{"guid": "7f070a95-e8e7-40dd-a159-092c22f2ae66:b8bfbc20-d745-48cb-936c-27e4667c3274", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/5/2025 z 21. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2025, sp. zn. 8CoCsp/5/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1", "identifikacne_cislo": "6121403501", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2018/170", "nazov": "predpis č. 170/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/170", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/170-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/170/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 170/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/170/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/170-2018/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/170/#paragraf-33a", "nazov": "§ 33a zákona č. 170/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/170/#paragraf-33a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/170-2018/paragraf-33a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2018/170#paragraf-21", "/SK/ZZ/2018/170#paragraf-33a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8bfbc20-d745-48cb-936c-27e4667c3274", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoCsp/5/2025\n6121403501\n21. 10. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:6121403501.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: Y. Š.Á., E.. XX.X.XXXX, X. XX, I.,\nzastúpenej: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, proti\nžalovanému: SATUR TRAVEL a.s., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpenému:\nAdvokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Záhradnícka 29, Bratislava, o zaplatenie sumy\n3.226,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 07. februára 2024, č.k. B2-10Csp/132/2021-159, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému, titulom práva na vrátenie celej\nuhradenej odplaty zo zmluvy o zájazde zo dňa 6.11.2019 za zájazd do Dominikánskej republiky v termíne\nod 13.3.2020 do 21.3.2020, povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.226,80 eura spolu s 5% úrokom z\nomeškania ročne od 13.10.2020 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a\nžalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 6.11.2019 uzavreli žalobkyňa\na žalovaný zmluvu o zájazde, ktorej predmetom bol zájazd žalobkyne spolu s A. B. ako spolucestujúcim\ndo Dominikánskej republiky v termíne od 13.3.2020 do 21.3.2020, pričom súčasne s tým bolo dohodnuté\naj komplexné cestovné poistenie na dobu zájazdu. Mal tiež preukázané, že dňa 12.3.2020 žalobkyňa\ndoručila žalovanému e-mail, ktorým od zmluvy o zájazde odstúpila, a to z dôvodu vzniku neodvrátiteľnej\na mimoriadnej okolnosti, pričom uviedla, že, cit. : \"...chcem Vás poprosiť o stornovanie zájazdu číslo\n1001590 z dôvodu mimoriadnej situácie na SK (koronavirus) nakoľko štát uzavrel hraničné priechody a\nnie je možné dostaviť sa na letisko Viedeň nie našou vinou, a z obavy o naše zdravie\". Následne dňa\n1.4.2020 žalobkyňa e-mailom požiadala o vrátenie platby, alebo náhradného termínu zájazdu, žalovaný\njej dňa 2.4.2020 oznámil, že nedostal od nej informáciu o storno zájazdu pred odletom, teda zájazd je\npokladaný ako no-show - nenastúpenie na pobyt u zahraničného partnera, ako i u leteckej spoločnosti.\nHranice 13.3.2020 boli otvorené, aj letisko Schwechat. Dňa 3.4.2020 zamestnankyňa žalovaného\nuviedla, že preverovala celú situáciu, avšak v prípade žalobkyne ide o 100% storno. Poukázal na to, že\ndňa 11.3.2020 vyhlásilo WHO v Ženeve globálnu pandémiu koronavírusu, Vláda SR dňa 11.3.2020 z\ndôvodu ohrozenia verejného zdravia a nevyhnutnosti prijať opatrenia podľa zákona o civilnej ochrane\nobyvateľstva vyhlásila mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky. Zároveň Ústredný krízový\nštáb SR prijal dňa 12.3.2020 okrem iného opatrenia, podľa ktorých bola zavedená povinná 14 dňová\ndomáca karanténa od 13.3.2020 od 7:00 hod. až do odvolania pre ľudí s trvalým, alebo prechodným\n\npobytom v SR žijúcim na území SR nad 90 dní, ktorí sa vrátia zo zahraničia, vrátane osôb, žijúcich v\nspoločnej domácnosti. Za nedodržanie domácej karantény hrozila sankcia vo výške 1.659 eur; osoby,\nktoré sa vrátili zo zahraničia, sú povinné bezprostredne po návrate na Slovensko oznámiť túto skutočnosť\ntelefonicky alebo elektronicky svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ktorý rozhodne o domácej izolácii; došlo k\nzatvoreniu všetkých troch medzinárodných letísk, obmedzenie medzinárodnej a vnútroštátnej vlakovej\ni autobusovej prepravy, dopravné obmedzenia sa netýkajú dovozu a zásobovania; kontroly na veľkých\nhraničných priechodoch, malé hraničné priechody boli zatvorené. Poukázal aj na to, že podľa dokumentu\nz webu dominikánska republika.eu - aktuálne informácie od Slovákov žijúcich v Dominikánskej republike,\nktorý je obsahom spisu, dňa 1. marca 2020 bol potvrdený 1 prípad koronavírusu, 6. marca sa potvrdil\n2 prípad, 8. marca poli potvrdení 3 turisti a 14. marca celkovo 6 nových prípadov, všetko turisti, pričom\ndňa 17. marca vystúpil s prejavom prezident republiky, vyhlásil mimoriadny stav a nariadil, aby boli\nvšetky pozemné, námorné a vzdušné hranice zatvorené na ďalších 15 dní s účinnosťou od 19. marca\na dňa 20. marca vyhlásila vláda povinný nočný zákaz vychádzania od 20:00 do 6:00 do 3. apríla. Tiež\nmal preukázané, že dňa 7.10.2020 zaslala žalobkyňa žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej žiadala\nvrátenie všetkých prijatých platieb v celkovej výške 3.226,80 eura, resp., aby jej navrhol zmenu Zmluvy\no zájazde, alebo zaslal oznámenie o náhradnom zájazde, pričom táto výzva bola žalovanému doručená\ndňa 9.10.2020.\n3. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ust. § 16, § 21 ods. 1, 2, 4 § 33a\nods. 1 a 10 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch a dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné\nvyhovieť. V prvom rade konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa platne\ndňa 12.3.2020 odstúpila od Zmluvy o zájazde, ktorú uzatvorila so žalovaným a to z dôvodu podľa\n§ 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností v cieľovom\nmieste a to bez zaplatenia odstupného s tým, a preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni\nňou zaplatené platby ako to predpokladá § 21 ods. 4 Zákona o zájazdoch. Poukázal na to, že\nSvetová zdravotnícka organizácia vyhlásila dňa 11.3.2020 celosvetovú pandémiu koronavírusu H1N1,\nktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Skutočnosť, že išlo o celosvetovú pandémiu je sama o sebe\ntou mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou, ktorá je dôvodom odstúpenia od zmluvy o zájazde\nv zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch a to bez ohľadu na to, aké opatrenia a od ktorého\ndátumu prijala, či prijímala tá ktorá cieľová destinácia. Išlo o okolnosť, ktorá významne ovplyvňovala\nposkytovanie zájazdu, alebo prepravu cestujúcich, či kvalitu zájazdu predovšetkým z dôvodov obavy\ncestujúcich o svoje zdravie, či zdravie svojich blízkych. Jednotlivé štáty zatvárali hranice, zavádzali\npovinné karantény, mali preťažený zdravotnícky systém z dôvodu enormného nárastu chorých a vysokú\númrtnosť. Keďže pandémia mala celosvetový charakter, zasiahla aj Dominikánsku republiku, ktorá\nbola cieľovou destináciou zájazdu žalobkyne, i keď tam v marci 2020 bola /ako aj inde vo svete/ na\nsvojom začiatku. Žalobkyňa teda odstúpila od zmluvy z dôvodov, ktoré nastali aj v cieľovej destinácii.\nAk potom za týchto okolností žalovaný požadoval od žalobkyne, aby absolvovala zájazd po vyhlásení\ntejto celosvetovej pandémie a nútil ju, aby ohrozila svoje zdravie, prvoinštančný súd nepovažuje takéto\nchovanie cestovnej kancelárie za morálne, ani súladné so zákonom. Nehovoriac už o tom, že žalobkyňa\nsa nemala ako dostať na letisko Schwechat, keďže vlaková i autobusová doprava bola obmedzená\na prípadné zabezpečenie individuálnej dopravy znamenalo po návrate absolvovať povinnú 14 dňovú\nkaranténu. To isté platilo aj pri návrate z dovolenky. Žalobkyňa ani nemala ako sa dozvedieť, aké\nopatrenia a kedy sa plánujú zaviesť v Dominikánskej republike a či vôbec bude mať možnosť sa\nz tejto destinácie včas vrátiť domov. Samotný zákonodarca schválením novely Zákona o zájazdoch\nv § 33a ods. 1 a ods. 10 fakticky odobril úkony, ktorými cestujúci odstúpili od uzavretých zmlúv o\nzájazdoch a stanovil podmienky, za ktorých bolo možné absolvovať náhradné zájazdy, alebo zmeny\nzmluvy. Žalovaný napriek tomu, že žalobkyňa od uzavretej zmluvy v zákonom predpokladanom termíne\nod 12.3.2020 odstúpila, nevrátil jej ani platbu, ktorú za zájazd uhradila, nenavrhol jej zmenu zmluvy\na nezaslal jej ani oznámenie o náhradnom zájazde. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou\nžalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pretože žalobkyňa Zmluvu o zájazde\nso žalovaným uzatvorila ako objednávateľ zájazdu, obdržala faktúru za objednaný zájazd a túto faktúru\naj uhradila, a preto je aj podľa prvoinštančného súdu výlučne aktívne vecne legitimovanou v spore o\nvrátenie ňou uhradených platieb. Jej partner A. B. je v zmluve uvedený ako cestujúci /ako aj žalobkyňa/,\ntento však nebol objednávateľom zájazdu, neuhradil faktúru za zájazd a teda nie je v spore aktívne\nvecne legitimovaný. Poukázal tiež na to, že spornou skutočnosťou sa stalo doručenie e-mailu žalobkyne\ndňa 12.3.2020, ktorým odstúpila od zmluvy. Žalovaný doručenie emailu popieral a vyslovil aj viacero\nnámietok k rozdielnosti formy a predmetu e-mailov, ktoré žalobkyňa v časovom odstupe založila ako\ndôkazné prostriedky do spisu. Znalecký posudok znalca U.. A. L. však jednoznačne a bez akýchkoľvek\n\npochybností potvrdil doručenie originálneho emailu žalovanému dňa 12.3.2020 a potvrdil aj jeho znenie.\nNebolo podstatným, v akej forme bol tento dôkaz do spisu založený samotnou žalobkyňou /výtlačky/,\npodstatné je, že tento email, ktorý obsahoval odstúpenie od zmluvy bol žalovanému riadne doručený\ncez platformu Gmail, do konta ktorého mal znalec prístup a z ktorého zistil, že správa žalobkyne bola\nodoslaná a jej obsahom bolo odstúpenie od zmluvy o zájazde (storno). Tento posudok znalca nie je\nprávny zástupca žalovaného odborne spôsobilý bez v príslušnom odbore spochybniť, do spisu nezaložil\nvlastný posudok, alebo odborné posúdenie a teda jeho námietky nemajú žiadnu odbornú výpovednú\nhodnotu a súd ich vyhodnotil ako neúčinné a účelové. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že nevykonal\ndokazovanie navrhnuté žalobkyňou v priebehu súdneho sporu z dôvodu, že toto dokazovanie bolo\nkonzumované znaleckým posudkom. Podanej žalobe preto v celom rozsahu vyhovel a žalovaného na\nvrátenie žalovanej pohľadávky zaviazal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. §\n255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu, s tým, že o výške trov v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Namietal,\nže skutkové závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú realite. Cieľové miesto destinácie sa totiž v\nmailovej správe žalobkyne neuvádza v žiadnom rozsahu, žalobkyňa cieľové miesto vôbec nespomína\na samozrejme v žiadnom rozsahu neuvádza ani situáciu v cieľovom mieste ako dôvod jej údajného\nodstúpenia. Na uvedené pritom poukazoval v priebehu celého súdneho konania a táto argumentácia\nzo strany žalobkyne nebola žiadnym spôsobom popretá. Pri zohľadnení uvedenej situácie, keď znenie\nemailovej správy žalobkyne zo dňa 12.03.2020 v žiadnom rozsahu neuvádza cieľovú destináciu a ani\nsituáciu v nej sa vyskytujúcu, nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie prijať skutkový záver, že\nžalobkyňa mala odstúpiť od zmluvy z dôvodov, ktoré sa vyskytli v cieľovom mieste. Je podľa žalovaného\nzrejmé, že takýto záver nemá oporu v skutočnom stave veci a je výsledkom nesprávneho skutkového\nzistenia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že ide o nesprávne skutkové zistenie v rozhodujúcej otázke,\nuvedené predstavuje aj samé o sebe dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku. Ďalej namietal, že\nv zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona o zájazdoch je odstúpenie od zmluvy na jeho základe\nmožné len pre výskyt špecifických okolností v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti,\navšak žiadne takéto okolnosti vo vykonanom úkone neboli špecifikované a na ich základe nebol\nvykonaný predmetný úkon. Žalobkyňa sa takýchto okolnosti nemôže domáhať neskôr za situácie, keď\nsa týchto okolnosti nedomáhala v rozhodnom okamihu, vykonania právneho úkonu. Vo vzťahu k ďalším\nskutkovým zistenia prvoinštančného súdu konštatoval, že ide o nepravdivé tvrdenia, ktoré neboli v\nsúdnom konaní preukázané, pretože Svetová zdravotnícka organizácia nevyhlásila dňa 11.03.2020\ncelosvetovú pandémiu koronavírusu H1N1 a o uvedenom nebol v súdnom spise založený žiadny\ndôkazný prostriedok a naviac vírus H1N1 je vírusom spôsobujúcim chrípku (prasaciu) a s ochorením\nCOVID 19 nemá žiaden súvis, v čase realizácie úkonu (12.03.2020) bolo v cieľovom mieste evidovaných\n21 prípadov COVID - 19 a jedno úmrtie v čase skončenia dovolenky 20.03.2020 bolo evidovaných\n112 prípadov COVID-19 a tri úmrtia (vyjadrenie žalobkyne z 24.08.2021), v čase realizácie úkonu\n(12.03.2020) neboli v cieľovom mieste uplatnené žiadne karanténne opatrenia a tieto nastúpili až po\nskončení dovolenky, teda opäť ide o nesprávne skutkové zistenia, ktoré sú vo výraznom rozpore so\nskutočnosťou. Rovnako súd podľa žalovaného nepodstatné tvrdenia o obmedzení transferu na letisko\nSchwechat, keď zmluva o zájazde bola z predmetného letiska do Dominikánskej republiky a teda transfer\nna územie SR nebol predmetom zmluvy, pričom tieto tvrdenia o problematickom transfere ani nie sú\npravdivé, pretože tieto opatrenia vstúpili v platnosť až 13.03.2020 o 07.00 hod., čo s prihliadnutím na\nokamih odletu 13.03.2020 o 11.00 hod., nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť transfer na letisko a\nsamotnú realizáciu leteckej prepravy, nedošlo k uzavretiu hraníc, iba k zavedeniu kontrol pri vstupe na\núzemie Slovenskej republiky, občania s trvalým pobytom v Slovenskej republike mali vstup na územie\nSlovenska povolený aj po nadobudnutí účinnosti týchto opatrení, výstup z územia Slovenskej republiky\nnebol v zmysle týchto opatrení obmedzený a prijímané opatrenia obmedzovali vlakovú a autobusovú\ndopravu (v čase, ktorý realizáciu zájazdu nemohol ovplyvniť), no žiadnym spôsobom neobmedzovali\nindividuálnu dopravu. Taktiež, pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 33a Zákona o zájazdoch, podmienkou pre\njeho uplatnenie je stav, kedy cestujúcemu nie je možné poskytnúť základné znaky služieb cestovného\nruchu podľa zmluvy o zájazde. Listinnými dôkaznými prostriedkami založenými žalovaným do súdneho\n\nspisu, však bolo preukázané, že všetky služby (letecký transfer a ubytovanie) boli reálne poskytnuté\nbez akéhokoľvek obmedzenia, čo ani žalobkyňa v konaní nepoprela, a preto podmienky na aplikáciu\npredmetného ustanovenia neboli naplnené. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne poukázal\nna to, že cestujúcimi v zmysle uzatvorenej zmluvy o zájazde sú pani Y. Š. a pán A. B.. Pani Š.\nako objednávateľ zájazdu uzavrela zmluvu v prospech tretieho, t.j. v prospech A. B. ako druhého\ncestujúceho. Aktívna vecná legitimácia v spore je však daná u subjektu, ktorému patrí uplatňované právo\npodľa hmotného práva. Z toho vyplýva, že keďže bol pán B. oprávneným na prijatie objednaných služieb,\nje subjektom oprávneným uplatniť si z toho vyplývajúce hmotné právo bez ohľadu na subjekt, ktorý\nrealizoval platbu ceny zájazdu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsiahlu judikatúru Krajského súdu v\nBratislave, napr. rozhodnutia č. k. 7CoCsp/30/2020 13, 9Co/211/2016 z 31.05.2018, ale aj 5Co/41/2013,\nv zmysle ktorých jeden cestujúci nie je oprávnený uplatňovať nároky súvisiace so zmluvou o zájazde za\nostatných cestujúcich. Zopakoval tiež jeho námietky prenesené v prvoinštančnom konaní k znaleckému\nposudku, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, poukázal na to, že žalobkyňa počas doby presahujúcej\njeden rok nepredložila originál rozhodného emailu zo dňa 12.03.2020, napokon predložila email, ktorý\nsa nezhodoval s emailom predkladaným dovtedy ako súčasť preposlanej správy, odborné posúdenie\nbolo realizované na email, ktorý sa nezhodoval so žiadnym z dovtedy predložených emailových správ,\npričom súd v priebehu konania rozpor medzi emailami neozrejmil žiadnym spôsobom a uvedené nebolo\nrealizované ani žalobkyňou. Zotrval preto na námietke, že doručenie emailu žalobkyne s odstúpením\nod zmluvy mu nebol riadne doručený. Napokon vytkol súdu prvej inštancie nesprávne a nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Žiadal preto podanému odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. V prvom rade v nadväznosti sa námietky žalovaného v odvolaní zdôraznila, že\ndňa 12.03.2020 prostredníctvom e-mailu odstúpila od Zmluvy o zájazde zo dňa 06.11.2019, číslo\nrezervácie: 1001590, a to z dôvodu vypuknutia celosvetovej pandémie COVID-19, a teda z dôvodu\nvzniku neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolností, ktorá významne ovplyvnila zájazdy a/alebo prepravu\ncestujúcich do cieľového miesta, pričom nebola povinná v predmetnom e-maile osobitne špecifikovať\nďalšie okolnosti a napr. dôsledky (medicínske a/alebo iné) celosvetovej pandémie COVID-19, resp.\nosobitne zdôrazňovať, že celosvetová pandémia COVID-19 bola identifikovaná a potvrdená aj v\ncieľovom mieste, t.j. v Dominikánskej republike. Nesúhlasila preto s účelovými a zavádzajúcimi\ntvrdeniami žalovaného, že nikde nespomína vznik neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktorá\nvýznamne ovplyvnila zájazd a/alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta (je zrejmé, že v\npredmetnom e-maile poukazuje na vypuknutie celosvetovej pandémie COVID-19) a že v tomto prípade\nide o \"tvrdenie nesporné\", nakoľko od počiatku uvádzala, že dňa 12.03.2020 zaslala žalovanému email, v ktorom žiadala o stornovanie zájazdu z dôvodu mimoriadnej situácie (koronavírus), a teda\njasne definovala vznik neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, ktorá významne ovplyvnila zájazd a/\nalebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, a zároveň dôvod svojho odstúpenia od Zmluvy o\nzájazde. Navyše, ešte pred samotným odstúpením od Zmluvy o zájazde sa snažila od žalovaného\nzistiť, ako má v tejto veci postupovať, avšak bez akéhokoľvek výsledku, pričom žalovaný jej nevedel\nposkytnúť žiadne relevantné informácie o ďalšom postupe, a aj z tohto dôvodu odstúpila od Zmluvy\no zájazde. Žalovaný na predmetný e-mail žiadnym spôsobom nereagoval a začal s ňou komunikovať\naž po následných \"urgenciách\", pričom žiadal od nej informácie ohľadne storna zájazdu. S poukazom\nna uvedené konštatovala, že v konaní bolo riadne preukázané, že dňa 12.03.2020 riadne a platne\nodstúpila od Zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej okolnosti (celosvetová pandémia koronavírusu\na/alebo COVlD-19), ktorá významne ovplyvnila zájazd a/alebo prepravu cestujúcich do cieľového\nmiesta, a teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým\nzisteniam a z tohto dôvodu považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Ďalej v nadväznosti na\nnámietku žalovaného, že v danej veci neboli naplnené podmienky hypotézy ust. § 21 ods. 2 Zákona o\nzájazdoch, poukázala na znenie citovaného ustanovenia a uviedla, že podľa dôvodovej správy k Zákonu\no zájazdoch, termín \"mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti predstavuje okolnosti, ktoré zmluvná strana,\nktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky\nprimerané opatrenia. Tento termín môže zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy\n(napr. terorizmus), významné riziká pre ľudské zdravie (napr. prepuknutie vážnej choroby v cestovnej\ndestinácii, vypuknutie vírusu rizika v cieľovom mieste po uzatvorení zmluvy), a pod. Zároveň podľa\ndôvodovej správy k ustanoveniu § 33a Zákona o zájazdoch vyplýva, že toto ustanovenie bolo do zákona\no zájazdoch včlenené z dôvodu potreby dočasnej úpravy niektorých okolností v súvislosti s mimoriadnou\nsituáciou vyhlásenou uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 11.03.2020 pre dynamické šírenie\n\npandémie infekčného ochorenia COVID-19, a to z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrení\nkrajinami sveta, kedy sa občan Slovenskej republiky môže vystaviť reálnemu riziku nemožnosti návratu\nzo zahraničia alebo obmedzenia možnosti návratu zo zahraničia. Z ustanovenia § 33a ods. 10 Zákona\no zájazdoch vyplýva, že aj keď v čase mimoriadnej situácie do účinnosti zákona cestujúci odstúpil\nod zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej a neodvrátiteľnej okolnosti, ktorou je napr. šírenie vírusu\nCOVID-19 platí, že pôvodná zmluva o zájazde trvá, ak cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky\nplatby zaplatené na základe zmluvy, a to z dôvodu, že ak by bolo odstúpenie účinné, nebolo by možné\nna pôvodnú zmluvu nadviazať a zmaril by sa tým účel zákona, ktorým je zmluvy o zájazde predĺžiť.\nNie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný účelovo opomína ustanovenie § 33a Zákona o zájazdoch,\nktoré v dôsledku šírenia pandémie infekčného ochorenia COVID-19 bez akýchkoľvek pochýb upravilo,\nže ustanovenia S 33a ods. 1 a nasl. Zákona o zájazdoch sa použijú aj na situácie, ak cestujúci od\n12.03.2020 do účinnosti tejto novely (t.j. do 29.05.2020) odstúpil od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods.\n2 Zákona o zájazdoch a cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky platby. Dňa 12.03.2020\nodstúpila od Zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej situácie (celosvetová pandémia koronavírusu a/\nalebo COVID-19), ktorá významne ovplyvnila zájazd a/alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta,\na teda akékoľvek tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa \" ... nevykonala žiaden úkon s odvolaním sa na\nšpecifickú situáciu v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostredne} blízkosti ...\" je absolútne zavádzajúci a\nnajmä nepravdivý a napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Považovala\nza potrebné tiež pripomenúť, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila dňa 11.03.2020 ochorenie\nCOVID-19 za celosvetovú pandémiu a túto skutočnosť je možné považovať za všeobecne známu\nskutočnosť resp. za skutočnosť známu súdu z jeho činnosti, ktoré sa v súlade s ustanovením §\n186 ods. 1 C.s.p. Navyše v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázala, že celosvetová\npandémia koronavírusu a/alebo COVID-19 (t.j. neodvrátiteľná a mimoriadna okolnosť) existovala v čase\ntermínu zájazdu nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v cieľovom mieste, t.j. v Dominikánskej\nrepublike, a preto boli prijímané vo všetkých krajinách sveta (vrátane cieľového miesta, t.j. Dominikánskej\nrepubliky) opatrenia spojené s obmedzeniami resp. zákazom vstupov do krajín, prechodom štátnych\nhraníc, funkčnosťou medzinárodného, ale aj vnútroštátneho leteckého, vlakového, autobusového\na lodného spojenia, atď. Z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrení krajinami sveta\n(vrátane cieľového miesta, t j. Dominikánskej republiky) by sa v prípade vycestovania zo Slovenskej\nrepubliky do Dominikánskej republiky vystavovala reálnemu riziku nemožnosti návratu zo zahraničia\nalebo obmedzeniam možností návratu zo zahraničia. Predmetné obmedzenia v spojení s existenciou\nneodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti celosvetovej pandémie koronavírusu (COVID-19) v cieľovom\nmieste, t, j. v Dominikánskej republike v čase termínu zájazdu bez akýchkoľvek pochybností významne\novplyvňovali jej zájazd a prepravu ako cestujúceho, a to nielen z hľadiska kvality samotného zájazdu\n(napr. uzatvorené prevádzky, obmedzené fungovanie ubytovania, atď.), ale aj z hľadiska napr. jej návratu\ndomov, ktorý (t.j. návrat) by bol významne ovplyvnený nielen (a) nariadeným zákazom vychádzania\n(nebola schopná sa prepraviť na letisko, nakoľko v čase predpokladaného odletu dňa 20.03.2020\no 23:05 hod. platil už zákaz vychádzania), ale tiež uzatvorením vzdušných hraníc od 19.03.2020\nna dobu minimálne 15 dní, v dôsledku čoho by sa preukázateľne nemohla vrátiť spať na územie\nSlovenskej republiky, a to až do opätovného otvorenia vzdušných hraníc Dominikánskou republikou. S\nohľadom na tieto skutočnosti máme za to, že v konaní bolo riadne preukázané, že v čase odstúpenia\nod Zmluvy o zájazde existovala mimoriadna a neodvrátiteľná okolnosť, ktorá významne ovplyvnila\nzájazd a/alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, a teda boli splnené zákonné podmienky na\nodstúpenie od Zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch. Pokiaľ žalovaný vo svojom\nodvolaní poukazuje na ustanovenie § 33a Zákona o zájazdoch, pričom uvádza, že podmienkou pre\nuplatnenie tohto zákonného ustanovenia je stav, kedy cestujúcemu nie je možné poskytnúť základné\nznaky služieb cestovného ruchu podľa zmluvy o zájazde a listinnými dôkazmi bolo údajne preukázané,\nže všetky služby (letecký transfer a ubytovanie) boli reálne poskytnuté bez akéhokoľvek obmedzenia,\nopätovne poukázala na dôvodovú správu k ustanoveniu § 33 a Zákona o zájazdoch, podľa ktorej cieľom\nnávrhu zákona (novelizovaného ustanovenia) bola reakcia zákonodarcu v súvislosti s dynamickým\nšírením pandémie infekčného ochorenia COVID-19 na prijímanie prísnych reštrikčných bezpečnostných\na zdravotných opatrení vo všetkých krajinách sveta spojených s obmedzeniami respektíve zákazom\nvstupov do krajín, prechodom štátnych hraníc, funkčnosťou medzinárodného, ale aj vnútroštátneho\nleteckého, vlakového, autobusového a lodného spojenia. Vznik a existenciu tejto neodvrátiteľnej a\nmimoriadnej okolnosti podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch nespochybňuje ani skutočnosť, že\nkonkrétny/určitý letecky dopravca nezrušil lety resp. že konkrétne/určité ubytovacie zariadenie nebolo\nv danom termíne zatvorené, práve naopak, táto neodvrátiteľná a mimoriadna okolnosť významne\novplyvnila poskytovanie zájazdu podľa Zmluvy o zájazde a aj prepravu cestujúcich. Za tohto stavu bol\n\nžalovaný povinný postupovať podľa ustanovenia § 33a ods. 1 a nasl. Zákona o zájazdoch, a teda bol\npovinný vrátiť jej všetky platby, ktoré za zájazd na základe Zmluvy o zájazde prijal, teda platby v celkovej\nvýške 3.226,80 eura, resp. bol oprávnený alternatívne jej navrhnúť zmenu Zmluvy o zájazde alebo\nzaslať oznámenie o náhradnom zájazde, ak neprijme navrhnutú zmenu Zmluvy o zájazde. V súvislosti\ns otázkou jej aktívnej vecnej legitimácie poukázala na to, že síce je nepochybné, že vecná legitimácia\nsvedčí osobám, ktoré sú nositeľmi subjektívnych práv a povinností v hmotnoprávnej rovine, ktoré sa stali\npredmetom konania v procesnoprávnej rovine a odzrkadľuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k\nprejednávanej veci resp. k predmetu konania, avšak v zmysle ust. § 33a ods. 10 Zákona o zájazdoch,\nak cestujúci alebo cestovná kancelária v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona od zmluvy\no zájazde odstúpili podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) a cestovná kancelária na základe odstúpenia\nod zmluvy podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe\nzmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa odseku 1, a preto zásadne nesúhlasí s názorom žalovaného\nohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jej strane, keď ona uzatvorila so žalovaným zmluvu\no zájazde, jej bola fakturovaná celková cena zájazdu a ona fakturovanú cenu aj uhradila. Stotožnila sa\npreto so záverom súdu prvej inštancie, že je výlučne aktívne vecne legitimovanou v spore o vrátenie\nňou uhradených platieb. Pokiaľ ide o žalovaným namietané doručenie e-mailu s odstúpením od zmluvy\no zájazde, zdôraznila, že dala vypracovať Znalecky posudok č. 2024/0103 zo dňa 10.01.2024, ktorý\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil doručenie originálneho emailu žalovanému dňa\n12.3.2020 a potvrdil aj jeho znenie, a preto aj v tomto smere podľa žalobkyne súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a z tohto dôvodu je napadnutý\nrozsudok vecne správny. Napokon za neopodstatnenú označila aj odvolaciu námietku žalovaného, podľa\nktorej je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, pričom zdôraznila, že súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku jasne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, a teda súd prvej inštancie jasne vysvetlil akým spôsobom dospel ku svojmu rozhodnutiu a\nskutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so skutkovým a právnym názorom žalovaného\nneznamená, že jeho rozsudok nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a že došlo k porušeniu\npráva žalovaného na spravodlivý súdny proces.\n6. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu poukázal na to, že dôvody odstúpenia,\nktoré v súčasnosti žalobkyňa uvádza vo vyjadrení, sa v rozhodnej emailovej správe nevyskytovali.\nMedzinárodná situácia, cieľové miesto, cesta do cieľového miesta nie sú v rozhodnej mailovej správe\nobsiahnuté v žiadnom rozsahu. Zároveň je potrebné uviesť, že zájazd sa začína odletom z Viedne\na teda cesta do Viedne nie je zájazdom. Taktiež je potrebné uviesť, že reálne existujúce opatrenia v\nčase vykonania emailovej správy z 12.3.2020 nebránili ani realizácií cesty do Viedne, ani transportu do\nDominikánskej republika a ani návratu. Opatrenia prijaté neskôr nemôžu byť rozhodujúce pre vykonanie\nprávneho úkonu pred ich prijatím a naviac ani tieto nebránili v čerpaní služieb. Rozširovanie dôvodov\nodstúpenia vo vyjadrení nad rámec dôvodov uvedených v emailovej správe zo dňa 12.03.2020 je\nlogickou reakciou žalobkyne na znenie § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch, keď dôvody uvedené v emailovej\nspráve z 12.03.2020 neumožňovali využitie tohto zákonného ustanovenia. Rozpor skutkových záverov\nsúdu so skutočnosťou a nenaplnenie konkrétnej zákonnej hypotézy sú vo veci zrejmé. Uviedol tiež, že nie\nje nie je pravdou, že by opomínal ust. § 33a Zákona o zájazdoch. Predmetnému ustanoveniu sa venoval,\navšak odôvodnil nemožnosť jeho použitia v danej veci. V zmysle danej právnej úpravy bolo možné\npredmetné zákonné ustanovenie uplatniť len v prípade ak objektívne nebolo možné poskytnúť základné\nznaky služieb cestovného ruchu, no ide tu o situáciu, ktorá v danej veci nenastala, keď všetky služby\ncestovného ruchu bolo možné poskytnúť a tieto aj reálne boli poskytnuté. Naviac uvedená skutočnosť\nbola potvrdená listinnými dôkaznými prostriedkami a opak nebol žalobkyňou nikdy preukázaný. Pre\npoužitie predmetného ustanovenia teda nebola naplnená hypotéza právnej normy. Zotrval na svojej\nargumentácii pokiaľ ide o ním tvrdené nepreukázanie doručenia e-mailu obsahujúceho odstúpenie od\nzmluvy o zájazde, ako aj vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na uplatnenie\ncelého nároku podľa žaloby, pričom nakoľko vo veci neexistovala žiadna administratívna prekážka,\nktorá by bránila naplneniu zmluvy o zájazde v plnom rozsahu ako bolo dohodnuté, služby, ktoré boli\ndohodnuté v zmluve o zájazde boli aj v plnom rozsahu zabezpečené a poskytnuté a žalobkyňou nebol\nnikdy vykonaný úkon, ktorý by vyvolal následky odstúpenia od zmluvy s povinnosťou vrátenia ceny\nzájazdu podľa § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, naďalej je názoru, že podané odvolanie je dôvodné.\n\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p. a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a zopakovaní dokazovania\npredloženými listinnými, dospel k záveru, že doterajšie skutkové závery je nevyhnutné prehodnotiť,\nnapadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.\n8. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že predmetom konania v\npreskúmavanej veci je vrátenie celej uhradenej odplaty na základe zmluvy o zájazde zo dňa 6.11.2019\nza zájazd do Dominikánskej republiky v termíne od 13.3.2020 do 21.3.2020 z dôvodu odstúpenia od\nzmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch e-mailom žalobkyne zo dňa 12.3.2020.\n9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k odstúpeniu žalobkyne od zmluvy\no zájazde a vo vzťahu k dôvodom tohto odstúpenia skutkovo ustálil, že žalobkyňa žalovanému doručila\ndňa 12.3.2020 e-mail, ktorým stornovala predmetný zájazd, teda odstúpila od zmluvy o zájazde, pričom\nzároveň mal za preukázané, že k odstúpeniu došlo z dôvodu vzniku neodvrátiteľných a mimoriadnych\nokolností v cieľovej destinácii. Rovnako mal preukázané, že žalobkyňa sa nemala ako dostať na\nletisko Schwechat, keďže vlaková i autobusová doprava bola obmedzená a prípadné zabezpečenie\nindividuálnej dopravy znamenalo po návrate absolvovať povinnú 14 dňovú karanténu.\n10. Odvolací súd však po preskúmaní správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie na základe\nodvolacích dôvodov žalobcu dospel k záveru, že tieto závery nemožno považovať za správne v celom\nrozsahu, keď v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto je nevyhnutné\nvo vzťahu k daným otázkam skutkový stav prehodnotiť. Za tým účelom nariadil v spore na termín\n21.10.2025 pojednávanie, na ktorom vec prejednal a zopakoval dokazovanie predloženými listinnými\ndôkazmi, ktoré vzhľadom na skutkové tvrdenia sporových strán poskytujú dostatočný základ pre\nrozhodnutie v spore.\n11. V prvom rade treba poukázať na to, že medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o zájazde\ndňa 6.11.2019 uzavreli sporové strany zmluvu o zájazde, ktorej predmetom bol zájazd žalobkyne spolu\ns A. B. ako spolucestujúcim do Dominikánskej republiky v termíne od 13.3.2020 do 21.3.2020, pričom\nsúčasne s tým bolo dohodnuté aj komplexné cestovné poistenie na dobu zájazdu. Sporné nebolo ani\nto, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 3.226,80 eura, ktorej vrátenia sa domáha v tomto konaní.\n12. Sporné medzi stranami bolo doručenie e-mailu žalobkyne obsahujúceho odstúpenie od zmluvy o\nzájazde žalovanému dňa 12.03.2020. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové závery súdu\nprvej inštancie za celkom správne, keď sa stotožnil s jeho záverom, že vykonaným dokazovaním\nbolo doručenie e-mailu žalobkyne, ktorý obsahoval text, cit.: \"...chcem Vás poprosiť o stornovanie\nzájazdu číslo 1001590 z dôvodu mimoriadnej situácie na SK (koronavirus) nakoľko štát uzavrel hraničné\npriechody a nie je možné dostaviť sa na letisko Viedeň nie našou vinou, a z obavy o naše zdravie.\"\nžalovanému nepochybne preukázané, keď okrem iného jednoznačne vyplýva aj zo záverov žalobkyňou\npredloženého znaleckého posudku č. 2024/0103 zo dňa 10.01.2024. Námietky žalovaného v tomto\nsmere odvolací súd považuje za neopodstatnené, keď nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov\nznalca, ktorý sa s relevantnými spornými otázkami riadne vysporiadal, svoje závery náležite odôvodnil a\nobsah znaleckého posudku nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho pravdivosti a hodnovernosti. Pokiaľ\nžalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalobkyňa počas doby presahujúcej jeden rok nepredložila\noriginál rozhodného emailu zo dňa 12.03.2020, napokon predložila email, ktorý sa nezhodoval s emailom\npredkladaným dovtedy ako súčasť preposlanej správy, odborné posúdenie bolo realizované na email,\nktorý sa nezhodoval so žiadnym z dovtedy predložených emailových správ, pričom súd v priebehu\nkonania rozpor medzi emailami neozrejmil a uvedené nebolo realizované ani žalobkyňou, odvolací\nsúd poukazuje na to, že znalec U.. A. L. v znaleckom posudku celkom jednoznačne dospel k záveru,\nže žalovanému bol dňa 12.3.2020 doručený e-mail obsahujúci predmetný text, ktorým žalobkyňa od\nzmluvy o zájazde odstúpila, keď e-mail, ktorého odosielateľom bola žalobkyňa a prijímateľom žalovaný\n(Y. D. zo spoločnosti žalovaného) mal nepochybne stotožnený pomocou jedinečných identifikátorov,\npričom v konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý správnosť jeho\nzáverov spochybniť. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z hľadiska preukázania\ntvrdenia o odstúpení od zmluvy o zájazde nie je rozhodujúce, výtlačok akého e-mailu a kedy napokon\nžalobkyňa predložila súdu, avšak iba to, že znalecky bolo potvrdené, že žalobkyňa predmetný úkon voči\nžalovanému s daným obsahom naozaj uskutočnila. Námietky žalovaného v odvolaní preto odvolací súd\nv tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné.\n\n13. Na základe vykonaného dokazovania so zreteľom na opätovné vyhodnotenie obsahu listinnými\ndôkazov však dospel odvolací súd k záveru, že ich obsahu nezodpovedá skutkový záver\nprvoinštančného súdu, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o zájazde z dôvodov v cieľovej destinácii. Už zo\nsamotného textu e-mailu žalobkyne zo dňa 12.3.2020 totiž jednoznačne vyplýva, že od zmluvy odstupuje\n(...chcem Vás poprosiť o stornovanie zájazdu...) z dôvodov majúcich pôvod na území Slovenskej\nrepubliky (... mimoriadnej situácie na SK (koronavirus) nakoľko štát uzavrel hraničné priechody a nie je\nmožné dostaviť sa na letisko Viedeň nie našou vinou, a z obavy o naše zdravie...). Z uvedených dôvodov\nmožno uzavrieť, že v predmetnom prípade žalobkyňa neodstúpila od zmluvy o zájazde z dôvodov v\ncieľovej destinácii (v Dominikánskej republike), avšak výslovne s poukazom na skutočnosti, ku ktorých\ndošlo na území Slovenska. Rovnako však neodstúpila z dôvodov v bezprostrednej blízkosti cieľovej\ndestinácie, ktoré by významne ovplyvnili poskytovanie zájazdu alebo prepravu do cieľového miesta v\nDominikánskej republike.\n14. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu opätovne uvádza, že dňa 12.03.2020 riadne a platne\nodstúpila od Zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej okolnosti v cieľovom mieste (celosvetová\npandémia koronavírusu a/alebo COVlD-19), ktorá významne ovplyvnila zájazd a/alebo prepravu\ncestujúcich do cieľového miesta, odvolací súd jej argumentáciu považuje za nedôvodnú. Z hľadiska\ndôvodu jej odstúpenia od zmluvy o zájazde totiž nie je významné, či v jej prípade boli dané dôvody na\nodstúpenie, avšak to, či takéto dôvody uplatnila. Rozhodujúci je totiž obsah jej jednostranného právneho\núkonu odstúpenia od zmluvy o zájazde. Ako však už bolo uvedené vyššie, obsah jej odstúpenia od\nzmluvy o zájazde, neumožňuje dospieť k inému záveru, než, že k odstúpeniu došlo z dôvodov majúcich\npôvod na Slovensku a nie v cieľovej destinácii. Za tohto stavu právo na vrátenie všetkých uhradených\nplatieb nemohlo vzniknúť iba na tom základe, že takéto dôvody existovali, hoci uplatnené neboli. Naviac,\nzo žiadneho z dôkazov nie je možné vyvodiť ani ďalšie zistenia prvoinštančného súdu, vrátane zistenia,\nže žalobkyňa objektívne nemala možnosť dopraviť sa na letisko Schwechat. Ako už následne správne\nuviedol aj prvoinštančný súd, vycestovanie do zahraničia bolo spojené iba s povinnosťou karantény po\nnávrate späť, teda prekročenie hraníc zakázané nebolo.\n15. Predmetné skutkové zistenie, teda zistenie, že žalobkyňa neodstúpila od zmluvy o zájazde z\ndôvodov v cieľovej destinácii v Dominikánskej republike, avšak výslovne s poukazom na skutočnosti, ku\nktorých došlo na území Slovenska, a to spôsobom ktorý vzhľadom na formuláciu odstúpenia od zmluvy\nnepripúšťa iný výklad, bolo potom rozhodujúce aj pre právne posúdenie veci z hľadiska opodstatnenosti\npodanej žaloby. Ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch totiž umožňuje objednávateľovi zájazdu\nod zmluvy o zájazde bez úhrady poplatku za stornovanie zájazdu odstúpiť iba ak k odstúpeniu došlo z\ndôvodov, resp. s poukazom na skutočnosti, ktoré sa stali v cieľovej destinácii. Žalobkyňa však v danom\nprípade, ako bolo uvedené vyššie, z takýchto dôvodov od zmluvy o zájazde neodstúpila, a preto jej\nnemohlo vzniknúť proti žalobcovi ani právo na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatila podľa\n§ 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch. Takéto právo totiž cestujúcemu totiž vzniká iba ak od zmluvy o zájazde\npostúpil práve (a výlučne) z dôvodov predpokladaných citovaným zákonným ustanovením.\n16. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalobkyne, že by nebola schopná sa prepraviť\nna letisko na spiatočnú cestu, nakoľko v čase predpokladaného odletu dňa 20.03.2020 o 23:05 hod. platil\nuž zákaz vychádzania a došlo k uzatvoreniu vzdušných hraníc Dominikánskej republiky od 19.03.2020\nna dobu minimálne 15 dní. Odhliadnuc od toho, že ide o hypotetické tvrdenie (žalobkyňa sa zájazdu\nnezúčastnila), treba poukázať na to, že dôvody odstúpenia od zmluvy o zájazde možno skúmať iba\npodľa stavu v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu, kedy o ďalšom priebehu udalostí žalobkyňa ani\nnemohla mať vedomosť a teda ani nemohli ovplyvniť jej rozhodnutie od zmluvy o zájazde odstúpiť.\n17. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazoval na to, že zákonodarca schválením\nnovely § 33a Zákona o zájazdoch fakticky odobril úkony, ktorými cestujúci odstúpili od uzavretých\nzmlúv o zájazdoch a stanovil podmienky, za ktorých bolo možné absolvovať náhradné zájazdy, alebo\nzmeny zmluvy a žalovaný napriek tomu, že žalobkyňa od uzavretej zmluvy v zákonom predpokladanom\ntermíne od 12.3.2020 odstúpila, nevrátil jej ani platbu, ktorú za zájazd uhradila, nenavrhol jej zmenu\nzmluvy a nezaslal jej ani oznámenie o náhradnom zájazde, treba poukázať na to, že z napadnutého\nrozsudku nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre\naplikáciu § 33a Zákona o zájazdoch. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s obranou žalovaného,\nže tieto predpoklady neboli splnené a preto podľa citovaného ustanovenia nebol povinný postupovať.\n\nZ vykonaného dokazovania (najmä z potvrdenia leteckej spoločnosti Finnair o uskutočnení letov a\npotvrdenia hotela o uzavretí kvôli pandémii Covid-19 až plánovanom pobyte žalobkyne), totiž vyplýva,\nže v danej veci nejde o zájazd (vrátane dopravy) v prípade ktorého by nebolo bývalo možné poskytnúť\nžalobkyni ako cestujúcej základné znaky služieb cestovného ruchu podľa zmluvy o zájazde (§ 33a ods.\n1 Zákona o zájazdoch) a žalobkyňa (z dôvodov uvedených vyššie) od zmluvy o zájazde ani platne\nneodstúpila podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) Zákona o zájazdoch (§ 33a ods. 10 Zákona\no zájazdoch). Preto ani argumentácia žalobkyne predmetnými ustanoveniami § 33a ods. 10 Zákona\no zájazdoch nemôže obstáť a nemôže zakladať jej právo na vrátenie všetkých uhradených platieb\nuplatnených podanou žalobou.\n18. Na základe vyššie uvedeného, keď odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobkyňa neodstúpila od zmluvy o zájazde z dôvodov v cieľovej destinácii (v Dominikánskej\nrepublike) ani z dôvodov v bezprostrednej blízkosti cieľovej destinácie, ktoré by významne ovplyvnili\nposkytovanie zájazdu alebo prepravu do cieľového miesta v Dominikánskej republike, teda z dôvodov\npodľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch, avšak iba s poukazom na skutočnosti, ku ktorých došlo na\núzemí Slovenska. pričom v danom prípade neboli splnené predpoklady ani na použitie ustanovenia §\n33a Zákona o zájazdoch, a preto žalobkyni nevzniklo proti žalovanému právo na vrátenie uhradených\nplatieb uplatnené podanou žalobou, nezostalo iné, než podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie zmeniť a podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 a § 453 ods. 3 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal plný\nnárok na náhradu trov celého, t.j. prvoinštančného i odvolacieho konania, keď žalovaný bol napokon v\ncelom rozsahu úspešný, a preto bolo potrebné v tomto rozsahu mu priznať aj nárok na náhradu trov\nkonania. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/132/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "88e2ee0d-0804-4e13-b13c-be1983069b8f:b79b280a-8807-4bf2-b397-81def0381c4b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8619201062.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/30/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/30/2020 z 29. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8619201062.1"}, {"guid": "ceebfb50-ddb4-4f56-b8be-ebee01b4af51:3bc7960a-cfb2-4e11-8152-68d157d57d09", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1210210440.1", "spisova_znacka": "9Co/211/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/211/2016 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1210210440.1"}, {"guid": "f1793a85-bbc8-4136-a2f2-f95e92d970c8:58acc0b0-3bd4-4f03-af06-0bffc2943ee6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1", "spisova_znacka": "5Co/41/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/41/2013 z 15. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1109219260.1"}], "citovane_v": [{"guid": "42ec4a9d-3da0-427c-a85b-419c80a31772:2b1f4a16-cfda-4765-bfee-53f599bd520a", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8126201286.2", "spisova_znacka": "15Csp/21/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/21/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201286.2"}, {"guid": "833c4a14-e12e-4d79-b480-46f4adad76c6:9ab59996-1994-486e-8166-48df80caf661", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2025:6124299299.5", "spisova_znacka": "17Csp/84/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 17Csp/84/2024 z 3. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2025:6124299299.5"}]}