{"guid": "bc9034ad-c459-4ec6-87e8-f0a52d693a7f:0fdfab01-84e3-4fff-8f09-f7cf6bd18d85", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/12/2025 z 9. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. septembra 2025, sp. zn. 14CoCsp/12/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1", "identifikacne_cislo": "6121224933", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2025-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fdfab01-84e3-4fff-8f09-f7cf6bd18d85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/12/2025\n6121224933\n09. 09. 2025\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2025:6121224933.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.\ns., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nI. 2, J., o zaplatenie 24.426,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV č.k. 18Csp/25/2021-147 zo dňa 7. novembra 2024 v spojení s opravným uznesením\nč.k. 18Csp/25/2021-198 zo dňa 17. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 18Csp/25/2021-147 zo dňa 7.\nnovembra 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Csp/25/2021-198 zo dňa 17. januára 2025, p\no t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej\nrozsahu 100%.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 18Csp/25/2021-147 zo dňa 7. novembra 2024 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 18Csp/25/2021-198 zo dňa 17. januára 2025 uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 22.732,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 22.732,- eur\nod 27.02.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to spoločne\na nerozdielne s G. S., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XX, J., ktorému bola v tomto rozsahu\nuložená rovnaká povinnosť platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.02.2021,\nsp. zn. 23Up/88/2021 (výrok I.). Vo zvyšnej časti sa žaloba zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 86,12% proti žalovanej, ktorá v tomto rozsahu je povinná k náhrade\ntrov konania spoločne a nerozdielne s G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, J., ktorému bola uložená\nv tomto rozsahu rovnaká povinnosť platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa\n11.02.2021, sp. zn. 23Up/88/2021.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal pôvodne aj\nod G. S., (označeného pôvodne ako žalovaný v 1. rade) a žalovanej zaplatenia sumy 24.426,22 eur\na náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca s oboma pôvodne žalovanými uzavrel dňa 14.10.2016\nZmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im poskytol podľa zmluvy úver vo výške 33.951,58\neur. Žalovaní porušili zmluvné podmienky nesplácaním úveru riadne a včas, následkom čoho vyhlásil\npredčasnú splatnosť úveru ku dňu 05.02.2018. Žalovaní titulom úveru vrátili 7.500,- eur. Zvyšnú časť\nnevrátili.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 23Up/88/2021, zo dňa 11.02.2021, výrokom\nI. uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu\nžalobcovi istinu 24.426,22 eur, úrok 2,90% ročne zo sumy 23.655,47 eur od 06.02.2018 do zaplatenia,\nnajviac však do 15.12.2021, úrok z omeškania\n5 % ročne zo sumy 23.655,47 eur od 06.02.2018\ndo zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podali odpor, a výrokom II. uložil žalovaným povinnosť do 15\ndní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo\nvýške 732,50 eur, a to žalobcovi.\n4. Platobný rozkaz nadobudol voči pôvodnému žalovanému v 1. rade G. S.\nvykonateľnosť dňa 16.03.2021.\n\nprávoplatnosť a\n\n5. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala pôvodne žalovaná v 2. rade odpor, čím sa platobný\nrozkaz proti nej zo zákona zrušil.\n6. Žalovaná uviedla, že s pôvodným žalovaným v 1. rade boli v čase uzatvorenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere v manželskom zväzku. Ako manželia hospodárili oddelene, každý z nich\nbol majiteľom vlastného bankového účtu a od roku 2015 nežili spolu ani v spoločnej domácnosti.\nDňa 29.04.2015 bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici J. na neurologickej klinike, odd.\nneurológie, pre ischémiu v ľavej hemisfére mozgu. Následne jej bol diagnostikovaný infarkt mozgu,\nktorý bol potvrdený dňa 15.05.2015 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s., oddelenie\nintenzívnej angiológie, kam bola preložená. Po vykonanom zákroku bola dňa 19.05.2015 preložená\nna oddelenie neurológie, odkiaľ bola dňa 21.05.2015 prepustená a po dobu 6 mesiacov jej bola\nnariadená medikamentózna liečba v rozsahu: Srombex 75 mg, ANOPYRIN 100 mg, NOLPAZA 20\nmg, Betahistin Actavis a NOVALGIN. Od prepustenia z neurologickej kliniky absolvovala diagnostické,\nresp. kontrolné vyšetrenia. Dňa 07.09.2015 absolvovala vyšetrenie na neurologickej klinike A., odd.\nneurológie, kde jej bola nariadená opätovná medikamentózna liečba v rozsahu: Betahistín 24, Trombex\n75, Anopyrin Preotect 100, Neurol, Magne B6, Duphalac. Po infarkte sa cítila dlhodobo zle po fyzickej, ale\npredovšetkým po psychickej stránke. Pociťovala nervozitu, zmätenosť a nechutenstvo, v dôsledku čoho\nschudla nechcene viac ako 10 kg. V čase podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere stále podstupovala\nmedikamentóznu liečbu, okrem iného užívala aj Neurol. Medzi možné veľmi časté až časté vedľajšie\núčinky lieku Neurol patria aj depresie, poruchy pamäti, zmätenosť, úzkosť a ďalšie. Ako dôkaz predložila\npríbalový leták lieku Neurol.\nV čase uzatvorenia zmluvy bývala u svojej matky, nakoľko od prepustenia z nemocnice bola odkázaná\nna starostlivosť inej osoby, ktorú jej pôvodný žalovaný v 1. rade neposkytoval. Tento krátko pred\nuzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere ju navštívil a prejavil záujem o jej zdravotný stav a o\njej osobu celkovo. Vzhľadom na vtedajší psychický stav a jej obavy z budúceho vývoja a následkov\nmozgového infarktu úprimne ocenila záujem o jej osobu, a to aj napriek tomu, že v tom čase ich\nmanželstvo bolo trvalo rozvrátené, čomu svedčí aj to, že v roku 2017 bolo ich manželstvo súdom\nrozvedené.\nPôvodný žalovaný v 1. rade, v tom čase jej manžel, v rámci návštevy poukázal na svoju finančnú situáciu,\nktorú chcel vyriešiť uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za tým účelom využil jej vtedajší\nnepriaznivý fyzický a psychický stav a zrejme ju naviedol na podpísanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\npričom jej tvrdil, že úver bude riadne splácať iba on a jej nevzniknú žiadne povinnosti zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, pričom opakovane uvádzal, že bez jej pomoci nebude úver poskytnutý. Ona si\nmiesto, čas a okolnosti podpisu zmluvy nespomína a ani si nespomína, že by zmluvu o spotrebiteľskom\núvere podpísala pred notárom. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom, akú nehnuteľnosť plánoval\nžalovaný\nv 1. rade modernizovať alebo obnovovať z poskytnutého úveru.\nJe evidentné, že žalovaný v 1. rade ju uviedol do omylu, resp. využil aj vtedajší nepriaznivý fyzický\na psychický stav, aby splnil podmienky poskytnutia úveru a úver získal. Jeho konaním mohlo dôjsť k\nnaplneniu skutkovej podstaty niekoľkých trestných činov. V tejto súvislosti sa chce obrátiť na príslušné\norgány činné v trestnom konaní s oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného\nčinu.\nĎalej poukázala na § 37 ods. 1 a 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Svojim konaním sa nechcela\nzaviazať k povinnostiam vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Chýbala vážnosť jej vôle, ako\nzákladný predpoklad pre platnosť právneho úkonu. V čase uzatvorenia zmluvy v dôsledku mozgového\ninfarktu a medikamentóznej liečby pociťovala častokrát zmätenosť, preto s vysokou pravdepodobnosťou\nje možné tvrdiť, že pre tento jej stav nebola schopná posúdiť ani následky svojho konania. Je vysoko\npravdepodobné, že žalovaný v 1. rade využil jej fyzický a psychický stav, aby ju donútil k uzavretiu\n\ntakejto zmluvy, pričom musia byť overené aj okolnosti jej uzatvorenia. Poukázala tiež na to, že zmluvné\nstrany sa dohodli, že úverové prostriedky budú veriteľom poukázané na účet pôvodného žalovaného v\n1. rade, ktorý tento bankový účet spravoval samostatne. Podľa informácií, ktoré jej poskytol po podpise\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal použiť poskytnuté finančné prostriedky na podnikateľské účely,\nkonkrétne na kúpu podielu v reštaurácii T. Pôvodný žalovaný v 1. rade svoj dlh ani neplánoval splatiť\nv celom rozsahu tak, ako sa k tomu zaviazal v zmluve. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že namiesto\ntoho, aby riadne splácať svoje záväzky, v súčasnosti podniká kroky na to, aby sa ich splácaniu vyhol\nprostredníctvom oddlženia konkurzom. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť.\n7. Súd prvej inštancie vec svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 37, § 38\na § 39 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. h), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona o\nspotrebiteľských úveroch (účinného k času uzatvorenia zmluvy) dospel k záveru, že podanej žalobe je\npotrebné vyhovieť.\n8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a G. S. (pôvodný\nžalovaný v 1. rade) a žalovaná ako dlžníci podpísali listinu, obsahom ktorej bolo poskytnutie úveru vo\nvýške 33.591,58 eur. Dlžníci sa zaviazali vrátiť úver veriteľovi po 500,- eur mesačne, pričom celkovo\nmali vrátiť 36.772,81 eur do končenej splatnosti úveru 15.12.2021. Uvedenú listinu podpísal veriteľ dňa\n12.10.2015 a dlžníci G. S. dňa 13.10.2015 (úradne osvedčený podpis) a žalovaná dňa 14.10.2015,\npričom aj jej podpis je úradne osvedčený. Žalovaná sa v konaní bránila, že si nespomína, že by zmluvu\npodpísala pred notárom, čo hodlala preukazovať výsluchom zamestnanca povereného notára. Súd\nprvej inštancie považoval výsluch zamestnanca notára za nespôsobilý preukázať, že žalovaná nemala\nvedomosť o podpise úverovej zmluvy. Žalovaná totiž netvrdila, že by sa v čase podpisu úverovej zmluvy\nmala nachádzať na inom mieste, resp. že by vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav bolo vylúčené,\naby v uvedenom dni podpísala úverovú zmluvu. Samotná skutočnosť, že si žalovaná „nespomína“ na\nokolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy, ešte nepostačuje na prijatie opačného záveru, a to navyše za\nrešpektovania faktu, že žalovaná v konaní ani netvrdila, že by podpis na úverovej zmluve nebol jej\npravým podpisom.\n9. Ďalej súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že by žalovaná uzavrela zmluvu v duševnej\nporuche, čo naznačovala v odpore k platobnému rozkazu. Žalovaná síce tvrdila, že „je vysoko\npravdepodobné, že žalovaný v 1. rade využil fyzický a psychický stav žalovanej, aby ju donútil k uzavretiu\ntakejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, avšak uvedené tvrdenie žalovaná nepreukázala konkrétnymi\ndôkazmi, hoci tak učiniť mohla. Z príbalového letáku lieku Neurol síce možno usudzovať, že jeho užívanie\nvplýva na psychické funkcie, no z uvedeného ešte nemožno automaticky usudzovať, že tomu tak aj\nskutočne u žalovanej bolo. Súd prvej inštancie pritom podotýka, že žalovaná nenavrhla ani znalecké\nskúmanie, ktoré by mohlo privodiť záver o tom, že v čase podpisu úverovej zmluvy konala v duševnej\nporuche, ktorá ju robila práve na podpis úverovej zmluvy nespôsobilou. Žalovaná ďalej nenavrhla ani iné\ndôkazy, ktoré by preukazovali, že v čase uzatvorenia zmluvy trpela takými prejavmi, ktoré by vylučovali\njej schopnosť riadne posúdiť obsah úverovej zmluvy (výsluchmi blízkych osôb, prípadne kohokoľvek, kto\nby preukázal, že sa v čase podpisu nachádzala na inom mieste, predložením komunikácie so žalobcom,\nblízkymi osobami, a pod.).\n10. Ani tvrdenie žalovanej, že následkom mozgového infarktu a medikamentóznej liečby častokrát\npociťovala zmätenosť, v dôsledku čoho nebola schopná posúdiť následky svojho konania, súd prvej\ninštancie nemal za preukázané žiadnym dôkazom. K preukázaniu takéhoto skutkového tvrdenia bolo\nnevyhnutné v konaní prezentovať odborné závery. Fakt, či osoba po mozgovom infarkte a po konkrétnej\nmedikamentóznej liečbe dokáže ovládať svoje konanie a rozhodovať informovane (teda neovplyvnene\npráve uvedenými nepriaznivými okolnosťami), je totiž otázkou odbornou, na ktorú súd prvej inštancie\nnemal adekvátnu expertízu. Bolo v moci žalovanej, aby uvedené v konaní preukázala odbornými závermi\n(znaleckým posudkom, prípadne odborným vyjadrením). Preto súd prvej inštancie zamietol výsluch\nžalovanej, ktorá svoj výsluch žiadala na preukázanie skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola\nschopná posúdiť následky svojho konania; uvedený výsluch by predstavoval iba subjektívne vnímanie\nžalovanej, a už i z toho pohľadu by nebolo objektívne a spravodlivé.\n11. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti neopomenul posudzovať, že žalovaná odkazovala pri svojej\nnespôsobilosti na pravdepodobnosť, že v dôsledku mozgového infarktu\na\nmedikamentóznej liečby nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Pravdepodobnosť v tomto\nprípade nestačí, keďže ako to už bolo konštatované, na zodpovedanie tejto otázky boli potrebné\n\nodborné závery. Aj judikatúra akcentuje, že „je vylúčené spraviť záver o neplatnosti právneho úkonu z\ndôvodu, že ho konajúca osoba spravila v duševnej poruche, ktorá ju robila k tomuto právnemu úkonu\nneschopnou, iba na základe pravdepodobnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2010, sp.\nzn. 30Cdo/3614/2009).\n12. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vnímal tvrdenie žalovanej v celkovom kontexte. Zmluvu o úvere\npodpísala žalovaná dňa 14.10.2015 a sama netvrdí, že by sa domáhala zrušenia zmluvy, ktorou podľa\njej samotného vyjadrenia nechcela pre seba privodiť žiadne povinnosti. Tvrdenie o tom, že zmluva by pre\nňu nemala spôsobovať žiadne právne povinnosti, vzniesla prvýkrát až v podanom odpore, t. j. v podaní\nzo dňa 18.03.2021, teda po viac ako 5 rokoch od jej uzatvorenia. Ďalej súd prvej inštancie nemal za\npreukázané ani to, že pôvodný žalovaný v 1. rade zneužil jej nepriaznivý zdravotný stav na uzatvorenie\nzmluvy. K tomuto tvrdeniu žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať\nuvedené skutkové tvrdenie. Súd prvej inštancie pritom nemal za podstatné to, ako pôvodný žalovaný\nv 1. rade využil prostriedky získané z úveru; preto zamietol aj návrh žalovanej na výsluch pôvodného\nžalovaného v 1. rade a návrh na získanie jeho výpisu bankového účtu.\n13. Súd prvej inštancie za nesporné považoval to, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 30.232\neur. Sporné nebolo tiež to, že žalovaná doposiaľ uhradila na úver 7.500 eur.\nZ\nOznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že úver predčasne zosplatnil vo vzťahu k\nžalovanej ku dňu 05.02.2018, pričom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručil žalobca\nžalovanej podľa doručenky dňa 26.02.2018. Týmto oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\nžalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.\n14. Na podklade takto zisteného skutkového stavu veci potom súd prvej inštancie posúdil listinu\npodpísanú žalobcom a pôvodným žalovaným v 1. rade a žalovanou ako platne uzatvorenú zmluvu o\núvere. Súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by žalovaná konala v duševnej poruche, ktorá by ju\nrobila neschopnou uzavrieť zmluvu o úvere (čo by malo relevanciu v rovine § 38 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). Žalovaná totiž neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie nezistil ani\nžiadne iné okolnosti, ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom\núvere.\n15. Vzhľadom na to, že veriteľ vystupoval ako dodávateľ a pôvodný žalovaný v 1. rade\na\nžalovaná vystupovali pri uzavieraní zmluvy ako spotrebitelia, súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere\nako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Úver súd prvej inštancie súčasne\nposúdil ako spotrebiteľský (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských\núveroch; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a v prvom rade skúmal, či žalobca predčasne\núver zosplatnil v súlade so zákonom. Dospel pritom ku kladnému záveru, nakoľko možnosť predčasného\nzosplatnenia plynula zo zmluvy o úvere a žalobca dodržal proces zosplatnenia upravený v § 565 v\nspojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napokon, žalovaná proces zosplatnenia ani osobitne\nnespochybňovala.\n16. Následne súd prvej inštancie posudzoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom\npredpokladané povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru,\nže predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Preto sa úver\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je dojednaná výška splátky 500,- eur a počet splátok\n74. Súčin výšky splátky a počtu splátok predstavuje sumu 37.000,- eur, ktorá by preto mala predstavovať\ncelkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve o úvere je však celková čiastka uvedená\nsumou 36.772,81 eur. V zmluve sa tak nachádza nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ\npovinný zaplatiť (ide o nižšiu čiastku). Súd prvej inštancie pritom postrehol i to, že amortizačná tabuľka\nmala obsahovať aj prehľad o výške jednotlivých splátok. Amortizačná tabuľka obsahuje tento údaj ako\n73 splátok po 500,- eur (čo predstavuje 36.500,- eur) a 1 splátku vo výške 61,45 eur, čo spolu činí\n35.561,45 eur. Ani amortizačná tabuľka tak neuvádza správne celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť. Platí, že v prípade, ak je chybne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,\ntak bez ohľadu na to, či je tento údaj v (ne)prospech spotrebiteľa a takisto bez ohľadu na rozdiel\nchybne a správne uvedenej celkovej čiastky (zákon v tomto prípade nerozlišuje mieru, ktorá je ešte\nakceptovateľná a ktorá nie), je to dôvodom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K tomuto\nzáveru dospela konštantná judikatúra vyšších súdov (napr. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn.\n17CoCsp/24/2023).\n\nPreto súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona\no spotrebiteľských úveroch. Žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnych úrokov a poplatkov. Má nárok\nlen na vrátenie poskytnutej istiny úveru, ktorá v tomto prípade bola vo výške 30.232,- eur. Na úver\nvrátili dlžníci (pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaná) 7.500 eur. Žalovaná tak doposiaľ nevrátila z\nistiny 22.732,- eur. Túto doposiaľ nevrátenú časť musí žalovaná žalobcovi zaplatiť, a preto ju súd prvej\ninštancie zaviazal k úhrade tejto sumy žalobcovi, a to spoločne a nerozdielne (pretože tak sa na to\nzaviazali v zmluve) s pôvodne žalovaným v 1. rade, ktorému v uvedenom rozsahu bola táto povinnosť\nuložená právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu\nzamietol ako nedôvodnú.\n17. S uhradením sumy 22.732,- eur je žalovaná v omeškaní. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 5%\nročne zo sumy 24.426,22 eur od 06.02.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania\nskutkového stavu zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy dňa 26.02.2018. Až\nnasledujúcim dňom, t. j. 27.02.2018 sa žalovaná ocitla s úhradou sumy 22.732,- eur v omeškaní, preto\nsúd prvej inštancie za dôvodne uplatnený úrok z omeškania považoval úrok vo výške 5% ročne zo sumy\n22.732,- eur od 27.02.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania, súd prvej\ninštancie zamietol.\n18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca\nsa žalobou domáhal zaplatenia istiny 24.426,22 eur a zmluvného úroku a úroku z omeškania (pričom\núroky sa do výpočtu náhrady trov konania nezahŕňajú, nakoľko neboli žalobcom v žalobe kapitalizované,\npor. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2018, sp. zn. 41Co/1/2018). Súd\nprvej inštancie priznal žalobcovi sumu 22.732 eur. Úspech žalobcu tak predstavoval 93,06 % a úspech\nžalovanej predstavoval 6,94% (bol teda čiastočne úspešný žalobca). Keďže niet racionálneho dôvodu,\naby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva,\nsa musí odpočítať, a preto žalovaná nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi 86,12% trov konania\n(93,06% - 6,94% = 86,12%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n19. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia\n§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, nakoľko mala za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy; nevykonal navrhovaný\nvýsluch zamestnanca notára, ktorý by mohol preukázať tvrdenia žalovanej; rovnako nevykonal ani\nvýsluch pôvodného žalovaného G. S., ktorý taktiež mohol ozrejmiť okolnosti podpisu zmluvy o úvere\nžalovanou, dokonca ani jej navrhovaný výsluch. Má za to, že vykonaním ňou navrhovaných dôkazov by\nmohol súd prvej inštancie dospieť k inému právnemu posúdeniu veci, ako dospel bez ich vykonania.\n21. Ďalej namietala záver súdu prvej inštancie, že nepovažoval za preukázané, že by uzavrela zmluvu\nv duševnej poruche. Už vo svojom odpore uviedla, že v čase podpisu zmluvy o úvere bola stále\nliečená v dôsledku ischémie v ľavej hemisfére mozgu, pričom neskôr jej bol diagnostikovaný mozgový\ninfarkt, ktorý bol potvrdený dňa 15.05.2015 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.\ns., oddelenie intenzívnej angiológie, kam bola preložená. Následne bola po zákroku preložená na\noddelenie neurológie, odkiaľ bola dňa 21.05.2015 prepustená a po dobu 6 mesiacov jej bola nariadená\nmedikamentózna liečba rozsahu: Trombex 75 mg, Anopyrin 100 mg, Nolpaza 20 mg, Betahistin Actavis\na Novalgin. Od prepustenia z neurologickej kliniky absolvovala diagnostické postupy, resp. kontrolné\nvyšetrenia. Dňa 07.09.2015 jej bola po vyšetrení predpísaná opätovná medikamentózna liečba v\nrozsahu: Betahistin 24, Trombex 75, Anopyrin Protect 100, Neurol, Magne B6, Duphalac. Ako žalovaná\nuviedla vo svojom odpore, po infarkte sa dlhodobo cítila zle po fyzickej, ale najmä po psychickej stránke.\nV čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ešte stále podstupovala medikamentóznu liečbu, pričom\nokrem iného užívala aj Neurol, medzi ktorého vedľajšie účinky patria aj depresie, poruchy pamäti,\nzmätenosť, úzkosť a ďalšie.\nV tomto čase už nežila s G., navyše kvôli svojmu veľmi nepriaznivému zdravotnému stavu musela žiť\nu svojej matky, nakoľko bola odkázaná na starostlivosť inej osoby. Krátko pred uzatvorením zmluvy o\núvere ju G. S. navštívil a začal o ňu prejavovať záujem. Vzhľadom na vtedajší psychický stav, ako aj\n\nvzhľadom na svoje obavy o budúcnosť a vzhľadom na následky mozgového infarktu úprimne ocenila\nzáujem o jej osobu.\nSúd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na jej psychický stav, nedostatočne\nposúdil vedľajšie účinky vtedy absolvovanej medikamentóznej liečby a vo svojom odôvodnení\nkonštatoval, že nedospel k záveru, že by konala v duševnej poruche. Súd prvej inštancie\niba skonštatoval, že žalovanou uvádzané skutočnosti ešte nemusia znamenať, že by na ňu\nmedikamentózna liečba mala vplyv. Rovnako neprihliadal ani na zjavne manipulatívne správania G. ktorý\nzneužil jej nepriaznivý psychický stav. Navyše ju zaviedol najmä v tom, že jej tvrdil a ubezpečoval ju,\nže zo zmluvy o úvere bude zaviazaný iba on a iba on bude mať povinnosť úver splácať. Na podklade\nuvedených skutočností je zrejmé, že bola G. S. uvedená do omylu a bol zneužitý jej nadmieru nepriaznivý\npsychický stav, kedy nebola jej v dôsledku medikamentóznej liečby psychicky schopná plne posúdiť\ndôsledky svojich úkonov. Je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a vo vzťahu k posúdeniu platnosti právneho úkonu žalovanej aj k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 38\nObčianskeho zákonníka, bola vo svojej vtedajšej situácii natoľko ovplyvnená liečbou, ako aj obavami o\nbudúcnosť a svoju ďalšiu existenciu, kedy nemohla vedieť, či nebude aj v budúcnosti natrvalo odkázaná\nna starostlivosť inej osoby, že je zrejmé, že právny úkon nebol urobený slobodne a vážne tak, aby\nmohol byť považovaný za platný právny úkon. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhuje,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, resp. aby ho zmenil tak, žalobu voči\nžalovanej zamietne.\n22. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia riadne a dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami, na ktoré žalovaná počas\nkonania poukazovala. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011,\nsp. zn. 6Cdo/145/2011. Taktiež žalovanou uvádzaný odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam nie je daný. Súd hodnotí\njednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti a následne hodnotí všetky dôkazy\nvo vzájomnej súvislosti a k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje\nnesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej\nlogiky. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nZ obsahu podaného odvolania je jednoznačné, že žalovaná sa snaží iba oddialiť povinnosti, ktoré\njej vyplývajú z predmetného rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa dostatočne a v rozsahu potrebnom\nna rozhodnutie vysporiadal s tvrdeniami žalovanej a vykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na\nspravodlivé rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté\nrozhodnutie prvoinštančného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n23. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), vec\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie\n(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385\nods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 09.09.2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni\nzástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP).\nOdvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,\nktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej\na právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosti odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia\nrozsudku, v čase podania odvolania.\n24. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, na základe\nuplatnených odvolacích námietok, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci vykonal\nsúd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných\npre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenie sumy zaplatenia\nsumy 24.426,22 eur a náhrady trov konania, ktorá suma predstavuje nesplatenú istinu úveru, ktorý\nposkytol žalovanej a pôvodne žalovanému v 1. rade na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo\ndňa 14.10.2016, na základe ktorej im poskytol podľa zmluvy úver vo výške 33.951,58 eur. Keďže obaja\npôvodne žalovaní nesplácali úveru riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu\n05.02.2018.\n\n25. Po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd na jeho základe\nk správnym skutkovým záverom, a následne v spore vyvodil aj správne právne závery, keď na vec\naplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch,\nktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby aj náležite odôvodnil. Dôsledne\nsa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj s relevantnou argumentáciou oboch strán sporu súvisiacou s predmetom konania, a preto je jeho\nrozhodnutie v tomto ohľade presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v\npodrobnostiach na ne odkazuje.\n26. Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní tvrdila, že v\nčase podpisu zmluvy bola následkom svojho ochorenia a v dôsledku medikamentóznej liečby v stave,\nže si neuvedomovala, následky svojho konania, nepamätala si, že zmluvu vôbec podpísala a zároveň\ntvrdila, že ju pôvodne žalovaný v 1. rade (vtedy jej manžel) uviedol do omylu , keď jej tvrdil, že z\npredmetnej zmluvy bude zaviazaný len on; ďalej tvrdila, že pôvodne žalovaný v 1. rade využil jej stav,\nkeď z dôvodu obavy o svoju existenciu a odkázanosť na pomoc tretej osoby mu uverila, že sa o ňu\npostará a aj z tohto dôvodu súhlasila s poskytnutím úveru a zmluvu popísala.\n27. Súd prvej inštancie vyššie uvedené tvrdenia žalovanej o tom, že uzavrela zmluvu v duševnej\nporuche nepovažoval za preukázané. Uviedol, že žalovaná síce tvrdila, že „je vysoko pravdepodobné,\nže žalovaný v 1. rade využil fyzický a psychický stav žalovanej, aby ju donútil k uzavretiu takejto zmluvy\no spotrebiteľskom úvere“, avšak uvedené tvrdenie žalovaná nepreukázala konkrétnymi dôkazmi, hoci\ntak v priebehu konania učiniť mohla.\n28. Odvolací súd na potvrdenie správnosti týchto záverov súdu prvej inštancie v prvom rade považuje\nza potrebné zdôrazniť, že za duševnú poruchu sa považuje akákoľvek porucha psychických funkcií,\nvedomia, slabomyseľnosť, či iná duševná odchýlka, ktorá má za následok stratu alebo zhoršenie\nrozpoznávacích alebo ovládacích schopností. Ak strana sporu v spore, v ktorom sa rieši otázka platnosti\nurčitého právneho úkonu tvrdí, že na strane konajúcej osoby bola takáto duševná porucha prítomná a\nsúčasne, že táto duševná porucha u danej osoby vyvolala absenciu rozpoznávacích alebo ovládacích\nschopností, je pre úspech v spore nevyhnutné, aby toto svoje tvrdenie náležite preukázala. V takomto\nspore, v ktorom úspech závisí od naplnenia predpokladov pre aplikáciu ust. § 38 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, nepostačuje, aby bolo tvrdenie o existencii relevantnej psychickej poruchy preukázané iba s\nurčitou mierou pravdepodobnosti, avšak je nevyhnutné, aby prítomnosť psychickej poruchy a súčasne\nňou vyvolaná neschopnosť uskutočniť právny úkon bola preukázaná celkom jednoznačne. Iba v takomto\nprípade možno pristúpiť k aplikácii ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu považovať\ndaný právny úkon, resp. uzavretú zmluvu za neplatnú. V opačnom prípade, teda ak sa existencia\nrelevantnej duševnej poruchy v konaní nepreukáže vôbec, prípadne jej existenciu v čase uskutočnenia\nprávneho úkonu možno iba (s väčšou, či menšou mierou pravdepodobnosti) predpokladať, nie sú na\naplikáciu ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka splnené podmienky a posudzovaný právny úkon treba\n(v súlade s požiadavkou preferencie platnosti právnych úkonov) považovať za platný.\n29. V nadväznosti na vyššie uvedené hľadiská, významné pri posudzovaní platnosti právneho úkonu,\ndospel odvolací súd v preskúmavanej veci k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho\nprávneho posúdenia veci, keď sa v konaní aj v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal tým, či\nbolo vykonaným dokazovaním celkom jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaná v okamihu\nuzavretia zmluvy (v čase jej podpisu ), trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju práve na tento úkon\nrobila neschopnou rozpoznať následky svojho konania a dospel k správnemu záveru, že v rozhodnom\nobdobí nie je možné považovať žalovanú za nespôsobilú na tento právny úkon. V preskúmavanej\nveci súd prvej inštancie svoje skutkové závery o možnej nespôsobilosti žalovanej uzavrieť so žalobcom\nspornú zmluvu správne odôvodnil tým, že žalovaná v tejto pre spor podstatnej otázke neuniesla dôkazné\nbremeno, keď nepreukázala ani odborným posudkom a ani inou lekárskou správou, že by v čase\nuzavretia predmetnej zmluvy trpela takou poruchou, resp. bola v takom duševnom rozpoložení, ktorá\nby ju na tento úkon robila nespôsobilou.\n30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne v podanom odvolaní, že by navrhovaná\nsvedkyňa - zamestnankyňa notárskeho úradu bola spôsobilá potvrdiť, že nebola spôsobilá na vykonanie\n\núkonu, nakoľko zamestnankyňa notárskeho úradu nemá odborné vedomosti, aby sa mohla vyjadriť k\nduševnému stavu žalovanej. Zamestnanci notárskeho úradu pred overením podpisu nemajú povinnosť\nžiadať lekársku správu o duševnej spôsobilosti podpisujúceho.\n31. Bola to teda výlučne len žalovaná, ktorá jediná tak v žalobe, ako aj počas vedenia konania\npotvrdzovala, že bola v čase podpisu zmluvy v zlom psychickom stave; toto tvrdenie však nie\nje postačujúce na preukázanie jej nespôsobilosti na daný právny úkon. Pokiaľ žalovaná chcela\npreukázať ňou tvrdenú skutočnosť, že bola v nepriaznivom psychickom stave a bola pod vplyvom\nmedikamentóznej liečby, ktorá ovplyvňovala jej schopnosti rozpoznať následky svojho konania, bola\npovinná na preukázanie svojich tvrdení v konaní uviesť také skutkové okolnosti, ktoré by zároveň\naj podoprela dôkazmi, najmä prostredníctvom znaleckého posudku, ktoré by jej tvrdenie podporili.\nŽalovaná však na preukázanie svojho nepriaznivého duševného stavu nenavrhla vykonanie žiadnych\ntakých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé spochybniť jej duševný stav v čase uzavretia predmetnej\nzmluvy. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia žalovanej, ktoré uviedla na podporu\nsvojich tvrdení týkajúcich sa jej spôsobilosti na daný úkon. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie\ndôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na\njej procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho\nuplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté\ndôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný\nskutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej\ndopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného\npráva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska\nhmotného práva, v danom prípade na žalovanej. Je potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy\nsúd vykonáva iba výnimočne. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné\nz hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť <https://\nwww.judikaty.info/document/nssr/46072/> (NS SR sp. zn.: 7Cdo/214/2014).\n32. V konaní, v ktorom sa posudzuje psychický stav určitej osoby, je nepochybne vykonanie znaleckého\ndokazovania na mieste, kedy je posúdenie odborných otázok, na ktoré však nemá súd dostatok\nkvalifikácie, významné pre ustálenie skutkového stavu. Vypracovanie znaleckého posudku a vyslovenie\nurčitých záverov znalcom však nezbavuje súd povinnosti tento znalecký posudok (ako dôkaz) podrobiť\nhodnoteniu, keď znalecký posudok je iba jedným z dôkazných prostriedkov slúžiacich na ustálenie časti\nskutkového stavu významného pre právne posúdenie celej veci a komplexné ustálenie rozhodujúcich\nskutočností je výhradne vecou súdu. Za správny tak možno považovať postup súdu, ktorý až následne,\npo tom ako mu je predložený znalecký posudok, nielen mechanicky prevezme závery vyslovené znalcom\na osvojí si ich, avšak tieto konfrontuje aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov\na ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Preto až následne, po vykonanom znaleckom dokazovaní\npreukazujúcom nepriaznivý psychický stav konajúcej osoby (žalovanej) , môžu byť ďalšími prameňmi\nrelevantných informácii, na základe ktorých možno vysloviť komplexný záver o tom, či určitá osoba\nv čase uskutočnenia právneho úkonu disponovala schopnosťou posúdiť následky svojho konania, aj\nvýpovede osôb, ktoré o jej správaní majú priame (prípadne i sprostredkované) poznatky (príbuzných,\nošetrujúceho lekára a pod.), no tiež listiny, či iné dôkazy, ktoré môžu prispieť k vytvoreniu komplexného\nhodnotenia schopností konajúcej osoby v čase sporného právneho úkonu. Avšak vykonanie takýchto\ndôkazov žalovaná v priebehu konania a ani v podanom odvolaní nenavrhla.\n33. Teda možno zhrnúť, že v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu predpokladov pre aplikáciu ust.\n§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na strane žalovanej v konaní nebola preukázaná celkom\njednoznačne a bez pochybností prítomnosť psychickej poruchy a súčasne ňou vyvolaná neschopnosť\nuskutočniť právny úkon.\n34. Žalovaná ďalej v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní namietala, že bola\nuvedená do omylu G. S.vským, ktorým bol v tom čase jej manželom (pôvodne žalovaným v 1. rade) a\nnásledne tvrdila, že konala pod jeho nátlakom. Ani táto odvolacia námietka však nie je dôvodná.\n35. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej\nskutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Omyl\nje podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho\nuskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej\n\nbol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť.\nUstanovenie § 49a Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> však\nnemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si\nsama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré\npovažuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo\nsvojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.\nPredpokladom úspešnosti dovolania sa omylu je to, že osoba, ktorej bol právny úkon určený (teda\nv danom prípade žalobca), tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň\nvedieť. Túto skutočnosť vo vzťahu k žalobcovi žalovaná v konaní ani len netvrdila a v konaní ani nebolo\npreukázané, že by žalobca v čase podpisu predmetnej zmluvy mohol mať vedomosť o konfliktných\nvzťahoch medzi dlžníkmi, ktorí navyše boli v tom čase ešte manželia a o tom, že by pôvodne žalovaný v\n1. rade akýmkoľvek spôsobom vytváral na žalovanú nátlak v súvislosti s podpisom predmetnej zmluvy.\nRovnako tak v danej veci nemožno akceptovať, aby sa bolo možné účinne dovolať neplatnosti\npredmetného právneho úkonu pre omyl podľa § 49a OZ <http://zakony.judikaty.info/predpis/\nzakon-40/1964> v situácii, keď by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu objektívne\nexistujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala\nmylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o predmete zamýšľaného\nprávneho úkonu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2008 <https://\nwww.judikaty.info/search?db=nssr&fCatalogNr=3Cdo%2F192%2F2008&fCatalogNrExact=1>).\nVychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie mal odvolací súd za to, že u\nžalovanej nešlo ani o ospravedlniteľný omyl, ktorého by sa mala právo v zmysle § 40a OZ <http://\nzakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> dovolávať ako dôvodu relatívnej neplatnosti úverovej\nzmluvy. Z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by žalovaná nemala spôsobilosť na právne\núkony, resp. ako bolo vyššie uvedené, že by urobila sporný právny úkon v duševnej poruche, ktorá\nju na tento právny úkon robila neschopnou. Preto (a zjavne z toho vychádzal aj súd prvej inštancie)\nbolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaná sporný právny úkon urobila v stave spôsobilom na jeho\nuzavretie (v opačnom prípade by súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť danej zmluvy podľa § 38 OZ\n<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>). Nedbanlivosť, nedôslednosť alebo neopatrnosť\nžalovanej, či jej dôveru k bývalému manželovi (pôvodne žalovanému v 1. ráde) nemožno stotožňovať\ns ospravedlniteľným omylom pri urobení právneho úkonu (prejavu vôle uzavrieť úverovú zmluvu s\nuvedeným predmetom) zachyteného písomne. Žalovaná mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s\nobsahom ňou podpísanej zmluvy a z tohto obsahu potom bez najmenších pochybností zistiť, čo je jej\npredmetom. Napokon aj samotná žalovaná v konaní uvádzala, že jej bol predmet známy - teda že išlo\no úver, keď sama tvrdila, že v čase podpisu zmluvy mal jej manžel finančné problémy a bol jej známy\naj účel úveru (podnikateľské aktivity jej bývalého manžela). Skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy mala\nobavy o svoju budúcnosť, bála sa toho, kto sa o ňu postará, mylne sa domnievajúc, že to bude práve\nbývalý manžel - pôvodne žalovaný v 1. rade, nemôžu ísť na ťarchu žalobcu a nemôžu mať vo vzťahu\nk žalobcovi vplyv na platnosť daného právneho úkonu.\n36. Pokiaľ ide námietku odvolateľky, týkajúcu sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jej návrh\nna vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu za účelom objasnenia spôsobilosti žalovanej na\npodpísanie zmluvy a jej uvedenia do omylu pôvodným žalovaným v 1. rade, túto námietku odvolací súd\npovažuje, vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti , za nedôvodnú. Nevyhovenie dôkaznému návrhu\nstrany sporu možno založiť tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku\nktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania;\nďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto\ntvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,\npodľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už\ndoterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené\nneboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu\nsporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer\nvždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež\njeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).\nOdvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zaviazal žalovanú\nna zaplatenie žalobou uplatnenej sumy a s poukazom na závery súdu prvej inštancie o neunesení\ndôkazného bremena žalobkyne vo vzťahu k ňou tvrdenému konaniu v duševnej poruche a pod vplyvom\nmedikamentóznej liečby, by bolo vykonanie výsluchu strán sporu nehospodárne a nadbytočné, nakoľko\n\njeho výsledky by nemali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a ani by nijakým spôsobom nemohli\nzmeniť jeho rozhodnutie.\n37. Ďalej odvolací súd uvádza, k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods.1 písm. f)\nCSP), že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,\nna základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nvyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na\nchybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne\npoznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti\n(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov\nnezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich\nsa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je\nnaplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že\nby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli\npočas konania najavo, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok\njeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení\ndruhého dielu Civilného sporového poriadku, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne\nzákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu spôsob, akým súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, zodpovedá ustanoveniu § 191\nCSP v spojení s ustanovením § 185 CSP. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú\nv súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo\nmalo byť nimi zistené. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že žalovaná sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26. novembra 2003).\n38. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď\nna všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní\npodstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať\nodpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n39. Odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením\n§ 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to,\nže nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní\nna odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto\npreskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani\nnevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po\nvýmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA\nASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo\nveci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n40. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovanej, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.\nŽalovaná len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala pred súdom prvej inštancie, pričom na\ndôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným\nsúdom vydaný rozsudok. Aj podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\n\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia II. ÚS 251/04,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie\nveci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n41. Z vyššie uvedených dôvodov, pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie\na keďže žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé prehodnotiť\nstav zistený prvoinštančným súdom, nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovanej za dôvodné, a preto\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2\nCSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/25/2021", "guid": "72e41c99-733f-4373-b181-a5fa1d110a99:2b5d86a9-d344-4f4f-8834-3dc292faa68d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "d779a701-f6fd-432e-ad1f-adab8631d90a:6ee3da06-36ca-476f-82e8-ef65846cff29", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/24/2023 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d779a701-f6fd-432e-ad1f-adab8631d90a:6ee3da06-36ca-476f-82e8-ef65846cff29"}, {"guid": "28386a77-8456-4819-874e-878dc5478c9c:f2a7b322-29de-4d5e-bc09-0f7c87f7d8c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2", "spisova_znacka": "41Co/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/1/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2"}], "citovane_v": []}