{"guid": "a41d47f5-1f55-461c-89f9-6593f18f3cc3:0f7c45e0-4101-49ca-b792-dfa16392b825", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/17/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 3CoCsp/17/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1", "identifikacne_cislo": "6121463549", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f7c45e0-4101-49ca-b792-dfa16392b825", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/17/2024\n6121463549\n28. 05. 2025\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2025:6121463549.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: W. M. F., F..E..D.., C.: XX XXX XXX,\nP. X, V., zast. E. G., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, R. M., P. X, V., proti žalovanému: P. M., O.. XX.XX.XXXX,\nC. XX, V., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, advokátskou kanceláriou, Duchnovičovo\nnámestie 1, Prešov, o zaplatenie 2.003,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nbýv. Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8.11.2022, sp. zn. 18Csp/12/2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.003,20 eura s príslušenstvom, a to titulom\nneuhradeného zosplatneného spotrebiteľského úveru.\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov, § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, §\n2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku\ndňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), § 92 ods. 8 zák.\nč. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. o bankách“) a\nvykonané dokazovanie odôvodnil nesplnením podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru a následné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu. V konaní mal za preukázané, že X.W.\nÚ. V., R..F.., ako právny predchodca žalobcu, a žalovaný uzavreli dňa 16.12.2015 zmluvu o poskytnutí\nspotrebiteľského úveru „I.“, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške\n3.220 eur, ktoré mal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,83 eura (s poistením),\na to vždy k 18.- temu dňu v mesiaci. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný z poskytnutej sumy\n3.220 eur uhradil právnemu predchodcovi žalobcu 46 splátok\n(z toho 11 vo výške 50\neur na istinu). Nakoľko si však riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, právny\npredchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 10.4.2019. Rámcovou zmluvou o postúpení\npohľadávok zo dňa 13.11.2020 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. V súvislosti\ns uzatvorenou zmluvou o úvere prvoinštančný súd konštatoval, že táto spĺňala všetky znaky zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a), b) zák. o spotrebiteľských úveroch,\nkeďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a žalovaný\nzároveň nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Za spornú v konaní označil\notázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na žalovaným namietané neplatné postúpenie\n\npohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. K postúpeniu pohľadávky (cesii) vo\nvšeobecnosti uviedol, že v dôsledku cesie do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi\nnový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností\ndlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje\nsúhlas dlžníka. Následky postúpenia sa prejavia predovšetkým v právnom postavení postupcu, ktorý\nstráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Postupník sa\nna základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so\nvšetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, Občiansky\nzákonník stanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň aj to, ktoré pohľadávky nie\nsú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v\nšpecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné\npostúpenie potrebné. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017\n(zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 pod č. 60),\npodľa ktorého ustanovenie\n§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len\nochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie\npohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V\nuvedenom rozhodnutí NS SR zároveň skonštatoval, že preukázané zaslanie písomnej výzvy banky\ndlžníkovi\n(v omeškaní) a jej doručenie adresátovi a následné dlžníkovo nepretržité\nomeškanie dlhšie ako 90 dní, sú zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia\nčo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, keďže zákon o bankách je špeciálnym\npredpisom vo vzťahu k OZ. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v\nustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a\ntakýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ, pričom na absolútnu neplatnosť právneho\núkonu súd prihliada ex offo.\n3. V prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel k záveru, že postup právneho predchodcu žalobcu (X.\nÚ. V., R..F..) pred postúpením pohľadávky nebol v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách\nv znení platnom v čase postúpenia pohľadávky, pretože vo výzve na zaplatenie z 1.3.2019 (označenej\nako „Tretia upomienka - pokus o zmier“) nebolo uvedené, na zaplatenie ktorých splátok bol dlžník\nvyzvaný. V ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách sa ukladá banke povinnosť zaslať dlžníkovi výzvu\nna splnenie peňažného záväzku voči banke a možnosť postúpenia takejto pohľadávky je podmienená\nnásledným nepretržitým omeškaním dlžníka so splatením dlhu dlhším ako 90 dní. Vzhľadom na to,\nže výzva z 1.3.2019 obsahovala výzvu na úhradu dlžnej sumy 162,32 eura bez uvedenia vo vzťahu\nku ktorej splátke či splátkam je dlžník v omeškaní, ako aj bez upozornenia na následok v zmysle\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách (možnosť banky postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi na iný subjekt\nbez jeho súhlasu za splnenia podmienok uvedených v spomínanom ustanovení), predmetnú výzvu\nvyhodnotil ako neurčitú a majúcu za následok nesplnenie všeobecných podmienok stanovených pre\npostúpenie bankových pohľadávok (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.5.2020,\nsp. zn. 1Co/301/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.6.2018, sp. zn. 6Co/26/2017,\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2020, sp. zn. 3Co/13/2019). Naviac žalobca podľa\nprvoinštančného súdu nepreukázal, že by banka skutočne doručila výzvu zo dňa 1.3.2019 žalovanému,\nkeď za nedostatočné považoval predloženie poštového podacieho hárku, ktoré nepreukazuje samotné\ndoručenie výzvy žalovanému (obdobne viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.1.2019, sp.\nzn. 3Co/151/2018).\n4. Zhrnúc uvedené prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre\nplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalobcom predložená výzva v zmysle § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka je neurčitá, keďže neobsahuje odôvodnenie, vo vzťahu ku ktorej splátke sa\nžalovaný dostal do omeškania (keď z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil poslednú splátku\n5.12.2018, následne nič neplatil a potom ešte zaplatil 18.9.2019, 18.10.2019, 25.11.2019, 19.12.2019,\n20.1.2020, 27.3.2020, 28.4.2020, 28.5.2020, 24.6.2020, 28.7.2020, 2.9.2020, a to na istinu), zároveň\nžalobca nepreukázal samotné doručenie tejto výzvy žalovanému. Z uvedeného vyvodil, že v čase\npostúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda právny predchodca žalobcu\npostúpil tzv. živý úver, čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto postúpenie\npohľadávky na žalobcu je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Dodal tiež, že pre platné\npostúpenie žalovanej pohľadávky bola v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách nevyhnutná aj písomná\nvýzva spoločnosti X. Ú. V., R..F.. žalovanému (pred postúpením pohľadávky) na splnenie jeho povinnosti\nzodpovedajúcej postupovanému záväzku (s ktorým musel byť dlhšie ako 90 kalendárnych dní v\n\nomeškaní). Žalobca v konaní nepreukázal, že by spoločnosť X. Ú. V., R..F.. písomne vyzvala žalovaného\nna splnenie jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere, a to vo výške zodpovedajúcej\npostupovanému záväzku. Žalobca v konaní predložil iba list zo dňa 1.3.2019 Tretia upomienka - pokus\no zmier, ktorým spoločnosť X. Ú. V., R..F.. oznámila žalovanému, že voči nemu evidujú pohľadávku po\nlehote splatnosti vo výške celkom 162,32 eura a zároveň ho vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy.\nVýška záväzku uvedeného vo výzve však nezodpovedá postupovanému záväzku, teda záväzku, ktorý\nbol Rámcovou zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 postúpený na žalobcu, a ktorý\nv tom čase predstavoval sumu pozostávajúcu z istiny 1.993,70 eura, základného úroku 705,39 eura,\nsankčného úroku 223,75 eura a poplatku 9,50 eura. Uvedené platí aj vo vzťahu k listu zo dňa 10.4.2019,\nktorým spoločnosť X. Ú. V., R..F.. oznámila žalovanému, že ku dňu 10.4.2019 pohľadávka predstavuje\nsumu 2.684,60 eura. Žalobu tak bez potreby zaoberania sa s ďalšími námietkami pre nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie v spore zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedený v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť\ntak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a rozhodnutie. Úvodom zdôraznil, že postupca v danom prípade využil svoje právo\nzosplatniť pohľadávku a podaním z 10.4.2019 žalovanému oznámil, že si toto právo uplatňuje v zmysle\n§ 53 ods. 9 OZ. Po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu troch mesiacov toto právo využil,\na to po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa 1.3.2019 a zároveň\nv súlade s § 565 OZ i aktuálnou rozhodovacou praxou NS SR pre nesplnenie splátky splatnej dňa\n18.12.2018. V konaní tak podľa žalobcu bolo preukázané účinné a riadne zosplatnenie úveru zo strany\njeho právneho predchodcu, a to v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku čoho sa všetky\núverové splátky stali splatnými. Uviedol, že žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru\nomeškal\n(viac ako tri mesiace) s úhradou dohodnutých mesačných splátok, riadne a\nvčas bol opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok úveru, a to okrem iných aj výzvou zo dňa\n1.3.2019, v ktorej bol upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade,\nak nebude dlžná suma uhradená. Následne v súlade s § 565 OZ za súčasného splnenia podmienok\npodľa § 53 ods. 9 OZ podaním zo dňa 10.4.2019 s názvom „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru\ns príslušenstvom“ uplatnil jeho právny predchodca právo na zaplatenie všetkých splátok pre nesplnenie\nsplátkového kalendára, v dôsledku čoho sa stal úver splatným v celom rozsahu. Žalobca vyslovil názor,\nže z obsahu výzvy žalovaný nezameniteľne poznal obsah svojho omeškania a rovnako vedel, že na to,\naby veriteľ neuplatnil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, musí omeškané splátky\nuhradiť. Nakoľko tak neurobil, postupca v prísnom súlade s § 53 ods. 9 OZ využil svoje oprávnenie podľa\n§ 565 OZ a spôsobil splatnosť celého záväzku. K podmienkam pre účinné zosplatnenie pohľadávky\npoukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.1.2021, sp. zn. 12CoCsp/11/2020, NS\nSR zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021 a zo dňa 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021. V ďalšom\nžalobca vyslovil kategorický nesúhlas s právnym záverom prvoinštančného súdu o neurčitosti výzvy v\nzmysle\n§ 53 ods. 9 OZ. Nesúhlasil s tým, že z výzvy veriteľa nebolo možné zistiť, pre\nnezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu. Zdôraznil, že žalovaný\nako dlžník sám porušoval dohodnuté zmluvné povinnosti (neplnil dohodnuté splátky riadne a včas) a vo\nvýzve zo dňa 1.3.2019 bol jasne, určito a zrozumiteľne vyzvaný k zaplateniu omeškaných splátok vo\nvýške 162,32 eura a rovnako určito, jasne a zrozumiteľne bol vyzvaný k zaplateniu sumy 2.684,60 eura\nvo výzve zo dňa 10.4.2019. Posúdenie súdu v tomto smere označil za nezrozumiteľné, keď žalovaný\npredsa z obsahu výziev poznal rozsah svojho omeškania a rovnako vedel, že na to, aby veriteľ neuplatnil\nsvoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti, musí omeškané splátky uhradiť. Nakoľko tak neurobil,\nprávny predchodca žalobcu v súlade s\n§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ využil svoje\noprávnenie na zosplatnenie záväzku. Uviedol, že závery prvoinštančného súdu, v zmysle ktorých mala\nbyť vo výzve špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú je veriteľ v omeškaní, a s ktorou sa veriteľ\nrozhodol úver zosplatniť, sú v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (viď\nnapr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.1.2022, sp. zn. 6CoCsp/53/2021, Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 12.10.2022, sp. zn. 5CoCsp/44/2022, zo dňa 20.7.2022, sp. zn. 5CoCsp/29/2022, zo\ndňa 8.2.2022, sp. zn. 12CoCsp/25/2021). Naviac podľa žalobcu je určenie, od akej omeškanej splátky sa\nžalovaný dostal do omeškania, a od akej konkrétnej splátky si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie\ndlhu, právnym posúdením, t. j. je výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne\nkvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo aj urobil (obdobne uznesenie NS SR zo dňa 22.9.2010, sp.\n\nzn. 5Cdo/196/2009). Závery prvoinštančného súdu sú tak v rozpore s procesným kódexom a vykonaným\ndokazovaním. Za nesprávny preto označil procesný postup súdu, kedy odmietol poskytnúť žalobcovi\nsúdnu ochranu za situácie, že si žalobca svoje povinnosti splnil a uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré umožnili vec súdu právne kvalifikovať. V ďalšom žalobca zdôraznil v rozhodovacej činnosti ÚS SR\nopakovane konštatovanú imanentnú súčasť právneho štátu, ktorou je princíp právnej istoty (napr. PL.\nÚS 36/95, IV. ÚS 108/2010), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú\notázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS\n16/95, II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia prax všeobecného súdu o tej istej právnej otázke\nza rovnakej alebo obdobnej analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne\nodôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Poukázal tiež\nna právne závery vyslovené v náleze ÚS SR zo dňa 22.6.2017, sp. zn. II. ÚS 796/2016, v zmysle\nktorých „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené\nvykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu\ntrojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade SR ako\norgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.“ Nakoľko žalobca pohľadávku riadne špecifikoval, označil\nzávery prvoinštančného súdu aj za prekvapivé, neodôvodnené, ojedinelé a najmä nesprávne, keď dospel\nk záveru o potrebe špecifikovať veriteľom pri výzve žalovaného na úhradu dlžnej sumy a uplatnení práva\nna vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pri porušovaní povinností dlžníka splátku, pre ktorú využíva toto\nprávo, nakoľko uvedené z ust. § 53 ods. 9 a ani § 565 OZ nevyplýva. Postupca tak nemal podľa žalobcu\nzákonom predpísanú povinnosť uvádzať konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do\nomeškania. Pri zosplatňovacej výzve by bola táto požiadavka súdu o to absurdnejšia, keďže zákon jasne\nvymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné.\nRozhodnutie z uvedených dôvodov označil aj za v maximálnej možnej miere arbitrárne, kedy súd de facto\nnovelizuje predmetné ustanovenia OZ, a to bez akejkoľvek zákonnej opory v tomto smere. Naviac, ak\nby súdom vyžadované osobitné náležitosti výzvy mali viesť k zamietnutiu žaloby, mala byť táto kľúčová\nprávna otázka zodpovedaná a odôvodnená vyčerpávajúcim spôsobom, k čomu nedošlo, a preto súd\nzaťažil napadnuté rozhodnutie aj vadou nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti, keď sám neuviedol, akým\nspôsobom mala byť označená výzva koncipovaná tak, aby vyhovovala jeho požiadavkám. Zhrnul, že v\ndanom prípade je zrejmé, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 10.4.2019 a svoje\nprávo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 18.12.2018 a zároveň v súlade s\n§ 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,\npričom spotrebiteľ bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 1.3.2019). Z\ngramatického výkladu ust. § 565 OZ je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo určiť najkratšiu možnú\ndobu omeškania, po uplynutí ktorej má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (tri mesiace). Závery\nprvoinštančného súdu v tomto smere sú nepreskúmateľné a nie je z nich zrejmý výklad ust. § 53 ods. 9 v\nspojení s § 565 OZ. Výklad zvolený prvoinštančným súdom označil za contra legem, v priamom rozpore\ns princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží zákonodarnej, nie\nsúdnej moci. Aj v zmysle znenia zákona je súdom požadovaná špecifikácia splátky celkom nadbytočná.\nZhrnul, že zo strany postupcu došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu za zachovania\npodmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 a\n§ 565 OZ, čím sa stala celá pohľadávka splatná,\nmedzi postupcom a žalobcom tak došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca bol aktívne vecne\nlegitimovaný na podanie žaloby. Postupca nemal zákonom predpísanú povinnosť uvádzať označenie\nkonkrétnej splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a túto povinnosť nemal ani pri vyhotovení\nvýzvy podľa § 53 ods. 9 OZ označenej ako „Tretia upomienka- pokus o zmier“.\n6. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávny právny záver prvoinštančného súdu vo vzťahu k\ndoručovaniu výzvy zo dňa 1.3.2019. Uviedol, že za výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ je možné považovať\nvýzvu z 1.3.2019, ku ktorej žalobca pripojil podací hárok, ktorým je nesporne preukázané, že v konaní\npredložená výzva sa nepochybne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Súd prvej inštancie prijatím\nopačného záveru dospel z predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pre úplnosť\nk odvolaniu priložil snímku obrazovky o doručení zásielky žalovanému, ako údaj verejne dostupný\nna webovej stránke Slovenskej pošty v sekcii „Sledovanie zásielok“, pričom po zadaní čísla zásielky\n(E.) vyplývajúcej z priložených podacích hárkov, je si možné overiť odoslanie a doručenie zásielok.\nUvedené nepovažuje za novotu v odvolacom konaní, nakoľko podací hárok je štandardne akceptovaný\nsúdmi ako kvalifikovaný dôkaz preukazujúci doručenie výziev do dispozičnej sféry adresáta a žalobca\nsa nemohol domnievať, že sa konajúci súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá akceptuje\npreukázanie odoslania písomností predložením podacieho hárku, ktoré je naviac jednoducho a rýchlo\noveriteľné a zároveň tento dôkaz súdu predkladal už spolu s podaním z 12.1.2022. Doručovanie\n\npísomností žalovanému tak bolo v konaní jednoznačne preukázané a tvrdenia žalovaného o nedoručení\npísomností do jeho sféry sú tak účelové a nepravdivé. Prvoinštančný súd preto na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne právne posúdil, ak\nnapriek predloženému podaciemu hárku preukazujúcemu, že písomnosť bola odoslaná a dostala sa\ndo dispozičnej sféry žalovaného, uzavrel, že uvedené nebolo v konaní preukázané. Podľa žalobcu v\nkonaní bolo nesporne preukázané aj splnenie podmienok pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods.\n8 zák. o bankách, keď žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splatením čo len časti\nsvojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a žalovaný bol\npostupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 1.3.2019, ku ktorej\nžalobca pripojil podací hárok, ako aj výzvou zo dňa 1.4.2019, ku ktorej pripojil vrátenú obálku. Napadnuté\nrozhodnutie však nezohľadňuje judikatúru najvyšších súdnych autorít pokiaľ ide o obsahové náležitosti\nvýzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách, ako aj to, či výzvou podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách možno\nrozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť pohľadávky. Aktuálna rozhodovacia prax NS SR\n(sp. zn. 8Cdo/169/2020) totiž pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách bolo\nmožné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky,\nže jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Podporne v tejto súvislosti žalobca poukázal aj\nna rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.6.2022, sp. zn. 6CoCsp/16/2022, Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.8.2022, sp. zn. 1CoCsp/13/2022, Krajského súdu v Trenčíne\nzo dňa 28.7.2022, sp. zn. 17CoCsp/2/2022, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.4.2022, sp. zn.\n5CoCsp/67/2021, zo dňa 21.9.2022, sp. zn. 1CoCsp/9/2021. Poukázal tiež na to, že žalovaný v konaní\nnepoprel skutkové tvrdenia žalobcu v súvislosti so splnením podmienok pre zosplatnenie a postúpenie\npohľadávky. Výzvy, ktoré boli žalovanému adresované, boli kvalifikované a postupca nimi žalovaného\nvyzval na úhradu dlžnej sumy. Nie je mu preto zrejmé, prečo uvedené výzvy prvoinštančnému súdu\nnestačili a vytvoril si vlastné podmienky, keď ust.\n§ 92 ods. 8 zák. o bankách pojednáva\nlen o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek osobitných náležitostí) voči svojmu klientovi, t. j. výzve\nbanky k úhrade akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za\ntrvania omeškania dlžníka. Postup prvoinštančného súdu, ktorým si upravil zákonné ustanovenie § 92\nods. 8 zák. o bankách v rozpore so zákonom, keď uviedol, že je nevyhnutná aj písomná výzva postupcu\nžalovanému na splnenie jeho povinnosti zodpovedajúcej postupovanému záväzku, pričom žalobca v\nkonaní nepreukázal, že by postupca písomne vyzval žalovaného na splnenie povinnosti vyplývajúcej zo\nzmluvy, a to vo výške zodpovedajúcej postupovanému záväzku. Opäť v priamom rozpore s princípom\ntrojdelenia moci konštatoval, že výška záväzku vo výzve nezodpovedá výške postupovaného záväzku.\nPodporne citoval aj právne závery vyslovené v náleze ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7.2.2018: „Pri\nustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej\núpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana\nspotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať\nvážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.“\nPoukázal aj na v súdnej praxi preferovanú platnosť právneho úkonu pred neplatnosťou (nález ÚS SR\nsp. zn. I. ÚS 242/07, uznesenie NS SR z 27.5.2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017). K rozdielnej výške záväzku\nna výzve a postupovaného záväzku dodal, že uvedené vyplýva z toho, že od oznámenia o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti zo dňa 10.4.2019 do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (7.4.2021)\nprešli dva roky, v dôsledku čoho narastali sankčné úroky, čo spôsobilo zistený rozdiel. Záver súdu\nprvej inštancie by viedol k tomu, že postupca by pohľadávku nemohol postúpiť na iný subjekt, nakoľko\nuž v prípade uplynutia 90 dní sa výška pohľadávky s príslušenstvom zvyšuje, a teda za každý deň\nsa navyšujú úroky a postupovaná suma je rozdielna od tej na výzve. Záverom dodal, že zamietnutie\nžaloby pre nepreukázanie platného postúpenia pohľadávky pre žalovaného znamená, že síce nie je\nnútený podrobiť sa prípadnému nútenému výkonu súdneho rozhodnutia, avšak prakticky sa dostáva\ndo stavu právnej neistoty vo vzťahu k tomu, kto je jeho veriteľom a komu má teda svoj dlh plniť, aby\ndosiahol napr. výmaz z úverového registra. Vyslovil tiež názor, že žalobca zostane veriteľom žalovaného\naj v prípade, ak predmetné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, nakoľko táto pohľadávka bola na\nneho postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá nebola nikdy výrokom súdneho rozhodnutia\nurčená ako absolútne neplatná, čím nie je dôvod na jej vrátenie postupcovi. Ak by mal spotrebiteľ\nzáujem dobrovoľne splniť svoj dlh, tak dôsledkom napadnutého rozhodnutia sa dostáva do situácie\nabsolútnej právnej neistoty, nakoľko v reálnej praxi nevie komu má plniť a obaja domnelí veritelia sa\nz pochopiteľných dôvodov zdráhajú poskytnuté plnenie titulom dlhu prijať, aby sa nevystavili riziku\nprijatia bezdôvodného obohatenia konania v rozpore s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené\noznačil napadnuté rozhodnutie za veľmi zdanlivo ochraňujúce spotrebiteľa (v rovine zamietnutia žaloby),\n\nnakoľko v skutočnosti môže byť spotrebiteľ v konečnom dôsledku uvedeným rozhodnutím zo strany\nsúdu poškodený.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému\nv rozsahu 100 %. Úvodom poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z troch od seba\nnezávislých dôvodov, a to: 1. nedoručenie upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ žalovanému, 2. obsahové\nvady právneho úkonu podľa § 53 ods. 9 OZ, 3. nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách.\nPre záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pritom postačuje naplnenie čo i len jedného z týchto\ndôvodov. Nestotožnil sa s odvolacou argumentáciou vo vzťahu k doručovaniu písomností žalovanému,\nkeď poštový hárok podľa neho nie je dôkazom o doručení, môže byť maximálne dôkazom o odoslaní\na ak žalobca tvrdí niečo iné, a že to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe, ide o zjavné klamstvo, čo\nvyplýva z rozhodnutia NS SR z 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020 publikovaného v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 ako judikát č. 4. Ak mal žalobca za to, že na preukázanie doručenia\npostačuje podací hárok, nemal dôvod k podaniu zo dňa 12.1.2022 prikladať potvrdenie z posta.sk k\nzásielke s č. E. a dôkaz predložený spolu s odvolaním (snímka z posta.sk k zásielke E.) zjavne súdu\nnepredkladal už spolu s podaním zo dňa 12.1.2022, ako klamlivo tvrdí. Ak preto žalobca, profesionálna\ninkasná agentúra, ktorej hlavným predmetom podnikania je práve nákup a vymáhanie pohľadávok\nod veriteľov, ktorá je navyše právne zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorá vystupuje v mnohých\nspotrebiteľských sporoch, ak nie všetkých týkajúcich sa žalobcu, tvrdia, že prvoinštančný súd sa odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe, uvedené označil za neznalosť práva, ktorá neospravedlňuje alebo\núčelové tvrdenie nepravdivých informácií. Žalovanému je známe, že právny zástupca protistrany mal o\ntomto rozsudku vedomosť minimálne už od 9.6.2022, kedy sám v inej veci používal tento rozsudok ako\nprostriedok procesného útoku. Žalobca tak účelovo tvrdí nepravdivé informácie, ak je toho názoru, že\n„podací hárok je štandardne akceptovaný súdmi ako kvalifikovaný dôkaz preukazujúci doručenie výziev\ndo dispozičnej sféry adresáta. V tomto kontexte označil uvedené za novotu v odvolacom konaní. Súd\nprvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal doručenie\nupozornenia pôvodného veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ. Uvedené dáva podľa neho dostatočný poklad\npre potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne správneho, a preto sa s poukazom na hospodárnosť\nnepovažoval za potrebné vyjadriť k ostatným odvolacím dôvodom.\n8. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že zrejmým nedopatrením predložil vo vyjadrení zo dňa 12.1.2022\nnesprávne potvrdenie zo stránky slovenskej pošty s podacím č. E., čo však nič nemení na skutočnosti, že\npredložený podací hárok k výzve zo dňa 1.3.2019 považuje za dostatočný dôkaz preukazujúci doručenie\npredmetnej výzvy žalovanému, ktorú si tento aj prevzal. Zotrval aj na tom, že sa nejedná o novotu v\nodvolacom konaní. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1CoCsp/52/2021,\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/9/2021 z 22.4.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 13CoCsp/43/2020 z 18.5.2021. V otázke doručovania do dispozičnej sféry spotrebiteľa zaujal\nstanovisko NS SR aj v rozhodnutí publikovanom pod č. R 4/2021, ktorého právna veta znie: „Ustanoveniu\n§ 53 ods. 1 OZ neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v\nspotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia\nzásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ Z uvedených dôvodov zotrval na celej svojej odvolacej\nargumentácii.\n9. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku nedoručil.\n10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPo oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nna základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto substancoval pod\npríslušné právne normy, ktoré interpretoval v súlade so zákonodarcom sledovaným účelom právnej\núpravy a vecne správne závery, ku ktorým dospel, aj riadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkami\nsúdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne argumenty\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a aj vzhľadom na judikatórny posun\nv nastolených podstatných otázkach, od vyriešenia ktorých závisel záver prvoinštančného súdu o\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a aktuálnu rozhodovaciu činnosť NS SR nie je možné\n\nprisvedčiť správnosti jeho odvolacej argumentácie. V postupe prvoinštančného súdu a jeho meritórnom\nrozhodnutí tak nedošlo k naplneniu žiadneho zo žalobcom vytýkaných odvolacích dôvodov.\n11. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval peňažné plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi jeho\nprávnym predchodcom (X. Ú.Á. V., R..F..) a žalovaným, ktorého dôvodnosť odvodzoval od vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na nesporný spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu sa súd\nprvej inštancie správne zameral na posúdenie splnenia podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru\npodľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách a s ním spojenú platnosť\npostúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu. Ako konštatoval NS SR v rozhodnutí publikovanom v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 6/2022, dôkazné bremeno preukázania splnenia\npodmienok podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj\nv prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Nadväzujúc na uvedený\nprávny záver platí, že postupník, ktorému bola pohľadávka banky postúpená, je ako právny nástupca\npôvodného veriteľa v spore povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že pred postúpením bola predmetná\npohľadávka splatná, že banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a on aj napriek tomu\nostal v omeškaní so splatením svojho záväzku 90 kalendárnych dní a súčasne aj splnenie podmienok\npre predčasné zosplatnenie pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.\n12. Vzhľadom na neurčitosť výzvy zo dňa 1.3.2019 spočívajúcu v absencii označenia omeškanej\nsplátky, ktorou právny predchodca žalobcu realizoval postup podľa § 53 ods. 9 OZ, a ktorá mala\nlegitimovať aj následné postúpenie žalovanej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách\na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci neboli splnené\npodmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca namietal\nnesprávnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť tohto právneho záveru s poukazom na to, že platná právna\núprava takúto náležitosť pre výzvu pred zosplatnením dlhu nestanovuje. Bol toho názoru, že z obsahu\npredmetnej výzvy žalovaný nezameniteľne poznal rozsah omeškania a výšku dlhu a mal vedomosť o\nnásledkoch jeho nezaplatenia, jeho právny predchodca splnil všetky zákonom stanovené podmienky\npodmieňujúce platnosť a účinnosť mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru a následné\npostúpenie pohľadávky v prospech žalobcu. S poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť NS SR v\ntejto otázke (viď napr. uznesenia NS SR zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, zo dňa 25.1.2024,\nsp. zn. 5Cdo/2/2023, zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, rozsudok zo dňa 31.7.2024, sp. zn.\n5Cdo/188/2023) nemožno tejto odvolacej argumentácii priznať úspech. NS SR v jednom zo svojich\nposledných rozhodnutí, a to v uznesení zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, v ktorom sa\nzaoberal nutnosťou identifikácie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ mieni požadovať zaplatenie celej\npohľadávky, a to či už v jeho upozornení na možnosť postupu podľa § 565 OZ alebo v samotnom\nvyhlásení mimoriadnej splatnosti, dospel k záveru, že: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza\nzosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom\nurčených podmienok (uplynutia lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je\núkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto\nnáležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia\npožiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch\nsankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“\n13. Súdom prvej inštancie prijatý a riadne odôvodnený právny záver o neurčitosti výzvy uskutočnenej\njeho právnym predchodcom podľa § 53 ods. 9 OZ majúci za následok neplatnosť zosplatenia úveru\na neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky, tak plne korešponduje s aktuálnou rozhodovacou\nčinnosťou NS SR. Žalobca stavajúc na doslovnom znení zákona tak celkom nedôvodne namieta\nnerešpektovanie rozhodnutí súdov vyššej inštancie a porušenie princípu právnej istoty. S prihliadnutím\nna teleologický výklad (e ratione legis), ktorého dôležitosť ÚS SR vo svojich rozhodnutiach opakovane\nzdôrazňuje (viď napr. nález ÚS SR zo dňa 30.6.2011, sp. zn. I. ÚS 255/2010), možno vo vzťahu\nk jeho argumentácii uviesť, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže\na musí sa od neho odchýliť, pokiaľ si to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Účelom, ku ktorému zákonodarca smeroval v\nust. § 53 ods. 9 OZ, bolo zabezpečenie spotrebiteľskej právnej ochrany, ktorá bude zvýšená práve\nriadnym identifikovaním splátky, nesplnenie ktorej vyvolá zosplatnenie dlhu veriteľom. Spotrebiteľ na\nzáklade takejto kvalifikovanej výzvy a kvalifikovaného zosplatnenia dlhu bude mať možnosť relevantne\nposúdiť zákonnosť postupu veriteľa a rovnako prostredníctvom konkretizácie omeškanej splátky vedúcej\nk prísnej sankcii v podobe predčasnej splatnosti záväzku pôvodne plneného v splátkach, bude môcť\n\nposúdiť včasnosť uplatnenia peňažných nárokov voči nemu (otázka premlčania upravená v § 103 OZ) a\nidentifikovať prvý deň plynutia premlčacej doby. Uvedené má význam osobitne v situáciách, kedy došlo k\nčiastočnému plneniu dlhu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené\npodmienky pre zosplatnenie celého úveru. V rozsudku zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 NS\nSR zdôraznil, že pokiaľ veriteľ dlžníkovi vo výzve iba oznámi dlžnú sumu s upozornením na možnosť\nzosplatnenia celého úveru, môže byť pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.\n14. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobcu, v ktorej namietal, že určenie, od akej omeškanej\nsplátky sa žalovaný dostal do omeškania, je vecou právneho posúdenia prináležiaceho súdu, a preto\naj z tohto dôvodu nie je povinnosťou veriteľa vo výzve pred zosplatnením úveru označiť konkrétnu\nsplátku, pre omeškanie ktorej môže byť úver predčasne zosplatnený. Ako správne uvádza žalobca,\nvyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu plneného v splátkach je právom veriteľa. Pri omeškaní dlžníka\nje na rozhodnutí veriteľa, či dlžníka sankcionuje stratou výhody splátok a bude požadovať jednorazové\nvrátenie dlhu, alebo sa bude domáhať plnenia jednotlivých splátok a rovnako či k zosplatneniu pristúpi\nuž pri prvom omeškaní dlžníka alebo neskoršom. Pokiaľ však veriteľ využije zákonnú možnosť a požiada\no splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať\nsplnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie pohľadávky. Nakoľko zákonodarca v ust. § 53 ods. 9\nOZ za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa stanovuje pomerne prísne osobitné podmienky naviazané\nna omeškanie so zaplatením splátky, je povinnosťou veriteľa tak v hmotnoprávnych úkonoch v súvislosti\ns postupom podľa predmetného ustanovenia, ako aj v žalobe na plnenie, presne označiť splátku, pre\nomeškanie s plnením ktorej sa rozhodol pohľadávku predčasne zosplatniť. Vo vzťahu k tejto identifikácii\nsa tak nejedná o otázku právneho posúdenia, ale o skutkové tvrdenie nevyhnutne potrebné za účelom\nprávneho vyhodnotenia, či boli splnené zákonné podmienky pre tento postup.\n15. Pokiaľ žalobca na podporu svojej argumentácie v odvolaní označil viacero súdnych rozhodnutí\ndruhoinštančných súdov, ktorými naviac nie je odvolací súd viazaný, je potrebné poukázať na to, že\nuž označenou aktuálnou rozhodovacou činnosťou NS SR ako súdu vyššej inštancie (viď ods. 12.\nodôvodnenia) boli tieto právne závery prekonané a bol zjednotený právny názor na obsah kvalifikovanej\nvýzvy adresovanej dlžníkovi v postavení spotrebiteľa pred mimoriadnym zosplatnením úveru. Odvolací\nsúd plne rešpektujúc rozhodovaciu činnosť vyššej súdnej autority si tak osvojil právny názor, v zmysle\nktorého absencia konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, spôsobuje nedodržanie účelu\nprávnej úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane\nspotrebiteľa, a je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu podľa § 39, ako aj § 37\nods. 1 OZ (viď právna veta uznesenia NS SR zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022). Ako nedôvodnú\ndovolací súd vyhodnotil v označených rozhodnutiach obdobnú dovolaciu argumentáciu založenú na\ntom, že z dikcie zákona takáto náležitosť výzvy pred zosplatnením dlhu, či mimoriadneho zosplatnenia\núveru, spočívajúca v identifikácii splátky majúcej za následok sankcionovanie dlžníka podľa § 53 ods.\n9 v spojení s § 565 OZ, nevyplýva. Rozhodnutia, na ktoré odvolací súd na podporu prvoinštančného\nzáveru poukázal v ods. 12. odôvodnenia, tak vyvracajú žalobcom v odvolaní prezentovanú argumentáciu\no prekvapivosti, neodôvodnenosti, ojedinelosti a vecnej nesprávnosti záveru prvoinštančného súdu o\nneurčitosti žalobcom predložených výziev súvisiacich s postupom podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565\nOZ. Záver súdu prvej inštancie plne na ne nadväzujúci tak rešpektuje aj princíp právnej istoty, v zmysle\nktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutia NS SR sp.\nzn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, v týchto sa dovolací\nsúd zaoberal otázkou plynutia premlčacích dôb pri strate výhody splátok a ani okrajovo sa nezaoberal\nobsahovými náležitosťami upozornenia veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ.\n16. V súvislosti so žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku ako odvolacím\ndôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že prvoinštančným súdom\nprijatý záver vo vzťahu k neurčitosti výzvy zo dňa 1.3.2019 vyhodnotil aj ako riadne, presvedčivo\na v súlade s požiadavkami súdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnený. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa žalovanému\nnároku bránil žalovaný, z ktorých skutočností a dôkazov pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal,\ncitoval ustanovenia, ktoré na vec aplikoval a z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa pri právnom\nposúdení veci riadil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd stručne, zrozumiteľne\na logicky ozrejmil pre absenciu akej náležitosti považoval výzvu právneho predchodcu žalobcu z\n1.3.2019 za neurčitú, a preto nemožno prisvedčiť ani výčitke žalobcu, že súd prvej inštancie neuviedol,\n\nakým spôsobom mala byť výzva koncipovaná, aby vyhovovala jeho požiadavkám. Uvedené nakoniec\npochopil aj odvolateľ, keď v odvolaní namietal, že prvoinštačnným súdom vytýkané neoznačenie splátky,\npre omeškanie ktorej postupca pristúpil k okamžitému zosplatneniu pohľadávky, nie je náležitosťou\nvyplývajúcou z dotknutej právnej úpravy.\n17. S prihliadnutím na vyššie uvedené za situácie, kedy tak z obsahu výzvy zo dňa 1.3.2019, a rovnako\nani z obsahu výzvy zo dňa 10.4.2019, nevyplýva označenie splátky, ktorá vyvolala postup právneho\npredchodcu podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, možno záver prvoinštančného súdu o nesplnení\npodmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a platné postúpenie pohľadávky, majúci\nza následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, označiť ako vecne správny a riadne odôvodnený.\nPrávny predchodca žalobcu (X. Ú. V., R..F..) neupozornil žalovaného v pozícii spotrebiteľa výzvou podľa\n§ 53 ods. 9 OZ na uplatnenie práva podľa § 565 OZ vo väzbe na konkrétne špecifikovanú splátku,\ns ktorou sa dostal do omeškania (uvedením okamihu jej splatnosti a výšky splátky), v dôsledku čoho\nnedošlo k splneniu súdnou praxou v súlade s účelom zákona vyvodených podmienok pre vyhlásenie\npredčasnej splatnosti celej pohľadávky a postúpeniu pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8 zák. o bankách\na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Nakoľko uvedené je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby,\nnebolo potrebné zo strany prvoinštančného súdu zaoberať sa ďalšími podružnými otázkami (otázkou\ndoručenia nekvalifikovanej výzvy zo dňa 1.3.2019 žalovanému, súladu výšky záväzku vo výzve zo\ndňa 1.3.2019 s výškou postupovaného záväzku), vyhodnotenie ktorých žalobca v odvolaní namietal.\nVzhľadom na to, že zodpovedanie týchto otázok by nebolo spôsobilé ovplyvniť meritórny záver súdu\na ani výsledok odvolacieho konania, odvolací súd nepovažoval v ďalšom za potrebné a hospodárne\nzaoberať sa touto časťou odvolacej argumentácie.\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny a náležite odôvodnený podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní\nplne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\niné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/12/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 108/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 108/2010 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e26f2190-f6f5-45b0-bc84-798539e991c0"}, {"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "1d383182-c4ad-4494-bbe0-94774bd4c98f:1ae28a13-8570-4e1e-a4b8-7b1604d336da", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/44/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/44/2022 z 7. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d383182-c4ad-4494-bbe0-94774bd4c98f:1ae28a13-8570-4e1e-a4b8-7b1604d336da"}, {"guid": "16938a62-9c21-4220-90e4-3632c9a12a94:4e06c5d2-39e7-4a94-bd33-7c543a2341cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/29/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/29/2022 z 31. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-10-31", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16938a62-9c21-4220-90e4-3632c9a12a94:4e06c5d2-39e7-4a94-bd33-7c543a2341cf"}, {"guid": "b1e47255-b83f-4b81-846f-e85de13a344e:eba06fca-970e-4397-bd94-168653d3e178", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/13/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/13/2022 z 20. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b1e47255-b83f-4b81-846f-e85de13a344e:eba06fca-970e-4397-bd94-168653d3e178"}, {"guid": "cc1db453-2b06-4093-8605-72a76b8a47fc:1664a284-83af-4bb6-8a5b-00ffa9108ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoCsp/16/2022 z 27. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-07-27", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cc1db453-2b06-4093-8605-72a76b8a47fc:1664a284-83af-4bb6-8a5b-00ffa9108ef6"}, {"guid": "071ed0c7-725f-43c1-a6cc-2e428b5221cb:7d63b6ad-4c39-41bc-aa76-92b162126cc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/67/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/67/2021 z 14. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/071ed0c7-725f-43c1-a6cc-2e428b5221cb:7d63b6ad-4c39-41bc-aa76-92b162126cc8"}, {"guid": "68d3c238-8df0-41b7-a6cf-6179c9e7f897:93b2873e-fc74-4a37-a0af-6e65760c83a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/2/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68d3c238-8df0-41b7-a6cf-6179c9e7f897:93b2873e-fc74-4a37-a0af-6e65760c83a9"}, {"guid": "c2a4c6c7-5be4-4288-9517-aa0d84a5caae:7eef1dbd-32b6-46ca-9013-4b800c3f23e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/53/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/53/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2a4c6c7-5be4-4288-9517-aa0d84a5caae:7eef1dbd-32b6-46ca-9013-4b800c3f23e4"}, {"guid": "36c1570b-0a80-48c8-b9de-9aa9ca66f84c:04bc5b76-d17e-4cf4-a5ed-5b1fde8f6d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/9/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/9/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36c1570b-0a80-48c8-b9de-9aa9ca66f84c:04bc5b76-d17e-4cf4-a5ed-5b1fde8f6d91"}, {"guid": "1f6390e2-1d14-4445-b56e-65d0582e62a6:e10a57d4-9342-442e-aefe-cac90fed912d", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoCsp/43/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/43/2020 z 18. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1f6390e2-1d14-4445-b56e-65d0582e62a6:e10a57d4-9342-442e-aefe-cac90fed912d"}, {"guid": "6e839881-c5d1-448d-8703-0624437ae3c2:e46ad8a7-da85-48f3-b337-594caf540bdf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:0020204111.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/9/2021 z 16. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:0020204111.1"}, {"guid": "f033b84d-cbc9-4ae0-89d8-117112a55a56:83f0bda5-cc08-4d55-8b02-5693b9ef88a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/11/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/11/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f033b84d-cbc9-4ae0-89d8-117112a55a56:83f0bda5-cc08-4d55-8b02-5693b9ef88a6"}, {"guid": "c4637ba3-6039-4819-8a31-3a20f600efa4:4b8e9476-36b9-4026-a2b4-c6ba9f47e6ca", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7817209915.2", "spisova_znacka": "1Co/301/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/301/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7817209915.2"}, {"guid": "c73210f6-388a-4d95-9c96-4ac77ea5edb2:3e23f91f-3392-4182-9eb8-8a3fef12069f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117223725.1", "spisova_znacka": "3Co/13/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/13/2019 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117223725.1"}, {"guid": "6f78796e-535d-41d2-82cf-4ff2765e898f:8e5c5d9a-d4c3-48a7-a24d-dba4a3bea1b8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8715213347.2", "spisova_znacka": "3Co/151/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/151/2018 z 7. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8715213347.2"}, {"guid": "040fc9ff-941e-4ac3-b75a-bf12f0af3aec:4a5527b1-3032-4845-98ad-eeff30029a5d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115220270.3", "spisova_znacka": "6Co/26/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/26/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115220270.3"}], "citovane_v": [{"guid": "550a4be0-4586-47d8-820f-37732d118b25:4b1be173-53b3-480f-8c6c-a5a0f79cdec5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124210476.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/13/2025 z 10. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124210476.1"}, {"guid": "0798230d-cf87-4779-81a7-c773f08b6816:d0e652f7-efc6-4c88-821c-34ea6c01e30b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8824201355.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/19/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8824201355.1"}, {"guid": "c3bfb4c1-6e2d-4cf6-ac51-4a63450aac8b:bde98531-348e-4e59-8843-68257339316f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8125201221.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/16/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8125201221.1"}, {"guid": "4a5f6418-19d6-4731-b3ec-2231ba5f54d5:5f385aeb-c77c-4621-9f82-0b91ce3a2ada", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8124200872.1", "spisova_znacka": "15Csp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/12/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8124200872.1"}, {"guid": "09e27a7d-8992-4271-a4bd-d8359cc172bf:ba7d083f-d24a-40b6-bea8-2b50a2ca8c79", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201085.4", "spisova_znacka": "5Csp/21/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/21/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201085.4"}, {"guid": "00464958-bda8-490b-ae76-54dd52c0d014:faa2fc98-56cc-4fa7-82de-8ba8ab897414", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125201221.1", "spisova_znacka": "20Csp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/16/2025 z 26. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125201221.1"}, {"guid": "523500cb-1277-4d27-938a-4e6a2a6cfef7:75764178-3232-40b0-a78f-cea1db892a95", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125200409.1", "spisova_znacka": "10Csp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/16/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125200409.1"}, {"guid": "80a1f757-6d72-478b-80e6-d576962616d5:5e08b223-5a49-4226-aa12-b8d3eeef90bb", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824201355.5", "spisova_znacka": "5Csp/51/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/51/2024 z 4. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201355.5"}, {"guid": "9e574505-06d1-4f95-9a2c-8841275885c2:835e19aa-3d0f-455c-8039-77a5c80e6e3c", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124210476.1", "spisova_znacka": "29Csp/185/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/185/2024 z 24. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124210476.1"}]}