpočet tarifnej odmeny - nemožno vychádzať z hodnoty predmetu veci\nv čase začatia poskytovania právnych služieb, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie, lebo vtedy\nbezdôvodné obohatenie nevzniklo, ale musí sa vychádzať z hodnoty veci v čase vzniku bezdôvodného\nobohatenia. Podľa žalobcu sa obohatením rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu\npodľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo t. j. v danom prípade, kedy došlo k zániku\nzmluvy, teda k bezdôvodnému obohateniu došlo k 8.7.2021. Tu žalovaný opätovne uvádza skutočnosti,\nktoré boli obsahom tiež záverečnej reči, kedy argumentáciu žalobcu, opierajúcu sa o § 577 ods. 1 a\nods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný odmietol a na tomto naďalej zotrváva. Žalovaný vo vzťahu k\nžalobcovi nikdy nevystupoval v postavení dlžníka, ktorý je povinný plniť k rukám žalobcu ako veriteľa,\nnakoľko nárok na odmenu v zmysle zmluvy žalobcovi nikdy nevznikol. Žalovaný má za to, že z jeho strany\nnedošlo k bezdôvodnému obohateniu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, rovnako je toho názoru, že tento nárok nemožno odvodzovať ani z ustanovenia § 575 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu nedošlo k\nžiadnemu plneniu (k právnym úkonom resp. poskytovaniu právnych služieb) z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol (po dátume 8.7.2021), pričom predchádzajúce poskytovanie právnych služieb malo zmluvný\nzáklad, tzn. nejedná sa o žiadny majetkový prospech žalovaného získaný - plnením bez právneho\ndôvodu (existencia zmluvy do 8.7.2021) - plnením z neplatného právneho úkonu (zmluva ako celok bola\nplatná a táto skutočnosť nebola sporná) - plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (ku dňu 8.7.2021\nnevznikol na strane žalobcu žiadny nárok na podielovú odmenu vo vzťahu k žalovanému v súlade s\nčl. V ods. 2 prvá a druhá veta zmluvy, po dátume 8.7.2021 nebol zo strany žalobcu vykonaný žiadny\núkon). Tieto skutočnosti vyplývajú z predloženého zoznamu úkonov zo strany samotného žalobcu, kde\nšpecifikuje posledný úkon právnej služby ako Vyjadrenie do konania zo dňa 21.6.2021. Tu poukázal na\nskutočnosť, že v predmetnej veci bola uzatvorená dohoda (zmluva), tzn. táto má pred ustanoveniami\nvyhlášky (vzťahujúcimi sa na tarifnú odmenu), prednosť. Súčasne platí a bolo preukázané, že zmluva\nako celok bola dojednaná platne a rovnako ako celok nevykazovala neurčitosť. V predmetnej veci teda\nnebola sporná odplatnosť poskytovania právnych služieb, avšak podmienky samotného vzniku nároku\nna výplatu odmeny v zmysle platnej časti zmluvy naplnené preukázateľne neboli. K samotnej výške\npriznaného nároku opätovne odkázal na obsah svojho odvolania proti rozsudku, kde poukázal na § 13a\nods. 2 písm. c) vyhlášky, ktorá taxatívne vypočítava zoznam úkonov právnej služby na účely určenia\nvýšky tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb v rámci exekučného konania; mal za to, že aj\nv prípade potenciálneho pripustenia nároku na tarifnú odmenu žalobcu (čo odmieta), došlo zo strany\nprvoinštančného súdu k pochybeniu pri určení výšky priznaného nároku, pričom v tejto časti zopakoval\nsvoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.\n25. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak\ndokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).\n26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1\n\nC. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcu a žalovaného podľa § 385 ods. 1\nC. s. p. na pojednávaní konanom 31.1.2025, na ktorom v zmysle § 384 ods. 1\nC. s. p. zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a v zmysle\n§ 384 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 366 písm. c) C. s. p. doplnil dokazovanie listinami predloženými\nžalobcom v odvolacom konaní, ktorými preukazoval, že vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 28.11.2019 a\n12.8.2020 boli exekučnému súdu doručené, za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p.\nveta za bodkočiarkou; dospejúc k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny, v súlade s § 387 ods. 1 C. s.\np. potvrdil a dospejúc k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, rozhodnutie súdu prvej\ninštancie napadnutom zamietajúcom výroku zmenil (§ 388 C. s. p.), nakoľko v tejto časti neboli splnené\npodmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.\n27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no advokácii“) advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný\npreddavok.\n28. Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi\nadvokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.\n29. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „vyhláška č.\n655/2004 Z. z.“) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej\nlen \"zmluvná odmena\"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto\nvyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).\n30. Podľa 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej\nsadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia\nalebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,\nzastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.\n31. Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v\nodsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.\n32. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu\nobstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.\n33. Podľa § 730 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi\nodmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.\nPríkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený\nporušením povinnosti príkazníka.\n34. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť\nzanikne.\n35. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\n1.834,99 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.9.2021 do zaplatenia a vo\nzvyšku žalobu zamietol. Vyhovujúci výrok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že medzi stranami došlo k\nplatnému dojednaniu nároku žalobcu na podielovú odmenu v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\nvo výške 10 % z vymoženej sumy (odsek 84 napadnutého rozsudku). Nakoľko v priebehu zastupovania\nžalovaného v exekučnom konaní žalovaný postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom exekučného\nkonania na tretiu osobu, z hľadiska vplyvu tejto skutočnosti na trvanie zmluvy o poskytovaní právnych\nslužieb dospel k záveru, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia exekučného súdu, ktorým bola\npripustená zmena na strane oprávneného, žalovaný stratil postavenie oprávneného v exekučnom konaní\n(12.5.2022) a podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku zmluvy o poskytovaní právnych\nslužieb z dôvodu objektívnej (dodatočnej) nemožnosti plnenia (odsek 85 napadnutého rozsudku).\nZmluvné dojednanie (čl. V ods. 2 veta tretia), podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na podielovú odmenu\naj v prípade, ak žalovaný ukončí zmluvu hoci je zrejmé, že dôjde k vymoženiu pohľadávky, vyhodnotil\n\nsúd prvej inštancie ako neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a tiež\nz dôvodu neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne vychádzajúc z toho, že\nodplatnosť právneho vzťahu medzi advokátom a klientom vyplýva priamo zo zákona, žalobcovi priznal\nodmenu podľa ustanovení o tarifnej odmene a to celkom za 5 úkonov právnej služby (návrh na vykonanie\nexekúcie z 8.2.2016, prevzatie zastúpenia z 25.1.2016, vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad\nexekúcie z 31.8.2018, vyjadrenie k návrhu na odklad exekúcie zo 14.4.2020 a vyjadrenie do konania z\n9.2.2021); vo zvyšnej časti (nárok na odmenu za ostatné úkony právnej služby) žalobu zamietol.\n36. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v otázke\nprávneho posúdenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a právneho posúdenia vzniku nároku žalobcu\nna mimozmluvnú (tarifnú) odmenu, konštatuje v tejto časti správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s.\np.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej\ninštancie vysporiadal so všetkými právne relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.\n37. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného, ktorý odvolaním napadol vyhovujúci výrok, a s\nktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť,\nže ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie\nskutkových a právnych okolností vedúcich k čiastočnému vyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v\npreskúmavanej veci (v tomto rozsahu) vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení\nžalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením\nvýsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k\nsprávnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom\nuplatňovaného nároku v časti vyhovujúceho výroku, ktorého sa žalobca domáhal titulom odmeny za\nposkytnuté právne služby.\n37.1 Na margo námietky žalovaného, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a pokiaľ sa súd prvej\ninštancie na jednej strane stotožnil so žalovaným, že zmluva ako celok bola dojednaná platne a na jej\nzáklade nevznikol žalobcovi nárok na podielovú odmenu, mala byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu,\npretože žalobca si nárok na tarifnú odmenu neuplatnil a v tomto smere neuviedol žiadne rozhodujúce\nskutočnosti, odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že žalobca vymedzuje predmet\nsporového konania (i) konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí, že existuje, je ohrozený alebo\nporušený, (ii) konkrétnym nárokom vyplývajúcim z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť\nsúdnu ochranu, (iii) druhom, výškou alebo rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať.\nZákladom žaloby je potom pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 C. s. p.);\nide o údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.\nŽalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj\nnárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Súčasne platí, že civilné\nsporové konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (súd pozná právo) a teda, že žalobca nie je\npovinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie\nprávnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie\npodania.\n37.2 Predmetom konania, skutkovým základom sporu v súdenej veci, bol nárok žalobcu na zaplatenie\nodmeny za poskytovanie právnych služieb v exekučnom konaní, uplatnený na základe uzavretej zmluvy.\nSúd prvej inštancie žalobcovi priznal odmenu za poskytovanie právnych služieb, pričom po uvedení\nvlastného predbežného právneho posúdenia veci o neplatnosti zmluvného dojednania o odmene, od\nktorého žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní, postupoval podľa § 24 ods. 3 zákona o\nadvokácii a § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a žalobcovi priznal nárok na mimozmluvnú (tarifnú)\nodmenu podľa úkonov poskytnutej právnej služby. Nie je konaním ultra petitum, ak bez zmeny v\nskutkovom stave dôjde k zmene právneho dôvodu plnenia tak, ako tomu bolo aj v súdenej veci. Bolo\ntotižto vecou súdu prvej inštancie, aby žalobcom tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu\nnormu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Výstižne to vyjadruje rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČR z 31.7.2003, sp. zn. 25 Cdo 1934/2001: „Je-li žalobou uplatněn nárok na peněžité plnění, vycházející\nze skutkového tvrzení, že na základě smlouvy o nájmu žalovaný užíval nebytové prostory a neposkytl\nza to žalobci smluvené protiplnění (nájemné), avšak podle názoru soudu je nájemní smlouva neplatná\na jiný důvod užívání není tvrzen, není změnou skutkového stavu vymezeného v žalobě, posoudí-li soud\n\nnárok žalobce na zaplacení požadované částky podle hmotněprávních norem upravujících nárok na\nvydání plnění z bezdůvodného obohacení.“\n37.3 Inak povedané, ak žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkového\ntvrdenia, že žalobca na základe príkaznej zmluvy poskytoval žalovanému právne služby v exekučnom\nkonaní a za podmienok a spôsobom uvedeným v čl. V ods. 2 zmluvy mal nárok na odmenu (protiplnenie),\navšak podľa názoru súdu je zmluvné dojednanie, podľa ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie\nodmeny neplatné a nie je tvrdený iný právny dôvod plnenia, nie je prekročením žaloby, ak súd\nnárok žalobcu na zaplatenie požadovanej peňažnej čiastky posúdil podľa hmotnoprávnych predpisov\nupravujúcich mimozmluvnú (tarifnú) odmenu (odmenu podľa hodnoty alebo druhu veci a počtu úkonov,\nktoré advokát vykonal). Veď predsa súd prvej inštancie v súlade s § 181 ods. 2\nC. s. p. uviedol stranám toto svoje predbežné právne posúdenie veci (ktoré sa ukázalo ako konzistentné);\nžalovaný bol teda s právnym posúdením súdu oboznámený, rovnako bol oboznámený aj s rozsahom\nnároku žalobcu pri takomto právnom posúdení, nakoľko žalobca úkony právnej služby, ktoré v\nexekučnom konaní vykonal identifikoval (č. l. 56, 92), vyčíslil ich hodnotu podľa tarify (č. l. 180a) a na\npreukázanie vykonania úkonov predložil listinné dôkazy (č. l. 94 - 141); žalovaný mal v ďalšom konaní\ndostatočný priestor, aby na predbežné právne posúdenie súdom reagoval prostriedkami procesnej\nobrany, resp. skutkovo a právne proti nemu argumentoval. Neobstojí preto námietka žalovaného, že\nžalobu bolo treba zamietnuť len preto, že žalobca si v konaní neuplatňoval nárok na tarifnú ale podielovú\nodmenu, na ktorú mu ale nárok nevznikol.\n37.4 Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nemal žalobcovi priznať odmenu za úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2016, pretože tieto úkony boli vykonané právnym predchodcom žalobcu a\ndôkazy k preukázaniu aktívnej legitimácie žalobcu neboli predložené včas a súd prvej inštancie na ne\nv zmysle § 153 C. s. p. nemal prihliadnuť, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.\ns. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), odvolací\nsúd predovšetkým uvádza, že tzv. inou vadou konania v zmysle tohto odvolacieho dôvodu, je procesná\nvada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody; jej základom je pochybenie v procesnom postupe\nsúdu. Tieto vady sú zároveň spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa\nvlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany,\nktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z\n15. novembra 2018). Z uvedeného potom plynie, že neuplatnením sudcovskej koncentrácie konania\nnedošlo v procesnom postupe súdu prvej inštancie k žiadnemu pochybeniu; odvolací dôvod § 365 ods.\n1 písm. d) C. s. p. preto naplnený nebol.\n37.5 K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nemohol žalobcovi priznať odmenu za ďalšie 3\núkony právnej služby z dôvodu, že tieto nie sú súčasťou taxatívneho výpočtu zoznamu úkonov právnej\nslužby v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo má zakladať vadu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k\nnej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd v rozhodnutí súdu prvej inštancie nezaznamenal.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval\n13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podľa ktorého ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,\nodmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov\nprávnej služby: prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,\nzastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu) ale tiež §\n13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v\nodsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie). Z obsahu\ncitovaných právnych noriem je zrejmé, že výpočet úkonov uvedených v § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. nie je taxatívny. Námietka žalovaného preto nie je dôvodná.\n37.6 Neobstojí napokon ani námietka žalovaného, že oprávnenie vo veci priznania nároku na\npotenciálnu tarifnú odmenu za úkony vykonané v osobitnom exekučnom konaní patrí výlučne do\n\nrozhodovacej právomoci exekučného súdu, a preto je výlučnou kompetenciou exekučného súdu\nposudzovať, ktoré úkony boli vykonané účelne a naopak, ktoré boli vykonané nad rámec aplikácie §\n13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko tento argument žalovaného zjavne prehliada,\nže predmetom konania je nárok žalobcu majúci podklad v hmotnoprávnom vzťahu medzi žalobcom\nako advokátom a žalovaným ako klientom (teda v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, zákona o\nadvokácii a vyhláške č. 655/2004 Z. z.). a nie v procesnoprávnom vzťahu medzi oprávneným a povinným\nv exekučnom konaní, kde rozhoduje súd o nároku na náhradu trov exekučného konania ex offo podľa\npravidiel upravených normami procesného práva. Odhliadnuc od toho, že žalovaný ešte pred ukončením\nexekučného konania stratil postavenie oprávneného a teda aj prípadnú možnosť priznania náhrady\ntrov konania, hodno zdôrazniť, že aj vo vykonávacom konaní sa rozlišuje medzi tzv. platením trov, t. j.\notázkou, ktorý subjekt platí, resp. vynakladá ktoré trovy a náhradou trov, t. j. otázkou, či niektorý subjekt\nbude mať právo na náhradu, resp. refundáciu vynaložených trov, a ak áno, tak voči komu a v akej\nvýške, resp. rozsahu. Pre platenie trov sa pritom uplatňuje jednoduché pravidlo - každý subjekt platí\ntrovy, ktoré mu vzniknú (§ 252 C. s. p.). Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom enumeruje výpočet\ntoho, čo sa považuje za trovy účastníka konania (§ 195); ani podľa Exekučného poriadku nemožno\npočítať s tým, že účastníkovi konania budú nahradené všetky trovy konania, hoci účastník konania môže\nvynaložiť akékoľvek výdavky. Skutočnosť, že o nároku na náhradu trov exekučného konania, t. j. o tom,\nči niektorý subjekt bude mať právo na náhradu, resp. refundáciu vynaložených trov, a ak áno, tak voči\nkomu a v akej výške, resp. v akom rozsahu, je oprávnený rozhodovať súd v exekučnom konaní, nie je\nspôsobilá ovplyvniť nárok žalobcu na odmenu za služby právnej pomoci, ktoré žalovanému poskytoval\nv exekučnom konaní a ktorý je treba posúdiť podľa ustanovení hmotného práva upravujúcich právny\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným.\n38. A nakoľko žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými\nby preukázal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ďalšie\nodvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také,\nktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v ním napadnutom\nvýroku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne\nsprávny v zmysle § 387 ods. 1C. s. p. potvrdil.\n39. Proti zamietajúcemu výroku podal odvolanie aj žalobca. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku v tomto rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.\n39.1 K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobcovi\nnevznikol nárok na tarifnú odmenu na základe ustanovení Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve\n(§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §\n575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože primárny záväzkový vzťah (zmluva) ex lege zanikol z\ndôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje peniazmi\noceniteľnú hodnotu majetkového prospechu ku dňu vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. k 8.7.2021,\nkedy došlo k postúpeniu pohľadávky; a teda je nesprávny právny záver súdu prvej, že je treba vychádzať\nz hodnoty predmetu sporu v čase začatia poskytovania právnych služieb, odvolací súd uvádza, že\nsúd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého vznikol\nzáväzok žalovaného na zaplatenie odmeny žalobcovi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o\npríkaznej zmluve. Zmluva o poskytovaní právnych služieb je „typovo“ príkaznou zmluvou podľa §\n724 a nasl. Občianskeho zákonníka, modifikovanou ustanoveniami zákona o advokácii upravujúcimi\nvzťah medzi advokátom a klientom pri poskytovaní právnych služieb. Podľa § 24 ods. 3 zákona o\nadvokácii a § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena advokáta sa určuje na základe dohody\nmedzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Nie je sporné, že v\nposudzovanom prípade bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným odmena podielová, t. j. zmluvná.\nŽalovaný potom, ako žalobca pre neho vykonal v exekučnom konaní úkony právnej služby, postúpil v\npriebehu exekučného konania (pred jeho skončením) pohľadávku, ktorá bola predmetom exekúcie na\ntretiu osobu, v dôsledku čoho zanikol záväzok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy a to okamihom,\nkedy došlo ku skutočnosti, ktorá objektívne znemožnila advokátovi zastupovať žalovaného v exekučnom\nkonaní, t. j. 12.5.2022 kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým exekučný súd rozhodol o\npripustení zmeny na strane oprávneného (týmto dňom preto nie je dátum uzavretia zmluvy o postúpení\npohľadávky ako sa nesprávne domnieva žalobca). A pretože predmetom plnenia z uzavretej zmluvy bol\nsynalagmatický záväzok - na jednej strane žalobcu, ktorý sa zaviazal pre žalovaného poskytovať právne\nslužby v exekučnom konaní až do jeho ukončenia a na strane druhej žalovaného, ktorý sa zaviazal\n\nžalobcovi zaplatiť odmenu za poskytnuté právne služby v závislosti od výsledku exekučného konania\n- a splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie dohodnutej (podielovej) odmeny podľa zmluvy mala\nnastať po ukončení exekučného konania, potom v prípade, ak k ukončeniu zastupovania (zániku zmluvy)\ndošlo pred obstaraním veci (ukončením exekučného konania), zanikol aj záväzok žalovaného zaplatiť\nžalobcovi podielovú odmenu dohodnutú podľa zmluvy. To ale neznamená, že advokát do ukončenia\nzastupovania nemá nárok na žiadnu odmenu.\n39.2 Podľa § 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len\nza predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal\nplný úspech vo veci; ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát\nmá právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny; ak nemal klient ani čiastočný úspech vo\nveci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov. Je zrejmé, že v prípade\nskončenia poskytovania právnych služieb pred vybavením veci, sa podielová odmena podľa zmluvy\nneuplatní, pretože chýba hľadisko miery úspechu vo veci, ktoré je rozhodné pre prijatie záveru, v\nakej výške patrí advokátovi odmena. I keby bol výsledok konania známy, bol by za danej situácie pre\nurčenie odmeny advokáta bez významu, pretože advokát ho nemohol z dôvodu zániku záväzku osobne\novplyvniť. Podielová odmena sa pritom od mimozmluvnej odmeny odlišuje práve tým, že sa u nej výrazne\npremieta záujem advokáta na výsledku konania v podobe hmotného stimulu - podielovej odmeny. Súd\nprvej inštancie postupoval správne, ak po zistení, že zmluvné dojednanie upravujúce odmenu advokáta\npre tento prípad (ukončenie zastupovania pred vymožením pohľadávky) je neplatné, dospel k záveru,\nže nárok žalobcu na zaplatenie odmeny treba vysporiadať podľa ustanovení o mimozmluvnej (tarifnej)\nodmene. Veď predsa príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu aj keď výsledok nenastal, ibaže\nnezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka (§ 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka)\na zákon o advokácii (§ 24 ods. 3) ako aj vyhláška č. 655/2004 Z. z. (§ 1 ods. 2) zakotvuje všeobecnú\nzásadu, podľa ktorej advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu a podľa § 24 ods. 3 zákona o\nadvokácii, ako aj § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v prípade, ak nedošlo k dohode o odmene sa\nna určenie odmeny advokáta použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Niet pritom\nrozumného dôvodu, aby advokátovi v prípade, ak síce bola dohodnutá podielová (zmluvná) odmena,\navšak táto sa z dôvodu dodatočného zániku zmluvy pred obstaraním veci na vysporiadanie nároku\nadvokáta na odmenu nemôže uplatniť, nebola advokátovi za poskytnuté právne služby vyplatená žiadna\nodmena (to napokon vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, na ktorú poukázal súd prvej inštancie).\nV tejto súvislosti možno poukázať tiež na tú skutočnosť, že 1.1.2024 nadobudla účinnosť vyhláška č.\n391/2023 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 655/2004 Z. z., a ktorá advokátovi v tomto prípade\nuž aj explicitne priznáva právo na tarifnú odmenu (§ 8 ods. 4: advokátovi patrí právo na tarifnú odmenu,\nak zmluva o poskytovaní právnych služieb skončí pred vybavením veci a nebolo dohodnuté inak).\n39.3 K posúdeniu nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že podľa §\n575 ods. 1 k zániku zmluvy o poskytovaní právnych služieb došlo z dôvodu objektívnej (dodatočnej)\nnemožnosti plnenia (odsek 85 napadnutého rozsudku). Právne účinky zániku zmluvy nastali ex nunc, t.\nj. od okamihu, kedy došlo ku skutočnosti, ktorá objektívne znemožnila žalobcovi zastupovať žalovaného\nv exekučnom konaní, nie spätne do minulosti. Plnenie advokáta poskytnuté pred zánikom zmluvy preto\nnie je plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol a nenapĺňa ani inú skutkovú podstatu\nbezdôvodného obohatenia. Pod odpadnutím právneho dôvodu plnenia sa totižto rozumejú prípady,\nkedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu. Pôjde napríklad o prípady\nplatného odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), naplnenia tzv. rozväzovacej\n(rezolutívnej) podmienky v právnom úkone (§ 36 Občianskeho zákonníka), poskytnutie tzv. preddavku\npodľa § 498 (typicky tzv. záloha pri realitných sprostredkovateľských zmluvách a pod.). Príkladom\nodpadnutia právneho dôvodu priamo zo zákona je aj právny režim tzv. fixných zmlúv (porovnaj §\n518 Občianskeho zákonníka). Ak by prípadne zánik zmluvy podľa § 575 Občianskeho zákonníka\nmal mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia plnením z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,\nmuselo by ísť o takú situáciu, kedy by v dôsledku zániku zmluvy o poskytovaní právnych služieb\nexistencia samotného záväzku a jemu zodpovedajúce protiplnenie, prostredníctvom ktorého mala byť\nrealizovaná ekonomická hodnota zaniknutého záväzku a samotná kauza (právny dôvod) záväzkového\nvzťahu, nebola do jeho zániku udržateľná. K takejto situácii však v súdnej veci nedošlo. Vyplýva to zo\nsamotnej podstaty príkaznej zmluvy a tiež zo znenia § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\npríkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený\nporušením povinnosti príkazníka. Na usporiadanie vzájomných nárokov medzi žalobcom a žalovaným\nv tomto prípade preto nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.\n\nObčianskeho zákonníka. V danom prípade nepripadá do úvahy ani aplikácia § 577 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie nadväzuje na odsek 1, ktorý upravuje postup dlžníka po tom,\nčo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to bez zbytočného odkladu veriteľovi,\ninak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.\nPokiaľ potom zo znenia odseku 2 vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je\ndotknuté, znamená to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté v prípade, na\nktorý sa vzťahuje odsek 1. Ide teda o situáciu, kedy dochádza k plneniu druhej zmluvnej strany po tom,\nako došlo ku skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, pretože dlžník veriteľa o tejto skutočnosti včas\nneinformoval.\n39.4 Pre úplnosť možno dodať, že aj v prípade, ak by na usporiadanie vzájomných nárokov medzi\nžalobcom a žalovaným mala byť použitá právna úprava bezdôvodného obohatenia, základné pravidlo\nvydania predmetu bezdôvodného obohatenia z hľadiska rozsahu tohto vydania predstavuje parola,\nže obohatením sa rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu podľa okamihu, kedy\nk bezdôvodnému obohateniu došlo (R 1/1979, s. 17). Občiansky zákonník v ustanovení § 458 ods.\n1 určuje spôsob, ako aj rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech, a to\ntak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. To znamená, že má dôjsť k navráteniu do\npredošlého stavu, napríklad že sa má vrátiť, čo bolo prijaté, odcudzené alebo ináč nadobudnuté. Ak\ntakáto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú\nprotihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. Povinnosť vydať všetko, čo sa neoprávnene získalo,\ntreba teda splniť tak, aby sa po jej splnení buď obnovil pôvodný stav, alebo aby vznikol stav, ktorý\nje ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. Rozhodujúce potom je, aký neoprávnený\nmajetkový prospech mal povinný v čase jeho vzniku, preto nerozhoduje, čo tomu, kto získal neoprávnený\nmajetkový prospech, z tohto prospechu ešte zostalo, či a o čo je ešte obohatený, ale rozhodujúce je to,\no čo sa obohatil v čase získania prospechu (R 12/1989, s. 39). V prípade, že sa jednalo o poskytnutie\nslužby, výška bezdôvodného obohatenia predstavuje čiastku, ktorá by zodpovedala odmene obvykle\nposkytovanej za obdobné služby v danom čase a mieste; bez ohľadu na okamih zániku zmluvy, by teda\ntarifná hodnota úkonu nemohla byť určená inak ako stanovuje vyhláška č. 655/2004 Z. z., t. j. z hodnoty\npeňažného plnenia pri začatí poskytovania právnej služby. Naviac, súd prvej inštancie v tejto súvislosti\npatrične poukázal aj na tú skutočnosť, že príslušenstvo pohľadávky nebolo žalovaným uplatňované ako\nkapitalizovaná hodnota a ako samostatná vec (§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 121\nods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom cenu príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom § 10 ods.\n2 vyhlášky č. 655/20014 Z. z. zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny. Úroky z omeškania sú\npríslušenstvom pohľadávky (t. j. hlavnej veci) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a znášajú\nosud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde\nani o spojenie dvoch samostatných vecí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozhodnutie z 29.10.315,\nsp. zn. 2 MCdo 13/2014). Na uvedenom základe odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia\nprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil za v celom rozsahu nedôvodné.\n39.5 Za čiastočne dôvodné však odvolací súd posúdil námietky žalobcu, ktoré sa týkali posúdenia\nrozsahu nároku žalobcu na odmenu za jednotlivé úkony právnej služby. Súd prvej inštancie nepriznal\nžalobcovi nárok na odmenu za úkony právnej služby a to sťažnosť na prieťahy v konaní 2016, súhlas\ns predajom nehnuteľnosti 15.3.2018, písomná urgencia na KS Poprad 23.11.2018, písomná urgencia\nna KS Poprad 10.4.2019, písomná urgencia na OS Poprad 2.5.2019, sťažnosť na prieťahy v konaní\n13.6.2019, písomná urgencia na OS Poprad 12.8.2019, vyjadrenie k návrhu na odklad 23.9.2019,\nvyjadrenie do konania 10.10.2019, vyjadrenie k odvolaniu 28.11.2019, písomná urgencia na OS Poprad\n11.5.2020, písomná urgencia na OS Poprad 28.7.2020, vyjadrenie k odvolaniu 12.8.2020, písomná\nurgencia na OS Poprad P 12.8.2020, vyjadrenie k návrhu na odklad 2.10.2020, písomná urgencia na\nOS Poprad 27.10.2020, osobné stretnutie a konzultácia s klientom 1.12.2020 (v trvaní 1 h.), písomná\nurgencia na OS Poprad 5.1.2021, písomná urgencia na OS Poprad 12.1.2021, písomná urgencia\nna KS Poprad 13.1.2021, písomná urgencia na OS Poprad 21.1.2021, zabezpečovanie dôkazných\nprostriedkov k vyjadreniu z 9.2.2021, emailová a telefonická komunikácia s bankou, vyjadrenie do\nkonania 22.3.2021, písomná urgencia na OS Poprad 7.4.2021, vyjadrenie do konania 21.6.2021.\n39.6 Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí odmena za písomné\nurgencie a sťažnosti ako aj zabezpečovanie dôkazných prostriedkov k vyjadreniu 9.2.2021, emailovú\na telefonickú komunikácia s bankou, nakoľko úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena\nv prípade, ak ide o zastúpenie v exekučnom konaní sú primárne definované v § 13a ods. 2 písm. c)\n\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom advokátovi možno priznať odmenu aj za iné úkony právnej služby\n(nevymenované v § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a to podľa § 13a ods. 5 citovanej\nvyhlášky. To však neznamená, že advokátovi možno priznať odmenu za akýkoľvek úkon právnej služby.\nÚkonom právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena podľa § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. sa totižto rozumie iba taký úkon právnej služby, ktorý je povahou a účelom najbližšie úkonom\nuvedeným v odseku 1 a 2. Sťažnosti a urgencie ako aj zabezpečovanie dôkazných prostriedkov takýmito\núkonmi nie sú, nie je možné považovať ich ani za podanie vo veci samej, teda také podanie, ktoré\nsmeruje alebo sa priamo týka rozhodnutia vo veci samej; na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,\nže advokát podľa zákona o advokácii má právo vyhľadávať a získavať dôkazné prostriedky“. V súlade\ns odvolacou argumentáciou žalobcu však odvolací súd nepovažoval za správny záver súdu prvej\ninštancie, že za úkon právnej služby, za ktorý patrí žalobcovi odmena nemožno považovať ani udelenie\nsúhlasu s predajom nehnuteľnosti; odvolací súd zastáva ten právny názor, že udelenie súhlasu s\npredajom nehnuteľnosti je procesnou podmienkou k tomu, aby súdny exekútor mohol vykonávať\nexekúciu predajom nehnuteľnosti; súhlas udelený advokátom ako zástupcom oprávneného teda priamo\novplyvňuje ďalší procesný postup súdneho exekútora v konaní, a preto ide o úkon právnej služby, ktorý\nmožno považovať za úkon vo veci samej a za ktorý patrí advokátovi odmena. Pokiaľ ide o vyjadrenia\nk odvolaniu, k návrhom na odklad alebo zastavenie exekúcie (z 23.9.2019, 10.10.2019, 28.11.2019,\n12.8.2020, 2.10.2020, 22.3.2021 a 21.6.2021) k uvedenému treba predovšetkým opätovne pripomenúť,\nže predmetom sporu nebolo rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa Civilného sporového\nporiadku, či Exekučného poriadku, kde súd ex offo rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a\ntiež ex offo posudzuje preukázanie, odôvodnenosť a účelnosť vynaložených výdavkov. Predmetom\nsporu bol hmotnoprávny nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za právne služby poskytnuté žalobcom\nžalovanému v exekučnom konaní, ktorý vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o advokácii a\n§ 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom súd prvej inštancie správne na prejednávanú vec\naplikoval aj § 18 ods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie\npostupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným\nspôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa\nsvojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných\nprávnych služieb. Z tohto ustanovenia však samo-osebe nevyplýva, že žalobcovi nepatrí odmena za\nposkytnuté služby právnej pomoci. Sankcia straty nároku advokáta na odmenu vyplýva z § 18 ods. 5\nzákona o advokácii, podľa ktorého odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou. Pokiaľ preto žalovaný mienil dosiahnuť vo svoj prospech nepriznanie odmeny\nadvokáta za vykonané úkony právnej služby, potom v kontradiktórnom sporovom konaní, ktorým toto\nkonanie nepochybne je, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť a preukázať hypotézu vyplývajúcu\nz tohto ustanovenia, a síce že advokát pri výkone úkonov právnej služby nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou. Súd prvej inštancie nebol oprávnený nad rámec tvrdení žalovaného posudzovať\núčelnosť úkonov právnej služby (nejedná sa o konanie, v ktorom ex offo rozhoduje o trovách konania\na kde si súd sám získava skutkové podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie). Povinnosť tvrdenia a\ndôkazná povinnosť žalobcu pritom spočívala v preukázaní existencie zmluvného vzťahu a rozsahu\nuplatnenia práva na odmenu za úkony poskytnutej právnej služby. Nakoľko tieto skutočnosti preukázané\nboli, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Žalovanému, pokiaľ sa chcel v konaní\núspešne brániť, nepostačovalo len všeobecne tvrdiť, že úkony, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal boli\nneúčelné. Žalovaný bol povinný popísať konkrétne nedostatky odbornej spôsobilosti pri činnosti žalobcu\nako jeho právneho zástupcu t. j. uviesť, ktoré konkrétne úkony neboli vykonané riadne s odbornou\nstarostlivosťou a prečo ich nepovažuje za riadne vykonané. Súd v sporovom konaní v zásade nemá\nzisťovať, čo strany netvrdili - takýto postup by bol v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho\nprocesu, ako aj s princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní.\n39.7 V tejto súvislosti odvolací súd tiež pripomína, že Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016\nzaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer\nvýlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými § 185 ods. 2 a\nods. 3 C. s. p.). Dôraz sa tu kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je obmedzenie\ndôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí vždy zistiť\nskutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Skôr ako súd v\nsporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné\na ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú\nskutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných\ndôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových\n\ntvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza\nv meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti\nnesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom\nprípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela\núčinným spôsobom (§ 151 C. s. p.).\n39.8 Limitom tohto prístupu je existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení; za\n„dôvodnú pochybnosť“ možno považovať pochybnosť, ktorá by spôsobila, že súd po komplexnom,\nstarostlivom a objektívnom zhodnotení skutkových tvrdení, by bol tak nerozhodný, že by nemohol\npovedať, že konkrétne skutkové tvrdenie je pravdivé; nie je to však imaginárna pochybnosť ani\npochybnosť založená na rozmare alebo určitej náhode, či na domnienke alebo dohade, ale musí sa\njednať o pochybnosť rozumnú, teda majúcu vecný a racionálne odôvodniteľný základ. Ak nadobudne\nsúd dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh\nstrán a plne v súlade s § 185 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov\nvykoná). Pri rozhodovaní o tom, ktoré z úkonov právnej služby súd žalobcovi neprizná z dôvodu, že\nneboli vykonané s odbornou starostlivosťou (pričom ide o pojem širší ako len „účelnosť“), tak možno\nvychádzať iba z toho, čo žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil; súd prvej inštancie sa preto\nnemohol zaoberať obsahovou stránkou predmetných úkonov právnej služby, pokiaľ žalovaný sám tieto\nskutočnosti na svoju obranu neuvádzal.\n39.9 Žalovaný vykonanie úkonov právnej služby, ktoré žalobca špecifikoval nespochybnil. Vo vzťahu\nk vyjadreniam k odvolaniu 28.11.2019 a 12.8.2020 procesná obrana žalovaného nespočívala ani v\nspochybnení odbornej starostlivosti zo strany advokáta a pri týchto úkonoch žalovaný tiež netvrdil, že\nsa nejedná o úkony právnej služby, za ktoré advokátovi patrí odmena. Pokiaľ potom súd prvej inštancie\nnapriek skutočnosti, ktorá nebola medzi stranami sporná, vykonal dokazovanie oboznámením sa s\nobsahom exekučného spisu a z obsahu exekučného spisu zistil, že predmetné podania sa v exekučnom\nspise nenachádzajú, avšak neumožnil žalobcovi, aby sa k takejto ním zistenej skutočnosti vyjadril,\nporušil tým zásadu kontradiktórnosti sporu a rovnosť zbraní, ktorá sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť,\nspočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej\nmiere realizovať svoje procesné oprávnenia. Súd prvej inštancie týmto postupom založil tzv. inú vadu\nkonania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto podľa § 384\nods. 3 C. s. p. v spojení s § 366 písm. c) C. s. p. doplnil dokazovanie listinami, ktoré žalobca predložil v\nodvolacom konaní a ktorými preukazoval a preukázal doručenie vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.11.2019\na 12.8.2020 exekučnému súdu. A pretože vyjadrenie k odvolaniu je úkon právnej služby podľa § 13a\nods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., žalobcovi patrí za tieto dva úkony právnej služby odmena.\nOdvolací súd priznal žalobcovi nárok na odmenu aj za úkon - osobné stretnutie a konzultácia s klientom\n1.12.2020 (v trvaní 1 hod.), nakoľko ide o úkon právnej služby, za ktorý patrí žalobcovi odmena podľa\n§ 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; vykonanie tohto úkonu žalobca preukázal záznamom o jeho\nuskutočnení (č. l. 126) a žalovaný vykonanie tohto úkonu ani obsah záznamu nepoprel. Procesná obrana\nžalovaného vo vzťahu k ostatným úkonom sa obmedzila iba na tvrdenie, že sa nejedná o úkony právnej\nslužby, resp. pokiaľ ide o vyjadrenia k návrhom na odklad exekúcie žalovaný uviedol, že nebolo účelné\nsa k návrhom na odklad exekúcie vyjadrovať, pretože mu boli doručované iba na vedomie a súd o\ntakomto návrhu rozhoduje bez ohľadu na názor oprávnenej osoby. Pokiaľ ide o vyjadrenia k návrhom na\nzastavenie exekúcie, tu sa bránil tým, že rozhodnutie o zastavení exekúcie vydáva súd ex offo, resp. bez\npotreby vyjadrenia sa k tomuto návrhu. Odvolací súd v súlade so žalovaným zastáva ten právny názor,\nže skutočnosť, že podania povinných v exekučnom konaní boli žalobcovi doručované „iba“ na vedomie,\npretože súd o takomto návrhu rozhoduje bez ohľadu na názor oprávnenej osoby, nezakladá bez ďalšieho\nprijatie záveru o tom, že pokiaľ sa žalobca k takýmto podaniam vyjadroval, a teda uplatňoval za\nžalovaného procesné práva, ktoré mu v exekučnom konaní ako účastníkovi konania nepochybne patria,\nide o úkon nadbytočný a neúčelný a z tohto dôvodu žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.\nBolo totižto nesporné, že žalobca iba riadne využíval procesné prostriedky na obranu oprávneného v\nexekučnom konaní a to vždy v reakcii na konkrétne podania (návrhy) povinných, o ktorých exekučný\nsúd rozhodoval. Nešlo o žiadne samoúčelné, obštrukčné či neodborné podania advokáta. Žalobcovi\ntak patrí odmena aj za tieto úkony právnej služby. Celkom potom patrí žalobcovi odmena za 9 úkonov\nprávnej služby. Tarifnú odmenu súd prvej inštancie určil správne podľa § 10 vyhlášky podľa hodnoty veci\nv čase začatia poskytovania právnej služby, t. j. z hodnoty pohľadávky 84.796,59 eur; tarifná odmena\nza jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. c) predstavuje jednu polovicu z 592,53 eura, t.\nj. 296,26 eura, k tomu je potrebné pripočítať náhradu hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky\n\n(jedna stotina výpočtového základu) a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Za úkon právnej služby udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti 15.3.2018 patrí žalobcovi 305,47 eura (296,26 eura + 9,21\neura), za vyjadrenie k návrhu na odklad 23.9.2019, vyjadrenie do konania 10.10.2019 a 28.11.2019 patrí\nžalobcovi 918,18 eura (296,26 eura + 9,80 eura x 3), za vyjadrenie k odvolaniu 12.8.2020, vyjadrenie k\nnávrhu na odklad 2.10.2020 a osobné stretnutie a konzultácia s klientom 1.12.2020 v trvaní 1 hod. patrí\nžalobcovi 920,64 eura (296,26 eura + 10,62 eura x 3) a za vyjadrenie do konania 22.3.2021 a 21.6.2021\npatrí žalobcovi 614,26 eura (296,26 eura + 10,87 eura x 2), celkom odmena advokáta za tieto úkony\npredstavuje 2.758,55 eura + 20 % DPH = 3.310,26 eura. Záverom možno dodať, že pokiaľ žalovaný\nv priebehu odvolacieho konania poukazoval na tú skutočnosť, že treba prihliadať aj na to, že žalobca\nzastupoval žalovaného v exekučnom konaní, kde podstatnú činnosť vykonáva súdny exekútor, odvolací\nsúd uvádza, že ani táto okolnosť nemôže mať za následok nepriznanie odmeny advokátovi a to jednak\nz dôvodu, že význam a zložitosť úkonov právnej služby advokáta v exekučnom konaní je zohľadnená už\nv tom, že tarifná hodnota za úkony právnej služby je znížená o jednu polovicu a súčasne, ak žalovaný\nmal za to, že služby advokáta v exekučnom konaní nepotrebuje, mal možnosť kedykoľvek plnú moc\nudelenú advokátovi odvolať, čo neurobil.\n39.10. Za dôvodnú napokon považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala úroku z\nomeškania. Možno súhlasiť so žalovaným, že žalovaný doručenie výzvy na zaplatenie nepoprel, a\nteda uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie považovať za nespornú. Ak preto súd prvej inštancie\nžalobcovi priznal úrok z omeškania od 30.9.2021, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola\nžaloba spolu s platobným rozkazom žalovanému doručená a kedy bol žalovaný preukázateľne vyzvaný\nžalobcom na zaplatenie dlžnej sumy, s odôvodením, že pokiaľ si žalobca uplatňoval úroky z omeškania\n4.9.2021 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 7 dní), ktoré žalovanému určil na dobrovoľné\nplnenie v e-maili zo dňa 27.8.2021 (č. l. 24), ktorým ho vyzval na zaplatenie odmeny za poskytovanie\nprávnych služieb, pričom nemal preukázané, že predmetný e-mail sa dostal do sféry žalovaného, je\njeho rozhodnutie vecne nesprávne. Nad rámec uvedeného možno tiež doplniť, že súd prvej inštancie\nsprávne v tomto prípade aplikoval § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia dlhu\n(záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,\nje dlžník podľa povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada; je tiež pravda,\nže žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom veriteľa, ktorým je záväzne\ndeterminovaná splatnosť dlhu; dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť a v prípade nesplnenia záväzku\nna základe tejto výzvy sa prvým dňom po doručení výzvy dostáva do omeškania. Netreba však\nopomínať, že žiadosť veriteľa o plnenie je neformálnym právnym úkonom, ktorý môže byť urobený ústne,\npísomne ale aj konkludentne; v prípade sporu potom veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázania,\nže dlžník bol na plnenie vyzvaný. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej\ndôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, to znamená, že\nadresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavenej vôle. Elektronická komunikácia\nje v súčasnej dobe bežným komunikačným prostriedkom, ktorý predstavuje zákonom predpokladanú\nformu uskutočňovania právnych úkonov. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma\nzachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (§ 40 ods.\n4 Občianskeho zákonníka). Výzva zaslaná žalobcom žalovanému elektronicky e-mailom 27.8.2021 tieto\nnáležitosti nepochybne spĺňa. Z povahy elektronických komunikačných prostriedkov súčasne vyplýva, že\nokamih odoslania elektronickej správy je spojený s pomerne krátkym časovým okamihom jej doručenia\nadresátovi; v prípade e-mailu, je správa doručená dôjdením e-mailu na e-mailovú adresu príjemcu.\nV danom prípade teda nielenže neexistovala rozumná pochybnosť o tom, že výzva na plnenie bola\nžalovanému riadne doručená a to v deň jej odoslania 27.8.2021, ale žalovaný v priebehu konania (ako\nvyplýva z obsahu podaného odporu, č. l. 44) napokon sám na predmetnú výzvu poukázal a vo vzťahu\nk nej namietal iba toľko, že suma, ktorá bola predmetom výzvy na úhradu nebola žalobcom riadne\npreukázaná a vyúčtovaná v súlade s čl. VI zmluvy.\n40. Sumarizujúc vyššie uvedené a zohľadniac relevantné odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd\ndospejúc k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 3.310,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.310,26 eura od\n4.9.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.834,99 eura od 4.9.2021 do\n29.9.2021; vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\n41. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení\ns § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu v rozsahu 37,20 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia 7.500 eur, úspešný\nbol čo do zaplatenia 5.145,25 eura (1.834,99 eura + 3.310,26 eura), pomer úspechu žalobcu predstavuje\n68,60 % (5.145,25 : 7.500 x 100), pomer úspechu žalovaného je 31,40 % (100 % - 68,60 %), pomer\núspechu žalobcu v konaní potom činí 37,20 % (68,60 % - 31,40 %).\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/147/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}, {"guid": "ussr:9ec0fea1-3f78-43b6-a9d0-c5b7c0f75a77", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 407/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/08 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec0fea1-3f78-43b6-a9d0-c5b7c0f75a77"}, {"guid": "018c6466-a91b-4330-92be-f22e8ceaea10:6a718eba-51ff-426a-a478-969f9b51bd2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 z 28. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1"}, {"guid": "5281d5cc-c384-43d1-bd28-2a26a7fb2102:e9992687-6adc-4616-a3dc-6e5e316304a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "68Ek/1458/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1458/2020 z 21. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5281d5cc-c384-43d1-bd28-2a26a7fb2102:e9992687-6adc-4616-a3dc-6e5e316304a1"}, {"guid": "c2c24014-14f8-4ac8-abee-3e2ebf1ae72a:8a83b38b-458f-4c25-bc31-08a49b6177c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/74/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 17Er/74/2016 z 15. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2016-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2c24014-14f8-4ac8-abee-3e2ebf1ae72a:8a83b38b-458f-4c25-bc31-08a49b6177c9"}], "citovane_v": []}